Oznámenie č. 186/2007 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu

Čiastka 84/2007
Platnosť od 19.04.2007
Redakčná poznámka

Dohovor nadobudne platnosť 1. júna 2007 v súlade s článkom 23 ods. 3 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť v ten istý deň, t. j. 1. júna 2007.

186

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 16. mája 2005 bol vo Varšave prijatý Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu.

V mene Slovenskej republiky bol dohovor podpísaný 19. mája 2006.

Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 80 zo 17. októbra 2006. Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 30. novembra 2006. Ratifikačná listina bola uložená 29. januára 2007 u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára dohovoru.

Dohovor nadobudne platnosť 1. júna 2007 v súlade s článkom 23 ods. 3 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť v ten istý deň, t. j. 1. júna 2007.

K oznámeniu č. 186/2007 Z. z.

DOHOVOR RADY EURÓPY O PREDCHÁDZANÍ TERORIZMU

Členské štáty Rady Európy a ostatné signatárske štáty,

uvedomujúc si, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi,

uznávajúc význam posilňovania spolupráce s ostatnými zmluvnými stranami tohto dohovoru,

želajúc si prijatie účinných opatrení na predchádzanie terorizmu a bojovanie najmä proti verejnému nabádaniu na páchanie teroristických činov a proti náboru a výcviku na terorizmus,

vedomé si vážneho znepokojenia zapríčineného teroristickými činmi a narastajúcou hrozbou terorizmu,

vedomé si znepokojivej situácie, ktorej čelia obete terorizmu, a v tejto súvislosti potvrdzujúce ich hlbokú solidaritu s obeťami terorizmu a ich rodinami,

uznávajúc, že teroristické činy a trestné činy uvedené v tomto dohovore, kýmkoľvek sú páchané, nie sú za žiadnych okolností ospravedlniteľné na základe politických, filozofických, ideologických, rasových, etnických, náboženských alebo podobných motívov, a pripomínajúc povinnosť všetkých zmluvných strán predchádať týmto činom, a ak im nie je zabránené, postihovať a zabezpečiť, aby boli potrestané trestmi, ktoré zohľadňujú ich vážny charakter,

pripomínajúc potrebu posilniť boj proti terorizmu a potvrdzujúc, že všetky opatrenia prijaté na predchádzanie teroristickým činom a ich potláčanie musia byť v súlade s platným právom a musia rešpektovať demokratické hodnoty, ľudské práva a základné slobody, ako aj ostatné zásady medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva v prípade, že je aplikovateľné,

uznávajúc, že tento dohovor nemá v úmysle zasahovať do zásad vzťahujúcich sa na slobodu prejavu a slobodu združovania,

pripomínajúc, že cieľom terorizmu je svojou povahou alebo obsahom vážne ohroziť obyvateľstvo alebo nenáležite nútiť vládu alebo medzinárodnú organizáciu konať alebo zdržať sa konania, alebo vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske alebo spoločenské zriadenie krajiny alebo medzinárodnej organizácie,

dohodli sa takto:

Článok 1

Terminológia

(1) Na účely tohto dohovoru „teroristický trestný čin“ je akýkoľvek čin v rámci rozsahu určenom jednou zo zmlúv uvedených v prílohe.

(2) Pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe štát alebo Európske spoločenstvo, ktorý nie je zmluvnou stranou zmluvy uvedenej v prílohe, môže vyhlásiť, že pri uplatňovaní tohto dohovoru pre dotknutú stranu sa zmluva nebude považovať za súčasť prílohy. Toto vyhlásenie stráca platnosť po tom, ako zmluva nadobudne platnosť pre zmluvnú stranu, ktorá urobila takéto vyhlásenie a ktorá informuje generálneho tajomníka Rady Európy o nadobudnutí jej platnosti.

Článok 2

Účel

Účelom tohto dohovoru je posilniť úsilie strán pri predchádzaní terorizmu a jeho negatívnym účinkom pri uplatňovaní ľudských práv, najmä práva na život, prijímaním opatrení na vnútroštátnej úrovni a prostredníctvom medzinárodnej spolupráce s náležitým ohľadom na existujúce platné mnohostranné alebo dvojstranné zmluvy alebo dohody medzi zmluvnými stranami.

Článok 3

Národné politiky prevencie

(1) Každá zmluvná strana prijme vhodné opatrenia najmä v oblasti vzdelávania orgánov činných v trestnom konaní a ostatných orgánov a v oblastiach výchovy, kultúry, informácií, médií a zvyšovania povedomia verejnosti s cieľom predchádzať teroristickým činom a ich negatívnym vplyvom pri dodržiavaní ľudských práv, ako je to ustanovené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a ostatných záväzkoch podľa medzinárodného práva, ak platia pre túto zmluvnú stranu.

(2) Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na zlepšenie a rozvoj spolupráce medzi národnými orgánmi s cieľom predchádzať teroristickým trestným činom a ich negatívnym účinkom, okrem iného

a) výmenou informácií,

b) zlepšovaním fyzickej ochrany osôb a zariadení,

c) posilňovaním vzdelávacích a koordinačných plánov civilnej ochrany.

