Zákon č. 403/2004 Z. z.Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(v znení č. 757/2004 Z. z.(nepriamo), 300/2005 Z. z.(nepriamo), 301/2005 Z. z.(nepriamo), 342/2007 Z. z., 400/2009 Z. z.(nepriamo))

Čiastka 174/2004
Platnosť od 19.07.2004 do31.08.2010
Účinnosť od 01.11.2009 do31.08.2010
Zrušený 154/2010 Z. z.
Redakčná poznámka

okrem 53. bodu v čl. III a čl. IV a V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2004, a čl. VI, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona

403

ZÁKON

z 24. júna 2004

o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1) Tento zákon upravuje postup slovenských orgánov pri vydávaní osôb medzi členskými štátmi Európskej únie a každým ďalším štátom, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva (ďalej len „členský štát“) na základe európskeho zatýkacieho rozkazu,1) a súvisiace konanie.

(2) Na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Trestného poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak. Trestný poriadok sa použije aj na konanie o žiadostiach členských štátov o vydanie osôb na trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, na ktoré nemožno uplatniť rámcové rozhodnutie.1)

(3) Tento zákon sa použije aj na konanie vo vzťahu ku každému štátu, na ktorý Európska únia medzinárodnou zmluvou rozšírila použitie európskeho zatýkacieho rozkazu, a za podmienok uvedených v tejto medzinárodnej zmluve.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) tretím štátom štát, ktorý nie je členským štátom, a Medzinárodný trestný súd,2)

b) európskym zatýkacím rozkazom rozhodnutie vydané justičným orgánom jedného členského štátu na to, aby bola vyžiadaná osoba zadržaná a vydaná tomuto štátu z iného členského štátu na účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia,

c) štátom pôvodu členský štát, ktorého justičný orgán vydal európsky zatýkací rozkaz,

d) vykonávajúcim štátom členský štát, ktorého justičný orgán má rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu,

e) vykonávajúcim justičným orgánom justičný orgán členského štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu podľa svojho právneho poriadku,

f) rozhodnutím o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodnutie justičného orgánu vykonávajúceho štátu o tom, že sú splnené podmienky vyžadované týmto zákonom a že vyžiadaná osoba sa odovzdá do štátu pôvodu,

g) ostatnými písomnosťami akékoľvek písomnosti dodatočne vyžiadané justičným orgánom štátu pôvodu alebo vykonávajúcim justičným orgánom ako podklad pre rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu,

h) záznamom súbor údajov vložených príslušným orgánom členského štátu do Schengenského informačného systému na základe rozhodnutia príslušného justičného orgánu štátu pôvodu v tomto rozsahu:

1. totožnosť a štátne občianstvo vyžiadanej osoby,

2. názov, adresu, telefónne a faxové číslo a adresu elektronickej pošty justičného orgánu štátu pôvodu,

3. dôkaz o vykonateľnom rozsudku, zatýkacom rozkaze alebo inom vykonateľnom rozhodnutí justičného orgánu s rovnakým účinkom,

4. povaha a právna kvalifikácia skutku,

5. opis okolností, za ktorých bol spáchaný skutok, vrátane miesta, času a miery účasti vyžiadanej osoby na skutku,

6. uložený trest, ak bola vyžiadaná osoba právoplatne odsúdená; v ostatných prípadoch sankciu, ktorú možno uložiť za skutok podľa právneho poriadku štátu pôvodu,

7. ďalšie informácie, ktoré považuje orgán štátu pôvodu za potrebné.

§ 3

Vzťah k medzinárodným zmluvám

(1) Bez vplyvu na ich použitie vo vzťahoch medzi Slovenskou republikou a tretími štátmi slovenské orgány pri postupe podľa tohto zákona nepoužijú vo vzťahu k členským štátom príslušné ustanovenia týchto medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú extradíciu:

a) Európsky dohovor o vydávaní z 13. decembra 1957, jeho dodatkový protokol z 15. októbra 1975, jeho druhý dodatkový dohovor zo 17. marca 1978 a Európsky dohovor o potláčaní terorizmu z 27. januára 1977 v rozsahu, v ktorom sa týkajú extradície,

b) Dohoda z 26. mája 1989 medzi 12 členskými štátmi Európskych spoločenstiev o zjednodušení a modernizácii spôsobov zasielania žiadosti o vydanie,

c) Dohovor z 10. marca 1995 o zjednodušenom vydávacom konaní medzi členskými štátmi Európskej únie,

d) Dohovor z 27. septembra 1996 týkajúci sa extradície medzi členskými štátmi Európskej únie,

e) hlava III kapitola 4 Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa implementuje Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach.

(2) Slovenské orgány použijú medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a členským štátom, ktorá upravuje extradíciu, iba v rozsahu, v ktorom zjednodušuje alebo uľahčuje postup podľa tohto zákona.

(3) Slovenské orgány použijú dvojstrannú medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a členským štátom, ktorá upravuje extradíciu, aj na postup podľa tohto zákona, ak ide o úpravu použitia jazykov pri vzájomnom styku orgánov týchto štátov, a to na základe vzájomnosti.

(4) Na účely odseku 3 vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) vyhlásenie o vzájomnosti, ktoré je pre slovenské orgány záväzné.

§ 4

Rozsah použitia európskeho zatýkacieho rozkazu

(1) Vydávanie osôb sa na základe európskeho zatýkacieho rozkazu uskutočňuje medzi členskými štátmi podľa zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov. Európsky zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie podľa Trestného poriadku.3)

(2) Európsky zatýkací rozkaz možno vydať pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku štátu pôvodu trestným činom, a horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin, je podľa právneho poriadku štátu pôvodu najmenej jeden rok.

