Vyhláška č. 242/2016 Z. z.Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní

§ 1

(1) Vymedzenie správnych území povodí čiastkovými povodiami a k nim priradenými hydrogeologickými rajónmi je uvedené v prílohe č. 1.

(2) Hranice čiastkových povodí a čísla hydrologického poradia sa určujú podľa Základnej vodohospodárskej mapy Slovenskej republiky v mierke 1: 50 000.

(3) Hranice hydrogeologických rajónov a označenie hydrogeologických rajónov sa určujú podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska a príslušných máp v mierke 1: 50 000.

(4) Správne územia povodí, hranice čiastkových povodí, hranice hydrogeologických rajónov, administratívne hranice krajov Slovenskej republiky, klad listov základných máp v mierke
1: 200 000, klad listov základnej tematickej mapy povodí v mierke 1 : 200 000 a klad listov základnej mapy v mierke 1: 50 000 sa vyznačujú do prehľadného kartogramu.

§ 2

(1) Z hľadiska dosiahnutia environmentálnych cieľov sú rizikové také útvary povrchových vôd, ktoré nespĺňajú požiadavky dobrého ekologického stavu, dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu.

(2) Z hľadiska dosiahnutia environmentálnych cieľov sú rizikové také útvary podzemnej vody, ktoré nespĺňajú požiadavky dobrého chemického stavu a dobrého kvantitatívneho stavu.

§ 3

Ekonomická analýza nakladania s vodami (ďalej len „ekonomická analýza“) obsahuje

a) analýzu, ktorou sa určuje dôležitosť vody pre hospodársky rozvoj a sociálno-ekonomický rozvoj správneho územia povodia,

b) zhodnotenie dynamiky povodia na základe vyhodnotenia prognóz kľúčových sociálno-ekonomických faktorov, ktoré pravdepodobne pôsobia na vplyvy a prostredníctvom nich na stav útvarov povrchovej vody a na stav útvarov podzemnej vody a prípravu a vypracovanie základného scenára pravdepodobného vývoja správneho územia povodia na základe schválených politík jednotlivých sektorov národného hospodárstva,

c) zhodnotenie úrovne návratnosti nákladov za vodohospodárske služby, ktoré obsahuje

1. hodnotenie stavu vodohospodárskych služieb pri zohľadnení dlhodobej prognózy dodávky a potreby vody v správnom území povodia a tam, kde je to potrebné, aj odhady objemu, cien a nákladov spojených s vodohospodárskymi službami a odhady investícií,

2. úhradu nákladov za vodohospodárske služby vrátane finančných nákladov, environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje v súlade s princípom znečisťovateľ platí,

3. inštitucionálnu štruktúru návratnosti nákladov, ktorú tvorí štruktúra cien a sadzieb dotácie a krížové dotácie, a

4. hodnotenie príspevkov na využívanie vody rozčlenených aspoň na priemysel, poľnohospodárstvo a domácnosti k nákladom za vodohospodárske služby,

d) analýzu nákladovej efektívnosti, pri ktorej sa zhromažďujú a porovnávajú údaje o potenciálnych nákladoch na rozhodujúce opatrenia týkajúce sa využívania vôd, ktoré sa zahrnú do programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov (ďalej len „program opatrení“); na základe zistených potenciálnych nákladov na takéto opatrenia sa určuje nákladovo najefektívnejšia kombinácia opatrení,

e) návrh postupu a opatrení na doplnenie chýbajúcich informácií a poznatkov na prípravu a vypracovanie ekonomickej analýzy, ktoré sa zistili pri charakterizovaní správneho územia povodia alebo ktoré sa môžu objaviť pri vykonávaní analýzy nákladovej efektívnosti,

f) iné údaje potrebné na vypracovanie ekonomickej analýzy.

§ 4

(1) Plánovanie v povodiach a v správnom území povodia (ďalej len „vodné plánovanie“) sa zabezpečuje prostredníctvom plánu manažmentu povodia a Vodného plánu Slovenska.

