Nariadenie vlády č. 112/1985 Zb.Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky štátnom riadení cien

Čiastka 31/1985
Platnosť od 10.12.1985 do31.12.1990
Účinnosť od 01.01.1986 do31.12.1990
Zrušený 526/1990 Zb.

112

NARIADENIE VLÁDY

Československej socialistickej republiky

z 21. novembra 1985

štátnom riadení cien

Vláda Československej socialistickej republiky nariaďuje na vykonanie zákona č. 145/1970 Zb. o národohospodárskom plánovaní, zákona č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti federálnych ministerstiev v znení neskorších predpisov, zákona č. 161/1982 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu a podľa zákona č. 134/1970 Zb. o pravidlách štátneho rozpočtu československej federácie a o zásadách hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami štátnych rozpočtov federácie a republík (rozpočtové pravidlá):


PRVÁ ČASŤ

ZÁSADY ŠTÁTNEHO RIADENIA CIEN

§ 1

Obsah a ciele štátneho riadenia cien

(1) Štátne riadenie cien zabezpečuje zdokonaľovanie sústavy cien tak, aby ceny účinnejšie pôsobili na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej politiky štátu tým, že

a) plnia funkciu objektívneho hodnotového kritéria hospodárskej činnosti pri postupnom presadzovaní kritérií medzinárodnej deľby práce,

b) pôsobia na zvyšovanie hospodárnosti a efektívnosti výroby i obehu, investičnej výstavby a zahraničnej výmeny, a to najmä na urýchľovanie vedecko-technického rozvoja, rozvíjanie medzinárodnej spolupráce, predovšetkým socialistickej ekonomickej integrácie, na zvyšovanie akosti a úžitkových vlastností výrobkov i efektívnu obmenu sortimentu,

c) prispievajú na utváranie a udržiavanie dynamickej rovnováhy v národnom hospodárstve,

d) plnia úlohy v plánovanom raste a skvalitňovaní životnej úrovne v súlade s vývojom efektívnosti národného hospodárstva a opatreniami v mzdovej a sociálnej politike.

(2) Štátne riadenie cien ďalej sprísnenou cenovou kontrolou čelí neodôvodnenému rastu cien a skrytému zvyšovaniu cien nových výrobkov.

§ 2

Ceny a ostatné ekonomické nástroje

Na zabezpečenie účinného pôsobenia štátneho riadenia cien musia sa opatrenia v cenách a v ostatných ekonomických nástrojoch vykonávať vo vzájomnom súlade. Opatrenia, ktoré vyvolávajú potrebu zmien cien, dohodne príslušný ústredný orgán vopred podľa príslušnosti s Federálnym cenovým úradom, Českým cenovým úradom alebo Slovenským cenovým úradom (ďalej len „cenové úrady“). Opatrenia v riadení cien, ktoré menia podmienky, za ktorých sa určili ostatné ekonomické nástroje, dohodne príslušný cenový úrad vopred s ústredným orgánom, ktorému patrí určiť alebo navrhnúť tieto ekonomické nástroje alebo ich zmeny.

§ 3

Jednotnosť a platnosť cien

(1) Ceny výrobkov vyrábaných v tuzemsku alebo dodávaných tuzemským odberateľom sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky, ak nejde o prípady uvedené v odsekoch 2 a 3.

(2) Podľa rozhodnutí cenových úradov, ďalších ústredných orgánov a národných výborov v rozsahu ich poverenia cenovou pôsobnosťou (ďalej len „cenové orgány“) ceny nemusia byť jednotné medzi zhodnými výrobkami

a) vyrábanými a dodávanými v tuzemsku a výrobkami z dovozu alebo dodávanými pre vývoz,

b) vyrábanými socialistickými organizáciami a ich organizačnými jednotkami (ďalej len „organizácie“) riadenými ústrednými orgánmi a výrobkami vyrábanými organizáciami, ktoré sú v cenovej pôsobnosti národných výborov,

c) vyrábanými organizáciami, prípadne občanmi v cenovej pôsobnosti jednotlivých národných výborov,

d) objemovo nevýznamnými, najmä výrobkami vedľajšej pomocnej a pridruženej výroby a ďalej výrobkami spotrebúvanými prevažne vnútri organizácií, prípadne vnútri rezortu,

e) ktorých ceny sa dojednávajú dohodou dodávateľa s odberateľom.

