Oznámenie č. 171/2010 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane práva organizovať sa a o postupoch pri určovaní podmienok zamestnania vo verejnej službe č. 151 z roku 1978

Čiastka 70/2010
Platnosť od 30.04.2010
Redakčná poznámka

Dohovor nadobudol platnosť 25. februára 1981 v súlade s článkom 11 ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 22. februára 2011 v súlade s článkom 11 ods. 3.

171

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 27. júna 1978 bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane práva organizovať sa a o postupoch pri určovaní podmienok zamestnania vo verejnej službe č. 151 z roku 1978.

Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 1788 z 2. decembra 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 3. februára 2010. Ratifikačná listina bola uložená 22. februára 2010 u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, depozitára dohovoru.

Dohovor nadobudol platnosť 25. februára 1981 v súlade s článkom 11 ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 22. februára 2011 v súlade s článkom 11 ods. 3.

K oznámeniu č. 171/2010 Z. z.

DOHOVOR 151

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane práva organizovať sa a o postupoch pri určovaní podmienok zamestnania vo verejnej službe č. 151 z roku 1978

Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla na svojom šesťdesiatom štvrtom zasadnutí 7. júna 1978,

berúc na vedomie podmienky Dohovoru o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa z roku 1948, Dohovoru o práve organizovať sa a o kolektívnom vyjednávaní z roku 1949 a Dohovoru o zástupcoch pracovníkov z roku 1971 a Odporúčania o zástupcoch pracovníkov z roku 1971,

pripomínajúc, že Dohovor o práve organizovať sa a o kolektívnom vyjednávaní z roku 1949 nepokrýva isté kategórie verejných zamestnancov a že Dohovor o zástupcoch pracovníkov z roku 1971 a Odporúčanie o zástupcoch pracovníkov z roku 1971 sa vzťahujú na zástupcov pracovníkov v podniku,

berúc na vedomie podstatný rozmach v činnostiach verejnej služby v mnohých krajinách a potrebu riadnych pracovných vzťahov medzi verejnými úradmi a organizáciami verejných zamestnancov,

zohľadňujúc veľkú rôznorodosť politických, sociálnych a ekonomických systémov medzi členskými štátmi a rozdiely v praxi medzi nimi (napr. príslušné funkcie ústrednej a miestnej správy, federálnej správy, štátnych a oblastných úradov a podnikov v štátnom vlastníctve a rôzne druhy autonómnych a poloautonómnych verejných orgánov, rovnako aj povahu pracovných pomerov),

berúc do úvahy osobitné problémy, ktoré vznikajú vo vzťahu k určeniu rozsahu uplatnenia a definícií na účely medzinárodného dokumentu vzhľadom na rozdiely v mnohých krajinách medzi súkromným a verejným zamestnaním, ako aj ťažkosti pri výklade, ktoré vznikli, pokiaľ ide o aplikovanie príslušných ustanovení Dohovoru o práve organizovať sa a o kolektívnom vyjednávaní z roku 1949 na štátnych zamestnancov, a pozorovania dozorných orgánov Medzinárodnej organizácie práce, keď niektoré vlády uplatňovali tieto ustanovenia spôsobom, ktorý vylučuje veľké skupiny verejných zamestnancov z pokrytia týmto dohovorom,

rozhodnúc o prijatí určitých návrhov, pokiaľ ide o slobodu združovania a postupov pri určovaní podmienok zamestnania vo verejnej službe, čo je piaty bod programu zasadnutia, a

určujúc, že tieto návrhy majú mať formu medzinárodného dohovoru,

prijíma dvadsiateho siedmeho júna tisícdeväťstosedemdesiatosem tento dohovor, ktorý sa môže uvádzať aj ako Dohovor o pracovných vzťahoch (verejná služba) z roku 1978:1)

Prvá časť

Rozsah a definície

Článok 1

1. Tento dohovor sa vzťahuje na všetky osoby zamestnané verejnými úradmi, ak sa na ne nevzťahujú výhodnejšie ustanovenia iných medzinárodných pracovných dohovorov.

