500

SPRAVOVACÍ A ROKOVACÍ PORIADOK

ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 4. decembra 2019

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa § 243 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) schválilo tento Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky:


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky upravuje podrobnosti o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a o konaní pred ním, najmä prípravu konania a rozhodovania, postavenie pléna, senátov, sudcov spravodajcov, súdnych poradcov a iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti ústavného súdu, vydávanie Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenského súdu (ďalej len „zbierka nálezov“), ako aj disciplinárne konanie proti sudcom ústavného súdu.

DRUHÁ ČASŤ

ORGANIZÁCIA ÚSTAVNÉHO SÚDU

§ 2

Činnosť ústavného súdu v rozsahu ustanovenom zákonom vykonáva plénum, senáty, predseda ústavného súdu, podpredseda ústavného súdu, sudcovia, sudcovia spravodajcovia a Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“).

§ 3

Plénum

(1) Plénum ústavného súdu sa skladá zo všetkých sudcov ústavného súdu. Plénum rozhoduje:

a) vo veciach ustanovených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c) a čl. 152 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),

b) o zjednocovaní právnych názorov senátov ústavného súdu,

c) o vylúčení sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti pléna ústavného súdu,

d) o obnove konania podľa čl. 133 ústavy, ak sa týka veci patriacej do pôsobnosti pléna ústavného súdu,

e) o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátu ústavného súdu, ak ide o veci prerokúvané v rôznych senátoch ústavného súdu,

f) o disciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu a o uložení disciplinárneho trestu sudcovi ústavného súdu.

(2) V pléne rozhoduje ústavný súd aj o

a) úprave svojich vnútorných pomerov,

b) prijatí a zmenách rozvrhu práce podľa § 243 ods. 2 zákona o ústavnom súde,

c) návrhu rozpočtu kancelárie ústavného súdu.

(3) Vo veciach uvedených v odseku 1 písm. a) až e) rozhoduje plénum ústavného súdu na základe návrhu rozhodnutia predloženého sudcom spravodajcom, ak odsek 5 neustanovuje inak.

(4) Vo veciach uvedených v odseku 1 písm. f) a v odseku 2 rozhoduje plénum ústavného súdu na základe návrhu rozhodnutia predloženého predsedom ústavného súdu, ak sa v odseku 5 alebo v § 54 neustanovuje inak.

(5) Každý sudca ústavného súdu má právo podať proti návrhu rozhodnutia protinávrh. O protinávrhu sa hlasuje pred hlasovaním o návrhu rozhodnutia sudcu spravodajcu alebo predsedu ústavného súdu. Ak je protinávrhov viac, hlasuje sa o nich v poradí, v akom boli podané.

§ 4

Senát

(1) V senáte rozhoduje ústavný súd vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti pléna ústavného súdu.

(2) Senát ústavného súdu sa skladá z troch sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je predsedom senátu ústavného súdu. Predsedu senátu ústavného súdu volí senát ústavného súdu zo svojich členov. Funkčné obdobie predsedu senátu ústavného súdu je 12 mesiacov, ak v rozvrhu práce nie je určené inak.

(3) Zloženie senátov ústavného súdu a zastupovanie ich členov určuje plénum ústavného súdu v rozvrhu práce.

§ 5

Sudca spravodajca

(1) Sudca spravodajca poverený prípravou konania a rozhodovania pléna alebo senátu ústavného súdu (§ 46 zákona o ústavnom súde) vykonáva procesné úkony súvisiace so skúmaním a zabezpečovaním podmienok konania, s predbežným prerokovaním návrhu na začatie konania v pléne alebo v senáte, ako aj s jeho ďalším prerokovaním v konaní o veci samej, so zadovážením a vykonaním dôkazov potrebných na zistenie stavu veci a s obstaraním vysvetlení a stanovísk účastníkov konania a zúčastnených osôb potrebných na rozhodnutie.

(2) Pri príprave konania (§ 10 a § 12) môže sudca spravodajca vykonávať len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci. Tým nie je dotknuté oprávnenie sudcu spravodajcu podľa § 53 zákona o ústavnom súde odložiť podanie. Na predbežnom prerokovaní návrhov a na konaní a rozhodovaní o veci samej referuje o výsledkoch prípravy konania a podáva návrhy na rozhodnutie o veci.

(3) Na príprave podkladov potrebných na predbežné prerokovanie návrhu a na ďalšie konanie o veci samej sa podľa pokynov sudcu spravodajcu zúčastňuje jeden alebo viac súdnych poradcov. Súdneho poradcu možno poveriť okrem úkonov výslovne uvedených v § 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ďalšími úkonmi, najmä vyžiadaním výsluchu svedkov všeobecným súdom (dožiadaným súdom), doručením návrhov, sťažností a iných písomností účastníkom a zúčastneným osobám s výzvou, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili, určením výšky trov konania účastníkov, svedočného, znalečného, tlmočného a obstaraním medzinárodných zmlúv a textu právnych predpisov potrebných na rozhodnutie o veci.

§ 6

Kancelária ústavného súdu

Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie ústavného súdu a o postavení jej zamestnancov, osobitne súdnych poradcov, upravuje jej organizačný poriadok, ktorý v zmysle § 29 ods. 4 zákona o ústavnom súde vydáva vedúci kancelárie ústavného súdu.

§ 7

Podateľňa

(1) Podateľňa je pracoviskom kancelárie ústavného súdu, ktoré zabezpečuje príjem, triedenie, evidovanie zásielok, ich prideľovanie jednotlivým útvarom kancelárie ústavného súdu, ako aj odosielanie zásielok v listinnej podobe.

(2) Prijímanie a spracovanie elektronických podaní a elektronických úradných dokumentov zabezpečuje systém elektronickej podateľne podľa ustanovení osobitného predpisu.1)

§ 8

Styk s verejnosťou a médiami

(1) Styk s verejnosťou a médiami sa realizuje najmä

a) poskytovaním informácií podľa osobitných predpisov,2)

b) zverejňovaním informácií na webovom sídle ústavného súdu,

c) účasťou verejnosti a médií na ústnych pojednávaniach, ak sú verejnosti prístupné.

(2) Pre styk s verejnosťou je na ústavnom súde určený osobitný organizačný útvar kancelárie ústavného súdu. Styk s médiami zabezpečuje na ústavnom súde hovorca ústavného súdu, inak predseda ústavného súdu, predseda príslušného senátu alebo ním poverený sudca, spravidla sudca spravodajca.

(3) Ústavný súd zverejňuje tlačové správy z rokovania pléna a senátov. V tlačových správach sa uvádzajú výroky rozhodnutí. Mená a priezviská fyzických osôb, ak nejde o osoby uvedené v § 45 ods. 3, a názvy právnických osôb, ak nejde o orgány verejnej moci, sa nahradia iniciálami. Ostatné osobné údaje a údaje o právnických osobách sa neuvedú.

TRETIA ČASŤ

KONANIE PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM

PRVÁ HLAVA

PRÍPRAVA KONANIA

§ 9

Začatie konania

(1) Konanie pred ústavným súdom sa začne dňom doručenia návrhu ústavnému súdu. Konanie podľa čl. 129a ústavy sa začne bez návrhu dňom vyhlásenia uznesenia prijatého Národnou radou Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. i) ústavy v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej aj ,,zbierka zákonov“).

