Zákon č. 245/2008 Z. z.Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čiastka 96/2008
Platnosť od 02.07.2008
Účinnosť od 15.01.2022 do31.03.2022 (za 2 mesiace)
Redakčná poznámka

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 107 ods. 4 až 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009, čl. I § 90 ods. 8 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 124, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011, a čl. III 18. bodu § 4 ods...

245

ZÁKON

z 22. mája 2008

o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje

a) princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti,

b) dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,

c) vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni,

d) sústavu škôl a školských zariadení,

e) práva a povinnosti škôl a školských zariadení,

f) práva a povinnosti detí a žiakov,

g) práva a povinnosti rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu (ďalej len „zákonný zástupca“), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „zástupca zariadenia“).

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi, alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole,

b) školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy,

c) žiakom fyzická osoba vo veku najviac 26 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole; žiakom je aj fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy,

d) uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v školskom zariadení podľa tohto zákona,

e) absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,

f) výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,

g) vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,

h) výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,

i) špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre dieťa alebo žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti dieťaťa alebo žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti,

j) dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami dieťa alebo žiak uvedený v písmenách k) až q), ktorý má zariadením poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, okrem detí umiestnených do špeciálnych výchovných zariadení na základe rozhodnutia súdu,1)

k) dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou správania,

l) dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím dieťa alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím,

m) dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,

n) dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo žiak s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,

o) dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka uvedeného v písmene n),

p) dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti,

q) dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výsledky alebo mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja,

r) poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,

s) školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,

t) kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre jeho ďalšie vzdelávanie,

u) vzdelávacou oblasťou okruh, prostredníctvom ktorého sa vymedzujú základné rámce obsahu vzdelávania,

v) vyučovacím predmetom obsahovo ucelená jednotka vzdelávacej oblasti,

w) odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory a študijné odbory,

x) stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu ako predpoklad pokračovania v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,

y) školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu,2)

z) informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnoručného podpisu uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu,

aa) katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku,

ab) profilovým predmetom vyučovací predmet, ktorého obsah vzdelávania najviac zodpovedá cieľovým požiadavkám absolventa; profilový predmet pre študijný odbor alebo pre učebný odbor určuje príslušný štátny vzdelávací program alebo príslušný školský vzdelávací program,

ac) medzinárodným programom zahraničný výchovno-vzdelávací program, v ktorom sa získava stupeň vzdelania; doklad o dosiahnutom vzdelaní na príslušnom stupni vzdelania sa uznáva na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike a medzinárodný program sa uskutočňuje po písomnom súhlase Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“),

ad) národnostným školstvom národnostné školy, národnostné triedy, školy, v ktorých je najmenej jedna národnostná trieda, a národnostné školské zariadenia; výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve sa zameriava aj na zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,

ae) národnostnou školou škola, v ktorej sa najmenej v jednej triede celý výchovno-vzdelávací proces okrem vyučovania cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny, alebo škola, v ktorej sa vo všetkých triedach výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje najmenej v dvoch vzdelávacích oblastiach v jazyku národnostnej menšiny,

af) národnostnou triedou trieda, v ktorej sa výchovno-vzdelávací proces v najmenej jednom vyučovacom predmete uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny,

ag) národnostným školským zariadením školské zariadenie, v ktorom sa výchovno-vzdelávací proces a odborné činnosti uskutočňujú v jazyku národnostnej menšiny,

ah) účastníkom výchovy a vzdelávania fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, škole pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo v základnej umeleckej škole,

ai) inkluzívnym vzdelávaním spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania, uskutočňovaná na základe rovnosti príležitostí a rešpektovania ich výchovno-vzdelávacích potrieb a individuálnych osobitostí a podporujúca ich aktívne zapojenie do výchovno-vzdelávacích činností školy alebo školského zariadenia.

§ 3

Princípy výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch

a) bezplatnosti vzdelania v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna škola“) pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,

b) bezplatnosti vzdelania v základnej škole a strednej škole, ktoré sú štátnymi školami,

c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,

d) inkluzívneho vzdelávania,

e) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,

f) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,

g) celoživotného vzdelávania,

h) výchovného poradenstva podľa § 130,

i) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,

j) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja,

k) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,

l) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy,

m) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,

n) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,

o) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,

p) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti3) alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti4) alebo k ďalším formám intolerancie,

q) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,

r) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevná škola“) a v školách zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len „súkromná škola“),

s) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.

§ 4

Ciele výchovy a vzdelávania

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi

a) získať vzdelanie podľa tohto zákona,

b) získať kompetencie v oblasti komunikačných schopností, využívania digitálnych technológií, komunikácie v štátnom jazyku, cudzom jazyku a v národnostnej škole, národnostnej triede alebo v národnostnom školskom zariadení aj v jazyku národnostnej menšiny,

c) získať kompetencie najmä v oblasti prírodných vied, humanitných vied, technických vied, matematickej gramotnosti, finančnej gramotnosti, čitateľskej gramotnosti, pohybu a zdravia, kompetencie k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie, umelecké kompetencie, občianske kompetencie a podnikateľské schopnosti,

d) ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať,

e) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,

f) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,

g) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,

h) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,5) ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti,

i) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,

j) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,

k) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,

l) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.

DRUHÁ ČASŤ

VÝCHOVA A VZDELÁVANIE

Prvý oddiel

Výchovno-vzdelávacie programy

§ 5

(1) Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov.

(2) Výchovno-vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú

a) výchovno-vzdelávacie programy pre školy (ďalej len „vzdelávací program“),

b) výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len „výchovný program“).

(3) Podľa vzdelávacích programov sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré poskytuje stupeň vzdelania podľa § 16 a 17.

(4) Vzdelávací program je

a) štátny vzdelávací program,

b) školský vzdelávací program.

(5) Podľa výchovného programu sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach podľa § 113 a 120.

(6) Výchovný program je

a) štátny výchovný program,

b) výchovný program školského zariadenia.

§ 6

Štátne vzdelávacie programy

(1) Štátne vzdelávacie programy vymedzujú najmä ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie. Štátne vzdelávacie programy sa môžu členiť na vzdelávacie cykly. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.

(2) Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva ministerstvo školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného predpisu;5a) pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania6) vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“). Ak je príslušná inštitúcia koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce nečinná, štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydá ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva bez dohody.

(3) Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.

(4) Štátny vzdelávací program obsahuje

a) názov vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje aj odbor vzdelávania; v stredných odborných školách aj skupinu odborov vzdelávania,

b) konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,

c) stupne vzdelania, ktoré sa dosiahnu absolvovaním vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca,

d) profil absolventa,

e) charakteristiku odboru vzdelávania a jeho dĺžku,

f) formu výchovy a vzdelávania,

g) formy praktického vyučovania v stredných školách,

h) vzdelávacie oblasti,

i) vzdelávacie štandardy,

j) rámcové učebné plány okrem materských škôl,

k) vyučovací jazyk podľa § 12,

l) osobitosti výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania,

m) osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov v národnostných školách a národnostných triedach.

(5) Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre odbory vzdelávania v stredných školách obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému odboru.

(6) Pre príslušný stupeň vzdelania alebo pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre

a) vypracovanie školského vzdelávacieho programu,

b) tvorbu a posudzovanie edukačných publikácií a

c) hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.

§ 7

Školský vzdelávací program

(1) Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.

(2) Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy.

(3) Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Ak škola poskytuje vzdelanie viacerých stupňov podľa § 16 a 17, môže vypracovať pre všetky stupne vzdelania jeden súhrnný školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnymi vzdelávacími programami pre príslušné stupne vzdelania a príslušné odbory vzdelávania. Ak je súčasťou školy školské výchovno-vzdelávacie zariadenie podľa § 113 písm. a) alebo písm. c), výchovný program tohto školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia môže byť súčasťou školského vzdelávacieho programu školy.

(4) Školský vzdelávací program obsahuje

a) názov vzdelávacieho programu,

b) vymedzenie cieľov a poslania výchovy a vzdelávania a zameranie školy; v stredných školách aj profil absolventa,

c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca,

d) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,

e) učebný plán okrem materských škôl,

f) učebné osnovy,

g) vyučovací jazyk podľa § 12,

h) hodnotenie detí a žiakov.

(5) Ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

(6) Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.

(7) Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.7)

(8) Súlad medzinárodného programu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania kontroluje Štátna školská inšpekcia.

(9) Školský vzdelávací program okrem učebných osnov zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia. Učebné osnovy sa nezverejňujú, ak riaditeľ školy nerozhodne inak.

(10) Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je schváleným výsledkom experimentálneho overovania.

§ 7a

Individuálny vzdelávací program

(1) Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať

a) dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelávali podľa školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, a ani podľa vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, alebo

b) žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie v základnej škole.

(2) Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom.

(3) Individuálny vzdelávací program obsahuje úpravy jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia a spolupráce s odbornými zamestnancami.

§ 8

Výchovný program

(1) Štátny výchovný program vymedzuje odporúčaný obsah výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach. Štátny výchovný program vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.

(2) Výchovný program školského zariadenia je základným dokumentom školského zariadenia, podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školskom zariadení.

(3) Výchovný program školského zariadenia vydáva riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského zariadenia a po vyjadrení rady školy alebo rady školského zariadenia.

(4) Výchovný program školského zariadenia musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.

(5) Štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia obsahuje

a) názov výchovného programu,

b) vymedzenie cieľov a poslania výchovy,

c) formy výchovy a vzdelávania,

d) tematické oblasti výchovy,

e) výchovný jazyk.

(6) Súlad výchovného programu školského zariadenia s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.7)

(7) Výchovný program školského zariadenia vydáva a zverejňuje riaditeľ školského zariadenia na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia.

(8) Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program školského zariadenia vypracúva, vydáva a zverejňuje riaditeľ školy.

§ 9

Rámcové učebné plány, vzdelávacie štandardy, učebné plány a učebné osnovy

(1) Rámcové učebné plány obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích predmetov, ak sa vzdelávacia oblasť v štátnom vzdelávacom programe člení na vyučovacie predmety. Rámcové učebné plány vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávaciu oblasť alebo pre vyučovací predmet, rozsah najvyššieho týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku štátneho vzdelávacieho programu a počet vyučovacích hodín, ktoré môže škola použiť na svoje zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov.

(2) Rámcové učebné plány pre

a) základné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávacie oblasti oddelene pre každý stupeň základného vzdelania alebo pre každý vzdelávací cyklus v základnej škole,

b) stredné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávacie oblasti pre celý stupeň vzdelania.

(3) Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré má dieťa alebo žiak získať, aby mu mohol byť priznaný stupeň vzdelania, alebo aby mohol pokračovať vo vzdelávaní.

(4) Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia sa na

a) výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania a určujú úroveň spôsobilostí, ktoré má dieťa alebo žiak nadobudnúť,

b) obsahové štandardy, ktoré sú spracované podľa tematických celkov a určujú okruhy činností, témy, pojmy a fakty, ktoré tvoria obsahové jadro vzdelávacej oblasti alebo vyučovacieho predmetu.

(5) Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých vzdelávacích oblastí alebo vyučovacích predmetov ročníkov s určením celkového týždenného počtu vyučovacích hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho programu.

(6) Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy obsahujú rozpracovanie obsahových štandardov do ročníkov podľa učebného plánu školského vzdelávacieho programu.

(7) Učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí. Ak sa časová dotácia vyučovacieho predmetu v učebnom pláne základnej školy alebo strednej školy vzhľadom na časovú dotáciu v rámcovom učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahových štandardov, učebnými osnovami tohto vyučovacieho predmetu môžu byť vzdelávacie štandardy.

§ 11

Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia

(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa riadi výchovno-vzdelávací proces, a podľa ktorých škola alebo školské zariadenie vydáva verejné listiny a rozhodnutia.

(2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku.9) V národnostných školách a národnostných školských zariadeniach sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a jazyku príslušnej národnostnej menšiny. V školách a školských zariadeniach s medzinárodným programom sa pedagogická dokumentácia vedie v štátnom jazyku a jazyku, v ktorom sa uskutočňuje medzinárodný program.

(3) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.

(4) Podrobnosti o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii a rozsah pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie dvojjazyčne, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

(5) Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia sa vedie na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom školstva pre jednotlivé druhy a typy škôl a školských zariadení. Vzory formulárov sa zverejňujú na webovom sídle určenom ministerstvom školstva.

(6) Školy alebo školské zariadenia získavajú a spracúvajú na účely výchovy a vzdelávania a aktivít v čase mimo vyučovania osobné údaje 11)

a) o deťoch, žiakoch, poslucháčoch a účastníkoch výchovy a vzdelávania v rozsahu

1. meno, priezvisko a rodné priezvisko,

2. dátum a miesto narodenia,

3. adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa, žiak, poslucháč alebo účastník výchovy a vzdelávania obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu,

4. rodné číslo,

5. štátna príslušnosť,

6. národnosť,

7. materinský jazyk,

8. fyzické zdravie a duševné zdravie,

9. mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky,

10. rozhodnutia týkajúce sa výchovy a starostlivosti,

11. výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

12. výsledky zo súťaží a olympiád,

13. podobizne a obrazové snímky,

b) o zákonných zástupcoch dieťaťa, žiaka alebo poslucháča v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. b) prvého bodu.

(7) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými údajmi podľa odseku 6, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.12) Pri porušení povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa osobitného predpisu.13)

§ 12

Výchovno-vzdelávací jazyk

(1) Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.

(2) Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny jazyk,9) ak tento zákon neustanovuje inak. Vyučovacím jazykom v škole s medzinárodným programom alebo výchovným jazykom v školskom zariadení s medzinárodným programom je štátny jazyk a na základe súhlasu ministerstva školstva aj iný jazyk.

(3) Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej národnostnej menšiny za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie alebo vyučovací predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra, ktorý sa vyučuje metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzí jazyk.

(4) Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie primárne v slovenskom posunkovom jazyku.14)

(5) Podľa odseku 3 sa pre deti a žiakov patriacich k národnostným menšinám výchova a vzdelávanie zaručuje v

a) národnostných školách,

b) národnostných triedach,

c) národnostných školských zariadeniach.

(6) Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať ako bilingválne vzdelávanie v štátnom jazyku a súčasne v cudzom jazyku. Bilingválne vzdelávanie sa uskutočňuje v

a) bilingválnom programe podľa medzinárodnej dohody uzavretej medzi Slovenskou republikou a iným štátom alebo

b) študijnom odbore bez medzinárodnej dohody s iným štátom, ak škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích predmetoch.

(7) Cudzím jazykom na účely odseku 6 nie je jazyk národnostnej menšiny alebo jazyk etnickej skupiny.

(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou vzdelávania povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.

(9) Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa skúška a monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13

Edukačné publikácie

(1) Edukačnou publikáciou je učebnica, učebný text a pracovný zošit.

(2) Na vzdelávanie v školách sa používajú edukačné publikácie schválené ministerstvom školstva a iné edukačné publikácie a edukačný softvér, ktoré nie sú schválené ministerstvom školstva a sú v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova možno používať edukačné publikácie schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.

(3) V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku podľa § 12 ods. 3 sa v edukačných publikáciách vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy takto

a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, najskôr v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006,

b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,

c) súhrnný prehľad geografických názvov sa uvedie na konci učebnice vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.

(4) Ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia súladu edukačnej publikácie s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom, pri ktorého plnení sa má edukačná publikácia používať, vydáva a odníma edukačnej publikácii doložku. Podmienkou vydania doložky edukačnej publikácie je aj elektronická verzia edukačnej publikácie.

(5) Doložku edukačnej publikácii pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania pre školy v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva vydáva a odníma ministerstvo zdravotníctva. Doložku edukačnej publikácii pre odborné predmety pre školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 vydáva a odníma príslušný ústredný orgán štátnej správy.

(6) Súčasťou doložky edukačnej publikácie je aj určenie lehoty platnosti doložky.

(7) Edukačné publikácie s vydanou doložkou vrátane edukačných publikácií v prepise do Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením ministerstvo školstva bezodplatne prevedie do správy alebo do vlastníctva podľa odseku 8 alebo poskytne finančné prostriedky na ich zakúpenie podľa osobitného predpisu14a) školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. K prevodu správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s vydanou doložkou dochádza dňom ich odovzdania a prevzatia. Na nakladanie s edukačnými publikáciami s vydanou doložkou sa nevzťahuje osobitný predpis.14b)

(8) Edukačné publikácie s vydanou doložkou vrátane edukačných publikácií v prepise do Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením ministerstvo školstva na základe objednávky školy na príslušný školský rok bezodplatne prevedie do

a) správy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve alebo materskej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy,

b) vlastníctva

1. obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou osobou, alebo strednej školy,

2. materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou osobou, alebo strednej školy, ktoré nie sú zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo orgánom miestnej štátnej správy v školstve, alebo

3. zriaďovateľa materskej školy, ktorá nie je právnickou osobou, alebo základnej školy, ktorá nie je právnickou osobou.

(9) Pri prevode správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s vydanou doložkou pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania a pre odborné predmety v školách podľa § 109 postupuje ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa odsekov 7 a 8.

(10) Ministerstvo školstva vedie register edukačných publikácií s vydanou doložkou a zverejňuje ho na ním určenom webovom sídle. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa § 109 vedú register edukačných publikácií s vydanou doložkou a zverejňujú ho na nimi určenom webovom sídle.

§ 13a

Používanie edukačných publikácií

(1) Školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, poskytujú svojim žiakom edukačné publikácie s vydanou doložkou do bezplatného užívania. Materské školy poskytujú deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, a ktorým bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa § 23 písm. a), pracovné zošity do bezplatného užívania.

(2) Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za edukačné publikácie, ktoré škola poskytla dieťaťu alebo žiakovi do bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole ich stratu, zničenie alebo poškodenie.

(3) Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené edukačné publikácie, použije na zakúpenie edukačných publikácií.

(4) Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole edukačné publikácie poskytnuté do bezplatného užívania.

(5) Podrobnosti o spôsobe používania edukačných publikácií, spôsobe a výške náhrady za ich stratu, zničenie alebo poškodenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 13b

Osobitné ustanovenia k sprístupňovaniu edukačných publikácií v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu

(1) Nositeľ autorských práv k edukačnej publikácii, na ktorú ministerstvo školstva poskytlo finančné prostriedky na zakúpenie, udelí na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu súhlas na sprístupnenie elektronickej verzie edukačnej publikácie vrátane tých, ktoré sú vydané v jazyku národnostnej menšiny, na webovom sídle určenom ministerstvom školstva, pre žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

(2) Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 1 licenčnou zmluvou uzatvorenou medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva, ako nevýhradnú bezodplatnú licenciu v územne neobmedzenom rozsahu výlučne na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu edukačnej publikácie trvalo ukladať na pamäťové médium alebo tlačiť.

§ 13c

Zabezpečenie materiálno-technického vybavenia

(1) Ministerstvo školstva môže obstarať materiálno-technické vybavenie pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

(2) Ministerstvo školstva bezodplatne prevedie ním obstarané materiálno-technické vybavenie do

a) správy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve alebo materskej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy, alebo

b) vlastníctva

1. obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou osobou, alebo strednej školy výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole, základnej škole alebo strednej škole,

2. materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou osobou, alebo strednej školy, ktoré nie sú zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo orgánom miestnej štátnej správy v školstve, alebo

3. zriaďovateľa materskej školy, ktorá nie je právnickou osobou, alebo základnej školy, ktorá nie je právnickou osobou, výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole alebo príslušnej základnej škole.

(3) K prevodu správy alebo vlastníctva materiálno-technického vybavenia obstaraného ministerstvom školstva do správy alebo vlastníctva príslušného subjektu podľa odseku 2 dochádza dňom jeho odovzdania a prevzatia.

(4) Na nakladanie s materiálno-technickým vybavením obstaraným ministerstvom školstva príslušnou školou sa nevzťahuje osobitný predpis.14b)

(5) Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za materiálno-technické vybavenie školy obstarané ministerstvom školstva, ktoré škola poskytla dieťaťu alebo žiakovi do bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole jeho stratu, zničenie alebo poškodenie.

(6) Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené materiálno-technické vybavenie školy, použije na opravu alebo na obnovu materiálno-technického vybavenia školy alebo na zakúpenie ďalšieho materiálno-technického vybavenia školy rovnakého druhu.

(7) Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole materiálno-technické vybavenie školy poskytnuté do bezplatného užívania.

§ 14

Experimentálne overovanie

(1) Predmetom experimentálneho overovania sú predovšetkým

a) ciele, metódy a prostriedky vzdelávania,

b) vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,

c) výchovné programy,

d) formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,

e) koncepcia práce s nadanými alebo slabo prospievajúcimi žiakmi,

f) koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

g) spôsob riadenia škôl a školských zariadení,

h) preventívne a rozvojové programy.

(2) Cieľom experimentálneho overovania je získať alebo overovať v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky škôl a školských zariadení podľa tohto zákona.

(3) Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109.

(4) Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia alebo organizácia zriadená ministerstvom školstva na schválenie ministerstvu školstva, pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca pred začiatkom školského roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh po dohode s predkladateľom návrhu môže podať aj garant.

(5) Návrh na experimentálne overovanie obsahuje

a) ciele, predmet a zdôvodnenie experimentálneho overovania,

b) garanta experimentálneho overovania,

c) časový harmonogram a metodiku experimentálneho overovania,

d) finančné, materiálne a personálne zabezpečenie experimentálneho overovania,

e) dohodu medzi realizátorom a garantom experimentálneho overovania,

f) ďalšie údaje, ktoré s experimentálnym overovaním bezprostredne súvisia.

(6) Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na experimentálne overovanie do 60 dní od doručenia návrhu. Ministerstvo školstva zverejňuje zoznam schválených experimentálnych overovaní na svojom webovom sídle.

(7) Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne overovanie zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva, zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia.

(8) Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva, zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s riaditeľom školy alebo školského zariadenia a garantom.

(9) Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb.

(10) Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká škola s akreditovaným študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.15)

(11) Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský rok najneskôr mesiac po skončení školského roka a predkladá ho ministerstvu školstva.

(12) Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania predloží garant ministerstvu školstva do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva schváli alebo neschváli výsledky experimentálneho overovania v lehote do 30 dní odo dňa predloženia jeho záverečného hodnotenia.

(13) Experimentálne overovanie nového odboru vzdelávania alebo zmeny odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu upravuje osobitný predpis.15a)

§ 15

Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva

(1) V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových škôl sa vyučuje náboženská výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva.

(2) Vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva zabezpečujú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.16)

(3) Náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov v alternácii s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách;17) v týchto školách je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.

(4) Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách zodpovedá predmetu náboženstvo na cirkevných školách.

(5) Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva vykonáva pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má aj cirkevné poverenie podľa vnútorných predpisov cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.16)

(6) V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacích programov v súlade s osobitným predpisom.17)

Druhý oddiel

Stupne vzdelania

§ 16

(1) Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa § 6 až 7a a § 94 ods. 2 môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania uvedených v odsekoch 2 až 5.

(2) Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného roka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.

(3) Základné vzdelanie sa člení na

a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň základnej školy alebo absolvovaním posledného ročníka základnej školy, ak ide o žiaka podľa § 97 ods. 5; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie,

b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy, úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, úspešným absolvovaním externého testovania podľa § 155 ods. 9 alebo úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie.

(4) Stredné vzdelanie sa člení na

a) nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,

b) stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania skráteného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je spolu s vysvedčením o záverečnej skúške aj výučný list,

c) úplné stredné všeobecné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,

d) úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky; dokladom o získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku podľa osobitného predpisu,17a) je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.

(5) Vyššie odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním

a) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného predpisu,18)

b) posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“, titul sa uvádza za priezviskom,

c) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o

1. dvojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“; titul sa uvádza za priezviskom, alebo

2. trojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“; titul sa uvádza za priezviskom.

§ 17

Stupne základného umeleckého vzdelania

(1) Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké vzdelanie sa člení na

a) primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie,

b) nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie.

(2) Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.

§ 17a

Stupne jazykového vzdelania

(1) Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu v jazykovej škole.

(2) Jazykové vzdelávanie sa v súlade so Spoločným európskym referenčným rámcom pre jazyky (ďalej len „referenčný rámec“) člení na

a) základný kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne A2 referenčného rámca,

b) stredný kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne B2 referenčného rámca,

c) vyšší kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne C1 referenčného rámca,

d) špecializovaný kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne C2 referenčného rámca.

(3) Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením stupňa jazykovej úrovne.

(4) Úspešným vykonaním štátnej jazykovej skúšky získa poslucháč vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške s vyznačením stupňa jazykovej úrovne B2, C1 alebo C2 referenčného rámca.

(5) Stupeň jazykového vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.

§ 18

Doklady o získanom vzdelaní

(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu,2) a školy podľa § 109 zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy.

(2) Dokladom o získanom vzdelaní je

a) osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania,

b) vysvedčenie,

c) osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,

d) osvedčenie o zaškolení,

e) osvedčenie o zaučení,

f) vysvedčenie o záverečnej skúške,

g) vysvedčenie o maturitnej skúške,

h) vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,

i) záverečné vysvedčenie,

j) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.

(3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku. V školách alebo v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodného programu, sa doklady o získanom vzdelaní vydávajú v štátnom jazyku a inom vyučovacom jazyku.

(4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy.

(5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.

(6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.

(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.

(8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.

(9) Na doklade o získanom vzdelaní, ktorým je vysvedčenie, vysvedčenie o záverečnej skúške, vysvedčenie o maturitnej skúške a vysvedčenie o absolventskej skúške sa uvádza úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a úroveň Európskeho kvalifikačného rámca.

(10) Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.

Tretí oddiel

Povinná školská dochádzka a jej plnenie

§ 19

Povinná školská dochádzka

(1) Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.

(2) Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

(5) Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie neposkytuje do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného odporučenia zariadenia poradenstva a prevencie.

§ 20

Plnenie povinnej školskej dochádzky

(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis“). Prihláška na vzdelávanie v základnej škole sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva. Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.

