Oznámenie č. 175/2001 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby

Čiastka 75/2001
Platnosť od 15.05.2001
Redakčná poznámka

Dohovor nadobudol platnosť 1. marca 1992 na základe článku 18 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 8. marca 2001 na základe článku 18 ods. 2.

175

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 10. marca 1988 bol v Ríme prijatý Dohovor o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby.

V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor podpísaný 9. marca 1989. Slovenská republika sa stala signatárskym štátom dohovoru na základe sukcesie do podpisu 1. januára 1993.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 1106 z 26. októbra 2000 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 26. novembra 2000. Ratifikačná listina bola uložená u depozitára dohovoru, generálneho tajomníka Medzinárodnej námornej organizácie, 8. decembra 2000.

Dohovor nadobudol platnosť 1. marca 1992 na základe článku 18 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 8. marca 2001 na základe článku 18 ods. 2.

DOHOVOR

o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby

Štáty, zmluvné strany tohto dohovoru,

majúc na mysli účel a princípy Charty Organizácie Spojených národov týkajúcej sa zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti a podpory priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi,

uznávajúc najmä právo každého na život, slobodu a osobnú bezpečnosť tak, ako je toto právo dané Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach,

súc znepokojené celosvetovým zvyšovaním teroristických činov vo všetkých jeho formách, ktoré ohrozujú alebo ukončujú nevinné ľudské životy a ohrozujú základné slobody a vážne ponižujú ľudskú dôstojnosť,

berúc do úvahy skutočnosť, že protiprávne činy proti bezpečnosti námornej plavby ohrozujú bezpečnosť osôb a majetku, vážne narúšajú prevádzku námorných služieb a ťažkým spôsobom narúšajú dôveru národov sveta k bezpečnosti námornej plavby,

berúc do úvahy, že výskyt takých činov hlboko znepokojuje celé medzinárodné spoločenstvo,

súc presvedčené o naliehavej potrebe rozvoja medzinárodnej spolupráce medzi štátmi pri vypracúvaní a prijímaní účinných a praktických opatrení zameraných na prevenciu všetkých protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby, ako aj na stíhanie a potrestanie ich páchateľov,

pripomínajúc si rezolúciu č. 40/61 Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 9. decembra 1985, ktorá okrem iného „nalieha na všetky štáty, aby jednotne a v spolupráci s ostatnými štátmi a príslušnými orgánmi Organizácie Spojených národov prispievali k postupnému odstraňovaniu príčin medzinárodného terorizmu a venovali zvláštnu pozornosť všetkým situáciám vrátane kolonializmu a rasizmu, ako aj situáciám, pri ktorých sa masovo a flagrantne porušujú ľudské práva a základné slobody alebo dochádza k okupácii cudzích území a ktoré môžu vyvolávať medzinárodný terorizmus a ohroziť medzinárodný mier a bezpečnosť“,

pripomínajúc si ďalej, že Medzinárodná námorná organizácia bola rezolúciou č. 40/61 prizvaná „študovať problém terorizmu na lodiach alebo proti lodiam s cieľom vypracovať odporúčania na prijatie príslušných opatrení“,

majúc na mysli rezolúciu č. A 584 (14) z 20. novembra 1985 prijatú Zhromaždením Medzinárodnej námornej organizácie, ktorá vyzýva na vypracovanie Opatrení na zabránenie protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť lodí a bezpečnosť ich pasažierov a posádok,

berúc na vedomie, že konanie posádok, ktoré podlieha bežnej námornej disciplíne, nepatrí do pôsobnosti tohto dohovoru,

potvrdzujúc vhodnosť zavedenia monitorovacích pravidiel a noriem týkajúcich sa prevencie a kontroly protiprávnych činov páchaných proti lodiam a osobám na palubách lodí, ako aj ich prípadnej aktualizácie, a berúc v tejto súvislosti s uspokojením na vedomie Opatrenia na zabránenie protiprávnych činov proti pasažierom a posádkam na palubách lodí, ktoré odporučil výbor pre bezpečnosť na mori Medzinárodnej námornej organizácie,

potvrdzujúc ďalej, že všetky záležitosti, na ktoré sa nevzťahuje tento dohovor, sa budú naďalej riadiť normami a zásadami všeobecného medzinárodného práva,

uvedomujúc si potrebu dôsledného dodržiavania noriem a zásad všeobecného medzinárodného práva všetkými štátmi pri potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby,

dohodli sa takto:

Článok 1

Na účely tohto dohovoru „loď“ znamená plavidlo akéhokoľvek typu, ktoré nie je trvalo spojené s morským dnom, vrátane pohonových, ponoriteľných alebo akýchkoľvek iných plávajúcich plavidiel.