2. Rozsah, v ktorého rámci sa záruky ustanovené v tomto dohovore vzťahujú na zamestnancov na vysokom stupni riadenia, ktorých funkcie sa bežne považujú za politicky určujúce alebo riadiace, alebo na zamestnancov, ktorých povinnosti majú prísne dôverný charakter, sa vymedzia vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi.

3. Rozsah, v ktorého rámci sa záruky ustanovené v tomto dohovore vzťahujú na ozbrojené sily a na políciu, vymedzia vnútroštátne zákony alebo predpisy.

Článok 2

Na účely tohto dohovoru výraz „verejný zamestnanec“ znamená akúkoľvek osobu pokrytú týmto dohovorom v súlade s článkom 1 tohto dohovoru.

Článok 3

Na účely tohto dohovoru výraz „organizácia verejných zamestnancov“ znamená každú organizáciu v akomkoľvek zložení, ktorej cieľom je podporovať a ochraňovať záujmy verejných zamestnancov.

Druhá časť

Ochrana práva organizovať sa

Článok 4

1. Verejní zamestnanci požívajú primeranú ochranu pred skutkami protiodborovej diskriminácie, pokiaľ ide o ich zamestnanie.

2. Taká ochrana sa aplikuje veľmi osobitne, pokiaľ ide o skutky, ktoré majú za cieľ:

a) podriadiť zamestnanie verejných zamestnancov podmienke, že sa nestanú členmi organizácií verejných zamestnancov alebo sa vzdajú členstva v nich,

b) spôsobiť prepustenie alebo inú ujmu verejnému zamestnancovi z dôvodov členstva v organizácii verejných zamestnancov alebo pre účasť na bežnej činnosti takej organizácie.

Článok 5

1. Organizácie verejných zamestnancov požívajú úplnú nezávislosť od verejných úradov.

2. Organizácie verejných zamestnancov požívajú dostatočnú ochranu pred akýmikoľvek skutkami zasahovania zo strany verejných úradov pri ich vytváraní, činnosti alebo spravovaní.

3. Za skutky zasahovania v zmysle ustanovení tohto článku sa považujú najmä opatrenia, majúce za cieľ podporovať vytváranie organizácií verejných zamestnancov ovládaných verejným úradom alebo podporovať organizácie verejných zamestnancov finančnými alebo inými prostriedkami s cieľom podriadiť také organizácie kontrole verejného úradu.

Tretia časť

Podmienky na uľahčenie činností poskytované organizáciám verejných zamestnancov

Článok 6

1. Zástupcom uznávaných organizácií verejných zamestnancov sa poskytnú také podmienky na uľahčenie činností, aby sa im umožnilo vykonávať ich funkcie rýchlo a účinne počas pracovného času i mimo neho.

2. Poskytovanie takých podmienok na činnosť nenaruší účinný výkon príslušnej správnej činnosti alebo služby.

3. Povaha a rozsah týchto podmienok na činnosť sa vymedzí v súlade so spôsobmi uvedenými v článku 7 tohto dohovoru alebo inými vhodnými prostriedkami.

Štvrtá časť

Postupy na určovanie podmienok zamestnania

Článok 7

Ak treba, prijmú sa opatrenia primerané vnútroštátnym podmienkam na stimulovanie a podporu plného rozvoja a využitia mechanizmov na rokovanie o podmienkach zamestnania medzi dotknutými verejnými úradmi a organizáciami verejných zamestnancov alebo použitie takých iných spôsobov, ktoré umožnia zástupcom verejných zamestnancov zúčastňovať sa na určovaní týchto záležitostí.

Piata časť

Urovnávanie sporov

Článok 8

Spory vznikajúce v súvislosti s určovaním podmienok zamestnania sa urovnávajú v súlade s vnútroštátnymi podmienkami, a to prostredníctvom rokovania medzi stranami alebo prostredníctvom takého nezávislého a nestranného mechanizmu, ako je sprostredkovacie konanie, zmierovacie konanie a rozhodcovské konanie, vytvoreného tak, aby sa zabezpečila dôvera dotknutých strán.