(3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí

a) obec všeobecne záväzným nariadením,20)

b) orgán miestnej štátnej správy v školstve,21)

c) zriaďovateľ cirkevnej školy,

d) zriaďovateľ súkromnej školy.

(4) Základná škola vyžaduje pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky osobné údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého až šiesteho bodu a písm. b). Zákonný zástupca môže základnej škole poskytnúť tieto osobné údaje pred zápisom dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prostredníctvom elektronického podania doručeného do elektronickej schránky základnej školy21a) alebo prostredníctvom elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.9a)

(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode,22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.

(6) Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu,23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.24)

(7) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.

(8) Žiak podľa odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona.

(9) Žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.

§ 21

Plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole

(1) Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy alebo do školy podľa § 94, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa odseku 1, možno podľa § 36 ods. 1 preradiť25) do príslušného ročníka spádovej základnej školy alebo do základnej školy, ktorú si zvolil zákonný zástupca.

(3) Žiaka podľa odseku 2 možno preradiť do inej než spádovej základnej školy len s písomným súhlasom riaditeľa školy, do ktorej má byť žiak preradený.

§ 22

Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky

(1) Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

(2) Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok jeho veku. V odôvodnených prípadoch ministerstvo školstva umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18 rokov veku.

(3) Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím26) môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.

Štvrtý oddiel

Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania

§ 23

Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania

Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania sú

a) individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa tohto zákona (ďalej len „individuálne vzdelávanie“),

b) vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,

c) vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil ministerstvu školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nevedie v sieti škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu,8)

d) vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných programov na základe súhlasu ministerstva školstva,

e) individuálne vzdelávanie v zahraničí,

f) podľa individuálneho učebného plánu,

g) vzdelávanie v Európskych školách.26a)

§ 24

Individuálne vzdelávanie

(1) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol žiak prijatý (ďalej len „kmeňová škola“), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka.

(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu.27) O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje

a) žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,

b) žiakovi základnej školy,

c) žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorému nemožno zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace.

(3) K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný zástupca alebo plnoletý žiak priloží vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast alebo odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.

(4) Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov príslušného stupňa základnej školy.

(5) Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu žiaka,

b) ročník, prípadne polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,

d) individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,

e) popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia individuálne vzdelávaného žiaka,

f) meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a jej doklady o splnení kvalifikačných predpokladov,

g) zoznam edukačných publikácií, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,

h) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie žiaka.

(6) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, koná komisionálne skúšky v kmeňovej škole. Komisionálne skúšky vykoná z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok. Na základe výsledkov komisionálnej skúšky vydá škola vysvedčenie, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7) Pri rozhodovaní o komisionálnej skúške podľa odseku 6 riaditeľ školy zohľadňuje zdravotný stav žiaka.

(8) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, nevykonáva komisionálnu skúšku. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka.

(9) Na konanie komisionálnych skúšok podľa odseku 6 sa vzťahujú ustanovenia § 57.

(10) Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu.7) Kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola. Z tohto dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému zamestnancovi kmeňovej školy.

(11) Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka riaditeľ školy zruší

a) na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka,

b) ak zákonný zástupca žiaka neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto zákona,

c) ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel,

d) na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora alebo povereného zamestnanca kmeňovej školy,

e) na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

f) na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka.

(12) Riaditeľ školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka základnej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.

(13) O povolenie individuálneho vzdelávania žiaka podľa odseku 2 písm. c) môže požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.28) Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Pre žiadosť príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 4 až 10 použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.

(14) Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka podľa odseku 2 písm. b), finančnú odmenu.

§ 25

(1) O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. b), c) alebo e) rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka.

(2) V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie

a) meno, priezvisko a bydlisko žiaka,

b) rodné číslo žiaka,

c) adresu bydliska v zahraničí,

d) názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa, alebo názov a adresu školy zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, ktorú bude žiak navštevovať.

(3) Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b), zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak predloží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka, ak žiak pokračuje vo vzdelávaní podľa § 23 písm. b). Ak zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, v určených termínoch nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu, riaditeľ kmeňovej školy túto skutočnosť zaznamená do katalógového listu žiaka a oznámi ju príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt.

(4) Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka edukačné publikácie.

(5) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať. Prílohou žiadosti je kópia posledného vysvedčenia; ak vysvedčenie nie je v slovenskom jazyku, českom jazyku alebo v jazyku, ktorý je vyučovacím jazykom v škole, plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka zabezpečí jeho úradný preklad.

(6) Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania za každý príslušný školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení štvrtého ročníka základnej školy a deviateho ročníka základnej školy.

(7) Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole, vykonať komisionálnu skúšku aj dištančne, a to po dohode zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy.

(8) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy, v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 15 dní pred ich konaním. Na základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá kmeňová škola žiakovi vysvedčenie.

(9) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Ak žiak o vykonanie komisionálnych skúšok nepožiada do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky, po uplynutí desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky riaditeľ školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.

(10) Po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. e) zaradí riaditeľ školy žiaka do ročníka, do ktorého podľa veku patrí. Na základe žiadosti plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka môže riaditeľ školy zaradiť žiaka aj do nižšieho ročníka. Ak sa na základe komisionálnej skúšky preukáže, že žiak nedostatočne ovláda vyučovací jazyk, môže byť zaradený do jazykového kurzu. Na vyrovnanie rozdielov vo vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach žiaka môže riaditeľ školy žiakovi umožniť vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu.

(11) Ak ide o dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, na formy osobitného spôsobu plnenia povinného predprimárneho vzdelávania podľa § 23 písm. b) a c) sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 4.

§ 26

Individuálny učebný plán

(1) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného zástupcu žiaka alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy. Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, môže riaditeľ školy povoliť po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi s nadaním alebo zo závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva.

(3) Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.

(4) Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy.

(5) O povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu môže požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.28) Pri žiadosti príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.

TRETIA ČASŤ

SÚSTAVA ŠKÔL

§ 27

(1) Školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu,2) ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania, tvoria sústavu škôl.

(2) Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:

a) materská škola,

b) základná škola,

c) gymnázium,

d) stredná odborná škola,

e) stredná športová škola,

f) škola umeleckého priemyslu,

g) konzervatórium,

h) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

i) základná umelecká škola,

j) jazyková škola.

(3) Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až h) sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a).

(4) Školu možno zriadiť ako jednu právnickú osobu spojením akejkoľvek kombinácie materskej školy, základnej školy alebo strednej školy. Školy a školské zariadenia sa môžu spájať alebo združovať do jednej právnickej osoby podľa osobitného predpisu.28a)

(5) Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až d), g) a h) sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.

(6) Školy podľa odseku 2 písm. b) až i) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku 2 písm. a), j) a základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, sú právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.

Prvý oddiel

Materská škola

§ 28

(1) Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.

(2) Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Výchova a vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Materská škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje

a) poldennú výchovu a vzdelávanie alebo

b) celodennú výchovu a vzdelávanie.

(3) Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach.

(4) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy.30) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.

(5) Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením;31) tento príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy. Mesačný príspevok sa uhrádza vopred do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci.

(6) Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,

a) pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, ak ide o štátnu školu,

b) ak zákonný zástupca dieťaťa o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,32)

c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.

(7) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

(8) Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi alebo do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia; ak samostatnú triedu tvoria len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, v triede môže byť najviac 16 detí. Samostatné triedy možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk; najvyšší počet detí v takejto triede je 12. Individuálnu logopedickú činnosť zabezpečuje v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia poradenstva a prevencie.

(9) Najvyšší počet detí v triede materskej školy je

a) 18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky,

b) 20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,

c) 21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,

d) 22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,

e) 21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.

(10) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu dieťaťa,

b) zaradenia dieťaťa len na adaptačný pobyt alebo len na diagnostický pobyt v materskej škole,

c) pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole alebo

d) zvýšeného záujmu zákonných zástupcov detí o výchovu a vzdelávanie v materskej škole.

(11) Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť počet detí v triede mladších ako tri roky.

(12) O zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhodne riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v jednej triede sú dve.

(13) Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie integrovaného dieťaťa nie je na prospech integrovanému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

(14) V materskej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci, školský podporný tím a zdravotnícky pracovník podľa § 152a.

(15) Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa aj s priamou účasťou zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej osoby na výchove a vzdelávaní.

(16) Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.

(17) Riaditeľ materskej školy určuje zaradenie dieťaťa do triedy.

(18) Podrobnosti o organizácii a zabezpečovaní výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole, riadení, prevádzke materskej školy a o individuálnom vzdelávaní detí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 28a

(1) Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.

(2) Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(3) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy rozhodne19) o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

(4) Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

(5) Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada, aby bolo na povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo piaty rok veku do 31. augusta, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

(6) Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do materskej školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného súhlasu zariadenia poradenstva a prevencie neposkytuje vzdelávanie v materskej škole do pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k oslobodeniu od povinnosti dochádzať do materskej školy.

§ 28b

(1) O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia písomne požiadať riaditeľa materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté na povinné predprimárne vzdelávanie (ďalej len „kmeňová materská škola“).

(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej materskej školy v rámci rozhodovania o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu.32aa) Individuálne vzdelávanie v kmeňovej materskej škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a

a) jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole alebo

b) jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to požiada.

(3) Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a), prílohou k žiadosti je písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast alebo odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie; predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, zabezpečuje kmeňová materská škola, ktorej riaditeľ rozhodol o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.

(4) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. b) znáša zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia prostredníctvom

osoby, ktorá má ukončené najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,

(5) Žiadosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,

b) obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,

d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a doklady o splnení kvalifikačných predpokladov podľa odseku 4,

e) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie dieťaťa.

(6) Kmeňová materská škola v spolupráci so zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia určí obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) najneskôr do 31. augusta. Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný v čase a rozsahu určenom kmeňovou materskou školou zabezpečiť účasť dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole v priebehu mesiaca marec; kmeňová materská škola v tomto čase posúdi, či sa pri individuálnom vzdelávaní plní obsah individuálneho vzdelávania.

(7) Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), na konci polroka príslušného školského roka predloží riaditeľovi kmeňovej materskej školy písomnú správu o individuálnom vzdelávaní dieťaťa.

(8) Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) riaditeľ kmeňovej materskej školy zruší

a) na žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa alebo zástupcu zariadenia,

b) na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa,

c) na základe návrhu hlavného školského inšpektora alebo

d) ak sa neplní obsah individuálneho vzdelávania.

(9) Riaditeľ kmeňovej materskej školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej triedy kmeňovej materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.

(10) Po ukončení individuálneho vzdelávania podľa odseku 8 dieťa nemožno opätovne individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).

Druhý oddiel

Základná škola

§ 29

(1) Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.

(2) Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.

(3) Základné školy sa členia na tieto typy:

a) základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len „plnoorganizovaná základná škola“),

b) základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len „neplnoorganizovaná základná škola“).

(4) Základná škola má deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň. Prvý stupeň základnej školy tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.

(5) Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je

a) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,

b) 25 žiakov v triede prvého až štvrtého ročníka,

c) 29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.

(6) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny alebo spájať do skupín.

(7) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základnej školy je 13. Priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov prvého stupňa a celkového počtu tried prvého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.

(8) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa základnej školy je 15. Priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov druhého stupňa a celkového počtu tried druhého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.

(9) V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

(10) Do triedy základnej školy možno zaradiť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech integrovanému žiakovi alebo žiakom, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

(11) V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu. V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka, na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden školský rok. Špecializovanú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac ôsmich žiakov z jedného ročníka alebo viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v špecializovanej triede nižší ako štyria žiaci, špecializovaná trieda sa zruší.

(12) V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody je najviac päť žiakov.

(13) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu žiaka počas školského roka,

b) opakovania ročníka žiakom,

c) prestupu žiaka z inej školy počas školského roka,

d) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),

e) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo

f) preradenia žiaka do základnej školy počas školského roka.

(14) Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky.

(15) Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, alebo ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom, najnižší priemerný počet žiakov v triedach podľa odsekov 7 a 8 sa môže znížiť o dvoch žiakov.

(16) Zriaďovateľ základnej školy môže v osobitných prípadoch znížiť najnižší priemerný počet žiakov v triedach, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 7, 8 a 15. Za osobitný prípad sa považuje

a) znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť žiakov do školy sa považuje dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu žiaka dlhšia ako 6 kilometrov,

b) vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,

c) vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku,

d) vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 % žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo

e) iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.

(17) Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa.

(18) Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

§ 30

(1) Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy, pokračuje vo vzdelávaní v plnoorganizovanej základnej škole.

(2) Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.

(3) Základnú školu s prvým až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole.

(4) V osobitných prípadoch, najmä ak je najbližšia základná škola ťažko dostupná, môže zriaďovateľ základnú školu podľa odsekov 1 a 3 zriadiť aj pri nižšom počte detí.

(5) V základnej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci, školský podporný tím a zdravotnícky pracovník podľa § 152a.

(6) Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik, pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu neplnoletého žiaka; ak ide o základnú školu bez právnej subjektivity, aj po dohode so zriaďovateľom.

(7) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej školy, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej škole vrátane integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a mimo nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov.

§ 31

(1) V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu prestúpiť do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje rozhodnutím o prijatí žiaka prestupom riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom nie je rozhodnutím o prijatí žiaka. Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti zástupcu zariadenia a odporúčania lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy rozhodnúť o prestupe žiaka aj do nižšieho ročníka.

(2) Ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka prestupom podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, kópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlásiť do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len „centrálny register“); ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

(3) Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa a žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe odporučenia príslušného zariadenia poradenstva a prevencie preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu zodpovedajúcemu jeho špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám.

(4) Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporučenia praktického lekára pre deti a dorast alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu.

(5) Ak žiak, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, plní povinnú školskú dochádzku striedavo v dvoch základných školách, vydáva mu vysvedčenie základná škola, v ktorej začal plniť povinnú školskú dochádzku skôr, ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia škôl nedohodli inak. Pri hodnotení žiaka základná škola, ktorá vydáva vysvedčenie, zohľadní hodnotenie žiaka v druhej základnej škole.

§ 31a

(1) Základná škola určená orgánom miestnej štátnej správy v školstve môže pre fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie, organizovať program vzdelávania na získanie tohto stupňa vzdelania, ktorý sa končí komisionálnou skúškou na získanie nižšieho stredného vzdelania. Komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania môže fyzická osoba vykonať aj bez absolvovania programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania.

(2) Fyzická osoba podáva prihlášku do programu vzdelávania podľa odseku 1 orgánu miestnej štátnej správy v školstve na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva do 15. decembra.

(3) Do programu vzdelávania podľa odseku 1 môže byť prijatý uchádzač, ktorý absolvoval písomný test. Na základe výsledku písomného testu uchádzač absolvuje program vzdelávania podľa odseku 1 alebo vykoná komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania.

(4) Rozsah a obsah programu vzdelávania podľa odseku 1 a požadovaný obsah písomného testu podľa odseku 3 určuje ministerstvo školstva a zverejňuje na svojom webovom sídle.

(5) Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí do 15. januára

a) základné školy, ktoré budú organizovať program vzdelávania podľa odseku 1 v nasledujúcom školskom roku,

b) termín konania písomného testu podľa odseku 3,

c) termín konania komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania.

Tretí oddiel

Stredné školy

§ 32

Stredné školy sú:

a) gymnázium,

b) stredná odborná škola,

c) stredná športová škola,

d) škola umeleckého priemyslu,

e) konzervatórium.

§ 33

(1) V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31.

(2) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu žiaka,

b) opakovania ročníka žiakom,

c) pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,

d) prestupu žiaka z inej školy,

e) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),

f) prijatia žiaka do vyššieho ročníka,

g) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo

h) zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.

(3) Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy alebo individuálne vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre zdravotnícke odbory vzdelania.

(4) V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom

a) prerušenie štúdia,

b) zmena študijného alebo učebného odboru,

c) prestup na inú strednú školu,

d) preradenie do základnej školy,

e) opakovanie ročníka,

f) postup do vyššieho ročníka,

g) zanechanie štúdia,

h) štúdium podľa individuálneho učebného plánu,

i) štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.

(5) Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní v pedagogickej rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí; ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(6) Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 2.

(7) Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v dennej forme štúdia je 17. Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v externej forme štúdia je 8. Priemerný počet žiakov v triedach v príslušnej forme štúdia sa rovná podielu celkového počtu žiakov v príslušnej forme štúdia a celkového počtu tried, ktoré navštevujú žiaci, v príslušnej forme štúdia, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.

(8) Zriaďovateľ strednej školy môže v osobitnom prípade znížiť najnižší priemerný počet žiakov v triedach uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia na deväť žiakov a v externej forme štúdia na päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje

a) zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,

b) výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,

c) výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,

d) stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7,

e) výchova a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania alebo

f) iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.

(9) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.

(10) V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.

(11) V konzervatóriách a v školách umeleckého priemyslu možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov.

(12) Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže organizovať kurz pohybových aktivít v prírode, exkurzie, školské výlety a ďalšie aktivity. Ak ide o neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiaka.

(13) O zaradení žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do triedy strednej školy rozhodne riaditeľ strednej školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.

(14) V strednej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor, odborní zamestnanci a školský podporný tím.

§ 34

Prerušenie štúdia a zmena študijného alebo učebného odboru

(1) Riaditeľ strednej školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého žiaka, na jeho žiadosť, najviac na tri roky; riaditeľ školy je povinný na základe žiadosti žiačky alebo jej zákonného zástupcu prerušiť štúdium pre tehotenstvo a materstvo alebo jej povoliť štúdium podľa individuálneho učebného plánu.

(2) Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru povoľuje riaditeľ strednej školy spravidla na začiatku školského roku. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť len zmenu na iný učebný odbor. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná spôsobilosť žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa má pripravovať v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore, a úspešné vykonanie rozdielovej skúšky.

(3) Prerušenie štúdia žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, alebo zmenu študijného odboru alebo učebného odboru žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ povoľuje po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

§ 35

Prestup na inú strednú školu

(1) Prestup žiaka do inej strednej školy na ten istý alebo iný študijný odbor alebo učebný odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, do ktorej sa žiak hlási. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť prestup do inej strednej odbornej školy alebo strednej športovej školy na ten istý učebný odbor alebo na iný učebný odbor. Prestup povoľuje na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu; ak ide o plnoletého žiaka, na základe jeho žiadosti. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka je kópia rozhodnutia o prijatí žiaka strednej školy, z ktorej prestupuje a kópia posledného vysvedčenia. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, je aj súhlas zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2) Prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do inej strednej školy na iný študijný odbor sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia; do gymnázia s päťročným štúdiom sa prestup žiaka môže uskutočniť aj začiatkom štvrtého ročníka jeho štúdia. Podmienkou prestupu do strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu a konzervatória je úspešné vykonanie skúšky na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

(3) Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy je úspešné vykonanie rozdielovej skúšky. Ak ide o prestup do strednej športovej školy, podmienkou prestupu je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu;34a) to neplatí ak ide o prestup z inej strednej športovej školy.

(4) Ak riaditeľ strednej školy, do ktorej chce žiak prestúpiť, rozhodne o prijatí žiaka prestupom, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi strednej školy, z ktorej žiak prestupuje. Prestup sa spravidla uskutočňuje k 1. septembru. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej prestupuje, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom má žiak začať vzdelávanie v strednej škole, do ktorej prestúpil. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy, z ktorej prestúpil.

(5) Riaditeľovi strednej školy, na ktorú žiak prestúpil, zašle riaditeľ strednej školy, z ktorej žiak prestupuje, fotokópiu dokumentácie žiaka do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu oznámi do centrálneho registra.

(6) Prestup žiaka do inej strednej školy sa len vo výnimočných prípadoch umožňuje aj v priebehu prvého ročníka.

(7) Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom nie je rozhodnutím o prijatí žiaka v rámci prijímacieho konania.

§ 36

Preradenie žiaka zo strednej školy do základnej školy

(1) Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole, môže byť preradený do základnej školy

a) ak sa mu nepovolí opakovať ročník,36)

b) ak stratí zdravotnú spôsobilosť,

c) na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

(2) Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole.37)

(3) Ak riaditeľ strednej školy rozhodne o preradení žiaka do základnej školy,19) zákonný zástupca žiaka ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného rozhodnutím, prihlási na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa odseku 2 a o tejto skutočnosti v tejto lehote informuje riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o preradení žiaka do základnej školy. Ak zákonný zástupca neprihlási žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky alebo neinformuje riaditeľa strednej školy v ustanovenej lehote, postupuje riaditeľ strednej školy podľa osobitného predpisu.38) Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr do piatich dní od prijatia informuje o tejto skutočnosti riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o preradení žiaka na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k začiatku školského roka. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do ktorej bol prijatý. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej školy zašle fotokópiu dokumentácie žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní od doručenia informácie o prijatí žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do centrálneho registra.

§ 37

Opakovanie ročníka

(1) Riaditeľ strednej školy rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej písomnej žiadosti alebo ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca. O opakovaní ročníka žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ strednej školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

(3) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa § 36 ods. 3.

§ 38

Postup do vyššieho ročníka strednej školy

(1) Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní príslušného ročníka vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol celkovo hodnotený podľa § 55a ods. 6.

(2) Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe výsledkov komisionálnej skúšky; ak ide o žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, aj po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Neplnoletého žiaka možno preradiť bez absolvovania predchádzajúceho ročníka do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.

§ 39

Zanechanie štúdia

(1) Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to písomne riaditeľovi strednej školy; ak ide o neplnoletého žiaka, písomné oznámenie podá jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.

(2) Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia. Ak žiak neoznámi riaditeľovi strednej školy zanechanie štúdia a neospravedlnene sa nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť žiakom strednej školy.

§ 39a

Zdravotná spôsobilosť

(1) Zdravotná spôsobilosť žiaka sa preukazuje pri prijímaní žiaka do učebného odboru alebo do študijného odboru, v ktorom sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, alebo pri zmene zdravotnej spôsobilosti počas štúdia.

(2) Ak má škola alebo zamestnávateľ, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, dôvodné podozrenie, že došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti žiaka počas štúdia, vyzve zákonného zástupcu neplnoletého žiaka, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka, aby preukázal zdravotnú spôsobilosť žiaka v určenej lehote. Zdravotnú spôsobilosť posudzuje lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Ak zákonný zástupca neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak nepreukáže, že žiak spĺňa zdravotnú spôsobilosť, žiak môže prestúpiť na iný študijný odbor alebo na iný učebný odbor alebo riaditeľ strednej školy môže rozhodnúť o vylúčení žiaka zo štúdia.

§ 41

Gymnázium

Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe a kultúre.

§ 42

Stredná odborná škola

(1) Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom predovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a odborných činností.

(2) Stredná odborná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v členení na teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie žiaka strednej odbornej školy upravuje osobitný predpis.6aa)

(3) Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru alebo po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu učebného odboru stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. a), b) a d) a ods. 5.

(4) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej odbornej škole len odborné vyučovacie predmety.

§ 42a

Stredná športová škola

(1) Stredná športová škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov so športovým nadaním vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania.

(2) Vzdelávacie programy strednej športovej školy sú zamerané na prípravu žiakov so športovým nadaním pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných činností v športe. Výchova a vzdelávanie v strednej športovej škole rozvíjajú vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka so športovým nadaním získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností v športe.

(3) Neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania v strednej športovej škole je športová príprava organizovaná podľa športových odvetví.

(4) Športovej prípravy organizovanej strednou športovou školou počas hlavných školských prázdnin sa môže zúčastniť aj ten, kto bol prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole od nasledujúceho školského roka za rovnakých podmienok ako žiaci strednej športovej školy.

(5) Stredná športová škola poskytuje

a) stredné odborné vzdelanie,

b) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo

c) úplné stredné odborné vzdelanie.

(6) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej športovej škole len odborné vyučovacie predmety.

§ 42b

Škola umeleckého priemyslu

(1) Škola umeleckého priemyslu je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom komplexné umelecké vzdelávanie vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom na výtvarníctvo a dizajn. Škola umeleckého priemyslu môže poskytovať aj umelecko-pedagogické vzdelanie.

(2) Výchova a vzdelávanie v škole umeleckého priemyslu sa uskutočňuje ako teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie, ktorého súčasťou je odborný vyučovací predmet umelecká prax.

(3) Škola umeleckého priemyslu poskytuje

a) úplné stredné odborné vzdelanie alebo

b) vyššie odborné vzdelanie.

(4) Škola umeleckého priemyslu neposkytuje kvalifikačné pomaturitné štúdium.

(5) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v škole umeleckého priemyslu odborné vyučovacie predmety.

§ 44

Konzervatórium

(1) Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.

(2) Typom konzervatória je hudobné a dramatické konzervatórium a tanečné konzervatórium. Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom vzdelávacom programe. Tanečné konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe.

(3) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo kolektívne.

(4) Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný materiál na vyučovanie.

(5) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec sa štúdium uskutočňuje podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou skúškou, a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku.

(6) Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou alebo ako internátna škola.

(7) Konzervatórium poskytuje

a) nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) úspešným skončením štvrtého ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,

b) úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním maturitnej skúšky,

c) vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním absolventskej skúšky.

(8) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje na konzervatóriu len odborné vyučovacie predmety.

§ 45

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy sú

a) nadstavbové štúdium,

b) pomaturitné štúdium,

c) skrátené štúdium.

§ 46

Nadstavbové štúdium

(1) Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl, ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.

(2) Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného odborného vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci

a) zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,

b) pripravujú na ďalšie vzdelávanie.

§ 47

Pomaturitné štúdium

(1) Pomaturitné štúdium sa organizuje na stredných odborných školách a školách umeleckého priemyslu v záujme zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.

(2) Stredné odborné školy a školy umeleckého priemyslu môžu organizovať pomaturitné štúdium vo vzdelávacích programoch, ktoré sú určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.