(3) Ak sa vydá európsky zatýkací rozkaz na účely výkonu už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný čin podľa odseku 2, uložený trest, ktorý sa má vykonať, alebo jeho zvyšok musí byť najmenej štyri mesiace. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.

(4) Za podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 možno európsky zatýkací rozkaz vydať aj na účely výkonu ochranného opatrenia.

(5) Európsky zatýkací rozkaz možno vykonať, ak bol vydaný pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu trestným činom, a horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin, je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu najmenej jeden rok a nie je splnený niektorý z dôvodov pre odmietnutie jeho vykonania podľa tohto zákona.

(6) Európsky zatýkací rozkaz vydaný na účely výkonu už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný čin podľa odseku 5 možno vykonať, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je najmenej štyri mesiace a nie je splnený niektorý z dôvodov pre odmietnutie jeho vykonania podľa tohto zákona. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.

(7) Za podmienok uvedených v odsekoch 5 a 6 možno vykonať európsky zatýkací rozkaz vydaný na účely výkonu ochranného opatrenia.

(8) Na účely rozhodnutia podľa odsekov 5, 6 a 7 orgány vykonávajúceho štátu neskúmajú trestnosť skutku podľa ich právneho poriadku, ak sa vydanie žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu, horná hranica trestnej sadzby je podľa právneho poriadku štátu pôvodu najmenej tri roky a bol justičným orgánom štátu pôvodu označený ako

1. účasť na zločinnom spolčení,

2. terorizmus,

3. obchodovanie s ľuďmi,

4. sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

5. nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

6. nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

7. korupcia,

8. podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,

9. legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

10. falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

11. počítačová kriminalita,

12. trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

13. uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

14. vražda, závažné ublíženie na zdraví,

15. nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

16. únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

17. rasizmus a xenofóbia,

18. organizovaná alebo ozbrojená lúpež,

19. nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

20. podvodné konanie,

21. vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

22. falšovanie, pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcia,

23. falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

24. falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

25. nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

26. nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,

27. obchodovanie s odcudzenými vozidlami,

28. znásilnenie,

29. podpaľačstvo,

30. trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

31. nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla, alebo

32. sabotáž.

(9) Na to, aby štát pôvodu zaradil trestný čin, pre ktorý sa žiada vydanie, do niektorej z kategórií podľa odseku 8, sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu zhodovali.

§ 5

Spôsob styku, zasielanie písomností a začatie konania

(1) Ak právny poriadok štátu pôvodu alebo vykonávajúceho štátu nevyžaduje, aby sa európsky zatýkací rozkaz a ostatné písomnosti zasielali prostredníctvom ústredného orgánu, pri vykonávaní európskeho zatýkacieho rozkazu sa justičné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho členského štátu stýkajú priamo. Na zistenie príslušného vykonávajúceho justičného orgánu možno použiť kontaktné body Európskej justičnej siete zriadené v členských štátoch podľa osobitného predpisu.4)

(2) Európsky zatýkací rozkaz a ostatné písomnosti možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie písomného znenia za podmienok umožňujúcich vykonávajúcemu orgánu posúdiť ich hodnovernosť. Vo vzťahu k členským štátom, ktoré používajú Schengenský informačný systém, je styk možný aj prostredníctvom osobitného útvaru Policajného zboru SIRENE a vo vzťahu k členským štátom, ktoré nepoužívajú Schengenský informačný systém, aj prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (ďalej len „Interpol").

§ 6

Náklady

(1) Náklady, ktoré vznikli pri vykonávaní európskeho zatýkacieho rozkazu na území vykonávajúceho štátu, znáša tento štát. Ostatné náklady znáša štát pôvodu.

(2) Náhrada nákladov prevozu sa požaduje od štátu pôvodu vtedy, ak by tento štát neznášal sám náklady slovenskej žiadosti o prevoz.

§ 7

Preklady

(1) Európsky zatýkací rozkaz sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu; ak vykonávajúci štát súhlasí, možno vyhotoviť preklad aj do iného jazyka.

(2) Európsky zatýkací rozkaz adresovaný slovenským orgánom musí byť vyhotovený v slovenskom jazyku.

(3) Ostatné písomnosti a iné informácie súvisiace s vykonaním európskeho zatýkacieho rozkazu sa zasielajú v úradnom jazyku štátu pôvodu alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú s primeraným prihliadnutím na § 3 ods. 3 a na zásadu vzájomnosti.

§ 8

Prevoz

(1) Ak je potrebné zabezpečiť prevoz osoby odovzdávanej z členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného slovenským orgánom územím iného členského štátu, požiada slovenský orgán príslušný orgán členského štátu o súhlas s prevozom jeho územím.

(2) Žiadosť o súhlas s prevozom musí obsahovať

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a štátne občianstvo osoby,

b) označenie európskeho zatýkacieho rozkazu,

c) povahu a právnu kvalifikáciu skutku,

d) opis skutkových okolností vrátane miesta a času spáchania skutku.

(3) O žiadosti iného členského štátu o súhlas s prevozom územím Slovenskej republiky rozhoduje minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“); žiadosť musí obsahovať údaje uvedené v odseku 2. Počas prevozu územím Slovenskej republiky sa obmedzí osobná sloboda prevážanej osoby na zabránenie jej úteku.

(4) O súhlas s prevozom sa nežiada, ak sa má osoba previezť územím členského štátu letecky bez plánovaného pristátia na jeho území. Ak dôjde k neplánovanému pristátiu na území členského štátu, príslušnému orgánu tohto štátu sa musí do 24 hodín od neplánovaného pristátia doručiť žiadosť s údajmi podľa odseku 2.

