Zákon č. 46/1993 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej informačnej službe

§ 1

(1) Zriaďuje sa Slovenská informačná služba (ďalej len „informačná služba“).

(2) Informačná služba je štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Vo svojej činnosti sa spravuje ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(3) Pri plnení úloh je informačná služba oprávnená spolupracovať s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti.

(4) Práva a slobody občanov možno prostriedkami informačnej služby obmedziť len v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

(5) Informačná služba je rozpočtová organizácia.

PRVÁ HLAVA

§ 2

(1) Informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o

a) činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky,

b) činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky,

c) aktivite cudzích spravodajských služieb,

d) organizovanej trestnej činnosti a terorizme,

e) skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky,

f) ohrození alebo úniku informácií a vecí chránených podľa osobitného predpisu¹) alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov.

(2) Informačná služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej republiky.

(3) Informačná služba plní v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie úlohy podľa osobitných zákonov a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(4) Informačná služba poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie.

(5) Informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru^1a) a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo protiprávnej činnosti.

(6) Získané informácie sa poskytujú iba na splnenie účelu vyjadreného v § 2 ods. 1 až 3 tohto zákona.

§ 3

(1) Na čele informačnej služby je riaditeľ, ktorý je za výkon svojej funkcie zodpovedný Rade obrany štátu.

(2) Riaditeľa informačnej služby (ďalej len „riaditeľ“) vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Vo veciach služobného pomeru riaditeľa podľa osobitného predpisu^1ba) rozhoduje prezident Slovenskej republiky.

(3) Rada obrany štátu ukladá prostredníctvom svojho predsedu písomne informačnej službe úlohy v rozsahu jej pôsobnosti podľa § 2 tohto zákona.

(4) Vláda Slovenskej republiky určuje celkové početné stavy informačnej služby a na návrh riaditeľa schvaľuje štatút informačnej služby, ktorý upraví zameranie, organizáciu a riadenie informačnej služby.

§ 4

(1) Riaditeľ predkladá najmenej raz ročne správu o plnení úloh ustanovených týmto zákonom Národnej rade Slovenskej republiky.

(2) Riaditeľ je povinný podať v určenej lehote a požadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne požiada:

a) prezident Slovenskej republiky,

b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

c) predseda vlády Slovenskej republiky.

§ 5

(1) Kontrolu činnosti informačnej služby vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný orgán (ďalej len „kontrolný orgán“).

(2) Členovia kontrolného orgánu majú právo vstupovať v sprievode príslušníka informačnej služby do objektov a zariadení informačnej služby.

(3) Riaditeľ na požiadanie kontrolnému orgánu predkladá:

a) štatút informačnej služby,

b) podklady potrebné na kontrolu čerpania rozpočtu informačnej služby,

c) interné predpisy upravujúce

1. zameranie a organizačnú štruktúru zložiek informačnej služby,

2. podmienky na používanie osobitných prostriedkov,

3. druhy a spôsoby vedenia evidencií,

4. služobný pomer podľa osobitného predpisu,^1ba)

d) správu o činnosti informačnej služby a jej výsledkoch.

(4) Porušenie tohto zákona, ktoré kontrolný orgán zistí pri výkone svojej právomoci, je povinný oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky; podľa povahy veci informuje aj vládu Slovenskej republiky.

(5) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na konanie kontrolného orgánu a na práva a povinnosti jeho členov primerane osobitný predpis^1b).

§ 6

(1) Národná rada Slovenskej republiky volí na začiatku každého volebného obdobia členov kontrolného orgánu, určuje počet členov, zloženie a spôsob práce tohto orgánu.

(2) Ak vystúpi poslanec, člen kontrolného orgánu, z klubu poslancov, stráca členstvo v tomto orgáne. Za takéhoto člena navrhne klub poslancov nového člena.

(3) Schôdze kontrolného orgánu sú neverejné. Kontrolný orgán sa schádza najmenej raz za štvrťrok. Pri rokovaní postupuje podľa svojho rokovacieho poriadku. Zvolanie kontrolného orgánu môže požadovať každý člen tohto orgánu.

(4) Kontrolný orgán vykonáva svoju činnosť aj po skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ v novom volebnom období Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nový kontrolný orgán.

DRUHÁ HLAVA

§ 7

Príslušník informačnej služby (ďalej len „príslušník“) je povinný pri plnení úloh dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osôb, aj na svoju vlastnú, ako aj na to, aby osobám v súvislosti s jeho činnosťou nevznikla škoda alebo iná ujma.

§ 8

Príslušník preukazuje svoju príslušnosť k informačnej službe služobným preukazom s evidenčným číslom a ústnym vyhlásením: „Slovenská informačná služba“.