(3) Pomaturitné štúdium sa člení na tieto druhy:

a) kvalifikačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom odbore vzdelania, než v ktorom vykonali maturitnú skúšku; štúdium sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky, ktoré neboli súčasťou predtým vykonanej maturitnej skúšky,

b) špecializačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií, ktoré svojou pracovnou náplňou a odborným zameraním zodpovedajú predtým absolvovanému študijnému odboru na strednej odbornej škole alebo na škole umeleckého priemyslu; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným skončením špecializačného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a) alebo písm. c),

c) vyššie odborné štúdium, v ktorom žiaci získavajú všeobecné vzdelanie a špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií. Je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným ukončením vyššieho odborného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a); vyššie odborné štúdium na stredných zdravotníckych školách, ktorým študujúci získavajú odbornú spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný fyzioterapeut, diplomovaný radiologický asistent, sa ukončuje absolventskou skúškou.

§ 47a

Skrátené štúdium

(1) Skrátené štúdium sa organizuje v učebných odboroch v strednej odbornej škole s cieľom rozšírenia a prehĺbenia kvalifikácie na výkon povolania alebo skupiny povolaní.

(2) Skrátené štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali najmenej stredné odborné vzdelanie.

(3) Stredná odborná škola môže organizovať skrátené štúdium v

a) jednoročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania alebo

b) dvojročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania.

(4) Žiak v skrátenom štúdiu študuje len odborné vyučovacie predmety.

(5) Skrátené štúdium v jednoročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o vzdelaní je vysvedčenie o záverečnej skúške.

(6) Skrátené štúdium v dvojročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania sa ukončuje záverečnou skúškou; úspešným ukončením absolvent získa stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b).

§ 48

(1) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti organizácie výchovy a vzdelávania v stredných školách, o dennej forme štúdia a externej forme štúdia a o hodnotení a klasifikácii žiakov stredných škôl.

(2) Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia tieto ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štvrtý oddiel

Základná umelecká škola

§ 49

(1) Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a umelecké vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.

(2) Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17 a pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách.

(3) V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory, odbory audiovizuálnej a multimediálnej tvorby alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory môže základná umelecká škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.

(4) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých školách zriadených obcou31) alebo samosprávnym krajom42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(5) Príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých školách sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32) Odpustenie príspevku podľa prvej vety sa vzťahuje iba na štúdium jedného umeleckého odboru.

(6) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

§ 50

Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole

(1) Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.

(2) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia, ak

a) žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,

b) žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa § 49 ods. 4.

§ 51

Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách

(1) Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.

(2) Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.

(3) Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.

(4) Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky.

(5) V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.

(6) Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.

(7) Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány.

(8) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.

§ 52

Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách

(1) Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia predpokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi nárok na prijatie do základného štúdia.

(2) Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého odboru alebo študijného zamerania.

(3) Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ školy trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.

(4) Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.

(5) Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov, ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.

(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží.

Piaty oddiel

Jazyková škola

§ 53

(1) Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch podľa vzdelávacieho programu, organizuje aj vyučovanie cudzích jazykov s odborným zameraním a pripravuje na prekladateľskú a tlmočnícku činnosť. Vzdelávanie v jazykovej škole sa uskutočňuje v kurzoch.

(2) Absolvovaním vzdelávacích programov v jazykovej škole môže absolvent získať vzdelanie podľa § 17a ods. 2. Jazyková škola organizuje vyučovanie cudzích jazykov pre žiakov základných škôl, stredných škôl, študentov vysokých škôl a dospelých.

(3) Vzdelávací program jazykovej školy sa môže skončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky na jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Štátnu jazykovú skúšku môže vykonať aj ten uchádzač, ktorý na jazykovej škole neštudoval.

(4) Ak sa vzdelávací program ukončuje podľa odseku 3, skúška sa koná pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorú riadi jej predseda vymenovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie jedného roka; tento orgán ho aj odvolá. Členov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky, ktorý je menovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie dvoch rokov.

(5) Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných nákladov (ďalej len „školné“) a zo zápisného.

(6) Výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykových školách zriadených obcou31) a samosprávnym krajom42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7) Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Školné a zápisné sa neuhrádza, ak plnoletý poslucháč alebo zákonný zástupca neplnoletého poslucháča o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32) Odpustenie školného a zápisného sa vzťahuje iba na štúdium jedného cudzieho jazyka.

(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia školného a zápisného určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

(9) Ak poslucháč jazykovej školy do 30. septembra alebo do 28. februára preukáže, že sa zo závažných osobných dôvodov nemohol na kurze zúčastňovať, škola mu vráti školné. Zápisné sa nevracia.

(10) Jazyková škola vráti školné za príslušný polrok poslucháčom zrušeného kurzu, ak takýchto poslucháčov nemožno preradiť do iného kurzu. Zápisné sa nevracia.

(11) Štátna jazyková skúška sa vykonáva za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie štátnych jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.

(12) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob prijímania do jazykových škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky.

ŠTVRTÁ ČASŤ

FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA

§ 54

Formy organizácie výchovy a vzdelávania

(1) Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia.

(2) Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná najviac v rozsahu určenom v štátnom vzdelávacom programe.

(3) Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.

(4) Poldenné vzdelávanie je organizované v materskej škole len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(5) Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(6) Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 5 so zabezpečením ubytovania a stravovania.

(7) Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.

(8) Diaľkové vzdelávanie je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem konzultačných hodín.

(9) Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

(10) V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia (ďalej len „kombinované štúdium“).

(11) Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.

(12) Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma štúdia.

(13) Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.

Hodnotenie žiakov a opatrenia vo výchove v základných školách a stredných školách

§ 55

(1) Hodnotenie žiaka sa vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov vo vyučovacom predmete

a) priebežne počas školského roka a

b) súhrnne na vysvedčení za prvý polrok a druhý polrok školského roka.

(2) Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou

a) klasifikácie,

b) slovného hodnotenia,

c) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo

d) inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.

(3) Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v prvom až piatom ročníku základnej školy sa vykonáva formou

a) klasifikácie,

b) slovného hodnotenia alebo

c) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.

(4) Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v šiestom až deviatom ročníku základnej školy a v strednej škole sa vykonáva formou

a) klasifikácie alebo

b) kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.

(5) Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku sa vykonáva formou slovného hodnotenia. Pri hodnotení žiaka, ktorý je cudzincom, sa v prvom roku štúdia zohľadňuje úroveň ovládania štátneho jazyka; základná škola môže zohľadniť úroveň ovládania štátneho jazyka aj v ďalších rokoch štúdia.

(6) Hodnotenie vykonané formou klasifikácie sa vyjadruje v jednotlivých vyučovacích predmetoch klasifikačnými stupňami

a) 1 – výborný,

b) 2 – chválitebný,

c) 3 – dobrý,

d) 4 – dostatočný,

e) 5 – nedostatočný.

(7) Slovné hodnotenie je hodnotiaci opis toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.

(8) Kombinované hodnotenie je

a) hodnotenie v jednom vyučovacom predmete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením alebo

b) hodnotenie v niektorých vyučovacích predmetoch klasifikačným stupňom a niektorých vyučovacích predmetoch slovným hodnotením.

(9) Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom, či žiak vo vyučovacom predmete splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak žiak požiadavky na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je hodnotený takto: „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“.

(10) Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete klasifikačným stupňom.

(11) Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie žiaka klasifikačným stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.

(12) Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza

a) „aktívne absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu aktívne zúčastňoval,

b) „absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval alebo bol prítomný a zo závažných dôvodov nepracoval, alebo

c) „neabsolvoval“, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval.

(13) Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie formu priebežného hodnotenia a formu súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet.

(14) Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak

a) je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,

b) je slovne hodnotený „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“ alebo

c) neabsolvoval vyučovací predmet.

(15) Správanie žiaka sa hodnotí stupňom klasifikácie

a) 1 – veľmi dobré,

b) 2 – uspokojivé,

c) 3 – menej uspokojivé,

d) 4 – neuspokojivé.

§ 55a

(1) Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroka a druhého polroka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch a hodnotenie jeho správania.

(2) Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení, ak odsek 10 neustanovuje inak, vyjadruje takto

a) prospel s vyznamenaním,

b) prospel veľmi dobre,

c) prospel alebo

d) neprospel.

(3) Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie výborný.

(4) Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie nie horší ako chválitebný.

(5) Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak

a) vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka,

b) v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný,

c) v niektorom vyučovacom predmete má hodnotenie „aktívne absolvoval“ alebo „absolvoval“ alebo

d) pri kombinovanom hodnotení sú splnené podmienky podľa písmen a) až c).

(6) Žiak v celkovom hodnotení neprospel, ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel.

(7) Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov, alebo ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia riaditeľa školy.

(8) Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné zo závažných zdravotných dôvodov hodnotiť ani v náhradnom termíne.

(9) Účastník výchovy a vzdelávania nemôže opakovať ročník.

(10) Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodného programu, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia tohto medzinárodného programu. Ak medzinárodný program neupravuje pravidlá hodnotenia, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.

(11) Žiak špeciálnej školy a žiak s autizmom alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami sa môže súhrnne hodnotiť z jednotlivých vyučovacích predmetov formou slovného hodnotenia; celkové hodnotenie takého žiaka je prospel alebo neprospel.

(12) V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti plnoletého žiaka, zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.

(13) V posledný vyučovací deň školského roka sa vydáva všetkým žiakom vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka. V poslednom ročníku vzdelávacieho programu strednej školy alebo odborného učilišťa sa žiakom vydáva vysvedčenie v posledný vyučovací deň pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

§ 56

(1) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí; riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.

(2) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj hodnotený za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom školy.

(3) Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d). Žiak konzervatória, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, alebo žiak školy umeleckého priemyslu, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, nemôže vykonať komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d).

(4) Komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) môže vykonať aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.

(5) Termín komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) určí riaditeľ školy tak, aby sa táto skúška podľa

a) odseku 3 vykonala do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať túto skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie do 10. septembra,

b) odseku 4 vykonala do klasifikačnej porady za druhý polrok.

(6) Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d), z vyučovacieho predmetu neprospel.

(7) Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia sa nehodnotí zo správania.

(8) Ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka má pochybnosti o správnosti hodnotenia na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa skončenia obdobia školského vyučovania požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z príslušného vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.

§ 57

Komisionálne skúšky v základných školách a stredných školách

(1) Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak

a) vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole,

b) požiada o preskúšanie plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka,

c) podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie žiaka,

d) neprospel z vyučovacieho predmetu,

e) študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole,

f) je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,

g) vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej praxe a skúšku z profilového predmetu,

h) plní školskú dochádzku osobitným spôsobom,

i) vzdeláva sa individuálne podľa § 24 alebo

j) vykonáva komisionálnu skúšku s cieľom získať nižšie stredné vzdelanie.

(2) Komisionálnu skúšku povoľuje alebo nariaďuje riaditeľ školy.44) Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia na komisionálnej skúške.

(3) Ak sa komisionálna skúška koná z dôvodu, že žiak neprospel z vyučovacieho predmetu a túto komisionálnu skúšku koná najmenej 20 % žiakov z príslušného ročníka, komisionálna skúška sa môže konať za prítomnosti povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie a povereného zamestnanca orgánu miestnej štátnej správy v školstve.

(4) V jeden deň môže vykonať žiak komisionálne skúšky najviac z dvoch vyučovacích predmetov.

(5) Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov, ktorých vymenúva a odvoláva riaditeľ školy. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie pre komisionálne skúšky verejne v deň konania komisionálnej skúšky. Výsledok každej komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.

§ 58

Opatrenia vo výchove

(1) Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.

(2) Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.

(3) Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo člena školského podporného tímu. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne privolá

a) zákonného zástupcu,

b) zdravotnú pomoc,45)

c) Policajný zbor 46) alebo

d) odborného zamestnanca zariadenia poradenstva a prevencie.

(4) Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.

PIATA ČASŤ

PRÍJMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE

Prvý oddiel

Prijímanie na predprimárne vzdelávanie

§ 59

(1) Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku.

(2) Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené.

(3) Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín podávania žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2.

(4) Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája.

(5) Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

(6) Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie obsahuje údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého bodu až šiesteho bodu a písm. b), formu organizácie výchovy a vzdelávania podľa § 28 ods. 2 a vyučovací jazyk, v ktorom má byť predprimárne vzdelávanie poskytované. Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia môže materskej škole doručiť žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie aj prostredníctvom

a) elektronického podania doručeného do elektronickej schránky materskej školy21a) alebo

b) elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.9a)

(7) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu.47) O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 30. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať. Riaditeľ materskej školy do 15. júla zašle zoznam detí prijatých na povinné predprimárne vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt. Zoznam obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.

(8) V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden rok.

(9) Dieťa, ktoré navštevuje materskú školu pred dovŕšením veku, od ktorého je predprimárne vzdelávanie povinné, pokračuje v povinnom predprimárnom vzdelávaní v príslušnej materskej škole. Ak sa zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, alebo zástupca zariadenia rozhodne, že dieťa prihlási na povinné predprimárne vzdelávanie do inej materskej školy, ako je tá, ktorú navštevovalo pred začiatkom povinného predprimárneho vzdelávania, o prijatie dieťaťa požiada podľa odseku 4.

(10) Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ materskej školy dieťa, ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára so súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

(11) Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka.

(12) Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno prijať na predprimárne vzdelávanie, ak sú v materskej škole vytvorené vhodné kapacitné, personálne, materiálne a iné podmienky.

§ 59a

(1) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v spádovej materskej škole,47aaa) ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj v inej ako spádovej materskej škole, ak ho riaditeľ tejto materskej školy prijme na predprimárne vzdelávanie.

(2) Riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci a deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.23)

(3) Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie mimo obce, v ktorej má trvalý pobyt, na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy, do ktorej sa hlási. Riaditeľ materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi spádovej materskej školy.

(4) Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, v ktorej bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré

a) nie je možné prijať do materskej školy podľa odsekov 1 až 3 alebo

b) nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.

(5) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyri hodiny denne, okrem času školských prázdnin; tým nie je dotknuté právo tohto dieťaťa zúčastňovať sa na predprimárnom vzdelávaní aj v čase školských prázdnin. Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia; zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný k žiadosti priložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.

Druhý oddiel

Prijímanie na základné vzdelávanie

§ 60

(1) Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku a absolvovalo povinné predprimárne vzdelávanie, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa, ktoré absolvovalo predprimárne vzdelávanie v zahraničí, zákonný zástupca predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy materskej školy, ktorý potvrdzuje, že dieťa navštevovalo príslušnú materskú školu.

(2) O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy34) do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Riaditeľ školy do 30. júna zašle zoznam detí prijatých na plnenie povinnej školskej dochádzky obci, v ktorej majú trvalý pobyt, ktorý obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.

(3) Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.

(4) Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.

§ 61

(1) O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.

(2) Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode s lekárom.

(3) Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 10.

Tretí oddiel

Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách

§ 62

Predpoklady prijatia na vzdelávanie

(1) Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(2) Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a v príslušnom školskom roku úspešne ukončil ôsmy ročník vzdelávacieho programu základnej školy a splnil podmienky prijímacieho konania alebo získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(4) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a neukončil vzdelávací program základnej školy.

(5) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(6) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(7) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole môže byť prijatý uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5 alebo odseku 6 podľa druhu vzdelávacieho programu a po preukázaní športového nadania podľa § 105.

(8) Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(9) Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(10) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(11) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v škole umeleckého priemyslu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(12) Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

(13) Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania je splnenie kritérií na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(14) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

(15) Na vzdelávanie v škole, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody, môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami a pravidlami prijímacieho konania podľa medzinárodnej dohody. Ak medzinárodná dohoda podmienky prijímacieho konania neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 2 alebo odseku 3. Na vzdelávanie v medzinárodnom programe môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami a pravidlami prijímacieho konania medzinárodného programu. Ak medzinárodný program podmienky prijatia neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 1 alebo odseku 2.

§ 63

Prihlášky na vzdelávanie

(1) Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača môže podať prihlášku na vzdelávanie, v ktorej uvedie podľa záujmu v poradí najviac dva odbory vzdelávania, ktoré nevyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a najviac dva odbory vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku na vzdelávanie podľa § 66 ods. 6; vybrané odbory vzdelávania môžu byť aj na tej istej škole. Prihláška na vzdelávanie a ďalšia prihláška na vzdelávanie podľa § 66 ods. 6 sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva.

(2) Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača podáva prihlášku na vzdelávanie riaditeľovi strednej školy do 20. marca.

(3) Hodnotenie žiaka uvedené v prihláške na vzdelávanie potvrdzuje základná škola, ktorú žiak navštevuje. Ak to nie je možné, k prihláške na vzdelávanie sa pripoja vysvedčenia zo základnej školy alebo ich osvedčené kópie.

(4) Termín podľa odseku 2 sa nevzťahuje na uchádzača, ktorý je mladistvým odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody.

(5) Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške na vzdelávanie vyjadrenie lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo o zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený odbor vzdelávania.

(6) Uchádzač so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pripojí k prihláške na vzdelávanie správu z diagnostického vyšetrenia vykonanú zariadením poradenstva a prevencie nie staršiu ako dva roky.

(7) Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej olympiáde alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.

(8) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného predpisu.47aa)

(9) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,34a) a vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo.

Organizácia prijímacieho konania

§ 64

(1) Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, a učebné odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, určí ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania rovnaké; zverejnia ich do 15. októbra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.

(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy47a) predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí.

(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne do 30. septembra o počte tried prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci školský rok.

(4) Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje každoročne násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. Ministerstvo školstva určuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku 8 písm. a).

(5) Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne zverejní návrh rozpisu na svojom webovom sídle.

(6) Zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „minister školstva“) pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný záznam z prerokovania a odôvodnené námietky a návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu ministerstvo školstva odôvodní.

(7) Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.

(8) Počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje podľa

a) predbežného záujmu zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka,

b) udržateľnosti počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried príslušného gymnázia,

c) počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku,

d) výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky,

e) výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky,

f) účasti žiakov príslušného gymnázia v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch,

g) zamerania školského vzdelávacieho programu príslušného gymnázia alebo školského vzdelávacieho programu tried príslušného gymnázia na rozvoj nadania žiakov, špecifických zručností alebo schopností žiakov.

§ 65

(1) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, v rámci počtu žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, riaditeľ strednej odbornej školy určí samostatne aj počet žiakov, ktorých možno prijať do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania. Riaditeľ strednej školy zverejní údaje podľa prvej vety a druhej vety do 31. marca na webovom sídle školy.

(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, jej obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 5. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.

(3) Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole, jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 5 určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie. Ak došlo k zaradeniu strednej školy, študijného odboru alebo učebného odboru do siete škôl a školských zariadení alebo k uzatvoreniu zmluvy o duálnom vzdelávaní medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom po ustanovenom termíne, riaditeľ strednej školy zverejní podmienky prijímacieho konania najneskôr do 30 dní od rozhodujúcej skutočnosti.

(4) Riaditeľ strednej odbornej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej časti do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania a do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o prijímanie do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.

(5) Riaditeľ strednej školy môže zaradiť prijatie uchádzača bez prijímacej skúšky do podmienok prijímacieho konania, ak uchádzač v externom testovaní dosiahol úspešnosť najmenej

a) 90 % v každom vyučovacom predmete samostatne, ak ide o prijatie do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného všeobecného vzdelania, alebo

b) 80 % v každom vyučovacom predmete samostatne, ak ide o prijatie do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelania.

(6) Odsek 5 sa nevzťahuje na prijímanie do vzdelávacieho programu učebného odboru alebo študijného odboru, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

(7) Kritériá podľa odsekov 4 a 5 oznámi riaditeľ školy do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.

(8) Riaditeľ strednej školy odošle rozhodnutie o prijatí žiaka bez prijímacej skúšky podľa odseku 4 alebo odseku 5 najneskôr 7 dní pred termínom konania prijímacích skúšok. Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

(9) Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné konzervatórium a strednú športovú školu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.

(10) Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnáziu možno prijať uchádzača len do prvého ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií nevzťahujú.

§ 66

Prijímacia skúška

(1) Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.

(2) V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy.

(3) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z vyučovacích predmetov koná takto:

a) zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom odboru vzdelávania v základnej škole,

b) z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na vzdelávanie v strednej škole.

(4) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1. Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na vzdelávanie v strednej škole.

(5) Termíny konania prijímacích skúšok určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 15. októbra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.

(6) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom, či sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka; to neplatí, ak ide o strednú školu s osemročným vzdelávacím programom. Toto rozhodnutie zverejní najneskôr do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.

(7) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred termínom ich konania.

(8) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.

(9) Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom roku, pre ktorý sa skúška vykonala.

Rozhodovanie o prijatí

§ 67

(1) O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne35) riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.

(2) Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.

(3) Riaditeľ strednej školy prednostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť, pred uchádzačmi, ktorí dosiahli rovnaký výsledok prijímacieho konania; to neplatí, ak ide o strednú športovú školu.

(4) Riaditeľ strednej odbornej školy na základe výsledkov prijímacieho konania prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

(5) Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že uchádzač je úspešným riešiteľom predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá súvisí s odborom vzdelávania, o ktorý sa uchádza.

§ 68

(1) Riaditeľ strednej školy zverejní na výveske školy a na webovom sídle školy zoznam uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania v termíne určenom a zverejnenom ministerstvom školstva. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne.

(2) Riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie o prijatí najneskôr v termíne podľa odseku 1.

(3) Ak bol uchádzač prijatý na vzdelávanie v strednej škole, uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača písomne potvrdí strednej škole prijatie na vzdelávanie najneskôr do troch pracovných dní od termínu podľa odseku 1; ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na školy a odbory vzdelávania uvedené v prihláške na vzdelávanie, strácajú platnosť.

(4) Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(5) Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému zamestnancovi, ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej škole.

§ 69

Prijímanie na externú formu štúdia, kombinovanú formu štúdia a na nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách

(1) O počte tried prvého ročníka externej formy štúdia alebo kombinovanej formy štúdia v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom každoročne do 30. apríla.

(2) O počte žiakov v triedach dennej formy štúdia nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy rozhodne riaditeľ školy so súhlasom zriaďovateľa každoročne do 30. apríla.

(3) Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, do 31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu podať prihlášku do 31. júla. Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania.

(4) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Tieto podmienky zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích skúšok.

(5) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy môže určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.

(6) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr desať dní pred termínom konania prijímacích skúšok.

(7) Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch. Prvým termínom je posledný úplný júnový týždeň a druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania skúšky určí riaditeľ strednej školy.

(8) Overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania uchádzačov, ak sa takéto overenie vyžaduje, je súčasťou prijímacej skúšky.

(9) Riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov prijímacieho konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Pri tomto rozhodovaní berie do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.

(10) Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

§ 70

Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl

(1) Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý nie je žiakom inej strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie prijímacej skúšky, ktorej predmetom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej strednej školy určeného vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu; ak ide o prijatie do strednej športovej školy, podmienkou je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu.34a)

(2) Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej školy, na ktorú sa uchádzač hlási.

(3) Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých štúdium sa končí maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších ročníkoch štúdia poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, možno prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky, ktoré určil riaditeľ strednej školy.

(4) Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na prijímanie uchádzača, ktorý sa bude pripravovať v systéme duálneho vzdelávania.

§ 71

(1) Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy v školstve a samosprávnemu kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách.

(2) Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených žiakov, o počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto údaje poskytnúť aj riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.

(3) Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 6 prijatí na štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom skončení deviateho ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom strednej školy a jeho zriaďovateľom plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole.

(4) Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú dochádzku, určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve po prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym krajom.

ŠIESTA ČASŤ

UKONČENIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V STREDNÝCH ŠKOLÁCH

§ 72

Spôsoby ukončovania

Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené

a) záverečnou skúškou,

b) maturitnou skúškou,

c) absolventskou skúškou.

§ 73

Záverečná skúška

(1) Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2) Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru.

(3) Záverečná skúška sa člení na teoretickú časť a praktickú časť. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná pred teoretickou časťou záverečnej skúšky. Praktická časť záverečnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania,47b) ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.

(4) Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 30. septembra.

(5) Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na záverečnú skúšku.

§ 74

Maturitná skúška

(1) Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2) Maturitná skúška v strednej odbornej škole, konzervatóriu, strednej športovej škole a škole umeleckého priemyslu, pozostáva z teoretickej časti maturitnej skúšky a odbornej zložky maturitnej skúšky. Odborná zložka maturitnej skúšky sa člení na teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Cieľom odbornej zložky maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi. V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke maturitnej skúšky zohľadňuje nadväznosť na príslušný učebný odbor.

(3) Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej časti a internej časti.

(4) Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. V zdravotníckych odboroch vzdelávania môže žiak vykonať praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky až po ukončení posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.

(5) Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných vyučovacích predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom pláne školy, v ktorých sa vzdelával.

(6) Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti referenčného rámca.

(7) Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov. Vykonaním dobrovoľnej maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky, internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi medzinárodnou dohodou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto dohody a podľa vykonávacieho protokolu.

(9) V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného medzinárodného programu. Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona, ak súčasťou tejto maturitnej skúšky je aj skúška zo slovenského jazyka a literatúry. Ak súčasťou maturitnej skúšky vykonanej podľa medzinárodného programu nie je skúška zo slovenského jazyka a literatúry, žiak vykoná maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry podľa tohto zákona; maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu spolu s maturitnou skúškou zo slovenského jazyka a literatúry sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.

(10) Žiak podľa § 42 ods. 4, žiak podľa § 42a ods. 6 žiak podľa § 42b ods. 5 a žiak podľa § 44 ods. 8 vykoná maturitnú skúšku len z odbornej zložky maturitnej skúšky.

(11) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania, ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.

§ 75

Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku

(1) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu do 30. septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky.

(2) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30. septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi predmet, ktorý si na skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky z ďalšieho predmetu.

(3) Zmenu predmetov, zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo dodatočné prihlásenie podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch, najmä ak ide o dlhodobý pobyt v zahraničí alebo zdravotný stav, povoliť iný termín, najneskôr do 31. januára. Odhlásenie predmetov, z ktorých žiak koná maturitnú skúšku dobrovoľne, žiak písomne oznámi riaditeľovi školy najneskôr do 31. marca.