(5) Aj dôjde k neplánovanému pristátiu na území Slovenskej republiky, obmedzí sa osobná sloboda prevážanej osoby na zabránenie jej úteku; ak sa ministerstvu spravodlivosti do 24 hodín od neplánovaného pristátia nedoručí žiadosť s údajmi podľa odseku 2, prevážaná osoba musí byť prepustená.

§ 9

Odovzdanie veci

(1) Na žiadosť justičného orgánu štátu pôvodu alebo z vlastného podnetu zaistí a odovzdá vykonávajúci justičný orgán vec, ktorá môže slúžiť ako dôkaz, alebo vec, ktorú vyžiadaná osoba získala z trestného činu.

(2) Vec podľa odseku 1 sa odovzdá aj vtedy, ak európsky zatýkací rozkaz nemožno vykonať kvôli smrti alebo úteku vyžiadanej osoby.

(3) Ak vec podľa odseku 1 podlieha prepadnutiu alebo zhabaniu na území vykonávajúceho členského štátu a ak je potrebná pre trestné konanie, môže si ju tento štát dočasne ponechať alebo ju odovzdať štátu pôvodu s podmienkou, že ju vráti.

(4) Práva vykonávajúceho členského štátu alebo tretích osôb vzťahujúcich sa k veci podľa odseku 1 nie sú dotknuté. Ak sa preukáže existencia týchto práv, vráti štát pôvodu takú vec na svoje náklady vykonávajúcemu členskému štátu neodkladne po skončení trestného konania v tomto štáte.

DRUHÁ ČASŤ

POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO ORGÁNOV ŠTÁTU PÔVODU

§ 10

Vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu

(1) Ak je vydaný príkaz na zatknutie, medzinárodný zatýkací rozkaz podľa osobitného predpisu alebo rozhodnutie, ktorým bol právoplatne uložený trest odňatia slobody, a obvinený sa zdržiava alebo existuje predpoklad, že sa zdržiava v inom členskom štáte a je potrebné ho vyžiadať, predseda senátu alebo sudca príslušného súdu vydá európsky zatýkací rozkaz; v prípravnom konaní vydá európsky zatýkací rozkaz na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.

(2) Európsky zatýkací rozkaz sa vystaví na tlačive podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 a musí obsahovať náležitosti, ktoré sú v ňom uvedené, vrátane kategórie trestného činu.

(3) Európsky zatýkací rozkaz zašle súd neodkladne po jeho vydaní osobitnému útvaru Policajného zboru SIRENE, ktorý na jeho základe vyhotoví záznam; ak má informáciu o príslušnom vykonávajúcom justičnom orgáne, aj tomuto orgánu. Rovnopis európskeho zatýkacieho rozkazu súd zároveň zašle tiež ministerstvu spravodlivosti.

(4) Súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz, zabezpečí ihneď po zistení miesta pobytu osoby, ktorú treba vyžiadať, alebo po jej zadržaní na území iného členského štátu, jeho preklad prekladateľom vymenovaným podľa osobitného predpisu5) do jazyka podľa § 7.

§ 11

Dočasné prevzatie vyžiadanej osoby

(1) Súd, ktorého predseda senátu a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora vydal európsky zatýkací rozkaz, môže požiadať vykonávajúci justičný orgán o výsluch alebo dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby na územie Slovenskej republiky, ak bol európsky zatýkací rozkaz vydaný na účely trestného stíhania. Tento postup použije, najmä ak vykonávajúci štát po rozhodnutí o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu neodovzdá vydávanú osobu na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že je trestne stíhaná orgánmi tohto štátu alebo má vykonať trest odňatia slobody uložený jeho orgánmi v súvislosti s trestným činom odlišným od trestného činu, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz.

(2) Ak nejde o výsluch osoby, súd v žiadosti adresovanej vykonávajúcemu justičnému orgánu uvedie, na aké úkony je prítomnosť vyžiadanej osoby potrebná; súčasne označí deň alebo časové obdobie, na ktoré je jej prítomnosť potrebné zabezpečiť.

(3) Ak vykonávajúci justičný orgán povolí dočasné odovzdanie osoby, rozhodne sudca, v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, že táto osoba bude počas dočasného prevzatia na území Slovenskej republiky vo väzbe. Sudca v uznesení uvedie, že väzba sa začína dňom prevzatia tejto osoby na územie Slovenskej republiky.

(4) Ďalšie podmienky dočasného prevzatia dojedná súd priamo s vykonávajúcim justičným orgánom; termín prevzatia aj s útvarom Policajného zboru príslušným na prevzatie osoby.

§ 12

Zásada špeciality a vydanie s výhradou

(1) Osoba, ktorá bola vydaná do Slovenskej republiky na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného slovenským orgánom, nesmie byť bez súhlasu vykonávajúceho štátu v Slovenskej republike stíhaná, odsúdená alebo podrobená ochrannému opatreniu spojenému s pozbavením osobnej slobody ani nesmie byť inak obmedzená jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním do Slovenskej republiky, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval (ďalej len „zásada špeciality“).

