Oznámenie č. 185/2004 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o podpísaní zmluvy medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii

Čiastka 85/2004
Platnosť od 14.04.2004
Účinnosť od 01.05.2004
Redakčná poznámka

Zmluva nadobudne platnosť 1. mája 2004 na základe článku 2 ods. 2.

185

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 16. apríla 2003 bola v Aténach podpísaná Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 365 z 1. júla 2003 a súčasne rozhodla, že ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 26. augusta 2003. Ratifikačná listina bola uložená u vlády Talianskej republiky 9. októbra 2003.

Zmluva nadobudne platnosť 1. mája 2004 na základe článku 2 ods. 2.

Príloha k čiastke 85

K oznámeniu č. 185/2004 Z. z.

ZMLUVA

MEDZI

BELGICKÝM KRÁĽOVSTVOM, DÁNSKYM KRÁĽOVSTVOM, SPOLKOVOU REPUBLIKOU NEMECKO, HELÉNSKOU REPUBLIKOU, ŠPANIELSKYM KRÁĽOVSTVOM, FRANCÚZSKOU REPUBLIKOU, ÍRSKOM, TALIANSKOU REPUBLIKOU, LUXEMBURSKÝM VEĽKOVOJVODSTVOM, HOLANDSKÝM KRÁĽOVSTVOM, RAKÚSKOU REPUBLIKOU, PORTUGALSKOU REPUBLIKOU, FÍNSKOU REPUBLIKOU, ŠVÉDSKYM KRÁĽOVSTVOM, SPOJENÝM KRÁĽOVSTVOM VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA (ČLENSKÝMI ŠTÁTMI EURÓPSKEJ ÚNIE)

A

ČESKOU REPUBLIKOU, ESTÓNSKOU REPUBLIKOU, CYPERSKOU REPUBLIKOU, LOTYŠSKOU REPUBLIKOU, LITOVSKOU REPUBLIKOU, MAĎARSKOU REPUBLIKOU, MALTSKOU REPUBLIKOU, POĽSKOU REPUBLIKOU, SLOVINSKOU REPUBLIKOU, SLOVENSKOU REPUBLIKOU

O PRISTÚPENÍ ČESKEJ REPUBLIKY, ESTÓNSKEJ REPUBLIKY, CYPERSKEJ REPUBLIKY, LOTYŠSKEJ REPUBLIKY, LITOVSKEJ REPUBLIKY, MAĎARSKEJ REPUBLIKY, MALTSKEJ REPUBLIKY, POĽSKEJ REPUBLIKY, SLOVINSKEJ REPUBLIKY, SLOVENSKEJ REPUBLIKY K EURÓPSKEJ ÚNIÍ

OBSAH

ZMLUVA

MEDZI

BELGICKÝM KRÁĽOVSTVOM, DÁNSKYM KRÁĽOVSTVOM, SPOLKOVOU REPUBLIKOU NEMECKO, HELÉNSKOU REPUBLIKOU, ŠPANIELSKYM KRÁĽOVSTVOM, FRANCÚZSKOU REPUBLIKOU, ÍRSKOM, TALIANSKOU REPUBLIKOU, LUXEMBURSKÝM VEĽKOVOJVODSTVOM, HOLANDSKÝM KRÁĽOVSTVOM, RAKÚSKOU REPUBLIKOU, PORTUGALSKOU REPUBLIKOU, FÍNSKOU REPUBLIKOU, ŠVÉDSKYM KRÁĽOVSTVOM, SPOJENÝM KRÁĽOVSTVOM VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA (ČLENSKÝMI ŠTÁTMI EURÓPSKEJ ÚNIE)

A

ČESKOU REPUBLIKOU, ESTÓNSKOU REPUBLIKOU, CYPERSKOU REPUBLIKOU, LOTYŠSKOU REPUBLIKOU, LITOVSKOU REPUBLIKOU, MAĎARSKOU REPUBLIKOU, MALTSKOU REPUBLIKOU, POĽSKOU REPUBLIKOU, SLOVINSKOU REPUBLIKOU, SLOVENSKOU REPUBLIKOU

O PRISTÚPENÍ ČESKEJ REPUBLIKY, ESTÓNSKEJ REPUBLIKY, CYPERSKEJ REPUBLIKY, LOTYŠSKEJ REPUBLIKY, LITOVSKEJ REPUBLIKY, MAĎARSKEJ REPUBLIKY, MALTSKEJ REPUBLIKY, POĽSKEJ REPUBLIKY, SLOVINSKEJ REPUBLIKY, SLOVENSKEJ REPUBLIKY K EURÓPSKEJ ÚNIÍ

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV,

PREZIDENT ČESKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ DÁNSKA,

PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,

PREZIDENT ESTÓNSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT HELÉNSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ŠPANIELSKA,

PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKA ÍRSKA,

PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBIKY,

PREZIDENT CYPERSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKA LOTYŠSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT LITOVSKEJ REPUBLIKY,

JEHO KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODA LUXEMBURSKA,

PREZIDENT MAĎARSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT MALTSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA,

SPOLKOVÝ PREZIDENT RAKÚSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT POĽSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT SLOVINSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKA FÍNSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDA ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,

ZJEDNOTENÍ vo svojej snahe dosiahnuť ciele zmlúv, na ktorých je založená Európska únia,

ODHODLANÍ v duchu týchto zmlúv pokračovať v procese vytvárania stále užšieho zjednotenia medzi národmi Európy na základoch už položených,

BERÚC DO ÚVAHY, že článok 49 Zmluvy o Európskej únii umožňuje štátom Európy stať sa členmi únie,

BERÚC DO ÚVAHY, že Česká republika, Estónska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maďarská republika, Maltská republika, Poľská republika, Slovinská republika a Slovenská republika požiadali o členstvo v Európskej únii,

BERÚC DO ÚVAHY, že Rada Európskej únie sa po doručení stanoviska Komisie a súhlasu Európskeho parlamentu vyslovila v prospech prijatia týchto štátov,

ROZHODLI SA spoločnou dohodou určiť podmienky prijatia a úpravy, ktoré treba vykonať v zmluvách, na ktorých je založená Európska únia, a na tento účel boli určení títo splnomocnení zástupcovia za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV

Guy VERHOFSTADT
predseda vlády
 Louis MICHEL
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí

PREZIDENTA ČESKEJ REPUBLIKY Václav KLAUS
prezident Vladimír ŠPIDLA
predseda vlády

Cyril SVOBODA
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Pavel TELIČKA
vedúci delegácie Českej republiky pre rokovania o pristúpení k EÚ a veľvyslanec a vedúci Misie Českej republiky pri Európskych spoločenstvách

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ DÁNSKA

Anders Fogh RASMUSSEN
predseda vlády Dr Per Stig MOLLER
minister zahraničných vecí

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO  Gerhard SCHRÖDER
spolkový kancelár Joseph FISCHER
spolkový minister zahraničných vecí a spolkový vicekancelár

PREZIDENTA ESTÓNSKEJ REPUBLIKY

Arnold RÜÜTEL
prezident Kristiina OJULAND
ministerka zahraničných vecí

PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY  Konstantinos SIMITIS
predseda vlády Giorgos PAPANDREOU
minister zahraničných vecí

Tassos GIANNITSIS
zástupca ministra zahraničných vecí

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA ŠPANIELSKA

José Maria AZNAR LÓPEZ
predseda vlády Ana PALACIO VALLELERSUNDI
ministerka zahraničných vecí

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY  Jean-Pierre RAFFARIN
predseda vlády Dominique GALOUZEAU DE VILLEPIN
minister zahraničných vecí Noëlle LENOIR
ministerka so zodpovednosťou za európske záležitosti pripojená k ministrovi zahraničných vecí

PREZIDENTKU ÍRSKA

Bertie AHERN
predseda vlády (Taoiseach) Brian COWEN
minister zahraničných vecí

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY Silvio BERLUSCONI
predseda vlády Franco FRATTINI
minister zahraničných vecí

PREZIDENTA CYPERSKEJ REPUBLIKY

Tassos PAPADOPOULOS
prezident George IACOVOU
minister zahraničných vecí

PREZIDENTKU LOTYŠSKEJ REPUBLIKY

Vaira VIKE –FREIBERGA
prezidentka Einars REPŠE
predseda vlády Sandra KALNIETE
ministerka zahraničných vecí Andris KESTERIS
hlavný vyjednávač pre pristúpenie Lotyšskej republiky k Európskej únii, zástupca štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí

PREZIDENTA LITOVSKEJ REPUBLIKY

Algirdas Mykolas BRAZAUSKAS
predseda vlády Antanas VALIONIS
minister zahraničných vecí

JEHO KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA

Jean-Claude JUNCKER
predseda vlády, Ministre ďEtat Lydie POLFER
ministerka zahraničných vecí a zahraničného obchodu

PREZIDENT MAĎARSKEJ REPUBLIKY

Dr Péter MEDGYESSY
predseda vlády László KOVÁCS
minister zahraničných vecí Dr Endre JUHÁSZ
veľvyslanec Maďarskej republiky pri Európskej únii,
hlavný vyjednávač pre pristúpenie Maďarskej republiky k Európskej únii

PREZIDENTA MALTSKEJ REPUBLIKY

Hon Edward FENECH ADAMI
predseda vlády Hon Joe BORG
minister zahraničných vecí

Richard CACHIA CARUANA
vedúci delegácie poverenej vyjednávaním

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA

Jan Pieter BALKENENDE
predseda vlády Jakob Gijsbert de HOOP SCHEFFER
minister zahraničných vecí

SPOLKOVÉHO PREZIDENTA RAKÚSKEJ REPUBLIKY Dr Wolfgang SCHÜSSEL
spolkový kancelár Dr Benita FERRERO-WALDNER
spolková ministerka zahraničných vecí

PREZIDENTA POĽSKEJ REPUBLIKY Leszek MILLER
predseda vlády Włodzimierz CIMOSZEWICZ
minister zahraničných vecí Dr Danuta HÜBNER
štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí

PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY José Manuel DURAO BARROSO
predseda vlády António MARTINS DA CRUZ
minister zahraničných vecí

PREZIDENTA SLOVINSKEJ REPUBLIKY

Dr Janez DRNOVŠEK
prezident Anton ROP
predseda vlády Dr Dimitrij RUPEL
minister zahraničných vecí

PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Rudolf SCHUSTER
prezident Mikuláš DZURINDA
predseda vlády Eduard KUKAN
minister zahraničných vecí Ján FIGEĽ
hlavný vyjednávač pre pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej únii

PREZIDENTKU FÍNSKEJ REPUBLIKY  Paavo LIPPONEN
predseda vlády Jari VILÉN
minister zahraničného obchodu

VLÁDU ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA, Göran PERSSON
predseda vlády Anna LINDH
ministerka zahraničných vecí

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA  Rt. Hon Tony BLAIR
predseda vlády

Rt. Hon Jack STRAW
štátny minister pre zahraničné veci a veci Britského spoločenstva národov

KTORÍ po výmene svojich plných mocí formálne uznaných za správne a náležité

SA DOHODLI TAKTO:

ČLÁNOK 1

1.         Česká republika, Estónska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maďarská republika, Maltská republika, Poľská republika, Slovinská republika a Slovenská republika sa týmto stávajú členmi Európskej únie a zmluvnými stranami zmlúv, na ktorých je únia založená, v znení neskorších zmien a doplnkov.

2.         Podmienky prijatia a úpravy zmlúv, na ktorých je založená únia, nevyhnutné so zreteľom na toto prijatie, sú stanovené v akte, ktorý je pripojený k tejto zmluve. Ustanovenia aktu tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

3.         Ustanovenia zmlúv uvedených v odseku 1, ktoré sa týkajú práv a záväzkov členských štátov a právomocí a príslušnosti orgánov únie, sa budú uplatňovať so zreteľom na túto zmluvu.

ČLÁNOK 2

1.         Táto zmluva bude ratifikovaná Vysokými zmluvnými stranami v súlade s ich ústavnými predpismi. Ratifikačné listiny budú uložené u vlády Talianskej republiky najneskôr do 30. apríla 2004.

2.         Táto zmluva nadobudne platnosť 1. mája 2004 za predpokladu, že všetky ratifikačné listiny budú uložené pred týmto dňom.

Ak neuložia všetky štáty uvedené v článku 1 odseku 1 svoje ratifikačné listiny včas, nadobudne zmluva platnosť pre tie štáty, ktoré svoje listiny uložili. V takomto prípade Rada Európskej únie bezodkladne jednomyseľne rozhodne o nevyhnutných úpravách článku 3 tejto zmluvy, článku 1, článku 6 odseku 6, článkov 11 až 15, článkov 18, 19, 25, 26, 29 až 31, 33 až 35, 46 až 49, 58 až 61 aktu o pristúpení, príloh II až XV k tomuto aktu a ich dodatkov a protokolov 1 až 10 pripojených k aktu; môže Rada jednomyseľne tiež určiť, že ustanovenia uvedeného aktu vrátane jeho príloh, dodatkov a protokolov, ktoré sa výslovne týkajú štátu, ktorý neuložil svoje ratifikačné listiny, stratili platnosť, alebo ich môže upraviť.

3.         Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2, sú orgány únie oprávnené prijať pred pristúpením opatrenia uvedené v článku 6 odseku 2 druhom pododseku, odseku 6 druhom pododseku, odseku 7 druhom a treťom pododseku a odseku 8 druhom a treťom pododseku, odseku 9 treťom pododseku, v článkoch 21 a 23, v článku 28 odseku 1, v článku 32 odseku 5, v článku 33 odsekoch 1, 4 a 5, v článkoch 38, 39, 41, 42 a 55 až 57 aktu o pristúpení, v prílohách III až XIV k tomuto aktu, v protokole 2, v článku 6 protokolu 3, v článku 2 odseku 2 protokolu 4, v protokole 8 a v článkoch 1, 2 a 4 protokolu 10, ktoré sú pripojené k aktu. Tieto opatrenia nadobudnú platnosť a účinnosť iba za podmienky a ku dňu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

ČLÁNOK 3

Táto zmluva, vyhotovená v jednom origináli v anglickom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, lotyšskom, litovskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, ktorej texty v každom z týchto jazykov sú rovnako autentické, bude uložená v archívoch vlády Talianskej republiky, ktorá odovzdá overenú kópiu každej z vlád ostatných signatárskych štátov.

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV

Guy VERHOFSTADT
predseda vlády
Louis MICHEL
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí

PREZIDENTA ČESKEJ REPUBLIKY

Václav KLAUS
prezident

Vladimír ŠPIDLA
predseda vlády

Cyril SVOBODA
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí

Pavel TELIČKA
vedúci delegácie Českej republiky pre rokovania o pristúpení k EÚ a veľvyslanec a vedúci Misie Českej republiky pri Európskych spoločenstvách

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ DÁNSKA

Anders Fogh RASMUSSEN
predseda vlády

Dr Per Stig MOLLER
minister zahraničných vecí

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO

Gerhard SCHRÖDER
spolkový kancelár

Joseph FISCHER
spolkový minister zahraničných vecí a spolkový vicekancelár

PREZIDENTA ESTÓNSKEJ REPUBLIKY

Arnold RÜÜTEL
prezident

Kristiina OJULAND
ministerka zahraničných vecí

PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY  Konstantinos SIMITIS
predseda vlády Giorgos PAPANDREOU
minister zahraničných vecí Tassos GIANNITSIS
zástupca ministra zahraničných vecí

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA ŠPANIELSKA José Maria AZNAR LÓPEZ
predseda vlády Ana PALACIO VALLELERSUNDI
ministerka zahraničných vecí

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY  Jean-Pierre RAFFARIN
predseda vlády Dominique GALOUZEAU DE VILLEPIN
minister zahraničných vecí

Noëlle LENOIR
ministerka so zodpovednosťou za európske záležitosti pripojená k ministrovi zahraničných vecí

PREZIDENTKU ÍRSKA  Bertie AHERN
predseda vlády (Taoiseach) Brian COWEN
minister zahraničných vecí

PREZIDENTA TALIANSKEJ republiky

Silvio BERLUSCONI
predseda vlády

Franco FRATTINI
minister zahraničných vecí

PREZIDENTA CYPERSKEJ REPUBLIKY

Tassos PAPADOPOULOS
prezident George IACOVOU
minister zahraničných vecí

PREZIDENTKU LOTYŠSKEJ REPUBLIKY

Vaira VIKE –FREIBERGA
prezidentka Einars REPŠE
predseda vlády Sandra KALNIETE
ministerka zahraničných vecí

Andris KESTERIS
hlavný vyjednávač pre pristúpenie Lotyšskej republiky k Európskej únii, zástupca štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí

PREZIDENTA LITOVSKEJ REPUBLIKY Algirdas Mykolas BRAZAUSKAS
predseda vlády Antanas VALIONIS
minister zahraničných vecí

JEHO KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA

Jean-Claude JUNCKER
predseda vlády, Ministre ďEtat

Lydie POLFER
ministerka zahraničných vecí a zahraničného obchodu

PREZIDENT MAĎARSKEJ REPUBLIKY

Dr Péter MEDGYESSY
predseda vlády

László KOVÁCS
minister zahraničných vecí

Dr Endre JUHÁSZ
veľvyslanec Maďarskej republiky pri Európskej únii,
hlavný vyjednávač pre pristúpenie Maďarskej republiky k Európskej únii

PREZIDENTA MALTSKEJ REPUBLIKY

Hon Edward FENECH ADAMI
predseda vlády Hon Joe BORG
minister zahraničných vecí

Richard CACHIA CARUANA
vedúci delegácie poverenej vyjednávaním

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA Jan Pieter BALKENENDE
predseda vlády Jakob Gijsbert de HOOP SCHEFFER
minister zahraničných vecí

SPOLKOVÉHO PREZIDENTA RAKÚSKEJ REPUBLIKY Dr Wolfgang SCHÜSSEL
spolkový kancelár Dr Benita FERRERO-WALDNER
spolková ministerka zahraničných vecí

PREZIDENTA POĽSKEJ REPUBLIKY Leszek MILLER
predseda vlády Włodzimierz CIMOSZEWICZ
minister zahraničných vecí Dr Danuta HÜBNER
štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí

PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY  José Manuel DURAO BARROSO
predseda vlády António MARTINS DA CRUZ
minister zahraničných vecí

PREZIDENTA SLOVINSKEJ REPUBLIKY

Dr Janez DRNOVŠEK
prezident Anton ROP
predseda vlády

Dr Dimitrij RUPEL
minister zahraničných vecí

PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Rudolf SCHUSTER
prezident Mikuláš DZURINDA
predseda vlády Eduard KUKAN
minister zahraničných vecí Ján FIGEĽ
hlavný vyjednávač pre pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej únii

PREZIDENTKU FÍNSKEJ REPUBLIKY  Paavo LIPPONEN
predseda vlády Jari VILÉN
minister zahraničného obchodu

VLÁDU ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA, Göran PERSSON
predseda vlády Anna LINDH
ministerka zahraničných vecí

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA  Rt. Hon Tony BLAIR
predseda vlády Rt. Hon Jack STRAW
štátny minister pre zahraničné veci a veci Britského spoločenstva národov

AKT O PODMIENKACH PRISTÚPENIA ČESKEJ REPUBLIKY, ESTÓNSKEJ REPUBLIKY, CYPERSKEJ REPUBLIKY, LOTYŠSKEJ REPUBLIKY, LITOVSKEJ REPUBLIKY, MAĎARSKEJ REPUBLIKY, MALTSKEJ REPUBLIKY, POĽSKEJ REPUBLIKY, SLOVINSKEJ REPUBLIKY A SLOVENSKEJ REPUBLIKY A O ÚPRAVÁCH ZMLÚV, NA KTORÝCH JE ZALOŽENÁ EURÓPSKA ÚNIA

PRÍLOHA I - Zoznam ustanovení Schengenského acquis, ako je zahrnuté do rámca Európskej únie, a aktov na ňom založených alebo inak s ním súvisiacich, ktoré sú od pristúpenia záväzné a uplatniteľné v nových členských štátoch (uvedený v článku 3 aktu o pristúpení)

PRÍLOHA II - Zoznam uvedený v článku 20 aktu o pristúpení

Mapy 01

Mapy 02

Mapy 03

Mapy 04

Mapy 05

Mapy 06

Mapy 07

Mapy 08

Príloha 14

Příloha 15

Příloha 16

Príloha 17

Príloha 18

PRÍLOHA III - Zoznam uvedený v článku 21 aktu o pristúpení

PRÍLOHA IV - Zoznam uvedený v článku 22 aktu o pristúpení

PRÍLOHA V - Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Česká republika

PRÍLOHA VI - Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Estónsko

PRÍLOHA VII - Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Cyprus

PRÍLOHA VIII - Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Lotyšsko

PRÍLOHA IX - Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Litva

PRÍLOHA X - Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Maďarsko

PRÍLOHA XI - Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Malta

PRÍLOHA XII - Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Poľsko

PRÍLOHA XIII - Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Slovinsko

PRÍLOHA XIV - Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Slovensko až PRÍLOHA XVIII

PROTOKOLY Č. 1 - 10
PROTOKOL Č. 1 O ZMENE A DOPLNENÍ ŠTATÚTU EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY
PROTOKOL Č. 2 O REŠTRUKTURALIZÁCII ČESKÉHO OCELIARSKEHO PRIEMYSLU
PROTOKOL Č. 3 O VÝSOSTNÝCH ÚZEMIACH SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA NA CYPRE
PROTOKOL Č. 4 O JADROVEJ ELEKTRÁRNI IGNALINA V LITVE
PROTOKOL Č. 5 O TRANZITE OSÔB PO SÚŠI MEDZI OBLASŤOU KALININGRAD A OSTATNÝMI ČASŤAMI RUSKEJ FEDERÁCIE
PROTOKOL Č. 6 O NADOBÚDANÍ DRUHÝCH BYDLÍSK NA MALTE
PROTOKOL Č. 7 O POTRATOCH NA MALTE
PROTOKOL Č. 8 O REŠTRUKTURALIZÁCII POĽSKÉHO OCELIARSKEHO PRIEMYSLU
PROTOKOL Č. 9 O BLOKU 1 A BLOKU 2 JADROVEJ ELEKTRÁRNE BOHUNICE V-1 NA SLOVENSKU
PROTOKOL Č. 10 O CYPRE

ZÁVEREČNÝ AKT

RÍMSKE ZMLUVY

ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA

ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PRE ATÓMOVÚ ENERGIU (EURATOM)

DOKUMENTY o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska, Nórskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Európskym spoločenstvám

DOKUMENTY týkajúce sa pristúpenia Helénskej republiky k Európskym spoločenstvám

DOKUMENTY, ktoré sa týkajú pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k Európskym spoločenstvám

DOKUMENTY o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva k Európskej únii

Prílohy

ZMLUVA O EURÓPSKEJ ÚNII
(92/C191/01)

AMSTERDAMSKÁ ZMLUVA, KTORÁ MENÍ ZMLUVU O EURÓPSKEJ ÚNII, ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A NIEKTORÉ SÚVISIACE AKTY

ZMLUVA O EURÓPSKEJ ÚNII

ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA

ZMLUVA Z NICE, KTOROU SA MENIA A DOPĹŇAJÚ ZMLUVA O EURÓPSKEJ ÚNII, ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A NIEKTORÉ SÚVISIACE AKTY
(2001/C 80/01)

AKT O PODMIENKACH PRISTÚPENIA ČESKEJ REPUBLIKY, ESTÓNSKEJ REPUBLIKY, CYPERSKEJ REPUBLIKY, LOTYŠSKEJ REPUBLIKY, LITOVSKEJ REPUBLIKY, MAĎARSKEJ REPUBLIKY, MALTSKEJ REPUBLIKY, POĽSKEJ REPUBLIKY, SLOVINSKEJ REPUBLIKY A SLOVENSKEJ REPUBLIKY A O ÚPRAVÁCH ZMLÚV, NA KTORÝCH JE ZALOŽENÁ EURÓPSKA ÚNIA

PRVÁ ČASŤ

ZÁSADY

ČLÁNOK 1

Na účely tohto aktu:

– pojem „pôvodné zmluvy“ znamená:

a) Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva („zmluva o ES“) a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu („zmluva o Euratom“) v znení zmenenom a doplnenom zmluvami a inými aktmi, ktoré nadobudli platnosť pred týmto pristúpením,

b) Zmluvu o Európskej únii („zmluva o EÚ“) v znení doplnenom alebo zmenenom zmluvami alebo inými aktmi, ktoré nadobudli platnosť pred týmto pristúpením;

– pojem „súčasné členské štáty“ znamená Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko, Helénsku republiku, Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku, Írsko, Taliansku republiku, Luxemburské veľkovojvodstvo, Holandské kráľovstvo, Rakúsku republiku, Portugalskú republiku, Fínsku republiku, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska;

– pojem „únia“ znamená Európsku úniu zriadenú zmluvou o EÚ;

– pojem „spoločenstvo“ znamená podľa okolností jedno alebo obidve spoločenstvá uvedené v prvej zarážke;

– pojem „nové členské štáty“ znamená Českú republiku, Estónsku republiku, Cyperskú republiku, Lotyšskú republiku, Litovskú republiku, Maďarskú republiku, Maltskú republiku, Poľskú republiku, Slovinskú republiku a Slovenskú republiku;

– pojem „orgány“ znamená orgány zriadené pôvodnými zmluvami.

ČLÁNOK 2

Odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte.

ČLÁNOK 3

1. Ustanovenia Schengenského acquis zahrnutého do rámca Európskej únie protokolom pripojeným k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Schengenský protokol“), a na ňom založených alebo inak s ním súvisiacich aktov, ktoré sú uvedené v prílohe I k tomuto aktu, ako aj všetkých ostatných takých aktov, ktoré budú prípadne vydané predo dňom pristúpenia, budú odo dňa pristúpenia záväzné pre nové členské štáty a v nich uplatňované.

2. Tieto ustanovenia Schengenského acquis zahrnutého do rámca Európskej únie a na ňom založených alebo inak s ním súvisiacich aktov neuvedených v odseku 1, ktoré sú síce odo dňa pristúpenia záväzné pre nové členské štáty, v novom členskom štáte sa však budú uplatňovať až na základe rozhodnutia Rady prijatého po overení v súlade s platným schengenským hodnotiacim postupom, že nevyhnutné podmienky pre uplatňovanie celého príslušného acquis boli v tomto novom členskom štáte splnené, a po porade s Európskym parlamentom.

Rada prijme rozhodnutie jednomyseľne svojimi členmi, ktorí zastupujú vlády členských štátov, v ktorých sú už ustanovenia uvedené v tomto odseku účinné, a členmi, ktorí zastupujú vlády členských štátov, v ktorých majú tieto ustanovenia nadobudnúť účinnosť. Členovia Rady, ktorí zastupujú vlády Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, sa na takomto rozhodovaní zúčastnia v takom rozsahu, v akom sa vzťahuje na ustanovenia Schengenského acquis a na ňom založených alebo inak s ním súvisiacich aktov, na ktorých sú tieto členské štáty zúčastnené.

3. Dohody uzavreté Radou podľa článku 6 Schengenského protokolu sú záväzné pre nové členské štáty odo dňa pristúpenia.

4. Nové členské štáty sa so zreteľom na tieto dohovory alebo nástroje v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré sú neoddeliteľné od dosiahnutia cieľov zmluvy o EÚ, zaväzujú:

- pristúpiť k tým, ktoré sú ku dňu pristúpenia otvorené na podpis súčasnými členskými štátmi, a k tým, ktoré boli vypracované Radou v súlade s hlavou VI zmluvy o EÚ a ktorých prijatie bolo odporučené členským štátom;

- zaviesť správne a iné opatrenia, ako napríklad opatrenia prijaté ku dňu pristúpenia súčasnými členskými štátmi alebo Radou s cieľom uľahčiť praktickú spoluprácu medzi orgánmi a organizáciami členských štátov činnými v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.

ČLÁNOK 4

Každý nový členský štát sa odo dňa pristúpenia stane účastníkom hospodárskej a menovej únie ako členský štát, pre ktorý platí výnimka v zmysle článku 122 zmluvy o ES.

ČLÁNOK 5

1. Nové členské štáty pristupujú týmto aktom k rozhodnutiam a dohodám prijatým zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady. Zaväzujú sa s účinnosťou odo dňa pristúpenia pristúpiť k všetkým ostatným dohodám uzavretým súčasnými členskými štátmi, ktoré sa týkajú fungovania únie alebo sú spojené s jej činnosťami.

2. Nové členské štáty sa zaväzujú pristúpiť k dohovorom uvedeným v článku 293 zmluvy o ES a k tým, ktoré sú neoddeliteľné od dosiahnutia cieľov zmluvy o ES, ako aj k protokolom o výklade týchto dohovorov Súdnym dvorom, ktoré boli podpísané súčasnými členskými štátmi, a na tento účel sa zaväzujú začať rokovania so súčasnými členskými štátmi s cieľom dosiahnuť ich potrebnú úpravu.

3. Pokiaľ ide o vyhlásenia alebo rezolúcie alebo iné stanoviská prijaté Európskou radou alebo Radou alebo vo vzťahu k spoločenstvu alebo únii prijaté spoločnou dohodou členských štátov, majú nové členské štáty rovnaké postavenie ako súčasné členské štáty; budú dodržiavať zásady a usmernenia vyplývajúce z týchto vyhlásení, rezolúcií alebo iných stanovísk a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania.

ČLÁNOK 6

1. Dohody alebo dohovory, ktoré boli uzavreté alebo sú predbežne uplatňované spoločenstvom alebo v súlade s článkom 24 alebo článkom 38 zmluvy o EÚ s jedným alebo viacerými tretími štátmi, medzinárodnou organizáciou alebo so štátnym príslušníkom tretieho štátu, sú záväzné pre nové členské štáty.

2. Nové členské štáty sa za podmienok stanovených v tomto akte zaväzujú spoločne pristúpiť k dohodám a dohovorom uzavretým alebo predbežne uplatňovaným súčasnými členskými štátmi a spoločenstvom a k dohodám uzavretým týmito štátmi, ktoré súvisia s týmito dohodami a dohovormi.

Pristúpenie nových členských štátov k dohodám a dohovorom uvedeným v odseku 6 a k dohodám s Bieloruskom, Čínou, Chile, Mercosur-om a Švajčiarskom, ktoré boli uzavreté alebo podpísané spoločne spoločenstvom a jeho členskými štátmi, bude schválené uzavretím protokolov k týmto dohodám alebo dohovorom medzi Radou, ktorá koná jednomyseľne v mene členských štátov, a príslušnou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou. Týmto postupom nie je dotknutá príslušnosť spoločenstva ani rozdelenie právomocí medzi spoločenstvom a členskými štátmi, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto dohôd v budúcnosti alebo akékoľvek zmeny a doplnky, ktoré sa netýkajú pristúpenia. Komisia dohodne tieto protokoly v mene členských štátov na základe usmernení jednomyseľne schválených Radou a po porade s výborom zloženým zo zástupcov členských štátov. Návrhy protokolov, ktoré majú byť uzavreté, predloží Rade.

3. Po pristúpení k dohodám a dohovorom uvedeným v odseku 2 nadobudnú nové členské štáty rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd a dohovorov, ako majú súčasné členské štáty.

4. Týmto aktom pristupujú nové členské štáty k dohode o partnerstve medzi členmi skupiny štátov africkej, karibskej a tichomorskej oblasti na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej,1) podpísanej v Cotonou 23. júna 2000.

5. Nové členské štáty sa za podmienok stanovených v tomto akte zaväzujú pristúpiť k Dohode o Európskom hospodárskom priestore2) v súlade s článkom 128 tejto dohody.

6. Odo dňa pristúpenia do uzavretia potrebných protokolov uvedených v odseku 2 budú nové členské štáty uplatňovať ustanovenia dohôd, ktoré uzavreli spoločne súčasné členské štáty a spoločenstvo s Alžírskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Bulharskom, Chorvátskom, Egyptom, FYROM, Gruzínskom, Izraelom, Jordánskom, Kazachstanom, Kirgizskom, Libanonom, Mexikom, Moldavskom, Marokom, Rumunskom, Ruskom, San Marínom, Južnou Afrikou, Kórejskou republikou, Sýriou, Tuniskom, Tureckom, Turkménskom, Ukrajinou a Uzbekistanom, ako aj ustanovenia ostatných dohôd uzavretých spoločne súčasnými členskými štátmi a spoločenstvom pred pristúpením.

Každá úprava týchto dohôd sa uskutoční prostredníctvom protokolov uzavretých so zmluvnými štátmi v súlade s ustanoveniami druhého pododseku odseku 2. Ak nebudú protokoly uzavreté do dňa pristúpenia, spoločenstvo a členské štáty prijmú v rámci svojich oprávnení nevyhnutné opatrenia na riešenie situácie po pristúpení.

7. Odo dňa pristúpenia budú nové členské štáty uplatňovať dvojstranné dohody a dojednania o textile uzavreté spoločenstvom s tretími krajinami.

Množstvové obmedzenia uplatňované spoločenstvom na dovoz textilných a odevných výrobkov budú upravené tak, aby sa zohľadnilo pristúpenie nových členských štátov k spoločenstvu. Na tento účel môže spoločenstvo predo dňom pristúpenia dohodnúť s príslušnými tretími krajinami zmeny a doplnky dvojstranných dohôd a dojednaní.

Ak zmeny a doplnky dvojstranných dohôd a dojednaní o textile nenadobudli platnosť do dňa pristúpenia, prijme spoločenstvo potrebné úpravy svojich predpisov o dovoze textilných a odevných výrobkov z tretích krajín, aby sa zohľadnilo pristúpenie nových členských štátov k spoločenstvu.

8. Množstvové obmedzenia uplatňované spoločenstvom na dovoz ocele a výrobkov z ocele budú upravené na základe dovozu výrobkov z ocele s pôvodom v príslušných dodávateľských krajinách do nových členských štátov v posledných rokoch.

Na tento účel dohodne spoločenstvo predo dňom pristúpenia s tretími krajinami zmeny a doplnky dvojstranných dohôd a dojednaní o oceli.

Ak zmeny a doplnky dvojstranných dohôd a dojednaní nenadobudli platnosť do dňa pristúpenia, uplatnia sa ustanovenia prvého pododseku.

9. Odo dňa pristúpenia budú dohody o rybolove uzavreté medzi novými členskými štátmi a tretími krajinami spravované spoločenstvom.

Práva a záväzky vyplývajúce pre nové členské štáty z týchto dohôd zostávajú nedotknuté, pokiaľ zostanú ustanovenia týchto dohôd predbežne zachované.

Rada v každom prípade bez zbytočného odkladu, najneskôr však pred uplynutím platnosti dohôd uvedených v prvom pododseku, prijme na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou vhodné rozhodnutia pre pokračovanie rybolovných činností vyplývajúcich z týchto dohôd vrátane možnosti predĺženia platnosti určitých dohôd najviac o jeden rok.

10. S účinnosťou odo dňa pristúpenia odstúpia nové členské štáty od všetkých dohôd o voľnom obchode s tretími krajinami vrátane Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode.

Nové členské štáty prijmú v rozsahu nesúladu dohôd medzi jedným alebo viacerými novými členskými štátmi na jednej strane a jednou alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej so záväzkami vyplývajúcimi z tohto aktu potrebné kroky na odstránenie vzniknutého nesúladu. Ak sa nový členský štát stretne s ťažkosťami pri úprave dohody uzavretej pred pristúpením s jedným alebo viacerými štátmi, odstúpi od tejto dohody v súlade s podmienkami v nej ustanovenými.

11. Nové členské štáty pristupujú týmto aktom a za podmienok v ňom stanovených k vnútorným dohodám uzavretým súčasnými členskými štátmi na účely vykonávania dohôd a dohovorov uvedených v odsekoch 2 a 4 až 6.

12. Nové členské štáty prijmú v prípade potreby vhodné opatrenia, aby prispôsobili svoje postavenie vo vzťahu k medzinárodným organizáciám a k tým medzinárodným dohodám, ktorých zmluvnými stranami sú spoločenstvo alebo iné členské štáty, právam a povinnostiam vyplývajúcim pre úniu z ich pristúpenia.

Ku dňu pristúpenia alebo čo najskôr po ňom odstúpia od medzinárodných dohôd o rybnom hospodárstve, ktorých je spoločenstvo zmluvnou stranou, a vystúpia z organizácií, ktorých je spoločenstvo členom, pokiaľ sa ich členstvo nevzťahuje aj na iné oblasti ako na rybné hospodárstvo.

ČLÁNOK 7

Pokiaľ nie je v tomto akte ustanovené inak, nemožno pozastaviť uplatňovanie jeho ustanovení, zmeniť, doplniť alebo zrušiť ich inak ako postupom ustanoveným v pôvodných zmluvách, ktorý umožňuje revíziu týchto zmlúv.

ČLÁNOK 8

Právna povaha aktov prijatých orgánmi, na ktoré sa vzťahujú prechodné ustanovenia tohto aktu, zostáva zachovaná; naďalej platia predovšetkým postupy pre zmeny a doplnenia týchto aktov.

ČLÁNOK 9

Ustanovenia tohto aktu, ktorých účelom alebo účinkom je zrušiť alebo zmeniť a doplniť akty prijaté orgánmi a ktoré nemajú prechodnú povahu, majú rovnakú právnu povahu ako ustanovenia, ktoré rušia alebo menia a dopĺňajú, a podliehajú tým istým pravidlám ako tieto ustanovenia.

ČLÁNOK 10

Uplatňovanie pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi podlieha prechodným opatreniam ustanoveným v tomto akte.

DRUHÁ ČASŤ

ÚPRAVY ZMLÚV

HLAVA I

USTANOVENIA O ORGÁNOCH

KAPITOLA 1

EURÓPSKY PARLAMENT

ČLÁNOK 11

S účinnosťou od začiatku volebného obdobia 2004 - 2009 článok 190 odsek 2 prvý pododsek zmluvy o ES a článok 108 odsek 2 prvý pododsek zmluvy o Euratom znejú:

„Počet zástupcov volených v jednotlivých členských štátoch je nasledovný:

Belgicko24
Česká republika24
Dánsko14
Nemecko99
Estónsko6
Grécko24
Španielsko54
Francúzsko78
Írsko13
Taliansko78
Cyprus6
Lotyšsko9
Litva13
Luxembursko6
Maďarsko24
Malta5
Holandsko27
Rakúsko18
Poľsko54
Portugalsko24
Slovinsko7
Slovensko14
Fínsko14
Švédsko19
Spojené kráľovstvo 78.

KAPITOLA 2

RADA

ČLÁNOK 12

1. S účinnosťou od 1. novembra 2004:

a) v článku 205 zmluvy o ES a v článku 118 zmluvy o Euratom

(i) odsek 2 znie:

„2. Ak sa má Rada uzniesť kvalifikovanou väčšinou, hlasy jej členov majú túto váhu:

Belgicko12
Česká republika12
Dánsko7
Nemecko29
Estónsko4
Grécko12
Španielsko27
Francúzsko29
Írsko7
Taliansko29
Cyprus4
Lotyšsko4
Litva7
Luxembursko4
Maďarsko12
Malta3
Holandsko13
Rakúsko10
Poľsko27
Portugalsko12
Slovinsko4
Slovensko7
Fínsko7
Švédsko10
Spojené kráľovstvo29

Na prijatie aktov Rady sa vyžaduje súhlas najmenej 232 hlasov odovzdaných väčšinou členov, ak sa podľa tejto zmluvy majú prijať na návrh Komisie.

V ostatných prípadoch sa na prijatie aktov Rady vyžaduje súhlas najmenej 232 hlasov odovzdaných najmenej dvomi tretinami členov.";

(ii) dopĺňa sa nový odsek, ktorý znie:

„4. Ak sa na prijatie rozhodnutia Rady vyžaduje kvalifikovaná väčšina, člen Rady môže požiadať o overenie, či členské štáty, ktoré tvoria kvalifikovanú väčšinu, predstavujú najmenej 62 % celkového obyvateľstva únie. Ak sa preukáže, že uvedená podmienka nie je splnená, hľadí sa na také rozhodnutie, akoby nebolo prijaté.";

b) tretí pododsek v článku 23 odseku 2 zmluvy o EÚ znie:

„Hlasy členov Rady majú váhu podľa článku 205 odseku 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Na prijatie rozhodnutí sa vyžaduje súhlas najmenej 232 hlasov odovzdaných najmenej dvomi tretinami členov. Ak sa na prijatie rozhodnutia Rady vyžaduje kvalifikovaná väčšina, člen Rady môže požiadať o overenie, či členské štáty, ktoré tvoria kvalifikovanú väčšinu, predstavujú najmenej 62 % celkového obyvateľstva únie. Ak sa preukáže, že uvedená podmienka nie je splnená, hľadí sa na také rozhodnutie, akoby nebolo prijaté.";

c) tretí odsek článku 34 zmluvy o EÚ znie:

„3. Ak sa má Rada uzniesť kvalifikovanou väčšinou, majú hlasy jej členov váhu podľa článku 205 odseku 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a na prijatie aktov Rady sa vyžaduje súhlas najmenej 232 hlasov odovzdaných najmenej dvomi tretinami členov. Ak sa na prijatie rozhodnutia Rady vyžaduje kvalifikovaná väčšina, člen Rady môže požiadať o overenie, či členské štáty, ktoré tvoria kvalifikovanú väčšinu, predstavujú najmenej 62 % celkového obyvateľstva únie. Ak sa preukáže, že uvedená podmienka nie je splnená, hľadí sa na také rozhodnutie, akoby nebolo prijaté.".

2. Článok 3 odsek 1 Protokolu o rozšírení Európskej únie pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa zrušuje.

3. Ak k Európskej únii pristúpi menej ako desať nových členských štátov, stanoví hranicu kvalifikovanej väčšiny Rada rozhodnutím, pričom použije prísne lineárnu, aritmetickú interpoláciu, zaokrúhlenie nahor alebo nadol na najbližší hlas, medzi 71 % pre Radu s 300 hlasmi a 72,27 % pre EÚ s 25 členskými štátmi.

KAPITOLA 3

SÚDNY DVOR

ČLÁNOK 13

1. Článok 9 prvý odsek protokolu o Štatúte Súdneho dvora pripojeného k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu znie:

„Čiastočná obmena sudcov, ktorá sa koná každé tri roky, sa týka striedavo trinástich a dvanástich sudcov.".

2. Článok 48 protokolu o štatúte Súdneho dvora pripojeného k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu znie:

„Článok 48

Súd prvého stupňa sa skladá z dvadsiatich piatich sudcov.".

KAPITOLA 4

HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

ČLÁNOK 14

Druhý odsek článku 258 zmluvy ES a článku 166 zmluvy o Euratom znie:

„Počet členov výboru je nasledovný:

Belgicko12
Česká republika12
Dánsko9
Nemecko24
Estónsko7
Grécko12
Španielsko21
Francúzsko24
Írsko9
Taliansko24
Cyprus6
Lotyšsko7
Litva9
Luxembursko6
Maďarsko12
Malta5
Holandsko12
Rakúsko12
Poľsko21
Portugalsko12
Slovinsko7
Slovensko9
Fínsko9
Švédsko12
Spojené kráľovstvo24

KAPITOLA 5

VÝBOR REGIÓNOV

ČLÁNOK 15

Tretí odsek článku 263 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva znie:

„Počet členov výboru je nasledovný:

Belgicko12
Česká republika12
Dánsko9
Nemecko24
Estónsko7
Grécko12
Španielsko21
Francúzsko24
Írsko9
Taliansko24
Cyprus6
Lotyšsko7
Litva9
Luxembursko6
Maďarsko12
Malta5
Holandsko12
Rakúsko12
Poľsko21
Portugalsko12
Slovinsko7
Slovensko9
Fínsko9
Švédsko12
Spojené kráľovstvo24

KAPITOLA 6

VEDECKÝ A TECHNICKÝ VÝBOR

ČLÁNOK 16

Prvý pododsek v článku 134 odseku 2 zmluvy o Euratom znie:

„2. Výbor sa skladá z tridsiatich deviatich členov, ktorých vymenúva Rada po porade s Komisiou.".

KAPITOLA 7

EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA

ČLÁNOK 17

V Protokole č. 18 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a o Európskej centrálnej banke pripojenom k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa v článku 49 dopĺňa nový odsek, ktorý znie:

„49.3 Potom, čo sa jeden alebo viaceré štáty stanú členskými štátmi a ich národné centrálne banky sa stanú súčasťou ESCB, zvýši sa automaticky upísané základné imanie ECB a limit devízových aktív, ktoré môžu byť prevedené na ECB. Zvýšenie sa určí vynásobením príslušných vtedy platných čiastok činiteľom, ktorý vyjadruje pomer medzi podielom pristupujúcich národných centrálnych bánk a národných centrálnych bánk, ktoré sú už členmi ESCB, v rámci už rozšíreného kľúča upisovania základného imania. Váha každej národnej centrálnej banky v kľúči na upisovanie základného imania sa vypočíta analogicky podľa článku 29.1 a v súlade s článkom 29.2. Ako referenčné obdobia pre štatistické údaje sa použijú rovnaké obdobia, ktoré sa použili pri ostatnej úprave váženia podľa článku 29.3.".

HLAVA II

OSTATNÉ ÚPRAVY

ČLÁNOK 18

V článku 57 odseku 1 zmluvy o ES sa dopĺňa:

„V prípade Estónska a Maďarska to platí pre obmedzenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov platné k 31. decembru 1999."

ČLÁNOK 19

Článok 299 odsek 1 zmluvy o ES znie:

„1. Táto zmluva sa vzťahuje na Belgické kráľovstvo, Českú republiku, Dánske kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko, Estónsku republiku, Helénsku republiku, Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku, Írsko, Taliansku republiku, Cyperskú republiku, Lotyšskú republiku, Litovskú republiku, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarskú republiku, Maltskú republiku, Holandské kráľovstvo, Rakúsku republiku, Poľskú republiku, Portugalskú republiku, Slovinskú republiku, Slovenskú republiku, Fínsku republiku, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.".

TRETIA ČASŤ

TRVALÉ USTANOVENIA

HLAVA I

ÚPRAVY AKTOV PRIJATÝCH ORGÁNMI

ČLÁNOK 20

Akty uvedené v prílohe II k tomuto aktu sa upravujú tak, ako je uvedené v tejto prílohe.

ČLÁNOK 21

Úpravy aktov uvedených v prílohe III k tomuto aktu, ktoré sú nevyhnutné v dôsledku pristúpenia, sa vypracujú v súlade s usmerneniami ustanovenými v tejto prílohe a v súlade s postupom a za podmienok ustanovených v článku 57.

HLAVA II

OSTATNÉ USTANOVENIA

ČLÁNOK 22

Opatrenia uvedené v prílohe IV k tomuto aktu sa budú uplatňovať za podmienok stanovených v tejto prílohe.

ČLÁNOK 23

Rada sa môže jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom uzniesť na takých úpravách ustanovení tohto aktu, ktoré sa vzťahujú na spoločnú poľnohospodársku politiku a ktoré sú nevyhnutné v dôsledku zmeny pravidiel spoločenstva. Takéto úpravy môžu byť vykonané do dňa pristúpenia.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRECHODNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

PRECHODNÉ OPATRENIA

ČLÁNOK 24

Opatrenia uvedené v prílohách V, VI, VII, VIII, IX, X, XI, XII, XIII a XIV k tomuto aktu sa budú vo vzťahu k novým členským štátom uplatňovať za podmienok stanovených v týchto prílohách.

ČLÁNOK 25

1. Bez ohľadu na ustanovenia druhého odseku článku 189 zmluvy o ES a druhého odseku článku 107 zmluvy o Euratom a so zreteľom na článok 190 odsek 2 zmluvy o ES a na článok 108 odsek 2 zmluvy o Euratom bude pre volebné obdobie odo dňa pristúpenia do začiatku volebného obdobia Európskeho parlamentu 2004 - 2009 počet členov Európskeho parlamentu zastupujúcich nové členské štáty nasledujúci:

Česká republika24
Estónsko6
Cyprus6
Lotyšsko9
Litva13
Maďarsko24
Malta5
Poľsko54
Slovinsko7
Slovensko14

2. Bez ohľadu na ustanovenia článku 190 odseku 1 zmluvy o ES a článku 108 odseku 2 zmluvy o Euratom budú pre súčasné volebné obdobie odo dňa pristúpenia do začiatku volebného obdobia Európskeho parlamentu 2004 - 2009 členovia Európskeho parlamentu zastupujúci ľud nových členských štátov určení parlamentmi týchto štátov z radov ich členov v súlade s postupom ustanoveným jednotlivými štátmi.

ČLÁNOK 26

1. Pre obdobie do 31. októbra 2004 platia tieto ustanovenia:

a) so zreteľom na článok 205 odsek 2 zmluvy o ES a článok 118 odsek 2 zmluvy o Euratom:

Ak sa má Rada uzniesť kvalifikovanou väčšinou, hlasy jej členov majú túto váhu:

Belgicko5
Česká republika5
Dánsko3
Nemecko10
Estónsko3
Grécko5
Španielsko8
Francúzsko10
Írsko3
Taliansko10
Cyprus2
Lotyšsko3
Litva3
Luxembursko2
Maďarsko5
Malta2
Holandsko5
Rakúsko4
Poľsko8
Portugalsko5
Slovinsko3
Slovensko3
Fínsko3
Švédsko4
Spojené kráľovstvo10

b) so zreteľom na druhý a tretí pododsek článku 205 odseku 2 zmluvy o ES a článku 118 odseku 2 zmluvy o Euratom:

Na prijatie aktov Rady sa vyžaduje:

- súhlas najmenej 88 hlasov, ak majú byť podľa tejto zmluvy prijaté na návrh Komisie,

- v ostatných prípadoch súhlas najmenej 88 hlasov odovzdaných najmenej dvomi tretinami členov;

c) so zreteľom na druhú vetu tretieho pododseku odseku 2 článku 23 zmluvy o EÚ:

Na prijatie rozhodnutí sa vyžaduje súhlas najmenej 88 hlasov odovzdaných najmenej dvomi tretinami členov;

d) so zreteľom na článok 34 odsek 3 zmluvy o EÚ:

Ak sa má Rada uzniesť kvalifikovanou väčšinou, majú hlasy jej členov váhu podľa článku 205 odseku 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a na prijatie aktov Rady sa vyžaduje súhlas najmenej 88 hlasov odovzdaných najmenej dvomi tretinami členov.

2. Ak k Európskej únii pristúpi menej ako desať nových členských štátov, stanoví Rada hranicu kvalifikovanej väčšiny na obdobie do 31. októbra 2004 tak, aby čo najviac zodpovedala 71,26 % celkového počtu hlasov.

ČLÁNOK 27

1. Príjmy označované ako „clá spoločného colného sadzobníka a ostatné clá" uvedené v článku 2 odseku 1 písmene b) rozhodnutia Rady 2000/597/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev,3) alebo v príslušných ustanoveniach iného rozhodnutia, ktoré ho nahrádza, zahŕňajú aj clá vyplývajúce zo Spoločného colného sadzobníka a všetky s tým súvisiace úľavy, ktoré uplatňuje spoločenstvo v obchodných vzťahoch medzi novými členskými štátmi a tretími krajinami.

2. Pre rok 2004 sa harmonizovaný vymeriavací základ DPH a základ HND (hrubého národného dôchodku) každého nového členského štátu, ktoré sú uvedené v článku 2 odseku 1 písmenách c) a d) rozhodnutia Rady 2000/597/ES, Euratom, stanovuje na dve tretiny ročného základu. Základ HND každého nového členského štátu, ktorý sa zohľadní pri financovaní úpravy rozpočtovej nevyrovnanosti v prospech Spojeného kráľovstva podľa článku 5 odseku 1 rozhodnutia Rady 2000/597/ES, sa tiež rovná dvom tretinám ročného základu.

3. Na účely stanovenia zmrazenej sadzby pre rok 2004 podľa článku 2 odseku 4 písmena b) rozhodnutia Rady 2000/597/ES, Euratom sa obmedzené vymeriavacie základy DPH nových členských štátov vypočítajú na základe dvoch tretín ich neobmedzeného základu DPH a dvoch tretín ich HND.

ČLÁNOK 28

1. Všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev pre rozpočtový rok 2004 sa pomocou opravného rozpočtu, ktorý nadobudne účinnosť 1. mája 2004, upraví tak, aby zohľadňoval pristúpenie nových členských štátov.

2. Dvanásť mesačných dvanástin zdrojov založených na DPH a HND, ktoré sú povinné zaplatiť nové členské štáty podľa tohto opravného rozpočtu, ako aj spätne účinná úprava týchto dvanástin pre obdobie január až apríl 2004, ktorá sa vzťahuje len na súčasné členské štáty, sa prepočítajú na osminy, ktoré budú požadované počas obdobia mesiacov máj až december 2004. Spätne účinné úpravy, ktoré vyplynú z akéhokoľvek následného opravného rozpočtu prijatého v roku 2004, sa podobným spôsobom prepočítajú na rovnaké časti, ktoré budú požadované počas zvyšku roka.

ČLÁNOK 29

V prvý pracovný deň každého mesiaca zaplatí spoločenstvo Českej republike, Cypru, Malte a Slovinsku, v podobe výdavkovej položky všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, jednu osminu v roku 2004 odo dňa pristúpenia a v rokoch 2005 a 2006 jednu dvanástinu z nasledujúcich súm dočasnej rozpočtovej kompenzácie:

  200420052006
  (mil. EUR, v cenách roku 1999)
Česká republika125,4178,085,1
Cyprus68,9119,2112,3
Malta37,865,662,9
Slovinsko29,566,435,5

ČLÁNOK 30

V prvý pracovný deň každého mesiaca zaplatí spoločenstvo Českej republike, Estónsku, Cypru, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Malte, Poľsku, Slovinsku a Slovensku, v podobe výdavkovej položky všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, jednu osminu v roku 2004 odo dňa pristúpenia a v rokoch 2005 a 2006 jednu dvanástinu z nasledujúcich súm osobitných paušálnych hotovostných prostriedkov:

  200420052006
  (mil. EUR, v cenách roku 1999)
Česká republika174,791,5591,55
Estónsko15,82,92,9
Cyprus27,75,055,05
Lotyšsko19,53,43,4
Litva34,86,36,3
Maďarsko155,327,9527,95
Malta12,227,1527,15
Poľsko442,8550,0450,0
Slovinsko65,417,8517,85
Slovensko63,211,3511,35

1 miliarda EUR pre Poľsko a 100 miliónov EUR pre Českú republiku, ktoré sú zahrnuté v osobitných paušálnych hotovostných prostriedkoch, sa zohľadnia pri výpočtoch rozdelenia štrukturálnych prostriedkov pre roky 2004 - 2006.

ČLÁNOK 31

1. Nižšie uvedené nové členské štáty zaplatia nasledujúce sumy Výskumnému fondu uhlia a ocele podľa rozhodnutia zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, 2002/234/ESUO z 27. februára 2002 o finančných následkoch uplynutia platnosti zmluvy o ESUO a o Výskumnom fonde uhlia a ocele:1)

  (mil. EUR, v bežných cenách)
Česká republika39,88
Estónsko2,5
Lotyšsko2,69
Maďarsko9,93
Poľsko92,46
Slovinsko2,36
Slovensko20,11

2. Príspevky Výskumnému fondu uhlia a ocele sa uhradia v štyroch splátkach v súlade s tabuľkou, počnúc rokom 2006, vždy v prvý pracovný deň prvého mesiaca každého roka:

2006: 15%

2007: 20%

2008: 30%

2009: 35%.

ČLÁNOK 32

1. Pokiaľ v tejto zmluve nie je ustanovené inak, po 31. decembri 2003 sa podľa programu Phare,2) programu Phare pre cezhraničnú spoluprácu,3) predvstupových prostriedkov pre Cyprus a Maltu,4) programu ISPA5) a programu SAPARD6) nevyhradia v prospech nových členských štátov žiadne prostriedky. S novými členskými štátmi sa od 1. januára 2004 zaobchádza rovnako ako so súčasnými členskými štátmi, pokiaľ ide o výdavky podľa prvých troch kapitol rozpočtového výhľadu, ako sú definované v medziinštitucionálnej dohode zo 6. mája 1999,1) pričom sa uplatnia osobitné ustanovenia a výnimky ustanovené nižšie alebo inde v tejto zmluve. Maximálne doplnkové vyhradené prostriedky pre kapitoly 1, 2, 3 a 5 rozpočtového výhľadu súvisiace s rozšírením sú stanovené v prílohe XV. V rámci rozpočtu na rok 2004 nemožno vyhradiť žiadne prostriedky pre príslušné programy alebo agentúry pred skutočným pristúpením príslušného nového členského štátu.

2. Odsek 1 sa neuplatní na výdavky z prostriedkov oddelenia záruk Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu podľa článku 2 odsekov 1 a 2 a článku 3 odseku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1258/1999 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky,2) na tieto výdavky možno poskytnúť príspevky spoločenstva až odo dňa pristúpenia podľa článku 2 tohto aktu.

Odsek 1 sa však uplatní na výdavky z prostriedkov oddelenia záruk Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu podľa článku 47 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu, ktorým sa menia a dopĺňajú a rušia niektoré nariadenia,3) a to za podmienok vymedzených v ustanoveniach prílohy II k tomuto aktu, ktorými sa toto nariadenie mení a dopĺňa.

3. S výnimkou prípadu ustanoveného v poslednej vete odseku 1 sa nové členské štáty od 1. januára 2004 zúčastňujú na programoch a agentúrach spoločenstva s finančnou podporou zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev za rovnakých podmienok ako súčasné členské štáty. Podmienky stanovené v rozhodnutiach asociačnej rady, dohodách a memorandách o porozumení medzi Európskymi spoločenstvami a novými členskými štátmi týkajúce sa ich účasti na programoch a agentúrach spoločenstva budú s účinnosťou od 1. januára 2004 nahradené ustanoveniami o príslušných programoch a agentúrach.

4. Ak niektorý zo štátov uvedených v článku 1 odseku 1 zmluvy o pristúpení nepristúpi k spoločenstvu počas roku 2004, je každá žiadosť o prostriedky v rámci prvých troch kapitol výdavkov rozpočtového výhľadu pre rok 2004, ktorá bola podaná príslušným štátom alebo z neho pochádza, neplatná. V tom prípade platí pre tento štát počas celého roka 2004 príslušné rozhodnutie asociačnej Rady, dohoda alebo memorandum o porozumení.

5. Komisia prijme opatrenia potrebné na uľahčenie prechodu z predvstupového režimu na režim vyplývajúci z uplatňovania tohto článku.

ČLÁNOK 33

1. Predkladanie ponúk, uzatváranie zmlúv, výkon a platby v rámci verejného obstarávania a uzatvárania zmlúv na jeho základe pre predvstupovú pomoc v rámci programu Phare,1) programu Phare CBC2) a predvstupové prostriedky pre Cyprus a Maltu3) sú odo dňa pristúpenia spravované vykonávacími agentúrami v nových členských štátoch.

Predbežná kontrola verejného obstarávania a uzatvárania zmlúv na jeho základe Komisiou sa zruší rozhodnutím Komisie po pozitívnom posudku o rozšírenom decentralizovanom systéme vykonávania (EDIS) podľa kritérií a podmienok stanovených v prílohe k nariadeniu Rady (ES) č. 1266/99 o koordinácii pomoci kandidátskym krajinám v rámci predvstupovej stratégie a o zmene a doplnení nariadenia (EHS) č. 3906/89.4)

Ak toto rozhodnutie Komisie o zrušení predbežnej kontroly nebolo prijaté predo dňom pristúpenia, nemožno predvstupovú pomoc poskytnúť pre žiadne zmluvy podpísané v období medzi dňom pristúpenia a dňom prijatia rozhodnutia Komisie.

Ak sa rozhodnutie Komisie o zrušení predbežnej kontroly prijme až po dni pristúpenia z dôvodov, ktoré nemožno pripísať orgánom nového členského štátu, môže Komisia výnimočne v riadne odôvodnených prípadoch súhlasiť s predvstupovou pomocou pre zmluvy podpísané v období medzi pristúpením a dňom prijatia rozhodnutia Komisie a s pokračovaním vo vykonávaní predvstupovej pomoci na obmedzené obdobie s výnimkou predbežnej kontroly verejného obstarávania a uzatvárania zmlúv na jeho základe Komisiou.

2. Globálne viazania rozpočtových prostriedkov, ktoré sa vykonali pred pristúpením podľa predvstupových finančných nástrojov uvedených v odseku 1, vrátane uzavierania a registrácie následných jednotlivých právnych záväzkov a platieb vykonaných po pristúpení, sa naďalej spravujú pravidlami a nariadeniami predvstupových finančných nástrojov a účtujú sa v príslušných rozpočtových kapitolách do ukončenia príslušných programov a projektov. Bez ohľadu na uvedené sa verejné obstarávanie začaté po pristúpení spravuje príslušnými smernicami spoločenstva.

3. Posledné programové plánovanie pre predvstupovú pomoc uvedenú v odseku 1 sa vykoná v poslednom celom kalendárnom roku predchádzajúcom pristúpeniu. Zmluvy na základe verejného obstarávania na činnosti podľa týchto programov sa musia uzatvoriť do dvoch rokov a výplata sa musí uskutočniť podľa ustanovení finančného memoranda,5) spravidla do konca tretieho roka po vyhradení prostriedkov. Predĺženia lehôt na uzavretie zmlúv sa nepovoľujú. Výnimočne a v riadne odôvodnených prípadoch možno povoliť obmedzené predĺženie lehôt na výplatu.

4. S cieľom zabezpečiť potrebné postupné zrušenie predvstupovej finančnej pomoci uvedenej v odseku 1, ako aj programu ISPA,1) a hladký prechod z úpravy uplatňovanej pred pristúpením na úpravu uplatňovanú po pristúpení môže Komisia prijať vhodné opatrenia, aby zabezpečila, že sa v nových členských štátoch zachová najviac po dobu pätnástich mesiacov dostatočný počet štatutárneho personálu. Počas tohto obdobia sa na úradníkov, ktorí boli pridelení na plánovacie miesta v nových členských štátoch pred pristúpením a ktorí zostávajú v službe aj po pristúpení, výnimočne vzťahujú rovnaké finančné a hmotné podmienky, aké uplatňovala Komisia pred pristúpením v súlade s prílohou X Služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev stanovených v nariadení (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68.2) Administratívne náklady vrátane miezd pre ostatný personál, ktoré sú potrebné pre predvstupovú pomoc, za celý rok 2004 a za obdobie do konca júla 2005 sa uhradia v rámci kapitoly „výdavky na pomoc pre operácie" (pôvodne časť B rozpočtu) alebo zodpovedajúce kapitoly rozpočtu pre finančné nástroje príslušných predvstupových rozpočtov uvedené v odseku 1, ako aj program ISPA.

5. Ak projekty schválené podľa nariadenia (ES) č. 1268/1999 už nemôžu byť financované podľa toho nástroja, môžu byť zahrnuté do programov rozvoja vidieka a financované v rámci Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu. Komisia prijme v tejto súvislosti potrebné prechodné opatrenia v súlade s postupom stanoveným v článku 50 odseku 2 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch.3)

ČLÁNOK 34

1. V období odo dňa pristúpenia do konca roku 2006 poskytne únia novým členským štátom dočasnú finančnú pomoc, ďalej len „prechodné prostriedky", aby rozvinuli a posilnili svoju správnu kapacitu na vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov spoločenstva a podporili výmenu osvedčených postupov.

2. Cieľom pomoci je vyhovieť pretrvávajúcej potrebe posilniť inštitucionálnu kapacitu v určitých oblastiach prostredníctvom opatrení, ktoré nemožno financovať zo štrukturálnych fondov, najmä v týchto oblastiach:

– spravodlivosť a vnútorné veci (posilnenie súdnictva, kontroly vonkajších hraníc, stratégia boja proti korupcii, posilnenie kapacít v rámci trestnoprávneho konania);

– finančná kontrola;

– ochrana finančných záujmov spoločenstva a boj proti podvodu;

– vnútorný trh vrátane colnej únie;

– životné prostredie;

– veterinárne služby a budovanie správnych kapacít v oblasti potravinovej bezpečnosti;

– správne a kontrolné štruktúry pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vrátane integrovaného správneho a kontrolného systému (ISKS);

– jadrová bezpečnosť (posilnenie účinnosti a príslušnosti orgánov jadrovej bezpečnosti a organizácií ich technickej podpory, ako aj verejných subjektov pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom);

– štatistika;

– posilnenie verejnej správy podľa potrieb označených v súhrnnej monitorovacej správe Komisie, ktoré nie sú pokryté štrukturálnymi fondami.

3. O pomoci v rámci prechodných prostriedkov sa rozhodne a bude vykonaná v súlade s postupom ustanovenom v článku 8 nariadenia Rady (EHS) č. 3906/89 o hospodárskej pomoci krajinám strednej a východnej Európy.1)

4. Program sa vykoná v súlade s článkom 53 odsekom 1 písmenom a) a b) rozpočtového nariadenia uplatňovaného na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.2) Pre twinningové projekty medzi verejnými správami na účely inštitucionálnej výstavby sa naďalej uplatňuje postup pre výzvu na podávanie návrhov prostredníctvom siete kontaktných miest v členských štátoch, ako je zriadená v rámcových dohodách so súčasnými členskými štátmi na účely predvstupovej pomoci.

Prostriedky vyhradené na prechodné prostriedky, vyjadrené v cenách roku 1999, predstavujú 200 miliónov EUR v roku 2004, 120 miliónov EUR v roku 2005 a 60 miliónov EUR v roku 2006. Ročné vyhradené prostriedky sú povoľované rozpočtovým orgánom v medziach finančného výhľadu.

ČLÁNOK 35

1. Týmto sa vytvárajú Schengenské prostriedky ako dočasný nástroj, ktorého účelom je pomôcť oprávnenému členskému štátu v období odo dňa pristúpenia do konca roka 2006 financovať opatrenia na nových vonkajších hraniciach únie, ktorými sa vykonáva Schengenské acquis a kontrola vonkajších hraníc.

Na odstránenie nedostatkov zistených v príprave na účasť v Schengenskej oblasti sú nasledujúce druhy opatrení spôsobilé byť financované v rámci Schengenských prostriedkov:

– investície do výstavby, rekonštrukcie a modernizácie infraštruktúry hraničných priechodov a súvisiacich budov;

– investície do prevádzkového vybavenia akéhokoľvek druhu (napr. laboratórne vybavenie, detektory, hardvér a softvér Schengenského informačného systému SIS 2, dopravné prostriedky);

– vzdelávanie pohraničnej stráže;

– príspevky na výdavky na logistiku a prevádzku.

2. V rámci schengenských prostriedkov sa ku dňu pristúpenia oprávneným členským štátom poskytnú tieto paušálne sumy:

  200420052006
  (mil. EUR, v cenách roku 1999)
Estónsko22,922,922,9
Lotyšsko23,723,723,7
Litva44,7861,0729,85
Maďarsko49,349,349,3
Poľsko93,3493,3393,33
Slovinsko35,6435,6335,63
Slovensko15,9415,9315,93

3. Oprávnené členské štáty sú zodpovedné za výber a vykonanie jednotlivých opatrení v súlade s týmto článkom. Taktiež sú povinné koordinovať využitie prostriedkov s pomocou z ostatných nástrojov spoločenstva, aby tak zabezpečili súlad s politikami a opatreniami spoločenstva a súlad s rozpočtovým nariadením, ktoré sa uplatňuje na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

Poskytnuté paušálne platby sa využijú počas obdobia troch rokov od prvej platby a Komisia odníme všetky nevyužité alebo neoprávnene použité prostriedky. Oprávnený členský štát predloží najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí trojročnej lehoty súhrnnú správu o použití poskytnutých paušálnych platieb spolu s odôvodnením výdavkov.

Oprávnené členské štáty vykonávajú túto príslušnosť bez toho, aby tým bola dotknutá príslušnosť Komisie pre vykonávanie všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, a v súlade s ustanoveniami rozpočtového nariadenia uplatňovaného na decentralizovanú správu.

4. Právo Komisie preskúmavať prostredníctvom Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF) zostáva zachované. Komisia a Dvor audítorov môžu v súlade s príslušnými postupmi vykonávať kontroly na mieste.

5. Komisia môže prijať technické predpisy potrebné na uplatnenie týchto prostriedkov.

ČLÁNOK 36

Sumy uvedené v článkoch 29, 30, 34 a 35 sa každý rok upravia v rámci technických úprav ustanovených v odseku 15 medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999.

HLAVA II

OSTATNÉ USTANOVENIA

ČLÁNOK 37

1. Ak do konca obdobia nepresahujúceho tri roky od pristúpenia vzniknú ťažkosti vážnej a trvalej povahy v niektorom odvetví hospodárstva alebo ťažkosti, ktoré by mohli spôsobiť zhoršenie hospodárskej situácie určitej oblasti, môže nový členský štát požiadať o povolenie prijať ochranné opatrenia na nápravu tejto situácie a prispôsobenie príslušného odvetvia hospodárstvu spoločného trhu.

Za rovnakých okolností môže ktorýkoľvek súčasný členský štát požiadať o povolenie prijať ochranné opatrenia vo vzťahu k jednému alebo viacerým novým členským štátom.

2. Na žiadosť príslušného štátu Komisia v konaní o naliehavej veci stanoví ochranné opatrenia, ktoré považuje za nevyhnuté, pričom určí podmienky a podrobnosti ich uplatnenia.

V prípade závažných hospodárskych ťažkostí a na výslovnú žiadosť príslušného členského štátu sa Komisia uznesie do piatich pracovných dní od doručenia odôvodnenej žiadosti. Opatrenia, o ktorých sa takto rozhodne, sú uplatniteľné okamžite, musia zohľadňovať záujmy všetkých dotknutých strán a nesmú mať za následok hraničné kontroly.

3. Opatrenia povolené podľa odseku 2 môžu zahŕňať výnimky z ustanovení zmluvy o ES a tohto aktu v takom rozsahu a na také obdobie, aké sú bezpodmienečne nevyhnutné na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1. Prednosť majú také opatrenia, ktoré čo najmenej narušujú fungovanie spoločného trhu.

ČLÁNOK 38

Ak nový členský štát nevykoná záväzky prijaté v súvislosti s rokovaniami o pristúpení vrátane záväzkov v odvetvových politikách, ktoré sa týkajú hospodárskych činností s cezhraničnými účinkami, a spôsobí tým vážne narušenie fungovania vnútorného trhu alebo jeho bezprostrednú hrozbu, môže Komisia do uplynutia obdobia, ktoré nepresahuje tri roky od nadobudnutia platnosti tohto aktu, na odôvodnenú žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu prijať primerané opatrenia.

Opatrenia musia byť proporcionálne, pričom prednosť majú opatrenia, ktoré čo najmenej narušujú fungovanie vnútorného trhu, prípadne uplatňovanie existujúcich odvetvových ochranných mechanizmov. Takéto ochranné mechanizmy nesmú byť použité ako prostriedok svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodovania medzi členskými štátmi. Ochranná doložka môže byť uplatnená aj pred pristúpením na základe výsledkov monitorovania a môže nadobudnúť účinnosť najskôr v deň pristúpenia. Opatrenia môžu byť zachované iba po bezpodmienečne nevyhnutné obdobie a budú zrušené, keď bude splnený príslušný záväzok. Možno ich však uplatňovať aj po uplynutí obdobia uvedeného v prvom odseku, ak príslušný záväzok nebol splnený. Na základe pokroku príslušného členského štátu v plnení jeho záväzkov môže Komisia opatrenia vhodne upraviť. Komisia pred zrušením ochranných opatrení včas upovedomí Radu a v tejto súvislosti náležite zohľadní všetky pripomienky Rady.