(2) Na doručovanie písomností ústavnému súdu sa použijú príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo osobitného predpisu3). Spôsob spracovania listinných a elektronických podaní je podrobnejšie upravený vnútornými predpismi kancelárie ústavného súdu.

(3) Spôsob a postup prideľovania vecí, o ktorých rozhoduje ústavný súd v senáte alebo v pléne, sudcom ústavného súdu ako sudcom spravodajcom pomocou technických a programových prostriedkov upraví rozvrh práce schválený plénom ústavného súdu.

§ 10

Podmienky konania

(1) Ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie podľa § 53 zákona o ústavnom súde odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na ústavný súd. Na ďalšie podania k veci vybavenej odložením podľa § 53 zákona o ústavnom súde, ktoré nie sú návrhom na začatie konania, sa neprihliada.

(2) Pri príprave konania na predbežné prerokovanie návrhu sudca spravodajca zisťuje, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky konania pred ústavným súdom, najmä či návrh podala oprávnená osoba (skupina osôb, orgán), či je návrh prípustný (§ 55 zákona o ústavnom súde), či obsahuje všeobecné náležitosti (§ 43 zákona o ústavnom súde), náležitosti podľa osobitných ustanovení (najmä § 75, § 95, § 103, § 111, § 117, § 123, § 137, § 147, § 152, § 158, § 192, § 199 a § 216 zákona o ústavnom súde) a či je navrhovateľ zastúpený (§ 34 zákona o ústavnom súde). Sudca spravodajca môže navrhovateľa, ktorý podal návrh podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) zákona o ústavnom súde, vyzvať, aby v určenej lehote odstránil odstrániteľné nedostatky návrhu (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ak navrhovateľ výzvu v určenej lehote nesplní, sudca spravodajca predloží návrh na predbežné prerokovanie.

(3) Podanie podané v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu ústavného súdu a aby každému ďalšiemu účastníkovi a zúčastnenej osobe mohol byť ústavným súdom doručený jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, ústavný súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 40 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

(4) Po príprave veci na predbežné prerokovanie sudca spravodajca predloží vec s odôvodneným návrhom rozhodnutia na rozhodnutie plénu alebo senátu.

§ 11

Predbežné prerokovanie veci

(1) Každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje plénum alebo senát na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak zákon v § 9 neustanovuje inak (§ 56 zákona o ústavnom súde).

(2) O zvolaní zasadnutia pléna alebo senátu na predbežné prerokovanie návrhu, o určení programu a vedení rokovania, o príprave sudcov naň, o hlasovaní sudcov a o uznášaní sa pléna alebo senátu na rokovaní primerane platia ustanovenia o konaní a rozhodovaní o veci samej (§ 12 až § 15).

(3) Na predbežnom prerokovaní návrhu podá sudca spravodajca plénu alebo senátu správu o príprave konania s návrhom na rozhodnutie (§ 56 ods. 2 a 5 zákona o ústavnom súde).

(4) Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57 zákona o ústavnom súde, prijme ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

(5) V prípadoch upravených v § 56 ods. 4 a § 66 ods. 1 druhej vete zákona o ústavnom súde môže rozhodnutie ústavného súdu obsahovať len zjednodušené odôvodnenie.

(6) Plénum alebo senát môže rozhodnúť, že sa obstarajú listiny, vyjadrenia a vysvetlenia účastníkov konania, stanoviská orgánov verejnej moci, prípadne vyjadrenia odborníkov a vykoná sa výsluch svedkov a znalcov potrebných na zistenie skutkového stavu veci.

DRUHÁ HLAVA

KONANIE A ROZHODOVANIE O VECI SAMEJ

§ 12

Príprava konania o veci samej

(1) Po prijatí návrhu sudca spravodajca vykoná procesné úkony potrebné na konanie o veci samej podľa výsledkov predbežného prerokovania (§ 11) a priebežného stavu konania o veci.

(2) Predseda ústavného súdu si v rámci prípravy konania o veci samej môže podľa § 86 ods. 2 zákona o ústavnom súde a § 97 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde vyžiadať stanovisko predsedu najvyššieho súdu a stanovisko generálneho prokurátora. Predseda ústavného súdu si k návrhu na začatie konania môže vyžiadať aj stanovisko verejného ochrancu práv, stanovisko iných orgánov verejnej moci, stanovisko profesijných organizácií právnikov, stanovisko vedeckých inštitúcií pôsobiacich v oblasti práva, stanovisko významných odborníkov alebo stanovisko právnických osôb dotknutých návrhom.

(3) O každom dôkaze vykonanom mimo ústneho pojednávania (§ 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde) sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto dôkaz vykonal, zapisovateľ a ostatné osoby zúčastnené pri vykonaní dôkazu. Pri výsluchu svedkov majú účastníci konania právo byť prítomní a vyjadriť sa k vykonanému dôkazu.

(4) Sudca spravodajca zabezpečí predvolanie osôb, ktoré môžu v prerokúvanej veci podať potrebné vysvetlenia alebo vyjadrenia. Osoba predvolaná podľa § 100 Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde je povinná dostaviť sa na konanie ústavného súdu a vypovedať pred ním.

Zasadnutie a rokovanie pléna

§ 13

(1) Predseda ústavného súdu a v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 3 a 4 zákona o ústavnom súde a § 5 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde podpredseda alebo sudca ústavného súdu zvoláva zasadnutie pléna, určuje jeho program, s ktorým oboznamuje ostatných sudcov, a vedie rokovanie (§ 8 zákona o ústavnom súde). Predseda ústavného súdu oboznámi sudcov ústavného súdu s programom pléna spravidla 7 dní vopred. Rokovanie pléna vedie tak, aby sa na ňom objasnili všetky skutkové a právne otázky prerokúvanej veci a aby každý sudca mohol o nej rozhodnúť v súlade so svojím presvedčením.

(2) Sudca spravodajca navrhuje predsedovi ústavného súdu zaradenie veci na rokovanie pléna a doručí ostatným sudcom podklady pre rozhodnutie o veci spravidla 7 dní pred zasadnutím pléna. Po začatí rokovania pléna ho sudca spravodajca oboznámi s obsahom návrhu, s výsledkami prípravy na prerokovanie veci, s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie a so svojím návrhom na rozhodnutie o veci. Každý sudca má právo podať návrhy na vykonanie alebo doplnenie dokazovania a právo podať pred začatím hlasovania návrh na rozhodnutie o veci podľa § 7 ods. 5 zákona o ústavnom súde. Neprítomný sudca tak môže urobiť iba písomne prostredníctvom predsedu ústavného súdu, najneskôr do začatia zasadnutia pléna.

§ 14

(1) Rokovanie pléna je neverejné. Predseda ústavného súdu alebo plénum môže rozhodnúť, že na rokovaní alebo na časti rokovania sa zúčastnia prizvaní zamestnanci kancelárie ústavného súdu a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov (§ 9 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

(2) Z neverejného rokovania pléna je možné vyhotoviť zvukový záznam. Zvukový záznam (prípadne jeho prepis) možno sprístupniť len členom pléna a zamestnancovi kancelárie ústavného súdu na účely plnenia služobných povinností. Zvukové záznamy (prípadne ich prepisy) z neverejného rokovania pléna sa uschovávajú po dobu určenú plénom u povereného zamestnanca sekretariátu predsedu a podpredsedu ústavného súdu. Spôsob likvidácie zvukových záznamov (prípadne ich prepisov) po uplynutí uvedenej lehoty upraví interný predpis kancelárie ústavného súdu.