§ 9

(1) Príslušník je riaditeľom oprávnený nosiť strelnú zbraň a použiť ju v medziach tohto zákona,

a) aby v prípade nutnej obrany odvrátil útok vedený proti jeho osobe alebo jemu bezprostredne hroziaci, alebo útok na život inej osoby,

b) ak nemožno inak odvrátiť nebezpečný útok, ktorý ohrozuje chránený objekt, uzavretý strážený priestor alebo chránenú osobu po predchádzajúcej márnej výzve, aby sa od útoku upustilo.

(2) Pred použitím strelnej zbrane je príslušník povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania s výstrahou, že bude použitá strelná zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je príslušník povinný použiť varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu môže príslušník upustiť len v prípade, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec neznesie odklad.

(3) Pri použití strelnej zbrane je príslušník povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby neohrozil život iných osôb a čo najviac šetril život osoby, proti ktorej zbraň použije. Použitie strelnej zbrane je príslušník povinný oznámiť svojmu nadriadenému.

§ 10

(1) Pri plnení úloh ustanovených týmto zákonom je informačná služba oprávnená používať osobitné prostriedky, ktorými sú

a) informačno-operatívne prostriedky,

b) informačnotechnické prostriedky.

(2) Informačná služba je povinná zabezpečiť ochranu osobitných prostriedkov pred vyzradením a zneužitím.

§ 11

(1) Informačno-operatívnymi prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú

a) sledovanie osôb a vecí,

b) legalizačné dokumenty,

c) využívanie osôb konajúcich v prospech informačnej služby.

(2) O použití sledovania osôb a vecí na plnenie úloh v rozsahu pôsobnosti informačnej služby rozhoduje riaditeľ a v čase jeho neprítomnosti ním poverený zástupca.

(3) Legalizačnými dokumentmi na účely tohto zákona sa rozumejú listiny a predmety slúžiace na utajenie skutočnej totožnosti príslušníka. Legalizačnými dokumentmi nemôžu byť preukazy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky a služobné preukazy sudcov a prokurátorov.

(4) Osobou konajúcou v prospech informačnej služby sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá dobrovoľne, utajeným spôsobom poskytuje služby informačnej službe pri plnení jej úloh.

(5) Informačná služba vedie evidencie o použití informačno-operatívnych prostriedkov. Podrobnosti o používaní a evidencii informačno-operatívnych prostriedkov upraví riaditeľ.

§ 12

Informačnotechnickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajovaným spôsobom pri

a) vyhľadávaní, otváraní a skúmaní dopravovaných zásielok a ich vyhodnocovaní využívaním kriminalistických metód,

b) odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej prevádzky,

c) vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov v prípade, že sú používané spôsobom, ktorým sa zasahuje do práv občanov.

§ 13

(1) Informačnotechnické prostriedky je informačná služba oprávnená použiť iba v prípadoch, keď získanie informácií podľa § 2 tohto zákona je iným spôsobom neúčinné alebo podstatne sťažené.

(2) Informačnotechnické prostriedky možno použiť iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu len na nevyhnutný čas, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov. Lehota začína plynúť dňom udelenia súhlasu.

(3) Sudca, ktorý dal súhlas na použitie informačnotechnických prostriedkov, môže na základe novej žiadosti dobu použitia predĺžiť, zakaždým však najviac o ďalších šesť mesiacov.

(4) Žiadosť o udelenie súhlasu na použitie informačnotechnických prostriedkov sa predkladá písomne sudcovi a obsahuje údaje o osobe, ktorej sa použitie informačnotechnického prostriedku týka, o druhu informačnotechnického prostriedku, mieste, dobe trvania a dôvodoch jeho použitia; ak ide o odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky, aj číslo účastníckej stanice.

(5) Sudca, ktorý dal súhlas na použitie informačnotechnických prostriedkov, je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov ich použitia. Ak dôvody pominuli, je povinný bezodkladne rozhodnúť o ukončení ich používania.

§ 14

(1) Informačná služba je povinná v priebehu použitia informačnotechnických prostriedkov sústavne skúmať, či trvajú dôvody ich použitia. Ak tieto dôvody pominuli, je povinná použitie informačnotechnických prostriedkov skončiť.

(2) O skončení použitia informačnotechnických prostriedkov podľa odseku 1 je informačná služba povinná informovať sudcu, ktorý dal súhlas na ich použitie.

(3) Informácie získané informačnotechnickými prostriedkami sa môžu využiť výlučne na dosiahnutie účelu uvedeného v § 2 tohto zákona.

(4) Zavedením a použitím informačnotechnických prostriedkov sa práva a slobody občanov môžu obmedziť len v nevyhnutne potrebnej miere.

(5) Informačná služba vedie evidencie o použití informačnotechnických prostriedkov.

§ 15

(1) Informačná služba je oprávnená v rozsahu svojej pôsobnosti požadovať od štátnych a iných orgánov, právnických a fyzických osôb poskytnutie pomoci, podkladov a informácií, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočností dôležitých na plnenie úloh ustanovených týmto zákonom.