(2) Vydaná osoba môže byť stíhaná, odsúdená alebo podrobená ochrannému opatreniu alebo môže byť jej osobná sloboda inak obmedzená aj pre trestné činy spáchané pred vydaním, pre ktoré nebola vydaná, ak

a) osoba po prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením či pozbavením osobnej slobody sa zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako 45 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,

b) opustí územie Slovenskej republiky a dobrovoľne sa vráti späť alebo je na územie Slovenskej republiky dopravená z tretieho štátu zákonným spôsobom,

c) za tento ďalší trestný čin nie je možné uložiť trest odňatia slobody alebo ochranného opatrenia obmedzujúceho osobnú slobodu alebo trestné stíhanie nevedie k použitiu opatrenia obmedzujúceho osobnú slobodu,

d) osobe by mohol byť uložený trest alebo ochranné opatrenie, ktoré nie sú spojené s pozbavením osobnej slobody, najmä peňažný trest alebo opatrenie namiesto tohto trestu, a to aj vtedy, ak by takýto výkon predovšetkým výkonom náhradného trestu odňatia slobody viedol k obmedzeniu osobnej slobody,

e) osoba výslovne súhlasila s vydaním do Slovenskej republiky a vzdala sa práva na uplatnenie zásady špeciality podľa odseku 1,

f) osoba po vydaní do Slovenskej republiky vyhlásila, že sa výslovne vzdáva uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 1 vo vzťahu k určitým trestným činom spáchaným pred vydaním, alebo

g) vykonávajúci štát sa vzdal uplatnenia zásady špeciality podľa rámcového rozhodnutia1) alebo sa jej vzdal justičný orgán tohto štátu, alebo tento orgán udelil súhlas so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred vydaním alebo na výkon trestu pre takýto trestný čin.

(3) Vyhlásenie podľa odseku 2 písm. f) uskutoční osoba pred súdom do zápisnice v prítomnosti obhajcu po poučení súdom o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 1 a o dôsledkoch takéhoto postupu. Toto vyhlásenie nemožno vziať späť. Na konanie podľa tohto odseku je príslušný súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz. Súd o obsahu vyhlásenia informuje vykonávajúci justičný orgán.

(4) Ak má byť osoba stíhaná pre trestný čin spáchaný pred vydaním, ktorý nebol predmetom pôvodného európskeho zatýkacieho rozkazu, alebo sa má voči nej vykonať trest odňatia slobody, alebo ochranné opatrenie, ktoré jej boli uložené súdom Slovenskej republiky pred jej vydaním, a nebol predmetom pôvodného európskeho zatýkacieho rozkazu, na podanie žiadosti o dodatočný súhlas s trestným stíhaním alebo výkonom trestu alebo ochranného opatrenia sa použijú primerane odseky 1 až 3 a § 10.

(5) Za dodatočný súhlas podľa odseku 2 písm. g) sa považuje aj žiadosť vykonávajúceho štátu o prevzatie trestného stíhania vydanej osoby pre trestné činy spáchané na jeho území pred vydaním osoby. To isté sa vzťahuje aj na trestné oznámenie podané vykonávajúcim štátom.

(6) Ak vykonávajúci štát vydal osobu s výhradou, výhrade sa musí vyhovieť.

§ 13

Informovanie ministerstva spravodlivosti o prieťahoch

Súd informuje neodkladne ministerstvo spravodlivosti o prípadoch, v ktorých nebolo rozhodnuté o výkone jeho európskeho zatýkacieho rozkazu v inom členskom štáte do 60 dní od zadržania vyžiadanej osoby alebo doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu, a ak bola lehota predĺžená, do 90 dní.

TRETIA ČASŤ

POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO VYKONÁVAJÚCICH JUSTIČNÝCH ORGÁNOV

§ 14

Odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu

(1) Vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu justičného orgánu štátu pôvodu sa odmietne, ak

a) na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, sa vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, ak slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,

b) bola vykonávajúcemu justičnému orgánu predložená informácia, že vyžiadaná osoba bola právoplatne odsúdená členským štátom alebo tretím štátom za rovnaký skutok za predpokladu, že uložený trest vykonala, vykonáva alebo takýto trest podľa právneho poriadku členského štátu alebo tretieho štátu, v ktorom bol vynesený rozsudok, už nie je možné vykonať, alebo bola pre takýto skutok právoplatne oslobodená rozhodnutím justičného orgánu členského štátu alebo tretieho štátu,

c) vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,

d) skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak nejde o konanie podľa § 4 ods. 8; v prípade daní, poplatkov, ciel alebo meny nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,

e) vyžiadaná osoba je trestne stíhaná v Slovenskej republike pre ten istý skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,

f) slovenské orgány rozhodli o tom, že pre skutok, pre ktorý bol vydaný zatýkací rozkaz, sa nezačne trestné stíhanie alebo sa v začatom trestnom stíhaní nebude pokračovať, alebo bolo v členskom štáte vydané právoplatné rozhodnutie pre ten istý skutok, ktoré bráni ďalšiemu konaniu; vykonaniu európskeho zatýkacieho rozkazu však nebráni, ak vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu je potrebné uprednostniť uskutočnenie trestného konania v štáte pôvodu, predovšetkým z dôvodov zistenia pravdy a vykonania spravodlivého procesu, ochrany oprávneného záujmu poškodených osôb, vymerania trestu alebo jeho výkonu, alebo ak bolo konanie ukončené z dôvodu nedostatku dôkazov alebo z dôvodu chýbajúceho podania, alebo chýbajúceho splnomocnenia poškodeného,

g) vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, a na stíhanie takéhoto trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

h) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky, na palube slovenskej lode alebo slovenského lietadla; vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu je v tomto prípade neprípustné aj vtedy, ak skutok nie je kvalifikovaný ako trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo

i) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu, a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky.

(2) Súd, ktorý rozhoduje o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, môže jeho vykonanie podmieniť tým, že štát pôvodu poskytne dostatočné záruky, že vyžiadaná osoba môže podľa jeho právneho poriadku a vzhľadom na okolnosti prípadu požiadať v tomto štáte o obnovu konania, ak v konaní, ktorému predchádzalo rozhodnutie o uložení trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, nebola vyžiadaná osoba predvolaná osobne alebo inak informovaná o dátume a mieste konania, alebo riadne zastúpená obhajcom.

