Nariadenie vlády č. 398/2012 Z. z.Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd

Čiastka 98/2012
Platnosť od 19.12.2012
Účinnosť od 01.01.2013

398

NARIADENIE VLÁDY

Slovenskej republiky

z 28. novembra 2012,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd

Vláda Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 1 písm. a), c), d), f) a g) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov nariaďuje:

Čl. I

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd sa mení a dopĺňa takto:

1. § 4 vrátane nadpisu znie:

㤠4

Klasifikácia dobrého ekologického stavu, dobrého chemického stavu a dobrého ekologického potenciálu útvarov povrchových vôd

(1) Útvar povrchových vôd je klasifikovaný v dobrom ekologickom stave, ak prvky kvality1) hodnotenia ekologického stavu sú začlenené vo veľmi dobrom ekologickom stave alebo dobrom ekologickom stave.1a) Limitné hodnoty určenia ekologického stavu pre jednotlivé prvky kvality a typy vodných útvarov povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 12 časti A. Postup hodnotenia ekologického stavu je uvedený v prílohe č. 12 časti B.

(2) Útvar povrchových vôd je klasifikovaný v dobrom chemickom stave, ak hodnoty koncentrácií prioritných látok a niektorých ďalších znečisťujúcich látok v útvare povrchových vôd nepresahujú environmentálne normy kvality.1b) Postup hodnotenia chemického stavu útvarov povrchových vôd je uvedený v prílohe č. 14.

(3) Výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar je klasifikovaný v dobrom ekologickom potenciáli, ak je začlenený v maximálnom ekologickom potenciáli alebo dobrom ekologickom potenciáli.1c) Postup určovania ekologického potenciálu pre výrazne zmenené vodné útvary alebo umelé vodné útvary je uvedený v prílohe č. 13.

(4) Pri hodnotení ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd sa zohľadňujú pozaďové koncentrácie nesyntetických špecifických látok.

(5) Hodnotenie ekologického stavu a hodnotenie chemického stavu a určovanie ekologického potenciálu sa vzťahuje na reprezentatívne monitorované miesta.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 1c znejú:

„1) § 4a ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z.

1a) § 10 ods. 7 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.

1b) Príloha č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky.

1c) § 11 ods. 5 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z.“.

2. V § 7 ods. 1 sa nad slovom „látky“ odkaz „4)“ nahrádza odkazom „1b)“ a poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.

3. V prílohe č. 1 časti B poznámka pod tabuľkou k odkazu 1 znie:

„1) K uvedeným hodnotám je potrebné pripočítať hodnoty pozaďových koncentrácií ťažkých kovov, ktoré sú odvodené pre každý vodný útvar. Hodnoty sa vzťahujú na filtrované vzorky.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.

4. V poznámke pod čiarou k odkazu 9 sa citácia „Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 221/2005 Z. z.“ nahrádza citáciou „Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z.“.

5. V prílohe č. 5 časti B poznámka pod tabuľkou k odkazu 1 znie:

„1) K uvedeným hodnotám je potrebné pripočítať hodnoty pozaďových koncentrácií ťažkých kovov, ktoré sú odvodené pre každý vodný útvar. Hodnoty sa vzťahujú na filtrované vzorky.“.

6. V prílohe č. 6 časti B bod 7.7 znie:

„7.7 Výroba TiO2

UkazovateľOznačenieJednotkaLimitná hodnota
Sírany kg/t1)550
ChloridyCl-kg/t2)130
ChloridyCl-kg/t3)228
ChloridyCl-kg/t4)330
ChloridyCl-kg/t5)450

Poznámky:

1) Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri sulfátovom procese výroby na tonu vyrobeného produktu.

2) Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri chloridovom procese výroby na báze neutrálneho rutenilu na tonu vyrobeného produktu.

3) Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri chloridovom procese výroby na báze syntetického rutenilu na tonu vyrobeného produktu.

4) Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd pri chloridovom procese výroby na báze trosky na tonu vyrobeného produktu.

5) Špecifická produkcia z vypúšťania slabo kyslých vôd a zneutralizovaných vôd do slanej vody v ústí riek, pobrežných vodách alebo na otvorenom mori pri chloridovom procese výroby na báze trosky na tonu vyrobeného produktu.

Pre zariadenia, ktoré používajú chloridový proces a viac ako jeden druh rudy, platia limitné hodnoty emisií pre ukazovateľ chloridy podľa pomeru množstva použitých rúd.“.

7. V prílohe č. 6 časti B tabuľke 9.3 Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie9) ukazovateľ Tálium a jeho zlúčeniny znie:

Tálium a jeho zlúčeninyTl a zl.mg/l0,05

8. V prílohe č. 10 prvom bode Špecifické opatrenia pre ortuť1) CAS2) č. 7439-97- 6 text pod tabuľkou znie:

„Poznámky:

1) Ortuť znamená chemický prvok ortuť alebo ortuť obsiahnutú v ktorejkoľvek jej zlúčenine.

2) Chemical Abstract Service.

3) Množstvo ortuti na 1 t inštalovanej výrobnej kapacity vinylchloridu.

4) Množstvo ortuti na l t inštalovanej výrobnej kapacity chlóru.

5) Koncentrácia ortuti v odpadovej vode z inštalovanej výrobnej kapacity chlóru.

Limitné hodnoty znečistenia pre priemerné denné hodnoty sú dvojnásobné oproti zodpovedajúcim mesačným hodnotám uvedeným v tabuľke okrem chlóralkalickej elektrolýzy, kde tvoria štvornásobok mesačných hodnôt uvedených v tabuľke.

Ak priemyselný podnik, ktorý nepoužíva chlóralkalickú elektrolýzu, nevypúšťa viac ako 7,5 kg ortuti za rok, môže sa zaviesť zjednodušený postup monitorovania.“.

9. V prílohe č. 10 druhom bode Špecifické opatrenia pre kadmium6) CAS č. 7440-43-9 text pod tabuľkou znie:

„Poznámky:

6) Kadmium znamená chemický prvok kadmium alebo kadmium obsiahnuté v ktorejkoľvek jeho zlúčenine.

7) Limitné hodnoty nie sú určené z dôvodu neexistencie ekonomicky vhodných metód na systematické vyťaženie kadmia z odpadových vôd vznikajúcich pri výrobe kyseliny fosforečnej alebo pri výrobe fosforečných hnojív z hornín obsahujúcich fosfáty.

Priemerné denné limitné hodnoty kadmia sú dvojnásobkom priemerných mesačných hodnôt uvedených v tabuľke.

Ak priemyselná prevádzka nevypúšťa viac ako 10 kg kadmia za rok, môže sa zaviesť zjednodušený spôsob monitorovania podľa prílohy č. 4.

Ak je v priemyselných prevádzkach na povrchovú úpravu elektrolýzou celkový objem elektrolytických nádrží menší ako 1,5 m3, môže sa zaviesť zjednodušený spôsob monitorovania.“.

10. V prílohe č. 10 treťom bode Špecifické opatrenia pre HCH8) CAS č. 608-73-1 text pod tabuľkou znie:

„Poznámky:

8) HCH znamená izomér 1,2,3,4,5,6-hexachlórcyklohexánu.

9) Lindán znamená produkt obsahujúci najmenej 99 % -izoméru 1,2,3,4,5,6- hexachlórcyklohexánu.

Priemerné denné limitné hodnoty znečistenia sú dvojnásobkom priemerných mesačných hodnôt uvedených v tabuľke.

Ak priemyselná prevádzka nevypúšťa viac ako 3 kg HCH za rok, môže sa zaviesť zjednodušený postup monitorovania.

Ak je pri priemyselných prevádzkach na povrchovú úpravu elektrolýzou celkový objem elektrolytických nádrží menší ako 1,5 m3, môže sa zaviesť zjednodušený spôsob monitorovania.