Článok 2

1. Tento dohovor sa nevzťahuje na

a) vojnové lode alebo

b) lode vlastnené alebo prevádzkované štátom ako pomocné mechanizmy, alebo plavidlá na colné či policajné účely, alebo

c) lode, ktoré boli stiahnuté z plavby alebo vyradené.

2. Nič z toho, čo je uvedené v tomto dohovore, nemá vplyv na imunity vojnových lodí a iných vládnych plavidiel používaných na neobchodné účely.

Článok 3

1. Trestného činu sa dopustí každá osoba, ktorá protiprávne a úmyselne

a) obsadí loď alebo získa nad ňou kontrolu použitím sily alebo hrozby silou, prípadne inej formy zastrašovania, alebo

b) spácha násilie na osobe nachádzajúcej sa na palube, ak takýto násilný čin môže ohroziť bezpečnú plavbu lode, alebo

c) zničí loď, alebo poškodí loď alebo jej náklad tak, že to môže ohroziť bezpečnú plavbu lode, alebo

d) umiestni na lodi alebo akýmkoľvek spôsobom zariadi na lodi umiestnenie zariadenia alebo látky, ktoré môžu loď zničiť, prípadne loď alebo jej náklad poškodiť tak, že to môže ohroziť jej bezpečnú plavbu, alebo

e) zničí, alebo vážne poškodí námorné navigačné zariadenia, alebo vážne zasiahne do ich prevádzky, ak takéto konanie môže ohroziť bezpečnú plavbu lode, alebo

f) vedome poskytne nepravdivú informáciu, čím ohrozí bezpečnú plavbu lode, alebo

g) zraní, alebo usmrtí akúkoľvek osobu v súvislosti so spáchaním alebo s pokusom o spáchanie ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v písmenách a) až f).

2. Trestného činu sa tiež dopustí každá osoba, ktorá

a) sa pokúsi o spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v odseku 1 alebo

b) napomáha spáchať niektoré z trestných činov uvedených v odseku 1 akoukoľvek osobou, alebo je inak spolupáchateľom osoby, ktorá takýto trestný čin pácha, alebo

c) sa vyhráža, kladúc si podmienku alebo nie, podľa ustanovení vnútroštátneho právneho poriadku, s cieľom prinútiť fyzickú osobu či právnickú osobu konať alebo zdržať sa určitého konania a tým spáchať niektorý z trestných činov uvedených v odseku 1 písm. b), c) a e), ak môže takáto hrozba ohroziť bezpečnú plavbu predmetnej lode.

Článok 4

1. Tento dohovor sa uplatňuje, ak loď pláva alebo má podľa plavebného plánu vplávať do vôd, plávať cez ne alebo vyplávať z vôd za vonkajšou hranicou územného mora jedného štátu alebo za bočnými hranicami jeho územného mora so susednými štátmi.

2. Dohovor sa vzťahuje aj na prípady nevymedzené v odseku 1, ak bol páchateľ alebo údajný páchateľ nájdený na území štátu, zmluvnej strany, ktorý je iný ako štát podľa odseku 1.

Článok 5

Každý štát, zmluvná strana, bude trestné činy uvedené v článku 3 postihovať primeranými trestami, pri ktorých výške sa bude brať do úvahy závažnosť týchto trestných činov.

Článok 6

1. Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné opatrenia na to, aby stanovil svoju právomoc k trestným činom uvedeným v článku 3 v prípade, že trestný čin je spáchaný

a) proti jeho lodi alebo na palube lode plávajúcej pod jeho vlajkou v čase, keď je trestný čin spáchaný, alebo

b) na jeho území vrátane územného mora, alebo

c) občanom tohto štátu.

