| 248 |
| VYHLÁŠKA |
| Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky |
| z 19. júna 2023 |
| o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia |
| Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 62 písm. f) zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje: |
|
|
| Všeobecné ustanovenia |
| § 1 |
| Predmet vyhlášky |
| Táto vyhláška ustanovuje |
| a) členenie a kategorizáciu stacionárnych zdrojov uvedených v § 2 ods. 1 písm. k) zákona, |
| b) zoznam vybraných osobitných činností a ich charakteristiky, |
| c) členenie a vymedzenie zariadení stacionárnych zdrojov uvedených v § 2 ods. 1 písm. n) zákona a agregačné pravidlá, |
| d) zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania, |
| e) prípustnú mieru znečisťovania ovzdušia vyjadrenú ako emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov, termíny, lehoty a podmienky ich platnosti vrátane výnimiek z nich, |
| f) podmienky uplatňovania prechodných opatrení, |
| g) požiadavky a podmienky vykonávania vybraných osobitných činností a oznamovanie ich výkonu, |
| h) požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok, |
| i) zásady umiestňovania zdrojov znečisťovania ovzdušia a odporúčané odstupové vzdialenosti, |
| j) požiadavky na vypracovanie plánu riadenia zápachu a plánu riadenia prašnosti. |
| § 2 |
| Vymedzenie základných pojmov |
| Na účely tejto vyhlášky sa rozumie |
| a) odpadovým plynom plyn, ktorý obsahuje znečisťujúce látky v tuhom, kvapalnom alebo plynnom skupenstve, ak je odvádzaný zo stacionárneho zdroja alebo časti zdroja a vypúšťaný do ovzdušia podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona (ďalej len „ovzdušie“) ohraničeným organizovaným odvodom, napríklad komínom, výduchom alebo vypúšťaný zo zariadenia na obmedzovanie emisií okrem emisií z bezpečnostno-poistných odvodov, ak nie je ďalej ustanovené inak, |
| b) fugitívnymi emisiami |
| 1. emisie znečisťujúcej látky, ktoré nie sú odvádzané do ovzdušia v odpadových plynoch; sú to emisie, ktoré sa dostávajú do ovzdušia z plošných stacionárnych zdrojov, napríklad emisie zo skladov palív, surovín alebo skládok odpadov alebo z pracovných priestorov, odvetraním cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávané vzduchotechnikou, |
| 2. emisie prchavých organických zlúčenín zo zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá podľa § 4 ods. 2 písm. d), ktoré sa dostávajú do ovzdušia inak ako v emisiách odpadových plynov, zahŕňajú sa sem emisie cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávané vzduchotechnikou, ako aj emisie do pôdy, vody a emisie zo zvyškov organických rozpúšťadiel vo výrobkoch, ak v prílohe č. 6 štvrtej časti nie je ustanovené inak, |
| c) celkovými emisiami súčet emisií odpadových plynov a fugitívnych emisií znečisťujúcej látky, |
| d) riadenými podmienkami prevádzkové podmienky, pri ktorých sú z činnosti uvoľnené znečisťujúce látky zachytávané a odvádzané núteným ťahom do komína, výduchu alebo do zariadenia na obmedzovanie emisií a nie sú vypúšťané len ako fugitívne emisie, |
| e) komínom objekt, ktorý obsahuje jeden prieduch alebo viac samostatných prieduchov na vypúšťanie odpadových plynov do ovzdušia, |
| f) nábehom a odstavovaním úkony, ktoré sú pre |
| 1. spaľovacie zariadenia podľa § 4 ods. 2 písm. a) ustanovené v § 19 ods. 5 písm. b), a |
| 2. ostatné zariadenia úkony, ktorými sa činnosti, zariadenia alebo nádrže uvádzajú do chodu, do stavu nečinnosti, do chodu naprázdno alebo z chodu naprázdno; za nábeh a odstavovanie sa nepovažujú pravidelne oscilujúce fázy, predohrev, ohrev, chladenie a ostatné obdobné technologické činnosti, ak ide o diskontinuálnu technológiu s charakterom várky alebo vsádzky, |
| g) prevádzkovými hodinami čas vyjadrený v hodinách, počas ktorého je zariadenie stacionárneho zdroja alebo jeho časť v prevádzke a vypúšťa emisie do ovzdušia okrem nábehu a odstavovania, |
| h) menovitou kapacitou kapacita uvedená v projektovej dokumentácii, určená a zaručená výrobcom alebo dodávateľom, ktorú možno dosiahnuť pri trvalej prevádzke za určených podmienok a ktorá je uvedená v povolení podľa § 2 ods. 2 zákona (ďalej len „povolenie“), alebo v projektovej dokumentácii schválenej v povoľovacom konaní, |
| i) organickou zlúčeninou zlúčenina, ktorá obsahuje najmenej jeden atóm uhlíka a jeden alebo viac atómov vodíka, halogénu, kyslíka, síry, fosforu, kremíka alebo dusíka, okrem oxidov uhlíka a anorganických uhličitanov a hydrogénuhličitanov, |
| j) prchavou organickou zlúčeninou organická zlúčenina, ktorá má pri teplote 20 °C (293,15 K) tlak pár 0,01 kPa a viac alebo ktorá má zodpovedajúcu prchavosť za konkrétnych podmienok použitia vrátane frakcií kreozotu, |
| k) štandardnými stavovými podmienkami teplota 0 °C (273,15 K) a tlak 101,3 kPa, |
| l) citlivým receptorom územie, ktoré si vyžaduje osobitnú pozornosť pri ochrane zdravia a životného prostredia; medzi citlivé receptory patria |
| 1. územie, kde ľudia žijú alebo pravidelne trávia čas, najmä obývané oblasti (obytné zóny, sídliská, ubytovacie zariadenia, ako sú hotely a ubytovne), zdravotnícke zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, školské zariadenia, zariadenia na šport a rekreáciu, kúpeľné miesta, |
| 2. citlivé ekosystémy a biotopy podľa osobitného predpisu.1) |
| § 3 |
| Členenie a kategorizácia stacionárnych zdrojov |
| (1) Prahové kapacity pre členenie stacionárnych zdrojov na veľký zdroj, stredný zdroj alebo malý zdroj podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia a kategorizácia stacionárnych zdrojov sú uvedené v prílohe č. 1 v prvej časti. |
| (2) Ak ten istý prevádzkovateľ v rámci jedného funkčného a priestorového celku prevádzkuje viac technologických liniek alebo výrobných technických jednotiek, ktoré sú zaradené do rovnakej kategórie podľa prílohy č. 1 prvej časti, ich menovité kapacity sa na začlenenie stacionárneho zdroja sčítajú. |
| (3) Pravidlá pre kategorizáciu a začleňovanie stacionárnych zdrojov sú uvedené v prílohe č. 1 druhej časti. |
| (4) Zoznam vybraných osobitných činností je uvedený v prílohe č. 1 tretej časti. |
| § 4 |
| Členenie a vymedzenie zariadení stacionárnych zdrojov |
| (1) Na uplatňovanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania sa zariadenia stacionárnych zdrojov členia podľa § 20 ods. 5 zákona. |
| (2) Špecifické požiadavky sú ustanovené pre |
| a) spaľovacie zariadenie podľa § 20 ods. 6 zákona v § 8 až 19, |
| b) spaľovňu odpadov podľa § 20 ods. 8 zákona v § 20 až 25, |
| c) zariadenie na spoluspaľovanie odpadov podľa § 20 ods. 9 zákona v § 20 až 24, |
| d) zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá podľa § 20 ods. 10 zákona v § 26 až 31, |
| e) distribučný sklad benzínu podľa § 20 ods. 11 zákona v osobitnom predpise,2) |
| f) čerpaciu stanicu benzínu podľa § 20 ods. 12 zákona v osobitnom predpise,2) |
| g) technologické zariadenie podľa § 20 ods. 13 zákona v § 32 až 34. |
| (3) Na vymedzenie zariadenia stacionárneho zdroja sa vzťahujú agregačné pravidlá, ak sú pre daný druh zariadenia stacionárneho zdroja ustanovené. |
| (4) Agregačné pravidlo je pravidlo na sčítanie jednotlivých častí a súčastí zariadení stacionárneho zdroja na určenie celkovej kapacity zariadenia stacionárneho zdroja na uplatnenie emisných limitov. |
| § 5 |
| Znečisťujúce látky |
| (1) Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania a toxické ekvivalenty pre určité znečisťujúce látky, je uvedený v prílohe č. 2. |
| (2) Plynnou znečisťujúcou látkou sa rozumie plyn, para a aerosól znečisťujúcej látky, ktoré pri odbere reprezentatívnej vzorky prechádzajú za špecifikovaných podmienok predsadeným odlučovacím zariadením na oddelenie tuhých znečisťujúcich látok a vytvárajú merací signál alebo analytickú odozvu podľa metódy ich zisťovania. |
| (3) Tuhou znečisťujúcou látkou sa rozumejú častice znečisťujúcej látky ľubovoľného tvaru, štruktúry alebo hustoty rozptýlené v plynnej fáze, ktoré sa pri odbere reprezentatívnej vzorky zachytili na vstupnej strane filtra podľa požiadaviek príslušných technických noriem za špecifikovaných podmienok odlučovania a následne boli vysušené a zvážené za špecifikovaných podmienok podľa metódy zisťovania. |
| (4) Ak sú pri odvádzaní odpadových plynov také fyzikálne podmienky tlaku a teploty, pri ktorých sa znečisťujúce látky podľa prílohy č. 2 zaradené ako tuhé anorganické znečisťujúce látky 2. skupine a zaradené ako znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom v 5. skupine môžu vyskytovať aj v kvapalnom skupenstve alebo plynnom skupenstve, emisia znečisťujúcej látky je vyjadrená ako súčet tuhých, kvapalných a plynných emisií danej znečisťujúcej látky. |
| (5) Podrobnosti o špecifikovaní tuhých znečisťujúcich látok a plynných znečisťujúcich látok určujú v poradí metodiky podľa § 41 písm. n) bod 14 zákona alebo iné zodpovedajúce dokumenty v dokumentácii pre zistenie emisie príslušnej znečisťujúcej látky v závislosti od vlastnosti látky a charakteru odpadového plynu, ak v povolení alebo v súhlase podľa § 26 ods. 1 zákona (ďalej len „súhlas“) nie je určené inak. |
| § 6 |
| Uplatňovanie emisných limitov a ich hodnotenie |
| (1) Všeobecný emisný limit znečisťujúcej látky (ďalej len „všeobecný emisný limit“) platí pre zariadenie veľkého zdroja a zariadenie stredného zdroja podľa § 4 okrem prípadov, ak |
| a) množstvo znečisťujúcej látky v nečistenom odpadovom plyne nemôže byť vyššie ako 10 % z hodnoty všeobecného emisného limitu počas prevádzkového stavu, na ktorý sa vzťahuje, |
| b) je v § 27 ods. 4 alebo prílohách č. 3 až 7 ustanovené, že sa všeobecný emisný limit neuplatňuje, |
| c) je pre danú znečisťujúcu látku a činnosť alebo operáciu ustanovený emisný limit znečisťujúcej látky pre vybrané technológie (ďalej len „špecifický emisný limit“), |
| d) je určený individuálny emisný limit v povolení; vyššiu hodnotu emisného limitu ako je ustanovená hodnota všeobecného emisného limitu, môže povoľujúci orgán podľa § 2 ods. 3 zákona (ďalej len „povoľujúci orgán“) určiť, len ak sa preukáže, že použitím najlepšej dostupnej techniky nemožno všeobecný emisný limit dodržať. |
| (2) Všeobecné emisné limity, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohe č. 3 prvej časti. |
| (3) Špecifický emisný limit platí pre zariadenie |
| a) veľkého zdroja a zariadenie stredného zdroja, ak v povolení nie je určený individuálny emisný limit; individuálny emisný limit nesmie byť miernejší ako špecifický emisný limit, pričom výnimku podľa § 44 ods. 2 písm. c) zákona možno povoliť, len ak je takáto možnosť ďalej ustanovená, |
| b) malého zdroja uvedené v § 9 ods. 5. |
| (4) Špecifické emisné limity, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohách č. 4 až 7. |
| (5) Ak súčasťou veľkého zdroja alebo stredného zdroja je zariadenie, ktorého menovitá kapacita je nižšia ako prahová kapacita pre stredný zdroj podľa prílohy č. 1, emisné limity sa pre toto zariadenie neuplatňujú okrem emisného limitu podľa odseku 3 písm. b). |
| (6) Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostná koncentrácia“), hmotnostný tok znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostný tok“) alebo tmavosť dymu platí pre každé miesto odvádzania odpadového plynu zo stacionárneho zdroja alebo časti zdroja do ovzdušia, za ktorým už nedochádza k technologicky riadenému znižovaniu množstva znečisťujúcej látky, ak podľa agregačných pravidiel nie je v prílohe č. 4 ustanovené inak. |
| (7) Ak je emisný limit vyjadrený ako hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku produkcie alebo výkonu (ďalej len „limitný emisný faktor“), emisný stupeň alebo stupeň odsírenia, vzťahuje sa na stacionárny zdroj alebo jeho zariadenie. |
| (8) Množstvo vzduchu alebo inertného plynu privádzané do zariadenia na ochladzovanie odpadových plynov alebo z dôvodu bezpečnosti sa pri hodnotení dodržania emisných limitov podľa § 19, § 24, § 31 a § 34 odčítava. Zrieďovanie na znižovanie koncentrácie znečisťujúcich látok v odpadových plynoch pre dodržanie emisného limitu nie je prípustné. |
| (9) Veličiny, ktorými sú vyjadrené emisné limity, a vzťahy na prepočet emisných hodnôt na ustanovené štandardné stavové podmienky a referenčný obsah kyslíka sú uvedené v prílohe č. 12 prvej a druhej časti. |
| (10) Emisný limit určený ako minimálna požiadavka na ochranu ovzdušia sa považuje za dodržaný, ak zistená hodnota emisnej veličiny spĺňa požiadavky na hodnotenie emisného limitu ustanovené pre daný druh zariadenia stacionárneho zdroja podľa § 19, § 24, § 31 alebo § 34. |
| (11) Emisný limit určený na preukázanie emisnej úrovne zodpovedajúcej najlepšej dostupnej technike sa považuje za dodržaný podľa ustanovení uvedených v osobitnom predpise3) pre konkrétnu priemyselnú činnosť. |
| § 7 |
| Uplatňovanie technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania |
| (1) Všeobecné technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre stacionárne zdroje emitujúce vybrané znečisťujúce látky sú uvedené v prílohe č. 3 druhej časti. Platia pre veľké zdroje, stredné zdroje a v primeranom rozsahu pre malé zdroje. |
| (2) Špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania platné pre vybrané veľké zdroje a stredné zdroje sú uvedené v prílohách č. 4 až 7. Špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania platia pre malý zdroj v primeranom rozsahu a ak ide o zariadenie stacionárneho zdroja podľa § 9 ods. 5 alebo § 27 ods. 5. |
| Spaľovacie zariadenia |
| § 8 |
| Základné ustanovenia pre spaľovacie zariadenia |
| (1) Špecifické požiadavky na spaľovacie zariadenia sa uplatňujú na zariadenia spaľujúce palivá; neuplatňujú sa na |
| a) zariadenia, v ktorých sa spaliny používajú na priamy ohrev, sušenie alebo iné tepelné spracovanie materiálov alebo predmetov (ďalej len „priamy procesný ohrev“), |
| b) koncové spaľovacie zariadenia určené na čistenie odpadových plynov spaľovaním, ak nie sú prevádzkované ako samostatné spaľovacie zariadenia, |
| c) zariadenia na regeneráciu katalyzátorov pre katalytické krakovanie, |
| d) zariadenia na premenu sulfánu na síru, |
| e) reaktory používané v chemickom priemysle, |
| f) koksárenské pece, |
| g) ohrievače vetra – kaupre, |
| h) technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí alebo lietadiel, |
| i) plynové turbíny a zážihové motory používané na morských plošinách, |
| j) zariadenia, ktoré používajú ako palivo tuhý alebo kvapalný odpad iný ako odpad uvedený v odseku 5 písm. i). |
| (2) Špecifické požiadavky ustanovené pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia, menšie stredné spaľovacie zariadenia a malé spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na |
| a) spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, |
| b) spaľovacie zariadenia, ktoré spaľujú výlučne rafinérske palivá alebo rafinérske palivá s inými palivami na výrobu energie v rafinériách minerálnych olejov a plynu, |
| c) regeneračné kotle v prevádzkach na výrobu celulózy, |
| d) spaľovacie zariadenia, v ktorých sa spaliny využívajú na priame vykurovanie vnútorných priestorov na zlepšenie podmienok na pracovisku, |
| e) krematóriá, |
| f) poľnohospodárske spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 5 MW alebo menším, ktoré ako palivo využívajú výlučne nespracovaný trus hydiny,4) |
| g) spaľovacie zariadenia, ako sú necestné pojazdné stroje podľa osobitného predpisu.5) |
| (3) Špecifické požiadavky ustanovené pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na spaľovacie zariadenia, ktoré sa podľa agregačných pravidiel začleňujú ako veľké spaľovacie zariadenia. |
| (4) Požiadavky na veľké spaľovacie zariadenia, väčšie stredné spaľovacie zariadenia a menšie stredné spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na činnosti v oblasti výskumu, vývoja a testovania týkajúce sa týchto zariadení. |
| (5) Na účely uplatňovania špecifických požiadaviek pre spaľovacie zariadenia sa rozumie |
| a) spaľovacou jednotkou kotol, plynová turbína, stacionárny piestový spaľovací motor, zariadenie na nepriamy procesný ohrev alebo iná technická jednotka, ktorá využíva spaľovanie palív na výrobu tepla alebo inej energie okrem zariadení uvedených v odseku 1, |
| b) plynovou turbínou rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu; jej hlavnými strojnotechnologickými prvkami sú kompresor, spaľovacia komora, v ktorej sa palivo spaľuje na ohrev pracovného média, a turbína, vrátane plynových turbín s otvoreným cyklom, ako aj kombinovaným cyklom a plynových turbín v režime kombinovanej výroby, a to všetky typy, či už s dodatočným spaľovaním, alebo bez neho, |
| c) zážihovým motorom spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Ottovho cyklu, t. j. v ktorom dochádza k zapáleniu palivovej zmesi elektrickou iskrou alebo ak ide o dvojpalivový motor kompresným zapaľovaním, |
| d) vznetovým motorom spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Dieselovho cyklu, t. j. v ktorom sa vstreknuté palivo samovoľne vznecuje vo vzduchu ohriatom kompresným teplom po predchádzajúcom stlačení nad teplotu vznietenia, |
| e) zariadením na nepriamy procesný ohrev spaľovacie zariadenie využívané na technologický ohrev, ak spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený pevnou teplovýmennou plochou a množstvo a zloženie emisií je závislé len od množstva a zloženia paliva, |
| f) viacpalivovým spaľovacím zariadením spaľovacie zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne alebo striedavo rôzne palivá, pre ktoré platia rozdielne emisné limity podľa prílohy č. 4 druhej časti prvého bodu, |
| g) palivom palivo pre spaľovacie zariadenie zodpovedajúce požiadavkám na kvalitu palív podľa § 37 zákona, ide o fosílne palivá, palivá vyrobené z fosílnych palív, druhotné palivá,6) biomasu podľa písmena i), bioplyn a priemyselné plyny, |
| h) domácim tuhým palivom prirodzene sa vyskytujúce tuhé palivo, ktoré sa spaľuje v oblasti, v ktorej sa ťaží v spaľovacom zariadení špeciálne vybudovanom pre takéto palivo, |
| i) biomasou produkty pozostávajúce z rastlinnej hmoty alebo časti rastlinnej hmoty pochádzajúce z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktoré sa môžu použiť ako palivo na účely zhodnotenia ich energetického obsahu a tento odpad: |
| 1. rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, |
| 2. rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaľovania využíva na výrobu energie, |
| 3. vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a výroby papiera z celulózy, ak je spoluspaľovaný v mieste vzniku a teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie, |
| 4. korkový odpad, |
| 5. drevný odpad okrem drevného odpadu, ktorý by v dôsledku ošetrenia konzervačnými látkami alebo ochrannými nátermi mohol obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy, najmä drevný odpad pochádzajúci zo stavebných a búracích prác, |
| j) bioplynom plynný produkt biologickej fermentácie v anaeróbnych podmienkach, |
| k) skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi plyny zodpovedajúce požiadavkám podľa technickej normy7) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, |
| l) zemným plynom prírodný metán, ktorý neobsahuje viac ako 20 % objemu inertných plynov alebo iných zložiek, |
| m) súčiniteľom prebytku vzduchu bezrozmerná veličina vyjadrujúca pomer množstva vzduchu v zmesi, ktorá sa vo valci spaľovacieho motora zúčastní spaľovania, a teoretického množstva vzduchu potrebného na dokonalé spálenie množstva paliva obsiahnutého v tejto zmesi; podľa tohto pomeru rozlišujeme spaľovanú zmes ako |
| 1. stechiometrická zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu = 1, |
| 2. chudobná zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu > 1, |
| 3. bohatá zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu < 1, |
| n) plynovým olejom |
| 1. kvapalné palivo získané z ropy, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2710 19 25, 2710 19 29, 2710 19 47, 2710 19 48, 2710 20 17 alebo 2710 20 19, alebo |
| 2. kvapalné palivo získané z ropy, z ktorého sa pri teplote 250 °C vydestiluje metódou ASTM D86 menej ako 65 % objemu vrátane strát a pri teplote 350 °C najmenej 85 % objemu vrátane strát, |
| o) ťažkým vykurovacím olejom |
| 1. kvapalné palivo získané z ropy, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2710 19 51 až 2710 19 68, 2710 20 31, 2710 20 35 alebo 2710 20 39, alebo |
| 2. kvapalné palivo získané z ropy, iné ako plynový olej vymedzený v písmene n), ktoré z dôvodu svojho destilačného rozsahu patrí do kategórie ťažkých olejov určených na použitie ako palivo, z ktorého sa pri teplote 250 °C vydestiluje metódou ASTM D86 menej ako 65 % objemu vrátane strát; ak nemožno vykonať destiláciu pomocou metódy ASTM D86, pokladá sa ropný produkt rovnako za ťažký vykurovací olej, |
| p) rafinérskym palivom tuhý, kvapalný alebo plynný horľavý materiál získaný z destilácie a konverzie pri rafinácii ropy vrátane rafinérskeho vykurovacieho plynu, syntéznych plynov, rafinérskych olejov a ropného koksu, |
| q) motorom zážihový motor, vznetový motor alebo dvojpalivový motor, |
| r) dvojpalivovým motorom spaľovací motor, ktorý používa vznetové zapaľovanie a pri spaľovaní kvapalných palív pracuje na základe Dieselovho cyklu a pri spaľovaní plynných palív pracuje na základe Ottovho cyklu. |
| (6) Agregačné pravidlá pre spaľovacie zariadenia podľa § 20 ods. 7 zákona sú uvedené v prílohe č. 4 prvej časti. |
| § 9 |
| Uplatňovanie emisných limitov a podmienok prevádzkovania pre spaľovacie zariadenia |
| (1) Emisné limity vyjadrené ako koncentrácia, hmotnostný tok alebo stupeň odsírenia sa vzťahujú na emisie z každého spoločného komína vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu spaľovacieho zariadenia. |
| (2) Celkový menovitý tepelný príkon sa určí podľa agregačných pravidiel uvedených v prílohe č. 4 prvej časti. |
| (3) Pre viacpalivové spaľovacie zariadenie platia emisné limity určené ako modifikovaný vážený priemer podľa podmienok uvedených v prílohe č. 4 druhej časti. |
| (4) Špecifické emisné limity, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania pre spaľovacie zariadenia sú uvedené v prílohe č. 4 v |
| a) tretej časti pre veľké spaľovacie zariadenia, |
| b) štvrtej časti pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia, |
| c) piatej časti pre spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 0,3 MW alebo väčším okrem veľkých spaľovacích zariadení; zahŕňa požiadavky na menšie stredné spaľovacie zariadenia, ako aj požiadavky na jestvujúce väčšie stredné spaľovacie zariadenia počas prechodného obdobia do termínov uvedených v § 15 ods. 3, |
| d) šiestej časti pre malé spaľovacie zariadenia. |
| (5) Špecifický emisný limit, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania ustanovené v prílohe č. 4 šiestej časti druhom bode platia pre spaľovacie zariadenie, aj ak dan é zariadenie je podľa § 3 ods. 1 malým zdrojom alebo jeho časťou. |
| § 10 |
| Emisné limity pre veľké spaľovacie zariadenia |
| (1) Členenie veľkých spaľovacích zariadení podľa dátumu vydania prvého stavebného povolenia pre uplatnenie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 4 tretej časti prvom bode. Ak ide o prevádzku podľa osobitného predpisu,8) stavebné povolenie môže byť súčasťou integrovaného povolenia. |
| (2) Pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia platia emisné limity uvedené v prílohe č. 4 tretej časti druhom až šiestom bode v tabuľkách A, ak nie je v odseku 6 ustanovené inak. |
| (3) Pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako nové zariadenia platia emisné limity uvedené v prílohe č. 4 tretej časti druhom až šiestom bode v tabuľkách B. |
| (4) Ak ide o spaľovanie domáceho paliva a ak vzhľadom na vysoký obsah síry v palive spaľovacie zariadenie nie je schopné plniť emisný limit pre oxid siričitý vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, možno naň uplatniť emisný limit vyjadrený ako stupeň odsírenia po predložení technickej správy, ktorou sa preukáže, že spaľovacie zariadenie vzhľadom na povahu paliva nie je schopné plniť emisný limit pre oxid siričitý vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia. |
| (5) Veľké spaľovacie zariadenia môžu byť oslobodené od uplatňovania emisných limitov pre vybrané znečisťujúce látky a stupňov odsírenia ustanovených v odseku 2 počas vymedzeného obdobia za podmienok ustanovených v § 12. Takéto prechodné opatrenie možno uplatniť len na celé spaľovacie zariadenie, nie na jednotlivé spaľovacie jednotky. |
| (6) Pri rozšírení veľkého spaľovacieho zariadenia alebo zariadenia, ktoré sa rozšírením stane veľkým spaľovacím zariadením, platia pre rozšírenú časť zariadenia emisné limity podľa odseku 3 podľa celkového menovitého tepelného príkonu celého spaľovacieho zariadenia. |
| (7) Ak ide o zmenu veľkého spaľovacieho zariadenia, ktorá môže mať vplyv na životné prostredie a ktorá sa týka časti zariadenia s menovitým tepelným príkonom 50 MW a viac, platia pre zmenenú časť emisné limity podľa odseku 3 podľa celkového menovitého tepelného príkonu celého spaľovacieho zariadenia. |
| § 11 |
| Obmedzený prevádzkový režim pre veľké spaľovacie zariadenia |
| (1) Pre veľké spaľovacie zariadenie uvedené v prílohe č. 4 tretej časti druhom, treťom a piatom bode alebo jeho časť so samostatným spalinovodom možno uplatňovať emisné limity pre obmedzený prevádzkový režim, ak zariadenie alebo jeho časť so samostatným spalinovodom nie je v prevádzke viac ako 1 500 hodín ročne, ako plávajúci päťročný priemer, ak ide o uplatnenie emisného limitu podľa § 10 ods. 2. |
| (2) Ak sa na časť veľkého spaľovacieho zariadenia, z ktorej sú vypúšťané odpadové plyny jedným spalinovodom alebo viacerými oddelenými spalinovodmi v spoločnom komíne, uplatňuje obmedzený prevádzkový režim, na túto časť sa vzťahujú emisné limity pre obmedzený prevádzkový režim vo vzťahu k celkovému príkonu spaľovacieho zariadenia a emisi e z tejto časti sa monitorujú oddelene. |
| (3) Ak ide o spaľovacie zariadenie, ktorého súčasťou sú dve alebo viac spaľovacích jednotiek, do prevádzkových hodín sa nezapočítava čas nábehu prvej spaľovacej jednotky, ktorá je v chode, a čas odstavovania poslednej spaľovacej jednotky z chodu. Ak sa obmedzený prevádzkový režim uplatňuje na časť zariadenia, prevádzkové hodiny sa počítajú pre túto časť osobitne. |
| § 12 |
| Osobitný režim pre veľké spaľovacie zariadenia určené na dožitie do 31. decembra 2023 |
| (1) Veľké spaľovacie zariadenie možno prevádzkovať v osobitnom režime na dožitie od 1. januára 2016 najneskôr do 31. decembra 2023 na základe písomného záväzku prevádzkovateľa predloženého do 1. januára 2014, že spaľovacie zariadenie nebude v činnosti viac ako |
| a) 17 500 h do ukončenia prevádzky, ak ide spaľovacie zariadenie, ktoré je podľa dátumu vydania prvého stavebného povolenia zaradené ako jestvujúce zariadenie, alebo |
| b) 32 000 h do ukončenia prevádzky, ak ide o spaľovacie zariadenie s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 1 500 MW, ktorého prevádzka začala do 31. decembra 1986 a ktoré spaľuje domáce tuhé palivo s výhrevnosťou nižšou ako 5 800 kJ/kg, s obsahom vlhkosti viac ako 45 % hmotnosti, kombinovaným obsahom vlhkosti a popola viac ako 60 % hmotnosti a obsahom oxidu vápenatého v popole viac ako 10 % hmotnosti. |
| (2) Počas obdobia podľa odseku 1 platia pre veľké spaľovacie zariadenie emisné limity určené v integrovanom povolení platné k 31. decembru 2015 určené a hodnotené podľa doterajších predpisov. Ak ide o spaľovacie zariadenie spaľujúce tuhé palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 500 MW, ktoré podľa dátumu vydania prvého stavebného povolenia je zaradené ako jestvujúce zariadenie Z2 alebo Z3, platí emisný limit pre oxidy dusíka podľa § 10 ods. 2. |
| (3) Ak ide o spaľovacie zariadenie, ktorého súčasťou sú dve alebo viac spaľovacích jednotiek, do prevádzkových hodín sa nezapočítava čas nábehu prvej spaľovacej jednotky, ktorá je v chode, a čas odstavovania poslednej spaľovacej jednotky z chodu. |
| § 13 |
| Podmienky prevádzkovania počas poruchy alebo výpadku odlučovacieho zariadenia pre veľké spaľovacie zariadenia a väčšie stredné spaľovacie zariadenia |
| Pri výpadku zariadenia na čistenie odpadových plynov možno prevádzkovať spaľovacie zariadenie len v súlade podmienkami ustanovenými v § 34 ods. 8 písm. a) zákona. Odchylne možno povoliť iný čas prevádzky, ak |
| a) preváži potreba zabezpečenia dodávky energie alebo |
| b) by odstavené spaľovacie zariadenie bolo na určitý čas nahradené iným zariadením, ktorého prevádzka by spôsobila celkové zvýšenie emisií. |
| § 14 |
| Výnimky počas prerušenia dodávky riadneho paliva pre veľké spaľovacie zariadenia a väčšie stredné spaľovacie zariadenia |
| (1) Z dôvodu prerušenia dodávky nízkosírneho paliva pre jeho vážny nedostatok, možno pre spaľovacie zariadenie, ktoré spaľuje palivo s nízkym obsahom síry, povoliť na obmedzený čas, najviac však na šesť mesiacov, vyššie emisie oxidu siričitého, ako sú ustanovené emisné limity. |
| (2) Z dôvodu náhleho výpadku dodávky plynu a stavu núdze podľa osobitného predpisu9) možno pre spaľovacie zariadenie, ktoré spaľuje len plynné palivo, povoliť na obmedzený čas používanie iných palív, ktoré vyžadujú odlučovanie, a povoliť vyššie emisie znečisťujúcich látok ako ustanovené emisné limity, najviac však na desať dní. Tento čas môže byť prekročený, ak z dôvodu potreby prednostnej dodávky energie je nutné spaľovať iné palivo, ktoré si na dodržanie emisných limitov vyžaduje odlučovanie. |
| § 15 |
| Emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia |
| (1) Členenie väčších stredných spaľovacích zariadení podľa dátumu vydania prvého povolenia na uplatnenie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 4 štvrtej časti prvom bode 1. |
| (2) Emisné limity sa na väčšie stredné spaľovacie zariadenia uplatňujú podľa § 9. Požiadavky na zariadenia, ktoré sú súčasťou prevádzky podľa osobitného predpisu,8) tým nie sú dotknuté. |
| (3) Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia platia emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania uvedené v prílohe č. 4 |
| a) piatej časti pre jestvujúce zariadenia do dátumov uvedených v písmene b), |
| b) štvrtej časti druhom až štvrtom bode tabuľkách A pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom |
| 1. väčším ako 5 MW, od 1. januára 2025, |
| 2. 5 MW alebo menším, od 1. januára 2030. |
| (4) Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia začlenené ako nové zariadenia platia emisné limity uvedené v prílohe č. 4 štvrtej časti druhom až štvrtom bode tabuľkách B. |
| § 16 |
| Obmedzený prevádzkový režim pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia |
| (1) Do obmedzeného prevádzkového režimu možno zaradiť väčšie stredné spaľovacie zariadenie s prevádzkou do 500 h ročne, pričom, ak ide o |
| a) jestvujúce zariadenie, prevádzkové hodiny sa počítajú ako päťročný plávajúci priemer, |
| b) nové zariadenie, prevádzkové hodiny sa počítajú ako trojročný plávajúci priemer. |
| (2) Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením, možno obmedzený prevádzkový režim predĺžiť na 1 000 h ročne v núdzi a za mimoriadnych okolností pre zariadenia používané na výrobu tepla pri výnimočne chladnom počasí. |
| (3) Na väčšie stredné spaľovacie zariadenie v obmedzenom prevádzkovom režime sa emisné limity neuplatňujú, okrem emisného limitu pre tuhé znečisťujúce látky pri spaľovaní tuhých palív, vrátane biomasy. |
| (4) Osobitne sa ustanovuje obmedzený prevádzkový režim pre dieselové motory alebo dvojpalivové motory začlenené ako nové zariadenia s prevádzkou od 500 h do 1 500 h ročne. Na zariadenia v tomto prevádzkovom režime platí osobitný emisný limit pre oxidy dusíka podľa prílohy č. 4 štvrtej časti bodu 4.2 tabuľky B. |
| § 17 |
| Prechodné opatrenia pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia |
| (1) Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 5 MW a používa ako hlavné palivo biomasu, možno do 1. januára 2030 uplatniť osobitný emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky ustanovený v prílohe č. 4 štvrtej časti bode 2.2 tabuľke A, ak predmetné zariadenie je umiestnené v zóne, ktorá spĺňa limitné hodnoty a cieľové hodnoty určujúce dobrú kvalitu ovzdušia podľa § 3 zákona. Uplatnenie osobitného emisného limitu nesmie spôsobiť žiadne významné znečistenie ovzdušia a musí byť dosiahnutá vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku. |
| (2) Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 5 MW a využíva sa na pohon plynovej kompresorovej stanice potrebnej na zaistenie bezpečnosti vnútroštátnej plynárenskej prepravnej sústavy, možno do 1. januára 2030 uplatniť osobitný emisný limit pre oxidy dusíka podľa prílohy č. 4 štvrtej časti bodov 3.2 a 4.2 tabuľky A. |
| § 18 |
| Osobitný režim pre zariadenia centrálneho zásobovania teplom pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia |
| Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 5 MW, možno od 1. januára 2025 do 1. januára 2030 na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľa využívať osobitný režim pre zariadenia centrálneho zásobovania teplom, ak najmenej 50 % z výroby využiteľného tepla vyjadreného ako plávajúci päťročný priemer sa zo spaľovacieho zariadenia odvádza ako para alebo horúca voda do verejnej siete na diaľkové vykurovanie. Počas využívania osobitného režimu pre centrálne zásobovanie teplom sa na spaľovacie zariadenia uplatňujú emisné limity podľa prílohy č. 4 štvrtej časti bodu 2.2 tabuľky A ustanovené pre tento režim. |
| § 19 |
| Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre spaľovacie zariadenia |
| (1) Emisný limit pre spaľovacie zariadenie sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak z vyhodnotenia výsledkov meraní za skutočný čas prevádzky počas kalendárneho roka vyplynie, že |
| a) žiadna validovaná mesačná priemerná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu, |
| b) žiadna validovaná denná priemerná hodnota neprekročí 1,1-násobok hodnoty emisného limitu, |
| c) ak ide o zariadenie zložené výlučne z kotlov spaľujúcich uhlie s menovitými tepelnými príkonmi nižšími ako 50 MW, žiadna validovaná denná priemerná hodnota neprekročí 1,5-násobok hodnoty emisného limitu, |
| d) najmenej 95 % zo všetkých validovaných hodinových priemerných hodnôt za rok neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu, |
| e) žiadna priemerná hodnota za kalendárny mesiac alebo žiadna priemerná hodnota za prevádzkový mesiac nie je nižšia ako hodnota stupňa odsírenia. |
| (2) Emisný limit sa pri oprávnenom diskontinuálnom meraní (ďalej len „diskontinuálne meranie“) alebo technickom výpočte10) považuje za dodržaný, ak |
| a) žiadna hodnota v každej sérii jednotlivých meraní alebo výsledok technického výpočtu podľa postupu a podmienok schválených v povolení neprekročí hodnotu emisného limitu, |
| b) ide o stupeň odsírenia, žiadna jednotlivá hodnota nie je nižšia ako hodnota stupňa odsírenia. |
| (3) Validované hodinové a denné priemerné hodnoty sa určia z nameraných platných priemerných hodinových hodnôt po odpočítaní limitnej hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti uvedenej v prílohe č. 12 štvrtej časti. |
| (4) Pri poruche alebo údržbe automatizovaného meracieho systému možno |
| a) na zistenie platného denného priemeru vylúčiť najviac tri hodinové priemerné hodnoty; denná priemerná hodnota vypočítaná pri vylúčení viac ako troch hodinových priemerných hodnôt sa na účely posudzovania dodržania určeného emisného limitu považuje za neplatnú a |
| b) z hodnotenia dodržania určeného emisného limitu vylúčiť najviac desať dní za rok; ak počet vylúčených dní prekročí desať dní, na zabezpečenie spoľahlivosti automatizovaného meracieho systému povoľujúci orgán preskúma súhlas podľa § 26 ods. 8 zákona alebo podľa potreby uloží opatrenie na nápravu podľa § 44 ods. 5 písm. a) zákona alebo podľa osobitného predpisu.11) |
| (5) Dodržanie emisného limitu pre spaľovacie zariadenie sa hodnotí počas skutočnej prevádzky okrem |
| a) skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku za podmienok určených v povolení alebo v súhlase, |
| b) nábehu a odstavovania vymedzeného v tomto rozsahu: |
| 1. ak ide o veľké spaľovacie zariadenia, nábeh a odstavovanie určené v povolení podľa požiadaviek osobitného predpisu,12) ak nie je v prílohe č. 4 tretej časti bode 5.2 uvedené inak, |
| 2. ak ide o väčšie stredné spaľovacie zariadenia, počas celého nábehu a odstavovania, pričom sa zabezpečí, aby čas nábehu a odstavovania bol čo najkratší, |
| 3. ak ide o ostatné spaľovacie zariadenia, doba nábehu vrátane zmeny paliva alebo zmeny výkonu, najviac však tri hodiny, a doby odstavovania, najviac však 60 minút, ak nie je v prílohe č. 4 piatej a šiestej časti, v platnej dokumentácii alebo v povolení ustanovené alebo určené inak, |
| c) prípadu, ak ide o plynovú turbínu a emisné limity uvedené v prílohe č. 4 tretej časti šiestom bode, štvrtej časti treťom bode alebo piatej časti štvrtom bode, pri zaťažení nižšom, ako je uvedené, ak v platnej dokumentácii alebo v povolení nie je určené inak, |
| d) funkčnej skúšky alebo inej obdobnej skúšky automatizovaného meracieho systému vyžadujúcej osobitný prevádzkový režim spaľovacieho zariadenia; uvedené sa nezapočítava do času výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií podľa písmena f), |
| e) času, v ktorom nie je prevádzka automatizovaného meracieho systému v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými v povolení alebo v súhlase; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania, |
| f) poruchy alebo výpadku odlučovacieho zariadenia podľa podmienok prevádzkovania spaľovacieho zariadenia ustanovenými v § 13, |
| g) prerušenia dodávky riadneho paliva podľa § 14, |
| h) času nastavenia na letný alebo zimný režim prevádzky, ak ide o plynové turbíny, ktoré takéto nastavenie vyžadujú, určeného v povolení, |
| i) kontrol a skúšok zariadení vykonávaných podľa osobitného predpisu13) alebo po vykonaní opravy spaľovacieho zariadenia, |
| j) času určeného v povolení, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určený emisný limit dodržať; uvedené sa nevzťahuje na veľké spaľovacie zariadenia. |
| Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov |
| § 20 |
| Základné ustanovenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov |
| (1) Špecifické požiadavky pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sa uplatňujú na zariadenia, ktoré spaľujú alebo spoluspaľujú tuhý alebo kvapalný odpad, vymedzené ako technologický celok celého zariadenia vrátane všetkých spaľovacích a spoluspaľovacích liniek, zariadení na príjem odpadov a skladovanie odpadov, súvisiacich zariadení na predúpravu odpadov, systémov na prísun odpadov, palív a vzduchu, kotlov, zariadení na úpravu a skladovanie zvyškov po spaľovaní, zariadení na čistenie odpadových plynov a odpadových vôd, komínov, zariadení a systémov na riadenie spaľovacieho procesu, alebo spoluspaľovacieho procesu a na zaznamenávanie a monitorovanie podmienok spaľovania alebo spoluspaľovania, ktoré sú prevádzkové v rámci funkčného celku a priestorového celku. |
| (2) Ustanovenia § 20 až 25 sa neuplatňujú pre |
| a) Experimentálne zariadenia používané na výskum, vývoj a testovanie zamerané na zlepšovanie spaľovacieho procesu, ak v nich možno spaľovať odpad v množstve do 50 t/rok, |
| b) zariadenia, v ktorých sa spaľujú výlučne tieto odpady: |
| 1. odpad uvedený v § 8 ods. 5 písm. i), |
| 2. rádioaktívny odpad;14) ak v § 25 nie je ustanovené inak, |
| 3. telá mŕtvych zvierat,15) |
| 4. odpad, ktorý pochádza z prieskumu nálezísk ropy a plynu a ich ťažby, ak sa ťažba zabezpečuje z ťažobných ostrovov, kde sa odpad aj spaľuje. |
| (3) Špecifické požiadavky tejto časti sa neuplatňujú na zariadenia na splyňovanie a pyrolýzu odpadov, ak plyny získané takýmto tepelným spracovaním odpadu sú vyčistené do takej miery, že pred spaľovaním už nie sú odpadom a zodpovedajú požiadavkám na kvalitu palív podľa § 37 zákona, a pri spaľovaní nemôžu spôsobovať vyššie a iné emisie, ako sú ustanovené emisné limity a technické požiadavky pre spaľovanie zemného plynu. |
| (4) Ak sa pri tepelnom spracovaní odpadu používajú pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov zahŕňa proces tepelného spracovania aj proces následného spaľovania. |
| (5) Na uplatňovanie špecifických požiadaviek na spaľovanie odpadu sa rozumie |
| a) zvyškami kvapalné a tuhé odpady vyprodukované spaľovňou odpadov alebo zariadením na spoluspaľovanie odpadov, |
| b) zmesovým komunálnym odpadom odpad z domácností alebo komerčný odpad, priemyselný odpad a odpad z organizácií, ktorý je svojou povahou a zložením podobný odpadu z domácností okrem skupín odpadu uvedených pod záhlavím 20 01, ktoré sa zbierajú samostatne v mieste pôvodu a ostatného odpadu uvedeného pod záhlavím 20 02 podľa osobitného predpisu.16) |
| § 21 |
| Uplatňovanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania |
| (1) Členenie spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov podľa dátumu vydania prvého povolenia pre uplatňovanie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 5 prvej časti. |
| (2) Špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sú uvedené v prílohe č. 5 druhej časti. |
| (3) Pre vybrané kategórie odpadov alebo vybrané tepelné procesy špecifikované v povolení možno povoliť iné podmienky prevádzkovania, ako sú uvedené v prílohe č. 5 druhej časti treťom až piatom bode, v rozsahu, ako je uvedené v prílohe č. 5 druhej časti deviatom bode. |
| (4) Pre emisie zo spaľovne odpadov platia špecifické emisné limity uvedené v prílohe č. 5 tretej časti. |
| (5) Pre emisie zo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov platia emisné limity |
| a) ustanovené pre vybrané zariadenia a znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 5 štvrtej časti, |
| b) určené výpočtom podľa prílohy č. 5 štvrtej časti prvého bodu, ak pre danú znečisťujúcu látku nie je emisný limit ustanovený, |
| c) určené pre spaľovne odpadov podľa prílohy č. 5 tretej časti, ak sa v zariadení na spoluspaľovanie odpadov |
| 1. získa viac ako 40 % tepla zo spaľovania nebezpečných odpadov17) alebo |
| 2. sa spaľuje neupravený zmesový komunálny odpad. |
| § 22 |
| Požiadavky na prevádzkovanie spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadu pri prekročení emisného limitu a pri poruche |
| (1) Pri prekročení emisného limitu a pri poruche je prevádzkovateľ spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov povinný plniť povinnosti ustanovené v § 34 ods.10 zákona; požiadavka uvedená v prílohe č. 5 druhej časti šiestom bode písm. c) tým nie je dotknutá. |
| (2) Pri prekročení emisného limitu podľa § 34 ods. 10 písm. a) zákona alebo pri vzniku poruchy podľa § 34 ods. 10 písm b) zákona do času, kým zariadenie nebude odstavené, platia emisné limity podľa prílohy č. 5 tretej časti druhého bodu. |
| § 23 |
| Podstatná zmena spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov |
| Podstatnou zmenou sa rozumie tiež zámer spaľovať nebezpečný odpad v spaľovni odpadov alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ak ide o zdroj, ktorý je súčasťou prevádzky podľa osobitného predpisu,8) a ak sa tam doteraz nebezpečný odpad nespaľoval. |
| § 24 |
| Hodnotenie dodržiavania emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre spaľovňu odpadov a zariadenie na spoluspaľovanie odpadov |
| (1) Emisné limity pre spaľovňu odpadov a zariadenie na spoluspaľovanie odpadov sa považujú za dodržané, ak sú splnené tieto podmienky: |
| a) žiadna denná priemerná hodnota tuhých znečisťujúcich látok, oxidu siričitého, oxidov dusíka, chlorovodíka, fluorovodíka, organických látok vyjadrených ako celkový organický uhlík neprekročí hodnotu emisného limitu ustanovenú v prílohe č. 5 tretej časti alebo štvrtej časti alebo vypočítanú podľa prílohy č.5 štvrtej časti prvého bodu, |
| b) ak ide o polhodinovú priemernú hodnotu a emisné limity v prílohe č. 5 tretej časti, |
| 1. žiadna hodnota emisného limitu za rok neprekročí hodnotu uvedenú v stĺpci A, alebo |
| 2. ak je to relevantné, najmenej 97 % hodnôt v roku neprekročí hodnotu v stĺpci B, |
| c) žiadna priemerná hodnota hmotnostnej koncentrácie ťažkých kovov, polychlórovaných dibenzodioxínov a polychlórovaných dibenzofuránov za čas odberu vzorky neprekročí pri diskontinuálnom meraní hodnotu emisného limitu ustanovenú v prílohe č. 5 tretej časti alebo štvrtej časti, |
| d) ak ide o emisný limit oxidu uhoľnatého pre spaľovňu odpadov uvedený v prílohe č. 5 tretej časti, |
| 1. najmenej 97 % hodnôt za rok neprekročí emisný limit uvedený ako denná priemerná hodnota a |
| 2. najmenej 95 % zo všetkých hodnôt neprekročí emisné limity uvedené ako 10-minútové priemerné hodnoty získané za 24 hodín alebo polhodinové priemerné hodnoty získané za 24 hodín, pričom hodnoty sa merajú počas ľubovoľného plávajúceho 24-hodinového intervalu; ak sú splnené prevádzkové podmienky, teplota najmenej 1 100 °C počas najmenej dvoch sekúnd, správny orgán môže určiť 10-minútové priemerné hodnoty ako sedemdňový interval, |
| e) ak ide o emisný limit oxidu uhoľnatého pre zariadenie na spoluspaľovanie odpadov určený alebo vypočítaný podľa prílohy č. 5 štvrtej časti, správny orgán určí hodnotenie dodržania emisného limitu individuálne. |
| (2) Polhodinové priemerné hodnoty a 10-minútové priemerné hodnoty sa pri kontinuálnom meraní posudzujú počas skutočnej prevádzky okrem nábehu a odstavovania, ak sa nespaľujú žiadne odpady, a okrem prípadov podľa § 34 ods. 5 písm. a), c) a d) po odpočítaní limitnej hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti uvedenej v prílohe č. 12 štvrtej časti na úrovni dennej limitnej hodnoty emisií. Denné priemery sa zisťujú z týchto validovaných priemerných hodnôt. |
| (3) Z dôvodu poruchy alebo údržby automatizovaného meracieho systému možno |
| a) na zistenie platného denného priemeru vylúčiť najviac päť polhodinových priemerných hodnôt v niektorom dni a |
| b) z hodnôt použitých na ročné hodnotenie z tohto dôvodu vylúčiť najviac desať denných priemerných hodnôt. |
| (4) Priemerné hodnoty za čas odberu vzorky alebo priemerné hodnoty, ak ide o periodické merania znečisťujúcich látok chlorovodíka, fluorovodíka a oxidu siričitého, sa zisťujú podľa požiadaviek osobitného predpisu18) a podmienok určených v povolení. |
| (5) Pre hodnotenie dodržania technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania platí § 34 ods. 2 a 4. |
| § 25 |
| Požiadavky na spaľovne rádioaktívneho odpadu |
| Pre spaľovňu výlučne rádioaktívneho odpadu sa uplatňujú špecifické technické požiadavky, podmienky prevádzkovania a emisné limity ustanovené v druhej a tretej časti prílohy č. 5 v primeranom rozsahu, ak ich uplatnenie nie je v rozpore s požiadavkami na nakladanie s rádioaktívnym odpadom. O platnosti technických požiadaviek, podmienok prevádzkovania a emisných limitoch rozhodne orgán ochrany ovzdušia individuálne pri vydaní povolenia zdroja a jeho zmene na základe stanoviska spolupracujúceho orgánu podľa § 40 písm. e) zákona. |
| Zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá |
| § 26 |
| Základné ustanovenia pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá |
| (1) Špecifické požiadavky ustanovené v tejto časti sa uplatňujú na zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá. Zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá sa vymedzuje ako súhrn všetkých častí a súčastí zdroja, v ktorých sa vykonáva jedna činnosť alebo viac činností uvedených v zozname podľa prílohy č. 6 prvej časti vrátane všetkých pridružených činností, ktoré technicky súvisia s činnosťami vykonávanými na určenom mieste a ktoré môžu mať vplyv na emisie. |
| (2) Na uplatňovanie špecifických požiadaviek pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá sa rozumie |
| a) organickým rozpúšťadlom prchavá organická zlúčenina, ktorá sa používa |
| 1. na rozpúšťanie surovín, výrobkov alebo odpadových látok, samostatne alebo v kombinácii s inými činidlami bez toho, že prechádza chemickou zmenou, |
| 2. ako čistiaci prostriedok na rozpúšťanie znečisťujúcich látok, |
| 3. ako rozpúšťadlo, |
| 4. ako disperzné médium, |
| 5. ako prostriedok na úpravu viskozity, |
| 6. ako prostriedok na úpravu povrchového napätia, |
| 7. ako zmäkčovadlo alebo |
| 8. ako konzervačný prostriedok, |
| b) zmesou zmes vymedzená podľa osobitného predpisu,19) |
| c) spotrebou organických rozpúšťadiel celkový vstup organických rozpúšťadiel do zariadenia za kalendárny rok alebo za iné dvanásťmesačné obdobie znížený o všetky prchavé organické zlúčeniny, ktoré sú zhodnotené na účely opätovného použitia, |
| d) vstupom celkové množstvo organických rozpúšťadiel a ich množstvo v zmesiach, ktoré sa použijú pri danej činnosti vrátane organických rozpúšťadiel recyklovaných vnútri alebo mimo zariadenia, ktoré sa započítavajú vždy, keď sú použité pri vykonávaní danej činnosti, |
| e) opätovným použitím organických rozpúšťadiel použitie zhodnotených organických rozpúšťadiel zo zariadenia na akékoľvek technické alebo komerčné použitie vrátane ich použitia ako paliva okrem ich definitívneho zneškodnenia ako odpadu, |
| f) menovitou kapacitou činnosti projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel pre konkrétnu činnosť vrátane množstva organických rozpúšťadiel, ktoré sa používajú na čistenie nástrojov a vybavenia zariadenia a množstva organických rozpúšťadiel, ktoré sú súčasťou zmesí určených na použitie pre danú činnosť, napríklad tlačiarenských farieb, náterových látok alebo lepidiel, |
| g) emisným limitom pre fugitívne emisie prchavých organických zlúčenín podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných organických rozpúšťadiel uvedený v percentách, |
| h) emisným limitom pre celkové emisie prchavých organických zlúčenín podiel hmotnosti celkových emisií organických rozpúšťadiel a určenej vzťahovej veličiny, napríklad vstupy organického rozpúšťadla, |
| i) tlačiarenskou farbou zmes vrátane všetkých organických rozpúšťadiel a ich zmesí, ktoré obsahujú organické rozpúšťadlá potrebné na ich riadne použitie, ktorá sa používa pri tlačiarenskej činnosti na vytlačenie textu alebo obrázkov na daný povrch, |
| j) náterovou látkou je náterová látka vymedzená osobitným predpisom,20) |
| k) lakom priesvitná náterová látka, |
| l) lepidlom adhezívna zmes, ktorá sa používa na zlepenie jednotlivých častí výrobku, vrátane všetkých organických rozpúšťadiel a zmesí, ktoré obsahujú organické rozpúšťadlá potrebné na ich riadne použitie, |
