| 24 |
| VYHLÁŠKA |
| Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky |
| z 21. decembra 2009, |
| ktorou sa ustanovujú ochranné pásma prírodných minerálnych zdrojov v Tornali a druhy zakázaných činností v ochranných pásmach prírodných minerálnych zdrojov v Tornali |
| Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 53 písm. f) zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje: |
|
|
| § 1 |
| (1) Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných minerálnych zdrojov v Tornali je v okrese Revúca v katastrálnych územiach Tornaľa a Gemer. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1. |
| (2) Územie ochranného pásma II. stupňa prírodných minerálnych zdrojov v Tornali je v okrese Revúca v katastrálnych územiach Tornaľa, Behynce, Gemer, Starňa a Železné a v okrese Rimavská Sobota v katastrálnych územiach Stránska, Rumince, Včelince, Lenka, Hubovo, Dimitrij, Neporadza, Chanava, Riečka, Štrkovec a Kráľ. Územie čiastkového pásma s vyšším stupňom ochrany je v okrese Revúca v katastrálnych územiach Železné, Starňa a Tornaľa. Ochranné pásmo II. stupňa a čiastkové pásmo s vyšším stupňom ochrany je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2. |
| (3) Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3. |
| (4) Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných minerálnych zdrojov v Tornali je uvedený v prílohe č. 4. |
| (5) Mapové podklady, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici, na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja, na Obvodnom úrade životného prostredia v Rimavskej Sobote, na jeho stálom pracovisku v Revúcej a na Mestskom úrade v Tornali. |
| § 2 |
| Druhy činností zakázaných v ochranných pásmach uvedených v § 1 ods. 1 a 2 sú uvedené v prílohe č. 5. |
|
|
| § 3 |
| Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 114/2002 Z. z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Tornali. |
| § 4 |
| Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februára 2010. |
|
|
| Richard Raši v. r. |
|
|
| Príloha č. 1 k vyhláške č. 24/2010 Z. z. |
| OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH ZDROJOV V TORNALI |
| .png)
|
| Príloha č. 2 k vyhláške č. 24/2010 Z. z. |
| OCHRANNÉ PÁSMO II. STUPŇA PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH ZDROJOV V TORNALI |
| .png)
|
| Príloha č. 3 k vyhláške č. 24/2010 Z. z. |
| POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH ZDROJOV V TORNALI |
| Ochranné pásmo I. stupňa v Tornali |
| Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1:10 000, list 37 – 33 – 15. |
| Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Hranice ochranného pásma sú vymedzené s ohľadom na pozíciu vrtov HVŠ-1, ŠB-12, RH-1, ŠB-11, pozíciu zaniknutého prameňa Stará Šťavica, existujúceho prameňa Zoltánka a výsledkov plynometrických meraní. |
| Južnú hranicu tvorí ľavý okraj cesty č. 50 Rimavská Sobota – Tornaľa – Košice od ľavobrežnej hrádze rieky Slaná a ľavý okraj Ulice Francisciho, ktorá je pokračovaním cesty č. 50 v intraviláne mesta Tornaľa, po okraj mesta. Východná hranica kopíruje smerom na severovýchod západný okraj intravilánu mesta a od severozápadného okraja mesta pokračuje smerom na sever do vzdialenosti 160 m pozdĺž poľnej cesty až k melioračnému kanálu potoka Činča. Od tohto bodu je vedená severná hranica smerom na západ k stĺpu elektrického vedenia a v priamom smere pokračuje ďalej až k ľavobrežnej hrádzi rieky Slaná, ktorú potom kopíruje južným smerom, tvoriac západnú hranicu až k ceste č. 50. |
| Ochranné pásmo II. stupňa a čiastkové pásmo v Tornali |
| Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1:50 000, listy 37 – 33 Rimavská Sobota a 37 – 34 Gemerská Panica. |
| Ochranné pásmo II. stupňa a čiastkové pásmo chránia tranzitno-akumulačnú oblasť a čiastkovú infiltračnú oblasť hydrogeologickej štruktúry povodia potoka Činča. Hranica je vedená pozdĺž obvodu časti synklinály Stránskej východne od zlomového pásma rieky Slaná. |
| Severnú hranicu ochranného pásma tvorí v priestore poriečnej nivy Slanej od svojho ústia potok Lapša až po jeho sútok s Líščím potokom. Hranica je vedená pozdĺž päty svahu na pravej strane doliny. Od sútoku potoka Lapša s Líščím potokom sa hranica stáča na juhovýchod a pokračuje priamym smerom spočiatku Líščím potokom a neskôr jeho ľavostrannou dolinkou k štátnej hranici s Maďarskou republikou. Štátna hranica je východnou hranicou ochranného pásma. Južná hranica ochranného pásma sa napája na východnú hranicu vo vzdialenosti 1 500 m východne od obce Neporadza, pokračuje juhozápadným smerom k Neporadzi, sleduje Neporadzkú dolinu a z jej ústia pokračuje priamym smerom naprieč poriečnou nivou Slanej až k päte protiľahlého svahu 700 m severne od obce Chanava. Tu sa hranica stáča na sever a je vedená okrajom nivy na pravej strane údolia rieky Slanej, kde tvorí západnú hranicu ochranného pásma, až po jej napojenie na severnú hranicu východne od obce Gemer. |
| Čiastkové ochranné pásmo chráni časť tranzitno-akumulačnej oblasti hydrogeologickej štruktúry, v ktorej dochádza k infiltrácii povrchových vôd priamo do erózne obnaženého kolektora vystupujúceho v hornej časti povodia potoka Činča. |
| Severná hranica vychádza z počiatočného bodu, ktorý predstavuje potok Činča v profile 1,2 km nad železničnou traťou, pokračuje generálne severovýchodným smerom rozvodnicou medzi povodím potoka Činča a potoka Lapša až k štátnej hranici. Južná hranica vychádza z rovnakého bodu ako severná, pokračuje generálne juhovýchodným smerom rozvodnicou medzi povodím potoka Činča a južnejšie položenými povodiami Hubovského potoka a Konského potoka až k štátnej hranici. Východnú hranicu tvorí štátna hranica medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. |
| Príloha č. 4 k vyhláške č. 24/2010 Z. z. |
| POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH MINERÁLNYCH ZDROJOV V TORNALI |
| Ochranné pásma prírodných minerálnych zdrojov v Tornali sa ustanovujú na základe výsledkov záverečnej správy geologickej úlohy Návrh revízie ochranných pásiem prírodných minerálnych zdrojov v Tornali (Bajtoš et al., 2007). |
| Hydrogeologická štruktúra prírodných minerálnych zdrojov v Tornali a minerálnych zdrojov v Králiku patrí medzi otvorené hydrogeologické štruktúry s dvoma infiltračnými oblasťami, tranzitno-akumulačnou oblasťou a dvoma výverovými oblasťami. |
| Hydrogeologickým kolektorom je komplex stredno-vrchno triasových karbonátov silického príkrovu s puklinovo-krasovou priepustnosťou, ktoré sú vo výverových oblastiach a tranzitno-akumulačnej oblasti prekryté neogénnymi sedimentmi vo funkcii regionálneho izolátora. Kolektor, prekrytý na území Rimavskej kotliny neogénnymi sedimentmi, vychádza na povrch na maďarskom území v prihraničnej oblasti Aggteleku a Galyaságu v podobe krasových planín, kde tvorí predpokladanú infiltračnú oblasť hydrogeologickej štruktúry. Ďalšia infiltračná oblasť hydrogeologickej štruktúry sa nachádza na slovenskom území v povodí potoka Činča, kde je kolektor na viacerých miestach erózne obnažený a postihnutý skrasovatením. |