ČLÁNOK 39

Ak sa v novom členskom štáte vyskytnú alebo bezprostredne hrozia závažné nedostatky v transpozícii, vykonávaní alebo uplatňovaní rámcových rozhodnutí alebo iných príslušných záväzkov, nástrojov spolupráce a rozhodnutí týkajúcich sa vzájomného uznávania v oblasti trestného práva podľa hlavy VI zmluvy o EÚ a smerníc a nariadení týkajúcich sa vzájomného uznávania v občianskych veciach podľa hlavy VI zmluvy o ES, môže Komisia do uplynutia obdobia, ktoré nepresahuje viac ako tri roky odo dňa nadobudnutia platnosti tohto aktu, na odôvodnený návrh členského štátu alebo z vlastného podnetu a po porade s členskými štátmi prijať opatrenia a určiť podmienky a podrobnosti ich uplatnenia.

Tieto opatrenia môžu mať povahu dočasného pozastavenia uplatňovania príslušných ustanovení a rozhodnutí vo vzťahoch medzi novým členským štátom a ktorýmkoľvek členským štátom alebo členskými štátmi bez toho, aby tým bola dotknutá úzka súdna spolupráca. Ochranná doložka môže byť uplatnená aj pred pristúpením na základe výsledkov monitorovania a môže nadobudnúť účinnosť najskôr v deň pristúpenia. Opatrenia môžu byť zachované iba po bezpodmienečne nevyhnutné obdobie a budú zrušené, keď budú nedostatky napravené. Možno ich však uplatňovať aj po uplynutí obdobia uvedeného v prvom odseku, ak tieto nedostatky trvajú. Na základe pokroku príslušného členského štátu v náprave označených nedostatkov môže Komisia po porade s členskými štátmi opatrenia vhodne upraviť. Komisia pred zrušením ochranných opatrení včas upovedomí Radu a v tejto súvislosti náležite zohľadní všetky pripomienky Rady.

ČLÁNOK 40

Aby sa nebránilo správnemu fungovaniu vnútorného trhu, nesmie uplatňovanie vnútroštátnych predpisov nových členských štátov počas prechodných období uvedených v prílohách V až XIV viesť k hraničným kontrolám medzi členskými štátmi.

ČLÁNOK 41

Ak sú v nových členských štátoch na uľahčenie prechodu zo súčasného režimu na režim vyplývajúci z uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky podľa podmienok uvedených v tomto akte potrebné prechodné opatrenia, prijme Komisia za podmienok vymedzených v tomto akte takéto opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 42 odseku 2 nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 o spoločnej organizácii trhu v sektore cukru1) alebo v zodpovedajúcich článkoch ostatných nariadení o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov alebo v súlade s postupmi výboru, ako sú ustanovené v príslušných právnych predpisoch. Prechodné opatrenia uvedené v tomto článku môžu byť prijaté počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dni pristúpenia a ich uplatňovanie bude obmedzené na toto obdobie. Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne rozhodnúť o predĺžení tohto obdobia.

Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou, resp. - ak sú príslušné nástroje pôvodne prijaté Komisiou - Komisia predo dňom pristúpenia prijme v súlade s príslušným postupom prechodné opatrenia na vykonávanie nástrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré nie sú uvedené v tomto akte a ktoré sú potrebné v dôsledku pristúpenia.

ČLÁNOK 42

Ak sú v nových členských štátoch na uľahčenie prechodu zo súčasného režimu na režim vyplývajúci z uplatňovania právnych predpisov spoločenstva v oblasti veterinárstva a rastlinolekárstva potrebné prechodné opatrenia, Komisia ich prijme v súlade so zodpovedajúcim postupom výboru určeným v príslušných platných právnych predpisoch. Tieto opatrenia budú prijaté počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dni pristúpenia a ich uplatňovanie bude obmedzené na toto obdobie.

PIATA ČASŤ

USTANOVENIA O VYKONÁVANÍ TOHTO AKTU

HLAVA I

ZLOŽENIE ORGÁNOV A INŠTITÚCIÍ

ČLÁNOK 43

Európsky parlament vykoná také úpravy svojho rokovacieho poriadku, ktoré sa stali nevyhnutnými v dôsledku pristúpenia.

ČLÁNOK 44

Rada vykoná také úpravy svojho rokovacieho poriadku, ktoré sa stali nevyhnutnými v dôsledku pristúpenia.

ČLÁNOK 45

1. Každý štát, ktorý pristúpi k únii, má právo, aby jeden jeho štátny príslušník bol členom Komisie.

2. Bez ohľadu na ustanovenia článku 213 odseku 1 druhého pododseku, článku 214 odseku 1 prvého pododseku a odseku 2 zmluvy o ES a článku 126 odseku 1 zmluvy o Euratom:

a) bude s účinnosťou odo dňa pristúpenia vymenovaný jeden štátny príslušník každého nového členského štátu za člena Komisie. Nových členov Komisie vymenuje Rada kvalifikovanou väčšinou po vzájomnej dohode s predsedom Komisie,

b) funkčné obdobie členov Komisie vymenovaných podľa písmena a) a členov vymenovaných s účinnosťou od 23. januára 2000 uplynie 31. októbra 2004,

c) nová Komisia zložená z jedného štátneho príslušníka každého členského štátu sa ujme výkonu svojej funkcie 1. novembra 2004, funkčné obdobie členov tejto novej Komisie uplynie 31. októbra 2009,

d) v článku 4 odseku 1 protokolu o rozširovaní Európskej únie, ktorý je pripojený k zmluve o EÚ a k zmluvám o založení Európskych spoločenstiev, sa dátum 1. januára 2005 nahrádza dátumom 1. novembra 2004.

3. Komisia vykoná také zmeny svojho rokovacieho poriadku, ktoré sa stali nevyhnutnými v dôsledku pristúpenia.

ČLÁNOK 46

1. Bude vymenovaných desať sudcov Súdneho dvora a desať sudcov Súdu prvého stupňa.

2. a) Funkčné obdobie piatich sudcov Súdneho dvora vymenovaných podľa odseku 1 uplynie 6. októbra 2006. Títo sudcovia budú vybraní žrebom. Funkčné obdobie ostatných sudcov uplynie 6. októbra 2009.

b) Funkčné obdobie piatich sudcov Súdu prvého stupňa vymenovaných podľa odseku 1 uplynie 31. augusta 2004. Títo sudcovia budú vybraní žrebom. Funkčné obdobie ostatných sudcov uplynie 31. augusta 2007.

3. a) Súdny dvor vykoná také úpravy svojho rokovacieho poriadku, ktoré sa stali nevyhnutnými v dôsledku pristúpenia.

b) Súd prvého stupňa po dohode so Súdnym dvorom vykoná také úpravy svojho rokovacieho poriadku, ktoré sa stali nevyhnutnými v dôsledku pristúpenia.

c) Upravené rokovacie poriadky si vyžadujú schválenie kvalifikovanou väčšinou Rady.

4. Na účely súdnych konaní začatých na Súdnom dvore a na Súde prvého stupňa predo dňom pristúpenia, v ktorých už pred týmto dňom začali ústne pojednávania, budú pléna súdov alebo komory zostavené tak ako pred pristúpením a budú pre ne platiť rokovacie poriadky platné v deň pred pristúpením.

ČLÁNOK 47

Po pristúpení bude Dvor audítorov rozšírený vymenovaním ďalších desiatich členov s funkčným obdobím šesť rokov.

ČLÁNOK 48

Hospodársky a sociálny výbor bude rozšírený vymenovaním 95 členov zastupujúcich rôzne hospodárske a sociálne zložky organizovanej občianskej spoločnosti v nových členských štátoch. Funkčné obdobie týchto členov uplynie v rovnakom čase ako obdobie členov vo funkcii ku dňu pristúpenia.

ČLÁNOK 49

Výbor regiónov bude rozšírený vymenovaním 95 členov zastupujúcich regionálne a miestne orgány v nových členských štátoch, ktorí sú vo volenej funkcii regionálneho alebo miestneho orgánu, alebo sú politicky zodpovední volenému zhromaždeniu. Funkčné obdobie týchto členov uplynie v rovnakom čase ako obdobie členov vo funkcii ku dňu pristúpenia.

ČLÁNOK 50

1. Funkčné obdobie súčasných členov Vedeckého a technického výboru vymenovaných podľa článku 134 odseku 2 zmluvy o Euratom uplynie dňom nadobudnutia platnosti tohto aktu.

2. Po pristúpení Rada vymenuje nových členov Vedeckého a technického výboru v súlade s postupom stanoveným v článku 134 odseku 2 zmluvy o Euratom.

ČLÁNOK 51

Úpravy štatútov a rokovacích poriadkov výborov založených pôvodnými zmluvami, ktoré sa stali nevyhnutnými v dôsledku pristúpenia, sa vykonajú čo najskôr po pristúpení.

ČLÁNOK 52

1. Funkčné obdobia nových členov výborov, skupín a iných inštitúcií zriadených zmluvami a zákonodarcom, ktoré sú uvedené v prílohe XVI, uplynú v rovnakom čase ako funkčné obdobia členov vo funkcii ku dňu pristúpenia.

2. Funkčné obdobia nových členov výborov a skupín zriadených Komisiou, ktoré sú uvedené v prílohe XVII, uplynú v rovnakom čase ako funkčné obdobia členov vo funkcii ku dňu pristúpenia.

3. Členstvo vo výboroch uvedených v prílohe XVIII sa po pristúpení úplne obnoví.

HLAVA II

UPLATNITEĽNOSŤ AKTOV ORGÁNOV

ČLÁNOK 53

Nové členské štáty budú po pristúpení považované za adresátov smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 zmluvy o ES a článku 161 zmluvy o Euratom za predpokladu, že tieto smernice a rozhodnutia boli adresované všetkým súčasným členským štátom. S výnimkou smerníc a rozhodnutí, ktoré nadobudnú účinnosť podľa článku 254 odseku 1 a 2 zmluvy o ES, sa predpokladá, že novým členským štátom boli doručené oznámenia o takýchto smerniciach a rozhodnutiach odo dňa pristúpenia.

ČLÁNOK 54

Nové členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na to, aby odo dňa pristúpenia dosiahli súlad s ustanoveniami smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 zmluvy o ES a článku 161 zmluvy o Euratom, pokiaľ v prílohách uvedených v článku 24 alebo v ktoromkoľvek inom ustanovení tohto aktu nie je stanovená iná lehota.

ČLÁNOK 55

Na riadne odôvodnenú žiadosť jedného z nových členských štátov môže Rada na návrh Komisie pred 1. májom 2004 jednomyseľne prijať opatrenia zahŕňajúce dočasné výnimky z aktov orgánov prijatých medzi 1. novembrom 2002 a dňom podpisu zmluvy o pristúpení.

ČLÁNOK 56

Pokiaľ nie je ustanovené inak, Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou prijme opatrenia nevyhnutné na vykonanie ustanovení obsiahnutých v prílohách II, III a IV a uvedených v článkoch 20, 21 a 22 tohto aktu.

ČLÁNOK 57

1. Ak si akty orgánov pred pristúpením vyžadujú úpravy z dôvodu pristúpenia, pričom nevyhnutné úpravy neboli ustanovené v tomto akte alebo v prílohách k nemu, vykonajú sa tieto úpravy v súlade s postupom ustanoveným v odseku 2. Tieto úpravy nadobudnú účinnosť dňom pristúpenia.

2. Na tento účel Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou alebo Komisia, podľa toho, ktorý z orgánov prijal pôvodný akt, vyhotoví potrebné znenia.

ČLÁNOK 58

Texty aktov orgánov a Európskej centrálnej banky prijatých pred pristúpením vyhotovené Radou, Komisiou alebo Európskou centrálnou bankou v českom, estónskom, maďarskom, lotyšskom, litovskom, maltskom, poľskom, slovenskom a slovinskom jazyku budú odo dňa pristúpenia autentické za rovnakých podmienok ako znenia vyhotovené v súčasných jedenástich jazykoch. Budú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, ak boli takto uverejnené aj znenia v súčasných jazykoch.

ČLÁNOK 59

Nové členské štáty oznámia Komisii v súlade s článkom 33 zmluvy o Euratom do troch mesiacov od pristúpenia ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení na zabezpečenie ochrany zdravia pracovníkov a zdravia verejnosti na území nových členských štátov pred nebezpečenstvami z ionizujúceho žiarenia.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

ČLÁNOK 60

Prílohy I až XVIII, dodatky k nim a protokoly č. 1 až 10 pripojené k tomuto aktu tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť.

ČLÁNOK 61

Vláda Talianskej republiky zašle vládam nových členských štátov overenú kópiu Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a zmlúv, ktorými sa menia a dopĺňajú, vrátane zmluvy o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu a k Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu, zmluvy o pristúpení Helénskej republiky k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu a k Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu, zmluvy o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu a k Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu, a zmluvy o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva k Európskej únii v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku.

Znenia týchto zmlúv vyhotovené v českom, estónskom, maďarskom, lotyšskom, litovskom, maltskom, poľskom, slovenskom a slovinskom jazyku sú pripojené k tomuto aktu. Tieto texty sú autentické za rovnakých podmienok ako znenia zmlúv uvedených v prvom odseku vyhotovené v súčasných jazykoch.

ČLÁNOK 62

Generálny tajomník zašle vládam nových členských štátov overenú kópiu medzinárodných dohôd uložených v archívoch Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie.

PRÍLOHA I

Zoznam ustanovení Schengenského acquis, ako je zahrnuté do rámca Európskej únie, a aktov na ňom založených alebo inak s ním súvisiacich, ktoré sú od pristúpenia záväzné a uplatniteľné v nových členských štátoch (uvedený v článku 3 aktu o pristúpení)

1. Dohoda medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom odstraňovaní kontrol na ich spoločných hraniciach zo 14. júna 1985.1)

2. Nasledujúce ustanovenia dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom odstraňovaní kontrol na spoločných hraniciach, podpísaného v Schengene 19. júna 1990,2) jeho záverečný akt a spoločné vyhlásenia v znení zmenenom a doplnenom určitými aktmi uvedenými v odseku 7:

Článok 1 v takom rozsahu, v akom sa týka ustanovení tohto odseku; články 3 až 7 okrem článku 5 ods. 1 písm. d); článok 13; články 26 a 27; článok 39; články 44 až 59; články 61 až 63; články 65 až 69; články 71 až 73; články 75 a 76; článok 82; článok 91; články 126 až 130 v takom rozsahu, v akom sa týkajú ustanovení tohto odseku, a článok 136; spoločné vyhlásenia 1 a 3 záverečného aktu.

3. Nasledujúce ustanovenia dohôd o pristúpení k dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom odstraňovaní kontrol na spoločných hraniciach, podpísanému v Schengene 19. júna 1990, jeho záverečný akt a súvisiace vyhlásenia v znení zmenenom a doplnenom určitými aktmi uvedenými v odseku 7:

a) dohoda o pristúpení Talianskej republiky, podpísaná 27. novembra 1990:

- článok 4,

- spoločné vyhlásenie 1 v časti II záverečného aktu;

b) dohoda o pristúpení Španielskeho kráľovstva, podpísaná 25. júna 1991:

- článok 4,

- spoločné vyhlásenie 1 v časti II záverečného aktu,

- vyhlásenie 2 v časti III záverečného aktu;

c) dohoda o pristúpení Portugalskej republiky, podpísaná 25. júna 1991:

- články 4, 5 a 6,

- spoločné vyhlásenie 1 v časti II záverečného aktu;

d) dohoda o pristúpení Helénskej republiky, podpísaná 6. novembra 1992:

- články 3, 4 a 5,

- spoločné vyhlásenie 1 v časti II záverečného aktu,

- vyhlásenie 2 v časti III záverečného aktu;

e) dohoda o pristúpení Rakúskej republiky, podpísaná 28. apríla 1995:

- článok 4,

- spoločné vyhlásenie 1 v časti II záverečného aktu;

f) dohoda o pristúpení Dánskeho kráľovstva, podpísaná 19. decembra 1996:

- článok 4, článok 5 ods. 2 a článok 6,

- spoločné vyhlásenia 1 a 3 v časti II záverečného aktu;

g) dohoda o pristúpení Fínskej republiky, podpísaná 19. decembra 1996:

- články 4 a 5,

- spoločné vyhlásenia 1 a 3 v časti II záverečného aktu,

- vyhlásenie Fínskej republiky o Alandách v časti III záverečného aktu;

h) dohoda o pristúpení Švédskeho kráľovstva, podpísaná 19. decembra 1996:

- články 4 a 5,

- spoločné vyhlásenia 1 a 3 v časti II záverečného aktu.

4. Ustanovenia nasledujúcich rozhodnutí Výkonného výboru zriadeného dohovorom, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom odstraňovaní kontroly na ich spoločných hraniciach, podpísaným v Schengene 19. júna 1990, v znení zmenenom a doplnenom určitým aktmi uvedenými v odseku 7:

SCH/Com-ex (93) 10 rozhodnutie Výkonného výboru zo 14. decembra 1993 o vyhláseniach ministrov a štátnych tajomníkov;

SCH/Com-ex (93) 14 rozhodnutie Výkonného výboru zo 14. decembra 1993 o zlepšovaní praktickej súdnej spolupráce pri boji proti protiprávnemu obchodovaniu s omamnými látkami;

SCH/Com-ex (93) 22 rev rozhodnutie Výkonného výboru zo 14. decembra 1993 o dôvernej povahe určitých dokumentov;

SCH/Com-ex (94) 16 rev rozhodnutie Výkonného výboru z 21. novembra 1994 o nadobúdaní spoločných vstupných a výstupných pečiatok;

SCH/Com-ex (94) 28 rev rozhodnutie Výkonného výboru z 22. decembra 1994 o osvedčení na prepravu omamných látok a psychotropných látok ustanovenom v článku 75;

SCH/Com-ex (94) 29 rev 2 rozhodnutie Výkonného výboru z 22. decembra 1994 o uvedení dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, do platnosti;

SCH/Com-ex (95) 21 rozhodnutie Výkonného výboru z 20. decembra 1995 o rýchlejšej výmene štatistických a konkrétnych údajov o prípadných ťažkostiach na vonkajších hraniciach medzi štátmi schengenského priestoru;

SCH/Com-ex (98) 1 rev 2 rozhodnutie Výkonného výboru z 21. apríla 1998 o činnosti task force, pokiaľ sa týka ustanovení odseku 2;

SCH/Com-ex (98) 17 rozhodnutie Výkonného výboru z 23. júna 1998 o dôvernej povahe určitých dokumentov;

SCH/ Com-ex (98) 26 def rozhodnutie Výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým sa zriaďuje Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenského acquis;

SCH/Com-ex (98) 35 rev 2 rozhodnutie Výkonného výboru zo 16. septembra 1998 o odovzdaní spoločnej príručky štátom, ktoré požiadali o pristúpenie k EÚ;

SCH/Com-ex (98) 37 def 2 rozhodnutie Výkonného výboru z 27. októbra 1998 o prijatí opatrení na boj proti protiprávnemu prisťahovalectvu, pokiaľ sa týka ustanovení odseku 2;

SCH/Com-ex (98) 51 rev 3 rozhodnutie Výkonného výboru zo 16. decembra 1998 o cezhraničnej policajnej spolupráci v oblasti prevencie a objasňovania trestnej činnosti;

SCH/Com-ex (98) 52 rozhodnutie Výkonného výboru zo 16. decembra 1998 o príručke o cezhraničnej policajnej spolupráci;

SCH/Com-ex (98) 57 rozhodnutie Výkonného výboru zo 16. decembra 1998 o zavedení jednotného tlačiva, ktorým sa preukazuje pozvanie, zabezpečenie úhrady nákladov na pobyt a ubytovanie;

SCH/Com-ex (98) 59 rev rozhodnutie Výkonného výboru zo 16. decembra 1998 o koordinovanom rozmiestnení poradcov pre pravosť dokladov;

SCH/Com-ex (99) 1 rev 2 rozhodnutie Výkonného výboru z 28. apríla 1999 o situácii v oblasti omamných látok;

SCH/Com-ex (99) 6 rozhodnutie Výkonného výboru z 28. apríla 1999 o Schengenskom acquis týkajúcom sa telekomunikácií;

SCH/Com-ex (99) 7 rev 2 rozhodnutie Výkonného výboru z 28. apríla 1999 o styčných úradníkoch;

SCH/Com-ex (99) 8 rev 2 rozhodnutie Výkonného výboru z 28. apríla 1999 o všeobecných zásadách odmeňovania informátorov;

SCH/Com-ex (99) 10 rozhodnutie Výkonného výboru z 28. apríla 1999 o nelegálnom obchodovaní so strelnými zbraňami;

SCH/Com-ex (99) 13 rozhodnutie Výkonného výboru z 28. apríla 1999 o konečnej verzii spoločnej príručky a spoločných konzulárnych pokynov:

– prílohy 1 až 3, 7, 8 a 15 spoločných konzulárnych pokynov,

– spoločná príručka, pokiaľ sa týka ustanovení v odseku 2 vrátane príloh 1, 5, 5A, 6, 10, 13;

SCH/Com-ex (99) 18 rozhodnutie Výkonného výboru z 28. apríla 1999 o zlepšovaní policajnej spolupráce v oblasti prevencie a objasňovania trestnej činnosti.

5. Nasledujúce vyhlásenia Výkonného výboru zriadeného Dohovorom, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom odstraňovaní kontrol na spoločných hraniciach, podpísaným v Schengene 19. júna 1990, v takom rozsahu, v akom sa vzťahujú na ustanovenia uvedené v odseku 2:

SCH/Com-ex (96) decl 6 rev 2 vyhlásenie Výkonného výboru z 26. júna 1996 o extradícii;

SCH/Com-ex (97) decl 13 rev 2 vyhlásenie Výkonného výboru z 9. februára 1998 o únosoch maloletých.

6. Nasledujúce rozhodnutia Ústrednej skupiny zriadenej Dohovorom, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom odstraňovaní kontrol na spoločných hraniciach, podpísaným v Schengene 19. júna 1990, v takom rozsahu, v akom sa vzťahujú na ustanovenia uvedené v odseku 2:

SCH/C (98) 117 rozhodnutie Ústrednej skupiny z 27. októbra 1998 o prijatí opatrení na boj proti protiprávnemu prisťahovalectvu;

SCH/C (99) 25 rozhodnutie Ústrednej skupiny z 22. marca 1999 o všeobecných zásadách odmeňovania informátorov.

7. Nasledujúce akty, ktoré sú založené na Schengenskom acquis alebo s ním inak súvisia:

nariadenie Rady (ES) č. 1683/95 z 29. mája 1995, ktorým sa stanovuje jednotný formát víz (Ú. v. ES L 164, 14. 7. 1995, s. 1);

rozhodnutie Rady 1999/307/ES z 1. mája 1999, ktorým sa podrobne upravuje integrácia Schengenského sekretariátu do Generálneho sekretariátu Rady (Ú. v. ES L 119, 7. 5 1999, s. 49);

rozhodnutie Rady 1999/435/ES z 20. mája 1999 o určení Schengenského acquis na účely stanovenia právneho základu pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria toto acquis, v súlade s ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES L 176, 10. 7. 1999, s. 1);

rozhodnutie Rady 1999/436/ES z 20. mája 1999, ktorým sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii stanovuje právny základ pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria Schengenské acquis (Ú. v. ES L 176, 10. 7. 1999, s. 17);

rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji Schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10. 7. 1999, s. 31);

rozhodnutie Rady 1999/848/ES z 13. decembra 1999 o úplnom uplatňovaní Schengenského acquis v Grécku (Ú. v. ES L 327, 21. 12. 1999, s. 58);

rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000 o požiadavke Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1. 6. 2000, s. 43);

rozhodnutie Rady 2000/586/SVV z 28. septembra 2000, ktorým sa ustanovuje postup zmeny a doplnenia článku 40 ods. 4 a 5, článku 41 ods. 7 a článku 65 ods. 2 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom odstraňovaní kontrol na spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 248, 3. 10. 2000, s. 1);

rozhodnutie Rady 2000/751/ES z 30. novembra 2000 o odtajnení určitých častí spoločnej príručky prijatej Výkonným výborom zriadeným dohovorom, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000, s. 29);

rozhodnutie Rady 2000/777/ES z 1. decembra 2000 o uplatňovaní Schengenského acquis v Dánsku, Fínsku a vo Švédsku, na Islande a v Nórsku (Ú. v. ES L 309, 9. 10. 2000, s. 24);

nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia byť pri prechode vonkajších hraníc držiteľmi víz, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21. 3. 2001, s. 1);

nariadenie Rady č. 789/2001/ES z 24. apríla 2001, ktorým sa Rade vyhradzujú vykonávacie právomoci vo vzťahu k určitým podrobným ustanoveniam a praktickým postupom pri preverovaní žiadostí o víza (Ú. v. ES L 116, 26. 4. 2001, s. 2);

nariadenie Rady č. 790/2001/ES z 24. apríla 2001, ktorým sa Rade vyhradzujú vykonávacie právomoci vo vzťahu k určitým podrobným ustanoveniam a praktickým postupom na vykonávanie hraničných kontrol a dozoru (Ú. v. ES L 116, 26. 4. 2001, s. 5);

rozhodnutie Rady 2001/329/ES z 24. apríla 2001, ktorým sa aktualizuje časť VI a prílohy 3, 6 a 13 spoločných konzulárnych pokynov a prílohy 5a, 6a a 8 spoločnej príručky (Ú. v. ES L 116, 36. 4. 2001, s. 32), pokiaľ sa týka prílohy 3 spoločných konzulárnych pokynov a prílohy 5(a) spoločnej príručky;

smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorým sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Ú. v. ES L 187, 10. 7. 2001, s. 45);

rozhodnutie Rady 2001/886/SVV zo 6. decembra 2001 o vývoji druhej generácie Schengenského informačného systému (SIS II) (Ú. v. ES L 328, 13. 12. 2001, s. 1);

nariadenie Rady (ES) č. 2414/2001 zo 7. decembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001, ktorým sa ustanovuje zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia byť pri prechode vonkajších hraníc členských štátov držiteľmi víz, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 327, 12. 12. 2001, s. 1);

nariadenie Rady (ES) č. 2424/2001/SVV zo 6. decembra 2001 o vývoji druhej generácie Schengenského informačného systému (SIS II) (Ú. v. ES L 328, 13. 12. 2001, s. 4);

nariadenie Rady (ES) č. 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom vzore tlačiva na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom vystavujúcim tlačivo (Ú. v. ES L 53, 23. 2. 2002, s. 4);

nariadenie Rady (ES) č. 334/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1683/95, ktorým sa stanovuje jednotný formát víz (Ú. v. ES L 53, 23. 2. 2002, s. 7);

rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7. 3. 2002, s. 20);

rozhodnutie Rady 2002/352/ES z 25. apríla 2002 o revízii spoločnej príručky (Ú. v. ES L 123, 9. 5. 2002, s. 47);

rozhodnutie Rady 2002/353/ES z 25. apríla 2002 o odtajnení časti II spoločnej príručky prijatej Výkonným výborom zriadeným dohovorom, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Ú. v. ES L 123, 9. 5. 2002, s. 49);

nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15. 6. 2002, s. 1);

rozhodnutie Rady 2002/587/ES z 12. júla 2002 o revízii spoločnej príručky (Ú. v. ES L 187, 16. 7. 2002, s. 50);

rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestnoprávneho rámca v boji proti napomáhaniu nepovoleného vstupu, prechodu alebo pobytu (Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002, s. 1);

smernica Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorou sa definuje pomoc pri nepovolenom vstupe, prechode a pobyte (Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002, s. 17).

Príloha II

Príloha III

Príloha IV

Príloha V

Príloha VI

Príloha VII

Príloha VIII

Príloha IX

Príloha X

Príloha XI

Príloha XII

Príloha XIII

PRÍLOHA XIV

Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Slovensko

1. SLOBODA POHYBU OSÔB

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

31968 L 0360: Smernica Rady 68/360/EHS z 15. októbra 1968 o odstránení prekážok pohybu a pobytu pracovníkov členských štátov a ich rodín v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, 19. 10. 1968, s. 13) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 1994 N: akt o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv - pristúpenie Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994, s. 21);

31968 R 1612: Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, 19. 10. 1968, s. 2) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31992 R 2434: nariadenie Rady (EHS) č. 2434/92 z 27. 7. 1992 (Ú. v. ES L 245, 26. 8. 1992, s. 1);

31996 L 0071: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21. 1. 1997, s. 1).

1. Článok 39 a prvý odsek článku 49 zmluvy o ES sa vo vzťahu k slobode pohybu pracovníkov a k slobode poskytovať služby vrátane dočasného pohybu pracovníkov v zmysle článku 1 smernice 96/71/ES budú medzi Slovenskom na jednej strane a Belgickom, Českou republikou, Dánskom, Estónskom, Nemeckom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Írskom, Talianskom, Lotyšskom, Litvou, Luxemburskom, Maďarskom, Holandskom, Rakúskom, Poľskom, Portugalskom, Slovinskom, Fínskom, Švédskom a Spojeným kráľovstvom na druhej strane plne uplatňovať, pokiaľ v prechodných ustanoveniach v odsekoch 2 až 14 nie je uvedené inak.

2. Bez ohľadu na ustanovenia článkov 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68 budú súčasné členské štáty do uplynutia dvoch rokov odo dňa pristúpenia uplatňovať vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z dvojstranných dohôd, ktorými sa spravuje prístup slovenských štátnych príslušníkov na ich trh práce. Súčasné členské štáty sú oprávnené uplatňovať tieto opatrenia do uplynutia piatich rokov odo dňa pristúpenia.

Slovenskí štátni príslušníci, ktorí ku dňu pristúpenia riadne pracujú v súčasných členských štátoch a ktorým bol umožnený vstup na trh práce v príslušnom členskom štáte na obdobie 12 mesiacov a viac bez prerušenia, majú právo na vstup na trh práce v tomto členskom štáte, nie však na trh práce v ostatných členských štátoch, ktoré uplatňujú vnútroštátne opatrenia.

Rovnaké práva majú aj slovenskí štátni príslušníci, ktorým bol po pristúpení umožnený vstup na trh práce súčasného členského štátu na obdobie 12 mesiacov a viac bez prerušenia.

Slovenskí štátni príslušníci uvedení v druhom a treťom pododseku strácajú práva uvedené v týchto pododsekoch, ak dobrovoľne opustia trh práce príslušného súčasného členského štátu.

Tieto práva nemajú slovenskí štátni príslušníci, ktorí ku dňu pristúpenia alebo počas uplatňovania vnútroštátneho opatrenia riadne pracujú v súčasnom členskom štáte a ktorým bol umožnený vstup na trh práce v príslušnom členskom štáte na menej ako 12 mesiacov.

3. Pred uplynutím dvoch rokov odo dňa pristúpenia Rada na základe správy Komisie preskúma pôsobenie prechodných ustanovení uvedených v odseku 2.

Po preskúmaní, najneskôr však pred uplynutím dvoch rokov odo dňa pristúpenia, súčasné členské štáty oznámia Komisii, či budú pokračovať v uplatňovaní vnútroštátnych opatrení alebo opatrení vyplývajúcich z dvojstranných dohôd, alebo budú uplatňovať články 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68. Ak nedôjde k takémuto oznámeniu, budú sa uplatňovať články 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68.

4. Na žiadosť Slovenska možno vykonať ešte jedno preskúmanie. Použije sa postup uvedený v odseku 3, ktorý sa musí ukončiť do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti Slovenska.

5. Členský štát, ktorý na konci päťročného obdobia uvedeného v odseku 2 zachová vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z dvojstranných dohôd, môže v prípade závažného narušenia svojho trhu práce alebo jeho ohrozenia po upovedomení Komisie pokračovať v uplatňovaní týchto opatrení do uplynutia siedmich rokov odo dňa pristúpenia. Ak nedôjde k takémuto oznámeniu, budú sa uplatňovať články 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68.

6. Členské štáty, v ktorých sa na základe odsekov 3, 4 alebo 5 na slovenských štátnych príslušníkov uplatňujú články 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68 a ktoré vydávajú pracovné povolenia slovenským štátnym príslušníkom na účely evidencie, tak budú počas sedemročného obdobia nasledujúceho po dni pristúpenia robiť automaticky.

7. Členské štáty, v ktorých sa na základe odsekov 3, 4 alebo 5 na slovenských štátnych príslušníkov uplatňujú články 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68, môžu do uplynutia siedmich rokov odo dňa pristúpenia použiť postupy uvedené v nasledujúcich pododsekoch.

Ak sa v členskom štáte uvedenom v prvom pododseku vyskytne alebo môže predvídať závažné narušenie trhu práce, ktoré by mohlo vážne ohroziť životnú úroveň alebo úroveň zamestnanosti v určitom regióne alebo povolaní, informuje o tom tento členský štát Komisiu a ostatné členské štáty a poskytne im všetky dôležité údaje. Na základe tohto oznámenia môže členský štát požiadať Komisiu, aby vyhlásila celkové alebo čiastočné pozastavenie uplatňovania článkov 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68 s cieľom obnoviť bežný stav v tomto regióne alebo povolaní. Komisia rozhodne o pozastavení a o jeho trvaní a rozsahu najneskôr do dvoch týždňov od doručenia žiadosti a o svojom rozhodnutí upovedomí Radu. Každý členský štát je oprávnený do dvoch týždňov od vydania rozhodnutia Komisie požiadať Radu o jeho zrušenie alebo zmenu a doplnenie. Rada rozhodne o žiadosti kvalifikovanou väčšinou do dvoch týždňov.

Členský štát uvedený v prvom pododseku môže v naliehavých a výnimočných prípadoch pozastaviť uplatňovanie článkov 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68, následne podá Komisii odôvodnené oznámenie.

8. Ak je uplatňovanie článkov 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68 podľa odsekov 2 až 5 a 7 pozastavené, uplatňuje sa na štátnych príslušníkov súčasných členských štátov na Slovensku a na slovenských štátnych príslušníkov v súčasných členských štátoch článok 11 nariadenia, ak sú splnené tieto podmienky:

- rodinní príslušníci pracovníka uvedení v článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia, ktorí majú spolu s pracovníkom ku dňu pristúpenia riadne bydlisko na území členského štátu, majú odo dňa pristúpenia bezprostredný prístup na trh práce tohto členského štátu. To neplatí pre rodinných príslušníkov pracovníka, ktorému bol umožnený prístup na trh práce tohto členského štátu na obdobie kratšie ako 12 mesiacov;

- rodinní príslušníci pracovníka uvedení v článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia, ktorí majú spolu s pracovníkom riadne bydlisko na území členského štátu od neskoršieho dňa ako odo dňa pristúpenia, avšak počas doby uplatňovania uvedených prechodných ustanovení, majú prístup na trh práce príslušného členského štátu, ak mali bydlisko v tomto štáte najmenej po dobu osemnástich mesiacov, najneskôr však od tretieho roka odo dňa pristúpenia.

Tieto ustanovenia nebránia prijatiu výhodnejších vnútroštátnych opatrení alebo opatrení vyplývajúcich z dvojstranných dohôd.

9. So zreteľom na to, že určité ustanovenia smernice 68/360/EHS nemožno oddeliť od tých ustanovení nariadenia (EHS) č. 1612/68, ktorých uplatňovanie sa podľa odsekov 2 až 5 a 7 a 8 odkladá, sú Slovensko a súčasné členské štáty oprávnené odchýliť sa od týchto ustanovení v rozsahu nevyhnutnom na uplatňovanie odsekov 2 až 5 a 7 a 8.

10. V prípadoch, keď súčasné členské štáty na základe uvedených prechodných ustanovení uplatňujú vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z dvojstranných dohôd, je Slovensko vo vzťahu k štátnym príslušníkom dotknutého členského štátu alebo členských štátov oprávnené ponechať v platnosti rovnocenné opatrenia.

11. Ak ktorýkoľvek súčasný členský štát pozastaví uplatňovanie článkov 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68, môže Slovensko vo vzťahu k Českej republike, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Poľsku a Slovinsku použiť postup ustanovený v odseku 7. Pracovné povolenia vydávané Slovenskom štátnym príslušníkom Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Poľska a Slovinska na účely evidencie budú počas tohto obdobia vydávané automaticky.

12. Ktorýkoľvek zo súčasných členských štátov, ktorý uplatňuje vnútroštátne opatrenia v súlade s odsekmi 2 až 5 a 7 až 9, je oprávnený zaviesť v rámci vnútroštátnych právnych predpisov väčšiu slobodu pohybu ako ku dňu pristúpenia vrátane neobmedzeného prístupu na trh práce. Od tretieho roku nasledujúceho po dni pristúpenia je ktorýkoľvek zo súčasných členských štátov, ktorý uplatňuje vnútroštátne opatrenia, oprávnený kedykoľvek rozhodnúť, aby sa namiesto nich uplatňovali články 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68. O takomto rozhodnutí informuje Komisiu.

13. S cieľom čeliť závažnému narušeniu trhu práce členských štátov v určitých citlivých odvetviach služieb alebo jeho ohrozeniu, ktoré môže vzniknúť v niektorých regiónoch ako dôsledok nadnárodného poskytovania služieb v zmysle článku 1 smernice 96/71/ES, sú Nemecko a Rakúsko, pokiaľ na základe uvedených prechodných opatrení uplatňujú na voľný pohyb slovenských pracovníkov vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z dvojstranných dohôd, oprávnené po upovedomení Komisie sa odchýliť v oblasti poskytovania služieb obchodnými spoločnosťami usadenými na Slovensku od prvého odseku článku 49 zmluvy o ES na účely obmedzenia dočasného pohybu pracovníkov, ktorých právo prijať prácu v Nemecku alebo Rakúsku podlieha vnútroštátnym opatreniam.

Zoznam odvetví služieb, na ktoré sa môže vzťahovať toto odchýlenie, sa stanovuje takto:

v Nemecku:
Odvetvie Kód NACE,*) pokiaľ nie je uvedené inak
Stavebníctvo vrátane príbuzných odborov 45.1 až 4;
Činnosti uvedené v prílohe k smernici96/71/ES
Priemyselné čistenie 74.70 Priemyselné čistenie
Ostatné služby 74.87 Výlučne činnosti návrhárov interiérov
v Rakúsku:
Odvetvie Kód NACE,*) pokiaľ nie je uvedené inak
Služby krajinného záhradníctva 01.41
Rezanie, tvarovanie a konečná úprava kameňa 26.7
Výroba kovových konštrukcií a ich častí 28.11
Stavebníctvo vrátane príbuzných odborov 45.1 až 4;
Činnosti uvedené v prílohe k smernici 96/71/ES
Bezpečnostné služby 74.60
Priemyselné čistenie 74.70
Domáce ošetrovateľské služby 85.14
Sociálna práca a činnosti sociálnej
starostlivosti bez ubytovania
85.32

*) NACE: pozri 31990 R 3037: nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 293, 24. 10. 1990, s. 1) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom 32002 R 0029: nariadenie Komisie (ES) č. 29/2002 z 19. 12. 2001 (Ú. v. ES L 6, 10. 1.2002, s. 3).

Slovensko môže po upovedomení Komisie v rozsahu, v akom sa Nemecko a Rakúsko v súlade s predchádzajúcimi pododsekmi odchýlia od ustanovení prvého odseku článku 49 zmluvy o ES, prijať rovnocenné opatrenia.

Uplatňovanie tohto odseku nesmie viesť k sprísneniu podmienok dočasného pohybu pracovníkov v súvislosti s nadnárodným poskytovaním služieb medzi Nemeckom alebo Rakúskom a Slovenskom oproti podmienkam ku dňu podpisu zmluvy o pristúpení.

14. Uplatňovanie odsekov 2 až 5 a 7 až 12 nesmie viesť k sprísneniu podmienok prístupu slovenských štátnych príslušníkov na trhy práce súčasných členských štátov oproti podmienkam ku dňu podpisu zmluvy o pristúpení.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odsekov 1 až 13, budú súčasné členské štáty počas uplatňovania vnútroštátnych opatrení alebo opatrení vyplývajúcich z dvojstranných dohôd v prístupe na svoj trh práce uprednostňovať pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov, pred pracovníkmi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín.

Na slovenských migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí majú riadne bydlisko a riadne pracujú v inom členskom štáte, alebo na migrujúcich pracovníkov z iného členského štátu a ich rodinných príslušníkov, ktorí majú riadne bydlisko a riadne pracujú na Slovensku, sa nesmie vzťahovať viac obmedzení ako na migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov z tretích štátov, ktorí majú riadne bydlisko a riadne pracujú v príslušnom členskom štáte alebo na Slovensku. S migrujúcimi pracovníkmi z tretích štátov, ktorí majú bydlisko a pracujú na Slovensku, sa nesmie na základe zásady uprednostňovania pracovníkov z členských štátov spoločenstva zaobchádzať priaznivejšie ako so slovenskými štátnymi príslušníkmi.

2. SLOBODA POSKYTOVAŤ SLUŽBY

31997 L 0009: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, 26. 3. 1997, s. 22).

Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 ods. 1 smernice 97/9/ES sa do 31. decembra 2006 na Slovensko nevzťahuje minimálna výška náhrad. Slovensko zabezpečí, aby jeho systém náhrad pre investorov poskytoval do 31. decembra 2004 náhrady najmenej vo výške 10 000 EUR, od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 najmenej vo výške 13 000 EUR a od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006 najmenej vo výške 16 000 EUR.

Počas prechodného obdobia ostáva zachované právo ostatných členských štátov zabrániť prevádzkovaniu pobočky slovenskej investičnej spoločnosti usadenej na ich území, pokiaľ sa nezačlení do úradne uznaného systému náhrad pre investorov na území dotknutého členského štátu, aby sa vyrovnal rozdiel medzi slovenskou výškou náhrad a minimálnou výškou uvedenou v článku 4 ods. 1.

3. VOĽNÝ POHYB KAPITÁLU

Zmluva o Európskej únii,

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

Bez toho, aby boli dotknuté záväzky vyplývajúce zo zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, je Slovensko oprávnené sedem rokov odo dňa pristúpenia ponechať v platnosti ustanovenia zákona č. 202/1995 Z. z. Devízového zákona a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú nadobúdania poľnohospodárskej pôdy a lesov cudzozemcami. So štátnymi príslušníkmi členských štátov sa, pokiaľ ide o nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy a lesov, nesmie v žiadnom prípade zaobchádzať nepriaznivejšie ako v čase podpísania zmluvy o pristúpení, ani sa na nich nesmie vzťahovať viac obmedzení ako na štátnych príslušníkov tretích krajín.

Štátni príslušníci ostatných členských štátov, ktorí sa chcú usadiť ako samostatne hospodáriaci roľníci a nepretržite najmenej tri roky mali riadne bydlisko a boli činní v poľnohospodárstve na Slovensku, nepodliehajú ustanoveniam predchádzajúceho odseku ani iným konaniam okrem tých, ktorým podliehajú slovenskí štátni príslušníci.

Tieto prechodné opatrenia sa všeobecne preskúmajú pred koncom tretieho roku nasledujúceho po pristúpení. Komisia na tento účel predloží Rade správu. Rada môže na návrh Komisie jednomyseľne rozhodnúť o skrátení alebo ukončení prechodného obdobia uvedeného v prvom odseku.

Ak Slovensko počas prechodného obdobia zavedie povoľovací režim pre nadobúdanie nehnuteľností osobami, ktoré nemajú bydlisko na území Slovenska, musí byť toto konanie založené na transparentných, objektívnych, stálych a verejných kritériách. Tieto kritériá sa budú uplatňovať nediskriminačným spôsobom a nebudú rozlišovať medzi slovenskými štátnymi príslušníkmi a štátnymi príslušníkmi ostatných členských štátov.

Ak sa dostatočne preukáže, že po uplynutí prechodného obdobia na Slovensku bude alebo hrozí závažné narušenie trhu s poľnohospodárskou pôdou, Komisia na žiadosť Slovenska rozhodne o predĺžení prechodného obdobia o najviac tri roky.

4. POLITIKA HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

1. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, hlava VI kapitola 1 „Pravidlá hospodárskej súťaže“.

a) Bez ohľadu na ustanovenia článkov 87 a 88 zmluvy o ES, a pokiaľ budú splnené uvedené podmienky, je Slovensko oprávnené do konca daňového roka 2008 uplatňovať oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb udelené na základe nariadenia vlády č. 192/1998 Z. z. jednému oprávnenému subjektu v automobilovom priemysle, ak celková pomoc na základe tohto oslobodenia od dane nepresiahne 30 % oprávnených investičných nákladov príslušného projektu, ktoré vznikli od roku 1998.

Na účely tohto odseku budú oprávnené náklady definované na základe usmernení o vnútroštátnej regionálnej pomoci.1)

b) Slovensko bude podávať Komisii monitorovacie správy, ktoré budú obsahovať tieto informácie:

- každého pol roka informácie o oprávnených investíciách vynaložených subjektom oprávneným na pomoc,

- každý rok informácie o pomoci udelenej subjektu oprávnenému na pomoc podľa uvedeného systému pomoci.

Slovensko bude podávať správy do štyroch mesiacov od konca každého polroka alebo roka, prvýkrát do konca apríla 2003. Prvé správy musia zahŕňať informácie týkajúce sa rokov 1998 - 2002. Poslednú správu podá do konca augusta 2009, pokiaľ sa Komisia a Slovensko nedohodnú inak.

c) Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia predchádzajúceho odseku, platia ustanovenia o monitorovaní obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 659/1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 zmluvy o ES.

d) Ak celková pomoc dosiahne najvyššiu prípustnú výšku stanovenú v písmene a) pred koncom daňového roka 2008, prestane sa uplatňovať oslobodenie od dane a oprávnený subjekt je povinný odviesť bežnú daň z príjmov právnických osôb z tej časti príjmov spoločnosti, ktorej oslobodenie od dane by viedlo k prekročeniu najvyššie prípustnej výšky.

2. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, hlava VI kapitola 1 „Pravidlá hospodárskej súťaže“

a) Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 87 a 88 zmluvy o ES, je Slovensko do konca daňového roka 2009 oprávnené uplatňovať oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb na základe zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov na jeden oprávnený subjekt v oceliarskom priemysle, ak sú splnené tieto podmienky:

(i) subjekt oprávnený na pomoc obmedzí svoju výrobu plochých výrobkov a predaj plochých výrobkov (valcovaných za tepla, valcovaných za studena a potiahnutých) v rozšírenej EÚ. Tieto limity budú stanovené na základe údajov z roku 2001. Od roku 2002 môže subjekt oprávnený na pomoc tento limit zvyšovať ročne o 3 % pre výrobu a o 2 % pre predaj. Limit pre predaj bude účinný odo dňa pristúpenia. Objem výroby špecifických druhov výrobkov sa môže líšiť, celkový objem výroby však nesmie presiahnuť stanovený limit;

(ii) oprávnený subjekt nesmie rozšíriť sortiment hotových výrobkov podľa stavu k 13. decembru 2002;

(iii) celková pomoc poskytnutá oprávnenému subjektu na základe zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov nesmie presiahnuť 500 miliónov USD. Táto pomoc môže byť poskytnutá jedenkrát a za žiadnych okolností nesmie byť predĺžená ani obnovená. Všetka pomoc poskytnutá tomu istému oprávnenému subjektu počas prechodného obdobia nesmie presiahnuť 500 miliónov USD;

(iv) oprávnený subjekt splní podmienky zmluvy o privatizácii týkajúce sa udržania úrovne zamestnanosti.

Ak je daňová úľava v prospech oprávneného subjektu upravená tak, aby zabezpečila podstatné zníženie celkovej výšky pomoci a zároveň neohrozila jeho rentabilitu, je Komisia oprávnená prehodnotiť uvedené podmienky v súlade s postupom uvedeným v článku 88 ods. 1 zmluvy o ES. Pred týmto prehodnotením Komisia plne zohľadní stanoviská členských štátov k tomu, či je zníženie pomoci podstatné. Členské štáty svoje stanoviská vyjadria na základe odporúčania Komisie a na základe dostupných relevantných informácií.

b) Slovensko bude podávať Komisii a Rade každý polrok monitorovacie správy, ktoré budú obsahovať tieto informácie o subjekte oprávnenom na pomoc:

- výroba (v tonách) každého z týchto výrobkov: zvitky valcované za tepla, plechy valcované za studena, galvanizované plechy, pocínované plechy, plech na elektrotechnické účely, organicky potiahnuté plechy, zvárané rúry, ako aj niektoré iné výrobky (budú určené);

- predaj (v tonách) uvedených výrobkov v rozšírenej EÚ;

- vývoj zamestnanosti v obchodnej spoločnosti a v regióne, ako aj pokrok v prípravách na riadne prevádzanie pracovníkov;

- raz za rok výdavky na pracovníkov za príslušný rok a od privatizácie;

- raz za rok príjmy za daňový rok pred zdanením a špecifikovaná celková výška pomoci.

Slovensko bude podávať správy do štyroch mesiacov od konca každého polroka, prvýkrát do konca apríla 2003. Prvá správa musí zahŕňať informácie týkajúce sa rokov 2000, 2001 a 2002. Poslednú správu podá do konca apríla 2010, pokiaľ sa Komisia, Rada a Slovensko nedohodnú inak.

c) Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia predchádzajúceho odseku, platia ustanovenia o monitorovaní obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 659/1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania článku 93 zmluvy o ES.

d) Ak celková pomoc dosiahne najvyššiu prípustnú výšku stanovenú v písmene a) bode (iii) pred koncom daňového roka 2009, prestane sa uplatňovať oslobodenie od dane a oprávnený subjekt je povinný odviesť bežnú daň z príjmov právnických osôb z tej časti príjmov spoločnosti, ktorej oslobodenie od dane by viedlo k prekročeniu najvyššie prípustnej výšky.

e) Ak oprávnený subjekt nesplní podmienky zmluvy o privatizácii týkajúce sa udržania miery zamestnanosti, pomoc sa s okamžitým účinkom prestane poskytovať a uplatnia sa sankcie stanovené v zmluve o privatizácii.

5. POĽNOHOSPODÁRSTVO

A. PRÁVNE PREDPISY V OBLASTI POĽNOHOSPODÁRSTVA

32001 R 1260: Nariadenie Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o spoločnej organizácii trhu v sektore cukru (Ú. v. ES L 178, 30. 6. 2001, s. 1) v znení zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32002 R 0680: nariadenie Komisie (ES) č. 680/2002 z 19. 4. 2002 (Ú. v. ES L 104, 20. 4. 2002, s. 26).

Bez ohľadu na ustanovenia článku 45 nariadenia (ES) č. 1260/2001 a príslušných článkov ostatných nariadení o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov je Slovensko oprávnené do 31. decembra 2006 naďalej poskytovať štátnu pomoc s cieľom zabezpečiť fungovanie systému skladiskového záložného listu a tovarového záložného listu podľa zákona č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 1998.

Slovensko predloží Komisii každý rok správu o vykonávaní tohto opatrenia štátnej pomoci, v ktorej uvedie formy pomoci a jej výšku.

B. PRÁVNE PREDPISY V OBLASTI VETERINÁRSTVA

31964 L 0433: Smernica Rady 64/433/EHS o zdravotných podmienkach výroby čerstvého mäsa a jeho uvádzania na trh (Ú. v. ES P 121, 29. 7. 1964, s. 2012, v znení neskôr zmenenom, doplnenom a aktualizovanom predpisom v Ú. v. ES L 268, 29. 6. 1991, s. 71) v znení naposledy zmenenom a doplnenom:

– 31995 L 0023: smernica Rady 95/23/ES z 22. 6. 1995 (Ú. v. ES L 243, 11. 10. 1995, s. 7),

31977 L 0099: Smernica Rady 77/99/EHS z 21. decembra 1977 o veterinárnych otázkach, ktoré ovplyvňujú výrobu mäsových výrobkov a niektorých ďalších výrobkov živočíšneho pôvodu a ich uvádzanie na trh (Ú. v. ES L 26, 31. 1. 1977, s. 85, v znení neskôr zmenenom, doplnenom a aktualizovanom v Ú. v. ES L 57, 2. 3. 1995, s. 4) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

– 31997 L 0076: smernica Rady 97/76/ES zo 16. 12. 1997 (Ú. v. ES L 10, 16. 1. 1998, s. 25);

31991 L 0493: Smernica Rady 91/493/EHS z 22. júla 1991, ktorou sa stanovujú zdravotné podmienky výroby výrobkov rybného hospodárstva a ich uvádzania na trh (Ú. v. ES L 268, 24. 9. 1991, s. 15), v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

– 31997 L 0079: smernica Rady 97/79/ES z 18. 12. 1997 (Ú. v. ES L 24, 30. 1. 1998, s. 31).

a) Štrukturálne požiadavky ustanovené v prílohe I k smernici 64/433/EHS, v prílohách A a B sa k smernici 77/99/EHS

a v prílohe k smernici 91/493/EHS do 31. decembra 2006 nebudú uplatňovať na prevádzkarne na Slovensku uvedené v dodatku k tejto prílohe, ak budú splnené uvedené podmienky.

b) Pokiaľ sa na prevádzkarne uvedené v písmene a) vzťahujú výhody na základe jeho ustanovení, výrobky, ktoré pochádzajú z týchto prevádzkarní, budú bez ohľadu na dátum ich uvedenia na trh uvádzané iba na domáci trh alebo použité na ďalšie spracovanie v tej istej prevádzkarni. Tieto výrobky musia byť označené osobitnou zdravotnou/identifikačnou značkou.

Predchádzajúci pododsek sa vzťahuje aj na všetky výrobky, ktoré pochádzajú zo združenej prevádzkarne na spracovanie mäsa, ak sa písmeno a) vzťahuje na časť prevádzkarne.

c) Slovensko zabezpečí postupné dosiahnutie súladu so štrukturálnymi požiadavkami uvedenými v písmene a) v súlade s termínmi na nápravu existujúcich nedostatkov vymedzených v dodatku k tejto prílohe. Slovensko zabezpečí, že naďalej budú prevádzkované iba tie prevádzkarne, ktoré do 31. decembra 2006 splnia všetky tieto požiadavky. Slovensko bude Komisii predkladať ročné správy o pokroku v jednotlivých prevádzkarniach uvedených v dodatku vrátane zoznamu prevádzkarní, ktoré počas príslušného roka napravili existujúce nedostatky.

d) Komisia je oprávnená pred pristúpením a do 31. decembra 2006 aktualizovať dodatok k tejto prílohe a v tejto súvislosti môže v obmedzenom rozsahu doplniť alebo vypustiť jednotlivé prevádzkarne so zreteľom na pokrok dosiahnutý v náprave existujúcich nedostatkov a na výsledky monitorovania.

Podrobné pravidlá uplatňovania s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie uvedeného prechodného režimu budú prijaté v súlade s článkom 16 smernice 64/433/EHS, článkom 20 smernice 77/99/EHS a článkom 15 smernice 91/493/EHS.

6. DOPRAVNÁ POLITIKA

31993 R 3118: Nariadenie Rady (EHS) č. 3118/93 z 25. októbra 1993, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých sú dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v určitom členskom štáte, oprávnení vykonávať vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu v tomto štáte (Ú. v. ES L 279, 12. 11. 1993, s. 1), v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32002 R 0484: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 484/2002/ES z 1. 3. 2002 (Ú. v. ES L 76, 19. 3. 2002, s. 1).

a) Do konca druhého roka nasledujúceho po dni pristúpenia sú bez ohľadu na ustanovenia článku 1 nariadenia (EHS) č. 3118/93 dopravcovia usadení na Slovensku vylúčení z vykonávania vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy v ostatných členských štátoch a dopravcovia usadení v ostatných členských štátoch sú vylúčení z vykonávania vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy na Slovensku.

b) Pred koncom druhého roka nasledujúceho po dni pristúpenia oznámia členské štáty Komisii, či predĺžia toto obdobie o najviac dva roky alebo budú plne uplatňovať ustanovenia článku 1 nariadenia. Ak nedôjde k takému oznámeniu, platí článok 1 nariadenia. Iba dopravcovia usadení v tých členských štátoch, v ktorých sa uplatňuje článok 1 nariadenia, sú oprávnení vykonávať vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu v ostatných členských štátoch, v ktorých sa uplatňuje článok 1.

c) V prípade závažného narušenia trhu v oblasti vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy alebo jeho ohrozenia pred koncom štvrtého roka nasledujúceho po dni pristúpenia členské štáty, v ktorých sa na základe písmena b) neuplatňuje článok 1 nariadenia, oznámia Komisii, či predĺžia uvedené obdobie o najviac jeden rok alebo budú plne uplatňovať článok 1 nariadenia. Ak nedôjde k takému oznámeniu, platí článok 1 nariadenia. Iba dopravcovia usadení v tých členských štátoch, v ktorých sa uplatňuje článok 1 nariadenia, sú oprávnení vykonávať vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu v ostatných členských štátoch, v ktorých sa uplatňuje článok 1.

d) Pokiaľ sa článok 1 nariadenia plne neuplatňuje vo všetkých členských štátoch, môžu tie členské štáty, v ktorých sa uplatňuje článok 1 nariadenia na základe písmena b) alebo písmena c), použiť tento postup:

Ak je v členskom štáte uvedenom v predchádzajúcom pododseku následkom alebo za prispenia kabotáže závažne narušený vnútroštátny trh alebo jeho časti, napr. ak je závažný prebytok ponuky nad dopytom alebo je ohrozená finančná stabilita, alebo prežitie značného počtu podnikov cestnej dopravy, informuje o tom tento členský štát Komisiu a ostatné členské štáty a odovzdá im všetky dôležité údaje. Na základe tohto oznámenia môže členský štát požiadať Komisiu o celkové alebo čiastočné pozastavenie uplatňovania článok 1 nariadenia s cieľom opätovne nastoliť bežný stav.

Komisia preskúma stav na základe údajov poskytnutých dotknutým členským štátom a do jedného mesiaca od doručenia žiadosti rozhodne o prijatí ochranných opatrení. Použije sa postup ustanovený v druhom, treťom a štvrtom pododseku odseku 3, ako aj odseky 4, 5 a 6 článku 7 nariadenia.

Členský štát uvedený v prvom pododseku môže v naliehavých a výnimočných prípadoch pozastaviť uplatňovanie článku 1 nariadenia; následne je však povinný oznámiť to zároveň s udaním dôvodov Komisii.

e) Pokiaľ sa článok 1 nariadenia neuplatňuje podľa písmen a) až c), sú členské štáty oprávnené regulovať prístup k vykonávaniu vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy výmenou kabotážnych povolení na základe dvojstranných dohôd. To zahŕňa aj možnosť úplnej liberalizácie.

f) Uplatňovanie písmen a) až d) nesmie obmedziť prístup k vykonávaniu vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy viac ako pred dňom podpísania zmluvy o pristúpení.

7. DANE

1. 31977 L 0388: Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 13. 6. 1977, s. 1) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32002 L 0038: smernica Rady 2002/38/EHS zo 7. 5. 2002 (Ú. v. ES L 128, 15. 5. 2002, s. 41).

Bez ohľadu na ustanovenia článku 12 ods. 3 písm. a) smernice 77/388/EHS je Slovensko a) do 31. decembra 2008 oprávnené ponechať v platnosti zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške najmenej 5 %, ktorej podliehajú dodávky tepelnej energie pre domácnosti a malých podnikateľov, ktorí nie sú registrovanými platiteľmi DPH, na kúrenie a prípravu teplej úžitkovej vody s výnimkou surovín používaných na výrobu tepelnej energie a b) do 31. decembra 2007 zníženú sadzbu dane najmenej vo výške 5 %, ktorej podliehajú dodávky stavebných prác pre bytovú výstavbu, ktoré nie sú poskytované v rámci sociálnej politiky, s výnimkou stavebných materiálov.

Bez toho, aby tým bolo dotknuté formálne rozhodnutie prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 12 ods. 3 písm. b) smernice 77/388/EHS, je Slovensko oprávnené počas jedného roka odo dňa pristúpenia ponechať v platnosti zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty, ktorej podliehajú dodávky zemného plynu a elektrickej energie.

Na účely článku 28 ods. 3 písm. b) smernice 77/388/EHS je Slovensko oprávnené ponechať v platnosti oslobodenie medzinárodnej osobnej dopravy uvedenej v bode 17 prílohy F smernice od dane z pridanej hodnoty, pokiaľ bude splnená podmienka stanovená v článku 28 ods. 4 smernice, najdlhšie však pokiaľ bude ktorýkoľvek zo súčasných členských štátov uplatňovať rovnaké oslobodenie.

2. 31992 L 0079: Smernica Rady 92/79/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z cigariet (Ú. v. ES L 316, 31. 10. 1992, s. 8) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32002 L 0010: smernica Rady 2002/10/ES z 12. 2. 2002 (Ú. v. ES L 46, 16. 2. 2002, s. 26).

Bez ohľadu na ustanovenia článku 2 ods. 1 smernice 92/79/EHS je Slovensko oprávnené odložiť uplatňovanie celkovej minimálnej spotrebnej dane z maloobchodnej ceny (vrátane všetkých daní) cigariet najbežnejšej cenovej kategórie do 31. decembra 2008, ak bude počas tohto obdobia postupne upravovať svoju sadzbu spotrebnej dane smerom k celkovej minimálnej spotrebnej dani stanovenej v smernici.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 8 smernice Rady 92/79/EHS o všeobecnom systéme pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani, o držbe, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov,1) a po upovedomení Komisie sú členské štáty oprávnené počas uplatňovania uvedenej výnimky ponechať v platnosti rovnaké množstvové obmedzenia pre cigarety, ktoré sa môžu dovážať na ich územie zo Slovenska bez ďalšej platby spotrebnej dane, aká sa uplatňuje pri dovoze z tretích krajín. Členské štáty, ktoré využijú túto možnosť, sú oprávnené vykonávať nevyhnutné kontroly, ktoré však nesmú brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu.

8. ENERGETIKA

31968 L 0414: Smernica Rady 68/414/EHS z 20. decembra 1968, ktorou sa členským štátom EHS ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. ES L 308, 23. 12. 1968, s. 14), v znení naposledy zmenenom

a doplnenom predpisom:

- 31998 L 0093: smernica Rady 98/93/ES zo 14. 12. 1998 (Ú. v. ES L 358, 31. 12. 1998, s. 100).

Bez ohľadu na ustanovenia článku 1 ods. 1 smernice 68/414/EHS sa do 31. decembra 2008 na Slovensku nebude uplatňovať minimálna úroveň zásob ropných výrobkov. Slovensko zabezpečí, aby jeho minimálne zásoby ropných výrobkov pre každú z kategórií uvedených v článku 2 zodpovedali najmenej nasledujúcemu počtu dní priemernej dennej domácej spotreby, ako je definovaná v článku 1 ods. 1:

– 47 dní ku dňu pristúpenia;

– 55 dní do 31. decembra 2004;

– 64 dní do 31. decembra 2005;

– 73 dní do 31. decembra 2006;

– 82 dní do 31. decembra 2007;

– 90 dní do 31. decembra 2008.

9. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

A. KVALITA OVZDUŠIA

31994 L 0063: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES z 20. decembra 1994 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín (POZ), ktoré vznikajú pri skladovaní benzínu a jeho distribúcii z distribučných skladov do čerpacích staníc (Ú. v. ES L 365, 31. 12. 1994, s. 24).

1. Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 a prílohy I smernice 94/63/ES sa požiadavky na existujúce skladovacie zariadenia v distribučných skladoch na Slovensku nevzťahujú:

- do 31. decembra 2004 na 41 skladovacích zariadení s obratom vyšším ako 50 000 ton/rok;

- do 31. decembra 2007 na 26 skladovacích zariadení s obratom nižším ako 25 000 ton/rok.

2. Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 a prílohy II smernice 94/63/ES sa požiadavky na plnenie a vyprázdňovanie mobilných zásobníkov v distribučných skladoch na Slovensku nevzťahujú:

- do 31. decembra 2004 na 3 distribučné sklady s obratom vyšším ako 150 000 ton/rok;

- do 31. decembra 2007 na 5 distribučných skladov s obratom nižším ako 150 000 ton/rok.

3. Bez ohľadu na ustanovenia článku 5 smernice 94/63/ES sa požiadavky na existujúce mobilné zásobníky v distribučných skladoch do 31. decembra 2007 na Slovensku nevzťahujú na 74 cestných cisternových vozidiel.

4. Bez ohľadu na ustanovenia článku 6 a prílohy III smernice 94/63/ES sa požiadavky na plnenie existujúcich skladovacích zariadení na čerpacích staniciach na Slovensku nevzťahujú:

– do 31. decembra 2004 na 226 čerpacích staníc s obratom vyšším ako 1000 m3/rok;

– do 31. decembra 2007 na ďalších 116 čerpacích staníc s obratom vyšším ako 500 m3/rok;

– do 31. decembra 2007 na ďalších 24 čerpacích staníc s obratom najviac 500 m3/rok.

B. NAKLADANIE S ODPADMI

1. 31993 R 0259: Nariadenie Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 30, 6. 2. 1993, s. 1) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32001 R 2557: nariadenie Komisie (ES) č. 2557/2001 z 28. 12. 2001 (Ú. v. ES L 349, 31. 12. 2001, s. 1).

a) Do 31. decembra 2011 budú všetky zásielky odpadov na Slovensko, ktoré sú určené na zhodnotenie a ktoré sú uvedené v prílohách II, III a IV nariadenia (EHS) 259/93, ako aj zásielky odpadov určených na zhodnotenie, ktoré nie sú uvedené v týchto prílohách, oznámené príslušným orgánom a spracované v súlade s ustanoveniami článkov 6, 7 a 8 nariadenia.

b) Bez ohľadu na ustanovenia článku 7 ods. 4 nariadenia (EHS) 259/93 vznesú príslušné orgány námietky proti zásielkam odpadov určených na zhodnotenie, ktoré sú uvedené v prílohách II, III a IV nariadenia, a proti zásielkam odpadov určených na zhodnotenie, ktoré nie sú uvedené v týchto prílohách, ktoré sú určené do zariadenia, na ktoré sa vzťahuje dočasná výnimka, počas doby, počas ktorej sa na toto zariadenie vzťahuje výnimka z niektorých ustanovení smernice 94/67/ES1) o spaľovaní nebezpečných odpadov, smernice 96/61/ES2) o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, smernice 2000/76/ES3) o spaľovaní odpadov a smernice 2001/80/ES4) o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení.

2. 31994 L 0062: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31. 12. 1994, s. 10).

Bez ohľadu na ustanovenia článku 6 ods. 1 písm. a) smernice 94/62/ES dosiahne Slovensko do 31. decembra 2007 ciele celkového zhodnocovania nasledujúcich obalových materiálov, a to v súlade s týmito čiastkovými cieľmi:

- recyklácia kovov: 7 % hmotnosti ku dňu pristúpenia, 9 % v roku 2004, 11 % v roku 2005 a 13 % v roku 2006;

- celková miera zhodnocovania: 34 % hmotnosti ku dňu pristúpenia, 39 % v roku 2004, 43 % v roku 2005 a 47 % v roku 2006.

C. KVALITA VÔD

1. 31984 L 0156: Smernica Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi nepoužívajúcimi chlór-alkalickú elektrolýzu (Ú. v. ES L 74, 17. 3. 1984, s. 49) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31991 L 0692: smernica Rady 91/692/EHS z 23. 12. 1991 (Ú. v. ES L 377, 31. 12. 1991, s. 48).

Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 a prílohy I smernice 84/156/EHS sa limitné hodnoty pre vypúšťanie ortuti a benzopyrénu do vôd uvedené v článku 1 smernice 76/464/EHS5) o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva do 31. decembra 2006 nevzťahujú na Novácke chemické závody, a. s., v Novákoch na Slovensku.

2. 31986 L 0280: Smernica Rady 86/280/EHS z 12. marca 1982 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v zozname I prílohy k smernici 76/464/EHS (Ú. v. ES L 181, 4. 7. 1986, s. 16) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31991 L 0692: smernica Rady 91/692/EHS z 23. 12. 1991 (Ú. v. ES L 377, 31. 12. 1991, s. 48).

Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 a prílohy I smernice 86/280/EHS sa hodnoty limitov pre vypúšťanie tetrachlóretylénu, trichlóretylénu a tetrachlórmetánu do vôd uvedené v článku 1 smernice 76/464/EHS6) o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva do 31. decembra 2006 nevzťahujú na Duslo, a. s., v Šali na Slovensku.

3. 31991 L 0271: Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30. 5. 1991, s. 40) v znení zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31998 L 0015: smernica Komisie 98/15/ES z 27. 2. 1998 (Ú. v. ES L 67, 7. 3. 1998, s. 29).

Bez ohľadu na ustanovenia článkov 3 a 4 a článku 5 ods. 2 smernice 91/271/EHS sa na Slovensku nebudú do 31. decembra 2015 uplatňovať požiadavky na verejné kanalizácie a čistenie komunálnych odpadových vôd, a to v súlade s týmito čiastkovými cieľmi:

- do 31. decembra 2004 je potrebné dosiahnuť súlad so smernicou pre 83 % celkového množstva biologicky odstrániteľného znečistenia;

- do 31. decembra 2008 je potrebné dosiahnuť súlad so smernicou pre 91 % celkového množstva biologicky odstrániteľného znečistenia;

- do 31. decembra 2010 je potrebné dosiahnuť súlad so smernicou pre aglomerácie s viac ako 10 000 ekvivalentnými obyvateľmi;

- do 31. decembra 2012 je potrebné dosiahnuť súlad so smernicou pre 97 % celkového množstva biologicky odstrániteľného znečistenia.

D. OBMEDZOVANIE ZNEČISŤOVANIA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA PRIEMYSLOM A MANAŽMENT RIZÍK

1. 31994 L 0067: Smernica Rady č. 94/67/ES zo 16. decembra 1994 o spaľovaní nebezpečných odpadov (Ú. v. ES L 365, 31. 12. 1994, s. 34);

- 32000 L 0076: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (Ú. v. ES L 332, 28. 12. 2000, s. 91).

Bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 11 a prílohy III smernice 94/67/ES a bez ohľadu na ustanovenia článku 6, článku 7 ods. 1 a článku 11 smernice 2000/76/ES sa do 31. decembra 2006 hodnoty emisných limitov a požiadavky na merania nevzťahujú na Slovensku v uvedenom rozsahu na tieto spaľovne:

spaľovne nemocničného odpadu

- NsP Svidník,

- NsP Trebišov,

- NsP Košice,

- NsP Rožňava,

- NsP Poprad,

- NsP Lučenec,

- NsP Žilina,

- NsP Levice,

- NsP Prievidza - Bojnice,

- NsP Trnava,

- NsP Senica;

spaľovne nebezpečných odpadov

- Slovnaft, a.s., Bratislava (1978),

- Slovnaft, a.s., Bratislava (1984),

- Novácke chemické závody, a.s., Nováky (1974),

- Duslo, a.s., Šaľa (1982),

- Petrochema, a. s., Dubová (1977),

- Petrochema, a. s., Dubová (1988),

- Chemko, a. s., Strážske (1984).

