Zákon č. 306/2019 Z. z.Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

㤠2

Obrana štátu

(1) Obrana štátu je súhrn opatrení, ktorými Slovenská republika zachováva mier, bráni a zabezpečuje svoju zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc pred napadnutím, a opatrení vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy,¹) ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2) Obrana štátu sa zabezpečuje aj v kybernetickom priestore^1a) prostredníctvom opatrení zameraných na riešenie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov podľa osobitného predpisu^1b) a obrany objektov osobitnej dôležitosti, ďalších dôležitých objektov a prvkov kritickej infraštruktúry^1c) pred kybernetickým napadnutím, ktoré v tejto oblasti vykonáva Vojenské spravodajstvo.^1d)

(3) Obranu štátu tvoria aj opatrenia Slovenskej republiky na boj proti terorizmu, ktoré v tejto oblasti vykonávajú spravodajské služby, ozbrojené zbory a ozbrojené bezpečnostné zbory (ďalej len „ozbrojené zbory“), súdy, prokuratúra a ozbrojené sily Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“).

(4) Ak hrozí nebezpečenstvo napadnutia Slovenskej republiky, na obranu štátnej hranice možno na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) použiť ozbrojené sily podľa osobitného predpisu.⁶)

(5) Systém obrany štátu je usporiadaný súbor prvkov a opatrení a ich vzájomných väzieb, ktorých prostredníctvom Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky zabezpečujú prípravu, riadenie a plnenie úloh obrany štátu a súdy, prokuratúra, iné právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby zabezpečujú prípravu na plnenie úloh obrany štátu a ich plnenie.

(6) Riadenie obrany štátu zahŕňa vyhodnocovanie hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu, rozhodovanie o opatreniach na tomto úseku, plánovanie, organizovanie, koordináciu, kontrolu a vyhodnocovanie plnenia týchto opatrení.

(7) V čase vojny alebo vojnového stavu⁷) sa na zabezpečenie riadenia obrany štátu vytvára hlavné miesto riadenia obrany štátu, ktoré je určené pre prezidenta a vládu alebo Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky, ak je znemožnená činnosť vlády.

§ 3

Príprava na obranu štátu

(1) Príprava na obranu štátu zahŕňa

a) vytváranie a udržiavanie obranných kapacít štátu,

b) prípravu ozbrojených síl, prípravu ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek^7a) a jednotiek civilnej ochrany,

c) udržiavanie a rozvoj obrannej infraštruktúry vrátane výberu a zaradenia objektov obrannej infraštruktúry podľa § 26 ods. 2 do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu podľa § 27 a ich vyradenia z príslušnej kategórie objektov,

d) prípravu opatrení a činností hospodárskej mobilizácie,

e) prípravu hlavného miesta riadenia obrany štátu,

f) prípravu ústavných orgánov,

g) prípravu ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnych orgánov štátnej správy, orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov,

h) prípravu obyvateľstva,

i) preverovanie pripravenosti na plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu.

(2) Obranné kapacity štátu zahŕňajú kapacity ozbrojených síl, kapacity ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek, ktoré sa použijú v čase vojny alebo vojnového stavu na plnenie ich úloh, uchovanie výrobných schopností^7b) a podpora obrany štátu vrátane výskumu a vývoja na zabezpečenie obrany štátu.

(3) Príprava ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek a jednotiek civilnej ochrany na obranu štátu sa vykonáva vo forme spoločného výcviku a cvičenia s ozbrojenými silami.

(4) Príprava ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnych orgánov štátnej správy, orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov na obranu štátu sa vykonáva vo forme odborných seminárov a tematických cvičení.

(5) Príprava obyvateľstva na obranu štátu zahŕňa jeho informovanie na úseku obrany štátu a rozvoj branného povedomia a pripravenosti občanov Slovenskej republiky na obranu štátu. Príprava obyvateľstva na obranu štátu zahŕňa aj súhrn opatrení vo výchovno-vzdelávacom procese v základných školách a stredných školách, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom štátnych vzdelávacích programov.