2. Štát, zmluvná strana, môže stanoviť svoju právomoc ku ktorémukoľvek z týchto trestných činov aj vtedy, ak

a) trestný čin spácha osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má obvyklý pobyt v tomto štáte, alebo

b) pri trestnom čine dôjde k zadržaniu, ohrozeniu, ublíženiu na zdraví alebo usmrteniu občana tohto štátu, alebo

c) trestný čin je spáchaný s úmyslom prinútiť tento štát, aby vykonal nejaký čin alebo sa zdržal jeho vykonania.

3. Každý štát, zmluvná strana, ktorý stanovil svoju právomoc uvedenú v odseku 2, informuje o tom generálneho tajomníka Medzinárodnej námornej organizácie (ďalej len „generálny tajomník“). Ak sa tento štát, zmluvná strana, potom vzdá svojej právomoci, oznámi to generálnemu tajomníkovi.

4. Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné opatrenia na stanovenie svojej právomoci k trestným činom uvedeným v článku 3 v prípadoch, keď sa údajný páchateľ nachádza na jeho území, a nevydá ho žiadnemu inému štátu, zmluvnej strane, ktorý si stanovil svoju právomoc podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.

5. Tento dohovor nevylučuje trestnú právomoc stanovenú v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom.

Článok 7

1. Po ubezpečení o tom, že to okolnosti umožňujú, ktorýkoľvek štát, zmluvná strana, na ktorého území sa páchateľ či údajný páchateľ nachádza, ho v súlade so svojím právnym poriadkom zadrží alebo prijme také opatrenia, ktoré zabezpečia jeho prítomnosť počas doby potrebnej na začatie trestného konania alebo konania vo veci vydania.

2. Takýto štát okamžite vykoná predbežné zisťovanie skutočností v súlade s vlastnou legislatívou.

3. Ktorákoľvek osoba, proti ktorej sa prijímajú opatrenia podľa odseku 1, má nárok

a) na bezodkladné nadviazanie kontaktu s najbližším kompetentným zástupcom štátu, ktorého je občanom, prípadne s osobou, ktorá je inak oprávnená takýto kontakt nadviazať, alebo v prípade, že ide o osobu bez štátnej príslušnosti, so zástupcom štátu, na ktorého území má táto osoba obvyklý pobyt,

b) na návštevu zástupcu takéhoto štátu.

4. Práva podľa odseku 3 sa budú uplatňovať v súlade so zákonmi a predpismi štátu, na ktorého území sa páchateľ či údajný páchateľ nachádza, ale za predpokladu, že tieto zákony a predpisy umožňujú, aby bol splnený účel, na ktorý sú práva podľa odseku 3 určené.

5. Ak štát, zmluvná strana, na základe tohto článku vezme určitú osobu do väzby, okamžite oznámi štátom, ktoré si stanovili svoju právomoc podľa článku 6 ods. 1, a ak to považuje za vhodné, aj iným štátom, skutočnosť, že takáto osoba bola vzatá do väzby, a dôvody, ktoré jej vzatie do väzby opodstatňujú. Štát, ktorý vykonáva predbežné zisťovanie podľa odseku 2 tohto článku, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť výsledky takéhoto zisťovania uvedeným štátom, pričom uvedie, či chce uplatniť svoju právomoc.

Článok 8

1. Veliteľ lode štátu, zmluvnej strany (ďalej len „vlajkový štát“), môže odovzdať orgánom ktoréhokoľvek štátu, zmluvnej strany (ďalej len „prijímajúci štát“), určitú osobu vtedy, ak má primerané dôvody domnievať sa, že táto osoba spáchala hociktorý z činov uvedených v článku 3.

2. Vlajkový štát zabezpečí, aby bol veliteľ jeho lode povinný v prípade, že má na palube osobu, ktorú chce odovzdať podľa odseku 1, kedykoľvek je to možné, a podľa možnosti ešte pred vplávaním do územného mora prijímajúceho štátu, oznámiť orgánom prijímajúceho štátu svoj úmysel im túto osobu odovzdať a dôvody na jej odovzdanie.

3. Prijímajúci štát je povinný prijať odovzdávanú osobu okrem prípadov, keď má dôvody domnievať sa, že tento dohovor sa nevzťahuje na konanie, pre ktoré má byť dotknutá osoba odovzdaná, pričom postupuje podľa ustanovení článku 7. Odmietnutie prijať odovzdávanú osobu sa musí zdôvodniť.