2. 31996 L 0061: Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, 10. 10. 1996, s. 26).

Bez ohľadu na ustanovenia článku 5 ods. 1 smernice 96/61/ES sa požiadavky na vydávanie povolení pre existujúce zariadenia, pokiaľ ide o povinnosť prevádzkovať tieto zariadenia v súlade s hodnotami emisných limitov, ekvivalentnými ukazovateľmi alebo technickými opatreniami založenými na najlepšej dostupnej technológii podľa článku 9 ods. 3 a 4, na Slovensku nevzťahujú do dňa uvedeného pre jednotlivé zariadenia na tieto zariadenia:

- Považská cementáreň, a.s., Ladce: 31. december 2011;

- Slovenský hodváb, a.s., Senica: 31. december 2011;

- Istrochem, a. s., Bratislava: 31. december 2011;

- NCHZ, a. s., Nováky: 31. december 2011;

- SLZ Chémia, a. s., Hnúšťa: 31. december 2011;

- Duslo, a. s., Šaľa: 31. december 2010;

- ŽOS Trnava, a. s.: 31. december 2010;

- Bukocel, a. s.: 31. december 2009;

- U.S. Steel: 31. december 2010;

- Matador, a. s., Púchov: 31. december 2011.

Do 30. októbra 2007 budú pre tieto zariadenia vydané plne koordinované povolenia, ktoré budú obsahovať individuálne záväzné časové harmonogramy na dosiahnutie úplného súladu. Týmito povoleniami sa do 30. októbra 2007 zabezpečí dosiahnutie súladu so všeobecnými zásadami, ktorými sa spravujú povinnosti prevádzkovateľov, uvedenými v článku 3 smernice.

3. 32001 L 0080: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. ES L 309, 27. 11. 2001, s. 1).

Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 ods. 1 a časti A príloh III až VII smernice 2001/80/ES sa emisné limitné hodnoty pre oxid siričitý, oxidy dusíka a prach do 31. decembra 2007 na Slovensku nevzťahujú na tieto zariadenia:

- SSE, Žilina, Tepláreň Zvolen (kotly K1 a K2);

- SSE, Žilina, Tepláreň Žilina (kotly K1 a K2);

- SSE, Žilina, Tepláreň Martin (kotly K4, K5, K6 a K7).

Dodatok

uvedený v oddiele B kapitoly 5 prílohy XIV

Zoznam prevádzkarní vrátane nedostatkov a termínov na ich nápravu

Č. Vet. č. Názov prevádzkarne Nedostatky Dátum
dosiahnutia
plného súladu
1 GA6-2 Seredský MP, a.s.,
Bratislavská 385,
Sereď
Smernica Rady 64/433/EHS:
príloha I kapitola I bod 1 písm. a), b) a g)
príloha I kapitola I bod 11
príloha I kapitola II bod 14 písm. a)Smernica Rady 77/99/EHS:
príloha A kapitola I bod 2 písm. a), b) a c)
príloha A kapitola I bod 11
31.12.2006
2 PB 5-6-1 Slovryb, a.s.,
Príbovce, Hospodárske stredisko
Považská Bystrica-Rybníky, Žilinská
776/3,017 01
Smernica Rady 91/493/EHS:
príloha kapitola III.I bod 1
príloha kapitola III.I bod 2 písm. a), b), c),
d), e) a g)
príloha kapitola III.I bod 9
30.11.2006

PRÍLOHA XV

Najvyššie doplnkové prostriedky uvedené v článku 32 ods. 1 aktu o pristúpení

Vychádzajúc z pristúpenia desiatich nových členských štátov 1. mája 2004, stanovujú sa najvyššie doplnkové vyhradené prostriedky súvisiace s pristúpením pre poľnohospodárstvo, štrukturálne opatrenia, vnútorné politiky a výdavky na správu tak, ako boli odsúhlasené v záveroch Európskej rady v Kodani a ako je uvedené v tejto tabuľke:

Najvyššie doplnkové vyhradené prostriedky súvisiace s rozšírením (mil. eur v cenách roku 1999) 2004 - 2006
(pre 10 nových členských štátov)
2004 2005 2006
Kapitola 1 Poľnohospodárstvo 1,897 3,747 4,147
z toho:
1a - Spoločná poľnohospodárska politika 327 2,032 2,322
1b — Rozvoj vidieka 1,570 1,715 1,825
Kapitola 2 Štrukturálne opatrenia po uzatvorení 6,070 6,907 8,770
z toho:
Štrukturálny fond 3,453 4,755 5,948
Kohézny fond 2,617 2,152 2,822
Kapitola 3 Vnútorné politiky a dodatkové prechodné výdavky 1,457 1,428 1,372
z toho:
Existujúce politiky 846 881 916
Prechodné opatrenia jadrovej bezpečnosti 125 125 125
Prechodné opatrenia výstavby inštitúcií 200 120 60
Prechodné schengenské opatrenia 286 302 271
Kapitola 5 Správa 503 558 612
Celkové maximálne vyhradené prostriedky
(kapitola 1,2, 3 a 5)
9,927 12,640 14,901

Týmto nie je dotknutý strop pre kategóriu 1a na roky 2007 - 2013 pre EÚ s 25 členmi stanovený v rozhodnutí zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci Rady 18. novembra 2002, o záveroch Európskej rady v Bruseli 24. a 25. októbra 2002.

PRÍLOHA XVI

Zoznam uvedený v článku 52 ods. 1 aktu o pristúpení

1. Hospodársky a finančný výbor:

zriadený článkom 114 zmluvy o ES, 31998 D 0743: rozhodnutím Rady 98/743/ES z 21. decembra 1998 (Ú. v. ES L 358, 31. 12. 1998, s. 109) a 31999 D 0008: rozhodnutím Rady 1999/8/ES z 31. decembra 1998 (Ú. v. ES L 5, 9. 1. 1999, s. 71);

2. Výbor pre hospodársku politiku:

zriadený 31974 D 0074: rozhodnutím Rady 74/122/EHS z 18. februára 1974 (Ú. v. ES L 63, 5. 3. 1974, s. 21) a 32000 D 0604: rozhodnutím Rady 2000/604/ES z 29. septembra 2000 (Ú. v. ES L 257, 11. 10. 2000, s. 28);

3. Poradný výbor pre cestovný ruch:

zriadený 31986 D 0664: rozhodnutím Rady 86/664/EHS z 22. decembra 1986 (Ú. v. ES L 384, 31. 12. 1986, s. 52);

4. Farmaceutický výbor

zriadený 31975 D 0320: rozhodnutím Rady 75/320/EHS z 20. mája 1975 (Ú. v. ES L 147, 9. 6. 1975, s. 23);

5. Poradný výbor pre vykonávanie smernice 89/105/EHS o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaraďovanie do národných systémov zdravotného poistenia:

zriadený 31989 L 0105: smernicou Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988 (Ú. v. ES L 40, 11. 2. 1989, s. 8);

6. Poradný výbor pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenia:

zriadený 32003 R 0001: nariadením Rady (EHS) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 (Ú. v. ES L 1, 4. 1. 2003, s. 1)

a 31971 R 2821: nariadením Rady (EHS) 2821/1971 z 20. decembra 1971 (Ú. v. ES L 285, 29. 12. 1971, s. 46) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 11994 N: akt o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv - pristúpenie Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994, s. 21);

7. Poradný výbor pre koncentrácie:

zriadený 31989 R 4064: nariadením Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 (Ú. v. ES L 395, 30. 12. 1989, s. 1) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31997 R 1310: nariadenie Rady (ES) č. 1310/97 z 30. 6. 1997 (Ú. v. ES L 180, 9. 7. 1997, s. 1);

8. Poradný výbor pre dohody a dominantné postavenie v leteckej doprave:

zriadený 31987 R 3975: nariadením Rady (EHS) č. 3975/87 zo 14. decembra 1987 (Ú. v. ES L 374, 31. 12. 1987, s. 1) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

– 31992 R 2410: nariadenie Rady (EHS) č. 2410/92 z 23. 7. 1992 (Ú. v. ES L 240, 24. 8. 1992, s. 18);

9. Poradný výbor pre dohody a dominantné postavenie v námornej doprave:

zriadený 31986 R 4056: nariadením Rady (EHS) č. 4056/86 z 22. decembra 1986 (Ú. v. ES L 378, 31. 12. 1986, s. 4) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 11994 N: akt o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv - pristúpenie Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994, s. 21);

10. Poradný výbor pre obmedzujúce postupy a monopoly v odvetví dopravy:

zriadený 31968 R 1017: nariadením Rady (EHS) 1017/68 z 19. júla 1968 (Ú. v. ES L 175, 23. 7. 1968, s. 1) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 11994 N: akt o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv - pristúpenie Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994, s. 21);

11. Výbor pre zamestnanosť:

zriadený článkom 130 zmluvy o ES a 32000 D 0098: rozhodnutím Rady 2000/98/ES z 24. januára 2000 (Ú. v. ES L 29, 4. 2. 2000, s. 21);

12. Výbor pre sociálnu ochranu:

zriadený článkom 144 zmluvy o ES a 32000 D 0436: rozhodnutím Rady 2000/436/ES z 29. júna 2000 (Ú. v. ES L 172, 12. 7. 2000, s. 26);

13. Poradný výbor pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov:

zriadený 31971 R 1408: nariadením Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 (Ú. v. ES L 149, 5. 7. 1971, s. 2) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32001 R 1386: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1386/2001 z 5. 6. 2001 (Ú. v. ES L 187, 10. 7. 2001, s. 1);

14. Poradný výbor pre slobodu pohybu pracovníkov:

zriadený 31968 R 1612: nariadením Rady (EHS) 1612/68 z 15. októbra 1968 (Ú. v. ES L 257, 19. 10. 1968, s. 2) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

– 31992 R 2434: nariadenie Rady (EHS) č. 2434/92 z 27. 7. 1992 (Ú. v. ES L 245, 26. 8. 1992, s. 1);

15. Technický výbor pre slobodu pohybu pracovníkov:

zriadený 31968 R 1612: nariadením Rady (EHS) 1612/68 z 15. októbra 1968 (Ú. v. ES L 257, 19. 10. 1968, s. 2) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

– 31992 R 2434: nariadenie Rady (EHS) č. 2434/92 z 27. 7. 1992 (Ú. v. ES L 245, 26. 8. 1992, s. 1);

16. Poradný výbor pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci:

zriadený 31974 D 0325: rozhodnutím Rady 74/325/EHS z 27. júna 1974 (Ú. v. ES L 185, 9. 7. 1974, s. 15) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 11994 N: akt o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv - pristúpenie Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994, s. 21);

17. Poradný výbor pre dopravu:

zriadený článkom 79 zmluvy o ES;

18. Výbor pre transeurópsku dopravnú sieť:

zriadený 31996 D 1692: rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 (Ú. v. ES L 228, 9. 9. 1996, s. 1) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32001 D 1346: rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1346/2001/ES z 22. 5. 2001 (Ú. v. ES L 185, 6. 7. 2001, s. 1);

19. Výbor pre systém úhrad za používanie dopravnej infraštruktúry:

zriadený 31965 D 0270: rozhodnutím Rady z 13. mája 1965 (Ú. v. ES L 88, 24. 5. 1965, s. 1473) v znení zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31970 D 0108: rozhodnutie Rady 70/108/EHS z 27. 1. 1970 (Ú. v. ES L 23, 30. 1. 1970, s. 24);

20. Poradný výbor pre riadenie programu nakladania a skladovania rádioaktívneho odpadu:

zriadený 31977 Y 0811(01): rezolúciou Rady z 18. júla 1997 (Ú. v. ES C 192, 11. 8. 1977, s. 1) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

– 31984 D 0338: rozhodnutie Rady 84/338/Euratom, ESUO, EHS z 29. 6. 1986 (Ú. v. ES L 177, 4. 7. 1984, s. 25);

21. Poradný výbor pre pomoc železničnej doprave, cestnej doprave a doprave po vnútrozemských vodných cestách:

zriadený 31970 R 1107: nariadením Rady (EHS) č. 1107/70 zo 4. júna 1970 (Ú. v. ES L 130, 15. 6. 1970, s. 1) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31997 R 0543: nariadenie Rady (ES) č. 543/97 zo 17. 3. 1997 (Ú. v. ES L 84, 26. 3. 1997, s. 6);

22. Úrad Európskeho spoločenstva pre Energy Star (ÚESES):

zriadený 32001 R 2422: nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2422/2001 zo 6. novembra 2001 (Ú. v. ES L 332, 15. 12. 2001, s. 1);

23. Skupina expertov pre základné normy vymenovaných Vedeckým a technickým výborom Euratom:

zriadená článkom 31 zmluvy o Euratom;

24. Skupina expertov pre rádioaktívne odpady vymenovaných Vedeckým a technickým výborom Euratom:

zriadená článkom 37 zmluvy o Euratom;

25. Poradný výbor pre vykonávanie osobitného programu pre výskum a vzdelávanie v oblasti jadrovej energie (2002 - 2006):

zriadený 32002 D 0837: rozhodnutím Rady 2002/837/Euratom z 30. septembra 2002 (Ú. v. ES L 294, 29. 10. 2002, s. 74) v súlade s

- 31984 D 0338: rozhodnutím Rady 84/338/Euratom, ESUO, EHS z 29. 6. 1984 (Ú. v. ES L 177, 4. 7. 1984, s. 25) (pre aspekty súvisiace so štiepením),

- rozhodnutím Rady zo 16. 12. 1980 [dokument Rady 4151/81 (ATO 103) z 8. 1. 1981, neuverejnený] (pre aspekty súvisiace s termojadrovou reakciou);

26. Výbor pre vedecký a technický výskum:

zriadený 31974 Y 0129(01): rezolúciou Rady zo 14. januára 1974 (Ú. v. ES L 7, 29. 1. 1974, s. 2), ako bola nahradená predpisom:

- 31995 Y 1011(02): rezolúcia Rady z 28. 9. 1995 (Ú. v. ES L 264, 11. 10. 1995, s. 4);

27. Koordinačný výbor pre rýchle reaktory:

zriadený 31980 Y 0229(04): rezolúciou Rady z 18. februára 1980 (Ú. v. ES L 51, 29. 2. 1980, s. 5);

28. Poradný výbor pre verejné obstarávanie prác:

zriadený 31971 D 0306: rozhodnutím Rady 71/306/EHS z 26. júla 1971 (Ú. v. ES L 185, 16. 8. 1971, s. 15) v znení zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31977 D 0063: rozhodnutie Rady 77/63/EHS z 21. 12. 1976 (Ú. v. ES L 13, 15. 1. 1977, s. 15);

29. Poradný výbor pre bankovníctvo:

zriadený 31977 L 0780: prvou smernicou Rady 77/780/EHS z 12. decembra 1977 (Ú. v. ES L 322, 17. 12. 1977, s. 30) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32000 L 0012: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. 3. 2000 (Ú. v. ES L 126, 26. 5. 2000, s. 1);

30. Kontaktný výbor pre prevenciu využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí:

zriadený 31991 L 0308: smernicou Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 (Ú. v. ES L 166, 28. 6. 1991, s. 77) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32001 L 0097: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES zo 4. 12. 2001 (Ú. v. ES L 344, 28. 12. 2001, s. 76);

31. Kontaktný výbor pre koordináciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP):

zriadený 31985 L 0611: smernicou Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 (Ú. v. ES L 375, 31. 12. 1985, s. 3) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32001 L 0108: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/108/ES z 21. 1. 2002 (Ú. v. ES L 41, 13. 2. 2002, s. 35);

32. Kontaktný výbor o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ):

zriadený 31985 R 2137: nariadením Rady (EHS) č. 2137/85 z 25. júla 1985 (Ú. v. ES L 199, 31. 7. 1985, s. 1);

33. Kontaktný výbor pre výročné účtovné závierky niektorých typov obchodných spoločností:

zriadený 31978 L 0660: štvrtou smernicou Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 (Ú. v. ES L 222, 14. 8. 1978, s. 11) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

– 32001 L 0065: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/65/ES z 27. 9. 2001 (Ú. v. ES L 283, 27. 10. 2001, s. 28);

34. Poradný výbor pre vzdelávanie lekárov:

zriadený 31975 D 0364: rozhodnutím Rady 75/364/EHS zo 16. júna 1975 (Ú. v. ES L 167, 30. 6. 1975, s. 17);

35. Poradný výbor pre vzdelávanie zdravotných sestier:

zriadený 31977 D 0454: rozhodnutím Rady 77/454/EHS z 27. júna 1977 (Ú. v. ES L 176, 15. 7. 1977, s. 11);

36. Poradný výbor pre vzdelávanie pôrodných asistentiek:

zriadený 31980 D 0156: rozhodnutím Rady 80/156/EHS z 21. januára 1980 (Ú. v. ES L 33, 11. 2. 1980, s. 13);

37. Poradný výbor pre vzdelávanie zubných lekárov:

zriadený 31978 D 0688: rozhodnutím Rady 78/688/EHS z 25. júla 1978 (Ú. v. ES L 233, 24. 8. 1978, s. 15);

38. Poradný výbor pre vzdelávanie farmaceutov:

zriadený 31985 D 0434: rozhodnutím Rady 85/434/EHS zo 16. septembra 1985 (Ú. v. ES L 253, 24. 9. 1985, s. 43);

39. Poradný výbor pre vzdelávanie veterinárnych lekárov:

zriadený 31978 D 1028: rozhodnutím Rady 78/1028/EHS z 18. decembra 1978 (Ú. v. ES L 362, 23. 12. 1978, s. 10);

40. Poradný výbor pre vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti architektúry:

zriadený 31985 D 0385: rozhodnutím Rady 85/385/EHS z 10. júna 1985 (Ú. v. ES L 223, 21. 8. 1985, s. 26);

41. Poradný výbor pre daň z pridanej hodnoty:

zriadený 31977 L 0388: šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 (Ú. v. ES L 145, 13. 6. 1977, s. 1) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32002 L 0092: smernica Rady 2002/92/ES z 3. 12. 2002 (Ú. v. ES L 331, 7. 12. 2002, s. 27);

42. Kontaktný výbor pre televíziu bez hraníc:

zriadený 31997 L 0036: smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 97/36/ES z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 202, 30. 7. 1997, s. 60);

43. Výbor pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie:

zriadený 31991 D 0115: rozhodnutím Rady 91/115/EHS z 25. februára 1991 (Ú. v. ES L 59, 6. 3. 1991, s. 19) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

– 31996 D 0174: rozhodnutie Rady 96/174/ES z 26. 2. 1996 (Ú. v. ES L 51, 1. 3. 1996, s. 48);

PRÍLOHA XVII

Zoznam uvedený v článku 52 ods. 2 aktu o pristúpení

1. Skupina pre politiku podnikov:

zriadená 32000 D 0690: rozhodnutím Komisie 2000/690/ES z 8. novembra 2000 (Ú. v. ES L 285, 10. 11. 2000, s. 24);

2. Vedecký výbor pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci:

zriadený 31995 D 0320: rozhodnutím Komisie 95/320/ES z 12. júla 1995 (Ú. v. ES L 188, 9. 8. 1995, s. 14);

3. Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce:

zriadený 31995 D 0319: rozhodnutím Komisie 95/319/ES z 12. júla 1995 (Ú. v. ES L 188, 9. 8. 1995, s. 11);

4. Poradný výbor pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov:

zriadený 31982 D 0043: rozhodnutím Rady 82/43/EHS z 9. decembra 1981 (Ú. v. ES L 20, 28. 1. 1982, s. 35) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31995 D 0420: rozhodnutie Komisie 95/420/ES z 19. 7. 1995 (Ú. v. ES L 249, 17. 10. 1995, s. 43);

5. Výbor v oblasti doplnkových dôchodkov (penzijné fórum):

zriadený 32001 D 0548: rozhodnutím Komisie 2001/548/ES z 9. júla 2001 (Ú. v. ES L 196, 20. 7. 2001, s. 26);

6. Výbor odborníkov pre tranzit zemného plynu sieťami:

zriadený 31995 D 0539: rozhodnutím Komisie 95/539/ES z 8. decembra 1995 (Ú. v. ES L 304, 16. 12. 1995, s. 57) v znení zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31998 D 0285: rozhodnutie Komisie 98/285/ES z 23. 4. 1998 (Ú. v. ES L 128, 30. 4. 1998, s. 70);

7. Výbor odborníkov pre tranzit elektriny medzi sieťami:

zriadený 31992 D 0167: rozhodnutím Komisie 92/167/EHS zo 4. marca 1992 (Ú. v. ES L 74, 20. 3. 1992, s. 43) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31997 D 0559: rozhodnutie Komisie 97/559/ES z 24. 7. 1997 (Ú. v. ES L 230, 21. 8. 1997, s. 18);

8. Výbor pre odpadové hospodárstvo:

zriadený 31976 D 0431: rozhodnutím Komisie 76/431/EHS z 21. apríla 1976 (Ú. v. ES L 115, 1. 5. 1976, s. 73) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 11985 I: akt o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv - pristúpenie Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky (Ú. v. ES L 302, 15. 11. 1985, s. 23)

9. Poradný výbor pre dohľad a znižovanie znečistenia naftou a inými nebezpečnými látkami vypúšťanými na mori:

zriadený 31980 D 0686: rozhodnutím Komisie 80/686/EHS z 25. júna 1980 (Ú. v. ES L 188, 22. 7. 1980, s. 11) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31987 D 0144: rozhodnutie Komisie 87/144/EHS z 13. 2. 1987 (Ú. v. ES L 57, 27. 2. 1987, s. 57);

10. Poradný výbor na ochranu zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely:

zriadený 31990 D 0067: rozhodnutím Komisie 90/67/EHS z 9. februára 1990 (Ú. v. ES L 44, 20. 2. 1990, s. 30);

11. Poradný výbor pre koordináciu v oblasti vnútorného trhu:

zriadený 31993 D 0072: rozhodnutím Komisie 93/72/EHS z 23. decembra 1992 (Ú. v. ES L 26, 3. 2. 1993, s. 18);

12. Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov:

zriadený 32001 D 0527: rozhodnutím Komisie 2001/527/ES zo 6. júna 2001 (Ú. v. ES L 191, 13. 7. 2001, s. 43);

13. Výbor spotrebiteľov:

zriadený 32000 D 0323: rozhodnutím Komisie 2000/323/ES zo 4. mája 2000 (Ú. v. ES L 111, 9. 5. 2000, s. 30);

14. Poradný výbor pre koordináciu prevencie podvodov:

zriadený 31994 D 0140: rozhodnutím Komisie 94/140/ES z 23. februára 1994 (Ú. v. ES L 61, 4. 3. 1994, s. 27).

PRÍLOHA XVIII

Zoznam uvedený v článku 52 ods. 3 aktu o pristúpení

1. Výbor Európskeho sociálneho fondu

zriadený článkom 147 zmluvy o ES a 31999 R 1260: nariadením Rady (EHS) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 (Ú. v. ES L 161, 26. 6. 1999, s. 1) v znení zmenenom a doplnenom predpisom:

- 32001 R 1447: nariadenie Rady (ES) č. 1447/2001 z 28. 6. 2001 (Ú. v. ES L 198, 21. 7. 2001, s. 1);

2. Poradný výbor pre odborné vzdelávanie:

zriadený 31963 D 0266: rozhodnutím Rady 63/266/EHS z 2. apríla 1963 (Ú. v. ES L 63, 20. 4. 1963, s. 1338) a 31963 Q 0688: 63/688/EHS štatút Poradného výboru pre odborné vzdelávanie (Ú. v. ES P 190, 30. 12. 1963, s. 3090) v znení naposledy zmenenom a doplnenom predpisom:

- 11994 N: akt o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv - pristúpenie Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994, s. 21);

3. Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybného hospodárstvo:

zriadený 31993 D 0619: rozhodnutím Komisie 93/619/ES z 19. novembra 1993 (Ú. v. ES L 297, 2. 12. 1993, s. 25);

4. Poradný výbor pre rybolov a akvakultúru:

zriadený 31999 D 0478: rozhodnutím Komisie 1999/478/ES zo 14. júla 1999 (Ú. v. ES L 187, 20. 7. 1999, s. 70);

5. Poradný výbor pre liberalizáciu verejného obstarávania v spoločenstve:

zriadený 31987 D 0305: rozhodnutím Komisie 87/305/EHS z 26. mája 1987 (Ú. v. ES L 152, 12. 6. 1987, s. 32) v znení zmenenom a doplnenom predpisom:

- 31987 D 0560: rozhodnutie Komisie 87/560/EHS zo 17. 7. 1987 (Ú. v. ES L 338, 28. 11. 1987, s. 37);

6. Poradný výbor pre colníctvo a nepriame dane:

zriadený 31991 D 0453: rozhodnutím Komisie 91/453/EHS z 30. júla 1991 (Ú. v. ES L 241, 30. 8. 1991, s. 43).

PROTOKOL Č. 1 O ZMENE A DOPLNENÍ ŠTATÚTU EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY

PROTOKOL Č. 2 O REŠTRUKTURALIZÁCII ČESKÉHO OCELIARSKEHO PRIEMYSLU

PROTOKOL Č. 3 O VÝSOSTNÝCH ÚZEMIACH SPOJENÉHO KRAĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA NA CYPRE

PROTOKOL Č. 4 O JADROVEJ ELEKTRÁRNI IGNALINA V LITVE

PROTOKOL Č. 5 O TRANZITE OSÔB PO SÚŠI MEDZI OBLASŤOU KALININGRAD A OSTATNÝMI ČASŤAMI RUSKEJ FEDERÁCIE

PROTOKOL Č. 6 O NADOBÚDANÍ DRUHÝCH BYDLÍSK NA MALTE

PROTOKOL Č. 7 O POTRATOCH NA MALTE

PROTOKOL Č. 8 O REŠTRUKTURALIZÁCII POĽSKÉHO OCELIARSKEHO PRIEMYSLU

PROTOKOL Č. 9 O BLOKU 1 A BLOKU 2 JADROVEJ ELEKTRÁRNE BOHUNICE V-1 NA SLOVENSKU

PROTOKOL Č. 10 O CYPRE

ZÁVEREČNÝ AKT

RÍMSKE ZMLUVY

ZÁVEREČNÝ AKT

MEDZIVLÁDNA KONFERENCIA O SPOLOČNOM TRHU A EURATOM, zvolaná do Benátok 29. mája 1956 ministrami zahraničných vecí Belgického kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko, Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva a Holandského kráľovstva, pokračovaním rokovaní v Bruseli a ich ukončením na stretnutí v Ríme 25. marca 1957, prijala tieto texty:

I

1. Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a prílohy k zmluve,

2. Protokol o Štatúte Európskej investičnej banky,

3. Protokol o nemeckom vnútornom obchode a s tým súvisiacich problémoch,

4. Protokol o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Francúzska,

5. Protokol týkajúci sa Talianska,

6. Protokol týkajúci sa Luxemburského veľkovojvodstva,

7. Protokol o tovaroch s pôvodom a tovaroch pochádzajúcich z určitých krajín, ktoré podliehajú osobitnému zaobchádzaniu pri dovoze do niektorého z členských štátov,

8. Protokol o zaobchádzaní, ktorému podliehajú výrobky patriace do pôsobnosti Európskeho spoločenstva uhlia a ocele vo vzťahu k Alžírsku a zámorským departementom Francúzskej republiky,

9. Protokol o minerálnych olejoch a ich niektorých derivátoch,

10. Protokol o uplatňovaní Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva na neeurópske časti Holandského kráľovstva,

11. Vykonávací dohovor o pridružení zámorských krajín a území k spoločenstvu a prílohy k dohovoru,

12. Protokol o colných kvótach pre dovoz banánov,

13. Protokol o colných kvótach na dovoz nepraženej kávy.

II

1. Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a prílohy k zmluve,

2. Protokol o uplatňovaní Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na neeurópske časti Holandského kráľovstva.

III

Dohovor o niektorých orgánoch spoločných pre Európske spoločenstvá.

V čase podpisu týchto textov konferencia prijala vyhlásenia uvedené ďalej a pripojené k tomuto aktu;

1. Spoločné vyhlásenie o spolupráci so štátmi, ktoré sú členmi medzinárodných organizácií,

2. Spoločné vyhlásenie o Berlíne,

3. Vyhlásenie zámerov o pridružení nezávislých krajín oblasti francúzskeho franku k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu,

4. Vyhlásenie zámerov o pridružení Líbyjského kráľovstva k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu,

5. Vyhlásenie zámerov o poručníckom území Somálska, v súčasnej dobe pod správou Talianskej republiky,

6. Vyhlásenie zámerov o pridružení Surinamu a Holandských Antíl k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu.

Konferencia vzala na vedomie vyhlásenia uvedené ďalej a pripojené k tomuto aktu:

1. Vyhlásenie vlády Spolkovej republiky Nemecko o definícii výrazu „nemecký štátny príslušník“,

2. Vyhlásenie vlády Spolkovej republiky Nemecko o uplatnení zmlúv na Berlín,

3. Vyhlásenie vlády Francúzskej republiky o patentových prihláškach chrániacich informácie, ktoré majú ostať utajené na účely obrany.

S konečnou platnosťou konferencia rozhodla vypracovať v neskoršom termíne:

1. Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

2. Protokol o výsadách a imunitách Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

3. Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

4. Protokol o výsadách a imunitách Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Protokoly 1 a 2 sa pripoja k Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva; protokoly 3 a 4 sa pripoja k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

NA DÔKAZ TOHO splnomocnení zástupcovia podpísali tento záverečný akt.

V Ríme 25. marca tisícdeväťstopäťdesiatsedem.

P. H. SPAAK.

ADENAUER.

PINEAU.

Antonio SEGNI.

BECH.

J. LUNS.

J. Ch. SNOY et ďOPPUERS.

HALLSTEIN.

M. FAURE.

Gaetano MARTINO.

Lambert SCHAUS.

J. LINTHORST HOMAN.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE

o spolupráci so štátmi, ktoré sú členmi medzinárodných organizácií

VLÁDY BELGICKÉHO KRÁĽOVSTVA, SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, TALIANSKEJ REPUBLIKY, LUXEMBURSKÉHO VEĽKOVOJVODSTVA A HOLANDSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

V ČASE podpisu Zmlúv o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

S VEDOMÍM zodpovednosti, ktorú berú na seba za budúcnosť Európy zlúčením svojich trhov, pevnejším spojením svojich ekonomík a určením princípov a podrobností spoločnej politiky na tomto poli,

UZNÁVAJÚC, že zriadením colnej únie a tesnejšou spoluprácou na mierovom vývoji jadrovej energie budú zabezpečovať hospodársky a sociálny pokrok, a tak prispejú nielen k svojej vlastnej prosperite, ale aj k prosperite ostatných krajín,

PRI ÚSILÍ, aby sa tieto krajiny podieľali na vyhliadkach rozvoja, ktorý sa tým umožní,

DEKLARUJÚ SVOJU PRIPRAVENOSŤ, hneď ako tieto zmluvy nadobudnú platnosť, uzavrieť dohody s inými krajinami, najmä v rámci medzinárodných organizácií, do ktorých patria, aby dosiahli ciele spoločného záujmu a zabezpečili harmonický rozvoj trhu vo všeobecnosti.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE

o Berlíne

VLÁDY BELGICKÉHO KRÁĽOVSTVA, SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, TALIANSKEJ REPUBLIKY, LUXEMBURSKÉHO VEĽKOVOJVODSTVA A HOLANDSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

ZO ZRETEĽOM na osobitné postavenie Berlína a na potrebu poskytnúť mu podporu slobodného sveta,

PRI ÚSILÍ potvrdiť svoju solidaritu s ľuďmi v Berlíne,

VYUŽIJÚ PLATNÉ ÚRADY v rámci spoločenstva, aby sa mohli vykonať všetky potrebné opatrenia na uľahčenie hospodárskej a sociálnej situácie Berlína, na podporu jeho rozvoja a na zabezpečenie jeho hospodárskej stability.

VYHLÁSENIE ZÁMEROV

o pridružení nezávislých krajín oblasti francúzskeho franku k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu

VLÁDY BELGICKÉHO KRÁĽOVSTVA, SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, TALIANSKEJ REPUBLIKY, LUXEMBURSKÉHO VEĽKOVOJVODSTVA A HOLANDSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

BERÚC DO ÚVAHY hospodárske, finančné a menové dohody a dohovory uzatvorené medzi Francúzskom a inými nezávislými krajinami oblasti francúzskeho franku,

PRI ÚSILÍ udržať a zintenzívniť tradičné obchodné toky medzi členskými štátmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva a týmito nezávislými krajinami a podieľať sa na hospodárskom a sociálnom rozvoji týchto nezávislých krajín,

DEKLARUJÚ SVOJU PRIPRAVENOSŤ, hneď ako táto zmluva nadobudne platnosť, navrhnúť týmto krajinám otvorenie negociácií na účely uzavretia dohody o hospodárskom pridružení k spoločenstvu.

VYHLÁSENIE ZÁMEROV

o pridružení Líbyjského kráľovstva k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu

VLÁDY BELGICKÉHO KRÁĽOVSTVA, SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, TALIANSKEJ REPUBLIKY, LUXEMBURSKÉHO VEĽKOVOJVODSTVA A HOLANDSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

BERÚC DO ÚVAHY hospodárske väzby medzi Talianskom a Líbyjským kráľovstvom,

PRI ÚSILÍ udržať a zintenzívniť tradičné obchodné toky medzi členskými štátmi spoločenstva a Líbyjským kráľovstvom a podieľať sa na hospodárskom a sociálnom rozvoji Líbye,

DEKLARUJÚ SVOJU PRIPRAVENOSŤ, hneď ako táto zmluva nadobudne platnosť, navrhnúť Líbyjskému kráľovstvu otvorenie negociácií na účely uzavretia dohody o hospodárskom pridružení k spoločenstvu.

VYHLÁSENIE ZÁMEROV

o poručníckom území Somálska, v súčasnej dobe pod správou Talianskej republiky

VLÁDY BELGICKÉHO KRÁĽOVSTVA, SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, TALIANSKEJ REPUBLIKY, LUXEMBURSKÉHO VEĽKOVOJVODSTVA A HOLANDSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

PRI ÚSILÍ, v čase podpisu Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, definovať presnú pôsobnosť článkov 131 a 227 tejto zmluvy vzhľadom na skutočnosti, že podľa článku 24 dohody o poručníctve týkajúcom sa poručníckeho územia Somálska, talianska správa tohto územia sa skončí 2. decembra 1960,

DOHODLI SA dať orgánom, ktoré po tomto dátume budú zodpovedné za vzťahy Somálska so zahraničím, možnosť potvrdiť pridruženie tohto územia k spoločenstvu a deklarujú svoju pripravenosť navrhnúť týmto orgánom, ak to bude potrebné, otvorenie negociácií na účely uzavretia dohody o hospodárskom pridružení k spoločenstvu.

VYHLÁSENIE ZÁMEROV

o pridružení Surinamu a Holandských Antíl k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu

VLÁDY BELGICKÉHO KRÁĽOVSTVA, SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, TALIANSKEJ REPUBLIKY, LUXEMBURSKÉHO VEĽKOVOJVODSTVA A HOLANDSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

BERÚC DO ÚVAHY úzke väzby, ktoré spájajú niektoré časti Holandského kráľovstva,

PRI ÚSILÍ udržať a zintenzívniť tradičné obchodné toky medzi členskými štátmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva na jednej strane a Surinamom a Holandskými Antilami na druhej strane podieľať sa na hospodárskom a sociálnom rozvoji týchto krajín

DEKLARUJÚ SVOJU PRIPRAVENOSŤ, hneď ako táto zmluva nadobudne platnosť, otvoriť negociácie na požiadanie Holandského kráľovstva na účely uzavretia dohody o hospodárskom pridružení Surinamu a Holandských Antíl k spoločenstvu.

VYHLÁSENIE VLÁDY SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO

o definícii výrazu „nemecký štátny príslušník“

V čase podpisu Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu vláda Spolkovej republiky Nemecko robí toto vyhlásenie:

„Všetci Nemci, ako je definované v Základnom zákone Spolkovej republiky Nemecko, sú považovaní za štátnych príslušníkov Spolkovej republiky Nemecko “.

VYHLÁSENIE VLÁDY SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO

o uplatnení zmlúv na Berlín

Vláda Spolkovej republiky Nemecko si pri zakladaní svojich ratifikačných dokumentov vyhradzuje právo vyhlásiť, že Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa rovnakou mierou vzťahuje na spolkovú krajinu Berlín.

VYHLÁSENIE VLÁDY FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY

o patentových prihláškach chrániacich informácie, ktoré majú ostať utajené na účely obrany

VLÁDA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,

ZOHĽADUJÚC ustanovenia článkov 17 a 25 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

DEKLARUJE svoju pripravenosť uskutočniť také správne opatrenia a navrhnúť francúzskemu parlamentu také legislatívne opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie hneď, ako táto zmluva nadobudne platnosť, aby patentové prihlášky chrániace informácie mali za následok, dodržiavajúc bežný postup, udelenie patentov podliehajúcich dočasnému zákazu zverejnenia.

I. 1 ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV, PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY, JEJ KRÁĽOVSKÁ VÝSOS VEĽKOVOJVODKYŇA LUXEMBURSKA, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA,

ODHODLANÍ položiť základy čoraz užšieho zjednocovania národov Európy,

ROZHODNUTÍ zabezpečiť hospodársky a sociálny pokrok svojich krajín spoločným postupom pri odstraňovaní prekážok, ktoré rozdeľujú Európu,

POTVRDZUJÚC ako základný cieľ svojho úsilia neustále zlepšovanie životných a pracovných podmienok svojich národov,

UZNÁVAJÚC, že odstránenie existujúcich prekážok si vyžaduje zosúladený postup na zabezpečenie stáleho rastu, vyrovnaného obchodu a zdravej hospodárskej súťaže,

V ÚSILÍ o posilnenie jednoty svojich hospodárstiev a zabezpečenie ich harmonického rozvoja zmenšovaním rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zaostalosti regiónov s menej výhodnými podmienkami,

SO ŽELANÍM prispieť prostredníctvom spoločnej obchodnej politiky k postupnému zrušeniu obmedzení medzinárodného obchodu,

S ÚMYSLOM potvrdiť solidaritu, ktorá spája Európu a zámorské krajiny a so želaním zabezpečiť rozvoj ich prosperity v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov,

ROZHODNUTÍ takýmto združením zdrojov zachovať a posilniť mier a slobodu, vyzývajúc ostatné národy Európy, ktoré sa stotožňujú s ideálmi, aby sa pripojili k ich úsiliu,

ROZHODLI SA vytvoriť Európske hospodárske spoločenstvo; na tento účel boli vymenovaní títo splnomocnení zástupcovia za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

Paul Henri SPAAK, minister zahraničných vecí;

Barón J. Ch. SNOY et dOPPUERS, generálny tajomník ministerstva hospodárstva, vedúci belgickej delegácie na medzivládnej konferencii;

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

Dr. Konrad ADENAUER, spolkový kancelár;

Prof. Dr. Walter HALLSTEIN, štátny tajomník ministra zahraničných vecí;

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

Christian PINEAU, minister zahraničných vecí;

Maurice FAURE, zástupca štátneho tajomníka zahraničných vecí;

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

Antonio SEGNI, predseda Rady ministrov;

Prof. Gaetano MARTINO, minister zahraničných vecí;

JEJ KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODKYŇU LUXEMBURSKA:

Josef BECH, predseda vlády a minister zahraničných vecí;

Lambert SCHAUS, veľvyslanec, vedúci luxemburskej delegácie na medzivládnej konferencii;

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

Josef LUNS, minister zahraničných vecí;

J. LINTHORST HOMAN, vedúci holandskej delegácie na medzivládnej konferencii,

KTORÍ sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za platné a náležité, dohodli takto:

PRVÁ ČASŤ

ZÁSADY

Článok 1

Touto zmluvou Vysoké zmluvné strany zakladajú medzi sebou EURÓPSKE HOSPODÁRSKE SPOLOČENSTVO.

Článok 2

Poslaním spoločenstva je prostredníctvom zavedenia spoločného trhu a postupným približovaním hospodárskych politík členských štátov podporovať harmonický rozvoj hospodárskych činností v celom spoločenstve, pokračujúci a vyrovnaný rast, zvýšenie stability, zrýchlené zvyšovanie životnej úrovne a užšie vzťahy medzi štátmi k nemu patriacimi.

Článok 3

Činnosti spoločenstva, zamerané na splnenie cieľov vymedzených v článku 2 v súlade s podmienkami a časovým plánom uvedeným v tejto zmluve, zahŕňajú:

a) odstránenie ciel a množstvových obmedzení dovozu a vývozu tovaru medzi členskými štátmi, ako aj všetkých ďalších opatrení s rovnakým účinkom,

b) zavedenie Spoločného colného sadzobníka a spoločnej obchodnej politiky vo vzťahu k tretím krajinám,

c) zrušenie prekážok medzi členskými štátmi, ktoré bránia voľnému pohybu osôb, služieb a kapitálu,

d) prijatie spoločnej politiky v oblasti poľnohospodárstva,

e) prijatie spoločnej politiky v oblasti dopravy,

f) zavedenie systému, ktorý zabezpečí, aby sa na spoločnom trhu nenarušila hospodárska súťaž,

g) uplatňovanie postupov, ktorými sa môžu koordinovať hospodárske politiky členských štátov a naprávať nerovnováhy v ich platobných bilanciách,

h) aproximáciu právnych predpisov členských štátov v rozsahu požadovanom pre riadne fungovanie spoločného trhu,

i) vytvorenie Európskeho sociálneho fondu na zlepšenie pracovných príležitostí pre pracovníkov a prispenie k zvyšovaniu ich životnej úrovne,

j) založenie Európskej investičnej banky na uľahčenie hospodárskeho rozvoja spoločenstva prístupom k novým zdrojom,

k) pridruženie zámorských krajín a území v záujme posilnenia obchodu a podpory spoločného hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Článok 4

1. Úlohy zverené spoločenstvu vykonávajú tieto orgány:

- ZHROMAŽDENIE,

- RADA,

- KOMISIA,

- SÚDNY DVOR.

Každý orgán koná v medziach právomocí, ktoré mu boli zverené touto zmluvou.

2. Rade a Komisii pomáha Hospodársky a sociálny výbor s poradnou funkciou.

Článok 5

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z opatrení prijatých orgánmi spoločenstva. Členské štáty uľahčia dosiahnutie úloh spoločenstva.

Členské štáty neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov tejto zmluvy.

Článok 6

1. Členské štáty koordinujú v úzkej spolupráci s orgánmi spoločenstva svoje hospodárske politiky v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov tejto zmluvy.

2. Orgány spoločenstva zabezpečia, aby nebola dotknutá vnútorná a vonkajšia finančná stabilita členských štátov.

Článok 7

V rámci pôsobnosti tejto zmluvy a bez toho, aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná.

Rada môže na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením prijať kvalifikovanou väčšinou pravidlá zakazujúce takúto diskrimináciu.

Článok 8

1. Spoločný trh sa postupne vytvorí počas prechodného obdobia dvanástich rokov.

Toto prechodné obdobie sa rozdelí na tri štvorročné etapy, dĺžka každej etapy môže byť zmenená v súlade s dolu uvedenými ustanoveniami.

2. Každá etapa zahŕňa pridelený súbor opatrení, ktoré sa zavádzajú a vykonávajú súbežne.

3. Podmienkou prechodu z prvej do druhej etapy je zistenie, že konkrétne ciele stanovené v tejto zmluve pre prvú etapu sa skutočne vecne dosiahli a že v závislosti od výnimiek a postupov ustanovených v tejto zmluve sa dodržali záväzky.

O týchto skutočnostiach rozhodne Rada jednomyseľne na základe správy Komisie na konci štvrtého roka. Členský štát však nemôže zabrániť jednomyseľnosti namietaním nesplnenia svojich vlastných povinností. Ak sa jednomyseľnosť nedosiahne, predĺži sa prvá etapa bez ďalšieho zisťovania o jeden rok.

Na konci piateho roka Rada vykoná zisťovanie za rovnakých podmienok. Ak sa nedosiahne jednomyseľnosť, predĺži sa prvá etapa o ďalší rok.

Na konci šiesteho roka Rada vykoná zisťovanie kvalifikovanou väčšinou na základe správy Komisie.

4. Do jedného mesiaca od už uvedeného hlasovania je každý členský štát, ktorý zostal v menšine, alebo každý členský štát v prípade, ak nebola dosiahnutá kvalifikovaná väčšina, oprávnený vyzvať Radu na vymenovanie arbitrážneho orgánu, ktorého rozhodnutie je záväzné pre všetky členské štáty a pre všetky orgány spoločenstva. Arbitrážny orgán je zložený z troch členov jednomyseľne vymenovaných Radou na návrh Komisie.

Ak Rada nevymenuje členov arbitrážneho orgánu do jedného mesiaca, vymenuje ich Súdny dvor v lehote jedného mesiaca.

Arbitrážny orgán si volí svojho predsedu.

Arbitrážny orgán vydá nález do šiestich mesiacov odo dňa hlasovania Rady uvedeného v poslednom pododseku odseku 3.

5. Druhá a tretia etapa sa môže predĺžiť alebo skrátiť iba jednomyseľným rozhodnutím Rady na návrh Komisie.

6. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nespôsobia predĺženie trvania prechodného obdobia na viac ako pätnásť rokov po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy.

7. Okrem výnimiek alebo odchýlok ustanovených v tejto zmluve predstavuje uplynutie prechodného obdobia najneskorší dátum, ku ktorému nadobudnú platnosť všetky stanovené pravidlá a ku ktorému sa vykonajú všetky opatrenia zahŕňajúce zavedenie spoločného trhu.

DRUHÁ ČASŤ

ZÁKLADY SPOLOČENSTVA

HLAVA I

Voľný pohyb tovaru

Článok 9

1. Spoločenstvo je založené na colnej únii, ktorá sa vzťahuje na celý obchod s tovarom a zahŕňa zákaz ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá, ako aj prijatie Spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím krajinám.

2. Ustanovenia kapitoly 1 oddielu 1 a kapitoly 2 tejto hlavy sa vzťahujú na výrobky s pôvodom v členských štátoch, ako aj na výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ktoré sú v členských krajinách vo voľnom obehu.

Článok 10

1. Za výrobky vo voľnom obehu v členskom štáte sa považujú tie výrobky s pôvodom v tretích krajinách, pri ktorých boli splnené dovozné formálne náležitosti a zaplatené clá a poplatky s rovnakým účinkom ako iné splatné a vyrubené clá v tomto členskom štáte, ak sa na tieto výrobky nevzťahuje nárok na plné alebo čiastočné vrátenie týchto ciel a poplatkov.

2. Pred uplynutím prvého roku od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy Komisia určí metódy správnej spolupráce na účely uplatnenia článku 9 ods. 2, pričom vezme do úvahy nevyhnutnosť čo najviac zjednodušiť formálne náležitosti súvisiace s obchodom.

Pred uplynutím prvého roku od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy Komisia ustanoví pravidlá pre obchod medzi členskými štátmi, ktoré sa uplatnia pre tovar s pôvodom v inom členskom štáte, pri výrobe ktorého sa použili výrobky, ktoré neboli podrobené clám a poplatkom s rovnakým účinkom uplatňovaným vo vyvážajúcom členskom štáte alebo pre ktoré bolo povolené úplné alebo čiastočné vrátenie týchto ciel alebo poplatkov.

Pri prijímaní týchto pravidiel Komisia zohľadní predpisy o odstraňovaní ciel v spoločenstve a o postupnom zavádzaní Spoločného colného sadzobníka.

Článok 11

Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia, aby umožnili vládam splniť všetky záväzky, ktoré im táto zmluva ukladá v oblasti ciel v stanovených lehotách.

KAPITOLA 1

COLNÁ ÚNIA

Oddiel 1

Odstraňovanie ciel medzi členskými štátmi

Článok 12

Členské štáty sa zdržia zavádzania akýchkoľvek nových vývozných alebo dovozných ciel alebo poplatkov s rovnakým účinkom medzi sebou, ako aj zvyšovania tých, ktoré sa už vo vzájomnom obchode uplatňujú.

Článok 13

1. Členské štáty v prechodnom období postupne zrušia dovozné clá v súčasnosti uplatňované medzi členskými štátmi v súlade s ustanoveniami článkov 14 a 15.

2. Poplatky s rovnakým účinkom ako dovozné clá, ktoré sú uplatňované medzi členskými štátmi, členské štáty v prechodnom období postupne zrušia. Komisia stanoví smernicami časový harmonogram na ich zrušenie v súlade s pravidlami uvedenými v článku 14 ods. 2 a 3 a smernicami vydanými Radou podľa článku 14 ods. 2.

Článok 14

1. Základné clo pre každý výrobok, ktoré sa postupne zníži, predstavuje clo uplatňované k 1. januáru 1957.

2. Časový harmonogram znižovania ciel sa stanovuje takto:

a) v prvej etape sa prvé zníženie uskutoční po uplynutí jedného roku od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy, druhé zníženie o osemnásť mesiacov neskôr, tretie zníženie na konci štvrtého roku od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy,

b) v druhej etape sa prvé zníženie uskutoční v priebehu osemnástich mesiacov od jej začiatku, druhé zníženie o ďalších osemnásť mesiacov a tretie zníženie o rok neskôr,

c) ostatné znižovania sa uskutočnia v tretej etape; o harmonograme rozhodne Rada na návrh Komisie smernicami prijatými kvalifikovanou väčšinou.

3. V čase prvého zníženia členské štáty zavedú medzi sebou clo na každý výrobok vo výške základného cla zníženého o 10 %.

Pri každom ďalšom znížení každý členský štát zníži celkové clá tak, aby celkové príjmy z ciel, ako sú definované v odseku 4, klesli o 10 %, pričom sa clo pri každom výrobku zníži najmenej o 5 % základného cla.

Pri výrobkoch, na ktoré sa naďalej vzťahuje clo vyššie ako 30 %, clo klesne pri každom znížení najmenej o 10 % základného cla.

4. Celkový príjem z ciel každého členského štátu, ako je uvedené v odseku 3, sa vypočíta z hodnoty jeho dovozov z iných členských štátov v priebehu roku 1956 vynásobenej základným clom.

5. Ostatné osobitné problémy, ktoré vzniknú pri uplatňovaní predchádzajúcich odsekov, sa vyriešia podľa smerníc, ktoré na návrh Komisie vydá Rada kvalifikovanou väčšinou.

6. Členské štáty podávajú Komisii správy o spôsobe, akým sa vykonajú uvedené pravidlá znižovania ciel. Členské štáty sa vynasnažia, aby sa pri každom výrobku dosiahlo zníženie:

- najmenej o 25 % základného cla na konci prvej etapy,

- najmenej o 50 % základného cla na konci druhej etapy.

Ak Komisia zistí, že sa nemôžu dosiahnuť ciele vymedzené v článku 13 a percentá uvedené v tomto odseku, odporučí členským štátom vhodný postup.

7. Ustanovenia tohto článku môže jednomyseľne zmeniť Rada na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením.

Článok 15

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 14 môže ktorýkoľvek členský štát v prechodnom období čiastočne alebo celkom zastaviť výber cla za výrobky dovážané z ostatných členských štátov. V takom prípade o tom vyrozumie ostatné členské štáty a Komisiu.

2. Členské štáty vyhlasujú, že sú pripravené znížiť clá voči ostatným členským štátom aj rýchlejšie, ako je stanovené v článku 14, ak im to umožní ich celková hospodárska situácia a podmienky v príslušnom hospodárskom odvetví.

Na tento účel Komisia vydá príslušným členským štátom odporúčania.

Článok 16

Členské štáty zrušia vzájomné clá na vývoz a poplatky s rovnakým účinkom najneskôr do konca prvej etapy.

Článok 17

1. Ustanovenia článkov 9 až 15 ods. 1 sa vzťahujú aj na clá fiškálnej povahy. Takéto clá sa však neberú do úvahy pre výpočet celkového príjmu z ciel ani pri výpočte zníženia celkových ciel uvedených v článku 14 ods. 3 a 4.

Tieto clá pri každom znížení poklesnú najmenej o 10 % základného cla. Členské štáty ich môžu znižovať aj rýchlejšie, ako je uvedené v článku 14.

2. Členské štáty do konca prvého roku od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy vyrozumejú Komisiu o clách fiškálnej povahy.

3. Členské štáty si ponechajú právo nahradiť tieto clá vnútornou daňou v súlade s ustanoveniami článku 95.

4. Ak Komisia zistí, že nahradenie niektorého cla fiškálnej povahy spôsobuje v niektorom členskom štáte vážnejšie ťažkosti, povolí tomuto štátu, aby ponechal clo v platnosti za podmienky, že ho zruší najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. O takéto povolenie je potrebné požiadať do konca prvého roku od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

Oddiel 2

Zavedenie Spoločného colného sadzobníka

Článok 18

Členské štáty vyhlasujú, že sú pripravené prispieť k rozvoju medzinárodného obchodu a k znižovaniu obchodných prekážok uzatváraním dohôd, ktorými sa na základe vzájomnosti a vzájomnej výhodnosti znížia clá pod všeobecnú úroveň, ktorú by mohli použiť v dôsledku založenia colnej únie.

Článok 19

1. V súlade s podmienkami a v medziach ďalej stanovených sa sadzby Spoločného colného sadzobníka stanovia na úrovni aritmetického priemeru ciel uplatňovaných na štyroch colných územiach spoločenstva.

2. Za základ pre výpočet tohto priemeru sa použijú clá uplatňované v členských štátoch k 1. januáru 1957.

V prípade talianskeho sadzobníka zostáva clo bez dočasného 10 % zníženia. Navyše pri položkách, na ktoré sa podľa talianskeho sadzobníka vzťahuje zmluvná colná sadzba, uplatní sa toto zmluvné clo namiesto už definovaného cla za podmienky, že ho neprevyšuje o viac ako 10 %. Ak zmluvné clo prevyšuje už definované clo o viac ako 10 %, základ pre výpočet aritmetického priemeru tvorí už definované clo zvýšené o 10 %.

Pri položkách uvedených v zozname A sa za základ výpočtu aritmetického priemeru namiesto uplatňovaných ciel berú clá uvedené v tomto zozname.

3. Clá podľa Spoločného colného sadzobníka nesmú prekročiť:

a) 3 % pri výrobkoch spadajúcich medzi položky sadzobníka v zozname B,

b) 10 % pri výrobkoch spadajúcich medzi položky sadzobníka v zozname C,

c) 15 % pri výrobkoch spadajúcich medzi položky sadzobníka v zozname D,

d) 25 % pri výrobkoch spadajúcich medzi položky sadzobníka v zozname E; ak sadzobník krajín Beneluxu stanoví na tieto výrobky clo do 3 %, toto clo sa na účely výpočtu aritmetického priemeru zvyšuje na 12 %.

4. Zoznam F stanovuje uplatniteľné clá na výrobky, ktoré sú v ňom uvedené.

5. Zoznamy položiek sadzobníka uvedené v tomto článku a v článku 20 tvoria prílohu 1 k tejto zmluve.

Článok 20

Clá uplatňované na výrobky uvedené v zozname G sa stanovia na rokovaniach medzi členskými štátmi. Každý členský štát môže do zoznamu doplniť ďalšie výrobky, a to do výšky 2 % celkovej hodnoty svojho dovozu z tretích krajín za rok 1956.

Komisia uskutoční vhodné opatrenia, aby sa príslušné rokovania začali do konca druhého roku od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy a ukončili do konca prvej etapy.

Ak sa pri niektorých výrobkoch nedospeje k dohode v stanovených lehotách, clá podľa Spoločného colného sadzobníka určí Rada jednomyseľne na návrh Komisie do konca druhej etapy, neskôr kvalifikovanou väčšinou.

Článok 21

1. Technické ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní článkov 19 a 20, vyrieši Rada do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy smernicami prijatými na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou.

2. Pred uplynutím prvej etapy alebo najneskôr pri stanovení ciel Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou rozhodne o úpravách potrebných v dôsledku uplatnenia pravidiel stanovených v článkoch 19 a 20 v záujme vnútorného súladu Spoločného colného sadzobníka, pričom sa osobitne zohľadní stupeň zušľachťovacieho styku jednotlivých druhov tovaru, na ktoré sa vzťahuje Spoločný colný sadzobník.

Článok 22

Komisia do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy určí, do akej miery sa zohľadnia clá fiškálnej povahy uvedené v článku 17 ods. 2 pri výpočte aritmetického priemeru podľa článku 19 ods. 1. Komisia zohľadní ochranný účinok týchto ciel.

Do šiestich mesiacov od tohto rozhodnutia môže každý členský štát požiadať, aby sa na príslušný výrobok vzťahoval postup uvedený v článku 20, v takom prípade sa však na tento štát nevzťahuje percentuálna hranica uvedená v tomto článku.

Článok 23

Členské štáty s cieľom postupne zaviesť Spoločný colný sadzobník zmenia svoje colné sadzby uplatňované vo vzťahu k tretím krajinám takto:

a) pri tých položkách sadzobníka, pri ktorých clá uplatňované k 1. januáru 1957 nie sú vyššie ani nižšie o viac ako 15 % hodnoty ciel v Spoločnom colnom sadzobníku, sa od štvrtého roku od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy uplatnia clá podľa Spoločného colného sadzobníka,

b) v ostatných prípadoch zavedie každý členský štát k tomuto dátumu clo, ktorým sa rozdiel medzi clom uplatňovaným k 1. januáru 1957 a sadzbou podľa Spoločného colného sadzobníka zníži o 30 %,

c) na konci druhej etapy sa tento rozdiel znovu zníži o 30 %,

d) pri položkách, pre ktoré Spoločný colný sadzobník na konci prvej etapy ešte clá neuvádza, každý členský štát uplatní do šiestich mesiacov od rozhodnutia Rady v zmysle článku 20 také clá, aké by vyplynuli z pravidiel uvedených v tomto odseku.

2. Členský štát, ktorému sa udelilo povolenie podľa článku 17 ods. 4, nemusí po dobu platnosti povolenia uplatňovať predchádzajúce ustanovenia pre tie položky sadzobníka, na ktoré sa toto povolenie vzťahuje. Po uplynutí doby platnosti povolenia členský štát zavedie clo, ktoré vyplýva z uplatňovania pravidiel uvedených v odseku 1.

3. Spoločný colný sadzobník sa v plnom rozsahu začne uplatňovať najneskôr od konca prechodného obdobia.

Článok 24

Členské štáty môžu voľne prispôsobovať svoje clá úrovni Spoločného colného sadzobníka rýchlejšie, ako je stanovené v článku 23.

Článok 25

1. Ak Komisia zistí, že výroba určitých výrobkov uvedených v zoznamoch B, C a D v členských štátoch nestačí na zásobovanie niektorého členského štátu a že toto zásobovanie tradične závisí do značnej miery od dovozu z tretích krajín, Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie udelí príslušnému členskému štátu colné kvóty so zníženými colnými sadzbami alebo oslobodenie od cla.

Tieto kvóty nemôžu presiahnuť hranicu, ktorej prekročenie by viedlo k riziku, že presunom hospodárskych činností sa poškodia iné členské štáty.

2. Pri výrobkoch uvedených v zozname E a niektorých výrobkoch v zozname G, na ktoré boli colné sadzby určené podľa článku 20 ods. 3, udelí Komisia príslušnému členskému štátu na jeho žiadosť colné kvóty so zníženou colnou sadzbou alebo oslobodenie od cla, ak by zmena v zdrojoch zásobovania alebo nedostatočné zásobovanie v spoločenstve mohli mať škodlivé následky pre spracovateľský priemysel tohto členského štátu.

Tieto kvóty nesmú presiahnuť hranicu, ktorej prekročenie by viedlo k riziku, že presunom hospodárskych činností sa poškodia iné členské štáty.

3. Pri výrobkoch uvedených v prílohe II k tejto zmluve môže Komisia povoliť ktorémukoľvek členskému štátu, aby úplne alebo čiastočne pozastavil výber uplatniteľných ciel, alebo mu udeliť colné kvóty so zníženou colnou sadzbou alebo oslobodenie od cla, a to za podmienky, že tým nevzniknú vážne poruchy na trhu s danými výrobkami.

4. Komisia pravidelne preskúma colné kvóty udelené podľa tohto článku.

Článok 26

Komisia môže povoliť členskému štátu, ktorý sa ocitne v osobitných ťažkostiach, aby pri niektorých položkách svojho sadzobníka odložil zníženie alebo zvýšenie ciel stanovených v článku 23.

Takéto povolenie sa udeľuje len na obmedzené obdobie a len na položky, ktoré v celkovej výške nepresiahnu 5 % dovozu tohto štátu z tretích krajín za posledný rok, pre ktorý sú k dispozícii štatistické údaje.

Článok 27

Pred ukončením prvej etapy členské štáty v prípade potreby prikročia k aproximácii svojich zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení v colnej oblasti. Na tento účel Komisia vydá členským štátom vhodné odporúčania.

Článok 28

O každej autonómnej zmene alebo pozastavení ciel podľa Spoločného colného sadzobníka rozhodne Rada jednomyseľne. Po skončení prechodného obdobia môže Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodnúť o zmene alebo pozastavení, ktoré nepresiahne 20 % sadzby v prípade akéhokoľvek cla najdlhšie na obdobie šiestich mesiacov. Takáto zmena alebo pozastavenie môže byť za rovnakých podmienok predĺžené najviac na jedno ďalšie šesťmesačné obdobie.

Článok 29

Komisia sa pri plnení úloh, ktorými je poverená podľa tohto oddielu, riadi:

a) nevyhnutnosťou podporovať obchod medzi členskými štátmi a tretími krajinami,

b) vývojom podmienok hospodárskej súťaže v spoločenstve tak, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť podnikov,

c) požiadavkami zásobovania spoločenstva surovinami a polotovarmi; v tejto súvislosti Komisia dbá o to, aby medzi členskými štátmi nedochádzalo k narušeniu podmienok hospodárskej súťaže v oblasti hotových výrobkov,

d) nevyhnutnosťou vyhnúť sa vážnym poruchám v hospodárstve členských štátov a zabezpečiť racionálny rozvoj výroby a rozšírenie spotreby v spoločenstve.

KAPITOLA 2

ODSTRAŇOVANIE MNOŽSTVOVÝCH OBMEDZENÍ MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

Článok 30

Množstvové obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Článok 31

Členské štáty sa medzi sebou zdržia zavedenia nových množstvových obmedzení alebo opatrení s rovnakým účinkom.

Tento záväzok sa však vzťahuje len na stupeň liberalizácie, ktorý sa dosiahol uplatňovaním rozhodnutí Rady Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu zo 14. januára 1955. Najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy poskytnú členské štáty Komisii zoznamy výrobkov liberalizovaných v súlade s týmito rozhodnutiami. Tieto zoznamy si členské štáty medzi sebou navzájom zjednotia.

Článok 32

Členské štáty sa vo vzájomnom obchode zdržia sprísňovania kvót a opatrení s rovnakým účinkom, ktoré existujú v čase nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

Tieto kvóty sa zrušia najneskôr do konca prechodného obdobia. Počas tohto obdobia sa postupne odstránia v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami.

Článok 33

1. Rok po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy zmení každý členský štát dvojstranné kvóty určené iným členským štátom na všeobecné kvóty určené bez diskriminácie všetkým ostatným členským štátom.

V rovnaký deň členské štáty zvýšia úhrn všeobecných kvót tak, aby sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahlo najmenej 20 % zvýšenie ich celkovej hodnoty. Všeobecná kvóta na každý výrobok sa však zvýši najmenej o 10 %.

Kvóty sa každý rok zvýšia podľa rovnakých pravidiel a v rovnakom pomere ako v predchádzajúcom roku.

Štvrté zvýšenie sa uskutoční pred uplynutím štvrtého roku od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy, piate zvýšenie o rok po začatí druhej etapy.

2. Ak všeobecná kvóta pre niektorý neliberalizovaný výrobok nepredstavuje 3 % vlastnej výroby príslušného štátu, najneskôr do jedného roka od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy sa zavedie kvóta, ktorá predstavuje najmenej 3 % tejto výroby. Do konca druhého roku sa táto kvóta zvýši na 4 % a do konca tretieho roku na 5 %. Príslušný členský štát ďalej kvótu zvýši najmenej o 15 % ročne.

Ak sa takýto výrobok v danom členskom štáte nevyrába, o stanovení primeranej kvóty rozhodne Komisia.

3. Na konci desiateho roku dosiahne každá kvóta najmenej 20 % vlastnej výroby.

4. Ak Komisia svojím rozhodnutím zistí, že počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov dovoz niektorého výrobku nedosahuje úroveň stanovenej kvóty, táto všeobecná kvóta sa nezohľadní pri výpočte celkovej hodnoty všeobecných kvót. V tomto prípade členský štát zruší kvótu na dovoz daného výrobku.

5. V prípade, že kvóty predstavujú viac ako 20 % vlastnej výroby daného výrobku, môže Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou znížiť minimálnu 10 % sadzbu stanovenú v odseku 1. Toto zníženie však nemôže ovplyvniť záväzok zvyšovať každoročne celkovú hodnotu všeobecných kvót o 20 %.

6. Členské štáty, ktoré pri vykonávaní rozhodnutí Rady Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu zo 14. januára 1955 prekročili svoje záväzky v stupni liberalizácie, sú oprávnené zobrať do úvahy hodnotu autonómne liberalizovaného dovozu pri výpočte celkového ročného 20 % zvýšenia stanoveného v odseku l. Tento výpočet sa najprv predloží na schválenie Komisii.

7. Komisia vydá smernice upravujúce postup a harmonogram na zrušenie vzájomných opatrení s rovnakým účinkom ako kvóty, ktoré existujú medzi členskými štátmi v čase, keď táto zmluva nadobudne platnosť.

8. Ak Komisia zistí, že uplatňovanie ustanovení tohto článku, najmä ustanovení, ktoré sa týkajú percentuálnych hodnôt, neumožňuje zabezpečiť postupné zrušenie kvót, ako je uvedené v článku 32 ods. 2, môže Rada na návrh Komisie v prvej etape jednomyseľným rozhodnutím a neskôr kvalifikovanou väčšinou zmeniť postup stanovený v tomto článku, najmä zvýšiť stanovené percentá.

Článok 34

1. Množstvové obmedzenia vývozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.

2. Členské štáty zrušia najneskôr do konca prvej etapy množstvové obmedzenia vývozu a opatrenia s rovnakým účinkom, ktoré existujú v čase, keď táto zmluva nadobudne platnosť.

Článok 35

Členské štáty vyhlasujú, že sú pripravené zrušiť množstvové obmedzenia dovozu a vývozu vo vzťahu k iným členským štátom rýchlejšie, ako je stanovené v predchádzajúcich článkoch, ak im to dovolí ich celková hospodárska situácia a situácia v príslušnom hospodárskom odvetví.

Komisia na tento účel vydá príslušným členským štátom odporúčania.

Článok 36

Ustanovenia článkov 30 až 34 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy alebo obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi.

Článok 37

1. Členské štáty postupne prispôsobia štátne monopoly obchodnej povahy tak, aby po uplynutí prechodného obdobia neexistovala diskriminácia medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov v podmienkach nákupu a odbytu tovaru.

Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na každý orgán, prostredníctvom ktorého členský štát právne alebo fakticky, priamo alebo nepriamo kontroluje, riadi alebo významne ovplyvňuje dovoz alebo vývoz medzi členskými štátmi. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na monopoly, ktoré štát zveril iným subjektom.

2. Členské štáty upustia od akéhokoľvek nového opatrenia, ktoré je v rozpore so zásadami stanovenými v odseku 1 alebo ktoré obmedzuje dosah článkov týkajúcich sa zrušenia ciel a množstvových obmedzení medzi členskými štátmi.

3. Harmonogram opatrení uvedených v odseku 1 sa prispôsobí vo vzťahu k rovnakým výrobkom odstraňovaniu množstvových obmedzení, ako je vymedzené v článkoch 30 až 34.

Ak niektorý výrobok podlieha štátnemu monopolu obchodnej povahy len v jednom alebo niekoľkých členských štátoch, Komisia môže povoliť ostatným členským štátom, aby si uplatnili ochranné opatrenia dovtedy, kým sa nedosiahne prispôsobenie stanovené v odseku 1. Podmienky a podrobnosti takýchto opatrení určí Komisia.

4. Ak v štátnom monopole obchodnej povahy platia pravidlá, ktoré majú uľahčiť odbyt alebo zvýšiť zhodnocovanie poľnohospodárskych výrobkov, pri uplatňovaní pravidiel stanovených v tomto článku by sa mali podniknúť vhodné opatrenia na zabezpečenie rovnocenných záruk zamestnanosti a životnej úrovne príslušných výrobcov, s prihliadnutím na možnosti prispôsobení a špecializácie, ktoré budú postupom času potrebné.

5. Povinnosti členských štátov sú záväzné, len pokiaľ sú zlučiteľné s existujúcimi medzinárodnými dohodami.

6. S účinnosťou od prvej etapy vydá Komisia odporúčania o spôsobe a harmonograme, podľa ktorých sa uskutoční prispôsobenie stanovené v tomto článku.

HLAVA II

Poľnohospodárstvo

Článok 38

1. Spoločný trh sa vzťahuje na poľnohospodárstvo a obchod s poľnohospodárskymi výrobkami. „Poľnohospodárske výrobky“ sú výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby a rybného hospodárstva, ako aj výrobky po prvotnom spracovaní, ktoré s týmito výrobkami bezprostredne súvisia.

2. Pokiaľ články 39 až 46 neustanovia inak, pravidlá stanovené na vytvorenie spoločného trhu sa vzťahujú aj na poľnohospodárske výrobky.

3. Výrobky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článkov 39 až 46, sú uvedené v prílohe II k tejto zmluve. Do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy však Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodne o tom, ktoré výrobky sa do tohto zoznamu doplnia.

4. Fungovanie a rozvoj spoločného trhu poľnohospodárskych výrobkov sprevádza zavádzanie spoločnej poľnohospodárskej politiky členských štátov.

Článok 39

1. Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je:

a) zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily,

b) zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve,

c) stabilizovať trhy,

d) zabezpečiť riadne zásobovanie,

e) zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

2. Pri vypracovávaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a osobitných metód na jej uplatňovanie treba prihliadať:

a) na zvláštnu povahu poľnohospodárskej činnosti vyplývajúcu zo sociálnej štruktúry poľnohospodárstva a zo štrukturálnych a prírodných rozdielov medzi rôznymi poľnohospodárskymi oblasťami,

b) na nevyhnutnosť postupného vykonávania príslušných zmien,

c) na skutočnosť, že poľnohospodárstvo predstavuje v členských štátoch odvetvie úzko späté s celým hospodárstvom.

Článok 40

1. Členské štáty postupne vypracujú spoločnú poľnohospodársku politiku počas prechodného obdobia a najneskôr do konca tohto obdobia ju začnú uplatňovať.

2. Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 39 sa zavedie spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov.

V závislosti od daných výrobkov sa táto organizácia uskutoční niektorou z nasledujúcich foriem:

a) spoločnými pravidlami hospodárskej súťaže,

b) povinnou koordináciou vnútroštátnych trhových systémov,

c) európskou organizáciou trhu.