(2) Štátne orgány sú povinné poskytnúť požadovanú pomoc, podklady a informácie informačnej službe, pokiaľ im v tom nebránia dôvody ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(3) Na poskytnutie pomoci, podkladov alebo informácií nesmie byť nikto nútený.

§ 16

Informačná služba pri plnení úloh ustanovených týmto zákonom spolupracuje so štátnymi a neštátnymi orgánmi a právnickými a fyzickými osobami. Formy spolupráce ustanoví riaditeľ.

TRETIA HLAVA

§ 17

(1) Informačná služba je v rozsahu svojej pôsobnosti oprávnená viesť evidencie, v ktorých zhromažďuje, uchováva a využíva informácie o skutočnostiach a osobách, ktoré majú priamu súvislosť s plnením úloh informačnej služby ustanovených týmto zákonom.

(2) Údaje o správaní maloletých osôb mladších ako 15 rokov nesmú byť ukladané do evidencií.

(3) V prípadoch, že údaje uchovávané v evidenciách informačnej služby už nie sú na plnenie ustanovených úloh potrebné, alebo pokiaľ je na to iný zákonný dôvod, je informačná služba oprávnená tieto údaje uložiť spôsobom, ktorý zabráni každému, s výnimkou súdu, v prístupe k nim.

(4) Informačná služba je povinná zabezpečiť ochranu údajov uchovávaných v evidenciách pred vyzradením, zneužitím, poškodením alebo zničením.

(5) Na informačné systémy podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov o ochrane osobných údajov v informačných systémoch²).

(6) Bližšie podrobnosti o druhoch evidencií, spôsobe ich vedenia a oprávnenosti prístupu k nim upraví riaditeľ.

ŠTVRTÁ HLAVA

§ 18

(1) Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola osobe spôsobená v súvislosti s poskytnutím pomoci informačnej službe alebo príslušníkovi na ich žiadosť alebo s ich vedomím (ďalej len „poškodený“). Štát sa tejto zodpovednosti môže zbaviť iba vtedy, ak sa preukáže, že túto škodu si spôsobil poškodený úmyselne.

(2) Ak u poškodeného došlo k ujme na zdraví alebo smrti, postupuje sa podľa predpisov o odškodňovaní pracovných úrazov pracovníkov. Osobitný predpis³) ustanovuje, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu

a) patrí poškodenému, popri nárokoch podľa pracovnoprávnych predpisov, jednorazové mimoriadne odškodnenie,

b) sa zvyšuje jednorazové odškodnenie patriace podľa pracovnoprávnych predpisov pozostalým po poškodenom a kedy možno takéto odškodnenie priznať osobám, ktoré boli na poškodeného odkázané výživou.

(3) Poškodenému sa hradí aj škoda na veciach, ktorá mu vznikla v súvislosti s poskytnutím pomoci. Pritom sa hradí skutočná škoda, a to uvedením do pôvodného stavu; ak to nie je možné alebo účelné, uhrádza sa v peniazoch. Poškodenému môže byť priznaná aj úhrada nákladov spojených s obstarávaním novej veci za poškodenú vec.

§ 19

Štát zodpovedá aj za škody spôsobené informačnou službou, príslušníkom alebo osobou, ktorá im poskytla pomoc v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku oprávneného zákroku a protiprávneho konania osoby, ktorej bola spôsobená škoda.

§ 20

Náhradu škody podľa § 18 a § 19 poskytuje v zastúpení štátu informačná služba.

ŠIESTA HLAVA

§ 23

(1) Príslušníci a každý, kto plní úlohy na základe tohto zákona, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s činnosťou informačnej služby a ktoré v záujme fyzických alebo právnických osôb majú zostať utajené.

(2) Na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní môže riaditeľ zbaviť mlčanlivosti osoby uvedené v odseku 1.

(3) Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté predpisy o ochrane štátneho tajomstva.⁵)

§ 24

(1) Skutočnosti, o ktorých sa členovia kontrolného orgánu dozvedia pri výkone svojej funkcie, oznamujú len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu kontroly podľa tohto zákona.

(2) Členovia kontrolného orgánu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu funkcie člena kontrolného orgánu a tejto ich môže zbaviť len Národná rada Slovenskej republiky.

(3) Ustanovenie § 23 ods. 3 platí obdobne aj na členov kontrolného orgánu.

§ 25

Zrušuje sa zákon č. 67/1992 Zb. o vojenskom obrannom spravodajstve.

§ 26

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

¹) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

^1a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

^1b) Napr. § 38, 39, 44, 46,48 a 49 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

^1ba) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

²) Zákon č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

³) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 54/1992 Zb. o jednorazovom mimoriadnom odškodnení za ujmu na zdraví alebo smrť v súvislosti s pomocou poskytnutou Policajnému zboru Slovenskej republiky.

⁴) Zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 490/1992 Zb. a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie. Zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.

⁵) Zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva v znení zákona č. 383/1990 Zb. a zákona č. 558/1991 Zb.