(2) Plán manažmentu povodia vychádza

a) zo stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody,

b) zo zhodnotenia vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a stav útvarov podzemnej vody,

c) z identifikovaných vodohospodárskych problémov,

d) z ekonomickej analýzy.

(3) Plán manažmentu povodia určuje opatrenia na

a) využívanie povrchových vôd a podzemných vôd s cieľom zabezpečiť ich trvalo udržateľné využívanie,

b) zlepšovanie stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody vrátane vodných ekosystémov,

c) zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu stavu vôd a zabezpečenie ich dobrého stavu,

d) zabránenie škodlivým účinkom vôd.

(4) Analýzy, zistenia a závery plánu manažmentu povodia sa spracúvajú pre

a) útvary povrchovej vody vymedzené na

1. riekach s plochou povodia väčšou ako 10 km²,

2. jazerách s plochou povrchu väčšou ako 0,5 km²,

b) útvary podzemnej vody.

(5) Základný obsah plánu manažmentu povodia a jeho štruktúra sú uvedené v prílohe č. 2.

(6) Pri vypracúvaní plánu manažmentu povodia sa využívajú

a) analýzy podľa § 13 ods. 3 písm. a) a c) zákona,

b) koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky na príslušné časové obdobie,

c) koncepcie vodného hospodárstva, napríklad koncepcia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, koncepcia odkanalizovania a čistenia odpadových vôd, koncepcia starostlivosti o vodné toky, koncepcia využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov, koncepcia ochrany pred extrémnymi hydrologickými situáciami,

d) rozvojové programy vodného hospodárstva, napríklad program protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí, plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky,

e) územné plány veľkých územných celkov,

f) sektorové koncepčné dokumenty súvisiace s využívaním vôd,

g) medzinárodné dohovory a medzinárodné programy, ktoré vymedzujú úlohy a stratégiu v oblasti vôd.

(7) Plán manažmentu povodia možno doplniť podrobnejšími programami a plánmi vypracovanými pre sektor, problém alebo pre určitý typ vôd, ktoré sa zaoberajú jednotlivými aspektmi využívania vôd.

§ 5

(1) Záväznými podkladmi na zhodnotenie vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a na stav útvarov podzemnej vody a identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov sú

a) údaje z informačných systémov orgánov štátnej správy podľa § 4, § 4b, § 6 a § 29 zákona a zo štátneho monitorovacieho systému a informačného systému verejných vodovodov a verejných kanalizácií,¹)

b) údaje a výstupy bilancovania množstva povrchových vôd a množstva podzemných vôd,

c) klimatické údaje,

d) údaje o prírodných pomeroch,

e) údaje o využití krajiny, napríklad údaje podľa databázy CORINE landcover,

f) údaje o oblastných špecifikách, napríklad údaje o ťažbe nerastných surovín a o rašeliniskách,

g) demografické údaje a hospodárske údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky,

h) územnoplánovacia dokumentácia a územnoplánovacie podklady,

i) výsledky hydrogeologického prieskumu,

j) akčné plány alebo programy prijaté na implementáciu právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti kvality vôd,

k) register chránených území,

l) štátne mapové diela určené na verejné použitie, napríklad základná vodohospodárska mapa v mierke 1 : 50 000,

m) sektorové plány a ich programy,

n) plány rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií,

o) iné údaje potrebné na zhodnotenie vplyvov a dopadov podľa odseku 1.

(2) Na zhodnotenie súčasného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody a na identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov možno využiť už skôr spracované podkladové štúdie.

(3) Ak správne územie povodia presahuje na územie susedného štátu, na vypracovanie plánu manažmentu správneho územia povodia sa vyžiadajú podklady a údaje od susedného štátu.

(4) Na zhodnotenie súčasného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody a na identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov sa vypracúvajú tieto východiskové dokumenty:

a) analýza charakteristík správneho územia povodia,

b) hodnotenie dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a stav útvarov podzemnej vody,

c) ekonomická analýza.