3. Spoločná organizácia trhu podľa odseku 2 môže zahŕňať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov ustanovených

v článku 39, najmä reguláciu cien, pomoc výrobe a odbytu rôznych výrobkov, skladovanie a preklenovacie opatrenia a spoločné mechanizmy na stabilizáciu dovozu alebo vývozu.

Spoločná organizácia sa obmedzí na dosiahnutie cieľov vymedzených v článku 39 bez akejkoľvek diskriminácie medzi výrobcami alebo spotrebiteľmi v rámci spoločenstva.

Spoločná cenová politika vychádza zo spoločných kritérií a z jednotných metód výpočtu.

4. Aby spoločná organizácia uvedená v odseku 2 dosiahla stanovené ciele, môže sa vytvoriť jeden alebo viac poľnohospodárskych usmerňovacích a záručných fondov.

Článok 41

Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 39 možno v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky zaviesť tieto opatrenia:

a) usilovať sa o účinnú koordináciu v oblasti odborného vzdelávania, výskumu a šírenia poľnohospodárskych poznatkov; táto koordinácia môže zahŕňať spoločné financovanie projektov alebo orgánov,

b) prijať spoločné opatrenia na podporu spotreby niektorých výrobkov.

Článok 42

Ustanovenia kapitoly o pravidlách hospodárskej súťaže sa vzťahujú na výrobu a obchod s poľnohospodárskymi výrobkami len v rozsahu, aký určí Rada podľa článku 43 ods. 2 a 3 a v súlade so stanoveným postupom a so zreteľom na ciele uvedené v článku 39.

Rada môže najmä schváliť poskytovanie pomoci:

a) na ochranu podnikov znevýhodnených štrukturálnymi alebo prírodnými podmienkami,

b) v rámci programov hospodárskeho rozvoja.

Článok 43

1. Na stanovenie všeobecných smerov spoločnej poľnohospodárskej politiky zvolá Komisia hneď po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy konferenciu členských štátov, na ktorej sa porovnajú poľnohospodárske politiky členských štátov najmä tým, že sa zostaví bilancia zdrojov a potrieb členských štátov.

2. S prihliadnutím na výsledky konferencie uvedenej v odseku 1 predloží Komisia po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy návrhy na vypracovanie a vykonávanie spoločnej poľnohospodárskej politiky vrátane nahradenia vnútroštátnych organizácií trhu jednou z foriem spoločnej organizácie trhu uvedených v článku 40 ods. 2, ako aj na uskutočnenie opatrení presne vymedzených v tejto hlave.

Tieto návrhy zohľadnia vzájomnú závislosť poľnohospodárskych otázok uvedených v tejto hlave.

Na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením Rada v priebehu prvých dvoch etáp jednomyseľne, neskôr kvalifikovanou väčšinou vydá nariadenia, smernice alebo prijme rozhodnutia, pričom sa zachováva oprávnenie Rady dávať príslušné odporúčania.

3. Kvalifikovanou väčšinou v súlade s odsekom 2 môže Rada nahradiť vnútroštátne trhové organizácie spoločnou organizáciou stanovenou v článku 40 ods. 2, ak

a) spoločná organizácia poskytuje členským štátom, ktoré sú proti tomuto opatreniu a ktoré majú vlastnú organizáciu danej výroby, rovnaké záruky zamestnanosti a životnej úrovne príslušných výrobcov, a to s prihliadnutím na možnosti prispôsobenia a potrebné špecializácie,

b) spoločná organizácia trhu zabezpečí obchodu v rámci spoločenstva podmienky podobné tým, ktoré existujú na vnútroštátnom trhu.

4. Ak vznikne spoločná organizácia určitých surovín pred zavedením spoločnej organizácie trhu pre zodpovedajúce spracované výrobky, môžu sa suroviny použité pri spracovaní výrobkov určených na vývoz do tretích krajín doviezť z krajiny, ktorá nie je členom spoločenstva.

Článok 44

1. Ak by v dôsledku postupného odstraňovania ciel a množstvových obmedzení medzi členskými štátmi vznikli ceny, ktoré by mohli ohroziť ciele stanovené v článku 39, každý členský štát môže v prechodnom období nediskriminujúcim spôsobom namiesto kvót uplatniť pri určitých výrobkoch systém minimálnych cien v takej miere, aby to nebránilo zvyšovať objem obchodu podľa článku 45 ods. 2, pod hranicou ktorých možno dovozy

- dočasne zastaviť alebo znížiť, alebo

- podmieniť tým, že cena prevýši minimálnu cenu stanovenú pre daný výrobok.

V druhom prípade minimálne ceny clá nezahŕňajú.

2. Minimálne ceny nesmú spôsobiť zníženie obchodu, ktorý existuje medzi členskými štátmi v čase nadobudnutia platnosti tejto zmluvy, ani tvoriť prekážku postupnému rozširovaniu tohto obchodu. Minimálne ceny sa nesmú uplatniť tak, aby prekážali rozvoju prirodzenej preferencie medzi členskými štátmi.

3. Bezprostredne po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy Rada na návrh Komisie určí objektívne kritériá na vytvorenie systémov minimálnych cien a stanovenie týchto cien.

Tieto kritériá zohľadnia predovšetkým priemerné domáce výrobné náklady v členských štátoch, v ktorých sa uplatňujú minimálne ceny, situáciu jednotlivých podnikov vzhľadom na priemerné výrobné náklady, ako aj nutnosť podporovať postupné zdokonaľovanie poľnohospodárskej prevádzky, prispôsobovanie a špecializáciu, ktoré si vyžaduje spoločný trh.

Komisia ďalej navrhne postup na zmeny týchto kritérií, ktoré umožnia a urýchlia technický pokrok a postupne zblížia ceny v rámci spoločného trhu.

Tieto kritériá a postup na ich zmenu určí Rada jednomyseľným rozhodnutím do troch rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

4. Kým rozhodnutie Rady nenadobudne účinnosť, môžu si členské štáty stanoviť minimálne ceny za podmienky, že o tom vopred upovedomia Komisiu a ostatné členské štáty, aby im tak umožnili predložiť pripomienky.

Keď Rada prijme rozhodnutie, členské štáty stanovia minimálne ceny na základe vyššie uvedených kritérií.

Na návrh Komisie môže Rada kvalifikovanou väčšinou upravovať rozhodnutia prijaté členskými štátmi, ktoré nie sú v súlade s vyššie uvedenými kritériami.

5. Ak po začatí tretej etapy nie je možné stanoviť pre niektoré výrobky uvedené objektívne kritériá, Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie môže zmeniť minimálne ceny uplatňované na tieto výrobky.

6. Na konci prechodného obdobia sa zostaví prehľad stále platných minimálnych cien. Na návrh Komisie Rada väčšinou deviatich hlasov, v súlade s ustanovením o vážení hlasov v článku 148 ods. 2 prvej zarážke určí systém, ktorý sa uplatní v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Článok 45

1. Pokiaľ sa systém vnútroštátnej trhovej organizácie nenahradí niektorou z foriem spoločnej organizácie uvedených v článku 40 ods. 2, obchod s výrobkami vo vzťahu k jednotlivým členským štátom, ktoré

- majú dojednania zamerané na zabezpečenie odbytu vnútroštátnych výrobcov pre ich výrobky, a zároveň

- potrebujú dovoz,

sa rozvíja uzatváraním dlhodobých dohôd alebo zmlúv medzi dovážajúcimi a vyvážajúcimi členskými štátmi.

Tieto dohody alebo zmluvy smerujú k postupnému odstraňovaniu akejkoľvek diskriminácie pri uplatňovaní týchto ustanovení medzi rôznymi výrobcami v spoločenstve.

Takéto dohody alebo tieto zmluvy sa uzatvoria v priebehu prvej etapy, pričom sa prihliadne na princíp vzájomnosti.

2. Pokiaľ ide o množstvové ukazovatele, tieto dohody alebo zmluvy vychádzajú z priemerného objemu obchodu príslušných výrobkov medzi členskými štátmi za obdobie troch rokov predchádzajúcich nadobudnutiu platnosti tejto zmluvy a zabezpečujú rast objemu obchodu v medziach existujúcich požiadaviek s prihliadnutím na tradičné zameranie obchodu.

Pokiaľ ide o ceny, tieto dohody alebo zmluvy umožnia výrobcom odbyt dohodnutého množstva za ceny, ktoré sa postupne priblížia k cenám, ktoré sa platia domácim výrobcom na domácom trhu kupujúceho štátu.

Približovanie cien sa uskutoční čo najrovnomernejšie a ich vyrovnanie sa skončí najneskôr do konca prechodného obdobia.

Ceny medzi zúčastnenými stranami sa dohodnú v rámci smerníc vydaných Komisiou na účel vykonania predchádzajúcich pododsekov.

Ak sa prvá etapa predĺži, tieto dohody alebo zmluvy sa plnia v súlade s podmienkami uplatňovanými na konci štvrtého roku od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy, pričom záväzok zvyšovať množstvá a zbližovať ceny sa pozastaví až do prechodu do druhej etapy.

Členské štáty využijú všetky možnosti, aké im poskytujú ich právne predpisy, najmä v oblasti dovoznej politiky, aby zabezpečili uzavretie a plnenie týchto dohôd a zmlúv.

3. V prípade, že členské štáty potrebujú suroviny na výrobu výrobkov vyvážaných mimo spoločenstva, ktoré tam súťažia s výrobkom z tretích krajín, uvedené dohody a zmluvy nesmú prekážať dovozu surovín z tretích krajín, ktorý sa uskutočňuje na tento účel. Toto ustanovenie sa však neuplatní, ak Rada jednomyseľne rozhodne o vyplácaní čiastok na vyrovnanie rozdielu, o ktoré cena surovín dovážaných na tento účel na základe príslušných dohôd alebo zmlúv prevyšuje cenu rovnakých surovín na svetových trhoch.

Článok 46

Ak v niektorom členskom štáte podlieha určitý výrobok vnútroštátnej trhovej organizácii alebo vnútorným pravidlám s rovnakým účinkom, ktorý nepriaznivo ovplyvní konkurencieschopnosť podobnej výroby v inom členskom štáte, členské štáty si uplatnia vyrovnávací poplatok na dovoz týchto výrobkov z členského štátu, kde takáto organizácia alebo pravidlá existujú, za predpokladu, že tento štát nezaviedol vyrovnávací poplatok na vývoz.

Komisia stanoví výšku týchto poplatkov v takej miere, aby sa obnovila potrebná rovnováha. Môže poskytnúť oprávnenie aj na prijatie iných opatrení a sama určiť ich podmienky a podrobnosti.

Článok 47

Pokiaľ ide o funkcie, ktoré má podľa tejto hlavy vykonávať Hospodársky a sociálny výbor, jeho poľnohospodárska sekcia je Komisii k dispozícii pri príprave rokovaní výboru v súlade s ustanoveniami článkov 197 a 198.

HLAVA III

Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu

KAPITOLA 1

PRACOVNÍCI

Článok 48

1. Najneskôr do konca prechodného obdobia sa zabezpečí voľný pohyb pracovníkov v rámci spoločenstva.

2. Voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky.

3. S výnimkou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a ochranou verejného zdravia majú pracovníci právo

a) uchádzať sa o skutočne ponúkané pracovné miesta,

b) voľne sa na ten účel pohybovať na území členských štátov,

c) na pobyt v niektorom z členských štátov s cieľom zamestnať sa v súlade s ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych aktov, ktorými sa upravuje zamestnávanie vlastných štátnych príslušníkov tohto štátu,

d) po ukončení zamestnania zostať na území členského štátu za podmienok ustanovených vo vykonávacích nariadeniach, ktoré stanoví Komisia.

4. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na zamestnávanie v štátnej službe alebo verejnej službe.

Článok 49

Bezprostredne po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy Rada na návrh Komisie po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom vydá smernice alebo nariadenia o opatreniach na to, aby sa postupne zabezpečil voľný pohyb pracovníkov, ako to vymedzuje článok 48, a to najmä

a) zabezpečením úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi službami zamestnanosti,

b) systematickým a postupným odstraňovaním takých správnych postupov a praktík a stanovených lehôt na prístup k zamestnaniu, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov alebo z predchádzajúcich dohôd medzi členskými štátmi, dodržiavanie ktorých by bolo prekážkou liberalizácie pohybu pracovníkov,

c) systematickým a postupným odstraňovaním všetkých lehôt a iných obmedzení ustanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v predchádzajúcich dohodách medzi členskými štátmi, ktoré vytvárajú pracovníkom iných členských štátov iné podmienky na slobodný výber zamestnania ako pre vlastných pracovníkov,

d) vytvorením vhodného mechanizmu, ktorý by umožnil prepojenie medzi ponukou pracovných miest a dopytom po nich a uľahčil vyrovnanie ponuky a dopytu na trhu práce tak, aby sa predišlo vážnejšiemu ohrozeniu životnej úrovne a zamestnanosti v rôznych regiónoch a priemyselných odvetviach.

Článok 50

V rámci spoločného programu členské štáty podporia výmenu mladých pracovníkov.

Článok 51

Na návrh Komisie Rada jednomyseľne prijme také opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov; s týmto cieľom prijme dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom a na nich závislým osobám zabezpečia

a) započítanie celého obdobia vzniku a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky tak, ako prichádzajú do úvahy podľa zákonov príslušných krajín,

b) vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

KAPITOLA 2

PRÁVO USADIŤ SA

Článok 52

V rámci nasledujúcich ustanovení sa v priebehu prechodného obdobia postupne odstránia obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu usadiť sa na území iného členského štátu. Postupne sa zrušia aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu.

Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle článku 58 ods. 2, za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu neustanovujú inak.

Článok 53

Členské štáty nezavedú na svojom území nové obmedzenia práva usadiť sa, ktoré sa vzťahujú na štátnych príslušníkov iných členských štátov na svojom území, pokiaľ to táto zmluva neustanoví inak.

Článok 54

1. Pred skončením prvej etapy na návrh Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a so Zhromaždením Rada pripraví a jednomyseľne prijme všeobecný program odstraňovania existujúcich obmedzení slobody usadiť sa v rámci spoločenstva. Komisia predloží svoj návrh Rade v priebehu prvých dvoch rokov prvej etapy.

Program ustanoví všeobecné podmienky pre všetky druhy činnosti na dosiahnutie slobody usadiť sa, a najmä etapy jej zavedenia.

2. Na vykonávanie všeobecného programu alebo pri neexistencii takého programu Rada prijme jednomyseľne až do konca prvej etapy a kvalifikovanou väčšinou po jej skončení, na návrh Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Zhromaždením smernice na dosiahnutie príslušnej etapy slobody usadiť sa v určitej činnosti.

3. Rada a Komisia si plnia povinnosti, ktoré im vyplývajú z predchádzajúcich ustanovení, a to najmä:

a) prioritne riešia spravidla tie odbory činnosti, pri ktorých sloboda usadiť sa výrazne prispieva k rozvoju výroby a obchodu,

b) zabezpečujú úzku spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov, aby zistili konkrétnu situáciu v daných činnostiach v rámci spoločenstva,

c) zrušia také správne postupy a praktiky, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov alebo predchádzajúcich dohôd medzi členskými štátmi, dodržiavanie ktorých tvorí prekážku slobody usadiť sa,

d) zaručia pracovníkom jedného členského štátu zamestnaným na území iného členského štátu, aby mohli na tomto území zotrvať a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak spĺňajú podmienky, ktoré by museli v tomto štáte splniť v čase, keď zamýšľali začať vykonávanie tejto činnosti,

e) umožnia štátnym príslušníkom jedného členského štátu nadobúdať a užívať nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území iného členského štátu, pokiaľ to nie je v rozpore so zásadami uvedenými v článku 39 ods. 2,

f) postupne odstraňujú obmedzenia slobody usadiť sa vo všetkých odboroch činnosti, ktoré prichádzajú do úvahy vzhľadom na podmienky zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností na území niektorého členského štátu, ako aj na podmienky upravujúce vstup pracovníkov materského podniku do riadiacich alebo dozorných orgánov ich obchodných zastúpení, organizačných zložiek alebo dcérskych spoločností,

g) v potrebnej miere koordinujú ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb, ako sa to vyžaduje v členských štátoch od spoločností v zmysle článku 58 ods. 2 s cieľom zabezpečiť rovnocenné záruky v celom spoločenstve,

h) zabezpečujú, aby sa podmienky usadenia nenarušili pomocou poskytovanou členskými štátmi.

Článok 55

Ustanovenia tejto kapitoly sa v členských štátoch nevzťahujú na činnosti, ktoré v tomto štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom štátnej moci.

Rada môže na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou hlasov stanoviť, že ustanovenia tejto kapitoly sa na určité činnosti nevzťahujú.

Článok 56

1. Ustanovenia tejto kapitoly a opatrenia z nich vyplývajúce rešpektujú ustanovenia stanovené zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym aktom osobitne upravujúce postavenie cudzích štátnych príslušníkov z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia.

2. Pred uplynutím prechodného obdobia Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením vydá smernice na koordináciu vyššie uvedených ustanovení zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym aktom. Po ukončení druhej etapy Rada, kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie, vydá smernice na koordináciu právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov.

Článok 57

1. S cieľom uľahčiť vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti osôb Rada na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením, jednomyseľne až do konca prvej etapy a kvalifikovanou väčšinou po jej skončení, vydá smernice na vzájomné uznanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o kvalifikácii.

2. S rovnakým cieľom vydá Rada pred uplynutím prechodného obdobia smernice na koordináciu ustanovení upravených

v členských štátoch zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym aktom vzťahujúcimi sa na začatie a vykonávanie činností samostatne zárobkovo činných osôb. Jednomyseľnosť sa vyžaduje v prípadoch, ktoré sú predmetom právnych predpisov aspoň v jednom členskom štáte, a rovnako pri opatreniach, ktoré sa týkajú ochrany vkladov, najmä pri udeľovaní úverov

a výkone bankových povolaní a v spojení s podmienkami výkonu lekárskych, súvisiacich a farmaceutických povolaní v rôznych členských štátoch. V ostatných prípadoch Rada rozhoduje jednomyseľne až do konca prvej etapy a kvalifikovanou väčšinou po jej skončení.

3. Pri lekárskom povolaní, zdravotníckych povolaniach a povolaní lekárnika postupné zrušenie obmedzení závisí od koordinácie podmienok na výkon povolania v jednotlivých členských štátoch.

Článok 58

So spoločnosťami, založenými podľa zákonov členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v spoločenstve, sa na účel tejto kapitoly zaobchádza rovnako ako s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov.

Spoločnosťami sa rozumejú spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva vrátane družstiev a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových spoločností.

KAPITOLA 3

SLUŽBY

Článok 59

V rámci nasledujúcich ustanovení sa v prechodnom období postupne zrušia obmedzenia slobody poskytovať služby v spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte spoločenstva ako príjemcovia služieb.

Na návrh Komisie môže Rada jednomyseľne rozšíriť platnosť týchto ustanovení aj pre štátnych príslušníkov tretích štátov, ktorí poskytujú služby a sú usadení v rámci spoločenstva.

Článok 60

V zmysle tejto zmluvy sa za služby považujú plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich neupravujú ustanovenia

o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb.

Služby zahŕňajú najmä

a) činnosti priemyselnej povahy,

b) činnosti obchodnej povahy,

c) činnosti remeselnej povahy,

d) činnosti v oblasti slobodných povolaní.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia kapitoly o práve usadiť sa, poskytovateľ služieb môže dočasne vykonávať svoju činnosť v štáte, v ktorom sa služba poskytuje za rovnakých podmienok, aké tento štát ukladá svojim vlastným štátnym príslušníkom.

Článok 61

1. Slobodu poskytovať služby v oblasti dopravy upravujú ustanovenia hlavy o doprave.

2. Liberalizácia bankových a poisťovacích služieb spojená s voľným pohybom kapitálu sa uskutoční v súlade s postupnou liberalizáciou pohybu kapitálu.

Článok 62

Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, členské štáty nezavedú nové obmedzenia slobody poskytovať služby, ktorá sa dosiahla už v čase nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

Článok 63

1. Pred uplynutím prvej etapy Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a so Zhromaždením pripraví všeobecný program na zrušenie existujúcich obmedzení slobody poskytovania služieb v rámci spoločenstva. Komisia predloží Rade návrh tohto programu v priebehu prvých dvoch rokov prvej etapy.

Program stanoví všeobecné podmienky a etapy liberalizácie pre každý typ služieb.

2. Na uskutočňovanie tohto všeobecného programu alebo pri neexistencii takého programu Rada na návrh Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a so Zhromaždením vydá smernice na dosiahnutie určitej etapy liberalizácie určitého typu služieb, a to do konca prvej etapy jednomyseľne a neskôr kvalifikovanou väčšinou hlasov.

3. Návrhy a rozhodnutia vymedzené v odsekoch 1 a 2 sa spravidla prednostne týkajú služieb, ktoré majú priamy vplyv na výrobné náklady alebo liberalizácia ktorých prispieva k podpore obchodu s tovarmi.

Článok 64

Členské štáty vyhlasujú, že sú pripravené uskutočniť liberalizáciu služieb vo väčšom rozsahu, ako vyžadujú smernice vydané v zmysle článku 63 ods. 2, ak im to dovolí celková hospodárska situácia a situácia v príslušnom hospodárskom odvetví.

Na ten účel Komisia vydá príslušným členským štátom odporúčania.

Článok 65

Kým sa nezrušia obmedzenia slobody poskytovať služby, platia v každom členskom štáte pre všetkých poskytovateľov služieb bez rozdielu štátnej príslušnosti a bydliska ustanovenia článku 59 ods. 1.

Článok 66

Ustanovenia článkov 55 až 58 sa použijú pre otázky upravené touto kapitolou.

KAPITOLA 4

KAPITÁL

Článok 67

1. Počas prechodného obdobia a v rozsahu potrebnom na zabezpečenie riadneho fungovania spoločného trhu členské štáty medzi sebou postupne zrušia obmedzenia voľného pohybu kapitálu osôb s bydliskom v členských štátoch, ako aj akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti alebo bydliska strán, alebo miesta, kde sa tento kapitál investuje.

2. Bežné platby spojené s pohybom kapitálu medzi členskými štátmi sa oslobodia od všetkých obmedzení najneskôr do konca prvej etapy.

Článok 68

1. Vo veciach upravených touto kapitolou členské štáty čo najliberálnejšie poskytnú devízové povolenia v prípade potreby aj po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy.

2. Ak členský štát uplatňuje na liberalizovaný pohyb kapitálu v zmysle ustanovení tejto kapitoly vnútroštátne pravidlá, ktoré upravujú kapitálový trh a úverový systém, koná tak bez akejkoľvek diskriminácie.

3. Pôžičky na priame alebo nepriame financovanie členského štátu alebo jeho regionálnych či miestnych orgánov sa poskytnú alebo pridelia iným členským štátom, len ak sa na tom príslušné štáty dohodnú. Toto ustanovenie nevylučuje uplatnenie článku 22 Protokolu o Štatúte Európskej investičnej banky.

Článok 69

Rada na návrh Komisie, ktorá sa na ten účel poradí s Menovým výborom ustanoveným podľa článku 105, vydá potrebné smernice na postupné vykonávanie ustanovení článku 67, a to v prvých dvoch etapách jednomyseľne a neskôr kvalifikovanou väčšinou.

Článok 70

1. Komisia navrhne Rade opatrenia na postupnú koordináciu devízových politík členských štátov v oblasti pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Rada na ten účel jednomyseľne prijme smernice. Vyvinie úsilie na dosiahnutie liberalizácie čo najvyššieho stupňa.

2. Ak opatrenia prijaté v súlade s odsekom 1 neumožnia odstrániť rozdiely v devízových predpisoch členských štátov a v dôsledku takých rozdielov by mohli osoby s bydliskom v jednom z členských štátov využiť voľnejší prevod v rámci spoločenstva podľa článku 67 a tým obísť predpisy niektorého z členských štátov v oblasti pohybu kapitálu do tretích krajín, resp. z tretích krajín, môže tento členský štát po porade s inými členskými štátmi a Komisiou prijať vhodné opatrenia na prekonanie týchto ťažkostí.

Ak Rada zistí, že tieto opatrenia obmedzujú voľný pohyb kapitálu v rámci spoločenstva vo väčšej miere, ako treba na prekonanie týchto ťažkostí, môže na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, že príslušný štát musí tieto opatrenia zmeniť alebo zrušiť.

Článok 71

Členské štáty vyvinú úsilie, aby sa vyhli zavádzaniu nových devízových obmedzení v oblasti pohybu kapitálu a bežných platieb v súvislosti s pohybom kapitálu v spoločenstve a aby existujúce predpisy nesprísňovali.

Členské štáty vyhlasujú, že sú pripravené prijať opatrenia nad rámec liberalizácie pohybu kapitálu vymedzený v predchádzajúcich článkoch, ak im to umožní hospodárska situácia, a najmä stav platobnej bilancie.

Komisia môže po porade s Menovým výborom vydať v tejto veci členským štátom odporúčania.

Článok 72

Členské štáty informujú Komisiu o všetkých pohyboch kapitálu do tretích krajín a z tretích krajín, ktoré sú im známe. Komisia môže členským štátom poskytnúť stanoviská, ktoré v tejto veci považuje za vhodné.

Článok 73

1. Ak sa v dôsledku pohybov kapitálu naruší fungovanie kapitálového trhu v niektorom členskom štáte, Komisia po porade s Menovým výborom povolí tomuto štátu, aby prijal ochranné opatrenia v oblasti pohybu kapitálu, pričom podmienky a podrobnosti určí Komisia.

Rada môže kvalifikovanou väčšinou odvolať toto povolenie alebo zmeniť jeho podmienky a podrobnosti.

2. Členský štát, ktorý sa ocitne v ťažkostiach, môže z dôvodov utajenia alebo naliehavosti, ak je to nevyhnutné, prijať uvedené opatrenia aj z vlastného podnetu. Komisia a ostatné členské štáty musia byť o takých opatreniach informované najneskôr do doby, keď nadobudnú platnosť. V takom prípade môže Komisia po porade s Menovým výborom prijať rozhodnutie, že príslušný štát je povinný tieto opatrenia zmeniť alebo zrušiť.

HLAVA IV

Doprava

Článok 74

V tejto hlave sledujú členské štáty ciele tejto zmluvy v rámci spoločnej dopravnej politiky.

Článok 75

1. S cieľom vykonať článok 74 a so zreteľom na osobitnú povahu dopravy Rada, na návrh Komisie a po porade

s Hospodárskym a sociálnym výborom a Zhromaždením jednomyseľne až do konca druhej etapy a kvalifikovanou väčšinou po jej skončení, rozhodne o prijatí

a) spoločných pravidiel medzinárodnej dopravy do členského štátu alebo z členského štátu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov,

b) podmienok, za ktorých môže prepravca, ktorý nemá sídlo na území členského štátu, v tomto členskom štáte uskutočňovať dopravu,

c) ďalších potrebných opatrení.

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa ustanovia v priebehu prechodného obdobia.

3. Odlišne od postupu ustanoveného v odseku 1 Rada jednomyseľne ustanoví pravidlá týkajúce sa zásad systému riadenia dopravy, ktorých uplatnenie by mohlo vážne ovplyvniť životnú úroveň, zamestnanosť a prevádzku dopravných zariadení niektorých oblastí. Pritom zohľadní nevyhnutnosť prispôsobiť sa hospodárskemu vývoju dosiahnutému v dôsledku utvorenia spoločného trhu.

Článok 76

Do stanovenia pravidiel uvedených v článku 75 ods. 1 žiaden členský štát nesmie bez jednomyseľného súhlasu Rady upravovať predpisy platné v tejto oblasti v čase nadobudnutia platnosti tejto zmluvy tak, aby v porovnaní s domácimi dopravcami priamo alebo nepriamo znevýhodňoval dopravcov z iných členských štátov.

Článok 77

Pomoc je s touto zmluvou zlučiteľná, ak slúži na koordináciu dopravy alebo tvorí náhrady za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospešnou službou.

Článok 78

Všetky opatrenia prijaté v rámci tejto zmluvy v oblasti cien a podmienok dopravy prihliadajú na hospodársku situáciu dopravcov.

Článok 79

1. Diskriminácia v doprave v rámci spoločenstva formou rozdielnych cien a podmienok na dopravu rovnakého tovaru po rovnakých dopravných trasách a v závislosti od krajiny pôvodu alebo miesta určenia tohto tovaru sa zruší najneskôr do konca druhej etapy.

2. Odsek 1 nebráni Rade, aby podľa článku 75 ods. 1 prijala ďalšie opatrenia.

3. Do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom vydá pravidlá na vykonávanie ustanovení odseku 1.

Rada môže stanoviť najmä opatrenia potrebné na to, aby orgány spoločenstva mohli v súlade s pravidlom ustanoveným v odseku 1 zabezpečiť plné výhody tým, ktorým prináležia.

4. Komisia preskúma z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorého členského štátu všetky prípady diskriminácie podľa odseku 1 a po porade s príslušným členským štátom prijme potrebné rozhodnutia v súlade s ustanovením odseku 3.

Článok 80

1. Od začatia druhej etapy sa pri doprave v rámci spoločenstva zakazuje členským štátom uplatňovať ceny a podmienky, ktoré zahŕňajú akúkoľvek podporu alebo ochranu v záujme jedného alebo viacerých podnikov alebo priemyselných odvetví, pokiaľ to Komisia nepovolí.

2. Komisia preskúma z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorého členského štátu ceny a podmienky uvedené v odseku 1 a prihliadne na jednej strane najmä na požiadavky príslušnej regionálnej hospodárskej politiky, na potreby nerozvinutých oblastí a na problémy v oblastiach vážne ovplyvnených politickými okolnosťami a na druhej strane na účinok týchto cien a podmienok na hospodársku súťaž medzi rôznymi druhmi dopravy.

Po porade s každým príslušným členským štátom vydá Komisia potrebné rozhodnutia.

3. Zákaz uvedený v odseku 1 sa nevzťahuje na sadzby zavedené na udržanie podmienok hospodárskej súťaže.

Článok 81

Clá alebo poplatky účtované dopravcom k dopravnej cene v súvislosti s prechodom hraníc nesmú presiahnuť rozumnú mieru stanovenú s prihliadnutím na skutočne vynaložené náklady.

Členské štáty sa usilujú tieto náklady postupne znižovať.

Komisia môže pri uplatňovaní tohto článku dávať členským štátom odporúčania.

Článok 82

Ustanovenia tejto hlavy nebránia Spolkovej republike Nemecko prijať opatrenia, pokiaľ sú nevyhnutné na vyrovnanie hospodárskych nevýhod, ktoré vznikli hospodárstvu niektorých oblastí Spolkovej republiky Nemecko postihnutých rozdelením.

Článok 83

Pri Komisii sa zriaďuje Poradný výbor zložený z odborníkov, ktorých vymenujú vlády členských štátov. Komisia sa v prípade potreby poradí s výborom o záležitostiach v oblasti dopravy bez toho, aby boli dotknuté právomoci sekcie dopravy Hospodárskeho a sociálneho výboru.

Článok 84

1. Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na železničnú dopravu, cestnú dopravu a vnútrozemskú vodnú dopravu.

2. Rada môže jednomyseľne rozhodnúť o tom, či, do akej miery a akým postupom možno stanoviť vhodné pravidlá pre námornú a leteckú dopravu.

TRETIA ČASŤ

POLITIKA SPOLOČENSTVA

HLAVA I

Spoločné pravidlá

KAPITOLA 1

PRAVIDLÁ HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Oddiel 1

PRAVIDLÁ UPLATŇOVANÉ NA PODNIKY

Článok 85

1. Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom: všetky dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu, najmä tie, ktoré

a) priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny, alebo iné obchodné podmienky,

b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície,

c) rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania,

d) uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným partnerom, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú,

e) podmieňujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

2. Všetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podľa tohto článku sú automaticky neplatné.

3. Ustanovenia odseku 1 sa však neuplatnia na

- dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikateľmi,

- rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí združení podnikateľov,

- zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov,

ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré

a) neukladajú príslušným podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, a

b) neumožňujú týmto podnikateľom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov.

Článok 86

Akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na spoločnom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi členskými štátmi.

Také zneužívanie môže zahŕňať najmä

a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien, alebo iných obchodných podmienok,

b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov,

c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú,

d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

Článok 87

1. Do troch rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy Rada na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením jednomyseľne prijme príslušné nariadenia alebo smernice na vykonávanie zásad stanovených v článkoch 85 a 86.

Ak sa tieto opatrenia neprijmú v uvedenej lehote, stanoví ich Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením.

2. Nariadenia alebo smernice uvedené v odseku 1 sa prijmú najmä so zámerom

a) zaručiť dodržiavanie zákazov uvedených v článku 85 ods. 1 a článku 86 stanovením pokút a opakovaného ukladania pokút,

b) stanoviť podrobné pravidlá uplatňovania článku 85 ods. 3 s prihliadnutím na nevyhnutnosť zabezpečiť účinný dozor pri čo najjednoduchšej správnej kontrole,

c) ak je to potrebné, vymedziť rozsah uplatňovania ustanovení článkov 85 a 86 v jednotlivých hospodárskych odvetviach,

d) vymedziť príslušné úlohy Komisie a Súdneho dvora pri uplatňovaní ustanovení uvedených v tomto odseku,

e) vymedziť vzťah medzi vnútroštátnymi zákonmi a ustanoveniami tohto oddielu alebo prijatými podľa tohto článku.

Článok 88

Do nadobudnutia účinnosti opatrení vydaných podľa článku 87 rozhodujú orgány členských štátov o prípustnosti dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov, ako aj o zneužívaní dominantného postavenia na spoločnom trhu v súlade s právom príslušného členského štátu a s ustanoveniami článku 85, najmä odseku 3 a článku 86.

Článok 89

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 88, Komisia zabezpečí, ihneď ako sa ujme výkonu svojej funkcie, uplatňovanie zásad uvedených v článkoch 85 a 86. Na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu a v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré im poskytnú pomoc, Komisia prešetrí každý prípad podozrenia z porušenia týchto zásad. Ak zistí, že k porušeniu došlo, navrhne vhodné opatrenia na jeho odstránenie.

2. Ak porušovanie zásad naďalej pokračuje, Komisia to uvedie v rozhodnutí s odôvodnením. Komisia môže svoje rozhodnutie zverejniť a zmocniť členské štáty, aby prijali opatrenia na nápravu situácie na základe podmienok a podrobností, ktoré stanoví.

Článok 90

1. V prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým členské štáty priznávajú osobitné alebo výlučné práva, tieto štáty neustanovia ani neponechajú účinnými opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami tejto zmluvy, najmä s pravidlami uvedenými v článkoch 7 a 85 až 94.

2. Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami spoločenstva.

3. Komisia zabezpečí uplatňovanie ustanovení tohto článku a v prípade potreby vydá členským štátom príslušné smernice alebo rozhodnutia.

Oddiel 2

DUMPING

Článok 91

1. Ak v priebehu prechodného obdobia na žiadosť členského štátu alebo inej dotknutej strany Komisia zistí, že na spoločnom trhu dochádza k dumpingovým postupom, odporučí ich pôvodcovi alebo pôvodcom, aby ich ukončili.

Ak tieto postupy naďalej pokračujú, Komisia povolí poškodenému členskému štátu, aby prijal ochranné opatrenia, ktorých podmienky a podrobnosti stanoví Komisia.

2. Hneď po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy sa môžu výrobky, ktoré pochádzajú z niektorého členského štátu, alebo sú v niektorom členskom štáte vo voľnom obehu, a ktoré boli vyvezené do iného členského štátu, doviezť späť do štátu svojho pôvodu bez cla, množstvových obmedzení či opatrení s rovnakým účinkom. Komisia stanoví potrebné pravidlá na vykonanie tohto odseku.

Oddiel 3

POMOC POSKYTOVANÁ ŠTÁTMI

Článok 92

1. Ak táto zmluva neustanovuje inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

2. So spoločným trhom je zlučiteľná

a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov,

b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami,

c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskej nevýhody spôsobenej týmto rozdelením.

3. Za zlučiteľné so spoločným trhom možno považovať

a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou,

b) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu,

c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Pomoc pri výstavbe lodí, poskytovaná k l. januáru 1957, ak kompenzuje iba chýbajúcu colnú ochranu, sa však postupne zníži za rovnakých podmienok, ktoré platia pre odstraňovanie ciel podľa ustanovení tejto zmluvy, ktoré sa týkajú spoločnej obchodnej politiky voči tretím krajinám,

d) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie.

Článok 93

1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomocí poskytovaných v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spoločného trhu.

2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 92, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví.

Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 169 a 170, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru.

Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 92 alebo nariadení uvedených v článku 94 považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že také rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti Rade sa toto konanie pozastavuje až do vyjadrenia Rady.

Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia.

3. Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 92, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.

Článok 94

Na návrh Komisie môže Rada kvalifikovanou väčšinou vydať nariadenia na vykonanie článkov 92 a 93, najmä stanoviť podmienky vykonania článku 93 ods. 3, ako aj uviesť druhy pomoci, ktoré sú vyňaté z tohto konania.

KAPITOLA 2

DAŇOVÉ USTANOVENIA

Článok 95

Žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky.

Ďalej žiaden členský štát nezdaní výrobky iných členských štátov nijakou vnútroštátnou daňou, ktorá nepriamo ochraňuje iné výrobky.

Členské štáty najneskôr do začatia druhej etapy zrušia alebo upravia všetky ustanovenia platné v čase, keď táto zmluva nadobudne platnosť, ktoré sú v rozpore s predchádzajúcimi pravidlami.

Článok 96

Navrátenie vnútroštátnych daní pri výrobkoch vyvážaných na územie niektorého členského štátu nepresiahne vnútroštátne dane, ktoré sa im priamo či nepriamo ukladajú.

Článok 97

Členské štáty, ktoré vyberajú daň z obratu vypočítanú podľa kumulatívneho systému v niekoľkých etapách, môžu pri vnútroštátnych daniach ukladaných na dovážané výrobky alebo v prípade vrátení poskytovaných na dovážané výrobky stanoviť priemerné sadzby pre určité výrobky alebo skupiny výrobkov za predpokladu, že sa neporušia zásady stanovené v článkoch 95 a 96.

Ak priemerné sadzby stanovené členským štátom nie sú v súlade s predchádzajúcimi zásadami, Komisia vydá potrebné smernice alebo rozhodnutia určené tomuto štátu.

Článok 98

S výnimkou dane z obratu, spotrebnej dane a iných foriem nepriamych daní sa pri vývoze výrobkov do iných členských štátov poskytuje zľava a vrátenie, pri dovoze z členských štátov sa poskytujú vyrovnávacie poplatky, len ak pripravované opatrenie predtým na obmedzené obdobie schváli Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie.

Článok 99

V záujme spoločného trhu Rada zváži spôsob zosúlaďovania právnych predpisov, ktoré sa týkajú dane z obratu, spotrebných daní a iných foriem nepriamych daní vrátane vyrovnávacích opatrení uplatniteľných v obchode medzi členskými štátmi.

Komisia predloží návrhy Rade, ktorá rozhoduje jednomyseľne, bez toho, aby boli dotknuté články 100 a 101.

KAPITOLA 3

APROXIMÁCIA PRÁVA

Článok 100

Rada na návrh Komisie jednomyseľne vydá smernice na aproximáciu tých zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie spoločného trhu.

V prípade, ak by vykonanie smerníc v jednom alebo vo viacerých členských štátoch znamenalo zmenu právnych predpisov, uskutočnia sa porady so Zhromaždením a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Článok 101

Ak Komisia zistí, že rozdiely medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov narúšajú podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu a že je ich potrebné odstrániť, poradí sa s príslušnými členskými štátmi.

Ak také porady nepovedú k dohode, ktorá by toto narušenie odstránila, Rada na návrh Komisie vydá potrebné smernice v prvej etape jednomyseľne a neskôr kvalifikovanou väčšinou. Komisia a Rada môžu prijať aj iné vhodné opatrenia ustanovené v zmluve.

Článok 102

1. Ak sa možno odôvodnene obávať, že prijatie alebo zmena ustanovení zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia spôsobí narušenie v zmysle článku 101, členský štát, ktorý ich chce prijať alebo zmeniť, sa poradí s Komisiou. Po porade s členskými štátmi Komisia odporučí príslušným štátom vhodné opatrenia na zamedzenie narušenia.

2. Ak sa štát, ktorý má zámer prijať alebo zmeniť ustanovenia, nepodriadi odporúčaniu Komisie, nemožno vyžadovať, aby ostatné členské štáty zmenili v zmysle článku 101 svoje vlastné ustanovenia na odstránenie tohto porušenia. Ak členský štát, ktorý nesplnil odporúčanie Komisie a narušením spôsobí škodu len sebe, nepoužije sa ustanovenie článku 101.

HLAVA II

HOSPODÁRSKA POLITIKA

KAPITOLA 1

POLITIKA KONJUNKTÚRY

Článok 103

1. Členské štáty považujú svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu. Radia sa medzi sebou a s Komisiou o opatreniach, ktoré je potrebné prijať podľa okolností.

2. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ostatné postupy ustanovené v zmluve, Rada na návrh Komisie jednomyseľne prijme rozhodnutie primerané hospodárskej situácii.

3. Rada prijme kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie smernice, ak je to potrebné, na zabezpečenie účinkov opatrení, o ktorých rozhodla podľa odseku 2.

4. Postupy ustanovené v tomto článku sa tiež uplatnia v prípade ťažkostí vzniknutých pri zásobovaní určitými výrobkami.

KAPITOLA 2

PLATOBNÁ ROVNOVÁHA

Článok 104

Každý členský štát vykonáva hospodársku politiku potrebnú na zabezpečenie rovnováhy svojej celkovej platobnej bilancie a udržiava dôveru vo vlastnú menu, počas zabezpečovania vysokej úrovne zamestnanosti a stabilnej úrovne cien.

Článok 105

1. Na dosiahnutie cieľov ustanovených v článku 104 členské štáty koordinujú svoje hospodárske politiky. Na ten účel budú spolupracovať medzi príslušnými odbormi štátnej správy a medzi svojimi centrálnymi bankami.

Komisia predloží Rade odporúčania na dosiahnutie tejto spolupráce.

2. Na podporu koordinácie politík členských štátov v menovej oblasti, v rozsahu potrebnom na fungovanie spoločného trhu sa týmto zriaďuje Menový výbor s poradnou funkciou.

Má nasledujúce úlohy:

- sledovať menovú a finančnú situáciu členských štátov a spoločenstva, ako aj všeobecný platobný styk členských štátov a pravidelne o tom podávať správu Rade a Komisii,

- vydávať stanoviská na žiadosť Rady, Komisie alebo z vlastného podnetu a predkladať ich týmto orgánom.

Členské štáty a Komisia menujú do Menového výboru po dvoch členoch.

Článok 106

1. Každý členský štát sa zaväzuje povoliť všetky platby v príslušnej mene členského štátu, v ktorej má bydlisko alebo sídlo veriteľ alebo dlžník, spojené s pohybom tovaru, služieb alebo kapitálu a všetky prevody kapitálu a pracovných odmien v tom rozsahu, aby sa voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb medzi členskými štátmi liberalizoval v zmysle tejto zmluvy.

Členské štáty vyhlasujú svoju ochotu zaviazať sa liberalizovať platby nad rámec rozsahu stanoveného v predchádzajúcom odseku, pokiaľ im to ich hospodárska situácia vo všeobecnosti, a najmä stav platobnej bilancie dovolí.

2. Do tej miery, v akej je voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu obmedzený len platobnými obmedzeniami s tým spojenými, tieto obmedzenia budú postupne zrušené po vykonaní nevyhnutných zmien, uplatňovaním ustanovení kapitol, ktoré sa týkajú zrušenia množstvových obmedzení s cieľom liberalizácie služieb a voľného pohybu kapitálu.

3. Členské štáty sa zaväzujú, že medzi sebou nezavedú nové obmedzenia prevodov súvisiacich so skrytými obchodnými transakciami uvedenými v prílohe III tejto zmluvy.

Postupné odstraňovanie existujúcich obmedzení sa uskutoční v súlade s ustanoveniami článkov 63 až 65, ak to nevyplýva z ustanovení odsekov 1 a 2 alebo z iných ustanovení tejto kapitoly.

4. V prípade potreby sa členské štáty navzájom poradia o opatreniach, ktoré sú nevyhnutné, aby sa mohli uskutočniť platby a prevody uvedené v tomto článku; tieto opatrenia musia rešpektovať dosiahnutie cieľov, ako ich ustanovuje táto zmluva.

Článok 107

1. Každý členský štát považuje svoju politiku menového kurzu za vec spoločného záujmu.

2. Ak členský štát vykoná zmenu menového kurzu, ktorá je v nesúlade s cieľmi stanovenými v článku 104 a ktorá vážne naruší podmienky hospodárskej súťaže, Komisia môže, po porade s Menovým výborom, oprávniť iný členský štát prijať na prísne obmedzené obdobie nevyhnutné opatrenia, ktorých podmienky a podrobnosti určí, na zamedzenie následkov takej zmeny.

Článok 108

1. Ak sa členský štát ocitne v ťažkostiach alebo mu hrozia ťažkosti, ktoré sa týkajú platobnej bilancie alebo sú výsledkom celkovej nerovnováhy v platobnej bilancii, alebo sú výsledkom slabej likvidity meny, a ak také ťažkosti môžu obzvlášť ohroziť fungovanie spoločného trhu alebo postupného zavádzania spoločnej obchodnej politiky, Komisia bezprostredne preskúma postavenie uvedeného štátu a postup, využijúc všetky dosiahnuteľné prostriedky, ktorý štát prijal alebo môže prijať v súlade s ustanoveniami článku 104. Komisia uvedie opatrenia, ktoré odporúča uvedeným štátom prijať.

Ak postup prijatý členským štátom a Komisiou navrhované opatrenie nepreukáže dostatočne prekonanie ťažkostí, vzniknutých alebo hroziacich vzniknúť, Komisia po porade s Menovým výborom odporučí Rade udelenie vzájomnej pomoci a na to vhodných metód.

Komisia pravidelne informuje Radu o situácii a o jej vývoji.

1. Rada na základe kvalifikovanej väčšiny rozhodne o udelení takej vzájomnej pomoci, prijme smernice alebo rozhodnutia stanovujúce podmienky a podrobnosti takej pomoci, ktoré môžu mať podobu

a) zosúladeného prístupu k alebo v rámci akýchkoľvek iných medzinárodných organizácií, ktoré majú členské štáty ako zdroj pomoci,

b) opatrení potrebných na vyhnutie sa odchýlkam v obchode, ak štát v ťažkostiach udržuje alebo opätovne zavedie množstvové obmedzenia proti tretím krajinám,

c) udelenia obmedzených úverov inými členskými štátmi pod podmienkou ich dohody.

Počas prechodného obdobia môže mať vzájomná pomoc tiež charakter osobitného obmedzenia ciel alebo zvýšenia kvót na účel zabezpečenia rastu dovozov zo štátu v ťažkostiach, pod podmienkou dohody štátov, ktoré by také opatrenia mali prijať.

3. Ak Komisiou odporúčaná vzájomná pomoc nie je Radou odsúhlasená alebo ak sú poskytnutá vzájomná pomoc a prijaté opatrenia nedostatočné, Komisia oprávni štát v ťažkostiach na prijatie ochranných opatrení, ktorých podmienky a podrobnosti určí.

Takéto oprávnenie môže byť odvolané a podmienky a podrobnosti zmenené rozhodnutím Rady kvalifikovanou väčšinou.

Článok 109

1. Ak v platobnej bilancii vznikne náhla kríza a okamžite sa nevykoná rozhodnutie podľa článku 108 ods. 2, príslušný členský štát môže preventívne prijať nevyhnutné ochranné opatrenia. Tieto opatrenia môžu len minimálne narušiť fungovanie spoločného trhu, a to v nevyhnutnom rozsahu na nápravu ťažkostí, ktoré náhle vznikli.

2. Komisia a ostatné členské štáty budú vyrozumené o týchto ochranných opatreniach najneskôr po nadobudnutí ich platnosti. Komisia môže odporučiť Rade, aby poskytla vzájomnú pomoc podľa článku 108.

3. Ak Komisia zaujme stanovisko a po porade s Menovým výborom môže Rada kvalifikovanou väčšinou hlasov rozhodnúť, aby tento štát zmenil, pozastavil alebo zrušil ochranné opatrenia uvedené v predchádzajúcich odsekoch.

KAPITOLA 3

OBCHODNÁ POLITIKA

Článok 110

Utvorením colnej únie medzi jednotlivými členskými štátmi sa tieto štáty usilujú prispieť v spoločnom záujme k harmonickému rozvoju svetového obchodu, k postupnému odstráneniu obmedzení medzinárodného obchodu a k zníženiu colných bariér.

Spoločná obchodná politika zohľadňuje priaznivý účinok, ktorý môže odstránením ciel medzi členskými štátmi viesť k vyššej konkurencieschopnosti podnikov v týchto štátoch.

Článok 111

Nasledujúce ustanovenia sa uplatnia bez toho, aby boli dotknuté články 115 a 116 počas prechodného obdobia:

1. Členské štáty koordinujú svoje obchodné vzťahy s tretími krajinami s cieľom prispôsobiť ich do konca prechodného obdobia podmienkam na zavedenie spoločnej politiky v oblasti zahraničného obchodu.

Komisia predloží Rade návrhy, ktoré sa týkajú spoločného postupu, počas prechodného obdobia a má za cieľ dosiahnuť jednotnosť svojej obchodnej politiky.

2. Komisia predloží Rade odporúčania pre colné vyjednávania s tretími krajinami ohľadom Spoločného colného sadzobníka.

Rada splnomocní Komisiu začať tieto vyjednávania.

Komisia vedie tieto vyjednávania po porade s osobitným výborom ustanoveným Radou s cieľom pomáhať Komisii v jej úlohách a v rámci jej smerníc, ktoré môže Rada vydať na tento účel.

3. Pri výkone svojich právomocí zverených podľa tohto článku Rada rozhoduje jednomyseľne počas prvých dvoch etáp a neskôr kvalifikovanou väčšinou.

4. Členské štáty prijmú po porade s Komisiou všetky nevyhnutné opatrenia, najmä tie, ktoré sú určené na zavedenie colných dohôd s tretími krajinami do platnosti, na ten účel, aby sa nadobudnutie platnosti Spoločného colného sadzobníka neoneskorilo.

5. Členské štáty sa zamerajú na zabezpečenie vysokého stupňa jednotnosti medzi sebou, čo sa týka liberalizačných zoznamov vo vzťahu k tretím krajinám alebo skupinám krajín. Na ten účel vydá Komisia všetky vhodné odporúčania členským štátom.

Ak členské štáty zrušia alebo znížia množstvové obmedzenia vo vzťahu k tretím krajinám, informujú o tom predtým Komisiu a použijú rovnaké zaobchádzanie voči iným členským štátom.

Článok 112

1. Bez toho, aby boli dotknuté záväzky, ktoré prijali členské štáty v rámci iných medzinárodných organizácií, systémy pomoci poskytovanej na vývoz do tretích krajín sa pred uplynutím prechodného obdobia postupne zosúladia do takej miery, aby sa nenarušila hospodárska súťaž medzi podnikmi spoločenstva.

Rada na návrh Komisie vydá na to potrebné smernice, a to do konca druhej etapy jednomyseľným rozhodnutím a neskôr kvalifikovanou väčšinou.

2. Predchádzajúce ustanovenia sa nevzťahujú na vrátenie ciel alebo poplatkov s rovnakým účinkom, ani na vrátenie nepriamych daní vrátane daní z obratu, spotrebných daní a iných nepriamych daní, ktoré sa povoľujú pri vývoze tovaru z členského štátu do tretej krajiny, za predpokladu, že takéto navrátenie alebo spätná platba cla nepresahuje čiastku, ktorou boli vyvážané výrobky priamo či nepriamo preclené.

Článok 113

1. Po skončení prechodného obdobia spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných sadzieb, uzatváraniu colných a obchodných dohôd, zjednocovaniu liberalizačných opatrení, vývoznej politike a z opatrení na ochranu obchodu, ako sú napr. opatrenia v prípade dumpingu alebo dotácií.

2. Komisia predkladá Rade návrhy na uskutočňovanie spoločnej obchodnej politiky.

3. Ak sú potrebné rokovania o dohode s jedným alebo viacerými štátmi, alebo s medzinárodnými organizáciami, Komisia podá odporúčania Rade a tá splnomocní Komisiu na začatie potrebných rokovaní.

Komisia vedie tieto rokovania v rámci smerníc, ktoré jej Rada môže vydať, pričom sa poradí s osobitným výborom ustanoveným Radou na pomoc Komisii pri plnení tejto úlohy.

4. Pri uplatňovaní právomocí, ako ich vymedzuje tento článok, sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou.

Článok 114

Dohody, na ktoré odkazuje článok 111 ods. 2 a článok 113, uzatvára Rada v mene spoločenstva na základe jednomyseľného rozhodnutia počas prvých dvoch etáp a neskôr kvalifikovanou väčšinou.

Článok 115

S cieľom zabezpečiť, aby výkon opatrení obchodnej politiky prijatých v súlade s touto zmluvou členskými štátmi nebol zamedzený odchýlkami v obchode, alebo ak vyvoláva výkon týchto opatrení hospodárske ťažkosti v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, Komisia odporučí metódy potrebnej spolupráce medzi členskými štátmi. V opačnom prípade Komisia splnomocní členské štáty na prijatie potrebných ochranných opatrení a určí ich podmienky a podrobnosti.

V naliehavom prípade a počas prechodného obdobia členské štáty môžu sami prijať nevyhnutné opatrenia a oznámia to ostatným členským štátom a Komisii, ktorá môže rozhodnúť, aby ich zmenili alebo zrušili.

Pri voľbe týchto opatrení treba dať prednosť takým, ktoré spôsobia minimálne poruchy vo fungovaní spoločného trhu a ktoré berú na zreteľ potreby čo najväčšieho urýchlenia zavedenia Spoločného colného sadzobníka.

Článok 116

Od konca prechodného obdobia členské štáty pokračujú v rámci medzinárodných organizácii hospodárskeho charakteru ohľadom všetkých záležitostí osobitného záujmu, ktoré sa týkajú spoločného trhu výlučne v rámci spoločného postupu. Komisia zašle Rade, rozhodujúcej kvalifikovanou väčšinou, návrhy, ktoré sa týkajú rozsahu a vykonania takého spoločného postupu.

Počas prechodného obdobia členské štáty vedú medzi sebou porady na účel zjednocovania svojho postupu a v čo najvyššej miere prijmú jednotný postoj.

HLAVA III

Sociálna politika

KAPITOLA 1

SOCIÁLNE USTANOVENIA

Článok 117

Členské štáty súhlasia, že je potrebné podporovať zlepšovanie pracovných podmienok a zvyšovanie životnej úrovne pracovníkov tak, aby bolo možné tieto podmienky zosúladiť a zároveň udržať ich dosiahnutú úroveň.

Členské štáty sú presvedčené, že takýto vývoj vyplynie nielen z fungovania spoločného trhu, ktorý podporuje zosúladenie sociálnych systémov, ale aj z postupov stanovených v zmluve a z aproximácie zákonov, iných právnych predpisov a správnych aktov.

Článok 118

Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia tejto zmluvy a v súlade s jej všeobecnými cieľmi úlohou Komisie je podporovať úzku spoluprácu medzi členskými štátmi na poli sociálnom, najmä v záležitostiach, ktoré sa týkajú:

- zamestnanosti,

- pracovného práva a pracovných podmienok,

- základného a vyššieho odborného vzdelávania,

- sociálneho zabezpečenia,

- prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania,

- ochrany zdravia pri práci,

- práva združovať sa v odboroch a práva kolektívne vyjednávať medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi.

Na tento účel Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracúva štúdie, predkladá stanoviská a organizuje rokovania o problémoch, ktoré vzniknú na vnútroštátnej úrovni, alebo o problémoch, ktoré sa týkajú medzinárodných organizácií.

Pred zaujatím stanovísk uvedených v tomto článku sa Komisia poradí s Hospodárskym a sociálnym výborom.

Článok 119

V priebehu prvej etapy každý členský štát zabezpečí uplatňovanie a ďalšie dodržiavanie zásady rovnakej odmeny mužov a žien za rovnakú prácu.

V zmysle tohto článku „odmena“ znamená obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky ďalšie plnenia, či už v peňažnej forme alebo v naturáliách, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo pracovníkovi v pracovnom pomere.

Rovnosť odmeňovania bez rozdielu pohlavia znamená:

a) že odmena za rovnakú prácu pri úkolovej mzde sa vypočíta podľa rovnakej sadzby,

b) že odmena za prácu je pri časovej mzde za rovnakú prácu rovnaká.

Článok 120

Členské štáty sa usilujú zachovať existujúcu rovnosť systémov platenej dovolenky.

Článok 121

Po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom môže Rada jednomyseľne poveriť Komisiu úlohami, ktoré sa týkajú vykonávania spoločných opatrení, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia migrujúcich pracovníkov uvedených v článkoch 48 až 51.

Článok 122

Vo výročnej správe pre Zhromaždenie sa Komisia zaoberá osobitnou kapitolou o sociálnom vývoji v spoločenstve.

Zhromaždenie môže vyzvať Komisiu, aby pripravila správy o všetkých osobitných problémoch, ktoré sa týkajú sociálnych podmienok.

KAPITOLA 2

EURÓPSKY SOCIÁLNY FOND

Článok 123

S cieľom zlepšiť pracovné príležitosti na vnútornom trhu, a tým prispieť k zvýšeniu životnej úrovne sa podľa nasledujúcich ustanovení zriaďuje Európsky sociálny fond, ktorého zámerom bude rozširovať možnosti zamestnania a zvyšovať geografickú a profesijnú mobilitu pracovníkov v spoločenstve.

Článok 124

Fond spravuje Komisia.

Komisii pri tom pomáha výbor, ktorého predsedom je člen Komisie a tvoria ho predstavitelia vlád, odborov a organizácií zamestnávateľov.

Článok 125

1. Na žiadosť členského štátu fond na základe pravidiel stanovených v článku 127 poskytne 50 % výdavkov vydaných po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy týmto štátom alebo orgánom spravovaným verejným právom na účely:

a) zabezpečenia produktívneho opätovného zamestnania pracovníkov v zmysle:

- preškoľovania v rámci odborného vzdelávania,

- príspevkov na presídlenie,

b) poskytnutia pomoci v prospech pracovníkov, ktorých zamestnávanie je obmedzené alebo dočasne pozastavené, úplne alebo čiastočne ako výsledok zmeny podniku v prospech inej výroby, na účely udržania si rovnakej úrovne miezd až do ich opätovného zamestnania.

2. Pomoc, ktorú poskytne fond na náklady preškoľovania v rámci odborného vzdelávania, sa udelí len v prípade, ak by nezamestnaní našli zamestnanie len v novom odbore a len ak boli v produktívnom zamestnaní najmenej šesť mesiacov na pracovnom mieste, na ktoré boli preškolení.

Pomoc na príspevky na presídlenie sa udelí, iba ak nezamestnaní boli nútení zmeniť bydlisko v rámci spoločenstva a boli tam produktívne zamestnaní najmenej šesť mesiacov.

Pomoc pre pracovníkov v prípade konverzie podniku sa udelí, len ak:

a) uvedení pracovníci boli opäť plne zamestnaní v tom podniku najmenej šesť mesiacov,

b) príslušná vláda vopred zaslala plán, vypracovaný príslušným podnikom, na jeho čiastočnú konverziu a na jeho financovanie,

c) Komisia vopred schválila plán konverzie.

Článok 126

Po skončení prechodného obdobia Rada po obdržaní stanoviska Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Zhromaždením môže:

a) stanoviť kvalifikovanou väčšinou, že celá alebo časť pomoci stanovenej v článku 125 nebude viac udelená, alebo

b) jednomyseľne určiť nové úlohy, ktoré môžu byť zverené fondu v rámci jeho úloh, ako sú stanovené v článku 123.

Článok 127

Rada na základe kvalifikovanej väčšiny na návrh Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Zhromaždením stanoví nevyhnutné ustanovenia na vykonanie článkov 124 až 126, najmä určí podmienky, za ktorých pomoc môže byť udelená fondom v súlade s článkom 125, a stanoví kategórie podnikov, ktorých pracovníci dostanú pomoc stanovenú v článku 125 ods. 1 písm. b).

Článok 128

Rada na návrh Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom stanoví všeobecné princípy pre vykonávanie spoločnej politiky odborného vzdelávania schopné prispievať k harmonickému rozvoju národných hospodárstiev ekonomík, ako aj spoločného trhu.

HLAVA IV

Európska investičná banka

Článok 129

Týmto sa zriaďuje Európska investičná banka, ktorá má právnu subjektivitu.

Členmi Európskej investičnej banky sú členské štáty.

Štatút Európskej investičnej banky je uvedený v protokole, ktorý je pripojený k tejto zmluve.

Článok 130

Úlohou Európskej investičnej banky je prispievať k vyváženému a vyrovnanému rozvoju spoločného trhu v záujme spoločenstva, na čo banka využíva prostriedky kapitálového trhu a vlastné prostriedky. Preto na neziskovom základe poskytuje pôžičky a záruky, a tým uľahčuje financovanie nasledujúcich projektov vo všetkých hospodárskych oblastiach:

a) projekty na rozvoj menej rozvinutých regiónov,

b) projekty určené na modernizáciu alebo konverziu podnikov alebo na vytváranie príležitostí potrebných na postupný vznik spoločného trhu, ktoré pre svoj rozsah alebo povahu nemôžu byť plne financované prostriedkami, ktoré sú k dispozícii v jednotlivých členských štátoch,

c) projekty spoločného záujmu niekoľkých členských štátov, ktoré sú takého rozsahu alebo takej povahy, že nemôžu byť plne financované prostriedkami, ktoré sú k dispozícii v jednotlivých členských štátoch.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRIDRUŽENIE ZÁMORSKÝCH KRAJÍN A ÚZEMÍ

Článok 131

Členské štáty súhlasia, aby sa k spoločenstvu pridružili neeurópske krajiny a územia, ktoré majú osobitné vzťahy s Belgickom, Francúzskom, Talianskom a Holandskom. Tieto krajiny a územia (ďalej „krajiny a územia“) sú uvedené v prílohe IV tejto zmluvy.

Cieľom pridruženia je podporovať hospodársky a sociálny rozvoj krajín a území a nadviazať úzke hospodárske vzťahy medzi nimi a spoločenstvom ako celkom.

V súlade so zásadami, ktoré sú uvedené v preambule tejto zmluvy, pridruženie slúži predovšetkým na podporu záujmov a blahobytu obyvateľov týchto krajín a území a na to, aby dospeli k hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu rozvoju, o ktorý sa usilujú.

Článok 132

Pridruženie sleduje nasledujúce ciele:

1. Členské štáty uplatňujú pri obchodných stykoch s týmito krajinami a územiami rovnaké zaobchádzanie, na akom sa v zmysle tejto zmluvy vzájomne dohodli.

2. Každá krajina alebo územie uplatní v obchodných stykoch s členskými štátmi rovnaké zaobchádzanie, aké uplatňuje vo vzťahu k európskemu štátu, s ktorým udržiava osobitné vzťahy.

3. Členské štáty sa podieľajú na investíciách, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj v týchto krajinách a územiach.

4. Pri investíciách financovaných spoločenstvom je účasť na verejných súťažiach a dodávkach otvorená za rovnakých podmienok ako všetkým fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členského štátu alebo niektorej z krajín a z území.

5. Vo vzťahoch medzi členskými štátmi a krajinami a územiami je právo štátnych príslušníkov a spoločností usadiť sa upravené v súlade s ustanoveniami a postupmi vymedzenými v kapitole o práve usadiť sa, a to bez akejkoľvek diskriminácie, iba ak osobitné ustanovenia v zmysle článku 136 nestanovujú inak.

Článok 133

1. Clá na tovar pochádzajúci z krajín a území sa pri dovoze do členských štátov postupne úplne zrušia v súlade s postupným zrušením ciel medzi členskými štátmi podľa ustanovení tejto zmluvy.

2. Clá na tovar pochádzajúci z členských štátov alebo iných krajín a území sa pri dovoze do každej krajiny alebo územia z členských štátov alebo z iných krajín postupne zrušia v súlade s ustanoveniami článkov 12, 13, 14, 15 a 17.

3. Krajiny a územia môžu však vyberať clá, ktoré sú potrebné na ich rozvoj a industrializáciu alebo ktoré tvoria príjem ich rozpočtu.

Clá uvedené v predchádzajúcom pododseku sa však budú postupne znižovať na úroveň ciel na dovoz tovaru z členského štátu, s ktorým táto krajina alebo toto územie udržiava osobitné vzťahy. Percentá a časový harmonogram znižovania ciel podľa tejto zmluvy sa vzťahujú na rozdiel medzi clom na tovar pochádzajúci z členského štátu, ktorý udržiava osobitné vzťahy s touto krajinou alebo týmto územím, a clom, ktoré sa pri vstupe do krajiny alebo územia dovozu ukladá na rovnaký tovar pochádzajúci z členských štátov spoločenstva.

4. Odsek 2 sa nevzťahuje na krajiny a územia, ktoré z dôvodov osobitných medzinárodných záväzkov už ku dňu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy uplatňujú nediskriminujúci colný sadzobník.

5. Zavedenie ciel alebo zmeny v clách ukladaných na tovar dovážaný do krajín a území nesmie viesť právne ani vecne k priamej ani nepriamej diskriminácii medzi dovozmi z jednotlivých členských štátov.

Článok 134

Ak by výška cla uplatňovaná na tovar z tretej krajiny pri vstupe do krajiny alebo na jej územie mohla pri uplatňovaní článku 133 ods. 1 vyvolať odklon obchodu na škodu niektorého členského štátu, môže tento štát požiadať Komisiu, aby navrhla ostatným členským štátom opatrenia potrebné na nápravu tejto situácie.

Článok 135

S výhradou ustanovení týkajúcich sa verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku upravia voľný pohyb pracovníkov v rámci členských štátov z krajín a území a pracovníkov z členských štátov v krajinách a územiach dohovory, ktoré budú následne uzavreté a jednomyseľne schválené členskými štátmi.

Článok 136

Podrobnosti pridruženia krajín a území do spoločenstva a jeho postup sa stanovia v počiatočnom období piatich rokov po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy vykonávacím dohovorom pripojeným k tejto zmluve.

Pred uplynutím platnosti dohovoru uvedeného v predchádzajúcom odseku Rada na základe získanej skúsenosti a zásad stanovených touto zmluvou jednomyseľne stanoví opatrenia potrebné na ďalšie obdobie.

PIATA ČASŤ

ORGÁNY SPOLOČENSTVA

HLAVA 1

Ustanovenia o orgánoch

KAPITOLA 1

ORGÁNY

Oddiel 1

Zhromaždenie

Článok 137

Zhromaždenie sa skladá zo zástupcov ľudu štátov, ktoré sú členmi spoločenstva, a vykonáva poradné a dozorné právomoci, ktorými ho poveruje táto zmluva.

Článok 138

1. Zhromaždenie sa skladá z delegátov vymenovaných národnými parlamentmi spomedzi svojich členov v súlade s postupom stanoveným jednotlivými členskými štátmi.

2. Počet delegátov sa stanovuje takto:

Belgicko 14
Nemecko 36
Francúzsko 36
Taliansko 36
Luxembursko 6
Holandsko 14

3. Zhromaždenie vypracuje návrhy na priame a všeobecné voľby konané jednotným postupom vo všetkých členských štátoch.

Rada jednomyseľne prijme zodpovedajúce ustanovenia a odporučí členským štátom prijať ich v súlade s príslušnými vnútroštátnymi ústavnými predpismi.

Článok 139

Zhromaždenie zasadá raz do roka. Schádza sa, bez nutnosti zvolania, v tretí utorok mesiaca október.

Zhromaždenie sa môže zísť na mimoriadnom zasadaní na žiadosť väčšiny svojich členov, ako aj na žiadosť Rady alebo Komisie.

Článok 140

Zhromaždenie si z radov svojich členov volí predsedu a predsedníctvo.

Členovia Komisie sa môžu zúčastňovať všetkých zasadnutí a žiadať o slovo v mene Komisie.

Na otázky Zhromaždenia alebo jeho členov odpovedá Komisia písomne alebo ústne.

Zhromaždenie vypočuje Radu v súlade s podmienkami, ktoré si stanoví Rada vo svojom rokovacom poriadku.

Článok 141

Ak nie je v zmluve ustanovené inak, Zhromaždenie sa uznáša absolútnou väčšinou odovzdaných hlasov.

Rokovací poriadok stanoví kvórum.

Článok 142

Zhromaždenie schvaľuje svoj rokovací poriadok rozhodnutím väčšiny svojich členov.

Zápisnice z rokovania Zhromaždenia sa uverejňujú spôsobom, ktorý je stanovený v rokovacom poriadku.

Článok 143

Zhromaždenie na verejnom zasadaní prerokúva výročnú súhrnnú správu, ktorú mu predkladá Komisia.

Článok 144

Ak bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery Komisii za jej činnosť, môže o tom Zhromaždenie hlasovať najskôr po uplynutí troch dní od podania návrhu, a to len verejným hlasovaním.

Ak sa návrh na vyslovenie nedôvery prijme dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu členov Zhromaždenia, členovia Komisie odstúpia kolektívne. V správe bežných záležitostí pokračujú dovtedy, kým ich nahradia noví členovia podľa článku 158.

Oddiel 2

Rada

Článok 145

Na dosiahnutie cieľov stanovených touto zmluvou a v súlade s jej ustanoveniami Rada

- zabezpečuje koordináciu všeobecných hospodárskych politík členských štátov,

- má právomoc prijímať rozhodnutia.

Článok 146

Rada sa skladá zo zástupcov každého členského štátu. Každá vláda vysiela do nej jedného zo svojich členov.

Predsedníctvo Rady vykonáva postupne každý člen Rady po dobu šiestich mesiacov podľa abecedného poradia členských štátov.

Článok 147

Radu zvoláva jej predseda z vlastného podnetu alebo na žiadosť jedného z jej členov, alebo na žiadosť Komisie.

Článok 148

1. Pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak, Rada sa uznáša väčšinou hlasov svojich členov.

2. Ak sa má Rada uzniesť kvalifikovanou väčšinou, hlasy jej členov majú túto váhu:

Belgicko 2
Nemecko 4
Francúzsko 4
Taliansko 4
Luxembursko 1
Holandsko 2

Na prijatie uznesení Rady sa vyžaduje súhlas najmenej:

- dvanástich hlasov, ak sa podľa tejto zmluvy majú prijať na návrh Komisie,

- dvanástich hlasov zahŕňajúcich súhlas najmenej štyroch členov v ostatných prípadoch.

3. Ak sa prítomní alebo zastúpení členovia zdržia hlasovania, nebráni to prijatiu uznesení vyžadujúcich jednomyseľnosť.

Článok 149

Tam, kde podľa tejto zmluvy Rada koná na návrh Komisie, požaduje sa na zmenu tohto návrhu jednomyseľné rozhodnutie Rady.