(3) Vo veciach, v ktorých rozhodnutie ústavného súdu závisí od ním zistených skutkových okolností, vykoná ústavný súd dokazovanie v potrebnom rozsahu.

(4) V ostatných veciach rozhoduje ústavný súd spravidla na základe listinných dôkazov a zistení z obsahu spisov príslušných orgánov verejnej moci.

(5) O vykonaní a hodnotení dôkazov primerane platia ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo Trestného poriadku.

§ 15

(1) Sudca ústavného súdu sa nezúčastňuje na rokovaní pléna, ak je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.

(2) Rokovanie pléna možno odročiť len z dôležitých dôvodov, s ktorými musia byť prítomní oboznámení. Na začiatku ďalšieho rokovania pléna v odročenej veci sudca spravodajca oznámi výsledky doterajšieho konania a obsah vykonaných dôkazov.

(3) Neverejné rokovanie pléna sa môže uskutočniť v odôvodnených prípadoch aj prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (ďalej len „technické prostriedky“). Použité technické prostriedky musia zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu sudcov a ochranu pred neoprávneným únikom informácií, ako aj pred neoprávneným zásahom do obsahu komunikácie.

§ 16

(1) Porada a hlasovanie pléna sú vždy neverejné. Na hlasovaní pléna o rozhodnutí môžu byť prítomní len sudcovia a zamestnanec kancelárie ústavného súdu, ktorý spisuje zápisnicu z rokovania pléna ústavného súdu.

(2) Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne (§ 8 ods. 5 a § 57 zákona o ústavnom súde) alebo sa konanie zastaví (§ 211 zákona o ústavnom súde).

(3) Hlasuje sa zdvihnutím ruky. Pri hlasovaní prostredníctvom technických prostriedkov sa postupuje tak, že každý sudca prostredníctvom technických prostriedkov oznámi, či s predloženým návrhom na rozhodnutie súhlasí alebo nesúhlasí. Každý sudca je povinný o predložených návrhoch hlasovať, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(4) Plénum ústavného súdu hlasuje tajne o veciach podľa čl. 136 ods. 2 a 3 ústavy. Pri tajnom hlasovaní (§ 9 ods. 4 zákona o ústavnom súde) sa postupuje tak, aby nebolo možné zistiť, ako ktorý sudca hlasoval. Pri hlasovaní sa použijú hlasovacie lístky, na ktorých sudca vyznačí súhlas s niektorým z predložených návrhov na rozhodnutie; spôsob vyznačenia súhlasu s návrhom určí predsedajúci.

(5) Plénum ústavného súdu môže v neodkladných prípadoch hlasovať o predloženom návrhu rozhodnutia aj tak, že predseda ústavného súdu pošle návrh rozhodnutia, ktorý mu predložil sudca spravodajca, alebo protinávrh podaný niektorým zo sudcov jednotlivým členom pléna prostredníctvom technických prostriedkov spolu s určením lehoty na písomné oznámenie, či s predloženým návrhom na rozhodnutie súhlasia alebo nesúhlasia. Okamih odoslania správy podľa predchádzajúcej vety sa považuje za okamih zvolania zasadnutia pléna predsedom ústavného súdu. Posledný deň lehoty určenej predsedom ústavného súdu podľa predchádzajúcej vety sa považuje za deň hlasovania pléna. Každý sudca ústavného súdu pošle svoje oznámenie prostredníctvom technických prostriedkov na adresu predsedu ústavného súdu. Použité technické prostriedky musia zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu sudcov a ochranu pred neoprávneným únikom informácií, ako aj pred neoprávneným zásahom do obsahu komunikácie. Za prítomných na hlasovaní sa považujú všetci členovia pléna, ktorí nie sú z konania a rozhodovania vo veci vylúčení a v lehote určenej predsedom ústavného súdu oznámili, či s predloženým návrhom na rozhodnutie súhlasia alebo nesúhlasia. Ak sa sudca v lehote nevyjadrí, platí, že nebol na rokovaní pléna prítomný. Predseda ústavného súdu oznámi sudcom výsledok hlasovania. Zápisnicu o porade a hlasovaní podpíšu členovia pléna bezodkladne.

(6) Sudca, ktorý s rozhodnutím pléna nesúhlasí, má právo, aby sa v zápisnici o porade a hlasovaní uviedlo, že využíva svoje právo pripojiť k rozhodnutiu odlišné stanovisko (§ 67 zákona o ústavnom súde).

§ 17

Zasadnutie a rokovanie senátu

(1) Ustanovenia § 13 až § 16 primerane platia aj pre konanie a rozhodovanie senátu.

(2) Senát je spôsobilý konať a uznášať sa, ak sú prítomní všetci jeho členovia určení rozvrhom práce.

(3) Senát rozhoduje väčšinou hlasov. Pri hlasovaní senátu sa postupuje tak, že každý sudca ústne oznámi, či s predloženým návrhom na rozhodnutie súhlasí alebo nesúhlasí.

TRETIA HLAVA

ÚSTNE POJEDNÁVANIE

§ 18

(1) Ústne pojednávanie sa koná vo veciach, v ktorých ústavný súd rozhoduje o súlade právnych predpisov (čl. 125 ústavy), o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy (čl. 125a ústavy), o súlade predmetu referenda (čl. 125b ústavy), o kompetenčných sporoch (čl. 126 ods. 1 ústavy), o sporoch týkajúcich sa kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu (čl. 126 ods. 2 ústavy), o ústavných sťažnostiach (čl. 127 ústavy), o sťažnosti orgánu územnej samosprávy (čl. 127a ústavy), o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (čl. 129 ods. 1 ústavy), o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia (čl. 129 ods. 4 ústavy), o obžalobe prezidenta vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady (čl. 129 ods. 5 ústavy) a o návrhu na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov (čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy).

(2) Ak je to potrebné, na ústne pojednávanie ústavný súd predvolá účastníkov konania, zúčastnenú osobu a ich zástupcov. Inak im súd doručí oznámenie o nariadení ústneho pojednávania s poučením o ich práve byť prítomný na ústnom pojednávaní. Od ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde).

(3) Na prípravu a priebeh ústneho pojednávania sa použijú primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku.

(4) Pre konanie o obžalobe prezidenta republiky (čl. 107 a 129 ods. 5 ústavy) sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku (§ 187 zákona o ústavnom súde).

§ 19

Každý má právo konať pred ústavným súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie ústavný súd tlmočníka alebo zabezpečí preklad listín. Obdobne sa postupuje, ak ide o hluché, nemé alebo hluchonemé osoby a nemožno sa s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

Zabezpečenie ústneho pojednávania

§ 20

(1) V budove ústavného súdu alebo na mieste, kde ústavný súd koná, je každý povinný zachovávať poriadok a spravovať sa pokynmi predsedu pléna alebo predsedu senátu (ďalej len „predsedajúci“).

(2) V budove ústavného súdu môže ústne pojednávanie prebiehať len v pojednávacej miestnosti.

(3) Na viditeľnom mieste pri vchode do pojednávacej miestnosti sa zverejní informácia o prejednávanej veci a poučenie pre osoby vstupujúce do pojednávacej miestnosti.

