Vyhláška č. 250/2023 Z. z.Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o kvalite ovzdušia

250

VYHLÁŠKA

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

z 15. júna 2023

o kvalite ovzdušia

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 62 písm. a) až d) zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

Milan Chrenko v. r.

Príloha č. 1 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

LIMITNÉ HODNOTY ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK NA OCHRANU ZDRAVIA ĽUDÍ

A. Kritériá

Bez toho, aby bola dotknutá príloha č. 6 sa pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických parametrov použijú na kontrolu platnosti tieto kritériá

Poznámka:

¹) Požiadavky na výpočet ročnej strednej hodnoty nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.

B. Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí a termíny ich dosiahnutia

Poznámka:

¹) Najväčšia denná 8-hodinová stredná koncentrácia sa vyberie preskúmaním 8-hodinových pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8- hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.

Príloha č.2 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

KRITICKÉ ÚROVNE ZNEČISTENIA OVZDUŠIA NA OCHRANU VEGETÁCIE

Príloha č. 3 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

CIEĽOVÉ HODNOTY ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK A DLHODOBÉ CIELE

Časť I

Cieľové hodnoty pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén na ochranu zdravia ľudí a vegetácie

Poznámka:

¹⁾ Pre celkový obsah vo frakcii častíc PM₁₀ priemerne za kalendárny rok.

Časť II

Cieľové hodnoty a dlhodobé ciele pre ozón

A. Vymedzenie pojmov

AOT 40 [vyjadrený v (µg/m³) × počet hodín] je súčet rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími ako 80 µg/m³ (= 40 častí na miliardu) a 80 µg/m³ počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných každý deň od 8.00 do 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ).

B. Kritériá

Pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických ukazovateľov sa na kontrolu platnosti použijú tieto kritériá:

Poznámka:

¹) Ak nie sú k dispozícii všetky možné merané údaje, na vypočítanie hodnôt AOT40 sa použije tento faktor:

*) Predstavuje počet hodín v rámci doby uvedenej v definícii AOT40, t. j. od 8.00 do 20.00 hod. SEČ každoročne od 1. mája do 31. júla na ochranu vegetácie a každoročne od 1. apríla do 30. septembra na ochranu lesov.

C. Cieľové hodnoty pre ozón

Poznámky:

¹) Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových plávajúcich priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8- hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.

²) Ak nie je možné určiť trojročné alebo päťročné priemery na základe úplných a po sebe nasledujúcich súborov ročných údajov, najmenšie ročné údaje vyžadované na kontrolu dodržiavania cieľových hodnôt sú tieto pre cieľovú hodnotu na ochranu:

a) zdravia ľudí: platné údaje za jeden rok,

b) vegetácie: platné údaje za tri roky.

D. Dlhodobé ciele pre ozón

Poznámky:

¹) Dátum, ku ktorému by sa mali dosiahnuť dlhodobé ciele nie je určený.

Príloha č. 4 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

INDIKÁTOR PRIEMERNEJ EXPOZÍCIE, NÁRODNÝ CIEĽ ZNÍŽENIA EXPOZÍCIE A ZÁVÄZOK ZNÍŽENIA KONCENTRÁCIE EXPOZÍCIE PRE PM_2,5

A. Indikátor priemernej expozície pre PM_2,5

Indikátor priemernej expozície vyjadrený v µg/m³ sa zakladá na meraniach na mestských pozaďových miestach v zónach a v aglomeráciách na celom území Slovenskej republiky. Hodnotí sa ako nepretržitá ročná stredná hodnota koncentrácie z troch kalendárnych rokov spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta určené podľa prílohy č. 9 prvej časti bod B.

B. Národný cieľ zníženia expozície pre PM_2,5

Ak je indikátor priemernej expozície v referenčnom roku 8,5 µg/m³ alebo menej, cieľ zníženia expozície sa rovná nule. Cieľ zníženia expozície sa rovná nule aj vtedy, ak indikátor priemernej expozície dosiahne v ktorejkoľvek dobe počas obdobia od roku 2010 do roku 2020 úroveň 8,5 µg/m³ a udrží sa na tejto úrovni alebo nižšie.

C. Záväzok zníženia koncentrácie expozície pre PM_2,5

Príloha č. 5 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

REFERENČNÉ METÓDY NA HODNOTENIE KVALITY OVZDUŠIA

A. Referenčné metódy

1. Referenčná metóda merania oxidu siričitého

Referenčná metóda merania oxidu siričitého je opísaná v technickej norme¹) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

2. Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka

Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka je opísaná v technickej norme²) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

3. Referenčná metóda vzorkovania a merania olova

Referenčná metóda vzorkovania olova je opísaná v písmene A bode 4. Referenčná metóda merania olova je opísaná v technickej norme³) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

4. Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM₁₀

Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM₁₀ je opísaná v technickej norme⁴) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

5. Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM_2,5

Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM_2,5 je opísaná v technickej norme⁴) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

6. Referenčná metóda vzorkovania a merania benzénu

Referenčná metóda merania benzénu je opísaná v technickej norme⁵) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

7. Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého

Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého je opísaná v technickej norme⁶) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

8. Referenčná metóda merania ozónu

Referenčná metóda merania ozónu je opísaná v technickej norme⁷) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

9. Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu arzénu, kadmia a niklu

Referenčná metóda odberu vzoriek arzénu, kadmia a niklu je metóda podľa technickej normy.⁴) Referenčná metóda merania arzénu, kadmia a niklu je metóda podľa technickej normy.³) Ak neuvádza metódu norma EN, možno použiť aj iné metódy podľa noriem STN alebo podľa noriem ISO. Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné s uvedenou metódou.

10. Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu polycyklických aromatických uhľovodíkov

Referenčná metóda na odber vzoriek polycyklických aromatických uhľovodíkov je metóda podľa technickej normy.⁴) Referenčná metóda merania benzo(a)pyrénu je metóda podľa technickej normy.⁸) Ak neuvádza metódu norma EN pre benzo(a)pyrén alebo iné polycyklické aromatické uhľovodíky uvedené v § 8 ods. 4 zákona, možno použiť aj iné metódy podľa noriem STN alebo noriem ISO, akou je metóda podľa technickej normy.⁹) Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné s uvedenou metódou.

11. Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu ortuti

Referenčná metóda merania koncentrácií celkovej plynnej ortuti v ovzduší je metóda podľa technickej normy.¹⁰) Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné s vyššie uvedenou metódou. Ak neuvádza metódu norma EN, možno použiť aj iné metódy podľa noriem STN alebo noriem ISO. Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné s uvedenou metódou.

12. Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu depozície arzénu, kadmia, ortuti, olova, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov

Referenčná metóda na stanovenie depozície arzénu, kadmia, niklu je metóda podľa technickej normy.¹¹) Referenčná metóda na stanovenie depozície ortuti je metóda podľa technickej normy.¹²) Referenčná metóda na stanovenie depozície benzo(a)pyrénu a iných polycyklických uhľovodíkov je metóda podľa technickej normy.¹³) Ak neuvádza metódu norma EN, možno použiť aj iné metódy podľa noriem STN alebo noriem ISO. Možno použiť aj iné metódy, pri ktorých sa preukáže, že poskytujú výsledky ekvivalentné s uvedenou metódou.