Pokiaľ Rada ešte nerozhodla, Komisia môže svoj pôvodný návrh zmeniť, a to najmä ak prerokovala tento návrh so Zhromaždením.

Článok 150

Každý člen Rady môže hlasovať v mene najviac jedného ďalšieho člena.

Článok 151

Rada prijme svoj rokovací poriadok.

Tento rokovací poriadok môže ustanoviť zriadenie výboru zloženého zo zástupcov členských štátov. Rada určí úlohy a právomoci tohto výboru.

Článok 152

Rada môže požiadať Komisiu, aby urobila šetrenie, ktoré pokladá za potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov, a aby jej predložila vhodné návrhy.

Článok 153

Na základe stanoviska Komisie Rada vymedzí pravidlá upravujúce postavenie výborov uvedených v zmluve.

Článok 154

Rada stanoví kvalifikovanou väčšinou platy, príspevky a dôchodky predsedu a členov Komisie a predsedu, sudcov, generálnych advokátov a tajomníka Súdneho dvora. Kvalifikovanou väčšinou určí aj všetky náhrady poskytované namiesto odmien.

Oddiel 3

Komisia

Článok 155

Na zabezpečenie riadneho fungovania a rozvoja spoločného trhu Komisia:

- zabezpečuje uplatňovanie ustanovení tejto zmluvy a opatrení prijatých orgánmi spoločenstva v súlade s ňou,

- podáva odporúčania alebo stanoviská v oblastiach, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak to táto zmluva výslovne stanovuje alebo ak to Komisia považuje za potrebné,

- má vlastnú právomoc prijímať rozhodnutia a zúčastňuje sa tvorbe opatrení, ktoré prijíma Rada a Zhromaždenie spôsobom, ktorý stanovuje táto zmluva,

- vykonáva právomoci, ktoré na ňu preniesla Rada na vykonávanie pravidiel stanovených Radou.

Článok 156

Komisia každoročne najneskôr mesiac pred začatím schôdze Zhromaždenia uverejní súhrnnú správu o činnosti spoločenstva.

Článok 157

1. Komisia sa skladá z deviatich členov vyberaných podľa ich celkových schopností a poskytujúcich záruku úplnej nezávislosti.

Počet členov Komisie možno zmeniť jednomyseľným rozhodnutím Rady.

Členmi Komisie môžu byť len štátni príslušníci členských štátov.

Najviac dvaja členovia Komisie môžu byť tej istej štátnej príslušnosti.

2. Členovia Komisie vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle vo všeobecnom záujme spoločenstva.

Pri plnení svojich povinností nežiadajú ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu. Zdržia sa akéhokoľvek konania, ktoré sa nezlučuje s ich úlohami. Každý členský štát sa zaväzuje rešpektovať túto zásadu a nepokúšať sa ovplyvňovať členov Komisie pri plnení ich úloh.

Počas svojho funkčného obdobia členovia Komisie nesmú vykonávať inú platenú ani neplatenú pracovnú činnosť. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia. V prípade porušenia tejto povinnosti môže Súdny dvor na žiadosť Rady alebo Komisie, podľa okolností prípadu, rozhodnúť o odvolaní príslušného člena podľa článku 160 alebo o odňatí práva na dôchodok alebo iné dávky vyplácané namiesto dôchodku.

Článok 158

Členovia Komisie sú vymenovaní na základe vzájomnej dohody členských štátov.

Ich funkčné obdobie je štyri roky. Možno ich vymenovať znova.

Článok 159

Funkcia člena Komisie zaniká okrem uplynutia funkčného obdobia alebo smrti odstúpením alebo odvolaním.

Takto uvoľnené miesto sa na zvyšné funkčné obdobie obsadí novým členom. Rada môže jednomyseľne rozhodnúť, že uvoľnená funkcia sa neobsadí.

S výnimkou odvolania podľa článku 160 zostávajú členovia Komisie vo funkcii, až kým ich nahradia noví členovia.

Článok 160

Člena Komisie, ktorý nespĺňa podmienky predpísané pre výkon funkcie alebo ktorý sa dopustil závažného pochybenia, môže Súdny dvor na žiadosť Rady alebo Komisie odvolať.

V takom prípade Rada môže tomuto členovi jednomyseľným rozhodnutím ako dočasné opatrenie pozastaviť výkon jeho funkcie a vykonať opatrenia na jeho nahradenie až do nálezu Súdneho dvora.

Súdny dvor môže na žiadosť Rady alebo Komisie dočasne pozastaviť členovi výkon jeho funkcie.

Článok 161

Predseda a dvaja podpredsedovia Komisie sú vymenovaní spomedzi členov na dva roky v súlade s tým istým postupom stanoveným pre vymenovanie členov Komisie. Možno ich vymenovať znova.

Pokiaľ je nahradená celá Komisia, takéto vymenovanie je možné len po porade s Komisiou.

V prípade odstúpenia, odvolania alebo smrti sú predseda alebo podpredsedovia nahradení na zvyšok funkčného obdobia v súlade s ustanoveniami odseku 1.

Článok 162

Rada a Komisia sa navzájom radia o metódach spolupráce a upravia ich vzájomnou dohodou.

Komisia prijme vlastný rokovací poriadok tak, aby fungovala spolu so svojimi útvarmi v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy. Komisia zabezpečí uverejnenie tohto rokovacieho poriadku.

Článok 163

Komisia sa uznáša rozhodnutím väčšiny členov, ako je uvedené v článku 157.

Komisia je uznášaniaschopná, len ak je na schôdzi prítomný počet členov stanovený jej rokovacím poriadkom.

Oddiel 4

Súdny dvor

Článok 164

Súdny dvor zaručuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní tejto zmluvy.

Článok 165

Súdny dvor sa skladá zo siedmich sudcov.

Súdny dvor zasadá v pléne. Môže však vytvárať komory zložené z troch alebo piatich sudcov na vykonanie určitých prípravných šetrení alebo na rozhodovanie určitých kategórií vecí, a to v súlade so stanovenými pravidlami.

Súdny dvor zasadá v pléne, ak o to požiada členský štát vystupujúci ako strana súdneho sporu alebo orgán spoločenstva alebo ak ide o predbežné nálezy o otázkach, ktoré mu boli predložené podľa článku 177.

Na žiadosť Súdneho dvora môže Rada jednomyseľným rozhodnutím zvýšiť počet sudcov a vykonať potrebné úpravy odseku 2 a 3 a článku 167 ods. 2.

Článok 166

Súdnemu dvoru pomáhajú dvaja generálni advokáti.

Úlohou generálneho advokáta je verejne, nezávisle a nestranne predkladať odôvodnené návrhy vo veciach predložených Súdnemu dvoru, a tým mu pomáhať pri výkone jeho poslania vymedzeného v článku 164.

Na žiadosť Súdneho dvora môže Rada jednomyseľným rozhodnutím zvýšiť počet generálnych advokátov a vykonať potrebné úpravy článku 167 ods. 3.

Článok 167

Sudcovia a generálni advokáti sa vyberajú spomedzi osobností, ktoré zaručujú úplnú nezávislosť a ktoré vo svojich krajinách spĺňajú kvalifikačné predpoklady na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií alebo sú uznávanými znalcami v oblasti práva; sú vymenovaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov na obdobie šiestich rokov.

Každé tri roky sa uskutoční čiastočná obmena sudcov. Obmena sa striedavo týka troch a štyroch sudcov. Traja sudcovia, ktorých funkčné obdobie sa skončí na konci prvého trojročného obdobia, budú určení žrebom.

Každé tri roky sa uskutoční čiastočná obmena generálnych advokátov. Generálny advokát, ktorého funkčné obdobie sa skončí na konci prvého trojročného obdobia, bude určený žrebom.

Sudcov a generálnych advokátov, ktorým sa skončilo funkčné obdobie, možno vymenovať znova.

Sudcovia si zo svojho stredu volia predsedu Súdneho dvora na obdobie troch rokov. Predsedu možno zvoliť znova.

Článok 168

Súdny dvor vymenuje svojho tajomníka a upraví jeho postavenie.

Článok 169

Ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá preň vyplýva z tejto zmluvy, vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní tomuto štátu predložiť pripomienky.

Ak tento štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou, Komisia môže vec predložiť Súdnemu dvoru.

Článok 170

Ak sa členský štát domnieva, že iný členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva z tejto zmluvy, môže predložiť vec Súdnemu dvoru.

Skôr než členský štát podá žalobu proti inému členskému štátu pre domnelé neplnenie povinnosti, ktorá vyplýva z tejto zmluvy, predloží vec Komisii.

Komisia vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní príslušným štátom, aby si vzájomne predložili ústne aj písomné pripomienky v rámci kontradiktórneho konania.

Ak Komisia nevydá toto stanovisko do troch mesiacov odo dňa, keď jej bola vec predložená, môže sa vec podať na Súdny dvor aj bez stanoviska Komisie.

Článok 171

Ak Súdny dvor príde k záveru, že členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva z tejto zmluvy, tento štát je povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora.

Článok 172

Nariadenia prijaté Radou podľa ustanovení tejto zmluvy môžu Súdnemu dvoru priznať neobmedzenú právomoc pri sankciách, ktoré tieto nariadenia upravujú.

Článok 173

Súdny dvor preskúmava zákonnosť právnych aktov prijatých Radou a Komisiou okrem odporúčaní a stanovísk. Na tento účel má právomoc rozhodovať o žalobách pre nepríslušnosť, porušenie podstatných formálnych náležitostí, porušenie tejto zmluvy alebo akéhokoľvek právneho pravidla, ktoré sa týka jej uplatňovania, alebo pre zneužitie právomoci podaných členskými štátmi, Radou alebo Komisiou.

Každá fyzická alebo právnická osoba môže za rovnakých podmienok podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré je jej určené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe.

Žaloby uvedené v tomto článku sa musia podať do dvoch mesiacov od uverejnenia príslušného právneho aktu alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel.

Článok 174

Ak je žaloba opodstatnená, Súdny dvor vyhlási napadnutý akt za neplatný.

V prípade nariadenia však Súdny dvor uvedie, ak to považuje za potrebné, ktoré účinky nariadenia vyhláseného za neplatné sa považujú za platné.

Článok 175

Ak Rada alebo Komisia porušia túto zmluvu svojou nečinnosťou, členské štáty a ostatné orgány spoločenstva môžu podať Súdnemu dvoru žalobu, aby potvrdil, že došlo k takému porušeniu.

Táto žaloba je prípustná, len ak bol príslušný orgán vyzvaný, aby konal. Ak sa tento orgán do dvoch mesiacov po takejto výzve nevyjadrí, možno v lehote ďalších dvoch mesiacov podať žalobu.

Každá fyzická osoba alebo právnická osoba môže podať žalobu Súdnemu dvoru za rovnakých podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch na niektorý orgán spoločenstva preto, že jej neadresoval akt iný ako odporúčanie alebo stanovisko.

Článok 176

Orgán, ktorého akt bol vyhlásený za neplatný alebo ktorého nečinnosť bola vyhlásená za odporujúcu zmluve, je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora.

Táto povinnosť neovplyvní povinnosti, ktoré môžu vyplynúť z článku 215 ods. 2.

Článok 177

Súdny dvor má právomoc na vydanie predbežného nálezu, ktorý sa týka:

a) výkladu tejto zmluvy,

b) platnosti a výkladu konania orgánov spoločenstva,

c) výkladu štatútov úradov založených rozhodnutím Rady, pokiaľ tieto stanovy neustanovujú inak.

Ak je takáto otázka predložená niektorému súdu členského štátu, potom tento súd môže požiadať Súdny dvor, aby vydal nález, ak uváži, že takýto nález k predmetnej otázke je potrebný pre vydanie rozsudku.

Ak je takáto otázka predložená v priebehu súdneho konania na súde členského štátu, proti ktorého rozhodnutiu nie je podľa vnútroštátneho práva prípustný opravný prostriedok, potom je tento súd povinný predložiť túto záležitosť Súdnemu dvoru.

Článok 178

Súdny dvor má právomoc rozhodovať spory o náhrade škody podľa článku 215 ods. 2.

Článok 179

Súdny dvor má právomoc rozhodovať všetky spory medzi spoločenstvom a jeho zamestnancami v medziach a za podmienok stanovených služobným poriadkom alebo podmienkami zamestnávania.

Článok 180

Súdny dvor má právomoc v rámci uvedených medzí rozhodovať spory, ktoré sa týkajú:

a) plnenia záväzkov členských štátov vyplývajúcich zo Štatútu Európskej investičnej banky. V tejto súvislosti má jej Správna rada právomoci, ktoré článok 169 vymedzuje Komisii,

b) opatrení prijatých Radou guvernérov Európskej investičnej banky. V tejto súvislosti môže každý členský štát, Komisia alebo Správna rada Európskej investičnej banky začať konanie za podmienok stanovených v článku 173,

c) opatrení prijatých Správnou radou Európskej investičnej banky. Konanie proti takýmto opatreniam môžu začať len členské štáty alebo Komisia, a to za podmienok stanovených v článku 173 a výlučne len za porušenie formálneho postupu, ako je vymedzené v článku 21 ods. 2, 5, až 7 Štatútu Európskej investičnej banky.

Článok 181

Súdny dvor má právomoc rozhodovať na základe arbitrážnej doložky pripojenej k verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej spoločenstvom alebo v jeho mene.

Článok 182

Súdny dvor má právomoc rozhodovať každý spor medzi členskými štátmi, ktorý súvisí s predmetom tejto zmluvy, ak mu tento spor predložia na základe osobitnej dohody strán.

Článok 183

S výnimkou právomoci, ktorú Súdnemu dvoru priznáva táto zmluva, spory, v ktorých je spoločenstvo zúčastnenou stranou, nie sú z tohto dôvodu vyňaté z právomoci súdov členských štátov.

Článok 184

Každý účastník konania, v ktorom sa rozhoduje o nariadení vydanom Radou alebo Komisiou, sa môže pred Súdnym dvorom bez ohľadu na to, či už uplynula lehota stanovená v článku 173 ods. 3, odvolávať na dôvody vymedzené v článku 173 ods. 1 a domáhať sa, aby sa toto nariadenie neuplatňovalo.

Článok 185

Žaloby podané na Súdny dvor nemajú odkladný účinok. Avšak ak Súdny dvor usúdi, že si to okolnosti vyžadujú, môže nariadiť odklad uplatnenia napadnutého aktu.

Článok 186

Súdny dvor môže vo všetkých predložených veciach nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia.

Článok 187

Rozsudky Súdneho dvora sú vykonateľné za podmienok stanovených v článku 192.

Článok 188

Štatút Súdneho dvora sa stanovuje osobitným protokolom. Súdny dvor prijme svoj rokovací poriadok. Rokovací poriadok podlieha jednomyseľnému schváleniu Rady.

KAPITOLA 2

USTANOVENIA SPOLOČNÉ PRE VIACERO ORGÁNOV

Článok 189

S cieľom splniť svoje úlohy a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy Rada a Komisia vydávajú nariadenia a smernice, prijímajú rozhodnutia, podávajú odporúčania alebo formulujú stanoviská.

Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a prostriedkov ponecháva vnútroštátnym orgánom.

Rozhodnutie je záväzné vo svojej celistvosti pre toho, komu je určené.

Odporúčania a stanoviská nie sú právne záväzné.

Článok 190

Nariadenia, smernice a rozhodnutia prijaté Radou a Komisiou musia byť odôvodnené a musia obsahovať odkaz na návrhy alebo stanoviská, ktoré im mali byť podľa tejto zmluvy predložené.

Článok 191

Nariadenia sa uverejňujú v Úradnom vestníku spoločenstva. Nadobúdajú účinnosť v deň, ktorý je v nich stanovený, alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiaty deň po ich uverejnení.

Smernice a rozhodnutia sa oznamujú tomu, komu sú určené, a týmto oznámením nadobúdajú účinnosť.

Článok 192

Rozhodnutia Rady alebo Komisie, ktoré ukladajú peňažný záväzok osobám iným, než sú štáty, sú vykonateľné.

Výkon rozhodnutia sa riadi predpismi občianskeho práva procesného štátu, na ktorého výsostnom území sa vykonáva. Doložku vykonateľnosti pripojí k rozhodnutiu len formálnym overením pravosti titulu vnútroštátny orgán, ktorého tým poverí vláda príslušného členského štátu, a vyrozumie o tom Komisiu a Súdny dvor.

Ak sú na žiadosť oprávnenej strany splnené tieto formálne náležitosti, strana môže o výkon rozhodnutia v súlade s vnútroštátnym právom požiadať priamo príslušný orgán.

Výkon rozhodnutia možno zastaviť len rozhodnutím Súdneho dvora. Sťažnosti na protiprávny spôsob výkonu rozhodnutia však podliehajú právomoci vnútroštátnych súdov príslušnej krajiny.

KAPITOLA 3

HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

Článok 193

Zriaďuje sa Hospodársky a sociálny výbor s poradnou funkciou.

Výbor sa skladá z predstaviteľov rôznych oblastí hospodárskeho a sociálneho života, najmä z predstaviteľov výrobcov, poľnohospodárov, dopravcov, pracovníkov, obchodníkov a remeselníkov, príslušníkov slobodného povolania a všeobecných záujmov.

Článok 194

Počet členov Hospodárskeho a sociálneho výboru sa stanovuje takto:

Belgicko 12
Nemecko 24
Francúzsko 24
Taliansko 24
Luxembursko 5
Holandsko 12

Členov výboru vymenuje Rada jednomyseľným rozhodnutím na obdobie štyroch rokov. Možno ich vymenovať znova.

Členovia výboru sú vymenovaní na základe svojich osobných schopností a nie sú viazaní žiadnymi pokynmi.

Článok 195

1. Na účel vymenovania členov výboru každý členský štát predloží Rade zoznam obsahujúci dvojnásobný počet kandidátov, ako je počet miest pripadajúcich na jeho štátnych príslušníkov.

Zloženie výboru musí zodpovedať potrebe zabezpečiť primerané zastúpenie rôznych oblastí hospodárskeho a sociálneho života.

2. Rada sa radí s Komisiou. Rada môže požiadať o stanoviská tých európskych organizácií zastupujúcich rôzne hospodárske a sociálne odvetvia, ktoré majú záujem na činnosti spoločenstva.

Článok 196

Hospodársky a sociálny výbor zo svojich radov volí predsedu a predsedníctvo na obdobie dvoch rokov.

Výbor prijme svoj rokovací poriadok a predloží ho na jednomyseľné schválenie Rade.

Výbor zvoláva predseda na žiadosť Rady alebo Komisie.

Článok 197

Výbor má špecializované sekcie pre hlavné oblasti, ktoré sú predmetom tejto zmluvy.

Má najmä sekciu poľnohospodárstva a sekciu dopravy, ktoré podliehajú osobitným ustanoveniam hláv, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva a dopravy.

Tieto špecializované sekcie vyvíjajú činnosť v rámci všeobecnej pôsobnosti výboru. Nemožno sa s nimi poradiť nezávisle od výboru.

V rámci výboru možno ustanoviť aj podvýbory na prípravu stanovísk k určitým otázkam alebo oblastiam, ktoré sa predkladajú na prerokovanie výboru.

Rokovací poriadok stanoví spôsob zostavenia a pôsobnosť špecializovaných sekcií a podvýborov.

Článok 198

Rada alebo Komisia sú povinné poradiť sa s výborom v prípadoch, ktoré stanovuje táto zmluva. Tieto orgány sa môžu radiť s výborom vo všetkých otázkach, v ktorých to považujú za vhodné.

Ak to Rada alebo Komisia uznajú za potrebné, stanoví sa výboru na predloženie stanoviska lehota, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní odo dňa, keď bola táto lehota oznámená predsedovi. Ak nebude stanovisko predložené v stanovenej lehote, možno konať aj bez neho.

Stanovisko výboru a špecializovanej sekcie sa spolu so zápisnicou o rokovaniach predkladá Rade a Komisii.

HLAVA II

Finančné ustanovenia

Článok 199

Pre každý rozpočtový rok sa predbežne vyčíslia všetky príjmy a výdavky spoločenstva vrátane tých, ktoré sa týkajú Európskeho sociálneho fondu, a zahrnú sa do rozpočtu.

Príjmy a výdavky v rozpočte musia byť v rovnováhe.

Článok 200

1. Rozpočtové príjmy zahŕňajú, bez ohľadu na iné príjmy, finančné príspevky členských štátov stanovené podľa nasledujúceho kľúča:

Belgicko 7,9
Nemecko 28
Francúzsko 28
Taliansko 28
Luxembursko 0,2
Holandsko 7,9

2. Finančné príspevky členských štátov na krytie výdavkov Európskeho sociálneho fondu sú stanovené podľa nasledujúceho kľúča:

Belgicko 8,8
Nemecko 32
Francúzsko 32
Taliansko 20
Luxembursko 0,2
Holandsko 7

3. Rada môže jednomyseľným rozhodnutím tieto kľúče zmeniť.

Článok 201

Komisia preskúma podmienky, za ktorých môžu byť finančné príspevky členských štátov stanovené v článku 200 nahradené vlastnými zdrojmi spoločenstva, najmä príjmami zo Spoločného colného sadzobníka, keď bude s konečnou platnosťou zavedený.

Na tento účel Komisia predloží návrhy Rade.

Rada po porade so Zhromaždením môže stanoviť jednomyseľným rozhodnutím ustanovenia, ktoré sa týkajú týchto návrhov a ktoré odporučí ich členským štátom na prijatie v súlade s ich ústavnými predpismi.

Článok 202

Výdavky zahrnuté do rozpočtu sa schvaľujú na jeden rozpočtový rok, ak nariadenia vydané na základe článku 209 nestanovia inak.

Za podmienok stanovených podľa článku 209 všetky rozpočtové prostriedky, ktoré sa do konca rozpočtového roka nevyčerpajú, s výnimkou prostriedkov vyčlenených na výdavky na zamestnancov, sa môžu previesť nanajvýš do nasledujúceho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky sa delia podľa kapitol, do ktorých sa výdavky zahŕňajú podľa druhu alebo účelu, a ak je to potrebné, delia sa ďalej v súlade s nariadeniami vydanými na základe článku 209.

Výdavky Zhromaždenia, Rady, Komisie a Súdneho dvora sú uvedené v osobitných častiach rozpočtu, čo nevylučuje zvláštnu úpravu určitých spoločných výdavkov.

Článok 203

1. Rozpočtový rok sa začína l. januára a končí sa 31. decembra.

2. Každý orgán spoločenstva vypracuje odhad svojich výdavkov. Komisia zapracuje tieto odhady do predbežného návrhu rozpočtu. Pripojí k nemu stanovisko, ktoré môže obsahovať odlišné odhady.

Komisia predloží predbežný návrh rozpočtu Rade najneskôr do 30. septembra roku, ktorý predchádza príslušnému rozpočtovému roku.

Ak má Rada úmysel odchýliť sa od predbežného návrhu rozpočtu, poradí sa s Komisiou, prípadne aj s inými príslušnými orgánmi.

3. O návrhu rozpočtu sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou a predkladá ho Zhromaždeniu.

Návrh rozpočtu sa predkladá Zhromaždeniu najneskôr do 31. októbra roku, ktorý predchádza príslušnému rozpočtovému roku.

Zhromaždenie má právo navrhnúť Rade zmenu návrhu rozpočtu.

4. Ak Zhromaždenie odsúhlasí návrh rozpočtu do jedného mesiaca po jeho predložení alebo nedodá stanovisko Rade, rozpočet sa považuje za schválený s konečnou platnosťou.

Ak Zhromaždenie v tejto lehote navrhne zmeny, pozmenený návrh rozpočtu sa predloží Rade. Po prerokovaní navrhovaného rozpočtu s Komisiou a podľa potreby aj s ostatnými dotknutými orgánmi Rada prijme rozpočet s konečnou platnosťou kvalifikovanou väčšinou.

5. Pre prijatie časti rozpočtu, ktorá sa týka Európskeho sociálneho fondu, hlasy členov Rady majú nasledujúcu váhu:

Belgicko 8
Nemecko 32
Francúzsko 32
Taliansko 20
Luxembursko 1
Holandsko 7

Pre svoje prijatie vyžadujú akty Rady najmenej 67 hlasov.

Článok 204

Ak na začiatku rozpočtového roka nie je rozpočet ešte schválený, vo vzťahu ku každej kapitole alebo k inej časti rozpočtu možno v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 209 každý mesiac čerpať najviac jednu dvanástinu prostriedkov určených v rozpočte predchádzajúceho rozpočtového roku; toto opatrenie však Komisii neposkytuje možnosť disponovať väčšou sumou, ako je jedna dvanástina prostriedkov stanovených v príprave návrhu rozpočtu.

Za predpokladu, že ostatné podmienky stanovené v prvom odseku sú splnené, môže Rada rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny povoliť výdavky presahujúce jednu dvanástinu.

Členské štáty platia každý mesiac na predbežnom základe v súlade s kľúčom stanoveným za predchádzajúci rozpočtový rok sumu nevyhnutnú na uplatnenie tohto článku.

Článok 205

Komisia plní rozpočet v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných v zmysle článku 209 na vlastnú zodpovednosť a v medziach určených prostriedkov.

Nariadenia ustanovia podrobné pravidlá účasti každého orgánu pri uskutočňovaní výdavkov.

V medziach a za podmienok stanovených v nariadeniach vydaných v zmysle článku 209 môže Komisia v rámci rozpočtu presunúť prostriedky z jednej kapitoly do druhej alebo z jedného oddielu do druhého.

Článok 206

Účty všetkých príjmov a výdavkov stanovené v rozpočte preskúma Kontrolný výbor pozostávajúci z audítorov, ktorých nezávislosť je nespochybniteľná, z ktorých jeden je predsedom. Rada jednomyseľným rozhodnutím určí počet audítorov. Audítori a predseda Kontrolného výboru sú vymenovaní Radou jednomyseľným rozhodnutím na obdobie piatich rokov. Ich odmenu určí Rada rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny.

Účel auditu založeného na záznamoch a, ak to je nevyhnutné, vykonaného na mieste, je zistiť, či všetky príjmy boli dosiahnuté a všetky výdavky poskytnuté oprávnene a riadne a či bolo nakladané s rozpočtovými prostriedkami hospodárne. Po uzávierke rozpočtového roku Kontrolný výbor vypracuje správu, ktorú prijme väčšinou svojich členov.

Komisia každoročne predkladá Rade a Zhromaždeniu vyúčtovanie rozpočtového hospodárenia za predchádzajúci rozpočtový rok spolu so správou Kontrolného výboru. Komisia im postúpi aj účtovnú závierku aktív a pasív spoločenstva.

Rada kvalifikovanou väčšinou udelí Komisii absolutórium na plnenie rozpočtu. Toto rozhodnutie oznámi Zhromaždeniu.

Článok 207

Rozpočet sa zostavuje v zúčtovacích jednotkách stanovených v súlade s ustanoveniami rozpočtových nariadení vydaných podľa článku 209.

Finančné príspevky uvedené v článku 200 ods. 1 poskytnú členské štáty spoločenstvu vo svojich národných menách.

Aktívne zostatky týchto príspevkov sa uložia v štátnych pokladniciach členských štátov alebo v orgánoch, ktoré tieto štáty na to určia. Počas deponovania si uložené prostriedky udržia hodnotu zodpovedajúcu ich parite ku dňu uloženia v zúčtovacej jednotke uvedenej v odseku 1.

Nevyčerpané aktíva možno použiť za podmienok dohodnutých medzi Komisiou a dotknutým členským štátom.

Nariadenia vydané podľa článku 209 stanovia technické podmienky, podľa ktorých sa uskutočnia finančné operácie Európskeho sociálneho fondu.

Článok 208

Komisia za predpokladu, že vyrozumie príslušné orgány dotknutých členských štátov, môže previesť aktíva v mene jedného členského štátu do meny iného členského štátu v takom rozsahu, ako je potrebné pre ciele sledované touto zmluvou. Ak má hotovosť alebo iné likvidné aktíva v menách, ktoré potrebuje, vyhýba sa takýmto prevodom.

Komisia udržuje styk s každým členským štátom prostredníctvom orgánu, ktorý určí daný štát. Pri vykonávaní finančných operácií Komisia využíva služby emisnej banky príslušného členského štátu alebo akejkoľvek inej finančnej inštitúcie schválenej týmto štátom.

Článok 209

Na návrh Komisie Rada jednomyseľným rozhodnutím:

a) vydá rozpočtové nariadenia upravujúce najmä postup pre zostavovanie a plnenie rozpočtu a pre predkladanie účtov a ich audit,

b) určí metódy a postup, podľa ktorého sa rozpočtové príjmy z vlastných zdrojov spoločenstva dajú k dispozícii Komisii,

c) stanoví pravidlá zodpovednosti povoľujúcich úradníkov a účtovníkov, ako aj zodpovedajúce kontrolné opatrenia.

ŠIESTA ČASŤ

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 210

Spoločenstvo má právnu subjektivitu.

Článok 211

V každom členskom štáte má spoločenstvo najširšiu spôsobilosť na práva a právne úkony, aké ich právo priznáva právnickým osobám; spoločenstvo môže najmä nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a môže vystupovať pred súdmi. V takom prípade spoločenstvo zastupuje Komisia.

Článok 212

Rada v spolupráci s Komisiou a po porade s ďalšími príslušnými orgánmi vydá jednomyseľným rozhodnutím Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov spoločenstva.

Štyri roky po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy môže služobný poriadok a podmienky zamestnávania Rada zmeniť kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s ostatnými príslušnými orgánmi.

Článok 213

V medziach a za podmienok stanovených Radou v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy Komisia môže zhromažďovať všetky informácie a vykonávať všetky šetrenia potrebné na splnenie úloh, ktorými je poverená.

Článok 214

Povinnosť mlčanlivosti členov orgánov spoločenstva, členov výborov, úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstva, ktorá sa vzťahuje na informácie chránené služobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových položkách, trvá aj po ukončení ich funkcie.

Článok 215

Zmluvná zodpovednosť spoločenstva sa spravuje právom, ktorým sa spravuje príslušná zmluva.

V prípade mimozmluvnej zodpovednosti spoločenstvo v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahradí všetky škody spôsobené jeho orgánmi alebo jeho zamestnancami pri výkone ich povinností.

Osobná zodpovednosť zamestnancov voči spoločenstvu sa riadi ustanoveniami ich služobného poriadku alebo podmienkami zamestnávania.

Článok 216

Sídlo orgánov spoločenstva sa určí po vzájomnej dohode vlád členských štátov.

Článok 217

Pravidlá o používaní jazykov v orgánoch spoločenstva určí Rada jednomyseľným rozhodnutím bez toho, aby boli dotknuté pravidlá rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Článok 218

Za podmienok stanovených v protokole, ktorý je pripojený k tejto zmluve, požíva spoločenstvo na území členských štátov výsady a imunity potrebné pre plnenie svojho poslania.

Článok 219

Členské štáty sa zaväzujú, že spory, ktoré sa týkajú výkladu alebo uplatňovania tejto zmluvy, vyriešia v súlade so zmluvou.

Článok 220

V prípade potreby pristúpia členské štáty k vzájomným rokovaniam s cieľom zaručiť svojim štátnym príslušníkom:

- ochranu osôb, ako aj užívanie a ochranu práv za rovnakých podmienok, aké každý štát zaručuje svojim vlastným štátnym príslušníkom,

- zrušenie dvojitého zdanenia v spoločenstve,

- vzájomné uznanie spoločností v zmysle článku 58 ods. 2, zachovanie právnej subjektivity v prípade premiestnenia sídla z jednej krajiny do druhej a možnosť zlúčenia spoločností, ktoré sa spravujú právom rôznych členských štátov,

- zjednodušenie formálnych požiadaviek, ktoré upravujú vzájomné uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí a arbitrážnych nálezov.

Článok 221

Do troch rokov po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy členské štáty poskytnú štátnym príslušníkom ostatných členských štátov rovnaké možnosti kapitálovej účasti v spoločnostiach v súlade s článkom 58 bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Článok 222

Táto zmluva sa nedotýka úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch.

Článok 223

1. Ustanovenia tejto zmluvy nebránia použitiu nasledujúcich pravidiel:

a) žiaden členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie podľa jeho názoru odporuje základným záujmom jeho bezpečnosti,

b) každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a vojnového materiálu alebo obchodu s nimi; tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely.

2. V priebehu prvého roku po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy Rada jednomyseľným rozhodnutím zostaví zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. b).

3. Zmeny v tomto zozname môže vykonať Rada jednomyseľným rozhodnutím na návrh Komisie.

Článok 224

Členské štáty sa navzájom poradia o spoločných vhodných opatreniach, ktorými sa má zabrániť, aby fungovanie spoločného trhu neovplyvnili opatrenia, ktoré musí členský štát prijať v prípade vážnych vnútorných nepokojov ohrozujúcich verejný poriadok, v prípade vojny alebo vážneho medzinárodného napätia vytvárajúceho vojnové nebezpečenstvo, alebo aby si členský štát splnil záväzky, ktoré prijal s cieľom zachovať mier a medzinárodnú bezpečnosť.

Článok 225

Ak opatrenia prijaté za okolností uvedených v článkoch 223 a 224 vedú k narušeniu podmienok hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, Komisia spolu s príslušným štátom preskúma, ako by sa tieto opatrenia mohli prispôsobiť pravidlám stanoveným v zmluve.

Odlišne od postupu podľa článkov 169 a 170 môže Komisia alebo ktorýkoľvek členský štát predložiť vec priamo Súdnemu dvoru, ak sa domnieva, že iný členský štát zneužíva oprávnenie stanovené v článkoch 223 a 224. Súdny dvor rozhoduje na neverejnom zasadnutí.

Článok 226

1. Ak v prechodnom období vzniknú v niektorom hospodárskom sektore vážne a pretrvávajúce ťažkosti, ktoré by mohli viesť k vážnemu zhoršeniu hospodárskej situácie v niektorej oblasti, môže členský štát požiadať o povolenie prijať ochranné opatrenia na nápravu stavu a prispôsobenie príslušného hospodárskeho odvetvia hospodárstvu spoločného trhu.

2. Na žiadosť príslušného členského štátu Komisia konaním v naliehavej veci bezodkladne stanoví ochranné opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné, a spresní podmienky a spôsob ich vykonania.

3. Opatrenia povolené podľa odseku 2 môžu zahŕňať aj odchýlky od pravidiel tejto zmluvy v rozsahu a na čas nevyhnutný na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku l. Prednostne treba voliť opatrenia, ktoré čo najmenej narušia fungovanie spoločného trhu.

Článok 227

1. Táto zmluva sa vzťahuje na Belgické kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko, Francúzsku republiku, Taliansku republiku, Luxemburské veľkovojvodstvo a Holandské kráľovstvo.

2. Na Alžírsko a francúzske zámorské departementy sa vzťahujú všeobecné a osobitné ustanovenia tejto zmluvy, ktoré sa týkajú:

- voľného pohybu tovaru,

- poľnohospodárstva s výnimkou článku 40 ods. 4,

- liberalizácie služieb,

- pravidiel hospodárskej súťaže,

- ochranných opatrení vymedzených v článkoch 108, 109 a 226,

- orgánov

a ktoré sa uplatňujú hneď po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy.

Podmienky uplatnenia iných ustanovení tejto zmluvy určí Rada jednomyseľným rozhodnutím na návrh Komisie do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy.

V rámci postupov uvedených v zmluve, osobitne v článku 226, orgány spoločenstva zabezpečia možnosti hospodárskeho a sociálneho rozvoja týchto oblastí.

3. Na zámorské krajiny a územia uvedené v zozname prílohy IV tejto zmluvy sa vzťahujú osobitné dojednania pre pridruženie stanovené vo štvrtej časti tejto zmluvy.

4. Ustanovenia tejto zmluvy sa uplatňujú na európskych územiach, za ktoré v zahraničných vzťahoch zodpovedá členský štát.

Článok 228

1. Ak sa podľa tejto zmluvy predpokladá uzavretie dohôd medzi spoločenstvom a jedným alebo viacerými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie v tejto oblasti, tieto dohody dojedná Komisia. Tieto dohody uzatvára Rada po porade so Zhromaždením v prípadoch, keď to vyžaduje táto zmluva.

Rada, Komisia alebo členský štát si najprv môžu vyžiadať stanovisko Súdneho dvora o zlučiteľnosti predpokladanej dohody s ustanoveniami tejto zmluvy. Ak je stanovisko Súdneho dvora nesúhlasné, dohoda môže nadobudnúť platnosť len v súlade s článkom 236.

2. Dohody uzatvorené za podmienok stanovených týmto článkom sú záväzné pre orgány spoločenstva a pre členské štáty.

Článok 229

Komisia udržiava všetky vhodné vzťahy s orgánmi Organizácie spojených národov, jej špecializovanými organizáciami a orgánmi Všeobecnej dohody o clách a obchode.

Komisia udržiava aj potrebné vzťahy so všetkými medzinárodnými organizáciami.

Článok 230

Spoločenstvo nadviaže všetky vhodné formy spolupráce s Radou Európy.

Článok 231

Spoločenstvo nadviaže úzku spoluprácu s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu, podrobnosti ktorej sa stanovia vzájomnou dohodou.

Článok 232

1. Ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, najmä v oblasti práv a povinností členských štátov, právomoci orgánov spoločenstva a pravidiel stanovených uvedenou zmluvou pre fungovanie spoločného trhu uhlia a ocele.

2. Ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Článok 233

Ustanovenia tejto zmluvy nebránia existencii ani vytváraniu regionálnych únií medzi Belgickom a Luxemburskom alebo medzi Belgickom, Luxemburskom a Holandskom, ak sa ciele týchto regionálnych únií nedosiahnu uplatňovaním tejto zmluvy.

Článok 234

Ustanovenia tejto zmluvy neovplyvnia práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi na jednej strane a jedným alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej.

V prípade, že tieto dohody sú nezlučiteľné s touto zmluvou, členský štát alebo dotknuté štáty podniknú vhodné opatrenia na odstránenie zistených nezlučiteľností. Ak je to potrebné, členské štáty si na dosiahnutie tohto cieľa môžu poskytnúť vzájomnú pomoc a zaujať spoločný postoj.

Pri uplatňovaní dohôd uvedených v odseku 1 zoberú členské štáty do úvahy, že výhody poskytnuté v tejto zmluve každým členským štátom obsiahnuté v tejto zmluve tvoria neoddeliteľnú súčasť založenia spoločenstva, a sú preto neoddeliteľne spojené s vytvorením spoločných orgánov, poverením týchto orgánov právomocami a poskytovaním rovnakých výhod všetkými členskými štátmi.

Článok 235

V prípade, že na dosiahnutie niektorého z cieľov spoločenstva v rámci fungovania spoločného trhu je potrebný akt spoločenstva, a táto zmluva na to neposkytuje potrebné právomoci, prijme Rada jednomyseľným rozhodnutím vhodné opatrenia na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením.

Článok 236

Vláda každého členského štátu alebo Komisia môže predložiť Rade návrhy na zmenu a doplnenie tejto zmluvy.

Ak sa Rada po porade so Zhromaždením a prípadne s Komisiou vysloví za zvolanie konferencie zástupcov vlád členských štátov, tú zvolá predseda Rady za účelom určenia zmien a doplnkov, ktoré majú byť zahrnuté po spoločnom súhlase do zmluvy.

Zmeny a doplnky nadobudnú platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.

Článok 237

O členstvo v spoločenstve môže požiadať každý európsky štát. Žiadosti sú adresované Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne po prijatí stanoviska Komisie.

Podmienky prijatia a súvisiace nevyhnutné úpravy zmlúv sú predmetom dohody medzi členskými štátmi a štátom žiadajúcim o prijatie. Táto dohoda sa predloží na ratifikáciu všetkým zmluvným štátom v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.

Článok 238

Spoločenstvo môže uzavrieť s jedným alebo s viacerými štátmi alebo s medzinárodnými organizáciami dohody o pridružení, ktoré stanovia vzájomné práva a povinnosti, jednotné akcie a osobitné konania.

Tieto dohody uzatvára Rada jednomyseľným rozhodnutím po porade so Zhromaždením.

Ak takého dohody majú spôsobiť zmenu a doplnenie tejto zmluvy, tie sa najprv prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 236.

Článok 239

Protokoly pripojené k tejto zmluve vzájomnou dohodou členských štátov tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

Článok 240

Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

ZRIADENIE ORGÁNOV

Článok 241

Rada sa zíde do jedného mesiaca po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy.

Článok 242

Rada do troch mesiacov od svojho prvého zasadnutia prijme potrebné opatrenia na ustanovenie Hospodárskeho a sociálneho výboru.

Článok 243

Zhromaždenie zvolané predsedom Rady sa zíde do dvoch mesiacov od prvého zasadnutia Rady, aby zvolilo svoje predsedníctvo a vypracovalo rokovací poriadok. Do volieb predsedá predsedníctvu najstarší člen.

Článok 244

Súdny dvor začne svoju činnosť po vymenovaní svojich členov. Jeho prvý predseda je vymenovaný na tri roky rovnakým spôsobom, akým sú menovaní jeho členovia.

Súdny dvor prijme rokovací poriadok do troch mesiacov od začiatku svojej činnosti.

Súdnemu dvoru sa vec môže predložiť až po uverejnení jeho rokovacieho poriadku. Lehoty stanovené na podanie žalôb začínajú plynúť dňom tohto uverejnenia.

Predseda Súdneho dvora začne vykonávať právomoci, ktorými ho poveruje táto zmluva, od okamihu svojho vymenovania.

Článok 245

Komisia začne svoju činnosť a prevezme úlohy, ktoré jej boli zverené touto zmluvou, bezprostredne po vymenovaní jej členov.

Komisia hneď po začatí svojej činnosti uskutoční šetrenie nevyhnutné na získanie celkového prehľadu o hospodárskej situácii spoločenstva a na tento účel nadviaže potrebné vzťahy.

Článok 246

1. Prvý rozpočtový rok sa začína dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy a končí sa 31. decembra toho roku. Ak by táto zmluva nadobudla platnosť v druhej polovici roka, prvým rozpočtovým rokom bude rok, ktorý sa skončí 31. decembra nasledujúceho roka.

2. Do zostavenia rozpočtu na prvý rozpočtový rok poskytujú členské štáty spoločenstvu bezúročné zálohy, ktoré sa odpočítajú od ich finančných príspevkov stanovených na plnenie rozpočtu.

3. Do vydania Služobného poriadku úradníkov a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov spoločenstva ustanovených v článku 212 prijíma každý orgán potrebných zamestnancov a uzatvára s nimi zmluvy na dobu určitú.

Každý orgán preskúma s Radou všetky otázky, ktoré sa týkajú počtu zamestnancov, odmeňovania a rozdelenia miest.

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 247

Túto zmluvu ratifikujú Vysoké zmluvné strany v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi. Ratifikačné listiny budú uložené u vlády Talianskej republiky.

Táto zmluva nadobudne platnosť prvý deň v mesiaci, ktorý nasleduje po uložení ratifikačných listín posledného signatárskeho štátu. Ak sa však uloženie uskutoční menej ako 15. deň pred začiatkom nasledujúceho mesiaca, táto zmluva nadobúda platnosť až v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po dátume tohto uloženia.

Článok 248

Táto zmluva, vyhotovená, v jedinom origináli v holandskom, francúzskom, nemeckom a talianskom jazyku, pričom všetky štyri znenia sú úplne autentické, bude uložená v archívoch vlády Talianskej republiky, ktorá vydá overenú kópiu každej vláde ostatných signatárskych štátov.

NA DÔKAZ TOHO splnomocnení zástupcovia podpísali túto zmluvu.

V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťstopäťdesiatsedem.

P. H. SPAAK.
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS.
ADENAUER.
HALLSTEIN.
PINEAU.
M. FAURE.
Antonio SEGNI.
Gaetano MARTINO.
BECH.
Lambert SCHAUS.
J. LUNS.
J. LINTHORST HOMAN.

PRÍLOHY

ZOZNAMY

PRÍLOHA I

ZOZNAMY A AŽ G

uvedené v článkoch 19 a 20 tejto zmluvy

ZOZNAM A

Zoznam colných položiek, pri ktorých má byť sadzba cla v treťom stĺpci nižšie uvedenej tabuľky braná do úvahy na účely výpočtu aritmetického priemeru

Číslo
v Bruselskej
nomenklatúre
Opis tovarov Clo (v %) na
úvahu pre
Francúzsko
1 2 3
ex 15.10 Kyselinové oleje z rafinácie 18
15.11 Glycerín a glycerínové lúhy
- surové
- prečisťované

6
10
19.04 Tapioka a ságo, náhradky tapioky a sága získané zo zemiakového
a iného škrobu

45
ex 28.28 Oxid vanadičný 15
ex 28.37 Neutrálny siričitan sodný 20
ex 28.52 Chlorid céritý, síran céritý 20
ex 29.01 Aromatické uhľovodíky:
- xylény
— zmesi izomérov
— ortoxylén, metaxylén, paraxylén
- styrén (monomér)
- izopropylbenzén (kumén)
20
25
20
25
ex 29.02 Dichlórmetán
Vinylidenchlorid monomér
20
25
ex 29.03 Paratoluén sulfochlorid 15
ex 29.15 Dimetyltereftalát 30
ex 29.22 Etylendiamín a jeho soli 20
ex 29.23 Cyklické aminoaldehydy, cyklické aminoacetóny a aminochinóny, ich
halogénované, sulfónované, nitrované alebo nitrosované deriváty, soli
a estery


25
ex 29.25 Aminohomoveratrol 25
ex 29.28 Diazo-, azo-, a azoxyzlúčeniny 25
ex 29.31 Disulfid dichlórovaného benzylu 25
ex 29.44 Antibiotiká iné ako penicilín, streptomycín, chloromycín a ich soli a
aureomysín

15
ex 30.02 Protiaftózne vakcíny, kmene mikroorganizmov k ich výrobe; séra a
vakcíny proti vírusovému moru ošípaných

15
ex 30.03 Sarkomicín 18
ex 31.02 Minerálne alebo chemické hnojivá, dusíkaté zlúčeniny 20
ex 31.03 Minerálne alebo chemické hnojivá, obsahujúce fosfor:
- jednoduché:
- superfosfáty
- kostné
- ostatné
- zmiešané



10
12
7
ex 31.04 Minerálne alebo chemické hnojivá, draselné, zmiešané 7
ex 31.05 Ostatné hnojivá, vrátane zložených a komplexných:
- fosfáto-nitrátové a fosforečnan amonnodraselný
— ostatné hnojivá s výnimkou rozpustených organických
hnojív
Hnojivá v tabletkách, pastelkách a v podobných formách alebo
v baleniach nepresahujúcich brutto váhu 10 kg

10

7

15
ex 32.07 Prírodný magnetit jemne drvený, typy vhodné na využitie ako pigment
a určené výlučne na pranie uhlia

25
ex 37.02 Filmy v roliach, citlivé a neexponované, perforované
— pre jednofarebné obrazy, pozitívne, dovážené v baleniach
obsahujúce tri jednotky, nevyužiteľné oddelene a zamýšľané
k vytvoreniu bázy viacfarebného filmu
— pre viacfarebné obrazy cez 100 m dĺžky



20
20
ex 39.02 Polyvinylidenchlorid; butyral vo fóliách či listoch 30
ex 39.03 Estery celulózy iné než nitráty a acetáty
Plasty založené na esteroch celulózy (iných než nitráty a acetáty)
Plasty založené na éteroch alebo iných chemických derivátoch celulózy
20
15
30
ex 39.06 Kyselina algínová (D-mannurová), jej soli a estery 20
ex 48.01 Papier a kartón (lepenka), strojovo vyrábaný:
- sulfátový kartón alebo lepenka
- iné, kontinuálne, v dvoch či viac dĺžkach, s kartónom vnútri

25
25
ex 48.04 Zložený (vrstvený/sendvičový) papier alebo lepenka (vyrobená
zlepením plochých vrstiev spolu lepidlom), povrchovo nepokrytá či
neimpregnovaná, vnútorne zosilnená i nezosilnená, v roliach alebo
v listoch



25
ex 48.05 Papier a lepenka, zvlnený/á
Sulfátový/kraftový papier a lepenka, krepovaný/á alebo pokrčený/á
25
25
ex 48.07 Sulfátový/kraftový papier a lepenka, nastrihané do rôznych veľkostí 25
ex 51.01 Priadza/nite umelých vlákien (nekonečných) jednotlivých, nenavinuté
či navinuté s najmenej 400 závitmi

20
ex 55.05 Násobné bavlnené nite / priadza - iná než efektná či ozdobná priadza
nebielená, v dĺžke nie menej než 337,500 m/kg pri meraní jednotlivých
nití


20
ex 57.07 Priadza z kokosových orechov 18
ex 58.01 Koberce, kobercovina, látka na koberce, hune, plédy koberčeky,
viazané, z hodvábu, z hodvábnych odpadov iných než výčeskov
(výčeskového odpadu), syntetické textilné vlákna, pokovená priadza
spadajúca pod položku č. 52.01, iná pokovená priadza, vlnená priadza
alebo iná priadza z jemných zvieracích chlpov




80
ex 59.04 Násobná priadza z kokosových orechov 18
ex 71.04 Diamantový prach a prášok 10
ex 84.10 Telesá čerpadiel z nerezovej ocele či z ľahkých kovov alebo ich zliatin
pre piestové motory lietadiel

15
ex 84.11 Telesá čerpadiel alebo kompresorov z nehrdzavejúcej ocele či
z ľahkých kovov alebo ich zliatin pre využitie v piestových motoroch
lietadiel


15
ex 84.37 Stroje pre výrobu tylu a ozdobných krajok
Stroje pre výrobu výšiviek iné než stroje pre výrobu ažúr
10
10
ex 84.38 Pomocné stroje na využitie so strojmi na výrobu tylu, čipiek alebo
stužiek:
— stroje na zdvíhanie člnka /jazdca/vozíka
— žakárové stroje
Pomocné stroje na využitie so strojmi na výrobu výšiviek:
- automatické stroje
- stroje na vrúbkovanie kartónu; stroje na striedanie kartónu,
riadiace stroje, navíjače cievok
Príslušenstvo a náhradné diely pre stroje na výrobu tylu, čipiek a
stužiek a pre ich pomocné stroje a strojové zariadenia:
- člnky (jazdce či vozíky), cievky (kanety), vochle (česadlo,
hreblo, lúč), rypsy vochiel pre priame tkáčske stavy, bidleny
(ich časti-staviace kotúčiky a odhadzovacie plechy, úplné
kanety a náhradné diely bidlenov a kanety pre kruhové
tkáčske stavy)
Príslušenstvo a náhradné diely pre stroje na výrobu výšiviek a pre ich
pomocné zariadenia a príslušenstvo:
- člnky, člnkovníky vrátane ich kotúčikov; záponiek

10
10
1818

10




10


10
ex 84.59 Stroje známe ako navíjacie stroje na vinutie drôtových vodičov a
izolácie alebo ochranných pásov pre výrobu elektrických cievok
Štartéry, hnané priamo alebo inerčne, pre lietadlá

23
25
84.63 Puzdrá ložísk pre letecké piestové motory 10
ex 85.08 Štartovacie zariadenia pre lietadlá
Magnetá vrátane magnetodynám pre lietadlá
20
25
88.01 Balóny a vzducholode 25
ex 88.03 Časti pre balóny a vzducholode 25
88.04 Padáky a ich časti a ich príslušenstvo 12
88.05 Katapultovacie zariadenia a podobné zariadenia pre katapultovanie
lietadiel - prevodovky, a ich časti
Letecké trenažéry (pozemné) a ich časti

15
20
ex 90.14 Prístroje pre leteckú navigáciu 18
ex 92.10 Mechanizmy a klávesnice (najmenej s 85 tónmi) pre pianína 30

ZOZNAM B

Zoznam colných položiek, pri ktorých nesmú sadzby cla podľa Spoločného colného sadzobníka prekročiť 3 %

Číslo
v Bruselskej
nomenklatúre
Opis tovarov
1 2
KAPITOLA 5
05.01
05.02
05.03
05.05
05.06
ex 05.0705.09 až 05.12
ex 05.13






Perie, koža a ďalšie časti vtákov s ich perím alebo páperím, nespracované (iné než
nespracované perie alebo páperie pre lôžkoviny)Prírodné huby, nespracované
KAPITOLA 13
13.01
13.02
KAPITOLA 14
14.01 až 14.05
Kapitola 25
25.02
ex 25.04
25.05
25.06
ex 25.07ex 25.08
ex 25.09
25.10
25.11
ex 25.12
ex 25.13
25.14
ex 25.17

ex 25.18


Prírodný grafit neurčený na predaj v malom
Íly (iné než kaolín), ale nezahrňujúci expandované íly spadajúce pod položku 68.07;
andaluzit a kyanid, kalcinované i nekalcinované, mullit, šamot a dinasové zeminy
Krieda, neurčená na predaj v malom
Prírodné farbivá, nie kalcinované alebo zmiesené spolu; prírodné sľudnaté oxidy železa
Rozsievkové (infuzóriové) zeminy, kremičité fosílne múčky a podobné kremičité zeminy
(napr. kieselguhr, tropolit, alebo diatomit) so zdanlivou mernou hmotnosťou 1 alebo
menej, kalcinované i nekalcinované, neurčené na predaj v malom
Pemza, korund, prírodný korund a iné prírodné abrasíva, neurčené na predaj v malomPazúrik; drvený alebo lámaný kameň, makadam a dechtovaný štrk, kamienkový a riečny
štrk druhov bežne používaných na spevňovanie ciest štrkovaním a pre podklady
železničných tratí, alebo iný balastový materiál pre plnivo betónu; hrubý plážový
kamienkový štrk
Dolomit, nespracovaný, okrem hrubého delenia, hrubého zahranenia alebo zahranenia
orezaním
25.20
25.2125.24
25.25
25.26
ex 25.27
25.28
25.29
25.3125.32

Steatit, vrátane prírodného steatitu - nespracovaný, okrem hrubého delenia, hrubého
zahranenia alebo zahranenia orezaním; mastenec iný než v baleniach s čistou váhou
nepresahujúcou jeden kilogram
KAPITOLA 26
ex 26.0126.02
ex 26.0326.04
Kovonosné rudy a koncentráty iné než olovené rudy, zinkové rudy a výrobky regulované
Európskym spoločenstvom uhlia a ocele; pražené pyrity železaPopol a zvyšky (iné než z výroby železa a ocele), obsahujúce kovy a kovové zlúčeniny
iné než zvyšky obsahujúce zinok
KAPITOLA 27
27.03
ex 27.04
27.05
27.05 (bis)
27.06
ex 27.13
27.15
27.17


Koks a polokoks z uhlia pre výrobu elektród; koks z rašeliny



Ozokerit, lignitový vosk a rašelinový vosk, surový
KAPITOLA 31
31.01
ex 31.02


Prírodný dusičnan sodný (liadok čílsky)
KAPITOLA 40
40.01
40.03
40.04
KAPITOLA 43
43.01
KAPITOLA 44
44.01
KAPITOLA 50
50.01
KAPITOLA 53
53.01
53.02
53.03
53.05
KAPITOLA 55
ex 55.02
55.04
Bavlnené výčesky (krátka bavlna z druhého vyzrňovania)
KAPITOLA 57
57.04
KAPITOLA 63
63.02
KAPITOLA 70
ex 70.01

Odpadové sklo (sklenené črepy)
KAPITOLA 71
ex 71.01
ex 71.02
71.04
71.11

Perly neopracované
Drahokamy a polodrahokamy, neopracované
KAPITOLA 77
77.04

Berýlium, surové

ZOZNAM C

Zoznam colných položiek, pri ktorých nesmú sadzby cla podľa Spoločného colného sadzobníka prekročiť 10 %

Číslo
v Bruselskej
nomenklatúre
Opis tovarov
1 2
KAPITOLA 5
ex 05.07
05.14

Perie, koža a ďalšie časti vtákov s ich perím alebo páperím, iné než nespracované
KAPITOLA 13
ex 13.03

Rastlinné šťavy a výťažky; agar-agar a iný prírodný sliz a zahusťujúce látky
extrahované z rastlinných materiálov (s výnimkou pektínu);
KAPITOLA 15
ex 15.0415.05
15.06
15.09
15.11
15.14

Tuky a oleje z rýb a morských cicavcov, rafinované i nerafinované (s výnimkou
veľrybieho tuku)
KAPITOLA 25
ex 25.09
ex 25.15
ex 25.16

ex 25.17ex 25.1825.22
25.23

Prírodné farbivá, kalcinované alebo zmiesené spolu
Mramor, travertín, ecaussine a iné vápencové kamene pre monumenty a stavby,
so zdanlivou mernou hmotnosťou 2,5 kg/dm3 a viac, a alabaster, zahranené len
rezaním, v hrúbke nepresahujúcej 25 cm
Žula, porfyr, čadič, pieskovec a ďalšie kamene pre monumenty a stavby, zahranené len
rezaním, v hrúbke nepresahujúcej 25 cm
Granule, úlomky, drobná drť, drobný štrk a prach z kameňov, spadajúcich pod položku
č. 25.15 alebo 25.16
Dolomit, aglomerovaný alebo kalcinovaný (a asfaltom potiahnutý dolomit)
KAPITOLA 27
ex 27.0727.08
ex 27.13
ex 27.1427.16

Oleje a ďalšie produkty vysokotepelnej destilácie uholného dechtu a podobne,
s výnimkou fenolov, kresolov a xylenolovOzokerit, lignitový vosk a rašelinový vosk, iný než prírodný
Ropný asfalt (živica) a iné zvyšky z ropy a z nafty zo živičných bridlíc, iné než ropný
koks
KAPITOLA 30
ex 30.01

Žľazy a ostatné orgány na organoterapeutické použitie, sušené, tiež v prášku
KAPITOLA 32
ex 32.0132.02
32.03
32.04

Trieslovinové výťažky rastlinného pôvodu, okrem výťažku z akácie (mimózy)
a z kebrača
KAPITOLA 33
ex 33.0133.02
33.03
33.04

Silice (tiež deterpénované) vrátane pevných a absolútnych, okrem silíc z citrusového
ovocia, rezinoidy
KAPITOLA 38
38.01
38.02
38.04
38.05
38.06
ex 38.07
38.08
38.10






Terpentínové silice (drevené a sulfátové), surové, surové dipenteny
KAPITOLA 40
40.05
ex 40.07
40.15


Textilná priadza pokrytá či impregnovaná vulkanizovanou gumou
KAPITOLA 41
41.02
ex 41.03
ex 41.04
41.05 až 07
41.10


Ovčia a jahňacia koža opracovaná po trieslení
Kozia a kozľacia koža opracovaná po trieslení
KAPITOLA 43
43.02
KAPITOLA 44
44.06

44.13
44.16
44.17
44.18
KAPITOLA 48
48.01

Novinový papier v roliach
KAPITOLA 50
50.06
50.08
KAPITOLA 52
52.01
KAPITOLA 53
53.06

53.09
KAPITOLA 54
54.03
KAPITOLA 55
55.05
KAPITOLA 57
ex 57.05
ex 57.06
ex 57.07
ex 57.08

Priadza z pravého konope, neurčená na predaj v malom
Priadza z juty, neurčená na predaj v malom
Priadza z iných rastlinných textilných vlákien, neurčená na predaj v malom
Priadza z papieru, neurčená na predaj v malom
KAPITOLA 68
68.01
68.03
68.03
ex 68.10
ex 68.11
ex 68.12

ex 68.13




Stavebné materiály omietkové (maltové - alebo založené na báze omietky)
Stavebné materiály cementové či betónové (vrátane struskového cementu / betónu)
alebo z umelého kamene (vrátane materiálov z granulovaného mramoru),
aglomerovaného cementom, zosilnené či nezosilnené
Stavebné materiály azbestocementové, zmesi celulózových vlákien a cementu
a podobné
Spracované azbestové vlákna; zmesi na báze azbestu a zmesi s bázou azbestu
a uhličitanu horčičnatého
KAPITOLA 69
69.01
69.02
69.04
69.05
KAPITOLA 70
ex 70.01
70.02
70.03
70.04
70.05
70.06
70.16

Sklo v hmote (s výnimkou optického skla)
KAPITOLA 71
ex 71.05
ex 71.06
ex 71.07
ex 71.08
ex 71.09
ex 71.10

Striebro a strieborné zliatiny, nespracované
Valcované striebro, nespracované
Zlato a zlaté zliatiny, nespracované
Valcované zlato na báze kovu alebo striebra, nespracované
Platina a iné kovy skupiny platiny a ich zliatiny, nespracované
Valcovaná platina alebo iné kovy skupiny platiny, na báze kovu alebo vzácneho
kovu, nespracované
KAPITOLA 73
73.04
73.05
ex 73.07
ex 73.10



ex 73.11

ex 73.12

ex 73.13
73.14
ex 73.15



Železné či oceľové bloky / vlky, predvalky, pláty a pásy (vrátane pocínovaných
pásov) (iné než výrobky spadajúce do právomoci Európskeho spoločenstva uhlia a
ocele); kusy železa či ocele hrubo tvarované kovaním či valcovaním
Tyče a drôty (vrátane valcovaných drôtov) zo železa alebo ocele, valcované za tepla,
kované, extrudované, tvárnené za studena alebo konečne upravované za studena,
(vrátane presného obrobenia); dutá oceľ pre ťažobné vŕtania (iné než výrobky
spadajúce do právomoci Európskeho spoločenstva uhlia a ocele)
Železné či oceľové uholníky, profily a výbrusy (výbrusy profilov), valcované za
horúca, kované, extrudované, tvárnené za studena alebo dokončené za studena,
hnaná výstuž, vŕtaná i nevŕtaná, dierovaná alebo zostavená z prvkov (iné než
výrobky spadajúce do právomoci Európskeho spoločenstva uhlia a ocele)
Železné či oceľové obruče a pásky valcované za tepla či za studena (iné než výrobky
spadajúce do právomoci Európskeho spoločenstva uhlia a ocele)
Železné či oceľové plechy a pláty, valcované za tepla či za studena (iné než výrobky
spadajúce do právomoci Európskeho spoločenstva uhlia a ocele)
Oceľové zliatiny a vysokouhlíková oceľ, vo formách uvedených pod položkou 73.06
až 73.14 (produkty iné než výrobky spadajúce do právomoci Európskeho
spoločenstva uhlia a ocele)
KAPITOLA 74
74.03
74.04
ex 74.05ex 74.06



Medená fólia (tlačená i netlačená, razená i nerazená, narezaná do tvaru, perforovaná,
pokrytá alebo potlačená) iné než podložená zosilňujúcim materiálom.
Medený prach (iný než veľmi jemný)
KAPITOLA 75
75.02
75.03
ex 75.05



Niklové anódy pre elektrické pokovovanie, neopracovaný odliatok
KAPITOLA 76
76.02
76.03
ex 76.04ex 76.05



Hliníková fólia (tlačená i netlačená, razená i nerazená, narezaná do tvaru,
perforovaná, pokrytá alebo potlačená) iná než podložená zosilňujúcim materiálom.
Hliníkový prach (iný než veľmi jemný)
KAPITOLA 77
ex 77.02ex 77.04

Opracované tyče, pásy, drôty, uholníky, profily a výbrusy horčíku, horčíkový drôt,
horčíkový prach (iný než veľmi jemný)
Opracované tyče, pásy, drôty, uholníky, profily a výbrusy berýlia, berýliový drôt,
horčíkový prach (iný než veľmi jemný)
KAPITOLA 78
78.02
78.03
ex 78.04



Olovená fólia (tlačená i netlačená, razená i nerazená, narezaná do tvaru, perforovaná,
pokrytá alebo potlačená) iná než podložená zosilňujúcim materiálom.
KAPITOLA 79
ex 79.02
ex 79.03
KAPITOLA 80
80.02
80.03
80.04



Cínová fólia (tlačená i netlačená, razená i nerazená, narezaná do tvaru, perforovaná,
pokrytá alebo potlačená) iná než podložená zosilujňúcim materiálom.
KAPITOLA 81
ex 81.01ex 81.02

ex 81.03

ex 81.04

Opracované tyče, pásy, drôty, uholníky, profily a výbrusy volfrámu, tlačené či
razené pláty, plechy a pásky volfrámu; volfrámové fólie, drôty a vlákna
Opracované tyče, pásy, drôty, uholníky, profily a výbrusy molybdénu, tlačené či
razené pláty, plechy a pásky molybdénu; molybdénové fólie, drôty a vlákna
Opracované tyče, pásy, drôty, uholníky, profily a výbrusy tantalu, tlačené či razené
pláty, plechy a pásky tantalu; tantalové fólie, drôty a vlákna
Opracované tyče, pásy, drôty, uholníky, profily a výbrusy iných základných kovov,
tlačené či razené pláty, plechy a pásky iných základných kovov; fólie, drôty a vlákna
iných základných kovov
KAPITOLA 93
ex 93.06

Pažby a iné drevené časti pušiek
KAPITOLA 95
ex 95.01 až
ex 95.07

Rezbárske materiály: tvarované, napr. pláty, dosky, tyče, rúrky a podobné tvary, nie
však leštené alebo inak opracované
KAPITOLA 98
ex 98.11

Hrubo ohranené bloky dreva alebo koreňov drevín na výrobu fajok

ZOZNAM D

Zoznam colných položiek, pri ktorých nesmú sadzby cla podľa Spoločného colného sadzobníka prekročiť 15 %

Číslo v Bruselskej
nomenklatúre
Opis tovarov
1 2
KAPITOLA 28ex 28.01
ex 28.04
28.05

28.10
ex 28.11
28.13

28.22
28.24
28.26

28.31
ex 28.32ex 28.34
28.35

28.45
28.47

28.58
Anorganické chemikálie; organické a anorganické zlúčeniny vzácnych kovov alebo
vzácnych nerastných kovov, rádioaktívnych prvkov a izotopov
Halogény (iné než surový jód a bróm)
Vodík, vzácne plyny a iné metaloidy a nekovy (v výnimkou selénu a fosforu)

Oxid arzenitý, kyseliny arzénu





Chlorečnany (s výnimkou chlorečnanu sodného a chlorečnanu draselného)
a chloristany
Oxyjodidy a perjodičnany

Zoznam E

Zoznam colných položiek, pri ktorých nesmú sadzby cla podľa Spoločného colného sadzobníka prekročiť 25 %

Číslo v Bruselskej
nomenklatúre
Opis tovarov
1 2
KAPITOLA 29
ex 29.01
29.02
29.03
ex 29.0429.05
ex 29.06
29.07

29.45
Organické chemikálie
Uhľovodíky (s výnimkou naftalénu)
Acyklické alkoholy a ich halogén-, sulfo-, nitro- alebo nitrózoderiváty (s výnimkou
butyl- a izobutylalkoholov)Fenoly (s výnimkou fenolu, krezolov a xylénov) a fenolalkoholy
KAPITOLA 32
32.05
32.06
KAPITOLA 39
39.01

39.06

Zoznam F

Zoznam colných položiek, pri ktorých sadzby cla podľa Spoločného colného sadzobníka boli stanovené spoločným súhlasom

Číslo
v Bruselskej
nomenklatúre
Opis tovarov Spoločný
colný
sadzobník
(sadzba ad
valorem v %)
1 2 3
ex 01.01 Živé kone na porážku 11
ex 01.02 Živý dobytok na porážku (iné než plemenné zvieratá na chovné účely)1) 16
ex 01.03 Živé ošípané (iné než plemenné zvieratá na chovné účely) 1) 16
ex 02.01 Mäso a jedlé zvyšky - čerstvé, chladené alebo mrazené - z:
- koní
- hovädzieho 1)
- ošípaných svíň1)

16
20
20
02.02 Neživá hydina (sliepky, kohúty, kurence, kačice, husi, moriaky,
perličky) a jedlé droby - čerstvé, chladené alebo mrazené

18
ex 2.06 Konské mäso solené alebo sušené 16
ex 03.01 Sladkovodné ryby, čerstvé (živé alebo neživé), chladené alebo
mrazené:
- pstruhy alebo iné lososovité
- iné


16
10
ex 03.03 Kôrovce a mäkkýše, v ulite i bez nej, čerstvé (živé alebo neživé),
chladené alebo mrazené, solené, naložené alebo sušené; kôrovce v ulite
jednoducho varené vo vode:
- raky a homáre
- kraby a garnáty
- ustrice



25
18
18
04.03 Maslo 24
ex 04.05 Vtáčie vajcia, v škrupine, čerstvé alebo konzervované
- od 16/2 do 31/8
- od 1/9 do 15/2

12
15
04.06 Prírodný med 30
ex 05.07 Perie a jemné perie na lôžkoviny, nespracované 0
05.08 Kosti a rohy nespracované, zbavené tuku, jednoducho pripravené, ale
nenarezané do tvaru, spracované kyselinou alebo zbavené želatíny;
prach a zvyšky z týchto produktov


0
ex 06.03 Rezané kvety a pupence kvetov druhov vhodných do kytíc a na
dekoratívne účely, čerstvé:
- od 1/6 do 31/10
- od 1/11 do 31/5


24
20
ex 07.01 Zelenina, čerstvá alebo chladená:
- cibuľa, šalotka, cesnak
- nové zemiaky:
- od 1/1 do 15/5
- od 16/5 do 30/6

1215
21
- iné 2)
07.04 Sušená, odvodnená alebo zahustená (kondenzovaná) zelenina, celá,
rezaná, nakrájaná, drtená alebo vo forme prášku, ale inak
neupravovaná:
- cibule
- ostatné druhy



20
16
ex 07.05 Sušené strukoviny, lúpané alebo nelúpané, delené:
- hrášok a fazuľa

10
ex 08.01 Čerstvé banány 20
08.02 Citrusové ovocie čerstvé alebo sušené:
- pomaranče
- v období 15/3 až 30/9
- mimo toto obdobie
- mandarínky a klementínky
- citróny
- grapefruity
- iné


15
20
20
8
12
16
ex 08.04 Čerstvé hrozno:
- od 1/11 do 14/7
- od 15/7 do 31/10

18
22
ex 08.06 Jablká, hrušky a čerstvé dule 3)
ex 08.07 Čerstvé kôstkovité ovocie
- marhule
- iné 3)

25
ex 08.12 Slivky 18
ex 09.01 Káva, nepražená 16
10.01 až 07
ex 11.01
12.01
Obilie (potraviny z obilia)4)
Pšeničná múka4)
Olejnaté semená a olejnaté ovocie, celé alebo drtené


0
ex 12.03 Semená na sadenie (iné než červenej repy) 10
12.06 Chmeľové šušky a lupulín 12
15.15 Včelí vosk a iné hmyzie vosky, farbené i nefarbené:
- prírodné
- ostatné

0
10
15.16 Rastlinné vosky, farbené i nefarbené:
- prírodné
- ostatné

0
8
ex 16.04 Spracované alebo konzervované ryby
- lososovité

20
ex 16.05 Kôrovce, spracované a konzervované 20
17.01 Cukrová repa a trstinový cukor, v tuhom stave 80
18.01 Kakaové bôby, celé alebo drtené, surové alebo pražené 9
18.02 Šupky a odpady z kakaových bôbov 9
19.02 Prípravky z múky, škrobu alebo sladové výťažky - druhy používané do
detskej výživy, na diétne alebo kulinárske účely s obsahom menším
než 50 % hmotnosti kakaa


25
ex 20.02 Kyslá kapusta 20
21.07 Potravinárske prípravky nešpecifikované alebo nezahrnuté inde 25
22.04 Vinné mušty, v stave prebiehajúcej fermentácie alebo s fermentáciou
zastavenou inak než prídavkom alkoholu

40
23.01 Múky (drte) - múčky a šroty nevhodné na ľudskú spotrebu
- z mäsa a mäsových zvyškov: oškvarky
- z rýb, kôrovcov a mäkkýšov
24.01 Nespracovaný tabak, tabakové odpady 30
ex 25.07 Kaolín, silimanit 0
ex 25.15 Mramor, nespracovaný alebo zahranený, vrátane narezaných kameňov
kvádrov v hrúbke presahujúcej 25 cm

0
ex 25.16 Žula, porfýr, čadič, pieskovec a ďalšie kamene na monumenty a
stavby, zahranené len rezaním v hrúbke presahujúcej 25 cm

0
25.19 Prírodný uhličitan horečnatý (magnezit), kalcinovaný i nekalcinovaný,
iný než oxid horečnatý

0
ex 25.27 Krieda balená v jednotkách s čistou hmotnosťou jeden a viac
kilogramov

8
ex 27.07 Fenoly, krezoly a xylenoly, surové 3
27.09 Surová ropa a ropné bridlice 0
ex 27.14 Ropný koks 0
28.03 Uhlík, vrátane sadzí (koptu), antracénovej a acetylénovej černe (sadzí)
a lampovej černe (lampových sadzí)

5
ex 28.04 Fosfor 15
Selén 0
28.23 Oxidy a hydroxidy železa, vrátane prírodných pigmentov obsahujúcich
70 a viac hmotnostných percent zlúčenín železa vyjadrených ako oxid
železitý Fe2O3


10
28.25 Oxidy titánu 15
ex 28.32 Chlorečnan sodný a chlorečnan draselný 10
ex 29.01 Aromatické uhľovodíky:
- naftalén

8
ex 29.04 Terciárny butylalkohol 8
ex 32.07 Titánová bieloba 15
ex 33.01 Esenciálne oleje z citrusového ovocia (bezterpénové alebo terpénové)
ako výťažky z kvetov a v čistom stave

12
34.04 Syntetické vosky (vrátane voskov rozpustných vo vode); voskové
prípravky, nie emulzifikované alebo obsahujúce rozpúšťadlá

12
ex 40.07 Vlákna a kord z vulkanizovaného kaučuku, aj potiahnuté textilom 15
41.01 Surová koža a usne (čerstvé, solené, sušené, trieslené alebo lúhované
vápenným lúhom) delené i nedelené, vrátane ovčích koží s vlnou

0
ex 41.03 Ovčia a jahňacia koža jednoducho činená:
- z indických krížencov
- iné

0
6
ex 41.04 Kozia a kozľacia koža jednoducho činená:
- z indických kôz
- iné

0
7
41.08 Lakovaná useň a metalizovaná useň 12
44.14 Dyhy a plátky na preglejku (rezané, štiepané alebo lúpané) v hrúbkach
nepresahujúcich päť milimetrov, zosilnené i nezosilnené papierom
alebo textilom


10
44.15 Preglejka, drevené kláty, laminované drevo, dyhované panely a
laťovka (so stredovými latami širokými 25,4 až 76,2 mm) obsahujúce
i iné materiály než drevo alebo nie; mozaikové (vykladané) drevo a
marketérie



15
53.04 Odpadová ovčia alebo jahňacia vlna alebo odpadové chlpy iných
zvierat (jemné alebo hrubé), cupované alebo garnetované handry

0
54.01 Ľan, surový alebo spracovaný, ale nespradený, kúdeľová priadza a
odpady (vrátane cupovaných alebo garnetovaných handier)

0
54.02 Ramia, surová či spracovaná, ale nespradená, a odpady (vrátane
cupovaných alebo garnetovaných handier)

0
55.01 Bavlna, nie mykaná alebo vochlovaná 0
ex 55.02 Bavlna druhého vyzrňovania - krátka bavlna, surová 0
55.03 Bavlnené odpady (vrátane cupovaných alebo garnetovaných handier),
nie mykané alebo vochlované

0
57.01 Pravé konope (Cannabis sativa), surové alebo spracované, ale
nespradené, výčesky (kúdeľ) a odpady pravého konope (vrátane
cupovaných alebo garnetovaných handier alebo špagátov)


0
57.02 Manilské konope (Musa textilis), surové alebo spracované, ale
nespradené, výčesky (kúdeľ) a odpady manilského konope (vrátane
cupovaných alebo garnetovaných handier alebo špagátov)


0
57.03 Juta, surová alebo spracovaná, ale nespradená, výčesky (kúdeľ) a
odpady juty (vrátane cupovaných alebo garnetovaných handier alebo
špagátov)


0
74.01 Medený kamienok/lech; neopracovaná meď (rafinovaná i
nerafinovaná); medené odpady a šrot

0
74.02 Predzliatiny medi 0
75.01 Niklový kamienok/lech, niklová a ďalšie metalurgické niklové
medziprodukty; nespracovaný nikel (s výnimkou elektropokovujúcich
anód); niklové odpady a šrot;


0
80.01 Nespracovaný cín, cínové odpady a šrot; 0
ex 85.08 Zapaľovacie sviečky 18

1) Zahrnuté sú len domáce druhy zvierat.
2
) Sadzba je zvyčajne stanovená na úrovni aritmetického priemeru. V prípade potreby sa prispôsobí stanovením sezónnych sadzieb založených
na poľnohospodárskej politike Spoločenstva.
3) Sadzba je zvyčajne stanovená na úrovni aritmetického priemeru. V prípade potreby sa prispôsobí stanovením sezónnych sadzieb založených
na poľnohospodárskej politike Spoločenstva.
4)
a) Sadzby cla z obilia a pšeničnej múky podľa Spoločného colného sadzobníku sa budú rovnať aritmetickému priemeru uplatňovaných národných
ciel.
b) Až do rozhodnutia o clách prijatého podľa článku 40 ods. 2 môžu členské štáty na základe výnimky z ustanovení článku 23 upustiť od výberu
ciel pri týchto výrobkoch,
c) Ak by výroba alebo spracovanie obilia alebo pšeničnej múky v určitom členskom štáte bolo vážne ohrozené alebo poškodené takýmto upustením
od výberu cla v inom členskom štáte, dotknuté členské štáty spolu vstúpia do rokovaní. Ak by tieto rokovania neviedli k žiadnemu výsledku,
Komisia môže poveriť štát, ktorý utrpel škodu, aby prijal vhodné opatrenia, ktorých vykonanie určí Komisia, a to v prípade, ak predmetný
rozdiel v cene nevyrovná vnútroštátna organizácia obilného trhu členského štátu, ktorý upúšťa od výberu cla.