Meranie prietoku sa vykonáva s presnosťou ±20 %.“.

11. Nadpis prílohy č. 12 znie:

„LIMITNÉ HODNOTY URČENIA EKOLOGICKÉHO STAVU PRE JEDNOTLIVÉ PRVKY KVALITY A TYPY VODNÝCH ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD A SPÔSOB ICH HODNOTENIA“.

12. V prílohe č. 12 časti A sa pod nadpis „LIMITNÉ HODNOTY PRE URČENIE EKOLOGICKÉHO STAVU PRE JEDNOTLIVÉ TYPY VODNÝCH ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD“ vkladajú tieto slová:

„I – veľmi dobrý ekologický stav

II – dobrý ekologický stav

III – priemerný ekologický stav

IV – zlý ekologický stav

V – veľmi zlý ekologický stav“.

13. V prílohe č. 12 časti A tabuľky 12.1.4 a 12.1.5 znejú:

„TABUĽKA 12.1.4 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – BENTICKÉ BEZSTAVOVCE PRE TYPY P1V, K2V A K3V

TYP
Trieda 		R2(P1V), I1(P1V), B1(P1V)V2 (K2V), H2(K2V), R1(K2V), H1(K2V)V1(K3V), P1(K3V), P2(K3V)
I II III IVVI IIIII IV VI II III IV V
PEK1)>0,8>0,6>0,4>0,2≤0,2>0,8>0,6>0,4>0,2≤0,2>0,8>0,6>0,4>0,2≤0,2
Sapróbny index2),83,30,70,10≥3,10,10,45,80,15≥3,15,70,15,60,05≥3,05
Oligo taxa (%)3)–––––>26,10>19,60>13,00>6,50≤6,50>41,00>30,80>20,50>10,30≤10,30
BMWP skóre4)>113,00>85,00>57,00>29,00≤29,00>95,60>72,00>48,30>24,70≤24,70>129,00>97,00>65,00>33,00≤33,00
Metaritral (%)10)–––––>31,40>23,60>15,70>7,90≤7,90>43,90>32,90>22,00>11,00≤11,00
Rhithron Type index5)>6,90>5,20>3,50>1,70,≤1,70>9,10>6,80>4,60>2,30≤2,30>14,20>10,70>7,10>3,60≤3,60
Biocoenotic Region index6),10,80,60,30≤7,30,50,50,40,40≤7,40,20,50,80,10≤7,10
Akal+Lital
+Psamal (%)8)		>54,00>40,50>27,00>13,50≤13,50>62,30>46,70>31,20>15,60≤15,60>69,20>51,90>34,60>17,30≤17,30
EPT taxa9)–––––>16>12>8>4≥4>26>20>13>7≤7

Poznámky:

1) PEK je pomer ekologickej kvality.

2) Sapróbny index podľa Zelinku & Marvana.

3) Oligo taxa je zastúpenie oligosapróbnych taxónov.

4) Biotický index predstavuje súčet bodov pridelených jednotlivým čeľadiam podľa ich citlivosti na organické znečistenie.

5) Rhithron Type index odráža zastúpenie ritrálových taxónov.

6) Biocoenotic Region index zohľadňuje zastúpenie taxónov preferujúcich jednotlivé zóny toku od krenálu po potamál.

8) Akal+Lital+Psamal vyjadruje percentuálne zastúpenie taxónov preferujúcich substráty akál, litál a psamál.

9) EPT taxa je počet taxónov podeniek (Ephemeroptera), pošvatiek (Plecoptera) a potočníkov (Trichoptera).

10) Metarhithral udáva percentuálne zastúpenie taxónov preferujúcich metaritrál.