B. Preukázanie rovnocennosti

1. Použiť sa môže akákoľvek iná metóda, o ktorej sa dá preukázať, že výsledky sú rovnocenné s ktoroukoľvek z metód uvedených v písmene A alebo pri suspendovaných časticiach ktorákoľvek iná alternatívna metóda, o ktorej sa dá preukázať, že v porovnaní s referenčnou metódou poskytuje konzistentné výsledky. Ak sa použije iná metóda alebo alternatívna metóda, takto dosiahnuté výsledky sa upravia tak, aby získané výsledky boli rovnocenné s tými, ktoré by sa dosiahli použitím referenčnej metódy.

2. Rovnocennosť použitej metódy s referenčnou metódou sa preukazuje podľa pokynu Európskej komisie o preukazovaní rovnocennosti, ak je uverejnený. Ak sa využívali dočasné faktory na aproximáciu rovnocennosti, tieto sa potvrdia alebo zmenia podľa pokynu Európskej komisie.

3. Organizácia poverená ministerstvom prihliada pri opravách podľa 2. bodu aj na súvisiace predchádzajúce údaje z meraní s cieľom dosiahnuť lepšiu porovnateľnosť údajov.

C. Štandardizácia

Pri plynných znečisťujúcich látkach sa objem štandardizuje na teplotu 20°C a atmosférický tlak na 101,3 kPa. Objem vzorky pre suspendované častice a látky, ktoré sa analyzujú v suspendovaných časticiach ako napríklad olovo, sa vzťahuje na okolité podmienky, ako sú teplota a atmosférický tlak v čase merania.

D. Vzájomné uznávanie údajov

Ak sa preukáže, že vybavenie spĺňa výkonnostné požiadavky referenčných metód uvedených v písmene A, orgány ochrany ovzdušia a ministerstvom poverené organizácie akceptujú protokoly o skúškach vydané v iných členských štátoch Európskej únie za podmienky, že dané skúšobné laboratóriá sú akreditované podľa príslušnej harmonizovanej normy týkajúcej sa skúšobných a kalibračných laboratórií.

Podrobné protokoly o skúškach a všetky výsledky skúšok sa sprístupňujú príslušným orgánom ochrany ovzdušia alebo nimi určeným subjektom. V protokoloch o skúškach je potrebné preukázať, že zariadenie spĺňa všetky výkonnostné požiadavky vrátane špecifických podmienok v Slovenskej republike,¹⁴) ktoré sa týkajú životného prostredia a predmetného miesta a ktoré presahujú rámec podmienok, pre ktoré sa už dané zariadenie odskúšalo a typovo schválilo v inom členskom štáte Európskej únie.

Príloha č. 6 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

CIELE V KVALITE ÚDAJOV NA HODNOTENIE KVALITY OVZDUŠIA

A. Ciele v kvalite údajov na hodnotenie kvality ovzdušia

Poznámky:

¹) Polycyklické aromatické uhľovodíky okrem benzo(a)pyrénu.

²) Kontinuálne merania benzénu, olova a častíc PM₁₀ a častíc PM_2,5 možno nahradiť stálym periodickým meraním, ak ministerstvom poverená organizácia vykonávajúca hodnotenie kvality ovzdušia Európskej komisii preukáže, že neistota vrátane neistoty v rámci náhodného odberu vzoriek spĺňa kvalitatívny cieľ 25 % a časové pokrytie je vždy dlhšie ako najmenšie časové pokrytie pre indikatívne merania. Náhodný odber vzorky je potrebné rozdeliť v rámci roka rovnomerne, aby sa zabránilo skresleniu údajov. Neistota v rámci náhodného odberu vzorky sa môže určiť postupom ustanoveným v technickej norme.¹⁵) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami. Ak sa stále periodické merania používajú na hodnotenie požiadaviek na limitnú hodnotu častíc PM₁₀, mal by sa namiesto počtu prekročení, na ktorý veľmi vplýva rozsah údajov, hodnotiť 90,4-percentil, ktorý má byť nižší alebo rovný 50 μg/m³.

³) Rozdelené v rámci roka tak, aby predstavovali rôzne podmienky klímy a antropogénnej činnosti.

⁴) Rozdelené v rámci roka tak, aby predstavovali rôzne podmienky klímy a dopravy.

⁵) Indikatívne merania pre SO₂, NO₂, NO_x, CO, benzén, PM₁₀, PM_2,5, Pb, ozón a súvisiace NO a NO₂ sú merania, ktoré spĺňajú menej prísne ciele v kvalite údajov, ako sa vyžaduje pri stálych meraniach.

⁶) Indikatívne merania pre BaP, As, Cd, Ni, PAH, plynnú ortuť a celkovú depozíciu sú merania, ktoré sa vykonávajú so zníženou pravidelnosťou, ale spĺňajú ostatné ciele v kvalite údajov.

⁷) Jedno náhodné meranie týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.

⁸) Jedno náhodné denné meranie vykonávané týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.

Neistota vyjadrená pri 95-percentom intervale spoľahlivosti hodnotiacich metód sa posúdi v súlade s technickými normami.¹⁶) alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnejšími alebo prísnejšími požiadavkami. Percentá neistoty uvedené v tabuľke sa uvádzajú pre jednotlivé merania spriemerované za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote alebo cieľovej hodnote pre 95-percentný interval spoľahlivosti. Neistota stálych meraní sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v pásme príslušnej limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty.

Neistota modelovania pre znečisťujúce látky

1. oxid siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, benzén, PM₁₀, PM_2,5, ozón a súvisiace látky oxid dusnatý a oxid dusičitý sa definuje ako najväčšia odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácie pre 90 % jednotlivých monitorovacích bodov za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote alebo cieľovej hodnote bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalostí,

2. benzo(a)pyrén, arzén, kadmium, nikel, polycyklické aromatické uhľovodíky, celková plynná ortuť a pre celkovú depozíciu sa uvažujú hodnoty nameraných a vypočítaných úrovní koncentrácie počas celého roka a neistota modelovania sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v pásme príslušnej limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty s tým, že stále merania vybrané na porovnanie s výsledkami modelovania, reprezentujú mierku, ktorú model pokrýva.

Neistota objektívneho odhadu sa definuje ako najväčšia odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácie za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote alebo cieľovej hodnote bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalostí. Ak ide o znečisťujúce látky benzo(a)pyrén, arzén, kadmium, nikel, polycyklické aromatické uhľovodíky, celková plynná ortuť a pre celkovú depozíciu, neistota odhadu nesmie prekročiť 100 %.

Požiadavky na najmenší počet údajov a najmenšie časové pokrytie nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.

Na meranie benzo(a)pyrénu a ďalších polycyklických aromatických uhľovodíkov sa vyžaduje dvadsaťštyrihodinový odber vzoriek. Pri správnom nakladaní so vzorkami možno jednotlivé vzorky odobraté v období do jedného mesiaca spájať a analyzovať ako zloženú vzorku za predpokladu, že metóda zabezpečí, aby boli vzorky počas tohto obdobia stabilné. Tri izomérne zlúčeniny benzo(b)fluorantén, benzo(j)fluorantén, benzo(k)fluorantén, ktoré je ťažko chromatograficky rozdeliť sa môžu určiť a interpretovať ako súčet. Odber vzoriek sa rozkladá rovnomerne na dni v týždni a počas roka. Meranie rýchlosti depozície sa uskutočňuje najmä z mesačných alebo týždenných odberov vzoriek počas celého roka.