Šiesta časť

Občianske a politické práva

Článok 9

Verejní zamestnanci majú tak ako iní pracovníci občianske a politické práva, ktoré sú nevyhnutné na riadne vykonávanie slobody združovania, s výhradou povinností vyplývajúcich iba z ich postavenia a povahy ich funkcií.

Siedma časť

Záverečné ustanovenia

Článok 10

Formálne ratifikácie tohto dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce na registráciu.

Článok 11

1. Tento dohovor zaväzuje len tých členov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikácie zaregistroval generálny riaditeľ.

2. Dohovor nadobudne platnosť po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ zaregistroval ratifikácie dohovoru dvoma členmi.

3. Potom tento dohovor nadobudne platnosť pre ktoréhokoľvek člena po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď sa jeho ratifikácia zaregistrovala.

Článok 12

1. Člen, ktorý ratifikoval tento dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, písomným oznámením generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje. Také vypovedanie nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania.

2. Každý člen, ktorý ratifikoval tento dohovor a ktorý nevyužije právo vypovedať ho v priebehu roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov uvedeného v predchádzajúcom odseku, bude viazaný dohovorom na obdobie ďalších desiatich rokov a potom ho bude môcť vypovedať vždy po uplynutí každého desaťročného obdobia za podmienok uvedených v tomto článku.

Článok 13

1. Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členom Medzinárodnej organizácie práce registráciu všetkých ratifikácií a vypovedaní, ktoré mu oznámili členovia organizácie.

2. Pri upovedomení členov organizácie o registrácii druhej ratifikácie generálny riaditeľ upozorní členov organizácie na dátum, od ktorého dohovor nadobudne platnosť.

Článok 14

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov na registráciu podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov úplné podrobnosti o všetkých ratifikáciách a aktoch vypovedania, ktoré zaregistroval podľa ustanovení predchádzajúcich článkov.

Článok 15

Vždy, keď to Správna rada Medzinárodného úradu práce považuje za nevyhnutné, predloží generálnej konferencii správu o pôsobení tohto dohovoru a preskúma vhodnosť zaradenia otázky jeho čiastočného alebo úplného revidovania do programu konferencie.

Článok 16

1. Ak konferencia prijme nový dohovor, ktorý reviduje tento dohovor úplne alebo sčasti, potom, ak nový dohovor neustanoví inak,

a) ratifikácia nového revidovaného dohovoru členom má ipso iure2) za následok bezprostredné vypovedanie tohto dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 12, ak a keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť,

b) odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, tento dohovor prestane byť sprístupnený na ratifikáciu zo strany členov.

2. Tento dohovor ostane v každom prípade v platnosti v jeho terajšej forme a s terajším obsahom pre tých členov, ktorí ho ratifikovali, ale neratifikovali revidovaný dohovor.

Článok 17

Anglické a francúzske znenia textu tohto dohovoru sú rovnako rozhodujúce.

Uvedený text dohovoru je pôvodný a riadne sa prijal v priebehu šesťdesiateho štvrtého zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa konalo v Ženeve a bolo vyhlásené za skončené dvadsiateho ôsmeho júna 1978.

NA DÔKAZ TOHO sme pripojili svoje podpisy dvadsiateho siedmeho júna 1978:

prezident konferencie

PEDRO OJEDA PAULLADA

generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce

FRANCIS BLANCHARD

Text dohovoru, ako je tu uvedený, je presnou kópiou pôvodného textu, ktorý podpísal prezident Medzinárodnej konferencie práce3) a generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.

Overená, presná a kompletná kópia.

Za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce:

FRANCIS MAUPAIN v. r.

právny poradca Medzinárodného úradu práce

Anglické znenie textu

Poznámky pod čiarou

1) V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa vo väčšine prípadov popri úplnom názve dohovoru používa aj jeho skrátený názov.

2) Z moci dohovoru – ako vyplýva zo samotného dohovoru.

3) V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa popri názve „Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce“ používa aj skrátený názov „Medzinárodná konferencia práce“.