§ 21

(1) Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o prejednanie niektorej veci väčší záujem, urobí predsedajúci v súčinnosti s kanceláriou ústavného súdu opatrenia na dôstojný priebeh ústneho pojednávania. Účasť verejnosti na súdnom pojednávaní je možná len v rozsahu kapacity pojednávacej miestnosti. Kapacita pojednávacej miestnosti je daná počtom miest na sedenie; údaj o tom je súčasťou poučenia podľa § 20 ods. 3.

(2) Ak je verejnosť vylúčená z ústneho pojednávania, oznámi súd toto rozhodnutie pléna alebo senátu zreteľne informáciou v priestore pred pojednávacou miestnosťou spolu so zákazom vstupu nepovolaným osobám. Rozhodnutie o vylúčení verejnosti obsahuje zákaz uverejnenia obsahu z ústneho pojednávania.

§ 22

(1) Na zabezpečenie riadneho priebehu a dôstojnosti pojednávania a ustanoveného poriadku robí predsedajúci vhodné opatrenia, ktoré sú pre prítomné osoby záväzné.

(2) Ak predsedajúci v rámci opatrení na zabezpečenie riadneho priebehu a dôstojnosti pojednávania vykáže osobu z pojednávacej miestnosti a dotknutá osoba tento príkaz nerešpektuje, zabezpečia jej vyvedenie príslušníci polície zabezpečujúci ochranu objektu ústavného súdu.

§ 23

Používanie úradného odevu

(1) Sudcovia používajú na ústnom pojednávaní a v protokolárne odôvodnených prípadoch úradný odev.

(2) Úradným odevom sudcu je sudcovský talár. Úprava sudcovského talára je jednotná

pre všetkých sudcov. Podrobnosti o vzhľade sudcovského talára upraví uznesenie pléna ústavného súdu.

(3) Občiansky odev sudcov a zamestnancov kancelárie ústavného súdu počas ústneho pojednávania má vždy zodpovedať dôstojnosti funkcie, ktorú zastávajú.

Priebeh ústneho pojednávania

§ 24

(1) Pred začatím ústneho pojednávania súdna tajomníčka predbežne zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na ústne pojednávanie predvolané, a overí ich totožnosť. Usmerní ich, aby zaujali svoje miesta v pojednávacej miestnosti.

(2) Ústne pojednávanie otvára a vedie predseda pléna alebo predseda senátu.

(3) Počas ústneho pojednávania sedia všetci prítomní na svojich miestach. K senátu alebo plénu sa hovorí postojačky, ak predsedajúci neurčí inak.

(4) Pri použití pút, predvádzacích retiazok a ďalších donucovacích prostriedkov na predvedenie osôb postupujú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa osobitného predpisu. Počas prítomnosti v pojednávacej miestnosti sa predvedeným donucovacie prostriedky na pokyn predsedajúceho snímu, ponechajú, prípadne znovu použijú. Pri rozhodovaní o takom opatrení prihliada predsedajúci na informácie Zboru väzenskej a justičnej stráže a zváži najmä to, či podľa dostupných informácií o predvádzanom alebo vzhľadom na správanie predvádzaného v priebehu ústneho pojednávania je dôvodné podozrenie z pokusu o útek, napadnutia prítomných osôb alebo iného násilného konania.

(5) Pri príchode alebo odchode senátu alebo pléna osoby prítomné v pojednávacej miestnosti na výzvu súdnej tajomníčky vstanú.

§ 25

(1) Na ústnom pojednávaní sudca spravodajca oboznámi s obsahom návrhu na začatie konania a s výsledkami doterajšieho konania pred ústavným súdom.

(2) Klásť otázky a vyjadrovať sa možno len so súhlasom alebo na pokyn predsedajúceho. Slovné prejavy sudcov a ostatných osôb, ktorým bolo udelené slovo, majú byť hlasné a zrozumiteľné. Obracať sa na sudcu alebo právneho zástupcu účastníka konania v priebehu konania vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, nie je prípustné.

(3) Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sa zdržia všetkého, čo by mohlo narušiť dôstojný a plynulý priebeh ústneho pojednávania, vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom ústneho pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami, ak na vyslovenie názoru neboli vyzvaní predsedajúcim.

(4) Účastníkom a ich právnym zástupcom treba umožniť, aby sa v priebehu ústneho pojednávania v prípade potreby navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Na ten účel možno ústne pojednávanie na primeraný čas prerušiť.

§ 26

(1) Na porade a hlasovaní pléna alebo senátu predloží sudca spravodajca návrh na rozhodnutie. Na porade a hlasovaní sa môžu zúčastniť len sudcovia, ktorí boli prítomní na celom ústnom pojednávaní bezprostredne predchádzajúcom porade a hlasovaniu.

(2) Pred vyhlásením nálezu (rozsudku) sa plénum alebo senát odoberie do poradnej miestnosti. Pred návratom senátu alebo pléna z poradnej miestnosti súdna tajomníčka vyzve účastníkov ústneho pojednávania, aby zaujali opäť svoje miesta v pojednávacej miestnosti.

(3) Pred vyhlásením nálezu vyzve predsedajúci prítomných, aby povstali. Sám nález vyhlasuje až do konca výrokovej časti v stoji, dôstojným spôsobom, plynulo, zrozumiteľne a nahlas. Po vyhlásení výrokovej časti nálezu vyzve predsedajúci prítomných, aby si sadli, a sám tiež v sede rozhodnutie odôvodní a dá potrebné poučenie. Obdobne sa postupuje aj pri vyhlasovaní výroku a odôvodnenia uznesenia s tým rozdielom, že sa celé uznesenie vyhlasuje v sede.

§ 27

Uskutočňovanie a zaznamenávanie priebehu pojednávania pomocou technických zariadení

(1) Z priebehu pojednávania sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. Ak účastník požiada o kópiu záznamu, súd mu ju vydá.

(2) Zvukový záznam z verejného ústneho pojednávania pléna ústavného súdu zverejňuje kancelária ústavného súdu na webovom sídle ústavného súdu.

(3) Ak sa na ústnom pojednávaní prejednávajú skutočnosti uvedené v § 45 ods. 2, príslušná časť zvukového záznamu sa nezverejní. O tom, ktoré časti zvukového záznamu sa nezverejnia, rozhodne predsedajúci alebo ním poverený sudca, spravidla sudca spravodajca.

(4) Priebeh ústneho pojednávania si môže účastník a jeho zástupca zaznamenať pomocou technických zariadení určených na zaznamenávanie zvuku; túto skutočnosť vopred oznámi súdu. Predsedajúci účastníkovi a jeho zástupcovi uloží povinnosť prerušiť zaznamenávanie na tú časť ústneho pojednávania, ktorej predmetom sú utajované skutočnosti podľa osobitného predpisu. Účastník konania a jeho zástupca sú zodpovední za prípadné porušenie (nerešpektovanie) práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb pri nakladaní so zvukovým záznamom z ústneho pojednávania.

(5) Súd môže so súhlasom účastníkov uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.

ŠTVRTÁ HLAVA

ZÁPISNICE

§ 28

Zápisnica o ústnom pojednávaní

(1) O každom pojednávaní sa vyhotoví zápisnica. Zápisnica o pojednávaní pléna a senátu obsahuje predovšetkým dátum, čas a miesto pojednávania, údaj o tom, či išlo o verejné pojednávanie alebo bola verejnosť vylúčená, predmet pojednávania, mená a priezviská prítomných sudcov, zapisovateľa, účastníkov konania, zúčastnených osôb a ich zástupcov, stručné a výstižné opísanie priebehu pojednávania, návrhy účastníkov konania na rozhodnutie veci s predneseným odôvodnením, prijaté rozhodnutie a prípadné odlišné stanovisko sudcov.