Pre znečisťujúce látky benzo(a)pyrén, arzén, kadmium, nikel, polycyklické aromatické uhľovodíky, celkovú plynnú ortuť a pre celkovú depozíciu sa môže

1. robiť odber vzorky za mokra namiesto hromadného odberu, ak sa dá preukázať, že rozdiel medzi nimi je do 10 %; rýchlosti depozície sa uvádzajú najmä v µg/m² za deň,

2. uplatňovať menšie najmenšie časové pokrytie, ako je uvedené v tabuľke, ale nie nižšie ako 14 % pre stále merania a 6 % pre indikatívne merania po preukázaní splnenia 95-percentnej rozšírenej neistoty ročného priemeru vypočítanej z cieľov v kvalite údajov v tabuľke podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnejšími alebo prísnejšími požiadavkami.

Ustanovenia týkajúce sa jednotlivých vzoriek v predchádzajúcom odseku sa vzťahujú aj na arzén, kadmium, nikel a celkovú plynnú ortuť. Okrem toho sa povoľuje odber čiastočných vzoriek z filtrov zachytávajúcich PM₁₀ určených pre kovy na účely následnej analýzy, ak existujú dôkazy o tom, že odber čiastočných vzoriek je reprezentatívny pre celok a porovnaním s príslušnými cieľmi kvality údajov nedochádza k ohrozeniu citlivosti detekcie. Ako alternatíva k dennému odberu vzoriek sa povoľuje týždenný odber vzoriek kovov vo frakcii častíc PM₁₀, a to za predpokladu, že nie sú ohrozené charakteristické znaky odberu.

B. Výsledky hodnotenia kvality ovzdušia

Za zóny alebo aglomerácie, v ktorých sa na doplnenie informácií z meraní použijú iné zdroje informácií ako merania alebo v ktorých slúžia tieto zdroje ako jediné prostriedky hodnotenia kvality ovzdušia, sa zozbierajú tieto informácie:

a) opis vykonaných hodnotiacich činností,

b) použité osobitné metódy s odkazmi na opis metód,

c) zdroje údajov a informácií,

d) opis výsledkov vrátane neistôt a najmä rozsah všetkých oblastí alebo dĺžka cesty v zóne alebo aglomerácii, nad ktorou koncentrácie prekračujú ktorúkoľvek limitnú hodnotu, cieľovú hodnotu alebo dlhodobý cieľ vrátane medze tolerancie a rozsah všetkých oblastí, v ktorých koncentrácie prekračujú hornú medzu alebo dolnú medzu na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia,

e) identifikácia obyvateľstva, ktoré je potenciálne vystavené úrovniam znečistenia ovzdušia prekračujúcim akúkoľvek limitnú hodnotu na ochranu zdravia ľudí.

C. Zabezpečenie kvality meraní pri hodnotení kvality ovzdušia a potvrdenie údajov

1. Na zabezpečenie presnosti meraní a dodržiavania cieľov v kvalite údajov ustanovených v písmene A ministerstvom poverená organizácia, poverené národné laboratóriá a prevádzkovatelia stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia podľa § 34 ods. 4 písm. a) zákona zabezpečia, aby

a) všetky merania vykonané v súvislosti s hodnotením kvality ovzdušia boli sledovateľné v súlade s požiadavkami podľa technickej normy,¹⁷) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnejšími alebo prísnejšími požiadavkami,

b) subjekty prevádzkujúce siete a individuálne stanice mali zavedený systém zabezpečenia kvality a kontroly kvality, ktorý predpisuje pravidelnú údržbu s cieľom zaistiť nepretržitú presnosť meracích prístrojov; národné referenčné laboratórium daný systém kvality preskúma podľa potreby najmenej však raz za päť rokov,

c) sa uplatňoval postup slúžiaci na zaručenie kvality/kontrolu kvality v súvislosti so zberom údajov a podávaním správ a aby sa organizácie poverené touto činnosťou v spolupráci s ministerstvom aktívne podieľali na súvisiacich programoch Európskej únie na zaručovanie kvality,

d) národné referenčné laboratóriá, ktoré sa zúčastňujú porovnávacích meraní kvality ovzdušia pre znečisťujúce látky podľa tejto vyhlášky boli vymenované náležitým príslušným orgánom a aby boli akreditované na referenčné metódy uvedené v prílohe č. 5, a to aspoň pri tých znečisťujúcich látkach, ktorých koncentrácie prekračujú dolnú medzu na hodnotenie, podľa relevantnej harmonizovanej normy týkajúcej sa skúšobných a kalibračných laboratórií;¹⁸) tieto laboratóriá sa na území Slovenskej republiky zúčastňujú koordinácie programov zabezpečenia kvality v Európskej únii, ktoré organizuje Európska komisia a koordinujú na vnútroštátnej úrovni uplatňovanie referenčných metód a preukazovanie rovnocennosti nereferenčných metód a mali by byť zároveň akreditované podľa príslušnej harmonizovanej normy pre skúšku spôsobilosti,

e) sa národné referenčné laboratóriá aspoň každé tri roky zúčastňovali na programoch Európskej únie na zaručovanie kvality, ktoré organizuje Európska komisia prostredníctvom svojho Spoločného výskumného centra; ak z danej účasti vyplynú neuspokojivé výsledky, potom by národné laboratórium malo pri svojom ďalšom zapojení do vzájomného porovnávania preukázať uspokojivé nápravné opatrenia a predložiť o nich správu Spoločnému výskumnému centru,

f) národné referenčné laboratóriá podporovali pôsobenie Európskou komisiou zriadenej Európskej siete národných referenčných laboratórií.

2. Všetky oznamované údaje o kvalite ovzdušia podľa osobitného predpisu¹⁹) sa považujú za platné, okrem údajov označených ako predbežné.

D. Štandardizácia

Pre látky, ktoré sa analyzujú vo frakcii častíc PM₁₀, sa objem vzorky vzťahuje na vonkajšie podmienky.

Príloha č. 7 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

HORNÉ MEDZE A DOLNÉ MEDZE NA HODNOTENIE ÚROVNE ZNEČISTENIA OVZDUŠIA VYBRANÝMI ZNEČISŤUJÚCIMI LÁTKAMI

A. Horné medze a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia

1. Oxid siričitý

2. Oxid dusičitý a oxidy dusíka

3. PM₁₀ a PM_2,5

Poznámka:

¹) Horná medza a dolná medza pre PM_2,5 sa nevzťahuje na merania vykonávané na posúdenie dodržiavania cieľa zníženia expozície pre PM_2,5 na ochranu zdravia ľudí.

4. Olovo

5. Benzén

6. Oxid uhoľnatý

7. Arzén

8. Kadmium

9. Nikel

10. Benzo(a)pyrén

B. Určenie prekročení horných medzí a dolných medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia

1. Ak je k dispozícii dostatok údajov, prekročenia horných medzí a dolných medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia sa zisťujú na základe koncentrácií nameraných za posledných päť rokov. Medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia sa považuje za prekročenú, ak je prekročená najmenej v troch jednotlivých rokoch z týchto posledných piatich rokov.