(6) Informovanie obyvateľstva o zabezpečení obrany štátu zabezpečujú ústavné orgány, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky vo svojej pôsobnosti. Zabezpečenie informovania obyvateľstva v čase vojny alebo vojnového stavu koordinuje Úrad vlády Slovenskej republiky.

(7) Rozvoj branného povedomia a pripravenosti občanov Slovenskej republiky na obranu štátu sa zabezpečuje v rámci

a) dobrovoľnej vojenskej prípravy občanov Slovenskej republiky,

b) prípravy občanov Slovenskej republiky, ktorí sú zaradení do aktívnych záloh ozbrojených síl.

(8) Povinný obsah výchovy a vzdelávania na základných školách a stredných školách sa zameriava aj na brannú výchovu, brannú prípravu, prípravu na civilnú ochranu, zdravotnú prípravu, záujmovú činnosť, technickú činnosť a na športovú činnosť. Branná výchova, branná príprava, príprava na civilnú ochranu, zdravotná príprava, záujmová činnosť, technická činnosť a športová činnosť sa realizujú prostredníctvom predmetov rámcových učebných plánov štátneho vzdelávacieho programu a samostatných organizačných foriem vyučovania. Na brannej výchove, brannej príprave, príprave na civilnú ochranu, zdravotnej príprave, záujmovej činnosti, technickej činnosti a na športovej činnosti sa podieľajú ozbrojené sily, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Hasičský a záchranný zbor a ďalšie záchranné zložky a jednotky civilnej ochrany. Prípravu obyvateľstva v rámci brannej prípravy zameranú na manipuláciu so zbraňami môžu okrem pedagogických zamestnancov vykonávať len ozbrojené sily.

(9) Na príprave alebo na činnosti uvedenej v odseku 8, okrem poslednej vety, sa na základe písomnej zmluvy s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) môže podieľať aj občianske združenie, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť.

(10) Ministerstvo obrany predkladá Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky požiadavky na obsah brannej výchovy a brannej prípravy a písomné zmluvy uvedené v odseku 9; písomné zmluvy zverejňuje ministerstvo obrany na svojom webovom sídle. Požiadavky na obsah brannej výchovy a brannej prípravy sa zapracujú aj pri príprave redukovaného výchovno-vzdelávacieho procesu v čase vojny alebo vojnového stavu.

(11) Pripravenosť ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru, ďalších záchranných zložiek, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, súdov, prokuratúry, miestnych orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov na plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu sa preveruje, ak odsek 12 neustanovuje inak,

a) čiastkovým cvičením, ktoré je zamerané na preverenie samostatného plnenia týchto úloh, plnenia týchto úloh vo vzájomnej súčinnosti alebo na preverenie opatrení na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl,

b) komplexným cvičením, ktoré je zamerané na preverenie spoločného plnenia týchto úloh vrátane preverenia opatrení na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl.

(12) Pripravenosť ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru, ďalších záchranných zložiek, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, súdov, prokuratúry, miestnych orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb na plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu sa preveruje mobilizačným cvičením, ktoré je zamerané na preverenie funkčnosti systému obrany štátu pri mobilizácii ozbrojených síl a môže sa uskutočniť v čase vojnového stavu.“.

„⁶) § 4 ods. 8 a 9 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.

⁷) Čl. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

^7a) Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.

^7b) § 3 písm. l) zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 173/2015 Z. z.“.