| Výverové oblasti hydrogeologickej štruktúry sa nachádzajú na západnom okraji intravilánu Tornale a pri Králiku. Obe sú polozakryté, kde kolektor nevystupuje na povrch a je prekrytý terciérnymi sedimentmi vo funkcii izolátora variabilnej hrúbky v rozmedzí 30 až 300 m. Vo výverovej oblasti Tornaľa je hydrogeologická štruktúra odvodňovaná prameňom Zoltánka a odbermi z vrtov HVŠ-1 a ŠB-12. Vo výverovej oblasti Králik pokračuje odvodňovanie štruktúry prameňom Velikánske oko a nepravidelným odberom z vrtu HM-5. |
| Prírodné minerálne vody zo zdrojov HVŠ-1 a ŠB-12 v Tornali sú studené, slabo kyslé, vysoko mineralizované kyselky, hydrogénuhličitanové, vápenato-horečnaté, so zvýšeným obsahom hydrogénuhličitanov, síranov, horčíka a vápnika. Z genetického hľadiska ide o vody s petrogénnou mineralizáciou karbonátogenného typu, so základným výrazným Ca-Mg-HCO3 typom chemického zloženia a celkovou mineralizáciou okolo 2 500 mg/l. |
| Príloha č. 5 k vyhláške č. 24/2010 Z. z. |
| DRUHY ZAKÁZANÝCH ČINNOSTÍ |
| A. V ochrannom pásme I. stupňa v Tornali sú zakázané tieto činnosti: |
| 1. nakladanie s odpadom okrem zberu a odvozu komunálneho odpadu, zriaďovanie skládky odpadov, |
| 2. vykonávanie chemického posypu komunikácií, |
| 3. používanie prostriedkov na chemickú ochranu rastlín a trávnatých porastov okrem prípravkov registrovaných v Zozname registrovaných prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov, |
| 4. prepravovanie a skladovanie ropných látok, pohonných látok a chemických látok, |
| 5. spaľovanie všetkých druhov odpadov, |
| 6. intenzívny chov zvierat, |
| 7. vypúšťanie odpadových vôd iným spôsobom ako verejnou kanalizáciou, |
| 8. budovanie domových studní a iných vodných zdrojov na rôzne účely v kvartérnych sedimentoch, |
| 9. vykonávanie vrtných a výkopových prác bez hydrogeologického posúdenia vplyvu na zdroje minerálnych vôd, |
| 10. odoberanie minerálnych vôd bez schválených množstiev v kategórii B.1) |
| B. V ochrannom pásme II. stupňa v Tornali sú zakázané tieto činnosti: |
| 1. zriaďovanie skládok odpadov, |
| 2. spaľovanie nebezpečných odpadov, |
| 3. zriaďovanie veľkokapacitných fariem zvierat, |
| 4. používanie leteckej aplikácie hnojív a prostriedkov na chemickú ochranu rastlín okrem prostriedkov uvedených v Zozname registrovaných prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov, |
| 5. budovanie nových dopravných zariadení a komunikácií bez podrobného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu okrem účelových komunikácií, |
| 6. vykonávanie banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom bez hydrogeologického prieskumu, |
| 7. vykonávanie geologických prác bez hydrogeologického prieskumu, |
| 8. vykonávanie lesohospodárskej činnosti v rozpore s osobitným režimom hospodárenia,2) |
| 9. povoľovanie odberu a odber podzemných vôd bez hydrogeologického posúdenia vplyvu na zdroje minerálnych vôd, |
| 10. odoberanie minerálnych vôd bez schválených množstiev v kategórii B.1) |
| C. V čiastkovom pásme s vyšším stupňom ochrany v Tornali sú zakázané okrem činností uvedených v bode B: |
| 1. nakladanie s odpadom okrem zberu a odvozu komunálneho odpadu, |
| 2. používanie prostriedkov na chemickú ochranu rastlín a trávnatých porastov okrem prostriedkov zapísaných do Zoznamu registrovaných prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov, |
| 3. prepravovanie a skladovanie ropných látok, pohonných látok a chemických látok, |
| 4. vykonávanie vrtných a výkopových prác bez hydrogeologického posúdenia vplyvu na zdroje minerálnych vôd. |
| Poznámky pod čiarou |
| 1) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon. |
| 2) § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. |