(2) Zápisnicu o pojednávaní pléna a senátu vyhotovuje zapisovateľ. Podpisuje ju predsedajúci a zapisovateľ.

§ 29

Zápisnica o neverejnom zasadnutí

(1) O každom neverejnom zasadnutí pléna alebo senátu sa vyhotovuje zápisnica.
Zápisnica obsahuje najmä spisovú značku prejednávanej veci, dátum a čas zasadnutia, mená a priezviská prítomných sudcov a zapisovateľa, prípadne iných osôb prizvaných na zasadnutie, stručný popis predmetu rokovania, rozhodnutie a prípadné odlišné stanoviská sudcov (§ 67 zákona o ústavnom súde).

(2) Zápisnicu o neverejnom zasadnutí pléna a senátu vyhotovuje zapisovateľ a podpisuje ju predseda senátu alebo pléna a zapisovateľ.

(3) Zápisnica o neverejnom zasadnutí pléna a senátu je súčasťou súdneho spisu v danej veci.

(4) Zápisnica o neverejnom zasadnutí pléna a senátu, ktorého predmetom boli iné otázky ako prerokúvanie a rozhodovanie konkrétnej súdenej veci, je súčasťou registratúry sekretariátu predsedu a podpredsedu ústavného súdu.

§ 30

Zápisnica o porade a hlasovaní

(1) Zápisnica o porade a hlasovaní pléna a senátu obsahuje najmä spisovú značku prejednávanej veci, dátum, predmet porady, mená a priezviská prítomných sudcov a zapisovateľa, návrhy sudcov na rozhodnutie, výsledok hlasovania, prijaté rozhodnutie a prípadné odlišné stanoviská sudcov (§ 67 zákona o ústavnom súde).

(2) O každej porade a hlasovaní sa vyhotoví osobitná zápisnica.

(3) Zápisnicu podpisujú všetci sudcovia prítomní na hlasovaní a zapisovateľ.

(4) Po vyhotovení a podpísaní sa zápisnica vloží do obálky, ktorá sa zalepí a označí slovami ,,Zápisnica o porade a hlasovaní“, číslom spisu, dátumom prerokovania a opatrí sa odtlačkom úradnej pečiatky ústavného súdu, ku ktorému sa pripojí podpis predsedu pléna alebo senátu. Obálka sa pripojí k zápisnici o pojednávaní alebo k zápisnici o neverejnom zasadnutí.

(5) Zápisnicu o porade a hlasovaní nemožno sprístupniť ani do nej nahliadnuť, ibaže je to nevyhnutné na účely disciplinárneho konania. Obálku so zápisnicou o porade a hlasovaní môže otvoriť len predseda disciplinárneho senátu pri rozhodovaní v disciplinárnom konaní alebo člen disciplinárneho senátu poverený vyhotovením rozhodnutia; po nahliadnutí ju opäť zalepí, opatrí odtlačkom úradnej pečiatky, otvorenie obálky potvrdí svojím podpisom a uvedie dátum, kedy sa tak stalo.

(6) Zápisnica o porade a hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché uznesenie, na ktorom sa senát alebo plénum uzniesli jednomyseľne a ktorému predchádzala porada len v pojednávacej miestnosti bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že uznesenie bolo vyhlásené bez prerušenia ústneho pojednávania.

§ 31

Zápisnica o procesnom úkone

(1) O každom dôkaze vykonanom mimo ústneho pojednávania (§ 18 a nasl.) a v prípade, ak to ústavný súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica.

(2) V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu, skutkové zistenia a uvedie sa podstatný obsah prednesov.

(3) Zápisnicu o procesnom úkone vyhotoví zapisovateľ a podpíšu ju prítomné osoby, medzi ktorými musí byť sudca spravodajca (§ 161, § 166 a § 172 zákona o ústavnom súde).

PIATA HLAVA

NÁHRADA TROV KONANIA

§ 32

Súdny poplatok

Konanie pred ústavným súdom nepodlieha súdnym poplatkom, ak zákon o ústavnom súde v § 72 neustanovuje inak.

§ 33

Trovy konania

(1) Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

(2) Trovy konania, ktoré vzniknú účastníkovi konania alebo zúčastnenej osobe, uhrádza účastník konania alebo zúčastnená osoba zo svojho (§ 73 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd v prípade uvedenom v § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil trovy konania iného účastníka alebo štátu.

(3) Trovy konania pred ústavným súdom spojené s tlmočením (tlmočné), so zabezpečením prekladu listín ústavným súdom a trovy ustanoveného právneho zástupcu sa uhrádzajú z rozpočtu kancelárie ústavného súdu (§ 37 ods. 2 a § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

§ 34

(1) K hotovým výdavkom účastníka konania patria cestovné výdavky, stravné a výdavky na ubytovanie.

(2) Základ na výpočet straty na zárobku účastníka konania, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, tvorí priemerný čistý zárobok vypočítaný podľa osobitného predpisu4).Výšku priemerného čistého hodinového zárobku preukazuje účastník konania potvrdením svojho zamestnávateľa, na ktorom sa súčasne uvedie, či účastník konania môže vzhľadom na druh práce, ktorú vykonáva, nastúpiť do práce na zvyšok pracovného času. Účastník konania predloží potvrdenie zamestnávateľa v lehote, ktorú určí súd, inak nemá nárok na náhradu straty na zárobku.

(3) Účastníkovi konania, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale je zárobkovo činný, patrí náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu dane z príjmov fyzických osôb5), delená počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý osobitný predpis6) pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výšku základu dane z príjmov fyzických osôb preukazuje účastník konania platobným výmerom vydaným orgánom vykonávajúcim správu dane za posledné zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo dňu, v ktorom je nárok na náhradu uplatňovaný, ak bol vydaný; inak daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie. Ak nemožno výšku straty na zárobku preukázať spôsobom podľa predchádzajúcej vety, patrí účastníkovi konania náhrada za stratu na zárobku za hodinu v sume minimálnej hodinovej mzdy určenej podľa osobitného predpisu7), najviac však osemnásobok tejto sumy za deň.

(4) Ak potrebuje účastník konania postihnutý ťažkou telesnou chybou alebo chorobou alebo v iných závažných prípadoch sprievodcu, tvoria nevyhnutné výdavky sprievodcu a jeho strata na zárobku súčasť trov účastníka konania.

§ 35

(1) Náhrada preukázaných cestovných výdavkov sa prizná účastníkovi konania, ktorý nebýva alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo ak je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Ak účastník konania použil aj miestny dopravný prostriedok, uhrádza sa mu aj miestne prepravné.

(2) Účastníkovi konania sa uhrádzajú skutočné, účelné a hospodárne cestovné výdavky verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak účastník konania použil vlastné motorové vozidlo, uhrádza sa mu cestovné verejným hromadným dopravným prostriedkom s výnimkou prípadov uvedených v § 37.

§ 36

Miestne prepravné sa uhrádza aj účastníkovi konania, ktorý býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

§ 37

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkovi konania pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov8).