㤠6

Vláda

Vláda na úseku obrany štátu

a) riadi činnosť ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnych orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov pri príprave na obranu štátu a jej zabezpečovaní v čase vojny alebo vojnového stavu,

b) riadi proces plánovania obrany štátu podľa § 25 a schvaľuje smernicu o plánovaní obrany štátu,

c) schvaľuje koncepciu bezpečnostného systému štátu a koncepciu systému obrany štátu, ďalšie koncepčné dokumenty v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, hodnotiace dokumenty, plán prípravy ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a miestnych orgánov štátnej správy (ďalej len „plán prípravy orgánov štátnej správy“) a Národný systém reakcie na krízové situácie,

d) predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrhy základných koncepcií bezpečnosti a obrany štátu a návrhy zásadných strategických dokumentov a rozvojových programov a plánov v oblasti bezpečnosti a obrany štátu,

e) rozhoduje o zásadných opatreniach prípravy na obranu štátu a o návrhu na preverenie pripravenosti na plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu vo forme komplexného cvičenia a mobilizačného cvičenia,

f) rozhoduje o zaradení objektov obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu, o ich vyradení z príslušnej kategórie a rozhoduje o spôsobe ich ochrany a obrany; na obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v kybernetickom priestore sa vzťahuje § 2 ods. 2,

g) rozhoduje o návrhu identifikovaných hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu a o návrhu vyhodnotenia politicko-vojenskej situácie a prijíma opatrenia na predchádzanie hrozbám a ich rizikám, ktoré majú vplyv na zabezpečenie obrany štátu, ako aj opatrenia na ich zmiernenie alebo odstránenie ich následkov podľa osobitného predpisu,⁷)

h) rozhoduje o územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,

i) plní úlohy podľa osobitných predpisov.

§ 7

Ministerstvo obrany

Ministerstvo obrany na úseku obrany štátu

a) navrhuje vláde zásadné opatrenia na prípravu na obranu štátu,

b) koordinuje a kontroluje v rozsahu svojej pôsobnosti výkon štátnej správy pri príprave a zabezpečení obrany štátu uskutočňovaný ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a miestnymi orgánmi štátnej správy a koordinuje a kontroluje v rozsahu svojej pôsobnosti plnenie úloh obrany štátu obcami a vyššími územnými celkami,

c) riadi prípravu a predkladá vláde

1. návrh základnej koncepcie obrany štátu, Obrannej stratégie Slovenskej republiky, Vojenskej stratégie Slovenskej republiky a ďalších zásadných strategických dokumentov,

2. návrh koncepcie systému obrany štátu a ďalších koncepčných dokumentov,

3. návrh rozvojových programov a plánov a návrh hodnotiacich dokumentov,

4. návrh Národného systému reakcie na krízové situácie; návrh predkladá spolu s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,

d) riadi, koordinuje a kontroluje prípravu a priebeh mobilizácie ozbrojených síl a pripravuje pre vládu návrh nariadenia

1. o vykonaní mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl^7c) a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,

2. o povolaní vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby,

3. o povolaní občanov na výkon alternatívnej služby, alebo

4. o čiastočnej alebo všeobecnej mobilizácii ozbrojených síl,⁸)

e) pripravuje pre vládu návrh nariadenia o vykonaní odvodu registrovaných občanov,

f) koordinuje

1. rozvoj systému obrany štátu,

2. prípravu a vykonanie medzinárodných cvičení pod vedením Organizácie Severoatlantickej zmluvy alebo Európskej únie,

g) riadi, koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy, ktorý uskutočňujú okresné úrady, a plní úlohy štátnej správy vo vojenských obvodoch,⁹)

h) podieľa sa na príprave

1. návrhu základnej koncepcie bezpečnosti štátu, Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky a ďalších zásadných strategických dokumentov v oblasti bezpečnosti štátu,

2. návrhu koncepcie bezpečnostného systému a ďalších koncepčných dokumentov v oblasti bezpečnosti štátu,