(3) Každá zmluvná strana podporuje toleranciu posilňovaním interreligiózneho a medzikultúrneho dialógu, zahŕňajúc podľa potreby mimovládne organizácie a iné prvky občianskej spoločnosti s cieľom zabrániť napätiu, ktoré môže prispievať k páchaniu teroristických činov.

(4) Každá zmluvná strana sa snaží podporovať verejné povedomie týkajúce sa existencie, príčin, závažnosti a hrozby spôsobenej teroristickými činmi a trestnými činmi ustanovenými v tomto dohovore a zváži vyzvanie verejnosti na poskytnutie konkrétnej, špecifickej pomoci svojim príslušným orgánom, ktorá môže prispievať k predchádzaniu teroristickým činom a trestným činom uvedeným v tomto dohovore.

Článok 4

Medzinárodná spolupráca pri predchádzaní

Zmluvné strany si podľa potreby a s náležitým ohľadom na ich schopnosti pomáhajú a navzájom sa podporujú s cieľom posilniť ich schopnosť predchádzať páchaniu teroristických trestných činov, a to aj prostredníctvom výmeny informácií a praktických skúseností, ako aj prostredníctvom vzdelávania a iného spoločného úsilia preventívneho charakteru.

Článok 5

Verejné nabádanie na páchanie teroristického trestného činu

(1) Na účely tohto dohovoru „verejné nabádanie na páchanie teroristického trestného činu“ je rozširovanie alebo iné sprístupňovanie posolstva verejnosti so zámerom podnecovať spáchanie teroristického trestného činu, ak takéto správanie, priamo alebo nepriamo obhajujúce teroristické trestné činy, spôsobuje nebezpečenstvo, že môže byť spáchaný jeden trestný čin alebo viacero týchto trestných činov.

(2) Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na ustanovenie verejného nabádania na páchanie teroristického činu, ako je to uvedené v odseku 1, za trestný čin podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, ak je páchaný protiprávne a úmyselne.

Článok 6

Nábor na terorizmus

(1) Na účely tohto dohovoru „nábor na terorizmus“ je požiadanie inej osoby, aby spáchala alebo sa zúčastnila na spáchaní teroristického činu alebo aby sa pridala k organizácii alebo ku skupine osôb na účel spolupodieľania sa na spáchaní jedného teroristického činu alebo viacerých teroristických činov organizáciou alebo skupinou osôb.

(2) Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na ustanovenie náboru na terorizmus, ako je to uvedené v odseku 1, za trestný čin podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, ak je páchaný protiprávne a úmyselne.

Článok 7

Výcvik na terorizmus

(1) Na účely tohto dohovoru „výcvik na terorizmus“ je poskytnutie návodu pri výrobe alebo použití výbušnín, strelných zbraní alebo iných zbraní alebo škodlivých a nebezpečných látok, alebo pri iných špecifických metódach alebo technikách na účely spáchania alebo spolupodieľania sa na spáchaní teroristického činu s vedomím, že poskytnuté znalosti sa použijú na tento účel.

(2) Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na ustanovenie výcviku na terorizmus, ako je to uvedené v odseku 1, za trestný čin podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, ak je spáchaný protiprávne a úmyselne.

Článok 8

Irelevantnosť spáchania teroristického trestného činu

Aby skutok bol trestným činom uvedeným v článkoch 5 až 7 tohto dohovoru, nie je potrebné, aby teroristický čin bol skutočné spáchaný.

Článok 9

Vedľajšie trestné činy

(1) Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na to, aby podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku boli trestné tieto činy:

a) spolupáchateľstvo trestného činu stanoveného v článkoch 5 až 7 tohto dohovoru,

b) zosnovanie alebo riadenie ostatných pri páchaní trestného činu stanoveného v článkoch 5 až 7 tohto dohovoru,

c) podpora pri páchaní jedného trestného činu alebo viacerých trestných činov uvedených v článkoch 5 až 7 tohto dohovoru skupinou osôb vedených spoločným úmyslom. Táto podpora je úmyselná a je

– vykonávaná buď s cieľom podporovať trestnú činnosť alebo trestný úmysel skupiny, ak táto činnosť alebo úmysel zahŕňa páchanie činu uvedeného v článkoch 5 až 7 tohto dohovoru, alebo

– vykonávaná s vedomím zámeru skupiny spáchať trestný čin uvedený v článkoch 5 až 7 tohto dohovoru.

(2) Každá zmluvná strana v súlade s jej vnútroštátnym právnym poriadkom prijme aj opatrenia potrebné na ustanovenie pokusu trestného činu za trestný čin vo vzťahu k trestným činom stanoveným v článkoch 6 a 7 tohto dohovoru.

Článok 10

Zodpovednosť právnických osôb

(1) Každá zmluvná strana prijme v súlade so zásadami jej právneho poriadku opatrenia potrebné na založenie zodpovednosti právnických osôb za účasť na činoch ustanovených v článkoch 5 až 7 a článku 9 tohto dohovoru.

(2) Podľa zásad právneho poriadku zmluvnej strany zodpovednosť právnických osôb môže byť trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna.