(5) Analýza charakteristík správneho územia povodia obsahuje opis správneho územia povodia podľa štruktúry uvedenej v prílohe č. 2 písm. A.

(6) Ak sa útvar povrchovej vody určí za výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar, dôvody jeho určenia sa uvedú v pláne manažmentu povodia.

(7) Hodnotenie dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a na stav útvarov podzemnej vody sa vykonáva prostredníctvom analýzy vplyvov a dopadov, ktorá obsahuje

a) odhad a identifikáciu významných vplyvov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody,

b) odhad a identifikáciu významných vplyvov ľudskej činnosti na stav útvarov podzemnej vody,

c) vyhodnotenie dopadov významných vplyvov ľudskej činnosti, pričom sa hodnotí citlivosť stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody voči identifikovaným vplyvom; ak ide o útvar podzemnej vody, okrem vplyvov ľudskej činnosti na podzemnú vodu sa vyhodnocujú aj dopady zmien úrovne hladiny podzemnej vody a dopad vplyvu znečistenia na kvalitu podzemnej vody.

(8) Významným vplyvom ľudskej činnosti je vplyv, ktorý môže sám alebo spolu s inými vplyvmi spôsobiť nedosiahnutie niektorého z environmentálnych cieľov.

(9) Významnými vplyvmi ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody sú:

a) významné znečistenie z bodových zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe č. 1 zákona, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností,

b) významné znečistenie z difúznych zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe č. 1 zákona, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností,

c) významný odber vody na mestské, priemyselné, poľnohospodárske a na iné použitie vrátane sezónnej premenlivosti, celkovej ročnej potreby vody a strát vody v rozvodných systémoch,

d) dopad výraznej regulácie vodného toku vrátane prevodu a odvedenia vody na celkové prietokové charakteristiky a na bilancovanie množstva povrchových vôd a podzemných vôd,

e) identifikácia výrazných morfologických zmien útvarov povrchovej vody,

f) identifikácia iných významných dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody,

g) odhad spôsobu využívania územia vrátane identifikácie hlavných mestských, priemyselných a poľnohospodárskych oblastí, a ak je to potrebné, aj identifikácie rybárskych oblastí a lesov.

(10) Významnými vplyvmi ľudskej činnosti na stav útvarov podzemnej vody sú difúzne zdroje znečistenia, bodové zdroje znečistenia, odbery vody a umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou.

(11) Výsledky analýzy vplyvov ľudskej činnosti a ich dopadov poskytujú informácie na

a) hodnotenie rizík z nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

b) monitorovacie programy,

c) identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov,

d) programy opatrení.

(12) Pre útvary podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody, ktoré sú identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov, sa vykonáva ďalšie hodnotenie, ktorým sa presnejšie vyhodnotí význam daného rizika na účely optimalizácie programov monitorovania a programov opatrení.

(13) Ak pre útvar podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody identifikovaných ako rizikové hrozí nedosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody, plán manažmentu povodia obsahuje

a) informáciu o spôsobe dodržiavania postupu určenia prahových hodnôt pre všetky znečisťujúce látky a pre indikátory znečistenia, ktorá obsahuje

1. informácie o útvare alebo skupine útvarov podzemnej vody, ktoré sú charakterizované ako rizikové, vrátane informácie o

1.1. veľkosti útvarov podzemných vôd,

1.2. každej znečisťujúcej látke alebo indikátore znečistenia, na základe ktorých sa útvary podzemných vôd charakterizovali ako rizikové,

1.3. cieľoch kvality životného prostredia, s ktorými riziko súvisí, vrátane skutočného alebo možného použitia alebo funkcií útvaru podzemnej vody, ako aj vzťahu medzi útvarmi podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými vodami a priamo závislými suchozemskými ekosystémami,

1.4. prirodzených pozaďových úrovniach v útvaroch podzemnej vody, ak ide o prirodzene sa vyskytujúce látky,