3. návrhu rozvojových programov a plánov v oblasti bezpečnosti štátu,

i) vypracúva návrh identifikovaných hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu a návrh vyhodnotenia politicko-vojenskej situácie v spolupráci s ďalšími ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a predkladá ich vláde,

j) predkladá vláde návrh plánu prípravy orgánov štátnej správy a podieľa sa na príprave ústavných orgánov,

k) navrhuje vláde preverenie pripravenosti vo forme komplexného cvičenia a mobilizačného cvičenia,

l) navrhuje vláde zaradenie objektov obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov pre obranu štátu, navrhuje spôsob ich ochrany a obrany,

m) zastupuje štát v konaní o náhradách za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za poskytnutie vecných prostriedkov a za vykonanie pracovnej povinnosti; zastupuje štát v konaní o náhrade škody podľa tohto zákona,

n) zabezpečuje ochranu a obranu objektov obrannej infraštruktúry, ktorých ochrana a obrana mu bola určená vládou,

o) požaduje od ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnych orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov podkladové materiály potrebné na plánovanie obrany štátu a koordinuje prípravu plánu obrany štátu,

p) spracúva a predkladá vláde návrh smernice o plánovaní obrany štátu,

q) navrhuje vláde územia potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,

r) vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku obrany štátu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú okresné úrady,

s) vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku obrany štátu vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú okresné úrady v sídle kraja,

t) vydáva stanovisko v prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie, územnoplánovacích podkladov a stanovisko k umiestňovaniu a povoľovaniu stavieb,^9a)

u) plní opatrenia Národného systému reakcie na krízové situácie,

v) zaujme na zabezpečenie svojej činnosti v čase vojny alebo vojnového stavu záložné miesto.“.

„^7c) § 14e zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z. z. “.

„c) pripravujú podklady potrebné na plánovanie obrany štátu a na vyžiadanie ich predkladajú ministerstvu obrany,“.

„d) podieľajú sa na príprave

1. návrhu základnej koncepcie obrany štátu, Obrannej stratégie Slovenskej republiky a ďalších zásadných strategických dokumentov,

2. návrhu koncepcie systému obrany štátu a ďalších koncepčných dokumentov,

3. návrhu rozvojových programov a plánov a návrhu hodnotiacich dokumentov,

e) zúčastňujú sa na príprave na obranu štátu podľa plánu prípravy orgánov štátnej správy
a plnia úlohy spojené s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu,

f) podieľajú sa na

1. identifikovaní hrozieb a ich rizík a na vyhodnocovaní politicko-vojenskej situácie,

2. príprave Národného systému reakcie na krízové situácie a plnia jeho opatrenia,

3. medzinárodných cvičeniach,

4. príprave ústavných orgánov na obranu štátu,“.

„h) zabezpečujú ochranu objektov obrannej infraštruktúry uvedených v § 6 písm. f), ktorých ochranu im vláda určila,“.

„e) zúčastňuje sa na príprave na obranu štátu a plní úlohy spojené s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu,

f) ukladá na návrh okresného úradu v sídle kraja alebo na návrh obce vo svojom územnom obvode v čase vojny alebo vojnového stavu⁷) pracovnú povinnosť fyzickým osobám a vedie ich evidenciu,“.

„(4) Okresný úrad sa podieľa na príprave orgánov obcí na obranu štátu.“.

„s) vedie evidenciu fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť,

t) povoláva vojakov v zálohe na plnenie úloh ozbrojených síl,

u) zabezpečuje prípravu miestnych orgánov štátnej správy, prípravu orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov na obranu štátu.“.

„f) zúčastňuje sa na príprave na obranu štátu a plní úlohy spojené s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu,“.

„d) zúčastňuje sa na príprave na obranu štátu, podieľa sa na príprave orgánov obcí na obranu štátu a plní úlohy spojené s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu,

e) zabezpečuje vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie.“.

„(4) Na plnenie úloh súvisiacich s riadením mobilizácie ozbrojených síl okresný úrad v sídle kraja poskytuje ministerstvu obrany údaje uvedené v odsekoch 1 a 3.

(5) Na plnenie úloh súvisiacich s plnením pracovnej povinnosti fyzickými osobami okresný úrad v sídle kraja poskytuje útvarom a zariadeniam ozbrojených síl údaje uvedené v odseku 1 písm. a) až d).“.