(3) Táto zodpovednosť nemá vplyv na trestnú zodpovednosť fyzických osôb, ktoré spáchali trestný čin.

Článok 11

Sankcie a opatrenia

(1) Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na to, aby trestné činy uvedené v článkoch 5 až 7 a článku 9 tohto dohovoru boli potrestané účinnými, primeranými a odradzujúcimi trestmi.

(2) Predchádzajúce právoplatné rozhodnutia vynesené v cudzích štátoch za činy uvedené v tomto dohovore môžu byť v rozsahu stanovenom vnútroštátnym právnym poriadkom zohľadnené na účely určenia trestu v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom.

(3) Každá zmluvná strana zabezpečí, aby právnické osoby zodpovedné v súlade s článkom 10 podliehali účinným, primeraným a odradzujúcim trestnoprávnym alebo netrestnoprávnym sankciám vrátane peňažných sankcií.

Článok 12

Podmienky a záruky

(1) Každá zmluvná strana zabezpečí, aby zavedenie, vykonávanie a uplatňovanie zásady trestnosti podľa článkov 5 až 7 a článku 9 tohto dohovoru sa uskutočnili pri dodržiavaní ľudských práv, najmä práva na slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu vierovyznania, ako je to uvedené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a iných záväzkoch podľa medzinárodného práva, ak sú pre zmluvnú stranu platné.

(2) Zavedenie, vykonávanie a uplatňovanie zásady trestnosti podľa článkov 5 až 7 a článku 9 tohto dohovoru by malo ďalej podliehať zásade proporcionality s prihliadnutím na legitímne sledované ciele a na ich potrebu v demokratickej spoločnosti a malo by vylúčiť každú formu svojvôle alebo diskriminačného alebo rasistického zaobchádzania.

Článok 13

Ochrana, odškodňovanie a podpora obetiam terorizmu

Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na ochranu a podporu obetiam terorizmu, ktorý bol spáchaný na jej území. Tieto opatrenia prostredníctvom vhodných národných systémov a podľa vnútroštátneho právneho poriadku môžu zahŕňať okrem iného finančné odškodnenie a podporu obetiam terorizmu a ich blízkym rodinným príslušníkom.

Článok 14

Právomoc

(1) Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na určenie jej právomoci pri trestných činoch uvedených v tomto dohovore:

a) keď je trestný čin spáchaný na území tejto zmluvnej strany,

b) keď je trestný čin spáchaný na palube lode plaviacej sa pod vlajkou tejto zmluvnej strany alebo na palube lietadla registrovaného podľa zákonov tejto zmluvnej strany,

c) keď je trestný čin spáchaný štátnym občanom tejto zmluvnej strany.

(2) Každá zmluvná strana môže určiť aj právomoc pri trestných činoch uvedených v tomto dohovore:

a) keď trestný čin smeroval alebo vyústil do spáchania činu uvedeného v článku 1 tohto dohovoru na území alebo proti štátnemu občanovi tejto zmluvnej strany,

b) keď trestný čin smeroval alebo vyústil do spáchania činu uvedeného v článku 1 tohto dohovoru proti štátnemu alebo vládnemu zariadeniu tejto zmluvnej strany v zahraničí, ako aj proti diplomatickým alebo konzulárnym budovám tejto zmluvnej strany,

c) keď trestný čin smeroval alebo vyústil do spáchania činu uvedeného v článku 1 tohto dohovoru a bol spáchaný s úmyslom prinútiť túto zmluvnú stranu konať alebo zdržať sa akéhokoľvek konania,

d) keď je trestný čin spáchaný osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má svoje obvyklé bydlisko na území tejto zmluvnej strany,

e) keď je trestný čin spáchaný na palube lietadla, ktoré je prevádzkované vládou tejto zmluvnej strany.

(3) Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na určenie jej právomoci pre trestné činy uvedené v tomto dohovore v prípade, že podozrivý páchateľ sa nachádza na jej území a nevydá ho zmluvnej strane, ktorej právomoc je založená na zásade právomoci existujúcej rovnako v právnom poriadku dožiadanej zmluvnej strany.

(4) Tento dohovor nevylučuje trestnú právomoc vykonávanú v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom.

(5) Ak sa viac ako jedna zmluvná strana domáha svojej právomoci pri údajne spáchanom trestnom čine uvedenom v tomto dohovore, zainteresované zmluvné strany sa podľa potreby poradia s cieľom určiť najvhodnejšiu právomoc pre trestné stíhanie.

Článok 15

Povinnosť vyšetrovania

(1) Po získaní informácie, že osoba, ktorá spáchala čin alebo je podozrivá zo spáchania činu uvedeného v tomto dohovore, sa môže nachádzať na jej území, dotknutá zmluvná strana prijme opatrenia podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku potrebné na vyšetrenie skutočností obsiahnutých v informácii.

(2) Po ubezpečení sa, že ju okolnosti na to oprávňujú, zmluvná strana, na ktorej území sa páchateľ alebo údajný páchateľ nachádza, prijme primerané opatrenia podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, aby zabezpečila prítomnosť tejto osoby na účely trestného stíhania alebo vydania.