2. Ak je k dispozícii menej údajov ako údajov za päť rokov, prekročenia horných medzí a dolných medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia možno zistiť kombináciou výsledkov z meracích kampaní kratšieho trvania vykonaných počas jedného roka v lokalitách s pravdepodobne najvyššími úrovňami znečistenia ovzdušia s výsledkami, ktoré sa získali z emisných inventúr a modelovania.

Príloha č. 8 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

POŽIADAVKY NA UMIESTNENIE VZORKOVACÍCH MIEST NA STÁLE MERANIE A NA MERANIE NA VIDIECKYCH POZAĎOVÝCH STANICIACH

Časť I

Požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, častíc PM_10, častíc PM_2,5, olova, benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu v ovzduší

A. Všeobecné požiadavky na umiestňovanie

1. Kvalita ovzdušia sa hodnotí vo všetkých zónach a aglomeráciách podľa kritérií na umiestnenie vzorkovacích miest pre stále merania ustanovených v písmenách B a C na všetkých miestach okrem tých, ktoré sú uvedené v druhom bode. Zásady ustanovené v písmenách B a C sa uplatňujú aj vtedy, ak sú relevantné vzhľadom na určenie špecifických miest, na ktorých sa stanovujú koncentrácie príslušných znečisťujúcich látok, pričom sa kvalita ovzdušia hodnotí indikatívnym meraním alebo modelovaním.

2. Dodržiavanie limitných hodnôt ustanovených na ochranu zdravia ľudí sa neposudzuje na

a) miestach, do ktorých nemá verejnosť prístup a v ktorých nie sú stále obytné plochy,

b) miestach v priestoroch tovární alebo v okolí priemyselných zariadení, na ktoré sa uplatňujú všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci,

c) vozovkách a stredných oddeľujúcich pásoch ciest, okrem miest, kde majú chodci bežný prístup na stredný oddeľujúci pás.

B. Umiestnenie vzorkovacích miest na makroúrovni

1. Ochrana zdravia ľudí

1.1 Vzorkovacie miesta zamerané na hodnotenie kvality ovzdušia vo vzťahu k ochrane zdravia ľudí sa umiestňujú tak, aby poskytovali údaje

a) o oblastiach v zónach a v aglomeráciách, kde sa vyskytujú najvyššie koncentrácie, ktorým môže byť obyvateľstvo priamo alebo nepriamo vystavené po dobu, ktorá je závažná v súvislosti so spriemerovaným obdobím limitných hodnôt,

b) o úrovniach znečistenia ovzdušia v iných oblastiach zón a aglomerácií, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska expozície bývajúceho obyvateľstva.

1.2 Vzorkovacie miesta sa vo všeobecnosti umiestňujú tak, aby sa predišlo meraniu v mikropriestoroch a v ich bezprostrednej blízkosti, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa umiestňuje tak, aby odoberaná vzorka vzduchu reprezentovala kvalitu ovzdušia na úseku ulice s dĺžkou aspoň 100 m na miestach zameraných na dopravu, a oblasti s rozlohou aspoň 250 m × 250 m v priemyselných oblastiach, ak je to možné.

Vzorkovacie miesto pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén, sa vyberá tak, aby bolo reprezentatívne pre kvalitu ovzdušia v okolitých oblastiach nie menších ako 200 m² v miestach zameraných na dopravu, oblasti s rozlohou aspoň 250 m × 250 m v priemyselných oblastiach a niekoľko km² v mestských pozaďových miestach, ak je to realizovateľné.

1.3 Mestské pozaďové miesta sa umiestňujú tak, aby bola ich úroveň znečistenia ovzdušia ovplyvnená integrovaným príspevkom zo všetkých zdrojov, ktoré sa nachádzajú proti smeru vetra od stanice. Úrovni znečistenia ovzdušia by nemal dominovať jediný zdroj, ak nie je táto situácia typická pre väčšiu mestskú oblasť. Vzorkovacie miesta by mali byť spravidla reprezentatívne pre niekoľko km².

1.4 Ak je cieľom hodnotenie vidieckych pozaďových úrovní znečistenia ovzdušia, vzorkovacie miesto nemôžu ovplyvňovať aglomerácie alebo priemyselné objekty v jeho blízkosti, t. j. vo vzdialenosti menšej ako 5 km.

1.5 Ak sa hodnotia príspevky z priemyselných zdrojov, aspoň jedno vzorkovacie miesto sa umiestni v najbližšej obytnej oblasti v smere vetra od zdroja. Keď nie je známa pozaďová koncentrácia, dodatočné vzorkovacie miesto sa umiestni v smere prevládajúceho vetra.

1.6 Vzorkovacie miesta sa umiestňujú tak, aby podľa možnosti reprezentovali aj obdobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.

1.7 Pre vzorkovacie miesta pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén sa uplatňujú aj tieto požiadavky

a) výber vzorkovacích miest zabezpečí dostatočné údaje o rýchlosti depozície, ktoré predstavujú nepriamu expozíciu prostredníctvom potravinového reťazca,

b) vzorkovacie miesta sa umiestnia tak, aby mohli zabezpečiť monitorovanie uplatňovania najlepších dostupných techník,

c) vzorkovacie miesta sa umiestnia tak, aby podľa možnosti reprezentovali aj iné obdobné lokality, ktoré sa nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti, pričom sa umiestnia spolu so vzorkovacími miestami na PM₁₀,

d) na meranie depozície vo vidieckych pozaďových oblastiach možno uplatniť návody a kritériá programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe.

2. Ochrana vegetácie a prírodných ekosystémov

Vzorkovacie miesta zamerané na hodnotenie kvality ovzdušia vo vzťahu k ochrane vegetácie a prírodných ekosystémov sa umiestňujú viac ako 20 km od aglomerácií alebo viac ako 5 km od ostatných zastavaných oblastí, priemyselných zariadení alebo diaľnic alebo dôležitých ciest s frekvenciou vozidiel vyššou ako 50 000 vozidiel za deň, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa umiestňuje tak, aby odoberaný vzduch reprezentoval kvalitu ovzdušia v okolitej oblasti s rozlohou aspoň 1 000 km². Po zohľadnení geografických podmienok alebo možností na ochranu mimoriadne zraniteľných oblastí sa môže umiestniť vzorkovacie miesto v menšej vzdialenosti alebo tak, aby reprezentovalo kvalitu ovzdušia v menšej oblasti.