„^15c) § 13 ods. 1 písm. c) a písm. e) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

㤠16b

Informačný mobilizačný systém

(1) Ministerstvo obrany na účely spracúvania údajov potrebných na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl prevádzkuje spolu s okresnými úradmi v sídlach krajov informačný mobilizačný systém, v ktorom sa vedie

a) register registrovaných občanov,

b) register vojakov v zálohe,

c) register občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby,

d) register fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť,

e) register právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým sa môže v čase vojny alebo vojnového stavu uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,

f) register právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým sa môže v čase vojny alebo vojnového stavu uložiť povinnosť poskytnúť vecné prostriedky a nehnuteľnosti potrebné na obranu štátu.

(2) Registre podľa odseku 1 písm. a) až c) obsahujú súbor osobných údajov občana a jeho blízkych osôb uvedených v osobitnom predpise,^15ca) ktoré sa spracúvajú po celý čas trvania brannej povinnosti občana.

(3) Register podľa odseku 1 písm. d) obsahuje súbor osobných údajov fyzickej osoby uvedených v § 16a ods. 1 a 2, ktoré sa spracovávajú do 65 rokov veku fyzickej osoby.

(4) Registre podľa odseku 1 písm. e) a f) obsahujú súbor údajov uvedených v § 16a ods. 3, ktoré sa spracúvajú do doby, kým tieto osoby majú k vecným prostriedkom a k nehnuteľnostiam vlastnícke právo, právo správy, sú ich oprávnenými držiteľmi alebo k nim majú iné obdobné užívacie práva.

(5) Registre podľa odseku 1 sa vedú v elektronickej podobe a v listinnej podobe, pričom registre v listinnej podobe vedie okresný úrad v sídle kraja. Podrobnosti vedenia registrov v listinnej podobe ustanoví ministerstvo obrany smernicou.^15cb)

(6) Na účely zabezpečenia plnenia úloh podľa osobitného predpisu má Vojenské spravodajstvo a Slovenská informačná služba priamy a nepretržitý prístup k informáciám zhromaždeným v registroch podľa odseku 1, ktoré sa vedú v elektronickej podobe.“.

„^15ca) § 5 ods. 2 zákona č. 569/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 21 ods. 5 zákona č. 570/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

^15cb) § 6 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

„(6) Ústredné orgány štátnej správy, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky, súdy, prokuratúra, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany, Národná banka Slovenska, orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestne orgány štátnej správy, orgány obcí a orgány vyšších územných celkov, právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré plnia úlohy v záchranných zložkách, úlohy súvisiace so zabezpečením obrany štátu, civilnej ochrany alebo hospodárskej mobilizácie, zabezpečujú oslobodenie fyzických osôb, s ktorými sú v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu od pracovnej povinnosti prostredníctvom miestne príslušného okresného úradu, a to do 65 rokov veku. Od pracovnej povinnosti sa oslobodzujú aj fyzické osoby, ktoré chránia objekty osobitnej dôležitosti a ďalšie dôležité objekty.

(7) Od pracovnej povinnosti sa oslobodzuje aj fyzická osoba počas výkonu verejnej funkcie, a to do 65 rokov veku.

(8) Zamestnávateľ uvedený v odseku 6 je povinný každoročne do 31. januára predložiť okresnému úradu zoznam fyzických osôb oslobodených od pracovnej povinnosti, ktorý obsahuje

a) meno, priezvisko, akademický titul,

b) rodné číslo,

c) adresu trvalého pobytu.“.

„k) právnickej osobe, ktorá zabezpečuje ochranu objektu osobitnej dôležitosti alebo ďalšieho dôležitého objektu v rozsahu plnenia ochrany týchto objektov.“.

㤠25

Plánovanie obrany štátu

(1) Plánovanie obrany štátu zahŕňa obranné plánovanie, plánovanie použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu, plánovanie mobilizácie ozbrojených síl a plánovanie hospodárskej mobilizácie na účely obrany štátu podľa osobitného predpisu. Plán obrany štátu tvorí súbor dokumentácie spracovaný v procese plánovania obrany štátu.