(3) Ak štát pôvodu neposkytne dostatočné záruky podľa odseku 2, môže súd, ktorý rozhoduje o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, rozhodnúť, že sa tento rozkaz nevykoná.

(4) Skutočnosť, že je vyžiadaná osoba občanom Slovenskej republiky, nie je dôvodom pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. Rovnako sa postupuje aj vo vzťahu k vyžiadanej osobe, na ktorú sa podľa medzinárodného práva vzťahuje rovnaké zaobchádzanie ako na občana Slovenskej republiky.

§ 15

Predbežné preskúmanie záznamu a zadržanie vyžiadanej osoby

(1) Ak Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zistí, že záznam nie je v súlade s právnym poriadkom, medzinárodnými záväzkami alebo dôležitými záujmami Slovenskej republiky, vydá osobitnému útvaru Policajného zboru SIRENE pokyn na označenie záznamu, ktorý označenie neodkladne zabezpečí.

(2) Označenie záznamu podľa odseku 1 predstavuje prekážku zadržania osoby; na základe takto označeného záznamu možno vykonať iba pátranie na účel zistenia miesta pobytu osoby.

(3) Príslušníci Policajného zboru zadržia osobu, ktorej prítomnosť bola zistená na území Slovenskej republiky a na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz alebo vyhotovený záznam a nie je prekážka podľa odseku 2. O zadržaní osoby informujú neodkladne prokurátora príslušného na vykonanie predbežného vyšetrovania. Ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do väzby, ku ktorému pripojí európsky zatýkací rozkaz, alebo ak tento nie je k dispozícii, záznam; záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky zatýkací rozkaz. Ak prokurátor osobu prepustí, informuje o tom osobitný útvar Policajného zboru SIRENE.

§ 16

Príslušnosť

(1) Na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze justičného orgánu štátu pôvodu je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola vyžiadaná osoba zadržaná; o začatí konania informuje ministerstvo spravodlivosti, ktorému zároveň zašle aj kópiu európskeho zatýkacieho rozkazu.

(2) Prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie neodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu o zadržaní vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky v jazyku podľa § 7.

§ 17

Väzba

(1) Predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48 hodín od dodania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do väzby. Ak súd postupuje podľa § 4 ods. 8, predseda senátu zadržanú osobu vezme do väzby; dôvodmi väzby podľa osobitného zákona6) pritom nie je viazaný. Ak súd nepostupuje podľa § 4 ods. 8, predseda senátu zadržanú osobu vezme do väzby, ak sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že zadržaná osoba ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhla trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode bola osoba zadržaná.

(3) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo rozhodnuté, že európsky zatýkací rozkaz sa vykoná, vezme krajský súd túto osobu do väzby, ak tak už neurobil predseda senátu podľa odseku 1.

(4) Predseda senátu krajského súdu nariadi príkazom prepustenie osoby z väzby dňom, keď dôjde k vydaniu osoby orgánom štátu pôvodu, alebo ak

a) najneskôr do 40 dní od zadržania osoby nebol vykonávajúcemu justičnému orgánu predložený originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do slovenského jazyka, ak sa tento vyžaduje; na návrh prokurátora môže osobu prepustiť z väzby aj vtedy, ak nebol vykonávajúcemu justičnému orgánu zaslaný európsky zatýkací rozkaz s prekladom do slovenského jazyka, ak sa vyžaduje, do 18 dní od zadržania osoby,

b) justičný orgán štátu pôvodu zrušil európsky zatýkací rozkaz alebo ho odvolal vo vzťahu k Slovenskej republike,

c) krajský súd rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná,

d) orgány štátu pôvodu vyžiadanú osobu neprevezmú do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia prokurátora alebo súdu o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu alebo rozhodnutia ministra spravodlivosti podľa § 26, alebo ak nastali okolnosti, ktoré nemôžu štát pôvodu a vykonávajúci štát ovplyvniť, neprevezmú takúto osobu do 10 dní od nového dohodnutého dátumu realizácie vydania; to neplatí, ak zo závažných humanitárnych dôvodov, najmä v prípade ohrozenia zdravia alebo života vyžiadanej osoby, bolo vydanie dočasne odložené; v takom prípade dôjde k prepusteniu z väzby najneskôr desiatym dňom od dohodnutia nového dohodnutého dátumu realizácie vydania, alebo

e) inak zanikli dôvody väzby alebo realizácie vydania.

(5) Prepustenie osoby z väzby nevylučuje opakované vzatie do väzby.

(6) Proti rozhodnutiu o väzbe podľa odsekov 1 a 4 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

Predbežné vyšetrovanie

§ 18

(1) Prokurátor krajskej prokuratúry podľa § 16 ods. 1 vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

(2) Ak informácie poskytnuté justičným orgánom štátu pôvodu v európskom zatýkacom rozkaze nie sú dostatočné pre rozhodnutie o jeho vykonaní, najmä ak európsky zatýkací rozkaz neobsahuje všetky náležitosti uvedené v prílohe č. 1, alebo je zrejmé, že ho zjavne vydal orgán, ktorý nebol príslušný na jeho vydanie, alebo že právne hodnotenie skutku ako trestného činu podliehajúcemu vydaniu alebo nepodliehajúcemu preskúmaniu obojstrannej trestnosti je zjavne nesprávne, požiada prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie neodkladne justičný orgán štátu pôvodu o dodatočné informácie. Zároveň môže určiť primeranú lehotu na zaslanie dodatočných informácií.

(3) Prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi ju s obsahom európskeho zatýkacieho rozkazu a doručí jej kópiu európskeho zatýkacieho rozkazu. Súčasne ju poučí o rozsahu, v ktorom sa voči nej uplatní zásada špeciality v prípade rozhodnutia o tom, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná.