(3) Podľa rozhodnutí cenových úradov a národných výborov ceny nemusia byť jednotné medzi zhodnými výrobkami, pokiaľ slúžia na ovplyvnenie cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia alebo na vyjadrenie iných podmienok realizácie výrobkov.

(4) Dodávatelia sú oprávnení požadovať len platné ceny, ktorými sa rozumejú ceny určené príslušným orgánom alebo organizáciou, alebo dojednané dohodou dodávateľa s odberateľom pre výrobky určené osobitným predpisom.

§ 4

Plánovanie vývoja cien a zmeny cien

(1) Základným nástrojom riadenia vývoja cien záväzným pre všetky orgány a organizácie je plán vývoja cien, ktorý je súčasťou sústavy národohospodárskych plánov.

(2) Plán vývoja cien zabezpečuje uskutočňovanie štátnej cenovej politiky v plánovanom období, najmä približovanie cien spoločensky potrebným nákladom vyplývajúcim z vnútorných a vonkajších podmienok vývoja národného hospodárstva, podporuje efektívne zmeny štruktúry výroby a spotreby a zabezpečuje súlad hodnotových a hmotných vzťahov.

(3) Plán vývoja cien ustanovuje úlohy v zmenách úrovne a relácií cien odvetví, odborov, ich častí, prípadne i dôležitých výrobkov a nositeľov týchto úloh. Uskutočňuje sa zmenami cien príslušných výrobkov.

(4) Plánovanie vývoja cien zahŕňa spracovanie a schválenie

a) zásad a zameraní štátnej cenovej politiky,

b) smerníc pre plány vývoja cien a úpravy cien,

c) pokynov pre prípravu plánov vývoja cien,

d) plánov vývoja cien a s tým súvisiacich opatrení.

(5) Na zabezpečenie zásad štátnej cenovej politiky sa okrem plánovaných zmien cien uskutočňujú

a) zmeny cien na základe rozhodnutia vlády Československej socialistickej republiky,

b) operatívne a drobné zmeny cien cenovými orgánmi,

c) zmeny cien jednotlivých výrobkov podľa osobitného predpisu1) alebo podľa rozhodnutí cenových úradov, najmä za účelom vyjadrenia podmienok realizácie výrobkov, znižovania cien technicky a morálne zastaranej produkcie a zmeny cien určených v nesprávnej výške.

(6) Ústredné orgány zabezpečujú a predkladajú príslušným cenovým orgánom podklady a návrhy pre vypracovanie návrhu smerníc pre plán vývoja cien a úpravy cien, pre vypracovanie návrhu plánu vývoja cien, pre operatívne a drobné zmeny cien a rozbory pôsobenia cien.

(7) Spôsob premietnutia dôsledkov zmien cien do ukazovateľov štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva, štátnych rozpočtov a rozpočtov národných výborov, menového plánu Československej socialistickej republiky a do rozpočtov stavieb ustanovujú príslušné ústredné orgány tak, aby tieto zmeny cien účinne pôsobili na dodávateľov i odberateľov na rast hospodárnosti a efektívnosti a na utváranie rovnovážneho stavu národného hospodárstva.

§ 5

Tvorba cien

(1) Štátne riadenie tvorby cien nových výrobkov zahŕňa

a) ustanovenie spôsobov tvorby cien, ktoré sú organizácie povinné používať na vypracovanie návrhu ceny,

b) určenie postupu pri prerokovaní návrhov cien, ktorý zabezpečí povinnú a aktívnu účasť hlavných odberateľov v cenovom konaní,

c) určenie cien nových výrobkov cenovými orgánmi alebo príslušnými organizáciami.