(2) Obranné plánovanie zahŕňa spracúvanie dlhodobých, strednodobých a krátkodobých plánov vytvárania, udržiavania a rozvoja kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a podpory obrany štátu. Obranné plánovanie sa vykonáva aj v čase vojny alebo vojnového stavu na dopĺňanie chýbajúcich kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl v nadväznosti na vojnový štátny rozpočet.

(3) Dlhodobé plány určujú ciele a postupy na 10 až 15 rokov na dosiahnutie požadovaných kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a na rozvoj podpory obrany štátu.

(4) Strednodobé plány určujú vyvážený postup a efektívne rozloženie zdrojov na tri až šesť rokov na zabezpečenie požadovaných kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl
a na rozvoj podpory obrany štátu.

(5) Krátkodobé plány určujú záväzný postup a rozdelenie finančných zdrojov na jeden až dva roky na reálne zabezpečenie požadovaných kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a na rozvoj podpory obrany štátu.

(6) Plánovanie použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu zahŕňa spracúvanie

a) situačných plánov,

b) plánov použitia ozbrojených síl v čase vojny a plánov použitia ozbrojených síl v čase vojnového stavu,

c) stálych plánov použitia ozbrojených síl.

(7) Situačné plány sa spracúvajú na základe vyhodnotenia možného ohrozenia štátu v súlade so zásadnými strategickými dokumentmi v oblasti obrany štátu. Situačné plány sa môžu spracúvať aj v nadväznosti na situačný plán medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom.

(8) Na základe vyhodnotenia politicko-vojenskej situácie a podľa povahy hrozby a jej rizík na úseku obrany štátu tvorí príslušný situačný plán základ na spracovanie plánu použitia ozbrojených síl v čase vojny alebo plánu použitia ozbrojených síl v čase vojnového stavu.

(9) Stály plán použitia ozbrojených síl sa spracúva pre konkrétne a trvalé hrozby na úseku obrany štátu spravidla v nadväznosti na stály plán medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom, a podľa rozhodnutí príslušných ústavných orgánov.

(10) Plánovanie mobilizácie ozbrojených síl zahŕňa spracúvanie

a) plánu všeobecnej mobilizácie,

b) plánu čiastočnej mobilizácie,

c) plánu mobilizačného cvičenia.

(11) Za prípravu obranného plánovania a plnenie úloh vyplývajúcich zo schválených plánov podľa odseku 2 zodpovedajú v rozsahu svojej pôsobnosti ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky; koordináciu prípravy obranného plánovania vykonáva ministerstvo obrany.

(12) Plány podľa odsekov 6 a 10 spracúva ministerstvo obrany v súčinnosti s Generálnym štábom ozbrojených síl a Vojenským spravodajstvom. Pri spracúvaní plánov podľa odseku 6 a odseku 10 písm. c) sa využívajú podkladové materiály ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

(13) Ministerstvo obrany informuje vládu o úlohách ozbrojených síl a o zložení ozbrojených síl, ktoré sa uvedú v pláne medzinárodnej organizácie súvisiacom s obranou štátu alebo plnením záväzku Slovenskej republiky vyplývajúcom z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a to pred začatím alebo v priebehu jeho spracovania.

(14) S dokumentáciou spracovanou v procese plánovania obrany štátu sa zosúlaďuje dokumentácia spracovaná v rámci civilného núdzového plánovania.

§ 26

Podpora obrany štátu

(1) Podporu obrany štátu tvorí obranná infraštruktúra, jej udržiavanie a rozvoj, dodávky tovarov a štátnych hmotných rezerv, služby a činnosti poskytované ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu a výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie obrany štátu.^20ah) Výdavky na podporu obrany štátu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu.

(2) Obrannú infraštruktúru tvoria pozemky a objekty, ktorými sú stavby, budovy a zariadenia, elektronické komunikačné siete, informačné systémy a siete, distribučná sústava v elektroenergetike a plynárenstve, zdroje pitnej vody, dopravná infraštruktúra a infraštruktúra štátnych hmotných rezerv, ktoré slúžia v čase vojny alebo vojnového stavu na zabezpečenie obrany štátu.