C. Umiestnenie vzorkovacích miest na mikroúrovni

Pre umiestnenie vzorkovacích miest na mikroúrovni, ak je to možné, platia tieto požiadavky,

a) zabezpečenie voľného prúdenia vzduchu v okolí vstupného otvoru vzorkovacej sondy v uhle aspoň 270° alebo 180° a pri vzorkovacích miestach v línii zástavby bez akejkoľvek prekážky ovplyvňujúcej prúdenie vzduchu v okolí vzorkovacieho zariadenia; zvyčajne je vzorkovacie miesto vzdialené niekoľko metrov od budov, balkónov, stromov a iných prekážok a aspoň 0,5 m od najbližšej budovy pri vzorkovacích miestach, ktoré reprezentujú kvalitu ovzdušia v línii zástavby,

b) vo všeobecnosti by mal byť vstupný otvor vzorkovacieho zariadenia umiestnený 1,5 m (dýchacia zóna) až 4 m nad zemou; v špecifických podmienkach môžu byť potrebné aj vyššie stanovištia, ktoré možno uplatniť, ak stanica reprezentuje veľkú oblasť, pričom je potrebné úplne zdokumentovať všetky odchýlky,

c) sonda vo vstupnom otvore nesmie byť umiestnená v bezprostrednej blízkosti zdrojov znečisťovania ovzdušia, aby sa predišlo priamemu odberu emisií, ktoré nie sú zmiešané s ovzduším,

d) výstupný otvor vzorkovacieho zariadenia sa umiestni tak, aby sa predišlo recirkulácii vypúšťaného vzduchu do vstupného otvoru vzorkovacieho zariadenia,

e) vzorkovacie sondy orientované na dopravu sa umiestnia aspoň 25 m od okraja veľkej križovatky pre všetky znečisťujúce látky a najviac 10 m od obrubníka, pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén sa vzorkovacie miesta umiestnia aspoň 4 m od stredu najbližšieho dopravného pásu; veľkou križovatkou sa rozumie križovatka, ktorá prerušuje tok dopravy, čo spôsobuje odlišné emisie ako na ostatných úsekoch cesty (spôsob jazdy „brzda-plyn“),

f) pri rozhodovaní o vzorkovacích miestach, do úvahy možno brať faktory, ktorými sú rušivé zdroje, bezpečnosť, prístup, dostupnosť elektrickej energie a telefonického spojenia, viditeľnosť miesta vzhľadom na okolie, bezpečnosť verejnosti a obsluhy, vhodnosť súčasného umiestnenia vzorkovacích miest pre rozličné znečisťujúce látky a požiadavky plánovania; akákoľvek odchýlka od požiadaviek uvedených v písmene C sa riadne zdokumentuje podľa postupov opísaných v písmene D.

D. Dokumentácia a preskúmanie výberu vzorkovacieho miesta

Pri všetkých zónach a aglomeráciách ministerstvom poverená organizácia vykonávajúca hodnotenie kvality ovzdušia riadne zdokumentuje postupy týkajúce sa výberu miesta a zaznamenáva informácie slúžiace na podporu projektu siete a výberu umiestnenia pre všetky monitorovacie miesta. Dokumentácia obsahuje fotografie okolia monitorovacích miest s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. Ak sa uplatňujú doplnkové metódy v rámci zóny alebo aglomerácie, dokumentácia obsahuje podrobnosti o týchto metódach a informácie o splnení podmienok podľa písmena E.

Dokumentácia sa podľa potreby preskúma a aktualizuje aspoň raz za päť rokov s cieľom zabezpečiť trvalú platnosť a optimálnosť výberových kritérií, projektu siete a umiestnenia monitorovacích miest. Dokumentácia sa Európskej komisii poskytne do 3 mesiacov od vyžiadania.

E. Podmienky na zníženie počtu vzorkovacích miest

Pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých sú informácie zo vzorkovacích miest na stále meranie doplnené informáciami z modelovania alebo indikatívnymi meraniami, sa môže celkový počet vzorkovacích miest uvedený v prílohe č. 9 písm. A znížiť až o 50 % za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) doplnkové metódy poskytujú dostatočné informácie na hodnotenie kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty alebo výstražné prahy, ako aj primerané informácie pre verejnosť,

b) počet vzorkovacích miest, ktoré sa majú zriadiť, a priestorové rozlíšenie ostatných techník sú dostatočné na stanovenie koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky v súlade s cieľmi kvality údajov uvedenými v prílohe č. 6 písm. A a vedú k výsledkom hodnotenia, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v prílohe č. 6 písm. B.

Výsledky modelovania a indikatívneho merania sa zohľadňujú pri hodnotení kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty.

Časť II

Požiadavky na merania na vidieckych pozaďových miestach

A. Ciele

Hlavným cieľom týchto meraní je zabezpečiť, aby boli k dispozícii primerané informácie o úrovniach znečistenia ovzdušia v pozadí. Tieto informácie majú zásadný význam pri posúdení zvýšených úrovní znečistenia ovzdušia v znečistenejších oblastiach ako sú mestské pozaďové lokality, priemyselné lokality a dopravné lokality, pri hodnotení možného príspevku diaľkového prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie, pri podpore analýzy rozčlenenia zdrojov a pri získavaní vedomostí o špecifických znečisťujúcich látkach, ako sú suspendované častice. Sú tiež dôležité pre zvýšené využívanie modelovania aj v mestských oblastiach.

B. Látky

Meranie častíc PM_2,5 zahŕňa aspoň celkovú hmotnostnú koncentráciu a koncentrácie príslušných zlúčenín na určenie ich chemického zloženia. Je potrebné zahrnúť aspoň zastúpenie týchto chemických látok:

C. Umiestnenie

Merania by sa mali vykonať najmä vo vidieckych pozaďových oblastiach podľa časti I písm. A až C.

Poverená organizácia koordinuje monitorovanie znečisťujúcich látok so stratégiou monitorovania a v súlade s meraniami Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP), ak je to vhodné. Jedno vzorkovacie miesto sa umiestni na 100 000 km².

Vzorkovacie miesta sa vyberajú takým spôsobom, aby sa mohli identifikovať geografické variácie a dlhodobé trendy. V záujme dosiahnutia potrebného priestorového rozlíšenia môže poverená organizácia po dohode s príslušnými organizáciami v susedných členských štátoch Európskej únie zriadiť aj spoločné meracie stanice, ktoré pokryjú susediace zóny v susedných členských štátoch Európskej únie.

Časť III

Požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií ozónu

A. Umiestnenie na makroúrovni

Poznámka:

¹) Vzorkovacie miesta by mali byť podľa možnosti reprezentatívne pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.

²) Pre vidiecke stanice a vidiecke pozaďové stanice sa vo vhodných podmienkach umiestnenie koordinuje s monitorovacími požiadavkami osobitného predpisu.²⁰)

B. Umiestnenie na mikroúrovni

Postup pri umiestňovaní na mikroúrovni podľa časti I písm. C sa dodržiava, ak je to možné, pričom sa zabezpečí, aby sonda vo vstupnom otvore bola umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od takých zdrojov, ako sú pece a výduchy zo spaľovacích procesov a viac ako 10 m od najbližšej cesty, pričom táto vzdialenosť sa zvyšuje v závislosti od hustoty premávky.

C. Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta

Postup podľa časti I písm. D sa dodržiava pri uplatňovaní riadneho skríningu a interpretácie monitorovacích údajov v kontexte meteorologických a fotochemických procesov ovplyvňujúcich koncentrácie ozónu merané na príslušných miestach.

Časť IV

Požiadavky na merania prekurzorov ozónu

A. Ciele

Hlavným cieľom týchto meraní je analýza všetkých trendov prekurzorov ozónu, kontrola účinnosti stratégií znižovania emisií, kontrola súladu emisných inventúr a pomoc pri priraďovaní zdrojov emisií k sledovaným koncentráciám znečistenia ovzdušia.