(2) Úlohou tvorby cien je

a) vychádzať z ustanovenej úrovne cien a pôsobiť na to, aby vzťah medzi cenami a úžitkovými vlastnosťami bol pri nových výrobkoch národohospodársky priaznivejší než pri výrobkoch dosiaľ vyrábaných,

b) zvyšovať objektívnosť cien nových výrobkov pomocou uplatňovania náročných kritérií medzinárodnej deľby práce, rozširovania parametrických a normatívnych spôsobov tvorby cien, porovnávania nákladov nových výrobkov s nákladmi výrobkov vyrábaných organizáciami dosahujúcimi aspoň priemerné výrobné náklady a ďalších metód, ktoré umožňujú posúdiť úroveň a relácie cien nových výrobkov z hľadiska ich spoločenskej užitočnosti,

c) podnecovať záujem výrobných organizácií, aby v rámci inovácií zlepšovali úžitkové vlastnosti výrobkov, zvyšovali hospodárnosť a efektívnosť ich výroby a obehu, znevýhodňovať výrobu a spotrebu výrobkov technicky i morálne zastaraných a výrobkov nedosahujúcich určenú akosť alebo efektívnosť.

(3) Dodávatelia môžu s odberateľmi dojednávať iba ceny výrobkov uvedených v osobitných predpisoch a za podmienok v nich ustanovených.

§ 6

Registrácia cien

Cenové orgány môžu orgánom alebo organizáciám, ktoré poveria určením cien a uskutočňovaním zmien cien, uložiť povinnosť predkladať im prerokovaný návrh ceny pred nadobudnutím jej platnosti. Cenový orgán do tridsiatich dní po tom, čo dostane návrh ceny, vyjadrí predkladateľovi súhlas s navrhovanou cenou pridelením registračného čísla alebo mu uloží navrhnutú cenu upraviť.

§ 7

Vyhlasovanie cenových opatrení a rozhodnutí

(1) Opatrenia a rozhodnutia cenových úradov sa vyhlasujú v Cenovom vestníku. Opatrenia alebo rozhodnutia určené len pre niektoré orgány a organizácie sa v Cenovom vestníku spravidla nevyhlasujú.

(2) Ostatné orgány a organizácie, ktoré určujú ceny a cenové limity, sú povinné pre opakovane dodávané výrobky bez meškania zaslať cenové rozhodnutia (výmery) dodávateľom a stálym odberateľom daných výrobkov známym v čase vydania týchto rozhodnutí a ďalej národným výborom a ústredným orgánom, ktoré si ich vyžiadajú.

(3) Orgány a organizácie určené v osobitnom predpise2) sú povinné vydávať cenníky opakovane dodávaných výrobkov, prehľady veľkoobchodných cien reprezentantov neštandardných výrobkov, prehľady cenových limitov, ako aj dodatky k nim tak, aby sa zabezpečila priebežná a včasná informovanosť odberateľov i dodávateľov o cenách nových výrobkov aj o zmenách cien.

§ 8

Označovanie výrobkov maloobchodnými cenami

Výrobky dodávané za maloobchodné ceny sa musia označiť platnou maloobchodnou cenou tak, aby pri ich nákupe bola zreteľne viditeľná, a to na výrobku alebo na jeho obale, pokiaľ príslušný cenový úrad neustanoví iný spôsob označenia cenou.

§ 9

Cenová kontrola

(1) Cenovou kontrolou sa zisťuje dodržiavanie cenových predpisov, cenových rozhodnutí a predpisov, ktoré súvisia s plánovaním, tvorbou a uplatnením cien, a overuje sa účinnosť cien, cenových opatrení a vnútorných cenových kontrol. Výsledky cenových kontrol sa využívajú pre zdokonaľovanie riadenia cien a pre opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

(2) Cenovú kontrolu vykonávajú kontrolné orgány oprávnené na to podľa osobitných predpisov.3) Vedúci pracovníci, odborné útvary a kontrolné útvary orgánov a organizácií plánujú a vykonávajú cenovú kontrolu ako súčasť riadenia. Spravujú sa pritom osobitnými predpismi pre kontrolnú činnosť.4)

(3) Organizácie sú povinné vykonávať odberateľskú kontrolu dodržiavania platných cien i podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok, za ktorých sú ceny určené, s výnimkou menej významných dodávok pre výrobnú a vlastnú konečnú spotrebu organizácie ustanovených osobitným predpisom.5) Pri výrobkoch dodávaných pre tuzemskú investičnú výstavbu je povinný vykonať odberateľskú kontrolu cien len prvý odberateľ a investor.