| m) kreozotom zmes fenolov a krezolov získaných pri spracovaní čiernouhoľného a drevného dechtu. |
| § 27 |
| Uplatňovanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá a riadenie emisií |
| (1) Členenie zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá podľa dátumu vydania prvého povolenia pre uplatňovanie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 6 druhej časti. |
| (2) Ak menovitá kapacita zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá pre konkrétnu činnosť dosiahne alebo prekročí prahovú spotrebu rozpúšťadiel, ktorá je uvedená v prílohe č. 6 štvrtej časti, a nie je tam ustanovené inak, pre emisie prchavých organických zlúčenín platia |
| a) emisné limity pre odpadové plyny a emisné limity pre fugitívne emisie alebo emisné limity pre celkové emisie ustanovené v prílohe č. 6 štvrtej časti pre jednotlivé činnosti v závislosti od prahovej spotreby rozpúšťadla alebo |
| b) požiadavky schváleného redukčného plánu určené tak, že sa dosiahne rovnocenné zníženie emisií ako pri uplatňovaní emisných limitov podľa písmena a). |
| (3) Ak ide o emisie z koncových oxidačných zariadení na čistenie odpadových plynov, pre činnosti podľa odseku 2 platia špecifické emisné limity pre odpadové plyny, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania uvedené v prílohe č. 7 šiestej časti siedmom bode; uplatnenie špecifických emisných limitov uvedených v prílohe č. 6 tretej časti pre prchavé organické látky podľa § 28 ods. 1 písm. a) a uplatňovanie špecifických emisných limitov uvedených v prílohe č. 6 štvrtej časti pre fugitívne emisie a celkové emisie tým nie je dotknuté. |
| (4) Ak ide o zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá, ktoré je stredným zdrojom, pričom jeho menovitá kapacita pre konkrétnu činnosť je nižšia ako najnižšia prahová spotreba rozpúšťadla pre danú činnosť (ďalej len „podprahové zariadenie“), ktorá je uvedená v prílohe č. 6 štvrtej časti, |
| a) ak ide o činnosť IVa, IVb, IVc, Vc a XIV podľa prílohy č. 6 prvej časti, platia špecifické požiadavky uvedené v prílohe č. 6 štvrtej časti v bodoch 4.3, 5.3 a 14.2, |
| b) v ostatných prípadoch emisný limit organických látok vyjadrených ako celkový organický uhlík v odpadovom plyne a emisné limity organických látok vyjadrených ako celková suma prchavých organických zlúčenín pre fugitívne emisie a celkové emisie sa neustanovujú, neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity; ak ide o riziko ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, správny orgán určí emisný limit individuálne. |
| (5) Ak ide o nanášanie náterov na špecifické účely podľa osobitného predpisu,21) pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá platia špecifické požiadavky pre danú činnosť podľa prílohy č. 6 štvrtej časti v bodoch 4.3, 5.3 a 14.2 písm. a) aj ak dané zariadenie je podľa členenia v § 3 ods. 1 a prílohy č. 1 malým zdrojom alebo jeho časťou. |
| (6) Odchylne od odseku 2 písm. a) možno povoliť výnimku z uplatňovania emisných limitov pre fugitívne emisie, ak ich nemožno dosiahnuť s ohľadom na technické a ekonomické možnosti a preukáže sa, že pri danom zariadení je použitá najlepšia dostupná technika a nevznikne významné riziko ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia. |
| (7) Pre činnosti, ktoré nemožno vykonávať za riadených podmienok, možno povoliť výnimku z požiadaviek podľa odseku 2, ak je takáto možnosť uvedená v prílohe č. 6 štvrtej časti štvrtom bode s ohľadom na technické a ekonomické možnosti a preukáže sa, že je použitá najlepšia dostupná technika a požadované zníženie emisií nemožno dosiahnuť ani plnením redukčného plánu. |
| (8) Požiadavky na vypracovanie redukčného plánu sú uvedené v prílohe č. 6 piatej časti. |
| (9) Počas nábehu a odstavovania treba prijať všetky vhodné opatrenia na znižovanie emisií. |
| (10) Zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá je potrebné prevádzkovať v súlade so zásadami správnej prevádzkovej praxe. Správnou prevádzkovou praxou je súbor opatrení a postupov na optimalizáciu prevádzky zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá s cieľom obmedziť najmä fugitívne emisie prchavých organických zlúčenín v súlade so súčasným stavom techniky. |
| § 28 |
| Používanie prchavých organických látok s označením rizika |
| (1) Látky alebo zmesi s označením rizika, ak sa používajú v zariadeniach používajúcich organické rozpúšťadlá, sa členia na |
| a) látky alebo zmesi, ktorých obsah prchavých organických zlúčenín je klasifikovaný ako karcinogénny, mutagénny alebo toxický pre reprodukciu podľa osobitného predpisu,22) a ktorým je priradené alebo ktoré treba označiť výstražným upozornením H340, H350, H350i, H360D alebo H360F, |
| b) halogénované prchavé organické zlúčeniny a ich zmesi, ktorým je priradené alebo ktoré treba označiť podľa osobitného predpisu,22) výstražným upozornením H341 alebo H351. |
| (2) Látky a zmesi podľa odseku 1 písm. a) je potrebné čo najskôr a v rozsahu, ako je to možné, nahradiť menej škodlivými látkami alebo menej škodlivými zmesami. Pri výbere náhrad sa prihliada na možnosti najlepších dostupných techník a odporúčania Európskej komisie zverejnené na webovom portáli o životnom prostredí podľa § 2 ods. 1 písm. u) zákona. |
| (3) Pre emisie prchavých organických zlúčenín podľa odseku 1 zo zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá zaradených ako veľké zdroje alebo stredné zdroje platia špecifické emisné limity a špecifické podmienky prevádzkovania uvedené v prílohe č. 6 tretej časti; uplatňujú sa nezávisle od požiadaviek ustanovených podľa § 27 ods. 2 až 4, ak nie je ďalej uvedené inak. |
| § 29 |
| Podstatná zmena zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá |
| (1) Podstatnou zmenou zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá sa rozumie zvýšenie priemernej dennej hmotnosti vstupu organických rozpúšťadiel v zariadení, ak sa emisie prchavých organických zlúčenín zo zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá počas prevádzky pri plánovanej kapacite, okrem nábehu, odstavovania a údržby zariadenia, zvýšia viac ako o |
| a) 25 %, ak ide o zariadenie, v ktorom sa vykonáva |
| 1. činnosť Ia, Ic, Id, Ie, If, Ig, IIa, IIb, IVa, IVb, IVc, VIII, X uvedená v prílohe č. 6 prvej časti, ktorá zodpovedá prahovej spotrebe rozpúšťadla označenej písmenom „Z“ v prílohe č. 6 štvrtej časti alebo |
| 2. iná činnosť s prahovou spotrebou rozpúšťadla menšou ako 10 t/rok, |
| b) 10 % pre všetky ostatné zariadenia. |
| (2) Ak sa na jestvujúcom zariadení alebo jeho časti vykoná podstatná zmena alebo zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá prvýkrát po vykonaní podstatnej zmeny dosiahne alebo prekročí prahovú kapacitu pre uplatnenie špecifických emisných limitov, časť zariadenia, ktorá prešla podstatnou zmenou, sa považuje za nové zariadenie alebo za jestvujúce zariadenie podľa toho, či celkové emisie celého zariadenia neprevyšujú tie, ktoré by platili, ak by sa táto časť zariadenia považovala za nové zariadenie. |
| § 30 |
| Bilancia organických rozpúšťadiel |
| (1) Množstvo vypustených prchavých organických zlúčenín sa preukazuje ročne na základe bilancie organických rozpúšťadiel za uplynulý rok (ďalej len „ročná bilancia rozpúšťadiel“). |
| (2) Postup vypracovania ročnej bilancie rozpúšťadiel je uvedený v prílohe č. 6 šiestej časti. |
| § 31 |
| Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá |
| (1) Emisný limit pre prchavé organické zlúčeniny v odpadovom plyne sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak sú súčasne splnené tieto požiadavky: |
| a) žiadna priemerná hodnota za 24 hodín prevádzky zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá alebo činnosti okrem nábehu, odstavovania a údržby neprekročí hodnotu emisného limitu; priemerom za 24 hodín sa rozumie aritmetický priemer všetkých platných nameraných hodnôt počas 24 hodín normálnej prevádzky, |
| b) žiadna hodinová priemerná hodnota neprekročí 1,5-násobok hodnoty emisného limitu. |
| (2) Emisný limit pre prchavé organické zlúčeniny v odpadovom plyne sa pri diskontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak sú súčasne splnené tieto požiadavky: |
| a) aritmetický priemer všetkých nameraných hodnôt v danej sérii jednotlivých meraní neprekročí hodnotu emisného limitu, |
| b) žiadna hodinová priemerná hodnota neprekročí 1,5-násobok hodnoty emisného limitu. |
| (3) Ak ide o podprahové zariadenia emisný limit pre prchavé organické zlúčeniny v odpadovom plyne sa pri diskontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak aritmetický priemer všetkých nameraných hodnôt v danej sérii jednotlivých meraní neprekročí hodnotu emisného limitu, pričom jednotlivá hodnota sa zisťuje podľa požiadaviek osobitného predpisu.23) |
| (4) Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky a znečisťujúce látky iné ako prchavé organické zlúčeniny sa považuje za dodržaný, ak sú splnené požiadavky podľa § 34 ods. 4 pre technologické zariadenia. |
| (5) Emisné limity pre prchavé organické zlúčeniny v odpadových plynoch sa preukazujú |
| a) pre súčet hmotnostných koncentrácií jednotlivých organických zlúčenín, ak ide o emisné limity pre znečisťujúce látky zaradené podľa § 28 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), |
| b) pre hmotnosť prchavých organických zlúčenín vyjadrenú ako celkový organický uhlík v ostatných prípadoch. |
| (6) Dodržanie emisných limitov pre fugitívne emisie, emisných limitov pre celkové emisie a plnenie redukčného plánu sa preukazuje na základe ročnej bilancie rozpúšťadiel uvedenej v prílohe č. 6 šiestej časti štvrtom bode. |
| (7) Redukčný plán je splnený, keď skutočné množstvo celkových emisií zistené ročnou bilanciou rozpúšťadiel je menšie alebo sa rovná hodnote cieľových emisií. |
| (8) V zariadení používajúcom organické rozpúšťadlá, v ktorom sa vykonávajú dve činnosti a viac činností, z ktorých každá prevyšuje prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 6 štvrtej časti, sa dodržanie emisných limitov hodnotí, ak ide o |
| a) prchavé organické zlúčeniny podľa § 28 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) pre jednotlivé činnosti samostatne, |
| b) ostatné organické zlúčeniny |
| 1. splnenie emisných limitov podľa § 27 ods. 2 písm. a) a b) pre jednotlivé činnosti samostatne, alebo |
| 2. spoločne, aby celkové emisie neprekročili množstvo emisií, ktoré by zodpovedalo podmienke ustanovenej v písmene b) prvom bode. |
| (9) Na hodnotenie plnenia požiadaviek podľa odseku 8 písm. b) druhého bodu sa vykonáva ročná bilancia rozpúšťadiel pre každú činnosť a výsledný údaj sa porovnáva s celkovými emisiami, ktoré zodpovedajú splneniu emisných limitov pre každú činnosť osobitne. |
| (10) Dodržanie emisného limitu pre odpadové plyny, fugitívne emisie a celkové emisie sa hodnotí počas skutočnej prevádzky zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá okrem |
| a) skúšobnej prevádzky stacionárneho zdroja, časti zdroja alebo jej časového úseku za podmienok určených v povolení alebo v súhlase, |
| b) doby, ak ide o emisný limit vyjadrený ako koncentrácia, vymedzenej pre konkrétny stav |
| 1. nábeh a odstavovanie zariadenia alebo jeho časti podľa platnej dokumentácie, ak v povolení nie je určené inak, |
| 2. funkčná skúška a iná skúška automatizovaného meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný prevádzkový režim zariadenia, |
| 3. údržba automatizovaného meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania. |
| Technologické zariadenia |
| § 32 |
| Uplatňovanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre technologické zariadenia |
| (1) Špecifické emisné limity, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania pre technologické zariadenia sú uvedené v prílohe č. 7. |
| (2) Ak sa v technologických zariadeniach používajú látky alebo zmesi, ktoré sú klasifikované ako karcinogénne, mutagénne, teratogénne alebo toxické pre reprodukciu podľa osobitného predpisu,22) a ktorým je priradené alebo ktoré treba označiť výstražným upozornením H340, H350, H350i, H360D, H360F, H341 alebo H351 je potrebné čo najskôr a v rozsahu, ako je to možné, ich použitie nahradiť menej škodlivými látkami alebo menej škodlivými zmesami. Pri výbere náhrad sa prihliada na možnosti najlepších dostupných techník a odporúčania Európskej komisie zverejnené na webovom portáli o životnom prostredí podľa § 2 ods. 1 písm. u) zákona. |
| § 33 |
| Podstatná zmena technologického zariadenia |
| Na technologické zariadenie začlenené ako jestvujúce zariadenie, ktoré prešlo podstatnou podľa § 2 ods. 1 písm. o) zákona, platia emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania ustanovené pre nové zariadenia, ak |
| a) odpadový plyn z tohto technologického zariadenia nie je napojený na spoločné čistiace zariadenie s inými jestvujúcimi časťami zdroja alebo |
| b) podiel výrobnej kapacity zmenených častí zdroja je 50 % a viac z celkovej kapacity napojenej na spoločné čistiace zariadenie alebo spoločný organizovaný odvod. |
| § 34 |
| Hodnotenie dodržiavania emisných limitov technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre technologické zariadenia |
| (1) Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia alebo hmotnostný tok sa pri kontinuálnom meraní, ak v prílohe č. 7 nie je uvedené inak, považuje za dodržaný, ak súčasne |
| a) žiadna validovaná denná priemerná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu, |
| b) žiadna validovaná polhodinová priemerná hodnota |
| 1. neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu, |
| 2. v troch po sebe idúcich polhodinách, neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu, ak ide o emisie CO zo spaľovacej jednotky, ktorá je súčaťou technologického zariadenia v rafinérii podľa § 8 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b), |
| c) najmenej 95 % zo všetkých validovaných polhodinových priemerných hodnôt za kalendárny mesiac neprekročí 1,2-násobok hodnoty emisného limitu. |
| (2) Emisný limit vyjadrený ako emisný stupeň alebo technická požiadavka a podmienka prevádzkovania sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak žiadna denná priemerná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu alebo technickej požiadavky a podmienky prevádzkovania. |
| (3) Validované priemerné hodnoty podľa odseku 1 sa určia z platných polhodinových priemerných hodnôt po odpočítaní limitnej hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti uvedenej v prílohe č. 12 štvrtej časti. |
| (4) Emisný limit, technická požiadavka alebo podmienka prevádzkovania sa pri diskontinuálnom meraní a pri technickom výpočte považujú za dodržané, ak žiaden výsledok diskontinuálneho merania alebo výsledok technického výpočtu |
| a) neprekročí ustanovenú hodnotu, ak je požiadavka ustanovená ako najvyššia hodnota, |
| b) nie je nižší ako ustanovená hodnota, ak je požiadavka ustanovená ako najnižšia hodnota, |
| c) nie je nižší ako dolná hodnota a súčasne neprekročí hornú hodnotu ustanoveného intervalu hodnôt. |
| (5) Dodržanie emisného limitu, technickej požiadavky a podmienky prevádzkovania sa hodnotí počas skutočnej prevádzky technologického zariadenia okrem |
| a) skúšobnej prevádzky stacionárneho zdroja, časti zdroja alebo jej časového úseku za podmienok určených v povolení alebo v súhlase, |
| b) nábehu, zmeny výrobno-prevádzkového režimu a odstavovania zariadenia alebo jeho časti v súlade s platnou dokumentáciou, ak v povolení nie je určené inak, |
| c) funkčnej skúšky a inej obdobnej skúšky automatizovaného meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný prevádzkový režim zariadenia, |
| d) údržby automatizovaného meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania, |
| e) iného času určeného v povolení, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určené emisné limity, podmienky prevádzkovania a technické požiadavky dodržať. |
| Spoločné ustanovenia |
| § 35 |
| Požiadavky a podmienky vykonávania vybraných osobitných činností |
| (1) Požiadavky a podmienky na vykonávanie vybraných osobitných činností sú uvedené v prílohe č. 8 v prvej časti. Uvedené požiadavky a podmienky sa uplatňujú na samostatne vykonávané činnosti a aj na činnosti, ktoré sú súčaťou veľkého zdroja, stredného zdroja alebo malého zdroja, ak špecifické požiadavky týkajúce sa vybranej osobitnej činnosti nie sú určené v prílohe č. 7. |
| (2) Rozsah oznámenia o vykonávaní vybranej osobitnej činnosti podľa prílohy č. 1 tretej časti prvého až tretieho bodu je uvedený v prílohe č. 8 druhej časti. |
| (3) Harmonogram aplikácie a zapracovania hospodárskych hnojív a iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu do pôdy je uvedený v prílohe č. 8 tretej časti. |
| § 36 |
| Požiadavky na zabezpečenie rozptylu znečisťujúcich látok |
| Požiadavky na zabezpečenie rozptylu emisií znečisťujúcich látok v ovzduší sú uvedené v prílohe č. 9. |
| § 37 |
| Umiestňovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia |
| Zásady umiestňovania zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane uplatňovania odporúčaných odstupových vzdialeností sú uvedené v prílohe č. 10. |
| § 38 |
| Plán riadenia zápachu a plán riadenia prašnosti |
| (1) Požiadavky na vypracovanie plánu riadenia zápachu a plánu riadenia prašnosti sú uvedené v prílohe č. 11. |
| (2) Plán riadenia zápachu a plán riadenia prašnosti sa vypracúva na základe vyzvania povoľujúceho orgánu, ak sa predpokladá alebo ak dochádza k obťažovaniu zápachom alebo prašnosťou. |
| § 39 |
| Prechodné ustanovenia |
| (1) Zmeny v začlenení a kategorizácii zdroja a zariadení sa uplatňujú od 1. januára 2024. |
| (2) Stacionárne zdroje kategorizované podľa prílohy č. 1 prvá časť bod 6.24 povolené do 30. júna 2022 musia spĺňať požiadavky a podmienky podľa § 35 ods. 1 od 1. januára 2026. |
| § 40 |
| Transpozičné ustanovenie |
| Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 13. |
|
|
| § 41 |
| Účinnosť |
| Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2023. |
|
|
| Milan Chrenko v. r. |
|
|
| |
| Príloha č. 1 k vyhláške č. 248/2023 Z. z. |
| ČLENENIE, KATEGORIZÁCIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV A ICH PRAVIDLÁ, ZOZNAM VYBRANÝCH OSOBITNÝCH ČINNOSTÍ A ICH CHARAKTERISTIKY |
| I. ČLENENIE A KATEGORIZÁCIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV |
| | Číslo kategórie | Názov kategórie | Prahová kapacita | | 1 veľký zdroj | 2 stredný zdroj | | 1 | PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL | | | | 1.1 | Technologické celky obsahujúce spaľovacie zariadenia vrátane plynových turbín a stacionárnych piestových spaľovacích motorov, s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW | ≥ 50 | ≥ 0,3 | | 1.2 | Triedenie a úprava uhlia, briketárne s projektovaným výkonom v t/h | ≥ 30 | > 0 | | 1.3 | Výroba koksu | > 0 | – | | 1.4 | Zariadenia na splyňovanie alebo skvapalňovanie palív s celkovým menovitým tepelným príkonom v MW | | | | a) uhlia | > 0 | – | | b) iných palív okrem zariadení na výrobu bioplynu a na zhodnocovanie odpadov tepelnými postupmi podľa bodu 5.7 | ≥ 20 | > 0,3 | | 1.5 | Výroba bioplynu s projektovanou výrobnou kapacitou: množstvo spracovanej suroviny alebo bioodpadu v t/d | ≥ 100 | ≥ 1 | | 2 | VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV | | | | 2.1 | Úprava, praženie, spekanie rúd železných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave | > 0 | – | | 2.2 | Výroba surového železa vo vysokých peciach s projektovanou výrobnou kapacitou v t/h | > 2,5 | > 0 | | 2.3 | Výroba ocele, napríklad konvertory, Siemens-Martinské pece, dvojnistejové tandemové pece, elektrické pece, März-Böhlerove pece, s projektovanou výrobnou kapacitou v t/h | > 2,5 | > 0 | | 2.4 | Zlievarne železných kovov – výroba liatiny a liatinových výrobkov s projektovanou výrobnou kapacitou v t/d | > 20 | ≥ 1 | | 2.5 | Hutnícka druhovýroba a spracovanie kovov, napríklad valcovne, lisovne, kováčovne, drôtovne, kaliace pece a iné prevádzky tepelného spracovania: | | | | a) valcovne s projektovanou výrobou surovej ocele v t/h | > 20 | > 0 | | b) kováčske dielne s projektovanou spotrebou tepelnej energie | | | | – > 20 MW a projektovaným výkonom kladív v kJ na jedno kladivo | > 50 | ≥ 1 | | – ≤ 20 MW a projektovaným výkonom kladív v kJ na jedno kladivo | – | ≥ 1 | | c) lisovne a tepelné spracovanie neželezných kovov s projektovanou výrobou v t/h | – | ≥ 1 | | 2.6 | Úprava rúd neželezných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave | > 0 | – | | 2.7 | Výroba neželezných kovov a ich zliatin navzájom a s ferozliatinami z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickým, chemickým alebo elektrolytickým procesom | > 0 | – | | 2.8 | Tavenie neželezných kovov vrátane zlievania zliatin, pretavovania a rafinácie kovového šrotu s projektovanou taviacou kapacitou v t/d: | | | | a) pre olovo a kadmium | > 4 | > 0 | | b) pre ostatné neželezné kovy | > 20 | > 0 | | 2.9 | Povrchové úpravy kovov, nanášanie povlakov a súvisiace činnosti okrem úprav s použitím organických rozpúšťadiel a práškovaného lakovania | | | | Povrchové úpravy: | | | | a) pri použití elektrolytických postupov s projektovaným objemom kúpeľov v m3 | > 30 | ≥ 1 | | b) pri použití chemických postupov s projektovaným objemom kúpeľov v m3 | > 30 | ≥ 3 | | c) nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele v tavenine s projektovanou kapacitou nanášania v kg/h | > 1 000 | ≥ 10 | | d) nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele plameňovým, elektrooblúkovým, plazmovým alebo iným spôsobom s projektovanou kapacitou nanášania v kg/h | > 20 | ≥ 2 | | e) nanášanie ochranných povlakov z roztavených kovov so vstupom surovej ocele s projektovanou kapacitou v t/h | > 2 | > 0 | | f) anodická oxidácia hliníkových materiálov | – | > 0 | | g) nanášanie nekovových povlakov, ako sú smalty a iné obdobné povrchové úpravy, s projektovanou kapacitou nanášania v m2 /h | – | ≥ 20 | | Súvisiace činnosti: | | | | h) abrazívne čistenie (otryskávanie) okrem kazetových zariadení, s projektovanou kapacitou opracovaného materiálu v m2/h | – | ≥ 20 | | i) termické čistenie: | | | | - s objemom vypaľovacej komory v m3 alebo | – | > 1 | | - prevádzkou v h/rok | – | >100 | | j) elektrolyticko-plazmové čistenie, odmasťovanie a leštenie s projektovanou kapacitou v dm2/h | – | ≥ 20 | | 2.10 | Povrchová ťažba rúd | – | > 0 | | 2.99 | Ostatné priemyselné výroby a spracovanie kovov, ak: | | | | a) súčasťou technológie je spaľovanie paliva s menovitým tepelným príkonom v MW | ≥ 50 | ≥ 0,3 | | b) podiel hmotnostného toku emisií znečisťujúcej látky pred odlučovačom a prahového hmotnostného toku znečisťujúcej látky, ktorý je uvedený v časti III. Prílohy č. 12: | | | | - znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom | > 5 | ≥ 0,1 | | - organické plyny a pary | > 10 | ≥ 0,2 | | - iné znečisťujúce látky | > 10 | ≥ 1 | | 3 | VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV | | 3.1 | Spracovanie azbestu a výroba výrobkov obsahujúcich azbest | > 0 | – | | 3.2 | Výroba cementu s projektovanou výrobnou kapacitou cementového slinku v t/d | > 500 | > 0 | | 3.3 | Výroba vápna s projektovanou výrobnou kapacitou v t/d | > 50 | > 0 | | 3.4 | Výroba oxidu horečnatého z magnezitu a výroba bázických žiaruvzdorných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v t/d | > 50 | > 0 | | 3.5 | Obaľovne bitúmenových zmesí a miešiarne bitúmenu s projektovanou výrobnou kapacitou zmesi v t/h | ≥ 80 | > 0 | | 3.6 | Zariadenia na tavenie nerastných látok vrátane spracovania taveniny a výroby nerastných vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t/d | > 20 | ≥ 0,1 | | 3.7 | Výroba skla, sklárskych výrobkov a sklených vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t/d | > 20 | ≥ 0,5 | | 3.8 | Výroba keramických výrobkov pálením, najmä škridiel, tehál, obkladačiek, porcelánu, keramiky, kameniny a žiaruvzdorných materiálov podľa: | | | | - projektovanej výrobnej kapacity v t/d alebo | > 75 | ≥ 1 | | - objemovej kapacity pecí v m3 pri hustote vsádzky nad 300 kg/m3 | > 4 | > 0,5 | | 3.9 | Výroba ľahčených nekovových minerálnych produktov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3/d | > 20 | > 0 | | 3.10 | Kameňolomy a súvisiace spracovanie kameňa | – | > 0 | | 3.11 | Ťažba a spracovanie silikátových surovín a iných surovín na výrobu stavebných materiálov alebo s iných priemyselne využívaných materiálov okrem stavebného piesku a štrku v mokrom stave | – | > 0 | | 3.12 | Výroba nepálených murovacích materiálov a prefabrikátov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3/h | – | > 0 | | 3.13 | Priemyselná výroba betónu, malty alebo iných stavebných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3/h | – | ≥ 10 | | 3.99 | Ostatné priemyselné výroby a spracovanie nekovových minerálnych produktov | | | | - členenie podľa bodu 2.99 | | | | 4 | CHEMICKÝ PRIEMYSEL | | 4.1 | Ťažba ropy a súvisiaca doprava a skladovanie | > 0 | – | | 4.2 | Ťažba a skladovanie zemného plynu Za stacionárny zdroj sa nepovažuje potrubná preprava a distribúcia zemného plynu | > 0 | – | | 4.3 | Rafinérie ropy | > 0 | – | | 4.4 | Petrochemické spracovanie ropy | > 0 | – | | 4.5 | Distribučné sklady s prečerpávaním a samostatné prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín s tlakom pár podľa prílohy č. 3 druhej časti bod 2.2, okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov a stlačeného zemného plynu, podľa: | | | | - nainštalovaného súhrnného objemu skladovania v m3 alebo | ≥ 1 000 | > 10 | | - projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3 podľa toho, ktorý je vyšší | ≥ 10 000 | > 100 | | 4.6 | Výroba syntetického kaučuku | > 0 | – | | 4.7 | Výroba základných plastických hmôt na báze syntetických a prírodných polymérov okrem syntetického kaučuku | > 0 | – | | 4.8 | Výroba jednoduchých uhľovodíkov t. j. lineárnych alebo cyklických, nasýtených alebo nenasýtených, alifatických alebo aromatických | > 0 | – | | 4.9 | Výroba organických halogénovaných zlúčenín | > 0 | – | | 4.10 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich kyslík | > 0 | – | | 4.11 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich síru | > 0 | – | | 4.12 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich dusík okrem močoviny | > 0 | – | | 4.13 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich fosfor | > 0 | – | | 4.14 | Výroba organokovových zlúčenín | > 0 | – | | 4.15 | Výroba prípravkov na ochranu rastlín a biocídov | > 0 | – | | 4.16 | Výroba gumárenských pomocných prípravkov | > 0 | – | | 4.17 | Výroba a spracovanie viskózy | > 0 | – | | 4.18 | Výroba celulózy a jej derivátov vrátane spracovania odpadov na produkty z tejto výroby | > 0 | – | | 4.19 | Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb, lepidiel s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 100 | ≥ 5 | | 4.20 | Výroba farmaceutických produktov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 50 | ≥ 5 | | 4.21 | Výroba anorganických plynných látok a zlúčenín okrem amoniaku | > 0 | – | | 4.22 | Výroba anorganických kyselín | > 0 | – | | 4.23 | Výroba anorganických hydroxidov | > 0 | – | | 4.24 | Výroba anorganických solí okrem hnojív | > 0 | – | | 4.25 | Výroba nekovov, oxidov kovov a iných obdobných anorganických zlúčenín, ako je sodík, vápnik, kremík, fosfor, karbid kremíka, karbid vápnika | > 0 | – | | 4.26 | Výroba síry | > 0 | – | | 4.27 | Výroba amoniaku | > 0 | – | | 4.28 | Výroba močoviny | > 0 | – | | 4.29 | Výroba priemyselných hnojív na báze dusíka, fosforu a draslíka - jednozložkové alebo kombinované okrem močoviny | > 0 | – | | 4.30 | Výroba anorganických pigmentov, rafinačných a bieliacich prípravkov | > 0 | – | | 4.31 | Výroba priemyselných výbušnín | > 0 | – | | 4.32 | Výroba a spracovanie uhlíkatých materiálov: | | | | a) výroba drevného uhlia s projektovanou výrobou v kg/d | ≥ 1 000 | > 0 | | b) výroba sadzí | > 0 | – | | c) vypaľovanie uhlíkatých materiálov vrátane impregnácie | > 0 | – | | d) mechanické spracovanie uhlíkatých materiálov | – | > 0 | | 4.33 | Výroba a spracovanie gumy: | | | | - projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel v t/rok | > 15 | ≥ 0,6 | | - výroba surových gumárenských zmesí | > 0 | – | | - projektované spracovanie gumovej zmesi v kg/h | – | ≥ 5 | | 4.34 | Výroba mydiel, saponátov a kozmetiky s projektovanou výrobnou kapacitou v kg/h: | | | | a) saponáty | – | ≥ 100 | | b) kozmetika | – | ≥ 10 | | 4.35 | Priemyselná extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 10 | ≥ 0,6 | | 4.36 | Výroba a zušľachťovanie papiera, lepenky s projektovaným výkonom v t/d | ≥ 20 | ≥ 1 | | 4.37 | Výroba hydroizolačných materiálov a podlahových krytín s projektovaným množstvom spracovaných surovín v kg/h | – | ≥ 500 | | 4.38 | Priemyselné spracovanie plastov: | | | | a) výroba vlákien s projektovanou kapacitou v t/rok | – | ≥ 1 000 | | b) výroba fólie a iných výrobkov s projektovaným množstvom spracovaného polyméru v kg/h | – | ≥ 100 | | c) spracovanie polyesterových živíc s prídavkom styrénu alebo epoxidových živíc s amínmi, napríklad výroba člnov, vozíkov, automobilových dielov, s projektovanou spotrebou surovín v kg/d | – | ≥ 100 | | d) spracovanie aminoplastov alebo fenolových živíc s projektovanou spotrebou surovín v kg/d | – | ≥ 150 | | e) výroba polyuretanových výrobkov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | – | ≥ 0,6 | | f) výroba expandovaných plastov, napríklad penového polystyrénu, s projektovanou spotrebou organických nadúvadiel v t/rok | – | ≥ 0,6 | | 4.39 | Výroba, regenerácia a zneškodňovanie elektrických akumulátorov a monočlánkov | – | > 0 | | 4.40 | Čerpacie stanice benzínu podľa projektovaného ročného obratu alebo skutočného ročného obratu v m3/rok | – | ≥ 100 | | 4.99 | Ostatné neuvedené chemické výroby vrátane spracovania surovín a medziproduktov a produktov - členenie podľa bodu 2.99 | | | | 5 | NAKLADANIE S ODPADMI A KREMATÓRIÁ | | 5.1 | Spaľovne odpadov | | | | a) spaľujúce nebezpečný odpad s projektovanou kapacitou v t/d | > 10 | > 0 | | b) spaľujúce iný ako nebezpečný odpad s kapacitou v t/h c) spaľujúce výlučne rádioaktívny odpad v t/d | > 3 – | > 0 > 0 | | 5.2 | Zariadenia na zneškodnenie alebo zhodnotenie tiel mŕtvych zvierat alebo živočíšneho odpadu s projektovanou kapacitou spracovania v t/d: | | | | a) spracovateľské závody na vedľajšie živočíšne produkty24) | > 10 | > 0 | | b) zariadenia na spaľovanie tiel mŕtvych zvierat | > 10 | > 0 | | 5.3 | Čistiarne odpadových vôd s projektovanou kapacitou čistenia podľa počtu ekvivalentných obyvateľov:25) | | | | a) čistiarne komunálnych odpadových vôd | – | ≥ 5 000 | | b) centrálne čistiarne odpadových vôd priemyselných podnikov | – | ≥ 2 000 | | 5.4 | Zariadenia na výrobu kompostu s projektovaným výkonom spracovaného odpadu v t/h | – | ≥ 0,75 | | 5.5 | Krematóriá | – | > 0 | | 5.6 | Zariadenia na sušenie odpadov a čistiarenských kalov | – | > 0 | | 5.7 | Zariadenia na zhodnocovanie odpadov tepelnými postupmi, najmä pyrolýza, splyňovanie alebo plazmové spracovanie, napríklad výroba palív týmto spôsobom z odpadov | – | > 0 | | 5.99 | Ostatné zariadenia a technológie spracovania a nakladania s odpadmi - členenie podľa bodu 2.99 | | | | 6 | OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA | | 6.1 | Lakovne v priemyselnej výrobe automobilov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 15 | – | | Povrchová úprava cestných vozidiel s celkovou projektovanou spotrebou organického rozpúšťadla v t/rok: | | | | 6.2 | a) vo výrobe automobilov v malých sériách | – | < 15 | | b) pôvodné nanášanie náterov na cestné vozidlá materiálmi určenými na následnú úpravu vozidiel, ak sa činnosť vykonáva mimo výrobnej linky, vrátane nanášania náterov na prívesy a návesy | > 15 | > 0,5 | | c) autoopravárenstvo – prestriekavanie automobilov | – | > 0,5 | | 6.3 | Nanášanie náterov na povrchy, lakovanie s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok: | | | | a) kovov a plastov vrátane povrchov lodí, lietadiel, koľajových vozidiel, textilu, tkanín, fólií, papiera | > 5 | ≥ 0,6 | | b) na navíjané drôty | > 5 | ≥ 0,6 | | c) na navíjané pásy z kovových materiálov | > 25 | ≥ 0,6 | | 6.4 | Odmasťovanie a čistenie povrchov kovov, elektrosúčiastok, plastov a iných materiálov vrátane odstraňovania starých náterov organickými rozpúšťadlami s projektovanou spotrebou v t/rok: | | | | a) organické rozpúšťadlá podľa § 26 ods. 1 | > 1 | ≥ 0,1 | | b) iné organické rozpúšťadlá | > 2 | ≥ 0,6 | | 6.5 | Chemické čistenie textílii, bielenie a farbenie textílií a ostatných vláknitých materiálov, napríklad ľanu, bavlny, juty podľa: | | | | a) projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok | - | > 0 | | b) projektovaného množstva bielených alebo farbených textílií alebo vlákien v t/d | > 20 | ≥ 1 | | 6.6 | Nanášanie lepidiel - lepenie ostatných materiálov okrem dreva, výrobkov z dreva a aglomerovaných materiálov, kože a výroby obuvi, s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 5 | ≥ 0,6 | | 6.7 | Polygrafia podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok: | | | | a) publikačná rotačná hĺbkotlač | > 25 | ≥ 0,6 | | b) ostatná rotačná hĺbkotlač | > 15 | ≥ 0,6 | | c) tepelný rotačný ofset | > 15 | ≥ 0,6 | | d) flexografia | > 15 | ≥ 0,6 | | e) lakovacie a laminovacie techniky | > 15 | ≥ 0,6 | | f) rotačná sieťotlač na textil, lepenku | > 30 | ≥ 0,6 | | g) ostatné polygrafické techniky, napríklad studený ofset, hárkové techniky a iné | > 15 | ≥ 0,6 | | 6.8 | Nanášanie povlakov s použitím práškových hmôt bez použitia organických rozpúšťadiel s projektovanou spotrebou práškovej hmoty v t/rok | ≥ 200 | ≥ 1 | | 6.9 | Priemyselné spracovanie dreva: | | | | a) mechanické spracovanie kusového dreva s projektovaným množstvom spracovaného dreva v m3/d | – | ≥ 50 | | b) mechanické spracovanie dezintegrovanej drevnej hmoty, ako sú piliny, stružliny, triesky, štiepky, s projektovaným množstvom spracovania v m3/d | – | ≥ 100 | | c) výroba aglomerovaných plošných materiálov s projektovanou spotrebou polykondenzačných lepidiel v sušine v t/rok | ≥ 1 000 | ≥ 10 | | Spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel vrátane pridružených činností, napríklad začisťovania, podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok: | | | | d) nanášanie lepidiel | > 5 | ≥ 0,6 | | e) laminovanie dreva a plastov | > 5 | ≥ 0,6 | | f) nanášanie náterov | > 15 | ≥ 0,6 | | g) impregnácia | > 25 | ≥ 0,6 | | 6.10 | Priemyselná výroba a spracovanie kože: | | | | a) výroba kože s projektovaným množstvom výrobkov v t/d | > 12 | > 0 | | b) spracovanie kože okrem výroby obuvi, lakovanie a iné nanášanie náterov (povlakov) na kožu, s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 10 | ≥ 0,6 | | 6.11 | Výroba obuvi s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok | > 5 | ≥ 0,6 | | 6.12 | Chov hospodárskych zvierat s projektovaným počtom chovných miest: | | | | a) ošípané s hmotnosťou nad 30 kg | > 2 000 | ≥ 500 | | b) prasnice | > 750 | ≥ 100 | | c) hydina, zajacovité | > 40 000 | ≥ 5 000 | | d) hovädzí dobytok – dojnice | >500 | ≥ 200 | | e) hovädzí dobytok – ostatný | >750 | ≥ 200 | | f) ovce | – | ≥ 2 000 | | g) kozy | – | ≥ 100 | | h) kone | – | ≥ 300 | | i) kožušinové a iné obdobné úžitkové zvieratá | – | ≥ 1 500 | | 6.13 | Bitúnky s projektovanou kapacitou živej hmotnosti v t/d v mesačnom priemere | | | | a) hydina, zajacovité | > 50 | > 1 | | b) domáce kopytníky | > 50 | > 1 | | c) ostatné (napríklad ryby) | > 50 | > 1 | | 6.14 | Cukrovary s projektovanou výrobnou kapacitou cukru v t /h | – | ≥ 1 | | 6.15 | Konzervárne a iné potravinárske prevádzky s projektovanou výrobnou kapacitou v t/d: | | | | a) mäsových výrobkov | > 75 | ≥ 2,5 | | b) rastlinných výrobkov (v priemere za štvrťrok) | > 300 | ≥ 10 | | 6.16 | Liehovary s projektovanou výrobnou kapacitou 100-percentného liehu v t/rok | – | ≥ 100 | | 6.17 | Pivovary s projektovanou výrobou v hl/rok | – | ≥ 5 000 | | 6.18 | Potravinárske mlyny s projektovaným výkonom v t/h | – | ≥ 5 | | 6.19 | Výroba priemyselných krmív a organických hnojív s projektovaným výkonom v t/h | – | ≥ 1 | | 6.20 | Sušiarne poľnohospodárskych a potravinárskych produktov s projektovaným výkonom v t/h | – | ≥ 1 | | 6.21 | Zariadenia na praženie s projektovanou kapacitou v kg/h: | | | | a) kávy, kávovín | – | ≥ 75 | | b) kakaových bôbov alebo orieškov | – | ≥ 150 | | 6.22 | Zariadenia na údenie potravinárskych výrobkov s projektovanou kapacitou údenia v kg/týždeň | – | ≥ 1 000 | | 6.23 | Výroba plsti a spracovanie inej vláknitej biomasy s projektovanou kapacitou spracovanej suroviny v t/d | – | ≥ 1 | | 6.24 | Drvenie stavebných odpadov, odpadov z demolácií a materiálov používaných v stavebníctve vrátane drvenia kameniva, nerastov a hornín s projektovananým výkonom v t/h | – | ≥ 100 | | 6.99 | Ostatné priemyselné technológie, výroby, zariadenia na spracovanie, ktoré nie sú uvedené v prvom až piatom bode - členenie podľa bodu 2.99 | | |
|
| II. PRAVIDLÁ PRE KATEGORIZÁCIU A ZAČLEŇOVANIE ZDROJOV |
| A. Všeobecné pravidlá |
| 1. Technológia sa začleňuje ako veľký zdroj, ak jej kapacita zodpovedá prahovej kapacite ustanovenej pre veľké zdroje. Technológia sa začleňuje ako stredný zdroj, ak jej kapacita zodpovedá ustanovenej prahovej kapacite pre stredné zdroje a súčasne je nižšia ako prahová kapacita pre veľké zdroje. Technológia s kapacitou menšou, ako je prahová kapacita pre stredné zdroje, sa začleňuje ako malý zdroj. |
| 2. Technológia, ktorá je začlenená ako veľký zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie, za ktoré sa doplní bodka a číslo 1. Technológia, ktorá je začlenená ako stredný zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie, za ktoré sa doplní bodka a číslo 2. Technológia, ktorá je začlenená ako malý zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie, za ktoré sa doplní bodka a číslo 3. |
| 3. Technológia, ktorá nie je v kategorizácii uvedená, sa začleňuje ako veľký zdroj, stredný zdroj alebo malý zdroj podľa prahových kapacít, ktoré sú uvedené v bode 2.99; označuje sa príslušným číslom skupiny kategórie s doplnením čísla 1, 2 alebo 3 za číslom 99. Ak zaradenie do kategórie 2.99 až 5.99 podľa technického princípu alebo účelu technológie nie je zrejmé, zaraďuje sa medzi ostatné technológie a výroby a označí sa číslom 6.99.1, 6.99.2 alebo 6.99.3. |
| 4. Ak je spoluspaľovanie odpadov súčasťou technológie, ktorej kapacita zodpovedá prahovej kapacite ustanovenej pre malé zdroje, technológia sa začleňuje ako stredný zdroj. |
| 5. Kategória 6.24 sa uplatňuje, ak nejde o vykonávanie vybranej osobitnej činnosti podľa časti III. tejto prílohy. |
| B. Charakteristiky osobitnej činnosti |
| 1. Konštrukcia využívaného technického strojového zariadenia je prispôsobená na častý presun z miesta na miesto. |
| 2. Využívané technické strojové zariadenie nie je pevne spojené so zemou alebo stavbou tzn. nevyžaduje vydanie stavebného povolenia. |
| 3. Predmetná osobitná činnosť sa vykonáva spravidla na mieste vzniku požiadavky alebo potreby, pričom ide najmä o činnosť zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadov, stavebnú činnosť, aplikáciu a zapracovanie hnojív, alebo ide o činnosti vykonávané pre vlastnú spotrebu v domácnosti (bez ohľadu či je spätá so stavebným objektom) napr. úprava potravinárskych výrobkov, chov hospodárskych zvierat, nanášanie náterov. |
| 4. Vykonávanie osobitnej činnosti je limitované obmedzeným časovým obdobím najviac šesť mesiacov, okrem stavebnej činnosti a činností vykonávaných pre vlastnú spotrebu v domácnosti. Ak sa osobitná činnosť na jednom mieste vykonáva dlhšie, zaraďuje sa ako malý zdroj; ak ide o vykonávanie vybranej osobitnej činnosti drvenia stavebných odpadov, odpadov z demolácií a materiálov používaných v stavebníctve vrátane drvenia kameniva, nerastov a hornín s projektovananým výkonom 100 t/h a väčším, zaraďuje sa ako stredný zdroj podľa časti I. tejto prílohy. |
| III. Zoznam vybraných osobitných činností |
| 1. Stavebná činnosť |
| 2. Drvenie stavebných odpadov, odpadov z demolácií a materiálov používaných v stavebníctve vrátane drvenia kameniva, nerastov a hornín |
| 3. Štiepkovanie dreva a biomasy |
| 4. Aplikácia a zapracovanie hospodárskych hnojív a iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu do pôdy |
| |
| Príloha č. 2 k vyhláške č. 248/2023 Z. z. |
| ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK A TOXICKÉ EKVIVALENTY |
| I. Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| | TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY | | 1. skupina – tuhé znečisťujúce látky (TZL) | | 1. podskupina – tuhé znečisťujúce látky vyjadrené ako častice PM2,5 | | 2. podskupina – tuhé znečisťujúce látky vyjadrené ako častice PM10 | | 3. podskupina – tuhé znečisťujúce látky (TZL) vyjadrené ako suma všetkých častíc podľa § 5 ods. 3 | | 2. skupina – tuhé anorganické znečisťujúce látky vyjadrené ako prvok alebo zlúčenina | | 1. podskupina | | ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Tl | | 2. podskupina | | selén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Se telúr a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Te kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Co nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Pb | | 3. podskupina | | antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sb cín a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sn fluoridy vyjadrené ako F-I chróm a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cr kyanidy vyjadrené ako CN-I mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako Cu vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako V zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn | | ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY VO FORME PLYNOV A PÁR | | 3. skupina – plynné anorganické látky | | 1. podskupina | | stibán (stibín, antimonovodík) arzán (arzín, arzenovodík) fosfán (fosfín, fosforovodík) fosgén (karbonyldichlorid) chlórkyán | | 2. podskupina | | bróm a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HBr fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF chlór a oxidy chlóru vyjadrené ako Cl kyanovodík sulfán (sírovodík) celková redukovaná síra (TRS) – súčet redukovaných zapáchajúcich sírových zlúčenín, vrátane sírovodíka, metylmerkaptánu, dimetylsulfidu a dimetyldisulfánu, vyjadrený ako síra | | 3. podskupina | | amoniak a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako NH3 plynné anorganické zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl okrem ClO2 | | 4. podskupina | | oxid siričitý (SO2) – vrátane prirodzeného podielu oxidu sírového SO3 vyjadreného ako oxid siričitý (SO2) alebo oxidy síry (SOx) – oxid siričitý, oxid sírový a aerosól H2SO4 vyjadrené ako oxid siričitý (SO2) oxidy dusíka (NOx) – oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý (NO2) | | 5. podskupina | | oxid uhoľnatý (CO) | | 4. skupina – organické plyny a pary | | 1. podskupina | | acetaldehyd (etanal) anilín benzylchlorid bifenyl (fenylbenzén) cyklohexylamín dietylamín 1,2-dichlóretán (etyléndichlorid) 1,1-dichlóretylén (vinylidenchlorid) dimetylamín etanolamín etylakrylát fenol formaldehyd (metanal) 2-furaldehyd (furfural) krezoly (hydroxyderiváty toluénu) kyselina akrylová (kyselina propénová) kyselina mravčia merkaptány metylakrylát metylamín nitrobenzén nitrofenoly nitrokrezoly nitrotoluén pyridín sírouhlík tetrachlóretán tioétery toluidíny (2-metylanilín, 3-metylanilín, 4-metylanilín) trichlórmetán (chloroform) | | 2. podskupina | | benzaldehyd 1-bróm-3-chlórpropán butylaldehyd (butanal) cyklohexanón 1,4-dichlórbenzén 1,1-dichlóretán (etyléndichlorid) etylbenzén chlórbenzén 2-chloroprén (2-chlórbutadién) 2-chlórpropán izopropylbenzén (kumén) kyselina octová (kyselina etánová) mravčanetylnatý metylacetát (octan metylnatý) metylmetakrylát 1-metylnaftalén 2-metylnaftalén naftalén nitroetán nitrometán styrén (vinylbenzén) tetrachlóretylén (perchlóretylén) toluén 1,3,5-trioxán vinylacetát xylén (dimetylbenzén) | | 3. podskupina | | acetón (dimetylketón, propán-2-on) alkány (parafíny) okrem metánu alkény (olefíny) okrem 1,3-butadiénu alkylalkoholy cykloalkány cykloalkény cyklické alkoholy 2-butanón (metyletylketón) butylacetát dibutyléter dietyléter difenyléter 1,2-dichlóretylén dichlórmetán (metylénchlorid) diizopropyléter dimetyléter etylacetát (octan etylnatý) etylénglykol (etán-1,2-diol) 4-hydroxy-4-metyl-2-pentanón chlóretán (etylchlorid) kaprolaktám metylester kyseliny benzoovej 4-metyl-2-pentanón (metylizobutylketón) N-metylpyrolidón | | 4. podskupina | | organické látky vyjadrené ako celková suma prchavých organických zlúčenín (VOC)1) alebo organické látky vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC)1) | | ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY S OSOBITÝM CHARAKTEROM | | 5. skupina – znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom | | 1. podskupina | | arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As azbest (chryzolit, krokydolit, amozit, antofylit, aktinolit a tremolit) berýlium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Be kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cd 2-naftylamín kobalt a jeho zlúčeniny rozpustné vo vode vyjadrené ako Co zlúčeniny chrómu v oxidačnom stupni VI vyjadrené ako Cr okrem chromanu bárnatého a olovnatého | | 2. podskupina | | akrylamid akrylonitril etylénoxid nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni okrem kovového niklu, zliatin niklu, uhličitanu nikelnatého, tetrakarbonylniklu 4-vinyl-1,2-cyklohexén-diepoxid | | 3. podskupina | | benzén 1,3-butadién 1,2 dibrómetán epichlórhydrín (1-chlór-2,3-epoxypropán) hydrazín 1,2-propylénoxid styrénoxid o-toluidín trichlóretylén (trichlóretén) vinylchlorid (chlóretén) | | 6. skupina – perzistentné organické zlúčeniny (POP¢s) | | 1. podskupina – polychlorovanédibenzo-p-dioxíny(PCDD) a polychlorovanédibenzofurány (PCDF) | | PCDD a PCDF po prepočte I-TEQ2) | | 2. podskupina – polychlorovanébifenyly (PCB) | | PCB po prepočte na TEQ3) | | 3. podskupina – polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) | | antracén benzo(a)pyrén benzo(b)fluorantén benzo(k)flourantén dibenzo(a,h)antracén benzo(g,h)perylén indeno(1,2,3-cd)pyrén | | 4. podskupina – ostatné POP¢s | | Hexachlórbenzén | | 7. skupina – pachové látky |
|
| Poznámky: |
| 1) Ak ide o emisie zo zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá, znečisťujúce látky sú organické zlúčeniny zodpovedajúce definícii podľa § 26 ods. 2 písm. b). |
| 2) Hodnota emisného limitu sa vzťahuje na celkovú hmotnostnú koncentráciu PCDD+ PCDF vyjadrenú ako súčet toxických ekvivalentov (ďalej len „I-TEQ“) jednotlivých PCDD+PCDF. I-TEQ sa získa vynásobením hmotnostnej koncentrácie konkrétnych znečisťujúcich látok príslušným faktorom toxickej ekvivalencie (ďalej len „I-TEF“) uvedeným v druhej časti tejto prílohy. |
| 3) Hodnota emisného limitu pre PCB platí pre celkovú hmotnostnú koncentráciu PCB vyjadrenú ako súčet TEQ jednotlivých PCB. TEQ sa získa vynásobením hmotnostnej koncentrácie konkrétnych znečisťujúcich látok príslušným faktorom toxickej ekvivalencie podľa aktuálnych faktorov toxickej ekvivalencie zverejnených Svetovou zdravotníckou organizáciou. |
| II. Toxické ekvivalenty pre určité znečisťujúce látky |
| Faktory toxickej ekvivalencie pre PCDD + PCDF (ďalej len „I-TEF“) |
| | Názov | Skratka | I-TEF | | 2,3,7,8 | tetrachlórdibenzodioxín | TCDD | 1 | | 1,2,3,7,8 | pentachlórdibenzodioxín | PeCDD | 0,5 | | 1,2,3,4,7,8 | hexachlórdibenzodioxín | HxCDD | 0,1 | | 1,2,3,6,7,8 | hexachlórdibenzodioxín | HxCDD | 0,1 | | 1,2,3,7,8,9 | hexachlórdibenzodioxín | HxCDD | 0,1 | | 1,2,3,4,6,7,8 | heptachlórdibenzodioxín | HpCDD | 0,01 | | oktachlórdibenzodioxín | OCDD | 0,001 | | 2,3,7,8 | tetrachlórdibenzofurán | TCDF | 0,1 | | 2,3,4,7,8 | pentachlórdibenzofurán | PeCDF | 0,5 | | 1,2,3,7,8 | pentachlórdibenzofurán | PeCDF | 0,05 | | 1,2,3,4,7,8 | hexachlórdibenzofurán | HxCDF | 0,1 | | 1,2,3,6,7,8 | hexachlórdibenzofurán | HxCDF | 0,1 | | 1,2,3,7,8,9 | hexachlórdibenzofurán | HxCDF | 0,1 | | 2,3,4,6,7,8 | hexachlórdibenzofurán | HxCDF | 0,1 | | 1,2,3,4,6,7,8 | heptachlórdibenzofurán | HpCDF | 0,01 | | 1,2,3,4,7,8,9 | heptachlórdibenzofurán | HpCDF | 0,01 | | oktachlórdibenzofurán | OCDF | 0,001 |
|
| |
| Príloha č. 3 k vyhláške č. 248/2023 Z. z. |
| VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY NA ZDROJE ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA |
| I. VŠEOBECNÉ EMISNÉ LIMITY |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky - TOC: vlhký plyn - varáky a odparky: vlhký plyn - ostatné: suchý plyn | | O2ref: podľa príloh č. 4 až 7, ak je pre daný proces ustanovený | | Emisné limity sa uplatňujú buď ako ustanovený hmotnostný tok, alebo ako ustanovená hmotnostná koncentrácia okrem TZL a TOC, pre ktoré platí ustanovená koncentrácia pre príslušný hmotnostný tok. | | Hmotnostný tok [g/h] | Koncentrácia [mg/m3] | | TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY | | 1. skupina – tuhé znečisťujúce látky | | 3. podskupina | < 200 | 150 | | ³ 200 | 20 | | 2. skupina – tuhé anorganické látky | | 1. podskupina | 0,25 | 0,05 | | 2. podskupina | 2,5 | 0,5 | | 3. podskupina | 5 | 1 | | Výskyt viacerých ZL podľa podskupín | z jednej podskupiny | Emisný limit pre ZL z 1. podskupiny platí pre jednotlivé ZL. Emisný limit pre ZL z 2. alebo 3. podskupiny platí pre súčet emisií ZL danej podskupiny. | | 1. + 2. | Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit pre ZL 2. podskupinu platí pre súčet emisií ZL oboch podskupín. | | 1. + 3. 2. + 3. 1. + 2. + 3. | Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit pre 3. podskupinu platí pre súčet emisií ZL 2. skupiny. | | ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY VO FORME PLYNOV A PÁR | | 3. skupina znečisťujúcich látok – anorganické plyny | | 1. podskupina | 10 | 1 | | 2. podskupina | 25 | 3 | | 3. podskupina | 200 | 30 | | 4. podskupina1) | 2000 | 350 | | Výskyt viacerých ZL podľa podskupín | Všetky | Emisný limit platí pre jednotlivé ZL. | | 4. skupina znečisťujúcich látok – organické plyny a pary 2) | | 1. podskupina | 100 | 20 | | 2. podskupina | 500 | 100 | | 3. a 4. podskupina | £ 5003) | 1503) | | > 5003) | 1003) | | Výskyt viacerých ZL podľa podskupín | z jednej podskupiny | Emisný limit platí pre súčet emisií ZL danej podskupiny. | | 1.+ 2. | Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit pre 2. podskupinu platí pre súčet emisií ZL oboch podskupín. | | 1.+ 3.+ 4. 2. + 3.+ 4. 1.+ 2.+ 3.+ 4. | Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit vyjadrený ako TOC pre 3. a 4. podskupinu platí pre súčet ZL 4. skupiny. | | ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY S OSOBITÝM CHARAKTEROM | | 5. skupina – znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom | | 1. podskupina | 0,15 | 0,05 | | 2. podskupina | 1,5 | 0,5 | | 3. podskupina | 2,5 | 1 | | Výskyt viacerých ZL podľa podskupín | z jednej podskupiny | Emisný limit platí pre súčet ZL danej podskupiny. | | 1. + 2. | Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit pre 2. podskupinu platí pre súčet emisií ZL oboch podskupín. | | 1. + 3. 2. + 3. 1. + 2. + 3. | Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit pre 3. podskupinu platí pre súčet emisií ZL 5. skupiny. | | 6. skupina znečisťujúcich látok – POP's | | benzo(a)pyrén dibenzo(a,h)antracén | 0,15 | 0,05 | | Výskyt oboch ZL | Emisný limit platí pre súčet emisií benzo(a)pyrénu a dibenzo(a,h)antracénu. | | | | | | |