TABUĽKA 12.1.5 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – BENTICKÉ BEZSTAVOVCE PRE VYBRANÉ TYPY P1V

TYP
Trieda 		D1 (P1V), D2(P1V)M1 (P1V)V3 (P1V)
I II III IVVI II III IVVI II III IVV
PEK1)>0,8>0,6>0,4>0,2≤0,2>0,8>0,6>0,4>0,2≤0,2>0,8>0,6>0,4>0,2≤0,2
Sapróbny index2),30,60,90,20≥3,20,83,30,70,10≥3,10,83,30,70,10≥3,10
Oligo taxa (%)3)>17,70>13,30>8,80>4,40≤4,40>17,50>13,10>8,80>4,40≤4,40>17,50>13,10>8,80>4,40≤4,40
BMWP skóre4)>57,40>43,30>29,20>15,10≤15,10>113,00>85,00>57,00>29,00≤29,00>113,00>85,00>57,00>29,00≤29,00
Rhithron Type index5)>5,80>4,40>2,90>1,50≤1,50>6,90>5,20>3,50>1,70≤1,70>6,90>5,20>3,50>1,70≤1,70
Biocoenotic Region index6),40,20,90,70≥7,70,10,80,60,30≥7,30,10,80,60,30≥7,30
Akal+Lital+Psamal (%)8)>54,00>40,50>27,00>13,50≤13,50>54,00>40,50>27,00>13,50≤13,50>54,00>40,50>27,00>13,50≤13,50
EPT taxa9)–––––>15,00>11,00>8,00>4,00≤4,00–––––

Poznámky:

1) PEK je pomer ekologickej kvality.

2) Sapróbny index podľa Zelinku & Marvana.

3) Oligo taxa je zastúpenie oligosapróbnych taxónov.

4) Biotický index predstavuje súčet bodov pridelených jednotlivým čeľadiam podľa ich citlivosti na organické znečistenie.

5) Rhithron Type index odráža zastúpenie ritrálových taxónov.

6) Biocoenotic Region index zohľadňuje zastúpenie taxónov preferujúcich jednotlivé zóny toku od krenálu po potamál.

8) Akal+Lital+Psamal vyjadruje percentuálne zastúpenie taxónov preferujúcich substráty akál, litál a psamál.

9) EPT taxa je počet taxónov podeniek (Ephemeroptera), pošvatiek (Plecoptera) a potočníkov (Trichoptera).“.

14. V prílohe č. 12 časti A tabuľka 12.3 znie:

„TABUĽKA 12.3 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – MAKROFYTY

TYP
Trieda		P1M, P1S, D1(P1V), D2(P1V), V3(P1V), R(P1V), I1(P1V), B1(P1V)K2S, K2V, K3V, P2M
IIIIIIIVVIII IIIIVV
PEK1)>0,8>0,6>0,4>0,2≤0,2>0,8>0,6>0,4>0,2≤0,2
IBMR index13)>10,48>7,86>5,24>2,62≤2,62>11,30>8,48>5,65>2,83≤2,83

Poznámky:

1) PEK je pomer ekologickej kvality.

13) IBMR index je biologický index pre makrofyty.“.

15. V prílohe č. 12 časti A tabuľka 12.4.1 znie:

„TABUĽKA 12.4.1 BIOLOGICKÉ PRVKY KVALITY – FYTOBENTOS PRE TYPY P1S, P1M, D1(P1V), D2(P1V), M1(P1V), V3(P1V), R2(P1V), I1(P1V), B1(P1V), P2M, K2M, K2S, V2(K2V), H2(K2V), H1(K2V) a R1(K2V)