(3) Každá osoba, vo vzťahu ku ktorej sa prijímajú opatrenia uvedené v odseku 2, je oprávnená

a) bezodkladne komunikovať s najbližším príslušným zástupcom štátu, ktorého je štátnym občanom alebo ktorý je inak oprávnený chrániť práva tejto osoby, alebo ak je to osoba bez štátnej príslušnosti, so zástupcom štátu, na ktorého území má obvyklé bydlisko,

b) byť navštívená zástupcom tohto štátu,

c) byť informovaná o právach takejto osoby podľa písmen a) a b).

(4) Práva uvedené v odseku 3 sa vykonávajú v súlade so zákonmi a právnymi normami zmluvnej strany, na ktorej území sa páchateľ alebo údajný páchateľ nachádza, za podmienky, že tieto zákony a právne normy plne umožnia dosiahnutie cieľov, pre ktoré sú priznané práva podľa odseku 3.

(5) Ustanovenia odsekov 3 a 4 nemajú vplyv na právo ktorejkoľvek zmluvnej strany uplatňujúcej právomoc podľa článku 14 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. d) pozvať Medzinárodný výbor Červeného kríža s cieľom navštíviť údajného páchateľa a komunikovať s ním.

Článok 16

Neuplatňovanie dohovoru

Tento dohovor sa neuplatňuje, ak je akýkoľvek z trestných činov stanovených v súlade s článkami 5 až 7 a článkom 9 spáchaný na území jedného štátu, údajný páchateľ je štátnym občanom tohto štátu a nachádza sa na jeho území a žiadny iný štát nemá na základe článku 14 ods. 1 alebo 2 tohto dohovoru právomoc, pričom ustanovenia článku 17 a článkov 20 až 22 tohto dohovoru sa v týchto prípadoch uplatňujú primerane.

Článok 17

Medzinárodná spolupráca v trestných veciach

(1) Zmluvné strany si v najvyššej možnej miere navzájom poskytnú pomoc pri vyšetrovaní alebo trestnom konaní, alebo pri vydávacom konaní v súvislosti s trestnými činmi stanovenými v článkoch 5 až 7 a článku 9 tohto dohovoru vrátane pomoci pri získavaní dôkazov potrebných na konanie, ktorými disponujú.

(2) Zmluvné strany vykonávajú svoje povinnosti podľa odseku 1 v súlade so zmluvami alebo inými dohodami o vzájomnej právnej pomoci, ktorými sú navzájom viazané. Pri neexistencii týchto zmlúv alebo dohôd si zmluvné strany navzájom poskytujú pomoc v súlade s ich vnútroštátnym právnym poriadkom.

(3) Zmluvné strany v najvyššej možnej miere navzájom spolupracujú podľa príslušných zákonov, zmlúv, dohôd a dojednaní dožiadanej zmluvnej strany pri vyšetrovaní alebo trestnom konaní v súvislosti s trestnými činmi, za ktoré zodpovedá právnická osoba v súlade s článkom 10 tohto dohovoru v dožadujúcej zmluvnej strane.

(4) Každá zmluvná strana môže zvážiť zavedenie dodatočných mechanizmov na výmenu informácií alebo dôkazov s ostatnými zmluvnými stranami, ktoré sú potrebné na určenie trestnoprávnej, občianskoprávnej alebo administratívnoprávnej zodpovednosti podľa článku 10.

Článok 18

Extradícia alebo trestné stíhanie

(1) Zmluvná strana, na ktorej území sa podozrivý páchateľ nachádza, v prípade, že má právomoc v súlade s článkom 14, ak túto osobu nevydá, je povinná bezodkladne a bez ohľadu na to, či bol trestný čin spáchaný na jej území alebo nie, postúpiť vec príslušným orgánom na účely trestného konania na základe postupu v súlade s právnym poriadkom tejto zmluvnej strany. Tieto orgány rozhodnú rovnakým spôsobom ako v prípade iného obzvlášť závažného trestného činu podľa právneho poriadku tejto zmluvnej strany.

(2) Ak vnútroštátny právny poriadok zmluvnej strany umožňuje vydať alebo inak odovzdať jedného z jej štátnych občanov len pod podmienkou, že táto osoba bude tejto zmluvnej strane vrátená, aby vykonala trest vyplývajúci zo súdneho konania alebo postupu, kvôli ktorému bolo o vydanie alebo odovzdanie osoby žiadané, a táto zmluvná strana a zmluvná strana žiadajúca o vydanie osoby súhlasia s takýmto postupom a ostatnými podmienkami, ktoré považujú za primerané, je toto podmienečné vydanie alebo odovzdanie dostatočné na splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1.

Článok 19

Extradícia

(1) Trestné činy stanovené v článkoch 5 až 7 a článku 9 tohto dohovoru sa považujú za extradičné trestné činy zahrnuté v každej zmluve o vydávaní existujúcej medzi zmluvnými stranami pred nadobudnutím platnosti tohto dohovoru. Zmluvné strany sa zaväzujú zahrnúť tieto trestné činy ako extradičné trestné činy do každej zmluvy o vydávaní, ktorú následne medzi sebou uzavrú.

