Nariadenie vlády č. 44/1952 Zb.Nariadenie o lekárnikoch

§ 1.

Úlohou lekárnika je svedomite vykonávať na podklade farmaceutického vzdelania odbornú činnosť najmä pri výskume, výrobe, príprave, výdaji a kontrole liečiv, a tak zabezpečovať zásobovanie obyvateľstva liečivami.

§ 2.

Povolanie lekárnika môže vykonávať československý občan, ktorý je bezúhonný, telesne a duševne spôsobilý na výkon tohto povolania a

a) úspešne vykonal záverečné skúšky určené skúšobnými poriadkami pre štúdium farmácie a zložil predpísaný sľub alebo

b) koná ako farmaceut po vykonanej tyrocinálnej skúške v deň začiatku účinnosti tohto nariadenia najmenej po dobu siedmich rokov odbornú činnosť v lekárni.

§ 3.

Ministerstvo zdravotníctva môže povoliť výkon povolania lekárnika cudzincovi alebo tomu, kto nadobudol odbornú spôsobilosť v cudzine, ak sú podľa svojho vzdelania a praktickej činnosti spôsobilí na výkon tohto povolania. Ministerstvo zdravotníctva môže toto povolenie viazať na úspešný výkon skúšky.

§ 4.

Aby lekárnici mohli dobre plniť svoje úlohy, najmä aby sa zabezpečilo stále zvyšovanie úrovne ich odbornej práce, zúčastňujú sa na ďalšom školení; na úspešný výsledok tohto školenia možno viazať ďalší výkon povolania lekárnika. Školenie lekárnikov vedie Ministerstvo zdravotníctva po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi.

§ 5.

(1) Ministerstvo zdravotníctva vedie rozmiesťovanie lekárnikov podľa štátneho národohospodárskeho plánu tak, aby bola zabezpečená predovšetkým zdravotná starostlivosť o pracujúcich v závodoch.

(2) Pôsobisko lekárnikov určujú a menia podľa smerníc Ministerstva zdravotníctva krajské národné výbory v úzkej súčinnosti so zúčastnenými národnými podnikmi a zariadeniami štátnej správy a s jednotnou odborovou organizáciou. Ak ide o premiestenie lekárnika na pôsobisko v inom kraji - s výnimkou prípadov, keď toto premiestenie bolo zúčastnenými krajskými národnými výbormi dohodnuté - alebo ak to vyžaduje dôležitý všeobecný zdravotný záujem, určuje jeho pôsobisko Ministerstvo zdravotníctva po vypočutí zúčastnených krajských národných výborov.

§ 6.

Krajský národný výbor, poprípade Ministerstvo zdravotníctva môžu uložiť lekárnikovi pri určení pôsobiska alebo kedykoľvek neskoršie určitý pracovný záväzok v odbore štátnej zdravotnej starostlivosti, a ak to vyžaduje dôležitý všeobecný zdravotný záujem, aj osobitné úlohy na čas mimoriadnej potreby.

§ 7.

Krajský národný výbor zakáže lekárnikovi výkon povolania, ak nesplňuje podmienky výkonu svojho povolania. Rovnaké opatrenie môže urobiť krajský národný výbor u lekárnika, ktorý neplní povinnosti uložené mu zákonom o zdravotníckych povolaniach alebo predpismi vydanými podľa neho.

§ 8.

O náhradách za výdavky, ktoré vzniknú lekárnikovi prevzatím povinností uložených mu podľa zákona o zdravotníckych povolaniach a predpisov vydaných podľa neho, platia predpisy o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, poprípade predpisy o náhradách výdavkov účastníkom školenia.

§ 9.

Ustanovenia §§ 5 až 8 sa nevzťahujú na lekárnikov brannej moci, národnej bezpečnosti a Zboru väzenskej stráže.

§ 10.

(1) Bližšiu úpravu výkonu povolania lekárnika, s výnimkou lekárnikov brannej moci, národnej bezpečnosti a Zboru väzenskej stráže, vykoná Ministerstvo zdravotníctva po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a v súčinnosti s jednotnou odborovou organizáciou; najmä vydá podrobnejšie predpisy

a) o úlohách a rozsahu činnosti lekárnikov,

b) o ich odbornej spôsobilosti a ďalšom školení,

c) o ich rozmiesťovaní.

(2) Bližšiu úpravu výkonu povolania lekárnikov národnej bezpečnosti a Zboru väzenskej stráže vykonajú ministerstvá národnej bezpečnosti a spravodlivosti po dohode s Ministerstvom zdravotníctva.

§ 11.

Ustanovenia osobitných predpisov o odbornej spôsobilosti na výkon farmaceutickej činnosti v lekárňach zostávajú nedotknuté.

§ 12.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho ministri zdravotníctva, národnej obrany, národnej bezpečnosti a spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.