1.5. prekročení prahových hodnôt, ak sa prahové hodnoty prekročili,

2. prahové hodnoty, ktoré platia na celoštátnej úrovni, na úrovni správneho územia povodia alebo časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré leží na území členského štátu Európskej únie alebo na úrovni jednotlivých útvarov alebo skupiny útvarov podzemných vôd,

3. vzťah medzi prahovými hodnotami a

3.1. pozaďovými úrovňami, ak ide o prirodzene sa vyskytujúce látky,

3.2. súvisiacimi povrchovými vodami a priamo závislými suchozemskými ekosystémami,

3.3. cieľmi kvality životného prostredia a ďalšími normami na ochranu vody, ktoré existujú na vnútroštátnej úrovni alebo medzinárodnej úrovni alebo na úrovni Európskej únie,

3.4. akýmikoľvek významnými informáciami z hľadiska toxikológie, ekotoxikológie, stálosti, bioakumulačného potenciálu a tendencie rozptylu znečisťujúcich látok,

4. metodiku určenia pozaďových úrovní podľa zásad uvedených v odseku 15,

5. dôvody neurčenia prahových hodnôt pre znečisťujúce látky a indikátory identifikované podľa prílohy č. 1b zákona,

6. kľúčové prvky posúdenia chemického stavu podzemných vôd vrátane úrovne, metódy a obdobia zhromažďovania výsledkov z monitorovania, vymedzenia prijateľnej miery prekročenia a metódy jeho výpočtu podľa osobitného predpisu,²)

b) súhrn hodnotenia chemického stavu útvarov podzemnej vody spracovaný na úrovni čiastkového povodia, správneho územia povodia alebo časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré leží na území členského štátu Európskej únie, ktorý obsahuje vysvetlenie, akým spôsobom sa pri konečnom hodnotení zohľadnili prekročenia noriem kvality podzemných vôd alebo prahových hodnôt v jednotlivých monitorovacích bodoch,

c) spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd prispelo k zisteniu, že tieto útvary podzemnej vody podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo došlo k zvráteniu tohto trendu, a dôvody na určenie počiatočných bodov tohto zvrátenia.

(14) Ak nie sú v plánoch manažmentu povodia uvedené údaje podľa odseku 13 písm. a), táto skutočnosť sa odôvodní v plánoch manažmentu povodia.

(15) Pri určovaní pozaďových úrovní podľa odseku 13 písm. a) bodu 4. sa zohľadňujú tieto zásady:

a) určovanie pozaďových úrovní je založené na charakterizácii útvarov podzemných vôd podľa osobitného predpisu³) a výsledkov monitorovania podzemných vôd podľa osobitného predpisu;⁴) pri stratégii monitorovania a interpretácii údajov sa zohľadňuje skutočnosť, že podmienky prúdenia a chemického zloženia podzemných vôd sa menia laterálne a horizontálne,

b) ak sú k dispozícii len obmedzené údaje z monitorovania, je potrebné získať ďalšie údaje; do získania ďalších údajov sa pozaďové úrovne stanovia na základe obmedzených údajov z monitorovania alebo prostredníctvom zjednodušeného postupu použitia čiastkových vzoriek, pri ktorom indikátory nevykazujú žiadny vplyv ľudskej činnosti; zohľadnia sa aj informácie o geochemických prenosoch a procesoch, ak sú k dispozícii,

c) ak sú k dispozícii nedostatočné údaje z monitorovania podzemných vôd a informácie o geochemických prenosoch a procesoch nie sú vyhovujúce, je potrebné získať ďalšie údaje; do získania ďalších údajov sa pozaďové úrovne odhadnú alebo získajú na základe štatistických referenčných výsledkov pre rovnaký typ zvodnených vrstiev v iných oblastiach, z ktorých je k dispozícii viac údajov z monitorovania.