4. Vlajkový štát zabezpečí, aby bol veliteľ jeho lode povinný predložiť orgánom prijímajúceho štátu dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré sa týkajú údajného trestného činu.

5. Prijímajúci štát, ktorý prijal odovzdávanú osobu podľa odseku 3, môže potom požadovať od vlajkového štátu prijatie odovzdávanej osoby. Vlajkový štát túto požiadavku zváži, a ak jej vyhovie, postupuje podľa článku 7. V prípade, že vlajkový štát túto žiadosť zamietne, predloží prijímajúcemu štátu zdôvodnenie takéhoto zamietnutia.

Článok 9

Ustanovenia tohto dohovoru sa netýkajú noriem medzinárodného práva vzťahujúcich sa na vyšetrovaciu alebo trestnú príslušnosť štátov na palubách lodí neplávajúcich pod ich vlajkou.

Článok 10

1. Ak páchateľa či údajného páchateľa nevydá štát, zmluvná strana, na ktorého území bol páchateľ či údajný páchateľ nájdený, v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 6, je tento štát, zmluvná strana, povinný bez akejkoľvek výnimky a bez ohľadu na to, či bol trestný čin spáchaný na jeho území, alebo nie, postúpiť prípad bezodkladne svojim príslušným orgánom na trestné stíhanie v konaní v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom. Príslušné orgány prijmú rozhodnutie rovnakým spôsobom, ako ho prijímajú v prípadoch akéhokoľvek iného trestného činu závažnej povahy podľa vnútroštátneho právneho poriadku.

2. Každá osoba, vo vzťahu ku ktorej prebieha konanie v súvislosti s niektorým z trestných činov uvedených v článku 3, musí mať garantované spravodlivé a primerané zaobchádzanie vo všetkých štádiách konania vrátane priznania všetkých práv a záruk, ktoré účastníkom konania dáva právny poriadok štátu, na ktorého území sa nachádza.

Článok 11

1. Trestné činy uvedené v článku 3 sa budú považovať za trestné činy podliehajúce vydávaniu na základe existujúcej zmluvy o vydávaní medzi štátmi, zmluvnými stranami. Štáty, zmluvné strany, budú považovať tieto trestné činy za trestné činy podliehajúce vydávaniu v každej zmluve o vydávaní uzavretej medzi nimi.

2. Ak štát, zmluvná strana, ktorý podmieňuje vydávanie existenciou príslušnej zmluvy, prijme požiadavku na vydanie od iného štátu, zmluvnej strany, s ktorým nemá uzavretú žiadnu zmluvu o vydávaní, dožiadaný štát, zmluvná strana, môže podľa vlastnej úvahy považovať tento dohovor za právny základ na vydanie vzhľadom na trestné činy uvedené v článku 3. Vydanie podlieha všetkým ostatným podmienkam, ktoré preň stanovuje právny poriadok dožiadaného štátu, zmluvnej strany.

3. Štáty, zmluvné strany, ktoré vydávanie nepodmieňujú existenciou príslušnej zmluvy, môžu navzájom uznať trestné činy uvedené v článku 3 za trestné činy podliehajúce vydaniu, pričom vydanie bude podliehať podmienkam stanoveným právnym poriadkom dožiadaného štátu.

4. V prípade potreby sa budú trestné činy uvedené v článku 3 považovať na účely vydávania medzi štátmi, zmluvnými stranami, ako keby boli spáchané nielen na mieste, kde sa stali, ale aj na mieste patriacom do právomoci štátu, zmluvnej strany, požadujúceho vydanie.

5. Štát, zmluvná strana, ktorý prijme viac než jednu žiadosť o vydanie od štátov uplatňujúcich si právomoc podľa článku 7 a ktorý sa rozhodne sám nezačínať trestné stíhanie, bude pri rozhodovaní o tom, ktorému štátu páchateľa či údajného páchateľa vydá, brať do náležitej úvahy záujmy a zodpovednosť štátu, zmluvnej strany, pod ktorého vlajkou loď plávala v čase spáchania trestného činu.