§ 76

Externá časť maturitnej skúšky a interná časť maturitnej skúšky

(1) Externú časť maturitnej skúšky tvorí test, ktorý zadáva a vyhodnocuje organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania. Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Externá časť maturitnej skúšky sa môže vykonávať aj elektronickou formou. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a kontrole vyhodnotenia testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, v ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.

(2) Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky tvorí súbor tém alebo zadaní, ktoré zadáva organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.

(3) Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 74 ods. 8, nie je povinné vykonanie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 2 z tých predmetov, ktorých formu maturitnej skúšky osobitne upravuje medzinárodná dohoda.

(4) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 2 vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka, ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa § 75 ods. 1.

(5) Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky uskutočnila v rozpore s týmto zákonom, alebo ak sa nedodržala zásada rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu,48) minister školstva vyhlási konanie tejto maturitnej skúšky za neplatné. Nový termín konania maturitnej skúšky vyhlási minister školstva.

(6) Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa odseku 2 sa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na maturitnú skúšku.

§ 77

Termíny konania maturitnej skúšky

(1) Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského roka, mimoriadne skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(2) Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 určí ministerstvo školstva.

(3) Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.49)

(4) Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru, a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.

(5) Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 sa koná v apríli až máji príslušného školského roka, v septembri nasledujúceho školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný termín maturitnej skúšky z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška a opravná maturitná skúška z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 sa koná v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(6) Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 určí ministerstvo školstva.

(7) Na náhradnú maturitnú skúšku podľa odseku 5, ktorá sa koná v septembri nasledujúceho školského roka a opravnú maturitnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi školy do 30. júna, ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského roka, alebo do 30. septembra nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka.

(8) Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 30 dní pred konaním maturitnej skúšky.

§ 79

Absolventská skúška

(1) Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2) Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská skúška obsahuje

a) na konzervatóriu absolventské výkony z profilových predmetov, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,

b) na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

c) na škole umeleckého priemyslu praktickú skúšku vrátane obhajoby absolventskej písomnej práce, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného študijného odboru; súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej prípravy,

d) na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,

e) na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných predmetov.

(3) Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.

Maturitné komisie, skúšobné komisie pre záverečnú skúšku a skúšobné komisie pre absolventskú skúšku

§ 80

(1) Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie

a) ústredná maturitná komisia,

b) školská maturitná komisia,

c) predmetová maturitná komisia.

(2) Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva.

(3) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.

(4) Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca. Podpredsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom vymenúva do 15. marca zahraničná strana.

(5) Skúšajúcich členov predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy.

§ 81

(1) Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú skúšku. Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(2) Organizáciu a priebeh absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre absolventskú skúšku. Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3) Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku v strednej odbornej škole vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve; v konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu do 31. januára.

(4) Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, ktorí sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva riaditeľ školy do 30. apríla.

(5) Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí nie sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, ktorí nie sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva riaditeľ školy do 15. mája.

§ 82

Podrobnosti o zložení maturitných komisií, skúšobných komisií pre záverečnú skúšku a skúšobných komisií pre absolventskú skúšku, počte, vymenovaní členov a návrhoch na ich vymenovanie, pôsobnosti a predpokladoch na výkon činnosti člena komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia

§ 86

(1) Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške sa vyjadruje percentom úspešnosti, stupňom klasifikácie alebo percentom úspešnosti s príslušným percentilom.

(2) Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej časti maturitnej skúšky, ak ju koná v riadnom skúšobnom období. Ak sa hodnotenie internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej skúšky, pri výslednej známke internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne klasifikácie žiaka z tohto predmetu počas jeho štúdia.

(3) Žiak, zákonný zástupca žiaka alebo ním poverená osoba alebo zástupca zariadenia, v ktorom je neplnoleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení ústavnej starostlivosti (ďalej len „žiadateľ“), môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do písomnej práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami hodnotenia práce do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku. Žiadateľ môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky voči hodnoteniu

a) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2 do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii,7)

b) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii,7)

c) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej vykonania ministerstvu zdravotníctva.52)

(4) Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu

a) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2, môže Štátna školská inšpekcia uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,53)

b) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie pri zistení nedostatkov pri klasifikácii54) za prítomnosti školského inšpektora,

c) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo zdravotníctva uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálnu skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.

(5) Skúška sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.

(6) Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo všetkých predmetov maturitnej skúšky.

(7) Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky, táto skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej skúške sa neuvádza.

§ 87

(1) Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.

(2) Klasifikáciu žiaka z teoretickej časti záverečnej skúšky a praktickej časti záverečnej skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe, ktorý je členom skúšobnej komisie, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. Ak ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

(3) Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie praktickej časti záverečnej skúšky a klasifikácie teoretickej časti záverečnej skúšky.

(4) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal teoretickú časť záverečnej skúšky.

§ 87a

(1) Klasifikácia žiaka na absolventskej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.

(2) Klasifikáciu žiaka z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 schvaľuje skúšobná komisia na návrh učiteľa odborných vyučovacích predmetov, ktorý je jej členom, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku. Ak ide o absolventskú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje na povolanie v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

(3) Celkové hodnotenie žiaka na absolventskej skúške je určené na základe klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2.

(4) Celkové hodnotenie absolventskej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 oznámi predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal poslednú časť absolventskej skúšky.

§ 88

Opravná skúška

(1) Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(2) Ak žiak strednej odbornej školy, strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu alebo žiak konzervatória na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(3) Ak bol žiak na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške z jednej časti tejto skúšky klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z tejto časti záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(4) Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 žiak koná na strednej škole, na ktorej konal maturitnú skúšku. Ak žiak koná opravnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej skúšky, a koná ju zo všetkých častí, potom ústnu formu internej časti maturitnej skúšky môže konať v riadnom termíne.

(5) Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal maturitnú skúšku alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, školská maturitná komisia, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať druhú opravnú skúšku z týchto predmetov.

(6) Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.

(7) Žiakovi strednej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.

(8) Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú skúšku alebo celú absolventskú skúšku.

(9) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak na jeho žiadosť opakovať iba raz v riadnom skúšobnom období, najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.

Spoločné ustanovenia o ukončovaní štúdia

§ 89

(1) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.

(2) Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške, je povinný sa ospravedlniť riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom termíne.

(3) Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. To neplatí, ak ide o maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne prihlásil.

(4) Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške nevhodným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.

(5) Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(6) Ak skúšku preruší pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva dozor, a predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(7) Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.

§ 90

(1) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky; ak je poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2 a koná sa v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka, vysvedčenie o maturitnej skúške sa vydá najneskôr do desiatich dní od jej konania. Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti maturitnej skúšky vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.

(2) Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa § 74 ods. 8 alebo žiakovi triedy s medzinárodným programom podľa § 74 ods. 9, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku podľa tohto zákona, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku.

(3) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku.

(4) Žiakovi strednej odbornej školy, a ak ide o odborné vzdelávanie a prípravu v strednej športovej škole, aj žiakovi strednej športovej školy, sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške aj výučný list.

(5) Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom.

(6) Činnosť predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je úkonom vo všeobecnom záujme.56) Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.56) Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve

a) vysielajúcej škole náklady na zastupovanie, odmenu57) a cestovné náhrady58) pre predsedov a členov komisií,

b) odborníkom z praxe cestovné náhrady58) a odmenu.59)

(7) Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od počtu dní strávených na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných nákladov na jeden deň zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.

(8) Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov a náročnosti práce člena komisie.

(9) Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa odseku 6 vzniknutých počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného obdobia v septembri.

(10) Výška nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy je najmenej 23,50 eura a najviac 33,50 eura. Výška paušálnej časti odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie je najmenej 17,00 eur a najviac 27,00 eur a výška paušálnej časti odmeny pre predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je najmenej 7,00 eur a najviac 13,50 eura. Výška odmeny predsedu predmetovej maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku na odskúšaného žiaka je najmenej 1,00 euro a najviac 2,00 eurá. Výška odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku, vrátane odborníkov z praxe, je na odskúšaného žiaka najmenej 0,50 eura a najviac 1,50 eura.

§ 91

(1) Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy; to neplatí, ak ide o žiaka šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý vykonal maturitnú skúšku.

(2) Ak žiak strednej odbornej školy alebo žiak strednej športovej školy nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.

(3) Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.

(4) Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť vykonať záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku.

(5) Ak žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška alebo náhradná maturitná skúška, zostáva žiakom školy. Ak opravnú skúšku alebo náhradnú maturitnú skúšku nevykoná najneskôr do konca nasledujúceho školského roka, prestáva byť žiakom školy.

§ 92

(1) Žiakom prestáva byť aj žiak,

a) ktorý zanechá štúdium,

b) ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku,

c) ktorý je zo štúdia vylúčený.

(2) Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.

§ 93

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam predmetov maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej časti maturitnej skúšky, skladbu predmetov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných školách, podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, podrobnosti o organizácii a forme konania záverečnej skúšky a absolventskej skúšky a ich jednotlivých častí, spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pokyny na vykonávanie externej časti, písomnej formy internej časti a internej časti maturitnej skúšky, podrobnosti hodnotenia a klasifikácie maturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky.

SIEDMA ČASŤ

ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI

Prvý oddiel

Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením

§ 94

(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje

a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením; tieto školy sú špeciálne školy,

b) v ostatných školách podľa tohto zákona

1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,

2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; ak je to potrebné, takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so zariadením prevencie a poradenstva; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.

(2) Pri výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa postupuje podľa vzdelávacích programov pre

a) deti a žiakov s mentálnym postihnutím,

b) deti a žiakov so sluchovým postihnutím,

c) deti a žiakov so zrakovým postihnutím,

d) deti a žiakov s telesným postihnutím,

e) deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,

f) deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,

g) deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,

h) deti a žiakov hluchoslepých,

i) žiakov s vývinovými poruchami učenia,

j) žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,

k) deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,

l) deti a žiakov s poruchami správania.

Vzdelávacie programy podľa písmen a) až l) sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov.

(3) Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy alebo špeciálnej školy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

(4) V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú špeciálnou školou, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd alebo školský psychológ, ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných v špeciálnych triedach.

§ 95

(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách:

a) materská škola,

b) základná škola,

c) stredné školy.

(2) Materská škola, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov pre deti s mentálnym postihnutím, sa označuje ako špeciálna materská škola. Základná škola, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím, sa označuje ako špeciálna základná škola. Stredná škola, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím, sa označuje ako špeciálna stredná škola.

(3) Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením prevencie a poradenstva.

(4) Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré spolu so špeciálnymi edukačnými publikáciami podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka poskytuje bezplatne škola, v ktorej sa vzdeláva.

(5) Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.

(6) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje ich špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, na základe ktorých sa môžu tieto školy vnútorne diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.

(7) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole na školy podľa odseku 1. Ustanovenia pre školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na špeciálne triedy, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Špeciálne triedy sa v školách podľa odseku 1 nezriaďujú.

(9) Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhajú prekonávať asistenti učiteľa.

§ 96

Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením

(1) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až h), k) a l).

(2) Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom detí, najmenej však s počtom štyri.

(3) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

(4) V materskej škole pre deti so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a.

§ 97

Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2.

(2) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací program.

(3) Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre žiakov podľa § 2 písm. k), ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy so vzdelávacím programom podľa § 95 ods. 1 písm. b). Absolvovanie prípravného ročníka sa považuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.

(4) Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa § 94 ods. 2 písm. g) nezriadi škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie vykonávať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).

(5) Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na

a) variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,

b) variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,

c) variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B.

(6) Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

(7) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky pracovník podľa § 152a.

§ 98

Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).

(2) V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.

(3) Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

§ 99

Praktická škola

(1) Praktická škola je typ špeciálnej strednej školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole. Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu, na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.

(2) V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.

(3) Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.

(4) V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov a najmenej štyria žiaci; v triede s rôznymi ročníkmi môže byť najviac osem žiakov a najmenej štyria žiaci. V triede praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím alebo v triede pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami môže byť najviac šesť žiakov a najmenej štyria žiaci; to platí aj pre triedy s rôznymi ročníkmi.

(5) V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím je spravidla na výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj asistent učiteľa.

(6) Praktická škola má tri ročníky; žiaci viacerých ročníkov sa môžu vzdelávať v jednej triede. Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím programom. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania činností, ktoré je žiak schopný vykonávať.

(7) Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov sa vykonáva činnosťou na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej školy. Pracovisko praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím na obsah vzdelávania.

(8) O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy rozhoduje riaditeľ praktickej školy.

(9) Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek 18 rokov a neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

(10) Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov sa žiaci delia na skupiny.

(11) Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce nižšie stredné odborné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 100

Odborné učilištia

(1) Odborné učilište je typ špeciálnej strednej školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím.

(2) V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.

(3) Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.

(4) Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na

a) zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,

b) zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,

c) vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list.

(5) Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

(6) Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov výchovy a vzdelávania prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.

(7) Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované. Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí, či bude žiak pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa, alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole.

(8) V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov a najmenej štyria žiaci; riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch. V triede odborného učilišťa pre žiakov s viacnásobným postihnutím môže byť najviac desať žiakov. V triedach odborného učilišťa pri reedukačnom centre alebo pri diagnostickom centre je počet žiakov zhodný s maximálnym počtom žiakov vo výchovnej skupine. V skupine odborného výcviku v odbornom učilišti môže byť najviac sedem žiakov; v skupine žiakov s viacnásobným postihnutím môžu byť najviac piati žiaci.

(9) V odborných učilištiach možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko učebných odborov.

§ 101

Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy

(1) Do odborného učilišťa sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.

(2) Do praktickej školy sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje zvládnuť prípravu v odbornom učilišti.

(3) Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej škole, a to aj vtedy, ak nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.

(4) Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.

§ 102

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách, spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení vyučovacích predmetov a správania žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl a ustanoví sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach a praktických školách a podrobnosti o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.

Druhý oddiel

§ 103

Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj

a) intelektového nadania detí a žiakov

1. všeobecného intelektového nadania,

2. špecifického intelektového nadania,

b) umeleckého nadania detí alebo žiakov,

c) športového nadania detí alebo žiakov.

(2) Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe diagnostiky vykonanej zariadením prevencie a poradenstva.

(3) Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých oblastí, a to najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej.

(4) Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí individuálneho alebo kolektívneho športu.

(5) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.

(6) V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania.

(7) Pre rozvíjanie nadania vytvárajú

a) inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,

b) individuálne podmienky školy.

(8) Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie zriaďovanie tried alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.

(9) Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním alebo žiakom s nadaním vytvárajú tým, že sa im umožní

a) vzdelávať sa v predmetoch vzdelávacieho programu základnej školy v materskej škole,

b) prijatie do základnej školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,

c) rozšírené vyučovanie predmetov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole a strednej škole,

d) preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,

e) absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,

f) absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku,

g) získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu ako určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,

h) súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,

i) vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,

j) vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,

k) diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.

(10) Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach pre deti s nadaním a žiakov s nadaním.

(11) Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká škola, jazyková škola a centrum voľného času.

§ 104

Školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch. Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:

a) materské školy,

b) základné školy,

c) stredné školy.

(2) Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v materských školách, v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.

(3) V triedach podľa odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj ich nadania uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania a rozšíreným vyučovaním predmetov pre oblasti podľa § 103 ods. 1.

(4) Rozšírené vyučovanie predmetov je súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.

(5) Pre deti alebo žiakov podľa § 103 ods. 1 sa môžu zriadiť školy alebo triedy.

(6) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sú školy alebo triedy s rozšíreným vyučovaním prírodovedných alebo spoločensko-vedných predmetov.

(7) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na podporovanie a rozvíjanie intelektového nadania žiakov so zohľadnením rozvoja celej osobnosti a na prevenciu a nápravu problémových prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.

(8) Vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka môže zabezpečovať aj asistent učiteľa, ak je intelektovo nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.

(9) V triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je v prvom až štvrtom ročníku základnej školy najviac 12 žiakov, v piatom až deviatom ročníku najviac 16 žiakov a v triede strednej školy najviac 24 žiakov.

(10) Triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové triedy. Športovú triedu nemožno zriadiť na strednej škole; to neplatí ak ide o strednú športovú školu. Na strednej športovej škole sa všetky triedy zriaďujú ako športové triedy.

(11) Športová trieda sa zriaďuje spravidla pre kolektívne športy. Pre niekoľko športov možno zriadiť spoločnú športovú triedu.

(12) Športové triedy v základnej škole sa zriaďujú spravidla na druhom stupni základnej školy. Pre športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, sa športové triedy v základnej škole môžu zriadiť aj na prvom stupni základnej školy.

§ 105

Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa prijímajú deti alebo žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostnú úroveň, skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania, ktorých súčasťou je psychodiagnostické vyšetrenie,60) na preukázané nadanie podľa § 103 ods. 1 písm. a) prvého bodu.

(2) Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú prijímaní žiaci na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením prevencie a poradenstva.

(3) Do športovej triedy sa okrem podmienok podľa odseku 1 prijímajú žiaci aj na základe zdravotnej spôsobilosti.

(4) Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí alebo žiakov vydá riaditeľ príslušnej školy do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.

§ 106

Organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Riaditeľ školy upraví v školskom vzdelávacom programe organizáciu výchovy a vzdelávania tak, aby zohľadňovala požiadavky a špecifiká výchovy a vzdelávania detí alebo žiakov podľa druhu ich nadania.

(2) Škola zabezpečuje rozšírené vyučovanie určených predmetov súvisiacich s rozvojom nadania.

(3) Predmet športová príprava sa zabezpečuje formou športových tréningov, sústredení a účasťou na športových súťažiach. Súčasťou športovej prípravy je aj regenerácia, testovanie a teoretická príprava.

(4) Umeleckej alebo športovej prípravy organizovanej školou počas hlavných školských prázdnin sa môžu zúčastniť aj deti s nadaním alebo žiaci s nadaním pred nástupom do školy.

(5) Riaditeľ školy môže rozhodnúť o preradení alebo o vylúčení dieťaťa alebo žiaka zo vzdelávacieho programu pre neplnenie požiadaviek rozumovej, umeleckej, športovej, praktickej prípravy alebo zo zdravotných dôvodov na návrh odborného lekára.

(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu, prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania.

Tretí oddiel

§ 107

Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

(1) Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych podmienok. Individuálnymi podmienkami sú:

a) úprava organizácie výchovy a vzdelávania,

b) úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, alebo

c) uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.

(2) Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo do špeciálnej triedy materskej školy, špeciálnej triedy základnej školy alebo do špeciálnej triedy strednej školy.

(3) V základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg.

(4) Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej školy alebo do triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi.

§ 108

(1) Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a návrhu na vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami riaditeľovi školy; ak ide o neplnoleté dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť a návrh na vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami predkladá jeho zákonný zástupca.

(2) Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako súčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie získané v týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

ÔSMA ČASŤ

ŠKOLY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY

§ 109

Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú

a) policajné školy,

b) školy požiarnej ochrany.

§ 110

Policajné školy

(1) Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.

(2) Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) podľa siete policajných škôl;63) vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(3) Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným školám ministerstvo vnútra.

(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje osobitný predpis.64)

(5) Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods. 5 až 9, § 8, § 12 ods. 3 až 8, § 15, § 19 až 25, § 28 až 31a, § 36, 41, § 44, 46, 47a, § 49 až 53, § 55a ods. 12, § 59 až 61, § 62 ods. 1 až 8, 12 a 13, § 63 až 71, § 74 ods. 4 až 9, § 75, 76, § 77 ods. 2, 3, 5 až 8, § 80 až 82, § 86 ods. 2 až 5 a 7, § 87, § 89 ods. 7, § 90, 93, § 94 až 108, § 111 až 143, § 144 ods. 2, 3, 5 až 10, § 146, 149, 149a, § 152 písm. e), § 154 až 159.

(6) Ustanovenia § 2, § 7 ods. 1 až 4, § 7a, 9, 13, 13a, 14, 35, 39a, § 54, 55, § 55a ods. 1 až 11 a ods. 13, § 56 až 58, § 62 ods. 9 až 11 a ods. 15, § 74 ods. 3, § 77 ods. 1 a 4, § 79, 87a a 88, § 89 ods. 1 až 6, § 144 ods. 1 a 4, § 147, 148, 150 a 151 sa na policajné školy vzťahujú primerane.

(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke, podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov, o získanom vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.

§ 111

Školy požiarnej ochrany

(1) Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.

(2) Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra; vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(3) Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany ministerstvo vnútra.

(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej ochrany ustanovuje osobitný predpis.65)

(5) Na školy požiarnej ochrany sa nevzťahujú ustanovenia § 15, 17, 19, § 28 až 31a, § 41, 44, § 49 až 53, § 55a ods. 12, § 59 až 61, § 94 až 108, § 110, § 112 až 116, § 119 až 138, § 142, 143, 151, § 154 až 159.

(6) Ustanovenia § 1 až 14, § 16, 18, § 20 až 26, § 32 až 39a, § 42, § 45 až 48, § 54, 55, § 55a ods. 1 až 11 a ods. 13, § 56 až 58, § 62 až 93, § 109, 117, 140, 141, § 144 až 151, § 152, 153, 161 sa na školy požiarnej ochrany vzťahujú primerane.

(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej ochrany, o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu štúdia v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov škôl požiarnej ochrany, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu v školách požiarnej ochrany.

DEVIATA ČASŤ

SÚSTAVA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ

§ 112

(1) Sústavu školských zariadení tvoria

a) školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,

b) špeciálne výchovné zariadenia,

c) zariadenia poradenstva a prevencie,

d) školské účelové zariadenia.

(2) Školské zariadenia podľa odseku 1 písm. a), b) a d) sú právnickou osobou, ak tak určí zriaďovateľ. Zariadenie poradenstva a prevencie je právnickou osobou. Zariadenie poradenstva a prevencie nemožno zriadiť ako súčasť školy.

Prvý oddiel

Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia

§ 113

Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú:

a) školský klub detí,

b) centrum voľného času,

c) školský internát.

§ 114

Školský klub detí

(1) Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie, záujmovú činnosť a na oddych v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. Činnosť, ktorú zabezpečuje školský klub detí, nie je totožná s činnosťou zabezpečovanou centrom voľného času podľa § 116.

(2) Školský klub detí sa člení na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení určí riaditeľ školy, ktorej je školský klub detí súčasťou, pri dodržaní požiadaviek podľa osobitného predpisu;32a) počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.

(3) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na jedného žiaka v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška príspevku na úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.

(4) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

(5) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotným zabezpečením v školskom klube detí sa neplatí za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom štátnej správy v školstve pri zdravotníckom zariadení.

(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského klubu detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec, ktorá je jeho zriaďovateľom.31)

(7) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

§ 116

Centrum voľného času

(1) Centrum voľného času zabezpečuje podľa výchovného programu školského zariadenia výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb do veku 30 rokov v ich voľnom čase.

(2) Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených osôb, utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa potrieb súťaže detí základných škôl a stredných škôl.

(3) Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú pomoc v oblasti práce s deťmi v ich voľnom čase

a) školám a školským zariadeniam,

b) občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti,

c) ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú.

(4) Centrum voľného času sa zriaďuje ako zariadenie s celoročnou prevádzkou.

(5) Centrum voľného času sa spravidla člení podľa záujmových oblastí na oddelenia a na záujmové útvary. Pre deti so zdravotným postihnutím alebo vývinovými poruchami sa môžu zriaďovať záujmové útvary.

(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti centra voľného času, ktorého zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

§ 117

Školský internát

(1) Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a stredných škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.

(2) Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka. Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom mimoškolských aktivít.

(3) Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie deťom alebo žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.

(4) Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov, pričom ich počet vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.

(5) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou, na jedného žiaka najviac 45 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného príspevku sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

(6) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

(7) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

(9) Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj v čase pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj v čase školských prázdnin.

(10) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v školských internátoch, podrobnosti o počtoch detí a žiakov vo výchovných skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.

§ 119

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie a prevádzky školských klubov detí, centier voľného času a ich materiálno-technického vybavenia.

Druhý oddiel

Špeciálne výchovné zariadenia

§ 120

Špeciálnymi výchovnými zariadeniami sú:

a) diagnostické centrum,

b) reedukačné centrum,

c) liečebno-výchovné sanatórium.

§ 121

Diagnostické centrum

(1) Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom na základe

a) žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,

b) neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)

c) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia.68)

(2) Diagnostické centrum najmä

a) zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti,

b) poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú,

c) vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako vstupný podklad zariadeniu, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, na vypracovanie individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu pre prácu odborníkov s deťmi mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova,

d) vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie, uplatnenia na trhu práce a úpravy rodinných pomerov; ak diagnostické centrum odporúča absolvovanie výchovy a vzdelávania v reedukačnom centre, v odporúčaní uvedie konkrétne reedukačné centrum.

(3) Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na stanovenie diagnostiky, spravidla dvanásť týždňov.

(4) V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie. V záchytnom oddelení riaditeľ umiestni dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo zariadenia, do ktorého bolo umiestnené podľa odseku 1 a § 122 ods. 2. O umiestnení detí v záchytnom oddelení sa vyhotoví písomný záznam a bezodkladne sa táto skutočnosť oznámi zariadeniu, v ktorom je dieťa umiestnené, príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi. Ak si do 24 hodín príslušné zariadenie alebo zákonný zástupca dieťa neprevezme, riaditeľ diagnostického centra zabezpečí odovzdanie dieťaťa príslušnému zariadeniu alebo jeho zákonnému zástupcovi na náklady prijímajúcej strany. Do odovzdania je dieťa zaradené do diagnostickej skupiny diagnostického centra.

(5) Súčasťou záchytného oddelenia je karanténna miestnosť.

(6) Základnou organizačnou jednotkou diagnostického centra je diagnostická skupina, ktorá sa zriadi pre najviac osem detí a zriaďovateľ ju zruší, ak je ich počet menší ako štyri; v odôvodnených prípadoch sa môže diagnostická skupina ponechať aj pri nižšom počte detí.

(7) Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.