Dodatočným cieľom je podpora pochopenia procesov tvorby ozónu a rozptylu prekurzorov, ako aj uplatnenie fotochemických modelov.

B. Látky

Merania prekurzorov ozónu zahŕňajú aspoň merania oxidov dusíka, t.j. oxidu dusnatého a oxidu dusičitého a príslušných prchavých organických zlúčenín. Zoznam prchavých organických zlúčenín odporúčaných na meranie je uvedený v tabuľke

C. Umiestnenie

Merania sa uskutočňujú najmä v mestských alebo predmestských oblastiach na akomkoľvek monitorovacom mieste zriadenom podľa požiadaviek tejto vyhlášky, ktoré sa považuje za vhodné vzhľadom na monitorovacie ciele uvedené v písmene A.

D. Vzorkovacie miesto na poskytovanie údajov o koncentráciách prekurzorov ozónu

Údaje o koncentráciách prekurzorov ozónu uvedených v tejto prílohe na území Slovenskej republiky poskytuje najmenej jedno zriadené a prevádzkované vzorkovacie miesto. Pri voľbe počtu a umiestnenia staníc, na ktorých sa majú merať prekurzory ozónu sa zohľadnia ciele a metódy ustanovené v tejto prílohe.

Príloha č. 9 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

KRITÉRIÁ NA URČENIE MINIMÁLNEHO POČTU VZORKOVACÍCH MIEST NA STÁLE MERANIE

Časť I.

Kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest na stále merania koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, častíc PM_10, častíc PM_2,5, oxidu uhoľnatého, benzénu, olova, arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu

A. Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt na ochranu zdravia ľudí a výstražných prahov v zónach a aglomeráciách, v ktorých sú stále merania jediným zdrojom informácií pre znečisťujúce látky okrem častíc PM_2,5 a ozónu.

1. Plošné zdroje

Poznámky:

¹) Pre oxid dusičitý, suspendované častice, benzén a oxid uhoľnatý zahrnúť aspoň jednu monitorovaciu stanicu na mestskom pozadí a jednu stanicu orientovanú na dopravu pod podmienkou, že to nezvýši počet vzorkovacích miest. Pre tieto znečisťujúce látky sa celkový počet mestských pozaďových staníc a celkový počet staníc orientovaných na dopravu požadovaný v tabuľke nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok. Vzorkovacie miesta, na ktorých sa za posledné tri roky limitná hodnota pre PM₁₀ prekročila, sa zachovajú, ak nie je potrebné premiestnenie v dôsledku osobitných okolností, najmä územného rozvoja. Z najmenšieho počtu vzorkovacích miest As, Cd, Ni a BaP aspoň jedno miesto sa umiestni na monitorovacej stanici v mestskom pozadí a pri monitorovaní BaP aj na dopravnej monitorovacej stanici, ak sa nezvýši celkový počet vzorkovacích miest.

²) Ak sa PM_2,5 a PM₁₀ merajú podľa metód v prílohe č. 5 na tej istej monitorovacej stanici, počítajú sa za dve rozdielne vzorkovacie miesta. Celkový počet vzorkovacích miest pre PM_2,5 a PM₁₀, ktorý sa požaduje podľa tabuľky, sa nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok a súčasne pre určenie počtu vzorkovacích miest pre PM_2,5 v mestskom pozadí aglomerácií a mestských oblastí sa uplatňujú požiadavky podľa písmena B.

2. Bodové zdroje

Na hodnotenie znečistenia ovzdušia v blízkosti bodových zdrojov sa počet vzorkovacích miest pre stále merania vypočíta po zohľadnení zdrojov emisií a pravdepodobného rozloženia znečistenia ovzdušia a možnej expozície obyvateľstva.

B. Minimálny počet vzorkovacích miest na stále merania na posúdenie dodržiavania cieľa zníženia expozície pre PM_2,5 na ochranu zdravia ľudí

Na tento účel sa prevádzkuje jedno vzorkovacie miesto na 1 000 000 obyvateľov spočítaných v aglomeráciách a ďalších mestských oblastiach s viac ako 100 000 obyvateľmi. Tieto vzorkovacie miesta môžu byť totožné so vzorkovacími miestami podľa písmena A.

A. Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania kritických úrovní znečistenia ovzdušia na ochranu vegetácie v iných zónach ako sú aglomerácie

Časť II.

Kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácií ozónu

A. Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále kontinuálne merania na posúdenie dodržiavania cieľových hodnôt, dlhodobých cieľov a informačných a výstražných prahov, ak sú takéto merania jediným zdrojom informácií

Poznámky:

¹) Aspoň 1 stanica v predmestskej oblasti, v ktorej sa pravdepodobne vyskytne najvyššia expozícia obyvateľstva. V aglomeráciách sa najmenej 50 % staníc umiestni v predmestských oblastiach.

²) V zložitom teréne sa odporúča 1 stanica na 25 000 km².

B. Minimálny počet vzorkovacích miest na stále merania v zónach a v aglomeráciách, ktoré dosahujú dlhodobé ciele pre ozón

Je potrebné, aby počet vzorkovacích miest pre ozón v kombinácii s ostatnými prostriedkami doplnkového hodnotenia, ako sú modely kvality ovzdušia a súbežné merania oxidu dusičitého bol dostatočný na preskúmanie trendov znečisťovania ozónom a na kontrolu dodržiavania dlhodobých cieľov. Počet staníc umiestnených v aglomeráciách a v iných zónach môže byť znížený na jednu tretinu počtu uvedeného v písmene A. Keď sú informácie zo staníc stáleho merania jediným zdrojom informácií, udržiava sa aspoň jedna monitorovacia stanica. Ak v zónach s doplnkovým hodnotením dochádza k tomu, že v zóne nezostane žiadna stanica, je potrebné koordináciou s určitým počtom staníc v susediacich zónach zabezpečiť primerané hodnotenie koncentrácií ozónu z hľadiska dlhodobých cieľov. Na území Slovenskej republiky sa zriadi a prevádzkuje aspoň jedna vidiecka pozaďová stanica.

Oxid dusičitý sa meria na minimálne 50 % vzorkovacích miest pre ozón požadovaných podľa písmena A. Takéto meranie je kontinuálne, s výnimkou vidieckych pozaďových staníc, ako sa uvádza v prílohe č. 8 časť II písm. A, kde sa môžu použiť iné metódy merania.

Príloha č. 10 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

INFORMAČNÉ PRAHY, VÝSTRAŽNÉ PRAHY A PRAVIDLÁ UPLATŇOVANIA SMOGOVÉHO VAROVNÉHO SYSTÉMU

A. Informačné prahy a výstražné prahy

Poznámky:

¹) Platí ako kĺzavý priemer 12 hodín nasledujúcich bezprostredne po sebe.

²) Platí ako priemerná hodinová hodnota koncentrácie danej látky počas troch hodín nasledujúcich bezprostredne po sebe na miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km² alebo celú zónu alebo aglomeráciu podľa toho, čo je menšie.

³) Priemerované obdobie je jedna hodina.