|
| Poznámky: |
| 1) Všeobecný emisný limit pre SOX sa neuplatňuje, ak je pre stacionárny zdroj alebo jeho zariadenie |
| a) ustanovený emisný limit ako stupeň odsírenia, emisný stupeň síry alebo |
| b) ustanovená špecifická podmienka prevádzkovania ako najvyšší obsah síry v palive. |
| 2) Všeobecné emisné limity pre znečisťujúce látky 4. skupiny sa neuplatňujú, |
| a) ak je pre organické plyny a pary ustanovený špecifický emisný limit vyjadrený ako TOC, ak v prílohách č. 4 až 7 nie je uvedené inak, |
| b) pre zariadenia, pre ktoré sú ustanovené špecifické podmienky prevádzkovania podľa osobitného predpisu,2) |
| c) pri používaní regulovaných výrobkov podľa osobitného predpisu.20) |
| 3) Emisný limit je vyjadrený ako TOC, podiel tuhých organických znečisťujúcich látok v odpadovom plyne sa nezapočítava. |
| II. VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA |
| 1. VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV EMITUJÚCICH TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY |
| 1.1 Všeobecne |
| Pri činnostiach, pri ktorých môžu vznikať prašné emisie, a v zariadeniach, v ktorých sa vyrábajú, upravujú, dopravujú, nakladajú, vykladajú alebo skladujú prašné materiály, je potrebné využiť technicky dostupné prostriedky s ohľadom na primeranosť nákladov na obmedzenie prašných emisií. Pri posudzovaní rozsahu opatrení je potrebné vychádzať najmä z nebezpečnosti prachu, hmotnostného toku emisií, trvania emisií, meteorologických podmienok a podmienok okolia. |
| 1.2 Výroba, úprava, doprava, vykladanie a nakladanie prašných materiálov |
| 1.2.1 Zariadenia na výrobu, úpravu, dopravu prašných materiálov je potrebné zakapotovať. Ak nemožno zabezpečiť prachotesnosť, je potrebné prašnosť v čo najväčšej miere obmedzovať. Prašnú vzdušninu odvádzať na odprášenie. |
| 1.2.2 Dráhu pádu pri sypaní prašných materiálov je potrebné obmedziť, napríklad |
| a) sypaním pomocou vodiacich plechov, |
| b) používaním výsuvných násypných potrubí schopných prispôsobiť sa meniacej výške nasypaného materiálu, |
| c) inými opatreniami. |
| 1.2.3 Používať strojové a technické vybavenie prispôsobené sypanému materiálu, napríklad |
| a) uzatváracie drapáky, |
| b) násypné trubice s hlavicou s odsávaním, |
| c) obmedziť používanie dopravníkov so striasacím mechanizmom okrem uzatvorených priestorov. |
| 1.2.4 Násypné otvory vybaviť vekami, klapkami, závesmi alebo nádstavcami brániacimi rozprachu. |
| 1.2.5 Pri plnení síl prašnými látkami je potrebné zachytávať vytláčaný vzduch pomocou airbagov alebo ho odvádzať na odprášenie. |
| 1.2.6 Ak ide o úpravu stavebného odpadu, napríklad drvenie a súvisiace činnosti, ktoré sú vykonávané na voľnom priestranstve a pre ktoré nemožno podľa najlepšej dostupnej techniky riešiť odprašovanie zakapotovaním a odlučovaním, je potrebné udržiavať dostatočnú vlhkosť na zabránenie rozprašovaniu alebo obmedzenie prašnosti. |
| 1.2.7 Počas prepravy prašných materiálov musí byť prepravovaný materiál zakrytý, ak nie je prašnosť obmedzená dostatočnou vlhkosťou prepravovaného materiálu. |
| 1.2.8 Dopravné cesty a manipulačné plochy je potrebné pravidelne čistiť a udržiavať dostatočnú vlhkosť povrchov na zabránenie rozprašovaniu alebo obmedzenie rozprašovania. |
| 1.3 Skladovanie a skládkovanie prašných materiálov |
| Pri skladovaní a skládkovaní prašných materiálov je potrebné vykonať opatrenia, ako napríklad |
| a) skladovať prašné materiály najmä v silách, |
| b) zastrešiť a uzatvoriť sklad prašných materiálov zo všetkých strán, |
| c) zakryť povrch skladovaných a skládkovaných prašných materiálov. |
| d) zazeleniť povrch skládkovaných prašných materiálov, |
| e) založiť protiveterné zazelenené zemné valy alebo vysadiť protiveternú ochrannú zeleň, |
| f) udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu uskladnených prašných materiálov. |
| Realizované opatrenia musia zabezpečiť nevyhnutnú možnosť manipulácie s materiálom s ohľadom na konkrétny technologický proces. |
| 2. VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV EMITUJÚCICH ORGANICKÉ PLYNY A PARY |
| 2.1 Všeobecne |
| Pri technologických procesoch a činnostiach, počas ktorých sa pracuje s plynmi alebo s kvapalnými látkami s vysokým parciálnym tlakom pár, je potrebné využiť technicky dostupné opatrenia s ohľadom na množstvo manipulovanej látky, jej vlastnosti a na primeranosť nákladov na obmedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia. Toto platí pre organické plyny a pary uvedené v prílohe č. 2 skupine č. 4 a aj pre ostatné prchavé organické zlúčeniny antropogénnej povahy, ktoré môžu s NOx v prítomnosti slnečného žiarenia tvoriť fotochemické oxidanty. |
| 2.2 Obmedzovanie emisií prchavých organických zlúčenín s tlakom pár >1,32 kPa pri teplote 20 °C |
| 2.2.1 Skladovanie |
| 2.2.1.1 Pri skladovaní treba |
| a) používať skladové nádrže s plávajúcou strechou vybavené účinným tesnením okrajov strechy alebo |
| b) nádrže s pevnou strechou vybaviť vnútornou plávajúcou membránou a účinným tesnením z elastických materiálov alebo |
| c) zabezpečiť odvod pár z nádrží s pevnou strechou na spätné získavanie alebo na zneškodňovanie, alebo |
| d) vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným metódam vyrovnajú. |
| 2.2.1.2 Dýchanie nádrží je potrebné eliminovať na čo najmenšiu mieru, napríklad znížením teplotných výkyvov obsahu nádrže izoláciou, alebo pri nadzemných nádržiach reflexným náterom s celkovou odrazovosťou sálavého tepla ≥ 70 %. |
| 2.2.1.3 Ak ide o skladovú nádrž s objemom 1 000 m3 alebo s ročným obratom 10 000 m3, musia tieto opatrenia zabezpečiť |
| a) zníženie emisií ≥ 90 % v porovnaní s nádržou s pevnou strechou bez plávajúceho zakrytia hladiny, alebo |
| b) účinnosť zariadenia ≥ 95 %, ak ide o odvádzanie pár na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie. |
| 2.2.1.4 Skladovanie prchavých organických zlúčenín v tlakových nádobách musí zodpovedať osobitným predpisom; požiadavky bodu 2.2 sa na ne nevzťahujú. |
| 2.2.2 Prečerpávanie |
| 2.2.2.1 Pri prečerpávaní, ako napríklad pri stáčaní z automobilových alebo zo železničných cisterien, pri plnení cisterien zo skladových nádrží alebo pri inom prečerpávaní je potrebné použiť vhodné opatrenia, ako napríklad recirkulovanie plynnej fázy alebo odvádzanie vytláčaných plynov a pár do zariadenia na zneškodňovanie alebo iné obdobne účinné opatrenia. Zariadenie na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie prchavých organických zlúčenín musí dosahovať účinnosť ≥ 95 %. |
| 2.2.2.2 Na prečerpávanie je potrebné používať tesné čerpadlá bez odkvapov, napríklad čerpadlá s mechanickou upchávkou. Ak ide o inštaláciu nových prečerpávacích systémov použiť bezupchávkové čerpadlá. |
| 2.2.2.3 Pri prečerpávaní kvapalín I. a II. triedy horľavosti s teplotou varu do 200 ºC je potrebné používať čerpadlá s účinnými tesniacimi systémami, ktoré majú nízke straty, ako napríklad čerpadlá s mechanickými upchávkami. Ak ide o inštaláciu nových prečerpávacích systémov použiť bezupchávkové čerpadlá. |
| 2.2.2.4 Pri prečerpávaní pomocou hadíc používať hadice s automatickým uzatváraním pri rozpájaní. |
| 2.2.2.5 Technické podrobnosti pri skladovaní a prečerpávaní benzínov v distribučných skladoch a na čerpacích staniciach sú ustanovené v osobitnom predpise.2) |
| 2.2.3 Manipuláciu s kvapalnými organickými látkami s obsahom: |
| viac ako 10 mg/kg látok 5. skupiny 1. podskupiny alebo |
| viac ako 5 % hmotnosti látok 5. skupiny 2. a 3. podskupiny a 4. skupiny 1. podskupiny |
| Manipuláciou s kvapalnými organickými látkami sa rozumie prečerpávanie, komprimovanie, uskladňovanie a doprava potrubím. |
| 2.2.3.1 Pri čerpaní použiť tesné čerpadlá, napríklad čerpadlá s dvojitou mechanickou upchávkou s externým preplachom a bezupchávkové čerpadlá, a tak zabezpečiť uzavretý okruh čerpaných látok. |
| 2.2.3.2 Pri stláčaní plynov a pár používať systémy viacnásobného tesnenia; odplynenie uzavieracej kvapaliny upchávok kompresora nesmie byť odvedené do ovzdušia. |
| 2.2.3.3 Obmedzovať počet prírubových spojení potrubí, ktorými sú dopravované organické látky, ak je to z hľadiska technológie, bezpečnosti práce a údržby možné. |
| 2.2.3.4 Prírubové spojenia je potrebné vybaviť účinným tesnením. |
| 2.2.3.5 Klasické ventily a posúvače s pohyblivými vretenami treba nahradiť vlnovcovými ventilmi vybavenými pomocnými upchávkami alebo iným rovnocenným spôsobom. |
| 2.2.3.6 Pri prečerpávaní pomocou hadíc používať hadice s automatickým uzatváraním pri rozpájaní. |
| 3. VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV EMITUJÚCICH POP's |
| 3.1 Pre technológie a procesy, ktoré môžu byť zdrojom emisií POP's, platia požiadavky podľa osobitného predpisu.26) |
| 3.2 Hmotnostný tok POP's je potrebné podľa technických možností obmedzovať v čo najväčšom rozsahu. Preto je potrebné popri čistení spalín alebo odpadových plynov vykonať technické opatrenia v technológii, ako aj opatrenia s dosahom na povahu vstupných látok, ktorých cieľom bude obmedziť vznik týchto zlúčenín. |
| 3.3 Vhodné opatrenia vzhľadom na používanú technológiu sú najmä |
| a) náhrada surovín s obsahom POP's a surovín, ktoré sa podieľajú na vzniku POP's, |
| b) využívanie uzavretých výrobných systémov v najväčšom rozsahu, |
| c) zníženie objemu odpadových plynov recykláciou, |
| d) rýchly prechod odpadových plynov kritickým teplotným rozsahom 200 – 400 °C, |
| e) čistenie odpadových plynov, napríklad termickou alebo katalytickou oxidáciou odpadových plynov, adsorpciou na aktívnom uhlí alebo iným spôsobom odlučovania. |
| 3.4 Pri termickom spracovaní odpadov a druhotných surovín obmedziť emisie PCDD a PCDF buď eliminovaním chlóru a jeho organických zlúčenín na vstupe, alebo čistením odpadových plynov. Vhodné primárne opatrenia sú |
| a) dôsledné separovanie odpadov s obsahom chlóru, napríklad PVC, |
| b) využívanie netermických, najmä mechanických postupov predúpravy, napríklad sťahovanie plastových poťahov z káblov, odčerpávanie olejov a iných kvapalín, |
| c) tavenie v atmosfére obohatenej kyslíkom, |
| d) rýchle ochladenie odpadových plynov z taviacej pece. |
| 4. VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV EMITUJÚCICH PACHOVÉ LÁTKY |
| Pri technologických procesoch a zariadeniach, pri ktorých môžu byť pri prevádzke alebo pri drobných poruchách emitované pachové látky, treba vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia, vhodné skladovanie surovín, výrobkov a zvyškov. Technologické činnosti, pri ktorých vznikajú pachové látky, treba umiestniť do uzavretých priestorov. Odpadové plyny s intenzívnym zápachom sa musia odvádzať na čistenie, spaľovanie alebo iné zneškodnenie zodpovedajúce najlepšej dostupnej technike. Pri stanovení rozsahu požiadaviek v jednotlivých prípadoch je potrebné vziať do úvahy hlavne objemový prietok odpadových plynov, hmotnostný tok pachových znečisťujúcich látok, miestne rozptylové podmienky, trvanie emisií a vzdialenosť zariadenia od najbližšej uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby. |
| |
| Príloha č. 4 k vyhláške č. 248/2023 Z. z. |
| ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY NA SPAĽOVACIE ZARIADENIA |
| I. Agregačné pravidlá pre vymedzenie spaľovacích zariadení |
| Spaľovacie zariadenia sa vymedzujú pre priradenie emisných limitov v závislosti od celkového MTP podľa týchto agregačných pravidiel: |
| 1. Veľké spaľovacie zariadenie |
| 1.1. Veľkým spaľovacím zariadením je zariadenie s celkovým MTP ≥ 50 MW bez ohľadu na typ spaľovaného paliva, |
| a) zložené zo spaľovacích jednotiek ktorých emisie sú vypúšťané cez spoločný komín, alebo |
| b) ak ide o dve alebo viaceré spaľovacie jednotky postavené oddelene, ktoré podľa posúdenia príslušného správneho orgánu po zohľadnení technických a ekonomických faktorov by mohli vypúšťať odpadové plyny cez spoločný komín; uvedené sa nevzťahuje na spaľovacie zariadenia, ktoré sa podľa dátumu vydania prvého stavebného povolenia zaraďujú ako jestvujúce zariadenie Z1. |
| 1.2. Pri výpočte celkového MTP veľkého spaľovacieho zariadenia podľa bodu 1.1 sa spaľovacie jednotky s MTP < 15 MW do celkového MTP spaľovacieho zariadenia nespočítavajú. |
| 2. Väčšie stredné spaľovacie zariadenie |
| 2.1. Väčším stredným spaľovacím zariadením je spaľovacie zariadenie bez ohľadu na typ spaľovaného paliva, |
| a) s celkovým MTP ≥ 1 MW a < 50 MW, |
| b) s celkovým MTP ≥ 50 MW, ak nejde o veľké spaľovacie zariadenie. |
| 2.2. Za väčšie stredné spaľovacie zariadenie sa tiež považuje zariadenie zložené z dvoch alebo viacerých nových spaľovacích jednotiek, ak |
| a) ich odpadové plyny sú vypúšťané cez spoločný komín, alebo |
| b) ak podľa posúdenia príslušného správneho orgánu po zohľadnení technických a ekonomických faktorov by mohli byť vypúšťané odpadové plyny spoločným komínom. |
| 3. Menšie stredné spaľovacie zariadenie |
| 3.1. Menším stredným spaľovacím zariadením je spaľovacie zariadenie s celkovým |
| a) MTP > 0,3 MW a < 1 MW, a |
| b) MTP ≥ 1 MW, ak nejde o väčšie stredné spaľovacie zariadenie. |
| 3.2. Pre menšie stredné spaľovacie zariadenia platia tieto agregačné pravidlá: |
| a) spočítavajú sa MTP spaľovacích jednotiek s MTP ≥ 0,3 MW, ktorých odpadové plyny sú odvádzané do jedného komína alebo výduchu a ktoré spaľujú palivo rovnakého typu: tuhé, kvapalné, plynné, |
| b) pri viacpalivovom systéme sa pripočítava príkon spaľovacej jednotky k ostatným spaľovacím jednotkám podľa prevládajúceho paliva, |
| c) ak sú do jedného komína zaústené len spaľovacie jednotky s viacpalivovým systémom, spočítajú sa ich príkony bez ohľadu na prevládajúce palivo, |
| d) osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s cirkulujúcou fluidnou vrstvou a pretlakovou fluidnou vrstvou a osobitne príkony kotlov s výtavným ohniskom, |
| e) osobitne sa spočítavajú plynové turbíny a osobitne piestové spaľovacie motory. |
| 4. Malé spaľovacie zariadenie |
| Spaľovacia jednotka s MTP < 0,3 MW je samostatným spaľovacím zariadením a nespočítava sa s ostatnými spaľovacími jednotkami. Platia preň požiadavky šiestej časti tejto prílohy. |
| II. Viacpalivové spaľovacie zariadenie, uplatňovanie rôznych emisných limitov na rôzne časti zariadenia |
| 1. Emisný limit vyjadrený ako modifikovaný vážený priemer |
| 1.1. Emisný limit vyjadrený ako modifikovaný vážený priemer platí pre spaľovacie zariadenie, ak sa v ňom súčasne spaľuje viacero palív vzhľadom na uplatňovanie rôznych emisných limitov |
| a) pre rôzne typy palív alebo rôzne druhy palív toho istého typu, |
| b) pre rôzne spaľovacie jednotky, |
| c) pre rozdielne začlenenie spaľovacích jednotiek podľa tretej časti prvého bodu, ak ide o veľké spaľovacie zariadenie, alebo |
| d) podľa dátumu vydania povolenia pre spaľovacie zariadenie s celkovým MTP ≥ 0,3 MW, ktoré nie je veľkým spaľovacím zariadením, ak sa naň nevzťahuje druhý bod. |
| 1.2. Používanie iného typu paliva výlučne na stabilizáciu horenia počas nábehu a prechodových stavov presne definovaných povolení pri nábehu podľa § 19 ods. 5 písm. b) sa nepovažuje za spaľovanie viacerých typov palív. |
| 1.3. Emisný limit vyjadrený ako modifikovaný vážený priemer sa určí takto: |
| a) pre každé palivo a časť zariadenia, ktorá uplatňuje rovnaký emisný limit pre danú znečisťujúcu látku sa určí emisný limit zodpovedajúci celkovému MTP, |
| b) vypočíta sa vážený podiel emisných limitov pre jednotlivé palivá a časti zariadenia; tieto hodnoty sa získajú vynásobením hodnoty emisného limitu platného pre uvedené palivo tepelným vstupom dodaným týmto palivom a tento súčin sa vydelí súčtom tepelných vstupov dodaných palivami; za časť zariadenia sa považujú spaľovacie jednotky, na ktoré sa uplatňuje rovnaký emisný limit ELi, |
| c) modifikovaný vážený priemer emisných limitov sa určí ako súčet vážených podielov emisných limitov jednotlivých palív po prepočte na O2 ref. |
| Postup výpočtu modifikovaného váženého priemeru emisných limitov vyjadruje vzťah: |
| | Výpočet modifikovaného váženého priemeru emisných limitov ELmix(O2ref) | [mg/m3] |  | | Výpočet modifikovaného váženého priemeru emisných limitov ELmix(O2ref), ak emisné limity sú vztiahnuté k rovnakému O2ref | [mg/m3] |  | | ELi | Emisný limit pre i-té palivo po prepočte na O2ref, alebo pre časť zariadenia, na ktorú sa vzťahuje rovnaký emisný limit zodpovedajúci celkovému MTP zariadenia | [mg/m3] | | O2ref | Referenčný obsah kyslíka, ku ktorému je vztiahnutý ELmix(O2ref); O2ref sa určí podľa prevládajúceho paliva | [% objemu] | | O2ref,i | Referenčný obsah kyslíka pre i-té palivo | [% objemu] | | Qi až Qn | Tepelný vstup dodaný v i-tom palive až n-tom palive | [MJ] | | Qcelk | Celkový tepelný vstup dodaný palivami | [MJ] |
|
| 2. Emisný limit podľa prevládajúceho paliva |
| Ak podiel tepelného vstupu dodaného jedným palivom ≥ 70 %, možno uplatniť emisný limit podľa prevládajúceho paliva pre spaľovacie zariadenia začlenené ako: |
| a) menšie stredné spaľovacie zariadenia, |
| b) väčšie stredné spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia |
| 1. s celkovým MTP > 5 MW do 31. decembra 2024, |
| 2. s celkovým MTP > 5 MW, ak ide o spaľovacie zariadenia zaradené do osobitného režimu CZT: do 31. decembra 2029 za osobitných podmienok, |
| 3. s celkovým MTP ≤ 5 MW do 31. decembra 2029. |
| 3. Viacpalivové spaľovacie zariadenia rafinérií |
| 3.1. Vo viacpalivových spaľovacích zariadeniach rafinérie, ktoré využívajú destilačné zvyšky alebo zvyšky z konverzie z rafinérskej výroby samostatne alebo v zmesi s inými palivami vrátane procesných rafinérskych plynov, v jestvujúcich zariadeniach na spaľovanie palív spätých s rafinériou možno namiesto emisných limitov pre jestvujúce zariadenia podľa § 10 ods. 2 určiť emisné limity s ohľadom na podiel určujúceho paliva; pričom určujúce palivo je palivo, ktoré má najvyššiu hodnotu emisného limitu určenú podľa § 10 ods. 2 a ak ide o spaľovanie viacerých palív s rovnakým emisným limitom, palivo s najvyšším tepelným vstupom z týchto palív. |
| Ak podiel určujúceho paliva na tepelnom vstupe je |
| a) ≥ 50 % z celkového tepelného vstupu privedeného do spaľovacieho zariadenia palivami, platí emisný limit podľa určujúceho paliva, |
| b) < 50 % z celkového tepelného vstupu privedeného do spaľovacieho zariadenia palivami, určí sa emisný limit nasledovným postupom: |
| 1. určí sa emisný limit pre každé palivo a znečisťujúcu látku podľa celkového MTP zariadenia, |
| 2. vypočíta sa ekvivalentná hodnota emisného limitu pre určujúce palivo vynásobením hodnoty emisného limitu platného pre palivo s najväčším tepelným vstupom dvoma a odčítaním hodnoty emisného limitu pre palivo s najnižším emisným limitom, |
| 3. vypočíta sa vážený podiel emisných limitov pre jednotlivé palivá; tieto hodnoty sa získajú, keď vypočítanú ekvivalentnú hodnotu emisného limitu určujúceho paliva vynásobíme tepelným vstupom určujúceho paliva a hodnoty emisných limitov ostatných palív vynásobíme tepelným vstupom dodaným príslušným palivom a tieto jednotlivé násobky vydelíme celkovým tepelným vstupom dodaným palivami, |
| 4. modifikovaný vážený priemer emisných limitov sa určí ako súčet vážených podielov emisných limitov jednotlivých palív. |
| | Výpočet modifikovaného váženého priemeru emisných limitov ELmix, ak podiel určujúceho paliva je < 50% z celkového tepelného vstupu | [mg/m3] |  | | ELn | Emisný limit pre dané palivo, zodpovedajúci celkovému MTP zariadenia | [mg/m3] | | ELmax | Emisný limit paliva platný pre určujúceho palivo | [mg/m3] | | ELmin | Emisný limit paliva, ktoré má najnižšiu hodnotu emisného limitu | [mg/m3] | | Qn | Tepelný vstup dodaný v i-tom palive | [MJ] | | Qmax | Tepelný vstup určujúceho paliva | [MJ] | | Qcelk | Celkový tepelný vstup dodaný palivami | [MJ] |
|
| 3.2. Odchylne od druhého bodu a bodu 3.1, ak nedôjde k celkovému zvýšeniu množstva emisií, možno pre jestvujúce viacpalivové zariadenia v rámci rafinérie, ktoré využívajú zvyšky z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom namiesto emisných limitov podľa § 10 ods. 2 určiť emisný limit pre SO2 takto: |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, Tuhé palivo: O2 ref: 6 % objemu Kvapalné palivo a plynné palivo: O2 ref: 3 % objemu | | Daný EL sa nevzťahuje na plynové turbíny a zážihové motory. | | Emisný limit SO2 [mg/m3] | | Jestvujúce zariadenia Z1 a Z2 | 1 000 | | Jestvujúce zariadenia Z3 | 600 |
|
| III. VEĽKÉ SPAĽOVACIE ZARIADENIA |
| 1. Členenie veľkých spaľovacích zariadení vo vzťahu k uplatňovaniu emisných limitov |
| | Jestvujúce zariadenie | Z1 | spaľovacie zariadenie, ktoré zahŕňa spaľovacie jednotky, ktorým bolo vydané prvé stavebné povolenie, alebo ak také nie je, povolenie na užívanie pred 1. júlom 1987 | | Z2 | spaľovacie zariadenie, ktoré zahŕňa spaľovacie jednotky, ktorým bolo vydané prvé stavebné povolenie v období od 1. júla 1987 najneskôr 26. novembra 2002, ak zariadenie bolo uvedené do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003 | | Z3 | spaľovacie zariadenie, ktoré zahŕňa spaľovacie jednotky, ktorým bolo vydané prvé stavebné povolenie v období od 27. novembra 2002 najneskôr 6. januára 2013, alebo ak prevádzkovateľ predložil úplnú žiadosť o stavebné povolenie pred uvedeným dátumom a dané zariadenia sa uvedie do prevádzky najneskôr 6. januára 2014 | | Nové zariadenie | Z4 | veľké spaľovacie zariadenie, ktoré nie je uvedené ako jestvujúce zariadenie |
|
| 2. Spaľovanie tuhých palív |
| A. Emisné limity pre zariadenia Z1 – Z3 |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 6 % objemu | | Emisný limit vyjadrený ako stupeň odsírenia možno uplatniť výlučne na domáce tuhé palivo podľa § 10 ods. 4. | | Emisné limity pre ďalšie ZL sa neustanovujú a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity. Pritom treba využiť dostupné opatrenia s ohľadom na primeranosť nákladov na obmedzenie ich emisií. | | MTP [MW] | Palivo/ Prev. režim | Emisný limit [mg/m3] | | od | do | TZL | SO2 | NOX | CO | TOC | | ≥ 50 | < 100 | všeobecne | 30 | 400 | 300, 4501) | 250 | - | | OPR | 8002) | 4502) | - | | biomasa | 200 | 300 | 50 | | rašelina | 300 | 300 | - | | ≥ 100 | ≤ 300 | všeobecne | 25 | 250 | 200 | 250 | - | | OPR | 8002) | 4502) | - | | biomasa | 20 | 200 | 250 | 50 | | rašelina | 20 | 300 | 250 | - | | > 300 | - | všeobecne | 20 | 200 | 200 | 250 | - | | OPR | 8002) | 4503) | - | | biomasa, rašelina | 200 | 200 | 50 | | MTP [MW] | Stupeň odsírenia [%] | | ≥ 50 | < 100 | 92, 802) | | ≥ 100 | ≤ 300 | 92, 902) | | > 300 | - | 96, 954) |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre spaľovanie práškového hnedého uhlia. |
| 2) Platí pre jestvujúce zariadenia začlenené ako Z1 + Z2. |
| 3) Platí pre zariadenia prevádzkované v OPR: |
| - s celkovým MTP (300 – 500) MW pre zariadenia začlenené ako Z1 + Z2, |
| - s celkovým MTP > 500 MW pre zariadenia začlenené ako Z1. |
| 4) Platí pre zariadenia začlenené ako Z1 + Z2 na spaľovanie roponosnej bridlice. |
| B. Emisné limity pre zariadenia Z4 |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 6 % objemu | | Emisný limit vyjadrený ako stupeň odsírenia možno uplatniť výlučne na domáce tuhé palivo podľa § 10 ods. 4. | | Emisné limity pre ďalšie ZL sa neustanovujú a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity. Pritom treba využiť dostupné opatrenia s ohľadom na primeranosť nákladov na obmedzenie ich emisií. | | MTP [MW] | Palivo | Emisný limit [mg/m3] | | od | Do | TZL | SO2 | NOX | CO | TOC | | ≥ 50 | < 100 | všeobecne | 20 | 400 | 300, 4001) | 250 | - | | biomasa | 200 | 250 | 50 | | rašelina | 300 | 250 | - | | ≥ 100 | ≥ 300 | všeobecne | 20 | 200 | 200 | 250 | - | | biomasa | 200 | 50 | | rašelina | 300, 2502) | - | | > 300 | - | všeobecne | 10 | 150, 2003) | 150, 2001) | 250 | - | | biomasa | 20 | 150 | 50 | | rašelina | 20 | 150, 2002) | - | | MTP [MW] | Stupeň odsírenia [%] | | ≥ 50 | < 100 | 93 | | ≥ 100 | ≤ 300 | 93 | | > 300 | 97 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre spaľovanie práškového hnedého uhlia. |
| 2) Platí pre spaľovanie na fluidnom lôžku. |
| 3) Platí pre spaľovanie na fluidnom lôžku s cirkulujúcou alebo pretlakovou vrstvou. |
| 3. Spaľovanie kvapalných palív okrem spaľovania v plynových turbínach a piestových spaľovacích motoroch |
| A. Emisné limity pre zariadenia Z1 – Z3 |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3% objemu | | Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. | | MTP [MW] | Prevádzkový režim | Emisný limit [mg/m3] | | od | Do | TZL | SO2 | NOx | CO | | ≥ 50 | < 100 | Všeobecne | 30, 501) | 350 | 450 | 175 | | OPR | 8502) | | ≥ 100 | ≤ 300 | Všeobecne | 25, 501) | 250 | 200, 4503) | 175 | | OPR | 8502) | 4502) | | > 300 | - | Všeobecne | 20, 501) | 200 | 150, 4503) | 175 | | OPR | 4002) | 4502), 4004) |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí na spaľovanie zvyškov z destilácie a konverzie ropy na vlastnú potrebu pre jestvujúce zariadenia začlenené ako Z1 + Z2. |
| 2) Platí len pre jestvujúce zariadenia začlenené ako Z1 + Z2. |
| 3) Platí pre jestvujúce zariadenia začlenené ako Z1 + Z2 s celkovým MTP (50 - 500) MW, ak ide o spaľovanie na vlastnú spotrebu: |
| - zvyšky z destilácie a konverzie z rafinácie ropy samostatne alebo s iným palivom, |
| - kvapalných zvyškov z chemickej výroby ako nekomerčné palivo. |
| 4) Platí pre jestvujúce zariadenia začlenené ako Z1 + Z2 s celkovým MTP > 500 MW. |
| B. Emisné limity pre zariadenia Z4 |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | | Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. | | MTP [MW] | Emisný limit [mg/m3] | | Od | do | TZL | SO2 | NOx | CO | | ≥ 50 | < 100 | 20 | 350 | 300 | 175 | | ≥ 100 | ≤ 300 | 20 | 200 | 150 | 175 | | > 300 | - | 10 | 150 | 100 | 175 |
|
| 4. Spaľovanie plynných palív okrem spaľovania v plynových turbínach a piestových spaľovacích motoroch |
| A. Emisné limity pre zariadenia Z1 – Z3 |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | | MTP [MW] | Palivo | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOx | CO | | ≥ 50 | ZP | 5 | 35 | 100 | 100 | | ≥ 50 | Všeobecne | 5 | 35 | 200, 3001) | 100 | | ≥ 50 | Skvapalnené uhľovodíkové plyny | 5 | 5 | 200, 3001) | 100 | | ≥ 50 | Rafinérske plyny2) | 5 | 35 | 200, 3001) | 100 | | ≥ 50 | Priemyselné plyny | 5, 103), 304) | 35, 2005), 4006), 8007) | 200, 3001) | 100 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre jestvujúce zariadenia Z1 + Z2 s MTP ≤ 500 MW. |
| 2) Platí pre rafinérske plyny okrem nízkokalorických plynov zo splyňovania rafinérskych zvyškov. |
| 3) Platí pre vysokopecný plyn. |
| 4) Platí pre plyny z výroby ocele; spaľovať ich možno aj v iných zariadeniach. |
| 5) Platí pre nízkovýhrevný vysokopecný plyn. |
| 6) Platí pre nízkovýhrevný koksárenský plyn. |
| 7) Platí pre spaľovanie nízkovýhrevných plynov zo splyňovania rezíduí z rafinácie v jestvujúcom zariadení začlenenom ako Z1 + Z2. |
| B. Emisné limity pre zariadenia Z4 |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | | MTP [MW] | Palivo | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOx | CO | | ≥ 50 | Všeobecne, ZP, Rafinérske plyny | 5 | 35 | 100 | 100 | | ≥ 50 | Skvapalnené uhľovodíkové plyny | 5 | 5 | 100 | 100 | | ≥ 50 | Priemyselné plyny | 5, 101), 302) | 35, 2003), 4004) | 100 | 100 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre vysokopecný plyn. |
| 2) Platí pre plyny z výroby ocele; spaľovať ich možno aj v iných zariadeniach. |
| 3) Platí pre nízkovýhrevný vysokopecný plyn. |
| 4) Platí pre nízkovýhrevný koksárenský plyn. |
| 5. Veľké spaľovacie zariadenia zložené z plynových turbín |
| Integrácia kotla s plynovou turbínou |
| Pri zaradení spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky ich platnosti ako pre plynové turbíny. |
| Pri prikurovaní spalinového kotla, emisný limit sa vypočíta ako vážený priemer emisného limitu pre plynovú turbínu a spalinový kotol podľa druhej časti prvého bodu. Tepelný príkon, účinnosť, základné zaťaženie plynových turbín sa uplatňuje podľa ISO. |
| 5.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Emisie zo spaľovacieho zariadenia, ktoré je podľa povolenia používané na núdzovú prevádzku musia zodpovedať požiadavkám a podmienkam prevádzkovania podľa technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú v súlade s osobitným predpisom.27) |
| 5.2 Emisné limity – plynové turbíny |
| (vrátane plynových turbín s kombinovaným cyklom CCGT) |
| A. Emisné limity pre zariadenia Z1 – Z3 |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | | Pre plynové turbíny (vrátane CCGT) platia EL pri zaťažení > 70 %. | | Na plynové turbíny určené výlučne na núdzovú prevádzku, ak sú v prevádzke < 500 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. | | Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. | | MTP [MW] | Palivo | Režim prevádzky | Emisný limit | | Tmavosť dymu: [st. Bacharacha] | Hmotnostná koncentrácia [mg/m3] | | SO2 | NOx | CO | | ≥ 50 | Kvapalné palivo - ľahké a stredné destiláty | Bez obmedzenia | trvalá prev.: 2. st. nábeh: 3 st. | 6001), 1 7002) | 90 | 100 | | OPR | trvalá prev.: 2. st. nábeh: 3. st. | 6001), 1 7002) | 2003) | 100 | | ≥ 50 | ZP | Bez obmedzenia | - | - | 50,754),5) | 100 | | OPR | - | - | 1503) | | ≥ 50 | Iné plynné palivo | Bez obmedzenia | - | - | 120 | 100 | | OPR | - | - | 2003) |
|
| Poznámky: |
| 1) Pri spaľovaní ľahkých a stredných destilátov s obsahom síry ≤ 0,1 % hmotnosti sa emisný limit na SO2 neuplatňuje. |
| 2) Platí pre spaľovacie zariadenie, ktoré bolo uvedené do prevádzky do 31. marca 1998 alebo pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. marca 1998 a ktoré bolo uvedené do prevádzky do 31. marca 2001. |
| 3) Platí pre jestvujúce zariadenie začlenené ako Z1 + Z2. |
| 4) Platí, keď účinnosť plynových turbín je určená podmienkami základného zaťaženia podľa ISO: |
| a) pri kombinovanej výrobe tepla a elektriny s celkovou účinnosťou > 75 %, |
| b) v zariadeniach s kombinovanými cyklami s celkovou elektrickou účinnosťou > 55 % v ročnom priemere, |
| c) na mechanický pohon. |
| 5) Pre jednocyklové plynové turbíny, ktoré nepatria do žiadnej z uvedených kategórií podľa poznámky pod tabuľkou 4 a ktoré majú účinnosť vyššiu ako 35 % pri základnom zaťažení určenom podľa podmienok ISO, sa emisný limit pre NOx vypočíta podľa vzťahu: EL = 50 x η / 35, kde η je účinnosť plynovej turbíny v % pri základnom zaťažení ISO. |
| B. Emisné limity pre zariadenia Z4 |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | | Pri plynových turbínach s kombinovaným cyklom s dodatočným spaľovaním možno stanoviť referenčný obsah O2 s prihliadnutím na špecifické vlastnosti daného zariadenia. | | Pre plynové turbíny (vrátane CCGT) platia EL pri zaťažení > 70 %. | | Na plynové turbíny určené výlučne na núdzovú prevádzku, ak sú v prevádzke < 500 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. | | Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. | | MTP [MW] | Plynové turbíny | Emisný limit | | Tmavosť dymu [st. Bacharacha] | Hmotnostná koncentrácia [mg/m3] | | SO2 | NOx | CO | | ≥ 50 | Kvapalné palivo - ľahké a stredné destiláty | trvalá prevádzka: 2.st. nábeh: 3 st. | 600 | 50 | 100 | | ≥ 50 | Plynné palivo | - | - | 501) | 100 |
|
| 1) Pre jednocyklové plynové turbíny, ktoré majú účinnosť > 35 % pri základnom zaťažení určenom podľa podmienok ISO, sa emisný limit pre NOx vypočíta podľa vzťahu: EL = 50 x η / 35, kde η je účinnosť plynovej turbíny v % pri základnom zaťažení ISO. |
| 6. Veľké spaľovacie zariadenia zložené zo stacionárnych piestových spaľovacích motorov |
| A. Emisné limity pre zariadenia Z1 – Z3 |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | | Na piestové spaľovacie motory určené výlučne na núdzovú prevádzku, ak sú v prevádzke < 500 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. | | Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. | | MTP [MW] | Typy motorov | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | NOX | CO | | ≥ 50 | Vznetové motory | 10, 301) | 190 | 250 | | ≥ 50 | Zážihové Motory | Kvapalné palivo | 30 | 190, 3002) | 250 | | ≥ 50 | Plynné palivo | - | 100 | 100 | | | | | | | |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre spaľovanie kvapalných palív. |
| 2) Platí pre dvojtaktné motory. |
| B. Emisné limity pre zariadenia Z4 |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | | Na piestové spaľovacie motory určené výlučne na núdzovú prevádzku, ak sú v prevádzke < 500 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. | | Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. | | MTP [MW] | Typy motorov | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | NOX | CO | | ≥ 50 | Vznetové motory | 10, 301) | 190 | 250 | | ≥ 50 | Zážihové motory | Kvapalné palivo | 30 | 190 | 250 | | ≥ 50 | Plynné palivo | - | 75 | 100 |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí pre spaľovanie kvapalných palív. |
| IV. VÄČŠIE STREDNÉ SPAĽOVACIE ZARIADENIA |
| 1. Členenie väčších stredných spaľovacích zariadení vo vzťahu k uplatňovaniu emisných limitov |
| | Jestvujúce zariadenie | Spaľovacie zariadenie a) uvedené do prevádzky pred 20. decembrom 2018 alebo b) spaľovacie zariadenie, ktoré bolo povolené pred 19. decembrom 2017, ak bolo uvedené do prevádzky najneskôr 20. decembra 2018. | | Nové zariadenie | Spaľovacie zariadenie iné ako jestvujúce zariadenie. |
|
| 2. Spaľovanie tuhých palív, kvapalných palív a plynných palív okrem spaľovania v plynových turbínach a stacionárnych piestových spaľovacích motoroch |
| 2.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 2.1.1. Nábeh a odstavovanie spaľovacieho zariadenia treba vykonať v čo najkratšom čase. |
| 2.1.2 Emisie zo spaľovacieho zariadenia, ktoré je podľa povolenia zaradené v OPR, musia zodpovedať požiadavkám a podmienkam prevádzkovania podľa technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú v súlade s osobitným predpisom.27) |
| 2.1.3 V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s MTP (1 – 10) MW vrátane sa nesmie spaľovať palivo s obsahom síry > 1 % hmotnosti. |
| 2.1.4 Pri spaľovaní biomasy, ako podmienku prevádzky orgán ochrany ovzdušia určí najvyššiu vlhkosť, ktorú môže mať spaľované palivo; vychádza pri tom z odporúčania výrobcu zariadenia. |
| 2.2 Emisné limity |
| A. Emisné limity pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé palivá, kvapalné palivá a plynné palivá – jestvujúce zariadenia |
| Platí pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia okrem plynových turbín a stacionárnych piestových spaľovacích motorov s celkovým |
| a) MTP > 5 MW platné od 1. januára 2025, |
| b) MTP ≥ 1 a ≤ 5 MW platné od 1. januára 2030. |
| Emisné limity platné do termínov podľa písmena a) a b) sú uvedené v piatej časti. |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, Tuhé palivá vrátane biomasy: O2 ref: 6 % objemu Kvapalné a plynné palivá: O2 ref: 3 % objemu | | Na zariadenia zaradené v OPR podľa § 16 ods. 1 a 2 sa emisné limity neuplatňujú okrem EL pre TZL: 200 mg/m3 pre spaľovanie tuhých palív, vrátane biomasy. | | Pre spaľovanie biomasy možno do roku 2030 povoliť výnimku z EL pre TZL, pričom určený EL nesmie byť vyšší ako 150 mg/m3. | | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | CO | TOC | | Jestvujúce zariadenia MTP ≥ 1 – 5 MW | | Tuhé palivá okrem biomasy | 50 | 1 100 | 650 | 250 | - | | Biomasa | 50 | 2001) 3002) | 650 | 250 | 20 | | Plynový olej | - | - | 200 | 110 | - | | Iné kvapalné palivo | 50 | 350 | 300 | 110 | - | | ZP | - | - | 1203), 1504), 200 | 50, 1005) | - | | Iné plynné palivo | - | 200, 4006) | 250 | 100 | - | | Jestvujúce zariadenia s MTP > 5 MW | | | | Tuhé palivá okrem biomasy | 30, 507) | 400, 1 1007) | 650 | 150 | - | | Biomasa | 50 | 2001) 3002) | 650 | 150, 2502) | 20 | | Plynový olej | - | - | 200 | 110 | - | | Iné kvapalné palivo | 30 | 350, 8508) | 650 | 110 | - | | ZP | - | - | 1203), 1504), 200 | 50, 1005) | - | | Iné plynné palivo | - | 35, 1709) 20010), 4006) | 250 | 100 | - | | Osobitný režim pre CZT | 150 | 1 100 | 11) | 11) | 11) |
|
| Poznámky: |
| 1) Neuplatňuje sa pre zariadenia spaľujúce výlučne drevnú biomasu. |
| 2) Platí pre spaľovanie slamy. |
| 3) Platí pre kotly s vydaným povolením od 1. januára 2014 s pretlakovými horákmi s teplotou teplonosného média < 200 °C (teplovodné, horúcovodné alebo parné kotly). |
| 4) Platí pre kotly s vydaným povolením od 1. januára 2014 s pretlakovými horákmi s teplotou teplonosného média > 200 °C (termoolejové alebo parné kotly). |
| 5) Platí pre zariadenia s povolením vydaným do 31. decembra 2013. |
| 6) Platí pre nízkovýhrevné plyny z koksárenských pecí v železiarskom a oceliarskom priemysle. |
| 7) Platí pre zariadenia s MTP ≤ 20 MW. |
| 8) Platí pre zariadenia spaľujúce ŤVO s celkovým MTP ≤ 20 MW do 1. januára 2030. |
| 9) Platí pre bioplyn. |
| 10) Platí pre nízkovýhrevné plyny z vysokých pecí v železiarskom a oceliarskom priemysle. |
| 11) Platí EL určený podľa piatej časti podľa používaného paliva do roku 2030. |
| B. Emisné limity pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia spaľujúce tuhé palivá, kvapalné palivá a plynné palivá – nové zariadenia |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Tuhé palivá vrátane biomasy: O2 ref: 6 % objemu Kvapalné a plynné palivá: O2 ref: 3 % objemu | | Na zariadenia zaradené v OPR podľa § 16 ods. 1 a 2 sa emisné limity neuplatňujú okrem EL pre TZL: 100 mg/m3 na spaľovanie tuhých palív vrátane biomasy | | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | CO | TOC | | Nové zariadenia MTP ≥ 1 – 5 MW | | Tuhé palivá okrem biomasy | 50 | 400 | 500 | 250 | - | | Biomasa | 50 | 2001) | 500 | 250 | 20 | | Plynový olej | - | - | 200 | 110 | - | | Iné kvapalné palivo | 50 | 350 | 300 | 110 | - | | ZP | - | - | 100 | 50 | - | | Iné plynné palivo | - | 35, 1002), 2003), 4004) | 200 | 100 | - | | Nové zariadenia s MTP > 5 MW | | Tuhé palivá okrem biomasy | 20, 305) | 400 | 300 | 150 | - | | Biomasa | 20, 305) | 2001) | 300 | 150, 2506) | 20 | | Plynový olej | - | - | 200 | 110 | - | | Iné kvapalné palivo | 20 | 350 | 300 | 110 | - | | ZP | - | - | 100 | 50 | - | | Iné plynné palivo | - | 35, 1002), 2003), 4004) | 200 | 100 | - |
|
| Poznámky: |
| 1) Neuplatňuje sa pre zariadenia spaľujúce výlučne drevnú biomasu. |
| 2) Platí pre spaľovanie bioplynu. |
| 3) Platí pre spaľovanie nízkovýhrevných plynov z vysokých pecí v železiarskom a oceliarskom priemysle. |
| 4) Platí pre spaľovanie nízkovýhrevných plynov z koksárenských pecí v železiarskom a oceliarskom priemysle. |
| 5) Platí pre spaľovacie zariadenia s MTP ≤ 20 MW. |
| 6) Platí pre spaľovanie slamy. |
| 3. Spaľovacie zariadenie zložené z plynových turbín |
| 3.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 3.1.1 Emisie zo spaľovacieho zariadenia, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie používané na núdzovú prevádzku, musia zodpovedať požiadavkám a podmienkam prevádzkovania podľa technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú v súlade s osobitným predpisom.27) |
| 3.1.2 Nábeh a odstavovanie spaľovacieho zariadenia treba vykonať v čo najkratšom čase. |
| 3.2 Emisné limity |
| A. Emisné limity pre plynové turbíny – jestvujúce zariadenia |
| platné pre zariadenia s celkovým |
| a) MTP > 5 MW platné od 1. januára 2025, |
| b) MTP ≥ 1 MW a ≤ 5 MW platné od 1. januára 2030. |
| Emisné limity platné do termínov podľa písmen a) a b) sú uvedené v piatej časti. |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | | Pre plynové turbíny platia EL pri zaťažení > 70 % | | Pre zariadenia využívané na pohon plynových kompresorových staníc potrebných na zaistenie bezpečnosti vnútroštátnych plynárenských prepravných sústav plynu podľa § 17 možno do roku 2030 povoliť výnimku z EL pre NOx, pričom určený EL nesmie prekročiť EL ustanovený v časti V. | | Pre zariadenia v osobitnom režimu pre CZT platia EL podľa tabuľky uvedenej časti V, pričom EL pre TZL nesmie byť vyšší ako 150 mg/m3 a EL pre SO2 nesmie byť vyšší ako 1 100 mg/m3 | | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOx | CO | | Plynový olej | - | - | 200 | 100 | | Iné kvapalné palivo | 10, 201) | 120 | 200 | 100 | | ZP | - | - | 150 | 100 | | Iné plynné palivo | - | 15, 602), 653), 1304) | 200 | 100 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia s MTP ≤ 20 MW. |
| 2) Platí pre spaľovanie bioplynu. |
| 3) Platí pre spaľovanie nízkovýhrevných plynov z vysokých pecí v železiarskom a oceliarskom priemysle. |
| 4) Platí pre spaľovanie nízkovýhrevných plynov z koksárenských pecí v železiarskom a oceliarskom priemysle. |
| B. Emisné limity pre plynové turbíny – nové zariadenia |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | | Pre plynové turbíny platia EL pri zaťažení > 70 % | | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | CO | | Plynový olej | - | - | 75 | 100 | | Iné kvapalné palivá | 10, 201) | 120 | 75 | 100 | | ZP | - | - | 50 | 100 | | Iné plynné palivá | - | 15, 402) | 75 | 100 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia s MTP ≤ 5 MW. |
| 2) Platí pre spaľovanie bioplynu. |
| 4. Spaľovacie zariadenie zložené zo stacionárnych piestových spaľovacích motorov |
| 4.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 4.1.1 Emisie zo spaľovacieho zariadenia, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie zaradené do OPR, musia zodpovedať požiadavkám a podmienkam prevádzkovania podľa súčasného stavu techniky; tieto sa považujú za splnené, ak sú vykonané v rozsahu a spôsobom podľa technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú podľa osobitného predpisu.27) |
| 4.1.2 V stacionárnych spaľovacích motoroch možno spaľovať len plynné palivá a kvapalné palivá s obsahom síry ≤ 0,1 % hmotnosti. |
| 4.1.3 Treba využiť dostupné primárne opatrenia čistenia plynov na zníženie obsahu zlúčenín síry v bioplyne pred jeho spaľovaním. |
| 4.1.4 Treba využiť dostupné konštrukčné riešenia motorov podľa súčasného stavu technického vývoja na znižovanie emisií organických látok a CO. |
| 4.1.5 Nábeh a odstavovanie spaľovacieho zariadenia treba vykonať v čo najkratšom čase. |
| 4.2 Emisné limity |
| A. Emisné limity pre piestové spaľovacie motory – jestvujúce zariadenia |
| platné pre stacionárne piestové spaľovacie motory |
| a) s celkovým MTP > 5 MW a viac platné od 1. januára 2025, |
| b) s celkovým MTP od ≥ 1MW a ≤ 5 MW platné od 1. januára 2030. |
| Emisné limity platné do termínov podľa písmena a) a b) sú uvedené v piatej časti. |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | | Pre zariadenia využívané na pohon plynových kompresorových staníc potrebných na zaistenie bezpečnosti vnútroštátnych plynárenských prepravných sústav plynu podľa§ 17 možno do roku 2030 povoliť výnimku z EL pre NOx, pričom určený EL nesmie prekročiť EL ustanovený v V. časti. | | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | CO | Formaldehyd | | Plynový olej | - | - | 190, 2501), 1 8502) | 250 | - | | Iné kvapalné palivá | 10, 204) | 120 | 190, 2255), 2501), 1 8502) | 250 | - | | ZP | - | - | 190, 3806) | 250 | - | | Iné plynné palivá | - | 15, 603), 657), 1308) | 190 | 250 | 253) |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre motory s MTP ≤ 5 MW. |
| 2) Platí pre dieselové motory |
| a) konštruované do 18. 5. 2006, |
| b) pre dvojpalivové motory v kvapalnom režime. |
| 3) Platí pre spaľovanie bioplynu. |
| 4) Platí pre motory s MTP ≤ 20 MW. |
| 5) Platí pre motory s MTP < 5 – 20 MW. |
| 6) Platí pre dvojpalivové motory v plynnom režime. |
| 7) Platí pre spaľovanie nízkovýhrevných plynov z vysokých pecí v železiarskom a oceliarskom priemysle. |
| 8) Platí pre spaľovanie nízkovýhrevných plynov z koksárenských pecí v železiarskom a oceliarskom priemysle. |
| B. Emisné limity pre piestové spaľovacie motory – nové zariadenia |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | | Pre zariadenia v OPR pre motory platia osobitné EL pre NOx, ak uplatňujú primárne opatrenia na znižovanie emisií NOx a spĺňajú tieto emisné limity pre NOx: | | a) dvojpalivové motory 1. v kvapalnom režime 1 850 mg/m3, 2. v plynnom režime 380 mg/m3, b) dieselové motory s RPM ≤ 1 200 ot/min. a 1. celkovým MTP ≤ 20 MW: 1 300 mg/m3, 2. celkovým MTP > 20 MW: 1 850 mg/m3, c) dieselové motory s RPM > 1 200 ot/min: 750 mg/m3 | | | Emisný limit [mg/m3] | | | TZL | SO2 | NOX | CO | Formaldehyd | | Plynový olej | - | - | 190, 2251) | 250 | | | Iné kvapalné palivá | 10, 203) | 120 | 190, 2251)4) | 250 | | | ZP | - | - | 95, 1905) | 250 | | | Iné plynné palivá | - | 15, 402) | 190 | 250 | 252) |
|
| Poznámky: |
| RPM – počet otáčok za minútu |
| 1) Platí pre dvojpalivové motory v kvapalnom režime. |
| 2) Platí pre spaľovanie bioplynu. |
| 3) Platí pre zariadenia s MTP ≤ 5 MW. |
| 4) Platí pre dieselové motory s celkovým MTP ≤ 20 MW s RPM ≤ 1 200 ot/min. |
| 5) Platí pre dvojpalivové motory v plynnom režime. |
| I. STACIONÁRNE SPAĽOVACIE ZARIADENIA S CELKOVÝM MTP ≥ 0,3 MW OKREM VEĽKÝCH SPAĽOVACÍCH ZARIADENÍ |
| Platí pre: |
| a) väčšie stredné spaľovacie zariadenia zaradené ako jestvujúce zariadenia |
| 1. s celkovým MTP > 5 MW do 31. decembra 2024 |
| 2. s celkovým MTP > 1 MW a ≤ 5 MW do 31. decembra 2029 |
| b) menšie stredné spaľovacie zariadenia. |
| 1. Spaľovanie tuhých palív |
| 1.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 1.1.1 Emisie zo spaľovacieho zariadenia, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie používané na núdzovú prevádzku, musia zodpovedať požiadavkám a podmienkam prevádzkovania podľa súčasného stavu techniky; tieto sa považujú za splnené, ak sú vykonané v rozsahu a spôsobom podľa technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú podľa osobitného predpisu.27) |
| 1.1.2 Pri spaľovaní biomasy nesmie sa spaľovať palivo, ktoré prekračuje vlhkosť určenú orgánom ochrany ovzdušia a podľa odporúčania výrobcu zariadenia. |
| 1.2 Emisné limity |
| 1.2.1 Tuhé palivá okrem biomasy |
|
Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 6 % objemu | | Emisný limit vyjadrený ako hmotnostný tok možno uplatniť len do 31. decembra 2027 pre spaľovacie zariadenia s vymedzeným MTP a s povolením vydaným do 31. decembra 2012. V takom prípade sa uplatňujú emisné limity pre SO2 a CO buď ako ustanovená hodnota hmotnostného toku, alebo ako ustanovená hodnota hmotnostnej koncentrácie. | | Ak vzhľadom na vlastnosti domáceho paliva nemožno dodržať emisný limit pre SO2 vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, platí emisný limit vyjadrený ako stupeň odsírenia. | | Emisné limity pre ďalšie ZL sa neustanovujú a neuplatňujú sa ani všeobecne platné emisné limity; pritom treba využiť dostupné opatrenia s ohľadom na primeranosť nákladov na obmedzenie ich emisií. | | Pre špecifické technológie na nepriamy procesný ohrev, ako sú pekárenské cyklotermické pece, téglikové taviace pece a ohrevy taviacich vaní, kde konštrukčné riešenie zariadenia umožňuje len obmedzene ovplyvniť vznik emisií, správny orgán môže určiť miernejšie emisné limity individuálne. | | Na spaľovacie zariadenie, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie používané výlučne na núdzovú prevádzku, ak je jeho prevádzka ≤ 240 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. Emisie z takéhoto zariadenia musia zodpovedať technickej požiadavke. | | MTP [MW] | Emisný limit [mg/m3] | | od | do | TZL | SO2 | NOX | CO | | Spaľovacie zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2010 | | Zariadenie s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou | | ≥ 0,3 | £ 2,5 | 150, 2501) | 2 500 | 650 | 850 | | > 2,5 | £ 7 | 100 | 2 500 | 400 | 850 | | > 7 | - | 100 | 2 500 | 400 | 250 | | Zariadenie s výtavným ohniskom | | ≥ 0,3 | £ 7 | 150, 2501) | 2 500 | 1 200 | 850 | | > 7 | - | 150 | 2 500 | 1 200 | 250 | | Zariadenie s iným ohniskom | | ≥ 0,3 | £ 7 | 150, 2501) | 2 500 | 650 | 850 | | > 7 | 150 | 2 500 | 650 | 250 | | Spaľovacie zariadenia s vydaným povolením od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 | | Zariadenie s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou | | ≥ 0,3 | < 2,5 | 100 | 1 000 | 400 | 400 | | ≥ 2,5 | < 5 | 50 | 800 | 400 | 250 | | ≥ 5 | 50 | 350 | 300 | 150 | | Zariadenie s výtavným ohniskom | | ≥ 0,3 | < 5 | 100 | 2 500 | 1 100 | 400 | | ≥ 5 | 50 | 2 500 | 1 100 | 250 | | Zariadenia s iným ohniskom | | ≥ 0,3 | < 5 | 100 | 2 500 | 650 | 400 | | ≥ 5 | 50 | 2 500 | 500 | 150 | | Spaľovacie zariadenia s vydaným povolením od 1. januára 2014 | | ≥ 0,3 | < 1 | 100 | 1 0002), 1 700 | 4003), 600 | 400 | | ≥ 1 | < 5 | 504), 100 | 700 | 4003), 500 | 250 | | ≥ 5 | 20 | 3502), 700 | 300 | 150 | | Hmotnostný tok [kg/h] | | ≥ 0,3 | < 5 | - | 10 | - | 5 | | ≥ 5 | - | 10 | - | - | | Typ zariadenia | Stupeň odsírenia [%] | | > 2,5 | Fluid3) | 85 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. augusta 2009. |
| 2) Platí pre spaľovanie tuhých palív na fluidnom lôžku. |
| 3) Platí pre spaľovacie zariadenia s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo s pretlakovou fluidnou vrstvou. |
| 4) Platí pre spaľovacie zariadenia s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo s pretlakovou fluidnou vrstvou s MTP > 2,5 MW. |
| 1.2.2 Biomasa |
|
Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 11 % objemu | | Emisné limity pre ďalšie ZL sa neustanovujú a neuplatňujú sa ani všeobecne platné emisné limity. Pritom však treba využiť dostupné opatrenia s ohľadom na primeranosť nákladov na obmedzenie ich emisií. | | Pre špecifické technológie na nepriamy procesný ohrev, ako sú pekárenské cyklotermické pece, téglikové taviace pece a ohrevy taviacich vaní, kde konštrukčné riešenie zariadenia umožňuje len obmedzene ovplyvniť vznik emisií, správny orgán môže určiť miernejšie emisné limity individuálne. | | Na spaľovacie zariadenie, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie používané výlučne na núdzovú prevádzku, ak je jeho prevádzka ≤ 240 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. Emisie z takéhoto zariadenia musia zodpovedať technickej požiadavke. | | EL vyjadrený ako hmotnostný tok možno uplatniť len pre spaľovacie zariadenia s vymedzeným MTP s povolením vydaným do 31. decembra 2012. V takom prípade sa uplatňujú emisné limity pre CO buď ako ustanovená hodnota hmotnostného toku, alebo ako ustanovená hodnota hmotnostnej koncentrácie. | | MTP [MW] | Emisný limit [mg/m3] | | od | do | TZL | SO2 | NOX | CO | TOC | | Spaľovacie zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2010 | | ≥ 0,3 | £ 7 | 150, 2501) | - | 650 | 850 | 50, 1001) | | > 7 | 150 | - | 650 | 250 | 50 | | Spaľovacie zariadenia s vydaným povolením od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 | | ≥ 0,3 | < 1 | 150 | - | 350 | 400 | 50 | | ≥ 1 | < 5 | 150 | - | 350 | 250 | 20 | | ≥ 5 | < 10 | 50 | - | 350 | 150, 2502) | 20 | | ≥ 10 | - | 50 | - | 350 | 150 | 20 | | Spaľovacie zariadenia s vydaným povolením od 1. januára 2014 | | ≥ 0,3 | < 1 | 150 | - | 350 | 400 | 50 | | ≥ 1 | < 5 | 150 | - | 350 | 250 | 20 | | ≥ 5 | < 10 | 50 | - | 350 | 150, 2502) | 20 | | ≥ 10 | - | 20 | - | 350 | 150 | 20 | | Hmotnostný tok [kg/h] | | ≥ 0,3 | < 5 | - | - | - | 5 | - |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. augusta 2009. |
| 2) Platí pre spaľovanie slamy. |
| 2. Spaľovanie kvapalných palív okrem spaľovania v plynových turbínach a piestových spaľovacích motoroch |
| 2.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 2.1.1 Emisie zo spaľovacieho zariadenia, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie používané na núdzovú prevádzku, musia zodpovedať požiadavkám a podmienkam prevádzkovania podľa technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú v súlade s osobitným predpisom.27) |
| 2.1.2 V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s MTP (0,3 – 10) MW vrátane sa nesmie spaľovať palivo s obsahom síry > 1 % hmotnosti. |
| 2.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | | Všeobecné emisné limity sa neuplatňujú okrem všeobecných emisných limitov pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine, ktoré platia, ak sa emisné limity pre TZL dosahujú odlučovaním. | | Na spaľovacie zariadenie, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie, používané výlučne na núdzovú prevádzku, ak je jeho prevádzka ≤ 240 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. Emisie z takéhoto zariadenia musia zodpovedať technickej požiadavke. | | Pre špecifické technológie na nepriamy procesný ohrev, ako sú pekárenské cyklotermické pece, téglikové taviace pece a ohrevy taviacich vaní, kde konštrukčné riešenie zariadenia umožňuje len obmedzene ovplyvniť vznik emisií, správny orgán môže určiť miernejšie emisné limity individuálne. | | MTP [MW] | Emisný limit [mg/m3] | | Od | do | TZL | SO2 | NOX | CO | | Zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2010 | | ≥ 0,3 | < 10 | 100 | - | 500 | 175 | | ≥ 10 | - | 100 | 1 7001) | 450 | 175 | | Zariadenia s vydaným povolením od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 | | ≥ 0,3 | < 10 | 100 | - | 350 | 175 | | ≥ 10 | - | 50 | 8501) | 350 | 80 | | Zariadenia s vydaným povolením od 1. januára 2014 | | ≥ 0,3 | < 10 | 20, 502) | - | 350, 2503) | 110 | | ≥ 10 | - | 20 | 8501) | 350, 2503) | 110 |
|
| Poznámky: |
| 1) Pre zariadenia, ktoré spaľujú plynový olej s obsahom síry ≤ 0,1 % hmotnosti, sa emisný limit pre SO2 neustanovuje a neuplatňuje sa ani všeobecný emisný limit. |
| 2) Platí pre zariadenia s MTP < 1 MW. |
| 3) Platí pre extra ľahký vykurovací olej – vykurovaciu naftu. |
| 3. Spaľovanie plynných palív okrem spaľovania v plynových turbínach a piestových spaľovacích motoroch |
| 3.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Emisie zo spaľovacieho zariadenia, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie používané na núdzovú prevádzku, musia zodpovedať požiadavkám a podmienkam prevádzkovania podľa technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú v súlade s osobitným predpisom.27) |
| 3.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | | Na spaľovacie zariadenie, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie používané výlučne na núdzovú prevádzku, ak je jeho prevádzka ≤ 240 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. Emisie z takéhoto zariadenia musia zodpovedať technickej požiadavke. | | Pre špecifické technológie na nepriamy procesný ohrev, ako sú pekárenské cyklotermické pece, téglikové taviace pece a ohrevy taviacich vaní, kde konštrukčné riešenie zariadenia umožňuje len obmedzene ovplyvniť vznik emisií, správny orgán môže určiť miernejšie emisné limity individuálne. | | MTP [MW] | Druh paliva | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | CO | | Zariadenia s kotlami s vydaným povolením do 31. decembra 2010 | | ≥ 0,3 | Všeobecne | 5 | 35 | 200 | 100 | | ≥ 0,3 | ZP, Skvapalnené uhľovodíky | - | - | 200, 3001) | 100 | | ≥ 0,3 | Rafinérske plyny | 5 | 100 | 200 | 100 | | ≥ 0,3 | Priemyselné plyny | 5, 102), 503) | 35, 8004)5) | 200 | 100 | | Zariadenia s kotlami s vydaným povolením od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 | | ≥ 0,3 | Všeobecne | 5 | 35 | 200 | 100 | | ≥ 0,3 | ZP | - | - | 200 | 50 | | ≥ 0,3 | Rafinérske plyny | 5 | 100 | 200 | 100 | | ≥ 0,3 | Priemyselné plyny | 5, 102), 303) | 35, 8004)5) | 200 | 100 | | ≥ 0,3 | Skvapalnené uhľovodíky | - | - | 200 | 100 | | Zariadenia s kotlami s vydaným povolením od 1. januára 2014 | | ≥ 0,3 | Všeobecne | 5 | 35 | 200 | 100 | | ≥ 0,3 | ZP | - | - | 1206), 1507), 2008) | 50 | | ≥ 0,3 | Skvapalnené uhľovodíky | - | - | 1706), 2007) 8) | 100 | | ≥ 0,3 | Rafinérske plyny | 5 | 100 | 200 | 100 | | ≥ 0,3 | Priemyselné plyny | 5, 102),303) | 35, 8004), 3505) | 200 | 100 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre skvapalnené uhľovodíkové plyny. |
| 2) Platí pre vysokopecný plyn. |
| 3) Platí pre plyny z výroby ocele. |
| 4) Platí pre nízkovýhrevné priemyselné plyny, napríklad nízkokalorický plyn zo splyňovania rafinérskych zvyškov, vysokopecný plyn, koksárenský plyn a ich zmesi. |
| 5) Platí pre zariadenia spaľujúce bioplyn. |
| 6) Platí pre zariadenia s pretlakovými horákmi s teplotou teplonosného média < 200 °C (teplovodné, horúcovodné alebo parné kotly). |
| 7) Platí pre zariadenia s pretlakovými horákmi s teplotou teplonosného média ≥ 200 °C (termoolejové alebo parné kotly). |
| 8) Platí pre zariadenia s atmosférickými horákmi. |
| 4. Spaľovacie zariadenie zložené z plynových turbín |
| 4.1 Integrácia kotla s plynovou turbínou |
| Pri zaradení spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky ich platnosti ako pre plynové turbíny. |
| Pri prikurovaní spalinového kotla, ak tepelný príkon spalinového kotla > 30 % celkového MTP, emisný limit sa vypočíta ako vážený priemer emisného limitu pre plynovú turbínu a spalinový kotol podľa druhej časti prvého bodu. |
| 4.2 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Emisie zo spaľovacieho zariadenia, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie používané na núdzovú prevádzku, musia zodpovedať požiadavkám a podmienkam prevádzkovania podľa technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú v súlade s osobitným predpisom.27) |
| 4.3 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | | Tepelný príkon, účinnosť, základné zaťaženie plynových turbín sa uplatňuje podľa ISO. | | Emisné limity platia pre jednotlivé turbíny pri základnom zaťažení > 70 %. | | Všeobecné emisné limity sa neuplatňujú okrem všeobecných emisných limitov pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine, ktoré platia, ak sa emisné limity pre TZL dosahujú odlučovaním. | | Na spaľovacie zariadenie, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie používané výlučne na núdzovú prevádzku, ak je v prevádzke < 500 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. Emisie z takéhoto zariadenia musia zodpovedať technickej požiadavke. | | MTP alebo objemový tok spalín | Typ paliva | Emisný limit | | Tmavosť dymu [stupne Bacharacha] | Hmotnostná koncentrácia [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | CO | | Zariadenia s vydaným povolením do 27. novembra 2002 | | < 20MW alebo < 60 000 m3/h | plynné | - | - | 3503) | 100 | | kvapalné | všetky stavy: 4.st. | 6001), 1 7002) | 3503) | 100 | | ≥ 20 MW alebo ≥ 60 000 m3/h | plynné | - | - | 3003) | 100 | | kvapalné | trvalá prevádzka: 2.st. nábeh: 3. st. | 6001), 1 7002) | 3003) | 100 | | Zariadenie s vydaným povolením od 27. novembra 2002 | | < 20 MW | plynné | - | - | 1503) | 100 | | kvapalné | všetky stavy: 4.st. | 6001) | 2003) | 100 | | ≥ 20 MW | plynné | - | - | 1503) | 100 | | kvapalné | trvalá prevádzka: 2. st. nábeh: 3. st. | 6001) | 2003) | 100 | | ≥ 50 MW5) | ZP | - | - | 50, 754) | 100 | | Iné plynné | - | - | 120 | 100 | | kvapalné | trvalá prevádzka: 2. st. nábeh: 3. st. | 6001) | 120 | 100 |
|
| Poznámky: |
| 1) Pri spaľovaní plynového oleja alebo motorovej nafty s obsahom síry ≤ 0,1 % hmotnosti sa emisný limit pre SO2 neuplatňuje. |
| 2) Platí pre turbíny, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 1998 alebo pre ktoré bolo vydané povolenie do 31. marca 1998 a ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001. |
| 3) Emisné limity platia pre jednotlivé plynové turbíny s tepelnou účinnosťou ≤ 30 % vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou > 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením hodnotou podielu h/30, kde h je skutočná účinnosť v % . |
| 4) Emisný limit 75 mg/m3 platí pre plynové turbíny použité |
| 1. v kombinovanej výrobe tepla a elektriny s celkovou účinnosťou > 75 %, |
| 2. v zariadeniach s kombinovanými cyklami s celkovou elektrickou účinnosťou > 55 % v ročnom priemere, |
| 3. na mechanický pohon. |
| 4. Pre jednostupňové plynové turbíny, ktoré nepatria do žiadnej z uvedených kategórií a ktoré majú účinnosť > 35 % pri základnom zaťažení určenom podľa podmienok ISO, sa emisný limit vypočíta podľa vzťahu: |
| EL = 50 x h/35, kde h je účinnosť plynovej turbíny v % pri základnom zaťažení podľa ISO. |
| 5) Platí pre zariadenie, ktoré nie je začlenené ako veľké spaľovacie zariadenie. |
| 5. Spaľovacie zariadenie zložené zo stacionárnych piestových spaľovacích motorov |
| 5.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 5.1.1 Emisie zo spaľovacieho zariadenia, ktoré je podľa povolenia alebo dokumentácie používané na núdzovú prevádzku, musia zodpovedať požiadavkám a podmienkam prevádzkovania podľa technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú v súlade s osobitným predpisom.27) |
| 5.1.2 V stacionárnych spaľovacích motoroch možno spaľovať len plynné palivá a kvapalné palivá s obsahom síry ≤ 0,1 % hmotnosti. |
| 5.1.3 Treba využiť dostupné primárne opatrenia čistenia plynov na zníženie obsahu zlúčenín síry v bioplyne pred jeho spaľovaním. |
| 5.1.4 Treba využiť dostupné konštrukčné riešenia motorov podľa súčasného stavu technického vývoja na znižovanie emisií organických látok a CO. |
| 5.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu | | Pre zariadenie používané výlučne na núdzovú prevádzku, ak je v prevádzke < 500 h/rok sa emisné limity neuplatňujú. | | Všeobecné emisné limity sa neuplatňujú okrem všeobecných emisných limitov pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine, ktoré platia, ak je na dodržiavanie emisných limitov pre TZL nainštalovaný odlučovač. | | Typy motorov | MTP [MW] | Emisný limit [mg/m3] | | od | do | TZL | NOX | CO | Formal-dehyd1) | | Vznetové (dieselové) motory | ≥ 0,3 | < 3 | 102), 503) | 380, 1 5004) | 250 | 25 | | ≥ 3 | < 5 | 102), 503) | 190, 7504) | 250 | 25 | | ≥ 5 | 102)5), 506) | 190, 2257) | 250 | 25 | | Zážihové (plynové) motory | ≥ 0,3 | < 1 | 102), 503) | 190, 3008) | 250, 5009) | 25 | | ≥ 1 | 102)5), 506) | 190 | 250, 5009) | 25 | | Dvojpalivo- vé motory | Plynné palivá | ≥ 1 | 102) | 190 | 250, 5009) | 25 | | Kvapalné palivá | ≥ 1 | 105), 50 | 225 | 250, 5009) | 25 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí na spaľovanie bioplynu. |
| 2) Platí na spaľovanie plynných palív v zriadeniach povolených od 1. januára 2014; pre ZP z verejnej distribučnej siete a skvapalnené uhľovodíkové plyny sa špecifický emisný limit neuplatňuje. |
| 3) Platí na spaľovanie kvapalných palív. |
| 4) Platí pre spaľovacie zariadenia povolené do 31. augusta 2009. |
| 5) Platí pre zariadenia na spaľovanie kvapalných palív povolené od 1. januára 2014. |
| 6) Platí pre zariadenia na spaľovanie kvapalných palív povolené do 31. decembra 2013. |
| 7) Platí pre motory s MTP (5 – 20) MW s otáčkami za minútu ≤ 1200 spaľujúce ťažký vykurovací olej a kvapalné biopalivá/biooleje. |
| 8) Platí pre dvojtaktné motory. |
| 9) Platí na spaľovanie bioplynu a kvapalných palív v zriadeniach povolených do 31. decembra 2013. |
| II. SPAĽOVACIE ZARIADENIA S MTP < 0,3 MW |
| 1. Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 1.1 Spaľovanie palív |
| Emisie zo spaľovacieho zariadenia s MTP < 0,3 MW musia zodpovedať požiadavkám a podmienkam prevádzkovania podľa technických noriem alebo iných obdobných technických špecifikácií s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú v súlade s osobitným predpisom.27) |
| 1.2 Spaľovanie uhlia |
| V zariadeniach na spaľovanie tuhých palív sa môže spaľovať len palivo, ktoré spĺňa požiadavky na kvalitu palív podľa osobitného predpisu.6) |
| 1.3 Spaľovanie biomasy |
| V kotloch s MTP < 0,3 MW sa môže spaľovať len čisté nekontaminované prírodné drevo mechanicky upravené podľa požiadaviek výrobcu kotla, napríklad kusové drevo, brikety, štiepky, pelety alebo iná prírodná biomasa upravená na palivo podľa požiadaviek výrobcu kotla, napríklad slama, trstina. Vlhkosť spaľovaných materiálov nesmie prevýšiť 25%. |
| 1.4 Spaľovanie kvapalných palív |
| V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív sa môže spaľovať len palivo, ktoré spĺňa požiadavku na kvalitu palív podľa osobitného predpisu.6) |
| 2. Emisný limit |
| | Typ paliva | Prevádzkový stav | Tmavosť dymu | Čas | | Tuhé palivo | Bežná prevádzka | 2. stupeň podľa Ringelmana alebo 40 % opacity | | | Rozkurovanie zo studeného stavu | 3. stupeň podľa Ringelmana alebo 60 % opacity | ≤ 3 h | | Odstavovanie | ≤ 30 min | | Kvapalné palivo | Bežná prevádzka okrem rozkurovania | 4. stupeň podľa Bacharacha pre žiaden z troch po sebe idúcich testoch a súčasne 3. stupeň podľa Bacharacha pre dva z troch po sebe idúcich testov |
|
| |
| Príloha č. 5 k vyhláške č. 248/2023 Z. z. |
| ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY NA SPAĽOVNE ODPADOV A ZARIADENIA NA SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV |
| I. ČLENENIE SPAĽOVNÍ ODPADOV A ZARIADENÍ NA SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV VO VZŤAHU K UPLATŇOVANIU EMISNÝCH LIMITOV |
| Podľa dátumu vydaného povolenia sa spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov začleňujú takto: |
| | Jestvujúce zariadenie | Spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, a) ktoré bolo povolené a uvedené do prevádzky do 28. decembra 2002, b) pre ktoré bolo vydané povolenie pred 28. decembrom 2002 a uvedené do prevádzky najneskôr 28. decembra 2003, c) pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby spaľovne odpadov pred 28. decembrom 2002 a bolo uvedené do prevádzky najneskôr 28. decembra 2004. | | Nové zariadenie | Spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, ktoré nie je uvedené ako jestvujúce zariadenie. |
|
| II. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA PRE SPAĽOVANIE ODPADOV A SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV |
| 1. Všeobecne |
| Pri prevádzkovaní spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov treba vykonať preventívne opatrenia, aby sa pri dodávke, príjme, medziskladovaní a manipulácii s odpadmi v najväčšej miere obmedzili negatívne vplyvy na životné prostredie, najmä znečisťovanie ovzdušia, pôdy, povrchových a podzemných vôd, ako aj hluk, zápach a priame ohrozenie zdravia ľudí v súlade s požiadavkami osobitných predpisov.28) |
| 2. Skladovanie a manipulácia s odpadom |
| Pri dodávke, medziskladovaní a manipulácii s odpadom, ktorý môže byť zdrojom emisií znečisťujúcich látok alebo zápachu treba vykonať tieto opatrenia: |
| a) ak ide o tuhý odpad, |
| 1. zásobník na tuhý odpad musí byť vyhotovený tak, aby sa v ňom mohol trvalo udržiavať podtlak, |
| 2. vzdušninu odsávanú zo zásobníka odvádzať do ohniska, |
| b) ak ide o kvapalný odpad, |
| 1. musí sa skladovať v uzavretých kontajneroch alebo cisternách vybavených poistnými tlakovými ventilmi, |
| 2. pary vytláčané pri plnení cisterien treba odvádzať na spálenie, |
| 3. odsávať priestory, kde sa prečerpávajú odpady otvoreným systémom, a znečistenú vzdušninu odvádzať na spálenie, |
| 4. ak je spaľovacie zariadenie mimo prevádzky, plnenie skladovacích cisterien umožniť, len ak bude zabezpečené čistenie odsávaných plynov a pár, a emisie zo skladovania vypúšťať vo výške, pri ktorej bude zabezpečený dostatočný rozptyl. |
| 3. Účinnosť spaľovania |
| Spaľovňa odpadov sa musí prevádzkovať s takou účinnosťou spaľovania, že obsah TOC vo zvyškovej škvare a spodnom popole z pece je < 3 % alebo spáliteľný podiel vyjadrený ako strata žíhaním je < 5 % suchej hmotnosti spálených odpadov. Ak je to potrebné, použijú sa vhodné techniky predúpravy odpadov. |
| 4. Teplota a zdržná doba |
| 4.1. Každá spaľovňa odpadov musí byť navrhnutá, vybavená, vybudovaná a prevádzkovaná tak, aby teplota spalín za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu riadeným spôsobom a rovnomerne aj pri najnepriaznivejších podmienkach dosahovala počas najmenej 2 sekúnd hodnotu |
| a) najmenej 850 °C, |
| b) najmenej 1 100 °C, ak sa spaľujú nebezpečné odpady s obsahom halogénovaných organických zlúčenín > 1 % vyjadrených ako Cl2; |
| teplota sa meria v blízkosti vnútornej steny spaľovacej komory alebo na inom reprezentatívnom mieste spaľovacej komory podľa podmienok určených v povolení. |
| 4.2. Zariadenie na spoluspaľovanie odpadov musí byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované takým spôsobom, aby teplota spalín dosahovala riadeným spôsobom a rovnomerne aj pri najnepriaznivejších podmienkach počas najmenej 2 sekúnd hodnotu |
| a) najmenej 850 °C, |
| b) najmenej 1 100 °C, ak sa spoluspaľuje nebezpečný odpad s obsahom halogénovaných organických zlúčenín > 1 % vyjadrených ako chlór. |
| 5. Prídavný horák |
| Každá spaľovacia komora spaľovne odpadov musí byť vybavená najmenej jedným prídavným horákom, ktorý |
| a) sa automaticky uvedie do prevádzky, ak teplota spalín po poslednom prívode spaľovacieho vzduchu klesne pod hodnotu uvedenú v štvrtom bode v závislosti od druhu spaľovaných odpadov, |
| b) bude v prevádzke aj počas nábehu a odstavovania, aby teplota v žiadnom intervale spaľovania neklesla pod hodnotu uvedenú v štvrtom bode v závislosti od druhu spaľovaných odpadov, po celý čas, kým sa v spaľovacom priestore nachádza ešte nespálený odpad, |
| c) nesmie spaľovať palivá, ktoré môžu spôsobiť vyššie emisie ako emisie zo spaľovania zemného plynu, skvapalnených uhľovodíkových plynov alebo emisie so spaľovania plynového oleja zodpovedajúce požiadavkám na kvalitu palív podľa osobitného predpisu.6) |
| 6. Automatický systém odstavenia prísunu odpadov |
| Spaľovňa odpadov a zariadenie na spoluspaľovanie odpadov musí byť vybavené automatickým systémom, ktorý pri prevádzke spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov zabezpečí odstavenie prísunu odpadu |
| a) pri nábehu, kým teplota nedosiahne hodnotu ustanovenú podľa štvrtého bodu, |
| b) pri každom poklese teploty pod hodnotu ustanovenú v štvrtom bode, |
| c) vždy, keď kontinuálne meranie ukáže, že v dôsledku poruchy alebo výpadku zariadenia na čistenie odpadových plynov sú prekročené emisné limity. |
| 7. Využitie tepla |
| Teplo vznikajúce pri spaľovaní odpadov alebo spoluspaľovaní odpadov musí byť podľa možnosti využité. |
| 8. Infekčné odpady zo zdravotníckej a veterinárnej starostlivosti |
| Infekčné odpady zo zdravotníckej a veterinárnej starostlivosti sa podávajú do spaľovacieho zariadenia bez predbežného zmiešania s inými druhmi odpadov a bez priameho kontaktu obsluhy. |
| 9. Povolenie iných podmienok prevádzkovania |
| Pre určité kategórie odpadov alebo určité tepelné procesy správny orgán môže povoliť aj iné prevádzkové podmienky, ako sú uvedené v treťom až piatom bode a, ak ide o teplotu, uvedené v šiestom bode, za predpokladu, že sú splnené ostatné požiadavky tejto prílohy, a ak ide o |
| a) spaľovňu odpadov, odlišné prevádzkové podmienky nesmú spôsobiť vyššiu tvorbu zvyškov zo spaľovania odpadov alebo vyšší obsah organických znečisťujúcich látok vo zvyškoch, ako sa očakáva za podmienok ustanovených v treťom až piatom bode, |
| b) zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, platia emisné limity pre TOC a CO v odpadových plynoch uvedené v tretej časti tejto prílohy, |
| c) spoluspaľovanie odpadov z celulózového a papierenského priemyslu v mieste výroby v kotloch na drevnú kôru, ktoré mali vydané povolenie pred 28. decembrom 2002, platia emisné limity pre TOC uvedené v tretej časti tejto prílohy. |
| 10. Manipulácia a nakladanie so zvyškami |
| 10.1. Pri prevádzke spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov treba predchádzať vzniku zvyškov alebo ich tvorbu podľa množstva a škodlivosti v čo najväčšom rozsahu obmedziť. Zvyšky sa musia podľa možnosti zhodnotiť priamo v zariadení na spaľovanie odpadov alebo mimo neho. |
| 10.2. Preprava, manipulácia a dočasné skladovanie prašných suchých zvyškov treba vykonávať takým spôsobom, aby sa zabránilo ich rozptýleniu do životného prostredia. |
| 10.3. Pri zneškodňovaní alebo zužitkovaní zvyškov zo spaľovania odpadov alebo spoluspaľovania odpadov sa postupuje podľa osobitných predpisov.29) |
| III. EMISNÉ LIMITY PRE SPAĽOVNE ODPADOV |
| 1. Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref sa určí takto: 1. všeobecne: 11 % objemu, 2. ak ide o spaľovanie odpadového oleja: O2 ref: 3 % objemu, 3. ak sa odpad spaľuje v atmosfére obohatenej kyslíkom: správny orgán môže určiť iný O2 ref, ktorý zodpovedá podmienkam procesu, 4. ak sa množstvo emisií znečisťujúcich látok zo spaľovania nebezpečných odpadov znižuje čistením odpadových plynov, prepočet na O2 ref uvedený v prvom bode alebo v druhom bode sa vykoná len, ak obsah O2 meraný za rovnaký čas ako pre príslušnú znečisťujúcu látku, je vyšší ako príslušný obsah O2ref. | | Znečisťujúca látka | Emisný limit [mg/m3] | | Denný priemer | Polhodinový priemer | | A [100 %] | B [97 %] | | TZL | 10 | 30 | 10 | | SO2 | 50 | 200 | 50 | | NOX | 200, 4001) | 4002) | 2002) | | TOC | 10 | 20 | 10 | | HCl | 10 | 60 | 10 | | HF | 1 | 4 | 2 | | CO3) | 50 | 100 | Krátkodobý priemer 4) C [95 %] | | 150 | | Ťažké kovy | Priemerná hodnota 5) | | Cd + Tl | spolu 0,05 | | Hg | 0,05 | | Sb + As + Pb + Cr + Co + Cu + Mn + Ni +V | spolu 0,5 | | Priemerná hodnota 6) | | PCDD + PCDF 6) | 0,1 ng TEQ/m3 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre jestvujúce zariadenia s kapacitou do 6 t/h. |
| 2) Pre jestvujúce zariadenia s kapacitou do 6 t/h sa emisné limity pre NOX vyjadrené ako polhodinový priemer neuplatňujú. |
| 3) Pre spaľovne odpadov na princípe fluidného lôžka správny orgán môže povoliť výnimku z emisných limitov pre CO, pričom určený emisný limit pre CO vyjadrený ako hodinová priemerná hodnota nesmie byť vyšší ako 100 mg/m3. |
| 4) Platí pre 10-minútové priemerné hodnoty. |
| 5) Platí pre priemerné hodnoty za čas odberu vzorky v trvaní najmenej 30 min. a najviac 8 hod. |
| 6) Platí pre priemerné hodnoty za čas odberu vzorky v trvaní najmenej 6 hod. a najviac 8 hod. |
| 2. Emisné limity platné počas prekročenia emisného limitu alebo pri poruche |
| Ak v spaľovni odpadov dôjde k prekročeniu emisných limitov § 34 ods. 10 písm. a) zákona alebo pri poruche zariadenie § 34 ods. 10 písm b) zákona treba zabezpečiť tieto požiadavky: |
| a) za žiadnych okolností nesmie dôjsť k prekročeniu emisného limitu TZL: 150 mg/m3 vyjadreného ako polhodinová priemerná hodnota, |
| b) musia byť dodržané emisné limity pre TOC a CO vyjadrené ako polhodinové hodnoty v tejto časti v prom bode. |
| IV. EMISNÉ LIMITY PRE ZARIADENIA NA SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV |
| 1. Emisné limity pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov |
| Ak pre znečisťujúcu látku a technológiu nie je emisný limit priamo ustanovený v ďalších bodoch, emisný limit sa určí výpočtom ako modifikovaný vážený priemer podľa tohto vzťahu: |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn |  | | C | Celková hodnota emisného limitu ustanovená pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v tejto časti druhom až stvrtom bode pre určitý technologický proces a určitú znečisťujúcu látku; celková hodnota emisného limitu sa vzťahuje k určenému O2 ref. Ak celková hodnota emisného limitu nie je ustanovená, ide o celkový emisný limit pre daný technologický proces, ktorým sa nahradí špecifický emisný limit z príloh č. 4, 6 a 7. Celkový obsah kyslíka, ktorým sa nahradí obsah kyslíka pre štandardizáciu, sa vypočíta na základe obsahu kyslíka, ako je uvedené ďalej, so zohľadnením parciálnych objemov. | | Vodpad | Objem spalín vznikajúcich výlučne zo spaľovania odpadov určený podľa odpadu s najnižšou výhrevnosťou určenou v povolení a prepočítaný na štandardné stavové podmienky. Ak množstvo uvoľneného tepla zo spaľovania nebezpečného odpadu < 10 % z celkového tepla uvoľneného z tohto zariadenia, hodnota Vodpad sa vypočíta z (teoretického) množstva odpadu, pri spálení ktorého by sa uvoľnilo 10 % tepla pri stanovenej hodnote celkového uvoľneného tepla. | | Codpad | Emisné limity platné pre spaľovne odpadov uvedené v tretej časti. | | Vproces | Objem odpadových plynov zo zariadenia príslušného procesu vrátane spaľovania povolených a v procese bežne používaných palív okrem odpadov: 1. po prepočte na O2 ref, ako je ustanovený pre daný proces alebo zariadenie podľa príloh č. 4, 6 a 7, 2. ak pre daný proces nie je O2 ref ustanovený, použije sa skutočný obsah O2 v odpadovom plyne, pričom množstvo vzduchu pridané na zrieďovanie, prebytočné pre technologicky proces, sa odrátava. |
|
| 2. Emisné limity pre spoluspaľovanie odpadov v cementárskej peci |
| Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2ref: 10 % objemu | | Emisné limity platia - pre TZL, SO2, NOx, HCl, HF a TOC (pre kontinuálne monitorovanie) ako denné priemerné hodnoty, - pre ťažké kovy ako priemerné hodnoty za čas odberu vzorky v trvaní najmenej 30 min. a najviac 8 hod., - pre PCDD + PCDF ako priemerné hodnoty za čas odberu vzorky v trvaní najmenej 6 hod. a najviac 8 hod. Priemerné polhodinové hodnoty koncentrácie sú potrebné len na výpočet dennej priemernej hodnoty. | | Znečisťujúca látka | C – celkové emisné limity [mg/m3] | | TZL | 30 | | SO2 | 501) | | NOX | 500 | | CO | Správny orgán môže určiť EL pre CO individuálne. | | TOC | 101) | | HF | 1 | | HCl | 10 | | Cd + Tl3) | 0,05 | | Hg3) | 0,05 | | Sb + As + Pb + Cr + Co + Cu + Mn + Ni+ V | 0,5 | | PCDD + PCDF | 0,1 ng TEQ/m3 |
|
| Poznámka: |
| 1) Ak celkové množstvo emisií SO2 alebo TOC nepochádza zo spaľovania odpadov, správny orgán môže určiť miernejší emisný limit individuálne. |
| 3. Emisné limity a podmienky prevádzkovania na spoluspaľovanie odpadov v spaľovacom zariadení |
| 3.1 Podmienky prevádzkovania |
| Spoluspaľovať odpady možno výlučne v kotloch s MTP ≥ 5 MW. Ak nehrozí riziko ohrozenia životného prostredia, môže správny orgán povoliť spoluspaľovanie aj v kotli, plynovej turbíne alebo piestovom spaľovacom motore s MTP 0,3 až 5 MW v závislosti od druhu, zloženia a množstva odpadu. |
| 3.2 Emisné limity |
| Na určenie celkového MTP spaľovacieho zariadenia platia agregačné pravidlá pre spaľovacie zariadenia uvedené v prílohe č. 4 prvej časti. Emisné limity pre |
| a) TZL, SO2 a NOx sa určia podľa vzťahu v tejto časti prvom bode; hodnoty Cproces na výpočet emisného limitu pre tieto znečisťujúce látky sú uvedené v bodoch 3.2.1 až 3.2.3 podľa spaľovaného paliva, |
| b) ťažké kovy a PCDD + PCDF sú ustanovené v bode 3.2.4. |
| 3.2.1 Tuhé palivá okrem biomasy |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2ref: 6 % objemu | | Cproces sú vyjadrené ako denné priemerné hodnoty. Priemerné polhodinové hodnoty koncentrácie sú potrebné len na výpočet dennej priemernej hodnoty. | | Zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ktoré spaľujú domáce tuhé palivo a nie sú schopné plniť emisný limit pre SO2, môžu uplatňovať stupeň odsírenia podľa prílohy č. 4 tretej časti druhého bodu a štvrtej časti prvého bodu. V takom prípade Codpad= 0 mg/m3. | | MTP [MW] | C proces[mg/m3] | | Od | do | TZL | SO2 | NOx | | Cproces pre veľké spaľovacie zariadenia | | A. | Cproces pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia1) | | ≥ 50 | £ 100 | 30 | 400, 3002) | 300, 4002) | | > 100 | £ 300 | 25, 202) | 200 | 200 | | > 300 | - | 20 | 200 | 200 | | B. | Cproces pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako nové zariadenia1) | | ≥ 50 | £ 100 | 20 | 400, 3002) | 300, 2502) | | > 100 | £ 300 | 20 | 200, 2503) | 200 | | > 300 | - | 10 | 150, 2004) | 150, 2005) | | Cproces pre ostatné spaľovacie zariadenia | | > 0 | < 50 | 50 | - 6) | - 6) |
|
| Poznámky: |
| 1) Podľa členenia spaľovacích zariadení podľa prílohy č. 4 tretej časti prvého bodu. |
| 2) Platí pre rašelinu. |
| 3) Platí pre spaľovanie rašeliny na fluidnom lôžku. |
| 4) Platí pre zariadenia s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou alebo pri spaľovaní rašeliny pre všetky druhy spaľovania vo fluidnej vrstve. |
| 5) Platí pre práškové hnedé uhlie. |
| 6) Pre SO2 a NOX platia emisné limity ustanovené v prílohe č. 4 štvrtej časti prvom bode podľa MTP zariadenia. |
| 3.2.2 Biomasa |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2ref: 6 % objemu | | Cproces sú vyjadrené ako denné priemerné hodnoty. Priemerné polhodinové hodnoty koncentrácie sú potrebné len na výpočet dennej priemernej hodnoty. | | MTP [MW] | C proces[mg/m3] | | Od | do | TZL | SO2 | NOx | | Cproces pre veľké spaľovacie zariadenia | | A. | Cproces pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia1) | | ≥ 50 | £ 100 | 30 | 200 | 300 | | > 100 | £ 300 | 20 | 200 | 250 | | > 300 | - | 20 | 200 | 200 | | B. | Cproces pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako nové zariadenia1) veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako nové zariadenia1) | | ≥ 50 | £ 100 | 20 | 200 | 250 | | > 100 | £ 300 | 20 | 200 | 200 | | > 300 | - | 20 | 150 | 150 | | Cproces pre ostatné spaľovacie zariadenia | | > 0 | < 50 | 50 | - 2) | - 2) |
|
| Poznámky: |
| 1) Podľa členenia spaľovacích zariadení podľa prílohy č. 4. tretej časti v prvom bode. |
| 2) Pre SO2 a NOX platia emisné limity ustanovené v prílohe č. 4 štvrtej časti prvom bode podľa MTP zariadenia. |
| 3.2.3 Kvapalné palivá okrem plynových turbín, vznetových motorov a zážihových motorov |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | | Cproces sú vyjadrené ako denné priemerné hodnoty. Priemerné polhodinové hodnoty koncentrácie sú potrebné len na výpočet dennej priemernej hodnoty. | | MTP [MW] | C proces [mg/m3] | | Od | do | TZL | SO2 | NOx | | Cproces pre veľké spaľovacie zariadenia | | A. | Cproces pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia1) | | > 50 | £ 100 | 30 | 350 | 400 | | > 100 | £ 300 | 25 | 250 | 200 | | > 300 | - | 20 | 200 | 150 | | B. | Cproces pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako nové zariadenia1) | | > 50 | £ 100 | 20 | 350 | 300 | | > 100 | £ 300 | 20 | 200 | 150 | | > 300 | - | 10 | 150 | 100 | | Cproces pre ostatné spaľovacie zariadenia | | > 0 | < 50 | 50 | - 2) | - 2) |
|
| Poznámky: |
| 1) Podľa členenia spaľovacích zariadení podľa prílohy č. 4 tretej časti prvého bodu. |
| 2) Pre SO2 a NOX platí Cproces ustanovené v prílohe č. 4 štvrtej časti druhého bodu. |
| 3.2.4 Emisné limity pre ťažké kovy a PCDD+PCDF |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, - tuhé palivá: O2 ref: 6 % objemu; - kvapalné palivá: O2 ref: 3 % objemu | | Emisné limity platia - pre ťažké kovy ako priemerné hodnoty za čas odberu vzorky v trvaní najmenej 30 min. a najviac 8 hod., - pre PCDD + PCDF ako priemerné hodnoty za čas odberu vzorky v trvaní najmenej 6 hod. a najviac 8 hod. | | Znečisťujúca látka | C – celkový emisný limit [mg/m3] | | Cd + Tl | 0,05 | | Hg | 0,05 | | Sb + As + Pb + Cr + Co + Cu + Mn + Ni + V | 0,5 | | PCDD + PCDF | 0,1 ng TEQ/m3 |
|
| 4. Emisné limity pre spoluspaľovanie odpadov v ostatných priemyselných odvetviach |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2ref: podľa prvého bodu | | Emisné limity platia - pre ťažké kovy ako priemerné hodnoty za dobu odberu vzorky v trvaní najmenej 30 min. a najviac 8 hod., - pre PCDD + PCDF ako priemerné hodnoty za dobu odberu vzorky v trvaní najmenej 6 hod. a najviac 8 hod. | | Znečisťujúca látka | C – celkový emisný limit [mg/m3] | | Cd + Tl | 0,05 | | Hg | 0,05 | | PCDD + PCDF | 0,1 ng TEQ/m3 | | Ďalšie znečisťujúce látky | Emisné limity pre ďalšie ZL, ktoré vznikajú spaľovaním odpadu sa vypočítajú podľa vzťahu uvedeného v tejto časti prvý bod. |
|
| |
| Príloha č. 6 k vyhláške č. 248/2023 Z. z.. |
| ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY PRE ZARIADENIA POUŽÍVAJÚCE ORGANICKÉ ROZPÚŠŤADLÁ |
| I. ZOZNAM ČINNOSTÍ |
| Požiadavky tejto časti platia pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá, v ktorých sa vykonávajú činnosti uvedené v tabuľke. Pod uvedenú činnosť sa zahŕňa aj čistenie nástrojov a vybavenia zariadenia (napríklad striekacích pištolí), nie však čistenie výrobkov, ak nie je ďalej uvedené inak. |
| | Číslo | Činnosť | | I | Polygrafia | | Ia | - tepelný rotačný ofset | | Ib | - publikačná rotačná hĺbkotlač vrátane kníhtlače | | Ic | - ostatné rotačné hĺbkotlače, | | Id | - flexografia | | Ie | - rotačná sieťotlač na textil, kartón a lepenku | | If Ig | - lakovanie a lepenie - laminovanie | | II | Odmasťovanie a čistenie povrchov | | IIa | - s obsahom VOC podľa § 28 ods. 1 | | IIb | - s obsahom VOC iných ako podľa § 28 ods. 1 | | III | Chemické čistenie odevov | | IV | Nanášanie náterov | | IVa | - na kovy, plasty, textil, tkaniny, fólie, papier | | IVb | - na drevené povrchy | | IVc | - na kožu | | V | Nanášanie náterov na cestné vozidlá | | Va | - priemyselná výroba automobilov s prahovou spotrebou organických rozpúšťadiel ≥ 15 t/rok | | Vb | - povrchová úprava cestných vozidiel (okrem činností Va a Vc) | | Vc | - autoopravárenstvo | | VI | Nanášanie náterov na navíjané pásy z kovových materiálov | | VII | Povrchová úprava navíjaných drôtov | | VIII | Nanášanie lepidla | | IX | Výroba obuvi | | X | Výroba náterových zmesí, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel | | XI | Výroba farmaceutických produktov | | XII | Výroba a spracovanie gumy | | XIII | Extrakcia rastlinných olejov, živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov | | XIV | Impregnácia dreva | | XV | Laminovanie dreva a plastov |
|
| II. ČLENENIE ZARIADENÍ POUŽÍVAJÚCICH ORGANICKÉ ROZPÚŠŤADLÁ VO VZŤAHU K UPLATŇOVANIU EMISNÝCH LIMITOV |
| | Jestvujúce zariadenie | Zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá, a) ktoré bolo uvedené do prevádzky do 29. marca 1999 alebo b) pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby pred 1. aprílom 2001 a ktoré bolo uvedené do prevádzky do 1. apríla 2002 | | Nové zariadenie | Zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá, ktoré nie je uvedené ako jestvujúce zariadenie. |
|
| III. POŽIADAVKY NA ZARIADENIA POUŽÍVAJÚCE ORGANICKÉ ROZPÚŠŤADLÁ S OBSAHOM LÁTOK ALEBO ZMESÍ VYMEDZENÝCH OZNAČENÍM RIZIKA PODĽA § 28 ODS. 1 |
| 1. Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| S ohľadom na technické a ekonomické možnosti, prchavé organické zlúčeniny začlenené podľa § 28 ods. 1 písm. a) alebo b) treba zo zariadenia odvádzať za riadených podmienok a tak zabezpečiť ochranu zdravia obyvateľstva a životného prostredia. |
| 2. Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Emisný limit platí pre súčet hmotnostných koncentrácií alebo hmotnostných tokov jednotlivých VOC. | | Emisie prchavých organických zlúčenín v odpadovom plyne nesmú prekročiť buď uvedenú hodnotu hmotnostného toku, alebo koncentrácie, ak ďalej nie je uvedené inak. | | Pre činnosť IIa a činnosť III, ak ide o VOC podľa § 28 ods.1 písm. b) sú emisné limity ustanovené osobitne v tejto prílohe štvrtej časti. | | Použitie organických rozpúšťadiel s obsahom | Emisný limit | | Hmotnostný tok VOC [g/h] | Koncentrácia VOC [mg/m3] | | VOC podľa § 28 ods. 1 písm. a) | 10 | 2 | | VOC podľa § 28 ods. 1 písm. b) | 100 | 20 |
|
| IV. PRAHOVÉ SPOTREBY ROZPÚŠŤADIEL, EMISNÉ LIMITY PRCHAVÝCH ORGANICKÝCH ZLÚČENÍN, TECHNICKÉ POŽIADAVKY A PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZARIADENÍ PODĽA JEDNOTLIVÝCH ČINNOSTÍ |
| 1. POLYGRAFIA (I) |
| Činnosť súvisiaca s reprodukciou textu alebo obrázkov, pri ktorej sa využíva tlačová forma obrazu alebo textu, pri ktorej sa tlačiarenská farba nanáša na akýkoľvek druh povrchu. Proces zahrňuje aj súvisiace postupy, výrobu tlačiarenskej formy a jej prenos, lakovanie, natieranie a laminovanie. Zaraďuje sa sem: |
| a) Tepelná ofsetová rotačná tlač za použitia farieb schnúcich teplom – tlač, využívajúca nosič reprodukcie, pri ktorej sú tlačiaca a netlačiaca plocha v tej istej rovine, pričom materiál, na ktorý sa tlačí, je podávaný do stroja z kotúča a nie formou samostatných hárkov. Netlačiaca plocha je hydrofilizovaná tak, aby nasávala vodu a neprijímala farbu. Tlačiaca plocha je upravená tak, aby prijímala a prenášala farbu na povrch, na ktorý sa tlačí. K odparovaniu dochádza v sušiacom tuneli, kde sa na sušenie tlačeného materiálu používa teplý vzduch. |
| b) Publikačná rotačná hĺbkotlač – rotačná hĺbkotlač používaná na tlačenie časopisov, brožúr, katalógov alebo podobných produktov za použitia tlačiarenských farieb na báze toluénu. |
| c) Rotačná hĺbkotlač - tlač, pri ktorej sa používa valcový nosič obrazu, pri ktorej je tlačiaca plocha pod netlačiacou plochou, za použitia tekutých tlačiarenských farieb schnúcich vyparovaním. Priehlbiny sú vyplnené farbou a zvyšná farba sa z netlačiacej plochy odstráni skôr, ako sa povrch, na ktorý sa má tlačiť, dostane do kontaktu s valcom a nasaje farbu z priehlbiniek. |
| d) Flexografia – tlačiarenská činnosť, ktorá ako nosič obrazu využíva gumu alebo elastické fotopolyméry a pri ktorej sú tlačiace plochy nad netlačiacimi plochami, za použitia kvapalných tlačiarenských farieb, ktoré sa sušia odparovaním. |
| e) Rotačná sieťotlač – kotúčová tlač, pri ktorej sa farba dostáva na povrch, na ktorom má byť vytlačená tak, že sa pretlačí cez pórovitý nosič obrazu, pri ktorom je tlačiaca plocha otvorená a netlačiaca plocha je oddelená a používajú sa tekuté farby schnúce vyparovaním. Kotúčové podávanie znamená, že materiál, na ktorý sa tlačí, sa do stroja podáva z kotúča, a nie formou jednotlivých hárkov. |
| f) Nanášanie lakov a lepidiel ako činnosť spojená s tlačou, pri ktorej sa lak alebo lepidlo nanáša na účel nalepenia obalového materiálu na flexibilný materiál. |
| g) Laminovanie spojené s tlačou – spájanie dvoch alebo viacerých flexibilných materiálov, aby sa vytvorili vrstvy. |
| 1.1 Prahové spotreby rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Činnosť | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | Emisný faktor pre RP | | Odpadové plyny | Fugitívne emisie | | TOC [mg/m3] | VOC [%] | VOC [kg/kg sušiny] | | Ia | Tepelný rotačný ofset | Z | ≥ 0,6 | £ 15 | 120 | 301) | | | Z | > 15 | £ 25 | 100 | 301) | | | > 25 | £ 200 | 20 | 301) | | | > 200 | - | Celkové emisie2) VOC [%] | | | 10, 153) | | | Ib | Publikačná rotačná hĺbkotlač vrátane kníhtlače | | ≥ 0,6 | £ 25 | 120 | 10, 154) | | | > 25 | £ 200 | 75 | 10, 154) | 0,6, 0,84) | | | | Celkové emisie5) VOC [%] | | | > 200 | | 5, 73) | | | Ic Id Ie If Ig | Ostatné rotačná hĺbkotlač (≤ 200 t/rok) Flexografia (≤ 200 t/rok) Rotačná sieťotlač na textil, kartón, lepenku Lakovanie, lepenie Laminovanie | Z | ≥ 0,6 | £ 15 | 120 | 25 | 1,2 | | Z | > 15 | £ 25 | 100 | 25 | 1,2 | | > 25 | - | 100 | 20 | 1 | | Ic Id | Rotačná hĺbkotlač (potlač obalových materiálov) Flexografia (> 200 t/rok) | | > 200 | - | 100 | 20 | 0,56), 0,67), 18) |
|
| Poznámky: |
| Z – označenie určenej kapacity zariadenia, pre ktoré podstatná zmena zodpovedá požiadavke § 29 ods. 1 písm. a). |
| 1) Zvyšky rozpúšťadiel v konečnom výrobku sa nepovažujú za súčasť fugitívnych emisií. |
| 2) Podiel hmotnosti celkových emisií VOC a celkovej spotreby tlačiarenských farieb vyjadrených v %. |
| 3) Platí pre zariadenia povolené do 31. decembra 2013. |
| 4) Platí pre jestvujúce zariadenia. |
| 5) Podiel hmotnosti celkových emisií VOC a celkovej hmotnosti vstupu organických rozpúšťadiel vyjadrených v %. |
| 6) Platí pre zariadenia, ktorých odpadové plyny sú odvádzané na oxidáciu; pre kombinované zariadenia povolené do 31. decembra 2013 tento emisný faktor platí pre stroje, ktorých odpadové plyny sú odvádzané na oxidáciu. |
| Kombinované zariadenie je zariadenie, ktorého niektoré stroje nie sú napojené na spaľovacie zariadenie alebo regeneračné zariadenie. |
| 7) Platí pre zariadenia, ktorých odpadové plyny sú odvádzané na adsorpciu na aktívnom uhlí; pre kombinované zariadenia povolené do 31. decembra 2013 tento emisný faktor platí pre stroje, ktorých odpadové plyny sú odvádzané na adsorpciu. |
| 8) Platí pre stroje, ktoré sú súčasťou kombinovaného zariadenia povoleného do 31. decembra 2013 a nie sú napojené na spracovávanie odpadových plynov, pričom tieto stroje treba využívať pre tlač s nízkym obsahom organických rozpúšťadiel alebo bez rozpúšťadiel alebo treba ich pripojiť na odlučovacie zariadenie, ak nie je plne využitá jeho kapacita; pre výrobu s vysokým obsahom organických rozpúšťadiel treba prednostne využívať stroje pripojené na odlučovacie zariadenie. |
| 2. ODMASŤOVANIE A ČISTENIE POVRCHOV (II) |
| Činnosť, pri ktorej sa používajú organické rozpúšťadlá na odstránenie znečistenia z povrchu materiálu vrátane odmasťovania, odvoskovania a odstraňovania náterov, okrem chemického čistenia. Táto činnosť sa netýka čistenia technického zariadenia, ale len čistenia povrchu výrobkov. |
| Zaraďujú sa sem tieto činnosti: |
| a) činnosť IIa - odmasťovanie a čistenie povrchov s použitím organických rozpúšťadiel s obsahom prchavých organických zlúčenín podľa § 28 ods. 1. |
| b) činnosť IIb - odmasťovanie a čistenie povrchov s použitím organických rozpúšťadiel s obsahom prchavých organických zlúčenín iných ako podľa § 28 ods. 1. |
| Čistenie pozostávajúce z viacerých krokov pred skončením alebo po skončení akejkoľvek inej činnosti sa považuje za jednu činnosť. Samostatne sa hodnotí činnosť IIa a IIb. |
| 2.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 2.1.1 Odmasťovanie treba vykonávať v osobitnom zariadení v uzavretom priestore s odsávaním odpadového plynu, alebo odmasťovanie vykonávať v striekacích kabínach na nanášanie náterových látok. Na odmasťovacie procesy vykonávané mimo odmasťovacieho zariadenia treba využívať odmasťovacie stoly alebo obdobné zariadenia a emisie VOC primerane obmedzovať. |
| 2.1.2 Použitie organických rozpúšťadiel podľa § 28 ods. 1, možno len za riadených podmienok. Odmasťovanie a čistenie povrchov týmito organickými rozpúšťadlami sa nesmie vykonávať mimo uzavretého priestoru alebo bez odsávania odpadových plynov. |
| 2.2 Prahové spotreby rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Emisný limit pre VOC zaradené podľa § 28 ods. 1 platí pre súčet hmotností jednotlivých VOC. | | Odmasťovanie a čistenie povrchov | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | | Odpadové plyny | Fugitívne emisie | | VOC [mg/m3] | VOC [%] | | IIa | Použitie organických rozpúšťadiel podľa § 28 ods. 1 | Z | ≥ 0,1 | £ 1 | 20 | 15 | | Z | > 1 | £ 5 | 20 | 15 | | > 5 | - | 20 | 10 | | TOC [mg/m3] | VOC [%] | | IIb | Použitie organických rozpúšťadiel podľa iných ako podľa § 28 ods. 1 | Z | ≥ 0,6 | £ 2 | 1201) | 201) | | Z | > 2 | £ 10 | 751) | 201) | | > 10 | - | 751) | 151) |
|
| Poznámka: |
| 1) Ak prevádzkovateľ preukáže, že priemerný obsah organických rozpúšťadiel v používaných čistiacich materiáloch nepresiahne 30 % hmotnosti môže správny orgán povoliť výnimku z uvedených emisných limitov. |
| 3. CHEMICKÉ ČISTENIE (III) |
| Priemyselná alebo komerčná činnosť, pri ktorej sa v zariadení používajú prchavé organické zlúčeniny na čistenie odevov, bytového textilu a podobného spotrebiteľského tovaru okrem ručného odstraňovania škvŕn a fľakov v textilnom a odevnom priemysle. |
| 3.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Zariadenia na chemické čistenie odevov treba vybaviť systémom záchytu pár a úplnou recykláciou organického rozpúšťadla. |
| 3.2 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisný limit |
| | Podmienky platnosti EL | Pre organické rozpúšťadlo s obsahom VOC podľa § 28 ods. 1 písm. b) sa emisný limit pre VOC podľa tejto prílohy tretej časti neuplatňuje. | | Činnosť | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | | Celkové emisie1) | | VOC [g/kg] | | III | Chemické čistenie odevov | > 0 | 20 |
|
| Poznámka: |
| 1) Podiel hmotnosti organického rozpúšťadla a celkovej hmotnosti vyčisteného a vysušeného produktu. |
| 4. NANÁŠANIE NÁTEROV (IV) |
| Činnosť, pri ktorej sa aplikuje jedna alebo viac súvislých vrstiev náteru na povrch výrobku (napríklad elektroforetické a chemické procesy nanášania náterov, striekanie, navaľovanie, máčanie, polievanie a pod.). Zaraďujú sa sem tieto činnosti: |
| a) nanášanie náterov na povrchy kovov, plastov, textílií, tkanín, fólií a papier, |
| b) nanášanie náterov na drevené povrchy, |
| c) nanášanie náterov na kožu. |
| Zaraďuje sa sem aj nanášanie náterov na povrchy kovov a plastov vrátane povrchov lietadiel, lodí, koľajových vozidiel, cestných strojov, súčiastok pre automobilový priemysel, ak ide o samostatnú výrobu, a pod. |
| Ak je súčasťou natierania aj potlač na ten istý povrch bez ohľadu na to, aká technika sa použije, potom sa táto potlač považuje za súčasť natierania. Tlačiarenské činnosti, ktoré sa vykonávajú ako samostatná činnosť, do týchto činností nepatria. |
| Do tejto činnosti sa nezahŕňa nanášanie substrátov s obsahom kovov (pokovovanie) za pomoci elektroforetických, chemických a iných nanášacích techník. |
| 4.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania pri nanášaní náterov |
| Na obmedzenie emisií VOC je potrebné použiť najlepšie dostupné techniky, napríklad používanie lakovacích systémov s nízkym alebo žiadnym obsahom organických rozpúšťadiel, nanášanie lakovacích vrstiev s vysokou účinnosťou alebo čistenie odpadových plynov. |
| 4.2 Prahové spotreby rozpúšťadiel a emisné limity pre procesy nanášania na určité povrchy |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Pre nanášanie náterových látok, ktoré nemožno vykonávať za riadených podmienok, ako napríklad pri stavbe a údržbe lodí alebo lietadiel možno uplatniť § 27 ods. 7. | | Pre rotačnú sieťotlač na potlač textilu sa uplatňujú emisné limity pre polygrafiu ustanovené v prvom bode. | | Činnosť Nanášanie náterov na povrchy | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | Emisný faktor pre RP | | Odpadové plyny | Fugitívne emisie | | TZL1) [mg/m3] | TOC [mg/m3] | VOC [%] | VOC [kg/kg sušiny] | | IVa | kovov | Z | > 5 | £ 15 | 3 | 100 2) | 25 | 0,6 | | > 15 | £ 200 | 3 | 50/753) | 20 | 0,375, 0,58254) | | > 200 | - | 3 | 50/753) | 20 | 0,33, 0,58254) | | plastov | Z | > 5 | £ 15 | 3 | 100 2) | 25 | 0,6 | | > 15 | £ 200 | 3 | 50/753) | 20 | 0,375 | | > 200 | - | 3 | 50/753) | 20 | 0,35 | | textílií, tkanín,fólií, papiera | Z | > 5 | £ 15 | 3 | 100 2) | 25 | 1,6 | | > 15 | - | 3 | 50/753), 1505) | 20 | 1 | | IVb | z dreva | Z | > 15 | £ 25 | 3 | 1002) | 25 | 1,6 | | > 25 | £ 200 | 3 | 50/753) | 20 | 1 | | > 200 | - | 3 | 50/753) | 15 | 0,75 | | | | | Odpadové plyny | Celkové emisie6) | | TZL1) [mg/m3] | VOC [g/m2] | | IVc | na kožu | Z | > 10 | £ 25 | 3 | 85, 1507) | | > 25 | - | 3 | 75, 1507) |
|
| Poznámky: |
| 1) Emisný limit pre TZL platí len pre proces striekania. |
| 2) Emisný limit pre TOC v odpadovom plyne platí pre procesy nanášania a sušenia prevádzkované za riadených podmienok. |
| 3) Prvý emisný limit platí pre procesy sušenia, druhý pre procesy nanášania. |
| 4) Platí pri nanášaní náterov na povrchy kovov pre styk s potravinami. |
| 5) Platí spoločne pre proces nanášania a proces sušenia pre zariadenia na nanášanie náterových látok na textil používajúce techniky na opätovné využitie regenerovaných organických rozpúšťadiel. |
| 6) Podiel hmotnosti celkových emisií VOC a celkovej plochy produktu. |
| 7) Platí, ak ide o výrobu koženého nábytku a drobných kožených predmetov ako sú tašky, peňaženky, opasky a pod. |
| 4.3 Podmienky prevádzkovania a uplatňovanie emisných limitov pre zariadenia s podprahovou spotrebou rozpúšťadla |
| Podmienky
platnosti EL | Štandardné stavové podmienky | | Všeobecné emisné limity sa neuplatňujú. | Nanášanie
náterov | Spotreba rozpúšťadla | Emisný limit TZL [mg/m3] | Požiadavky na obmedzovanie VOC | Nanášanie náterov
podľa osobitného predpisu21) | ≥ 0,6 t/rok a súčasne
< ako najnižšia prahová hodnota v bode 4.2 pre danú činnosť | 3 | 1. Danú činnosť možno vykonávať
výlučne s použitím regulovaných
výrobkov, ktoré spĺňajú ustanovené
hraničné hodnoty pre najvyšší obsah
VOC podľa osobitného predpisu,21)
alebo 2. platia emisné limity pre najnižšiu
prahovú kapacitu podľa bodu 4.2. | | Nanášanie náterov na iný účel alebo iný povrch | ≥ 0,6 t/rok a súčasne
< ako najnižšia prahová hodnota v bode 4.2 pre
danú činnosť | 3 | Platia emisné limity pre najnižšiu prahovú kapacitu podľa bodu 4.2.