(3) Obrannú infraštruktúru tvoria aj pozemky vo vlastníctve štátu v správe právnických osôb, ktoré sú v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva obrany, a výdavky na ich udržiavanie a rozvoj sa neuhrádzajú zo štátneho rozpočtu.

(4) Ozbrojeným silám sa na zabezpečenie obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu poskytujú dodávky tovarov na dopĺňanie strát a spotreby^20ai) a štátne hmotné rezervy.

(5) Služby a činnosti poskytované ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu zahŕňajú najmä zdravotnícke, finančné, veterinárne, dopravné, poštové, komunálne
a opravárenské služby, elektronické komunikačné služby, výrobnú a stavebnú činnosť.

(6) Dodávky tovarov, služby a činnosti podľa odsekov 4 a 5 sa poskytujú ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu podľa osobitného predpisu.

(7) Príprava a rozvoj podpory obrany štátu sa zabezpečujú podľa potrieb obrany štátu na základe plánu, ktorý vypracúva ministerstvo obrany v procese obranného plánovania podľa § 25 ods. 3 až 5 v súčinnosti s ďalšími ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnymi orgánmi štátnej správy, obcami a vyššími územnými celkami.

(8) Slovenská republika poskytuje zahraničným ozbrojeným silám prijatým na jej území určenú obrannú infraštruktúru, určené dodávky tovarov, služby a činnosti podľa odsekov 4 a 5 prostredníctvom ozbrojených síl. Takáto podpora sa zahraničným ozbrojeným silám poskytuje podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.^20aj) Zahraničné ozbrojené sily si môžu zabezpečovať tovary, služby a činnosti na území Slovenskej republiky aj samostatne.

(9) Bezpečnosť a stabilita dodávok tovarov a poskytovania služieb a činností ozbrojeným silám a ďalším výkonným prvkom systému obrany štátu sa zabezpečujú uzatváraním zmlúv najmä so subjektmi hospodárskej mobilizácie tak, aby ich v čase vojny alebo vojnového stavu dodával alebo poskytoval subjekt hospodárskej mobilizácie, ktorý ich dodáva alebo poskytuje v stave bezpečnosti.“.

„^20ah) § 11 ods. 3 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z.

^20ai) § 11 písm. a) zákona č. 179/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

^20aj) Napríklad Zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 324/1997 Z. z.) v znení dodatkového protokolu (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 325/1997 Z. z.) a ďalšieho dodatkového protokolu (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 370/2001 Z. z.), Zmluva medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 566/2004 Z. z.).“.

„²¹) § 4 ods. 1 písm. a), d), e) a f) zákona č. 179/2011 Z. z.“.

„Ochrana týchto objektov sa zabezpečuje aj pri ich obrane podľa odseku 5.“.

„(6) Výdavky na ochranu a obranu objektov obrannej infraštruktúry podľa odsekov 4 a 5 sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu s výnimkou výdavkov na fyzickú ochranu jadrových zariadení podľa osobitného predpisu.^21a)“.

„^21a) Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

„b) nezabezpečí ochranu objektov obrannej infraštruktúry podľa § 12a alebo nespracuje plán ich ochrany podľa § 18 ods. 1 písm. b),“.

„r) záznamy o vykonaní dobrovoľnej vojenskej prípravy,

s) záznamy o zaradení a dobe trvania zaradenia do aktívnych záloh, vykonaných pravidelných cvičeniach a o plnení úloh ozbrojených síl,

t) záznamy o výkone vojenskej služby podľa osobitného predpisu,¹³)

u) záznamy o výkone mimoriadnej služby a o vojenskej službe v ozbrojených silách iného štátu,“.

„¹³) § 21 ods. 19 písm. b) až g) zákona č. 570/2005 Z. z.“.

„w) údaje o podaní vyhlásenia a späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby a záznamy o výkone alternatívnej služby.“.