(8) Diagnostické centrum sa podľa vnútornej organizácie môže diferencovať na

a) diagnostické centrum pre deti do 15. roku veku alebo do ukončenia povinnej školskej dochádzky,

b) diagnostické centrum pre deti od 15. rokov veku.

Do diagnostických centier sa spravidla prijímajú deti obidvoch pohlaví.

(9) Diagnostické centrum sa zriaďuje pre najviac šesť diagnostických skupín ako internátne zariadenie s nepretržitou prevádzkou.

§ 122

Reedukačné centrum

(1) Reedukačné centrum na základe výchovno-vzdelávacieho programu a individuálneho reedukačného programu poskytuje deťom do veku 18 rokov s možnosťou predĺženia o jeden rok výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia na žiadosť dieťaťa. Do reedukačného centra sa prijímajú deti po absolvovaní diagnostiky.

(2) Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe

a) žiadosti zákonného zástupcu,

b) neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)

c) rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69)

d) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)

e) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.1)

(3) Reedukačné centrá sa podľa vnútornej organizácie môžu diferencovať na

a) reedukačné centrá pre deti do 15. rokov veku, prípadne do ukončenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole,

b) reedukačné centrá pre deti od 15. rokov veku,

c) reedukačné centrá pre deti do ukončenia ich prípravy na povolanie.

Do reedukačných centier sa spravidla prijímajú deti oboch pohlaví.

(4) Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina, ktorá sa zriaďuje pre najviac osem detí; v oddelení podľa odseku 6 písm. d) môže byť najviac päť matiek s deťmi.

(5) Reedukačné centrum sa zriaďuje pre najviac šesť výchovných skupín, ak má výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín.

(6) V reedukačnom centre sa môžu zriaďovať podľa potreby oddelenia

a) pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,

b) s ochranným uzatvoreným režimom,

c) s otvoreným režimom,

d) pre neplnoleté matky s deťmi.

(7) Ak sa reedukačné centrum zriadi tak, že sa vo všetkých výchovných skupinách bude postupovať podľa individuálnych reedukačných programov pre niektoré z oddelení podľa odseku 6, označuje sa ako

a) reedukačné centrum pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,

b) reedukačné centrum s ochranným uzatvoreným režimom,

c) reedukačné centrum s otvoreným režimom,

d) reedukačné centrum pre matky s deťmi.

(8) Oddelenie podľa odseku 6 písm. a) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých zdravotné znevýhodnenie podľa § 2 písm. k) si vyžaduje zvýšenú starostlivosť.

(9) Oddelenie podľa odseku 6 písm. b) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých prevýchova si vyžaduje zvýšené nároky na personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti detí a zamestnancov.

(10) Oddelenie podľa odseku 6 písm. c) poskytuje starostlivosť deťom, ktoré sa vzdelávajú v základnej škole alebo sa pripravujú na povolanie v stredných školách, v odborných učilištiach alebo v praktických školách mimo reedukačného centra.

(11) Reedukačné centrum vytvára individuálny reedukačný program pre každé dieťa, ktorý vychádza z psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnózy vykonanej na tento účel spravidla diagnostickým centrom. Vyhodnotenie a úprava individuálneho reedukačného programu sa vykonáva minimálne raz za štvrťrok. Individuálny reedukačný program pre dieťa, ktoré je v reedukačnom centre umiestnené na základe rozhodnutia súdu, reedukačné centrum vyhodnocuje a upravuje v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(12) Reedukačné centrum je zariadením s nepretržitou prevádzkou.

(13) Ak nie je možné umiestniť dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo špeciálneho výchovného zariadenia, do ktorého bolo umiestnené, do záchytného oddelenia podľa § 121 ods. 4, reedukačné centrum bezodkladne poskytne takémuto dieťaťu starostlivosť v rozsahu podľa § 121 ods. 4; do odovzdania príslušnému reedukačnému centru je dieťa zaradené do výchovnej skupiny.

§ 123

Liečebno-výchovné sanatórium

(1) Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú starostlivosť a výchovu a vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom s poruchami aktivity a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave, na základe

a) žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,

b) právoplatného rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)

c) právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o uložení výchovného opatrenia, ak ide o denné zariadenie.70)

(2) Základnou organizačnou jednotkou liečebno-výchovného sanatória je výchovná skupina, ktorá sa zriaďuje pre najviac osem detí.

(3) Liečebno-výchovné sanatórium sa zriaďuje ako denné alebo internátne zariadenie s celoročnou prevádzkou spravidla pre najviac šesť výchovných skupín.

(4) Pobyt dieťaťa v liečebno-výchovnom sanatóriu trvá spravidla tri až dvanásť mesiacov.

(5) Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje odborné služby a pomoc formou individuálnych alebo skupinových stretnutí aj zákonným zástupcom dieťaťa s cieľom aktívne ich zapojiť do liečebno-výchovného procesu.

§ 124

Zdravotná starostlivosť v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) Zariadenia uvedené v § 120 môžu okrem poskytovania výchovno-vzdelávacej činnosti

a) vytvárať organizačné a iné podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti71) a

b) poskytovať v zariadení zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 2 až 5.

(2) V zariadeniach podľa § 120 možno poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkujúca zariadenie

a) získala povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu72) alebo

b) uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu,72) alebo

c) uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou, ktorá je držiteľom licencie na výkon samostatnej praxe podľa osobitného predpisu,73) alebo

d) zamestnáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu74) zdravotníckych pracovníkov spĺňajúcich podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.75)

(3) Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonávanej v zariadení podľa odseku 2 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva.

(4) Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov,76) ktoré v zariadeniach zamestnávajúcich zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 2 písm. d) vykonávajú iba zdravotnícki pracovníci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania,75) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva.

(5) Na zariadenia podľa § 120, ktoré poskytujú aj zdravotnú starostlivosť podľa odseku 2, sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov.77)

§ 125

Výchovné opatrenia a ochranné opatrenia v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) V špeciálnych výchovných zariadeniach možno v záujme odstránenia porúch v psychosociálnom vývine dieťaťa a v záujme odstránenia príčin, pre ktoré bola dieťaťu nariadená ústavná starostlivosť alebo uložená ochranná výchova, alebo dieťa umiestnené v špeciálnom výchovnom zariadení na základe žiadosti zákonného zástupcu (ďalej len „dobrovoľný pobyt“) použiť

a) výchovné opatrenia podľa odsekov 2 až 4 so zameraním na motiváciu dieťaťa zlepšovať svoje správanie,

b) ochranné opatrenia podľa odsekov 5 a 6 zamerané na predchádzanie ohrozeniu zdravia dieťaťa jeho nevhodným správaním.

(2) Dieťa má právo udržiavať styk s oboma rodičmi alebo inými zákonnými zástupcami. Ak je to v záujme dieťaťa, zariadenie môže určiť podmienky styku a to tak, že dieťa sa môže stretávať

a) len za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo ďalšieho odborného zamestnanca,

b) na určenom mieste v priestoroch zariadenia,

c) na území obce, v ktorej má zariadenie sídlo.

(3) Ak je to v záujme dieťaťa, má právo stretávať sa s inými osobami ako rodičmi po súhlase príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok ustanovených v odseku 2; v prípade dieťaťa umiestneného na základe žiadosti zákonného zástupcu po súhlase jeho rodiča alebo iného zákonného zástupcu.

(4) Zariadenie môže povoliť dieťaťu

a) tráviť voľný čas mimo zariadenia bez prítomnosti pedagogického zamestnanca, zákonného zástupcu alebo inej poverenej osoby,

b) pobyt mimo zariadenia v mieste bydliska zákonného zástupcu na určitý čas, a to najmä v čase školských prázdnin, a po vyjadrení príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; toto ustanovenie sa nevzťahuje na dieťa umiestnené na základe žiadosti zákonného zástupcu.

(5) Ak dieťa svojím správaním ohrozuje zdravie a život seba alebo iných osôb alebo môže svojím správaním spôsobiť psychickú alebo fyzickú ujmu sebe alebo iným osobám, zariadenie môže použiť ochranné opatrenia, ktorými sú:

a) vykonanie kontroly obsahu doručeného balíka za prítomnosti dieťaťa; opakované kontroly balíka musia byť odôvodnené v osobnom spise dieťaťa,

b) prevzatie a uloženie do úschovy tých predmetov dieťaťa, ktoré nie sú vnútorným poriadkom zariadenia povolené,

c) prevzatie so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa do úschovy cennosti a sumy peňazí, ktoré prevyšujú hodnotu určenú vnútorným poriadkom zariadenia,

d) neodkladné privolanie zdravotnej pomoci,45)

e) privolanie Policajného zboru.46)

(6) V záujme dieťaťa a jeho ochrany alebo v záujme ochrany iných osôb na odporúčanie psychológa môže riaditeľ zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, umiestniť dieťa na určitý čas do karanténnej miestnosti alebo ochrannej miestnosti, najviac však na 24 hodín, najmenej s jednou hodinou pobytu denne na čerstvom vzduchu mimo tejto miestnosti, alebo do príchodu zdravotnej pomoci alebo Policajného zboru.

(7) Ochranná miestnosť, ktorá sa zriaďuje v reedukačnom centre, slúži na ochranu a upokojenie dieťaťa, pobyt v nej nie je možné využiť ako trest.

(8) O dôvodoch a priebehu pobytu dieťaťa v ochrannej miestnosti sa vedie písomný záznam, v ktorom sa eviduje dátum a čas umiestnenia, čas vychádzok na čerstvom vzduchu, poskytnutý materiál a literatúra na čítanie a vzdelávanie sa alebo inú činnosť a čas kontaktu s pedagogickým zamestnancom alebo psychológom a rozsah poskytnutej psychologickej, psychoterapeutickej, liečebno-výchovnej a zdravotnej starostlivosti.

§ 126

Úhrada nákladov za pobyt v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) Úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení podľa § 121 ods. 1 písm. a), § 122 ods. 2 písm. a) a § 123 ods. 1 písm. a) je povinný platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, vo výške jednej tridsatiny sumy životného minima podľa osobitného predpisu29) za každý deň pobytu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení. Úhradu nákladov platí zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, na účet špeciálneho výchovného zariadenia do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

(2) Zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, neplatí úhradu podľa odseku 1, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je nižší alebo sa rovná sume životného minima ustanoveného osobitným predpisom.62)

(3) Úhrada nákladov za pobyt dieťaťa, ktoré bolo prijaté do špeciálneho výchovného zariadenia na základe

a) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti1) alebo rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69) sa určuje v sume výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý nariadil ústavnú starostlivosť alebo uložil ochrannú výchovu,77a)

b) neodkladného opatrenia súdu67) alebo rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia68) sa neurčuje.

§ 127

Finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie detí v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) V špeciálnych výchovných zariadeniach sa poskytuje

a) mesačné vreckové a vecné dary deťom prijatým na základe neodkladného opatrenia súdu,67) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68) rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy69) alebo rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti,1)

b) finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie podľa osobitného predpisu78) deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou.

(2) Ak je dieťa prijaté do špeciálneho výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného zástupcu, špeciálne výchovné zariadenie dohodne so zákonným zástupcom výšku vreckového od zákonného zástupcu a spôsob nakladania s vreckovým; mesačná výška vreckového od zákonného zástupcu nesmie presiahnuť výšku mesačného vreckového podľa odseku 3.

(3) Mesačné vreckové je pre deti vo veku

a) do 15 rokov 10 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu,29)

b) nad 15 rokov 15 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu.29)

(4) Pri určení výšky vreckového v mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku sa postupuje podľa odseku 3 písm. b). Mesačné vreckové sa poskytuje dieťaťu vo výške podľa odseku 3 na celý kalendárny mesiac; to platí aj vtedy, ak sa starostlivosť poskytovala dieťaťu len časť kalendárneho mesiaca. Pri nepovolenom pobyte dieťaťa mimo špeciálneho výchovného zariadenia sa mesačné vreckové znižuje o sumu, ktorá tvorí násobok počtu dní nepovoleného pobytu mimo špeciálneho výchovného zariadenia a sumy vreckového, ktorá pripadá na jeden deň.

(5) Vecné dary sa poskytujú deťom podľa odseku 1 písm. a) pri príležitostiach sviatkov dieťaťa, dôležitých udalostiach v živote dieťaťa a vianočných sviatkov v celkovej sume najmenej 30 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu29) v kalendárnom roku.

§ 128

(1) Vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami správania alebo v iných školách podľa tohto zákona.

(2) Na dokladoch o vzdelaní získanom v škole zriadenej pri špeciálnom výchovnom zariadení sa uvádza len údaj o škole.

(3) Špeciálne výchovné zariadenia vedú štvrťročnú evidenciu o počte v nich umiestnených detí.

§ 129

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach, o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt, finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach, o personálnom, finančnom, materiálno-technickom a priestorovom zabezpečení, požiadavky na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie vybavenie karanténnej miestnosti a ochrannej miestnosti a spôsob vedenia dokumentácie v špeciálnych výchovných zariadeniach.

Tretí oddiel

Systém poradenstva a prevencie

§ 130

(1) V systéme poradenstva a prevencie sa vykonáva odborná činnosť, ktorou je poradenská činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálno-pedagogická činnosť, logopedická činnosť, liečebno-pedagogická činnosť a sociálno-pedagogická činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.

(2) Poradenská činnosť sa poskytuje aj zákonným zástupcom detí alebo žiakov, zástupcom zariadenia, pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom.

(3) Systém poradenstva a prevencie tvoria zariadenia poradenstva a prevencie a v školách pedagogickí zamestnanci, školský podporný tím79) alebo odborní zamestnanci školy.

(4) Zariadeniami poradenstva a prevencie sú

a) centrum poradenstva a prevencie,

b) špecializované centrum poradenstva a prevencie.

(5) Subjekty systému poradenstva a prevencie podľa odseku 3 multidisciplinárne spolupracujú najmä so zákonnými zástupcami, zástupcami zariadenia, školami, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a ďalšími subjektami, ktoré sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním.

(6) Centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej piatich odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec. Špecializované centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej troch odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec.

(7) Zariadenia poradenstva a prevencie, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytujú deťom, žiakom, zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia, zamestnancom škôl a školských zariadení odborné činnosti podľa odseku 1 bezplatne.

(8) Ministerstvo školstva na základe podnetu preskúma osobný spis dieťaťa vedený v zariadení poradenstva a prevencie, návrh na vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, správu z diagnostického vyšetrenia a písomné vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo žiaka alebo zástupcovi zariadenia, príslušnému zariadeniu poradenstva a prevencie, riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia, ktorý rozhoduje o prijatí dieťaťa alebo žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.

§ 131

(1) Odborná činnosť podľa § 130 ods. 1 sa uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva prostredníctvom podporných úrovní

a) prvého stupňa,

b) druhého stupňa,

c) tretieho stupňa,

d) štvrtého stupňa,

e) piateho stupňa.

(2) Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný zamestnanec školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa zahŕňajú

a) pedagogickú diagnostiku,

b) pedagogickú intervenciu,

c) výchovné poradenstvo,

d) kariérové poradenstvo,

e) rozvoj inkluzívneho vzdelávania,

f) prevenciu.

(3) Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný zamestnanec školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa zahŕňajú

a) orientačnú diagnostiku,

b) prevenciu,

c) poradenstvo,

d) intervenciu,

e) krízovú intervenciu,

f) reedukáciu,

g) metodickú podporu a poradenstvo pedagogickým zamestnancom, odborným zamestnancom a zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia.

(4) Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa zahŕňajú

a) základnú diagnostiku, čiastkovú diagnostiku alebo komplexnú diagnostiku,

b) poradenstvo,

c) prevenciu,

d) intervenciu,

e) krízovú intervenciu,

f) terapiu,

g) rehabilitáciu a reedukáciu,

h) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.

(5) Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie, nadväzujú na činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa a dopĺňajú komplexnú multidisciplinárnu starostlivosť v rámci centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa zahŕňajú

a) špecializované odborné činnosti,

b) poradenstvo,

c) prevenciu,

d) špecializovanú diagnostiku, komplexnú diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,

e) terapiu,

f) rehabilitáciu a reedukáciu,

g) zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,

h) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.

(6) Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa zahŕňajú

a) špecializované odborné činnosti,

b) poradenstvo,

c) prevenciu,

d) komplexnú diagnostiku a vysokošpecializovanú diferenciálnu diagnostiku,

e) terapiu,

f) rehabilitáciu,

g) odborné činnosti vo vzťahu k deťom do piateho roku veku,

h) zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,

i) metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.

§ 132

(1) Centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa a štvrtého stupňa deťom a žiakom najmä v oblasti ich osobnostného, vzdelávacieho a kariérového rozvoja.

(2) Špecializované centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne piateho stupňa najmä deťom so zdravotným postihnutím a žiakom so zdravotným postihnutím.

§ 133

(1) Podrobnosti o činnosti a vnútornej organizácii zariadení poradenstva a prevencie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

(2) Výkonové a obsahové štandardy výchovného poradenstva, ktoré určujú odborné činnosti jednotlivých stupňov podporných úrovní, vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle ministerstvo školstva.

(3) Poskytovanie odborných činností v špecializovaných centrách poradenstva a prevencie nie je sociálnou službou podľa osobitného predpisu.79aa)

§ 134

Výchovné poradenstvo

(1) Výchovné poradenstvo sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školách podľa § 27 ods. 2 písm. b) až g) a v školských zariadeniach podľa § 112 ods. 1 písm. b), § 113 písm. c) prostredníctvom činnosti výchovných poradcov.

(2) Úlohou výchovného poradenstva je vykonávanie poradenstva pri riešení osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb detí a kariérového poradenstva.

(3) Výchovný poradca v prípade potreby sprostredkuje deťom a ich zákonným zástupcom pedagogické, psychologické, sociálne, psychoterapeutické, reedukačné a iné služby, ktoré koordinuje v spolupráci s triednymi učiteľmi. Úzko spolupracuje so školským psychológom, školským špeciálnym pedagógom a odbornými zamestnancami poradenských zariadení.

(4) Odborno-metodickú pomoc v oblasti výchovného poradenstva poskytuje poradenské zariadenie spravidla podľa územnej pôsobnosti.

§ 135

Psychologické poradenstvo

(1) Psychologické poradenstvo sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školách podľa § 27 ods. 2 písm. b) až g) a v školských zariadeniach podľa § 112 ods. 1 písm. b), § 113 písm. c) prostredníctvom činnosti školského psychológa alebo psychológa.

(2) Psychologické poradenstvo poskytuje odborné psychologické služby79) deťom, zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom na rozvíjanie ich zdravého osobnostného rozvoja a psychického zdravia.

(3) Odborno-metodickú pomoc v oblasti psychologického poradenstva poskytuje poradenské zariadenie spravidla podľa územnej pôsobnosti.

§ 135a

Kariérové poradenstvo

(1) Kariérové poradenstvo v škole podľa § 27 ods. 2 písm. a) až g) a v školskom zariadení podľa § 117 a 120 je zamerané najmä na činnosti podľa § 131 ods. 6 písm. b) a c) a poskytovanie súčinnosti príslušným poradenským zariadeniam podľa odseku 2.

(2) Kariérové poradenstvo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je zamerané najmä na činnosti podľa § 131 ods. 6 písm. a), c) a d) a metodické usmerňovanie kariérového poradenstva v školách a školských zariadeniach v jeho územnej pôsobnosti. Súčasťou kariérového poradenstva v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v sídle kraja je aj koncepčné, metodické a koordinačné usmerňovanie kariérového poradenstva v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v jeho územnej pôsobnosti.

§ 136

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie poradenských zariadení, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia a vytvárania ďalších pracovísk.

Štvrtý oddiel

Školské účelové zariadenia

§ 137

Školské účelové zariadenia sú:

a) škola v prírode,

b) zariadenia školského stravovania,

c) stredisko služieb škole.

§ 138

Škola v prírode

(1) Škola v prírode je účelové zariadenie, ktorého poslaním je umožniť deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovy a vzdelávania v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.

(2) Škola v prírode sa zriaďuje v ekologicky čistom prostredí, pričom spĺňa požadované hygienické, bezpečnostné, materiálno-technické a priestorové podmienky45) na výchovu a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie pre najmenej 25 detí alebo žiakov.

(3) Výdavky spojené s pobytom detí alebo žiakov v škole v prírode sa uhrádzajú aj z príspevku zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka. Z príspevku zákonného zástupcu sa môžu uhrádzať výdavky na dopravu, stravovanie, ubytovanie a ostatné náklady spojené s pobytom dieťaťa alebo žiaka v škole v prírode.

(4) Vysielajúca škola alebo školské zariadenie uhrádza pedagogickým zamestnancom a zdravotníckemu pracovníkovi výdavky spojené s vyslaním do školy v prírode podľa osobitného predpisu.58)

(5) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie, činnosti, prevádzky a materiálno-technického zabezpečenia škôl v prírode.

Zariadenia školského stravovania

§ 139

(1) Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. Zariadenia školského stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.

(2) Zariadenia školského stravovania sú:

a) školská jedáleň,

b) výdajná školská jedáleň.

§ 140

Školská jedáleň

(1) Školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení.

(2) Školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)

(3) Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.

(4) Školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných výživových dávok, materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva a s možnosťou využitia receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre zostavovanie jedálnych lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka.

(5) V školskej jedálni sa môžu pripravovať diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie podľa materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie vydané ministerstvom školstva.

(6) Školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou; ak je zriadená pri školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou, je školským zariadením s celodennou prevádzkou.

(7) Školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4 pre viac výdajných školských jedální.

(8) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29)

(9) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.

(10) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov, výšku príspevku na režijné náklady a podmienky úhrady v školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(11) Príspevok podľa odseku 8 a 10 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

(12) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

(13) Finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov a materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle. Materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie možno rozširovať za finančnú odplatu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva školstva.

§ 141

Výdajná školská jedáleň

(1) Výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná školská jedáleň zabezpečuje hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie jedál a nápojov; môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných polotovarov, jedál a nápojov zo školskej jedálne.

(2) Výdajná školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)

(3) Stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby.

(4) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ výdajnej školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je výdajná školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29)

(5) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.

(6) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a výšku príspevku na režijné náklady vo výdajnej školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec31) alebo samosprávny kraj,42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7) Príspevok podľa odseku 4 a 6 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)

(8) Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.

(9) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.

§ 142

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.

§ 142a

Zriaďovateľ je povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského stravovania o dotáciu poskytnutú podľa osobitného predpisu.79a)

§ 143

Stredisko služieb škole

(1) Stredisko služieb škole poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich činnosti.

(2) Stredisko služieb škole poskytuje investorské a dodávateľské služby školám a školským zariadeniam vo svojej pôsobnosti, ktoré o to požiadajú.

DESIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 144

Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

(1) Dieťa alebo žiak má právo na

a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,

b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách,80)

c) bezplatné vzdelanie pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, v materskej škole, ktorá je štátnou školou,

d) vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

e) inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

f) bezplatné zapožičiavanie edukačných publikácií na povinné vyučovacie predmety okrem pracovných zošitov,

g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,

h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,

i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,

j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,

k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,

l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,

m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,

n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,

o) náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.80a)

(2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.

(3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne edukačné publikácie, multimediálne pomôcky a špeciálne kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.

(4) Dieťa alebo žiak je povinný

a) neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,

b) dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia,

c) chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,

d) chrániť pred poškodením edukačné publikácie, ktoré im boli bezplatne zapožičané,

e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,

f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,

g) ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia,

h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.

(5) Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.

(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo

a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,

b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom,

c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,

d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,

e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia,

f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,

g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

(7) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný

a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností,

b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,

c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,

d) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,

e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.

(8) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.

(9) Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.

(10) Neprítomnosť neplnoletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára. V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia ospravedlniť neprítomnosť neplnoletého dieťaťa alebo žiaka aj v trvaní viac ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni bez lekárskeho potvrdenia; počet dní určí ministerstvo školstva.

(11) Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 10.

(12) Ustanovenia v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade s osobitnými predpismi.28)

§ 144a

(1) Na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2) Podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak

a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená,

b) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo

c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.80b)

(3) Rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, vydané podľa Správneho poriadku sa doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa alebo neplnoletého žiaka. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, nepovažuje sa to za nedostatok podania. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, riaditeľ školy nie je povinný druhú doručovaciu adresu zisťovať a rozhodnutie sa doručuje len na známu doručovaciu adresu. Ak majú obaja zákonní zástupcovia rôznu doručovaciu adresu, rozhodnutie sa doručuje každému zákonnému zástupcovi osobitne.

(4) Zákonní zástupcovia sa môžu dohodnúť, že písomnosti podľa odseku 1 podpisuje iba jeden zákonný zástupca a rozhodnutia podľa odseku 3 sa doručujú iba jednému zákonnému zástupcovi, ak písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti doručia riaditeľovi školy.

§ 145

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným predpisom.48)

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka, poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3) Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.48)

(4) Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou, strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.

§ 146

Vzdelávanie cudzincov

(1) Cudzinci sú na účely tohto zákona deti

a) osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,81)

b) žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,82)

c) Slovákov žijúcich v zahraničí,

d) ako žiadatelia o udelenie azylu podľa osobitného predpisu,82)

e) ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu.83)

(2) Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom žiadateľov o udelenie azylu82) a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.

(3) Pre deti cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.

(4) Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,82) zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o udelenie azylu, deti odídencov82) najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska. Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku.

(5) Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, ktorých školská dochádzka podľa tohto zákona je povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne zabezpečuje ministerstvo vnútra.

(6) Jazykové kurzy pre deti cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba po získaní akreditácie.84)

(7) Pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky možno zriaďovať iné ako štátne školy a zabezpečovať výchovu a vzdelávanie aj v inom ako štátnom jazyku za finančnú úhradu.

(8) Odseky 2 až 7 sa primerane vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby podľa odseku 1.

(9) Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú deti cudzincov podľa odseku 1, odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.

(10) Ak je dieťa cudzinca vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a literatúra hodnotené klasifikačným stupňom nedostatočný, absolvoval alebo neabsolvoval, externého testovania sa so súhlasom riaditeľa školy nemusí zúčastniť.