(16) Pri hodnotení rizík, ktoré majú za následok nedosiahnutie dobrého stavu útvarov povrchových vôd a dobrého stavu útvarov podzemnej vody k 22. decembru 2015, sa porovnáva súčasný stav útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody a prognóza zmien vplyvov k 22. decembru 2015 spracovaná na základe schválených strategických dokumentov, plánov a projektov týkajúcich sa najmä rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu, energetiky a prognózy časového vývoja rozhodujúcich ekonomických faktorov ovplyvňujúcich využívanie vôd a vplyvu týchto zmien na vodné prostredie; prognózu poskytuje ekonomická analýza využívania vôd.

(17) Predbežné vodohospodárske problémy podliehajú analýzam, ktorými sa identifikujú príčiny, ktoré ich spôsobujú. Výsledky analýz poskytujú výstupy na vypracovanie prehľadu významných vodohospodárskych problémov v správnom území povodia.

(18) Poradie naliehavosti riešenia vodohospodárskych problémov sa určuje na základe ekonomického hodnotenia.

§ 6

(1) Program opatrení obsahuje základné opatrenia a doplnkové opatrenia. Základné opatrenia sú uvedené v prílohe č. 3. Doplnkové opatrenia sú uvedené v prílohe č. 4.

(2) Program opatrení obsahuje len opatrenia nákladovo efektívne. Na zabezpečenie nákladovej efektívnosti sa návrh opatrení vypracúva variantne.

(3) Program opatrení možno podľa § 16 ods. 2 zákona uskutočňovať z dôvodu rozloženia nákladov v etapách. Súhrn opatrení, ktoré sa považujú za potrebné pre postupné dosiahnutie požadovaného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody do uplynutia predĺženého termínu, dôvody pre podstatné oneskorenie pri realizácii týchto opatrení a predpokladaný časový harmonogram na ich zavádzanie sa uvádzajú v pláne manažmentu povodia. Prehľad o zavádzaní týchto opatrení a súhrn všetkých doplnkových opatrení sa zahŕňa do aktualizácie plánu manažmentu povodia.

(4) Program opatrení, ktorý obsahuje opatrenia vyžadujúce riešenie podľa osobitného predpisu,⁵) sa poskytuje orgánom územného plánovania ako podklad na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie alebo jej zmeny.

(5) Súhrn programu opatrení je uvedený v prílohe č. 2 písm. G.

§ 7

(1) Vodné plánovanie sa vykonáva v etapách. Výsledky hodnotenia každej etapy tvoria podklad na prípravu ďalšej etapy a zverejňujú sa v aktualizovanom pláne manažmentu povodia.

(2) Prvá aktualizácia plánu manažmentu povodia a ďalšie aktualizácie obsahujú okrem základného obsahu plánu manažmentu povodia aj

a) súhrn všetkých zmien alebo aktualizácií uskutočnených od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodia vrátane súhrnu vyhodnotení, ktoré sa majú vykonať podľa § 16 ods. 8 zákona,

b) hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení environmentálnych cieľov vrátane prezentácie výsledkov monitorovania za obdobie predchádzajúceho plánu manažmentu povodia v mapovej forme a objasnenie príčin pri všetkých environmentálnych cieľoch, ktoré sa nedosiahli,

c) súhrn a objasnenie nezrealizovaných opatrení predpokladaných v predchádzajúcom pláne manažmentu povodia,

d) súhrn všetkých dodatočných predbežných opatrení prijatých podľa § 16 ods. 7 zákona od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodia.

§ 8

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

§ 9

§ 10

¹) § 2 písm. m) a § 36 ods. 3 písm. d) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

²) § 1 ods. 2 písm. c) prvý bod a § 1 ods. 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 416/2011 Z. z. o hodnotení chemického útvaru podzemných vôd.

³) Príloha č. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.

⁴) § 13 vyhlášky č. 418/2010 Z. z.

⁵) § 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

⁶) Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti.

⁷) Napríklad zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.

⁸) § 2 písm. l) až o) zákona č. 39/2013 Z. z.

⁹) Zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.