Orgán ochrany ovzdušia môže určiť emisný limit individuálne alebo
rozhodnúť o fugitívnych emisiách podľa § 27 ods. 6. |
|
| 5. NANÁŠANIE NÁTEROV NA CESTNÉ VOZIDLÁ (V) |
| 5.1. Priemyselná výroba automobilov (Va) |
| Činnosť s prahovou spotrebou rozpúšťadiel ≥ 15 t/rok, pri ktorej sa aplikuje jedna alebo viac súvislých vrstiev náteru na nové vozidlá, kategorizované podľa osobitného predpisu30) ako |
| 1. osobné automobily ako vozidlá kategórie M1, vrátane vozidiel kategórie N1, ak sú natierané v tom istom zariadení ako vozidlá kategórie M1, |
| 2. kabíny nákladných automobilov ako kabíny pre vodiča a integrované kryty pre technické vybavenie vozidiel ako vozidlá kategórií N2 a N3, |
| 3. dodávkové a nákladné automobily ako vozidlá kategórií N1, N2 a N3, okrem kabín nákladných automobilov, |
| 4. autobusy, trolejbusy ako vozidlá kategórií M2 a M3. |
| 5.1.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Emisný limit pre celkové emisie platí pre štádiá procesu vykonávané v tom istom zariadení od elektroforetického nanášania náteru alebo iného druhu nanášania náteru až po konečné voskovanie vrátane nanesenia vrchného náteru. Do celkových emisií sa započítavajú aj emisie z čistenia použitých nástrojov a technického vybavenia vrátane striekacích kabín počas výrobných aj nevýrobných stavov. | | Zariadenia s prahovou spotrebou rozpúšťadla ≥ 15 t/rok | | Činnosť Nanášanie náterov v priemyselnej automobilovej výrobe | Produkcia vozidiel [ks/rok] | Emisný limit | | Odpadové plyny | Celkové emisie2) | | TZL1) [mg/m3] | VOC [g/m2] | | Nové zariadenia | Jestvujúce zariadenia | | Va | Osobné automobily | ≤ 5 000 karosérií alebo > 3500 karosérií upevnených na podvozky | 3 | 90 alebo 1,5 kg/ks + 70 | 90 alebo 1,5kg/ks + 70 | | > 5 000 | 3 | 45 alebo 1,3 kg/ks +33 | 3) | 60 alebo 1,9 kg/ks + 41 | 3) | | 35 alebo 1 kg/ks + 26 | 35 alebo 1 kg/ks + 26 | | Va | Kabíny nákladných automobilov | £ 5 000 | 3 | 65 | 85 | | > 5 000 | 3 | 55 | 55, 753) | | Va | Dodávkové a nákladné automobily | ≤ 2 500 | 3 | 90 | 120 | | > 2 500 | 3 | 50,703) | 50, 903) | | Va | Autobusy, trolejbusy | ≤ 2 000 | 3 | 210 | 290 | | > 2 000 | 3 | 150 | 150, 2253) |
|
| Poznámky: |
| 1) Emisný limit pre TZL platí len pre proces striekania. |
| 2) Emisné limity pre celkové emisie sú vyjadrené ako hmotnosť VOC na m2 plochy z celkového povrchu výrobku s náterom použitým na jednu karosériu auta. |
| 3) Platí pre zariadenia so spotrebou organických rozpúšťadiel £ 200 t/rok, |
| 5.1.2 Výpočet veľkosti natretého povrchu |
| Plocha povrchu výrobku, ako vzťažnej veličiny pre emisný limit podľa bodu 5.1.1 je definovaná ako |
| a) plocha povrchu vypočítaná ako súčet celkovej plochy, na ktorú je nanesený elektroforézny náter, a plochy povrchu častí pripojených k výrobku v ďalších fázach procesu nanášania náteru, ktoré sú natierané tým istým náterom, alebo |
| b) celková plocha povrchu výrobku nanesená náterom v danom zariadení. |
| Povrch elektroforeticky nastriekanej plochy sa vypočítava podľa uvedeného vzťahu |
|  | | S | povrch elektroforeticky nastriekavanej plochy | | M | celková hmotnosť natretej karosérie | | D | priemerná hrúbka kovového plášťa | | Ρ | hustota kovového plášťa |
|
| Táto metóda sa použije aj pre iné časti pokryté náterom, ak sú vyrobené z plechu. |
| Na výpočet povrchu ostatných pridaných častí alebo celkovej plochy natretého povrchu v zariadení možno použiť počítačový model alebo inú ekvivalentnú metódu. |
| 5.2 Povrchová úprava cestných vozidiel (Vb) |
| Priemyselná alebo komerčná činnosť nanášania náterov a s tým súvisiaceho odmasťovania pri nanášaní |
| 1. pôvodných náterov v priemyselnej výrobe automobilov s kapacitou spotreby organických rozpúšťadiel < 15 t/rok, |
| 2. náterov na prívesy a návesy; klasifikované podľa osobitného predpisu30) ako kategórie O1, O2, O3 a O4, |
| 3. pôvodných náterov na cestné vozidlá alebo ich častí s použitím náterových látok určených na následnú povrchovú úpravu, ak sa táto činnosť vykonáva mimo pôvodnej výrobnej linky. |
| 5.2.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Činnosť Povrchová úprava vozidiel | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | | Odpadové plyny | Fugitívne emisie | | od | do | TZL1) [mg/m3] | TOC [mg/m3] | VOC [%] | | Vb | Priem. výroba automobilov | > 0,5 | < 15 | 3 | 502) | 25 | | Povrchová úprava vozidiel podľa druhého a tretieho bodu | > 0,5 | - |
|
| Poznámky: |
| 1) Emisný limit pre TZL platí len pre proces striekania. |
| 2) Emisný limit platí ako 15-minutová priemerná hodnota. |
| 5.3 Autoopravárenstvo (Vc) |
| 5.3.1 Podmienka prevádzkovania |
| V autolakovniach možno používať výlučne regulované výrobky podľa § 38 ods. 1 zákona, ktoré spĺňajú ustanovené hraničné hodnoty pre najvyšší obsah VOC podľa osobitného predpisu.21) Všeobecné emisné limity pre TZL a znečisťujúce látky 4. skupiny sa na tieto zariadenia neuplatňujú. |
| 6. NANÁŠANIE NÁTEROV NA NAVÍJANÉ PÁSY Z KOVOVÝCH MATERIÁLOV (VI) |
| Činnosť, pri ktorej sa na navíjaný pás z ocele, nehrdzavejúcej ocele, ocele s nanesenou vrstvou zliatiny medi alebo hliníka kontinuálne nanáša súvislý náter, ktorý vytvára na povrchu film alebo vrstvy. |
| 6.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Činnosť | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | Emisný faktor pre RP | | Odpadové plyny | Fugitívne emisie | | od | do | TZL1) [mg/m3] | TOC [mg/m3] | VOC [%] | VOC [kg/kg sušiny] | | VI | Kontinuálne natieranie pásov z kovových materiálov | > 0,6 | ≤ 25 | 3 | 50, 1502) | 10 | 0,45 | | > 25 | - | 3 | 50, 1502) | 5, | 0,3 |
|
| Poznámky: |
| 1) Emisný limit pre TZL platí len pre proces striekania. |
| 2) Platí pre zariadenia používajúce technológie na opätovné využitie regenerovaných organických rozpúšťadiel. |
| 7. POVRCHOVÁ ÚPRAVA DRÔTOV (VII) |
| Činnosť súvisiaca s poťahovaním kovových vodičov používaných napríklad na navíjanie cievok určených do transformátorov, motorov a pod. |
| 7.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Činnosť | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | | Celkové emisie1) | | VOC [g/kg] | | VII | Povrchová úprava drôtov s priemerom | < 0,1 mm | > 5 | 10 | | > 0,1 mm | > 5 | 5 |
|
| Poznámka: |
| 1) Podiel hmotnosti celkových emisií VOC a celkovej hmotnosti produktu. |
| 8. NANÁŠANIE LEPIDLA (VIII) |
| Činnosť, pri ktorej sa aplikuje lepidlo okrem nanášania lepidla a laminovania, ktoré je súčasťou tlačiarenských činností. |
| 8.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Činnosť | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | Emisný faktor pre RP | | Odpadové plyny | Fugitívne emisie | | od | do | TZL1) [mg/m3] | TOC [mg/m3] | VOC [%] | VOC [kg /kg sušiny] | | VIII | Nanášanie lepidla | Z | > 0,6 | £ 5 | 3 | 50, 1502) | - | - | | Z | > 5 | £15 | 3 | 50, 1502) | 25 | 1,2 | | > 15 | < 200 | 3 | 50, 1502) | 20 | 1 | | ≥ 200 | - | 3 | 50, 1002) | 15 | 0,8 |
|
| Poznámky: |
| 1) Emisný limit pre TZL platí len pre proces striekania. |
| 2) Platí pre zariadenia používajúce technológiu na opätovné využitie regenerovaných organických rozpúšťadiel. |
| 9. VÝROBA OBUVI (IX) |
| Činnosť na výrobu celej obuvi alebo častí obuvi. |
| 9.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Činnosť | Emisný limit | | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Celkové emisie1) | | VOC [g/pár obuvi] | | IX | Výroba obuvi | > 5 | 25 |
|
| Poznámka: |
| 1) Podiel hmotnosti celkových emisií a počtu vyrobených párov obuvi. |
| 10. VÝROBA NÁTEROVÝCH ZMESÍ, LAKOV, TLAČIARENSKÝCH FARIEB A LEPIDIEL (X) |
| Výroba uvedených konečných produktov a medziproduktov, ak sa vyrábajú na tom istom mieste zmiešaním farbív, živíc a adhéznych materiálov s organickými rozpúšťadlami alebo inými nosičmi vrátane procesu dispergovania a prípravných preddispergačných aktivít, vrátane úprav viskozity, farebných odtieňov a plnenia konečných produktov do obalov. |
| 10.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Činnosť | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | | Odpadové plyny | Fugitívne emisie1) | Celkové emisie2) | | od | do | TOC [mg/m3] | VOC [%] | VOC [%] | | X | Výroba náterových zmesí, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel | Z | > 5 | £ 1 000 | 150 | 5 | 5 | | > 1 000 | - | 150 | 3 | 3 |
|
| Poznámky: |
| 1) Emisný limit pre fugitívne emisie nezahŕňa množstvo organického rozpúšťadla predaného alebo expedovaného ako súčasť náterových zmesí. |
| 2) Podiel hmotnosti celkových emisií VOC a celkovej hmotnosti vstupu organického rozpúšťadla. |
| 11. VÝROBA FARMACEUTICKÝCH VÝROBKOV (XI) |
| Chemická syntéza, fermentácia, extrakcia, príprava a konečná úprava farmaceutických výrobkov a výroba medziproduktov, ak sa vyrábajú na tom istom mieste. |
| 11.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Činnosť | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | | Odpadové plyny | Fugitívne emisie1) | Celkové emisie2) | | od | do | TOC [mg/m3] | VOC [%] | VOC [%] | | XI | Výroba farmaceutických zmesí | > 5 | ≤ 50 | 20, 1503) | 5, 154) | 5, 154) | | > 50 | - | 20, 1503) | 5, 154) | 5, 154) |
|
| Poznámky: |
| 1) Emisný limit pre fugitívne emisie nezahŕňa množstvo organického rozpúšťadla predaného alebo expedovaného ako súčasť farmaceutických výrobkov v uzatvorených obaloch. |
| 2) Podiel hmotnosti celkových emisií VOC a celkovej hmotnosti vstupu organického rozpúšťadla. |
| 3) Platí pre zariadenia používajúce technológiu na opätovné využitie regenerovaných organických rozpúšťadiel. |
| 4) Platí pre jestvujúce zariadenia. |
| 12. VÝROBA A SPRACOVANIE GUMY (XII) |
| Miešanie, mletie, lisovanie, pretláčanie a vulkanizácia prírodného alebo syntetického kaučuku a pomocné činnosti súvisiace so spracovaním prírodného alebo syntetického kaučuku na hotové výrobky. |
| 12.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Činnosť | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | | Odpadové plyny | Fugitívne emisie1) | Celkové emisie2) | | od | do | TOC [mg/m3] | VOC [%] | VOC [%] | | XII | Výroba a spracovanie gumy | > 5 | £ 15 | 20, 1503) | 25 | 25 | | > 15 | - | 20, 1503) | 25 | 25 |
|
| Poznámky: |
| 1) Emisný limit pre fugitívne emisie nezahŕňa množstvo organického rozpúšťadla predaného alebo expedovaného ako súčasť náterových zmesí v uzatvorených obaloch. |
| 2) Podiel hmotnosti celkových emisií a celkovej hmotnosti vstupu organického rozpúšťadla. |
| 3) Platí pre zariadenia používajúce technológiu na opätovné využitie regenerovaných organických rozpúšťadiel. |
| 13. EXTRAKCIA RASTLINNÝCH OLEJOV A ŽIVOČÍŠNYCH TUKOV A RAFINÁCIA RASTLINNÝCH OLEJOV (XIII) |
| Činnosť, ktorá zahŕňa extrakciu rastlinných olejov zo semien a z ostatných rastlinných materiálov, spracovanie suchých zvyškov na výrobu krmiva, čistenie tukov a rastlinných olejov získaných zo semien, z rastlinných alebo zo živočíšnych materiálov. |
| 13.1 Podmienka prevádzkovania |
| 13.1.1 Odpadové plyny znečistené parami extrakčných činidiel je potrebné odviesť do zariadenia na regeneráciu rozpúšťadla. Ak nemožno regeneráciou odpadových plynov zabezpečiť dodržiavanie emisného limitu, treba použiť ako druhý stupeň termické alebo katalytické spaľovanie. |
| 13.1.2 V zásobníkoch surovín, medziproduktov a hotových výrobkov treba udržovať podtlak. |
| 13.1.3 Pri cirkulácii extrakčných činidiel treba používať tlakové čerpadlá, armatúry a potrubia, pri ktorých nedochádza k fugitívnym emisiám. |
| 13.2 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Činnosť | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | | XIII | Extrakcia rastlinných olejov, a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov z týchto materiálov | Celkové emisie1) | | VOC [kg/t] | | Živočíšny tuk | > 5 | 1,5 | | Ricín | > 5 | 3 | | Repkové semená | > 5 | 1 | | Slnečnicové semená | > 5 | 1 | | Sójové bôby (normálne drvenie) | > 5 | 0,8 | | Sójové bôby (biele vločky) | > 5 | 1,2 | | Ostatné semená a iný rastlinný materiál | > 5 | 32) | | Frakcionovanie okrem odglejovania | > 5 | 1,5 | | Odglejovanie (odstraňovanie živice z oleja) | > 5 | 4 |
|
| Poznámky: |
| 1) Podiel hmotnosti celkových emisií organického rozpúšťadla a celkovej hmotnosti spracovanej suroviny. |
| 2) Emisný limit pre celkové emisie pre zariadenia spracúvajúce rôzne druhy semien a iných rastlinných častí určí správny orgán individuálne s ohľadom na požiadavky najlepších dostupných techník. Všeobecné emisné limity pre prchavé znečisťujúce zlúčeniny sa neuplatňujú. |
| 14. IMPREGNÁCIA DREVA (XIV) |
| Činnosť súvisiaca s konzerváciou dreva. |
| 14.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Činnosť | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Emisný limit | | Odpadové plyny | Fugitívne emisie | Celkové emisie1) | | od | do | TOC [mg/m3] | VOC [%] | VOC [kg/m3] | | XIV | | >25 | ≤ 200 | 1002) | 45 | 11 | | > 200 | 1002) | 35 | 9 |
|
| Poznámky: |
| 1) Podiel hmotnosti celkových emisií a celkového objemu produktu. |
| 2) Neplatí pre zariadenia, kde sa používa na impregnáciu kreozot. |
| 14.2 Podmienky prevádzkovania a uplatňovanie emisných limitov pre zariadenia s podprahovou spotrebou rozpúšťadla |
| Ak ide o impregnáciu dreva v zariadení používajúcom organické rozpúšťadlá s kapacitou nižšou ako najnižšia prahová spotreba rozpúšťadla uvedená v bode 14.1 platia tieto požiadavky: |
| a) danú činnosť možno vykonávať výlučne s použitím regulovaných výrobkov podľa § 38 ods. 1 zákona, ktoré spĺňajú ustanovené hraničné hodnoty pre najvyšší obsah VOC podľa osobitného predpisu21) alebo |
| b) pre danú činnosť platia emisné limity pre prchavé organické zlúčeniny pre najnižšiu prahovú kapacitu podľa bodu 4.2. |
| 15. LAMINOVANIE DREVA A PLASTOV (XV) |
| Činnosť, pri ktorej sa spája drevo a/alebo plasty s cieľom výroby laminátov. |
| 15.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity |
| | Činnosť | Emisný limit | | Prahová spotreba rozpúšťadla [t/rok] | Celkové emisie1) | | VOC [g/m2] | | XV | Laminovanie dreva a plastov | > 5 | 30 |
|
| Poznámka: |
| 1) Podiel hmotnosti celkových emisií a celkovej plochy produktu. |
| V. REDUKČNÝ PLÁN |
| 1. Princíp redukčného plánu |
| Redukčný plán je súbor technických a organizačných opatrení na zníženie emisií prchavých organických zlúčenín, ktorý umožňuje znížiť emisie v takej miere, ktorá by sa dosiahla uplatnením emisných limitov určených v štvrtej časti tejto prílohy. |
| Na tento účel môže prevádzkovateľ zariadenia použiť akúkoľvek schému znižovania emisií vypracovanú pre konkrétne zariadenie za predpokladu, že nakoniec dosiahne rovnaké zníženie emisií. |
| Pri vypracovaní redukčného plánu treba zohľadniť tieto skutočnosti: |
| a) ak náhrada doposiaľ používaných látok a zmesí inými, s nižším obsahom organických rozpúšťadiel alebo bez rozpúšťadla, je ešte v štádiu vývoja; možno prevádzkovateľovi zariadenia predĺžiť lehotu na realizáciu redukčného plánu, |
| b) referenčný stav, ktorý zodpovedá množstvu emisií prchavých organických zlúčenín zo zariadenia, ak by sa nevykonali žiadne opatrenia na zníženie emisií. |
| 2. Návrh na vypracovanie redukčného plánu pri aplikácii náterov, lakov, lepidiel a tlačiarenských farieb |
| Nasledujúci redukčný plán je určený pre zariadenia a činnosti, pri ktorých možno predpokladať konštantný obsah sušiny tzn. neprchavého podielu v náterovej látke alebo zmesi, ktorý možno využiť na definovanie referenčného množstva. |
| Redukciu emisií možno dosiahnuť znížením priemerného obsahu organických rozpúšťadiel v celkovom vstupe alebo zvýšením účinnosti nanášania sušiny náterových látok, čím sa dosiahne zníženie celkových emisií prchavých organických zlúčenín za rok na úroveň cieľových emisií. |
| 3. Výpočet cieľových emisií |
| 3.1 Výpočet cieľových emisií podľa emisného faktora EFRP |
| Cieľové emisie sa vypočítajú ako celkové množstvo sušiny v použitých náterových látkach za rok vynásobené emisným faktorom EFRP podľa uvedeného vzťahu: |
| | T = EFRP x S | | T | cieľové emisie | [kg] | | S | celkové množstvo nanesenej sušiny za rok | [kg] | | EFRP | emisný faktor pre RP uvedený v časti IV pre predmetnú výrobu | [kg/kg sušiny] |
|
| Ak nasledujúca metóda nie je vhodná, správny orgán môže pre dané zariadenia povoliť alternatívny redukčný plán, ktorý spĺňa uvedené princípy v prvom bode. |
| 3.2 Výpočet cieľových emisií na základe referenčných ročných emisií |
| a) Určí sa celková hmotnosť sušiny nanesenej náterom, tlačiarenskou farbou, lakom alebo lepidlom za rok. |
| b) Referenčné ročné množstvo emisií sa vypočíta vynásobením celkového množstva sušiny príslušným faktorom K1. Orgán ochrany ovzdušia môže pre konkrétne zariadenia tieto faktory upraviť tak, aby odrážali preukázané zvýšenie účinnosti pri nanášaní sušiny. |
| | Činnosť | Faktor K1 | | Rotačná hĺbkotlač, flexografická tlač, laminovanie ako súčasť tlačiarenskej činnosti, lakovanie ako súčasť tlačiarenskej činnosti, impregnácia dreva, povrchová úprava textílií, tkanín, fólií a papiera, nanášanie lepidla | 4 | | Nanášanie náterov na pásy a zvitky; následná povrchová úprava vozidiel | 3 | | Nanášanie náterov na povrchy v kontakte s potravinami; nanášanie ochranných vrstiev na lietadlá a kozmické lode | 2,33 | | Rotačná sieťotlač, ostatné druhy povrchovej úpravy | 1,5 |
|
| c) Cieľové množstvo emisií sa získa vynásobením referenčného ročného množstva emisií faktorom K2 vyjadrenom v percentách |
| | Činnosť | Faktor K2 [%] | | Pre zariadenia podľa bodu 5.2 a na úrovni nižšej prahovej hodnoty štvrtého bodu pre činnosti IVa a IVb. | ELEF + 15 | | Ostatné zariadenia | ELEF + 5 |
|
| 3.3 Podmienka splnenia redukčného plánu |
| Redukčný plán je splnený, keď skutočné množstvo celkových emisií podľa ročnej bilancie rozpúšťadiel je menšie alebo sa rovná hodnote cieľovej emisie. Metodika výpočtu ročnej bilancie rozpúšťadiel je uvedená v šiestej časti tejto prílohy. |
| VI. POSTUP VYPRACOVANIA ROČNEJ BILANCIE ROZPÚŠŤADIEL |
| 1 . Cieľ vypracovania ročnej bilancie organických rozpúšťadiel |
| Bilancovanie organických rozpúšťadiel slúži na: |
| a) výpočet množstva emisií VOC, |
| b) preukázanie plnenia emisných limitov VOC pre fugitívne emisie, |
| c) preukázanie plnenia emisných limitov VOC pre celkové emisie, |
| d) preukázanie plnenia redukčného plánu, |
| e) preskúmanie ďalších možností zníženia emisií VOC, |
| f) poskytovanie informácií verejnosti o spotrebe organických rozpúšťadiel, o emisiách prchavých organických zlúčenín z organických rozpúšťadiel a plnení určených požiadaviek. |
| 2. Veličiny na vypracovanie ročnej bilancie rozpúšťadiel |
| | Vstupy organických rozpúšťadiel (I) [g, kg alebo t] | | I1 | Množstvo organických rozpúšťadiel alebo ich množstvo v zmesiach, ktoré boli zakúpené a ktoré sa používajú ako vstup do procesu za časové obdobie, za ktoré sa vypočítava hmotnostná bilancia. | | I2 | Množstvo organických rozpúšťadiel alebo ich množstvo v použitých zmesiach, ktoré boli recyklované a opätovne sa použijú ako vstup do procesu. Recyklované organické rozpúšťadlo sa započítava vždy, keď sa použije na danú činnosť. | | Výstupy organických rozpúšťadiel (O [g, kg alebo t] | | O1 | Emisie v odpadových plynoch. | | O2 | Úniky organických rozpúšťadiel do odpadových vôd, ktoré sa odvádzajú z procesu; ak sú odpadové vody čistené, je to potrebné pri výpočte O5 zohľadniť. | | O3 | Organické rozpúšťadlá, ktoré zostávajú ako znečistenie alebo zvyšky vo výrobkoch vychádzajúcich z procesu. | | O4 | Nezachytené emisie organických rozpúšťadiel uvoľnené do ovzdušia; všeobecne sa sem zahŕňa bežné vetranie miestností, pri ktorej vzduch z pracovného prostredia uniká do ovzdušia cez okná, dvere, vetracie alebo iné otvory. | | O5 | Straty organických rozpúšťadiel alebo organických zlúčenín spôsobené chemickými alebo fyzikálnymi reakciami (napríklad spálením alebo inou úpravou odpadových plynov alebo odpadových vôd, alebo ktoré sa zachytili, napríklad adsorpciou, ak neboli započítané do položiek O6, O7 alebo O8). | | O6 | Organické rozpúšťadlá obsiahnuté v zhromaždenom odpade. | | O7 | Organické rozpúšťadlá alebo organické rozpúšťadlá obsiahnuté v zmesiach, ktoré sa predali alebo sú určené na predaj ako komerčné výrobky. | | O8 | Organické rozpúšťadlá obsiahnuté v zmesiach, ktoré sa regenerovali na opätovné použitie, ak sa nepovažujú za vstup do procesu, a neboli už započítané v rámci položky O7. | | O9 | Úniky organických rozpúšťadiel iným spôsobom. |
|
| 3. Základné bilančné vzťahy |
| | Veličina | Bilančný vzťah [g, kg alebo t] | | C | Spotreba organických rozpúšťadiel | C = I1 - O8 | | I | Celkový vstup | I = I1 + I2 | | F | Fugitívne emisie | Nepriama bilancia | F = I1 - O1 - O5 - O6 - O7 - O8 | | Priama bilancia | F = O2 + O3 + O4 + O9 | | E | Celkové množstvo emisií | E = F + O1 |
|
| 4. Preukázanie plnenia požiadaviek na zníženie emisií na základe bilancie rozpúšťadiel |
| Na preukázanie plnenia požiadaviek na zníženie emisií sa vychádza z bilancie rozpúšťadiel pre danú činnosť, ktorá sa vypracuje podľa aktuálnych údajov každoročne. |
| 4.1 Emisný podiel fugitívnych emisií EHF [%] sa vypočíta ako percentuálny podiel množstva fugitívnych emisií a vstupného množstva organických rozpúšťadiel I podľa vzťahu: |
| EHF = (F / I) x 100 [%] |
| EHF – emisná hodnota fugitívnych emisií |
| F – fugitívne emisie sa zistia buď: |
| a) výpočtom: |
| fugitívne emisie sa zistia buď priamo alebo nepriamo podľa vzťahov uvedených v treťom bode, pričom F sa určí priamym meraním množstiev, ekvivalentnou metódou alebo ekvivalentným výpočtom napríklad použitím účinnosti zachytávania v rámci procesu, alebo |
| b) krátkym, ale zato kompletným súborom meraní, ktoré nie je treba opakovať, ak nedôjde k zmene alebo úprave technického vybavenia. |
| I – celkový vstup; zistí sa podľa vzťahu v treťom bode. |
| 4.2 Emisný podiel celkových emisií sa vypočíta ako percentuálny podiel množstva celkových emisií a množstva organických rozpúšťadiel ako celkový vstup alebo ako podiel množstva celkových emisií a množstva alebo veľkosti produkcie podľa toho, ako je ustanovený. |
| EHc= E/I x 100 [%] alebo EHc= E/P [g/kg, g/m2, kg/m3, kg/t alebo g/pár] |
| EHC – emisná hodnota celkových emisií |
| E – množstvo celkových emisií |
| I – celkový vstup; zistí sa podľa vzťahu v treťom bode |
| P – množstvo produktu napríklad párov obuvi |
| 4.3 Plnenie redukčného plánu sa preukazuje porovnaním vypusteného množstva celkových emisií s cieľovými emisiami. |
| |
| Príloha č. 7 k vyhláške č. 248/2023 Z. z.. |
| ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY PRE TECHNOLOGICKÉ ZARIADENIA |
| I. PALIVOVO – ENERGETICKÝ PRIEMYSEL |
| 1. ZARIADENIA NA SUŠENIE ALEBO INÉ TEPELNÉ ÚPRAVY, PRI KTORÝCH DOCHÁDZA K PRIAMEMU STYKU SPALÍN ALEBO PLAMEŇA S OHRIEVANÝM MÉDIOM – PRIAMY PROCESNÝ OHREV |
| 1.1 Platnosť podmienok prevádzkovania a emisných limitov |
| Podmienky prevádzkovania podľa bodu 1.2 a emisné limity podľa bodu 1.3 platia pre zariadenia všetkých kategórií stacionárnych zdrojov, ak nie je ďalej ustanovené inak. |
| 1.2 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 1.2.1 V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy možno spaľovať len plynné palivá, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry ≤ 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou sírnatosťou ≤ 0,5 g/MJ. |
| 1.2.2 Pri procese sušenia sa materiál nesmie priamo vsypávať do spaľovacieho priestoru bez predohriatia. Táto požiadavka platí pre zariadenia s vydaným povolením od 1. januára 2011. |
| 1.3 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 17 % objemu | | Zariadenie na sušenie alebo iné tepelné úpravy | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOx | CO | | Zariadenie s horákom inštalovaným priamo v sušiacom zariadení pri dávkovaní vlhkého materiálu priamo do oblasti horáka | Ak emisie závisia len od paliva a spôsobu spaľovania, EL sa uplatňuje podľa prílohy č. 4, okrem O2ref, ak pre predmetnú technológiu nie je v prílohách 5 až 7 uvedené inak. | 500 |
|
| 2. ZARIADENIE NA MLETIE ALEBO SUŠENIE UHLIA |
| 2.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Odpadové plyny z mletia a sušenia uhlia je potrebné odvádzať do spaľovacej komory kotla; ak to nie je možné, je potrebné emisie TZL obmedzovať iným spôsobom, pričom platí emisný limit uvedený v bode 2.2. |
| 2.2 Emisný limit |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | | Mlyn alebo sušiareň uhlia | 75 |
|
| 3. TRIEDENIE A ÚPRAVA UHLIA, BRIKETÁRNE |
| Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, - triedenie uhlia: suchý plyn - tepelná úprava: vlhký plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | TOC | | Triedenie a iná studená úprava uhlia | 30, 1001) | | | Tepelná úprava uhlia (briketárne, nízkoteplotná karbonizácia, sušenie) | 30, 1001) | 50 |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí pre zariadenia s povolením vydaným do 31. decembra 2013. |
| 4. VÝROBA KOKSU |
| 4.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 4.1.1 Vykurovanie koksárenských batérií |
| Hmotnostná koncentrácia H2S vo vykurovacom plyne nesmie prekročiť hodnotu 500 mg/m3. |
| 4.1.2 Príprava koksárenskej vsádzky |
| Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou. |
| 4.1.3 Plnenie koksovacích komôr |
| a) Plniace plyny je potrebné zaviesť do technologického plynu alebo do inej koksovacej komory, ak je taký odvod s ohľadom na ďalšie spracovanie surového dechtu možný. V opačnom prípade sa musia spaľovať. |
| b) Všetky otvory koksárenských batérií musia byť utesnené tak, že v uzavretom stave pri vizuálnej kontrole podiel dymiacich otvorov oproti celkovému počtu otvorov na koksovacej batérii nie je > 10 %. |
| 4.1.4 Vytláčanie koksu |
| Vytláčať možno len úplne skoksovanú vsádzku. Pri vytláčaní koksu sa musia odpadové plyny odviesť do odprašovacieho zariadenia. |
| 4.1.5 Chladenie koksu |
| 4.1.5.1 Pri budovaní nových zariadení na chladenie koksu musia byť použité procesy s nízkymi emisiami TZL. |
| 4.1.5.2 Výška veže pri využívaní mokrého chladenia koksu je najmenej 30 m. Veža musí byť vybavená odlučovaním, najmenej žalúziovým s účinným oplachovaním. |
| 4.1.6 Triediarne koksu |
| Zariadenia na drvenie a triedenie koksu sa musia odsávať a odprašovať. |
| 4.1.7 Chemické prevádzky koksární |
| a) Zariadenia chemických prevádzok musia byť zabezpečené proti únikom prchavých látok do ovzdušia. |
| b) Odpadové vody z priameho chladenia plynu nesmú byť v priamom styku s ovzduším. |
| c) Koksárenský plyn na výstupe z chemických prevádzok môže obsahovať ≤ 500 mg/m3 H2S. |
| d) Koksárenský plyn sa nesmie priamo vypúšťať do ovzdušia. |
| 4.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, - TZL: suchý plyn, - NOx: suchý plyn, O2ref: 5 % objemu, | | Časť zdroja, činnosť | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | NOX | | Príprava koksárenskej vsádzky | 101), 50 | | | Plnenie koksovacích komôr - odplyny zo spaľovania plniacich plynov | 101), 50 | | | Triediarne koksu | 101), 50 | | | Tmavosť dymu [stupeň Ringelmana] | | | Ohrev koksárenských batérií – dym z koksárenskej batérie | 2 | 500 | | Limitný emisný faktor TZL | | Vytláčanie koksu - celkové emisie | 0,035 kg/t koksu2) | | Chladenie koksu | - suché chladenie | 0,02 kg/t koksu2) | | - mokré chladenie | 0,05 kg/t koksu1),2) |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením od 1. januára 2011. |
| 2) Platí ako mesačná priemerná hodnota. |
| 5. SPLYŇOVANIE A SKVAPALŇOVANIE UHLIA, VÝROBA GENERÁTOROVÉHO PLYNU, SVIETIPLYNU, SYNTÉZNYCH PLYNOV |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Technológia | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | CO | H2S | NH3 | | Splyňovanie a skvapalňovanie uhlia, výroba generátorového plynu, svietiplynu, syntéznych plynov | 50 | 1 700 | 500 | 800 | 10 | 50 |
|
| 6. VÝROBA BIOPLYNU |
| Výroba bioplynu zahŕňa |
| a) poľnohospodárske bioplynové stanice – ide o spracovanie materiálov z poľnohospodárskej prvovýroby rastlinného pôvodu, napríklad cielene pestované plodiny, rastlinné odpady alebo pozberové zvyšky, alebo exkrementov z chovov hospodárskych zvierat, |
| b) priemyselné bioplynové stanice – ide o spracovanie vedľajších živočíšnych produktov (napríklad jatočných odpadov, krvi, tukov, mäsokostnej múčky) a iných biologicky rozložiteľných odpadov z rôznych priemyselných výrob (napríklad z potravinárskeho, chemického a farmaceutického priemyslu) alebo kalov z priemyselných čistiarní odpadových vôd, pričom spolu s týmito surovinami možno spracúvať aj materiály uvedené v písmenách a) a c), |
| c) komunálne bioplynové stanice – ide o spracovanie podielu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (napríklad odpad zo záhrad a parkov, odpad z kuchýň a jedální, odpad z domácností) alebo kalov z komunálnych čistiarní odpadových vôd, pričom spolu s týmito surovinami možno spracúvať aj materiály uvedené v písmene a). |
| 6.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 6.1.1 Nakladanie so surovinami, ktoré môžu byť zdrojom zápachu |
| 6.1.1.1 Priestory na príjem a dávkovanie surovín, ktoré môžu byť zdrojom zápachu, nádrže a priestory na ich skladovanie, dotriedenie, úpravu a homogenizačná nádrž musia byť uzavreté s účinným tesnením a emisie pachových znečisťujúcich látok musia byť odvádzané na čistenie alebo iné zneškodnenie. |
| 6.1.1.2 Ak je bioplynová stanica pridruženou činnosťou chovu hospodárskych zvierat, na skladovanie exkrementov z daného chovu platia požiadavky podľa šiestej časti bodu 9.1.3 tejto prílohy. |
| 6.1.1.3 Hygienizácia potrebná pri spracovaní určitých vedľajších živočíšnych produktov musí byť vykonávaná v uzavretých priestoroch zabezpečených proti úniku emisií pachových znečisťujúcich látok. |
| 6.1.2 Fermentácia |
| 6.1.2.1 Fermentačná nádrž musí byť plynotesná a hermeticky uzavretá. |
| 6.1.2.2 Fermentačná nádrž musí byť dimenzovaná na optimálne využitie podľa druhu a množstva spracúvanej suroviny na základe výpočtu objemového zaťaženia fermentora; objemové zaťaženie fermentora je množstvo organickej sušiny použitého substrátu (v kg alebo v t), ktoré je dodávané na 1 m3 reaktora za jeden deň. |
| 6.1.2.3 Fermentačný proces musí byť riadený a musí viesť k dostatočnému rozloženiu organických látok tak, že výsledný digestát je stabilizovaný produkt s nízkym podielom biologicky rozložiteľných organických látok bez zápachu. Prevádzkové parametre určené na fermentáciu podľa druhu suroviny musia zabezpečiť |
| a) optimálne objemové zaťaženie fermentora organickou sušinou podľa druhu suroviny, |
| b) správnu teplotu (mezofilný proces v rozsahu najmä 20 °C – 45 °C, termofilný proces najmä v rozsahu 45 °C – 75 °C), |
| c) dostatočnú zdržnú dobu na fermentáciu podľa druhu vstupných surovín a použitej technológie, |
| d) ak ide o spracovanie vedľajších živočíšnych produktov, požiadavky podľa osobitného predpisu.31) |
| 6.1.2.4 Pri zmene surovín sa na základe výsledkov skúšobnej alebo overovacej prevádzky prehodnotia prevádzkové parametre vrátane zdržnej doby a kapacity fermentačnej nádrže vzhľadom na odporúčané objemové zaťaženie fermentora. |
| 6.1.3 Nakladanie s výstupmi |
| Bioplyn |
| 6.1.3.1 Primárne opatrenie na zníženie obsahu zlúčenín síry v bioplyne ešte pred jeho spaľovaním musí byť zabezpečené, ak je to nákladovo primerané k environmentálnemu prínosu. |
| 6.1.3.2 Pri spaľovaní bioplynu na poľnom horáku platia požiadavky ustanovené v šiestej časti ôsmom bode. |
| Fermentačné zvyšky, ktoré môžu byť zdrojom zápachu |
| Fermentačné zvyšky sú digestát, ktorý zahŕňa separát (tuhý podiel digestátu) a fugát (tekutý podiel digestátu). |
| 6.1.3.3 Skladovací priestor na fermentačné zvyšky, ktoré môžu byť zdrojom zápachu, musí byť uzavretý a účinne utesnený alebo zakrytovaný a emisie pachových znečisťujúcich látok odvádzané na čistenie alebo iné zneškodnenie. |
| 6.1.3.4 Kapacita skladovacieho priestoru na fermentačné zvyšky musí pokryť najmenej štvormesačnú produkciu digestátu. Do tejto kapacity sa nezarátava časť digestátu, ktorý sa bezodkladne ďalej spracúva, napríklad fugát odvádzaný na čistenie odpadových vôd. |
| 6.1.3.5 Ak bioplynová stanica je v rámci jedného priemyselného areálu spojená s výrobou a spaľovaním alebo spoluspaľovaním energokompostu získaného z digestátu, o dostatočnej skladovacej kapacite rozhodne orgán ochrany ovzdušia podľa § 44 ods. 2 písm. a) zákona. |
| 6.1.4 Dávkovanie a prečerpávanie surovín a fermentačných zvyškov, ktoré môžu byť zdrojom zápachu |
| 6.1.4.1 Pri nakládke a vykládke surovín alebo fermentačných zvyškov musia byť vykonané technicky dostupné opatrenia na obmedzovanie zápachu v čo najväčšom rozsahu. |
| 6.1.4.2 Zariadenia na dávkovanie surovín a odber fermentačných zvyškov musia byť v uzatvorenom priestore s účinným tesnením a emisie pachových znečisťujúcich látok odvádzané na čistenie, recirkuláciu pár alebo iné zneškodnenie. Výnimkou môže byť len čas nevyhnutne potrebný na dávkovanie tuhých materiálov do zariadenia a na jeho vyprázdnenie. |
| 6.1.4.3 Ak ide o tekuté látky v nehermetizovanej nádrži, musia byť dávkované alebo prečerpávané do nádrže podhladinovo. |
| 6.1.4.4 Hadice na prečerpávanie kvapalných surovín musia mať automatické uzatváranie pri rozpájaní. |
| 6.1.5 Preprava zapáchajúcich materiálov |
| 6.1.5.1 Suroviny a fermentačné zvyšky, ktoré môžu byť zdrojom zápachu, možno prepravovať len v transportnej nádobe, uzavretom kontajneri alebo prekryté tak, že nedochádza k úniku pachov prepravovanej látky. |
| 6.1.5.2 Prostriedok použitý na prepravu musí byť bezodkladne po použití vyčistený tak, aby nebol zdrojom zápachu; požiadavka na bezodkladné vyčistenie sa vzťahuje aj na surovinami a fermentačnými zvyškami znečistenú manipulačnú plochu a dopravnú cestu. |
| 6.1.5.3 Čistenie a dezinfekciu prostriedkov použitých na prepravu možno vykonávať len na spevnenej ploche. Odpadová voda sa musí odvádzať na čistenie alebo použiť v procese fermentácie. |
| 6.1.6 Obmedzovanie zápachu |
| 6.1.6.1 Prevádzka bioplynovej stanice musí mať prijaté účinné technicko-organizačné opatrenia na elimináciu zápachu v čo najväčšom rozsahu pri bežnej prevádzke aj pri havarijných a poruchových stavoch. Opis prijatých opatrení na obmedzovanie zápachu musí byť súčasťou prevádzkového poriadku. |
| 6.1.6.2 Únik pachových znečisťujúcich látok do ovzdušia musí byť pravidelne monitorovaný a výsledky monitorovania zaznamenávané. |
| 6.1.6.3 Ak skladovanie digestátu alebo jeho aplikácia na pôdu spôsobuje v okolí intenzívny zápach, znamená to, že fermentačný proces nie je dostatočne kvalitný. Vtedy sa musí prehodnotiť technologický proces fermentácie, najmä upraviť skladbu surovín, znížiť objemové zaťaženie reaktora organickou sušinou, predĺžiť zdržnú dobu fermentácie, hermetizovať skladové priestory, zabezpečiť účinnejšie čistenie emisií pachových znečisťujúcich látok a striktne dodržiavať pracovnú disciplínu. |
| 6.1.6.4 Vyššiu stabilitu digestátu pri spracovaní živočíšnych zvyškov možno dosiahnuť viacstupňovou fermentáciou. |
| 6.1.6.5 Čistením vzdušniny s pachovými znečisťujúcimi látkami sa rozumie odstraňovanie pachových znečisťujúcich látok zo vzdušniny v biofiltri alebo iným účinným odlučovaním. Zneškodnením sa rozumie ich spaľovanie napríklad v kogeneračnej jednotke alebo na poľnom horáku. |
| 6.1.6.6 Činnosť biofiltra musí byť kontinuálna. |
| 6.1.6.7 Voda z procesu – fugát – musí byť zachytávaná a, ak je to možné, opätovne využívaná v procese alebo odvádzaná na čistenie. |
| 6.1.6.8 Musia byť vykonané opatrenia na zabránenie priesakov odpadovej vody a iných kvapalných odpadov do pôdy. |
| 6.1.6.9 Aplikácia a zapracovanie digestátu (ako sekundárneho zdroja živín) do pôdy podľa požiadaviek ustanovených v šiestej časti bode 10.5. |
| 6.1.7 Výnimky z uplatňovania technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania |
| Povoľujúci orgán môže z požiadaviek ustanovených v bodoch 6.1.1.1, 6.1.3.3, 6.1.4.1, 6.1.4.2 a 6.1.6.1 povoliť v súlade s § 44 ods. 2 písm. c) zákona časovo ohraničenú výnimku, ak súčasne |
| 1. technicky nie je možné dané opatrenie realizovať vzhľadom na technologické a priestorové požiadavky, pričom ich realizácia by si vyžadovala neprimerané ekonomické náklady zhľadom k environmentálnemu prínosu, |
| 2. nie sú zdrojom zápachu obťažujúcim najbližšie citlivé receptory a predmetom opakovaných podnetov resp. sťažností. |
| Udelená výnimka musí byť preskúmaváná v pravidelných intervaloch jedenkrát za päť rokov alebo ak je to potrebné v kratšom intervale. |
| II. VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV |
| 1. ÚPRAVA ŽELEZNEJ RUDY |
| Príprava vsádzky pre aglomeráciu, aglomerácia, chladenie, drvenie, triedenie a manipulácia s aglomerátom. |
| 1.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou. |
| 1.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn - aglomerácia, praženie a peletizácia: O2 ref: 19 % objemu - pre PCDD + PCDF pri aglomerácii: O2 ref: 16 % objemu | | Pre znečisťujúce látky 2. skupiny a znečisťujúce látky 5. skupiny 1. podskupiny sa uplatňujú všeobecné emisné limity. | | Peletizácia: Ak nemožno hodnotu emisného limitu vyjadreného ako hmotnostná koncentrácia SOX dosiahnuť bez odsírenia, platí stupeň odsírenia. | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SOX | NOX | CO | Hg | PCDD + PCDF [ng TEQ/m3] | | Príprava vsádzky pre aglomeráciu | 50 | | | | | | | Aglomerácia | 501), | 400 1 0002) | 400 | 6 000 8 0003) | 1 | 0,5 | | Peletizácia vrátane magnetizačného praženia | 15 | 2 500 | | | | | | Manipulácia s pražencom: drvenie, mletie, triedenie a sušenie | 20 | | | | | | | Limitný emisný faktor TZL4) | | Peletizácia vrátane triedenia, drvenia, sušenia | 40 g/t vyrobených peliet | | Stupeň odsírenia | | Peletizácia | 40 % |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia s kapacitou:
> 150 t/d aglomerátu pre železnú rudu alebo koncentrát,
> 30 t/d aglomerátu pre praženie rudy s obsahom Cu, Pb alebo Zn alebo pre akékoľvek spracovanie rudy s obsahom Au a Hg; |
| 2) Platí pri spracúvaní sulfidických rúd. |
| 3) Platí pri spracúvaní karbonátových rúd. |
| 4) Platí ako ročná priemerná hodnota. |
| 2. VÝROBA SUROVÉHO ŽELEZA, VYSOKÉ PECE |
| Tento bod zahŕňa požiadavky na výrobu železa z prvotných alebo druhotných surovín vrátane kontinuálneho liatia. |
| 2.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 2.1.1 Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku je potrebné podľa technických možností a s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním alebo hermetizáciou zariadenia. |
| 2.1.2 Vysokopecné plyny musia byť energeticky využívané. Ak využívanie vysokopecných plynov nie je možné z dôvodu bezpečnosti, ako aj v núdzových prípadoch, musia byť odvádzané na poľný horák. |
| 2.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn - ohrievače vetra: O2ref: 7 % objemu | | Pre znečisťujúce látky 2. skupiny a znečisťujúce látky 5. skupiny 1. podskupiny sa uplatňujú všeobecné emisné limity. | | Časť zdroja, činnosť | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SOX | NOX | CO | | Doprava a manipulácia s vysokopecnou vsádzkou | 50 | | | | | Ohrievače vetra (kaupre) | ≤ 2,5 t/h | 50 | 2 500 | 400 | 4 000 6 0001) | | > 2,5 t/h | 10 | | Odlievanie | 50 | | 400 | | | Emisný limit PCDD + PCDF | | Recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín | ustanovené požiadavky2) |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. augusta 2009. |
| 2) Platia pre vymedzené zariadenie podľa osobitného predpisu.26) |
| 3. VÝROBA OCELE |
| 3.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 3.1.1 Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia. |
| 3.1.2 Konvertorový plyn a ostatné odpadové plyny s obsahom CO treba podľa možnosti zachytávať na ďalšie využitie alebo zneškodniť spaľovaním. Ak sa odpadové plyny privádzajú na dodatočné spaľovanie správny orgán určí podmienky spaľovania, najmä účinnosť spaľovania, hmotnostnú koncentráciu CO, teplotu spaľovania a potrebnú zdržnú dobu. |
| 3.1.3 Pri delení ťažkého kovového odpadu na vsádzku rezaním kyslíkom treba podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov odpadové plyny odvádzať na odprášenie. |
| 3.1.4 Odpadové plyny s obsahom prachu je potrebné zachytávať v mieste vzniku, napríklad pri plnení a vyprázdňovaní konvertoru, doplňovaní surového železa, odtruskovaní, pri úprave surovej ocele a odvádzať na odprášenie. Pri doplňovaní surového železa možno obmedziť vznik odpadových plynov inertizáciou prostredia, napríklad atmosférou CO2. |
| 3.1.5 Konvertorový plyn musí byť energeticky využívaný. Ak nemožno konvertorový plyn využiť z bezpečnostno-technických dôvodov a núdzových prípadoch, je potrebné ho spaľovať na poľnom horáku. |
| 3.1.6 Odpadové plyny z elektrických oblúkových pecí je potrebné zachytávať primárne priamo z otvoru veka pece a sekundárne z priestoru haly pri vsádzke, tavení a odpichu a odvádzať na čistenie. Odfiltrovaný prach je potrebné v najväčšej miere využiť. |
| 3.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Pre skupinu znečisťujúcich látok: 2. skupina 1. podskupina 0,2 mg/m3 2. skupina 2. podskupina 1,0 mg/m3 2. skupina 3. podskupina 5,0 mg/m3 5. skupina 1. podskupina 0,1 mg/m3 Podiel jednolivých znečisťujúcich látok v danej podskupine sa zisťuje v inetrvale jedenkrát za 3 roky. | | Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre TZL pred spaľovaním. | | Časť zdroja, činnosť | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SOX | NOX | CO | PCDD + PCDF [ng TEQ/m3] | | Doprava a manipulácia so vsádzkou alebo produktom a delenie kovového odpadu rezaním kyslíkom | 50 | | | | | | Kyslíkové konvertory1) | 30, 502) | | | | | | Nistejové pece s intenzifikáciou kyslíkom | 50 | 400 | 400 | | | | Elektrické oblúkové pece | ≤ 2,5 t/h | 15, | | 400 | 1 000 | - | | > 2,5 t/h | 5, 153), | 0,54) | | Elektrické indukčné pece | 5, 153) | | 400 | 1 000 | | | Panvové pece | 50 | | 400 | 1 000 | | | Limitný emisný faktor CO5) | | Kyslíkové konvertory | 8 kg/t tekutej ocele | | Nistejové pece | 16 kg/t tekutej ocele | | Emisný limit PCDD + PCDF | | Recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín | ustanovené požiadavky6) |
|
| Poznámky: |
| 1) Emisné limity pre TZL platia v konvertorovom plyne na výstupe z odprašovacieho zariadenia. Pre energetické využitie konvertorového plynu platia emisné limity ustanovené v prílohe č. 4 tretej časti 4. bode a štvrtej časti druhý bod podľa MTP zariadenia. |
| 2) Platí pre odlučovanie mokrou cestou (napríklad elektrostatický lapač so zmáčaním alebo práčka vzduchu) pre zariadenia uvedené do prevádzky do 8. marca 2012. |
| 3) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2013. |
| 4) Platí pre sekundárnu výrobu ocele. |
| 5) Platí ako ročná priemerná hodnota. |
| 6) Platia pre vymedzené zariadenie podľa osobitného predpisu.26) |
| 4. ZLIEVARENSKÉ TECHNOLÓGIE |
| 4.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 4.1.1 Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností a s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia. |
| 4.1.2 Organické plyny a pary vznikajúce pri výrobe jadier a foriem je potrebné odsávať a zachytávať. |
| 4.2 Emisný limit |
| 4.2.1 Pri používaní fenolformaldehydovej živice pri výrobe jadier správny orgán určí emisný limit pre fenol a formaldehyd. |
| 4.2.2 Pre recykláciu alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín platí emisný limit pre PCDD + PCDF podľa požiadaviek osobitného predpisu.26) |
| 5. VÝROBA LIATINY |
| 5.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 5.1.1 Emisie znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku je potrebné podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia, využívaním alebo spaľovaním CO. |
| 5.1.2 Ak sa odpadové plyny privádzajú na dodatočné spaľovanie, správny orgán určí podmienky spaľovania, najmä účinnosť spaľovania, hmotnostnú koncentráciu CO, teplotu spaľovania a potrebnú zdržnú dobu. |