⁴) Platí ako priemerná hodinová hodnota koncentrácie danej látky počas troch hodín nasledujúcich bezprostredne po sebe.

B. Pravidlá uplatňovania smogového varovného systému

Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie, oznámenia o pominutí smogovej situácie, výstrahy pred závažnou smogovou situáciou a oznámenia o zrušení výstrahy pred závažnou smogovou situáciou

1. PM₁₀, SO₂ a NO₂

1.1 Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie nastanú, ak je prekročená hodnota informačného prahu pre PM₁₀, a súčasne podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky počas nasledujúcich 24 hodín pod hodnotu informačného prahu.

1.2 Podmienky na vydanie výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak je prekročená hodnota výstražného prahu pre PM₁₀, SO₂ alebo NO₂, a súčasne podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie týchto látok počas nasledujúcich 24 hodín pod hodnotu výstražného prahu.

1.3 Podmienky na vydanie oznámenia o pominutí smogovej situácie alebo oznámenia o zrušení výstrahy pred závažnou smogovou situáciu nastanú, ak koncentrácia žiadnej znečisťujúcej látky neprekračuje príslušnú prahovú hodnotu a tento stav trvá

a) súvisle 24 hodín a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty žiadnej zo znečisťujúcich látok PM₁₀, SO₂ alebo NO₂ počas nasledujúcich 24 hodín, alebo

b) najmenej 3 hodiny a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede je takmer vylúčené opätovné prekročenie hodnoty informačného prahu pre PM₁₀ a hodnoty výstražného prahu žiadnej zo znečisťujúcich látok PM₁₀, SO₂ alebo NO₂ počas nasledujúcich 24 hodín.

2. Ozón

1.1 Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie a výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak je prekročená príslušná prahová hodnota pre ozón.

1.2 Podmienky na vydanie oznámenia o pominutí smogovej situácie a oznámenia o zrušení výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak koncentrácia ozónu neprekračuje príslušnú prahovú hodnotu a tento stav trvá

a) súvisle 24 hodín a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty počas nasledujúcich 24 hodín, alebo

b) najmenej 3 hodiny a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede je takmer vylúčené opätovné prekročenie hodnoty informačného prahu v priebehu nasledujúcich 24 hodín.

Príloha č. 11 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

ČLENENIE ÚZEMIA NA ZÓNY A AGLOMERÁCIE

Časť I.

Zóny a aglomerácie pre oxid siričitý, oxidy dusíka, PM₁₀, PM_2,5, benzén, polycyklické aromatické uhľovodíky a oxid uhoľnatý

Časť II.

Zóny a aglomerácie pre olovo, arzén, kadmium, nikel, ortuť a ozón

Príloha č. 12 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

MINIMÁLNY ROZSAH PROGRAMU NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA

A. Informácie, ktoré majú byť obsiahnuté v programe na zlepšenie kvality ovzdušia

1. Zodpovedné orgány

Názvy, sídla a kontaktné údaje osôb zodpovedných za vypracovanie a vykonávanie programu a riadenie kvality ovzdušia

2. Základné informácie o území zóny (aglomerácii)

2.1 Všeobecné informácie charakterizujúce zónu alebo aglomeráciu (región, mestá)

- správne členenie územia

- relevantné údaje o topografii a orografii

- krajinný ráz a údaje o využití územia (napríklad mesto, vidiecka oblasť, priemyselná oblasť)

- hlavné dopravné koridory, sídelné útvary, počet a hustota obyvateľstva v rámci zóny

- mapy s primeraným priestorovým rozlíšením

2.2 Informácie o druhu cieľov, ktoré si v zóne vyžadujú ochranu (vrátane miestnych cieľov)

2.3 Rozmiestnenie monitorovacích staníc Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (ich súradnice, kódy a merací program) vrátane typu oblasti a stanice, monitorovacích staníc iných prevádzkovateľov

3. Základné informácie charakterizujúce zónu (aglomeráciu) vzhľadom na znečistenie ovzdušia a rozptyl

3.2 Informácie charakterizujúce zónu (aglomeráciu) relevantné z hľadiska znečistenia ovzdušia a rozptylu znečisťujúcich látok

3.3 Užitočné klimatické a meteorologické údaje (napríklad veterná ružica, výskyt teplotných inverzií)

4. Hodnotenie znečistenia ovzdušia vrátane vývoja kvality ovzdušia v zóne (aglomerácii)

4.1 Hodnotenia kvality ovzdušia na základe nameraných koncentrácií znečisťujúcich látok a na základe modelovania (priestorové rozloženie koncentrácií znečisťujúcich látok)

4.2 Vývoj kvality ovzdušia (koncentrácie pozorované za predchádzajúce roky pred vykonávaním opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia, koncentrácie namerané od začiatku vykonávania opatrení)

4.3 Techniky/spôsoby hodnotenia

4.4 Priestorové mapy distribúcii znečistenia kľúčových znečisťujúcich látok (pre celú zónu, pre konkrétnu oblasť riadenia kvality ovzdušia, identifikáciu HOT SPOT-ov)

4.5 Vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia podľa § 7 ods. 2 zákona

5. Pôvod znečistenia ovzdušia v danej zóne (aglomerácii)

5.1 Zoznam významných zdrojov emisií, ktoré sú zodpovedné za znečistenie ovzdušia topografické mapy s vyznačením: významných bodových zdrojov znečisťovania ovzdušia (priemysel a pod.), líniových zdrojov (frekventované cestné dopravné koridory), difúznych zdrojov (napríklad skládky, lokálne kúreniská, lomy)

5.2 Celkové množstvo emisií z týchto zdrojov podľa sektorov v tonách za rok

5.3 Informácie o znečistení ovzdušia, ktoré pochádza z iných regiónov

6. Analýza situácie

Cieľom tejto kapitoly je zhrnutie podielu sektorov zdrojov na znečistení ovzdušia.

6.1 Podrobnosti o faktoroch zodpovedných za prekročenie limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty napr. doprava vrátane cezhraničnej dopravy, tvorba sekundárnych znečisťujúcich látok v ovzduší

6.2 Podrobnosti o potenciálnych opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia

7. Podrobnosti o opatreniach alebo projektoch na zlepšenie kvality ovzdušia, ktoré boli prijaté pred vypracovaním programu

7.1 V minulosti prijaté opatrenia na miestnej regionálnej národnej a medzinárodnej úrovni

7.2 Pozorované účinky týchto opatrení

8. Podrobnosti o opatreniach alebo projektoch vybraných do programu zlepšenia kvalityovzdušia

8.1 Zoznam prioritných opatrení spolu s kódmi opatrení a ich opis

8.2 Prierezové opatrenia, podporné opatrenia

8.3 Zodpovedné osoby za realizáciu opatrenia

8.4 Časový harmonogram realizácie opatrenia

8.5 Ustanovené indikátory na sledovanie plnenia jednotlivých krokov realizácie vybraných opatrení

8.6 Predpoklad zlepšenia kvality ovzdušia a čas potrebný na dosiahnutie týchto cieľov

9. Podrobnosti o dlhodobo plánovaných alebo skúmaných opatreniach alebo projektoch

10. Zoznam publikácií, dokumentov alebo prác, ktoré sa použili na doplnenie informácií a údajov uvedených v bodoch č. 1 až 9.