(2) Ak zmluvná strana, ktorá podmieňuje vydanie existenciou zmluvy, dostane žiadosť o vydanie od inej zmluvnej strany, s ktorou nie je viazaná zmluvou o vydávaní, môže dožiadaná zmluvná strana, ak sa tak rozhodne, považovať tento dohovor ako právny základ pre vydanie týkajúce sa trestných činov uvedených v článkoch 5 až 7 a článku 9 tohto dohovoru. Extradícia podlieha ostatným podmienkam stanoveným právnym poriadkom dožiadanej zmluvnej strany.

(3) Zmluvné strany, ktoré nepodmieňujú vydanie existenciou zmluvy, uznávajú medzi sebou trestné činy uvedené v článkoch 5 až 7 a článku 9 tohto dohovoru za extradičné trestné činy podľa podmienok stanovených právnym poriadkom dožiadanej zmluvnej strany.

(4) Ak je to potrebné, trestné činy stanovené v článkoch 5 až 7 a článku 9 tohto dohovoru sa na účely extradície medzi zmluvnými stranami považujú za spáchané nielen v mieste, kde sa stali, ale aj na území zmluvných strán, ktoré si založili právomoc v súlade s článkom 14.

(5) Ustanovenia zmlúv a dohôd o vydávaní uzavretých medzi zmluvnými stranami týkajúce sa trestných činov stanovených v článkoch 5 až 7 a článku 9 tohto dohovoru sa medzi zmluvnými stranami považujú za zmenené v rozsahu, v akom nie sú v súlade s týmto dohovorom.

Článok 20

Vylúčenie klauzuly o politickej výnimke

(1) Žiadny z trestných činov stanovených v článkoch 5 až 7 a článku 9 tohto dohovoru sa na účely vydania alebo vzájomnej právnej pomoci nepovažuje za politický trestný čin, trestný čin súvisiaci s politickým trestným činom alebo za politicky motivovaný trestný čin. Žiadosť o vydanie alebo o vzájomnú právnu pomoc založená na takomto trestnom čine nemôže byť preto odmietnutá výlučne z toho dôvodu, že sa týka politického trestného činu alebo trestného činu súvisiaceho s politickým trestným činom, alebo politicky motivovaného trestného činu.

(2) Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 19 až 23 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 na ostatné články tohto dohovoru, každý štát alebo Európske spoločenstvo môže v čase podpisu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe k tomuto dohovoru vyhlásiť, že si vyhradzuje právo neuplatňovať odsek 1 tohto článku, ak sa týka extradície vo vzťahu k trestným činom uvedeným v tomto dohovore. Zmluvná strana sa zaväzuje uplatňovať túto výhradu pre každý prípad osobitne na základe riadne odôvodneného rozhodnutia.

(3) Každá zmluvná strana môže úplne alebo čiastočne vziať späť výhradu, ktorú uplatnila v odseku 2 prostredníctvom vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktoré nadobudne platnosť dňom jeho prijatia.

(4) Zmluvná strana, ktorá uplatnila výhradu v súlade s odsekom 2 tohto článku, si nemôže nárokovať uplatňovanie odseku 1 tohto článku ktoroukoľvek inou zmluvnou stranou; môže si však nárokovať uplatňovanie tohto článku v rozsahu, v akom ho sama prijala, v prípade, že jej výhrada je čiastočná alebo podmienečná.

(5) Výhrada je platná počas trojročnej lehoty odo dňa nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre dotknutú zmluvnú stranu. Táto výhrada však môže byť obnovená na dobu rovnakého trvania.

(6) Generálny tajomník Rady Európy zašle 12 mesiacov pred dňom uplynutia platnosti výhrady oznam o uplynutí jej platnosti dotknutej zmluvnej strane. Najneskôr tri mesiace pred uplynutím platnosti oznámi zmluvná strana generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že potvrdzuje, pozmeňuje alebo berie späť svoju výhradu. Ak zmluvná strana oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že svoju výhradu potvrdzuje, poskytne dôvody vysvetľujúce jej potvrdenie. V prípade absencie oznámenia dotknutej zmluvnej strany generálny tajomník Rady Európy informuje túto zmluvnú stranu, že jej výhrada sa považuje za automaticky predĺženú na obdobie šiestich mesiacov. V prípade, že dotknutá zmluvná strana neoznámi svoje rozhodnutie potvrdiť alebo upraviť svoju výhradu pred uplynutím platnosti tejto lehoty, má za následok ukončenie platnosti výhrady.

(7) Ak zmluvná strana po prijatí žiadosti o vydanie od inej zmluvnej strany nevydá osobu na základe výhrady, bezodkladne predloží prípad bez akejkoľvek výnimky svojim príslušným orgánom na účely trestného konania, ak sa dožadajúca zmluvná strana a dožiadaná zmluvná strana nedohodnú inak. Príslušné orgány na účely trestného konania v dožiadanej zmluvnej strane rozhodnú rovnakým spôsobom ako v prípade každého obzvlášť závažného trestného činu podľa právneho poriadku tejto zmluvnej strany. Dožiadaná zmluvná strana bezodkladne oznámi konečný výsledok konania dožadujúcej zmluvnej strane a generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktorý ho predloží Konferencii zmluvných strán stanovenej v článku 30.