| 5.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Časť zdroja, činnosť | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | NOX | CO | HF | | Doprava a manipulácia so vsádzkou alebo produktom1) | 20, 502) | | | | | Elektrické oblúkové pece | 20 | 400 | 1 000 | | | Elektrické indukčné pece | 20, 502) | | | | | Kuplové pece | 20 | 1 000 | 1 0003) | | | Rotačné bubnové pece | plynné palivá | 20 | 400 | 200 | | | kvapalné palivá | 20, 302) | 400 | 300 | | | Elektrické pretavovanie trosky | 20 | | | 1 | | Emisný limit PCDD + PCDF | | Recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín | ustanovené požiadavky4) |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí vrátane ostatných technologických uzlov, ako sú úpravárenské zariadenia, výroba foriem a jadier, odlievanie, vytĺkanie foriem, čistenie odliatkov, dokončievacie činnosti. |
| 2) Platí pre zariadenia s kapacitou výroby ≤ 20 t/d. |
| 3) Platí pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom. |
| 4) Platia pre vymedzené zariadenie podľa osobitného predpisu.26) |
| 6. HUTNÍCKA DRUHOVÝROBA |
| 6.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2ref: 5 % objemu | | Technológia | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | CO | | Valcovne | 20, 501) | 5002) | 400 | 800 | | Drôtovne, kováčovne | 50 | 5002) | 400 | 800 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia, v ktorých nemôžu byť použité rukávové filtre pre vlhkosť odpadových plynov. |
| 2) Pre ohrievacie pece spaľujúce ZP sa emisný limit pre SO2 neuplatňuje. |
| 7. VÝROBA A SPRACOVANIE NEŽELEZNÝCH KOVOV A FEROZLIATIN |
| Ustanovenia tohto bodu sa netýkajú výroby a spracúvania ortuti a hliníka. |
| 7.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia. |
| 7.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Časť zdroja, činnosť | Emisný limit [mg/m3] | | TZL1) | SOX | NOX | | Doprava a manipulácia so surovinou alebo produktom | 20 | | | | Pecné agregáty vrátane pecí typu Imperial Smelting | Výroba olova | 52), 10 | | 400 | | Výroba medi a zinku | 20 | 1 5003) | 400 | | Ostatné výroby | 20 | | 400 | | Pretavovanie a odlievanie neželezných kovov a zliatin | 10 | | 400 | | Emisný limit PCDD + PCDF | | Recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín | ustanovené požiadavky4) |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí ako denná priemerná hodnota. |
| 2) Platí pre zariadenia, ktoré dosahujú prahovú kapacitu pre výroby z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými procesmi s kapacitou spracovania kovu; pre primárne zariadenia ≥ 30 t/d, pre sekundárne zariadenia ≥ 15 t/d. |
| 3) Platí pre spracovanie odplynov na H2SO4 pri výrobe Cu, pri zabezpečení opatrení na obmedzenie emisií SO3. |
| 4) Platia pre vymedzené zariadenie podľa osobitného predpisu.26) |
| 8. VÝROBA FEROZLIATIN ELEKTROTERMICKÝMI A METALOTERMICKÝMI POSTUPMI |
| 8.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Technológia | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | | Výroba ferozliatin elektrotermickými a metalotermickými postupmi | 5 |
|
| 9. VÝROBA ORTUTI |
| 9.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Technológia | Emisný limit [mg/m3] | | TZL1) | As | Hg | Sb + Cu | | Výroba ortuti na báze tetraedritových koncentrátov | 20 | 4 | 7 | 19 |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí ako denná priemerná hodnota. |
| 10. VÝROBA HLINÍKA |
| 10.1 Podmienky prevádzkovania |
| 10.1.1 Zariadenie na výrobu hliníka z druhotných surovín |
| 10.1.1.1 Na úpravu taveniny sa nesmie používať hexachlóretán. |
| 10.1.1.2 V zariadeniach možno spaľovať len ZP, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry ≤ 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou sírnatosťou ≤ 0,5 g/MJ. |
| 10.1.2 Zariadenia na výrobu hliníka z rúd elektrolytickými s predleptanými diskontinuálnymi anódami s vydaným povolením od 1. januára 2011elektrolytické pece musia byť uzavreté. Otváranie pecí a počet anódových efektov je potrebné obmedziť, pričom prevádzka elektrolytických pecí musí byť čo najviac automatizovaná. |
| 10.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL1) | SOX | NOX | HF | | Elektrolýza | odpadový plyn odsávaný z elektrolyzérov | 20 | | | 2 | | odsávanie z výrobných priestorov | | | | 1 | | Výroba Al2O3 | všetky činnosti | 201) | | | | | Výroba uhlíkatých elektród | rotačné pece s využitím tepla spalín | 50 | 400 | 1 300 | | | rotačné pece bez využitia tepla spalín | 50 | 400 | 1 800 | | | Pretavovanie a odlievanie hliníka | 10 | | 5002) | | | Technológia | Limitný emisný faktor1) | | TZL | HF | | Elektrolýza vrátane odsávania výrobných priestorov | 5 kg/t hliníka | 0,5 kg/t hliníka | | Emisný limit PCDD + PCDF | | Recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín | ustanovené požiadavky3) |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí ako denná priemerná hodnota. |
| 2) Platí pre rotačné bubnové pece s kyslíkovo palivovými horákmi. |
| 3) Platia pre vymedzené zariadenie podľa osobitného predpisu.26) |
| 11. ŽIAROVÉ NANÁŠANIE OCHRANNÝCH POVLAKOV KOVOV |
| 11.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Odpadové plyny zo žiarového zinkovania musia byť od pozinkovacích vaní odvádzané na čistenie s ohľadom na typ zinkového kúpeľa, technické možnosti a primeranosť nákladov k environmentálnemu prínosu. |
| 11.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, - SOX, NOX: O2ref: 5 % objemu - Zn: O2 ref: 19 % objemu (platí len na priamy ohrev) | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | SOX | NOX | Zn | | Žiarové pozinkovanie | 8001) | 400, 8002) | 10 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu. |
| 2) Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu. |
| 12. ZARIADENIE PRE POVRCHOVÚ ÚPRAVU KOVOV |
| Tento bod sa uplatňuje na zariadenia s použitím chemických a elektrolytických postupov, ako je morenie, leptanie, leštenie, pasivácia, brunírovanie, galvanizovanie a iné technológie, okrem úprav s použitím organických rozpúšťadiel a práškového lakovania. |
| 12.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Povrchové úpravy | Emisný limit [mg/m3] | | HCl | | Povrchové úpravy s použitím HCl | 10, 301) |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 1. septembra 2009. |
| 13. ČISTENIE NÁRADIA, NÁSTROJOV ALEBO INÝCH KOVOVÝCH PREDMETOV TERMICKÝMI POSTUPMI |
| 13.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn, O2ref: 11 % objemu | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TOC | | Termické procesy okrem koncového spaľovania | 20 |
|
| III. VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV |
| 1. VÝROBA CEMENTU |
| 1.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 1.1.1 Všetok sypký slinovací materiál musí byť skladovaný v silách alebo v uzavretých priestoroch. |
| 1.1.2 Odpadové plyny zo síl je potrebné odsávať a odvádzať na odprášenie. |
| 1.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, Pece: O2ref: 10 % objemu | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOx | | Všetky činnosti vrátane mletia a chladenia | 20 | | | | Výpal slinku | 20 | 400 | 500, 8001) | | Limitný emisný faktor TZL2) | | Všetky činnosti | 1,5 kg/t vypáleného slinku |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre dlhé rotačné pece a pece LEPOL povolené do 31. decembra 2013 s kapacitou vyrobeného slinku, ak ide o rotačné pece > 500 t/d alebo ostané pece > 50 t/d. |
| 2) Platí ako mesačná priemerná hodnota. |
| 2. VÝROBA VÁPNA |
| 2.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Suchý spôsob výroby: štandardné stavové podmienky, suchý plyn, Vypaľovacie pece: O2ref: 11 % objemu | | Mokrý spôsob výroby: štandardné stavové podmienky - vypaľovacie pece: suchý plyn, O2 ref: 11 % objemu, - hydrátor vápna: vlhký plyn - ostatné časti zdroja: suchý plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | NOX | CO [% objemu] | | Všetky činnosti vrátane mletia, chladenia | 201), 502) | | | | Vypaľovacie pece | 201), 502) | 1 500 | 43) | | Výroba zrážaného CaCO3 | | 1 5004) | | | Limitný emisný faktor TZL5) | | Všetky činnosti vrátane hydrátora vápna | 1,5 kg/t vypáleného vápna |
|
| Poznámky: |
| 1) Z dôvodu vysokého merného odporu na odlučovacom zariadení môže správny orgán povoliť emisný limit pre TZL ≤ 30 mg/m3. |
| 2) Platí pre výrobu vápna v celulózkach |
| 3) Platí pri výrobe vápna v šachtových peciach spaľujúcich tuhé fosílne palivo. |
| 4) Platí pre proces, v ktorom sa využíva odpadový plyn z pece na vápno. |
| 5) Platí ako mesačná priemerná hodnota. |
| 3. VÝROBA OXIDU HOREČNATÉHO Z MAGNEZITU A BÁZICKÝCH ŽIARUVZDORNÝCH MATERIÁLOV |
| 3.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 3.1.1 Pri vypaľovaní slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových plynov a pri vypaľovaní žiaruvzdorných tvárnic možno použiť kvapalné palivá s obsahom síry ≤ 1 % hmotnosti. |
| 3.1.2 Pri používaní plastifikátorov s obsahom síry > 0,18 % hmotnosti je potrebné využiť všetky dostupné riešenia na použitie plastifikátorov s menším obsahom síry ako uvedená hodnota zodpovedajúca možnostiam najlepšej dostupnej techniky. |
| 3.1.3 Odpadové plyny z procesu sušenia tvárnic pred vypaľovaním je potrebné spaľovať. |
| 3.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, Pece na výpal slinku: O2ref: 10 % objemu
Výroba žiaruvzdorných tvárnic: O2ref: 18 % objemu | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | | Všetky činnosti a všetky suroviny | 30, 501) | | | | Výroba slinku | | Výpal slinku z primárnych magnezitových surovín | 30, 501) | 400 | 1 500 | | Výpal slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových plynov | 30, 501) | - | 1 500 | | Výroba žiaruvzdorných tvárnic | | Sušenie tvárnic pred vypaľovaním | 30, 501) | | | | Vypaľovanie žiaruvzdorných tvárnic | 30, 501) | 500, 1 5002 ) | 1 500 | | Limitný emisný faktor TZL3) | | Všetky činnosti a všetky suroviny | 1,5 kg/t vypáleného magnezitu |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31.decembra 2012. |
| 2) Platí pri použití plastifikátorov s obsahom síry > 0,18 % hmotnosti. |
| 3) Platí ako mesačná priemerná hodnota. |
| 4. OBAĽOVNE BITÚMENOVÝCH ZMESÍ A MIEŠIARNE BITÚMENOV |
| 4.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 4.1.1 Pri výrobe bitúmenových zmesí sa nesmie používať kvapalné palivo s obsahom síry > 1 % alebo tuhé palivo s mernou sírnatosťou > 0,5 g/MJ. |
| 4.1.2 Odpadové plyny s obsahom organických látok z bitúmenových zmesí napríklad od miešačky a z dopravníkov je potrebné odvádzať do zariadenia na znižovanie emisií organických látok (napríklad termická oxidácia, adsorpcia na aktívnom uhlí) alebo na spaľovanie do sušiaceho bubna. |
| 4.1.3 Pri procese sušenia kameniva sa materiál nesmie priamo vsypávať do spaľovacieho priestoru bez predohriatia. |
| 4.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 17 % objemu | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | CO | TOC | | Technológia, priamy procesný ohrev | 30, 501) | podľa časti I. bodu 1.3 | podľa časti I. bodu 1.3 | 500 | 50 |
|
| Poznámka: |
| 1) Pre zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001. |
| 5. VÝROBA SKLA, SKLÁRSKYCH VÝROBKOV VRÁTANE SKLENÝCH VLÁKEN |
| Požiadavky platia pre výrobu skla, sklárskych výrobkov a sklených vláken vrátane pretavovania z polotovarov a črepov. |
| 5.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, - kontinuálne taviace agregáty: O2ref: 8 % objemu, - diskontinuálne taviace agregáty: O2ref: 13 % objemu | | Pri vykurovaní zmesou paliva a kyslíka správny orgán určí podmienky platnosti emisných limitov individuálne. | | Pri elektrickom vykurovaní taviacich pecí správny orgán určí emisné limity pre SO2 a NOx individuálne. | | Emisné limity pre ťažké kovy sa uplatňujú ako ustanovená hodnota hmotnostného toku, alebo hmotnostnej koncentrácie. | | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX1) | Σ ťažkých kovov | HF | HCL | | As, Cr,Cd, Co, Ni, Se | Sb,Sn,Mn, Cu, Pb, V | | Výroba skla, sklárskych výrobkov a sklených vláken vrátane pretavovania | 202) 303) | 5004) 1 7505) | 1 6006) 2 5007) 1 1008) | 1 | 5 | 7 | 30 | | Hmotnostný tok [kg/h] | | | | 0,005 | 0,025 | | |
|
| Poznámky: |
| 1) Pri nitrátovom čerení hmotnostná koncentrácia NOx nesmie prekročiť dvojnásobok uvedených hodnôt. |
| 2) Platí pre kontinuálne taviace agregáty s produkciou ≥ 20 t/deň. |
| 3) Platí pre taviace agregáty s produkciou < 20 t/deň. |
| 4) Platí pre ZP. |
| 5) Platí pre generátorový plyn. |
| 6) Platí pre rekuperatívne kontinuálne taviace agregáty. |
| 7) Platí pre regeneratívne kontinuálne taviace agregáty. |
| 8) Platí pre diskontinuálne taviace agregáty. |
| 6. ZARIADENIA NA TAVENIE MINERÁLNYCH LÁTOK VRÁTANE SPRACOVANIA TAVENINY |
| 6.1 Tavenie minerálnych látok – emisné limity |
| | Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Kuplové pece: - O2 ref: 8 % objemu | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | CO | HF | H2S | | Manipulácia so vsádzkou doprava | 30, 501) | | | | | | | Kuplové pece, ak sa používa surovina | | Len prírodný kameň alebo zmes kameňov | 30, 751), 1002) | 600 | 500 3503) | 1 000 | 5 | 5 | | MVTK < 45 % hmot. | 30, 751), 1002) | 1 100 | 500 3503) | 1 000 | 5 | 5 | | MVTK ≥ 45 % hmot. a pri kompletnej recyklácii odfiltrovaného prachu | 30, 751), 1002) | 1 500 | 500 3503) | 1 000 | 5 | 5 |
|
| Poznámky: |
| MVTK - obsah minerálne viazaného tvarovacieho kameniva v zmesi |
| 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2012. |
| 2) Platí pre pece s vydaným povolením do 31. decembra 2012 s taviacim výkonom < 10 t/h. |
| 3) Platí pre termické dopaľovanie odpadových plynov. |
| 6.2 Usadzovanie, vytvrdzovanie a sušenie minerálnych a sklených vláken s organickými spájadlami – emisné limity |
| | Podmienky platnosti emisných limitov | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Emisný limit pre SO2 sa uplatňuje buď ako ustanovená hodnota hmotnostného toku, alebo hmotnostnej koncentrácie. | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | S Fenol a formaldehyd | NH3 | | Zberná komora | 30, 501) | 100 | 250 | 30 | 802) | | Vytvrdzovacia komora | 30, 501) | 100 | 250 | 30 | 653) | | Píla a ostatné zariadenia | 20 | - | - | 204) | - | | Hmotnostný tok [kg/h] | | Zberná komora, vytvrdzovacia komora | | 5 | | | |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2012. |
| 2) Platí pre nanášanie vrstiev na tkaninu. |
| 3) Platí pre impregnáciu a sušenie. |
| 4) Platí pre zariadenia s vydaným povolením od 1. januára 2011. |
| 7. ZARIADENIA NA VYPAĽOVANIE KERAMICKÝCH VÝROBKOV PRI POUŽITÍ HLINY AKO SUROVINY Napríklad výroba tehál, krytinových tašiek, obkladačiek, kameniny |
| 7.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 17 % objemu | | Emisné limity pre SO2 a HF pri diskontinuálnej prevádzke sa uplatňujú buď ako ustanovené hodnoty hmotnostného toku, alebo hmotnostnej koncentrácie. | | Vypaľovacia pec | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | HF | | podľa obsahu síry v surovine | < 0,12 % | 30, 401) | 500 | 500 | 52), 103) | | ≥ 0,12 % | 30, 401) | 1 500 | 500 | 52), 103) | | Hmotnostný tok | | Vypaľovacia pec | | 10 kg/h | | 30 g/h3) |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2012. |
| 2) Platí pre kontinuálnu prevádzku. |
| 3) Platí pre diskontinuálnu prevádzku. |
| 8. ZARIADENIE NA EXPANDOVANIE PERLITU, BRIDLICE A HLINY |
| 8.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn, O2 ref: 14 % objemu | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOx | | Zariadenie na expandovanie perlitu, hliny alebo bridlice | 30, 401) | 750 | 500 |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2012. |
| 9. OSTATNÉ PRIEMYSELNÉ VÝROBY NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV |
| 9.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 9.1.1 Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, zvlhčovaním, hermetizáciou. |
| 9.1.2 Všetky silá musia mať funkčné bezpečnostné ventily obmedzujúce tlak plnenia z automobilovej cisterny, ktoré musia byť pravidelne kontrolované a musia mať zabezpečenú pravidelnú údržbu podľa platných prevádzkových predpisov a platnej dokumentácie. |
| 9.1.3 Silá musia byť vybavené tkaninovými filtrami s účinnosťou 99%, ktoré musia byť pravidelne kontrolované a musia mať zabezpečenú pravidelnú údržbu podľa platných prevádzkových predpisov a platnej dokumentácie. |
| 9.2 Emisný limit |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Technológia | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | | Kameňolomy | 30, 501) | | Ťažba a spracovanie silikátových a iných surovín | 20 | | Priemyselná výroba malty alebo iných stavebných materiálov | 202) | | Ostatné priemyselné výroby nekovových minerálnych produktov a ostatné zariadenia stacionárnych zdrojov podľa prvého až ôsmeho bodu | 20 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2012. |
| 2) Uplatňuje sa na zariadenia priemyselnej výroby betónu, ktoré nespĺňajú požiadavky bodov 9.1.2 a 9.1.3. |
| IV. CHEMICKÝ PRIEMYSEL |
| 1. VÝROBA CHLÓRU |
| 1.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 1.1.1 Všetky druhy koncových, technologických a iných odpadových plynov obsahujúcich chlór sa musia zaviesť do zariadenia na odstránenie chlóru. |
| 1.1.2 Z pracovného priestoru elektrolýzy je potrebné odsávať odpadové plyny od vaní alebo centrálne alebo vykonať iné účinné opatrenia obmedzujúce úniky ortuti do pracovného priestoru. |
| 1.1.3 Používanie ortuti alebo amalgámu vo výrobe chlóru alkalickým spôsobom je zakázané. |
| 1.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | Cl2 | | Odchlórovacie zariadenie | 3 | | Limitný emisný faktor Hg1) | | Odpadový plyn odsávaný z priestoru elektrolýzy | 0,01g/tvyrobeného Cl2 |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí ako ročná priemerná hodnota. |
| 2. VÝROBA CHLOROVODÍKA A KYSELINY CHLOROVODÍKOVEJ |
| 2.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | HCl | | Spaľovanie Cl2 v H2 | 25 | | Reakcie solí s H2SO4 Mannheimov proces, sulfátový proces | 25 | | Chlorácia organických zlúčenín | 25 | | Limitný emisný faktor HCl1) | | Celková výroba HCl | 0,05 kg/t vyrobenej 36 % HCl |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí ako mesačná priemerná hodnota. |
| 3. VÝROBA SÍRY |
| 3.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Odpadové plyny s obsahom H2S sa musia dodatočne spaľovať. |
| 3.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Projektovaná kapacita zariadenia [t/d ] | Stupeň odsírenia1)[%] | Emisný limit [mg/m3] | | od | do | H2S | | > 0 | £ 10 | 94 | 10 | | > 10 | £20 | 97 | 10 | | > 20 | £50 | 98 | 10 | | > 50 | 99,5 992) | 10 |
|
| Poznámky: |
| 1) Emisný limit platí ako ročná priemerná hodnota. |
| 2) Platí pre zariadenia povolené do 31. decembra 2013. |
| 4. VÝROBA KYSELINY SÍROVEJ |
| 4.1 Emisný limit |
| | Technológia | Limitný emisný faktor SOX1) | | Výroba H2SO4 | 2,2 kg/t vyrobenej H2SO4 |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí ako ročná priemerná hodnota po prepočítaní na 100 % H2SO4. 5. VÝROBA AMONIAKU 5.1 Emisný limit |
| | Technológia | Limitný emisný faktor NH31) | | Výroba amoniaku | 0,2 kg/t vyrobeného NH3 |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí ako mesačná priemerná hodnota. |
| 6. VÝROBA KYSELINY DUSIČNEJ A JEJ SOLÍ |
| 6.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | El platia pre výrobu HNO3, okrem zariadenia ma koncentráciu kyseliny | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | NOX | NH3 | | Výroba HNO3 a jej solí1) | 160, 1902) | | | Katalytická redukcia NOx s NH3 | | 300 | | Limitný emisný faktor NOX3) | | Výroba HNO3 a jej solí1) | 1,6 kg/t vyrobenej HNO3 |
|
| Poznámky: |
| 1) Ak HNO3 vzniká ako vedľajší produkt absorpcie pri odlučovaní odpadových plynov, emisné limity uvedené v tomto bode sa neuplatňujú. |
| 2) Platí pre zariadenia uvedené do prevádzky do 31. decembra 2013. |
| 3) Platí ako ročná priemerná hodnota prepočítaná na 65 % HNO3. |
| 7. VÝROBA PRIEMYSELNÝCH HNOJÍV |
| 7.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Emisný limit pre TZL sa uplatňuje buď ako ustanovená hodnota hmotnostného toku, alebo ustanovená hmotnostná koncentrácia. | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | NH3 | | Výroba močoviny | 50, 751) | 50, 1001) | | Výroba ostatných hnojív | 50 | | | Mletie, miešanie, balenie, prebaľovanie | 52) | | | Hmotnostný tok [g/h] | | Mletie, miešanie, balenie, prebaľovanie | 52) | |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenie, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2002. |
| 2) Platí pre celkový prach vrátane ťažko odbúrateľných a vysokotoxických organických látok. |
| 8 . VÝROBA OXIDU TITANIČITÉHO |
| 8.1 Síranový (sulfátový) proces výroby oxidu titaničitého |
| 8.1.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 8.1.1.1 Pri všetkých činnostiach, pri ktorých môžu unikať do ovzdušia kvapôčky H2SO4, je potrebné inštalovať odlučovače kvapiek. |
| 8.1.1.2 S cieľom znížiť emisie SOX je potrebné pre zariadenia na praženie solí vznikajúcich pri úprave odpadov voliť najlepšiu dostupnú techniku s ohľadom na primeranosť nákladov. |
| 8.1.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL1) | SOX | | Hlavné technologické činnosti | 50 | | | Ostatné činnosti | 150 | | | Zariadenie na zahusťovanie kyslého odpadu | | 5002) | | Limitný emisný faktor SOX3) | | Rozklad a kalcinácia | 6 kg/t vyrobeného TiO2 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí ako hodinová priemerná hodnota pre všetky TZL z výrobného zariadenia, najmä rudný prach, prachový pigment a prach zo zuhoľnatených zvyškov. |
| 2) Platí ako hodinová priemerná hodnota. |
| 3) Platí ako ročná priemerná hodnota pre SOX vrátane kvapiek H2SO4 pre rôzne štádiá výrobného procesu a procesu úpravy inertného odpadu. |
| 8.2 Chloridový proces výroby oxidu titaničitého |
| 8.2.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL1) | Cl2 | | Hlavné technologické činnosti | 50 | 52), 403) | | Ostatné činnosti | 150 | | | Limitný emisný faktor SOX4) | | Celková výroba | 1,7 kg/t vyrobeného TiO2 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre všetky TZL z výrobného zariadenia, najmä rudný prach, prachový pigment a prach zo zuhoľnatených zvyškov. |
| 2) Platí ako denná priemerná hodnota. |
| 3) Platí pre každú nameranú hodnotu. |
| 4) Platí ako ročná priemerná hodnota pre SOX vrátane kvapiek H2SO4 pre rôzne štádiá výrobného procesu a procesu úpravy inertného odpadu. |
| 9. RAFINÉRIE ROPY, PETROCHEMICKÉ SPRACOVANIE ROPY |
| 9.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 9.1.1 Emisie prchavých organických látok je potrebné obmedzovať. |
| 9.1.2 Obmedzovanie emisií prchavých organických zlúčenín podľa § 2 písm. j) |
| Požiadavky uvedené v bodoch A.2 a B.1 platia pre každú skladovú nádrž s objemom ≥ 1000 m3 alebo pre nádrž s ročným obratom ≥ 10 000 m3. |
| A. Skladovanie |
| 1. Pri skladovaní je potrebné: |
| a) používať skladové nádrže s plávajúcou strechou vybavené účinným tesnením okrajov strechy, alebo |
| b) vybaviť nádrže s pevnou strechou vnútornou plávajúcou membránou s tesnením, alebo |
| c) odvádzať pary z nádrže s pevnou strechou na spätné získavanie alebo na zneškodňovanie, alebo |
| d) vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným riešeniam vyrovnajú. |
| 2. Ak ide o skladovaciu nádrž s objemom ≥ 1 000 m3 alebo nádrž s ročným obratom ≥ 10 000 m3, realizované opatrenie musí zabezpečiť: |
| a) zníženie emisií aspoň o 90 % v porovnaní s nádržou s pevnou strechou bez plávajúceho zakrytia hladiny alebo |
| b) emisný stupeň < 5 %, čo zodpovedá účinnosti ≥ 95 %, ak ide o odvádzanie pár na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie. |
| 3. Ak ide o kvapaliny, ktoré obsahujú tieto znečisťujúce látky v uvedenom množstve |
| | Znečisťujúce látky | Obsah uvedených znečisťujúcich látok | | 4. skupina | 1. podskupina | > 5 % hmotnosti | | 5. skupina | 1. podskupina | > 10 mg/kg | | 5. skupina | 2. a 3. podskupina | > 5 % hmotnosti |
|
| pri ich skladovaní v nádrži s pevnou strechou s núteným dýchaním, je potrebné vznikajúce plyny a pary zaviesť do zberného systému plynov alebo na spaľovanie, ak očakávané hodnoty emisných hmotnostných tokov prekročia hodnoty uvedené v prílohe č. 3 prvej časti. |
| 4. Dýchanie nádrží je potrebné eliminovať na čo najmenšiu mieru, napríklad znížením teplotných výkyvov obsahu nádrže, jej vhodnou izoláciou alebo reflexným náterom s celkovou odrazovosťou sálavého tepla ≥ 70 %. |
| 5. Skladovanie prchavých organických zlúčenín v tlakových nádobách musí zodpovedať osobitným predpisom. |
| B. Prečerpávanie |
| 1. Pri prečerpávaní, napríklad pri stáčaní z automobilových alebo zo železničných cisterien, a pri plnení cisterien zo skladových nádrží je potrebné použiť osobitné opatrenia, ako napríklad recirkulovanie plynnej fázy alebo odvádzanie vytláčaných plynov do zneškodňovacieho zariadenia. |
| 2. Ak ide o skladovaciu nádrž s objemom ≥ 1000 m3 alebo nádrž s ročným obratom ≥ 10 000 m3, realizované opatrenie musí zabezpečiť emisný stupeň uhľovodíkov zo zariadenia na ich zneškodňovanie alebo na spätné získavanie < 5 %, čo zodpovedá účinnosti ≥ 95 %. |
| 3. Na prečerpávanie je potrebné používať tesné čerpadlá bez odkvapov, napríklad čerpadlá s mechanickou upchávkou. |
| 4. Technické podrobnosti pri skladovaní a prečerpávaní benzínov v distribučných skladoch sú ustanovené osobitným predpisom.2) |
| 5. Armatúry na odľahčenie tlaku a vyprázdňovacie zariadenia |
| Plyny a pary, ktoré vystupujú zo zariadení na odľahčenie tlaku a z vyprázdňovacích zariadení je potrebné odvádzať do zberného systému plynov. To neplatí pre prípady havárií a požiarov alebo pre prípady, keď môže nastať zvýšenie tlaku následkom polymerizácie alebo z iných obdobných dôvodov. Zachytené plyny je potrebné spaľovať v procesných peciach; ak to nie je možné, je potrebné ich odvádzať na poľný horák. |
| C. Odvádzanie odpadových plynov |
| Odpadové plyny z procesných zariadení, ktoré odchádzajú pri bežnej prevádzke, ako aj odpadové plyny a pary vznikajúce pri regenerácii katalyzátorov je potrebné odvádzať na koncové spaľovanie alebo realizovať obdobné účinné opatrenie na zníženie emisií. |
| D. Nábeh a odstavenie výroby |
| Plyny, ktoré odchádzajú pri nábehu a odstavení výroby, je potrebné zaviesť do zberného systému plynov. Ak to nie je možné, je potrebné ich odviesť na poľný horák. Poľný horák musí byť skonštruovaný a nastavený tak, že v prevádzke zabezpečí |
| a) teplotu spaľovania v rozsahu 800 °C až 850 °C, |
| b) bezdymové spaľovanie okrem časového úseku, ktorý nepresiahne 5 minút počas dvoch po sebe nasledujúcich hodín. |
| Prevádzkovateľ vedie mesačnú evidenciu o aktivite poľných horákov najmenej v rozsahu: |
| a) namerané alebo odhadnuté zloženie spaľovaného odpadného plynu, |
| b) namerané alebo odhadnuté množstvo spaľovaného odpadného plynu, |
| c) vyčíslenie množstva emisií, |
| d) dĺžka trvania ustaľovania spaľovacieho procesu. |
| E. Odpadové plyny s obsahom H2S |
| a) Plyny z odsírovacích zariadení alebo z iných častí zdroja s obsahom H2S > 0,4 % objemu a pri hmotnostnom toku H2S väčšom ako 2 t/d je potrebné spracovať. |
| b) Plyny, ktoré sa nebudú ďalej spracúvať, je potrebné odviesť na koncové spaľovanie, pričom hmotnostná koncentrácia H2S v odvádzaných plynoch nesmie prekročiť 10 mg/m3. |
| c) Odpadové vody a technologické vody s obsahom H2S sa musia odvádzať tak, že sa zabráni jeho úniku do ovzdušia. |
| F. Technologické odpadové vody |
| Čistiarne odpadových vôd pre technologické odpadové vody s kapacitou ≥ 200 m3/h je potrebné zakryť a odsávané plyny odvádzať na čistenie. Účinnosť zariadenia na čistenie odpadových plynov musí byť ≥ 80 %. |
| G. Kontrola úniku pár organických látok |
| V technologických prevádzkach je potrebné vykonávať pravidelnú kontrolu únikov prchavých organických látok najmä z čerpadiel a armatúr a pri zistení únikov operatívne vykonať nápravu. |
| 9. 2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOx | | Spaľovanie plynov1) z vákuotvorných systémov v technologických peciach | | 800 | | | Regenerácia katalyzátora z katalytického štiepenia na fluidnom lôžku | 50 | 1 700 | 700 |
|
| Poznámka: |
| 1) Plyny s obsahom H2S a zapáchajúcich heterocyklických zlúčenín síry a dusíka. |
| 10. VÝROBA CELULÓZY |
| 10.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Pri výrobe celulózy je potrebné využiť dostupné technické možnosti s ohľadom na primeranosť nákladov na zachytávanie a odstránenie pachových znečisťujúcich látok, najmä zlúčenín obsahujúcich redukovanú síru, odsávaných lokálne alebo centrálne zo zariadení, ako sú varne, odparky a vyvarovacie kolóny. |
| 10.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 11 % objemu; Pomocný kotol: - spaľovanie tuhých palív 6 % objemu - spaľovanie kvapalných palív 3 % objemu | | Výroba buničiny–regeneračné kotly | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | H2S | ClO2 | Sódno-antrachinónový
spôsob výroby | 50 | 35 | 300 | | | Sulfitový spôsob a
neutrálsulfitový spôsob výroby | 50 | 700 | 400 | 40 | | Sulfátový spôsob
výroby | 50 | 450 | 300 | 201) | | | Pomocný kotol | 302), 403) | | | | | | Výroba vápna a zrážanie CaCO3 | 4) | | | | | | Bielenie celulózy vrátane výroby ClO2 | | | | | 20 |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru vyjadrené ako H2S. |
| 2) Platí pre spaľovanie tuhých palív. |
| 3) Platí pre spaľovanie kvapalných palív. |
| 4) Emisné limity pre výrobu vápna a zrážanie CaCO3 sú uvedené v tretej časti druhom bode. |
| 11. VÝROBA A SPRACOVANIE VISKÓZY |
| 11.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Odpadové plyny z výroby a spracovania viskózy je potrebné podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov odvádzať na zneškodňovanie alebo regeneráciu. |
| 11.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | H2S | CS2 | | Odpadové plyny | 10 | 100 | | Celkové emisie vrátane odsávania výrobných priestorov a prídavného odsávania zvlákňovacích strojov | | Výroba striže, textilného hodvábu a fólie | 50 | 150 | | Výroba kordového hodvábu | 50 | 400 |
|
| 12. VÝROBA KYSLÍKATÝCH DERIVÁTOV UHĽOVODÍKOV |
| 12.1 Emisný limit |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | Benzén | | Zariadenie na oxidáciu cyklohexánu | 3 |
|
| 13. VÝROBA DUSÍKATÝCH DERIVÁTOV UHĽOVODÍKOV |
| 13.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 13.1.1 Odpadové plyny z reakčného systému a absorbéru pri výrobe akrylonitrilu treba odvádzať do spaľovacieho zariadenia. Odpadové plyny vznikajúce pri čistení produktov reakcie a pri procese doplňovania materiálu musia byť odvádzané do práčky plynov. |
| 13.1.2 Všetky plyny unikajúce pri spriadaní vlákien s obsahom akrylonitrilu a plyny z reaktorov, zberných nádob na suspenzie a prepieracích filtrov s obsahom akrylonitrilu a budadiénu treba odvádzať do zariadenia na obmedzovanie emisií. |
| 13.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Technológia | Emisný limit [mg/m3] | | Kaprolaktam | Akrylonitril | | Výroba kaprolaktamu | 100 | | | Výroba akrylonitrilu | | 0,21) |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí pre zariadenia na znižovanie emisií spaľovaním. |
| 14. VÝROBA POLYVINYLCHLORIDU |
| 14.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 14.1.1 Odpadové plyny s obsahom vinylchloridu je potrebné odvádzať na čistenie alebo zneškodnenie. |
| 14.1.2 Na mieste prechodu z uzatvoreného systému na úpravu alebo na sušenie v otvorenom systéme zvyškový obsah vinylchloridu nesmie prekročiť nasledovné hodnoty: |
| | Zvyškový obsah vinylchloridu1) | | Hotový výrobok | 10 mg/kg PVC | | Suspenzia homopolyméru | 100 mg/kg PVC | | Suspenzia kopolyméru | 400 mg/kg kopolyméru | | Suspenzia mikropolyméru a emulzia polyméru | 1 500 mg/kg PVC |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí v mesačnom priemere. |
| 14.2 Emisný limit |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | Vinylchlorid | | Odpadové plyny z procesu čistenia a zneškodnenia | 5 |
|
| 15. VÝROBA EXPANDOVANÝCH PLASTOV |
| 15.1 Výroba penového polystyrénu |
| 15.1.1. Podmienka prevádzkovania |
| Pri výrobe penového polystyrénu je potrebné používať najmenej 50-percentný podiel suroviny s obsahom nadúvadiel (pentánu alebo iných organických látok) ≤ 6,2 %. Platí ako mesačná priemerná hodnota. |
| 15.2 Emisný limit |
| Špecifické emisné limity sa neustanovujú a neuplatňuje sa ani všeobecný emisný limit pre znečisťujúce látky 4. skupiny 3. a 4. podskupiny vyjadrený ako TOC. |
| 16. SPRACOVANIE ŽIVÍC – VÝROBA LAMINÁTOV, VRÁTANE SKLOLAMINÁTOV |
| Tento bod zahŕňa aj výrobu sklolaminátov. |
| 16.1 Podmienka prevádzkovania |
| Je potrebné vykonať všetky dostupné technické opatrenia s ohľadom na primeranosť nákladov na ďalšie zníženie emisií styrénu, napríklad použitím živíc s nízkym obsahom styrénu alebo bez styrénu. |
| 16.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, - NH3: suchý plyn; - TOC: vlhký plyn | | Technológia | Emisný limit [mg/m3] | | TOC | NH3 | formaldehyd | | Spracovanie nenasýtených polyesterových živíc s prísadou styrénu alebo kvapalných epoxidových živíc s prísadou amínov | 85 | | | | Tepelné spracovanie aminoplastov alebo fenoplastov ako sú furánové, močovinoformaldehydové, fenolové alebo xylénové živice | 20, | 50 | 101) |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí výlučne pre formaldehyd. |
| 17. ZARIADENIA NA VÝROBU A SPRACOVANIE UHLÍKATÝCH MATERIÁLOV |
| 17.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 17.1.1 Emisie organických látok z tepelných procesov pri výrobe uhlíkatých materiálov je potrebné podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedzovať, napríklad odsávať a zneškodňovať. |
| 17.1.2 Odpadové plyny vznikajúce pri výrobe sadzí a dreveného uhlia je potrebné dodatočne spaľovať. |
| 17.2 Emisné limity pre výrobu priemyselných sadzí |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | SO2 | NOX | TOC | Benzén | | Koncové spaľovacie zariadenie | 850 | 600 | 100 | 5 |
|
| 17.3 Emisné limity pre výrobu dreveného uhlia |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn, O2 ref: 17 % objemu | | Projektovaná kapacita výroby dreveného uhlia [kg/d] | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | CO | TOC | | < 1000 | 50 | 800 | 100 | | ≥ 1000 | 50 | 800 | 50 |
|
| 17.4 Emisné limity pre výrobu uhlíkatých materiálov vypaľovaním |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 17 % | | Činnosti a časti zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | TOC | | Všetky činnosti s možnosťou vzniku TZL | 50 | | | | Miešanie a tvarovanie s použitím smoly, dechtov a podobných organických prchavých látok ako spájadla | 50 | | 100 | | Vypaľovanie | Komorové a tunelové pece | 50 | | 50 | | Kruhové pece na vypaľovanie grafitových a uhlíkatých elektród | 50 | | 200 | | Rotačné pece na vypaľovanie surového antracitu | 50 | 2 500 | 200 | | Impregnácia | 50 | | 50 |
|
| 18. ZARIADENIE NA VÝROBU OLOVENÝCH AKUMULÁTOROV |
| 18.1 Technická požiadavka a podmienka prevádzkovania |
| Pary H2SO4 vznikajúce pri formovaní musia byť zachytávané a odvádzané do zariadenia na čistenie odpadových plynov. |
| 18.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn | | Činnosti | Emisný limit [mg/m3] | | SOX1) | | Činnosti s možnosťou vzniku pár H2SO4 | 1 |
|
| Poznámka: |
| 1) Platí vrátane kvapiek H2SO4. |
| V. NAKLADANIE S ODPADMI, SPAĽOVANIE VEDĽAJŠÍCH ŽIVOČÍŠNYCH PRODUKTOV A KREMATÓRIA |
| 1. ZARIADENIA NA SPAĽOVANIE VEDĽAJŠÍCH ŽIVOČÍŠNYCH PRODUKTOV |
| 1.1 Rozsah platnosti |
| 1.1.1 Ustanovenia prvého bodu platia pre zariadenia na odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov spaľovaním v spaľovacích peciach a kremačných peciach zaradených podľa osobitného predpisu32) s kapacitou < 50 kg/h a pre zariadenia s kapacitou ≥ 50 kg/h do 10 t/d vrátane, ak sa v nich spaľujú výlučne tieto vedľajšie živočíšne produkty: |
| a) celé telá mŕtvych zvierat spaľované v areáloch chovov hospodárskych zvierat, |
| b) časti tiel zvierat - zvyšky zo spracovania - v pôvodnom prirodzenom stave v areáli bitúnka, ktorý je stredným zdrojom, |
| c) celé telá mŕtvych spoločenských zvierat, laboratórnych zvierat a zvierat z chovov hydiny a zajacovitých. |
| 1.1.2 Pre zariadenia spaľujúce vedľajšie živočíšne produkty |
| a) s kapacitou > 10 t/d, alebo |
| b) ktoré spaľujú iné vedľajšie živočíšne produkty ako sú uvedené v bode 1.1.1, okrem vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sú spaľované ako palivo a spĺňajú požiadavky na kvalitu palív podľa § 37 zákona, |
| platia požiadavky na spaľovanie odpadov alebo požiadavky na spoluspaľovanie odpadov. |
| 1.2 Umiestnenie zariadenia |
| 1.2.1 Zariadenia na spaľovanie tiel mŕtvych zvierat podľa bodu 1.1.1 písm. a) a b) možno umiestniť výlučne v areáli príslušného chovu alebo bitúnka, kde dochádza k úhynu, usmrteniu alebo zabitiu a spracovaniu zvierat. |
| 1.2.2 S ohľadom na miestne dispozičné podmienky a na smer prevládajúcich vetrov sa spaľovacie zariadenie má podľa možnosti umiestniť v čo najväčšom odstupe od iných objektov, najmä administratívnych a obytných, a od verejne dostupného priestoru, napríklad verejných komunikácií a podobne. |
| 1.3 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 1.3.1 Zariadenie s MTP < 0,3 MW musí byť vybavené nízkoemisnými horákmi. |
| 1.3.2 V zariadení na spaľovanie tiel mŕtvych zvierat nemožno spaľovať obaly na mŕtve zvieratá, ktoré obsahujú chlór, fluór, kovy alebo impregnačné látky, ako je decht a gumoasfalt, ani odpadové drevo, handry a podobne. |
| 1.3.3 Palivá pre spaľovanie tiel mŕtvych zvierat |
| V zariadeniach na spaľovanie tiel mŕtvych zvierat možno spaľovať len ZP, skvapalnené uhľovodíkové plyny, bioplyn, vykurovací plynový olej, regenerovaný vykurovací olej a motorové palivá podľa osobitného predpisu.6) |
| 1.3.4 Požiadavky na spaľovanie |
| Teplota potrebná na spaľovanie a zdržná doba je ustanovená osobitným predpisom.33) |
| 1.3.5 Obmedzovanie vzniku pachových znečisťujúcich látok |
| Na obmedzovanie vzniku pachových znečisťujúcich látok je potrebné najmä: |
| a) vybaviť a prevádzkovať zariadenie sekundárnou dopaľovacou komorou so sekundárnym horákom alebo iným obmedzovaním pachových znečisťujúcich látok, |
| b) zariadenie prevádzkovať tak, že sa čo najrýchlejšie dosiahne prevádzková teplota spaľovania a dokonalé spálenie organického materiálu, |
| c) skladovať zapáchajúce materiály v uzavretých kontajneroch a priestoroch. |
| 1.4 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, - TZL, SO2, NOX a CO: suchý plyn, O2 ref: 11 % objemu - TOC: vlhký plyn O2 ref: 11 % objemu | | Prepočet na O2ref sa vykoná len, ak skutočný obsah O2 je > 11 % objemu. | | MTP [MW] | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | SO2 | NOX | CO | TOC | | < 0,3 MW | 1001) | 5002) | 3) | 3) | 10 | | ≥ 0,3 MW | 1001) | 5002) | 850 | 250 | 10 |
|
| Poznámky: |
| 1) Pre zariadenia s kapacitou < 50 kg/h sa emisný limit pre TZL neuplatňuje. |
| 2) Platí pre nízkovýhrevné plyny, ako je bioplyn a ďalšie. Pre ostatné palivá sa emisný limit pre SO2 neuplatňuje. |
| 3) Emisné limity pre NOX a CO sa neuplatňujú, ak ide o spaľovanie výlučne v areáli príslušného chovu, bitúnka alebo hydinárskeho závodu, kde dochádza k úhynu alebo zabitiu a spracovaniu zvierat; požiadavky na emisie sa uplatňujú podľa aktuálnej technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami pre horák alebo spaľovacie zariadenie pre príslušné palivo. |
| 2. KREMATÓRIÁ |
| Zariadenie určené na spaľovanie ľudských ostatkov. |
| 2. 1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 2.1.1 Na kremáciu je možné použiť výlučne rakvy, ktorých materiál, dekoračné prvky a prípravky, ktorými sú impregnované alebo inak chemicky ošetrené, neobsahuje halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy. |
| 2.1.2 V krematóriách možno spaľovať výlučne ZP, skvapalnené uhľovodíkové plyny alebo plynový olej s obsahom síry < 0,1 % hmotnosti. |
| 2.1.3 V spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu je potrebné udržovať teplotu ≥ 850 °C, ktorá zabezpečí termickú a oxidačnú deštrukciu, pri zdržnej dobe ≥ 1 sekundu. |
| 2. 2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 17 % objemu | | Všeobecné emisné limity sa neuplatňujú. | | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | NOX | CO | TOC | HF | HCl | | Kremačná pec | 50 | 350 | 100 | 15 | 30 | 30 |
|
| 3. ZARIADENIA NA VÝROBU KOMPOSTU |
| 3.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 3.1.1 Pachové znečisťujúce látky emitované pri vykládke a z násypných bunkrov musia byť vzhľadom na dostupné technické možnosti obmedzované v čo najväčšom rozsahu. Ak ide o kompostovanie v uzavretých halách alebo zakrytých priestorov, treba ich odvádzať k biologickému filtru alebo na iné čistenie odpadových plynov. |
| 3.1.2 Emisie TZL treba čo najviac obmedzovať. Vzhľadom na technické možnosti je potrebné uplatňovať opatrenia na zníženie prašnosti, ako je kompostovanie v uzavretých priestoroch, vodné clony, skrápanie, zahmlievanie alebo odprašovanie. |
| 3.1.3 Skondenzovaná para a voda, vznikajúca pri kompostovaní, môže byť u stavebne neuzatvorených a nezakrytých zariadení na výrobu kompostu používaná na vlhčenie, len ak nedôjde k obťažovaniu obyvateľstva zápachom. |
| 3.1.4 Ak sa na výrobu kompostu alebo energokompostu využíva digestát, na nakladanie s ním a jeho skladovanie platia technické požiadavky a podmienky prevádzkovania podľa časti I. bodov 6.1.3 až 6.1.5 určené pre digestát. |
| 3.1.5 Aplikácia a zapracovanie kompostu do pôdy podľa požiadaviek ustanovených v časti VI. bode 10.5. |
| 4. ZARIADENIA NA SUŠENIE ODPADOV A KALOV Z ČISTIARNE ODPADOVÝCH VÔD |
| 4.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 4.1.1 Pre príjem odpadov je potrebné zriadiť uzavreté násypné bunkre s komorou pre vozidlá. Pri vykládke musia byť odpadové plyny z bunkrov odsávané a odvádzané do zariadenia na čistenie. |
| 4.1.2 Odpadové plyny je potrebné zachytávať v mieste vzniku a odvádzať ich na čistenie. |
| 4.1.3 Množstvo odpadových plynov je potrebné obmedzovať napríklad ich viacnásobným využitím v procese sušenia po znížení vlhkosti alebo inými opatreniami. |
| 4.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Emisné limity pre NH3 a HCl sa uplatňujú buď ako ustanovená hodnota hmotnostného toku, alebo hmotnostnej koncentrácie. | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | TOC | NH3 | HCl | | Zariadenie na sušenie | 20 | 20 | 20 | 20 | | Hmotnostný tok [g/h] | | Zariadenie na sušenie | | | 100 | 100 |
|
| 5. SKLÁDKA ODPADOV |
| 5.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 5.1.1 Skládka odpadov môže byť prevádzkovaná len s využitím dostupných opatrení na obmedzenie prašnosti a zápachu. |
| 5.1.2 Skládkový plyn musí byť prednostne energeticky využitý podľa požiadaviek osobitného predpisu,34) pričom platia emisné limity podľa prílohy č. 4 štvrtej časti v závislosti od menovitého tepelného príkonu a druhu zariadenia. Ak energetické využitie skládkového plynu nie je možné, skládkový plyn sa musí spáliť na poľnom horáku, pričom platia požiadavky podľa ôsmeho bodu. |
| VI. OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA |
| 1. SPRACOVANIE DREVA |
| 1.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, Priamy ohrev: O2 ref: 18 % objemu | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | NOX | CO | TOC | S ZL 1.podskupiny 4. skupiny | | Spracovanie dreva, výroba plošných materiálov na báze dreva a výroba brikiet a peletiek | | Činnosti s možnosťou vzniku TZL | 20 | | | | | | Sušiarne triesok a pilín | 101), 152) | podľa časti I. bodu 1.3 | podľa časti I. bodu 1.3 | PB: 200 5203) OSB, DVD: 400 Ostatné technológie: 150 | 204) | | Lisy5) | 155) | | | 1006) | 204) | | Zariadenia na brúsenie a ostatné zariadenia vo výrobe dýh, preglejok, dosák, PB, DVD a nábytku | 10 | | | | | | Limitný emisný faktor Σ ZL 1. podskupiny 4. Skupiny4)7) | | Lisy5) | 0,06 kg/m3 vyrobených dosák |
|
| Použité pojmy: |
| DVD – drevovláknitá doska je doskový materiál s nominálnou hrúbkou najmenej 1,5 mm, vyrobený z lignocelulózových vlákien s použitím tepla a/alebo tlaku. Medzi drevovláknité dosky patria dosky vyrábané mokrým procesom (tvrdá drevovláknitá doska, polotvrdá doska, mäkká drevovláknitá doska) a drevovláknité dosky vyrábané suchým procesom (MDF). |
| PB – drevotriesková doska je doskový materiál vyrobený pôsobením tlaku a tepla z drevných triesok (drevné vločky, stružliny, hobliny, piliny a pod.) a/alebo iných lignocelulózových materiálov vo forme triesok (ľanové pazderie, konopné pazderie, bagasa a pod.) s pridaním lepidla. |