DRUHÁ ČASŤ

DODATKOVÉ ODVODY V OBLASTI CIEN

§ 10

Spoločné ustanovenia

(1) Ustanovenia tejto časti platia pre organizácie uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 161/1982 Zb. Podmienky a spôsob vykonávania jednotlivých dodatkových odvodov ústrednými orgánmi republík a národnými výbormi a nimi riadenými rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sú upravené osobitnými predpismi.6)

(2) Dodatkové odvody prostriedkov získaných porušením cenových predpisov7) (ďalej len „neoprávnene získané prostriedky“) slúžia na odčerpanie prostriedkov, ktoré podľa cenových predpisov organizácii nepatria, a na presadzovanie cenovej disciplíny v organizáciách.

(3) Dodatkové odvody na odčerpanie prostriedkov na základe cenového znevýhodnenia alebo v dôsledku cenových opatrení8) sa používajú v prípadoch, keď je táto forma ekonomicky a administratívne vhodnejšia ako zníženie alebo zvýšenie cien.

(4) Dodatkové odvody organizácie odvádzajú do toho istého rozpočtu ako odvod zo zisku, odvod voľného zostatku zisku, odvod dôchodkovej dane, príspevku na sociálne zabezpečenie a daň zo zisku podľa zákona o poľnohospodárskej dani.9) Rozpočtové a príspevkové organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi odvádzajú dodatkové odvody do štátneho rozpočtu československej federácie.

(5) Na ukladanie dodatkových odvodov upravených týmto nariadením sa nevzťahuje správny poriadok a predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov.10)

(6) Dodatkový odvod neoprávnene získaných prostriedkov je splatný do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o jeho uložení. Ak sa tento odvod vykonáva bez rozhodnutia príslušného orgánu, je splatný do pätnástich dní po uplynutí mesiaca, v ktorom sa neoprávnene získané prostriedky zistili. V ostatných prípadoch je dodatkový odvod splatný najneskôr tretí deň pred koncom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa má odviesť. Organizácia je povinná predložiť v lehote splatnosti dodatkového odvodu príslušnému finančnému orgánu výpočet dodatkového odvodu, pokiaľ nie je výška odvodu určená v rozhodnutí o jeho uložení.

(7) Rozhodnutie o uložení dodatkového odvodu je konečné.

(8) Pre správu dodatkových odvodov platia ustanovenia osobitných predpisov.11)

§ 11

Neoprávnene získané prostriedky

(1) Za neoprávnene získané prostriedky sa považujú prostriedky, ktoré organizácia získala tým, že

a) dodala výrobok za vyššiu cenu,

1. ktorá nebola správne utvorená pre nový výrobok alebo pri uskutočňovaní zmeny ceny výrobku,

2. ktorá bola pri predaji nesprávne použitá,

3. pretože sa nedodržali podstatné kvalitatívne alebo dodacie podmienky uvedené v rozhodnutí o cene alebo dohodnuté pri dojednaní ceny,

b) nakúpila výrobok za nesprávne nižšiu cenu, ktorú sama určila alebo ktorá bola určená, dojednaná alebo uplatnená podľa jej návrhu, prípadne ohodnotenia, alebo nakúpila výrobok za nesprávne nižšiu cenu, ale pri jeho predaji alebo pri kalkulácii ceny svojho nového výrobku použila platnú vyššiu cenu,

c) nevykonala dodatkový odvod podľa § 13,

d) čerpala investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu národného výboru na úhradu nesprávne vyššej ceny podľa písmena a),

e) dodala výrobok, pre ktorý nebola cena určená alebo dojednaná príslušným orgánom alebo organizáciou, alebo jeho cenu neurčila (nedojednala) v predpísanej forme,12)

f) nevymedzila pri určení (dojednávaní) cien podstatné kvalitatívne alebo dodacie podmienky výrobku,

g) neurčila predbežnú cenu služby alebo opravy podľa osobitného predpisu,13)

h) cenu navrhla, určila alebo dojednala a nemá v čase ustanovenom osobitnými predpismi predpísané doklady potrebné pre overenie správnosti ceny nového výrobku alebo zmeny platnej ceny,

ch) nesplnila povinnosť predložiť návrh limitu veľkoobchodnej, maloobchodnej alebo kúpnej ceny pre výrobok, ktorý je výsledkom riešenia úlohy plánu rozvoja vedy a techniky alebo plánu štandardizácie, pokiaľ cenové predpisy túto povinnosť ukladajú.