(8) Rozhodnutie zamietnuť žiadosť o vydanie na základe výhrady sa bezodkladne poskytne dožadajúcej zmluvnej strane. Ak sa v dožiadanej zmluvnej strane v primeranom čase nevydalo žiadne súdne rozhodnutie vo veci podľa odseku 7, dožadajúca zmluvná strana môže túto skutočnosť oznámiť generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktorý predloží záležitosť Konferencii zmluvných strán stanovenej v článku 30. Táto Konferencia posúdi záležitosť a vydá stanovisko o súlade zamietnutia s dohovorom a predloží ho Výboru ministrov na účely vydania vyhlásenia o ňom. Pri vykonávaní funkcií podľa tohto odseku Výbor ministrov zasadá v zložení obmedzenom na zmluvné strany.

Článok 21

Diskriminačná klauzula

(1) Žiadne ustanovenie tohto dohovoru nebude interpretované ako zavedenie povinnosti vydať alebo poskytnúť vzájomnú právnu pomoc, ak dožiadaná zmluvná strana má oprávnené dôvody domnievať sa, že žiadosť o vydanie za trestné činy stanovené v článkoch 5 až 7 a článku 9 alebo o vzájomnú právnu pomoc v súvislosti s týmito trestnými činmi bola predložená na účely trestného stíhania alebo potrestania osoby na základe jej rasy, náboženstva, štátnej príslušnosti, etnického pôvodu alebo politického presvedčenia alebo že by vyhovenie žiadosti spôsobilo ujmu tejto osobe na základe ktorékoľvek z týchto dôvodov.

(2) Žiadne ustanovenie tohto dohovoru nebude interpretované ako zavedenie povinnosti vydania, ak osobe, o ktorej vydanie sa žiada, hrozí, že bude vystavená mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo potrestaniu.

(3) Žiadne ustanovenie tohto dohovoru nebude interpretované ako zavedenie povinnosti vydania, ak osobe, o ktorej vydanie sa žiada, hrozí, že by jej mohol byť uložený trest smrti, alebo ak právny poriadok dožiadanej zmluvnej strany nepripúšťa trest odňatia slobody na doživotie, trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia, ibaže podľa platných zmlúv o vydávaní dožiadaná zmluvná strana je povinná vydať osobu, ak dožadujúca zmluvná strana poskytne záruku, ktorú dožiadaná zmluvná strana považuje za dostatočnú, že trest smrti nebude uložený, alebo ak bude uložený, nebude vykonaný alebo že tejto osobe nebude uložený trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.

Článok 22

Spontánne informácie

(1) Bez toho, aby bolo dotknuté ich vyšetrovanie alebo trestné konanie, môžu príslušné orgány zmluvnej strany bez predchádzajúcej žiadosti poskytnúť príslušným orgánom inej zmluvnej strany informácie získané v rámci ich vyšetrovania, ak sa domnievajú, že poskytnutie týchto informácií by mohlo pomôcť zmluvnej strane prijímajúcej informácie začať alebo viesť vyšetrovanie alebo trestné konanie alebo by mohlo viesť k podaniu žiadosti touto zmluvnou stranou podľa tohto dohovoru.

(2) Zmluvná strana poskytujúca informácie môže podľa svojho právneho poriadku stanoviť zmluvnej strane prijímajúcej informácie podmienky použitia týchto informácií.

(3) Zmluvná strana prijímajúca informácie je týmito podmienkami viazaná.

(4) Každá zmluvná strana však môže kedykoľvek vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že si vyhradzuje právo nebyť viazaná podmienkami stanovenými zmluvnou stranou poskytujúcou informácie podľa odseku 2, ibaže dostane vopred oznámenie o charaktere poskytovanej informácie a súhlasí s jej poskytnutím.

Článok 23

Podpis a nadobudnutie platnosti

(1) Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy, Európskemu spoločenstvu a nečlenským štátom, ktoré sa zúčastnili na jeho vypracovaní.

(2) Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho tajomníka Rady Európy.

(3) Tento dohovor nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď šesť signatárov vrátane najmenej štyroch členských štátov Rady Európy vyjadrilo súhlas byť viazaní dohovorom v súlade s odsekom 2.

(4) Pre každý signatársky štát, ktorý následne vyjadrí svoj súhlas byť ním viazaný, nadobudne dohovor platnosť prvý deň mesiaca po uplynutí troch mesiacov odo dňa vyjadrenia súhlasu byť viazaný dohovorom v súlade s odsekom 2.

Článok 24

Prístup k dohovoru

(1) Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy po prerokovaní a po dosiahnutí jednomyseľného súhlasu zmluvných strán prizvať každý štát, ktorý nie je členským štátom Rady Európy a ktorý sa nezúčastnil na jeho vypracovaní, aby pristúpil k tomuto dohovoru. Rozhodnutie bude prijaté väčšinou ustanovenou v článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy jednomyseľným hlasovaním predstaviteľov zmluvných strán, ktorí sú oprávnení zasadať vo Výbore ministrov.