| OSB – lisovaná doska z orientovaných mikrodýh je viacvrstvová doska vyrobená z drevných veľkoplošných triesok a spojiva. Veľkoplošné triesky vo vonkajšej vrstve sú vyrovnané a rovnobežné s bočnou alebo šírkovou stranou dosky. Veľkoplošné triesky vo vnútornej vrstve alebo vrstvách môžu mať náhodný smer alebo vyrovnanie, spravidla v pravom uhle s vonkajšou vrstvou. |
| Poznámky: |
| 1) Platí pre odpadový plyn zo sušiarni triesok a pilín s nepriamym procesným ohrevom. |
| 2) Platí pre sušiareň triesok a pilín s priamym procesným ohrevom. |
| 3) Platí ak sa ako prevažujúca surovina technicky preukázateľne na úrovni 60 % podielu používa
borovica; pri kontinuálnom meraní sa uvedená hodnota uplatňuje ako priemerná 96 hodinová hodnota. |
| 4) Pre močovino-formaldehydové a melamín-formaldehydové lepidlá platí emisný limit pre formaldehyd; pre fenol-formaldehydové lepidlá platí emisný limit pre súčet hmotnostných koncentrácií fenolu a formaldehydu. |
| 5) Platí pre zariadenia na výrobu aglomerovaných plošných materiálov (PB, DVD a preglejky) a iných plošných materiálov okrem zariadení s činnosťou podľa prílohy č. 6 štvrtej časti pätnásteho bodu. |
| 6) Pre zariadenia povolené do 30. júna 2023 platí od 1. januára 2027. |
| 7) Platí ako mesačná priemerná hodnota. |
| 2. VÝROBA A RAFINÁCIA CUKRU |
| 2.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | | Činnosti s možnosťou vzniku TZL | 75 |
|
| 3. SUŠIARNE POĽNOHOSPODÁRSKYCH PRODUKTOV |
| 3.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 3.1.1 V zariadeniach na sušenie možno spaľovať výlučne zemný plyn, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry ≤ 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou sírnatosťou ≤ 0,5 g/MJ. |
| 3.1.2 Odpadové plyny zo sušiarne je potrebné odvádzať cez odprášenie s účinnosťou 85 %. |
| 3.1.3 Zariadenie na odprášenie musí byť pravidelne kontrolované a musí mať zabezpečenú pravidelnú údržbu podľa platných prevádzkových predpisov a platnej dokumentácie |
| 3.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn, priamy procesný ohrev: O2 ref: 17 % objemu | | Sušenie poľnohospodárskych produktov vrátane sušenia obilnín | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | NOX | CO | | Sušenie s priamym procesným ohrevom | 751)2) | podľa časti I. bodu 1.3 | správny orgán určí EL pre CO individuálne. | | Sušenie s nepriamym procesným ohrevom | 752) | | |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre odpadový plyn zo sušiaceho priestoru. |
| 2) Uplatňuje sa na zariadenia, ktoré nespĺňajú požiadavky bodov 3.1.2 a 3.1.3. |
| 4. ZARIADENIA NA PRAŽENIE A BALENIE KÁVY, KÁVOVÍN, KAKAOVÝCH BÔBOV ALEBO ORIEŠKOV |
| 4.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 1. pre praženie a balenie kávy a kávovín |
| 2. pre praženie a balenie kakaových bôbov alebo orieškov |
| 4.1.1 Technologické zariadenia vrátane skladovania materiálov, pri ktorých môžu vznikať emisie pachových znečisťujúcich látok, je potrebné umiestniť do uzavretých priestorov. Odpadové plyny s obsahom pachových znečisťujúcich látok je potrebné zachytávať a odvádzať na čistenie alebo realizovať iné rovnocenné opatrenia. |
| 4.1.2 Pri spaľovaní odpadových plynov správny orgán určí podmienky spaľovania, najmä teplotu spaľovania a potrebnú zdržnú dobu. |
| 4.2 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | | Praženie kakaových bôbov a orieškov | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | TOC | | Praženie | 20 | 50 | | Mletie a iné súvisiace činnosti | 20 | | | Spaľovanie odpadových plynov - zneškodňovanie pachových znečisťujúcich látok | Platia emisné limity podľa siedmeho bodu. Koncové oxidačné zariadenia na čistenie odpadových plynov. |
|
| 5. ZARIADENIA NA ÚDENIE POTRAVINÁRSKYCH VÝROBKOV |
| 5.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Odpadové plyny z procesu údenia je potrebné zachytávať a odvádzať na čistenie alebo realizovať iné rovnocenné opatrenia na obmedzovanie emisií pachových znečisťujúcich látok. |
| 6. PRÁŠKOVÉ LAKOVNE |
| 6.1 Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, - TZL: suchý plyn - TOC: vlhký plyn | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | TOC | | Nanášanie plastovej vrstvy (povlaku) | 15 | | | Vytvrdzovanie | | 50 |
|
| 7. KONCOVÉ OXIDAČNÉ ZARIADENIA NA ČISTENIE ODPADOVÝCH PLYNOV |
| Termické alebo katalytické koncové oxidačné zariadenie, je zariadením na znižovanie množstva alebo škodlivosti emisií znečisťujúcich látok v odpadových plynoch spaľovaním alebo oxidačným procesom, s využitím alebo bez využitia tepla. |
| 7.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania pre spaľovacie zariadenia |
| 7.1.1 Konštrukcia koncového spaľovacieho zariadenia musí zabezpečovať optimálne vedenie spaľovacieho procesu. |
| 7.1.2 Ak sa z dôvodu kolísania množstva alebo výhrevnosti spolu s odpadovým plynom spoluspaľuje stabilizačné palivo, spaľovacie zariadenie je potrebné vybaviť reguláciou na stálu optimalizáciu pomeru stabilizačného paliva, odpadového plynu a spaľovacieho vzduchu. |
| 7.1.3 Správny orgán určí podmienky spaľovania, najmä teplotu spaľovania. |
| Teplota spaľovania sa monitoruje kontinuálne. |
| 7.1.4 Ako stabilizačné palivo možno použiť výlučne ZP alebo skvapalnené uhľovodíkové plyny. |
| 7.2. Emisné limity |
| | Podmienky platnosti EL | Štandardné stavové podmienky, TZL, NOx, CO: suchý plyn TOC: vlhký plyn Regeneratívne zariadenia: O2 ref: zodpovedajúce konkrétnym podmienkam Rekuperatívne a iné zariadenia: O2 ref: 17 % objemu | | Pre rekuperatívne zariadenia sa emisné limity pre CO uplatňujú buď ako ustanovená hodnota hmotnostného toku, alebo ako ustanovená hodnota hmotnostnej koncentrácie. | | Časť zdroja | Emisný limit [mg/m3] | | TZL | NOX | CO | TOC | | Regeneratívne zariadenia | 10, 201) | 2002) | - | 20 | | Rekuperatívne a iné zariadenie | 10, 201) | 2002) | 100 | 20 | | Hmotnostný tok [kg/h] | | Rekuperatívne zariadenia | | | 3 | |
|
| Poznámky: |
| 1) Platí pre zariadenie s vydaným povolením do 31. decembra 2010. |
| 2) Ak sa v spaľovanom odpadovom plyne nachádzajú dusíkaté látky, správny orgán určí emisný limit individuálne; jeho hodnota nesmie presiahnuť hmotnostný tok 2 kg/h alebo hmotnostnú koncentráciu 350 mg/m3. |
| 8. POĽNÉ HORÁKY |
| Poľný horák je zariadenie na znižovanie množstva alebo škodlivosti emisií znečisťujúcich látok spaľovaním, ktoré sa využíva |
| a) pri havarijnom odvode odpadových plynov, |
| b) pri prechode odpadových plynov rozhraním medzi technologickým priestorom a ovzduším alebo |
| c) pri trvalej tvorbe inak ťažko spracovateľných odpadových plynov. |
| 8.1 Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| 8.1.1 Technické požiadavky na konštrukčné riešenia pre povoľovanie zariadení |
| 8.1.1.1 Pri povoľovaní dávať prednosť asistovaným horákom, ktoré majú konštrukčnú možnosť ovplyvňovať množstvo privádzaného vzduchu a teplotu spaľovania. |
| 8.1.1.2 Emisný stupeň TOC nesmie prekročiť 0,1 %. Pre poľné horáky spaľujúce odpadové plyny z prevádzkových porúch a z bezpečnostných ventilov emisný stupeň TOC nesmie prekročiť 1 %. Táto požiadavka sa nevzťahuje na spaľovanie bioplynu a rafinérie. |
| 8.1.1.3 Ak ide o spaľovanie |
| a) bioplynu a odpadového plynu zo spracovania odpadov, prevádzková teplota musí byť ≥ 1 000 °C, |
| b) ostatných odpadových plynov, prevádzková teplota musí byť ≥ 850 °C. |
| Požiadavka na teplotu sa neuplatňuje na poľné horáky uvedené do užívania do 30. septembra 2016, ktoré sú určené výlučne na spaľovanie plynov z havárií, prevádzkových porúch alebo bezpečnostných ventilov. |
| 8.1.1.4 Ak je potrebné s odpadovým plynom spoluspaľovať stabilizačné palivo z dôvodu kolísania výhrevnosti alebo množstva odpadového plynu, spaľovacie zariadenie je potrebné vybaviť reguláciou na stálu optimalizáciu pomeru stabilizačného paliva, spaľovacieho vzduchu a odpadového plynu. |
| 8.1.2 Ako stabilizačné palivo možno použiť výlučne ZP alebo skvapalnené uhľovodíkové plyny. |
| 8.1.3 Pre odpadové plyny s obsahom halogénovaných zlúčenín je potrebné zvoliť iný spôsob znižovania emisií ako spaľovanie na poľných horákoch. |
| 9. CHOVY HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT A NAKLADANIE S HOSPODÁRSKYM HNOJIVOM |
| 9.1. Technické požiadavky a podmienky prevádzkovania |
| Chov hospodárskych zvierat je potrebné prevádzkovať v súlade so zásadami a technikami uvedenými v Kódexe správnej poľnohospodárskej praxe na znižovanie emisií amoniaku z chovov hospodárskych zvierat a aplikovania hnojív do pôdy (ďalej len „kódex“) alebo v inej porovnateľnej alebo prísnejšej špecifikácii.35) Kódex je uverejnený vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 2/2020. Celkové zníženie emisií amoniaku z chovov hospodárskych zvierat je možné dosiahnuť aplikáciou techník na znižovanie emisií amoniaku (ďalej len „nízkoemisných techník“). Požiadavky na zásady a nízkoemisné techniky sa uplatňujú jednotlivo alebo v kombinácii s ohľadom na dosiahnutie percentuálneho zníženia a primeranosť nákladov. Požadované percentuálne zníženie emisií amoniaku uvedené v bodoch 9.1.1 až 9.1.4 platí pre veľké zdroje, pre stredné zdroje povolené po 1. januári 2021 a od 1. januára 2028 aj pre všetky ostatné stredné zdroje okrem uplatňovania bodu 9.1.2. |
| Dosiahnuté zníženie emisií amoniaku treba pre konkrétny chov hodnotiť individuálne. |
| Obmedzovanie emisií amoniaku je potrebné riešiť komplexne tak, že amoniak zachytený v jednom stupni nespôsobí zvýšenie emisií pri ďalšom nakladaní s hospodárskymi hnojivami.36) |
| 9.1.1 Stratégia kŕmenia |
| Používanie krmív s nízkym obsahom bielkovín v stratégii kŕmenia na dosiahnutie zníženia emisií amoniaku najmenej o 10 % v porovnaní s doterajšou praxou kŕmenia. |
| 9.1.2 Ustajnenie zvierat |
| Obmedzenie emisií amoniaku z ustajnenia zvierat pomocou systémov, ktorými sa dosiahne zníženie emisií najmenej o 20 % v porovnaní s referenčnou metódou podľa kódexu. |
| 9.1.3 Skladovanie hospodárskych hnojív37) |
| Obmedzenie emisií amoniaku zo skladovania hospodárskych hnojív mimo priestorov ustajnenia používaním nízkoemisných systémov a techník: |
| a) Pri skladovaní kvapalných hospodárskych hnojív38) obmedzenie emisií amoniaku zo skladovania kvapalných hospodárskych hnojív, ktorými sa dosiahne zníženie emisií najmenej 40 % v porovnaní s referenčnou metódou podľa kódexu. |
| b) Pri novobudovaných nádržiach kvapalných hospodárskych hnojív, povolených od 1. januára 2022, obmedzenie emisií amoniaku, ktorými sa dosiahne zníženie emisií najmenej 60 % v porovnaní s referenčnou metódou podľa kódexu. |
| c) Pri skladovaní tuhých hospodárskych hnojív,39) obmedzenie emisií amoniaku prekrytím alebo zastrešením skladovacích priestorov alebo iným vhodným opatrením, ktorým sa dosiahne zníženie emisií najmenej 40 % v porovnaní s referenčnou metódou podľa kódexu. |
| d) Zabezpečením dostatočnej kapacity nádrží a skladovacích priestorov vzhľadom na režim hnojenia s ohľadom na potreby plodín pre optimálny rast v súlade s osobitným predpisom.40) |
| 9.1.4 Aplikácia a zapracovanie hospodárskych hnojív do pôdy |
| 9.1.4.1. Pri aplikácii a zapracovaní hospodárskych hnojív do ornej pôdy a trávnych porastov je potrebné využiť nízkoemisné metódy a techniky, pri ktorých sa dosiahne zníženie emisií najmenej o 30 % v porovnaní s referenčnou metódou podľa kódexu. |
| 9.1.4.2. Aplikovať hospodárske hnojivo v súlade s predpokladanými potrebami danej plodiny alebo trávneho porastu na príjem živín s ohľadom na dusík a fosfor, pričom sa zohľadní aj existujúci obsah živín v pôde a živiny z ostatných hnojív. |
| 9.1.4.3. Neaplikovať hospodárske hnojivo, ak je pôda zamokrená, pokrytá vrstvou snehu alebo zamrznutá. |
| 9.1.4.4. V trávnom poraste, okrem pôdy v zraniteľných oblastiach,41) aplikovať kvapalné hospodárske hnojivo pomocou hadicového aplikátora, pätkového aplikátora, pomocou plytkej alebo hlbokej injektáže. |
| 9.1.4.5. Pri aplikácii na ornú pôdu, okrem pôdy v zraniteľných oblastiach,41) zaprávať hospodárske hnojivo do pôdy najneskôr do 24 hodín od aplikácie. Ak ide o aplikáciu hospodárskeho hnojiva pri činnosti pridruženej k chovu, ktorý je súčasťou veľkého zdroja podľa osobitného predpisu8), zaprávať hnojivo do pôdy do 4 hodín, najneskôr do 12 hodín, pri podmienkach, ktoré neumožňujú rýchlejšie zapracovanie, napríklad ak nie sú ekonomicky dostupné ľudské a technické zdroje v súlade s požiadavkami osobitného predpisu.42) |
| Podmienky a požiadavky na aplikáciu a zapracovanie hospodárskych hnojív na pôdu vrátane aplikácie a zapracovania v zranitelných oblastiach podľa osobitného predpisu43) nie sú dotknuté. |
| 10. VÝROBA, SKLADOVANIE A MANIPULÁCIA S INÝMI HNOJIVAMI ORGANICKÉHO PÔVODU, SEKUNDÁRNYMI ZDROJMI ŽIVÍN44) ALEBO KOMPOSTOM45) |
| Opatrenia platia pre technológie, zariadenia a činnosti, ktoré sú zdrojom intenzívneho zápachu. |
| 10.1 Pojmy |
| Pod pojmom „iné hnojivá organického pôvodu“ sa rozumejú hnojivá podľa osobitného predpisu46), s obsahom dusíka a organicky viazaného uhlíka, okrem hospodárskych hnojív36). |
| 10.2 Výroba iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu |
| Výrobné zariadenia, reaktory, ako aj skladovacie zariadenia a priestory musia byť uzavreté s odsávaním znečistenej vzdušniny na čistenie alebo spaľovanie. |
| Tým nie sú dotknuté požiadavky ustanovené v prvej časti šiestom bode a v piatej časti treťom bode. |
| 10.3 Skladovanie iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu |
| Suroviny, prídavné látky, produkty a zvyšky z výroby, ktoré môžu byť zdrojom zápachu, sa musia skladovať v uzavretých priestoroch, cisternách alebo zakrytovaných priestoroch s účinným tesnením, odkiaľ sú pachové znečisťujúce látky odvádzané na odlučovanie alebo spaľovanie. |
| Tým nie sú dotknuté požiadavky ustanovené v prvej časti šiestom bode a v piatej časti treťom bode. |
| 10.4 Prečerpávanie a preprava iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu |
| 10.4.1 Pri plnení a vyprázdňovaní cisterien možno pachové znečisťujúce látky obmedzovať aj recirkuláciou pár. |
| 10.4.2 Pri prečerpávaní tekutých surovín a zvyškov z výroby musí byť zabezpečené podhladinové plnenie. |
| 10.4.3 Pachové znečisťujúce látky emitované pri nakládke, vykládke tuhých surovín a zvyškov musia byť v čo najväčšom rozsahu obmedzované, napríklad odsávaním zapáchajúcich emisií na odlučovanie alebo spálenie. Ak ide o nakládku a vykládku tuhých surovín alebo zvyškov, pričom je dostupné riešenie na obmedzenie emisií, musí byť vymedzená doba, nevyhnutná na danú činnosť. |
| Tým nie sú dotknuté požiadavky ustanovené v prvej časti šiestom bode. |
| 10.5 Aplikácia a zapracovanie iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu |
| 10.5.1 Pri aplikácii a zapracovaní iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu do ornej pôdy a trávnych porastov je potrebné využiť nízkoemisné metódy a techniky. |
| 10.5.2 Pri aplikácii iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu na ornú pôdu, okrem ornej pôdy v zraniteľných oblastiach,43) je potrebné zapracovanie do pôdy najneskôr do 24 hodín od aplikácie. |
| 10.5.3 Pri aplikácii kompostu pre regeneratívne poľnohospodárstvo sa nevyžaduje jeho zapracovanie do pôdy, ak kompost spĺňa súčasne tieto požadavky: |
| a) kompost musí byť sypký, homogénny, mať zemitú vôňu bez prítomnosti nežiadúcich pachových látok (ako napríklad sírovodík, amoniak, ropné látky), |
| b) teplota kompostu poklesla na teplotu okolia a zároveň proces kompostovania vrátane fázy zretia trval viac ako šesť mesiacov od založenia zakládky/kopy, |
| c) proces kompostovania bol po celú dobu od založenia zakládky/kopy až po aplikáciu na pole aeróbny. |
| Podmienky a požiadavky na aplikáciu a zapracovanie iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu na ornú pôdu a trávne porasty vrátane aplikácie a zapracovania v zranitelných oblastiach podľa osobitného predpisu43) nie sú dotknuté. |
| |
| Príloha č. 8 k vyhláške č. 248/2023 Z. z. |
| OSOBITNÉ ČINNOSTI |
| I. Špecifické požiadavky a podmienky na vykonávanie vybraných osobitných činností |
| 1. Stavebná činnosť |
| Vymedzenie |
| Uvedená činnosť zahŕňa všetky činnosti, depónie materiálov, vrátane tovarov, polotovarov, výrobkov a odpadov, používané stroje, mechanizmy a zariadenia v súvislosti s realizáciou stavieb väčšieho rozsahu. Uvedená činnosť zahŕňa aj demolačné a rekonštrukčné práce. |
| Stavbou väčšieho rozsahu sa rozumie: |
| a. stavba, ktorá má zastavanú plochu väčšiu ako 1 000 m2, alebo sa skladá z viac budov, ktorých súčet zastavanej plochy je väčší ako 1 000 m2, |
| b. stavba, ktorá má viac ako 3 nadzemné podlažia so zastavanou plochou väčšou ako 500 m2. |
| Za prevádzkovateľa vykonávajúceho vybranú osobitnú činnosť podľa § 36 zákona (ďalej len „prevádzkovateľ činnosti“) sa pri stavebnej činnosti považuje právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorej je vydané povolenie podľa osobitného predpisu.47) |
| Požiadavky |
| 1.1. Príprava a spracovanie projektovej dokumentácie |
| V projektovej dokumentácii je potrebné navrhnúť konkrétne opatrenia na zamedzenie prašnosti, ktoré vychádzajú z nasledovných pravidiel: |
| 1.1.1. Predchádzať vzniku prašných emisií, a ak ich vzniku nie je možné zabrániť, obmedzovať a zabraňovať ich šíreniu do okolia, a to technickými a technologickými opatreniami, úpravou pracovných podmienok, príp. dobou výkonu práce. |
| 1.1.2. Zohľadniť druh stavebných prác, výskyt ďalších stavenísk v lokalite v dobe realizácie stavby, dĺžku trvania obdobia prác so zvýšenou prašnosťou a ročné obdobie, v ktorom budú sústredené činnosti s očakávanou zvýšenou prašnosťou. |
| 1.1.3. Zohľadniť stav kvality ovzdušia v lokalite a požiadavky uvedené v programoch na zlepšenie kvality ovzdušia, v akčných plánoch a všeobecne záväzných nariadeniach obcí podľa § 10 ods. 4 písm. c) zákona. |
| 1.1.4. Stavebné práce plánovať v súlade so zásadami efektívnej stavebnej praxe. |
| 1.1.5. Minimalizovať zásahy do existujúcich inžinierskych sietí, t. j. minimalizovať preložky vedení a tvorby výkopov. |
| 1.2. Všeobecné opatrenia |
| 1.2.1. Pre zabránenie úletu materiálu do okolia areál oplotiť. Oplotenie postaviť napríklad z plných stien, s cieľom chrániť stavenisko pred účinkami vetra a okolie pred zvíreným prachom zo staveniska. |
| 1.2.2. Lešenie okolo stavebných objektov vybaviť protiprašnými sieťami, zabraňujúcimi šíreniu prašnosti do okolia. |
| 1.2.3. Pri dlhotrvajúcich stavbách nerealizovať odkrývku celého povrchu naraz. |
| 1.2.4. Odkryté suché a sypké plochy a depónie zvlhčovať, a to najmä pri veternom počasí (napríklad ak je prekročená rýchlosť vetra 5 m/s). |
| 1.2.5. Plochy, ktoré sú určené na následné vegetačné úpravy osadiť čo najskôr po dokončení prác tak, aby nová vegetácia bola čo najrýchlejšie pôdopokryvná. Tam, kde nie je možné vysadiť vegetáciu, požadovať použitie jutového plátna, mulču, či aplikáciu iných riešení pre zvýšenie súdržnosti povrchu. Plochy určené na následné spevnenie (chodníky, komunikácie apod.) dočasne zhutniť. |
| 1.2.6. Inštalovať čistiaci systém alebo zaviesť postupy čistenia pri výjazde zo staveniska v priestore napojenia na verejné komunikácie tak, že sa zamedzí znečisteniu komunikácie stavebnou technikou. |
| 1.2.7. Vykonávať pravidelne kontrolu technického stavu strojnej techniky a podmienky na stavenisku (technický stav hradenia, poveternostné podmienky, dostupnosť protiprašných opatrenia) pred začatím jednotlivých etáp stavebných prác. |
| 1.2.8. Redukovať voľnobehy nákladných automobilov a stavebných strojov na minimum. |
| 1.2.9. Minimalizovať procesy rezania a brúsenia na stavenisku, preferovať používanie prefabrikovaných stavebných materiálov. Pri rezaní používať stroje so zvlhčovaním, zmáčať pracovnú plochu, pri odsávaní používať vaky na prach. |
| 1.3. Skladovanie (depónie, zásobníky) |
| 1.3.1. Pri plnení zásobníkov prašných materiálov dbať na to, aby nedochádzalo k ich úletu a víreniu do okolia. |
| 1.3.2. Minimalizovať alebo úplne vylúčiť voľné deponovanie jemnozrnného materiálu (cement, vápno, bentonit, piesok so zrnitosťou do 4 mm) na stavenisku. Dlhodobejšie ukladaný materiál zhromažďovať v silách alebo v boxoch, ohradiť jednotlivé materiály a zamedziť úniku jemných častíc do okolia. Materiály, čo najrýchlejšie spracovať a nepotrebné zvyšky čo najrýchlejšie odviesť zo staveniska. |
| 1.3.3. Umiestňovať vonkajšie skládky na záveternú stranu a súčasne materiály na depónie umiestňovať tak, že hornú vrstvu tvorí vždy nový prirodzene vlhký materiál. |
| 1.3.4. Ak sa na stavenisku vyskytujú jednotlivé emisne významné, avšak priestorovo obmedzené zdroje prašnosti (napríklad drviče a pod.), umiestňovať ich čo najďalej od chránenej zástavby a osadiť okolo nich clony z tkaniny a vykonávať zvlhčovanie. |
| 1.3.5. Zvlhčovať odkryté suché a sypké plochy pri veternom počasí (napríklad pri prekročení rýchlosti vetra 5 m/s). |
| 1.4. Manipulácia |
| 1.4.1. Minimalizovať spádové výšky pri nakládke a vykládke. |
| 1.4.2. Pri preprave materiálov medzi viacerými areálmi v rámci stavby dodržiavať zásadu minimalizácie dĺžky prepravných trás. |
| 1.5. Čistenie staveniska, vozidiel a komunikácií |
| 1.5.1. Čistenie staveniskových plôch a komunikácií vykonávať zásadne mokrou cestou. |
| 1.5.2. Pravidelne čistiť staveniskové komunikácie, a to v závere každého dňa alebo po ukončení prác, resp. po odchode stavebných strojov a nákladných vozidiel. |
| 1.5.3. Vybudovať spevnenú komunikáciu medzi zariadením na umývanie kolies nákladných vozidiel a výjazdom z areálu. |
| 1.6. Demolačné práce |
| 1.6.1. Pri odstraňovaní stavebných materiálov s obsahom azbestu zo stavby musia byť volené také technologické postupy, ktoré predchádzajú alebo minimalizujú uvoľňovanie azbestu do ovzdušia. Pri nakladaní so vzniknutými stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácie s obsahom azbestu, je nutné postupovať podľa osobitných predpisov48). |
| 1.6.2. Používať uzavreté sklzy na manipuláciu so suťou a sypkými odpadmi pri demoláciách. Uzatvárať kontajnery na suť, ak nie sú práve využívané. |
| 1.6.3. Nevykonávať najviac prašné demolačné práce (rozrušovanie či strhnutie obvodových prác konštrukcií stavieb), ak rýchlosť vetra prekračuje napríklad 10 m/s alebo ak fúka vietor smerom k zástavbe, ktorá by mohla byť prašnosťou negatívne ovplyvnená. |
| 1.6.4. Stavebnú suť, ktorá vzniká pri búracích prácach čo najskôr odviesť. |
| 1.6.5. Pri rozrušovaní konštrukcií (demolácia, rezanie, brúsenie, atď.) a pri vŕtaní pilot alebo kotiev používať zvlhčovanie alebo odsávanie. |
| 1.7. Požiadavky na stavebné stroje a sprievodnú mechanizáciu. |
| Stavebná technika (napríklad necestné pojazdné stroje, nákladné vozidlá, traktory a pod.), ktorá sa pri stavbe využíva, musí spĺňať požiadavky podľa osobitných predpisov49). |
| Kontrola a údržba |
| Prevádzkovateľ činnosti má pod stálou kontrolou celý proces, vrátane všetkých činností a zariadení. Zamestnanci na všetkých úrovniach budú poučení o povinnostiach týkajúcich sa kontroly procesu a emisií do ovzdušia. |
| Pravidelným monitorovaním emisií zabrániť viditeľným emisiám vo vzdialenosti 10 m a viac zo zariadení, dopravníkov a priestorov určených na skladovanie. |
| Pri viditeľných emisiách realizovať opatrenia na zamedzenie prašnosti. |
| Na zabezpečenie kontroly realizácie protiprašných opatrení pri suchom alebo veternom počasí, je potrebné najmenej raz denne zaznamenať do stavebného denníka meteorologické podmienky (rýchlosť vetra a teplota). |
| Ak sú zaznamenané opakované problémy s viditeľnými emisiami, zvýšiť počet vizuálnych kontrol. Čas, miesto a výsledok kontrol spolu s klimatickými podmienkami je potrebné zaznamenávať a evidovať. |
| Evidencia |
| V rámci evidencie sa vedú záznamy o kontrolách, monitorovaní a vizuálnom hodnotení. Záznamy je potrebné: |
| a. uchovávať po dobu trvania stavby; |
| b. sprístupniť orgánom ochrany ovzdušia na výkon štátneho dozoru. |
| 2. Drvenie stavebných odpadov, odpadov z demolácií a materiálov používaných v stavebníctve vrátane drvenia kameniva, nerastov a hornín |
| Vymedzenie |
| Uvedená činnosť zahŕňa drvenie, vrátane všetkých dopravníkov, sitovania, triedenia a sekundárneho alebo terciálneho drvenia a triedenia na jednotlivé frakcie prenosnými zariadeniami najmä nasledovných odpadov a materiálov: betónu, tehál, škridiel, obkladového materiálu a keramiky alebo ich zmesí, kamenivo a podobné minerálne produkty, bitúmenové zmesi, stavebné materiály na báze sadry, zmesové odpady z demolácií a pod., horniny a nerasty. |
| Za súčasť tejto činnosti sa považujú aj skladovacie priestory vstupného materiálu alebo odpadu a úložiská výstupného materiálu drviny alebo odpadu. |
| Požiadavky |
| 2.1. Všeobecné opatrenia |
| 2.1.1. Celý proces, vrátane všetkých činností a zariadení bude navrhnutý, nastavený a prevádzkovaný tak, že je zabezpečený minimálny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí. |
| 2.1.2. Hlavnými princípmi na predchádzanie emisiám prachu sú prekrytie prašných procesov a zvlhčovanie. |
| 2.1.3. Všetky použité techniky na obmedzenie znečistenia budú správne navrhnuté, používané a udržiavané, aby boli účinné. Ak sa na obmedzenie emisií prachu používa zvlhčovanie, je potrebné zabezpečiť dostatočné zásobovanie vodou a primeranú ochranu proti mrazu. |
| 2.1.4. Vhodná lokalizácia zariadení na základe uvedených faktorov: prevládajúce vetry, blízkosť citlivého receptora k hraniciam činnosti a operáciám činnosti a vybudovať ochrannú bariéru v dostatočnej výške. |
| 2.1.5. Ak existuje podozrenie, že súčasťou stavebného odpadu je odpad kontaminovaný azbestom, je potrebné tento druh odpadu pred drvením vytriediť a postupovať podľa osobitných predpisov48). |
| 2.2. Skladovanie (depónie, zásobníky) |
| 2.2.1. Obmedzenie množstva „voľne“ skladovaných materiálov. |
| 2.2.2. Výška skladovaného materiálu nesmie byť vyššia ako obvodové steny úložiska. |
| 2.2.3. V skladovacích priestoroch, kde sa pohybuje vozidlo spevniť povrch, ktorý je potrebné udržiavať. |
| 2.3. Vykladanie a nakladanie, preprava a iná manipulácia |
| 2.3.1. Dopravníky musia mať dostatočnú kapacitu pre maximálne zaťaženie, bez rozsýpania materiálov. |
| 2.3.2. Dopravníky musia byť vybavené prostriedkami na udržiavanie pásu v čistote. |
| 2.4. Proces drvenia |
| 2.4.1. Drviče musia byť zakapotované alebo vybavené systémom na zvlhčovanie. |
| 2.4.2. Drviče s integrovaným zvlhčovaním vždy prevádzkovať so spusteným kropením. |
| 2.4.3. Nánosy prachu na vonkajších častiach zariadenia je potrebné vyčistiť na konci každého pracovného dňa. |
| Kontrola a údržba |
| Prevádzkovateľ činnosti má pod stálou kontrolou celý proces, vrátane všetkých činností a zariadení. Zamestnanci na všetkých úrovniach budú poučení o povinnostiach týkajúcich sa kontroly procesu a emisií do ovzdušia. |
| Kontrola |
| a. Pravidelným monitorovaním emisií zabrániť viditeľným emisiám vo vzdialenosti 10 m a viac zo zariadení, dopravníkov a priestorov určených na skladovanie. |
| b. Pri viditeľných emisiách realizovať opatrenia na zamedzenie prašnosti. |
| c. Na zabezpečenie kontroly realizácie protiprašných opatrení pri suchom a/alebo veternom počasí, je potrebné najmenej raz denne zaznamenať meterorologické podmienky (rýchlosť vetra a teplota). |
| d. Ak sú zaznamenané opakované problémy s viditeľnými emisiami, zvýšiť počet vizuálnych kontrol. Čas, miesto a výsledok kontrol spolu s klimatickými podmienkami je potrebné zaznamenávať a evidovať. |
| Údržba |
| Je potrebné mať vypracovaný program údržby a viesť záznamy o vykonanej údržbe a opravách. |
| Porucha zariadenia |
| Pri neštandardných (viditeľných) emisiách alebo poruchách je potrebné: |
| a. bezodkladne prešetriť stav a realizovať nápravné opatrenia, |
| b. zastaviť prevádzku zariadenia, ak zlyhá dodávka vody a procesy zvlhčovania. |
| Evidencia |
| V rámci evidencie sa vedú záznamy o kontrolách, monitorovaní a vizuálnom hodnotení, klimatických podmienkach, o údržbe a opravách, neštandardných stavoch, poruchách a prijatých opatreniach. |
| Záznamy je potrebné: |
| a. uchovávať po dobu najmenej 2 roky, |
| b. sprístupniť orgánom ochrany ovzdušia na výkon štátneho dozoru. |
| 3. Štiepkovanie dreva a biomasy |
| Vymedzenie |
| Štiepkovanie dreva alebo drvenie inej biomasy (podľa § 8 ods. 5 písm. i)) vykonávané zariadeniami, ktoré môžu byť samostatné alebo pripevnené k podvozku nákladného automobilu. |
| Za súčasť tejto činnosti sa považujú aj skladovacie priestory vstupného materiálu a úložiská (depónie) výstupného materiálu štiepky. |
| Požiadavky |
| 3.1. Všeobecné opatrenia |
| 3.1.1. Predchádzať vzniku prašných emisií a ak ich vzniku nie je možné zabrániť, obmedzovať a zabraňovať ich šíreniu do okolia. |
| 3.1.2. Všetky použité techniky na obmedzenie znečistenia budú správne navrhnuté, používané a udržiavané, aby boli účinné. Ak sa na obmedzenie emisií prachu používa zvlhčovanie, je potrebné zabezpečiť dostatočné zásobovanie vodou a primeranú ochranu proti mrazu. |
| 3.1.3. Vhodná lokalizácia zariadení na základe uvedených faktorov: prevládajúce vetry, blízkosť citlivého receptora k hraniciam činnosti a operáciám činnosti a vybudovať ochrannú bariéru v dostatočnej výške . |
| 3.1.4. Ak existuje podozrenie, že súčasťou spracovávanej biomasy je odpad alebo kontaminovaná biomasa, je potrebné pred drvením tento druh odpadu vytriediť a postupovať podľa osobitných predpisov.50) |
| 3.2. Skladovanie (depónie, zásobníky) |
| 3.2.1. Obmedzenie množstva skladovaných materiálov. |
| 3.2.2. Výška skladovaného materiálu nesmie byť vyššia ako obvodové steny úložiska. |
| 3.2.3. V skladovacích priestoroch, kde sa pohybuje vozidlo spevniť povrch, ktorý je potrebné udržiavať. |
| 3.3. Vykladanie a nakladanie, preprava a iná manipulácia |
| 3.3.1. Dopravníky musia mať dostatočnú kapacitu pre maximálne zaťaženie, bez rozsýpania materiálov. |
| 3.3.2. Dopravníky musia byť vybavené prostriedkami na udržiavanie pásu v čistote. |
| 3.4. Proces drvenia |
| 3.4.1. V priebehu štiepkovania usmerňovať a sklápať výusť štiepkovača tak, aby čo najviac smerovala smerom nadol, bola čo najbližšie k ploche, na ktorú sa ukladá štiepka (ložná plocha kamióna alebo štiepky) a nerozfukovala štiepku do okolitého priestoru. |
| 3.4.2. Nánosy prachu na vonkajších častiach zariadenia je potrebné vyčistiť na konci každého pracovného dňa. |
| 3.4.3. Pri veternom počasí (rýchlosť vetra nad 2,2 m/s) zastaviť štiepkovanie alebo realizovať ďalšie opatrenia. |
| Kontrola a údržba |
| Prevádzkovateľ činnosti má pod stálou kontrolou celý proces, vrátane všetkých činností a zariadení. Zamestnanci na všetkých úrovniach budú poučení o povinnostiach týkajúcich sa kontroly procesu a emisií do ovzdušia. |
| Kontrola |
| a. Pravidelným monitorovaním emisií zabrániť viditeľným emisiám vo vzdialenosti 10 m a viac zo zariadení, dopravníkov a priestorov určených na skladovanie. |
| b. Pri viditeľných emisiách realizovať opatrenia na zamedzenie prašnosti. |
| c. Na zabezpečenie kontroly realizácie protiprašných opatrení pri suchom a/alebo veternom počasí, je potrebné najmenej raz denne zaznamenať do evidencie meteorologické podmienky (rýchlosť vetra a teplota). |
| d. Ak sú zaznamenané opakované problémy s viditeľnými emisiami, zvýšiť počet vizuálnych kontrol. Čas, miesto a výsledok kontrol spolu s meteorologickými podmienkami je potrebné zaznamenávať a evidovať. |
| Údržba |
| Je potrebné mať vypracovaný program údržby a viesť záznamy o vykonanej údržbe a opravách. |
| Porucha zariadenia |
| Pri neštandardných (viditeľných) emisiách alebo poruchách je potrebné: |
| a. bezodkladne prešetriť stav a realizovať nápravné opatrenia, |
| b. zastaviť prevádzku zariadenia, ak zlyhá dodávka vody a procesy zvlhčovania. |
| Evidencia |
| V rámci evidencie sa vedú záznamy o kontrolách, monitorovaní a vizuálnom hodnotení, klimatických podmienkach, o údržbe a opravách, neštandardných stavoch, poruchách a prijatých opatreniach. |
| Záznamy je potrebné: |
| a. uchovávať po dobu najmenej 2 roky, |
| b. sprístupniť orgánom ochrany ovzdušia na výkon štátneho dozoru. |
| 4. Aplikácia a zapracovanie hospodárskych hnojív a iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu do pôdy |
| Vymedzenie |
| Uvedená činnosť zahŕňa aplikáciu a zapracovanie hospodárskych hnojív a iných hnojív organického pôvodu (príloha č. 7 šieta časť bod 10.1), sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu do pôdy, ak nejde o činnosť, ktorá je súčasťou zdroja znečisťovania ovzdušia, na ktorý sa vzťahujú požiadavky ustanovené v prílohe č. 7 prvej časti šiesty bod, v piatej časti tretí bod a v šiestej časti deviaty a desiaty bod. |
| Za prevádzkovateľa činnosti sa pri aplikácii a zapracovaní hospodárskych hnojív a iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu do pôdy považuje právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ podľa osobitného predpisu.43) |
| Požiadavky |
| Splnením požiadaviek ustanovených v tejto časti prílohy nie je dotknuté plnenie požiadaviek pre uvedenú činnosť vyplývajúcich z osobitných predpisov51), napríklad mať vypracovaný plán hnojenia, bilanciu živín, mať splnené evidenčné povinnosti a pod. |
| Pri vykonávaní činností súvisiacich s aplikáciou a zapracovaním hnojív do pôdy je potrebné predchádzať vzniku emisií amoniaku a pachových znečisťujúcich látok a obmedzovať ich prijatím opatrení pri: |
| 4.1. Skladovaní hospodárskych hnojív |
| podľa ustanovení v prílohe č. 7 v šiestej časti bode 9.1.3, |
| 4.2. Skladovaní iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu |
| podľa ustanovení v prílohe č. 7 v šiestej časti bode 10.3, |
| 4.3. Prečerpávaní a preprave iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu |
| podľa ustanovení v prílohe č. 7 v šiestej časti bode 10.4, |
| 4.4. Aplikácii a zapracovaní hospodárskych hnojív do pôdy |
| podľa ustanovení v prílohe č. 7 v šiestej časti bode 9.1.4, |
| 4.5. Aplikácii a zapracovaní iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu |
| podľa ustanovení v prílohe č. 7 v šiestej časti bode 10.5. |
| Evidencia |
| V rámci evidencie sa vedú záznamy o druhoch a množstvách skladovaných hnojív, o druhoch a množstvách aplikovaných hnojív a o pozemkoch, na ktoré boli aplikované, klimatických podmienkach a prijatých opatreniach. |
| Záznamy je potrebné: |
| a. uchovávať po dobu najmenej 2 roky; |
| b. sprístupniť orgánom ochrany ovzdušia na výkon štátneho dozoru. |
| II. Oznámenie o vykonávaní VYBRANEJ osobitnej činnosti |
| Vykonávanie osobitnej činnosti sa oznamuje obci v súlade s ustanoveniami a v lehotách podľa § 36 ods. 1 písm. a) prvej časti vety pred bodkočiarkou zákona. |
| Oznámenie sa predkladá v nasledovnom rozsahu: |
| 1. Identifikačné údaje prevádzkovateľa činnosti |
| Názov, adresa, IČO, kontaktná osoba a kontaktné údaje |
| 2. Druh osobitnej činnosti podľa zoznamu v prílohe č. 1 tretej časti |
| 3. Obdobie vykonávania osobitnej činnosti |
| Začiatok |
| Dĺžka trvania – predpokladaný termín ukončenia |
| 4. Miesto vykonávania osobitnej činnosti |
| Napríklad ulica, areál, lokalita |
| 5. Podrobnosti o vykonávanej činnosti |
| a. Použité zariadenia, stroje, mechanizmy |
| b. Druhy spracovávaných materiálov |
| c. Použité odlučovacie zariadenia |
| 6. Vyhodnotenie ustanovených požiadaviek na vykonávanie osobitnej činnosti podľa časti I. |
| 7. Ďalšie údaje v súlade so všeobecne záväzným nariadením príslušnej obce podľa § 10 ods. 4 zákona, prípadne iné relevantné informácie |
| 8. Prílohy: |
| Relevantná dokumentácia a povolenia, napríklad stavebné povolenie, plán riadenia prašnosti a iné. |
| III. HARMONOGRAM aplikácie a zapracovania hospodárskych hnojív a iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu do pôdy |
| Aplikácia a zapracovanie hospodárskych hnojív a iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu do pôdy sa oznamuje obci podľa ustanovení a v lehotách podľa § 34 ods. 2 písm. k) a § 35 ods. 1 písm. m) a § 36 ods. 1 písm. a) časti vety za bodkočiarkou zákona. |
| Harmonogram sa predkladá v nasledovnom rozsahu: |
| 1. Identifikačné údaje prevádzkovateľa činnosti |
| Názov, adresa, IČO, kontaktná osoba a kontaktné údaje |
| 2. Obdobia vykonávania činnosti |
| Ku každému obdobiu uviesť predpokladaný začiatok vykonávania činnosti (mesiac a týždeň) a dĺžku trvania s termínom ukončenia. |
| 3. Miesto vykonávania činnosti |
| Lokalita (napríklad zaužívaný názov miestnej oblasti) |
| 4. Podrobnosti o použitých hnojivách, sekundárnych zdrojoch živín alebo kompostoch |
| 5. Prílohy: |
| Relevantná dokumentácia, napríklad certikát hnojiva, plán hnojenia, plán riadenia zápachu, plán riadenia prašnosti a iné. |
| |
| Príloha č. 9 k vyhláške č. 248/2023 Z. z. |
| POŽIADAVKY ZABEZPEČENIA ROZPTYLU EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK |
| I. POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE ROZPTYLU PRE NOVOBUDOVANÉ ZARIADENIA |
| 1. Všeobecné požiadavky |
| Emisie zo stacionárnych zdrojov treba do ovzdušia odvádzať tak, že nespôsobia významné znečistenie ovzdušia. Odpadové plyny sa musia riadene vypúšťať cez komín alebo výduch tak, že je umožnený ich nerušený transport voľným prúdením a zabezpečený dostatočný rozptyl vypúšťaných znečisťujúcich látok za podmienok dodržania kvality ovzdušia, a tým zabezpečená ochrana zdravia ľudí a ochrana životného prostredia. Požiadavky na zabezpečenie rozptylu emisií znečisťujúcich látok vyjadrené ako výška komína alebo výduchu sa uvedú v povolení alebo, ak je zdroj súčasťou prevádzky podľa osobitného predpisu8) v integrovanom povolení. |
| Nasledujúce ustanovenia tejto prílohy sa nevzťahujú na výduchy vzduchotechniky slúžiacej na výmenu vzduchu v pracovných priestoroch, výduchy klimatizácie a na odvody emisií z bezpečnostných poistných ventilov, ak sa na tieto výduchy neuplatňujú emisné limity uvedené v prílohách č. 4 až 7. Dostatočný rozptyl aj v týchto prípadoch musí byť zabezpečený. |
| 2. Obmedzovanie fugitívnych emisií |
| Ak je to technicky a ekonomicky dostupné, emisie je potrebné odvádzať riadeným odvodom a fugitívne emisie obmedzovať. |
| 3. Počet komínov alebo výduchov |
| Pri projektovaní a realizácii stavieb stacionárnych zdrojov je potrebné voliť také technické riešenie, aby sa emisie znečisťujúcich látok vypúšťali do ovzdušia čo najmenším počtom komínov alebo výduchov; to neplatí, ak vyšší počet komínov alebo výduchov nemá vplyv na hodnoty ustanovených emisných limitov, ktoré by platili pre najmenší počet komínov alebo výduchov. |
| 4. Najnižšia výška komína alebo výduchu |
| Najnižšia výška komína alebo výduchu sa určí na základe hmotnostného toku znečisťujúcej látky a koeficientu charakterizujúceho jej škodlivosť a ďalších rozptylových parametrov postupom zverejneným vo vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,52) pričom |
| a) najnižšia výška komína alebo výduchu: |
| i. musí byť najmenej 4 m nad terénom, ak ide o spaľovanie plynných palív, |
| ii. musí byť najmenej 6 m nad terénom, ak ide ak ide o spaľovanie tuhých palív a kvapalných palív, |
| iii. sa neuplatňuje pre záhradné chatky, záhradné krby, maringotky, dieselagregáty na núdzovú prevádzku s MTP ≤ 1MW v priemyselných areáloch, malé zdroje na núdzovú prevádzku a malé prenosné stacionárne zdroje, ak sú splnené požiadavky na rozptyl emisií podľa prvého bodu, |
| b) do výšky komína alebo výduchu možno zarátať aj rozdiel nadmorských výšok základu budovy stacionárneho zdroja a päty komína alebo výduchu, najmä ak ide o situovanie komína alebo výduchu vo svahu, |
| c) komín alebo výduch môže presiahnuť výšku 250 m, len ak sú vyčerpané všetky možnosti obmedzovania emisií znečisťujúcich látok podľa najlepších dostupných techník, |
| d) ak sa jedným komínom alebo výduchom vypúšťa viac znečisťujúcich látok, jeho najnižšia výška sa určí ako najväčšia z výšok vypočítaných pre jednotlivé znečisťujúce látky, |
| e) ak okolité komíny alebo výduchy vypúšťajú rovnakú znečisťujúcu látku, je potrebné upraviť výšku komína podľa korekcie na okolité komíny, |
| f) ak je stacionárny zdroj situovaný v zástavbe, je potrebné upraviť výšku komína podľa korekcie na okolitú zástavbu. |
| 5. Poloha ústia komína alebo výduchu a ich prevýšenie nad strechou |
| 5.1 Pri určení prevýšenia komína alebo výduchu nad strechou, požiadavky štvrtého bodu na výšku komína alebo výduchu nie sú dotknuté. |
| 5.2 Spaľovacie zariadenia |
| 5.2.1 Pre spaľovacie zariadenia s MTP < 0,3 MW sa určí poloha ústia komína alebo výduchu a jeho prevýšenie nad strechou samotnej budovy podľa technickej normy53) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie sporovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami. |
| 5.2.2 Ak ide o prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad hrebeňom šikmej strechy so sklonom nad 20° pre spaľovacie zariadenia, ak |
| a) MTP < 0,3 MW musí byť ≥ 0,6 m nad miestom vyústenia na streche, |
| b) MTP je v rozmedzí (0,3 - 1,2) MW, musí byť ≥ 1 m, |
| c) MTP ≥ 1,2 MW a viac, musí byť ≥ 3 m; prevýšenie nižšie ako 3 m najmenej však 1 m možno povoliť, ak sa odborným posudkom preukáže splnenie požiadaviek na rozptyl emisií podľa prvého bodu. |
| 5.2.3 Ak ide o plochú strechu alebo o šikmú strechu so sklonom 20° a menej, pre spaľovacie zariadenia s MTP ≥ 0,3 MW, treba zvýšiť ustanovené prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad strechou o 0,5 m. |
| 5.2.4 Ak ide o plochú strechu, pri určení prevýšenia je potrebné zohľadniť aj výšku atiky. Ak sú na plochej streche situované iné časti stavby, napríklad nadstavby, strojovne výťahov, z hľadiska zabezpečenia optimálneho rozptylu je potrebné osobitne posudzovať prevýšenie komína alebo výduchu vo vzťahu k výške týchto objektov a ich vzdialenosti. |
| 5.2.5 V závislosti od druhu vypúšťaných znečisťujúcich látok a miestnych rozptylových podmienok možno prevýšenie vzťahovať k miestu vyvedenia komína alebo výduchu nad strechu, ak sa odborným posudkom preukáže splnenie požiadaviek na rozptyl emisií podľa prvého bodu. |
| 5.3 Ostatné zariadenia |
| Ak ide o iné zariadenie, ako spaľovacie zariadenie, treba voliť umiestnenie a prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad hrebeňom strechy primerane k umiestneniu a prevýšeniu ústí komínov alebo výduchov pre spaľovacie zariadenie v závislosti od množstva a škodlivosti vypúšťaných znečisťujúcich látok. |
| 6. Vyústenie výduchu na vonkajšiu stenu budovy |
| Vyústenie výduchu na vonkajšiu stenu budovy môžu mať výlučne |
| a) zariadenia na spaľovanie ZP na priame vykurovanie s prirodzeným odvodom spalín a bez núteného prívodu spaľovacieho vzduchu s MTP ≤ 12 kW, ak budú splnené osobitné podmienky zverejnené vo vestníku,54) |
| b) zariadenia na spaľovanie zemného plynu a skvapalnených uhľovodíkových plynov s MTP ≤ 35 kW, ak ide o budovy s vydaným povolením do 31. decembra 2003, ktoré nemali riešený odvod spalín nad strechu budovy, a pri rekonštrukcii nemožno zo stavebnotechnických alebo požiarno-bezpečnostných dôvodov riešiť odvod spalín nad strechu, ak budú splnené osobitné podmienky zverejnené vo vestníku, |
| c) zariadenia umiestnené vo výrobných halách v priemyselných areáloch, ak sa odborným posudkom preukáže splnenie požiadaviek na rozptyl emisií podľa prvého bodu. |
| II. POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE ROZPTYLU PRE JESTVUJÚCE ZARIADENIA |
| Pre jestvujúce zariadenia platia požiadavky na zabezpečenie rozptylu platné pre novobudované zariadenia |
| a) pri zmene jestvujúceho zariadenia, ktorá zvyšuje celkové množstvo emisií vypúšťané do ovzdušia z komína alebo výduchu alebo ktorá vyžaduje výstavbu nového komína alebo výduchu, |
| b) ak to vyžaduje zabezpečenie rozptylu znečisťujúcej látky pri zmene koeficientu charakterizujúceho jej škodlivosť; zvýšenie komína alebo výduchu vykonať do troch rokov od zmeny zaradenia znečisťujúcej látky, |
| c) pri rekonštrukcii spojenej s úpravou výšky komína alebo výduchu. |
| |
| Príloha č. 10 k vyhláške č. 248/2023 Z. z. |
| Umiestňovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia |
| I. Všeobecné zásady umiestňovania zdrojov znečisťovania ovzdušia |
| Citlivý spôsob využívania územia znamená vhodné umiestenie zdrojov znečisťovania ovzdušia voči citlivým receptorom s cieľom zabrániť alebo obmedziť nepriaznivé vplyvy v dôsledku znečisťovania ovzdušia z predmetného stacionárneho zdroja na ľudské zdravie a životné prostredie. |
| Umiestňovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia je limitované faktormi: |
| 1. druhom výroby, používaných technológií a výrobných kapacít, |
| 2. spôsobom obmedzenia znečisťovania ovzdušia, |
| 3. spôsobom ochrany citlivého receptora pred znečistením ovzdušia, |
| 4. charakterom lokality. |
| 1. Odporúčané odstupové vzdialenosti zohľadňujú umiestňovanie stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia podľa druhu výroby, používaných technológií a výrobných kapacít, pričom zoznam stacionárnych zdrojov a činností v druhej časti, pre ktoré sú ustanovené odporúčané odstupové vzdialenosti, nie je vyčerpávajúci. |
| 2. Obmedzenie znečisťovania ovzdušia závisí od environmentálnej výkonnosti prevádzky stacionárneho zdroja najmä schopnosti trvalého znižovania emisií z daného zdroja, prostredníctvom využívania najlepších dostupných techník a odlučovacích zariadení. |
| 3. Obmedzenie znečistenia ovzdušia je aktívne využívanie kompenzačných opatrení na ochranu citlivých receptorov (napríklad zelené bariéry). |
| 4. Charakter lokality zahŕňa všetky atribúty územia vo vzťahu k jeho súčasnému aj plánovanému využitiu územia, vrátane geomorfologického členenia, meteorologických podmienok, kultúrnych a prírodných pamiatok a inak chránených objektov a zón. Pri umiestňovaní zdroja je potrebné zohľadniť aj súčasnú a budúcu dopravnú infraštruktúru tak, že sa zabezpečí čo najefektívnejšie využitie územia s minimalizáciou vplyvov na citlivé receptory. |
| II. Odporúčané odstupové vzdialenosti |
| | Číslo | Názov kategórie - činnosti | Prahová kapacita | Odporúčaná odstupová vzdialenosť
[m] | | 1 | PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL | | 1.1 | Technologické celky obsahujúce spaľovacie zariadenia vrátane plynových turbín a stacionárnych piestových spaľovacích motorov, s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom | ≥ 300 MW | 700 | | ≥ 100 MW | 500 | | ≥ 50 MW | 200 | | 1.2 | Triedenie a úprava uhlia, briketárne s projektovaným výkonom | ≥ 30 t/h | 500 | | < 30 t/h | 200 | | 1.3 | Výroba koksu | > 0 | 1 500 | | 1.4 | Zariadenia na splyňovanie alebo skvapalňovanie palív s celkovým menovitým tepelným príkonom: | | | | a) uhlia | > 0 | 1 000 | | b) iných palív okrem zariadení na výrobu bioplynu a na zhodnocovanie odpadov tepelnými postupmi podľa bodu 5.7 | > 0 | 300 | | 1.5 | Výroba bioplynu s projektovanou výrobnou kapacitou: množstvo spracovanej suroviny alebo bioodpadu | > 0 | 300 | | 1.99 | Miešanie biopalív | | 300 | | 2 | VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV | | 2.1 | Úprava, praženie, spekanie rúd železných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave | > 0 | 1 000 | | 2.2 | Výroba surového železa vo vysokých peciach s projektovanou výrobnou kapacitou v t/h | > 2,5 t/h | 1 000 | | ≤ 2,5 t/h | 500 | | 2.3 | Výroba ocele, napríklad konvertory, Siemens-Martinské pece, dvojnistejové tandemové pece, elektrické pece, März-Böhlerove pece, s projektovanou výrobnou kapacitou | > 2,5 t/h | 1 000 | | ≤ 2,5 t/h | 300 | | 2.3.a | - výroba v oblúkových peciach s hmotnosťou odpichu | < 50 t | 700 | | 2.3.b | -výroba ocele v indukčných peciach | | 500 | | 2.4 | Zlievarne železných kovov - výroba liatiny a liatinových výrobkov s projektovanou výrobnou kapacitou | > 20 t/d | 500 | | ≤ 20 t/d | 300 | | 2.5 | Hutnícka druhovýroba a spracovanie kovov, napríklad valcovne, lisovne, kováčovne, drôtovne, kaliace pece a iné prevádzky tepelného spracovania: | | | | a) valcovne s projektovanou výrobou surovej ocele v t/h | > 0 | 500 | | b) kováčske dielne | | | | projektovaným výkonom kladív v kJ na jedno kladivo | ≥ 1 kJ | 500 | | – ≤ 20 MW a projektovaným výkonom kladív v kJ na jedno kladivo | | | | c) lisovne a tepelné spracovanie neželezných kovov s projektovanou výrobou v t/h | ≥ 1 t/h | 500 | | 2.6 | Úprava rúd neželezných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave | > 0 | 1 000 | | 2.7 | Výroba neželezných kovov a ich zliatin navzájom a s ferozliatinami z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickým, chemickým alebo elektrolytickým procesom | > 0 | 1 000 | | 2.8 | Tavenie neželezných kovov vrátane zlievania zliatin, pretavovania a rafinácie kovového šrotu s projektovanou taviacou kapacitou: | | | | a) pre olovo a kadmium | > 4 t/d | 300 | | ≤ 4 t/d | 200 | | b) pre ostatné neželezné kovy | > 20 t/d | 300 | | ≤ 20 t/d | 200 | | 2.9 | Povrchové úpravy kovov, nanášanie povlakov a súvisiace činnosti okrem úprav s použitím organických rozpúšťadiel a práškovaného lakovania | | | | Povrchové úpravy: | | | | a) pri použití elektrolytických postupov s projektovaným objemom kúpeľov | ≥ 1 m3 | 200 | | b) pri použití chemických postupov s projektovaným objemom kúpeľov | ≥ 3 m3 | 200 | | c) nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele v tavenine s projektovanou kapacitou nanášania | ≥ 10 kg/h | 300 | | d) nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele plameňovým, elektrooblúkovým, plazmovým alebo iným spôsobom s projektovanou kapacitou nanášania | ≥ 2 kg/h | 300 | | e) nanášanie ochranných povlakov z roztavených kovov so vstupom surovej ocele s projektovanou kapacitou | > 0 | 300 | | f) anodická oxidácia hliníkových materiálov | > 0 | 300 | | g) nanášanie nekovových povlakov, ako sú smalty a iné obdobné povrchové úpravy, s projektovanou kapacitou nanášania | ≥ 20 m2/h | 300 | | Súvisiace činnosti: | | | | h) abrazívne čistenie (otryskávanie) okrem kazetových zariadení, s projektovanou kapacitou opracovaného materiálu | ≥ 20 m2/h | 200 | | i) termické čistenie: | | | | - s objemom vypaľovacej komory alebo | > 1 m3 | 300 | | - prevádzkou | > 100 h/rok | 300 | | j) elektrolyticko-plazmové čistenie, odmasťovanie a leštenie s projektovanou kapacitou | ≥ 20 dm2/h | 200 | | 2.10 | Povrchová ťažba rúd | > 0 | 500 | | 3 | VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV | | 3.1 | Spracovanie azbestu a výroba výrobkov obsahujúcich azbest | > 0 | 300 | | 3.2 | Výroba cementu s projektovanou výrobnou kapacitou cementového slinku | > 500 t/d | 700 | | ≤ 500 t/d | 500 | | 3.3 | Výroba vápna s projektovanou výrobnou kapacitou | > 50 t/d | 700 | | ≤ 50 t/d | 500 | | 3.4 | Výroba oxidu horečnatého z magnezitu a výroba bázických žiaruvzdorných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou | > 50 t/d | 700 | | ≤ 50 t/d | 500 | | 3.5 | Obaľovne bitúmenových zmesí a miešiarne bitúmenu s projektovanou výrobnou kapacitou zmesi | > 0 | 500 | | 3.6 | Zariadenia na tavenie nerastných látok vrátane spracovania taveniny a výroby nerastných vlákien s projektovanou kapacitou tavenia | ≥ 0,1 t/d | 500 | | 3.7 | Výroba skla, sklárskych výrobkov a sklených vlákien s projektovanou kapacitou tavenia | ≥ 0,5 t/d | 500 | | 3.8 | Výroba keramických výrobkov pálením, najmä škridiel, tehál, obkladačiek, porcelánu, keramiky, kameniny a žiaruvzdorných materiálov podľa: | | | | - projektovanej výrobnej kapacity v t/d alebo | > 75 t/d | 500 | | ≤ 75 t/d | 200 | | - objemovej kapacity pecí v m3 pri hustote vsádzky nad 300 kg/m3 | > 4 m3 | 500 | | ≤ 4 m3 | 200 | | 3.9 | Výroba ľahčených nekovových minerálnych produktov s projektovanou výrobnou kapacitou m3/d | > 20 | 300 | | 3.10 | Kameňolomy a súvisiace spracovanie kameňa | | | | - s odstrelom | | 500 | | - bez odstrelu | | 300 | | 3.11 | Ťažba a spracovanie silikátových surovín a iných surovín na výrobu stavebných materiálov alebo s iných priemyselne využívaných materiálov okrem stavebného piesku a štrku v mokrom stave | > 0 | 300 | | 3.12 | Výroba nepálených murovacích materiálov a prefabrikátov s projektovanou výrobnou kapacitou | > 0 | 300 | | 3.13 | Priemyselná výroba betónu, malty alebo iných stavebných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou | ≥ 10 m3/h | 300 | | < 10 m3/h | 100 | | 4 | CHEMICKÝ PRIEMYSEL | | 4.1 | Ťažba ropy a súvisiaca doprava a skladovanie | > 0 | 500 | | 4.2 | Ťažba a skladovanie zemného plynu Za stacionárny zdroj sa nepovažuje potrubná preprava a distribúcia zemného plynu | > 0 | 500 | | 4.3 | Rafinérie ropy | > 0 | 1 500 | | 4.4 | Petrochemické spracovanie ropy | > 0 | 1 500 | | 4.5 | Distribučné sklady s prečerpávaním a samostatné prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín s tlakom pár podľa prílohy č. 3 druhej časti bod 2.2, okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov a stlačeného zemného plynu, podľa: | > 0 | 300 | | - nainštalovaného súhrnného objemu skladovania v m3 alebo | | - projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3 podľa toho, ktorý je vyšší | | 4.6 | Výroba syntetického kaučuku | > 0 | 500 | | 4.7 | Výroba základných plastických hmôt na báze syntetických a prírodných polymérov okrem syntetického kaučuku | > 0 | 500 | | 4.8 | Výroba jednoduchých uhľovodíkov t. j. lineárnych alebo cyklických, nasýtených alebo nenasýtených, alifatických alebo aromatických | > 0 | 500 | | 4.9 | Výroba organických halogénovaných zlúčenín | > 0 | 700 | | 4.10 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich kyslík | > 0 | 700 | | 4.11 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich síru | > 0 | 700 | | 4.12 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich dusík okrem močoviny | > 0 | 700 | | 4.13 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich fosfor | > 0 | 700 | | 4.14 | Výroba organokovových zlúčenín | > 0 | 700 | | 4.15 | Výroba prípravkov na ochranu rastlín a biocídov | | | | - chemické spracovanie (syntéza) | | 700 | | - mechanické spracovanie (miešanie) | | 300 | | 4.16 | Výroba gumárenských pomocných prípravkov | > 0 | 700 | | 4.17 | Výroba a spracovanie viskózy | > 0 | 1 000 | | 4.18 | Výroba celulózy a jej derivátov vrátane spracovania odpadov na produkty z tejto výroby | > 0 | 700 | | 4.19 | Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb, lepidiel | | | | - chemické spracovanie (syntéza) | | 500 | | - mechanické spracovanie (miešanie) | | 300 | | 4.20 | Výroba farmaceutických produktov | | | | - chemické spracovanie (syntéza) | | 700 | | - mechanické spracovanie (miešanie) | | 300 | | 4.21 | Výroba anorganických plynných látok a zlúčenín okrem amoniaku | > 0 | 700 | | 4.22 | Výroba anorganických kyselín | > 0 | 700 | | 4.23 | Výroba anorganických hydroxidov | > 0 | 700 | | 4.24 | Výroba anorganických solí okrem hnojív | > 0 | 700 | | 4.25 | Výroba nekovov, oxidov kovov a iných obdobných anorganických zlúčenín, ako je sodík, vápnik, kremík, fosfor, karbid kremíka, karbid vápnika | > 0 | 700 | | 4.26 | Výroba síry | > 0 | 1 000 | | 4.27 | Výroba amoniaku | > 0 | 1 000 | | 4.28 | Výroba močoviny | > 0 | 1 000 | | 4.29 | Výroba priemyselných hnojív na báze dusíka, fosforu a draslíka - jednozložkové alebo kombinované okrem močoviny | | | | - chemické spracovanie (syntéza) | | 700 | | - mechanické spracovanie (miešanie) | | 300 | | 4.30 | Výroba anorganických pigmentov, rafinačných a bieliacich prípravkov | > 0 | 500 | | 4.31 | Výroba priemyselných výbušnín | > 0 | 700 | | 4.32 | Výroba a spracovanie uhlíkatých materiálov: | > 0 | 500 | | a) výroba drevného uhlia | | b) výroba sadzí | | c) vypaľovanie uhlíkatých materiálov vrátane impregnácie | | d) mechanické spracovanie uhlíkatých materiálov | | 4.33 | Výroba a spracovanie gumy: | | | | - projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel | >15 t/rok | 500 | | ≤ 15 t/rok | 300 | | - výroba surových gumárenských zmesí | > 0 | 500 | | - spracovanie gumovej zmesi | > 0 | 300 | | 4.34 | Výroba mydiel, saponátov a kozmetiky s projektovanou výrobnou kapacitou: | | | | a) saponáty | ≥ 100 kg/h | 300 | | b) kozmetika | ≥ 10 kg/h | 300 | | 4.35 | Priemyselná extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel | > 50 t/rok | 500 | | ≤ 50 t/rok | 300 | | 4.36 | Výroba a zušľachťovanie papiera, lepenky s projektovaným výkonom | ≥ 1 t/d | 300 | | 4.37 | Výroba hydroizolačných materiálov a podlahových krytín s projektovaným množstvom spracovaných surovín | ≥ 500 kg/h | 300 | | 4.38 | Priemyselné spracovanie plastov: | | | | a) výroba vlákien s projektovanou kapacitou | ≥ 1 000 t/rok | 300 | | b) výroba fólie a iných výrobkov s projektovaným množstvom spracovaného polyméru | ≥ 100 kg/h | 300 | | c) spracovanie polyesterových živíc s prídavkom styrénu alebo epoxidových živíc s amínmi, napríklad výroba člnov, vozíkov, automobilových dielov | > 0 | 700 | | d) spracovanie aminoplastov alebo fenolových živíc | > 0 | 500 | | e) výroba polyuretanových výrobkov | > 0 | 300 | | f) výroba expandovaných plastov, napríklad penového polystyrénu, | > 0 | 300 | | 4.39 | Výroba, regenerácia a zneškodňovanie elektrických akumulátorov a monočlánkov | > 0 | 300 | | 4.40 | Čerpacie stanice benzínu podľa projektovaného ročného obratu alebo skutočného ročného obratu | ≥ 500 m3/rok | 75 | | 5 | NAKLADANIE S ODPADMI A KREMATÓRIÁ | | 5.1 | Spaľovne odpadov | | | | a) spaľujúce nebezpečný odpad s projektovanou kapacitou | > 10 t/d | 700 | | ≤ 10 t/d | 500 | | b) spaľujúce iný ako nebezpečný odpad s kapacitou | > 3 t/h | 700 | | ≤ 3 t/h | 500 | | c) spaľujúce výlučne rádioaktívny odpad | > 0 t/d | 700 | | 5.2 | Zariadenia na zneškodnenie alebo zhodnotenie tiel mŕtvych zvierat alebo živočíšneho odpadu s projektovanou kapacitou spracovania: | | | | a) spracovateľské závody na vedľajšie živočíšne produkty | > 10 t/d | 1 000 | | ≤ 10 t/d | 500 | | b) zariadenia na spaľovanie tiel mŕtvych zvierat | > 10 t/d | 500 | | ≤ 10 t/d | 300 | | 5.3 | Čistiarne odpadových vôd s projektovanou kapacitou čistenia podľa počtu ekvivalentných obyvateľov: | | | | a) čistiarne komunálnych odpadových vôd | > 100 tis. EO ≤ 100 tis. EO | 500 300 | | b) centrálne čistiarne odpadových vôd priemyselných podnikov | | | | 5.4 | Zariadenia na výrobu kompostu | | | | a) s použitím vstupov z kuchynského odpadu, VŽP, priemyselného BRKO, splaškových kalov | | | | - otvorené | > 0 | 700 | | - uzavreté | > 0 | 300 | | b) ostatné vstupy | | | | - otvorené | > 0 | 500 | | - uzavreté | > 0 | 200 | | 5.5 | Krematóriá | > 0 | 300 | | 5.6 | Zariadenia na sušenie odpadov a čistiarenských kalov | > 0 | 500 | | 5.7 | Zariadenia na zhodnocovanie odpadov tepelnými postupmi, najmä pyrolýza, splyňovanie alebo plazmové spracovanie, napríklad výroba palív týmto spôsobom z odpadov | > 0 | 500 | | 5.99 | Skládky odpadov | | | | - nebezpečného odpadu | | 500 | | - komunálneho odpadu alebo nie nebezpečného odpadu | | 300 | | - inertného odpadu | | 200 | | 6 | OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA | | 6.1 | Lakovne v priemyselnej výrobe automobilov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel | > 15 t/rok | 500 | | 6.2 | Povrchová úprava cestných vozidiel s celkovou projektovanou spotrebou organického rozpúšťadla: | | | | a) vo výrobe automobilov v malých sériách | > 15 t/rok | 500 | | b) pôvodné nanášanie náterov na cestné vozidlá materiálmi určenými na následnú úpravu vozidiel, ak sa činnosť vykonáva mimo výrobnej linky, vrátane nanášania náterov na prívesy a návesy | > 0,5 t/rok | 300 | | c) autoopravárenstvo - pre striekavanie automobilov | | | | 6.3 | Nanášanie náterov na povrchy, lakovanie s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel: | > 15 t/rok | 500 | | a) kovov a plastov vrátane povrchov lodí, lietadiel, koľajových vozidiel, textilu, tkanín, fólií, papiera | | b) na navíjané drôty | ≥ 0,6 t/rok | 300 | | c) na navíjané pásy z kovových materiálov | | 6.4 | Odmasťovanie a čistenie povrchov kovov, elektrosúčiastok, plastov a iných materiálov vrátane odstraňovania starých náterov organickými rozpúšťadlami s projektovanou spotrebou: | | | | a) organické rozpúšťadlá podľa § 28 ods. 1 | > 1 t/rok | 300 | | ≥ 0,1 t/rok | 100 | | b) iné organické rozpúšťadlá | > 2 t/rok | 300 | | ≥ 0,6 t/rok | 100 | | 6.4 a | Čistenie cisterien (vrátane železničných a autocisterien), cisternových kontajnerov a systémov na automatické čistenie sudov, vrátane súvisiacich spracovateľských systémov, ak sú čistené od organických látok | | 300 | | 6.5 | Chemické čistenie textílii, bielenie a farbenie textílií a ostatných vláknitých materiálov, napríklad ľanu, bavlny, juty podľa: | | | | a) projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok | - | - | | b) projektovaného množstva bielených alebo farbených textílií alebo vlákien | ≥ 1 t/d | 100 | | 6.6 | Nanášanie lepidiel – lepenie ostatných materiálov okrem dreva, výrobkov z dreva a aglomerovaných materiálov, kože a výroby obuvi, s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel | ≥ 0,6 t/rok | 200 | | 6.7 | Polygrafia podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel: | > 15 t/rok | 500 | | a) publikačná rotačná hĺbkotlač | | b) ostatná rotačná hĺbkotlač | | c) tepelný rotačný ofset | | d) flexografia | > 1 t/rok | 200 | | e) lakovacie a laminovacie techniky | | f) rotačná sieťotlač na textil, lepenku | | g) ostatné polygrafické techniky, napríklad studený ofset, hárkové techniky a iné | | 6.8 | Nanášanie povlakov s použitím práškových hmôt bez použitia organických rozpúšťadiel s projektovanou spotrebou práškovej hmoty | ≥ 10 t/rok | 200 | | 6.9 | Priemyselné spracovanie dreva: | | | | a) mechanické spracovanie kusového dreva s projektovaným množstvom spracovaného dreva | ≥ 50 m3/d | 100 | | b) mechanické spracovanie dezintegrovanej drevnej hmoty, ako sú piliny, stružliny, triesky, štiepky, s projektovaným množstvom spracovania | ≥ 100 m3/d | 100 | | c) výroba aglomerovaných plošných materiálov s projektovanou spotrebou polykondenzačných lepidiel v sušine | ≥ 1 000 t/rok | 700 | | ≥ 100 t/rok | 400 | | Spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel vrátane pridružených činností, napríklad začisťovania, podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel: | | | | d) nanášanie lepidiel | > 5 t/rok | 200 | | e) laminovanie dreva a plastov | > 5 t/rok | 200 | | f) nanášanie náterov | > 15 t/rok | 200 | | g) impregnácia | > 25 t/rok | 200 | | 6.10 | Priemyselná výroba a spracovanie kože: | | | | a) výroba kože s projektovaným množstvom výrobkov | > 12 t/d | 500 | | ≤ 12 t/d | 200 | | b) spracovanie kože okrem výroby obuvi, lakovanie a iné nanášanie náterov (povlakov) na kožu, s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel | > 10 t/rok | 200 | | 6.11 | Výroba obuvi s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel | > 5 t/rok | 300 | | ≤ 5 t/rok | 100 | | 6.12 | Chov hospodárskych zvierat s projektovaným počtom chovných miest: | | | | a) ošípané s hmotnosťou nad 30 kg | > 2 000 | 1 000 | | ≥ 500 | 500 | | b) prasnice | > 750 | 1 000 | | ≥ 100 | 500 | | c) hydina, zajacovité | > 40 000 | 700 | | ≥ 5 000 | 400 | | d) hovädzí dobytok – dojnice | > 500 | 700 | | ≥ 200 | 400 | | e) hovädzí dobytok – ostatný | > 750 | 700 | | ≥ 200 | 400 | | f) ovce | ≥ 2 000 | 500 | | g) kozy | ≥ 100 | 500 | | h) kone | ≥ 300 | 500 | | i) kožušinové a iné obdobné úžitkové zvieratá | ≥ 1 500 | 500 | | 6.12 a | Skladovanie hospodárskych hnojív | | 300 | | 6.13 | Bitúnky s projektovanou kapacitou živej hmotnosti v mesačnom priemere | > 50t/d | 700 | | a) hydina, zajacovité | | b) domáce kopytníky | > 1 t/d | 300 | | c) ostatné (napríklad ryby) | | 6.14 | Cukrovary s projektovanou výrobnou kapacitou cukru | ≥ 1 t /h | 700 | | 6.15 | Konzervárne a iné potravinárske prevádzky s projektovanou výrobnou kapacitou: | | | | a) mäsových výrobkov | ≥ 2,5 t/d | 300 | | b) rastlinných výrobkov (v priemere za štvrťrok) | ≥ 10 t/d | 300 | | 6.15 a | Spracovanie kapusty (v priemere za štvrťrok) | ≥ 10 t/d | 500 | | ≥ 0,3 t/d | 300 | | 6.16 | Liehovary | | 300 | | 6.16a | Droždiareň | | 300 | | 6.17 | Pivovary | | 300 | | 6.18 | Potravinárske mlyny s projektovaným výkonom | ≥ 20 t/h | 500 | | ≥ 5 t/h | 200 | | 6.19 | Výroba priemyselných krmív a organických hnojív | | 500 | | 6.20 | Sušiarne poľnohospodárskych a potravinárskych produktov | | 200 | | 6.21 | Zariadenia na praženie s projektovanou kapacitou: | | | | a) kávy, kávovín | ≥ 40 kg/h | 300 | | b) kakaových bôbov alebo orieškov | ≥ 70 kg/h | 300 | | 6.21a | Výroba cukroviniek, sirupu, výroba kakaa a kakaovej hmoty zo surového kakaa | | 300 | | 6.22 | Zariadenia na údenie potravinárskych výrobkov s projektovanou kapacitou údenia | ≥ 300 kg/týždeň | 300 | | 6.23 | Výroba plsti a spracovanie inej vláknitej biomasy | | 100 | | 6.24 | Drvenie stavebných odpadov, odpadov z demolácií a materiálov používaných v stavebníctve vrátane drvenia kameniva, nerastov a hornín s projektovananým výkonom | ≥ 100 t/h | 300 | | < 100 t/h | 100 |
|
| III. Zásady uplatňovania odstupových vzdialeností |
| 1. Odporúčaná odstupová vzdialenosť sa uplatňuje pri novobudovaných zdrojoch znečisťovania ovzdušia a pri územnom plánovaní rozvoja miest a obcí; recipročne najmä odstup obytných zón od priemyselných zdrojov. |
| 2. Odstupová vzdialenosť je priama vzdialenosť od hranice pôdorysu zdroja emisií, kde dochádza k vypúšťaniu alebo uvoľňovaniu emisií do ovzdušia (najmä z komínov, výduchov, nádrží, plôch, skladov a skládok, ktoré môžu uvoľňovať difúzne emisie, výrobných hál a pod.) ku hraničnej čiare, ktorá vymedzuje územie citlivého receptora. |
| 3. Odporúčané odstupové vzdialenosti sú určené najmä pre umiestňovanie objektov v rovinatom teréne. V členitom teréne (najmä v dolinách, kotlinách, mestských kaňonoch) je potrebné zvoliť individuálny prístup posúdenia založený na modelovaní vplyvu zdroja na kvalitu ovzdušia, pričom sa zohľadnia aj meteorologické faktory ovplyvňujúce rozptyl emisií v danom území. |
| 4. Pri budovaní nových zdrojov a rozširovaní existujúcich zdrojov v priemyselných areáloch, priemyselných zónach a zmiešaných zónach je potrebné zohľadniť kumulatívne vplyvy existujúcich zdrojov a navrhovaných zdrojov na citlivé receptory, pričom uplatnenie len odstupových vzdialeností nie je postačujúce na rozhodnutie o umiestnení zdroja. V takom prípade je potrebné posúdenie vplyvov stacionárneho zdroja na kvalitu ovzdušia. |
| 5. Odporúčané odstupové vzdialeností zohľadňujú bežnú prevádzku zdroja znečisťovania ovzdušia; nezohľadňujú možné riziká a dopady pri možnej havárii a ani vplyvy dopravnej obsluhy v súvislosti so zásobovaním surovinami, materiálmi, palivami a expedíciou hotových výrobkov, medziproduktov a odvozom odpadov. |
| |
| Príloha č. 11 k vyhláške č. 248/2023 Z. z. |
| I. PLÁN RIADENIA ZÁPACHU
|
| 1. Opatrenia na obmedzenie zápachu |
| 1.1. Podrobnosti o stacionárnom zdroji alebo vybranej osobitnej činnosti a ich zariadeniach1) v súvislosti so zápachom, vrátane opisu výskytu citlivého receptora v okolí a uvedenia ich vzájomnej vzdialenosti. |
| 1.2. Opis prijatých preventívnych opatrení2) na obmedzovanie zápachu (napríklad biofilter, odorizátor, skrápanie, adsorpcia, zatváranie poklopov) s uvedením konkrétneho miesta realizácie opatrení (napríklad technologický uzol, časť zariadenia a pod.). |
| 1.3. Opis procesov a činností spôsobujúcich zápach vykonávaných na danom stacionárnom zdroji alebo osobitnou činnosťou, vrátane údajov o používaných surovinách a materiáloch, vyrábaných produktoch, poloproduktoch resp. odpadových materiáloch spôsobujúcich zápach. |
| 1.4. Orientačný plán s vyznačením miest, kde môže dôjsť k situáciám spojeným s uvoľnením pachových znečisťujúcich látok (tzv. kritické miesta). |
| 1.5. Zásady dobrej praxe na predchádzanie vzniku zápachu (napríklad zatváranie poklopov, napojenie na odsávanie a pod.). |
| 2. Monitorovanie zápachu |
| 2.1. Definovanie vybraných spôsobov monitorovania zápachu (napríklad pravidelné obchôdzky kritických miest aj celého zdroja, kontrola či sú realizované všetky opatrenia z bodu 1.2 a 1.5, meranie markérov, meranie zápašných jednotiek a iné). |
| 2.2. Časový harmonogram a frekvencia monitorovania. |
| 2.3. Orientačný plán s vyznačením miest, kde sa vykonáva monitorovanie zápachu (napríklad na kritických miestach definovaných v bode 1.4, v určenej vzdialenosti a mieste od zdroja zápachu, určenej v povolení a pod.). |
| 3. Reakcie na zistenie obťažovania zápachom |
| 3.1. Určenie postupu, ak dochádza ku vzniku zápachu alebo je doručený podnet na zápach (napríklad kontrola jednotlivých kritických miest definovaných v bode 1.4, kontrola realizácie opatrení, funkčnosti zariadení a iné), vrátane určenia konkrétnych krokov na prešetrenie a zamedzenie zápachu a zodpovedných osôb. |
| 3.2. Evidencia podnetov (sťažností) a dôkladné sledovanie aktuálnej situácie. |
| 3.3. Posúdenie vplyvu zápachu (miery obťažovania) a predpokladanej dĺžky trvania (napríklad prečerpávanie nádrží, ktoré bude do 15 min. ukončené vs. prasknutá nádrž). |
| 3.4. Určenie spôsobu informovania verejnosti o možnosti úniku (vzniku epizódy) pachových znečisťujúcich látok (napríklad miestny rozhlas, web stránka prevádzkovateľa, výveska, prostredníctvom dotknutej obce a pod.). |
| 4. Prevencia, zmierňovanie a odstraňovanie zápachu |
| 4.1. V rámci prevencie plánovať vykonávanie činností spôsobujúcich zápach na stacionárnom zdroji alebo osobitnou činnosťou v snahe predchádzať epizódam zápachu, kde je to uplatniteľné (napríklad hnojenie, premiešavanie lagúny a pod. napríklad podľa meteorologickej predpovede). |
| 4.2. Harmonogram kontroly funkčnosti zariadení a realizácie opatrení na zamedzenie zápachu (napríklad výmena filtrov, náplní, funkčnosť ventilov). |
| 4.3. Prehodnocovanie používaných surovín a materiálov spôsobujúcich zápach a možnosť náhrady za vhodnejšie s menším potenciálom pre vznik zápašných epizód.
|
| 4.4. Odhad rozsahu vystavenia zápachu a určenie obcí alebo oblastí, ktoré môžu byť zasiahnuté, vrátane odhadovaného časového rozsahu trvania epizódy zápachu. Komunikácia s dotknutými obcami a verejnosťou. |
| 5. Zhodnotenie minulých výskytov zápachu a nápravných opatrení na zmiernenie |
| 5.1. Posúdenie minulých epizód zápachu, vykonaných nápravných opatrení a závery (viesť záznamy jednotlivých epizód a ich riešenie). |
| 5.2. Ďalšia identifikácia potenciálnych zdrojov vzniku zápachu. |
| 5.3. Prehodnotenie a aktualizácia plánu riadenia zápachu na základe reálnych pozorovaní a záverov z bodu 5.1 a 5.2.
|
| II. PLÁN RIADENIA PRAŠNOSTI
|
| 1. Opatrenia na obmedzenie prašnosti |
| 1.1. Podrobnosti o stacionárnom zdroji alebo vybranej osobitnej činnosti a ich zariadeniach1) v súvislosti s prašnosťou, vrátane opisu výskytu citlivého receptora v okolí a uvedenia ich vzájomnej vzdialenosti. |
| 1.2. Opis prijatých preventívnych opatrení2) na obmedzovanie prašnosti (napríklad odlučovacie systémy, skrápanie, kapotáž) s uvedením konkrétneho miesta realizácie opatrení (napríklad technologický uzol, časť zariadenia a pod.). |
| 1.3. Opis procesov a činností spôsobujúcich prašnosť vykonávaných na danom stacionárnom zdroji alebo osobitnou činnosťou, vrátane údajov o používaných surovinách a materiáloch, vyrábaných produktoch, poloproduktoch resp. odpadových materiáloch spôsobujúcich prašnosť. |
| 1.4. Orientačný plán s vyznačením miest, kde môže dôjsť k situáciám spojených s prašnosťou (tzv. kritické miesta). |
| 1.5. Zásady dobrej praxe na predchádzanie vzniku prašnosti (napríklad napojenie na odsávanie a odlučovací systém, skrápanie, zakrytovanie a pod.). |
| 2. Monitorovanie prašnosti |
| 2.1. Definovanie vybraných spôsobov monitorovania prašnosti (napríklad pravidelné obchôdzky kritických miest aj celého zdroja, kontrola či sú realizované všetky opatrenia z bodu 1.2 a 1.5 a iné). |
| 2.2. Časový harmonogram a frekvencia monitorovania. |
| 2.3. Orientačný plán s vyznačením miest, kde sa vykonáva monitorovanie prašnosti (napríklad na kritických miestach definovaných v bode 1.4 a pod.). |
| 3. Prevencia, zmierňovanie a odstraňovanie prašnosti |
| 3.1. Vhodné umiestnenie – najmä pri vykonávaní osobitných vybraných činností ako je napríklad drvenie stavebných odpadov. |
| 3.2. Plánovanie vykonávania činností spôsobujúcich prašnosť na stacionárnom zdroji alebo osobitnou činnosťou v snahe predchádzať epizódam prašnosti, kde je to uplatniteľné (napríklad podľa meteorologickej predpovede). |
| 3.3. Harmonogram kontroly funkčnosti zariadení a realizácie opatrení na zamedzenie prašnosti (napríklad napojenie na odsávanie a odlučovací systém, skrápanie, zakrytovanie a pod.). |
| 3.4. Odhad rozsahu vystavenia prašnosti a určenie obcí alebo oblastí, ktoré môžu byť zasiahnuté, vrátane odhadovaného časového rozsahu trvania epizódy prašnosti. Komunikácia s dotknutými obcami a verejnosťou. |
| 3.5. Určenie postupu, ak dochádza ku vzniku prašnosti alebo je doručený podnet na prašnosť (napríklad kontrola jednotlivých kritických miest definovaných v bode 1.4, kontrola realizácie opatrení, funkčnosti zariadení a iné), vrátane určenia konkrétnych krokov na prešetrenie a zamedzenie prašnosti a zodpovedných osôb.
|
| 4. Zhodnotenie minulých výskytov prašnosti a nápravných opatrení na zmiernenie |
| 4.1. Evidencia podnetov (sťažností) a dôkladné sledovanie aktuálnej situácie. |
| 4.2. Posúdenie minulých epizód prašnosti, vykonaných nápravných opatrení a závery (viesť záznamy jednotlivých epizód a ich riešenie). |
| 4.3. Prehodnotenie a aktualizácia plánu riadenia prašnosti na základe reálnych pozorovaní a záverov z bodu 4.2. |
| Poznámky: |
| 1) Uviesť len základné informácie o stacionárnom zdroji alebo osobitnej činnosti; ak sú ich parametre bližšie opísané v povolení, postačuje uviesť odkaz na povolenie. |
| 2) Uviesť informáciu o jestvujúcich opatreniach; ak sú bližšie opísané v povolení, postačuje uviesť odkaz na povolenie. |
| |
| Príloha č. 12 k vyhláške č. 248/2023 Z. z. |
| VELIČINY, JEDNOTKY A PREPOČTOVÉ VZŤAHY, KTORÝMI SÚ VYJADRENÉ EMISNÉ LIMITY, PRAHOVÉ HMOTNOSTNÉ TOKY A INTERVALY SPOĽAHLIVOSTI MERANIA |
| I. VELIČINY A JEDNOTKY EMISNÝCH LIMITOV |
| Na vyjadrenie emisií a emisných limitov sa používajú tieto veličiny a jednotky: |
| 1. Hmotnostná koncentrácia |
| Hmotnostná koncentrácia je hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku objemu odpadového plynu. Vyjadruje sa najmä v jednotkách ng/m3, mg/m3, alebo g/m3 po prepočítaní na štandardné stavové podmienky, na ustanovený suchý alebo vlhký plyn a na referenčný obsah kyslíka, ak je ustanovený. |
| Ak ide o všeobecné emisné limity a špecifické emisné limity, pre ktoré nie je ustanovený referenčný obsah kyslíka, hmotnostná koncentrácia sa vyjadruje pri obsahu kyslíka, ktorý vyplýva z podstaty technologického procesu. |
| Ak ide o uplatnenie všeobecného emisného limitu pre vybranú technológiu, časť zdroja alebo zariadenie, ktoré majú určené špecifické emisné limity pre iné znečisťujúce látky, pre uplatnenie emisného limitu platí rovnaký referenčný obsah kyslíka ako pri špecifickom emisnom limite pre vybranú technológiu alebo časť zdroja alebo zariadenie. |
| Pri vyhodnocovaní výsledkov meraní na preukázanie dodržania emisných limitov platia požiadavky ustanovené v § 6 ods. 8. |
| 2. Hmotnostný tok |
| Hmotnostný tok je hmotnosť znečisťujúcej látky v odpadovom plyne vztiahnutá na jednotku času. Vyjadruje sa najmä v jednotkách kg/h, g/h, g/s, t/rok, ak nie je určené inak. |
| 3. Limitný emisný faktor |
| Limitný emisný faktor je emisný limit vyjadrený ako pomer množstva celkových emisií znečisťujúcej látky vypúšťanej zo stacionárneho zdroja alebo zo zariadenia k jednotke hmotnosti alebo k inej jednotke množstva výrobku, polotovaru, suroviny alebo výkonu. Je údajom charakterizujúcim pomerné množstvo emisií vystupujúcich z daného technologického procesu vrátane zariadenia na obmedzenie emisií do ovzdušia. Vyjadruje sa najmä v jednotkách kg/t, kg/GJ. |
| 4. Emisný stupeň |
| Emisný stupeň je emisný limit vyjadrený ako pomer hmotnosti znečisťujúcej látky vypúšťanej zo stacionárneho zdroja, z jeho časti alebo zo zariadenia na obmedzovanie emisií k hmotnosti tejto látky privedenej do procesu. Vyjadruje sa v percentách. |
| 5. Stupeň odsírenia |
| Stupeň odsírenia je emisný limit vyjadrený ako pomer množstva síry, ktorá sa za určitú časovú jednotku zo zariadenia nevypustí do ovzdušia, k množstvu síry, ktorá sa za tú istú časovú jednotku privedie napríklad v tuhom palive do zariadenia vo vstupe a použije sa v ňom. Vyjadruje sa v percentách. |
| | Výpočet stupňa odsírenia |  | | ODS | Stupeň odsírenia | % | | Množstvo SO2 na výstupe zo zariadenia | kg, t | | Množstvo S na vstupe do zariadenia | kg, t |
6. Tmavosť dymu |
| Tmavosť dymu je optická vlastnosť dymu vyvolaná pohltením svetla. Pri spaľovaní tuhých palív sa vyjadruje v stupňoch podľa Ringelmanna (0 až 5) alebo opacitou v percentách. Opacita vyjadrená v percentách sa na stupne Ringelmanna prepočíta delením číslom 20. Ak sa pri spaľovaní kvapalných palív kontroluje obsah sadzí meraním tmavosti škvrny na filtri z odsatej vzorky podľa Bacharacha, vyjadruje sa v stupňoch (0 až 9). |
| 7. Veličiny na vyjadrenie zápachu |
| K pachovým znečisťujúm látkam zaraďujeme všetky zlúčeniny alebo ich zmesi, ktoré sú schopné svojím pôsobením na čuchové chemoreceptory človeka vyvolať vnem vône alebo zápachu. |
| Podľa metód spôsobu zisťovania, ktoré môžu byť analytické alebo senzorické sa zápach vyjadruje prostredníctvom: |
| a) Európskej pachovej jednotky (ouE), ktorá sa zisťuje dynamickou olfaktometriou, |
| b) hmotnostnej koncentrácie konkrétnej znečisťujúcej látky, ktorá slúži ako markér zápachu a zisťuje sa analytickými metódami (napríklad plynová chromatografia, spektrofotometria), |
| c) opisného vyjadrenia pachového vnemu, ktoré slúži na hodnotenie obťažovania ľudí zápachom s využitím FIDOL faktorov: |
| 1. Frekvencia výskytu – ako často je jednotlivec zápachu vystavovaný, |
| 2. Intenzita pachu – individuálne vnímanie sily pachu, |
| 3. Dĺžka trvania – rýchlosť vyprchania zápachu, |
| 4. Ofenzívnosť – spája charakter zápachu (vlastnosť, ktorá pach identifikuje a odlišuje od ostatných) a jeho hedonický tón (subjektívne stanovenie, ktoré vyjadruje efekt vnímania pachu jednotlivcom), |
| 5. Lokalita – udáva typ územia, teda či je v oblasti potencionálny zdroj zápachu. |
| II. PREPOČTOVÉ VZŤAHY |
| Ak sú hmotnostné koncentrácie zistené za iných ako za štandardných stavových podmienok, na prepočet na štandardné stavové podmienky alebo na referenčný obsah kyslíka sa použijú tieto prepočtové vzťahy, ak v osobitnom predpise55) nie je ustanovené inak: |
| | 1. | Prepočet hmotnostných koncentrácií na štandardné stavové podmienky, vlhký plyn | |  | | 2. | Prepočet hmotnostných koncentrácií na štandardné stavové podmienky, suchý plyn | |  | | 3. | Prepočet hmotnostných koncentrácií na referenčný obsah O2 | |  | | 4. | Prepočet hmotnostných koncentrácií na stavové podmienky, suchý plyn a referenčný obsah kyslíka | |  |
| Význam symbolov v uvedených vzťahoch: | | cn | Hmotnostná koncentrácia po prepočte na štandardný stav vo vlhkom plyne | [mg/m3] | | csn | Hmotnostná koncentrácia po prepočte na štandardný stav v suchom plyne | [mg/m3] | | crn | Hmotnostná koncentrácia po prepočte na štandardný stav v suchom plyne a referenčné podmienky dané obsahom kyslíka O2 ref | [mg/m3] | | cp | Hmotnostná koncentrácia zodpovedajúca prevádzkovým podmienkam zistená meraním | [mg/m3] | | t | Teplota odpadového plynu pri prevádzkových podmienkach | [oC] | | p | Tlaková diferencia oproti štandardnému tlaku zodpovedajúca prevádzkovým podmienkam | [kPa] | | W | Obsah vody v spalinách | [% objemu] | | O2 ref | Referenčný obsah kyslíka v spalinách | [% objemu] | | O2 prev | Obsah kyslíka v spalinách zodpovedajúci prevádzkovým podmienkam, zistený meraním | [% objemu] |
|
| III. Prahové hmotnostné toky na účel kategorizácie zdrojov podľa bodov 2.99 až 6.99 a monitorovania EMISIÍ |
| | Znečisťujúca látka | Hmotnostný tok [g/h] | | TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY | | | 1. skupina – tuhé znečisťujúce látky | | | 3. podskupina | 500 | | 2. skupina – tuhé anorganické látky | | | 1. podskupina | 1 | | 2. podskupina | 5 | | 3. podskupina | 25 | | ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY VO FORME PLYNOV A PÁR | | 3. skupina znečisťujúcich látok – anorganické plyny | | 1. podskupina | 10 | | 2. podskupina | 50 | | 3. podskupina | 300 | | 4. podskupina | 5 000 | | 5. podskupina | 5 000 | | 4. skupina znečisťujúcich látok – organické plyny a pary | | 1. podskupina | 100 | | 2. podskupina | 2 000 | | 3. podskupina | 3 000 | | 4. podskupina – VOC | 3 000 | | – TOC | 1 000 | | ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY S OSOBITÝM CHARAKTEROM | | 5. skupina - znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom | | 1. podskupina | 0,5 | | 2. podskupina | 5 | | 3. podskupina | 25 | | 6. skupina znečisťujúcich látok – POP‘s | | benzo(a)pyrén, dibenzo(a,h)antracén | 0,5 |
|
| IV. INTERVAL SPOĽAHLIVOSTI MERANIA |
| Nepresnosť kontinuálneho merania jednotlivej hodnoty na úrovni emisného limitu vyjadrená ako veľkosť limitnej hodnoty 95-percentného intervalu spoľahlivosti nesmie prekročiť tieto percentuálne podiely z hodnôt emisných limitov: |
| | Znečisťujúca látka | Presnosť merania | | Tuhé znečisťujúce látky TZL | 30 % | | Oxid siričitý SO2 | 20 % | | Oxidy dusíka NOx | 20 % | | Oxid uhoľnatý CO | 10 % | | Prchavé organické látky vyjadrené ako celkový organický uhlík TOC | 30 % | | Fluorovodík HF | 40 % | | Chlorovodík HCl | 40 % | | Ortuť Hg | 40 % | | Ostatné ZL | Podľa metodiky oprávneného merania a výsledkov skúšky meracieho systému podľa osobitného predpisu.56) |
|
| IV. OZNAČENIE POUŽITÉ V PRÍLOHÁCH |
| EL – emisný limit |
| CZT – centrálne zásobovanie teplom |
| MTP – menovitý tepelný príkon |
| OPR – obmedzený prevádzkový režim |
| O2 ref – referenčný obsah kyslíka |
| RP – redukčný plán pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá |
| TZL – tuhé znečisťujúce látky |
| TOC – celkový organický uhlík |
| VOC – prchavé organické látky |
| ZL – znečisťujúce látky |
| ZP – zemný plyn |
| |
| Príloha č. 13 k vyhláške č. 248/2023 Z. z. |
| ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE |
| 1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010). |
| 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193/EÚ z 25. novembra 2015 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. EÚ L 313, 28. 11. 2015). |
| 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17. 12. 2016). |
| Poznámky pod čiarou |
| 1) Napríklad § 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, § 2 písm. q) a o) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. |
| 2) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 253/2023 Z. z. o požiadavkách na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu. |
| 3) Napríklad vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/2010 z 12. novembra 2019, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pre spaľovanie odpadu (Ú. v. EÚ L 312, 3. 12. 2019). |
| 4) Čl. 9 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21.októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009) v platnom znení. |
| 5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013 a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16. 9. 2016) v platnom znení. |
| 6) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 251/2023 Z. z. o kvalite palív. |
| 7) STN 65 6481 Skvapalnené ropné plyny. Vykurovacie plyny. Propán, bután a ich zmesi. Požiadavky a skúšobné metódy (65 6481). |
| 8) § 2 písm. d) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. |
| 9) § 21 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. |
| 10) § 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí. |
| 11) § 35 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z. v znení nzákona č. 262/2015 Z. z. |
| 12) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/249/EÚ zo 7. mája 2012 týkajúce sa určenia období nábehu a odstávky na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚL123, 9. 5. 2012). |
| 13) Napríklad vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa používajúza vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov. |
| 14) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. |
| 15) Nariadenie (ES) č. 1069/2009 v platnom znení. |
| 16) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky č. 320/2017 Z.z. |
| 17) § 2 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. |
| 18) § 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 249/2023 Z. z. |
| 19) Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L396, 30. 12. 2006) v platnom znení. |
| 20) § 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 256/2023 Z. z. o regulovaných výrobkoch s obsahom organických rozpúšťadiel. |
| 21) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 256/2023 Z. z. |
| 22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia(ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L353, 31. 12. 2008) v platnom znení. |
| 23) Príloha č. 2 časť C bod 7. písm. d) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 249/2023 Z. z. |
| 24) Čl. 24 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009. |
| 25) § 2 písm. s) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z. |
| 26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 z 20. júna 2019 o perzistentných organických látkach (Ú. v. EÚ L 169 25. 6. 2019, s. 45) v platnom znení. |
| 27) Zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 259/2021 Z. z. |
| 28) Napríklad zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 79/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| 29) § 12 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. |
| 30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14. 6. 2018) v platnom znení. |
| 31) Čl. 10 a príloha V nariadenia Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26. 2. 2011) v platnom znení. |
| 32) Čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskej komisie (EÚ) č. 142/2011. |
| 33) Čl. 6 ods. 3, 4 a 5 Nariadenia Európskej komisie (EÚ) č. 142/2011. |
| 34) § 5 ods. 8 a 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti. |
| 35) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 516/2006 Z. z. o prijatí Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku1979. |
| 36) § 2 písm. b) zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z. |
| 37) § 2 písm. o) a p) zákona č. 136/2000 Z. z. v znení zákona č. 394/2015 Z. z. |
| 38) § 2 písm. n) zákona č. 136/2000 Z. z. v znení zákona č. 394/2015 Z. z. |
| 39) § 2 písm. m) zákona č. 136/2000 Z. z. v znení zákona č. 394/2015 Z. z. |
| 40) Zákon č. 136/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| 41) § 2 písm. u) zákona č. 136/2000 Z. z. v znení zákona č. 242/2022 Z. z. |
| 42) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/302 z 15. februára 2017, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pre intenzívny chov hydiny alebo ošípaných (Ú. v. EÚ L 43, 21. 2. 2017). |
| 43) § 10 a 10c zákona č. 136/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| 44) § 2 písm. j) zákona č. 136/2000 Z. z. v znení zákona č. 394/2015 Z. z. |
| 45) § 2 písm. i) zákona č. 136/2000 Z. z. v znení zákona č. 394/2015 Z. z. |
| 46) § 2 písm. a) bod 1. zákona č. 136/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| 47) Napríklad § 54, § 55, § 57 a § 88 až § 93 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. |
| 48) Napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 79/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| 49) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2. 3. 2013) v platnom znení, nariadenie (EÚ) 2016/1628 v platnom znení, nariadenie (EÚ) 2018/858 v platnom znení. |
| 50) Zákon č. 79/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| 51) Napríklad zákon č. 136/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| 52) Vestník Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 5/1996. |
| 53) STN EN 15287-1 Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov. Časť 1: Komíny pre otvorené spotrebiče palív (73 4216). |
| 54) Vestník Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1/1999. |
| 55) Napríklad vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/163/EÚ z 26. marca 2013, ktorým sa stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách na výrobu cementu, vápna a oxidu horečnatého (Ú. v. EÚ L 100, 9. 4. 2013). |
| 56) § 7, 14 a 15 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 249/2023 Z. z.. |