6. Pri zvažovaní žiadosti o vydanie údajného páchateľa podľa tohto dohovoru bude brať dožiadaný štát riadny ohľad na to, či si táto osoba bude môcť v dožadujúcom štáte uplatňovať práva uvedené v článku 7 ods. 3.

7. Vzhľadom na trestné činy definované v tomto dohovore sa menia ustanovenia všetkých zmlúv a mechanizmov o vydávaní uplatňované medzi štátmi, zmluvnými stranami, a to v rozsahu, v ktorom nie sú s týmto dohovorom kompatibilné.

Článok 12

1. Štáty, zmluvné strany, si navzájom poskytnú maximálnu pomoc v súvislosti s trestným konaním vedeným pre trestné činy uvedené v článku 3 vrátane pomoci pri získavaní dôkazov a ich poskytovaní pre potreby konania.

2. Štáty, zmluvné strany, si splnia záväzky podľa odseku 1 v súlade so všetkými zmluvami o vzájomnej pomoci, ktoré medzi sebou uzavreli. V prípade neexistencie týchto zmlúv si štáty, zmluvné strany, poskytnú vzájomnú pomoc v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom.

Článok 13

1. Štáty, zmluvné strany, budú navzájom spolupracovať pri prevencii trestných činov uvedených v článku 3 najmä tým, že

a) budú prijímať praktické opatrenia zamerané v rámci svojho územia na prevenciu príprav trestných činov páchaných na svojom území alebo mimo neho,

b) si budú vymieňať informácie v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a koordinovať administratívne a iné opatrenia prijímané s cieľom zabraňovať páchaniu trestných činov uvedených v článku 3.

2. Keď sa z dôvodu spáchania trestného činu uvedeného v článku 3 plavba lode omešká alebo preruší, štát, zmluvná strana, na ktorého území sa loď, jej pasažieri alebo posádka nachádzajú, je povinný vynaložiť všetko možné úsilie, aby loď, pasažieri, posádka alebo náklad neboli nenáležite zadržiavaní alebo zdržiavaní.

Článok 14

Každý štát, zmluvná strana, ktorý má dôvod domnievať sa, že bude spáchaný trestný čin uvedený v článku 3, poskytne v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a čo možno najskôr všetky súvisiace informácie, ktoré má k dispozícii, tým štátom, o ktorých sa domnieva, že by mohli mať právomoc podľa článku 6.

Článok 15

1. Každý štát, zmluvná strana, v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom predloží generálnemu tajomníkovi čo možno najskôr všetky súvisiace informácie, ktoré má, týkajúce sa

a) okolností trestného činu,

b) krokov podniknutých podľa článku 13 ods. 2,

c) opatrení podniknutých vo vzťahu k páchateľovi či údajnému páchateľovi, a najmä výsledok akéhokoľvek konania o jeho vydaní či iného právneho konania.

2. Štát, zmluvná strana, v ktorom je údajný páchateľ trestne stíhaný, informuje v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom generálneho tajomníka o konečnom výsledku konania.

3. Generálny tajomník poskytne informácie získané podľa odsekov 1 a 2 všetkým štátom, zmluvným stranám, všetkým členom Medzinárodnej námornej organizácie (ďalej len „organizácia“), ostatným zainteresovaným štátom a príslušným medzinárodným medzivládnym organizáciám.

Článok 16

1. Každý spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi, zmluvnými stranami, týkajúci sa výkladu alebo vykonávania tohto dohovoru, ktorý nemožno urovnať vzájomným rokovaním v primeranej lehote, sa na požiadanie jedného z nich postúpi na arbitráž. Ak sa do šiestich mesiacov od dátumu žiadosti o arbitrážne rozhodnutie sporné strany nedokážu dohodnúť na organizácii arbitráže, môže ktorákoľvek zo strán spor postúpiť na Medzinárodný súdny dvor formou žiadosti v súlade so Štatútom Medzinárodného súdneho dvora.

2. Pri podpise alebo pri ratifikácii, prijatí, alebo schválení tohto dohovoru, prípadne pri prístupe k nemu, môže každý štát, zmluvná strana, vyhlásiť, že sa nepovažuje byť viazaný niektorými alebo všetkými ustanoveniami odseku 1. Ostatné štáty, zmluvné strany, nebudú týmito ustanoveniami viazané vo vzťahu k tomu štátu, zmluvnej strane, ktorý urobil takúto výhradu.