(2) Pokiaľ organizácia cenu nenavrhla ani neurčila (nedojednala), získa neoprávnene prostriedky podľa odseku 1 písm. a) bod 1 a 2 len vtedy, ak

a) použila vyššiu cenu, než je cena uvedená v cenníku, jeho dodatku alebo v Cenovom vestníku,

b) použila nesprávnu veľkoobchodnú cenu, pričom bola účastníkom cenového konania a v návrhu veľkoobchodnej ceny sa kalkulovala nesprávne vyššia sadzba pri tvorbe cien než sadzba uvedená vo vyhláške o cenách alebo v pravidlách pre tvorbu cien stavebných a montážnych prác,

c) obchodná alebo odbytová alebo zásobovacia organizácia použila nesprávnu maloobchodnú cenu, pričom bola účastníkom cenového konania a v návrhu maloobchodnej ceny bola uvedená nesprávne vyššia niektorá zložka maloobchodných cien pripočítavaná k veľkoobchodnej cene, prípadne ku kúpnej cene.

(3) Neoprávnene získané prostriedky sa určia ako

a) rozdiel medzi nesprávnou cenou a cenou zodpovedajúcou cenovým predpisom v prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a b); ak ide o obchodné ceny alebo veľkoobchodné ceny s daňou z obratu, prípadne o ceny s daňou z obratu rovnaké pre organizácie i občanov, určia sa z veľkoobchodných cien,

b) suma nevykonaného dodatkového odvodu v prípadoch podľa odseku 1 písm. c),

c) podiel zo sumy presahujúcej cenu podľa cenových predpisov zodpovedajúci účasti štátneho rozpočtu alebo rozpočtu národného výboru na financovaní príslušnej investície v prípadoch podľa odseku 1 písm. d),

d) 3 % z vyúčtovanej ceny výrobku v prípadoch podľa odseku 1 písm. e) až h), najviac však 1 mil. Kčs spolu za organizáciu v jednom kalendárnom roku,

e) 3 % z ceny príslušnej úlohy plánu rozvoja vedy a techniky alebo plánu štandardizácie v prípadoch podľa odseku 1 písm. ch).

(4) Neoprávnene získané prostriedky podľa odseku 3 sa vyčíslia za obdobie 3 rokov pred prvým dňom mesiaca, v ktorom boli zistené, a ďalej za čas po tomto dátume až do uloženia dodatkového odvodu; pritom sa neprihliada na dátum uskutočnenia zmeny nesprávnej ceny. Za neoprávnene získané prostriedky sa nepovažujú prostriedky získané uplatnením dočasnej ceny, pokiaľ sa vyrovná podľa osobitných predpisov.14)

(5) Neoprávnene získané prostriedky sa vyčíslia vyčerpávajúcim spôsobom, a pokiaľ ho nemožno použiť, uplatní sa výberový spôsob;15) výberový spôsob určí kontrolný orgán a v prípade vlastného zistenia organizácie, jej nadriadený orgán. Pokiaľ nemožno uplatniť uvedené spôsoby, postupuje sa podľa ustanovenia § 12 ods. 3.

(6) Ak organizácia pri tom istom výrobku získa prostriedky podľa odseku 1 písm. a) alebo b) a súbežne podľa odseku 1 písm. e) až h), odvedie organizácia neoprávnene získané prostriedky podľa toho ustanovenia cenového predpisu, ktorého porušením získala vyššiu sumu.

§ 12

Dodatkový odvod neoprávnene získaných prostriedkov

(1) Predmetom dodatkového odvodu sú neoprávnene získané prostriedky podľa § 11 po odpočítaní prostriedkov, ktoré

a) boli vrátené alebo budú podľa osobitných predpisov16) vrátené organizáciám a občanom bez meškania, najneskôr však do dvoch mesiacov odo dňa kontrolného zistenia,

b) pre porušenie aj iného právneho predpisu boli odvedené do príslušného rozpočtu,17)

c) boli vydané alebo ktoré budú podľa osobitných predpisov vydané štátu ako neoprávnený majetkový prospech,18)

d) boli ako cenové rozdiely zúčtované s rizikovým fondom a odvedené na osobitný účet štátneho rozpočtu v rámci ustanovených odvodov cenových rozdielov alebo boli odvedené spolu s daňou z obratu.

(2) Pri dodávkach pre investičnú výstavbu podliehajú dodatkovému odvodu neoprávnene získané prostriedky na základe faktúry alebo splátkových listov. Od dodatkového odvodu sa odpočítajú sumy získané v trojročnom období, ktoré boli alebo budú odberateľovi vrátené odpočtom v bezprostredne nasledujúcej splátke alebo faktúre.

(3) Ak úhrn neoprávnene získaných prostriedkov nemožno zistiť vyčerpávajúcim ani výberovým spôsobom,15) tvorí dodatkový odvod desať násobok neoprávnene získaných prostriedkov preukázaných pri kontrole. Od desať násobku sa neodpočítajú prostriedky vrátené organizáciám a občanom.

(4) Ak organizácia získa neoprávnene prostriedky podľa § 11 ods. 1 podľa vlastného zistenia alebo podľa zistenia jej nadriadeného generálneho (odborového) riaditeľstva, priamo nadriadeného družstevného alebo spoločenského orgánu, odvedie dodatkový odvod do príslušného rozpočtu bez osobitného rozhodnutia.

(5) Ak iný orgán než orgán uvedený v odseku 4 zistí, že organizácia získala neoprávnene prostriedky, dodatkový odvod sa zvyšuje o 50 % úhrnu neoprávnene získaných prostriedkov podľa § 11. Ak obchodná, odbytová alebo zásobovacia organizácia porušila pri predaji za maloobchodnú cenu cenové predpisy spôsobom uvedeným v § 11 ods. 1 písm. a), vypočíta sa zvýšenie dodatkového odvodu zo sumy, o ktorú sa nesprávne zvýšila obchodná zrážka alebo odbytová prirážka (zrážka). Zvýšenie dodatkového odvodu sa neuplatňuje v prípadoch uvedených v odseku 3 a v § 11 ods. 1 písm. d) až ch).

(6) Dodatkový odvod včítane jeho zvýšenia ukladá kontrolný orgán, ktorý porušenie cenových predpisov zistil. Ak na to podľa osobitných predpisov nemá oprávnenie alebo oprávnenie má a dodatkový odvod neuloží, uloží ho cenový úrad republiky príslušný podľa sídla organizácie, ktorej sa má dodatkový odvod uložiť.

(7) Dodatkový odvod včítane jeho zvýšenia sa ukladá kontrolovanej organizácii. Ak cenové predpisy porušilo generálne riaditeľstvo trustu, koncern alebo odborový podnik, ukladá sa dodatkový odvod tej organizácii, ktorá získala neoprávnene prostriedky, a zvýšenie dodatkového odvodu sa ukladá uvedenému orgánu hospodárskeho riadenia.

(8) Generálnemu riaditeľstvu trustu, koncernu alebo odborovému podniku sa uloží dodatkový odvod, pokiaľ postupovali spôsobom uvedeným v § 11 ods. 1 písm. d) až ch).

(9) Vykonaním dodatkového odvodu do príslušného rozpočtu nie sú dotknuté nároky organizácií a občanov, na úkor ktorých sa prostriedky neoprávnene získali.

(10) Spôsob premietania neoprávnene získaných prostriedkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) do plnenia ukazovateľov plánov, do vzťahov k štátnym rozpočtom a rozpočtom národných výborov a do rozpočtov stavieb určujú príslušné ústredné orgány tak, aby pôsobili rovnako, ako keby k porušeniu cenových predpisov nedošlo.

§ 13

Dodatkové odvody na odčerpanie prostriedkov na základe cenového znevýhodnenia alebo v dôsledku cenových opatrení

(1) Príslušný cenový orgán19) môže namiesto cenového znevýhodnenia výrobkov technicky a morálne zastaraných a výrobkov nedosahujúcich určenú akosť alebo efektívnosť vykonávaného podľa osobitného predpisu20) alebo podľa rozhodnutí cenových úradov uložiť organizácii dodatkový odvod, a to najviac 30 % z ceny príslušného výrobku. Dodatkový odvod sa vypočíta z množstva výrobkov skutočne dodaných od dátumu cenového znevýhodnenia, najmenej však z množstva, ktoré sa má po dobu cenového znevýhodnenia dodať podľa plánu odbytu a ak nie je tento plán v potrebnom členení zostavovaný, z množstva podľa zmlúv o dodávkach.

(2) Dodatkový odvod až 30 % zo základnej ceny finálneho výrobku môže príslušný cenový úrad uložiť aj výrobnej organizácii alebo organizácii poverenej vykonávaním zahraničného obchodu, ktorá na dodávaný finálny výrobok nezabezpečuje nevyhnutne potrebné množstvo náhradných dielcov. Dodatkový odvod sa vypočíta najviac z množstva finálnych výrobkov dodávaných v predchádzajúcom roku, prípadne vo dvoch rokoch, keď boli dodávané, ak ide o výrobky, ktoré sa prestali vyrábať alebo dovážať.

(3) Príslušný cenový orgán môže uložiť dodatkový odvod tých prostriedkov, ktoré organizácia získala ako dôsledok cenových opatrení, najmä v prípadoch zníženia cien nakupovaných surovín, materiálov a výrobkov alebo povolenej odchýlky od podstatných kvalitatívnych alebo dodacích podmienok dodávaného výrobku, na uplatnenie cien rozdielnych pre dodávateľov a odberateľov a v ďalších prípadoch, keď organizácia získa prostriedky bez vlastnej zásluhy.

(4) Dodatkový odvod podľa odseku 1 sa neukladá za dovážané výrobky a za objem výrobkov dodaných na vývoz.

(5) Spôsob riešenia dôsledkov uplatnenia dodatkových odvodov v ukazovateľoch štátnych a hospodárskych plánov, v štátnych rozpočtoch a v rozpočtoch národných výborov a v sústave hmotnej zainteresovanosti organizácií určujú príslušné orgány tak, aby pôsobili na organizáciu rovnako ako zníženie, prípadne zvýšenie cien.

§ 14

Úľavy z dodatkových odvodov

Federálny cenový úrad pre organizácie riadené orgánmi federácie a Český cenový úrad alebo Slovenský cenový úrad pre organizácie riadené orgánmi republík môžu so súhlasom príslušného ministerstva financií na zamedzenie tvrdosti a nezrovnalostí, prípadne ak to vyžadujú spoločenské záujmy, povoliť úľavu z dodatkových odvodov. Socialistické organizácie a ich organizačné jednotky predkladajú žiadosť o úľavu prostredníctvom nadriadeného ústredného orgánu. Organizácie riadené národnými výbormi robia tak prostredníctvom príslušného krajského národného výboru, prípadne prostredníctvom Národného výboru hlavného mesta Prahy alebo Národného výboru hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy. Žiadosť musí obsahovať aj rozbor finančnej situácie organizácie.


TRETIA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 15

Prechodné ustanovenia

Neoprávnene získané prostriedky zistené z cenových kontrol začatých do 31. decembra 1985 sa posudzujú a vyrovnajú podľa predpisov platných do tohto dátumu.

§ 16

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1. nariadenie vlády ČSSR č. 136/1973 Zb. o štátnom riadení v oblasti cien v znení nariadenia vlády ČSSR č. 72/1978 Zb. a č. 158/1980 Zb.,

2. úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-127/79, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 154/671/79 a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 81/174/79 o oprávnení Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu na povoľovanie úľav z dodatkových odvodov za porušenie cenových predpisov, registrovaná v čiastke 7/1979 Zb.

§ 17

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1986.


Štrougal v. r.

Poznámky pod čiarou

1) Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 113/1985 Zb. o cenách.

2) § 1 ods. 2 až 4 úpravy Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. V-3/86 o cenníkoch a označovaní výrobkov maloobchodnými cenami uverejnenej v Cenovom vestníku čiastka 52/1985.

3) Zákon č. 103/1971 Zb. o ľudovej kontrole. Zákon č. 122/1962 Zb. o štátnej poľnohospodárskej, potravinárskej a obchodnej inšpekcii v znení zákona č. 31/1968 Zb.Zákon ČNR č. 116/1971 Zb. o výboroch a komisiách ľudovej kontroly. Zákon SNR č. 121/1971 Zb. o ľudovej kontrole v Slovenskej socialistickej republike. § 31 ods. 2 zákona č. 145/1970 Zb. o národohospodárskom plánovaní. Zákon ČNR č. 134/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v oblasti cien v znení zákona ČNR č. 39/1983 Zb.Zákon SNR č. 135/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien v znení zákona SNR č. 47/1983 Zb.Vyhláška č. 113/1985 Zb.

