Výnos č. 55/2014 Z. z.Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy

§ 1

Týmto výnosom sa ustanovujú štandardy pre informačné systémy verejnej správy, ktorými sú

a) technické štandardy, vzťahujúce sa na technické prostriedky, sieťovú infraštruktúru a programové prostriedky, a to

1. štandardy pre prepojenie,

2. štandardy pre prístup k elektronickým službám,

3. štandardy pre webové služby,

4. štandardy pre integráciu dát,

b) štandardy prístupnosti a funkčnosti webových stránok, vzťahujúce sa na aplikačné programové vybavenie podľa zákona,

c) štandardy použitia súborov, vzťahujúce sa na formáty výmeny údajov,

d) štandardy názvoslovia elektronických služieb, vzťahujúce sa na sieťovú infraštruktúru,

e) bezpečnostné štandardy, vzťahujúce sa na technické prostriedky, sieťovú infraštruktúru, programové prostriedky a údaje, a to

1. štandardy pre architektúru riadenia,

2. štandardy minimálneho technického zabezpečenia,

f) dátové štandardy, vzťahujúce sa na údaje, registre a číselníky,

g) štandardy elektronických služieb verejnej správy, vzťahujúce sa na údaje, registre, číselníky a aplikačné programové vybavenie podľa zákona,

h) štandardy projektového riadenia, vzťahujúce sa na postupy a podmienky spojené s vytváraním a rozvojom informačných systémov verejnej správy,

i) štandardy poskytovania údajov v elektronickom prostredí, vzťahujúce sa na databázové prostredie, spoločné moduly, aplikačné programové vybavenie, údaje, registre, číselníky a formáty výmeny údajov,

j) štandardy poskytovania cloud computingu a využívania cloudových služieb, vzťahujúce sa na technické prostriedky a programové prostriedky.

§ 2

Na účely tohto výnosu sa rozumie

a) správcom obsahu povinná osoba zodpovedná za správu obsahu webového sídla a na ňom zverejnené informácie; správca obsahu je zároveň správcom daného informačného systému verejnej správy,

b) technickým prevádzkovateľom prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy podľa zákona, ktorý vykonáva činnosti určené správcom obsahu v súvislosti s technickou prevádzkou webového sídla,

c) aktívami programové vybavenie, technické zariadenia, poskytované služby, kvalifikované osoby, dobré meno povinnej osoby a informácie, dokumentácia, zmluvy a iné skutočnosti, ktoré považuje povinná osoba za citlivé,

d) bezpečnostným incidentom akýkoľvek spôsob narušenia bezpečnosti informačných systémov verejnej správy, ako aj akékoľvek porušenie bezpečnostnej politiky povinnej osoby a pravidiel súvisiacich s bezpečnosťou informačných systémov verejnej správy,

e) technickými komponentmi informačného systému verejnej správy tie časti informačného systému verejnej správy a informačno-komunikačné technológie, ktoré nie sú určené na uchovávanie údajov, napríklad štruktúrovaná kabeláž, sieťové karty a zdroje,

f) zariadeniami informačného systému verejnej správy tie časti informačného systému verejnej správy, ktoré môžu uchovávať údaje, napríklad pamäťové médiá a počítače vrátane prenosných počítačov,

g) súborom postupnosť údajov v elektronickej forme, ktorá je označená názvom, informáciou o kapacite údajov a časovou značkou o jej poslednej zmene,

h) dátovým prvkom jednotka údajov, ktorá je jednoznačne a nedeliteľne špecifikovaná prostredníctvom súboru atribútov,

i) gestorom povinná osoba zodpovedná za správnosť a aktuálnosť atribútov dátového prvku; gestor nezodpovedá za obsah prenášaný dátovým prvkom,

j) používateľom služby osoba alebo informačný systém, ktorí používajú alebo požadujú poskytovanie služby verejnej správy,

k) gestorom služby osoba poverená vykonávať riadenie a koordinovanie určitého úseku verejnej správy,

l) projektom jednorazový proces zameraný na dosiahnutie definovaného cieľa, pozostávajúci zo súboru zosúladených, riadených a časovo ohraničených činností, ktorý

1. je pre danú organizáciu jedinečný, pričom to nie je pravidelná činnosť,

2. má presne určený začiatok a koniec trvania,

3. má definované najmenej finančné zdroje a ľudské zdroje, ak sú potrebné,

4. vyžaduje analýzu súčasného stavu, špecifikáciu cieľového stavu a spôsobu jeho dosiahnutia,

m) malým projektom projekt, ktorého celková cena je najviac 69 999 eur a zmluvná lehota jeho trvania nie je dlhšia ako 180 kalendárnych dní,

n) veľkým projektom projekt, ktorého celková cena je 1 000 000 eur alebo vyššia alebo zmluvná lehota jeho trvania je dlhšia ako 544 kalendárnych dní,

o) stredným projektom projekt, ktorý nespĺňa podmienky podľa písmen m) a n),

p) informačno-technologickým projektom projekt, ktorý súvisí so zavádzaním, správou alebo podporou informačno-komunikačných technológií a týka sa tvorby a úpravy informačných systémov verejnej správy,

q) programom skupina projektov riadených koordinovaným spôsobom za účelom dosiahnutia spoločného cieľa a zvýšených prínosov a umožnenia efektívnej kontroly projektov a efektívneho riadenia projektov, čo nie je možné dosiahnuť, ak by sa projekty riadili samostatne,

r) datasetom ucelená a samostatne použiteľná skupina súvisiacich údajov vytvorených a udržiavaných na určitý účel a uložených spoločne podľa rovnakej schémy,

s) dátovým zdrojom pôvodné miesto evidencie datasetu,

t) referencovateľným identifikátorom identifikátor, ktorý

1. má formát Unified Resource Identifier (URI),

2. je jednoznačný,

3. je unikátny,

4. je dlhodobo stabilný,

5. je formátovo a štrukturálne konzistentný,

6. je manažovateľný tak, aby umožňoval logicky rozširovať stanovenú štruktúru,

7. je jasný, stručný a krátky,

8. je pre fyzickú osobu jednoducho čitateľný,

9. je bez súborových prípon,

10. neobsahuje programátorské kľúčové slová,

11. neobsahuje reťazec „www“,

12. neobsahuje interpunkciu a medzery okrem identifikátora fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,¹) kde je možné použiť interpunkciu,

13. obsahuje iba malé písmená,

14. nahrádza špeciálne znaky, napríklad výkričník, úvodzovky, percento, hviezdička, zátvorka, dolár alebo mriežka, pomlčkami a podčiarkovníkmi,

u) tripletom znalosť vo forme „subjekt predikát objekt“,

v) identifikátormi prepojenými údajmi koncepčný model, pri ktorom triplety pozostávajú z referencovateľných identifikátorov automatizovane spracovateľných tak, že technické zariadenie, ktoré ich spracováva, porozumie ich významu,

w) metaúdajmi štruktúrované údaje obsahujúce informácie o primárnych údajoch, pričom primárne údaje spravidla reprezentujú určitý hmotný objekt alebo nehmotný objekt; metaúdaje sú určené najmä na vyhľadávanie, katalogizáciu a využívanie primárnych údajov,

x) cloud computingom model umožňujúci jednoduchý samoobslužný sieťový prístup k službám informačných technológií na vyžiadanie, poskytovaným vo virtuálnom prostredí konfigurovateľných výpočtových zdrojov, ktoré môžu byť pridelené alebo uvoľnené s minimálnym úsilím a časovým obmedzením, a to na základe voliteľného škálovania a navyšovania, nezávisle od lokality zdrojov alebo lokality prístupu k nim a bez osobného kontaktu s poskytovateľom cloudovej služby, pričom využitie týchto služieb je merané a hodnotené podľa ich skutočného využitia,

y) cloudovou službou ľubovoľný prostriedok alebo zdroj cloud computingu, poskytovaný vzdialeným prístupom na základe podmienok dohodnutých v dohode o poskytovanej úrovni cloudových služieb,

z) dohodou o poskytovanej úrovni cloudových služieb zmluvný vzťah upravujúci parametre a kvalitu poskytovaných cloudových služieb, ktorá obsahuje úlohy a povinnosti zmluvných strán, pričom táto dohoda sa obvykle uzatvára medzi odberateľom cloudových služieb a poskytovateľom cloudových služieb alebo sprostredkovateľom cloudových služieb,

aa) odberateľom cloudových služieb osoba, ktorá na základe dohody o poskytovanej úrovni cloudových služieb využíva cloudové služby poskytovateľa cloudových služieb,

ab) poskytovateľom cloudových služieb osoba zodpovedná za správu cloud computingu a poskytovanie cloudových služieb, a to podľa podmienok dohodnutých v dohode o poskytovanej úrovni cloudových služieb,

ac) prevádzkovateľom cloudových služieb osoba, ktorá na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom cloudových služieb zabezpečuje technické podmienky na prevádzkovanie, prepojenie a prenos cloudových služieb,

ad) sprostredkovateľom cloudových služieb osoba, ktorá na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom cloudových služieb prevádzkuje využívanie, výkon a dodávku cloudových služieb,

ae) audítorom cloudu osoba, ktorá má poverenie určovať kritéria auditu slúžiace na objektívne získavanie dôkazov o dodržiavaní podmienok poskytovania cloudových služieb a vykonávať systematický, nezávislý a zdokumentovaný proces ich vyhodnocovania,

af) identifikačnou registráciou osoby proces, počas ktorého je osoba identifikovaná na základe určitých registračných údajov, z ktorých určené registračné údaje môžu byť potvrdzované, pričom výsledkom registrácie je priradenie určitej identity v určenom kontexte tejto osobe,

ag) registračnou autoritou identifikácie poskytovateľ identifikačnej registrácie,

ah) federáciou identít overovanie identít informačných systémov verejnej správy v správe najmenej dvoch povinných osôb, ktoré sa vykonáva u jedného poskytovateľa identít.

§ 3

Štandardom pre sieťové protokoly je

c) používanie skupiny protokolov Internet Procotol Security (IPSEC) na zabezpečenie sieťových protokolov.

§ 4

(1) Štandardom pre prenos dát je

a) používanie protokolu File Transfer Protocol (FTP) alebo protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP),

b) podpora chráneného prenosu dát cez kryptografický protokol Secure Sockets Layer (SSL) minimálne vo verzii 3.0 alebo Transport Layer Security (TLS).

(2) Na prenos dát elektronickou poštou sa primerane vzťahuje § 6.

§ 5

Štandardom pre špecifikácie pre prepojenie pomocou sieťových služieb je používanie Domain Name Services (DNS) ako hierarchickej služby name servera v centrálnych bodoch internetu.

§ 6

Štandardom pre prenos elektronickej pošty je

a) používanie e-mailových protokolov, ktoré zodpovedajú špecifikáciám Simple Mail Transfer Protocol (SMTP) na prenos elektronických poštových správ,

b) podpora chráneného prenosu dát cez kryptografický protokol Secure Sockets Layer (SSL) minimálne vo verzii 3.0 alebo Transport Layer Security (TLS) na zabezpečenie prenosu elektronických poštových správ.

§ 7

Štandardom pre prístup k elektronickej poštovej schránke je

a) používanie protokolu Post Office Protocol vo verzii 3 (POP3) alebo protokolu Internet Message Access Protocol v revidovanej verzii 4.1 (IMAP4rev1) pre prístup k verejným elektronickým poštovým službám,

b) podpora kryptografického protokolu Secure Sockets Layer (SSL) minimálne vo verzii 3.0 alebo Transport Layer Security (TLS) pri chránenom prístupe k verejným elektronickým poštovým službám.

§ 8

Štandardom pre formát elektronických poštových správ je

a) používanie formátu Multipurpose Internet Mail Extensions (MIME) pri prenose elektronických poštových správ,

b) používanie formátu Secure/Multipurpose Internet Mail Extensions (S/MIME) pri chránenom prenose elektronických poštových správ.

§ 9

Štandardom pre aplikačné protokoly elektronických služieb je

a) používanie protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP) vo verzii 1.1 s prenosom dát vo formáte Extensible HyperText Markup Language (XHTML) vo verzii 1.0 na komunikáciu medzi klientom a webovým serverom,

b) podpora protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP) vo verzii 1.1 a Hypertext Transfer Protocol (HTTP) vo verzii 1.0 pri webových serveroch,

c) používanie mechanizmu Hypertext Transfer Protocol State Management Mechanism (HTTP Management Mechanism) na Hypertext Transfer Protocol Session Management (HTTP Session Management) a cookies,

d) používanie protokolu Hypertext Transfer Protocol over Secure Sockets Layer (HTTPs) alebo Transport Layer Security (TLS) pri chránenom prenose dát medzi klientom a webovým serverom a medzi webovými servermi.

§ 10

Štandardom pre adresárové služby je

a) používanie aplikačného protokolu Lightweighted Directory Access Protocol vo verzii 3 (LDAP v3) na verejný prístup k adresárovým službám,

b) používanie jazyka Directory Services Markup Language v2 (DSML v2),

c) podpora kryptografického protokolu Secure Sockets Layer (SSL) alebo Transport Layer Security (TLS) pri chránenom verejnom prístupe k adresárovým službám.

§ 11

Štandardom pre middleware protokoly sieťovej komunikácie je používanie

a) protokolu Simple Object Access Protocol (SOAP) minimálne vo verzii 1.2 pri komunikácii medzi servermi v rámci jednej správy a komunikácii medzi klientom a serverom; pri otvorených údajoch je možné použiť aj protokol Representational State Transfer (REST),

b) webových služieb na prístup klientských aplikácií prostredníctvom internetu na serverové aplikácie správy,

c) protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP) na poskytnutie vrstvy webovej služby pre existujúcu serverovú aplikáciu a komunikáciu na aplikačnej úrovni,

d) jazyka Web Services Description Language (WSDL) na definíciu webovej služby,

e) registra Universal Description, Discovery and Integration (UDDI) minimálne vo verzii 1.0 na komunikáciu medzi klientom a serverom,

f) špecifikácií pre mapové služby pod

1. OpenGIS WebMap Service (WMS),

2. OpenGIS Web Feature Service (WFS),

3. OpenGIS Web Coverage Service (WCS),

4. OpenGIS Web Processing Service (WPS),

5. OpenGIS Catalog Service for Web (CSW).

g) schémy správ Sk-Talk minimálne vo verzii 2.0 pre asynchrónnu komunikáciu s ústredným portálom verejnej správy podľa aktuálne platnej technickej špecifikácie zverejnenej na ústrednom portáli verejnej správy.

§ 12

Štandardom pre popisný jazyk pre dátové prvky je používanie jazyka Extensible Markup Language (XML) vo verzii 1.0 podľa World Wide Web Consortium (W3C) pre dátové prvky pri vstupe na rozhranie informačného systému verejnej správy.

§ 13

Štandardom pre prenos dátových prvkov je používanie

a) jazyka schém XML Schema Definition (.xsd) minimálne vo verzii 1.0 podľa World Wide Web Consortium (W3C) na výmenu dátových prvkov medzi všetkými informačnými systémami verejnej správy nezávisle od účelu správy alebo jazyka Web Ontology Language (OWL), ak je cieľom automatizované spracovanie rozlišujúce význam obsahu dátových prvkov,jazyka Extensible Markup Language (.xml) vo verzii 1.0 podľa World Wide Web Consortium (W3C) pri výmene dátových prvkov, pričom ak je cieľom automatizované spracovanie rozlišujúce význam obsahu dátových prvkov, je možné namiesto Extensible Markup Language použiť dátový model Resource Description Framework (RDF); pri otvorených údajoch je možné použiť aj formát CSV podľa § 23 písm. e) alebo formát JavaScript Object Notation (JSON),

b) jazyka Extensible Markup Language (.xml) vo verzii 1.0 podľa World Wide Web Consortium (W3C) pri výmene dátových prvkov, pričom ak je cieľom automatizované spracovanie rozlišujúce význam obsahu dátových prvkov, je možné namiesto Extensible Markup Language použiť dátový model Resource Description Framework (RDF); pri otvorených údajoch je možné použiť aj formát CSV podľa § 23 písm. e) alebo formát JavaScript Object Notation (JSON),

c) znakovej sady Unicode Character Set (UCS) podľa technickej normy²) v 8 bitovom kódovaní UTF-8,

d) transformačného jazyka XSL Transformations (XSLT) podľa World Wide Web Consortium (W3C) pri transformácii dátových prvkov,

e) modelovacieho jazyka Geography Markup Language (GML) pri výmene priestorových dátových prvkov.

§ 14

Štandardom pre prístupnosť webových stránok je dodržiavanie pravidiel podľa prílohy č. 1 bodov 1.1, 1.3, 1.4, 1.6, 2.1, 2.2, 3.1, 3.4, 3.5, 3.6, 4.3, 5.1, 5.2, 5.4, 6.1, 6.2, 7.1, 7.3, 7.4, 8.2, 8.3, 9.4, 10.1, 11.4, 12.1, 12.4, 12.5, 13.1, 13.3, 13.6, 13.11 písm. a), 13.14, 13.15, 14.1, 14.4, a ak je funkčnosť dôležitá a zároveň nie je prezentovaná ako prístupné riešenie aj na nejakom inom mieste aj dodržiavanie bodu 8.1.

§ 15

Štandardom pre obsah webového sídla je

a) uvedenie vyhlásenia o splnení pravidiel prístupnosti webového sídla alebo jeho časti podľa prílohy č. 1; nesplnenie konkrétnych bodov alebo pravidiel sa jednoznačne uvedie vo vyhlásení,

b) identifikácia správcu obsahu a technického prevádzkovateľa,

c) zverejnenie kontaktných informácií správcu obsahu a technického prevádzkovateľa dostupných zo všetkých stránok webového sídla, najmenej však dostupných alebo priamo uvedených na úvodnej webovej stránke,

d) uvedenie informácií, týkajúcich sa kompetencií a poskytovaných služieb správcu obsahu, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov, a to na jednej webovej stránke webového sídla,

e) zverejnenie úradných hodín správcu obsahu, ak poskytuje služby verejnosti na vyhradených pracoviskách,

f) poskytnutie obsahu webového sídla v anglickom jazyku, a to najmenej v rozsahu informácií uvedených v písmenách b) až e) a v prílohe č. 1 bode 14.4,

g) nekombinovanie anglického obsahu a slovenského obsahu v anglickej verzii webového sídla, a to vrátane navigačných odkazov,

h) zverejnenie najmenej jedného verejného kľúča pre chránený prenos elektronických poštových správ, ak povinná osoba takýto prenos poskytuje; verejný kľúč pre chránený prenos elektronických poštových správ sa zverejňuje spolu s kontaktnými informáciami správcu obsahu podľa písmena c),

i) zverejnenie kontaktnej informácie, na ktorej je možné získať kontrolný reťazec znakov pre overenie pravosti certifikátov a verejných kľúčov používaných povinnou osobou pre elektronické služby verejnej správy a elektronické poštové správy,

j) uvedenie dátumu vytvorenia webovej stránky a dátumu jej poslednej aktualizácie na webovej stránke, ktorá obsahuje otvorené údaje podľa § 52 alebo povinne zverejňované informácie podľa osobitných predpisov.³)

§ 16

Štandardom pre komponenty a funkcionality webových sídiel je

a) poskytnutie Really Simple Sindication (RSS) kanála, ak je obsah webového sídla aktualizovaný častejšie ako jeden krát za týždeň,

b) poskytnutie vyhľadávania kľúčových výrazov, ak webové sídlo obsahuje kumulatívne viac ako 100 publikovaných informačných webových stránok,

c) optimalizácia webových stránok, ktoré obsahujú elektronické služby verejnej správy alebo povinne zverejňované informácie podľa osobitných predpisov³), pre aktuálne podporované verzie webových prehliadačov s podielom zastúpenia na trhu v Slovenskej republike viac ako 5% (ďalej len „podporovaná verzia webového prehliadača”), a to

1. používaním iba takých programovacích prvkov v kóde webových stránok, ktoré sú korektne interpretované vo všetkých podporovaných verziách webových prehliadačov alebo

2. aktívnym rozoznávaním typu prehliadača webovými stránkami, pomocou ktorého sú tieto webové stránky zobrazované, a na základe toho upravovaním ich vzhľadu a správania sa s cieľom dosiahnuť rovnakú použiteľnosť vo všetkých podporovaných verziách webových prehliadačov.

§ 17

Štandardom pre vizuálne rozloženie webových stránok je

a) umiestnenie navigačného odkazu „kontakt“ alebo jeho ekvivalentu na začiatku alebo na konci hlavného navigačného menu, ak je navigačný odkaz jeho súčasťou,

b) jednoznačné odlíšenie navigačného odkazu „kontakt“ alebo jeho ekvivalentu od ostatného obsahu, ak nie je súčasťou hlavného navigačného menu,

c) jednoznačné odlíšenie kontaktných informácií od ostatného obsahu, ak sú priamo uvedené na úvodnej webovej stránke,

d) umiestnenie kontaktných informácií správcu obsahu a technického prevádzkovateľa alebo odkazu na kontaktné informácie aj osobitne v spodnej časti webovej stránky.

§ 18

Štandardom pre všeobecné použitie formátov je

a) používanie ľubovoľného formátu pri výmene súborov, ak vopred súhlasia všetky zúčastnené strany a technické podmienky to umožňujú,

b) používanie ľubovoľného formátu pri výmene a zverejňovaní iných typov súborov ako sú uvedené v § 19 až 25,

c) používanie najmä písiem Arial, Times New Roman a Courier New v textových súboroch, tabuľkových súboroch a ďalších typov súboroch, kde je to technicky uskutočniteľné, a to pri zverejňovaní súborov, vrátane zverejňovania na webovom sídle,

d) spracovanie a rozoznávanie textových častí obsahu ľubovoľného formátu súboru v tlačených fontoch ako textu, ak je to technicky uskutočniteľné, a to najmä formátu textového súboru Portable Document Format (.pdf) minimálne vo verzii 1.3 a maximálne vo verzii 1.5, pričom

1. takýto súbor nie je iba skenovaným obrázkom,

2. sa v súbore správne špecifikuje použitý jazyk,

3. obmedzenia používania súboru neobmedzujú funkčnosť asistenčných technológií pre prístupnosť,

4. štruktúra súboru je prístupná a zrozumiteľná aj pri lineárnom usporiadaní,

5. sa správne používajú štýly pre vyjadrenie sémantickej štruktúry obsahu súboru,

6. pre netextové časti súboru sa poskytujú alternatívne textové opisy,

7. súbor v tomto formáte sa podľa možnosti správne označkuje a doplní navigačnými prvkami,

e) podpora vysporiadania autorských a licenčných práv podľa osobitných predpisov⁴) na ich ďalšie použitie, ak sa používajú fonty,

f) používanie správnych prípon súborov patriacich danému typu súboru.

§ 19

Štandardom pre textové súbory je

a) pri úkonoch súvisiacich s poskytovaním elektronických služieb verejnej správy alebo povinným poskytovaním informácií podľa osobitných predpisov³) prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov textových súborov, ktorými sú

1. Hypertext Markup Language (.html, .htm) alebo Extensible Hypertext Markup Language (.xhtml) podľa World Wide Web Consortium (W3C),

2. Portable Document Format (.pdf) minimálne vo verzii 1.3 a maximálne vo verzii 1.5,

3. Text Format (.txt) v kódovaní UTF-8,

b) prijímanie a čítanie doručených formátov textových súborov na iné účely ako podľa písmena a) na základe vlastného uváženia, a to napríklad formátov textových súborov, ktorými sú

1. Open Document Format (.odt) maximálne vo verzii 1.2 podľa Organizácie na presadzovanie noriem pre štruktúrované informácie (OASIS),

2. Office Open XML (.docx) vo verzii podľa technickej normy,⁵)

e) používanie iného formátu textových súborov ako je uvedené v písmenách a) a b) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle, ak je súčasne odoslaný alebo na rovnakom mieste alebo webovej stránke zverejnený rovnaký obsah v rovnakej štruktúre najmenej v jednom z formátov textových súborov uvedených v písmene a) alebo v písmene b),

i) používanie formátu textového súboru uvedeného v písmene a) druhom bode pre odosielanie alebo zverejňovanie súborov s prezentáciou,

j) používanie iného formátu súborov s prezentáciou ako je uvedené v písmene i) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah v rovnakej štruktúre najmenej v jednom z formátov textových súborov uvedených v písmene a) prvom a druhom bode.

§ 20

Štandardom pre grafické súbory je pre

a) rastrovú grafiku prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov grafických súborov, ktorými sú

1. Graphics Interchange Format (.gif),

2. Portable Network Graphics (.png),

3. Joint Photographic Experts Group (.jpg, .jpeg, .jpe, .jfif, .jfi, .jif), najmä Joint Photographic Experts Group File Interchange Format (JFIF) podľa technickej normy⁸),

4. Tagged Image File Format (.tif, .tiff) vo verzii 6.0, najmä Baseline TIFF,

b) rastrovú grafiku používanie najmenej jedného z formátov grafických súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,

c) rastrovú grafiku používanie iného formátu grafických súborov ako je uvedené v písmene a) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z formátov grafických súborov uvedených v písmene a),

d) vektorovú grafiku prijímanie a čítanie doručeného formátu grafických súborov, ktorým je Scalable Vector Graphics (.svg) podľa World Wide Web Consortium (W3C),

e) vektorovú grafiku používanie formátu grafických súborov uvedenom v písmene d) alebo formátu Portable Document Format (.pdf) minimálne vo verzii 1.3 a maximálne vo verzii 1.5 pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle; ak sa predpokladá ďalšia úprava, používa sa na tieto účely iba formát grafických súborov podľa písmena d) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,

f) vektorovú grafiku používanie iného formátu grafických súborov, ako je uvedené v písmene d), pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej vo formáte grafických súborov uvedenom v písmene d),

g) grafiku uloženú v textových súboroch dodržiavanie štandardu podľa písmen a) až f) a štandardu podľa § 19.

§ 21

Štandardom pre audio a video súbory je

a) prijímanie a čítanie všetkých doručených kontajnerových formátov audio a video súborov, ktorými sú

1. Moving Picture Experts Group (.mpg, .mpeg. .mp4, .m4a a podobne),

2. OGG (.ogg, .oga, .ogv, .ogx),

3. Waveform Audio File Format s obsahom kódovaným pomocou Linear Pulse Code Modulation (.wav),

4. Audio Interchange File Format s obsahom kódovaným pomocou Linear Pulse Code Modulation (.aiff, .aif),

b) používanie najmenej jedného z kontajnerových formátov audio a video súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,

c) používanie iného kontajnerového formátu audio a video súborov, ako je uvedené v písmene a), pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z kontajnerových formátov audio a video súborov uvedených v písmene a),

d) prijímanie a čítanie všetkých doručených kompresných formátov audio a video súborov, ktorými sú

1. MPEG-1, MPEG-2 a MPEG-4,

2. MPEG-1 Audio Layer III (.mp3),

3. H.263 a H.264,

4. Ogg Vorbis (.ogg, .oga),

5. Ogg Theora (.ogv),

e) používanie najmenej jedného z kompresných formátov audio a video súborov uvedených v písmene d) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,

f) používanie iného kompresného formátu audio a video súborov ako je uvedené v písmene d) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z kompresných formátov audio a video súborov uvedených v písmene d),

g) používanie jedného z formátov uvedených v písmenách a) a d) alebo formátu WMA DRM10 (.wma), ak sa vyžaduje poskytovanie licencovaného obsahu za účelom poskytnutia služieb zdravotne postihnutým osobám,

§ 22

Štandardom pre súbory pre audio a video streaming je

a) používanie formátov Ogg Vorbis (.ogg, .oga), MPEG-4 Advanced Audio Coding alebo MPEG-1 Audio Layer III (.mp3) pre audio streaming,

b) používanie formátov MPEG-4 part 10, MPEG-4 part 2 alebo Ogg Theora (.ogv) pre video streaming,

c) používanie formátov MPEG-4 part 14 alebo Ogg pre kontajnerové formáty streamingu,

§ 24

Štandardom pre súbory obsahujúce tabuľky je

a) prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov súborov obsahujúcich tabuľky, ktorými sú formáty textových súborov uvedených v § 19 písm. a),

§ 25

(1) Štandardom pre formáty pre kompresiu súborov je

a) prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov pre kompresiu súborov, ktorými sú

1. ZIP (.zip) vo verzii 2.0,

2. TAR (.tar),

3. GZIP (.gz),

4. TAR kombinovaný s GZIP (.tgz, .tar.gz),

b) používanie najmenej jedného z typov formátov pre kompresiu súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní, vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,

c) používanie iného formátu pre kompresiu súborov ako je uvedené v písmene a) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z formátov pre kompresiu súborov uvedených v písmene a).

(2) Na súbory obsiahnuté v kompresných súboroch sa vzťahujú ustanovenia § 18 až 24.

§ 26

§ 27

Štandardom pre tvar generických e-mailových adries používateľov informačných systémov verejnej správy je

a) používanie pravidiel, že

1. generické e-mailové adresy špecifických funkcií v orgánoch verejnej správy majú pred deliacim znakom @ názov funkcie bez diakritiky, napríklad „minister“, „tajomnik“, „veduci“, „predseda“, „primator“, „starosta“,

2. e-mailové adresy orgánov verejnej správy slúžiace na poskytovanie informácií osobám podľa osobitného predpisu¹⁰) a slúžiace na prijímanie sťažností podľa osobitného predpisu¹¹) majú pred deliacim znakom @ tvar „info“; na prijímanie sťažností môže byť používaná aj osobitná e-mailová adresa „staznosti@“,

3. e-mailové adresy prevádzkovateľov webových stránok orgánov verejnej správy slúžiace pre ich komunikáciu s inými orgánmi verejnej správy a verejnosťou majú pred deliacim znakom @ tvar „webmaster“,

4. e-mailová adresa orgánu verejnej správy, ktorá prevádzkuje elektronickú podateľňu slúžiacu pre kontakt s ňou, má pred deliacim znakom @ tvar „podatelna“,

5. e-mailové adresy útvarov orgánov verejnej správy slúžiace pre ich komunikáciu s inými orgánmi verejnej správy a verejnosťou majú pred deliacim znakom @ iba zaužívanú skratku útvaru,

6. e-mailová adresa gestorov štandardov pre informačné systémy verejnej správy, ktorá slúži pre komunikáciu s inými orgánmi verejnej správy a verejnosťou týkajúcu sa štandardov, ktoré sú v ich gescii, má pred deliacim znakom @ tvar „standard“,

b) používanie e-mailových adries uvedených v písmene a) v prvom až šiestom bode pri elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej správy a s verejnosťou,

c) uskutočnenie sekundárnej identifikácie oddelením bodkou, a to v tvare „generickáadresa.identifikácia@“, ak je potrebná sekundárna identifikácia organizácií pri spoločnom rovnakom tvare adresy za deliacim znakom @.

§ 28

(1) Štandardom pre tvar doménových mien webových sídiel orgánov štátnej správy je používanie tvaru „www.zaužívaná skratka bez diakritiky.gov.sk“ pre názvy webových sídiel orgánov štátnej správy, ktoré sú uzlami siete GOVNET.

(2) Ak dva alebo viac orgánov štátnej správy, ktoré sú uzlami siete GOVNET, majú rovnakú zaužívanú skratku, skratka sa doplní o nasledujúce písmená z názvu týchto orgánov.

§ 29

Štandardom pre riadenie informačnej bezpečnosti je

a) vypracovanie a schválenie bezpečnostnej politiky povinnej osoby, ktorej obsahom je

1. určenie bezpečnostných cieľov povinnej osoby z hľadiska informačnej bezpečnosti,

2. určenie spôsobov vyhodnocovania bezpečnostných cieľov, kritérií vyhodnocovania ich dosahovania, spôsobov priebežného hodnotenia ich adekvátnosti a spôsobov kontroly postupov využívaných na ich dosahovanie,

3. určenie úlohy vedenia povinnej osoby pri zaisťovaní informačnej bezpečnosti a uvedenie vyhlásenia vedenia povinnej osoby o podpore bezpečnostnej politiky povinnej osoby,

4. určenie všeobecných a špecifických zodpovedností a povinností v oblasti informačnej bezpečnosti a stanovenie potrebných pozícií pre manažment informačnej bezpečnosti,

5. určenie povinnosti pre zaistenie nenarušenia informačnej bezpečnosti povinnej osoby,

6. zhodnotenie súladu bezpečnostnej politiky povinnej osoby so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi povinnej osoby a jej zmluvnými záväzkami,

7. určenie požiadaviek na informačné systémy verejnej správy, vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov povinnej osoby a jej zmluvných záväzkov a určenie spôsobu vedenia a aktualizácie dokumentácie o informačných systémoch verejnej správy,

8. určenie rozsahu a úrovne ochrany všetkých informačných systémov verejnej správy vrátane hodnotenia slabých miest a ohrození,

9. určenie rámca pre manažment rizík u povinnej osoby v súvislosti s aktívami, od ktorých závisí činnosť informačných systémov verejnej správy, alebo ktoré závisia od činnosti informačných systémov verejnej správy; rámec určí, najmä ktoré aktíva sú pre povinnú osobu kritické, čo ich ohrozuje a zásady ich ochrany,

10. určenie rozsahu a periodicity auditu informačnej bezpečnosti u povinnej osoby a zároveň určenie udalosti v informačných systémoch verejnej správy, o ktorých sa vytvára záznam auditu,

11. určenie operačných smerníc pre zálohovanie a určenie ktoré skupiny údajov, v akom rozsahu, akým spôsobom a s akou periodicitou sa zálohujú v prevádzkovej zálohe a archivačnej zálohe,

12. určenie periodicity monitorovania bezpečnosti a aktualizácie softvéru,

13. určenie dokumentov, ktoré povinná osoba na zaistenie informačnej bezpečnosti vypracuje a uvedie ich zoznam,

14. určenie postupu pri revízii bezpečnostnej politiky povinnej osoby vrátane periodicity pravidelných a dôvodov mimoriadnych revízií bezpečnostnej politiky povinnej osoby,

b) zabezpečenie realizácie a dodržiavania schválenej bezpečnostnej politiky povinnej osoby,

c) určenie osoby alebo osôb zodpovedných za informačnú bezpečnosť povinnej osoby vrátane zodpovednosti za bezpečnosť všetkých informačných systémov verejnej správy,

d) určenie jednotlivých úloh osoby alebo osôb zodpovedných za informačnú bezpečnosť v súlade s bezpečnostnou politikou povinnej osoby,

e) zabezpečenie koordinácie aktivít organizačných zložiek povinnej osoby pri riešení informačnej bezpečnosti,

f) určenie konkrétnej zodpovednosti za jednotlivé aktíva povinnej osoby,

g) určenie privilegovaných používateľských rolí v informačných systémoch verejnej správy, určenie bezpečnostných požiadaviek na jednotlivé privilegované používateľské roly a určenie, ktoré používateľské roly nie je možné navzájom zlúčiť; privilegovanými používateľskými roľami sú najmä správca systému, operátor, používateľ, audítor a programátor.

§ 30

Štandardom pre personálnu bezpečnosť je

a) zabezpečenie, aby boli všetci zamestnanci povinnej osoby a osoby, ktoré vykonávajú činnosti pre povinnú osobu vyplývajúce zo zmluvných záväzkov (ďalej len „tretia strana“) poučení o schválenej bezpečnostnej politike povinnej osoby a o povinnostiach z nej vyplývajúcich,

b) zabezpečenie, aby boli zamestnanci povinnej osoby a tretia strana poučení o svojich právach a povinnostiach predtým, ako získajú prístup k informačnému systému verejnej správy; v prípade rozdielnych práv a povinností pre rôzne informačné systémy verejnej správy sa poučenie zopakuje a jeho obsah sa primerane upraví,

c) zabezpečenie, aby povinnosti vyplývajúce z bezpečnostnej politiky povinnej osoby a z pracovného zaradenia zamestnanca boli uvedené v jeho pracovnej zmluve,

d) vypracovanie postupu pre disciplinárne konanie vo vzťahu k zamestnancovi alebo vo vzťahu k tretej strane, ktorí porušia bezpečnostnú politiku povinnej osoby alebo niektorý zo súvisiacich predpisov,

e) zabezpečenie povinnosti zamestnancov oznamovať bezpečnostné incidenty v súlade s postupmi podľa § 37,

f) vypracovanie postupu pri ukončení pracovného pomeru vlastného zamestnanca a pri ukončení spolupráce s externým pracovníkom alebo treťou stranou, ktorým sa zabezpečí

1. prípadné obmedzenie vo vzťahu k bývalému zamestnancovi, ktorým je najmä mlčanlivosť a obmedzenie na výkon činností po istú dobu po ukončení zamestnania,

2. navrátenie pridelených zariadení, ktorými sú najmä počítače, pamäťové médiá, čipové karty a navrátenie informačných aktív, ktorými sú najmä programy, dokumenty a údaje,

3. odstránenie informácií povinnej osoby zo zariadení pridelených zamestnancovi, ktorými sú najmä počítače, notebooky, pamäťové médiá a ďalšie mobilné elektronické zariadenia,

4. zrušenie prístupových práv v informačných systémoch verejnej správy,

5. odovzdanie výsledkov práce v súvislosti s informačnými systémami verejnej správy, ktorými sú najmä programy vrátane dokumentácie a vlastné elektronické dokumenty.

§ 31

Štandardom pre manažment rizík pre oblasť informačnej bezpečnosti je

a) implementácia systému riadenia a monitorovania rizík v súvislosti s informačnými systémami verejnej správy, a to najmä podľa relevantných technických noriem a pravidelné zbieranie relevantných údajov súvisiacich s rizikami,

b) používanie systému riadenia a monitorovania rizík pri všetkých procesoch riadenia informačnej bezpečnosti,

c) identifikácia, analýza a hodnotenie rizík spojených s využívaním aktív a informačných systémov verejnej správy mimo priestorov povinnej osoby a zavedenie primeraných postupov a opatrení na redukciu týchto rizík,

d) analyzovanie procesov povinnej osoby, ktoré sú podstatné pre plnenie činnosti povinnej osoby z hľadiska ich závislosti na informačných systémoch verejnej správy a určenie procesov, ktoré nemôžu prebiehať v prípade výpadku alebo obmedzenia funkčnosti príslušných informačných systémov verejnej správy; tieto procesy sú kritickými procesmi,

e) analyzovanie rizík, vyplývajúcich z hrozieb pre informačné systémy verejnej správy, od ktorých závisia kritické procesy; tieto informačné systémy sú kritickými informačnými systémami verejnej správy,

f) vypracovanie plánov na obnovu činnosti nefunkčných, poškodených alebo zničených kritických informačných systémov verejnej správy.

§ 32

Štandardom pre kontrolný mechanizmus riadenia informačnej bezpečnosti je

a) dodržiavanie bezpečnostnej politiky povinnej osoby a zabezpečenie a vykonávanie vnútornej kontroly alebo auditu informačnej bezpečnosti, ktorého periodicita sa určuje v bezpečnostnej politike povinnej osoby,

b) zabezpečenie archivácie, ochrany a vyhodnocovania auditných správ.

§ 33

Štandardom pre ochranu proti škodlivému kódu je

a) zavedenie ochrany informačných systémov verejnej správy pred škodlivým kódom najmenej v rozsahu

1. kontroly prichádzajúcej elektronickej pošty na prítomnosť škodlivého kódu a nepovolených typov príloh,

2. detekcie prítomnosti škodlivého kódu na všetkých používaných zariadeniach informačného systému verejnej správy,

3. kontroly súborov prijímaných zo siete internet a odosielaných do siete internet na prítomnosť škodlivého softvéru,

4. detekcie prítomnosti škodlivého kódu na všetkých webových sídlach povinnej osoby,

b) zavedenie ochrany pred nevyžiadanou elektronickou poštou,

c) používanie len takého softvéru, ktorý je legálny a povolený príslušnými vnútornými predpismi povinnej osoby,

d) určenie pravidiel pre sťahovanie súborov prostredníctvom externých sietí,

e) podpora zabezpečenia autenticity a integrity súborov pomocou kryptografických prostriedkov, ktorým je najmä elektronický podpis,

f) podpora šifrovania elektronických dokumentov.

§ 34

Štandardom pre sieťovú bezpečnosť je

a) zabezpečenie ochrany vonkajšieho a vnútorného prostredia prostredníctvom nástroja sieťovej bezpečnosti (firewall) pre informačné systémy verejnej správy,

b) vedenie evidencie o všetkých miestach prepojenia sietí v správe povinnej osoby vrátane prepojení s externými sieťami,

c) zabezpečenie, aby pre každé prepojenie podľa písmena b) bol vypracovaný interný akt riadenia prístupu medzi týmito sieťami podľa § 41.

§ 35

Štandardom pre fyzickú bezpečnosť a bezpečnosť prostredia je

a) umiestnenie informačného systému verejnej správy v takom priestore, aby informačný systém verejnej správy alebo aspoň jeho najdôležitejšie komponenty boli chránené pred nepriaznivými prírodnými vplyvmi a vplyvmi prostredia, možnými dôsledkami havárií technickej infraštruktúry a fyzickým prístupom nepovolaných osôb (ďalej len „zabezpečený priestor“),

b) oddelenie zabezpečeného priestoru od ostatných priestorov fyzickými prostriedkami najmä stenami a zábranami,

c) zabezpečenie, aby sa v okolí zabezpečeného priestoru nevyskytovali zariadenia, ktorými sú najmä kanalizácia a vodovod alebo materiály, ktorými sú najmä horľaviny, ktoré by mohli ohroziť informačný systém verejnej správy umiestnený v tomto zabezpečenom priestore,

d) vypracovanie a implementácia pravidiel pre prácu v zabezpečenom priestore,

e) zabezpečenie ochrany pred výpadkom zdroja elektrickej energie pre tie časti informačného systému verejnej správy, ktoré vyžadujú nepretržitú prevádzku a zabezpečenie, aby takýto výpadok nenastal,

f) zabezpečenie, aby boli existujúce záložné kapacity informačného systému verejnej správy, zabezpečujúce funkčnosť alebo náhradu informačného systému verejnej správy, umiestnené v sekundárnom zabezpečenom priestore, dostatočne vzdialenom od zabezpečeného priestoru,

g) zabezpečenie, aby bola prevádzka, používanie a manažment informačného systému verejnej správy v súlade s osobitnými predpismi, vnútornými predpismi povinnej osoby a jej zmluvnými záväzkami,

h) vypracovanie, zavedenie a kontrola dodržiavania pravidiel pre

1. údržbu, uchovávanie a evidenciu technických komponentov informačného systému verejnej správy a zariadení informačného systému verejnej správy,

2. používanie zariadení informačného systému verejnej správy na iné účely, na aké boli pôvodne určené,

3. používanie zariadení informačného systému verejnej správy mimo určených priestorov,

4. vymazávanie, vyraďovanie a likvidovanie zariadení informačného systému verejnej správy a všetkých typov relevantných záloh,

5. prenos technických komponentov informačného systému verejnej správy alebo zariadení informačného systému verejnej správy mimo priestorov povinnej osoby,

6. narábanie s elektronickými dokumentmi, dokumentáciou systému, pamäťovými médiami, vstupnými a výstupnými údajmi informačného systému verejnej správy tak, aby sa zabránilo ich neoprávnenému zverejneniu, odstráneniu, poškodeniu alebo modifikácii,

i) stanovenie parametrov pre informačné systémy verejnej správy, ktoré definujú maximálnu prípustnú dobu výpadku informačného systému verejnej správy a vytvorenie a zavedenie opatrení, ktoré sú zamerané na riešenie obnovy prevádzky v prípade výpadku informačného systému verejnej správy.

§ 36

Štandardom pre aktualizáciu softvéru je

a) zabezpečenie aktualizácie verzií inštalovaného ochranného softvéru, zabezpečujúceho ochranu podľa § 33 písm. a) a b) a § 34 písm. a), vrátane zabezpečenia všetkých ostatných komponentov a pripájaných prostriedkov,

b) vykonanie aktualizácie minimálne v súlade s bezpečnostnou politikou povinnej osoby.

§ 37

Štandardom pre monitorovanie a manažment bezpečnostných incidentov je

a) vypracovanie interného aktu obsahujúceho

1. postup pri ohlasovaní bezpečnostných incidentov a odhalených slabých miest informačných systémov verejnej správy, najmä za účelom včasného prijatia preventívnych a nápravných opatrení,

2. postup pri riešení jednotlivých typov bezpečnostných incidentov a spôsob ich vyhodnocovania,

3. spôsob evidencie bezpečnostných incidentov a použitých riešení,

b) zabezpečenie, aby o postupoch podľa písmena a) boli primeraným spôsobom informovaní všetci používatelia informačného systému verejnej správy, a aby boli tieto postupy dodržiavané,

c) zavedenie evidencie každého výpadku informačného systému verejnej správy a spôsobu jeho riešenia,

d) pre povinné osoby podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona používanie systému na detekciu prienikov, ktorý monitoruje bezpečnosť najmenej v rozsahu Intrusion Detection System (IDS),

e) vytvorenie a prevádzka kontaktného miesta povinnej osoby pre ohlasovanie bezpečnostných incidentov a odhalených slabých miest informačných systémov verejnej správy v správe povinnej osoby.

§ 38

Štandardom pre periodické hodnotenie zraniteľnosti je pravidelné hodnotenie slabých miest a ohrození informačného systému verejnej správy identifikovaných podľa bezpečnostnej politiky povinnej osoby s periodicitou najmenej raz ročne.

§ 39

Štandardom pre zálohovanie je

a) zabezpečenie vytvorenia archivačnej zálohy a prevádzkovej zálohy podľa periodicity určenej v bezpečnostnej politike povinnej osoby, najmenej raz za týždeň, ak ide o prevádzkovú zálohu a najmenej raz za dva mesiace, ak ide o archivačnú zálohu,

b) vyhotovenie archivačnej zálohy v dvoch kópiách,

c) zabezpečenie vykonania testu funkcionality dátového nosiča archivačnej zálohy a prevádzkovej zálohy a v prípade nefunkčnosti, najmä pri nečitateľnosti alebo chybách pri čítaní, opätovné vytvorenie zálohy na inom dátovom nosiči,

d) zabezpečenie vykonania testu obnovy informačného systému verejnej správy a údajov z prevádzkovej zálohy najmenej raz za jeden rok.

§ 40

Štandardom pre fyzické ukladanie záloh je

a) fyzické ukladanie prevádzkových záloh, jednej kópie archivačnej zálohy a dátových nosičov s licencovaným softvérom do uzamykateľného priestoru,

b) fyzické ukladanie druhej kópie archivačnej zálohy v inom objekte ako sa nachádzajú technické prostriedky informačného systému verejnej správy, ktorého údaje boli archivované tak, aby bolo minimalizované riziko poškodenia alebo zničenia dátových nosičov archivačnej zálohy v dôsledku požiaru, záplavy alebo inej živelnej pohromy.

§ 41

Štandardom pre riadenie prístupu je

a) zavedenie identifikácie používateľa a následnej autentizácie pri vstupe do informačného systému verejnej správy,

b) vypracovanie interného aktu riadenia prístupu k údajom a funkciám informačného systému verejnej správy založenej na zásade, že používateľ má prístup iba k tým údajom a funkciám, ktoré sú potrebné na vykonávanie jeho úloh,

c) určenie postupu a zodpovednosti v súvislosti s prideľovaním prístupových práv používateľom,

d) určenie požiadaviek, ktoré majú používatelia v súlade s bezpečnostnou politikou povinnej osoby dodržiavať pri používaní informačného systému verejnej správy,

e) automatické zaznamenávanie zmien v pridelenom prístupe a ich archivácia počas celej doby činnosti informačného systému verejnej správy,

f) určenie bezpečnostných zásad pre mobilné pripojenie do informačného systému verejnej správy a pre prácu na diaľku; mobilným pripojením je najmä prenosný počítač a personal digital assistant (PDA),

g) zabezpečenie, aby používatelia nepoužívali informačné systémy verejnej správy na nelegálne účely,

h) umožniť fyzickým osobám zodpovedným za správu a prevádzku informačných systémov verejnej správy prístup iba k takým údajom a funkciám v týchto informačných systémoch verejnej správy, ktoré nevyhnutne potrebujú na vykonávanie pridelených úloh,

i) automatické zaznamenávanie každého prístupu každého používateľa vrátane administrátora do informačného systému verejnej správy, zamedzenie možnosti zmeny týchto záznamov a zamedzenie možnosti vymazania týchto záznamov bez schválenia zodpovednou osobou určenou podľa § 29 písm. c),

j) vedenie formalizovanej dokumentácie prístupových práv všetkých používateľov informačného systému verejnej správy.

§ 42

Štandardom pre aktualizáciu informačno-komuni­kačných technológií je

a) zavedenie postupov s počiatočným stanovením a zahrnutím bezpečnostných požiadaviek a schvaľovacieho procesu pre

1. zmenu konfigurácie, zavádzanie nových alebo aktualizáciu a rozširovanie funkcionality existujúcich informačných systémov verejnej správy alebo ich častí; v prípade automatizovanej on-line aktualizácie sa schvaľovanie zavádza iba, ak si vyžaduje finančné zdroje alebo je aktualizácia príliš rozsiahla,

2. zavádzanie nových informačno-komunikačných technológií u povinnej osoby najmä s ohľadom na zaistenie kompatibility a zachovanie potrebnej úrovne bezpečnosti,

b) vymenovanie zástupcu správcu alebo prevádzkovateľa informačného systému verejnej správy, zodpovedného za informačnú bezpečnosť a činnosti podľa písmena a),

c) vymenovanie zástupcu dodávateľa, ak je dodávateľom činnosti podľa písmena a) tretia strana, zodpovedného za informačnú bezpečnosť,

d) vykonanie testovania pre činnosti podľa písmena a) a vytvorenie dokumentácie o spôsobe testovania a o dosiahnutých výsledkoch, a to najmenej vykonanie interného používateľského testovania v rozsahu najmenej jedného týždňa pred odovzdaním informačného systému verejnej správy, jeho časti alebo súvisiacej aplikácie dodávateľom a zahrnutie jeho výstupov do dokumentácie o spôsobe testovania a o dosiahnutých výsledkoch,

e) uchovávanie a aktualizácia dokumentácie o informačných systémoch verejnej správy alebo ich častiach, ktorá obsahuje

1. používateľskú dokumentáciu, ktorou je návod na používanie informačného systému verejnej správy,

2. administrátorskú dokumentáciu, ktorou je návod na správu a prevádzku informačného systému verejnej správy,

3. prevádzkovú dokumentáciu, ktorou je dokumentácia o architektúre informačného systému verejnej správy alebo jeho časti, jeho konfigurácii a väzbách na existujúce informačné systémy verejnej správy.

§ 43

Štandardom pre účasť tretej strany je

a) analýza rizík v súvislosti s informačnými systémami verejnej správy podľa § 31, vyplývajúcich z činnosti tretích strán v týchto informačných systémoch, najmä dodávateľov, externých spolupracovníkov, orgánov verejnej správy, fyzických osôb a zaistenie takých technických, organizačných a právnych podmienok pre činnosť tretích strán v informačných systémoch verejnej správy, aby nebola narušená bezpečnosť informačného systému verejnej správy a bezpečnostná politika povinnej osoby,

b) zabezpečenie, aby boli v zmluvách s treťou stranou o poskytovaní služieb súvisiacich s informačným systémom verejnej správy uvedené bezpečnostné požiadavky na tieto služby,

c) zamedzenie prístupu tretích strán ku všetkým údajom v informačnom systéme verejnej správy, ktoré sa považujú za aktíva, alebo umožnenie prístupu tretích strán k takýmto údajom na základe zmluvy tak, aby nebola narušená bezpečnosť informačného systému verejnej správy a bezpečnostná politika povinnej osoby,

d) zabezpečenie kontroly plnenia bezpečnostných požiadaviek podľa písmena b),

e) zabezpečenie, aby nesplnenie bezpečnostných požiadaviek podľa písmen b) a c) alebo podľa § 42 písm. a), c) a d) bolo dôvodom na neukončenie príslušnej etapy projektu alebo neschválenie prevzatia vykonávanej činnosti.

§ 45

Štandardom pre výmenu údajov medzi informačnými systémami verejnej správy je pri výmene obsahovo príslušných informácií použitie dátových prvkov uvedených v prílohe č. 2. Ak neexistujú obsahovo vhodné dátové prvky, použijú sa vlastné dátové prvky.

§ 46

Štandardom pre referencovateľný identifikátor je

a) používanie referencovateľného identifikátora v štruk­túre „{základná Unified Resource Identifier (URI)} {zdrojová cesta} {typ} {trieda} {podtrieda1/podtrieda2/ …} {referencia}“, pričom

1. základnú Unified Resource Identifier (URI) tvorí „http://”,

2. zdrojovú cestu tvorí „data.gov.sk“,

3. typ tvorí jeden z reťazcov, ktorými sú

3a. „id”, ak sa identifikuje neinformačný zdroj, ktorým je entita skutočného sveta,

3b. „doc“, ak sa identifikuje dokument, vrátane takého dokumentu, ktorý opisuje neinformačný zdroj,

3c. „def“, ak sa identifikuje definícia konkrétneho konceptu,

3d. „set“, ak sa identifikuje súbor údajov,

4. triedu tvorí slovo alebo reťazec, ktoré zachytáva podstatu identifikovanej entity skutočného sveta, napríklad „škola“, a to podľa číselníka tried referenčných identifikátorov zverejňovaného prostredníctvom webového sídla ministerstva,

5. podtriedu tvorí slovo alebo reťazec sekundárnej klasifikácie triedy, ak je to potrebné; podtrieda nemusí byť použitá a môže vytvárať aj viacnásobnú štruktúru sekundárnych klasifikácií,

6. referenciu tvorí reťazec, ktorý sa používa na identifikáciu jednotlivých inštancií konceptu, obvykle v tvare kódu z číselníka,

b) používanie anglického jazyka pre vytváranie triedy, podtriedy a referencie podľa písmena a); to neplatí, ak je pre referenciu nevyhnutné použitie slovenského jazyka, napríklad skratky zo slov v slovenskom jazyku.

§ 47

Štandardom vlastností elektronických služieb verejnej správy je

a) rozdelenie elektronických služieb verejnej správy podľa úrovne elektronizácie na šesť úrovní, ktorými sú

1. úroveň 0, označovaná aj ako úroveň off-line, pri ktorej služba nie je on-line elektronicky dostupná,

2. úroveň 1, označovaná aj ako informatívna úroveň, pri ktorej je informácia, potrebná na začatie alebo vykonanie služby, dostupná v elektronickej forme, najmä informácia o mieste, čase, spôsobe a podmienkach vybavenia služby, pričom samotná služba nie je elektronicky poskytnutá, ani nie je poskytnutý príslušný formulár v elektronickej forme,

3. úroveň 2, označovaná aj ako úroveň jednosmernej interakcie, pri ktorej nastáva jednosmerná elektronická komunikácia; pri jednosmernej elektronickej komunikácii je možné stiahnuť príslušný formulár v elektronickej forme, ale podanie sa nevykonáva elektronickými prostriedkami,

4. úroveň 3, označovaná aj ako úroveň obojsmernej interakcie, pri ktorej nastáva obojsmerná elektronická komunikácia pri vybavovaní služby; pri obojsmernej elektronickej komunikácii prebieha vybavovanie služby elektronicky, avšak pri preberaní výsledku služby sa vyžaduje osobný alebo listinný kontakt,

5. úroveň 4, označovaná aj ako transakčná úroveň, ktorá umožňuje úplné vybavenie služby elektronickými prostriedkami, najmä vybavenie on-line, a to vrátane rozhodnutia, zaplatenia a doručenia, ak sa to vyžaduje; pri tejto úrovni sa vylučuje akýkoľvek osobný alebo listinný kontakt,

6. úroveň 5, označovaná aj ako proaktívna úroveň, ktorá obsahuje funkčnosť úrovne 3 alebo úrovne 4, a pri ktorej sa naviac využívajú personalizované nastavenia používateľa a možnosť proaktívneho automatizovaného vykonávania častí služby,

b) poskytovanie notifikácie klientovi služby o jej použití pre elektronické služby verejnej správy podľa písmena a) štvrtého až šiesteho bodu,

c) poskytovanie informácie o cene jednotlivých častí elektronickej služby verejnej správy, a ak je to možné, aj výslednú cenu za jej použitie, a to najmenej pred potvrdením použitia elektronickej služby verejnej správy,

d) rozdelenie elektronických služieb verejnej správy podľa úrovní autentifikácie uvedených v prílohe č. 6,

§ 49

Štandardom pre elektronické formuláre je

a) použitie dátových prvkov uvedených v prílohe č. 2 pre tvorbu elektronických formulárov; ak neexistujú obsahovo totožné dátové prvky, je možné použiť vlastné dátové prvky,

b) dodržiavanie pravidiel podľa prílohy č. 3 pri výmene informácií medzi používateľom služby a gestorom služby,

c) poskytovanie elektronických služieb verejnej správy podľa § 47 písm. a) štvrtého až šiesteho bodu pomocou elektronických formulárov, ak sa od používateľa elektronickej služby vyžaduje vyplnenie údajov.