(2) Pre každý pristupujúci štát k dohovoru podľa odseku 1 dohovor nadobudne platnosť prvý deň mesiaca po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy.

Článok 25

Územná pôsobnosť

(1) Každý štát alebo Európske spoločenstvo môže v čase podpisu alebo pri uložení svojich ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení alebo prístupe vymedziť územie alebo územia, na ktoré sa uplatňovanie tohto dohovoru vzťahuje.

(2) Každá zmluvná strana môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť pôsobnosť tohto dohovoru na akékoľvek iné územie uvedené v tomto vyhlásení. Vo vzťahu k tomuto územiu dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí troch mesiacov odo dňa prijatia tohto vyhlásenia generálnym tajomníkom Rady Európy.

(3) Vyhlásenia urobené podľa predchádzajúcich dvoch odsekov možno vo vzťahu k akémukoľvek územiu odvolať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Späťvzatie nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia tohto oznámenia generálnym tajomníkom Rady Európy.

Článok 26

Účinky dohovoru

(1) Tento dohovor dopĺňa platné mnohostranné alebo dvojstranné zmluvy alebo dohody medzi zmluvnými stranami vrátane ustanovení týchto zmlúv Rady Európy:

– Európsky dohovor o vydávaní otvorený na podpis v Paríži 13. decembra 1957 (ETS č. 24),

– Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach otvorený na podpis v Štrasburgu 20. apríla 1959 (ETS č. 30),

– Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu otvorený na podpis v Štrasburgu 27. januára 1977 (ETS č. 90),

– Dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach otvorený na podpis v Štrasburgu 17. marca 1978 (ETS č. 99),

– Druhý dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach otvorený na podpis v Štrasburgu 8. novembra 2001 (ETS č. 182),

– Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu otvorený na podpis v Štrasburgu 15. mája 2003 (ETS č. 190).

(2) Ak dve zmluvné strany alebo viacero zmluvných strán uzatvorilo dohodu alebo zmluvu o otázkach upravených v tomto dohovore alebo inak upravilo ich vzťahy v týchto otázkach, alebo ak tak v budúcnosti urobí, sú tiež oprávnené uplatňovať takúto dohodu alebo zmluvu alebo riadiť sa takto upraveným vzťahom. Ak si zmluvné strany založia svoje vzťahy v otázkach uvedených v tomto dohovore inak, ako je to v ňom upravené, urobia to spôsobom, ktorý nie je v rozpore s cieľmi a zásadami tohto dohovoru.

(3) Zmluvné strany, ktoré sú členmi Európskej únie, uplatňujú vo svojich vzájomných vzťahoch predpisy Spoločenstva a Európskej únie, ak existujú predpisy Spoločenstva a Európskej únie riadiace konkrétny dotknutý predmet a sú platné pre konkrétny prípad bez toho, aby bol dotknutý účel a cieľ tohto dohovoru, a bez toho, aby bolo dotknuté jeho plné uplatňovanie inými zmluvnými stranami.

(4) Nič v tomto dohovore nemá vplyv na iné práva, záväzky a zodpovednosť zmluvných strán a jednotlivcov podľa medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva.

(5) Činnosti ozbrojených síl počas ozbrojeného konfliktu v zmysle medzinárodného humanitárneho práva podľa podmienok stanovených týmto právom sa neriadia týmto dohovorom a aktivity vojenských síl zmluvnej strany pri výkone ich oficiálnych povinností, vzhľadom na to, že sa spravujú inými predpismi medzinárodného práva, sa neriadia týmto dohovorom.

Článok 27

Zmeny dohovoru

(1) Zmeny tohto dohovoru môže navrhnúť každá zmluvná strana, Výbor ministrov Rady Európy alebo Konferencia zmluvných strán.

(2) Každý návrh na zmenu oznámi generálny tajomník Rady Európy zmluvným stranám.

(3) Navyše každá zmena navrhnutá zmluvnou stranou alebo Výborom ministrov sa oznámi Konferencii zmluvných strán, ktorá predloží Výboru ministrov svoje stanovisko k navrhnutej zmene.

(4) Výbor ministrov posúdi navrhnutú zmenu a každé stanovisko predložené Konferencii zmluvných strán a môže schváliť zmenu.

(5) Text každej zmeny schválenej Výborom ministrov v súlade s odsekom 4 sa predloží zmluvným stranám na prijatie.

(6) Každá zmena schválená v súlade s odsekom 4 nadobudne platnosť tridsiaty deň odo dňa, keď všetky zmluvné strany informovali generálneho tajomníka o jej prijatí.

Článok 28

Revízia prílohy

(1) Zmeny na účely aktualizácie zoznamu zmlúv v prílohe môžu byť navrhnuté každou zmluvnou stranou alebo Výborom ministrov. Tieto návrhy na zmenu a doplnenie sa týkajú len univerzálnych zmlúv uzavretých v rámci systému Organizácie Spojených národov zaoberajúcich sa výslovne medzinárodným terorizmom, ktoré už nadobudli platnosť. Generálny tajomník Rady Európy ich oznámi štátom, ktoré sú zmluvnými stranami.

