Zákon č. 149/1995 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o posunkovej reči nepočujúcich osôb

§ 1

Slovenská republika rešpektuje a podporuje jazykovú aj kultúrnu identitu komunity nepočujúcich osôb a váži si ich prínos pre rozvoj spoločnosti. Účelom zákona je ustanoviť používanie posunkovej reči ako formy komunikácie nepočujúcich osôb, a tým zabezpečiť podmienky na ich uplatnenie v spoločnosti.

§ 2

Za nepočujúce osoby sa na účely tohto zákona považujú osoby, ktoré nepočujú od narodenia alebo stratili sluch pred osvojením si hovorenej reči, a osoby ohluchnuté a ťažko nedoslýchavé, ktorým strata sluchu neumožňuje ani s technickými pomôckami porozumieť hovorenej reči sluchom tak, aby mohli prostredníctvom hovorenej reči bezproblémovo komunikovať.

§ 3

(1) Posunková reč je konkrétna realizácia systému posunkového jazyka.

(2) Komunikačnou formou nepočujúcich osôb používanou v Slovenskej republike je slovenský posunkový jazyk.

(3) Slovenský posunkový jazyk je prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb, ktorý je tvorený špecifickými vizuálno-pohybovými prostriedkami, medzi ktoré patrí tvar rúk, ich pozícia a pohyb, mimika, pozícia a pohyb hlavy a hornej časti trupu. Slovenský posunkový jazyk má základné vlastnosti jazyka, je verbálny nezvukový jazykový systém s vlastnou gramatikou a inventárom posunkov. Jednotkou slovenského posunkového jazyka je posunok.

(4) Komunikačnou formou nepočujúcich s počujúcimi, neovládajúcimi slovenský posunkový jazyk, je posunkovaná slovenčina.

(5) Posunkovaná slovenčina je forma komunikácie používajúca gramatiku a slová zo slovenského jazyka, posunky zo slovenského posunkového jazyka a umelo vytvorené posunky. Tieto prvky sa používajú súčasne, bez hlasu alebo s hlasom.

§ 4

Nepočujúce osoby majú právo na

a) používanie slovenského posunkového jazyka,

b) vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku,

c) informácie pomocou slovenského posunkového jazyka v televíznom vysielaní verejnoprávnej inštitúcie,

d) prístup k informáciám verejného záujmu a k informáciám vzťahujúcim sa na práva nepočujúcich osôb.

§ 5

(1) Nepočujúce osoby majú právo na tlmočníka posunkovej reči, ktorý tlmočí do štátneho jazyka alebo zo štátneho jazyka pri riešení základných životných problémov nepočujúcich osôb v styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými právnickými osobami a fyzickými osobami.²)

(2) Ak všeobecne záväzné právne predpisy nepredpisujú náhradu trov, tlmočnícke služby sa nepočujúcim osobám poskytujú bezplatne.

§ 6

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny všeobecne záväzným právnym predpisom upraví

a) spôsob vyúčtovania poskytnutých služieb a rozsah služieb uvedených v § 4 a 5, ktoré sa budú poskytovať nepočujúcim osobám bezplatne,

b) rozsah a obsah prípravy tmočníkov posunkovej reči.

§ 7

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

²) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov.