Vyhláška č. 8/1960 Zb.Vyhláška Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení študentova žiakov pri výrobnej práci v závodoch

Čiastka 4/1960
Platnosť od 09.02.1960 do31.12.1979
Účinnosť od 09.02.1960 do31.12.1979
Zrušený 165/1979 Zb.
Redakčná poznámka

Zrušené vyhláškou č. 102/1964 Zb. s účinnosťou od 1. júla 1964, pokiaľ upravuje dôchodkové zabezpečenie.

8

VYHLÁŠKA

Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia

z 18. januára 1960

o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení študentova žiakov pri výrobnej práci v závodoch

Ústredná rada odborov a Štátny úrad sociálneho zabezpečenia ustanovujú podľa § 2 ods. 3 písm. c) a § 9 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov (ďalej len „zákon o nemocenskom poistení“), podľa § 3 ods. 3 písm. c) a § 32 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a na základe zásad ustanovených vládnym uznesením z 23. októbra 1959:


Prvý oddiel

Výrobná práca študentov v pracovnom pomere

§ 1

Pre študentov vysokých škôl, ktorí pri štúdiu vykonávajú v závode podľa učebných plánov a osnov prácu vo výrobe (ďalej len „výrobná práca“) v pracovnom pomere, platia pri tejto výrobnej práci všeobecné predpisy o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov, pokiaľ z ďalších ustanovení tejto vyhlášky nevyplýva odchylná úprava.

§ 2

Čistá denná mzda pre určenie nemocenského pri pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz sa pre študentov vykonávajúcich výrobnú prácu v závode v pracovnom pomere vypočítava takto:

1. Základom pre výpočet je započítateľný zárobok, ktorý študent dosiahol pri výrobnej práci v závode v rozhodnom období*) pred vznikom pracovnej neschopnosti. Od tohto základu sa odpočíta daň zo mzdy, výsledok sa zaokrúhli na celé koruny hore a delí počtom dní, v ktorých študent vykonával výrobnú prácu v závode v rozhodnom období. Ak zameškal študent v závode neospravedlnene niektoré pracovné dni od začiatku rozhodného obdobia do dňa vzniku pracovnej neschopnosti, pripočítajú sa tieto dni k počtu dní, ktorým sa delí zárobok.

2. Ak vznikla pracovná neschopnosť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom študent začal vykonávať výrobnú prácu, alebo ak nevykonával študent výrobnú prácu v rozhodnom období ani šesť pracovných dní, je základom pre výpočet započitateľný zárobok, ktorý by študent pravdepodobne dosiahol za jednu priemernú smenu výrobnej práce, a to po odpočítaní dane zo mzdy; ak zameškal študent v závode neospravedlnene niektoré pracovné dni, prihliadne sa na to pri určení pravdepodobného zárobku.

3. Zo sumy zistenej podľa bodov 1 alebo 2 sa určí čistá denná mzda pomerom, v ktorom je celková doba výrobnej práce určená učebnými plánmi a osnovami na určité obdobie (napr. na školský rok, semester), k celkovej pracovnej dobe pripadajúcej podľa všeobecne platných predpisov na toto obdobie.*)

§ 3

Čistá denná mzda pre určenie nemocenského pri karanténe, pre určenie podpory pri ošetrovaní člena rodiny a pre určenie peňažnej pomoci v materstve sa určuje obdobne podľa ustanovení § 2.

§ 4

V prvých tridsiatich kalendárnych dňoch trvania pracovnej neschopnosti sa poskytuje v závode nemocenské len za tie pracovné dni, v ktorých by študent podľa učebných plánov a osnov vykonával výrobnú prácu v závode; po tom čase sa nemocenské poskytuje za každý pracovný deň pracovnej neschopnosti.

§ 5

Ak trvá pracovná neschopnosť študenta aj v semestri, v ktorom sa už podľa učebných plánov a osnov výrobná práca nevykonáva, prináleží mu v závode nemocenské ďalej len vtedy, ak nemôže pre pracovnú neschopnosť plniť ani svoje študijné povinnosti a úlohy.

§ 6

(1) Do doby neprerušeného zamestnania v tom istom podniku, podľa ktorej sa určuje sadzba nemocenského, sa študentovi v závode započítajú aj predchádzajúce doby zamestnania a doby im na roveň postavené, pokiaľ sú započítateľné podľa všeobecných predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov.**)

(2) Do doby 270 dní poistenia potrebnej na získanie nároku na peňažnú pomoc v materstve v závode sa študentke započítajú všetky doby poistenia, ktoré získala v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov.*)

§ 7

Podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa neposkytuje z poistenia študenta v závode, ale z jeho poistenia v škole podľa vyhlášky č. 102/1957 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení študentov a vedeckých ašpirantov; to platí tiež o prídavkoch na deti študenta.

§ 8

(1) Pre účely dôchodkového zabezpečenia sa za zárobok študenta vo veku do 23 rokov považuje suma 800 Kčs a za zárobok študenta po dosiahnutí tohto veku suma 1.000 Kčs;**) k zárobku dosiahnutému pri výrobnej práci vykonávanej podľa učebných plánov a osnov sa neprihliada, pokiaľ nie je vyšší, než tieto sumy. Ak dosiahol študent v niektorom mesiaci pri výrobnej práci vyšší zárobok, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci miesto uvedených súm hrubý zárobok, ktorý skutočne dosiahol pri výrobnej práci.

(2) Ak sa stal študent invalidným alebo čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri výrobnej práci alebo v súvislosti s ňou, považuje sa za zárobok študenta, pokiaľ je to pre neho priaznivejšie, hrubý zárobok, ktorý by pri výrobnej práci dosiahol, keby ju vykonával počas plnej pracovnej doby určenej právnymi predpismi pre príslušné pracovné odvetvie.

§ 9

Povinnosti zamestnávateľa pre účely dôchodkového zabezpečenia plní aj v dobe výrobnej práce škola, na ktorej sa študenti vzdelávajú. Závod je povinný oznámiť škole údaje potrebné na splnenie týchto povinností.

Druhý oddiel

Výrobná práca študentov v učebnom pomere

§ 10

Pre študentov vysokých škôl, ktorí pri štúdiu vykonávajú v závode podľa učebných plánov a osnov výrobnú prácu v učebnom pomere v prípravnom období, platia pri tejto výrobnej práci ustanovenia §§ 5 až 7, § 8 ods. 1 a § 9; inak sa na nich vzťahujú ustanovenia prvého až tretieho oddielu vyhlášky č. 44/1959 Ú. l. (Ú. v.) o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení učňov.

§ 11

Pre nemocenské poistenie a pre dôchodkové zabezpečenie študentov vysokých škôl, ktorí pri štúdiu vykonávajú v závode podľa učebných plánov a osnov výrobnú prácu v učebnom pomere v období odborného rozvoja, platia pri tejto výrobnej práci ustanovenia prvého oddielu tejto vyhlášky; pritom aj pre nich platia obdobne ustanovenia o tom, ktorý úraz sa u učňov považuje za úraz pracovný a ako sa doba učebného pomeru posudzuje pre určenie pracovnej kategórie.*)

Tretí oddiel

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 12

Ustanovenia prvého a druhého oddielu platia primerane tiež pre žiakov odborných škôl, pedagogických škôl a výberových postupných ročníkov všeobecnovzdelávacích škôl, pokiaľ podľa učebných plánov a osnov vykonávajú výrobnú prácu v pracovnom alebo učebnom pomere.

§ 13

Nemocenským poistením a dôchodkovým zabezpečením študentov, prípadne žiakov, podľa tejto vyhlášky nie je dotknuté ich poistenie (zabezpečenie) z dôvodu štúdia podľa prvej časti vyhlášky č. 102/1957 Ú. l. (Ú. v.).

§ 14

Študenti a žiaci, ktorí vykonávajú v závode podľa učebných plánov a osnov výrobnú prácu inak než v pracovnom alebo učebnom pomere, sú poistení len za podmienok a v rozsahu určenom vyhláškou č. 102/1957 Ú. l. (Ú. v.). Úraz, ktorý títo študenti alebo žiaci utrpia pri výrobnej práci v závode alebo v súvislosti s ňou, sa považuje za úraz pracovný.*)

§ 15

(1) Pokiaľ by to vyžadovala odchylná úprava výrobnej práce v závode, môže Ústredná rada odborov v dohode s Ministerstvom školstva a kultúry upraviť výpočet čistej dennej mzdy odchylne od ustanovení §§ 2 a 3.

(2) Ak trvá pracovná neschopnosť študenta, prípadne žiaka, vzniknutá v súvislosti s výrobnou prácou aj v čase hlavných školských prázdnin, môže krajská odborová rada v zreteľahodných prípadoch povoliť výnimku z ustanovenia § 4 a priznať nemocenské v prvých 30 dňoch pracovnej neschopnosti za každý pracovný deň.

§ 16

(1) Nároky vzniknuté v nemocenskom poistení z dôvodu výrobnej práce študentov a žiakov v čase od 1. septembra 1959, o ktorých sa v deň účinnosti tejto vyhlášky ešte právoplatne nerozhodlo, posudzujú sa podľa tejto vyhlášky.

(2) V dôchodkovom zabezpečení sa výrobná práca študentov, prípadne žiakov a nároky z nej posudzujú podľa ustanovení tejto vyhlášky už za čas od 1. septembra 1959.

§ 17

Ustanovenia tejto vyhlášky neplatia pre účastníkov mimoriadnych spôsobov štúdia (napr. externého, večerného, diaľkového).


§ 18

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia:

Erban v. r.

Predseda Ústrednej rady odborov:

Zupka v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Pozri článok 3 ods. 1 vyhlášky č. 258/1956 Ú. l. (Ú. v.) o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení zamestnancov v znení vyhlášky č. 184/1957 Ú. l. (Ú. v.).

*) Tento pomer vypočíta spravidla pre celý školský rok škola (fakulta), ktorá študentov vysiela na výrobnú prácu. Je súčasťou dohovoru o výrobnej práci medzi školou a závodom a platí vždy pre všetkých vyslaných študentov s rovnakou úpravou výrobnej práce.
Príklad:
Študenti strojníckej fakulty vysokej školy technickej vykonávajú výrobnú prácu v závode spravidla v každom kalendárnom mesiaci po 3 týždne; pritom však v niektorých obdobiach nevykonávajú prácu dlhšiu dobu, ktorá je vyhradená pre prípravu na skúšky a pre skladanie skúšok. Pomer celkovej doby výrobnej práce k celkovej zákonnej pracovnej dobe v období školského roku je podľa dohovoru o výrobnej práci medzi školou a závodom 0,6. Študent sa stal práceneschopným pre chorobu napr. 15. decembra 1959. V rozhodnom období bol jeho započítateľný zárobok v závode, t.j. za mesiace september, október a november 1959, po odpočítaní dane zo mzdy 1 050 Kčs. V tomto období odpracoval 46 pracovných dní. Na jeden pracovný deň pripadá priemerný čistý zárobok 22.82 Kčs (1 050:46). Čistá denná mzda zistená vyššie uvedeným pomerom 0,6, ktorá je základom pre výpočet nemocenského, je po zaokrúhlení 14 Kčs (22.82 x 0.6).

**) § 18 ods. 4 až 6 zákona o nemocenskom poistení a čl. 14 až 23 vyhlášky č. 258/1956 Ú. l. (Ú. v.).

*) Tieto doby sa započítajú rovnako pre získanie prípadného súbežného nároku študentky na peňažnú pomoc v materstve podľa vyhlášky č. 102/1957 Ú. l. (Ú. v.).

**) § 4 vyhlášky č. 102/1957 Ú. l. (Ú. v.).

*) §§ 2 a 11 vyhlášky č. 44/1959 Ú. l. (Ú. v.).

*) § 3 vyhlášky č. 102/1957 Ú. l. (Ú. v.).