(2) Po prerokovaní s nečlenskými zmluvnými stranami môže Výbor ministrov prijať navrhnutú zmenu väčšinou stanovenou v článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy. Zmena nadobudne platnosť po uplynutí jedného roka odo dňa, keď bola predložená zmluvným stranám. Počas tejto lehoty môže každá zmluvná strana oznámiť generálnemu tajomníkovi Rady Európy akékoľvek námietky k nadobudnutiu platnosti zmeny vo vzťahu k tejto zmluvnej strane.

(3) Ak jedna tretina zmluvných strán oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy námietku k nadobudnutiu platnosti zmeny, zmena nenadobudne platnosť.

(4) Ak menej ako jedna tretina zmluvných strán oznámi námietku generálnemu tajomníkovi, zmena a doplnenie nadobudnú platnosť pre tie zmluvné strany, ktoré námietku neoznámili.

(5) Po nadobudnutí platnosti zmeny v súlade s odsekom 2 a oznámení námietky k nej zmluvnou stranou táto zmena nadobudne pre dotknutú stranu platnosť prvý deň mesiaca po dni, keď generálnemu tajomníkovi Rady Európy oznámi jej prijatie.

Článok 29

Urovnanie sporov

V prípade sporu medzi zmluvnými stranami týkajúceho sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru sa zmluvné strany usilujú o urovnanie sporu prostredníctvom rokovania alebo iných mierových prostriedkov podľa ich výberu vrátane predloženia sporu rozhodcovskému súdu, ktorého rozhodnutia budú záväzné pre zmluvné strany sporu, alebo Medzinárodnému súdnemu dvoru, ak sa na tom dotknuté zmluvné strany dohodnú.

Článok 30

Konferencia zmluvných strán

(1) Zmluvné strany budú pravidelne uskutočňovať konzultácie s cieľom

a) navrhovať uľahčenie alebo zlepšenie efektívneho uplatňovania a implementácie tohto dohovoru vrátane označenia všetkých problémov a účinkov každého vyhlásenia vykonaného podľa tohto dohovoru,

b) formulovať svoje stanovisko o súlade odmietnutia vydania, ktoré im oznámia v súlade s článkom 20 ods. 8,

c) navrhovať zmeny tohto dohovoru v súlade s článkom 27,

d) formulovať svoje stanovisko k všetkým návrhom na zmenu tohto dohovoru, ktoré im oznámia v súlade s článkom 27 ods. 3,

e) vyjadrovať stanovisko k všetkým otázkam týkajúcim sa uplatňovania tohto dohovoru a uľahčovania výmeny informácií o dôležitých otázkach v oblasti vývoja práva, vývoja politiky alebo technológie.

(2) Konferenciu zmluvných strán zvoláva generálny tajomník Rady Európy, kedykoľvek to považuje za potrebné, a v prípade, keď väčšina zmluvných strán alebo Výbor ministrov požiada o jej zvolanie.

(3) Sekretariát Rady Európy pomáha zmluvným stranám pri výkone ich funkcií podľa tohto článku.

Článok 31

Výpoveď

(1) Každá zmluvná strana môže kedykoľvek vypovedať tento dohovor oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

(2) Výpoveď nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí troch mesiacov odo dňa prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.

Článok 32

Informácie

Generálny tajomník Rady Európy bude informovať členské štáty Rady Európy, Európske spoločenstvo, nečlenské štáty, ktoré sa zúčastňovali na vypracovaní tohto dohovoru, ako aj každý štát, ktorý pristúpil alebo bol prizvaný pristúpiť k tomuto dohovoru, o

a) každom podpise,

b) uložení každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe,

c) každom dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru podľa článku 23,

d) každom vyhlásení vykonanom podľa článku 1 ods. 2, článku 22 ods. 4 a článku 25,

e) každom inom úkone, oznámení alebo informovaní vzťahujúcom sa na tento dohovor.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento dohovor.

Dané vo Varšave 16. mája 2005 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy odovzdá overené kópie všetkým členským štátom Rady Európy, Európskemu spoločenstvu, nečlenským štátom, ktoré sa zúčastňovali na vypracovaní tohto dohovoru, a štátom, ktoré bol prizvané, aby k nemu pristúpili.

Príloha

1. Dohovor o potláčaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel podpísaný v Haagu 16. decembra 1970.

2. Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva uzavretý v Montreale 23. septembra 1971.

3. Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov prijatý v New Yorku 14. decembra 1973.

4. Medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníkov prijatý v New Yorku 17. decembra 1979.

5. Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov prijatý vo Viedni 3. marca 1980.

6. Protokol o potláčaní násilných činov na letiskách slúžiacich medzinárodnému civilnému letectvu daný v Montreale 24. februára 1988.

7. Dohovor o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby daný v Ríme 10. marca 1988.

8. Rímsky protokol z roku 1988 o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine daný v Ríme 10. marca 1988.

9. Medzinárodný dohovor o potláčaní bombového terorizmu prijatý v New Yorku 15. decembra 1997.

10. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý v New Yorku 9. decembra 1999.

Anglické znenie textu