ZOZNAM G

Zoznam colných položiek, pri ktorých sadzby cla podľa Spoločného colného sadzobníka musia byť dohodnuté medzi členskými štátmi

Číslo
v Bruselskej
nomenklatúre
Opis tovarov
1 2
KAPITOLA 1 Živé zvieratá
KAPITOLA 2 Mäso a jedlé mäsové zvyšky
KAPITOLA 3 Ryby, kôrovce a mäkkýše
KAPITOLA 4 Mliečne produkty, vtáčie vajcia; prírodný med
KAPITOLA 5
05.04
05.15

Vnútornosti, močové mechúre a žalúdky zvierat (iných než rýb), celé alebo ich časti
Živočíšne produkty nešpecifikované alebo nezahrnuté inde; neživé zvieratá z kapitoly
1 alebo z kapitoly 3 nevhodné na ľudskú spotrebu
KAPITOLA 6 Živé stromy a iné rastliny; cibule, korene a podobné časti rastlín; rezané kvety a ozdobné
listy
KAPITOLA 7 Jedlá zelenina, rastliny, korene a hľuzy
KAPITOLA 8 Jedlé ovocie; dieliky melónov a citrusového ovocia
KAPITOLA 9 Káva, čaj a korenie s výnimkou maté (položka č. 09.03)
KAPITOLA 10 Obilie
KAPITOLA 11 Produkty mlynov: slad a škrob, glutín, inulín
KAPITOLA 12 Olejnaté semená a olejnaté ovocie; zmesové zrná, semená a ovocie, priemyslové a liečivé
rastliny; slama a krmoviny
KAPITOLA 13
ex 13.03

Pektín
KAPITOLA 15
15.01
15.0215.0315.04
15.07
15.1215.13
15.17

Prasačí tuk a iný vyškvarený bravčový tuk; vyškvarený alebo lisovaný hydinový tuk
Nevyškvarené tuky hovädzieho dobytka, baranie alebo kozie tuky; loj (vrátane jemného
loja) vyrobený z týchto tukov
Stearín bravčového sadla, oleo-stearín a lojový stearín; olej bravčového sadla, lojový olej
a oleový olej, nie emulzifikovaný alebo zmiešaný, alebo vyrobený iným spôsobom
Tuky a oleje z rýb a z morských cicavcov, rafinované i nerafinované
Stužené rastlinné oleje, tekuté alebo tuhé, surové, rafinované alebo prečistené
Živočíšne alebo rastlinné tuky a oleje, hydrogenované, rafinované i nerafinované, ale
ďalej nespracovávané
Margarín, imitácie bravčového sadla a iné vyrobené jedlé tuky
Odpady z procesov spracovania tukových látok alebo živočíšnych, alebo rastlinných
voskov
KAPITOLA 16 Prípravky z mäsa, rýb, kôrovcov a/alebo z mäkkýšov
KAPITOLA 17
17.01
17.0217.03

Cukrová repa a trstinový cukor, v tuhom stave
Iné cukry; cukrové sirupy; umelý med (zmiešaný i nezmiešaný s prírodným medom);
karamel
Melasa, odfarbená i neodfarbená
KAPITOLA 18
18.01
18.02

Kakaové bôby, celé alebo drtené, surové alebo pražené
Šupky a odpady kakaových bôbov
KAPITOLA 20 Prípravky zo zeleniny, ovocia alebo z iných častí rastlín
KAPITOLA 22
22.0422.05
22.07

Vínny mušt (hroznový mušt), fermentujúci či s fermentáciou zastavenou inak než
prídavkom alkoholu
Víno z čerstvého hrozna; vínne mušty s fermentáciou zastavenou prídavkom alkoholu
Iné fermentované nápoje (napríklad jablkové víno, hruškový mušt a medovina)
KAPITOLA 23 Zvyšky a odpady potravinárskeho priemyslu; prípravky krmív pre zvieratá
KAPITOLA 24
24.01

Nespracovaný tabak, tabakové odpady
KAPITOLA 45
45.01

Prírodný korok, nespracovaný, drtený, granulovaný alebo mletý; odpadový korok
KAPITOLA 54
54.01

Ľan, surový alebo spracovaný, ale nespradený, kúdeľová priadza a odpady (vrátane
cupovaných alebo garnetovaných handier)
KAPITOLA 57
57.01

Pravé konope (Cannabis sativa), surové alebo spracované, ale nespradené, výčesky
(kúdeľ) a odpady pravého konope (vrátane cupovaných alebo garnetovaných handier
alebo špagátov)

PRÍLOHA II

ZOZNAM

uvedený v článku 38 tejto zmluvy

Číslo
v Bruselskej
nomenklatúre
Opis tovarov
1 2
KAPITOLA 1 Živé zvieratá
KAPITOLA 2 Mäso a jedlé mäsové zvyšky
KAPITOLA 3 Ryby, kôrovce a mäkkýše
KAPITOLA 4 Mliečne produkty, vtáčie vajcia; prírodný med
KAPITOLA 5
05.04
05.15

Vnútornosti, močové mechúre a žalúdky zvierat (iných než rýb), celé alebo ich časti
Živočíšne produkty nešpecifikované alebo nezahrnuté inde; neživé zvieratá z kapitoly
1 alebo z kapitoly 3 nevhodné na ľudskú spotrebu
KAPITOLA 6 Živé stromy a iné rastliny; cibule, korene a podobné časti rastlín; rezané kvety a ozdobné
listy
KAPITOLA 7 Jedlá zelenina, rastliny, korene a hľuzy
KAPITOLA 8 Jedlé ovocie; dieliky melónov a citrusového ovocia
KAPITOLA 9 Káva, čaj a korenie s výnimkou maté (položka č. 09.03)
KAPITOLA 10 Obilie
KAPITOLA 11 Produkty mlynov: slad a škrob, glutín, inulín
KAPITOLA 12 Olejnaté semená a olejnaté ovocie; zmesové zrná, semená a ovocie, priemyslové a liečivé
rastliny; slama a krmoviny
KAPITOLA 13
ex 13.03

Pektín
KAPITOLA 15
15.01
15.0215.0315.04
15.07
15.1215.13
15.17

Prasačí tuk a iný vyškvarený bravčový tuk; vyškvarený alebo lisovaný hydinový tuk
Nevyškvarené tuky hovädzieho dobytka, baranie alebo kozie tuky; loj (vrátane jemného
loja) vyrobený z týchto tukov
Stearín bravčového sadla, oleo-stearín a lojový stearín; olej bravčového sadla, lojový olej
a oleový olej, nie emulzifikovaný alebo zmiešaný, alebo vyrobený iným spôsobom
Tuky a oleje z rýb a z morských cicavcov, rafinované i nerafinované
Stužené rastlinné oleje, tekuté alebo tuhé, surové, rafinované alebo prečistené
Živočíšne alebo rastlinné tuky a oleje, hydrogenované, rafinované i nerafinované, ale
ďalej nespracovávané
Margarín, imitácie bravčového sadla a iné vyrobené jedlé tuky
Odpady z procesov spracovania tukových látok alebo živočíšnych, alebo rastlinných
voskov
KAPITOLA 16 Prípravky z mäsa, rýb, kôrovcov a/alebo z mäkkýšov
KAPITOLA 17
17.01
17.0217.03

Cukrová repa a trstinový cukor, v tuhom stave
Iné cukry; cukrové sirupy; umelý med (zmiešaný i nezmiešaný s prírodným medom);
karamel
Melasa, odfarbená i neodfarbená
KAPITOLA 18
18.01
18.02

Kakaové bôby, celé alebo drtené, surové alebo pražené
Šupky a odpady kakaových bôbov
KAPITOLA 20 Prípravky zo zeleniny, ovocia alebo z iných častí rastlín
KAPITOLA 22
22.0422.05
22.07

Vínny mušt (hroznový mušt), fermentujúci či s fermentáciou zastavenou inak než
prídavkom alkoholu
Víno z čerstvého hrozna; vínne mušty s fermentáciou zastavenou prídavkom alkoholu
Iné fermentované nápoje (napríklad jablkové víno, hruškový mušt a medovina)
KAPITOLA 23 Zvyšky a odpady potravinárskeho priemyslu; prípravky krmív pre zvieratá
KAPITOLA 24
24.01

Nespracovaný tabak, tabakové odpady
KAPITOLA 45
45.01

Prírodný korok, nespracovaný, drtený, granulovaný alebo mletý; odpadový korok
KAPITOLA 54
54.01

Ľan, surový alebo spracovaný, ale nespradený, kúdeľová priadza a odpady (vrátane
cupovaných alebo garnetovaných handier)
KAPITOLA 57
57.01

Pravé konope (Cannabis sativa), surové alebo spracované, ale nespradené, výčesky
(kúdeľ) a odpady pravého konope (vrátane cupovaných alebo garnetovaných handier
alebo špagátov)

PRÍLOHA III

ZOZNAM SKRYTÝCH OBCHODNÝCH TRANSAKCIÍ

uvedených v článku 106 tejto zmluvy

- Námorná nákladná preprava, vrátane prenájmu lodí, prístavných výdajov, platieb pre rybárske lode atď.

- Vnútrozemská vodná nákladná preprava, vrátane prenájmu lodí

- Cestná doprava: osobná a nákladná, vrátane prenájmu vozidiel

- Letecká doprava: osobná a nákladná, vrátane prenájmu lietadiel

Platby cestujúcich za medzinárodné letenky a poplatky za nadmernú hmotnosť batožín; platby poplatkov za medzinárodnú leteckú nákladnú prepravu a charterové lety

Príjmy z predaja medzinárodných leteniek, z poplatkov za nadmernú hmotnosť batožín, za medzinárodnú nákladnú leteckú dopravu a za charterové lety

- Pre všetky prostriedky námornej prepravy: prístavné služby (nakládka a zásobovanie, údržba, opravy, výdavky na personál a pod.)

Pre všetky prostriedky vnútrozemskej vodnej prepravy: prístavné služby (nakládka a zásobovanie, údržba, opravy, výdavky na posádky a pod.)

Pre všetky prostriedky komerčnej cestnej prepravy: palivo, olej, menšie opravy, garážovanie, výdavky na vodičov a posádky a pod.

Pre všetky prostriedky leteckej prepravy: prevádzkové náklady a všeobecná réžia vrátane opráv lietadiel a zariadenia pre leteckú prepravu

- Poplatky a náklady za uskladnenie v colnom sklade, skladovanie, preclenie

- Clo a poplatky

- Prepravné poplatky za tranzitnú dopravu

- Poplatky za opravu a montáž

Spracovanie, dokončovanie, vykonávanie zmluvných prác a iné služby rovnakej povahy

- Oprava lodí

Oprava iných dopravných prostriedkov než lodí a lietadiel

- Technická pomoc (pomoc súvisiaca s výrobou a distribúciou tovaru a služieb vo všetkých štádiách, poskytnutá v časovom období obmedzenom podľa osobitného účelu takej pomoci vrátane napr. poradenstva alebo hosťovania expertov, prípravy plánov a programov, dohľadu nad výrobou, prieskumu trhu, výcviku personálu)

- Provízie a platby za sprostredkovanie

Zisky plynúce z prepravných tranzitných operácií alebo z predajov prekladaného tovaru

Bankové provízie a poplatky

Výdavky na zastúpenie

- Reklama vo všetkých médiách

- Služobné cesty

- Podiel dcérskych spoločností a organizačných zložiek na výdavkoch na réžiu materských spoločností nachádzajúcich sa v zahraničí a naopak

- Uzatváranie zmlúv obchodných spoločností (výstavba a údržba budov, ciest, mostov, prístavov a pod. vykonávaná špecializovanými obchodnými spoločnosťami, obvykle za pevne stanovené ceny po uskutočnení verejnej hospodárskej súťaže)

- Dlžné manká, marže a vklady vzniknuté v súvislosti s operáciami na komoditných koncových trhoch v súlade s bežnou obchodnou praxou

- Turistický ruch

- Súkromné cesty a pobyty na študijné účely

- Súkromné cesty a pobyty na liečebné účely

- Súkromné cesty a pobyty z rodinných dôvodov

- Predplatné novín, časopisov, kníh, hudobných publikácií

- Noviny, časopisy, knihy, hudobné publikácie a platne

- Kópie filmov, komerčných, dokumentárnych, vzdelávacích atď. (prenájom, poplatky, čiastky predplatného, reprodukčné a synchronizačné poplatky atď.)

- Členské príspevky

- Údržba a bežné opravy súkromného majetku v zahraničí

- Vládne výdavky (oficiálne zastúpenie v zahraničí, príspevky medzinárodným organizáciám)

Dane, súdne poplatky, registračné poplatky súvisiace s patentmi a obchodnými známkami

Nároky zo zodpovednosti za škodu. Náhrady v prípade zrušenia zmlúv a nevyžiadaných platieb

Pokuty

- Pravidelné plnenia súvisiace s verejnou dopravou a poštovými, telegrafnými a telefónnymi službami

- „Devízové povolenia“ vysťahovávajúcim sa občanom alebo cudzím štátnym príslušníkom s bydliskom v tejto krajine

„Devízové povolenia“ občanom alebo cudzím štátnym príslušníkom s bydliskom v tejto krajine vracajúcim sa do krajiny pôvodu

- Platy a mzdy (cezhraničných alebo sezónnych pracovníkov a iných osôb nemajúcich v mieste trvalé bydlisko, pričom nie je dotknuté právo štátu upravovať podmienky zamestnávania cudzincov)

- Peňažná zásielka vysťahovalcov (pričom nie je dotknuté právo štátu upravovať prisťahovalectvo)

- Honoráre a odmeny

- Dividendy a podiely na ziskoch

- Úrok z cenných papierov, hypoték a pod.

- Nájomné

- Zmluvné umorovanie dlhov (s výnimkou prevodov v súvislosti s umorovaním dlhov, ktoré majú charakter očakávaných opätovných platieb alebo odpustení akumulovaných nedoplatkov)

- Zisky z obchodnej činnosti

- Výnosy vyplývajúce z autorských práv

Patenty, priemyselné vzory, ochranné známky a vynálezy (prevedenie a licencovanie patentových práv, priemyselných vzorov, ochranných známok a vynálezov, či už sú právne chránené, alebo nie, a prevody, ktoré vyplývajú z takého prevedenia alebo licencie)

- Konzulárne príjmy

- Penzie a dôchodky a iné príjmy podobného charakteru

Platby výživného podľa zákona a peňažná pomoc v prípade núdze

Prevody splátok aktív uložených v jednom členskom štáte osobami s bydliskom v inom členskom štáte, ktorých osobný príjem v tomto štáte nie je postačujúci na pokrytie ich životných nákladov

- Platobné operácie a prevody v súvislosti s priamym poistením

- Platobné operácie a prevody v súvislosti so zaistením poistenia a spätnou cesiou

- Otvorenie a náhrada obchodných alebo priemyselných úverov

- Prevod menších čiastok do zahraničia

- Poplatky za dokumentáciu všetkých druhov, ktoré je povinný znášať na svoj účet subjekt oprávnený vykonávať zmenárenskú činnosť

- Športové ceny a príjmy zo súťaží

- Dedičstvá

- Vená

PRÍLOHA IV

ZÁMORSKÉ KRAJINY A ÚZEMIA,

na ktoré sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti tejto zmluvy

Francúzska západná Afrika: Senegal, Francúzsky Sudán, Francúzska Guinea, Pobrežie Slonoviny, Dahomé, Mauritánia, Nigéria a Horná Volta;

Francúzska rovníková Afrika: Stredné Kongo, Ubangi-Šari, Čad a Gabun;

St. Pierre a Miquelon, Komory, Madagaskar a závislé územia, Francúzske Somálsko, Nová Kaledónia a závislé územia, Francúzske kolónie v Oceánii, južné a antarktické teritóriá;

Autonómna republika Togo;

Poručenské územie Kamerunu pod správou Francúzska;

Belgické Kongo a Ruanda-Urundi;

Poručené územie Somálska pod správou Talianska;

Holandská Nová Guinea.

II

PROTOKOLY

PROTOKOL

O ŠTATÚTE EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI ustanoviť štatút Európskej investičnej banky stanovenej v článku 129 tejto zmluvy,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k zmluve:

Článok 1

Týmto sa ustanovuje Európska investičná banka, zriadená článkom 129 tejto zmluvy (ďalej len „banka“), ktorá vykonáva svoje úlohy a činnosti v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a štatútu.

Sídlo banky sa určí spoločným súhlasom vlád členských krajín.

Článok 2

Poslanie banky je stanovené v článku 130 tejto zmluvy.

Článok 3

V súlade s článkom 129 tejto zmluvy sú členmi banky:

- Belgické kráľovstvo,

- Spolková republika Nemecko,

- Francúzska republika,

- Talianska republika,

- Luxemburské veľkovojvodstvo,

- Holandské kráľovstvo.

Článok 4

1. Základné imanie banky tvorí jedna miliarda zúčtovacích jednotiek upísaných členskými štátmi v nasledujúcich čiastkach:

- Francúzsko 300 miliónov
- Nemecko 300 miliónov
- Taliansko 240 miliónov
- Belgicko 86,5 miliónov
- Holandsko 71,5 miliónov
- Luxembursko 2 milióny

Hodnota jednej zúčtovacej jednotky je 0,88867088 gramu rýdzeho zlata.

Členské štáty sú zodpovedné len do výšky svojho upísaného a nesplateného podielu na základnom imaní.

2. Prijatím nového člena sa zvyšuje upísané základné imanie o čiastku zodpovedajúcu dodatočnému kapitálu vnesenému novým členom.

3. Rada guvernérov môže jednomyseľne rozhodnúť o zvýšení upísaného základného imania.

4. Podiel na upísanom základnom imaní nemožno previesť alebo poskytnúť ako zábezpeku a nemožno ho zabaviť.

Článok 5

1. Členské štáty splatia 25 % upísaného základného imania v piatich rovnakých splátkach splatných najneskôr do dvoch, deviatich, šestnástich, dvadsiatich troch a tridsiatich mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

Každá platba bude prevedená z jednej štvrtiny v zlate alebo vo voľne zameniteľnej mene a z troch štvrtín v národnej mene.

2. Správna rada môže požadovať splatenie zostávajúcich 75 % upísaného základného imania, ak je táto platba nevyhnutná na splnenie záväzkov banky voči tým, ktorí jej poskytli prostriedky.

Každý členský štát zaplatí pomernú čiastku zodpovedajúcu svojmu podielu na upísanom základnom imaní v menách, ktoré banka potrebuje na splnenie už uvedených záväzkov.

Článok 6

1. Na návrh Správnej rady môže Rada guvernérov kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, že členské štáty poskytnú banke osobitne úročené pôžičky, ak banka také pôžičky potrebuje na financovanie konkrétnych projektov s podmienkou, že Správna rada predloží dôkaz, že banka nemá možnosť získať nevyhnutné zdroje samostatne za vhodných podmienok na kapitálových trhoch, pričom náležitý ohľad treba brať na povahu a cieľ projektov, ktoré sa majú financovať.

2. O osobitné pôžičky nemožno požiadať pred začiatkom štvrtého roku nasledujúceho po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy. Tieto pôžičky nesmú presiahnuť celkovo 400 miliónov zúčtovacích jednotiek alebo 100 miliónov zúčtovacích jednotiek za rok.

3. Lehota splatnosti osobitných pôžičiek sa určí s ohľadom na lehotu splatnosti úverov alebo záruk, ktoré banka navrhuje poskytnúť za prostriedky z týchto pôžičiek; táto lehota nepresiahne dvadsať rokov. Rada guvernérov môže kvalifikovanou väčšinou na návrh Správnej rady rozhodnúť o predpokladanom splatení osobitnej pôžičky.

4. Osobitné pôžičky sú úročené štyrmi percentami ročne, ak Rada guvernérov nerozhodne, so zreteľom na vývoj a úroveň úrokových sadzieb na kapitálových trhoch, o stanovení odlišnej sadzby.

5. Osobitné pôžičky poskytnú členské štáty vo výške zodpovedajúcej ich podielu na upísanom základnom imaní; tieto pôžičky sa poskytnú v národnej mene do šiestich mesiacov od žiadosti o ne.

6. V prípade likvidácie banky sa osobitné pôžičky poskytnuté členskými štátmi vrátia až po uhradení ostatných dlhov banky.

Článok 7

1. Ak by sa paritná hodnota meny členského štátu znížila vo vzťahu k zúčtovacej jednotke definovanej v článku 4, prispôsobí sa čiastka podielu tohto členského štátu na základnom imaní, ktorá bola doposiaľ týmto štátom splatená v národnej mene, pomerne k zmene, ku ktorej došlo v paritnej hodnote, a to dodatočnou platbou vykonanou uvedeným štátom banke. Čiastka podliehajúca prispôsobeniu však nesmie prekročiť celkovú sumu pôžičiek poskytnutých bankou v uvedenej mene a zdroje banky v tejto mene. Dodatočná platba sa vykoná v lehote dvoch mesiacov alebo, ak zodpovedá pôžičkám, do dátumu splatnosti týchto pôžičiek.

2. Ak by sa paritná hodnota meny členského štátu zvýšila vo vzťahu k zúčtovacej jednotke definovanej v článku 4, prispôsobí sa čiastka podielu tohto členského štátu na základnom imaní, ktorá bola doposiaľ týmto štátom splatená v národnej mene, pomerne k zmene, ku ktorej došlo v paritnej hodnote, a to poskytnutím peňažnej náhrady bankou uvedenému štátu. Čiastka podliehajúca prispôsobeniu však nesmie prekročiť celkovú sumu pôžičiek poskytnutých bankou v uvedenej mene a zdroje banky v tejto mene. Náhrada sa poskytne v lehote dvoch mesiacov alebo, ak zodpovedá pôžičkám, do dátumu splatnosti týchto pôžičiek.

3. Paritnou hodnotou meny členského štátu vo vzťahu k zúčtovacej jednotke definovanej v článku 4 sa rozumie vzťah medzi hmotnosťou rýdzeho zlata obsiahnutého v zúčtovacej jednotke a hmotnosťou rýdzeho zlata zodpovedajúceho paritnej hodnote tejto meny vyhlásenej Medzinárodným menovým fondom. Ak by sa tak nestalo, rozumie sa paritnou hodnotou výmenný kurz voči mene, ktorá je definovaná v zlate alebo je na zlato prevoditeľná, ako je uplatňovaný členským štátom pri bežných platbách.

4. Rada guvernérov môže rozhodnúť, že pravidlá stanovené v odsekoch 1 a 2 sa neuplatnia, ak by došlo k jednotnému pomernému prispôsobeniu paritnej hodnoty všetkých mien členských štátov Medzinárodného menového fondu alebo členov banky.

Článok 8

Banku spravuje a riadi Rada guvernérov, Správna rada a predstavenstvo.

Článok 9

1. Rada guvernérov sa skladá z ministrov menovaných členskými štátmi.

2. Rada guvernérov ustanoví všeobecné smernice o úverovej politike banky, najmä s ohľadom na rôzne ciele, ktoré je potrebné sledovať pri postupnom zavádzaní spoločného trhu.

Rada guvernérov dohliada nad vykonaním týchto smerníc.

3. Rada guvernérov ďalej:

a) rozhoduje o akomkoľvek navýšení základného imania v súlade s článkom 4 ods. 3;

b) vykonáva právomoci stanovené v článku 6, ktoré sa týkajú osobitných pôžičiek;

c) vykonáva právomoci stanovené v článkoch 11 a 13 o menovaní a odvolávaní členov Správnej rady a predstavenstva;

d) schvaľuje výnimku stanovenú v článku 18 ods. 1;

e) schvaľuje výročnú správu vypracovanú Správnou radou;

f) schvaľuje ročnú účtovnú závierka a výkaz ziskov a strát;

g) vykonáva právomoci a úlohy stanovené v odsekoch 7, 14, 17, 26 a 27;

h) schvaľuje rokovací poriadok banky.

4. V rámci tejto zmluvy a tohto štatútu je Rada guvernérov oprávnená, ak tak rozhodne jednomyseľným hlasovaním, prijať akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa týka zastavenia činností banky a, ak by to bolo nutné, o jej likvidácii.

Článok 10

Ak tento štatút neustanovuje inak, Rada guvernérov prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov svojich členov. Hlasovanie Rady guvernérov sa riadi ustanoveniami článku 148 tejto zmluvy.

Článok 11

1. Správna rada má výhradnú právomoc rozhodovať o poskytovaní úverov a záruk a o uzatváraní pôžičiek; stanovuje úrokové sadzby pôžičiek a sadzby provízií a záruk; dohliada a vykonáva riadnu správu banky; zabezpečuje, aby bolo riadenie banky v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a štatútu a so všeobecnými smernicami stanovenými Radou guvernérov.

Na konci rozpočtového roka predloží Správna rada správu Rade guvernérov a po schválení ju zverejní.

2. Správna rada sa skladá z dvanástich správcov a dvanástich zástupcov.

Správcov vymenuje Rada guvernérov na päť rokov na základe návrhov členských štátov a Komisie takto:

- 2 správcov navrhnú po vzájomnej dohode štáty Beneluxu;

- 3 správcov navrhne Spolková republika Nemecko;

- 3 správcov navrhne Francúzska republika;

- 3 správcov navrhne Talianska republika;

- 1 správcu navrhne Komisia.

Správcu možno vymenovať znova.

Každý správca má svojho zástupcu vymenovaného za rovnakých podmienok a rovnakým postupom, ako sú vymenovaní správcovia.

Zástupcovia sa môžu zúčastniť rokovaní Správnej rady, nemajú však právo hlasovať, iba ak nezastupujú správcu v prípade, že sa tento nemôže na rokovaní zúčastniť.

Predseda alebo v jeho neprítomnosti jeden z podpredsedov predstavenstva predsedá rokovaniu Správnej rady, avšak nehlasuje.

Členovia Správnej rady sú vyberaní z radov osôb, ktoré poskytujú všetky záruky svojej nezávislosti a odbornosti. Sú zodpovední len banke.

3. Správca môže byť odvolaný z funkcie rozhodnutím Rady guvernérov prijatým kvalifikovanou väčšinou hlasov len vtedy, ak už nespĺňa podmienky nevyhnutné pre vykonávanie funkcie.

Ak sa neschváli výročná správa, Správna rada odstúpi.

4. V prípade uprázdnenia miesta alebo miest v dôsledku smrti alebo individuálneho alebo kolektívneho odstúpenia, alebo odvolania z funkcie, bude toto miesto alebo miesta obsadené podľa pravidiel stanovených v odseku 2. Okrem prípadov úplnej obmeny členov, budú členovia nahradení na zvyšok funkčného obdobia.

5. Rada guvernérov ustanoví výšku odmeny členov Správnej rady. Rada guvernérov jednomyseľne rozhodne, aké činnosti sú nezlučiteľné s funkciou správcu alebo zástupcu.

Článok 12

1. Každý správca má v Správnej rade jeden hlas.

2. Ak neustanovuje tento štatút inak, prijíma Správna rada svoje rozhodnutia jednoduchou väčšinou hlasov členov rady oprávnených hlasovať. Kvalifikovaná väčšina predstavuje aspoň osem hlasov. Rokovací poriadok banky ustanoví kvórum potrebné na platnosť rozhodnutia Správnej rady.

Článok 13

1. Predstavenstvo sa skladá z predsedu a dvoch podpredsedov menovaných na šesť rokov Radou guvernérov na návrh Správnej rady. Môžu byť vymenovaní znova.

2. Na návrh Správnej rady prijatý kvalifikovanou väčšinou môže Rada guvernérov, tiež na základe kvalifikovanej väčšiny hlasov, odvolať členov predstavenstva z funkcie.

3. Predstavenstvo je zodpovedné za bežný chod banky pod dohľadom predsedu a pod dozorom Správnej rady.

Pripravuje rozhodnutia Správnej rady o uzatváraní pôžičiek a poskytovaní úverov a záruk. Je zodpovedné za vykonávanie týchto rozhodnutí.

4. Predstavenstvo formuluje na základe väčšiny hlasov svojich členov stanoviská k návrhu na poskytovanie úverov a záruk a návrhov na získavanie pôžičiek.

5. Rada guvernérov ustanoví odmenu členov predstavenstva a rozhodne o činnostiach, ktoré sú nezlučiteľné s ich funkciou.

6. Predseda a v prípade prekážky jeden z podpredsedov zastupuje banku v právnych alebo neprávnych záležitostiach.

7. Úradníci a ostatní zamestnanci banky podliehajú právomoci predsedu, ktorý ich prijíma a prepúšťa. Pri výbere personálu sa berú do úvahy nielen osobné schopnosti a odborná kvalifikácia, ale tiež spravodlivé zastúpenie štátnych príslušníkov členských štátov.

8. Predstavenstvo a zamestnanci banky sú zodpovední len banke a sú pri výkone svojich funkcií úplne nezávislí.

Článok 14

1. Výbor pozostávajúci z troch členov, vymenovaných na základe ich schopností Radou guvernérov, overuje každoročne, či činnosť banky prebiehala riadne a či sú riadne vedené účtovné knihy.

2. Tento výbor potvrdzuje, že účtovná závierka a výkazy ziskov a strát sú v súlade s účtovníctvom a dokladmi a vierohodne opisujú situáciu banky, ak ide o jej aktíva a pasíva.

Článok 15

Banka komunikuje s jednotlivými členskými štátmi prostredníctvom orgánu uvedeného členskými štátmi. Pri výkone finančných operácií má banka regres voči emisnej banke uvedeného členského štátu alebo iným finančným orgánom schváleným členským štátom.

Článok 16

1. Banka spolupracuje so všetkými medzinárodnými organizáciami, ktorých pôsobnosť je podobná pôsobnosti banky.

2. Banka nadväzuje všetky vhodné vzťahy, ktoré by uľahčili spoluprácu s bankovými a finančnými orgánmi krajín, v ktorých vykonáva svoje operácie.

Článok 17

Na žiadosť členského štátu alebo Komisie, alebo z vlastného podnetu Rada guvernérov vykoná za rovnakých podmienok ako schválenie, výklad alebo doplnenie smerníc, ktoré vydala v súlade s článkom 9 tohto štatútu.

Článok 18

1. V rámci poslania ustanoveného v článku 130 tejto zmluvy banka poskytuje úvery svojim členom alebo súkromným alebo verejnoprávnym podnikom na investičné projekty, ktoré sa majú realizovať na európskom území členských štátov, ak nie sú za rozumných podmienok dostupné prostriedky z iných zdrojov.

Jednomyseľným rozhodnutím Rady guvernérov na návrh Správnej rady však môže banka poskytnúť úvery na investičné projekty, ktoré sa majú realizovať, úplne alebo čiastočne, mimo európskeho územia členských štátov.

2. Poskytovanie úverov pokiaľ možno čo najviac závisí aj od využitia iných nástrojov financovania.

3. Pri schvaľovaní úveru podniku alebo subjektu, inému než je členský štát, podmieni banka schválenie takej pôžičky poskytnutím záruky členským štátom, na ktorého území sa má projekt realizovať, alebo poskytnutím iných primeraných záruk.

4. Banka sa môže zaručiť za pôžičky získané verejnoprávnymi alebo súkromnými podnikmi alebo inými subjektami za účelom vykonávania operácií stanovených v článku 130 tejto zmluvy.

5. Celková čiastka úverov a záruk poskytnutých bankou nepresiahne 250 % upísaného základného imania.

6. Banka sa chráni proti kurzovým rizikám zaradením vhodných doložiek do zmlúv o úveroch a zárukách.

Článok 19

1. Sadzby úrokov u úverov, ktoré má banka poskytnúť, a sadzby provízií záruk sa prispôsobia podmienkam na kapitálovom trhu a vypočítajú sa tak, aby z nich vyplývajúce príjmy umožňovali banke splnenie jej záväzkov, pokrytie jej výdajov a vytvorenie rezervného fondu ustanoveného v článku 24.

2. Banka nezníži sadzby úrokov. Ak by bolo vhodné znížiť sadzbu úrokov s ohľadom na zvláštnu povahu projektu, ktorý sa má financovať, môže uvedený členský štát alebo tretia osoba poskytnúť zľavu z úroku, ak je poskytnutie takej zľavy zlučiteľné s pravidlami stanovenými v článku 92 tejto zmluvy.

Článok 20

Pri operáciách súvisiacich s pôžičkami a zárukami banka uplatňuje nasledujúce zásady:

1. Zabezpečuje, aby boli fondy využité čo najracionálnejšie v záujme Spoločenstva.

Môže poskytnúť pôžičky alebo záruky na získanie pôžičiek len:

a) ak je splácanie úroku a umorovanie dlhu zaručené hospodárskym výsledkom v prípade projektov vykonávaných podnikmi vo výrobnom sektore alebo záväzkom štátu, v ktorom sa projekt realizuje, alebo iným spôsobom v prípade ostatných projektov;

b) a ak vykonávanie projektu prispeje k zvýšeniu všeobecnej hospodárskej produktivity a podporuje rozvoj spoločného trhu.

2. Nezíska žiadny podiel v žiadnom podniku ani neprijme žiadnu zodpovednosť za riadenie takého podniku, ak to nie je nutné na ochranu vlastných práv, na účel zabezpečenia vyrovnania dlhu tohto podniku.

3. Môže nakladať so svojimi pohľadávkami na kapitálovom trhu a môže na tento účel požadovať od svojich dlžníkov vydanie dlhopisov alebo iných cenných papierov.

4. Banka ani členský štát neuloží žiadne podmienky, podľa ktorých sa vydaná pôžička má vyčerpať v konkrétnom členskom štáte.

5. Môže podmieniť poskytnutie pôžičiek uskutočnením medzinárodnej verejnej súťaže.

6. Nebude financovať, úplne ani sčasti, žiadny projekt, proti ktorému sa postaví členský štát, na ktorého území sa má realizovať.

Článok 21

1. Žiadosti o úvery alebo záruky môžu byť adresované banke prostredníctvom Komisie alebo prostredníctvom členského štátu, na ktorého území sa má projekt realizovať. Podnik môže tiež žiadať priamo banku o úver alebo záruku.

2. Žiadosti podané prostredníctvom Komisie sa zašlú členskému štátu, na ktorého území sa má projekt realizovať, aby tento štát vyslovil svoje stanovisko. Žiadosti podané prostredníctvom štátu sa zašlú Komisii, aby vyjadrila svoje stanovisko. Žiadosti podané priamo podnikom sa zašlú uvedenému členskému štátu a Komisii.

Dotknutý členský štát a Komisia doručia svoje stanovisko najneskôr do dvoch mesiacov. Ak banka v tejto lehote stanovisko nedostane, môže predpokladať, že proti danému projektu nie sú žiadne námietky.

3. Správna rada rozhoduje o žiadostiach o úver alebo záruku, ktoré jej zašle predstavenstvo.

4. Predstavenstvo preskúma, či podané žiadosti o pôžičky alebo záruky, sú v súlade s ustanoveniami tohto štatútu, najmä s ustanoveniami článku 20. Ak predstavenstvo rozhodne v prospech poskytnutia úveru alebo záruky, predloží Správnej rade návrh tejto zmluvy. Svoje kladné stanovisko môže podmieniť takými podmienkami, ktoré považuje za nevyhnutné. Ak predstavenstvo rozhodne v neprospech poskytnutia pôžičky alebo záruky, predloží Správnej rade príslušné dokumenty spoločne so svojím stanoviskom.

5. Ak predstavenstvo vydá záporné stanovisko, na poskytnutie úveru alebo záruky je nevyhnutné jednomyseľné rozhodnutie Správnej rady.

6. Ak Komisia vydá záporné stanovisko, na poskytnutie úveru alebo záruky je nevyhnutné jednomyseľné rozhodnutie Správnej rady, pričom hlasovania sa v tomto prípade zdrží správca nominovaný Komisiou.

7. Ak predstavenstvo i Komisia vydajú záporné stanovisko, Správna rada uvedený úver alebo záruku neposkytne.

Článok 22

1. Banka získava pôžičky na medzinárodnom kapitálovom trhu na účel zaistenia zdrojov nevyhnutných na plnenie svojich úloh.

2. Banka môže získať pôžičku na kapitálovom trhu členského štátu v rámci právnych predpisov vzťahujúcich sa na vnútornú emisiu alebo, pokiaľ takéto predpisy v členskom štáte neexistujú, v prípade, že uvedený členský štát nadviaže s bankou spojenie a dohodnú sa o zamýšľanej pôžičke.

Príslušné orgány členského štátu môžu odmietnuť udeliť súhlas, len pokiaľ je dôvod sa obávať, že na kapitálovom trhu uvedeného štátu dôjde k závažným poruchám.

Článok 23

1. Banka môže využiť akékoľvek dostupné prostriedky, ktoré nepotrebuje ihneď na splnenie svojich záväzkov, a to za nasledujúcich podmienok:

a) môže investovať na peňažných trhoch,

b) s výhradou ustanovení článku 20 ods. 2 môže kupovať a predávať cenné papiere vydané bankou alebo jej dlžníkmi,

c) môže vykonať akúkoľvek inú finančnú operáciu zlučiteľnú s jej pôsobnosťou.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 25, banka sa pri správe svojich investícií nezapojí do žiadnej devízovej arbitráže, ktorá nie je priamo potrebná na vykonávanie alebo plnenie záväzkov, ktoré zmluvne prevzala prostredníctvom vypísaných pôžičiek alebo poskytnutých záruk.

3. V oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento článok, banka pôsobí v zhode s príslušnými orgánmi členských štátov alebo s ich emisnými bankami.

Článok 24

1. Postupne sa vytvorí rezervný fond, ktorý predstavuje 10 % upísaného základného imania. Pokiaľ by to vyžadoval stav záväzkov banky, môže Správna rada rozhodnúť o vytvorení dodatočných rezerv. Dokiaľ nie je úplne vytvorený tento rezervný fond, vkladajú sa do nej:

a) príjmy z úrokov z úverov poskytnutých bankou zo súm, ktoré majú zaplatiť členské štáty podľa článku 5,

b) príjmy z úrokov z úverov poskytnutých z fondov získaných zo splatenia pôžičiek uvedených pod písmenom a), pokiaľ tieto príjmy z úrokov nie sú nevyhnutné na splnenie záväzkov banky alebo na pokrytie jej výdajov.

2. Prostriedky v rezervnom fonde sa investujú tak, aby boli kedykoľvek k dispozícii na splnenie účelu tohto fondu.

Článok 25

1. Banka je kedykoľvek oprávnená previesť prostriedky, ktoré má v mene jedného členského štátu, na menu iného členského štátu, na účel vykonania finančných operácií v súlade so svojou pôsobnosťou stanovenou v článku 130 tejto zmluvy, pričom náležitý ohľad treba brať na ustanovenie článku 23 tohto štatútu. Banka sa pokiaľ možno vyhne takýmto prevodom, pokiaľ má k dispozícii voľné alebo disponibilné prostriedky v mene, ktorú potrebuje.

2. Banka nesmie previesť svoje prostriedky v mene jedného z členských štátov na menu nečlenského štátu bez súhlasu uvedeného členského štátu.

3. Banka môže voľne nakladať s časťou svojho kapitálu, ktorá je splatená v zlate alebo v zmeniteľných menách, ako aj s požičanou cudzou menou na trhu mimo spoločenstva.

4. Členské štáty sa zaväzujú dať k dispozícii dlžníkom banky cudziu menu nevyhnutnú na splatenie istiny a úrokov súvisiacich s úvermi poskytnutými bankou alebo za ktoré banka ručí vo vzťahu k projektom, ktoré majú byť vykonávané na ich území.

Článok 26

Pokiaľ členský štát nesplní záväzky, ktoré mu vznikli ako členovi podľa tohto štatútu, a najmä záväzok splatiť jeho podiel na upísanom základnom imaní alebo jeho osobitných úveroch alebo na zaistenie splatenia svojich pôžičiek, poskytovanie úverov alebo záruk tomuto členskému štátu alebo jeho občanom môže byť rozhodnutím Rady guvernérov prijatým kvalifikovanou väčšinou hlasov prerušené.

Toto rozhodnutie nezbavuje členský štát alebo jeho štátnych príslušníkov povinností voči banke.

Článok 27

1. Pokiaľ by Rada guvernérov rozhodla o zastavení činnosti banky, všetky jej činnosti sa okamžite zastavia, s výnimkou operácií nevyhnutných na zaistenie riadneho využitia, ochrany a uchovania jej majetku a splnenia jej záväzkov.

2. V prípade likvidácie ustanoví Rada guvernérov likvidátorov a udelí im pokyny na vykonávanie likvidácie.

Článok 28

1. Banka má v každom členskom štáte najširšiu právnu subjektivitu priznávanú právnickým osobám podľa vnútroštátneho práva uvedeného štátu, najmä práva nadobúdať a scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a byť účastníkom súdneho konania.

Výsady a imunity priznávané banke sú uvedené v protokole ustanovenom v článku 218 tejto zmluvy.

2. Majetok banky nepodlieha žiadnej forme zabavenia alebo vyvlastnenia.

Článok 29

S výhradou právomocí priznávaných Súdnemu dvoru spadá akýkoľvek spor medzi bankou a jej veriteľmi alebo dlžníkmi alebo medzi bankou a tretími osobami do pôsobnosti príslušného vnútroštátneho súdu.

Banka si zvolí v každom členskom štáte sídlo pre svoju činnosť. Môže však v akejkoľvek zmluve určiť osobitné sídlo pre svoju činnosť alebo pre arbitrážne konanie.

Majetok a aktíva banky nepodliehajú zhabaniu alebo nútenému výkonu rozhodnutia inak ako na základe rozhodnutia súdu.

V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER.
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

PROTOKOL

O NEMECKOM VNÚTORNOM OBCHODE A S TÝM SPOJENÝCH PROBLÉMOCH

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ZVÁŽIAC súčasné podmienky vyplývajúce z rozdelenia Nemecka,

SA DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k zmluve:

1. Berúc do úvahy, že obchod medzi nemeckými územiami podliehajúcimi Základnému zákonu Spolkovej republiky Nemecko a nemeckými územiami, na ktoré sa základný zákon nevzťahuje, je súčasťou nemeckého vnútorného obchodu; uplatňovanie tejto zmluvy nevyžaduje žiadnu zmenu súčasnej úpravy tohto obchodu v rámci Nemecka.

2. Každý členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o akýchkoľvek dohodách ovplyvňujúcich obchod s nemeckými územiami, na ktoré sa nevzťahuje Základný zákon Spolkovej republiky Nemecko, a o ustanoveniach na ich vykonanie. Každý členský štát zabezpečí, aby vykonávanie týchto dohôd nebolo v rozpore s princípmi, na ktorých je založený spoločný trh, a najmä prijme vhodné opatrenia, aby zabránil akejkoľvek následnej ujme hospodárstvam iných členských štátov.

3. Každý členský štát môže prijať vhodné opatrenia, aby odvrátil akékoľvek ťažkosti, ktoré by mu mohli vzniknúť v dôsledku obchodu medzi členským štátom a nemeckými územiami, na ktoré sa nevzťahuje Základný zákon Spolkovej republiky Nemecko.

V Ríme, dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

PROTOKOL

O NIEKTORÝCH USTANOVENIACH TÝKAJÚCICH SA FRANCÚZSKA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI urovnať v súlade so všeobecnými cieľmi tejto zmluvy niektoré existujúce osobitné problémy,

SA DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k zmluve:

I. POPLATKY A PODPORY

1. Komisia a Rada každý rok preskúmajú systém podpôr pre vývoz a osobných poplatkov z dovozu platný v oblasti francúzskeho franku.

V súvislosti s týmto preskúmaním oznámi francúzska vláda akékoľvek opatrenia, ktoré navrhuje prijať na účel zníženia a racionalizácie úrovní podpôr a poplatkov.

Informuje tiež Radu a Komisiu o akýchkoľvek nových poplatkoch, ktoré plánuje uložiť z dôvodu nových liberalizačných opatrení, a o akýchkoľvek zmenách, ktoré plánuje vykonať u týchto poplatkov a podpôr, v rámci maximálnej úrovne poplatkov platnej k 1. januáru 1957. Tieto opatrenia môžu byť prerokované v Rade a Komisii.

2. Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie môže, pokiaľ sa domnieva, že nejednotnosť ovplyvňuje niektoré sektory priemyslu v iných členských štátoch, požiadať francúzsku vládu, aby vykonala niektoré opatrenia na zjednotenie týchto poplatkov a podpôr v každej z týchto troch kategórií: suroviny, polotovary a hotové výrobky. Pokiaľ by francúzska vláda takéto opatrenia neprijala, povolí Rada, opäť na základe kvalifikovanej väčšiny hlasov, ostatným členským štátom, aby prijali ochranné opatrenia za podmienok a spôsobom bližšie určeným Radou.

3. Pokiaľ by platobná bilancia v oblasti francúzskeho franku zostala dlhšie než jeden rok vyrovnaná a pokiaľ by jej peňažné rezervy dosiahli úroveň považovanú za dostatočnú, s ohľadom najmä na objem jej zahraničného obchodu, môže Rada rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou hlasov na návrh Komisie, že francúzska vláda musí zrušiť svoj systém poplatkov a podpôr.

Pokiaľ by sa Komisia a francúzska vláda nezhodli na tom, či možno úroveň peňažných rezerv francúzskej oblasti považovať za uspokojivú, predloží vec na arbitrážne konanie jednotlivcovi alebo orgánu zvolenému po vzájomnej zhode. Pokiaľ sa nedohodnú na osobe rozhodcu, určí ho predseda Súdneho dvora.

Takto rozhodnuté zrušenie musí byť vykonané takým spôsobom, aby sa predišlo akémukoľvek nebezpečenstvu narušenia rovnováhy platobnej bilancie, a môže byť najmä vykonané postupne. Akonáhle bude systém zrušený, uplatnia sa ustanovenia tejto zmluvy vo svojej celistvosti.

Výraz „bežná platobná bilancia“ má význam určený medzinárodnými organizáciami a Medzinárodným menovým fondom; zahŕňa obchodnú bilancia a skryté obchodné transakcie majúce charakter príjmov alebo poskytovania služieb.

II. PLATENIE NADČASOV

1. Členské štáty sa domnievajú, že zavedenie spoločného trhu spôsobí do konca prvej etapy situáciu, keď základ pre platenie nadčasov a priemernej úrovne nadčasov v priemysle bude zodpovedať tomu, čo sa uplatňuje vo Francúzsku, podľa priemerných údajov za rok 1956.

2. Pokiaľ by sa tak nestalo do konca prvej etapy, povolí Komisia Francúzsku, aby prijala ochranné opatrenia, ktoré sa týkajú sektorov priemyslu ovplyvnených nerovnakým spôsobom platenia nadčasov, pričom podmienky a metódy uplatnenia týchto opatrení stanoví Komisia, pokiaľ počas tejto etapy nepresiahne priemerný rast úrovne miezd v rovnakých sektoroch priemyslu v iných členských štátoch v porovnaní s priemerom za rok 1956 rast týchto miezd vo Francúzsku o percentuálnu hodnotu stanovenú Komisiou so súhlasom Rady, pričom pre toto rozhodnutie je nutná kvalifikovaná väčšina hlasov.

V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

PROTOKOL TÝKAJÚCI SA TALIANSKA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI urovnať niektoré existujúce osobitné problémy, ktoré sa týkajú Talianska,

SA DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k zmluve:

ČLENSKÉ ŠTÁTY SPOLOČENSTVA

BERÚ NA VEDOMIE skutočnosť, že talianska vláda začala desaťročný program hospodárskeho rozvoja zameraný na nápravu nevyváženej štruktúry talianskeho hospodárstva najmä programom kapitálových investícií v menej rozvinutých oblastiach, na juhu Talianska a na talianskych ostrovoch a programom vytvárania nových pracovných miest s cieľom odstrániť nezamestnanosť;

PRIPOMÍNAJÚ SI, že princípy a ciele tohto programu talianskej vlády zvážili a schválili organizácie pre medzinárodnú spoluprácu, ku ktorým členské štáty patria;

UZNÁVAJÚ, že dosiahnutie cieľov uvedeného talianskeho programu je v ich spoločnom záujme;

SÚHLASIA s tým, aby sa orgánom spoločenstva odporučilo prijatie všetkých prostriedkov a postupov upravených zmluvou, a najmä primerané využitie zdrojov Európskej investičnej banky a Európskeho sociálneho fondu;

ZASTÁVAJÚ STANOVISKO, že orgány spoločenstva pri vykonávaní tejto zmluvy zohľadnia záťaž, ktorú musí niesť talianske hospodárstvo počas nadchádzajúcich rokov, a naliehavosť odvrátenia nebezpečného napätia, najmä vzhľadom na platobnú bilanciu a úroveň zamestnanosti, ktoré by mohlo ohroziť uplatňovanie tejto zmluvy v Taliansku;

UZNÁVAJÚ najmä, že v spojitosti s uplatňovaním článkov 108 a 109 treba dbať na zabezpečenie toho, že akékoľvek opatrenia, o ktorých prijatie talianska vláda požiada, zabezpečia úspešný výsledok uvedeného programu hospodárskeho rozvoja a zvýšenia životnej úrovne talianskeho ľudu.

V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

PROTOKOL TÝKAJÚCI SA LUXEMBURSKÉHO VEĽKOVOJVODSTVA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI urovnať niektoré existujúce osobitné problémy, ktoré sa týkajú Luxemburského veľkovojvodstva,

SA DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k zmluve:

Článok 1

1. Z dôvodov osobitnej situácie svojho poľnohospodárstva je Luxemburské veľkovojvodstvo oprávnené udržiavať množstvové obmedzenia na dovoz výrobkov uvedených na zozname priloženom k rozhodnutiu zmluvných strán Všeobecnej dohody o clách a obchode z 3. decembra 1955, ktorá sa týka poľnohospodárstva v Luxembursku.

Belgicko, Luxembursko a Holandsko budú uplatňovať systém stanovený v článku 6 ods. 3 Dohovoru o hospodárskej únii Belgicka a Luxemburska z 25. júla 1921.

2. Luxemburské veľkovojvodstvo prijme akékoľvek opatrenie štrukturálnej, technickej alebo hospodárskej povahy, ktoré umožní postupnú integráciu jeho poľnohospodárstva do spoločného trhu. Komisia môže vydať odporúčanie ohľadom opatrení, ktoré má veľkovojvodstvo prijať.

Na konci prechodného obdobia Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodne na návrh Komisie o rozsahu, v akom budú výnimky udelené Luxemburskému veľkovojvodstvu zachované, pozmenené alebo zrušené.

Každý dotknutý členský štát má právo sa voči takémuto rozhodnutiu odvolať pred arbitrážnym orgánom ustanoveným v súlade s ustanovením článku 8 ods. 4 tejto zmluvy.

Článok 2

Pri príprave predpisov, ktoré sa týkajú slobody pohybu pracovníkov podľa ustanovení v článku 48 ods. 3 tejto zmluvy, Komisia vezme náležito do úvahy osobitnú demografickú situáciu v krajine.

V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

PROTOKOL

O TOVAROCH S PÔVODOM A TOVAROCH POCHÁDZAJÚCICH Z URČITÝCH KRAJÍN, KTORÉ PODLIEHAJÚ OSOBITNÉMU ZAOBCHÁDZANIU PRI DOVOZE DO NIEKTORÉHO Z ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC si vyjasniť uplatňovanie tejto zmluvy vzhľadom na isté tovary s pôvodom v určitých krajinách a pochádzajúce z týchto krajín a podliehajúce osobitnému zaobchádzaniu dovozu do jedného z členských štátov;

SA DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k zmluve:

1. Uplatňovanie tejto zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva nebude znamenať žiadnu zmenu v colnom zaobchádzaní v čase nadobudnutia platnosti tejto zmluvy vzhľadom na dovoz:

a) do krajín Beneluxu v prípade tovaru s pôvodom a pochádzajúceho zo Surinamu alebo z Holandských Antíl,

b) do Francúzska v prípade tovaru s pôvodom a pochádzajúceho z Maroka, Tunisu, Vietnamu, Kambodže a Laosu. Vyššie uvedené ustanovenie sa vzťahuje taktiež na francúzsku kolóniu „Kondomínium Nových Hebríd“,

c) do Talianska v prípade tovaru s pôvodom a pochádzajúceho z Lýbie alebo Somálska v súčasnosti pod Talianskou poručenskou správou.

2. Tovary dovezené do určitého členského štátu s uvedenou úpravou nesmú byť považované za tovary vo voľnom obehu v tomto štáte v zmysle článku 10 tejto zmluvy, pokiaľ sú znovu vyvezené do iného členského štátu.

3. Pred koncom prvého roku nasledujúceho po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom akékoľvek ustanovenia, ktoré sa týkajú osobitného zaobchádzania, uvedené v tomto protokole, spolu so zoznamom tovarov, pre ktoré platí takéto zaobchádzanie.

Členské štáty rovnako oznámia Komisii a ďalším členským štátom akékoľvek neskoršie zmeny a doplnky v týchto zoznamoch alebo v zaobchádzaní.

4. Komisia vykoná vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, že uplatnenie uvedených ustanovení nepoškodí ostatné členské štáty; Komisia môže prijať akékoľvek vhodné opatrenia na tento účel v spojení so vzťahmi medzi členskými štátmi.

V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

PROTOKOL

O ZAOBCHÁDZANÍ, KTORÉMU PODLIEHAJÚ VÝROBKY PATRIACE DO PÔSOBNOSTI EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA UHLIA A OCELE VO VZŤAHU K ALŽÍRSKU A ZÁMORSKÝM DEPARTEMENTOM FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

VEDOMÉ si skutočnosti, že ustanovenie tejto zmluvy, ktoré sa týka Alžírska a zámorských departementov Francúzskej republiky, vyvolávajú problém zaobchádzania, ktoré sa má uplatniť vo vzťahu k Alžírsku a k zámorským departementom Francúzskej republiky v prípade výrobkov, ktoré sú predmetom Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele,

ŽELAJÚC si nájsť uspokojivé riešenie v súlade s princípmi oboch týchto zmlúv,

SA ZAVÄZUJÚ urovnať tento problém v duchu vzájomnej spolupráce čo najskôr, najneskôr pri príležitosti prvej revízie tejto zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.

V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

PROTOKOL

O MINERÁLNYCH OLEJOCH A ICH NIEKTORÝCH DERIVÁTOCH

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY

SA DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k zmluve:

1. Každý členský štát môže v období šiestich rokov od dátumu, keď táto zmluva nadobúda platnosť, udržiavať vzhľadom na ostatné členské štáty a vzhľadom na tretie štáty rovnaké clá a poplatky s rovnakým účinkom, aké boli uplatňované na výrobky spadajúce pod položky č. 27.09, 27.10, 27.11, 27.12 a 27.13 (parafín, vosky z ropy alebo ropné bridlice a parafínové zvyšky) Bruselskej nomenklatúry do 1. januára 1957 alebo k dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. Ponechané clo na surovú ropu nesmie viesť viac než k 5 % zvýšeniu v rozdiele k 1. januáru 1957 medzi týmto clom a uvedeným clom na deriváty. Pokiaľ taký rozdiel neexistuje, žiadny rozdiel, ktorý vznikne neskôr, nepresiahne 5 % cla uplatňovaného k 1. januáru 1957 pre výrobky položky č. 27.09. Pokiaľ pred koncom obdobia šiestich rokov dôjde k zníženiu ciel alebo poplatkov s rovnakým účinkom pre výrobky položky 27.09, zodpovedajúcim spôsobom sa znížia tie clá a poplatky s rovnakým účinkom, ktoré sú uplatňované na ďalšie už uvedené výrobky.

Na konci tohto obdobia sa clá udržiavané za vyššie uvedených podmienok voči iným členským štátom úplne zrušia. K rovnakému dátumu sa začne uplatňovať vo vzťahu k tretím štátom Spoločný colný sadzobník.

2. Pomoc sa poskytne pre výrobu minerálnych olejov položky č. 27.09 Bruselskej nomenklatúry v prípade, ak je taká pomoc nutná na zníženie ceny surovej ropy na úroveň cien svetového trhu /c.i.f./ v mieste európskeho prístavu členského štátu, a to v súlade s ustanoveniami článku 92 ods. 3 písm. c) tejto zmluvy.

V priebehu prvých dvoch etáp Komisia využije splnomocnenia stanovené v článku 93 len v rozsahu nutnom na predchádzanie zneužitiu poskytovania takejto pomoci.

V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

PROTOKOL

O UPLATŇOVANÍ ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA NA NEEURÓPSKE ČASTI HOLANDSKÉHO KRÁĽOVSTVA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

USILUJÚC SA v čase podpisu Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva vymedziť rozsah ustanovení článku 227 tejto zmluvy pre Holandské kráľovstvo,

SA DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k zmluve:

Vláda Holandského kráľovstva je z dôvodu ústavnej štruktúry kráľovstva, ktorá vyplýva zo štatútu z 29. decembra 1954, oprávnená odlišne od článku 227 ratifikovať túto zmluvu iba v mene európskej časti kráľovstva a v mene Holandskej Novej Guiney.

V Ríme dvadsiateho piateho marca tisícdeväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

III

DOHOVOR

VYKONÁVACÍ DOHOVOR

O PRIDRUŽENÍ ZÁMORSKÝCH KRAJÍN A ÚZEMÍ K SPOLOČENSTVU

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI upraviť vykonávací dohovor stanovený v článku 136 tejto zmluvy,

SA DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k zmluve:

Článok 1

Členské štáty sa budú za podmienok stanovených ďalej podieľať na akýchkoľvek opatreniach podporujúcich sociálny a hospodársky rozvoj krajín a území uvedených na zozname v prílohe IV tejto zmluvy, pričom ich opatrenia budú mať doplňujúci charakter k opatreniam prijatým príslušnými orgánmi týchto krajín a území.

Na tento účel sa zriaďuje rozvojový fond pre zámorské krajiny a územia, do ktorého budú členské štáty v priebehu piatich rokov platiť ročné príspevky stanovené v prílohe A tohto dohovoru.

Fond spravuje Komisia.

Článok 2

Príslušné orgány týchto krajín a území so súhlasom miestnych úradov alebo zástupcov ľudu týchto krajín a území predložia Komisii všetky sociálne a hospodárske projekty, na ktoré sa žiada financovanie zo strany spoločenstva.

Článok 3

Komisia každý rok zostaví všeobecné plány určujúce, ako sa rozdelia dostupné zdroje v súlade s prílohou B tohto dohovoru medzi rôzne kategórie projektov.

Tieto všeobecné plány zahrnú projekty pre financovanie

a) niektorých sociálnych inštitúcií, najmä nemocníc, školiacich zariadení alebo technických výskumných ústavov, a inštitúcií odborného a ďalšieho vzdelávania obyvateľstva;

b) hospodárskych investícií všeobecného záujmu priamo spojených s uplatňovaním plánu, ktorý zahŕňa osobitné projekty pre produktívny rozvoj.

Článok 4

Začiatkom každého rozpočtového roka Rada po porade s Komisiou rozhodne kvalifikovanou väčšinou o zdrojoch venovaných na financovanie

a) sociálnych orgánov uvedených v článku 3 písm. a);

b) hospodárskych investícií verejného záujmu uvedených v článku 3 písm. b).

Pri svojom rozhodnutí sa Rada vynasnaží rozdeliť dostupné zdroje na primeranom geografickom základe.

Článok 5

1. Komisia rozhodne o pridelení dostupných zdrojov podľa článku 4 písm. a) podľa jednotlivých prijatých žiadostí o financovanie sociálnych orgánov.

2. Komisia zostaví návrhy, ktoré sa týkajú financovania systémov hospodárskych investícií, ktoré by schválila podľa článku 4 písm. b).

Komisia postúpi tieto návrhy Rade.

Pokiaľ do jedného mesiaca žiadny členský štát nepožiada, aby tieto návrhy boli prehodnotené Radou, návrhy sa pokladajú za schválené.

Pokiaľ tieto návrhy Rada prehodnotí, rozhodne o nich kvalifikovanou väčšinou do dvoch mesiacov.

3. Akékoľvek fondy nerozdelené v jednom danom roku sa prevedú do budúcich rokov.

4. Rozdelené fondy sa poskytnú orgánom zodpovedným za vykonanie príslušných prác. Komisia zabezpečí, že pridelené fondy sa využijú v súlade s rozhodnutím o ich pridelení a hospodársky najvýhodnejším spôsobom.

Článok 6

Do šiestich mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie stanoví podmienky na príjem a prevod finančných príspevkov, zostavovanie rozpočtu a spravovanie zdrojov rozvojového fondu.

Článok 7

Kvalifikovaná väčšina uvedená v článkoch 4, 5 a 6 znamená 67 hlasov. Členské štáty majú mať nasledujúce počty hlasov:

Belgicko 11 hlasov
Nemecko 33 hlasov
Francúzsko 33 hlasov
Taliansko 11 hlasov
Luxembursko 1 hlas
Holandsko 11 hlasov

Článok 8

V každej z uvedených krajín a území sa právo usadiť sa postupne rozšíri i na štátnych príslušníkov a spoločnosti iných členských štátov než toho členského štátu, ktorý má s uvedenou krajinou alebo územím osobitné vzťahy. V priebehu prvého roka uplatňovania tohto dohovoru Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodne o spôsobe, akým sa dosiahne, aby sa postupne odstránila akákoľvek diskriminácia počas uvedeného prechodného obdobia.

Článok 9

Colné zaobchádzanie stanovené v článkoch 133 a 134 tejto zmluvy sa uplatní v obchode medzi členskými štátmi a uvedenými krajinami a územiami.

Článok 10

Počas platnosti tohto dohovoru členské štáty vo svojom obchode s uvedenými krajinami a územiami uplatnia ustanovenia kapitoly tejto zmluvy, ktorá sa týka zrušenia množstvových obmedzení medzi členskými štátmi, ktoré tieto štáty uplatňujú počas rovnakého obdobia vo svojich vzájomných vzťahoch.

Článok 11

1. V každej krajine alebo území, v ktorých sú stanovené dovozné kvóty, jeden rok po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru kvóty otvorené pre štáty iné než pre štát, s ktorým má uvedená krajina alebo územie osobitné vzťahy, sa prevedú do celkových kvót otvorených voči iným členským štátom bez rozdielu. Od toho dátumu sa tieto kvóty každoročne zvýšia v súlade s článkom 32 a článkom 33 ods. 1, 2, 4, 5, 6 a 7 tejto zmluvy.

2. Pokiaľ celková kvóta pre určitý neliberalizovaný výrobok predstavuje menej než 7 % celkového dovozu do nejakej krajiny alebo územia, stanoví sa kvóta 7 % z týchto dovozov najneskôr do jedného roka po dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru a ročne bude zvyšovaná v súlade s ustanoveniami uvedenými v odseku 1.

3. V prípade niektorých výrobkov, pre ktoré nie sú stanovené žiadne kvóty pre dovoz do nejakej krajiny alebo územia, Komisia rozhodnutím stanoví metódy, ktorými sa otvoria a zvýšia kvóty ponúkané ostatným členským štátom.

Článok 12

V prípadoch, keď kvóty stanovené členskými štátmi pokrývajú dovoz zo štátu, ktorý má osobitné vzťahy s nejakou krajinou alebo územím, ako aj dovozy z týchto krajín a území, podiel dovozu z týchto krajín a území podlieha celkovým kvótam založeným na štatistických údajoch o dovoze. Uvedené kvóty sa stanovia počas prvého roku vykonávania tohto dohovoru a zvýšia sa v súlade s predpismi uvedenými v článku 10.

Článok 13

Ustanovenie článku 10 nebráni zákazu alebo obmedzovaniu dovozu, vývozu a tranzitu v prípadoch, keď sú tieto zákazy alebo obmedzenia ospravedlnené na základe zásad verejnej morálky, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia alebo života osôb alebo zvierat alebo ochrany života rastlín, ochrany národných umeleckých, historických alebo archeologických hodnôt, alebo ochrany priemyselného alebo obchodného vlastníctva. Tieto zákazy a obmedzenia však nesmú predstavovať prostriedky svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu.

Článok 14

Po dátume uplynutia platnosti tohto dohovoru a do doby, pokiaľ sa neprijmú ustanovenia pre pridruženie počas ďalšieho obdobia, dovozné kvóty v týchto krajinách a územiach a v uvedených členských štátoch vzhľadom na výrobky s pôvodom v týchto krajinách a územiach zostanú na úrovni stanovenej pre piaty rok. Dojednania upravujúce právo usadiť sa platné ku koncu uvedeného piateho roku sa rovnako zachovajú.

Článok 15

1. Dovozy nepraženej kávy do Talianska a krajín Beneluxu a dovozy banánov do Spolkovej republiky Nemecko z tretích krajín podliehajú colným kvótam za podmienok stanovených v protokoloch pripojených k tomuto dohovoru.

2. Pokiaľ platnosť tohto dohovoru uplynie pred uzavretím novej dohody a pred jej dojednaním, členské štáty môžu využívať dovozné kvóty na banány, kakaové bôby a nepraženú kávu, ktoré sa uplatnia začiatkom druhej etapy a ktoré sa budú rovnať objemu dovozu z tretích krajín počas posledného roku, pre ktorý budú dostupné štatistické údaje o dovozoch.

Pokiaľ k tomuto prípadu dôjde, tieto kvóty sa zvýšia úmerne k zvyšovaniu spotreby v dovážajúcich krajinách.

3. Členské štáty využívajúce colné kvóty pri sadzbách ciel uplatňovaných k dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy na základe protokolov o dovozoch nepraženej kávy a banánov z tretích krajín sú oprávnené vzhľadom na tieto výrobky získať právo udržiavať colné kvóty na úrovni dosiahnutej k dátumu uplynutia platnosti tohto dohovoru, namiesto zaobchádzania stanoveného v odseku 2.

Pokiaľ to bude vhodné, budú tieto kvóty zvyšované za podmienok stanovených v odseku 2.

4. Na žiadosť uvedených štátov Komisia určí objem colných kvót uvedených v predchádzajúcich odsekoch.

Článok 16

Ustanovenia obsiahnuté v článkoch 1 až 8 tohto dohovoru sa vzťahujú na Alžírsko a na zámorské departementy Francúzska.

Článok 17

Bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné ustanovenia článkov 14 a 15, sa tento dohovor uzatvára na obdobie piatich rokov.

V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

Príloha A stanovená článkom 1 tohto dohovoru

  1. rok 2. rok 3. rok 4. rok 5. rok Celkom
Podiel: 10 % 12,5 % 16,5 % 22,5 % 38,5 % 100 %
Krajiny: v miliónoch účtovných jednotiek E.P.U
Belgicko 7 8,75 11,55 15,75 26,95 70
Nemecko 20 25 33 45 77 200
Francúzsko 20 25 33 45 77 200
Taliansko 4 5 6,60 9 15,40 40
Luxembursko 0,125 0,15625 0,20625 0,28125 0,48125 1,25
Holandsko 7 8,75 11,55 15,75 26,95 70

Príloha B stanovená článkom 3 tohto dohovoru

1. rok 2. rok 3. rok 4. rok 5. rok Celkom
Podiel: 10 % 12,5 % 16,5 % 22,5 % 38,5 % 100 %
Zámorské krajiny
a územia:
v miliónoch účtovných jednotiek E.P.U
Belgicko 3 3,75 4,95 6,75 11,55 30
Francúzsko 51,125 63,906 84,356 115,031 196,832 511,25
Taliansko 0,5 0,625 0,825 1,125 1,925 5
Holandsko 3,5 4,375 5,775 7,875 13,475 33

PROTOKOL

O COLNÝCH KVÓTACH NA DOVOZ BANÁNOV

(ex 08.01 Bruselskej nomenklatúry)

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY

SA DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k dohovoru:

1. V období prvého opatrenia zameraného na zladenie vonkajších ciel podľa článku 23 ods. 1 písm. b) tejto zmluvy do konca druhej etapy Spolková republika Nemecko požíva výhody z ročnej bezcolnej dovoznej kvóty rovnajúcej sa 90 % množstva spotrebovaného v roku 1956, zníženej o množstvo prichádzajúce z krajín a území uvedených v článku 131 tejto zmluvy.

2. Od dátumu skončenia druhej etapy, a pokiaľ neuplynie tretia etapa, bude táto kvóta predstavovať 80 % určeného množstva.

3. Ročné kvóty stanovené v predchádzajúcich odsekoch sa zvýšia o 50 % z rozdielu medzi celkovým množstvom dovezeným v predchádzajúcom roku a množstvom dovezeným v roku 1956.

Pokiaľ by celkový dovoz klesol v porovnaní s rokom 1956, stanovené celkové kvóty nepresiahnu 90 % dovozu v predchádzajúcom roku počas obdobia uvedeného v odseku 1 alebo 80 % dovozu v predchádzajúcom roku v období uvedenom v odseku 2.

4. Od okamihu úplného uplatňovania Spoločného colného sadzobníka budú tieto kvóty predstavovať 75 % dovozu uskutočneného v roku 1956. Tieto kvóty sa zvýšia za podmienok stanovených v prvom pododseku odseku 3.

Pokiaľ by celkový dovoz poklesol v porovnaní s rokom 1956, stanovené ročné kvóty nepresiahnu 75 % dovozu v predchádzajúcom roku.

Na návrh Komisie Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodne o zrušení alebo o pozmenení týchto kvót.

5. Údaj o dovoze v roku 1956 po odčítaní dovozov z krajín a území uvedených v článku 131 tejto zmluvy, ktorý na základe predchádzajúcich ustanovení má slúžiť ako základ pre výpočet kvót, predstavuje 290 000 metrických ton.

6. Pokiaľ by uvedené krajiny a územia neboli schopné dodať celé množstvo požadované Spolkovou republikou Nemecko, dotknuté členské štáty sú pripravené odsúhlasiť zodpovedajúce zvýšenie nemeckých colných kvót.

V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

V čase podpisu tohto protokolu splnomocnený zástupca Spolkovej republiky Nemecko urobil nasledujúce vyhlásenie, ktoré ostatní splnomocnení zástupcovia zobrali na vedomie:

Spolková republika Nemecko je pripravená podporovať akékoľvek opatrenia, ktoré môžu byť prijímané nemeckým súkromným sektorom s cieľom zvýšiť predaj banánov z pridružených zámorských krajín a území v Spolkovej republike Nemecko.

Na tento účel sa čo možno najskôr začnú rokovania medzi obchodnými kruhmi v rôznych krajinách dotknutých dodávkami a predajom banánov.

PROTOKOL

O COLNÝCH KVÓTACH NA DOVOZ NEPRAŽENEJ KÁVY

(ex 09.01 Bruselskej nomenklatúry)

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY

SA DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k dohovoru:

A. Vo vzťahu k Taliansku

Počas prvej etapy pridruženia zámorských krajín a území k spoločenstvu a po prvej zmene ciel vykonanej v súlade s článkom 23 tejto zmluvy budú dovozy nepraženej kávy dovážanej z tretích krajín na talianske územie podliehať clám uplatňovaným ku dňu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy až do množstva ročnej kvóty rovnajúcej sa celkovému dovozu nepraženej kávy do Talianska z tretích krajín v roku 1956.

Od šiesteho roka od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy do skončenia druhej etapy sa táto počiatočná kvóta stanovená v predchádzajúcom odseku zníži o 20 %.

Od začiatku tretej etapy a počas tretej etapy sa táto kvóta stanoví vo výške 50 % počiatočnej kvóty.

Pre obdobie štyroch rokov od konca prechodného obdobia môžu byť na dovozy nepraženej kávy do Talianska naďalej uložené clá vychádzajúce z úrovne cla uplatniteľného v Taliansku k dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy až do množstva ročnej kvóty nepresahujúcej 20 % uvedenej počiatočnej kvóty.

Komisia preskúma, či percentuálne podiely a obdobia stanovené v predchádzajúcom odseku sú odôvodnené.

Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú na akékoľvek množstvá dovezené nad úroveň stanovených kvót.

B. Vo vzťahu ku krajinám Beneluxu

Od začiatku druhej etapy a počas jej trvania môžu pokračovať dovozy nepraženej kávy z tretích krajín na územie krajín Beneluxu bez cla až do tonáže zodpovedajúcej 85 % celkového množstva nepraženej kávy dovezenej počas posledného roka, pre ktorý sú dostupné štatistické údaje.

Od začiatku tretej etapy a počas tretej etapy budú bezcolné dovozy uvedené v predchádzajúcom odseku znížené na 50 % celkovej tonáže nepraženej kávy dovezenej počas posledného roka, pre ktorý sú dostupné štatistické údaje.

Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú na akékoľvek množstvá dovezené nad úroveň stanovených kvót.

V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťsto päťdesiat sedem.

P. H. SPAAK
J. Ch. SNOY et ďOPPUERS
ADENAUER
HALLSTEIN
PINEAU
M. FAURE
Antonio SEGNI
Gaetano MARTINO
BECH
Lambert SCHAUS
J. LUNS
J. LINTHORST HOMAN

PROTOKOL O ŠTATÚTE SÚDNEHO DVORA EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA

PROTOKOL O ŠTATÚTE SÚDNEHO DVORA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA,

ŽELAJÚC SI stanoviť štatút Súdneho dvora, ktorý je uvedený v článku 188 tejto zmluvy,

VYMENOVALI svojich splnomocnených zástupcov na tento účel za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

Baróna J. Ch. SNOYa et dOPPUERS, generálneho tajomníka ministerstva hospodárstva, vedúceho belgickej delegácie na medzivládnej konferencii;

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

profesora Dr. Carla Friedricha OPHÜLSa, veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko, vedúceho nemeckej delegácie na medzivládnej konferencii,

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

Roberta MARJOLINa, profesora práva, zástupcu vedúceho francúzskej delegácie na medzivládnej konferencii,

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

V. BADINIho CONFALONIERIho, zástupcu štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, vedúceho talianskej delegácie na medzivládnej konferencii,

JEJ KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODKYŇU LUXEMBURSKA:

Lamberta SCHAUSa, veľvyslanca Luxemburského veľkovojvodstva, vedúceho luxemburskej delegácie na medzivládnej konferencii,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

J. LINTHORSTa HOMANa, vedúceho holandskej delegácie na medzivládnej konferencii,

KTORÍ sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité,

DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Článok 1

Súdny dvor zriadený článkom 4 tejto zmluvy je založený a pôsobí v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a tohto štatútu.

HLAVA I

SUDCOVIA A GENERÁLNI ADVOKÁTI

Článok 2

Pred nástupom do funkcie zloží každý sudca na verejnom zasadaní prísahu, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne a svedomite a bude zachovávať mlčanlivosť o priebehu porád Súdneho dvora.

Článok 3

Sudcovia požívajú imunitu voči právomoci súdov. Po ukončení ich funkcie aj naďalej užívajú imunitu v súvislosti s úkonmi, ktoré urobili pri výkone ich úradnej funkcie, vrátane všetkých ústnych a písomných prejavov.

Imunity ich môže zbaviť Súdny dvor zasadajúci v pléne.

Ak je sudca zbavený imunity a začalo sa proti nemu trestné konanie, toto trestné konanie môže byť proti nemu vedené v ktoromkoľvek z členských štátov len súdom príslušným pre súdenie členov najvyšších vnútroštátnych súdov.

Článok 4

Sudcovia nesmú zastávať žiadne politické alebo správne funkcie.

Nesmú vykonávať žiadne zamestnanie, či už zárobkové alebo nezárobkové, pokiaľ im vo výnimočných prípadoch Rada neudelí výnimku.

Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia.

V prípade pochybností o tom rozhodne Súdny dvor.

Článok 5

Funkcia sudcu sa končí okrem riadneho uplynutia funkčného obdobia alebo smrti aj odstúpením.

Ak sa sudca vzdáva funkcie, svoje odstúpenie písomne oznámi predsedovi Súdneho dvora, ktorý ho postúpi predsedovi Rady. Oznámením sa miesto sudcu uvoľní.

S výnimkou prípadov, keď sa uplatní článok 6, sudca zostáva vo funkcii až do nástupu jeho nástupcu.

Článok 6

Sudca môže byť zbavený funkcie alebo práva na dôchodok alebo ostatné výhody súvisiace s jeho funkciou, len ak podľa jednomyseľného stanoviska sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora už nespĺňa požadované podmienky alebo neplní záväzky vyplývajúce z jeho funkcie. Dotknutý sudca sa tohto rozhodovania nezúčastňuje.

Tajomník Súdneho dvora zašle rozhodnutie Súdneho dvora predsedovi Zhromaždenia a predsedovi Komisie a oznámi ho predsedovi Rady.

V prípade rozhodnutia o zbavení funkcie sudcu sa týmto posledným oznámením miesto sudcu uvoľní.

Článok 7

Sudca, ktorý má nahradiť člena súdu, ktorého funkčné obdobie neuplynulo riadnym spôsobom, sa vymenováva len na zvyšný čas funkčného obdobia jeho predchodcu.

Článok 8

Ustanovenia článkov 2 až 7 sa vzťahujú aj na generálnych advokátov.

HLAVA II

ORGANIZÁCIA

Článok 9

Tajomník skladá pred Súdnym dvorom prísahu, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne a svedomite a bude zachovávať mlčanlivosť o priebehu porád Súdneho dvora.

Článok 10

Súdny dvor zabezpečí zastupovanie tajomníka v prípadoch prekážky jeho účasti.

Článok 11

Súdny dvor prijme úradníkov a ostatných zamestnancov, ktorí mu umožnia plniť jeho úlohy. Podliehajú tajomníkovi pod dohľadom predsedu.

Článok 12

Rada môže na návrh Súdneho dvora jednomyseľne rozhodnúť o vymenovaní pomocných spravodajcov a stanoviť pravidlá upravujúce výkon ich funkcie. Od pomocných spravodajcov sa môže vyžadovať, aby sa za podmienok uvedených v rokovacom poriadku zúčastňovali na prípravných šetreniach v prípadoch predložených súdu a spolupracovali so sudcom spravodajcom.

Pomocní spravodajcovia sa vyberajú z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a ktoré majú potrebné právnické vzdelanie; vymenováva ich Rada. Skladajú pred Súdnym dvorom prísahu, že svoju funkciu budú vykonávať nestranne a svedomite a budú zachovávať mlčanlivosť o priebehu porád Súdneho dvora.

Článok 13

Sudcovia, generálni advokáti a tajomník musia mať bydlisko v sídle Súdneho dvora.

Článok 14

Súdny dvor zasadá nepretržite. Trvanie súdnych prázdnin určí Súdny dvor s prihliadnutím na úradné potreby.

Článok 15

Rozhodnutia Súdneho dvora sú platné len vtedy, ak zasadá nepárny počet jeho členov. Rozhodnutia pléna sú platné len vtedy, ak zasadá päť sudcov. Rozhodnutia komôr sú platné len vtedy, ak zasadajú traja sudcovia. V prípade, ak sa jeden zo sudcov komory nemôže zasadania zúčastniť, môže byť na zasadanie prizvaný iný sudca z inej komory v súlade s podmienkami uvedenými v rokovacom poriadku.

Článok 16

Žiadny sudca ani generálny advokát sa nemôže zúčastniť rozhodovania o prípade, v ktorom predtým vystupoval ako agent alebo poradca alebo konal za jednu zo zúčastnených strán, alebo v ktorom bol vyzvaný, aby o ňom rozhodol ako člen súdu, vyšetrovacej Komisie alebo z akéhokoľvek iného titulu.

Ak sa z nejakého osobitného dôvodu ktorýkoľvek sudca alebo generálny advokát domnieva, že by sa nemal zúčastniť na rozhodovaní alebo preverovaní konkrétneho prípadu, oznámi to predsedovi. Ak sa z nejakého osobitného dôvodu predseda domnieva, že by ktorýkoľvek sudca alebo generálny advokát nemal zasadať alebo predkladať odôvodnené návrhy v konkrétnom prípade, oznámi mu to.

V prípade ťažkostí uplatňovania tohto článku rozhodne Súdny dvor.

Účastník konania nemôže požiadať o zmenu zloženia Súdneho dvora, alebo jednej z jeho komôr buď z dôvodu štátnej príslušnosti sudcu, alebo z dôvodu, že na Súdnom dvore alebo v komore nie je sudca, ktorý by mal štátnu príslušnosť tohto účastníka.

HLAVA III

KONANIE

Článok 17

Štáty a orgány spoločenstva zastupuje na Súdnom dvore agent vymenovaný pre každý prípad osobitne; agentovi môže pomáhať poradca alebo advokát, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu.

Ostatné strany musia byť zastúpené advokátom, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu.

Ak sa títo agenti, poradcovia a advokáti dostavia k Súdnemu dvoru, majú práva a imunity potrebné na nezávislý výkon svojich funkcií za podmienok uvedených v rokovacom poriadku.

Voči týmto poradcom a advokátom, ktorí sa dostavia k Súdnemu dvoru, má Súdny dvor právomoci, ktoré sú obvykle priznávané súdom, za podmienok stanovených v rokovacom poriadku.

Vysokoškolskí učitelia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorého právo im priznáva právo vystupovať pred súdom, majú rovnaké práva pred Súdnym dvorom, ako sú práva, ktoré priznáva tento článok advokátom.

Článok 18

Konanie pred Súdnym dvorom pozostáva z dvoch častí: písomnej a ústnej.

Písomné konanie pozostáva z doručovania účastníkom konania a orgánom spoločenstva, ktorých rozhodnutia tvoria predmet sporu, návrhu na začatie konania, podaní, obhajob, zdôvodnení, a prípadných odpovedí, ako aj všetkých listín a dokladov na podporu prípadu alebo ich overených kópií.

Doručovanie zabezpečuje tajomník v poradí a v lehotách uvedených v rokovacom poriadku.

Ústne konanie pozostáva z čítania správy predloženej sudcom-spravodajcom, z vypočutia agentov, poradcov a advokátov, ktorí majú oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu, a odôvodneného návrhu predloženého generálnym advokátom, prípadne z vypočutia svedkov a znalcov.

Článok 19

Prípad sa predkladá Súdnemu dvoru podaním písomného návrhu adresovaného tajomníkovi. Návrh musí obsahovať meno a bydlisko navrhovateľa, označenie podpísaného, označenie strany, proti ktorej sa podáva návrh, uvedenie predmetu sporu, ako aj návrhy rozhodnutia a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu.

Návrh sa v prípade potreby doloží doslovným znením aktu, ktorého zrušenie sa požaduje, alebo v prípade upravenom v článku 175 tejto zmluvy listinným dôkazom o dátume, kedy bol orgán v súlade s uvedeným článkom požiadaný, aby konal. Ak tieto doklady nebudú priložené k návrhu, tajomník požiada navrhovateľa, aby ich predložil v primeranej lehote; návrh nemožno zamietnuť s poukazom na predloženie požadovaných dokladov až po uplynutí lehoty stanovenej pre vznesenie návrhu.

Článok 20

V prípadoch uvedených v článku 177 tejto zmluvy rozhodnutie súdu členského štátu, ktorým preruší svoje konanie a postupuje prípad Súdnemu dvoru, oznamuje Súdnemu dvoru príslušný súd. Toto rozhodnutie potom oznámi tajomník Súdneho dvora zúčastneným stranám, členským štátom a Komisii a taktiež Rade, ak akt, ktorého platnosť alebo výklad sú predmetom sporu, bol vydaný Radou.

Zúčastnené strany, členské štáty, Komisia a podľa okolností aj Rada sú oprávnené predložiť Súdnemu dvoru do dvoch mesiacov od tohto oznámenia vyjadrenia k prípadu alebo písomné pripomienky.

Článok 21

Súdny dvor môže zúčastnené strany požiadať, aby predložili všetky listiny a poskytli všetky informácie, ktoré Súdny dvor považuje za žiaduce. V prípade odmietnutia to výslovne vezme na vedomie.

Súdny dvor môže požiadať aj členské štáty a orgány, ktoré nie sú zúčastnenými stranami prípadu, aby poskytli všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na konanie.

Článok 22

Súdny dvor môže kedykoľvek poveriť osobu, združenie osôb, úrad, výbor alebo inú organizáciu podľa svojho výberu vypracovaním znaleckého posudku.

Článok 23

Svedkovia môžu byť vypočutí za podmienok uvedených v rokovacom poriadku.

Článok 24

Voči svedkom, ktorí sa nedostavia k Súdnemu dvoru, má Súdny dvor právomoci, ktoré sú vo všeobecnosti priznané súdom, a môže ukladať peňažné pokuty za podmienok uvedených v rokovacom poriadku.

Článok 25

Svedkovia a znalci môžu byť vypočutí pod prísahou vo forme uvedenej v rokovacom poriadku alebo spôsobom ustanoveným právnym poriadkom svojej krajiny.

Článok 26

Súdny dvor môže nariadiť, aby bol svedok alebo znalec vypočutý súdnym orgánom v mieste jeho bydliska.

Príkaz na vypočutie svedka sa zasiela príslušnému súdnemu orgánu podľa podmienok uvedených v rokovacom poriadku. Doklady vyhotovené v súlade s dožiadaním sa vrátia Súdnemu dvoru za rovnakých podmienok.

Súdny dvor nesie trovy konania bez toho, aby bolo dotknuté právo vyúčtovať si ich u zúčastnených strán, ak to prichádza do úvahy.

Článok 27

Členský štát považuje porušenie prísahy svedkom alebo znalcom za obdobný trestný čin spáchaný pred jedným z jeho súdov, ktoré majú právomoc rozhodovať v občianskych veciach. Na podnet Súdneho dvora stíha tento členský štát páchateľa pred vlastným príslušným súdom.

Článok 28

Pojednávania pred súdom sú verejné, pokiaľ Súdny dvor z úradnej moci alebo na návrh zúčastnených strán nerozhodne zo závažných dôvodov inak.

Článok 29

V priebehu pojednávania môže Súdny dvor samostatne vypočúvať znalcov, svedkov a strany. Strany však môžu ústne vystupovať pred Súdnym dvorom len prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov.

Článok 30

O každom ústnom pojednávaní sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpisuje predseda a tajomník.

Článok 31

Časový rozvrh pojednávaní zostavuje predseda.

Článok 32

Porady Súdneho dvora sú a zostávajú tajné.

Článok 33

Rozsudky musia byť odôvodnené. Obsahujú mená sudcov, ktorí sa zúčastnili rozhodovania.

Článok 34

Rozsudky podpisuje predseda a tajomník. Vyhlasujú sa na verejnom zasadaní.

Článok 35

Súdny dvor rozhoduje o trovách konania.

Článok 36

Predseda Súdneho dvora môže v skrátenom konaní, ktoré sa môže v prípade potreby líšiť od pravidiel uvedených v tomto štatúte a ktoré sa upraví v rokovacom poriadku, rozhodovať o návrhoch na odklad uplatnenia napadnutého aktu, ktorý je stanovený v článku 185 tejto zmluvy, alebo na vydanie predbežného opatrenia podľa článku 186, alebo zastaviť výkon rozhodnutia v súlade s posledným odsekom článku 192.

Ak sa predseda nemôže konania zúčastniť, jeho miesto zaujme iný sudca podľa podmienok uvedených v rokovacom poriadku.

Príkaz predsedu alebo sudcu, ktorý ho zastupuje, má predbežnú povahu a v žiadnom prípade nemá vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci samej.

Článok 37

Členské štáty a orgány spoločenstva môžu v prípadoch prejednávaných pred súdom pristúpiť do konania.

Rovnaké právo platí pre akúkoľvek inú osobu, ktorá preukáže oprávnený záujem na rozhodnutí sporu predloženého Súdnemu dvoru, s výnimkou prípadov medzi členskými štátmi, medzi orgánmi spoločenstva alebo medzi členskými štátmi a orgánmi spoločenstva.

Návrh rozhodnutia v žiadosti o pristúpení do konania sa obmedzuje na podporu návrhov jednej zo zúčastnených strán.

Článok 38

Ak riadne predvolaný odporca nepredloží žiadne písomné návrhy, bude proti nemu vydaný rozsudok z omeškania. Proti tomuto rozsudku sa môže vzniesť námietka do jedného mesiaca od jeho doručenia. Námietka nemá odkladný účinok na výkon rozsudku z omeškania, pokiaľ Súdny dvor nerozhodne inak.

Článok 39

Členské štáty, orgány spoločenstva a všetky ostatné fyzické osoby a právnické osoby môžu v prípadoch a za podmienok stanovených rokovacím poriadkom vzniesť proti rozsudku námietku tretej strany, ak bol vynesený v spore bez ich účasti a obmedzuje ich práva.

Článok 40

Ak existujú pochybnosti o zmysle a rozsahu rozsudku, do právomoci Súdneho dvora patrí tento vyložiť na žiadosť jednej zo strán alebo orgánu spoločenstva, ak preukážu oprávnený záujem.

Článok 41

Návrh na obnovu konania sa môže Súdnemu dvoru predložiť len vtedy, ak boli zistené rozhodné skutočnosti, ktoré boli v dobe vydania rozhodnutia neznáme Súdnemu dvoru a strane, ktorá obnovu požaduje.

Obnova konania sa začne rozhodnutím Súdneho dvora, v ktorom sa výslovne uvedie, že jestvuje nová skutočnosť, ktorá umožňuje začať s obnovou konania a potvrdí, že z tohto dôvodu je žiadosť o obnovu oprávnená.

Žiadosť o obnovu konania nemôže byť predložená po uplynutí 10 rokov odo dňa vydania rozsudku.

Článok 42

Rokovací poriadok stanoví osobitné lehoty zohľadňujúce vzdialenosti.

Uplynutie lehoty nebude na ujmu práva, ak dotknutá strana preukáže pôsobenie náhody alebo vyššej moci.

Článok 43

Nároky vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti spoločenstva sa premlčujú po uplynutí piatich rokov od udalosti, ktorá ich vyvolala. Táto lehota sa prerušuje podaním návrhu na začatie konania na Súdny dvor alebo ak si pred týmto konaním poškodená strana uplatnila svoj nárok pred príslušným orgánom spoločenstva. V posledne menovanom prípade sa návrh musí podať v lehote dvoch mesiacov podľa článku 173; v prípade potreby sa uplatní odsek 2 článku 175.

Článok 44

Rokovací poriadok Súdneho dvora stanovený v článku 188 tejto zmluvy obsahuje okrem ustanovení stanovených v tomto štatúte všetky ďalšie ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie tohto štatútu a v prípade potreby na jeho doplnenie.

Článok 45

Rada môže na základe jednomyseľného rozhodnutia uskutočniť také ďalšie úpravy ustanovení tohto štatútu, ktoré môžu byť vyžadované z dôvodu opatrení uskutočnených Radou v súlade s posledným odsekom článku 165 tejto zmluvy.

Článok 46

Bezodkladne po zložení prísahy predseda Rady vyberie žrebom sudcov a generálnych advokátov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po uplynutí prvých troch rokov podľa článku 167 ods. 2 a 3 tejto zmluvy.

NA DÔKAZ UVEDENÉHO splnomocnení zástupcovia podpísali tento protokol.

V Bruseli sedemnásteho apríla roku tisícdeväťstopäťdesiatsedem.

J. Ch. SNOY et dOPPUERS

C. F. OPHÜLS

Robert MARJOLIN

Vittorio BADDINI

Lambert SCHAUS

J. LINTHORST HOMAN

PROTOKOLY

O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH A O ŠTATÚTE SÚDNEHO DVORA EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA

PROTOKOL

O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA

PRESVEDČENÉ, v súlade s článkom 218 tejto zmluvy, že spoločenstvo požíva na území členských štátov také výsady a imunity, ktoré sú nevyhnutné na výkon ich úloh, za podmienok stanovených v samostatnom protokole,

PRESVEDČENÉ tiež, v súlade s článkom 28 Protokolu o štatúte Európskej investičnej banky, že banka požíva výsady a imunity stanovené v protokole uvedenom v predchádzajúcom odseku,

VYMENOVALI svojich splnomocnených zástupcov na účel vypracovania tohto protokolu za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

baróna J. Ch. SNOYA et dOPPUERS, generálneho tajomníka ministerstva hospodárstva, vedúceho belgickej delegácie na medzivládnej konferencii;

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

profesora Dr. Carla Friedricha OPHÜLSA, veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko, vedúceho nemeckej delegácie na medzivládnej konferencii,

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

Roberta MARJOLINA, profesora práva, zástupcu vedúceho francúzskej delegácie na medzivládnej konferencii,

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

V. BADINIHO CONFALONIERIHO, zástupcu štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, vedúceho talianskej delegácie na medzivládnej konferencii,

JEJ KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODKYŇU LUXEMBURSKA:

Lamberta SCHAUSA, veľvyslanca Luxemburského veľkovojvodstva, vedúceho luxemburskej delegácie na medzivládnej konferencii,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

J. LINTHORSTA HOMANA, vedúceho holandskej delegácie na medzivládnej konferencii,

KTORÍ sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité,

DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

KAPITOLA 1

HNUTEĽNÝ A NEHNUTEĽNÝ MAJETOK, AKTÍVA A ÚKONY SPOLOČENSTVA

Článok 1

Vonkajšie priestory a budovy spoločenstva sú nedotknuteľné. Sú vyňaté z domových prehliadok, vymáhania, skonfiškovania alebo vyvlastnenia. Majetok a aktíva spoločenstva nemôžu byť predmetom žiadneho správneho alebo súdneho výkonu rozhodnutia bez povolenia Súdneho dvora.

Článok 2

Archívy spoločenstva sú nedotknuteľné.

Článok 3

Spoločenstvo, jeho aktíva, príjmy a iný majetok sú oslobodené od všetkých priamych daní.

Vlády členských štátov prijmú, vo všetkých prípadoch, ktoré to pripúšťajú, vhodné opatrenia na navrátenie alebo náhradu súm nepriamych daní a poplatkov z predaja, zahrnutých v cenách hnuteľného či nehnuteľného majetku, ak spoločenstvo vykoná na svoje úradné účely nákupy väčšieho rozsahu, pričom cena tieto dane zahŕňa. Tieto ustanovenia sa však nepoužijú tak, aby svojim účinkom narušovali hospodársku súťaž v spoločenstve.

Vyňatie sa nevzťahuje na dane, dávky a poplatky, ktoré výlučne zodpovedajú úhradám za verejnoprospešné služby.

Článok 4

Spoločenstvo je oslobodené od všetkých ciel, zákazov a obmedzení dovozu a vývozu vo vzťahu k predmetom určeným na jeho úradné použitie; predmety, ktoré boli takto dovezené, sa nescudzujú, či už bezplatne, alebo za úhradu v krajine, kam boli dovezené, s výnimkou prípadov povolených vládou tohto štátu.

Spoločenstvo je oslobodené tiež od všetkých ciel i zákazov a obmedzení dovozu a vývozu, ktoré sa týkajú jeho publikácií.

KAPITOLA 2

KOMUNIKÁCIA A PREUKAZY

Článok 5

Orgány spoločenstva požívajú na území každého členského štátu na svoju úradnú komunikáciu a zasielanie svojich dokumentov rovnaké zaobchádzanie, aké tento štát poskytuje diplomatickým misiám.

Úradná korešpondencia a iná úradná komunikácia orgánov spoločenstva nepodlieha cenzúre.

Článok 6

Preukazy vo forme predpísanej Radou, uznávané ako platné cestovné doklady úradmi členských štátov, sú vydávané členom

a zamestnancom orgánov spoločenstva predsedami týchto orgánov. Tieto preukazy sú vydávané úradníkom a ostatným zamestnancom podľa podmienok stanovených služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania podľa článku 212 tejto zmluvy.

Komisia môže uzavrieť dohody o uznávaní týchto preukazov ako platných cestovných dokladov na území tretích štátov.

KAPITOLA 3

ČLENOVIA ZHROMAŽDENIA

Článok 7

Voľný pohyb členov Zhromaždenia do miesta a z miesta jeho zasadnutia nepodlieha žiadnym správnym ani iným obmedzeniam.

Členom Zhromaždenia sa priznáva pri colnej a devízovej kontrole:

a) rovnaké zaobchádzanie zo strany svojich vlád, aké tieto vlády poskytujú vysokým úradníkom vysielaným na dočasné služobné misie;

b) rovnaké zaobchádzanie zo strany vlád ostatných členských štátov, aké tieto vlády poskytujú zástupcom cudzích vlád vysielaným na dočasné služobné misie.

Článok 8

Členovia Zhromaždenia nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo právomoci súdov vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh.

Článok 9

Členovia Zhromaždenia požívajú v priebehu zasadnutia:

a) na území vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

b) na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu voči zadržaniu a právomoci súdov.

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Zhromaždenia počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

Imunita sa neuplatní, ak je člen Zhromaždenia pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež nezabráni Zhromaždeniu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.

KAPITOLA 4

ZÁSTUPCOVIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZÚČASTŇUJÚ PRÁCE ORGÁNOV SPOLOČENSTVA

Článok 10

Zástupcovia členských štátov, ktorí sa zúčastňujú práce orgánov spoločenstva, ich poradcovia a odborníci z príslušnej oblasti pri výkone svojej funkcie a počas svojich ciest do miesta a z miesta rokovania požívajú obvyklé výsady, imunity a výhody.

Tento článok sa vzťahuje aj na členov poradných orgánov spoločenstva.

KAPITOLA 5

ÚRADNÍCI A OSTATNÍ ZAMESTNANCI SPOLOČENSTVA

Článok 11

Bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť úradníci a ostatní zamestnanci spoločenstva na území každého členského štátu v zmysle článku 212 tejto zmluvy požívajú

a) imunitu bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 179 a 215 tejto zmluvy, voči právomoci súdov vo vzťahu k činnosti v rámci svojho úradného postavenia vrátane ich ústnych alebo písomných prejavov. Túto imunitu požívajú i po skončení výkonu svojej funkcie;

b) vyňatie z imigračných obmedzení a prihlasovacej povinnosti cudzincov spolu so svojimi manželmi, manželkami a rodinnými príslušníkmi, ktorí sú od nich závislí;

c) pokiaľ ide o menové a devízové predpisy, výhody, aké sú obvykle priznávané úradníkom medzinárodných organizácií;

d) pri nástupe do úradu v príslušnej krajine právo bez cla doviezť nábytok a zariadenie z krajiny ich posledného bydliska alebo z krajiny, ktorej sú štátnymi príslušníkmi, ako aj právo tento nábytok a zariadenie späť bezcolne vyviezť pri skončení výkonu svojej funkcie, a to v oboch prípadoch v súlade s podmienkami, ktoré vláda krajiny, kde je toto právo uplatňované, považuje za nevyhnutné;

e) právo bez cla doviezť pre svoju osobnú potrebu motorové vozidlo získané v krajine svojho posledného bydliska alebo v krajine, ktorej sú štátnymi príslušníkmi, za podmienok platných na domácom trhu, ako aj v oboch prípadoch ho späť bez cla vyviezť v súlade s podmienkami, ktoré vláda príslušnej krajiny pokladá za nevyhnutné.

Článok 12

Úradníci a ostatní zamestnanci spoločenstva podliehajú v prospech spoločenstva dani z platov, miezd a požitkov vyplácaných im spoločenstvom v súlade s podmienkami a postupmi stanovenými Radou na návrh Komisie do jedného roka od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

Sú vyňatí z vnútroštátnych daní z platov, miezd a požitkov vyplácaných spoločenstvom.

Článok 13

Pri uplatňovaní dane z príjmu, z majetku a dane z dedičstva, ako aj pri uplatňovaní dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých medzi členskými štátmi spoločenstva sa na úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstva, ktorí majú výlučne z dôvodu výkonu ich úloh pre spoločenstvo svoj pobyt na území iného členského štátu, než kde majú svoje bydlisko na účel platenia daní v čase vstupu do služieb spoločenstva, hľadí, a to v krajine ich skutočného pobytu, ako i v krajine bydliska na účel platenia daní, ako keby mali svoje bydlisko v tejto druhej krajine, pokiaľ ide o člena spoločenstva. Toto ustanovenie sa uplatňuje i na manžela/manželku, pokiaľ nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, ako aj na deti závislé od osôb uvedených v tomto článku a nachádzajúce sa v ich starostlivosti.

Hnuteľný majetok patriaci osobám uvedeným v predchádzajúcom odseku a ktorý sa nachádza na území krajiny, kde sa zdržujú, je vyňatý v tejto krajine z dane z dedičstva; na takýto majetok sa na účely stanovenia tejto dane hľadí, ako by sa nachádzal v krajine bydliska na účel platenia daní bez toho, aby tým boli dotknuté práva tretích krajín a prípadné uplatnenie ustanovení medzinárodných dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia.

Iné bydlisko získané len z dôvodu výkonu povinností v službách inej medzinárodnej organizácie sa pri uplatňovaní ustanovení tohto článku nezohľadní.

Článok 14

Rada stanoví do jedného roka po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy jednomyseľne na návrh Komisie systém dávok sociálneho zabezpečenia pre úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstva.

Článok 15

Rada určí na návrh Komisie a po porade s ďalšími dotknutými orgánmi kategórie úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstva, na ktorých sa úplne alebo čiastočne vzťahujú ustanovenia článku 11, článku 12 ods. 2 a článku 13.

Mená, služobné hodnosti a zaradenia a adresy úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstva zahrnutých do týchto kategórií sa pravidelne oznámia vládam členských štátov.

KAPITOLA 6

VÝSADY A IMUNITY MISIÍ TRETÍCH KRAJÍN AKREDITOVANÝCH PRI SPOLOČENSTVE

Článok 16

Členský štát, na ktorého území má spoločenstvo svoje sídlo, prizná obvyklé diplomatické imunity a výsady misiám tretích krajín akreditovaných pri spoločenstve.

KAPITOLA 7

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Výsady, imunity a výhody sa priznávajú úradníkom a ostatným zamestnancom spoločenstva výlučne v záujme spoločenstva.

Každý orgán spoločenstva sa vzdá imunity priznanej úradníkovi alebo inému zamestnancovi, ak tento orgán uzná, že vzdanie sa imunity nie je v rozpore so záujmami spoločenstva.

Článok 18

Orgány spoločenstva postupujú pri uplatňovaní tohto protokolu v zhode s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

Článok 19

Články 11 až 14 a článok 17 sa vzťahujú na členov Komisie.

Článok 20

Články 11 až 14 a článok 17 sa vzťahujú na sudcov, generálnych advokátov, tajomníka a pomocných spravodajcov Súdneho dvora bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 3 protokolu o štatúte Súdneho dvora, ktorý sa týka imunity sudcov a generálnych advokátov voči právomoci súdov.

Článok 21

Tento protokol sa vzťahuje tiež na Európsku investičnú banku, členov jej orgánov, jej zamestnancov a na predstaviteľov členských štátov zúčastňujúcich sa jej činností bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia protokolu o štatúte banky.

Európska investičná banka je okrem toho vyňatá z akejkoľvek formy zdanenia alebo dávok podobnej povahy ukladaných pri zvyšovaní kapitálu, ako aj z najrôznejších formálnych požiadaviek, ktoré s tým môžu byť spojené v krajine, kde sa nachádza sídlo banky. Obdobne jej zrušenie alebo likvidácia sa nestane dôvodom na žiadne zdanenie. Činnosť banky a jej orgánov vykonávaná v súlade s jej štatútom nepodlieha dani z obratu.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali tento protokol.

V Bruseli sedemnásteho apríla roku tisícdeväťstopäťdesiatsedem

J. Ch. SNOY et dOPPUERS

C. F. OPHÜLS

Robert MARJOLIN

Vittorio BADDINI

Lambert SCHAUS

J. LINTHORST HOMAN

DOHOVOR

ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva s cieľom umožniť uplatnenie osobitného systému pridruženia ustanoveného v časti 4 tejto zmluvy na Holandské Antily

64/533/EHS

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV, PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY, JEJ KRÁĽOVSKÁ VÝSOS VEĽKOVOJVODKYA LUXEMBURSKA, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA

SO ZRETEĽOM na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva podpísanú 25. marca 1957 v Ríme, ako aj na vyhlásenie o zámere vydanom v ten istý deň ich vládami s ohľadom na pripojenie Holandských Antíl k spoločenstvu, ktoré je pripojené k záverečným aktom medzivládnej konferencie o spoločnom trhu a Euratome,

V POŽIADAVKE, aby hospodárske pripojenie Holandských Antíl k spoločenstvu, o ktoré žiada Holandské kráľovstvo, má sa vzťahovať zvláštna úprava stanovená v IV. časti Zmluvy, ku ktorej sú pripojené osobitné ustanovenia o dovoze ropných produktov, ktoré sa spracúvajú na Holandských Antilách,

OPIERAJÚC SA o súhlas Rady z 22. októbra 1962, ktorý bol udelený po porade s Európskym parlamentom a Komisiou,

UZNIESLI SA primerane zmeniť Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva podľa jej článku 236; a na tento účel boli vymenovaní títo splnomocnení zástupcovia za

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

Henri Fayat, zastupujúci minister zahraničných vecí,

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

Rolf Lahr, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí,

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

Jean-Marc Boegner, veľvyslanec, vedúci francúzskej delegácie na konferencii,

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

Carl Russo, zástupca štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí,

JEJ KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODKYŇU LUXEMBURSKA:

Eugén Schaus, podpredseda vlády a tajomník ministerstva zahraničných vecí,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

H. R. van Houten, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí,

W. F. M. Lampe, splnomocnený minister Holandských Antíl.

Uvedení si po zvolaní predsedom Rady spoločenstva vymenili svoje plné moci, ktoré uznali za správne a náležité, a dohodli sa takto:

Článok 1

Holandské Antily sa zapíšu do zoznamu v prílohe IV Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Preto „Protokol o tovaroch s pôvodom a tovaroch pochádzajúcich z určitých krajín, ktoré podliehajú osobitnému zaobchádzaniu pri dovoze do niektorého členského štátu“, sa už na túto krajinu nevzťahuje.

Zo zreteľom na vzťahy medzi touto krajinou na jednej strane a členskými a zámorskými územiami na strane druhej sa na Holandské Antily vzťahuje úprava, ktorá sa prejaví nadobudnutím platnosti tohto dohovoru z uplatnenia zmluvy a následne vyplynie pre ostatné asociované zámorské krajiny a územia.

Článok 2

K protokolom v prílohe k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa pripojí nasledujúci protokol, ktorý sa stane súčasťou zmluvy: Protokol o „dovoze ropných produktov spracovaných na Holandských Antilách do spoločenstva, “; znenie tohto protokolu je zahrnuté v prílohe.

Článok 3

Túto dohodu musia ratifikovať Vysoké zmluvné strany podľa svojich ústavnoprávnych predpisov. Ratifikačné listiny sa uložia u vlády Talianskej republiky.

Táto zmluva nadobudne platnosť prvý deň v mesiaci nasledujúcom po uložení poslednej ratifikačnej listiny. Ak sa toto uloženie uskutoční menej ako pätnásť dní pred začiatkom nasledujúceho mesiaca, zmluva nadobudne platnosť prvý deň druhého mesiaca po tomto uložení.

Článok 4

Táto dohoda je spísaná v jedinom origináli v nemeckom, francúzskom, talianskom a holandskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické; uloží sa v archíve vlády Talianskej republiky; tá doručí vláde každého signatárskeho štátu overenú kópiu.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu:

V Bruseli 13. novembra 1962

H. FAYAT

R. LAHR

J. M. BOEGNER

C. RUSSO

E. SCHAUS

H. R. VAN HOUTEN

W. F. M. LAMPE

PROTOKOL

o dovoze ropných produktov spracovaných na Holandských Antilách do Európskeho hospodárskeho spoločenstva

(64/534/EHS)

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY

V POŽIADAVKE na podrobnejšiu reguláciu obchodného styku pri dovoze ropných produktov do Európskeho hospodárskeho spoločenstva, spracúvaných na Holandských Antilách -

DOHODLI SA na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k tejto zmluve:

Článok 1

Tento protokol sa vzťahuje na ropné produkty tarifných čísel 27.10, 27.11, 27.3, ex 27.13 (parafín, vazelína z ropy alebo bridlicového oleja, parafínové zvyšky) a 27.14 Bruselského colného sadzobníka, pokiaľ sú do členských štátov dovážané na spotrebu.

Článok 2

Členské štáty sa zaväzujú v súlade s týmto protokolom poskytnúť colné výhody ropným produktom, ktoré sa spracúvajú na Holandských Antilách, ktoré vyplývajú z pripojenia Holandských Antíl k spoločenstvu. Tieto ustanovenia platia bez ohľadu na predpisy o pôvode používané v členských štátoch.

Článok 3

1. Ak Komisia uzná na žiadosť niektorého členského štátu alebo z vlastného podnetu, že dovozy ropných produktov do spoločenstva, spracúvaných na Holandských Antilách, vykonané v režime podľa článku 2, skutočne spôsobujú ťažkosti na trhu jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, potom rozhodne, aby sa uvalili, zvýšili alebo opätovne zaviedli clá na uvedený dovoz tými členskými štátmi, pokiaľ je to potrebné, aby sa táto situácia zvládla. Takto uvalené, zvýšené alebo opätovne zavedené clá nesmú prekročiť clá, ktoré sa uplatňujú voči tretím krajinám na tie isté výrobky.

2. Odsek 1 sa môže uplatniť v každom prípade, keď dovoz ropných produktov, ktoré sa spracúvajú na Holandských Antilách, dosiahne do členských štátov dva milióny ton za rok.

3. Uznesenia Komisie podľa odsekov 1 a 2 vrátane tých, ktoré smerujú k zamietnutiu zmluvy, oznámia sa Rade. Tá sa môže zaoberať na žiadosť hociktorého členského štátu danými uzneseniami a môže ich kedykoľvek pozmeniť alebo vrátiť na základe rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny.

Článok 4

1. Ak je niektorý členský štát názoru, že dovoz ropných produktov spracúvaných na Holandských Antilách, uskutočňovaný priamo alebo cez niektorý iný členský štát v režime podľa článku 2, spôsobuje na jeho trhu skutočné ťažkosti a že sú žiaduce okamžité opatrenia na odstránenie tohto stavu vecí, môže z vlastného rozhodnutia zvýšiť clá na tento dovoz, ktoré nesmú presiahnuť clá, ktoré sa uplatňujú voči tretím štátom na tie isté výrobky. Toto rozhodnutie oznámi Komisii, ktorá do jedného mesiaca rozhodne, či sa štátom vykonané opatrenia môžu zachovať, alebo sa musia zmeniť, resp. zrušiť. Článok 3 ods. 3 sa vzťahuje na toto uznesenie Komisie.

2. Ak prekročí dovoz ropných produktov spracúvaných na Holandských Antilách, uskutočňovaný priamo alebo cez niektorý iný štát alebo viacero štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva v režime podľa článku 2 počas jedného kalendárneho roka množstvo, ktoré je udané v prílohe k tomuto protokolu, tak sa prípadné opatrenia tohto štátu alebo daných členských štátov za daný rok podľa odseku 1 považujú za oprávnené; Komisia zoberie na vedomie prípadné opatrenia po tom, čo sa ubezpečí, že sa dosiahlo stanovené množstvo. V takomto prípade ostatné členské štáty nepredložia vec Rade.

Článok 5

Ak spoločenstvo rozhodne o uplatnení množstvových obmedzení dovozu ropných produktov každého pôvodu, tie sa môžu vzťahovať aj na dovoz týchto produktov z Holandských Antíl. V takomto prípade sa Holandským Antilám poskytne preferenčné zaobchádzanie oproti tretím krajinám.

Článok 6

1. Rada jednomyseľným rozhodnutím upraví ustanovenia článkov 2 až 5 po porade s Európskym parlamentom a Komisiou, keď vydá spoločnú definíciu pôvodu na ropné produkty z tretích krajín a asociovaných krajín alebo sa uznesie v rámci spoločnej obchodnej politiky o daných produktoch, alebo zostaví spoločnú energetickú politiku.

2. Pri takejto úprave sa však musia v každom prípade zachovať rovnocenné výhody v prospech Holandských Antíl v primeranej forme a na množstvo najmenej 2 a pol milióna ton ropných produktov.

3. Záväzky spoločenstva týkajúce sa rovnocenných výhod podľa odseku 2 sa môžu v prípade potreby rozdeliť na jednotlivé krajiny, pričom sa berú do úvahy uvedené množstvá v prílohe k tomuto protokolu.

Článok 7

Pri plnení tohto protokolu má Komisia sledovať vývoj dovozu ropných produktov do členských štátov, ktoré sa spracúvajú na Holandských Antilách. Členské štáty oznámia Komisii, ktorá dbá na príslušné rozdeľovanie, všetky informácie slúžiace tomuto účelu cestou administratívnych postupov odporúčaných Komisiou.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali tento protokol:

V Bruseli 13. novembra 1962

H. FAYAT

R. LAHR

J. M. BOEGNER

C. RUSSO

E. SCHAUS

H. R. VAN HOUTEN

W. F. M. LAMPE

PRÍLOHA K PROTOKOLU

Na vykonanie článku 4 ods. 2 Protokolu o dovoze ropných produktov do Európskeho hospodárskeho spoločenstva spracovaných na Holandských Antilách uzniesli sa Vysoké zmluvné strany, že množstvo 2 milióny ton ropných produktov z Antíl sa rozdelí medzi členské štáty takto:

Spolková republika Nemecko 625 000 ton
Belgicko-luxemburská hospodárska únia 200 000 ton
Francúzsko 75 000 ton
Taliansko 100 000 ton
Holandsko 1 000 000 ton

ZÁVEREČNÝ AKT

(64/535/EHS)

Splnomocnení zástupcovia:

JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA BELGIČANOV,

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY,

JEJ KRÁĽOVSKEJ VÝSOSTI VEĽKOVOJVODKYNE LUXEMBURSKA,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ HOLANDSKA,

ktorí sa zišli 13. novembra v Bruseli na konferencii zástupcov vlád členských štátov z cieľom zmeniť Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva podľa článku 236 danej zmluvy,

VZALI NA VEDOMIE tieto dokumenty:

- návrh predložený Rade 4. júna 1962 vládou Holandského kráľovstva na zmenu zmluvy s cieľom umožniť uplatnenie osobitného systému pridruženia ustanoveného v časti IV zmluvy na Holandské Antily,

- stanovisko prijaté Európskym parlamentom 19. októbra 1962,

- stanovisko Komisie Európskeho hospodárskeho spoločenstva z 10. septembra 1962,

- podporné stanovisko Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva z 22. októbra 1962 vzhľadom na zvolanie konferencie zástupcov vlád členských štátov o pridružení Holandských Antíl k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu.

PRIJALI tieto dokumenty:

- Dohovor o zmene Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva s cieľom umožniť uplatnenie osobitného systému pridruženia ustanoveného v časti IV zmluvy na Holandské Antily,

- Protokol o dovoze ropných produktov spracovaných na Holandských Antilách do Európskeho hospodárskeho spoločenstva a prílohu k tomuto protokolu.

PRI PODPISE týchto dokumentov konferencia prijala tieto deklarácie:

- Vyhlásenie o regulácii obchodného styku medzi Holandskými Antilami a pridruženými zámorskými štátmi:

- Zástupcovia vlád členských štátov na základe stanoviska predloženom Komisiou Rade súhlasne vyhlasujú, že regulácia obchodných vzťahov medzi Holandskými Antilami a pridruženými zámorskými štátmi sa stanoví po dohode s týmito štátmi.

- Vyhlásenie o konečnej regulácii dovozu ropných produktov spracovaných na Holandských Antilách do spoločenstva.

Zástupcovia vlád členských štátov súhlasia, aby sa pri príležitosti ustanovenia konečnej regulácie podľa článku 6 Protokolu o dovoze ropných produktov spracovaných na Holandských Antilách do Európskeho hospodárskeho spoločenstva bral ohľad na požiadavku, aby Holandským Antilám a ostatným pridruženým zámorským krajinám a územiam podľa 4. časti zmluvy o založení spoločenstva bolo zabezpečené rovnaké zaobchádzanie.

NA POTVRDENIE toho podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali tento záverečný akt:

V Bruseli 13. novembra 1962

H. FAYAT

R. LAHR

J. M. BOEGNER

C. RUSSO

E. SCHAUS

H. R. VAN HOUTEN

W. F. M. LAMPE

I. 2 ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PRE ATÓMOVÚ ENERGIU (EURATOM)

DOKUMENTY O pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska, Nórskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Európskym spoločenstvám

DOKUMENTY  týkajúce sa pristúpenia Helénskej republiky k Európskym spoločenstvám

DOKUMENTY, ktoré sa týkajú pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k Európskym spoločenstvám

DOKUMENTY o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva k Európskej únii

ZMLUVA O EURÓPSKEJ ÚNII

(92/C191/01)

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ DÁNSKA,

PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,

PREZIDENT HELÉNSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ŠPANIELSKA,

PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT ÍRSKA,

PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY,

JEHO KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODA LUXEMBURSKA,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA,

PREZIDENT PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,

ODHODLANÍ pozdvihnúť na novú úroveň procesy európskej integrácie, ktoré sa začali založením Európskych spoločenstiev,

PRIPOMÍNAJÚC si historický význam skoncovania s rozdelením európskeho kontinentu a potrebu vytvoriť pevné základy pre budovanie budúcej Európy,

POTVRDZUJÚC oddanosť princípom slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu,

ŽELAJÚC si prehĺbiť solidaritu medzi národmi pri rešpektovaní národnej histórie, kultúry a tradícií,

ŽELAJÚC si ďalej posilňovať demokraciu a účinné fungovanie orgánov, aby v jednotnom inštitucionálnom rámci mohli lepšie plniť úlohy, ktorými sú poverené,

ODHODLANÍ dosiahnuť posilnenie a zblíženie ekonomík a zaviesť hospodársku a menovú úniu vrátane jednotnej a stabilnej meny v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy,

ROZHODNUTÍ podporovať hospodársky a sociálny pokrok národov v rámci fungovania vnútorného trhu a posilnenia súdržnosti a ochrany životného prostredia a uskutočňovať politiku tak, aby rozvoj hospodárskej integrácie súčasne zabezpečoval pokrok v iných oblastiach,

ODHODLANÍ zaviesť spoločné občianstvo pre všetkých štátnych príslušníkov jednotlivých členských krajín,

ODHODLANÍ uskutočňovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane konečnej rámcovej úpravy spoločnej obrannej politiky, ktorá môže časom viesť k spoločnej obrane, aby sa tým upevnila európska identita a nezávislosť v záujme posilnenia mieru, bezpečnosti a pokroku v Európe a vo svete,

POTVRDZUJÚC opätovne svoj zámer zabezpečiť voľný pohyb osôb a pritom zaručiť a chrániť bezpečnosť svojich národov prostredníctvom ustanovení o justícii a vnútorných veciach uvedených v tejto zmluve,

ODHODLANÍ pokračovať v procese utvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy, v ktorom sa v súlade s princípom subsidiarity prijímajú rozhodnutia čo najbližšie k občanovi,

BERÚC DO ÚVAHY ďalšie etapy, ktoré treba dosiahnuť v záujme rozvoja európskej integrácie,

PRIJALI ROZHODNUTIE založiť Európsku úniu a na tento účel boli menovaní títo splnomocnení zástupcovia za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

Mark EYSKENS, minister zahraničných vecí;

Philippe MAYSTADT, minister financií;

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ DÁNSKA:

Uffe ELLEMANN-JENSEN, minister zahraničných vecí;

Anders FOGH RASMUSSEN, minister hospodárstva;

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

Hans-Dietrich GENSCHER, spolkový minister zahraničných vecí;

Theodor WAIGEL, spolkový minister financií;

PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY:

Antonios SAMARAS, minister zahraničných vecí;

Efthymios CHRISTODOULOU, minister hospodárstva;

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA ŠPANIELSKA:

Francisca FERNÁNDEZ ORDÓNEZ, minister zahraničných vecí;

Carlos SOLCHAGA CATALÁN, minister hospodárstva a financií;

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

Roland DUMAS, minister zahraničných vecí;

Pierre BEREGOVOY, minister pre hospodárstvo, financie a rozpočet;

PREZIDENTA ÍRSKA:

Gerard COLLINS, minister zahraničných vecí;

Bertie AHERN, minister financií;

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

Gianni DE MICHELIS, minister zahraničných vecí;

Guido CARLI, minister financií;

JEHO KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA:

Jacques F. POOS, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí;

Jean-Claud JUNCKER, minister financií;

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

Hans van den BROEK, minister zahraničných vecí;

Willem KOK, minister financií;

PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY:

Joao de Deus PINHEIRO, minister zahraničných vecí;

Jorge BRAGA de MACEDO, minister financií;

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA:

Rt. Hon. Douglas HURD, štátny tajomník zahraničných vecí a záležitostí Britského spoločenstva národov;

Hon. Francis MAUDE, finančný tajomník ministra financií;

KTORÍ sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité, dohodli takto:

HLAVA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok A

Touto zmluvou Vysoké zmluvné strany zakladajú medzi sebou Európsku úniu (ďalej len „únia“).

Táto zmluva predstavuje novú etapu v procese utvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najbližšie k občanovi.

Únia je založená na Európskych spoločenstvách doplnených politikami a formami spolupráce stanovenými touto zmluvou. Jej cieľom je utvárať vzťahy medzi členskými štátmi a ich národmi spôsobom, v ktorom sa prejavuje súdržnosť a solidarita.

Článok B

Únia si kladie nasledujúce ciele:

- podporovať hospodársky a sociálny pokrok, jeho vyrovnanosť a stabilitu, predovšetkým utvorením priestoru bez vnútorných hraníc, posilnením hospodárskej a sociálnej súdržnosti, uskutočnením hospodárskej a menovej únie a napokon zavedením jednotnej meny v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy;

- presadzovať svoju identitu na medzinárodnej scéne, predovšetkým uskutočňovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane vymedzenia rámca spoločnej obrannej politiky, ktorá môže časom viesť k spoločnej obrane;

- posilniť ochranu práv a záujmov štátnych príslušníkov jednotlivých členských štátov zavedením občianstva únie;

- rozvíjať úzku spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí;

- v plnej miere zachovať acquis communautaire a ďalej ho rozvíjať, pričom postupom uvedeným v článku N(2) zvažovať, do akej miery bude potrebné zmeniť politiky a formy spolupráce, ako ich uvádza táto zmluva, aby sa zabezpečila účinnosť mechanizmov a orgánov spoločenstva.

Ciele únie sa dosiahnu za podmienok a v časovom pláne stanovenými s tejto zmluve, pri rešpektovaní princípov subsidiarity stanovených v článku 3b Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Článok C

Únia má jednotný inštitucionálny rámec, aby sa zabezpečila zhoda a kontinuita činností na dosiahnutie jej cieľov pri rešpektovaní a zveľaďovaní acquis communautaire.

Únia predovšetkým zabezpečí zhodu vonkajších činností v rámci svojich zahraničných vzťahov, bezpečnostnej, hospodárskej a rozvojovej politiky. Za túto zhodu zodpovedá Rada a Komisia. Plnenie týchto politik zabezpečia v súlade so svojimi príslušnými právomocami.

Článok D

Európska rada dáva únii potrebné podnety na rozvoj a vymedzuje jej všeobecné politické smery.

Európska rada združuje hlavy štátov alebo predsedov vlád členských krajín, ako aj predsedu Komisie. Pomáhajú im ministri zahraničných vecí členských štátov a jeden člen Komisie. Európska rada zasadá najmenej dva razy do roka, pričom jej predsedá hlava štátu alebo predseda vlády členského štátu, ktorý vykonáva predsedníctvo Rady.

Európska rada predkladá Európskemu parlamentu správu po každom svojom zasadnutí a výročnú písomnú správu o pokroku, ktorý únia dosiahla.

Článok E

Európsky parlament, Rada, Komisia a Súdny dvor vykonávajú svoje právomoci za podmienok a na účely, ktoré stanovia na jednej strane ustanovenia zmlúv zakladajúcich Európske spoločenstvo a následných zmlúv a dokumentov, ktorými sa tieto zmluvy menia a dopĺňajú, a na druhej strane ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Článok F

1. Únia rešpektuje národnú identitu členských štátov, ktorých politický systém je založený na zásadách demokracie.

2. Únia rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov, ako základných princípov práva spoločenstva.

3. Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočnenie svojich politík.

HLAVA II

USTANOVENIA, KTORÝMI SA MENÍ A DOPĹŇA ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA NA ÚČEL ZALOŽENIA EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA

Článok G

Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa pozmeňuje v súlade s ustanoveniami tohto článku s cieľom založiť Európske spoločenstvo.

A. V celej zmluve:

1) Pojem „Európske hospodárske spoločenstvo“ sa nahrádza pojmom „Európske spoločenstvo“.

B. V časti I „ Zásady“:

2) Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Úlohou spoločenstva je vytvorením spoločného trhu a hospodárskej a menovej únie a realizáciou spoločných politík alebo činností uvedených v článkoch 3 a 3a podporovať v celom spoločenstve harmonický a vyrovnaný rozvoj hospodárskych činností, udržateľný a neinflačný rast rešpektujúci životné prostredie, vysoký stupeň konvergencie hospodárskej výkonnosti, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života a hospodársku a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.“.

3) Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Na účely stanovené v článku 2 činnosti spoločenstva zahŕňajú, ako to vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a z časového plánu v nej stanovenom:

a) odstránenie ciel a množstevných obmedzení na dovoz a vývoz tovarov medzi členskými štátmi, ako aj všetkých ostatných opatrení, ktoré majú rovnaký účinok;

b) spoločnú obchodnú politiku;

c) vnútorný trh charakterizovaný zrušením prekážok pre voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu medzi členskými štátmi;

d) opatrenia týkajúce sa vstupu a pohybu osôb na vnútornom trhu, ako to uvádza článok 100c;

e) spoločnú politiku v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu;

f) spoločnú politiku v oblasti dopravy;

g) systém, ktorým sa zabezpečí, aby sa na vnútornom trhu nenarušila hospodárska súťaž;

h) aproximáciu právnych predpisov členských štátov v rozsahu požadovanom pre fungovanie vnútorného trhu;

i) politiku v sociálnej oblasti zahŕňajúcu Európsky sociálny fond;

j) posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

k) politiku v oblasti životného prostredia;

l) posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu spoločenstva;

m) podporu rozvoja výskumu a technológie;

n) podporu pre zriadenie a rozvoj transeurópskych sietí;

o) príspevky na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia;

p) príspevky na kvalitné všeobecné a odborné vzdelanie a na rozkvet kultúr členských štátov;

q) politiku v oblasti rozvojovej spolupráce;

r) pridruženie zámorských krajín a území na účel vzrastu obchodu a spoločnej podpory hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

s) príspevky na posilnenie ochrany spotrebiteľa;

t) opatrenia v oblasti energie, civilnej ochrany a cestovného ruchu.“.

4) Vkladá sa nasledovný článok:

„Článok 3a

1. Činnosti členských štátov a spoločenstva, zamerané na splnenie cieľov vymedzených v článku 2, zahŕňajú, ako to vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a časového plánu v nej stanovenom, prijatie hospodárskej politiky, ktorá je založená na úzkej koordinácii hospodárskych politík členských štátov na vnútornom trhu a na stanovení spoločných cieľov a ktorá sa uskutočňuje v súlade s princípmi otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou.

2. Súbežne s tým, ako to vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a z časového plánu v nej stanovenom, zahŕňajú tieto činnosti neodvolateľné stanovenie menových kurzov vedúce k zavedeniu jednotnej meny ECU, stanoveniu a vykonávaniu jednotnej menovej a devízovej politiky, základným cieľom ktorých je udržať cenovú stabilitu a podporovať všeobecné hospodárske politiky spoločenstva bez poškodzovania tohto cieľa v súlade s princípmi otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou.

3. Tieto činnosti členských štátov a spoločenstva si vyžadujú dodržiavanie nasledujúcich hlavných zásad: stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a trvalo udržateľnú platobnú bilanciu.“.

5) Vkladá sa nasledovný článok:

„Článok 3b

Spoločenstvo koná v medziach právomocí vymedzených touto zmluvou a cieľov, ktoré sú v nej zakotvené.

V oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej kompetencie, vyvíja spoločenstvo činnosť v súlade s princípom subsidiarity len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom spoločenstva.

Spoločenstvo žiadnou činnosťou neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tejto zmluvy.“.

6) Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

1. Úlohy zverené spoločenstvu vykonávajú tieto orgány:

- EURÓPSKY PARLAMENT,

- RADA,

- KOMISIA,

- SÚDNY DVOR,

- DVOR AUDÍTOROV.

Každý orgán koná v medziach právomocí, ktoré mu zveruje táto zmluva.

2. Rade a Komisii pomáha Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov s poradnou funkciou.“.

7) Vkladajú sa nasledovné články:

„Článok 4a

V súlade s postupom stanoveným touto zmluvou ustanoví sa Európsky systém centrálnych bánk (ďalej len „ESCB") a Európska centrálna banka (ďalej len „ECB"); konajú v medziach právomocí vymedzených touto zmluvou, štatútom ESCB a štatútom ECB (ďalej len „štatút ESCB"), ktorý je k tejto zmluve pripojený.

Článok 4b

Týmto sa ustanovuje Európska investičná banka, ktorá koná v medziach právomocí vymedzených touto zmluvou a štatútom k nej pripojeným.“.

8) Článok 6 sa zrušuje a článok 7 sa stáva článkom 6. Jeho druhý odsek sa nahrádza takto:

„ Rada môže v súlade s postupom uvedeným v článku 189c prijať pravidlá o zákaze takejto diskriminácie. “.

9) Články 8, 8a, 8b a 8c sa stávajú v tomto poradí článkami 7, 7a, 7b a 7c.

C. Vkladá sa nasledovná časť:

„DRUHÁ ČASŤ

OBČIANSTVO ÚNIE

Článok 8

1. Týmto sa ustanovuje občianstvo únie.

Občanom únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu.

2. Občania únie požívajú práva poskytované touto zmluvou a vzťahujú sa na nich povinnosti, ktoré im táto zmluva ukladá.

Článok 8a

1. Každý občan únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, rešpektujúc obmedzenia a podmienky stanovené v tejto zmluve a v predpisoch prijatých na ich vykonanie.

2. Rada môže prijať ustanovenia na uľahčenie výkonu práv uvedených v odseku 1; ak táto zmluva neustanoví inak, Rada sa uznáša jednomyseľne na návrh Komisie a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Článok 8b

1. Každý občan únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má právo voliť a byť volený do orgánov miestnej samosprávy vo voľbách v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. Výkon tohto práva podlieha podrobnej úprave, ktorú prijme do 31. decembra 1994 jednomyseľným rozhodnutím Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom; táto úprava môže stanoviť odchýlky, ak je to odôvodnené špecifickými problémami členského štátu.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 138 ods. 3 a pravidlá prijaté na jeho vykonanie, každý občan únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, za tých istých podmienok ako štátny príslušník tohto štátu. Výkon tohto práva podlieha podrobnej úprave, ktorú prijme do 31. decembra 1993 Rada jednomyseľným rozhodnutím na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom; táto úprava môže stanoviť odchýlky, ak je to odôvodnené špecifickými problémami niektorého členského štátu.

Článok 8c

Každý občan únie má na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza diplomatické zastupiteľstvo členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, právo na poskytnutie ochrany diplomatickými alebo konzulárnymi úradmi ktoréhokoľvek iného členského štátu a za tých istých podmienok ako štátni príslušníci daného štátu. Členské štáty dohodnú medzi sebou potrebné pravidlá a začnú medzinárodné rokovania potrebné na zabezpečenie tejto ochrany do 31. decembra 1993.

Článok 8d

Každý občan únie má petičné právo obrátiť sa na Európsky parlament podľa článku 138d.

Každý občan únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 138e.

Článok 8e

Komisia podá do 31. decembra 1993 a potom každé tri roky Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní ustanovení tejto časti zmluvy. Táto správa bude brať do úvahy rozvoj únie.

Na tomto základe a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy, môže Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijať pravidlá na posilnenie alebo na doplnenie práv zakotvených v tejto časti, ktoré odporučí členským štátom na prijatie v súlade s ich ústavnými predpismi.“.

D. Druhá a tretia časť sa spoja do nasledovnej časti:

„TRETIA ČASŤ

POLITIKY SPOLOČENSTVA“.

a v tejto časti:

10) V článku 49 sa prvá veta nahrádza takto:

„Bezprostredne po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy, v súlade s postupom uvedeným v článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom Rada vydá smernice alebo nariadenia o opatreniach potrebných na to, aby sa postupne zabezpečil voľný pohyb pracovníkov, ako to vymedzuje článok 48, a to najmä:“.

11) Článok 54 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Na účel vykonania všeobecného programu alebo ak takýto program neexistuje, na účel dokončenia etapy zavádzania slobody usadiť sa v určitej činnosti Rada vydá smernice v súlade s postupom podľa článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.“.

12) „Článok 56 ods. 2 sa nahrádza takto :

„2. Pred uplynutím prechodného obdobia Rada jednomyseľným rozhodnutím prijatým na návrh Komisie a po prerokovaní s Európskym parlamentom vydá smernice na koordináciu vyššie uvedených ustanovení právnych a správnych predpisov. Po ukončení druhej etapy Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189 vydá smernice na koordináciu takých ustanovení, ktoré sú v každom štáte predmetom právnych a správnych predpisov.".

13) Článok 57 sa nahrádza takto:

„Článok 57

1. S cieľom uľahčiť vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti osôb vydá Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 189b smernice na vzájomné uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách.

2. Na rovnaký účel vydá Rada pred uplynutím prechodného obdobia smernice na koordináciu ustanovení upravených v členských štátoch zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením vzťahujúcim sa na zriadenie a vykonávanie činností samostatne zárobkovo činných osôb. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada jednomyseľne rozhodne o vykonávacích smerniciach, na plnenie ktorých je aspoň v jednom členskom štáte potrebné zmeniť a doplniť existujúce zásady stanovené zákonom, ktorý upravuje kvalifikačné a odborné predpoklady, prípravu a podmienky kvalifikácie výkonu povolania fyzickými osobami. V ostatných prípadoch Rada koná v súlade s postupom podľa článku 189b.

3. Pri lekárskom povolaní, zdravotníckych povolaniach a povolaní lekárnika postupné zrušenie obmedzení závisí od koordinácie podmienok pre výkon povolania v jednotlivých členských štátoch.".

14) Názov kapitoly 4 sa nahrádza takto:

„KAPITOLA 4

Kapitál a platby".

15) Vkladajú sa nasledovné články:

„Článok 73a

Články 67 až 73 sa nahradia článkami 73b, c, d, e, f a g k l. januáru 1994.

Článok 73b

1. V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

2. V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia platieb medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

Článok 73c

1. Ustanovenia článku 73b sa prijmú bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie obmedzení vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré platia vo vnútroštátnom práve alebo v práve spoločenstva k 31. decembru 1993 z hľadiska pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín týkajúcich sa priamych investícií - vrátane investícií do nehnuteľného majetku, usadenia sa, poskytovania finančných služieb alebo vstupu cenných papierov na kapitálové trhy.

2. V úsilí dosiahnuť voľný pohyb kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami v čo najväčšom rozsahu a pri rešpektovaní ostatných kapitol tejto zmluvy môže Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou hlasov prijať opatrenia o pohybe kapitálu do tretích krajín a z tretích krajín v oblasti priamych investícií - vrátane investícií do nehnuteľného majetku, usadenia sa, poskytovania finančných služieb alebo prístupu cenných papierov na kapitálové trhy. Pri opatreniach prijatých podľa tohto odseku, ktoré sú v oblasti liberalizácie pohybu kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín v práve spoločenstva krokom späť, sa vyžaduje jednomyseľnosť.