(4) Prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie vráti európsky zatýkací rozkaz štátu pôvodu bez rozhodnutia o vykonaní, ak

a) vyžiadaná osoba zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu,

b) vyžiadanú osobu nemožno zadržať,

c) nebolo zistené miesto pobytu na území Slovenskej republiky alebo sa na mieste pobytu dlhodobo nezdržiava a miesto jej pobytu nemožno zistiť,

d) štát pôvodu neposkytol dostatočné informácie pre rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu ani po postupe podľa odseku 2,

e) európsky zatýkací rozkaz bol slovenskému orgánu doručený po odovzdaní osoby na výkon trestu odňatia slobody do iného členského štátu alebo do tretieho štátu alebo po rozhodnutí o povolení vydania osoby do tretieho štátu, alebo

f) členský štát alebo tretí štát, ktorý vydal osobu do Slovenskej republiky, neudelil súhlas s ďalším vydaním.

§ 19

(1) V konaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu musí mať vyžiadaná osoba obhajcu.

(2) Vyžiadaná osoba má pri úkonoch súvisiacich s rozhodovaním o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu právo na tlmočníka a prekladateľa.7)

(3) Ak bola vyžiadaná osoba vzatá do väzby, na styk s obhajcom a advokátom, na korešpondenciu a návštevy vo väzbe sa použije osobitný predpis o výkone väzby.8)

§ 20

Výkon európskeho zatýkacieho rozkazu so súhlasom vyžiadanej osoby

(1) O možnosti vydania do členského štátu bez predloženia veci na rozhodnutie súdu za predpokladu súhlasu vyžiadanej osoby s jej vydaním do členského štátu, ako aj o dôsledkoch takéhoto súhlasu poučí prokurátor vyžiadanú osobu v rámci predbežného vyšetrovania. Zároveň túto osobu poučí o tom, že udelený súhlas nemožno odvolať.

(2) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do členského štátu, poučí ju prokurátor aj o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špeciality, ak by sa inak táto zásada vo vzťahu k štátu pôvodu uplatnila.

(3) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do členského štátu, spíše s ňou prokurátor v prítomnosti jej obhajcu a tlmočníka zápisnicu, v ktorej sa zaznamená jej súhlas s vydaním, ako aj jej vyjadrenie o tom, či sa vzdáva alebo nevzdáva uplatnenia zásady špeciality a v akom rozsahu.

(4) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do členského štátu a nie je dôvod na postup podľa odseku 5, prokurátor po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne uznesením, že sa európsky zatýkací rozkaz justičného orgánu štátu pôvodu vykoná. Prokurátor v uznesení okrem uvedenia údajov o osobe označí európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého je osoba vydávaná, údaje o zabezpečení práva obhajoby, o súhlase osoby s vydaním a v akom rozsahu sa táto osoba vzdala uplatnenia zásady špeciality. Ak nastal dôvod na postup podľa § 27, rozhodne prokurátor v uznesení aj o odložení realizácie vydania.

(5) Ak prokurátor zistí, že existuje niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14 ods. 1 písm. a) až c), napriek súhlasu vyžiadanej osoby predloží vec na rozhodnutie súdu podľa § 21; ak ide o dôvod podľa § 14 ods. 1 písm. b), len vtedy, ak rozsudok vydal členský štát.

(6) Uznesenie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, o dôvodoch, ktoré bránia realizácii vydania, a o odložení realizácie vydania doručí príslušný prokurátor vyžiadanej osobe, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a justičnému orgánu štátu pôvodu. Zároveň zašle rovnopis takéhoto uznesenia neodkladne osobitnému útvaru Policajného zboru SIRENE na účely dohodnutia termínu realizácie vydania a ministerstvu spravodlivosti. Preklad rozhodnutia sa nevyhotovuje. Prokurátor však vyhotoví preklad oznámenia o svojom rozhodnutí v jazyku podľa § 7 o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu alebo o dôvodoch iného postupu.

(7) Proti rozhodnutiu prokurátora o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu nie je prípustný opravný prostriedok.

(8) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nepoužijú, ak prokurátor v priebehu predbežného vyšetrovania zistí, že o vydanie vyžiadanej osoby požiadal aj iný štát. V takom prípade prokurátor po ukončení predbežného vyšetrovania predloží vec súdu na rozhodnutie podľa § 21.

§ 21

Rozhodnutie súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu

(1) Po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, ak vyžiadaná osoba nesúhlasila s vydaním, alebo v prípadoch podľa § 20 ods. 5 alebo 8. O svojom rozhodnutí súd neodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu v jazyku podľa § 7. Ak súd pre rozhodnutie považuje za nevyhnutné získanie dodatočných informácií, požiada prokuratúru o doplnenie návrhu.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorý rozhodoval o väzbe; ak sa o väzbe nekonalo, krajský súd, v ktorého obvode sa vyžiadaná osoba zdržuje alebo v ktorého obvode je krajská prokuratúra, ktorej prokurátor vykonával predbežné vyšetrovanie.

(3) O tom, či sa vykoná európsky zatýkací rozkaz, rozhoduje súd uznesením na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní vyžiadanej osobe a jej obhajcovi vyjadriť sa písomne k európskemu zatýkaciemu rozkazu. Ak v tomto vyjadrení vyžiadaná osoba alebo jej obhajca o to požiada alebo to považuje súd za potrebné, alebo ak o to požiada justičný orgán štátu pôvodu, o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodne súd na verejnom zasadnutí.

(4) Ak sa v konaní preukáže, že existuje dôvod odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14, súd rozhodne, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná.