Výmenný program

§ 147

(1) Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednou školou Slovenskej republiky a strednou školou iného členského štátu Európskej únie alebo strednou školou štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len „tretí štát“). Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor.

(2) Žiak, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom tretieho štátu, má právo absolvovať časť uznaného vzdelávacieho programu odboru vzdelania strednej školy v rámci výmenného programu, ktorý poskytuje stredná škola.

(3) Výmenný program sa uskutočňuje na základe pravidiel výmenného programu, ktoré si každá škola vypracuje v súlade so svojím školským vzdelávacím programom.

(4) Výmenný program podľa odseku 1 je zameraný najmä na

a) získanie nových vedomostí v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,

b) získanie praktických skúseností a zručností v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,

c) skvalitnenie jazykových znalostí.

(5) Škola, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov v rámci výmenného programu, preberá zodpovednosť za žiaka počas pobytu na území svojho štátu, a to najmä na zabezpečenie výdavkov na

a) ubytovanie a stravovanie,

b) vzdelávanie,

c) zdravotnú starostlivosť,

d) náklady na cestu späť.

(6) Škola podľa odseku 1 je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad po celý čas výmenného programu.

(7) Zdrojmi financovania výmenného programu sú najmä

a) prostriedky zo štátneho rozpočtu,

b) prostriedky z podnikateľskej činnosti školy,

c) dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,

d) prostriedky zriaďovateľov škôl,

e) prostriedky Európskej únie.

§ 148

(1) Výmenný program podľa § 147 ods. 1 sa uskutočňuje na základe dohody zúčastnených stredných škôl.

(2) Dohoda o výmennom programe obsahuje najmä

a) názvy a adresy sídiel škôl a názvy štátov, na ktorých území sa uskutočňujú výmenné programy,

b) zameranie výmenného programu podľa § 147 ods. 4,

c) deň začatia a deň skončenia výmenného programu,

d) spôsob dopravy žiakov výmenného programu,

e) spôsob ukončenia výmenného programu,

f) zabezpečenie dohľadu nad bezpečnosťou žiakov po dobu celého výmenného programu žiakov zo strany školy, v ktorej sa žiaci zúčastňujú na výmennom programe,

g) spôsob finančného zabezpečenia žiakov v rámci výmenného programu žiakov,

h) podpis a odtlačok pečiatky štatutárnych orgánov škôl.

(3) Súčasťou dohody o výmennom programe je zoznam žiakov, ktorí sa zúčastňujú výmenného programu. Zoznam žiakov výmenného programu obsahuje najmä

a) meno a priezvisko žiaka,

b) dátum narodenia žiaka,

c) adresu trvalého pobytu žiaka,

d) súhlas zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka.

(4) Na výmennom programe sa môže zúčastniť žiak, ktorý dosiahol vek najmenej pätnásť rokov a najviac dvadsaťjeden rokov a je žiakom školy, ktorá uzatvorila dohodu podľa odseku 1.

(5) Výmenný program žiaka nesmie presiahnuť obdobie jedného školského roka.

(6) Žiak v rámci výmenného programu môže byť ubytovaný iba v rodine, ktorá mu vytvára podmienky na jeho všestranný duševný rozvoj a fyzický rozvoj.

(7) Zdravotné poistenie žiaka, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu, zabezpečuje vysielajúca škola.

(8) Vysielajúca škola zodpovedá za uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti v rámci výmenného programu.

(9) Dokladom o ukončení výmenného programu môže byť osvedčenie alebo certifikát o ukončení výmenného programu.

(10) Doklad o ukončení výmenného programu sa vydáva v štátnom jazyku Slovenskej republiky a v úradnom jazyku štátu, ktorého je žiak zúčastňujúci sa výmenného programu občanom.

§ 149

Štipendium a iné nepeňažné plnenie

(1) Žiakovi strednej školy možno poskytnúť štipendium alebo iné nepeňažné plnenie.

(2) Štipendium sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období školského vyučovania. Nepeňažné plnenie možno žiakovi poskytnúť aj jednorazovo.

(3) Štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti podanej plnoletým žiakom, zákonným zástupcom neplnoletého žiaka alebo zástupcom zariadenia riaditeľovi školy.

(4) Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok žiadateľa, že

a) bez zbytočného odkladu písomne oznámi riaditeľovi školy všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na poskytovanie štipendia,

b) vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených nepravdivých údajov alebo neoznámenej zmeny skutočností rozhodujúcich na poskytnutie štipendia.89)

(5) Ak žiadateľ požiada o štipendium počas školského roka, štipendium sa poskytne v príslušnom školskom roku od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná.

(6) O priznaní štipendia rozhoduje riaditeľ školy.

(7) Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý bol podmienečne vylúčený, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo žiakovi uložené podmienečné vylúčenie, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynul čas podmienečného vylúčenia. Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý opakuje ročník.

(8) Ak dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na priznanie štipendia, zmena sa uskutoční, ak je

a) v prospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala, ak bola oznámená najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci; po uplynutí tejto lehoty od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmena oznámená,

b) v neprospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala zmena.

(9) Štipendium sa neposkytuje, ak bolo priznané žiakovi na základe nepravdivých údajov alebo za obdobie, v ktorom nastala taká zmena skutočností rozhodujúcich na poskytovanie štipendia, ktoré majú za následok nesplnenie podmienok na jeho poskytovanie.

(10) Podrobnosti o náležitostiach žiadosti, kritériách na priznanie štipendia, druhoch štipendií, výške štipendia a kritériách na poskytnutie nepeňažného plnenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

(11) Dohľad nad dodržiavaním podmienok poskytovania štipendia vykonáva ministerstvo školstva.

§ 149a

Tehotenské štipendium

(1) Plnoletej tehotnej žiačke strednej školy, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a nemá nárok na výplatu tehotenského,90aa) sa v období od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom priznáva tehotenské štipendium, najmä na účel pokrytia zvýšených výdavkov spojených so zdravotným stavom žiačky, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa. Na tehotenské štipendium má žiačka právny nárok.

(2) Výška tehotenského štipendia je 200 eur mesačne. Vláda môže ustanoviť nariadením inú výšku tehotenského štipendia; výška tehotenského štipendia uvedená v prvej vete stráca platnosť ustanovením jej výšky nariadením.

(3) Tehotenské štipendium sa priznáva na základe písomnej žiadosti žiačky podanej riaditeľovi školy, ktorej prílohou je lekárske potvrdenie o tom, že začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, a potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že jej nevznikol nárok na výplatu tehotenského.

(4) O priznaní tehotenského štipendia rozhoduje riaditeľ školy.

(5) Tehotenské štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť.

(6) Ak podmienky na poskytnutie tehotenského štipendia boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená, tehotenské štipendium patrí za celý kalendárny mesiac. Tehotenské štipendium sa poskytuje aj za mesiace júl a august.

(7) Stredná škola poskytuje tehotenské štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike, ktorého číslo uvedie žiačka v žiadosti o priznanie tehotenského štipendia.

(8) Nárok na tehotenské štipendium zaniká

a) vznikom nároku na výplatu rodičovského príspevku po narodení dieťaťa na dieťa, na ktoré žiačka poberá tehotenské štipendium,

b) vznikom nároku na výplatu tehotenského,

c) skončením tehotenstva,

d) podmienečným vylúčením alebo

e) dňom, kedy prestala byť žiačkou školy.

(9) Žiačka oznámi strednej škole skutočnosť podľa odseku 8 písm. a), b) alebo písm. c) do desiatich pracovných dní odo dňa, kedy nastala.

(10) Osoba, ktorej bolo za rovnaké obdobie poskytnuté tehotenské štipendium a vyplatené tehotenské, je povinná vrátiť strednej škole poskytnuté tehotenské štipendium za príslušné obdobie.

(11) Na účely preukazovania nároku podľa odseku 1, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na tehotenské štipendium, ochrany a domáhania sa práv žiačky je stredná škola oprávnená spracúvať osobné údaje žiačky v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o priznaní tehotenského štipendia. Stredná škola je na tieto účely oprávnená aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.

§ 150

Organizácia školského roka

(1) Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.

(2) Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania. Termíny školských prázdnin sa nevzťahujú na materské školy.

(3) Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka.

(4) Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka.

(5) V období školského vyučovania môže riaditeľ školy poskytnúť deťom alebo žiakom zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, najviac päť dní voľna. V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže riaditeľ školy poskytnúť deťom alebo žiakom viac ako päť dní voľna; počet dní určí ministerstvo školstva.

(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom termíny školských prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského roka.

(7) Ministerstvo školstva každoročne do 31. mája zverejní termíny školských prázdnin v období školského vyučovania na svojom webovom sídle na tri po sebe nasledujúce školské roky.

(8) Ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia, ak sa nariadi zákaz prevádzky škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu90a) alebo ak v období školského vyučovania dôjde k živelnej pohrome alebo k udalosti, pri ktorej môžu byť ohrozené život alebo zdravie detí, žiakov alebo zamestnancov škôl a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o

a) mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách,

b) mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení,

c) iných termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka, najmä o iných termínoch

1. obdobia školského vyučovania a školských prázdnin,

2. klasifikácie, hodnotenia, skúšobného obdobia pri ukončovaní výchovy a vzdelávania a prijímacích skúšok,

3. vydávania dokladov o získanom vzdelaní,

4. podávania žiadostí o prijatie, prihlášok na vzdelávanie, prihlášok na štúdium a konania zápisov,

d) zrušení vykonania časti alebo formy skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole, v príslušnom školskom roku,

e) zrušení vykonania externého testovania žiakov základných škôl v príslušnom školskom roku,

f) predĺžení experimentálneho overovania a lehoty na predloženie záverečného hodnotenia experimentálneho overovania najviac o 12 mesiacov,

g) spôsobe prijímania na výchovu a vzdelávanie,

h) spôsobe hodnotenia alebo

i) spôsobe ukončovania výchovy a vzdelávania.

(9) Rozhodnutie podľa odseku 8 obsahuje stručné odôvodnenie. O rozhodnutí podľa odseku 8 informuje ministerstvo školstva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov a na svojom webovom sídle. Rozhodnutie podľa odseku 8 nadobúda účinnosť najskôr v deň jeho zverejnenia na webovom sídle ministerstva školstva.

§ 150a

(1) Prevádzka materskej školy sa počas mesiacov júl a august prerušuje nepretržite najmenej na tri týždne. V obci, kde je viac materských škôl jedného zriaďovateľa, možno v čase prerušenia prevádzky materskej školy počas mesiacov júl a august sústreďovať deti do materskej školy, v ktorej nie je prevádzka prerušená.

(2) Prevádzku materskej školy, základnej umeleckej školy, jazykovej školy a školského zariadenia zriaďovaného pri výkone samosprávy môže zriaďovateľ dočasne obmedziť alebo prerušiť

a) zo závažných organizačných dôvodov,

b) z technických dôvodov,

c) z hygienicko-epidemiologických dôvodov,

d) na základe nariadeného opatrenia príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, alebo

e) na návrh riaditeľa školy alebo školského zariadenia z iných dôvodov, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie detí a zamestnancov alebo môžu spôsobiť závažné škody na majetku.

§ 151

Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania

(1) Školy a školské zariadenia podľa tohto zákona môžu vykonávať podnikateľskú činnosť.91) Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania. Školy a školské zariadenia môžu prijímať dary.

(2) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia.

(3) V školách a v školských zariadeniach sa nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore s princípmi a obsahom výchovy a vzdelávania alebo ďalšími negatívnymi činnosťami spojenými s výchovou a vzdelávaním, reklama a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie, psychický alebo morálny vývin detí a žiakov.

(4) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje poskytovanie alebo sprístupňovanie informácií alebo zneužívanie informačných prostriedkov, ktoré by mohlo viesť k narušeniu mravnosti.

§ 152

Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní

Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné

a) prihliadať na základné fyziologické potreby detí a žiakov,

b) vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie sociálnopatologickým javom,

c) zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,

d) poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov,

e) viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť záznam o školskom úraze.

§ 152a

Zdravotná starostlivosť v škole

(1) Tam, kde to tento zákon umožňuje, môže byť v škole deťom a žiakom tejto školy poskytovaná zdravotná starostlivosť, a to zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu s príslušnou školou a ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania lekár, sestra, verejný zdravotník alebo zdravotnícky záchranár podľa osobitného predpisu.91a)

(2) Zdravotnícky pracovník podľa odseku 1 poskytuje dieťaťu alebo žiakovi školy zdravotnú starostlivosť výlučne na základe informovaného súhlasu zákonného zástupcu.91b)

§ 153

Školský poriadok

(1) Riaditeľ školy alebo školského zariadenia vydá školský poriadok po prerokovaní s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade. Školský poriadok upravuje najmä podrobnosti o

a) výkone práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných zástupcov v škole alebo v školskom zariadení, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými zamestnancami a ďalšími zamestnancami školy,

b) prevádzke a vnútornom režime školy alebo školského zariadenia,

c) podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany pred sociálnopatologickými javmi, diskrimináciou alebo násilím,

d) podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje, ak tak rozhodne zriaďovateľ.

(2) Deťom a žiakom sa so súhlasom riaditeľa školy alebo školského zariadenia umožňuje účasť na súťažiach.

(3) Školský poriadok zverejní riaditeľ na verejne prístupnom mieste v škole alebo v školskom zariadení preukázateľným spôsobom s ním oboznámi zamestnancov, deti a žiakov a informuje o jeho vydaní a obsahu zákonných zástupcov detí a žiakov.

§ 154

Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania

(1) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti sledovania najmä

a) kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania,

b) dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,

c) externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,

d) dosahov rozhodnutí.

(2) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania na úrovni dosiahnutého stupňa vzdelania zabezpečuje ministerstvo školstva, ktoré môže na tento účel poveriť inú právnickú osobu.

(3) Na účely plnenia úloh podľa odseku 2 má ministerstvo školstva alebo ním poverená právnická osoba právo získavať a spracúvať osobné údaje o

a) žiakovi v rozsahu

1. meno a priezvisko,

2. dátum narodenia,

3. rodné číslo,

4. trieda, ktorú navštevuje,

5. ročník, do ktorého je zaradený,

6. názov školy, ktorú navštevuje,

7. špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,

8. výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

b) pedagogickom zamestnancovi v rozsahu

1. meno a priezvisko,

2. dátum a miesto narodenia,

3. adresa zamestnávateľa,

4. adresa bydliska.

(4) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania ďalej uskutočňuje

a) škola alebo školské zariadenie,

b) Štátna školská inšpekcia,

c) ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke odbory na stredných zdravotníckych školách.

(5) Účasť škôl na monitorovaní a hodnotení kvality výchovy a vzdelávania je povinná.

§ 155

Externé testovanie žiakov základnej školy

(1) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje za účelom celoslovenského zisťovania úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov základných škôl v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo získania nižšieho stredného vzdelania.

(2) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu a sleduje jeho obsahovú zložku a výkonovú zložku.

(3) Príslušný ročník a vyučovacie predmety, v ktorých sa má externé testovanie žiakov základnej školy uskutočniť, určí na každý školský rok ministerstvo školstva.

(4) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje každoročne na všetkých základných školách s príslušným ročníkom, v ktorom sa externé testovanie žiakov základnej školy uskutočňuje. Termín konania určí ministerstvo školstva. Za organizačné zabezpečenie externého testovania žiakov základnej školy zodpovedá riaditeľ školy.

(5) Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; žiaci podľa § 97 ods. 5 sa externého testovania môžu zúčastniť.

(6) Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa primerane upravia podmienky na vykonanie externého testovania.

(7) Ak sa žiak 9. ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého testovania v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom žiaka požiada organizáciu zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania o náhradný termín externého testovania. Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie, musí byť určený tak, aby výsledok mohol žiak predložiť riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, najneskôr päť pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky.

(8) Externé testovanie žiakov sa uskutočňuje aj v

a) gymnáziách a tanečných konzervatóriách s osemročným vzdelávacím programom, v ktorých sa ho zúčastňujú všetci žiaci štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu, a

b) stredných školách s päťročným vzdelávacím programom, v ktorých sa ho zúčastňujú žiaci prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu prijatí na vzdelávanie v strednej škole z ôsmeho ročníka základnej školy.

(9) Externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa môže na základe žiadosti zúčastniť fyzická osoba, ktorá dosiahla primárne vzdelanie a skončila povinnú školskú dochádzku; žiadosť sa podáva orgánu miestnej štátnej správy v školstve.

(10) Dozor pri vykonávaní externého testovania žiakov základnej školy vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, v ktorej sa externé testovanie koná.

(11) Podrobnosti o podmienkach externého testovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 156

(1) Pri vypracovaní, preprave a vyhodnocovaní externej časti skúšky a externého testovania žiakov škôl podľa tohto zákona sa postupuje tak, aby neprišlo ku skutočnostiam, ktoré by zverejnením úloh externej časti alebo písomnej formy internej časti skúšok alebo testov externého testovania žiakov škôl viedli k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania48) alebo k získaniu neoprávnených výhod.

(2) Ak ministerstvo školstva, organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania alebo príslušný orgán štátnej správy v školstve zistí porušenie ustanovenia odseku 1, oznámi orgánom činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu.

Registrácia detí, žiakov a poslucháčov

§ 157

Centrálny register

(1) Centrálny register je zoznam osobných údajov o deťoch, žiakoch a poslucháčoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v školách, školských zariadeniach, ako aj zoznam osobných údajov o zákonných zástupcoch týchto detí, žiakov a poslucháčov.

(2) Centrálny register je informačným systémom verejnej správy,92) ktorého správcom a prevádzkovateľom11) je ministerstvo školstva.

(3) V centrálnom registri sa vedú tieto osobné údaje:

a) ak ide o dieťa, žiaka alebo poslucháča,

1. titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,

2. dátum, miesto, okres a štát narodenia,

3. dátum a miesto úmrtia alebo údaj o vyhlásení za mŕtveho alebo zrušení vyhlásenia za mŕtveho,

4. rodné číslo,

5. pohlavie,

6. národnosť,

7. štátne občianstvo,

8. materinský jazyk,

9. spôsobilosť na právne úkony,

10. rodinný stav,

11. adresa bydliska a druh pobytu,

12. zákaz pobytu,

13. kontakt na účely komunikácie,

14. adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,

15. skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),

16. dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického vyučovania a údaje o účasti na aktivitách v nich,

17. učebná zmluva podľa osobitného predpisu,92a)

18. zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa osobitného predpisu,92b)

19. dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,

20. počet vyučovacích hodín, ktoré neabsolvoval bez ospravedlnenia, a to za každý kalendárny mesiac školského roka.

b) ak ide o zákonného zástupcu dieťaťa, žiaka alebo poslucháča,

1. osobné údaje v rozsahu podľa písmena a) prvého bodu, deviateho bodu a jedenásteho až trinásteho bodu,

2. dosiahnuté vzdelanie.

c) ak ide o zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, alebo

2. meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu.

(4) Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene osobných údajov v centrálnom registri spracúvať podľa tohto zákona aj osobné údaje vedené v centrálnom registri aj pred touto zmenou, a to po dobu podľa odseku 13.

(5) Ministerstvo školstva zabezpečí všetky technické rozhrania v rozsahu potrebnom na plnenie povinností škôl a školských zariadení podľa § 158 ods. 1.

(6) Osobné údaje spracúvané v centrálnom registri sú rozhodujúce pre potreby škôl, školských zariadení, zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov školských zariadení, štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy.

(7) Centrálny register je neverejný a ministerstvo školstva spracúva a poskytuje osobné údaje z centrálneho registra v rozsahu potrebnom na plnenie úloh podľa osobitných predpisov93) len osobám podľa odseku 8, a to na účely

a) zabezpečovania a kontroly financovania výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach,

b) overovania dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného predpisu,93a)

c) overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona,

d) štatistických spracovaní údajov vrátane medzinárodných porovnaní a na rozpočtové účely,

e) zabezpečovania výkonu zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia,

f) plánovania a zabezpečovania úloh na úseku verejnej dopravy.

(8) Ministerstvo školstva sprístupní osobné údaje v centrálnom registri pre

a) školy a školské zariadenia, ktoré sa ich týkajú alebo ktoré sa týkajú žiakov, detí a poslucháčov, ktorým zabezpečujú výchovu a vzdelávanie,

b) zriaďovateľov, ktoré sa týkajú nimi zriadených škôl a školských zariadení,

c) orgány štátnej správy v školstve v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov,

d) iné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne a vysoké školy na účely plnenia ich úloh, a to na základe písomnej dohody medzi ministerstvom školstva a týmto subjektom.

(9) Ministerstvo školstva poskytuje Sociálnej poisťovni z centrálneho registra na účel analýz ekonomického zázemia detí a žiakov z najmenej rozvinutých okresov93aa) vykonávaných ministerstvom školstva rodné číslo

a) zákonného zástupcu dieťaťa, ktoré má bydlisko na území niektorého z najmenej rozvinutých okresov,

b) zákonného zástupcu žiaka, ktorý má bydlisko na území niektorého z najmenej rozvinutých okresov, a

c) žiaka, ktorý dovŕšil 15. rok veku a má bydlisko na území niektorého z najmenej rozvinutých okresov.

(10) Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra na odôvodnenú žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu93b) aj bez dohody podľa odseku 8 písm. d) prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa osobitného predpisu93c) alebo iným automatizovaným spôsobom v rozsahu a na účely plnenia úloh príslušného orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov.93d)

(11) Školy, školské zariadenia a orgány miestnej štátnej správy v školstve sú oprávnené spracúvať osobné údaje podľa odseku 3 vo svojich informačných systémoch na účely plnenia ich úloh podľa osobitných predpisov;93) to platí aj pre osobné údaje o žiakoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v pracoviskách praktického vyučovania, vo vzťahu ku ktorým tieto osobné údaje spracúvajú tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie.

(12) Na spracúvanie osobných údajov v centrálnom registri a osobných údajov podľa odseku 11 sa vzťahuje osobitný predpis.11) Na uchovávanie osobných údajov z centrálneho registra sa vzťahuje osobitný predpis.94)

(13) Osobné údaje podľa odseku 3 možno v centrálnom registri spracúvať najdlhšie do jedného roka od smrti dotknutej osoby alebo jej vyhlásenia za mŕtvu.

(14) Údaje v centrálnom registri môžu spracúvať len osobitne poverení zamestnanci subjektov uvedených v odseku 6. Na účely prevádzky centrálneho registra je ministerstvo školstva oprávnené spracúvať osobné údaje týchto osobitne poverených zamestnancov v rozsahu titul a osobné údaje podľa odseku 3 písm. a) prvého, druhého, štvrtého, jedenásteho a trinásteho bodu. Na spracúvanie týchto osobných údajov sa vzťahujú odseky 4, 12 a 13 rovnako.

§ 158

(1) Školy a školské zariadenia poskytujú do centrálneho registra osobné údaje v rozsahu podľa § 157 ods. 3 okrem údajov podľa § 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho piateho bodu, ktoré ministerstvo školstva získava z registra fyzických osôb,95), a to do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti alebo v ktorom sa dozvedia o zmene osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Povinnosť podľa prvej vety plnia za pracoviská praktického vyučovania tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie.

(2) Ak ide o poskytovanie osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, vo vzťahu ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom školského roka a 15. septembrom príslušného kalendárneho roka, lehota podľa odseku 1 uplynie 15. septembra tohto príslušného kalendárneho roka. Ak ide o osobné údaje v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho bodu, poskytujú sa do centrálneho registra najneskôr piaty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytujú.

(3) Povinnosť podľa odseku 1 plní škola a školské zariadenie priamym vložením údajov do centrálneho registra alebo synchronizáciou údajov s údajmi v Centrálnom registri škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov, Centrálnom registri pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení alebo v referenčných registroch.

(4) Ak technické podmienky školy alebo školského zariadenia neumožňujú splnenie povinnosti podľa odseku 1 spôsobom podľa odseku 3, splnenie povinnosti podľa odseku 1 škola alebo školské zariadenie zabezpečí prostredníctvom svojho zriaďovateľa; ak to technické podmienky zriaďovateľa neumožňujú, prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Škola alebo školské zariadenie najmenej desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania v centrálnom registri. Ak došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v lehote kratšej ako desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2, škola alebo školské zariadenie oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania v centrálnom registri bezodkladne.

(5) Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie osobných údajov poskytovaných do centrálneho registra podľa odseku 1 s osobnými údajmi vedenými v registri fyzických osôb95) a v prípade rozporu medzi osobnými údajmi v centrálnom registri a osobnými údajmi v registri fyzických osôb zabezpečí opravu osobných údajov v centrálnom registri podľa osobných údajov v registri fyzických osôb. Na účely podľa prvej vety poskytne ministerstvo vnútra ministerstvu školstva osobné údaje z registra fyzických osôb, a to spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto osobným údajom a automatizované porovnanie s osobnými údajmi v centrálnom registri; podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra vo vzájomnej dohode.

(6) Zriaďovateľ alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve je povinný na základe požiadania ministerstvom školstva vykonať vo vzťahu k osobným údajom poskytnutým do centrálneho registra školou a školským zariadením v ich pôsobnosti kontrolu poskytovaných osobných údajov a potvrdiť ich správnosť a úplnosť.

§ 159

Kurikulárna rada

Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom ministra školstva v kľúčových oblastiach výchovy a vzdelávania, najmä v oblasti inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a rozširovania ponuky výchovy a vzdelávania o nové odbory vzdelávania, pedagogických reforiem a nových modelov hodnotenia.

§ 160

Na účastníka výchovy a vzdelávania sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem § 55a ods. 9 v rovnakom rozsahu ako na žiaka.

JEDENÁSTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 161

Prechodné ustanovenia

(1) Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí a žiakov v triedach, ako je uvedený v § 28 ods. 10, § 29 ods. 5 a § 33 ods. 1, do školského roku 2011/2012.

(2) Orgán miestnej štátnej správy v školstve stanoví postupný prechod počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského roku 2018/2019.