§ 38

(1) Na uplatnenie nároku na svedočné (hotové výdavky a strata na zárobku) a určenie výšky svedočného sa primerane použijú ustanovenia § 33 až § 36.

(2) Na určenie trov advokáta sa použije osobitný predpis9).

(3) Na určenie znalečného sa použije osobitný predpis10).

ŠIESTA HLAVA

ROZHODNUTIA ÚSTAVNÉHO SÚDU

Písomné vyhotovenia rozhodnutí

§ 39

(1) Vo veci samej rozhoduje ústavný súd nálezom, ak zákon o ústavnom súde v § 224,§ 228, § 239 ods. 1 alebo § 241 ods. 3 alebo ods. 4 neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje ústavný súd uznesením. Rozsudkom rozhoduje ústavný súd len v konaní podľa čl. 129 ods. 5 ústavy.

(2) V písomnom vyhotovení nálezu sa po slovách ,,V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, či sa rozhodlo v pléne alebo v senáte, mená a priezviská sudcov, ktorí vo veci rozhodovali, presné označenie účastníkov konania (§ 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o opravných prostriedkoch, dátum a miesto prijatia alebo vyhlásenia rozhodnutia.

(3) Ustanovenie odseku 2 primerane platí aj pre písomné vyhotovenie rozsudku. Rozsudok sa vždy vyhlasuje verejne.

(4) V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, či ide o uznesenie pléna alebo senátu (v uznesení o veci samej a o odmietnutí návrhu pre zjavnú neopodstatnenosť sa uvedú aj mená a priezviská sudcov, ktorí vo veci rozhodovali), označenie účastníkov konania, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o opravných prostriedkoch, dátum a miesto prijatia alebo vyhlásenia uznesenia.

§ 40

(1) Výrok rozhodnutia sa píše do samostatného riadku. Ak rozhodnutie obsahuje viacero výrokov, každý sa uvedie ako samostatný odsek a vynechá sa medzi nimi medzera vo výške jedného riadku; na rozlíšenie sa môžu jednotlivé výroky označiť arabskými číslicami.

(2) V odôvodnení rozhodnutí sa uvedie spravidla podstatný obsah návrhov, prípadne vyjadrení, preukázané skutočnosti alebo skutkové zistenia, spôsob hodnotenia dôkazov a právne posúdenie veci. Jednotlivé odseky odôvodnenia sa označujú arabskými číslicami.

(3) Ďalšie podrobnosti o formálnej úprave písomného vyhotovenia rozhodnutí môže upraviť interný predpis kancelárie ústavného súdu.

§ 41

(1) Písomné vyhotovenie prvopisu rozhodnutí v listinnej forme podpisuje predsedajúci a opatrí sa odtlačkom okrúhlej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a s textom ,,Ústavný súd Slovenskej republiky“. Pri podpisovaní písomného vyhotovenia rozhodnutí vo forme elektronického úradného dokumentu sa postupuje podľa ustanovení osobitného predpisu11). Ak z technických dôvodov nie je ústavný súd objektívne schopný vyhotoviť rozhodnutie vo forme elektronického úradného dokumentu, je oprávnený vyhotoviť ho v listinnej forme (§ 63 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

(2) Rozhodnutie pléna alebo senátu vypracuje sudca spravodajca. Ak sa rozhodnutie podstatne odlišuje od návrhu na rozhodnutie, ktorý predložil sudca spravodajca, predsedajúci môže poveriť vypracovaním rozhodnutia iného sudcu (§ 66 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

§ 42

Vyhlásenie nálezu

(1) Nález sa po ústnom pojednávaní vyhlasuje vždy verejne (§ 65 ods. 1 zákona o ústavnom súde) ,,V mene Slovenskej republiky“. Ak ide o nález pléna, vyhlasuje ho ten, kto pojednávanie pléna viedol. Nález senátu vyhlasuje jeho predseda, v jeho neprítomnosti najstarší stály člen senátu a v prípade neprítomnosti stálych členov senátu najstarší člen senátu.

(2) Nález sa vyhlasuje spravidla po skončení pojednávania, ktoré prijatiu nálezu predchádzalo. Ak to nie je možné, nález sa vyhlási na odročenom pojednávaní.

(3) Pri vyhlásení nálezu sa uvedie znenie výroku a podstatný obsah odôvodnenia. Vyhlásenie výroku nálezu vypočujú prítomní v stoji. Rozhodnutie ústavného súdu, ktoré sa vyhlasuje verejne, musí byť v deň vyhlásenia aj písomne vyhotovené.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na vyhlásenie rozsudku (§ 65 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

§ 43

Vyhlasovanie rozhodnutí v zbierke zákonov

Rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sa podľa § 68 ods. 2 a § 82 zákona o ústavnom súde vyhlasujú v zbierke zákonov, odovzdá predseda ústavného súdu po ich písomnom vyhotovení bez meškania redakcii zbierky zákonov na vyhlásenie. Rozhodnutia sa v zbierke zákonov vyhlasujú v rozsahu upravenom príslušnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde.

§ 44

Zverejňovanie rozhodnutí a podaní na webovom sídle

(1) Ústavný súd je povinný zverejňovať na webovom sídle právoplatné rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o dočasnom opatrení a odložení vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

(2) V rozhodnutiach uvedených v odseku 1 sa pred zverejnením anonymizujú také údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov (§ 45).

(3) Rozhodnutia anonymizované podľa § 45 označí súdna tajomníčka sudcu spravodajcu v informačnom systéme kancelárie ústavného súdu príznakom „na publikovanie“. Po vyznačení právoplatnosti daného rozhodnutia v elektronickom spise v informačnom systéme kancelárie ústavného súdu sa rozhodnutie automaticky zverejní na webovom sídle.

(4) Podania povinne zverejňované podľa osobitného predpisu12) sa zverejňujú na webovom sídle. Zverejnenie zabezpečuje poverený organizačný útvar kancelárie ústavného súdu podľa podmienok ustanovených v osobitnom predpise13).

§ 45

Anonymizácia

(1) Anonymizáciu rozhodnutí zabezpečuje v informačnom systéme kancelárie ústavného súdu súdna tajomníčka sudcu spravodajcu alebo poverený zamestnanec kancelárie ústavného súdu. Anonymizovaný text sa vyčierni.

(2) Údaje, ktoré podliehajú anonymizácii, sú:

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, ak nejde o osoby uvedené v odseku 3,

b) rodné číslo,

c) dátum narodenia,

d) číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť osoby,

e) bydlisko,

f) telefónne číslo, faxové číslo, mailová adresa, adresa internetového protokolu (IP), URL adresa,

g) názov a kód banky alebo pobočky zahraničnej banky, číslo bankového účtu, názov účtu, IBAN, číslo klienta,

h) označenie katastrálneho územia,

i) číslo listu vlastníctva,

j) utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, citlivé informácie a skutočnosti chránené podľa osobitných predpisov14),

k) meno a priezvisko zákonných zástupcov účastníkov a zúčastnených osôb a opatrovníkov účastníkov konania a zúčastnených osôb.