4) Zákon č. 103/1971 Zb.Zákon ČNR č. 116/1971 Zb.Zákon SNR č. 121/1971 Zb.Zákon č. 122/1962 Zb. v znení zákona č. 31/1968 Zb.Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 123/1978 Zb. o vykonávaní periodických revízií hospodárenia. Vyhláška ministra štátnej kontroly č. 75/1959 Ú. v. (Ú. l.), ktorou sa vydávajú metodické pokyny pre kontrolnú činnosť. Vyhláška č. 113/1985 Zb.Zásady kontroly v národnom hospodárstve a v štátnej správe schválené uznesením vlády ČSSR zo 14. apríla 1982 č. 108, uznesením vlády ČSR z 12. mája 1982 č. 139 a uznesením vlády SSR z 28. apríla 1982 č. 129 uverejnené v čiastke 13/1982 Zb. Úprava FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. V-2/86 o cenovej kontrole uverejnená v Cenovom vestníku čiastka 52/1985.

5) Úprava č. V-2/86.

6) Nariadenie vlády ČSR č. 117/1985 Zb. o vykonávaní dodatkových odvodov národnými výbormi, rozpočtovými a príspevkovými organizáciami riadenými ústrednými orgánmi Českej socialistickej republiky a národnými výbormi v oblasti cien. Nariadenie vlády SSR č. 118/1985 Zb. o vykonávaní dodatkových odvodov národnými výbormi, rozpočtovými a príspevkovými organizáciami riadenými ústrednými orgánmi Slovenskej socialistickej republiky a národnými výbormi v oblasti cien.

7) § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 161/1982 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu.

8) § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 161/1982 Zb.

9) § 20 zákona č. 161/1982 Zb.§ 21 zákona č. 164/1982 Zb. o dôchodkovej dani. § 2 ods. 2 zákona SNR č. 169/1982 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe odvodov, dôchodkovej dane a príspevku na sociálne zabezpečenie. § 2 ods. 2 zákona ČNR č. 174/1982 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe odvodov, dôchodkovej dane a príspevku na sociálne zabezpečenie. § 1 písm. a) zákona ČNR č. 129/1974 Zb. o rozpočtovom určení výnosu poľnohospodárskej dane a príspevku na sociálne zabezpečenie, o ich správe a o niektorých zmenách zákona č. 143/1961 Zb. o domovej dani. § 1 písm. a) zákona SNR č. 134/1974 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe poľnohospodárskej dane a o niektorých zmenách zákona č. 143/1961 Zb. o domovej dani.

10) § 2 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). § 19 ods. 2 zákona č. 161/1982 Zb.

11) § 1 ods. 1 písm. a) zákona ČNR č. 33/1970 Zb. o finančných správach. § 1 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 115/1970 Zb. o finančných správach. § 3 ods. 1 zákona SNR č. 169/1982 Zb.§ 3 ods. 1 a 2 zákona ČNR č. 174/1982 Zb.

12) § 54 ods. 3 až 7 vyhlášky č. 113/1985 Zb.§ 2 ods. 1 až 3 úpravy Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. V-1/86 o cenách dojednávaných dohodou uverejnenej v Cenovom vestníku čiastka 52/1985.

13) § 36 ods. 6 vyhlášky č. 113/1985 Zb.

14) § 7 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 154/1975 Zb. o fakturovaní a platení dodávok neinvestičnej povahy. § 3 ods. 2 vyhlášky č. 113/1985 Zb.

15) § 3 ods. 3 úpravy č. V-2/86.

16) § 123 Hospodárskeho zákonníka. § 451 Občianskeho zákonníka.

17) Napr. § 24 Hospodárskeho zákonníka.

18) § 456 Občianskeho zákonníka.

19) Nariadenie vlády ČSSR č. 22/1971 Zb. v úplnom znení č. 170/1980 Zb.Zákon ČNR č. 134/1973 Zb. v znení zákona ČNR č. 39/1983 Zb.Zákon SNR č. 135/1973 Zb. v znení zákona SNR č. 47/1983 Zb.

20) § 21 ods. 4 a 5 vyhlášky č. 113/1985 Zb.