Článok 73d

1. Ustanovenia článku 73b majú bez toho, aby boli dotknuté práva členských štátov:

a) uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňových poplatníkov podľa miesta bydliska alebo podľa miesta, kde investovali kapitál;

b) prijať všetky potrebné opatrenia, najmä v oblasti daňového systému a dohľadu nad finančnými inštitúciami, aby sa zabránilo porušovaniu vnútroštátnych predpisov, alebo stanoviť postupy na ohlasovanie kapitálových pohybov na štatistické alebo správne účely, alebo prijať opatrenia, ktoré možno odôvodniť verejným záujmom či verejnou bezpečnosťou.

2. Ustanovenia tejto kapitoly nemajú vplyv na uplatňovanie obmedzení práva usadiť sa zlučiteľných s touto zmluvou.

3. Opatrenia a postupy uvedené v odsekoch 1 a 2 však nesmú byť prostriedkom na svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb vymedzených v článku 73b.

Článok 73e

Odlišne od článku 73b sú členské štáty, pre ktoré platí výnimka na základe práva spoločenstva k 31. decembru 1993, oprávnené zachovať k tomuto dátumu obmedzenia pohybov kapitálu povolené výnimkami platnými najdlhšie do 31. decembra 1995.

Článok 73f

Ak pohyb kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín vo výnimočných okolnostiach spôsobí alebo hrozí, že spôsobí vážne ťažkosti fungovaniu hospodárskej a menovej únie, na návrh Komisie a po porade s ECB môže Rada kvalifikovanou väčšinou hlasov prijať voči tretím krajinám ochranné opatrenie na obdobie najviac šiestich mesiacov za predpokladu, že takéto opatrenia sú jednoznačne nevyhnutné.

Článok 73g

1. Ak sa činnosť spoločenstva, ako ju predvída článok 228a, pokladá za nevyhnutnú, môže Rada prijať potrebné naliehavé opatrenia v oblasti pohybu kapitálu a platieb so zreteľom na tretie krajiny, a to postupom vymedzeným v článku 228a.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 224 a za predpokladu, že Rada neprijme opatrenie podľa odseku 1, členský štát môže z vážnych politických dôvodov a z dôvodov naliehavosti prijať jednostranné opatrenia voči tretej krajine týkajúce sa pohybu kapitálu a platieb. Komisia a ostatné členské štáty musia byť o týchto opatreniach informované najneskôr do dátumu, keď nadobudnú platnosť.

Na návrh Komisie môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, že daný členský štát tieto opatrenia musí zmeniť alebo zrušiť. Predseda Rady informuje o každom takom rozhodnutí Európsky parlament.

Článok 73h

Do l. januára 1994 sa uplatňujú nasledujúce ustanovenia:

1) každý členský štát sa zaväzuje povoliť platby súvisiace s pohybom tovaru, služieb alebo kapitálu v mene toho členského štátu, v ktorom má veriteľ alebo iná oprávnená osoba sídlo alebo bydlisko, ako aj prevody kapitálu a zárobkov v takom rozsahu, v akom bol pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb medzi členskými štátmi liberalizovaný podľa tejto zmluvy.

Členské štáty prehlasujú, že sú pripravené uskutočniť liberalizáciu platieb nad rámec rozsahu stanoveného v predchádzajúcom pododseku, ak im to dovolí hospodárska situácia a najmä stav platobnej bilancie.

2) Pokiaľ sa pohyb tovaru, služieb a kapitálu obmedzuje na obmedzenia platieb, ktoré s nimi súvisia, tieto obmedzenia sa postupne zrušia analogickým uplatnením príslušných ustanovení tejto kapitoly a kapitol týkajúcich sa odstraňovania množstevných obmedzení a liberalizácie služieb.

3) Členské štáty sa zaväzujú, že medzi sebou nezavedú nové obmedzenia prevodov súvisiacich so skrytými obchodnými transakciami uvedenými v prílohe III tejto zmluvy.

Postupné odstraňovanie existujúcich obmedzení sa uskutoční v súlade s ustanoveniami článkov 63 až 65, ak to nevyplýva z ustanovení bodov 1 a 2 alebo z iných ustanovení tejto kapitoly.

4) V prípade potreby sa členské štáty navzájom poradia o opatreniach, ktoré sa majú prijať, aby sa mohli uskutočniť platby a prevody uvedené v tomto článku; takéto opatrenia nesmú brániť dosiahnutiu cieľov stanovených touto zmluvou.".

16) Článok 75 sa nahrádza takto:

„Článok 75

1. S cieľom uplatniť článok 74 a so zreteľom na osobitnú povahu dopravy Rada konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 189c a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom stanovuje:

a) spoločné pravidlá platné pre medzinárodnú dopravu do členského štátu alebo z členského štátu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov;

b) podmienky, za ktorých môže prepravca, ktorý nemá sídlo na území členského štátu, v tomto členskom štáte uskutočňovať dopravu;

c) opatrenia na zlepšenie bezpečnosti dopravy;

d) ďalšie potrebné ustanovenia.

2. Opatrenia uvedené v písmene a) alebo b) odseku 1 sa stanovia v priebehu prechodného obdobia.

3. Odlišne od postupu stanoveného v odseku 1 stanoví Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom pravidlá upravujúce zásady systému riadenia dopravy, ktorých uplatnenie by mohlo vážne ovplyvniť životnú úroveň, zamestnanosť a prevádzku dopravných zariadení niektorých oblastí. Pritom zohľadní nevyhnutnosť prispôsobiť sa hospodárskemu vývoju dosiahnutému v dôsledku vytvorenia spoločného trhu.".

17) Názov hlavy I v tretej časti sa nahrádza takto:

„HLAVA V

SPOLOČNÉ PRAVIDLÁ PRE HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ, ZDAŇOVANIE A APROXIMÁCIU PRÁVA".

18) V článku 92 ods. 3:

- vkladajú sa nasledovné body:

„d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v spoločenstve v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom.".

- súčasné písmeno d) sa stáva písmenom e).

19) Článok 94 sa nahrádza takto:

„Článok 94

Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom môže Rada kvalifikovanou väčšinou vydať akékoľvek nariadenia potrebné na uplatnenie článkov 92 a 93 a najmä môže stanoviť podmienky uplatnenia článku 93 ods. 3, ako aj uviesť druhy pomoci, ktoré sú vyňaté z tohto postupu.".

20) Článok 99 sa nahrádza takto:

„Článok 99

Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom prijme jednomyseľne pravidlá na zosúlaďovanie právnych predpisov týkajúcich sa dane z obratu, spotrebných daní a iných foriem nepriameho zdaňovania, aby sa tým zabezpečilo vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu v lehote uvedenej v článku 7a.".

21) Článok 100 sa nahrádza takto:

„“Článok 100

Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom vydá smernice na aproximáciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie spoločného trhu.".

22) Článok 100a ods. 1 sa nahrádza takto:

„1. Odlišne od článku 100 sa nasledujúce ustanovenia použijú na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 7a, pokiaľ táto zmluva neustanoví inak. Rada v súlade s postupom podľa článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijíma opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.".

23) Vkladá sa nasledovný článok:

„Článok 100c

1. Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom určí tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza.

2. V prípade výnimočného stavu v tretej krajine, ktorý predstavuje hrozbu náhleho prílivu jej štátnych príslušníkov do spoločenstva, môže Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodnúť o zavedení vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny, a to na obdobie neprekračujúce šesť mesiacov. Vízová povinnosť zavedená podľa tohto odseku môže byť predĺžená postupom podľa odseku 1.

3. Od 1. januára 1996 Rada prijme rozhodnutia uvedené v odseku 1 kvalifikovanou väčšinou. Pred týmto dátumom na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada kvalifikovanou väčšinou prijme opatrenia týkajúce sa jednotného typu víz.

4. Komisia preskúma každú žiadosť, ktorú podá členský štát v záležitostiach uvedených v tomto článku a predloží návrh Rade.

5. Týmto článkom nie je dotknutý výkon zodpovedností členských štátov za dodržiavanie práva a ochrany vnútornej bezpečnosti.

6. Tento článok platí aj v iných oblastiach, ak sa o tom rozhodne podľa ustanovení článku K.9 Zmluvy o Európskej únii, ktoré sa týkajú spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, pričom sa zároveň stanovia podmienky hlasovania.

7. Ustanovenia dohovorov platných medzi členskými štátmi, ktoré upravujú záležitosti obsiahnuté v tomto článku, sú účinné dovtedy, kým sa ich obsah nenahradí smernicami alebo opatreniami prijatými podľa tohto článku.".

24) Vkladá sa nasledovný článok:

„Článok 100d

Koordinačný výbor zložený z vysokých úradníkov, ustanovený podľa článku K.4 Zmluvy o Európskej únii, prispeje k prípravám rokovaní Rady v oblastiach uvedených v článku 100c bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 151.".

25) Hlava II, kapitoly 1, 2 a 3 v tretej časti sa nahrádzajú takto:

„HLAVA VI

HOSPODÁRSKA A MENOVÁ POLITIKA

KAPITOLA 1

Hospodárska politika

Článok 102a

Členské štáty riadia svoje hospodárske politiky so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločenstva uvedených v článku 2 a v nadväznosti na hlavné smery uvedené v článku 103 ods. 2. Členské štáty a spoločenstvo postupujú v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou a podporujú efektívne rozdeľovanie zdrojov pri dodržiavaní zásad stanovených v článku 3a.

Článok 103

1. Členské štáty považujú svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinujú ich v rámci Rady v súlade s ustanoveniami článku 102a.

2. Rada na odporúčanie Komisie prijme kvalifikovanou väčšinou návrh hlavných smerov hospodárskych politík členských štátov a spoločenstva a podá o tom správu Európskej Rade.

Európska rada na základe tejto správy prerokuje závery hlavných smerov hospodárskych politík členských štátov a spoločenstva.

Na základe týchto záverov Rada prijme kvalifikovanou väčšinou odporúčanie, ktoré vymedzí tieto hlavné smery. Rada o svojom odporúčaní informuje Európsky parlament.

3. Na zabezpečenie užšej spolupráce v hospodárskych politikách a nepretržitej konvergencie hospodárskej výkonnosti štátov Rada sleduje hospodársky rozvoj v členských štátoch a v spoločenstve, ako aj súlad medzi hospodárskymi politikami a hlavnými smermi uvedenými v odseku 2 a na základe správ predkladaných Komisiou pravidelne uskutočňuje celkové hodnotenie.

Na účel tohto mnohostranného dohľadu členské štáty postúpia Komisii informácie o významných opatreniach, ktoré prijali v oblasti hospodárskej politiky a ďalšie potrebné informácie.

4. Ak sa podľa postupu uvedeného v odseku 3 zistí, že hospodárske politiky určitého členského štátu nie sú v súlade s hlavnými smermi uvedenými v odseku 2 alebo že ohrozujú fungovanie hospodárskej a menovej únie, na odporúčanie Komisie môže Rada kvalifikovanou väčšinou podať tomuto členskému štátu nevyhnutné odporúčania. Na návrh Komisie môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, že tieto odporúčania zverejní.

Predseda Rady a predseda Komisie podajú Európskemu parlamentu správu o výsledkoch mnohostranného dohľadu. Ak Rada zverejní svoje odporúčania, možno vyzvať predsedu Rady, aby vystúpil pred príslušným výborom Európskeho parlamentu.

5. V súlade s postupom v článku 189c môže Rada prijať podrobné pravidlá mnohostranného dohľadu podľa odsekov 3 a 4 tohto článku.

Článok 103a

1. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ostatné postupy stanovené v tejto zmluve, môže Rada na návrh Komisie jednomyseľne rozhodnúť o opatreniach primeraných hospodárskej situácii, najmä keď vzniknú ťažkosti v zásobovaní určitými výrobkami.

2. Ak má členský štát ťažkosti alebo mu hrozia vážne problémy spôsobené výnimočnými udalosťami, ktoré sú mimo jeho kontroly, môže Rada na návrh Komisie za určitých podmienok poskytnúť tomuto štátu finančnú pomoc spoločenstva. Ak sú vážne ťažkosti spôsobené prírodnými katastrofami, Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Predseda Rady informuje o takomto rozhodnutí Európsky parlament.

Článok 104

1. Prečerpávanie účtov či získavanie iného druhu úveru v ECB alebo v centrálnych bankách členských štátov (ďalej len „národné centrálne banky“) v prospech inštitúcií a orgánov spoločenstva, ústredných vlád, regionálnych, miestnych alebo iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnym podnikom členských štátov je rovnako zakázané ako priame odkúpenie ich pohľadávok alebo dlhov národnými centrálnymi bankami alebo ECB.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na úverové inštitúcie vo verejnom vlastníctve, s ktorými národné centrálne banky a ECB v oblasti ponuky finančných zdrojov z centrálnych bánk zaobchádzajú rovnako ako so súkromnými úverovými inštitúciami.

Článok 104a

1. Akékoľvek opatrenie, ktoré nie je založené na dôvodoch verejného dohľadu a ktoré umožňuje zvýhodnený prístup inštitúciám alebo orgánom spoločenstva, ústredným vládam, regionálnym, miestnym alebo iným verejným orgánom, iným subjektom spravovaným verejným právom alebo verejnoprávnym podnikom členských štátov k finančným inštitúciám, je zakázané.

2. Rada súlade s postupom uvedeným v článku 189c do l. januára 1994 spresní definície na uplatnenie zákazu podľa odseku 1.

Článok 104b

1. Spoločenstvo nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov ktoréhokoľvek členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu. Členský štát nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov iného členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu.

2. Ak je to potrebné, môže Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 189c spresniť definície pre uplatnenie zákazu podľa článku 104a tohto článku.

Článok 104c

1. Členské štáty sa vyhýbajú nadmernému štátnemu deficitu.

2. Komisia sleduje vývoj rozpočtovej situácie a výšku štátneho dlhu v členských štátoch s cieľom odhaliť hrubé chyby. Skúma najmä dodržiavanie rozpočtovej disciplíny na základe dvoch nasledujúcich kritérií:

a) či pomer plánovaného alebo skutočného štátneho deficitu k hrubému domácemu produktu neprekračuje referenčnú hodnotu okrem prípadov,

- ak tento pomer podstatne klesol alebo ak sa neustále znižuje a dosahuje úroveň, ktorá sa približuje referenčnej hodnote;

- alebo ak prekročenie nad referenčnú hodnotu je len výnimočné alebo dočasné a tento pomer sa pohybuje tesne pri referenčnej hodnote;

b) či pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu neprekračuje referenčnú hodnotu okrem prípadov, keď sa tento pomer dostatočne znižuje a vyhovujúcim tempom sa približuje referenčnej hodnote.

Referenčné hodnoty sú vymedzené v Protokole o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k tejto zmluve.

3. Ak členský štát nesplní požiadavky vyplývajúce z jedného alebo z oboch uvedených kritérií, Komisia pripraví správu. Správa Komisie prihliadne tiež na to, či štátny deficit prekračuje štátne výdavky na investície a zohľadní všetky ostatné závažné faktory vrátane stavu hospodárskeho a rozpočtového výhľadu členského štátu na stredne dlhé obdobie.

Komisia môže pripraviť správu aj vtedy, ak bez ohľadu na plnenie požiadaviek podľa týchto kritérií je toho názoru, že v členskom štáte je riziko nadmerného deficitu.

4. Výbor zriadený podľa článku 109c vypracuje stanovisko k správe Komisie.

5. Ak Komisia usúdi, že v členskom štáte existuje alebo môže vzniknúť nadmerný deficit, predloží stanovisko Rade.

6. Na odporúčanie Komisie Rada zhodnotí pripomienky, ktoré členský štát prípadne uvedie, a po celkovom zhodnotení kvalifikovanou väčšinou rozhodne, či sa vyskytuje nadmerný deficit.

7. Ak Rada podľa odseku 6 zistí, že nadmerný deficit existuje, predloží členskému štátu odporúčania, aby ho v priebehu stanovenej lehoty odstránil. S výnimkou ustanovení odseku 8 sa tieto odporúčania nezverejňujú.

8. Ak sa Rada presvedčí, že v priebehu stanovenej lehoty sa nedosiahlo nijaké účinné opatrenie, môže tieto odporúčania zverejniť.

9. Ak členský štát ani potom nevyhovie odporúčaniam Rady, Rada sa môže rozhodnúť, že upozorní členský štát, aby v rámci určitej lehoty prijal opatrenia na zníženie deficitu, ktoré Rada pokladá za nevyhnutné na nápravu situácie.

V takom prípade môže Rada od tohto štátu vyžadovať, aby podľa osobitného harmonogramu predkladal správy na posúdenie jeho úsilia o nápravu.

10. Na odseky 1 až 9 tohto článku sa nevzťahuje právo podať žalobu podľa článkov 169 a 170.

11. Ak sa členský štát nepodriadi rozhodnutiu podľa odseku 9, môže Rada rozhodnúť, že použije, prípadne sprísni jedno alebo aj viacero z nasledujúcich opatrení:

- vyžadovať, aby pred vydaním obligácií a cenných papierov daný členský štát uverejnil ďalšie informácie, ktoré určí Rada;

- vyzvať Európsku investičnú banku, aby prehodnotila svoju úverovú politiku voči tomuto členskému štátu;

- žiadať, aby tento členský štát poskytol spoločenstvu bezúročný vklad v primeranej výške, kým sa podľa názoru Rady neupraví nadmerný deficit;

- ukladať primerané pokuty.

Predseda Rady vyrozumie o prijatých rozhodnutiach Európsky parlament.

12. Rada zruší niektoré alebo všetky svoje rozhodnutia uvedené v odsekoch 6 až 9 a 11 v rozsahu, v akom sa podľa názoru Rady upravil deficit členského štátu. Ak Rada svoje odporúčania predtým zverejnila, hneď po zrušení rozhodnutia podľa odseku 8 verejne vyhlási, že nadmerný deficit sa v príslušnom štáte už nevyskytuje.

13. Pri prijímaní rozhodnutí uvedených v odsekoch 7 až 9, 11 a 12 sa Rada na odporúčanie Komisie uznáša dvojtretinovou väčšinou členov vážených hlasov v súlade s článkom 148 ods. 2, s vylúčením hlasov zástupcu príslušného členského štátu.

14. Ďalšie ustanovenia týkajúce sa uskutočnenia postupu uvedeného v tomto článku sú v Protokole o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k tejto zmluve.

Na návrh Komisie a v nadväznosti na porady s Európskym parlamentom a ECB prijme Rada jednomyseľne potrebné ustanovenia, ktoré potom nahradia uvedený protokol.

S výhradou ostatných ustanovení tohto odseku Rada do l. januára 1994 na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijme kvalifikovanou väčšinou podrobné pravidlá a definície na uplatnenie ustanovení uvedeného protokolu.

KAPITOLA 2

Menová politika

Článok 105

1. Hlavným cieľom ESCB je udržať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v spoločenstve so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločenstva, ako sú vymedzené v článku 2. ESCB koná v súlade so zásadami uvedenými v článku 3a a so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou, čím sa podporuje efektívne rozdeľovanie zdrojov.

2. Základné úlohy uskutočňované prostredníctvom ESCB sú:

- definovať a uskutočňovať menovú politiku spoločenstva;

- riadiť devízové operácie v súlade s ustanoveniami článku 109;

- udržiavať a spravovať oficiálne devízové rezervy členských štátov;

- podporovať plynulé fungovanie platobných systémov.

3. Tretia zarážka odseku 2 nemá dopad na držbu a správu hotovostných devízových aktív vládami členských štátov.

4. ECB musí byť požiadaná o radu:

- pri všetkých návrhoch aktov spoločenstva v oblasti jej pôsobnosti;

- vnútroštátnymi orgánmi pri návrhoch právnych predpisov v oblasti jej pôsobnosti, ale v medziach a za podmienok stanovených Radou v súlade s postupom podľa článku 106 ods. 6.

ECB predkladá v oblasti svojej pôsobnosti stanoviská príslušným inštitúciám, orgánom spoločenstva alebo vnútroštátnym orgánom.

5. ESCB prispieva k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú kontrolného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému.

6. Rada môže jednomyseľne na návrh Komisie po porade s ECB a na základe súhlasu Európskeho parlamentu poveriť ECB osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú politiky kontrolného dohľadu nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovacích podnikov.

Článok 105a

1. ECB má výlučné právo povoľovať vydávanie bankoviek v spoločenstve. Tieto bankovky môžu vydávať ECB a národné centrálne banky. Bankovky vydané ECB a národnými centrálnymi bankami sú jedinými bankovkami, ktoré majú v spoločenstve výlučné postavenie zákonného platidla.

2. Členské štáty môžu vydávať mince v objeme schválenom ECB. Rada môže v súlade s postupom podľa článku 189c a po porade s ECB prijať opatrenia na zosúladenie označovania a technických parametrov všetkých mincí, s ktorými sa ráta do obehu v rozsahu potrebnom na zabezpečenie ich plynulého obehu v spoločenstve.

Článok 106

1. ESCB sa skladá z ECB a národných centrálnych bánk.

2. ECB má právnu subjektivitu.

3. ESCB riadia orgány ECB s rozhodovacími právomocami, ktorými je Rada guvernérov a Výkonná rada;

4. Štatút ESCB je uvedený v protokole, ktorý je pripojený k tejto zmluve.

5. Články 5.1, 5.2, 5.3, 17, 18, 19.1, 22, 23, 24, 26, 32.2, 32.3, 32.4, 32.6, 33.1 písm. a) a 36 štatútu ESCB môže Rada zmeniť a doplniť, a to buď kvalifikovanou väčšinou na odporúčanie ECB a po porade s Komisiou alebo jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s ECB. V oboch prípadoch sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.

6. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a ECB alebo na odporúčanie ECB a po porade s Európskym parlamentom a Komisiou prijíma Rada kvalifikovanou väčšinou ustanovenia uvedené v článkoch 4, 5.4, 19.2, 20, 28.1, 29.2, 30.4 a 34.3 štatútu ESCB.

Článok 107

Pri uplatňovaní právomoci a plnení úloh a funkcií, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy a štatútu ESCB, nesmie ECB, národná centrálna banka ani žiaden člen ich orgánov s rozhodovacími právomocami žiadať alebo prijímať pokyny tak od orgánov spoločenstva, ako ani od žiadnej vlády členského štátu alebo od iného orgánu. Orgány spoločenstva a vlády členských štátov sa zaväzujú rešpektovať túto zásadu a neovplyvňovať členov orgánov ECB s rozhodovacími právomocami či národných centrálnych bánk pri plnení ich úloh.

Článok 108

Každý členský štát najneskôr k dátumu ustanovenia ESCB zabezpečí, aby vnútroštátne právne predpisy, vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky, boli zlučiteľné s touto zmluvou a štatútom ESCB.

Článok 108a

1. S cieľom plniť úlohy, ktorými je poverená ESCB v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a za podmienok stanovených v štatúte ESCB, sa ECB zaväzuje:

- vydávať nariadenia v rozsahu potrebnom na plnenie úloh definovaných v článku 3.1 prvej zarážke, v článkoch 19.1, 22 a 25.2 štatútu ESCB a v prípadoch, ktoré vymedzia akty Rady uvedené v článku 106 ods. 6;

- prijímať rozhodnutia potrebné na plnenie úloh, ktorými je podľa tejto zmluvy a podľa štatútu ESCB poverená ESCB;

podávať odporúčania a vydávať stanoviská.

2. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.

Rozhodnutie je záväzné vo svojej celistvosti pre každého, komu je určené.

Články 190 až 192 platia pre nariadenia a rozhodnutia prijaté ECB.

ECB sa môže rozhodnúť, že svoje rozhodnutia, odporúčania a stanoviská uverejní.

3. V medziach a za podmienok prijatých Radou podľa postupu v článku 106 ods. 6 je ECB oprávnená ukladať pokuty alebo pravidelné penále podnikom za neplnenie záväzkov vyplývajúcich z jej nariadení a rozhodnutí.

Článok 109

1. Odlišne od článku 228 môže Rada jednomyseľne na odporúčanie ECB alebo na odporúčanie Komisie po porade s ECB v snahe o dosiahnutie konsenzu v súlade s cieľom cenovej stability a po porade s Európskym parlamentom, ako aj v súlade s postupom a podmienkami podľa odseku 3 uzatvárať formálne dohody o systéme menových kurzov ECU vo vzťahu k menám krajín, ktoré nepatria do spoločenstva. Rada môže kvalifikovanou väčšinou na odporúčanie ECB alebo na odporúčanie Komisie a po porade s ECB v snahe o dosiahnutie konsenzu v súlade s cieľom cenovej stability prijať, upraviť alebo upustiť od hlavných kurzov ECU v rámci systému menových kurzov. Predseda Rady informuje Európsky parlament o prijatí, upravení alebo upustení od hlavných kurzov ECU.

2. Ak neexistuje systém výmenných kurzov ECU vo vzťahu k jednému alebo viacerým menám krajín, ktoré nie sú členmi spoločenstva podľa odseku 1, môže Rada kvalifikovanou väčšinou buď na odporúčanie Komisie a po porade s ECB alebo na odporúčanie ECB formulovať všeobecné smery kurzovej politiky vo vzťahu k týmto menám. Tieto všeobecné smery sa nedotýkajú primárneho cieľa ESCB udržiavať cenovú stabilitu.

3. Odlišne od článku 228, ak má spoločenstvo rokovať o dohodách týkajúcich sa menových otázok alebo otázok devízového režimu s jedným alebo viacerými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami, rozhodne Rada kvalifikovanou väčšinou na odporúčanie Komisie a po porade s ECB o podmienkach rokovania a uzatvorení týchto dohôd. Týmito podmienkami sa zaručí jednotná pozícia spoločenstva. Komisia sa zúčastní na týchto rokovaniach v plnom rozsahu.

Dohody uzavreté v súlade s týmto odsekom sú záväzné pre orgány spoločenstva, pre ECB a pre členské štáty.

4. S výhradou odseku 1, Rada na návrh Komisie a po porade s ECB rozhodne kvalifikovanou väčšinou o pozícii spoločenstva na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o otázky osobitne dôležité pre hospodársku a menovú úniu a jednomyseľne rozhodne o zastúpení spoločenstva v súlade s rozdelením právomoci podľa článkov 103 a 105.

5. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc spoločenstva a dohody spoločenstva tykajúce sa hospodárskej a menovej únie, môžu členské štáty rokovať s medzinárodnými orgánmi a uzatvárať medzinárodné dohody.

Kapitola 3

Inštitucionálne ustanovenia

Článok 109a

1. Rada guvernérov ECB sa skladá z členov Výkonnej rady ECB a guvernérov národných centrálnych bánk.

2. a) Výkonná rada sa skladá z prezidenta, viceprezidenta a štyroch ďalších členov.

b) Prezident, viceprezident a ostatní členovia Výkonnej rady sú menovaní spomedzi významných, uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike vzájomnou dohodou vlád členských štátov na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád, na odporúčanie Rady a po porade s Európskym parlamentom a s Radou guvernérov ECB.

Ich funkčné obdobie je osemročné a nemožno ich menovať znovu.

Členmi Výkonnej rady môžu byť len štátni príslušníci členských štátov.

Článok 109b

1. Predseda Rady a člen Komisie sa môžu zúčastniť zasadnutia Rady guvernérov ECB bez hlasovacieho práva.

Predseda Rady môže predkladať Rade guvernérov ECB návrhy na rokovanie.

2. Prezident ECB je pozývaný na zasadnutia Rady, keď sa rokuje o veciach súvisiacich s cieľmi a úlohami ESCB.

3. ECB predkladá výročnú správu o činnosti ESCB a o menovej politike za uplynulý a za bežný rok Európskemu parlamentu, Rade a Komisii, ako aj Európskej rade. Prezident ECB predkladá túto správu Rade a Európskemu parlamentu, ktorý na jej základe môže uskutočniť všeobecnú rozpravu.

Prezident ECB a ďalší členovia Výkonnej rady môžu vystúpiť pred príslušnými výbormi Európskeho parlamentu na jeho žiadosť alebo z vlastného podnetu.

Článok 109c

1. Na podporu koordinácie politík členských štátov v rozsahu potrebnom na fungovanie vnútorného trhu sa týmto stanovuje Menový výbor s poradnou funkciou.

Má nasledujúce úlohy:

- kontrolovať menovú a finančnú situáciu členských štátov a spoločenstva, ako aj všeobecný platobný systém členských štátov a pravidelne o tom podávať správu Rade a Komisii;

- vydávať stanoviská na žiadosť Rady, Komisie alebo z vlastného podnetu a predkladať ich týmto orgánom;

- bez toho, aby bol dotknutý článok 151, prispievať k príprave činnosti Rady, ako je uvedené v článkoch 73f, 73g, 103 ods. 2 až 5, 103a, 104a, 104b, 104c, 109e ods. 2, l09f ods. 6, 109h, 109i, 109j ods. 2 a 109k ods. 1;

- minimálne raz do roka preskúmať situáciu týkajúcu sa pohybu kapitálu a slobody platieb, ako to vyplýva z tejto zmluvy a z opatrení prijatých Radou; skúmanie sa týka všetkých opatrení vzťahujúcich sa na pohyb kapitálu a platieb; výbor informuje o výsledkoch tohto skúmania Komisiu a Radu.

Členské štáty a Komisia menujú do Menového výboru po dvoch členoch.

2. Na začiatku tretej etapy sa ustanoví Hospodársky a finančný výbor. Menový výbor ustanovený podľa odseku 1 sa rozpustí.

Hospodársky a finančný výbor má nasledujúce úlohy:

- vydávať stanoviská na žiadosť Rady, Komisie alebo z vlastného podnetu a predkladať ich týmto orgánom;

- kontrolovať hospodársku a finančnú situáciu členských štátov a spoločenstva a pravidelne o tom informovať Radu a Komisiu, najmä o finančných vzťahov s tretími krajinami a s medzinárodnými inštitúciami;

- bez toho, aby bol dotknutý článok 151, prispievať k príprave činnosti Rady, ako je uvedené v článkoch 73f, 73g, 103 ods. 2, 3, 4 a 5, 103a, 104a, 104b, 104c, 105 ods. 6, 105a ods. 2, 106 ods. 5 a 6, 109, 109h, 109i ods. 2 a 3, 109k ods. 2, 109l ods. 4 a 5 a uskutočňovať všetky poradné a prípravné úlohy stanovené Radou;

- minimálne raz do roka preskúmať situáciu týkajúcu sa pohybu kapitálu a slobody platieb, ako to vyplýva z tejto zmluvy a z opatrení prijatých Radou; skúmanie sa týka všetkých opatrení vzťahujúcich sa na pohyb kapitálu a slobody platieb; o výsledkoch tohto skúmania informuje Hospodársky a finančný výbor Komisiu a Radu.

Členské štáty, Komisia a ECB menujú najviac dvoch členov výboru.

3. Na návrh Komisie a po porade s ECB a s Hospodárskym a finančným výborom, ako je to uvedené v tomto článku, stanoví Rada kvalifikovanou väčšinou podrobné pravidlá týkajúce sa zloženia Hospodárskeho a finančného výboru. Predseda Rady o tom informuje Európsky parlament.

4. V členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje výnimka uvedená v článkoch 109k a 109l, sleduje výbor okrem úloh vymedzených v odseku 2 ich menovú a finančnú situáciu a všeobecný platobný systém a pravidelne o tom informuje Radu a Komisiu.

Článok 109d

V záležitostiach upravených v článkoch 103 ods. 4, 104c s výnimkou odseku 14, 109, 109j, 109k a 109l ods. 4 a 5 môže Rada alebo členský štát požiadať Komisiu, aby podľa potreby podala odporúčanie alebo návrh. Komisia preskúma žiadosť a bezodkladne predloží Rade svoje závery.

KAPITOLA 4

Prechodné ustanovenia

Článok 109e

1. Druhá etapa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie sa začne l. januára 1994.

2. Pred týmto dátumom

a) každý členský štát:

- prijme, ak je to potrebné, vhodné opatrenia na uplatnenie zákazov stanovených v článku 73b bez toho, aby bol dotknutý článok 73e, a zákazov uvedených v článkoch 104 a 104a ods. 1;

- ak je to potrebné pre hodnotenie podľa pododseku b), prijme viacročné programy na zabezpečenie trvalej konvergencie, nevyhnutnej na dosiahnutie hospodárskej a menovej únie, najmä s ohľadom na cenovú stabilitu a zdravé verejné financie;

b) Rada na základe správy Komisie zhodnotí pokrok dosiahnutý v oblasti hospodárskej a menovej konvergencie, najmä z hľadiska cenovej stability a zdravého hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami, ako aj pokrok pri uplatňovaní práva spoločenstva v oblasti vnútorného trhu.

3. Ustanovenia článkov 104, 104a ods. 1, 104b ods. 1 a 104c s výnimkou odsekov 1, 9, 11 a 14 sa začnú uplatňovať od začiatku druhej etapy.

Ustanovenia článkov 103a ods. 2, 104c ods. 1, 9 a 11, 105, 105a, 107, 109, 109a, 109b a 109c ods. 2 a 4 sa začnú uplatňovať od začiatku tretej etapy.

4. V druhej etape členské štáty vyvinú úsilie, aby sa vyhli nadmernému štátnemu deficitu.

5. V priebehu druhej etapy každý členský štát vhodným spôsobom začne proces podľa článku 108 vedúci k nezávislosti jeho centrálnej banky.

Článok 109f

1. Na začiatku druhej etapy sa ustanoví Európsky menový inštitút (ďalej len „EMI“) a začne vykonávať svoju činnosť; má právnu subjektivitu a riadi ho a spravuje Rada, ktorá sa skladá z prezidenta a guvernérov národných centrálnych bánk, z ktorých jeden sa stane viceprezidentom.

Prezident je menovaný vzájomnou dohodou vlád členských štátov na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád, a to na odporúčanie Výboru guvernérov centrálnych národných bánk členských štátov (ďalej len „Výbor guvernérov“) alebo Rady EMI a po porade s Európskym parlamentom a Radou. Prezident sa vyberá z uznávaných, skúsených odborníkov v oblasti menových alebo bankových záležitostí. Prezidentom EMI sa môžu stať iba štátni príslušníci členských štátov. Rada EMI menuje viceprezidenta.

Štatút EMI je stanovený v protokole, ktorý je pripojený k tejto zmluve.

Výbor guvernérov sa rozpustí na začiatku druhej etapy.

2. Úlohou EMI je:

- posilňovať spoluprácu medzi národnými centrálnymi bankami;

- posilňovať koordináciu menových politík členských štátov s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu;

- sledovať fungovanie Európskeho menového systému,

- viesť porady o otázkach, ktoré spadajú do pôsobnosti národných centrálnych bánk a ovplyvňujú stabilitu finančných inštitúcií a trhov,

- preberať úlohy Európskeho fondu pre menovú spoluprácu, ktorý sa rozpustí; spôsoby zániku sú stanovené v štatúte EMI,

- uľahčiť používanie ECU a dozerať na jeho vývoj, vrátane hladkého fungovania zúčtovacieho systému ECU.

3. Pri príprave tretej etapy má EMI za úlohu:

- pripraviť nástroje a postupy nevyhnutné na uskutočňovanie jednotnej menovej politiky v tretej etape;

- ak je to potrebné, podporovať zosúlaďovanie pravidiel a praktík, ktoré sa uplatnia pri sústreďovaní, zhromažďovaní a rozširovaní štatistických údajov v oblasti jeho pôsobnosti;

- pripraviť pravidlá pre operácie, ktoré majú vykonávať národné centrálne banky v rámci ESCB;

- zvýšiť účinnosť cezhraničného platobného styku;

- dozerať na technickú prípravu bankoviek ECU.

EMI najneskôr do 31. decembra 1996 spresní normatívny, organizačný a logistický rámec, ktorý je nevyhnutný pre ESCB na plnenie úloh v tretej etape. Tento rámec sa predloží k dátumu jeho ustanovenia na rozhodnutie ECB.

4. EMI môže dvojtretinovou väčšinou hlasov členov svojej rady:

- zaujímať stanoviská alebo odporúčania k celkovej orientácii menovej a kurzovej politiky, ako aj k súvisiacim opatreniam, ktoré sa zavádzajú v každom členskom štáte;

- predkladať stanoviská alebo odporúčania vládam a Rade v otázke politík, ktoré by mohli ovplyvniť vnútornú alebo vonkajšiu menovú situáciu v spoločenstve a najmä fungovanie Európskeho menového systému;

- podávať odporúčania menovým orgánom členských štátov týkajúce sa uskutočňovania ich menovej politiky.

5. EMI môže jednomyseľne rozhodnúť, že uverejní svoje stanoviská a odporúčania.

6. Rada sa poradí s EMI o každom navrhovanom akte spoločenstva v oblasti jeho pôsobnosti.

Orgány členských štátov sa poradia s EMI o všetkých návrhoch právnych predpisov v oblasti jeho pôsobnosti v medziach a za podmienok, ktoré stanoví Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a v nadväznosti na porady s Európskym parlamentom a EMI.

7. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a s EMI môže Rada jednomyseľne poveriť EMI aj ďalšími úlohami v súvislosti s prípravou tretej etapy.

8. V prípadoch, kde táto zmluva stanovuje ECB poradnú funkciu, až do ustanovenia ECB odkazy na ECB znamenajú odkazy na EMI.

V prípadoch, keď táto zmluva stanovuje poradnú funkciu EMI, odkazy na EMI pred l. januárom 1994 znamenajú odkazy na Výbor guvernérov.

9. Počas druhej etapy sa pod pojmom „ECB“ použitým v článkoch 173, 175, 176, 177, 180 a 215 rozumie EMI.

Článok 109g

Zloženie menového koša ECU sa nemení.

Na začiatku tretej etapy sa v súlade s článkom 109 ods. 4 neodvolateľne stanoví hodnota ECU.

Článok 109h

1. Ak má členský štát v platobnej bilancii ťažkosti alebo mu v tejto súvislosti hrozia vážne ťažkosti v dôsledku celkovej nerovnováhy jeho platobnej bilancie alebo druhov meny, ktoré má k dispozícii, a ak by takéto ťažkosti mohli ohroziť fungovanie spoločného trhu alebo postupné uskutočňovanie spoločnej obchodnej politiky, Komisia okamžite preskúma situáciu príslušného štátu, ako aj opatrenia, ktoré s využitím všetkých dostupných prostriedkov štát vykonal alebo vykoná v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy. Komisia uvedie, ktoré opatrenia tomuto štátu odporúča.

Ak sa ukáže, že opatrenie prijaté členským štátom a opatrenia navrhnuté Komisiou nie sú účinné na prekonanie ťažkostí, ktoré vznikli alebo ktoré hrozia, Komisia po porade s výborom uvedeným v článku 109c odporučí Rade vhodné formy poskytnutia vzájomnej pomoci.

Komisia pravidelne informuje Radu o situácii a jej vývoji.

2. Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou o poskytnutí vzájomnej pomoci; prijme smernice alebo rozhodnutia, ktoré stanovujú podmienky a podrobnosti tejto pomoci, ktorá môže mať formu:

a) dohodnutého postupu vo vzťahu k medzinárodným organizáciám, na ktoré sa členské štáty môžu obrátiť;

b) opatrení potrebných na zamedzenie odklonu obchodu, ak štát, ktorý má ťažkosti, udržiava alebo znovu zavádza množstevné obmedzenia voči tretím krajinám;

c) obmedzených úverov poskytnutých inými členskými štátmi za predpokladu, že s tým súhlasia.

3. Ak Rada neposkytne vzájomnú pomoc odporúčanú Komisiou alebo ak sa vzájomná pomoc poskytne, ale prijaté opatrenia nie sú účinné, Komisia zmocní štát, ktorý má ťažkosti, aby prijal ochranné opatrenia, ktorých podmienky a podrobnosti určí Komisia.

Rada môže kvalifikovanou väčšinou toto zmocnenie odvolať a zmeniť podmienky a podrobnosti týchto opatrení.

4. Tento článok sa prestane uplatňovať od začiatku tretej etapy bez toho, aby bol dotknutý článok 109k ods. 6.

Článok 109i

1. Ak v platobnej bilancii vznikne náhla kríza a okamžite sa nevykoná rozhodnutie podľa článku 109h ods. 2, príslušný členský štát môže preventívne prijať nevyhnutné ochranné opatrenia. Tieto opatrenia môžu len minimálne narušiť fungovanie spoločného trhu, a to v nevyhnutnom rozsahu na nápravu ťažkostí, ktoré náhle vznikli.

2. Komisia a ostatné členské štáty musia byť informované o týchto ochranných opatreniach najneskôr po nadobudnutí ich platnosti. Komisia môže odporučiť Rade, aby poskytla vzájomnú pomoc podľa článku 109h.

3. Ak Komisia zaujme stanovisko po porade s výborom uvedeným v článku 109c, môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, aby tento štát zmenil a doplnil, pozastavil alebo zrušil ochranné opatrenia uvedené v predchádzajúcich odsekoch.

4. Tento článok sa prestane uplatňovať od začiatku tretej etapy bez toho, aby bol dotknutý článok 109k ods. 6.

Článok 109j

1. Komisia a EMI informujú Radu o pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie. Tieto správy zahrnujú preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov jednotlivých členských štátov vrátane štatútov ich národných centrálnych bánk s článkami 107 a 108 tejto zmluvy a so štatútom ESCB. Správy posúdia aj to, či sa dosiahol vysoký stupeň konvergencie, a to posúdením nasledujúcich kritérií plnenia záväzkov členských štátov:

- dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability, ktorý vychádza z miery inflácie, ktorá sa približuje k miere inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky;

- udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov, ktorý vychádza zo stavu štátneho rozpočtu, ktorý nevykazuje nadmerný deficit v zmysle článku 104c ods. 6;

- sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie voči mene iného členského štátu;

- stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom a jeho účasti v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery.

Tieto štyri kritériá a príslušné obdobia, počas ktorých sa majú rešpektovať, sú ďalej rozpracované v protokole pripojenom k tejto zmluve. Správy Komisie a EMI zohľadnia aj vývoj ECU, výsledky integrácie trhov, situáciu a vývoj platobných bilancií na bežných účtoch a zvážia vývoj nákladov na jednotku pracovnej sily a iných cenových indexov.

2. Na základe týchto správ a na odporúčanie Komisie Rada kvalifikovanou väčšinou zhodnotí:

- či jednotlivé členské štáty spĺňajú podmienky nevyhnutné na zavedenie jednotnej meny;

- či väčšina členských štátov spĺňa podmienky nevyhnutné na zavedenie jednotnej meny, a svoje posudky odporučí Rade zasadajúcej v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád. Uskutočnia sa porady s Európskym parlamentom, ktorý predloží svoje stanovisko Rade zasadajúcej v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád.

3. Rada zasadajúca v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád náležite zváži správy uvedené v odseku 1 a stanovisko Európskeho parlamentu uvedené v odseku 2 a kvalifikovanou väčšinou najneskôr do 31.decembra 1996:

- rozhodne na základe odporúčaní Rady uvedených v odseku 2, či väčšina členských štátov spĺňa potrebné podmienky na prijatie jednotnej meny;

- rozhodne, či je vhodné, aby spoločenstvo vstúpilo do tretej etapy, a za týchto predpokladov

- stanoví dátum začiatku tretej etapy.

4. Ak sa do konca roku 1997 nestanoví dátum začiatku tretej etapy, tretia etapa sa začne l. januára 1999. Pred 1. júlom 1998 Rada zasadajúca v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád po zopakovaní postupu stanoveného v odsekoch 1 a 2 s výnimkou druhého bodu odseku 2, po zvážení správ uvedených v odseku 1 a stanoviska Európskeho parlamentu potvrdí kvalifikovanou väčšinou a na základe odporúčaní Rady uvedených v odseku 2, ktoré členské štáty spĺňajú nevyhnutné podmienky na zavedenie jednotnej meny.

Článok 109k

1. Ak sa prijalo rozhodnutie stanoviť dátum podľa článku 109j ods. 3, Rada na odporúčanie Komisie a na základe svojich odporúčaní uvedených v článku 109j ods. 2 kvalifikovanou väčšinou rozhodne, či a pre ktoré členské štáty platí výnimka podľa odseku 3 tohto článku. Tieto členské štáty sa potom v tejto zmluve označujú ako „členské štáty, pre ktoré platí výnimka“.

Ak Rada potvrdí, ktoré členské štáty spĺňajú nevyhnutné podmienky na zavedenie jednotnej meny v súlade s článkom 109j ods. 4, pre tie členské štáty, ktoré podmienky nespĺňajú, platí výnimka podľa odseku 3 tohto článku. Tieto členské štáty sa v tejto zmluve označujú ako „členské štáty, pre ktoré platí výnimka“.

2. Minimálne raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu, pre ktorý platí výnimka, podá Komisia a ECB Rade správu v súlade s postupom uvedeným v článkom 109j ods. 1. Po porade s Európskym parlamentom a po rokovaniach v Rade zasadajúcej v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodne, či členské štáty, pre ktoré platí výnimka, spĺňajú nevyhnutné podmienky na základe kritérií stanovených v článku 109j ods. 1 a zruší výnimky týchto členských štátov.

3. V dôsledku výnimky uvedenej v odseku 1 sa na taký členský štát nevzťahujú články 104c ods. 9 a 11, 105 ods. 1 až 3 a ods. 5, 105a, 108a, 109 a 109a ods. 2 písm. b). Vyňatie takého členského štátu a jeho národnej centrálnej banky z práv a povinností v rámci ESCB je stanovené v kapitole IX štatútu ESCB.

4. V článkoch 105 ods. 1 až 3, 105a, 108a, 109 a 109a ods. 2 písm. b) sa „členské štáty“ ponímajú ako „členské štáty, pre ktoré neplatí výnimka“.

5. Hlasovacie právo členských štátov, pre ktoré platí výnimka, sa pozastavuje pri rozhodovaní Rady podľa článkov tejto zmluvy uvedených v odseku 3. V takom prípade odlišne od článkov 148 a 189a ods. 1 sa kvalifikovaná väčšina definuje ako dve tretiny hlasov členských štátov vážených podľa článku 148 ods. 2, pre ktoré neplatí výnimka, pričom pre akt vyžadujúci jednomyseľnosť je potrebná jednomyseľnosť týchto členských štátov.

6. Články 109h a 109i sa aj naďalej vzťahujú na členský štát, pre ktorý platí výnimka.

Článok 109l

1. Bezprostredne po prijatí rozhodnutia podľa článku 109j ods. 3 o dátume začiatku tretej etapy alebo bezprostredne po l. júli 1998:

- rada prijme ustanovenia uvedené v článku 106 ods. 6;

- vlády členských štátov, pre ktoré neplatí výnimka, menujú podľa postupu uvedeného v článku 50 štatútu ESCB prezidenta, viceprezidenta a ostatných členov Výkonnej rady ECB. Ak sa jedná o členské štáty, pre ktoré platí výnimka, tieto môžu mať počet členov Výkonnej rady nižší, ako je stanovené v článku 11.1 štatútu ESCB, ale v žiadnom prípade tento výbor nesmie mať menej ako štyroch členov.

Ihneď po vymenovaní Výkonnej rady sa zriadia ESCB a ECB a pripravia sa v plnom rozsahu na činnosť, ktorá je vymedzená v tejto zmluve a v štatúte ESCB. Plný výkon ich právomocí sa začne od prvého dňa tretej etapy.

2. Ak to bude potrebné, ECB preberie okamžite po svojom zriadení úlohy EMI. Po vytvorení ECB vstúpi EMI do likvidácie; spôsoby likvidácie sú uvedené v štatúte EMI.

3. Pokiaľ existujú členské štáty, pre ktoré platí výnimka, bez toho, aby bol dotknutý článok 106 ods. 3 tejto zmluvy, ako tretí orgán ECB s rozhodovacou právomocou sa zriadi Generálna rada ECB uvedená v článku 45 štatútu ESCB.

4. Rada k dátumu začiatku tretej etapy na návrh Komisie a po porade s ECB jednomyseľným rozhodnutím členských štátov, pre ktoré neplatí výnimka, prijme neodvolateľné výmenné kurzy svojich mien a neodvolateľné pevné kurzy, podľa ktorých sa tieto meny nahradia ECU a ECU sa stane právoplatnou menou. Toto opatrenie samo osebe nezmení vonkajšiu hodnotu ECU. Rovnakým postupom prijme Rada aj ďalšie opatrenia nevyhnutné na rýchle zavedenie ECU ako jednotnej meny týchto členských štátov.

5. Ak sa v súlade s postupom uvedeným v článku 109k ods. 2 rozhodne o zrušení výnimky, Rada na návrh Komisie a po porade s ECB jednomyseľným rozhodnutím členských štátov, pre ktoré neplatí výnimka, a príslušného členského štátu prijme kurz, podľa ktorého ECU nahradí menu tohto členského štátu a prijme ďalšie opatrenia nevyhnutné na zavedenie ECU ako jednotnej meny v tomto členskom štáte.

Článok 109m

1. Do začiatku tretej etapy každý členský štát pokladá svoju politiku menového kurzu za vec spoločného záujmu. Pritom členské štáty prihliadnu na skúsenosti získané pri spolupráci v rámci Európskeho menového systému (EMS) a pri vývoji ECU a rešpektujú existujúce právomoci v tejto oblasti.

2. Od začiatku tretej etapy sa na politiku menového kurzu členského štátu, pre ktorý platí výnimka, počas obdobia jej platnosti analogicky uplatňujú ustanovenia odseku 1.".

26) V hlave II tretej časti sa názov kapitoly 4 nahrádza takto:

„HLAVA VII

SPOLOČNÁ OBCHODNÁ POLITIKA".

27) Článok 111 sa zrušuje.

28) Článok 113 sa nahrádza takto:

„Článok 113

1. Spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných sadzieb, uzatváraniu colných a obchodných dohôd, zjednocovaniu liberalizačných opatrení, vývoznej politike a z opatrení na ochranu obchodu, ako sú opatrenia v prípade dumpingu alebo subvencií.

2. Komisia predkladá Rade návrhy na uskutočňovanie spoločnej obchodnej politiky.

3. Ak sú potrebné rokovania o dohode s jedným alebo viacerými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami, Komisia podá odporúčania Rade a tá splnomocní Komisiu na začatie potrebných rokovaní.

Komisia sa pri vedení týchto rokovaní radí s osobitným výborom ustanoveným Radou na jej pomoc a riadi sa smernicami, ktoré Rada na tieto účely môže vydať.

Použijú sa príslušné ustanovenia článku 228.

4. Pri uplatňovaní právomocí, ako ich vymedzuje tento článok, sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou.".

29) Článok 114 sa zrušuje.

30) Článok 115 sa nahrádza takto:

„Článok 115

S cieľom zabezpečiť, aby sa výkon opatrení obchodnej politiky prijatých v súlade s touto zmluvou niektorým členským štátom nezamedzil odklonením obchodu alebo aby rozdielnosti medzi týmito opatreniami neviedli k hospodárskym ťažkostiam v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, Komisia odporučí metódy potrebnej spolupráce medzi členskými štátmi. Ak to nepostačí, Komisia môže zmocniť členské štáty, aby prijali potrebné ochranné opatrenia, ktorých podmienky a podrobnosti určí.

V naliehavom prípade členské štáty požiadajú Komisiu, ktorá rozhodne čo najskôr, o zmocnenie na to, aby samy mohli prijať nevyhnutné opatrenia; dotknuté členské štáty potom vyrozumejú o týchto opatreniach ostatné členské štáty. Komisia môže kedykoľvek rozhodnúť, aby dotknuté členské štáty príslušné opatrenia zmenili alebo zrušili.

Pri voľbe týchto opatrení treba dať prednosť takým, ktoré spôsobia minimálne poruchy vo fungovaní spoločného trhu.".

31) Článok 116 sa zrušuje.

32) V tretej časti sa názov hlavy III nahrádza takto:

„HLAVA VIII

SOCIÁLNA POLITIKA, VŠEOBECNÉ A ODBORNÉ VZDELÁVANIE A MLÁDEŽ".

33) Prvý pododsek článku 118a ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Rada v snahe pomôcť dosiahnuť cieľ uvedený v odseku 1 v súlade s postupom v článku 189c a povporade s Hospodárskym a sociálnym výborom vydáva smernice určujúce minimálne požiadavky, ktoré sa postupne zavedú, a to so zreteľom na podmienky a technické normy platné v každom členskom štáte.".

34) Článok 123 sa nahrádza takto:

„Článok 123

S cieľom zlepšiť pracovné príležitosti na vnútornom trhu a tým prispieť k zvýšeniu životnej úrovne sa podľa nasledujúcich ustanovení zriaďuje Európsky sociálny fond; jeho zámerom je rozširovať možnosti zamestnania a zvyšovať geografickú a profesijnú mobilitu pracovníkov v rámci spoločenstva a uľahčovať ich adaptáciu na priemyselné zmeny a zmeny vo výrobných systémoch najmä odborným vzdelávaním a rekvalifikáciou.".

35) Článok 125 sa nahrádza takto:

„Článok 125

Rada postupom podľa článku 189c a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa Európskeho sociálneho fondu.".

36) Články 126, 127 a 128 sa nahrádzajú takto:

„Kapitola 3

Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež

Článok 126

1. Spoločenstvo prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

2. Činnosť spoločenstva sa zameriava na:

- rozvoj európskej dimenzie vo vzdelávaní, najmä výučbou a šírením jazykov členských štátov;

- podporu mobility študentov a učiteľov, medzi iným podporou akademického uznávania diplomov a započítaním času štúdia;

- podporu spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami;

- rozvoj výmeny informácií a skúseností v otázkach, ktoré sú spoločné vzdelávacím systémom členských štátov;

- podporu rozvoja výmeny mládeže a výmeny sociálnych a výchovno-vzdelávacích pracovníkov;

- podporu rozvoja diaľkového vzdelávania.

3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú na poli vzdelania spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy.

4. Rada s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku:

- v súlade s postupom podľa článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijíma podporné opatrenia bez toho, aby zosúlaďovala zákony a iné právne predpisy členských štátov;

- na návrh Komisie prijíma odporúčania kvalifikovanou väčšinou.

Článok 127

1. Spoločenstvo uskutočňuje politiku odborného vzdelávania, ktorá podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah a organizáciu odborného vzdelávania.

2. Činnosť spoločenstva sa zameriava na:

- uľahčenie adaptácie na priemyselné zmeny, najmä odborným vzdelávaním a rekvalifikáciou;

- zlepšenie základného a ďalšieho odborného vzdelávania za účelom uľahčenia profesijného začlenenia a opätovného začlenenia do trhu práce;

- uľahčenie prístupu k odbornému vzdelávaniu a podporu mobility inštruktorov a stážistov, najmä mladých ľudí;

- stimulovanie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania medzi vzdelávacími a školiacimi zariadeniami a podnikmi; rozvíjanie výmeny informácií a skúseností v spoločných otázkach, ktoré sa týkajú systémov odborného vzdelávania členských štátov.

3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti odborného vzdelávania.

4. Rada postupom podľa článku 189c a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme opatrenia prispievajúce k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku bez toho, aby zosúlaďovala zákony a iné právne predpisy členských štátov.".

37) Vkladá sa nasledovné:

„HLAVA IX

KULTÚRA

Článok 128

1. Spoločenstvo prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo.

2. Činnosť spoločenstva sa zameriava na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na podporu a doplňovanie ich činnosti v nasledujúcich oblastiach:

- zlepšovanie vedomostí a šírenie kultúry a histórie európskych národov;

- zachovanie a ochrana kultúrneho dedičstva európskeho významu;

nekomerčné kultúrne výmeny;

- umelecká a literárna tvorba vrátane audiovizuálnej oblasti.

3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy.

4. Spoločenstvo zohľadní kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa iných ustanovení tejto zmluvy.

5. Rada s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku:

- postupom podľa článku 189b a po porade s Výborom regiónov prijme podporné opatrenia, ktorých účelom nie je zosúlaďovať zákony a iné právne predpisy členských štátov. Rada koná jednomyseľne pri všetkých postupoch podľa článku 189b;

- prijíma odporúčania jednomyseľne na návrh Komisie.".

38) Hlavy IV, V, VI a VII sa nahrádzajú takto:

„HLAVA X

VEREJNÉ ZDRAVIE

Článok 129

1. Spoločenstvo prispieva k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a ak je to potrebné, poskytnutím podpory ich činnosti.

Činnosť spoločenstva sa zameriava na prevenciu chorôb, najmä najvážnejších ochorení, vrátane drogovej závislosti, podporovaním výskumu ich príčin a prenosu, ako aj na zdravotnícku výchovu a osvetu.

Požiadavky na ochranu zdravia sú neoddeliteľnou súčasťou ostatných politík spoločenstva.

2. Členské štáty v spolupráci s Komisiou koordinujú medzi sebou svoje politiky a programy v oblastiach uvedených v odseku 1. Komisia v úzkom kontakte s členskými štátmi môže vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu tejto koordinácie.

3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú spoluprácu v oblasti verejného zdravia s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami.

4. Rada v snahe prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku:

- postupom podľa článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijíma stimulujúce opatrenia bez toho, aby zosúlaďovala zákony a iné právne predpisy členských štátov;

- na návrh Komisie prijíma odporúčania kvalifikovanou väčšinou.

HLAVA XI

OCHRANA SPOTREBITEĽA

Článok 129a

1. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom:

a) opatrení prijatých podľa článku 100a v súvislosti s vytvorením vnútorného trhu;

b) špecifických činností, ktoré podporujú a dopĺňajú politiku členských štátov na ochranu zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov a poskytovania adekvátnych informácií spotrebiteľom.

2. Rada postupom podľa článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom rozhodne o špecifických činnostiach uvedených v odseku 1 písm. b).

3. Činnosť, o ktorej sa rozhodne podľa odseku 2, nebráni členskému štátu zachovať alebo zavádzať prísnejšie ochranné opatrenia. Také opatrenia musia byť zlučiteľné s touto zmluvou a musia byť oznámené Komisii.

HLAVA XII

TRANSEURÓPSKE SIETE

Článok 129b

1. Spoločenstvo v snahe pomôcť dosiahnuť ciele uvedené v článkoch 7a a 130a a umožniť občanom únie, hospodárskym subjektom, regionálnym a miestnym spoločenstvám, aby plne zužitkovali priestor bez vnútorných hraníc prispieva

k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí v oblastiach dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr.

2. V rámci systému otvorených a konkurenčných trhov sa činnosť spoločenstva zameria na podporu vzájomného prepojenia a súčinnosti národných sietí, ako aj prístupu do týchto sietí. Zváži sa najmä potreba prepojiť centrálne regióny spoločenstva s ostrovnými, vo vnútrozemí uzavretými a okrajovými regiónmi.

Článok 129c

1. Spoločenstvo na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 129b:

- stanoví usmernenia zahŕňajúce ciele, priority a trendy opatrení, ktoré sa predpokladajú v oblasti transeurópskych sietí; tieto usmernenia vymedzia projekty spoločného záujmu;

- uskutoční všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vzájomnej súčinnosti sietí, najmä v oblasti technických noriem;

- môže podporovať finančné úsilie členských štátov pri projektoch spoločného záujmu, ktoré sú financované členskými štátmi a vymedzené usmerneniami, ako sú uvedené v prvej zarážke, najmä prostredníctvom realizačných štúdií, záruk na pôžičky alebo subvencií úrokovej sadzby; spoločenstvo môže prispieť aj na financovanie špecifických projektov v členských štátoch v oblasti dopravnej infraštruktúry prostredníctvom kohézneho fondu zriadeného podľa článku 130d najneskôr do 31. decembra 1993.

Spoločenstvo pritom zváži potenciálnu hospodársku životaschopnosť projektov.

2. Členské štáty v spojení s Komisiou koordinujú medzi sebou politiky uskutočňované na vnútroštátnej úrovni, ktoré môžu významne ovplyvniť dosiahnutie cieľov uvedených v článku 129b. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi môže vyvíjať akékoľvek užitočné podnety na podporu tejto koordinácie.

3. Spoločenstvo sa môže rozhodnúť spolupracovať s tretími krajinami, podporovať projekty vzájomného záujmu a zabezpečiť vzájomnú súčinnosť sietí.

Článok 129d

Rada prijme usmernenia uvedené v článku 129c ods. 1 postupom podľa článku 189b a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

Usmernenia a projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú územia členského štátu, si vyžadujú schválenie členského štátu.

Rada v súlade s postupom podľa článku 189c a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov prijme ďalšie opatrenia vyplývajúce z článku 129c ods. 1.

HLAVA XIII

PRIEMYSEL

Článok 130

1. Spoločenstvo a členské štáty zabezpečia podmienky potrebné na existenciu konkurencieschopnosti priemyslu spoločenstva.

V súlade so systémom otvorených a konkurenčných trhov sa preto ich činnosť zameria na:

- urýchlenie adaptácie priemyslu na štrukturálne zmeny;

- podporu prostredia, ktoré je priaznivé pre vytváranie a rozvoj podnikov v celom spoločenstve, najmä malých a stredných podnikov;

- podporu prostredia priaznivého pre spoluprácu medzi podnikmi;

- pomoc pri lepšom využívaní priemyselného potenciálu, inovačného, výskumného a technického rozvoja.

2. Členské štáty sa v spolupráci s Komisiou medzi sebou navzájom poradia a ak je to potrebné, koordinujú svoju činnosť. Komisia môže vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu tejto koordinácie.

3. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu cieľov stanovených v odseku 1 prostredníctvom politík a činností, ktoré uskutočňuje podľa ďalších ustanovení tejto zmluvy. Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom môže jednomyseľne rozhodnúť o špecifických opatreniach na podporu činnosti, ktorú vyvíjajú členské štáty na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1.

Táto hlava neposkytuje spoločenstvu základ na zavedenie akéhokoľvek opatrenia, ktoré by mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže.

HLAVA XIV

HOSPODÁRSKA A SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ

Článok 130a

Na podporu celkového harmonického rozvoja spoločenstvo rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Spoločenstvo sa usiluje najmä znižovať rozdiely medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých oblastiach a zaostalosť v najviac znevýhodnených regiónoch vrátane vidieckych oblastí.

Článok 130b

Členské štáty riadia a koordinujú svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli aj ciele uvedené v článku 130a. Formulovanie a uskutočňovanie politík a činností spoločenstva a uplatňovanie vnútorného trhu prihliada na ciele uvedené v článku 130a a prispieva k ich dosiahnutiu. Spoločenstvo podporuje dosiahnutie týchto cieľov aj prostredníctvom štrukturálnych fondov (Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu - sekcie usmerňovania, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu pre regionálny rozvoj), Európskej investičnej banky a ďalších finančných nástrojov.

Komisia predkladá každé tri roky správu Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pokroku pri dosahovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti a o spôsobe, akým k tomu prispeli prostriedky uvedené v tomto článku. Ak je to potrebné, k správe sú priložené aj vhodné návrhy.

Ak sa ukáže, že pri rešpektovaní opatrení, o ktorých sa rozhodlo v rámci iných politík spoločenstva, sú nevyhnutné aj iné činnosti okrem fondov, môže ich Rada prijať jednomyseľným rozhodnutím na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

Článok 130c

Zámerom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj je, aby svojou účasťou na rozvoji a štrukturálnych zmenách v zaostávajúcich regiónoch a pri premene upadajúcich priemyselných oblastí pomohol odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v spoločenstve.

Článok 130d

Bez toho, aby bol dotknutý článok 130e, Rada na návrh Komisie, so súhlasom Európskeho parlamentu a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov jednomyseľne definuje úlohy, prioritné ciele a organizáciu štrukturálnych fondov, ktoré môžu zahŕňať zoskupovanie fondov. Rovnakým postupom definuje Rada aj všeobecné pravidlá, ktoré sa na ne vzťahujú, a pravidlá nevyhnutné na zabezpečenie ich efektívnosti a na koordináciu fondov navzájom a s ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi.

Rovnakým postupom zriadi Rada do 31. decembra 1993 kohézny fond na poskytovanie finančných príspevkov na projekty z oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí týkajúcich sa dopravnej infraštruktúry.

Článok 130e

Vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa Európskeho fondu pre regionálny rozvoj prijíma Rada postupom podľa článku 189c a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

Na Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond - sekciu usmerňovania a na Európsky sociálny fond sa aj naďalej vzťahujú články 43 a 125.

HLAVA XV

VÝSKUM A TECHNOLIGICKÝ ROZVOJ

Článok 130f

1. Cieľom spoločenstva je posilňovať vedeckú a technologickú základňu priemyslu spoločenstva a podporovať rozvoj jeho konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni, pri podpore všetkých výskumných činností, ktoré sa pokladajú za nevyhnutné v iných kapitolách tejto zmluvy.

2. Spoločenstvo preto vo všetkých členských štátoch podporuje podniky vrátane malých a stredných podnikov, výskumné strediská a univerzity v oblasti ich výskumnej činnosti a technologického rozvoja na vysokej úrovni; podporuje ich úsilie o vzájomnú spoluprácu najmä tým, že umožňuje podnikom plne využiť potenciál vnútorného trhu, a to najmä otváraním vnútroštátnych verejných zákaziek, stanovením spoločných noriem a odstránením právnych a daňových prekážok spolupráce.

3. O všetkých činnostiach spoločenstva v oblasti výskumu a technologického rozvoja vrátane pilotných projektov, sa podľa tejto zmluvy rozhoduje v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.

Článok 130g

Pri plnení týchto cieľov spoločenstvo uskutočňuje nasledujúce činnosti, ktoré dopĺňajú činnosti členských štátov:

a) plní programy rozvoja výskumu, technologického rozvoja a pilotných programov podporou spolupráce s podnikmi, výskumnými strediskami, univerzitami a medzi nimi navzájom;

b) podporuje spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v oblasti výskumu, technologického rozvoja a pilotných projektov spoločenstva;

c) šíri a využíva výsledky činnosti výskumu, technologického rozvoja a pilotných projektov spoločenstva;

d) stimuluje prípravu a mobilitu výskumných pracovníkov v spoločenstve.

Článok 130h

1. Spoločenstvo a členské štáty koordinujú svoje činnosti v oblasti výskumu a technologického rozvoja s cieľom zabezpečiť vzájomný súlad vnútroštátnych politík a politiky spoločenstva.

2. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi môže vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu koordinácie uvedenej v odseku 1.

Článok 130i

1. Rada postupom podľa článku 189b po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme viacročný rámcový program vymedzujúci všetky činnosti spoločenstva. Pri postupe podľa článku 189b sa Rada uznáša jednomyseľne.

Rámcový program:

- stanoví vedecké a technologické ciele, ktoré sa majú dosiahnuť činnosťami stanovenými v článku 130g a určí príslušné priority;

- naznačí hlavnú orientáciu týchto činností;

- určí maximálnu celkovú sumu a podrobné pravidlá finančnej účasti spoločenstva na rámcovom programe a príslušný podiel na každej z vymedzených činností.

2. Rámcový program sa prispôsobuje alebo dopĺňa podľa vývoja situácie.

3. Rámcový program sa uskutočňuje osobitnými programami stanovenými pre každú z činností. Každý osobitný program vymedzí podrobné pravidlá vykonania, dĺžku trvania a potrebné prostriedky. Súhrn potrebných čiastok vymedzených na osobitné programy nesmie prekročiť maximálnu celkovú sumu určenú pre rámcový program a každú z činností.

4. Osobitné programy Rada prijme kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Článok 130j

Na uskutočnenie viacročného rámcového programu Rada stanoví:

- pravidlá účasti podnikov, výskumných stredísk a univerzít,

- pravidlá pre šírenie výsledkov výskumu.

Článok 130k

Pri uskutočňovaní viacročného rámcového programu možno rozhodnúť o doplnkových programoch, na ktorých sa zúčastnia len niektoré členské štáty, ktoré ich financujú aj s prípadnou účasťou spoločenstva.

Rada prijme pravidlá týkajúce sa týchto doplnkových programov, najmä so zreteľom na šírenie poznatkov a na prístup iných členských štátov k týmto poznatkom.

Článok 130l

Pri uskutočňovaní viacročného rámcového programu môže spoločenstvo so súhlasom príslušných členských štátov vydať ustanovenie pre účasť na výskumných a rozvojových programoch, ktoré uskutočňujú niektoré členské štáty, vrátane účasti v štruktúrach vytvorených na vykonanie týchto programov.

Článok 130m

Pri uskutočňovaní viacročného rámcového programu môže spoločenstvo vydať ustanovenie pre spoluprácu spoločenstva s tretími krajinami alebo s medzinárodnými organizáciami v oblasti výskumu, technologického rozvoja a pilotných projektov.

Podrobné podmienky tejto spolupráce môžu byť predmetom zmlúv medzi spoločenstvom a príslušnými tretími stranami, ktoré sa môžu prerokovať a uzavrieť v súlade s článkom 228.

Článok 130n

Spoločenstvo môže zakladať spoločné podniky alebo iné štruktúry potrebné pre účinné vykonanie programov spoločenstva v oblasti výskumných a pilotných programov a programov technologického rozvoja.

Článok 130o

Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom jednomyseľne prijme opatrenia uvedené v článku 130n.

V súlade s postupom podľa článku 189c a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom Rada prijme ustanovenia uvedené v článkoch 130j až 130l. Prijatie doplnkových programov si vyžaduje súhlas príslušných členských štátov.

Článok 130p

Komisia na začiatku každého roku zašle správu Európskemu parlamentu a Rade. Správa obsahuje informácie o činnostiach v oblasti výskumu a technologického rozvoja a o šírení výsledkov za uplynulý rok a o pracovnom programe na bežný rok.

HLAVA XVI

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Článok 130r

1. Politika spoločenstva v oblasti životného prostredia prispieva k uskutočňovaniu nasledujúcich cieľov:

- udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia;

- ochrana ľudského zdravia;

- rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov;

- podpora opatrení na medzinárodnej úrovni pri riešení regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia.

2. Politika spoločenstva sa v oblasti životného prostredia zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na odlišné situácie v rôznych regiónoch spoločenstva. Vychádza z princípov starostlivosti, prevencie a opatrení, pomocou ktorých sa náprava škôd na životnom prostredí sústreďuje na zdroj znečisťovania tak, aby ich uhradil znečisťovateľ. Požiadavky na ochranu životného prostredia sa musia začleniť do formulovania a uskutočňovania iných politík spoločenstva.

V tejto súvislosti opatrenia zosúlaďovania zodpovedajúce týmto požiadavkám obsahujú v prípadoch, ak je to vhodné, ochrannú doložku, ktorá umožní členským štátom prijať z ekologických ekonomikou nepodmienených dôvodov dočasné opatrenia podliehajúce kontrole spoločenstva.

3. Pri príprave politiky v oblasti životného prostredia spoločenstvo prihliadne na:

- dostupné vedecké a technické údaje;

- podmienky životného prostredia v rôznych regiónoch spoločenstva,

- potenciálne výhody a náklady v súvislosti s činnosťou alebo nečinnosťou,

- hospodársky a sociálny rozvoj spoločenstva ako celku a vyrovnaný rozvoj jeho regiónov.

4. Spoločenstvo a členské štáty spolupracujú v oblasti svojich právomocí s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Podmienky spolupráce spoločenstva sa môžu stať predmetom dohody medzi spoločenstvom a dotknutými tretími stranami, ktorá sa prerokuje a uzavrie v súlade s článkom 228.</