§ 50

Štandardom pre riadenie informačno-technologických projektov je

a) pre všetky veľkosti projektu povinné vykonanie činnosti v prípravnej fáze podľa prílohy č. 4 bodu 3.1,

b) v závislosti od veľkosti projektu vypracovanie záverečných verzií dokumentov podľa prílohy č. 4

1. bodu 7.2.1 písm. a) až d), bodu 7.2.2 písm. a) až c), bodu 7.2.3 písm. a) a bodu 7.2.4 písm. a) pre malý projekt,

2. bodu 7.2.1 písm. a) až d), bodu 7.2.2 písm. a) až d), f) a g), bodu 7.2.3 písm. a) a b) a bodu 7.2.4 písm. a) pre stredný projekt,

3. bodu 7.2.1 písm. a) až f), bodu 7.2.2 písm. a) až l), bodu 7.2.3 písm. a) až f) a bodu 7.2.4 písm. a) a b) pre veľký projekt.

§ 51

(1) Štandardom kvality datasetu poskytovaného povinnou osobou je rozdelenie kvality datasetu na šesť úrovní, ktorými sú

a) úroveň 0, pri ktorej nie je dataset poskytovaný v elektronickej forme,

b) úroveň 1, pri ktorej je dataset dostupný vo webovom prostredí,

c) úroveň 2, pri ktorej je splnená požiadavka uvedená v písmene b) a obsah datasetu je štruktúrovaný tak, že umožňuje automatizované spracovanie,

d) úroveň 3, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene c) a dataset je poskytovaný v otvorenom formáte, nezávislom na konkrétnom proprietárnom softvéri,

e) úroveň 4, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene d) a na identifikáciu údajov datasetu a ich vzťahov sa používajú refencovateľné identifikátory,

f) úroveň 5, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene e) a dataset a jeho interné a externé vzťahy majú charakter identifikátormi prepojených údajov.

§ 54

(1) Štandardom modelov poskytovania cloudových služieb je rozdelenie modelov poskytovania cloudových služieb najmä na model

a) infraštruktúra ako služba, označovaný aj ako IaaS, pri ktorom cloudovú službu predstavuje poskytovanie virtualizovanej infraštruktúry ako serverov, úložísk údajov a sieťovej infraštruktúry,

b) platforma ako služba, označovaný aj ako PaaS, pri ktorom cloudovú službu predstavuje poskytovanie hardvérovej a softvérovej platformy, potrebnej na vytvorenie a správu aplikácií, vrátane umožnenia ich navrhovania, vývoja, testovania a nasadzovania do produkčnej prevádzky, pričom tieto aplikácie ostávajú v správe odberateľa cloudových služieb,

c) softvér ako služba, označovaný aj ako SaaS, pri ktorom cloudovú službu predstavuje poskytovanie softvéru, vrátane aplikácií.

(2) Štandardom pre typy cloud computingu je rozdelenie typov cloud computingu najmä na

a) privátny cloud, pri ktorom je cloud computing alokovaný výhradne pre potreby jednej organizácie, pričom poskytovateľom cloudových služieb, prevádzkovateľom cloudových služieb ani sprostredkovateľom cloudových služieb nemusí byť táto organizácia,

b) komunitný cloud, pri ktorom cloud computing využíva niekoľko organizácií, ktoré tvoria jednu komunitu, zdieľajúcu podobné záujmy, napríklad ciele, požiadavky na bezpečnosť, politiku a dodržiavanie záujmov, pričom poskytovateľom cloudových služieb, prevádzkovateľom cloudových služieb ani sprostredkovateľom cloudových služieb nemusí byť ani jedna z týchto organizácií,

c) verejný cloud, pri ktorom je cloud computing zdieľaný ľubovoľnými odberateľmi cloudových služieb, pričom ani jeden z nich nemusí byť poskytovateľom cloudových služieb alebo prevádzkovateľom cloudových služieb,

d) hybridný cloud, ktorý predstavuje kompozitné využitie cloudových služieb dvoch alebo viacerých typov cloud computingu, pričom využívané cloudové služby sú naďalej podporované jednotlivými infraštrukturálnymi prostriedkami daných typov cloud computingu, ale ako také sú vzájomne spojené štandardizovanými alebo proprietárnymi technológiami, ktoré umožňujú prenositeľnosť údajov a aplikácií.

§ 58

Ustanovenia § 50 a prílohy č. 4 sa vzťahujú na projekty, ktoré sú súčasťou programu a ktorých prípravná fáza sa začne najskôr od 15. júla 2014.

§ 59

(1) Pri odosielaní alebo zverejňovaní textových súborov vrátane ich zverejňovania na webovom sídle sa pred 15. marcom 2015 postupuje podľa predpisu účinného do 14. marca 2014, pričom súbory zverejnené v tomto formáte pred 15. marcom 2015 je možné takto zverejňovať aj po 14. marci 2015.

(2) Pri zverejňovaní grafických súborov vo formáte Shockwave Flash (.swf) vrátane ich zverejňovania na webovom sídle sa pred 15. marcom 2015 postupuje podľa predpisu účinného do 14. marca 2014, pričom súbory zverejnené v tomto formáte pred 15. marcom 2015 je možné takto zverejňovať aj po 14. marci 2015.

§ 60

(1) Súbory obsahujúce tabuľky zverejnené podľa predpisu účinného do 14. marca 2015 je možné takto zverejňovať aj po 14. marci 2015.

(2) Audio a video súbory zverejnené na webovom sídle podľa predpisu účinného do 14. marca 2015 je možné takto zverejňovať aj po 14. marci 2015.

(3) Audio a video streaming zverejnený na webovom sídle podľa predpisu účinného do 14. marca 2015 je možné takto zverejňovať aj po 14. marci 2015.

§ 61

(1) Pri používaní sieťového protokolu Internet Protocol vo verzii 4 (IP v4), sieťového protokolu Internet Protocol vo verzii 6 (IP v6) a sieťovej technológie Dual stack sa pred 15. marcom 2016 postupuje podľa predpisu účinného do 14. marca 2014.

(2) Súbory obsahujúce tabuľky vytvorené informačnými systémami verejnej správy pred 15. marcom 2016 je možné ponechať v pôvodnom formáte aj po 14. marci 2016.

§ 62

Zrušuje sa výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 9. júna 2010 č. 312/2010 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.

§ 63

Tento výnos nadobúda účinnosť 15. marca 2014 okrem § 19 písm. c), d), f) a g), § 21, písm h), § 22 písm. d) až g), § 23, § 24 písm. b) až f) a h), § 44, § 47 písm. e) a f), § 48, § 51 ods. 2, § 52, § 53, § 55 až 57, bodov 1.6, 3.1, 5.4, 7.3 a 9.4 prílohy č. 1 a prílohy č. 3 až 10, ktoré nadobúdajú účinnosť 15. marca 2015 a okrem § 3, písm. a) a b), § 19 písm. h) a § 24 písm. g), ktoré nadobúdajú účinnosť 15. marca 2016.

Pravidlo 1. Poskytovanie ekvivalentných alternatív k zvukovému a vizuálnemu obsahu.

Pravidlo 2. Nespoliehanie sa len na farbu.

Pravidlo 3. Používanie zvýrazňovania a štýlov a ich správne používanie.

Pravidlo 4. Objasňovanie použitia pôvodného jazyka.

Pravidlo 5. Tvorenie tabuliek, ktoré sa ľahko transformujú.

Pravidlo 6. Zabezpečenie, aby sa webové stránky využívajúce nové technológie ľahko transformovali.

Pravidlo 7. Zabezpečenie riadenia zmien časovo citlivého obsahu používateľom.

Pravidlo 8. Zabezpečenie priamej prístupnosti vsadených rozhraní používateľa.

Pravidlo 9. Dizajnovanie nezávisle od zariadení.

Pravidlo 10. Používanie “dočasného” riešenia.

Pravidlo 11. Používanie technológií a smerníc W3C.

Pravidlo 12. Poskytovanie kontextových a orientačných informácií.

Pravidlo 13. Poskytovanie prehľadného mechanizmu navigácie.

Pravidlo 14. Uistenie sa, že dokumenty sú jasné a zrozumiteľné.