(3) Ustanovenia o maximálnych počtoch detí a maximálnych počtoch skupín v diagnostických centrách a reedukačných centrách sa prvýkrát použijú v školskom roku 2013/2014.

(4) Žiaci, ktorí ukončili 9. ročník základnej školy, od školského roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho konania považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné vzdelanie.

(5) Žiaci, ktorí ukončili 4. ročník základnej školy, od roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho konania na stredné školy s osemročným štúdiom považujú za žiakov, ktorí získali primárne vzdelanie.

(6) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až štvrtý ročník základnej školy, sa do ukončenia štvrtého ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.

(7) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú šiesty až deviaty ročník základnej školy, sa do ukončenia deviateho ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.

(8) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 začnú vzdelávanie v prvom ročníku základnej školy, v piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy, nadstavbového, pomaturitného a vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej školy a v prvom ročníku základnej umeleckej školy a jazykovej školy, sa počnúc prvým ročníkom vzdelávajú podľa školských vzdelávacích programov.

(9) Žiaci, ktorí v školskom roku 2012/2013 ukončia deviaty ročník základnej školy, získajú nižšie stredné vzdelanie.

(10) Žiaci, ktorí v školskom roku 2011/2012 ukončia štvrtý ročník základnej školy, získajú primárne vzdelanie.

(11) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až šiesty ročník stredných škôl štvorročného až šesťročného štúdia, učilíšť, odborných učilíšť a praktických škôl, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.

(12) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až ôsmy ročník stredných škôl s osemročným štúdiom, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.

(13) Stupne vzdelania získané podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov zostávajú nedotknuté.

(14) Experimentálne overovanie schválené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa až do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, riadi pravidlami platnými v čase jeho schválenia.

(15) Predškolské zariadenie zriadené podľa doterajších predpisov ako školské zariadenie je školou podľa tohto zákona.

(16) Jazyková škola alebo štátna jazyková škola zriadená podľa doterajších predpisov ako školské zariadenie je jazykovou školou podľa tohto zákona.

(17) Združená stredná škola, stredné odborné učilište a učilište zriadené podľa doterajších predpisov je strednou odbornou školou podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov uzavreté združenou strednou školou, stredným odborným učilišťom alebo učilišťom prechádzajú na príslušnú strednú odbornú školu.

(18) Žiaci gymnázia so šesťročným štúdiom, ktorí začali študovať podľa doterajších predpisov, pokračujú v tomto štúdiu až do ukončenia podľa týchto predpisov.

(19) Domov mládeže podľa doterajších predpisov je školským internátom podľa tohto zákona. Škola, ktorá je internátna podľa doterajších predpisov, je od účinnosti tohto zákona školou, ktorej súčasťou je školské zariadenie „školský internát“.

(20) Pedagogicko-psychologická poradňa a pedagogicko-psychologická poradňa s centrom výchovnej a psychologickej prevencie podľa doterajších predpisov je centrom pedagogicko-psychologického poradenstva podľa tohto zákona.

(21) Špeciálnopedagogická poradňa a detské integračné centrum podľa doterajších predpisov je centrom špeciálno-pedagogického poradenstva podľa tohto zákona.

(22) Reedukačný domov podľa doterajších predpisov je reedukačným centrom podľa tohto zákona.

(23) Školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je školskou jedálňou.

(24) Výdajná školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je výdajnou školskou jedálňou.

(25) Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 124 sa do 31. decembra 2010 postupuje podľa doterajších predpisov.

(26) Ustanovenie § 149 ods. 6 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorým bolo podmienečné vylúčenie uložené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak toto podmienečné vylúčenie trvá.

(27) Podľa vzdelávacích programov sa vzdelávajú deti materských škôl, deti a žiaci škôl pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, žiaci policajných škôl a žiaci škôl požiarnej ochrany od 1. septembra 2009, deti materských škôl sa môžu vzdelávať podľa vzdelávacích programov od 1. septembra 2008.

(28) Podľa výchovného programu sa postupuje v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach a v špeciálnych výchovných zariadeniach od 1. septembra 2009.

§ 161a

Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným štúdiom na školský rok 2011/2012 najneskôr do 31. marca 2011.

§ 161b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013

(1) Školské stredisko záujmovej činnosti zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012 je centrum voľného času podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov školského strediska záujmovej činnosti prechádzajú na príslušné centrum voľného času.

(2) Žiak alebo iná fyzická osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov alebo na vykonanie maturitnej skúšky do 31. decembra 2012, vykoná túto skúšku podľa doterajších predpisov.

(3) Najvyšší počet detí v triede materskej školy, najvyšší počet žiakov v triede základnej školy a najvyšší počet žiakov v triede strednej školy určený podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012 sa zachová do ukončenia výchovy a vzdelávania týchto detí a žiakov.

(4) Stupeň vzdelania získaný absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy podľa doterajších predpisov zostáva zachovaný. Žiaci, ktorí začali vzdelávanie v praktickej škole pred 1. januárom 2013, dokončia svoje vzdelávanie podľa doterajších predpisov. Na účely prijímacieho konania na stredné školy sa žiaci podľa tohto ustanovenia považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné odborné vzdelanie.

§ 161c

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014

Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným štúdiom na školský rok 2014/2015 najneskôr do 31. januára 2014.

§ 161d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2014

O žiadosti o uznanie jazykového certifikátu ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka podanej podľa § 89 ods. 9 do 28. februára 2014 rozhodne riaditeľ školy podľa doterajších predpisov. Rozhodnutie o uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka sa môže uplatniť najneskôr v školskom roku 2014/2015.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015

§ 161da

Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe zriadené podľa predpisov účinných do 31. marca 2015 zostáva zachované a vykonáva svoju činnosť za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. marca 2015 až do svojho vyradenia zo siete škôl a školských zariadení a zrušenia.

§ 161db

Absolvent, ktorý získal vyššie odborné vzdelanie do 31. augusta 2008 a nebolo mu priznané právo používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“ alebo titul „diplomovaný umelec“ so skratkou „DiS.art.“, je oprávnený používať tento titul, ak dĺžka absolvovaného študijného odboru trvala najmenej dva roky. Na písomnú žiadosť absolventa príslušná škola, v ktorej tento študijný odbor absolvoval, alebo jej nástupnícka škola, vydá potvrdenie o práve používať titul. Ak takáto škola alebo jej nástupnícka škola neexistuje, absolvent môže požiadať o potvrdenie o práve používať titul orgán miestnej štátnej správy v školstve, do ktorého územnej pôsobnosti zrušená škola patrila.

§ 161e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015

(1) Na počty žiakov v triede šiesteho až deviateho ročníka základnej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich deviateho ročníka základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.

(2) Na počty žiakov v triede druhého až ôsmeho ročníka strednej školy trojročného až osemročného štúdia strednej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štúdia sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.

(3) Právo používať titul „diplomovaný umelec“ priznané podľa predpisov účinných do 31. augusta 2015 zostáva zachované.

§ 161f

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

V školskom roku 2015/2016 sa príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia poskytuje podľa podmienok ustanovených právnymi predpismi účinnými do 31. decembra 2015.

§ 161g

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2016

Na najnižšie počty žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka základnej školy zriadené do 31. augusta 2016 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štvrtého ročníka základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2016.

§ 161ga

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018

Pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 určený počet žiakov prvého ročníka v gymnáziách s osemročným štúdiom v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve, ktorého sídlom je hlavné mesto Slovenskej republiky, neprekročí 10 % z daného populačného ročníka; na počty žiakov, u ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 neuplatňuje žiadne percentuálne obmedzenie.

§ 161gb

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2018

Stredná umelecká škola a škola úžitkového výtvarníctva v prijímacom konaní pre školský rok 2019/2020 môže prijímať iba žiakov do študijného odboru skupiny 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I.

§ 161gc

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2019

(1) Stredná umelecká škola, stredná odborná škola umeleckopriemyselná a škola úžitkového výtvarníctva zaradená do siete škôl a školských zariadení podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 sa stáva školou umeleckého priemyslu podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019.

(2) Žiak strednej umeleckej školy, strednej odbornej školy umeleckopriemyselnej a školy úžitkového výtvarníctva, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019.

§ 161h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1) Gymnáziá zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu8) s názvom „športové gymnázium“ zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.

(2) Žiak gymnázia podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

(3) Žiak športovej triedy v gymnáziu alebo v strednej odbornej škole, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

(4) Ustanovenia o predložení potvrdenia národného športového zväzu, že uchádzač je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,34a) sa prvýkrát použijú pre prijímacie konanie pre školský rok 2021/2022.

§ 161i

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1) Športové stredné odborné školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu8) zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.

(2) Žiak športovej strednej odbornej školy podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

§ 161j

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1) Do nultého ročníka a prípravného ročníka zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský rok 2021/2022.

(2) Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka a prípravného ročníka podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020.

§ 161k

Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19

Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsob prijímania na výchovu a vzdelávanie, spôsob hodnotenia a spôsob ukončovania výchovy a vzdelávania určuje ministerstvo školstva v súlade s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 161l

Prechodné ustanovenia k plneniu povinného predprimárneho vzdelávania

(1) V lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa povinné predprimárne vzdelávanie môže poskytovať do 31. augusta 2024 aj v iných priestoroch zabezpečených zriaďovateľom, a to len so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú v sieti škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a povinné predprimárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.

(2) Podmienka absolvovania povinného predprimárneho vzdelávania sa do 31. augusta 2024 považuje za splnenú, ak dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, navštevuje zariadenie predprimárneho vzdelávania podľa osobitného predpisu96) vedené v registri zariadení predprimárneho vzdelávania.

(3) Register zariadení predprimárneho vzdelávania vedie ministerstvo školstva, ktoré je jeho správcom. Ministerstvo školstva zapíše do registra zariadení predprimárneho vzdelávania zariadenie pre deti a mládež, ak jeho zriaďovateľ predloží

a) rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov zariadenia predprimárneho vzdelávania do prevádzky,

b) program povinného predprimárneho vzdelávania, ktorý je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie, a

c) doklady, ktoré preukazujú personálne zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania osobami spĺňajúcimi kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa materskej školy.

(4) Zariadenie predprimárneho vzdelávania poskytuje povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu najmenej štyri hodiny denne.

(5) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, môže pokračovať v plnení povinného predprimárneho vzdelávania v zariadení predprimárneho vzdelávania na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

(6) Zariadenie predprimárneho vzdelávania vedie dokumentáciu o povinnom predprimárnom vzdelávaní, ktorá obsahuje

a) triednu knihu,

b) osobný spis dieťaťa,

c) program povinného predprimárneho vzdelávania,

d) doklad o prijatí dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie,

e) osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.

(7) Na účely vedenia dokumentácie podľa odseku 6 zariadenie predprimárneho vzdelávania získava a spracúva osobné údaje

a) o deťoch v rozsahu

1. meno a priezvisko,

2. dátum a miesto narodenia,

3. adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu,

4. rodné číslo,

5. štátna príslušnosť,

6. národnosť,

7. fyzické zdravie a duševné zdravie,

8. mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky,

b) o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa v rozsahu

1. meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu,

2. adresa miesta, kde sa zákonný zástupca obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu a kontakt na účely komunikácie.

(8) Zariadenie predprimárneho vzdelávania oznamuje obci podľa trvalého pobytu detí zoznam detí, ktorým poskytuje povinné predprimárne vzdelávanie.

(9) Plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v zariadení predprimárneho vzdelávania kontroluje Štátna školská inšpekcia.

(10) Zariadenie predprimárneho vzdelávania vydáva osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.

(11) Register zariadení predprimárneho vzdelávania obsahuje

a) názov a adresu zariadenia predprimárneho vzdelávania a identifikačné číslo organizácie, ak ho má pridelené,

b) názov, adresu a identifikačné číslo organizácie zriaďovateľa,

c) akademický titul, vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul, meno, priezvisko, rodné číslo a kontakt na účely komunikácie štatutárneho orgánu zariadenia predprimárneho vzdelávania,

d) adresu webového sídla zariadenia predprimárneho vzdelávania, ak je zriadené.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022

§ 161m

(1) Schvaľovacie doložky a odporúčacie doložky vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 zostávajú platné do uplynutia lehoty ich platnosti.

(2) Register schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 sa považuje za register edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa predpisov účinných od 1. januára 2022.

(3) Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, učebné odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, a termíny prijímacieho konania pre školský rok 2022/2023, určí príslušné ministerstvo do 31. januára 2022.

(4) Riaditeľ strednej školy určí podmienky prijímacieho konania pre školský rok 2022/2023 do 28. februára 2022.

(5) Ministerstvo školstva vydá štátny výchovný program do 31. decembra 2022. Školy a školské zariadenia môžu použiť štátny výchovný program ako výchovný program školského zariadenia najskôr v školskom roku 2023/2024.

(6) Vzdelávanie organizované na získanie nižšieho stredného vzdelania, ktoré sa začalo do 31. decembra 2021, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021.

(7) Pri uhrádzaní príspevkov na čiastočnú úhradu nákladov v školách a školských zariadeniach sa do 31. marca 2022 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022.

§ 161n

(1) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je právnickou osobou, a od 1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon jeho činnosti podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ. Zriaďovateľ zároveň určí, ktoré z priestorov sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra poradenstva a prevencie.

(2) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, a od 1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon jeho činnosti podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ. Priestory, v ktorých do 31. decembra 2022 vykonáva činnosť centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra poradenstva a prevencie, ak tak určí zriaďovateľ.

(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmeny podľa odsekov 1 alebo 2 vo vzťahu k zariadeniam poradenstva a prevencie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.

(4) Ak sa centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zlúčia podľa odseku 1 alebo odseku 2, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých zariadení poradenstva a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.

(5) Ak sa priestory, v ktorých vykonáva svoju činnosť centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, stanú od 1. januára 2023 elokovaným pracoviskom centra poradenstva a prevencie, príslušná škola uzatvorí od 1. januára 2023 s centrom poradenstva a prevencie zmluvu o výpožičke týchto priestorov na dobu určenú orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

(6) Ak sa zariadenie poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie alebo špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.

(7) Výkon funkcie riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 zaniká k 31. decembru 2022. Do vymenovania riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie na základe úspešného vykonania výberového konania môže orgán miestnej štátnej správy v školstve so súhlasom dotknutého zamestnanca dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, vymenovať do funkcie riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie zamestnanca, ktorý do 31. decembra 2022 vykonával funkciu riaditeľa príslušného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo príslušného centra špeciálno-pedagogického poradenstva.

§ 161o

(1) Zriaďovateľ cirkevného zariadenia poradenstva a prevencie alebo súkromného zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 určí, či sa zariadenie poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022.

(2) Ak sa súkromné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, cirkevné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo cirkevné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva stane centrom poradenstva a prevencie podľa odseku 1, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých zariadení poradenstva a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.

(3) Zriaďovateľ cirkevného zariadenia poradenstva a prevencie alebo súkromného zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmenu podľa odseku 1; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.

(4) Ak sa cirkevné zariadenie poradenstva a prevencie alebo súkromné zariadenie poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.

§ 161p

(1) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo školstva.

(2) Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa odseku 1 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ centra špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva.

(3) Ak ministerstvo školstva určí, že sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva stáva špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia špecializovaného centra poradenstva a prevencie.

(4) Ak sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.

§ 161q

(1) Zriaďovateľ elokovaného pracoviska zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 určí, či sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022.

(2) Zriaďovateľ písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmeny podľa odseku 1; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia centra poradenstva a prevencie.

(3) Elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo školstva.

(4) Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie podľa odseku 3 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ elokovaného pracoviska školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva.

(5) Ak ministerstvo školstva určí, že sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia špecializovaného centra poradenstva a prevencie.

(6) Ak sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie alebo špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.

Záverečné ustanovenia

§ 162

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 163

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1994 Z. z., zákona č. 6/1998 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 229/2000 Z. z., zákona č. 216/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 596/2003 Z. z., zákona č. 207/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z. a zákona č. 363/2007 Z. z.

2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 230/2000 Z. z., zákona č. 202/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z. a zákona č. 596/2003 Z. z.

3. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 99/1978 Zb. o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami.

4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov.

5. Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež v znení vyhlášky č. 110/1970 Zb., vyhlášky č. 156/1970 Zb. a vyhlášky č. 149/1988 Zb.

6. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb., vyhlášky č. 56/1986 Zb. a vyhlášky č. 230/2000 Z. z.

7. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení vyhlášky č. 409/1990 Zb. a vyhlášky č. 249/1995 Z. z.

8. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 86/1986 Zb. o združení rodičov a priateľov školy v znení vyhlášky č. 37/1987 Zb.

9. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1988 Zb. o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou prípravou.

10. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách.

11. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl.

12. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení vyhlášky č. 52/1993 Z. z., vyhlášky č. 255/1995 Z. z., vyhlášky č. 120/2003 Z. z., vyhlášky č. 424/2005 Z. z.

13. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z. z., vyhlášky č. 364/2003 Z. z. a vyhlášky č. 49/2004 Z. z.

14. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 261/1991 Zb., ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou organizáciou alebo ich právnym nástupcom.

15. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 262/1991 Zb. o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach pre ich zriaďovanie.

16. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 358/1991 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike.

17. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení vyhlášky č. 595/2007 Z. z.

18. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 196/1994 Z. z. o domovoch mládeže v znení vyhlášky č. 426/2007 Z. z.

19. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z. z. o súkromných školách.

20. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z. z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z. z. a vyhlášky č. 388/2007 Z. z.

21. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 295/1994 Z. z. o škole v prírode.

22. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 351/1994 Z. z. o školských strediskách záujmovej činnosti v znení vyhlášky č. 28/2005 Z. z. a vyhlášky č. 389/2007 Z. z.

23. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 352/1994 Z. z. o školských výpočtových strediskách.

24. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z. z. a vyhlášky č. 540/2004 Z. z.

25. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 28/1995 Z. z. o školských kluboch detí v znení vyhlášky č. 140/1995 Z. z. a vyhlášky č. 588/2004 Z. z.

26. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 85/1995 Z. z. o školských hospodárstvach.

27. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 139/1995 Z. z. o Štátnom stenografickom ústave.

28. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 167/1995 Z. z. o strediskách služieb škole.

29. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 14/1996 Z. z. o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam, obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam.

30. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 43/1996 Z. z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení vyhlášky č. 222/1996 Z. z.

31. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z. z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.

32. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení vyhlášky č. 437/2001 Z. z., vyhlášky č. 725/2002 Z. z., vyhlášky č. 6/2004 Z. z. a vyhlášky č. 706/2004 Z. z.

33. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 279/1996 Z. z. o strediskách odbornej praxe.

34. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 145/2002 Z. z. o stredných školách požiarnej ochrany.

35. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 311/2004 Z. z. o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl v znení vyhlášky č. 343/2006 Z. z.

36. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 510/2004 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách v znení vyhlášky č. 379/2005 Z. z., vyhlášky č. 482/2006 Z. z. a vyhlášky č. 390/2007 Z. z.

37. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 376/2005 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach.

38. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 361/2007 Z. z. o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách a na základných umeleckých školách.

39. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 366/2007 Z. z. o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania.

40. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z. z., vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 405/2009 Z. z. a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 208/2011 Z. z.

41. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v znení vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 452/2011 Z. z.


Čl. II

Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z. a zákona č. 689/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 3 odsek 2 znie:

(2) Ak je zriaďovateľom orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d), vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie zriaďovateľ na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výberového konania (§ 4) okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odsekov 7 a 8. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

2. V § 3 odsek 4 znie:

(4) Riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pri ktorom sa rada školy nezriaďuje alebo rada školy nekoná v ustanovenej lehote (§ 4 ods. 4), alebo ak rada školy nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil najmenej jeden kandidát, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa odseku 5, vymenúva zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.6) Zriaďovateľ podľa § 19 ods. 2 písm. d) a e) postupuje rovnakým spôsobom.“.

3. V § 3 sa odsek 7 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

e) na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].“.

4. V § 3 ods. 8 sa vypúšťa písmeno c).

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

5. V § 3 ods. 9 sa slová „odseku 8 písm. b) až d)“ nahrádzajú slovami „odseku 8 písm. b) a c)“.

6. § 3 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

(12) Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo zriaďovateľ súkromnej školy vymenúva riaditeľa na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa školy na základe výberového konania (§ 4). Ak zriaďovateľ navrhnutého kandidáta neakceptuje, požiada radu školy o predloženie návrhu na nového kandidáta. Ak rada cirkevnej školy predloží návrh na kandidáta na vymenovanie riaditeľa po druhom výberovom konaní, ktorý nespĺňa kritériá zriaďovateľa podľa výchovného zamerania školy,13a) riaditeľa vymenúva zriaďovateľ.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu13a znie:

13a) Čl. 1 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z. z.).“.

7. V § 4 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa zabezpečuje zriaďovateľ.“.

8. V § 4 odsek 3 znie:

(3) Rada školy vyzve príslušný krajský školský úrad a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s riadnym hlasom; v stredných zdravotníckych školách je prizývaný delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“.

9. V § 5 odsek 2 znie:

(2) Riaditeľ zodpovedá za

a) dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi,

b) vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,

c) vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov,

d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti školy alebo školského zariadenia,

e) každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov,

f) úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia,

g) rozpočet, financovanie15) a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia,

h) riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského zariadenia.“.

10. V § 5 sa odsek 3 dopĺňa písmenami k) až n), ktoré znejú:

k) individuálnom vzdelávaní žiaka,

l) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu,

m) individuálnom vzdelávaní žiaka v zahraničí,

n) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.“.

11. V § 5 ods. 4 písm. a) sa na konci vypúšťajú tieto slová: „alebo učilište“.

12. Poznámka pod čiarou k odkazu 17 sa vypúšťa.

13. V § 5 sa odsek 4 dopĺňa písmenami o) až r), ktoré znejú:

o) uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka,

p) individuálnom vzdelávaní žiaka,

r) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.“.

14. V § 5 ods. 7 písmeno c) znie:

c) návrh školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,“.

15. § 5 sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:

(12) Riaditeľ jazykovej školy rozhoduje o

a) prijatí na štúdium,

b) prerušení štúdia,

c) predčasnom skončení štúdia,

d) určení príspevku poslucháča alebo zákonného zástupcu poslucháča na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom.18)

(13) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o

a) prijatí dieťaťa do materskej školy,

b) zaradení na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole,

c) prerušení dochádzky dieťaťa,

d) predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania,

e) určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov spojených s predprimárnym vzdelávaním.18a)

(14) Riaditeľ rozhoduje o ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo odborného zamestnanca.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 18 a 18a znejú:

18) § 53 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18a) § 28 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

16. V § 6 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

i) školské internáty.“.

17. V § 6 sa odsek 8 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:

j) prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a)“.

Poznámka pod čiarkou k odkazu 23a znie:

23a) § 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

18. V § 6 ods. 12 písmeno b) znie:

b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy, zriaďovateľovi súkromnej materskej školy30b) a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej materskej školy,30b) zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl30b) a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo krajský školský úrad.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 30b znie:

30b) § 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.“.

19. § 6 sa dopĺňa odsekmi 23 a 24, ktoré znejú:

(23) Obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorých je zriaďovateľom.

(24) Obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, výšku príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí, školského strediska záujmovej činnosti, internátu alebo centra voľného času.“.

20. V § 8 ods. 7 sa slová „špeciálnych základných škôl“ nahrádzajú slovami „základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“.

21. V § 9 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

22. V § 9 odsek 2 znie:

(2) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy36) zriaďuje a zrušuje podľa siete

a) základné umelecké školy,

b) jazykové školy okrem jazykových škôl pri základných školách,

c) školské internáty,

d) zariadenia školského stravovania,

e) školské hospodárstva a strediská odbornej praxe,

f) strediská služieb školy,

g) školy v prírode,

h) centrá voľného času s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja,

i) školské strediská záujmovej činnosti.“.

23. V § 9 ods. 8 písm. g) sa vypúšťajú slová „stredných odborných učilíšť,“ a slová „združených stredných škôl,“.

24. V § 9 sa odsek 8 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:

n) prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a)“.

25. V § 9 ods. 12 písmeno b) znie:

b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území samosprávneho kraja, môžu požiadať samosprávny kraj o dotáciu na žiaka nad 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, a na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku takého školského zariadenia,30c) ktorého zriaďovateľom nemôže byť obec a nemôže byť krajský školský úrad.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 30c znie:

30c) § 138 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

26. § 9 sa dopĺňa odsekmi 18 a 19, ktoré znejú:

(18) Samosprávny kraj vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia.

(19) Samosprávny kraj ako zriaďovateľ určí výšku príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času, školského strediska záujmovej činnosti a školského internátu.“.

27. V § 10 odsek 5 znie:

(5) Krajský školský úrad zriaďuje a zrušuje podľa siete

a) základné školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

b) stredné školy a strediská praktického vyučovania, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

c) materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

d) základné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

e) stredné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

f) praktické školy,

g) odborné učilištia,

h) špeciálne výchovné zariadenia,

i) školy, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňujú v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody,

j) školský internát,

k) centrá špeciálno-pedagogického poradenstva,

l) centrá pedagogicko-psychologického poradenstva,

m) školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedeného v písmenách a) až j).“.

28. § 10 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:

(16) Vedie územný školský register detí a žiakov.41a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 41a znie:

41a) § 157 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.“.

29. § 10 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:

(17) Krajský školský úrad v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy organizačne a finančne zabezpečuje jazykové kurzy detí cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky.“.

30. V § 13 ods. 7 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem rozhodovania riaditeľa školy podľa osobitného predpisu,80)“.

31. V § 13 ods. 7 písm. h) sa slová „37 ods. 2 a 3“ nahrádzajú slovami „37a ods. 2 a 3“.

32. V § 13 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:

(13) Štátna školská inšpekcia pri výkone školskej inšpekcie ďalej

a) kontroluje súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,47a)

b) kontroluje súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,47b)

c) kontroluje úroveň kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní,47c)

d) monitoruje a hodnotí kvalitu výchovy a vzdelávania.47d)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 47a až 47d znejú:

47a) § 7 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z.

47b) § 8 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z.

47c) § 24 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.