(3) Údaje, ktoré (ak nie je ďalej ustanovené inak) nepodliehajú anonymizácii, sú najmä:

a) titul, meno a priezvisko sudcu ústavného súdu rozhodujúceho vo veci, titul, meno a priezvisko osoby, ktorá zodpovedá za správnosť vyhotovenia rozhodnutia ústavného súdu,

b) označenie súdu alebo iného orgánu verejnej moci, ktorý je odporcom, označenie iných súdov alebo orgánov verejnej moci, mená a priezviská ich štatutárnych zástupcov,

c) údaje o notároch, súdnych exekútoroch, mediátoroch, správcoch, rozhodcoch, znalcoch a tlmočníkoch,

d) údaje o právnických osobách, mená a priezviská ich štatutárnych orgánov a ich členov,

e) mená a priezviská fyzických osôb podnikateľov vrátane miesta podnikania, ak sa vec týka ich podnikania,

f) mená a priezviská zástupcov účastníkov konania a zúčastnených osôb, ak ich zastupujú na základe plnomocenstva alebo ustanovenia súdom,

g) identifikačné číslo (IČO) a daňové identifikačné číslo (DIČ),

h) peňažné sumy vrátane spôsobu ich určenia,

i) čísla faktúr, zmlúv, poistiek a iných podobných dokladov,

j) spisové značky rozhodnutí alebo konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci,

k) vymedzenie času a dátumu vrátane dátumu rozhodnutia ústavného súdu,

l) mená a priezviská osôb, ktoré sú uvedené v citáciách rozhodnutí medzinárodných súdnych orgánov, ak rozhodnutie na také rozhodnutia poukazuje,

m) mená a priezviská všetkých verejných činiteľov, pokiaľ sa predmet konania týka výkonu ich verejnej funkcie – napríklad starosta, primátor, poslanec, minister, štátny tajomník.

(4) Ak o to právnická osoba požiada, anonymizácii podliehajú aj údaje o právnickej osobe, mená a priezviská jej štatutárnych orgánov a ich členov, IČO, DIČ.

(5) Na pokyn sudcu možno anonymizovať aj iné údaje o fyzickej osobe, ako sú uvedené v odseku 2; je pritom potrebné dbať na to, aby obsah rozhodnutia zostal zrozumiteľný.

(6) Právoplatné rozhodnutia ústavného súdu môžu byť označované popri spisovej značke konania aj priezviskom účastníka, ak je fyzickou osobou, názvom alebo obchodným menom účastníka, ak je právnickou osobou (§ 457 Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde). V takom prípade nemusí byť priezvisko účastníka v rozhodnutí anonymizované podľa odseku 2 písm. a).

SIEDMA HLAVA

DORUČOVANIE

§ 46

Doručovanie rozhodnutia

(1) Účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom sa doručujú všetky rozhodnutia ústavného súdu v príslušnej veci. Ak ústavný súd odmietol návrh na začatie konania podľa § 56 zákona o ústavnom súde a neinformoval účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, o tom, že na ústavnom súde bol proti nemu podaný návrh na začatie konania, môže rozhodnutie podľa § 56 zákona o ústavnom súde doručiť len navrhovateľovi. O doručení rozhodnutia podľa predchádzajúcej vety rozhoduje sudca spravodajca alebo predseda senátu alebo pléna. Postup podľa druhej vety sa spravidla neuplatní v prípade rozhodnutí o odmietnutí návrhu pre zjavnú neopodstatnenosť.

(2) Rozhodnutia podľa odseku 1 sa doručujú do vlastných rúk.

(3) V prípadoch ustanovených zákonom (§ 90 ods. 1 zákona o ústavnom súde) rozhodne o doručení rozhodnutia podľa povahy veci predseda ústavného súdu.

(4) O doručovaní platia ustanovenia § 105 až § 116 Civilného sporového poriadku.

§ 47

Doručovanie súdnych písomností

(1) Písomné vyrozumenie o odložení podania podľa § 53 zákona o ústavnom súde, predvolanie na pojednávanie, oznámenie o nariadení pojednávania a výzva na odstránenie nedostatkov podania sa doručujú do vlastných rúk.

(2) O spôsobe doručenia iných súdnych písomností, najmä žiadosti o podanie stanoviska (§ 11) alebo poskytnutie inej súčinnosti, rozhodne sudca spravodajca.

§ 48

Elektronické doručovanie

(1) Pri doručovaní elektronických dokumentov a elektronických úradných dokumentov sa postupuje podľa ustanovení osobitného predpisu15).

(2) Ak z technických dôvodov nie je ústavný súd objektívne schopný doručiť elektronické dokumenty podľa predchádzajúceho odseku, je oprávnený vykonať doručovanie inak (§ 63 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

ÔSMA HLAVA

INÉ ÚKONY ÚSTAVNÉHO SÚDU

§ 49

Predvolanie

(1) Predvolanie na jednotlivé úkony ústavného súdu sa robí spravidla písomne. V naliehavých prípadoch, ak to umožňuje zákon, aj elektronickými prostriedkami, telefonicky, telefaxom alebo iným vhodným spôsobom; ak bola osoba predvolaná týmto spôsobom, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.

(2) V písomnom predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet konania alebo iného úkonu ústavného súdu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má predvolaný ustanoviť (účastník konania, zúčastnená osoba, svedok, znalec, tlmočník a podobne) a ktoré písomnosti má priniesť so sebou. Predvolanie je potrebné doručiť s dostatočným časovým predstihom tak, aby bola zachovaná zákonná lehota na prípravu na ústne pojednávanie. Písomnosti určené manželom nie je možné zasielať v spoločnej obálke.

(3) Osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie.

(4) Osoba umiestnená v azylovom zariadení sa predvoláva prostredníctvom azylového zariadenia, ktoré zabezpečí jej účasť na ústnom pojednávaní. Osoba umiestnená v zariadení pre cudzincov sa predvoláva prostredníctvom tohto zariadenia; jej účasť na ústnom pojednávaní zabezpečí príslušný útvar polície, ktorý prevádzkuje zariadenie pre cudzincov.

(5) Osoba umiestnená v ústavnej starostlivosti sa predvoláva prostredníctvom príslušného ústavu, ktorý zabezpečí aj jej predvedenie.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane použijú aj na oznámenie o nariadení ústneho pojednávania (§ 18 ods. 2).

§ 50

Výsluch

(1) Po overení totožnosti vyslúchanej osoby ústavný súd zistí jej osobné údaje, najmä dátum narodenia, zamestnanie, adresu na doručovanie a vzťah k účastníkom konania. Ak je to potrebné, zistí ústavný súd aj rodné číslo a iné údaje o tejto osobe týkajúce sa vzťahu k veci a uplatňovania jej nárokov v súvislosti s výsluchom, ktoré sú potrebné na konanie.

(2) O tom, že vyslúchaná osoba bola riadne poučená o svojich právach a povinnostiach, sa urobí záznam do zápisnice; stačí poukázať na príslušné ustanovenia právnych predpisov a podľa potreby sa uvedie aj vyhlásenie tejto osoby o tom, že bola poučená.

(3) Predsedajúci potvrdí na predvolaní čas, kedy sa skončil výsluch.

DEVIATA HLAVA

ZBIERKA NÁLEZOV A UZNESENÍ ÚSTAVNÉHO SÚDU

§ 51

(1) Vybrané rozhodnutia pléna a vybrané rozhodnutia senátov sa uverejňujú v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka nálezov“). O výbere plenárnych rozhodnutí rozhoduje plénum, o výbere senátnych rozhodnutí rozhoduje príslušný senát.