3. Každý štát, ktorý urobil výhradu podľa odseku 2, môže kedykoľvek takúto výhradu odvolať formou oznámenia tejto skutočnosti generálnemu tajomníkovi.

Článok 17

1. Tento dohovor bude otvorený na podpis v Ríme 10. marca 1988 štátom zúčastneným na medzinárodnej konferencii o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby a v sídle organizácie všetkým štátom od 14. marca 1988 do 9. marca 1989. Potom zostane otvorený na prístup.

2. Štáty môžu vyjadriť súhlas byť viazané týmto dohovorom

a) podpisom bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia, alebo

b) podpisom s výhradou ratifikácie, prijatia alebo schválenia, po ktorom nasleduje ratifikácia, prijatie alebo schválenie, alebo

c) prístupom.

3. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe sa zaregistrujú u generálneho tajomníka.

Článok 18

1. Tento dohovor nadobudne platnosť po uplynutí deväťdesiatich dní od dátumu, keď ho podpísalo pätnásť štátov bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia alebo uložilo ratifikačnú listinu, listinu o prijatí, schválení alebo o prístupe.

2. Pre štát, ktorý uloží ratifikačnú listinu, listinu o prijatí, schválení alebo o prístupe k tomuto dohovoru potom, ako boli splnené podmienky na nadobudnutie platnosti dohovoru, nadobudne ratifikácia, prijatie, schválenie alebo prístup platnosť deväťdesiat dní od dátumu tohto uloženia.

Článok 19

1. Každý štát, zmluvná strana, môže tento dohovor vypovedať kedykoľvek po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia jeho platnosti vo vzťahu k tomuto štátu.

2. Vypovedanie sa vykoná uložením listiny o výpovedi u generálneho tajomníka.

3. Výpoveď nadobudne účinnosť po uplynutí jedného roka alebo dlhšieho časového obdobia uvedeného v listine o výpovedi odo dňa, keď generálny tajomník prijme listinu o výpovedi.

Článok 20

1. Organizácia môže zvolať konferenciu o revízii alebo zmene tohto dohovoru.

2. Generálny tajomník zvolá konferenciu štátov, zmluvných strán tohto dohovoru, s cieľom revidovať alebo zmeniť dohovor, ak o to požiada jedna tretina štátov, zmluvných strán, alebo desať štátov, zmluvných strán, podľa toho, ktorý počet je vyšší.

3. Každá ratifikačná listina, listina o prijatí, schválení alebo o prístupe uložená po dátume nadobudnutia platnosti dodatku k tomuto dohovoru sa bude považovať za listinu vzťahujúcu sa k takto doplnenému dohovoru.

Článok 21

1. Tento dohovor sa uloží u generálneho tajomníka.

2. Generálny tajomník

a) informuje všetky štáty, ktoré tento dohovor podpísali alebo k nemu pristúpili, a všetkých členov organizácie o

i) každom novom podpise alebo o uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe spolu s dátumom podpisu alebo uloženia,

ii) dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru,

iii) uložení každej listiny o výpovedi tohto dohovoru spolu s dátumom jej prijatia a s dátumom, keď výpoveď nadobudne účinnosť,

iv) prijatí každej deklarácie alebo oznámenia vykonaného podľa tohto dohovoru.

b) doručí overené pôvodné vyhotovenia tohto dohovoru všetkým štátom, ktoré tento dohovor podpísali alebo k nemu pristúpili.

3. Okamžite po tom, ako tento dohovor nadobudne platnosť, depozitár doručí generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov jeho overené pôvodné vyhotovenie na zaregistrovanie a zverejnenie v súlade s článkom 102 Charty Organizácie Spojených národov.

Článok 22

Tento dohovor je vyhotovený v jednom pôvodnom vyhotovení v arabskom, čínskom, anglickom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku, pričom všetky znenia sú autentické.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení svojimi vládami, podpísali tento dohovor.

Dané v Ríme desiateho marca roku tisícdeväťstoosemdesiatosem.

Anglické znenie textu