(5) Rozhodnutie podľa odsekov 3 a 4 súd doručí prokurátorovi a vyžiadanej osobe. Zároveň ho zašle ministerstvu spravodlivosti a justičnému orgánu štátu pôvodu; justičnému orgánu štátu pôvodu sa rozhodnutie zasiela bez prekladu, ale s oznámením obsahu rozhodnutia v jazyku podľa § 7. Rozhodnutie podľa odseku 3 oznámi súd osobitnému útvaru Policajného zboru SIRENE na účel dojednania termínu a realizácie odovzdania osoby.

(6) Proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, je prípustná sťažnosť prokurátora a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 14; sťažnosť má odkladný účinok.

(7) O sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne, či sa európsky zatýkací rozkaz vykoná alebo nevykoná.

§ 22

Lehoty

(1) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vykonaním európskeho zatýkacieho rozkazu, prokurátor rozhodne o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu do desiatich dní odo dňa súhlasu osoby.

(2) V ostatných prípadoch sa rozhodne o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu do 60 dní od zadržania.

(3) Ak lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2 nie je v odôvodnených prípadoch možné dodržať, predĺžia sa o ďalších 30 dní. O tejto skutočnosti neodkladne informuje prokurátor a v prípade podľa odseku 2 príslušný sudca justičný orgán štátu pôvodu. Ak ani v takto predĺžených lehotách nie je možné rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, oznámi vykonávajúci justičný orgán dôvody, pre ktoré nemohol rozhodnúť, ministerstvu spravodlivosti, ktoré to oznámi Eurojustu.9)

(4) Odovzdanie osoby orgánom štátu pôvodu sa musí zrealizovať najneskôr do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

(5) Ustanovenie odseku 4 sa nepoužije z dôvodov uvedených v § 26, alebo ak nastali okolnosti, pre ktoré vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu nemožno realizovať a ktoré nemôže ovplyvniť štát pôvodu ani Slovenská republika, alebo ak je realizáciu odovzdania nevyhnutné odložiť z vážnych humanitárnych dôvodov, najmä z dôvodu ohrozenia zdravia alebo života vyžiadanej osoby. V týchto prípadoch sa musí osoba odovzdať najneskôr do 10 dní od nového dohodnutého termínu odovzdania.

(6) Právoplatné rozhodnutie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu sa nevykoná, ak minister spravodlivosti podľa § 26 rozhodol, že vyžiadaná osoba sa odovzdá inému členskému štátu alebo vydá tretiemu štátu.

(7) Ak z určitého dôvodu nie je možné vykonať európsky zatýkací rozkaz, predloží prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie alebo súd rozhodujúci o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu ministerstvu spravodlivosti neodkladne všetky písomnosti potrebné na zabezpečenie súhlasu tretieho štátu s vydaním. Lehoty podľa tohto ustanovenia začínajú plynúť dňom, keď odpadli prekážky odovzdania osoby štátu pôvodu.

(8) Lehoty podľa odsekov 1 až 6 neplynú, ak

a) štát pôvodu nezaslal európsky zatýkací rozkaz s prekladom do slovenského jazyka, ak sa to vyžaduje,

b) vykonávajúci justičný orgán požiadal o zaslanie dodatočných informácií alebo o doplnenie európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré je nevyhnutné na rozhodnutie o jeho vykonaní,

c) sa koná o odňatí výsad alebo imunít.

(9) Lehoty podľa odseku 8 začnú plynúť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré ich plynutie spočívalo.

§ 23

Výsluch a dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby

(1) Na žiadosť justičného orgánu štátu pôvodu vykonávajúci justičný orgán vyžiadanú osobu vypočuje alebo dočasne odovzdá v súlade s podmienkami stanovenými dohodou s týmto orgánom do štátu pôvodu.

(2) Ak vykonávajúci justičný orgán umožní výsluch, zároveň na žiadosť umožní prítomnosť zástupcov tohto orgánu alebo iného justičného orgánu štátu pôvodu na výsluchu. Zástupca tohto orgánu môže klásť vyžiadanej osobe otázky prostredníctvom prokurátora alebo sudcu.

(3) Ak je vhodnejšie dočasne odovzdať osobu, povolí súd na žiadosť justičného orgánu štátu pôvodu dočasné odovzdanie osoby, pričom určí, že osobu je počas dočasného odovzdania nutné držať vo väzbe. Ak justičný orgán štátu pôvodu neuvedie čas, na ktorý dočasné odovzdanie žiada, úkony, ktoré chce vykonať, požiada vykonávajúci justičný orgán o doplnenie žiadosti. Môže pritom stanoviť primeranú lehotu na doplnenie týchto skutočností. Súhlas s dočasným odovzdaním môže udeliť iba vtedy, ak to nemá vplyv na účasť osoby na výsluchu súvisiacom s konaním o odovzdanie.

§ 24

Výsady a imunity

Ak je na odňatie výsady alebo imunity príslušný orgán Slovenskej republiky, požiada krajský prokurátor o to, aby tento orgán vyžiadanej osobe výsadu alebo imunitu odňal. Ak je na odňatie výsady alebo imunity príslušný orgán iného členského štátu alebo tretieho štátu, medzinárodnej organizácie alebo Európskej únie, informuje prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie o tejto skutočnosti justičný orgán štátu pôvodu.