(2) Zbierka nálezov sa vydáva raz ročne a obsahuje rozhodnutia prijaté ústavným súdom v kalendárnom roku predchádzajúcom roku vydania zbierky nálezov. Vydávanie tlačenej verzie zbierky nálezov zabezpečuje útvar kancelárie ústavného súdu určený organizačným poriadkom. Elektronická verzia zbierky nálezov sa zverejňuje na webovom sídle.

(3) V zbierke nálezov sa uverejňuje spisová značka konania, právna veta z rozhodnutia schválená plénom alebo príslušným senátom, záhlavie, výrok a odôvodnenie rozhodnutia ústavného súdu spolu s odlišnými stanoviskami. Každé rozhodnutie zverejnené v zbierke nálezov je označené poradovým číslom a rokom. Osobné údaje fyzických osôb podľa § 45 sa anonymizujú tak, že sa meno a priezvisko nahradia zmenenými iniciálami a ostatné osobné údaje sa neuvedú.

ŠTVRTÁ ČASŤ

STATUS SUDCU ÚSTAVNÉHO SÚDU

§ 52

(1) Sudca ústavného súdu vykonáva funkciu sudcu ústavného súdu ako ústavný činiteľ v osobitnom právnom vzťahu k štátu, ktorý vzniká vymenovaním do funkcie sudcu ústavného súdu a zaniká dňom zániku jeho funkcie sudcu ústavného súdu.

(2) V záujme zabezpečenia dostupnosti sudcov ústavného súdu v neodkladných prípadoch poskytne kancelária ústavného súdu sudcom ústavného súdu primerané komunikačné prostriedky.

(3) Sudca je povinný zúčastňovať sa zasadnutí pléna ústavného súdu a senátu ústavného súdu, ktorého je členom.

(4) Ak sa sudca nemôže zúčastniť zasadnutia pléna pre chorobu alebo z iného závažného dôvodu, je povinný pred konaním zasadnutia pléna písomne sa ospravedlniť predsedovi ústavného súdu, ak ide o zasadnutie senátu, predsedovi senátu. Predseda ústavného súdu oznamuje okolnosti svojej neprítomnosti podľa prvej vety podpredsedovi ústavného súdu, predseda senátu oznamuje okolnosti podľa prvej vety predsedovi ústavného súdu.

(5) Ak vznikne dôvod neúčasti sudcu na zasadnutí pléna alebo senátu, ktorého je členom, a písomné ospravedlnenie podľa odseku 4 nemožno doručiť, sudca môže svoju neúčasť ospravedlniť aj iným vhodným spôsobom. Takéto ospravedlnenie je potrebné bezodkladne písomne potvrdiť.

§ 53

(1) Kancelária ústavného súdu vytvára primerané materiálne podmienky na výkon funkcie sudcu ústavného súdu. Kancelária ústavného súdu poskytne sudcovi technické prostriedky potrebné na výkon jeho funkcie v rozsahu a za podmienok ustanovených uznesením pléna.

(2) Sudca má nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku. Náklady preventívnej rehabilitácie a s ňou súvisiacim pobytom uhrádza štát. Preventívnu rehabilitáciu organizačne zabezpečuje kancelária ústavného súdu.

PIATA ČASŤ

DISCIPLINÁRNE KONANIE PROTI SUDCOM ÚSTAVNÉHO SÚDU

§ 54

(1) Ak sa predseda ústavného súdu dozvie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia (§ 27 ods. 1 a 4 zákona o ústavnom súde), požiada ho, aby sa k tomu písomne vyjadril. Ak aj po preverení týchto skutočností je toho názoru, že je dostatočný dôvod na disciplinárne stíhanie sudcu, podá plénu návrh na začatie disciplinárneho konania.

(2) Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa subjekt oprávnený na jeho podanie dozvedel o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že sa sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho previnenia podľa odseku 1 alebo že u neho vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie ústavného súdu. Disciplinárne konanie nemožno začať, ak uplynuli tri roky od konania sudcu ústavného súdu alebo predsedu ústavného súdu, ktoré bolo dôvodom na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania.

(3) Ak bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného súdu alebo podpredsedovi ústavného súdu, majú v ďalšom priebehu disciplinárneho konania postavenie sudcu ústavného súdu, proti ktorému smeruje návrh na začatie disciplinárneho konania. Ak bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný proti predsedovi ústavného súdu, úkony spojené so zasadnutím a s prerokovaním návrhu na začatie disciplinárneho konania v pléne zabezpečuje podpredseda ústavného súdu [§ 5 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde].

(4) Návrh sa doručí sudcovi, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje, do vlastných rúk.

§ 55

(1) Sudcovi, proti ktorému návrh smeruje, sa umožní zúčastniť sa na rokovaní pléna s výnimkou porady a hlasovania o jeho rozhodnutí (§ 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

(2) Plénum ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania odmietne, ak zistí, že je zjavne neopodstatnený, alebo disciplinárne konanie zastaví (§ 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

(3) Ak plénum ústavného súdu návrh neodmietne alebo disciplinárne konanie nezastaví, ustanoví trojčlenný disciplinárny senát.

(4) Členovia disciplinárneho senátu sa vyberajú náhodným výberom, a to žrebovaním. Predseda ústavného súdu vo veci, v ktorej podal návrh na začatie disciplinárneho konania, a sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje, nesmú byť členmi disciplinárneho senátu.

§ 56

(1) Disciplinárny senát si na svojom prvom zasadaní zvolí predsedu, ktorý zároveň plní funkciu sudcu spravodajcu. Pre konanie a rozhodovanie disciplinárneho senátu platí primerane ustanovenie § 17.

(2) Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že sudca ústavného súdu sa nedopustil disciplinárneho previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby dotknutého sudcu ústavného súdu oslobodilo. Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že sudca ústavného súdu sa dopustil disciplinárneho previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby mu uložilo disciplinárny trest podľa § 28 ods. 6 zákona o ústavnom súde.

(3) Plénum ústavného súdu nie je odporúčaním disciplinárneho senátu viazané. V disciplinárnom konaní plénum ústavného súdu a disciplinárny senát rozhodujú uznesením.

(4) Právoplatné rozhodnutie, ktorým plénum uznalo sudcu za vinného a uložilo mu disciplinárny trest, sa uloží do osobného spisu sudcu.

§ 57

(1) Ak plénum vo svojom uznesení navrhne, aby prezident Slovenskej republiky sudcu odvolal, predseda ústavného súdu to bez meškania oznámi prezidentovi.

(2) Ak plénum vo svojom uznesení navrhne, aby prezident Slovenskej republiky odvolal predsedu ústavného súdu z funkcie predsedu ústavného súdu, oznámenie prezidentovi podáva podpredseda ústavného súdu.

ŠIESTA ČASŤ

ZRUŠUJÚCE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 58

Zrušuje sa Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 114/1993 Z. z. v znení rozhodnutia pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2000 Z. z., rozhodnutia pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 348/2002 Z. z. a rozhodnutia pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 202/2005 Z. z.


§ 59

Tento Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky nadobúda účinnosť dňom uverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.


Ivan Fiačan v. r.

Poznámky pod čiarou

1) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

2) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov.

3) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

4) § 134 Zákonníka práce.

5) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

6) Zákonník práce.

7) Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

8) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

9) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

10) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

12) § 5 ods. 7 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

13) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

14) Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.