11. Príloha

Pre každé vybrané opatrenie treba vyplniť identifikačný list opatrenia, ktorý bude súčasťou prílohy programu zlepšenia kvality ovzdušia.

B. Doplňujúce informácie v programe na zlepšenie kvality ovzdušia

1. Informácie o stave vykonávania predpisov vydaných na vykonanie zákona a iných osobitných predpisov.²¹)

2. Informácie o všetkých opatreniach na znižovanie znečistenia ovzdušia, ktorých vykonávanie sa zvažovalo na primeranej miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni v súvislosti s dosahovaním cieľov v kvalite ovzdušia vrátane:

a) znižovania emisií zo stacionárnych zdrojov tým, že sa zabezpečí, aby zariadenia na spaľovanie palív s tepelným príkonom do 50 MW, vrátane zariadení na spaľovanie biomasy, boli vybavené zariadením na riadenie emisií alebo, aby boli nahradené,

b) znižovania emisií z vozidiel prostredníctvom dodatočného vybavenia zariadeniami na kontrolu emisií; malo by sa zvážiť využívanie ekonomických stimulov na urýchlené osvojenie opatrení,

c) obstarávania zo strany verejných orgánov v súlade s metodikou o zelenom verejnom obstarávaní²²), ktorého predmetom sú cestné vozidlá, palivá a koncové spaľovacie zariadenia na zníženie emisií, vrátane nákupu nových vozidiel vrátane ekologických nízkoemisných vozidiel²³), čistejších dopravných automobilových služieb, nízkoemisných zariadení na spaľovanie palív a nízkoemisných palív pre stacionárne a mobilné zdroje,

d) opatrení na obmedzenie emisií z dopravy prostredníctvom plánovania a riadenia dopravy vrátane stanovenia poplatkov za dopravné zaťaženie, zriaďovania nízkoemisných zón, diferencovania parkovacích poplatkov a ostatných ekonomických stimulov,

e) opatrení na podporu zmeny dopravy na menej znečisťujúce druhy,

f) zabezpečenia využívania nízkoemisných palív v malých, stredných a veľkých stacionárnych zdrojoch a v mobilných zdrojoch,

g) opatrení na zníženie znečisťovania ovzdušia uplatňovaných v integrovaných povoleniach a opatrení využívajúcich ekonomické nástroje, ako sú dane, poplatky alebo obchodovanie s emisiami,

h) opatrení na ochranu zdravia detí alebo iných citlivých skupín obyvateľstva, ak je to žiaduce.

C. Informácie, ktoré majú byť obsiahnuté v regionálnom programe na zlepšenie kvality ovzdušia a miestnom programe na zlepšenie kvality ovzdušia

V regionálnom programe na zlepšenie kvality ovzdušia a miestnom programe na zlepšenie kvality ovzdušia majú byť obsiahnuté údaje z časti A. v primeranom rozsahu.

Príloha č. 13 k vyhláške č. 250/2023. Z. z.

PODROBNOSTI O INFORMÁCIÁCH A ÚDAJOCH O KVALITE OVZDUŠIA, KTORÉ SA SPRÍSTUPŇUJÚ VEREJNOSTI

Informácie o kvalite ovzdušia obsahujú najmä

1. Aktuálne informácie o koncentráciách znečisťujúcich látok v ovzduší, pre ktoré sa hodnotí a riadi kvalita ovzdušia.

2. Koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší sa oznamujú vo forme priemerných hodnôt v rámci príslušného priemerovaného obdobia ustanoveného v prílohách č. 1 až 4 a 10. V informáciách sa uvádzajú najmenej všetky úrovne znečistenia ovzdušia prekračujúce ciele v kvalite ovzdušia vrátane limitných hodnôt, cieľových hodnôt, výstražných prahov, informačných prahov alebo dlhodobých cieľov pre regulované znečisťujúce látky. Poskytne sa aj krátke hodnotenie v súvislosti s cieľmi v kvalite ovzdušia a vhodné informácie o vplyvoch na zdravie ľudí, alebo na vegetáciu v súlade s § 12 ods. 8 a § 14 ods. 4 a 5 zákona.

3. Informácie o koncentráciách oxidu siričitého, oxidu dusičitého, suspendovaných častíc – aspoň PM_2,5, PM₁₀, ozónu a oxidu uhoľnatého v ovzduší sa aktualizujú aspoň raz denne, a ak je to možné aktualizujú sa každú hodinu. Informácie o koncentráciách olova a benzénu v ovzduší uvádzané ako priemerná hodnota za posledných 12 mesiacov sa aktualizujú každé tri mesiace, a ak je to možné aktualizujú sa každý mesiac.

4. Pri skutočných alebo predpokladaných prekročeniach výstražných prahov a informačných prahov sa poskytujú údaje, ktoré obsahujú aspoň tieto informácie

4.1. Informácie o zistených prekročeniach

a) miesto alebo oblasť prekročenia,

b) druh prekročeného prahu - informačný prah alebo výstražný prah,

c) čas začiatku a trvanie prekročenia,

d) najvyššiu 1-hodinovú koncentráciu a pri ozóne aj najvyššiu 8-hodinovú strednú hodnotu koncentrácie,

e) najvyššiu 3-hodinovú koncentráciu pri PM₁₀, oxide siričitom alebo oxide dusičitom.

4.2 Predpoveď na nasledujúce popoludnie, deň alebo nasledujúce dni

a) zemepisnú oblasť očakávaných prekročení informačného prahu a výstražného prahu,

b) predpokladané zmeny znečistenia ovzdušia napr. zlepšenie, stabilizácia alebo zhoršenie spolu s dôvodmi týchto zmien.

4.3 Informácie o dotknutom obyvateľstve, možných vplyvoch na zdravie a odporúčanom správaní

a) informácie o ohrozených skupinách obyvateľstva,

b) opis pravdepodobných príznakov,

c) odporúčané predbežné opatrenia, ktoré by malo vykonať dotknuté obyvateľstvo,

d) kde je možné nájsť ďalšie informácie.

4.4 Informácie o preventívnych opatreniach na zníženie znečistenia ovzdušia alebo zníženie expozície týmto znečistením

a) označenie sektorov s hlavnými zdrojmi,

b) odporúčania opatrení na zníženie emisií.

4.5 Pri predpovedaných prekročeniach sa podniknú kroky na zabezpečenie poskytovania údajov v uskutočniteľnom rozsahu

Príloha č. 14 k vyhláške č. 250/2023 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší (Ú. v. EÚ L 023, 26. 1. 2005) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 z 11.marca 2009 o prispôsobení určitých nástrojov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, Rozhodnutiu Rady 1999/468/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2009).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11. 6. 2008).

3. Smernica Komisie (EÚ) 2015/1480 z 28. augusta 2015, ktorou sa menia viaceré prílohy k smerniciam Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES a 2008/50/ES, v ktorých sa stanovujú pravidlá týkajúce sa referenčných metód, potvrdzovania údajov a umiestňovania vzorkovacích miest na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia (Ú. v. EÚ L 226, 29. 8. 2015).

Poznámky pod čiarou