TYP
Trieda		P1S, P1M, M1(P1V), V3(P1V), R2(P1V), I1(P1V), B1(P1V)P2M, K2M, K2S, V2(K2V), H2(K2V), H1(K2V), R1(K2V)D1 (P1V), D2 (P1V)
I II III IV VI II III IV VI II III IV V
PEK1)>0,9>0,7>0,5>0,3≤0,3>0,9>0,7>0,5>0,3≤0,3>0,9>0,7>0,5>0,3≤0,3
CEE index14)>12,4>10,1>7,8>5,5≤5,5>13,4>10,9>8,3>5,8≤5,8>13,1>11,1>8,4>6,2≤6,2
EPI-D index15)>12,4>10,1>7,8>5,5≤5,5>13,6>11,0>8,4>5,8≤5,8>13,1>11,1>8,4>6,2≤6,2
IPS index16)>14,7>11,9>9,0>6,1≤6,1>15,7>12,6>9,5>6,4≤6,4>15,5>13,1>9,7>6,9≤6,9
Prítomnosť vláknitých baktérií (stupeň hojnosti)123451234512345

Poznámky:

1) PEK je pomer ekologickej kvality.

14) CEE index odráža reakciu rozsievok na celkové znečistenie (Descy&Coste,1991).

15) EPI-D index detekuje eutrofizačné procesy v tokoch (Dell?Uomo et al., 1999).

16) IPS index odráža celkové znečistenie vody (Coste in Cemagref, 1982).“.

16. V prílohe č. 12 časti A tabuľke 12.6.1 sa vypúšťa odkaz a poznámka pod tabuľkou k odkazu 2 a poznámka pod tabuľkou k odkazu 1 znie:

„1) K uvedeným hodnotám je potrebné pripočítať hodnoty pozaďových koncentrácií ťažkých kovov. Výsledné hodnoty sú prepočítané pre všetky vodné útvary povrchových vôd Slovenska. Hodnoty sa vzťahujú na filtrované vzorky.“.

17. V prílohe č. 12 časti B prvom a treťom bode sa nad slovom „predpise“ odkaz „6)“ nahrádza odkazom „9)“.

18. V prílohe č. 12 časti B siedmy bod znie:

„7. Pri hodnotení obsahu nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko sa zohľadňujú pozaďové koncentrácie ťažkých kovov, ktoré sú na Slovensku odvodené pre každý vodný útvar. Ak sa pri hodnotení syntetických a nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko určí súlad s environmentálnymi normami kvality vyjadrenými ako ročný priemer (RP-ENK) a ako najvyššia prípustná koncentrácia (NPK-ENK), ekologický stav je veľmi dobrý alebo dobrý. Ak sa pri hodnotení syntetických a nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko určí nesúlad s environmentálnymi normami kvality vyjadrenými ako ročný priemer (RP-ENK) a ako najvyššia prípustná koncentrácia (NPK-ENK), ekologický stav je priemerný alebo zlý.“.

19. V prílohe č. 12 časti B deviaty bod znie:

„9. Pri určení celkového ekologického stavu sa použije pravidlo „najhoršia hodnota zatrieďuje“, pričom rozhodujúce sú biologické prvky kvality.“.

20. Príloha č. 13 vrátane nadpisu znie:

„Príloha č. 13 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.

POSTUP URČOVANIA EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU PRE VÝRAZNE ZMENENÉ VODNÉ ÚTVARY ALEBO UMELÉ VODNÉ ÚTVARY

1. Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa určuje ako maximálny, dobrý, priemerný, zlý a veľmi zlý.

2. Pri určovaní ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa vychádza z typovo špecifických klasifikačných schém uvedených v prílohe č. 12 pre jednotlivé prvky kvality pre prirodzené vodné útvary.

3. Pri určovaní ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa zohľadňujú informácie o konkrétnom vodnom útvare a možné vplyvy hydromorfologických zmien na biologické prvky kvality a fyzikálno-chemické prvky kvality.“.

21. Nadpis prílohy č. 14 znie:

„POSTUP HODNOTENIA CHEMICKÉHO STAVU ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD“.

22. V prílohe č. 14 druhom bode sa nad slovom „predpise“ odkaz „6)“ nahrádza odkazom „9)“.

23. Príloha č. 15 sa dopĺňa dvanástym bodom, ktorý znie:

„12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ zo dňa 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010).“.

Čl. II

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. januára 2013.

Robert Fico v. r.