§ 25

Rozhodovanie v prípade viacerých európskych zatýkacích rozkazov

(1) Ak vo vzťahu k tej istej osobe vydali európsky zatýkací rozkaz dva alebo viaceré členské štáty, nie je možný postup podľa § 20. Po skončení predbežného vyšetrovania o každom z európskych zatýkacích rozkazov rozhodne príslušný krajský súd o výkone každého z nich osobitne. Súčasne rozhodne, do ktorého zo štátov pôvodu bude osoba odovzdaná. Súd pritom zohľadní všetky okolnosti, najmä závažnosť činu, miesto spáchania činu, dátum a účel vydania európskeho zatýkacieho rozkazu. Pred vydaním rozhodnutia môže požiadať o vyjadrenie Eurojust.9)

(2) Zároveň s rozhodnutím podľa odseku 1 súd rozhodne o udelení súhlasu s ďalším odovzdaním do iného členského štátu pôvodu, ak podľa odseku 1 rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu z tohto štátu a ak sa vyžiadaná osoba vydáva s uplatnením zásady špeciality.

(3) Tieto rozhodnutia súd zašle všetkým členským štátom, o ktorých európskych zatýkacích rozkazoch rozhodoval.

(4) Lehoty uvedené v § 22 začínajú plynúť doručením posledného európskeho zatýkacieho rozkazu.

§ 26

Rozhodovanie v prípade stretu európskeho zatýkacieho rozkazu členského štátu a žiadosti o vydanie tretieho štátu alebo iného členského štátu

(1) Ak bol vo vzťahu k tej istej osobe doručený slovenským orgánom európsky zatýkací rozkaz a žiadosť o vydanie tretieho štátu alebo iného členského štátu, nie je možný postup podľa § 20.

(2) O strete európskeho zatýkacieho rozkazu členského štátu a žiadosti o vydanie tretieho štátu alebo iného členského štátu týkajúcej sa tej istej osoby rozhoduje minister spravodlivosti po právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu o tom, že sa vykoná európsky zatýkací rozkaz a že vydanie do tretieho štátu alebo iného členského štátu je prípustné.

(3) Vykonávajúci justičný orgán informuje ministerstvo spravodlivosti, len čo sa dozvie, že nastali takéto okolnosti. Súd predloží vec ministerstvu spravodlivosti po právoplatnosti svojich rozhodnutí podľa odseku 2.

(4) Minister spravodlivosti pri rozhodovaní o tom, či sa vyhovie žiadosti o vydanie z tretieho štátu alebo iného členského štátu alebo sa vykoná európsky zatýkací rozkaz členského štátu, zváži najmä závažnosť spáchaného trestného činu, zohľadní dátum vydania európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie, ako aj účel vydania európskeho zatýkacieho rozkazu alebo žiadosti o vydanie.

(5) Minister spravodlivosti svoje rozhodnutie zašle vykonávajúcemu justičnému orgánu. Ak minister spravodlivosti rozhodne, že sa vykoná európsky zatýkací rozkaz, zašle kópiu svojho rozhodnutia osobitnému útvaru Policajného zboru SIRENE na účel dohodnutia termínu a zabezpečenia realizácie odovzdania osoby; ak rozhodne inak, kópiu zašle Interpolu.

§ 27

Odklad vydania

Súd alebo prokuratúra, ktoré rozhodovali o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, môžu rozhodnúť o odklade jeho realizácie, ak sa voči osobe vedie na území Slovenskej republiky trestné stíhanie alebo osoba vykonáva alebo má vykonať trest odňatia slobody pre iný trestný čin ako ten, ktorý bol uvedený v európskom zatýkacom rozkaze. V prípadoch uvedených v § 26 rozhodne o odklade minister spravodlivosti. Vo svojom rozhodnutí uvedie, dokedy sa realizácia odkladá.

§ 28

Ďalšie vydanie zo Slovenskej republiky

Záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv s tretími štátmi, ak jej bola vyžiadaná osoba vydaná z tretieho štátu s uplatnením zásady špeciality, nie sú týmto zákonom dotknuté.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

§ 29

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

§ 30

Ak členský štát požiadal o vydanie osoby pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, slovenské orgány postupujú podľa doterajších predpisov.

§ 31

Slovenský orgán vydá európsky zatýkací rozkaz aj pre skutok spáchaný pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.


Čl. VI

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z. a zákona č. 267/2004 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 151c ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Výberová komisia uskutoční výberové konanie na Špeciálny súd na funkciu predsedu senátu a funkciu sudcu aj vtedy, ak výberová komisia nemá vo vzťahu ku všetkým uchádzačom o funkciu na Špeciálnom súde vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu o tom, či sa môže uchádzač oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné a od vyhlásenia výberového konania uplynula lehota aspoň 7 mesiacov; výberového konania sa môže zúčastniť iba ten uchádzač, ktorý spĺňa zákonné podmienky na pridelenie alebo preloženie na Špeciálny súd.".


Čl. VII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2004 okrem 53. bodu v čl. III a čl. IV a V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2004, a čl. VI, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.


Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.


Príloha č. 1 k zákonu č. 403/2004 Z. z.

EURÓPSKY ZATÝKACÍ ROZKAZ

Tento európsky zatýkací rozkaz (ďalej len „zatýkací rozkaz“) vydal príslušný justičný orgán. Žiadam, aby uvedená osoba bola zadržaná a odovzdaná na účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia do Slovenskej republiky.

Vzor 01-1

Príloha č. 2 k zákonu č. 403/2004 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 190, 18.07. 2002).

Poznámky pod čiarou

1) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o Európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 190, 18. 07. 2002).

2) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 333/2002 Z. z. o prijatí Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.

3) § 69 Trestného poriadku.

4) Spoločný postup Rady 1998/428/SVV z 29. júna 1998 o vytvorení Európskej justičnej siete (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 191, 07. 07. 1998).

5) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6) § 67 Trestného poriadku.

7) § 28 a 29 Trestného poriadku.

8) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

9) Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002 o vytvorení Eurojustu na posilnenie boja so závažnou trestnou činnosťou (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 063, 06. 03. 2002) v znení Rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Úradný vestník Európskej únie L 245, 23. 09. 2003).