47d) § 154 ods. 7 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.“.

33. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:

㤠13a

(1) Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.

(2) Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora, alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu.

(3) Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku,8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady a predpoklady odbornej inšpekčnej práce.“.

34. V § 14 ods. 2 písm. b) sa slová „§ 29 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 11 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

35. V § 14 ods. 6 písm. a) sa slovo „schvaľuje“ nahrádza slovom „spravuje“.

36. V § 14 ods. 6 písm. l) sa slová „[§ 3 ods. 8 písm. d)]“ nahrádzajú slovami „[§ 3 ods. 8 písm. c)]“.

37. V § 14 sa odsek 6 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

m) vedie štátny register detí a žiakov.50a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:

50a) § 157 ods. 3 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z.“.

38. § 14 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

(7) Ministerstvo vo verejnom záujme na žiadosť zamestnávateľských zväzov, podnikateľov a rezortných ministerstiev môže určiť samosprávnemu kraju počty žiakov pre jednotlivé študijné a učebné odbory stredných odborných škôl.“.

39. V § 16 ods. 1 písm. k) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „materské školy, jazykové školy,“.

40. V § 16 ods. 1 písm. l) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „jazykové školy,“.

41. V § 16 ods. 2 úvodnej vete sa za prvé slovo „alebo“ vkladá slovo „iná“.

42. V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j)“.

43. § 18 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

(5) Pri zmene adresy zriaďovateľa, zmene súpisného čísla školy alebo školského zariadenia, udelení alebo odňatí čestného názvu školy alebo školského zariadenia je zriaďovateľ povinný bezodkladne túto skutočnosť písomne oznámiť spolu s dokladom osvedčujúcim zmenu ministerstvu. Ministerstvo písomne potvrdí uvedenú zmenu zriaďovateľovi; ak sa zmena týka školy alebo školského zariadenia, upraví názov školy alebo školského zariadenia v sieti. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa osobitného predpisu.80)“.

44. V § 19 sa vypúšťa odsek 5.

Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 7.

45. V § 21 odsek 12 znie:

(12) Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy.“.

46. V § 25 odseky 5 a 6 znejú:

(5) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorej zriaďovateľom je obec, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.

(6) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, traja zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. Členom rady školy pri strednej škole je aj zvolený zástupca žiakov príslušnej školy.“.

47. V § 25 sa vypúšťa odsek 7.

Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15.

48. V § 25 ods. 13 písm. c) sa číslovka „12“ nahrádza číslovkou „11“ a v § 25 ods. 15 sa číslovka „14“ nahrádza číslovkou „13“.

49. § 25 sa dopĺňa odsekmi 16 a 17, ktoré znejú:

(16) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 6 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie.

(17) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 9 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie a jeden delegovaný zástupca samosprávneho kraja; v stredných zdravotníckych školách je členom rady školy aj jeden delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“.

50. § 27 až 30 a § 36 sa vypúšťajú vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 69 až 76.

51. § 37 vrátane nadpisu znie:

㤠37

Priestupky

(1) Priestupku sa dopustí zákonný zástupca dieťaťa, ktorý ohrozuje jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbáva starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlási na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.

(2) Za priestupok podľa tohto zákona možno uložiť zákonnému zástupcovi dieťaťa pokutu do 10 000 Sk.

(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec.

(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.79a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:

79a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“.

52. Za § 37 sa vkladá § 37a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠37a

Správne delikty

(1) Obec uloží pokutu do 10 000 Sk zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý je právnickou osobou a ktorý ohrozil jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbal starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlásil na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.

(2) Školský inšpektor uloží pokutu do 10 000 Sk zodpovednému zamestnancovi, ktorý

a) nevytvoril podmienky na výkon inšpekčnej činnosti,

b) neodstránil nedostatky zistené školskou inšpekciou okrem opatrení týkajúcich sa riešenia sťažností a petícií.

(3) Hlavný školský inšpektor uloží pokutu do 20 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vymenoval do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 5, a rozhodne o opatrení na odstránenie zisteného nedostatku.

(4) Krajský školský úrad uloží pokutu

a) do 20 000 Sk

1. obci, ktorá nezabezpečila činnosti podľa § 6 ods. 3,

2. samosprávnemu kraju, ktorý nezabezpečil činnosti podľa § 9 ods. 4,

b) do 50 000 Sk

1. obci, ktorá neplnila povinnosti podľa § 6 ods. 13,

2. samosprávnemu kraju, ktorý neplnil povinnosti podľa § 9 ods. 13,

3. obci a samosprávnemu kraju, ktoré porušili ustanovenia o počte žiakov v triedach.

(5) Ministerstvo uloží pokutu

a) do 100 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vykonal zmeny údajov podľa § 15 ods. 4 bez vykonania zmien v sieti ministerstvom,

b) do 1 000 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý

1. zriadil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich zaradení do siete,

2. zrušil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich vyradení zo siete.

(6) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď správny orgán zistil porušenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo.

(7) Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania.

(8) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosu z pokút podľa odseku 1, ktorý je príjmom obce.“.

53. V § 38 odsek 2 znie:

(2) Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2 a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm. e) až g); ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.

54. V § 38 odsek 3 znie:

(3) Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2, ods. 7 písm. b) a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm. e) až g), § 35; ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.

55. V § 38 ods. 4 sa za slová „podmienečného vylúčenia“ vkladá čiarka a slovo „pochvaly“.

Čl. III

Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z. a zákona č. 689/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 odsek 1 znie:

(1) Tento zákon upravuje financovanie

a) škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie,1) a financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami2a) a školských zariadení4) zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu5) (ďalej len „regionálne školstvo“),

b) príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky5a) v materských školách,2b) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu,5)

c) príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov škôl,1) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu.5)“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „§ 2 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 27 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2a a 2b znejú:

2a) § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.

2b) § 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 112 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

5a) § 19 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

2. V § 1 odsek 3 znie:

(3) Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie škôl1) zriadených štátom uznanými cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami (ďalej len „cirkevná škola“) a financovanie škôl1) zriadených inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami (ďalej len „súkromná škola“) rovnako ako pri štátnych školách (§ 4 až 4d), ak tento zákon neustanovuje inak.“.

3. V § 1 odsek 4 znie:

(4) Zo štátneho rozpočtu sa prispieva na financovanie školských zariadení podľa osobitného predpisu10) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len „štátne školské zariadenie“) a na financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami2a) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len „štátna materská škola“).“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 10 sa citácia „§ 10 ods. 5 písm. c), h), j) až m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 564/2004 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 10 ods. 5 písm. h), j) až m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

4. V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

(5) Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl2b) okrem materských škôl2b) pri zdravotníckych zariadeniach.“.

Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.

5. V § 1 ods. 6 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných školách a súkromných“.

6. V § 1 odsek 7 znie:

(7) Tento zákon sa nevzťahuje na školy v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a školy v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7 až 9 a 11 sa vypúšťajú.

7. V § 2 ods. 1 úvodná veta znie: „Zdroje financovania štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení sú“.

8. V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

9. V § 2 ods. 2 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl a súkromných“.

10. V nadpise pod § 3 sa vypúšťajú slová „na regionálne školstvo“.

11. V § 3 ods. 1 prvá veta znie: „Financovanie regionálneho školstva, príspevku na výchovu a vzdelávanie a príspevku na záujmové vzdelávanie zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje prostredníctvom kapitoly ministerstva.“.

12. V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slová „štátnych škôl“ vkladá čiarka a slová „štátnych materských škôl“.

13. V § 3 ods. 2 písm. c) sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl a súkromných“.

14. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

h) príspevok na výchovu a vzdelávanie.“.

15. V § 3 odsek 3 znie:

(3) Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. a) a d) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení podľa § 4 a 5. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. c) a d) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa § 6 a 6a. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. h) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom materských škôl2b) podľa § 6b. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. e) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. b) prideľuje ministerstvo krajským školským úradom podľa § 7 ods. 10.“.

16. V § 3 odsek 6 znie:

(6) Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva poskytnuté zriaďovateľom štátnych škôl podľa § 4 ods. 1 až 12 a § 4a až 4d, zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa § 6 a 6a, zriaďovateľom materských škôl2b) podľa § 6b a zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8 možno použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.“.

17. V § 4 ods. 7 sa slová „očakávaný počet žiakov školy v novom školskom“ nahrádzajú slovami „počet žiakov školy v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom“.

18. V § 4 odsek 8 znie:

(8) Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka zriaďovateľovi štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 7. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa odseku 3 z počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku.“.

19. V § 4 sa vypúšťajú odseky 13 až 16.

Doterajšie odseky 17 až 19 sa označujú ako odseky 13 až 15.

V poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa citácia „§ 198 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, § 41 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 76 ods. 6 a § 198 Zákonníka práce.“.

20. V § 4 ods. 13 sa slová „podľa odsekov 1 až 16“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 1 až 12 a § 4a až 4d“.

21. V § 4 ods. 14 sa slová „špeciálnych škôl“ nahrádzajú slovami „škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami22a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:

22a) § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

22. Za § 4 sa vkladajú § 4a až 4d, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠4a

Financovanie špecifík

(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa štátnej školy finančné prostriedky na špecifiká. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. Prostredníctvom špecifík sa financujú náklady, ktoré sa opakujú a nie sú zohľadnené v normatíve školy podľa § 4 ods. 4. Špecifikami sú:

a) náklady na dopravu žiakov podľa osobitných predpisov,22b)

b) náklady na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním22c) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní.

(2) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä

a) počet dní prítomnosti žiaka v škole,

b) výšku cestovných nákladov na dopravu žiaka do školy z miesta trvalého bydliska a späť.

(3) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä

a) počet žiakov,

b) stupeň a mieru postihnutia žiakov.

(4) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky podľa odseku 1 písm. b) najmä podľa počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním a podľa stupňa a miery postihnutia týchto žiakov.

§ 4b

Financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov

(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva zriaďovateľovi štátnej školy v priebehu kalendárneho roka finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov v súťažiach, predmetových olympiádach a za účasť školy v medzinárodných projektoch alebo programoch. Tieto finančné prostriedky sú určené na osobné náklady a prevádzkové náklady súvisiace s prípravou žiakov na súťaže, predmetové olympiády a na medzinárodné projekty alebo programy.

(2) Zoznam súťaží, predmetových olympiád, medzinárodných projektov a programov na nový školský rok zverejní ministerstvo na svojej internetovej stránke najneskôr do 15. júna príslušného kalendárneho roka.

(3) Ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľovi štátnej školy podľa

a) počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád, počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád a počtu umiestnení v súťažiach, v ktorých sa poradie neurčuje; v tej istej súťaži alebo predmetovej olympiáde sa zohľadní najvyššie umiestnenie žiaka,

b) počtu účastí škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch.

(4) Objem finančných prostriedkov za prvé miesto, druhé miesto, tretie miesto a za umiestnenie v súťažiach, v ktorých sa nevyhodnocuje umiestnenie, a za účasť škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch určuje ministerstvo.

(5) Ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam škôl, ktorým boli pridelené finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov do 15. novembra príslušného kalendárneho roka.

§ 4c

Financovanie havarijných situácií

(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva v priebehu roka na základe skutočnej potreby zriaďovateľovi štátnej školy, zriaďovateľovi štátnej materskej školy a zriaďovateľovi štátneho školského zariadenia, ktorý o to požiada, účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v priebehu roka. Havarijné situácie sú:

a) udalosť, ktorou boli vážne ohrozené životy a zdravie osôb,

b) udalosť, ktorou bola na majetku školy alebo majetku školského zariadenia spôsobená škoda ohrozujúca jej prevádzku.

(2) Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä

a) podrobný popis vzniknutej havarijnej situácie a príčiny jej vzniku,

b) predpokladané nevyhnutné náklady na odstránenie havarijnej situácie.

(3) Ministerstvo pridelí zriaďovateľom finančné prostriedky na riešenie havarijných situácií najmä podľa

a) charakteru havárie,

b) miery možného ohrozenia životov a zdravia osôb alebo prevádzky,

c) rozsahu vzniknutých škôd, či nebezpečenstva vzniku ďalších škôd.

(4) Ministerstvo môže prideliť krajskému školskému úradu finančné prostriedky na kapitálové výdavky a na bežné výdavky určené na zmiernenie dopadov havarijných situácií štátnych škôl. Krajský školský úrad rozhodne o pridelení objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych škôl v jeho územnej pôsobnosti podľa naliehavosti riešenia havarijnej situácie a výšky prideleného objemu finančných prostriedkov. Objem finančných prostriedkov pre krajský školský úrad na kalendárny rok na zmiernenie dopadov havarijných situácií štátnych škôl určuje ministerstvo.

§ 4d

Financovanie rozvojových projektov

(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa štátnej školy o financovanie rozvojového projektu účelovo finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu. Výzvy na podanie žiadosti o financovanie rozvojového projektu zverejňuje ministerstvo na svojej internetovej stránke v priebehu kalendárneho roka. Rozvojové projekty sú projekty zamerané najmä na rozvoj výchovy a vzdelávania v oblasti

a) informačných a komunikačných technológií,

b) jazykových znalostí,

c) modernizácie a obnovy kompenzačných pomôcok pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

d) modernizácie a obnovy učebných pomôcok,

e) športu,

f) zdravého životného štýlu,

g) životného prostredia,

h) nákladov na vybavenie rozvíjania manuálnych zručností.

(2) Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä

a) cieľ projektu,

b) charakteristiku projektu,

c) časový harmonogram realizácie projektu,

d) analýzu finančného zabezpečenia realizácie projektu.

(3) Výška spoluúčasti zriaďovateľa alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb na realizácii rozvojového projektu je najmenej 5 % z celkových nákladov na realizáciu rozvojového projektu.

(4) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky na realizáciu rozvojového projektu najmä podľa

a) využitia rozvojového projektu vo výchove a vzdelávaní,

b) využitia rozvojového projektu v mieste sídla štátnej školy, v územnej pôsobnosti okresu alebo kraja.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 22b a 22c znejú:

22b) § 8 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 29 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.

22c) § 2 písm. k) a q) zákona č. 245/2008 Z. z.“.

23. § 5 a 6 vrátane nadpisov znejú:

㤠5

Financovanie štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení

(1) Rozpis finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení na kalendárny rok vychádza z objemov finančných prostriedkov určených pre štátne materské školy a pre jednotlivé štátne školské zariadenia.

(2) Objemy finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne materské školy a pre štátne školské internáty23) sa určujú ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6.

(3) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne školské zariadenia okrem školských internátov a zariadení školského stravovania23a) sa vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby, a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z rozsahu poskytovaných služieb.

(4) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre zariadenie školského stravovania23b) sa vychádza z celkového počtu detí alebo žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu, ktorým poskytuje školské zariadenie svoje služby.

(5) Ministerstvo pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky podľa celkového počtu detí alebo žiakov škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na úhradu nákladov spojených so službami poskytovanými deťom alebo žiakom týchto škôl, ak sa služby poskytujú

a) deťom štátnych materských škôl v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených obcou, samosprávnym krajom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

b) žiakom základných škôl a základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa osobitného predpisu23c) v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených samosprávnym krajom,

c) žiakom škôl podľa osobitného predpisu23d) okrem písmen a) a b) v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených obcou, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou.“.

§ 6

Financovanie cirkevných škôl

(1) Pri financovaní cirkevných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d.

(2) Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre cirkevné školy na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods. 1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.

(3) Zriaďovateľ cirkevnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci a okrem reklamy.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa citácia „§ 5 a 7 zákona č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 117 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 23a až 23d znejú:

23a) § 117 a 139 zákona č. 245/2008 Z. z.

23b) § 139 zákona č. 245/2008 Z. z.

23c) § 27 ods. 2 písm. b), § 95 ods. 1 písm. b) a § 104 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.

23d) § 27 ods. 2 písm. c), § 95 ods. 1 písm. c) až e) a § 104 ods. 1 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z.“.

24. Za § 6 sa vkladajú § 6a a 6b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠6a

Financovanie súkromných škôl

(1) Pri financovaní súkromných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d. Súkromným školám možno prideliť finančné prostriedky na kapitálové výdavky len v rámci rozvojových projektov (§ 4d) na obstaranie hnuteľného majetku.

(2) Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre súkromné školy na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods. 1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.

(3) Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy objem finančných prostriedkov na príslušný kalendárny rok, ak v priebehu kalendárneho roka v poslednej správe o výsledku inšpekčnej činnosti Štátnou školskou inšpekciou23e)

a) bolo zistené porušenie školských vzdelávacích programov, ktoré sa uplatňujú v porovnateľnom druhu a type školy,

b) bol zistený vyšší počet žiakov v triedach škôl,1) ako stanovuje osobitný právny predpis,23f)

c) bola zistená odbornosť vyučovania jednotlivých predmetov v školách1) v rámci školských vzdelávacích programov menšia ako 70 %.

(4) Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy normatívny príspevok na príslušný kalendárny rok o 15 % (ďalej len „znížený normatívny príspevok“) za zistené nedostatky podľa odseku 3 v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky odstránené. Do počtu mesiacov sa započítavajú mesiace od mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do mesiaca, v ktorom boli nedostatky odstránené. Ak súkromná škola odstráni nedostatky v mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do počtu mesiacov, počas ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľovi súkromnej školy znížený normatívny príspevok, sa započíta jeden mesiac.

(5) Ak súkromná škola neodstráni nedostatky podľa odseku 3 do konca kalendárneho roka, ministerstvo postupuje pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľovi tejto školy na nasledujúci kalendárny rok podľa odseku 4.

(6) Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný zistené nedostatky v súkromnej škole podľa odseku 3 písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do piatich dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie. Odstránenie zistených nedostatkov súkromnou školou je povinný zriaďovateľ súkromnej školy písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do piatich dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie.

(7) Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a okrem reklamy.

§ 6b

(1) Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na kalendárny rok pozostáva z príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok a príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok.

(2) Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok sa určí ako súčin 8-násobku objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku, ktorý sa začal v predchádzajúcom kalendárnom roku. Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok sa určí ako súčin 4-násobku objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku, ktorý sa začína v bežnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci pre počet detí použitý pri určovaní príspevku na výchovu a vzdelávanie je podľa § 7 ods. 4.

(3) Krajský školský úrad

a) oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte zriaďovateľovi materskej školy2b) výšku príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 1 a určených podľa odseku 2; pre výpočet príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok sa použije počet detí v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku, nahlásený zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výška sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,

b) oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi materskej školy2b) úpravu výšky príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 4 písm. a); úprava zodpovedá rozdielu príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 2 zo skutočných počtov detí v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 2 z počtov detí nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,

c) poskytuje zriaďovateľom materských škôl2b) finančné prostriedky z kapitoly ministerstva podľa odseku 1 v priebehu roka podľa osobitného predpisu.22)

(4) Zriaďovateľ materskej školy2b) do 30 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu

a) podľa odseku 3 písm. a) rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé materské školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,

b) podľa odseku 3 písm. b) upraví finančné prostriedky na nový školský rok pre jednotlivé materské školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 23e až 23g znejú:

23e) § 12 a 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23f) § 29 ods. 5, § 33 ods. 1, § 97 ods. 6, § 98 ods. 3, § 99 ods. 4 a § 100 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z. z.

23g) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

25. V § 7 ods. 1 druhej vete sa slová „do 15. mája“ nahrádzajú slovami „do 15. apríla“.

26. V § 7 ods. 1 tretej vete sa slová „neštátnej školy“ nahrádzajú slovami „cirkevnej školy a súkromnej školy“.

27. V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová „neštátne školy“ nahrádzajú slovami „cirkevné školy a súkromné školy“.

28. V § 7 odsek 4 znie:

(4) Zriaďovatelia24a) škôl1) sú povinní oznámiť do 30. septembra kalendárneho roka príslušnému krajskému školskému úradu počty detí alebo žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka a ďalšie údaje potrebné na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy. Krajský školský úrad je povinný oznámiť tieto údaje za zriaďovateľov24a) škôl1) a za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvu. Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom každoročne do 31. augusta.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 24a sa citácia „§ 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 19 ods. 2 písm. a), b), d) a e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov“.

29. V § 7 ods. 5 sa za slová „v štátnych školách“ vkladá čiarka a slová „a neštátnych školách“ sa nahrádzajú slovami „cirkevných školách a súkromných školách“.

30. V § 7 ods. 6 sa slová „podľa § 4 až 6“ nahrádzajú slovami „podľa § 4 až 6b“.

31. V § 7 sa vypúšťa odsek 7.

Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.

32. V § 7 ods. 7 sa slová „podľa § 4 ods. 12 až 16 a § 8a ods. 2“ nahrádzajú slovami „podľa § 4a až 4d a § 8c“.

33. V § 7 ods. 8 druhá a tretia veta znejú: „Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.1) Vzdelávacie poukazy vydávajú svojim žiakom školy1) najneskôr do 10. septembra príslušného kalendárneho roka a vzdelávacie poukazy prijímajú školy a školské zariadenia, ktoré tvoria sústavu škôl a sústavu školských zariadení podľa osobitného predpisu,24b) najneskôr do 25. septembra príslušného kalendárneho roka.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 24b znie:

24b) § 27 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

34. V § 7 odsek 9 znie:

(9) Vláda nariadením ustanoví

a) podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov vrátane spôsobu určovania normatívov podľa § 4 ods. 1,

b) hodnoty percentuálnych podielov podľa § 4 ods. 9,

c) podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov a postup pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 až 5,

d) podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov podľa odseku 8 vrátane vymedzenia okruhu aktivít škôl a školských zariadení vytvárajúcich záujmové vzdelávanie financovaných prostredníctvom vzdelávacích poukazov,

e) podrobnosti určovania garantovaného minima a jeho použitia pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľom podľa § 8a.“.

35. § 7 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:

(10) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva krajskému školskému úradu finančné prostriedky na účel podľa § 3 ods. 2 písm. b) podľa naliehavosti riešenia rekonštrukcie školských objektov alebo modernizácie škôl a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Objem finančných prostriedkov na kalendárny rok určí ministerstvo.

(11) Finančné prostriedky pridelené školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu podľa § 4 až 6b, § 7 ods. 8 a § 8c sa zabezpečujú v rámci limitu výdavkov.“.

36. V § 8 odsek 2 znie:

(2) Ministerstvo pri výkone dohľadu sleduje najmä prehľadnosť financovania a kontroluje správnosť použitia metód a postupov pri financovaní štátnych škôl, cirkevných škôl, súkromných škôl, štátnych školských zariadení a kontroluje správnosť použitia metód a postupov pri financovaní materských škôl2b) podľa § 6b.“.

37. V § 8a sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

38. Za § 8a sa vkladajú § 8b a 8c, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠8b

Sankcie

(1) Ministerstvo uloží zriaďovateľovi

a) za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 9 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

b) za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov na nový školský rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 10 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

c) za neoznámenie výšky finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým štátnym školám krajskému školskému úradu podľa § 4 ods. 11 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

d) za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6 ods. 3 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,

e) za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o porušení platných právnych predpisov a za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o odstránení porušenia platných právnych predpisov podľa § 6a ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,

f) za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6a ods. 7 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,

g) za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. a) pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

h) za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom príspevku na výchovu a vzdelávanie na nový školský rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. b) pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

i) za nedodržanie lehoty určenej na predloženie správy o hospodárení krajskému školskému úradu podľa § 7 ods. 1 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

j) za nevypracovanie správy o hospodárení podľa § 7 ods. 2 a 3 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

k) za poskytnutie nesprávnych údajov o počtoch žiakov a ďalších údajov podľa § 7 ods. 4 a za nedodržanie lehoty na ich predloženie podľa § 7 ods. 4 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,

l) za nedodržanie lehoty na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom dohodovacieho konania na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 8c ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk.

(2) Ministerstvo pri určení pokuty prihliada na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie, ako aj na mieru zavinenia.

(3) Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa uložila. Ministerstvo môže uložiť pokutu aj opakovane, a to až do odstránenia nezákonného stavu.

(4) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

(5) Pokuta uložená podľa tohto zákona je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

(6) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď ministerstvo zistilo porušenie povinností podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

§ 8c

Dohodovacie konanie

(1) V rozpočte ministerstva sa každoročne vyčleňuje v kapitole ministerstva rezerva, ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona. Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť upraviť v rámci rezervy objem pridelených finančných prostriedkov. Dohodovacím konaním je úprava výšky pridelených finančných prostriedkov zriaďovateľovi podľa § 4 o objem finančných prostriedkov pridelený najmä z dôvodu

a) nedostatku finančných prostriedkov na osobné náklady a na prevádzkové náklady,

b) nákladov súvisiacich s činnosťou predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a jej členov vrátane odborníkov z praxe podľa osobitného predpisu.25a).

(2) Dohodovacie konanie sa začína na žiadosť zriaďovateľa. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v priebehu kalendárneho roka.

(3) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä zdôvodnenie nedostatku finančných prostriedkov poskytnutých školám, štátnym materským školám a štátnym školským zariadeniam

a) na osobné náklady,

b) na prevádzkové náklady.

(4) Žiadosť zriaďovateľa na úhradu nákladov pre zamestnancov podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä

a) počet dní strávených zamestnancami na maturitných skúškach a záverečných skúškach,

b) skutočné náklady zamestnancov na náhrady podľa osobitného predpisu25b) vynaložené počas konania maturitných skúšok a záverečných skúšok,

c) počet odskúšaných žiakov zamestnancom počas konania maturitných skúšok a záverečných skúšok.

(5) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi finančné prostriedky na kalendárny rok

a) podľa odseku 1 písm. a) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 v závislosti od zvýšených osobných nákladov a prevádzkových nákladov v priebehu kalendárneho roka a objemu finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel v rámci rezervy,

b) podľa odseku 1 písm. b) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 a objemu finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel v rámci rezervy.

(6) Zriaďovateľ do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku 1 rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

(7) Podrobnosti prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom podľa odseku 1 písm. b) ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:

25a) § 90 ods. 7 až 11 zákona č. 245/2008 Z. z.

25b) § 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.“.

39. V § 9 ods. 3 sa slovo „obciam“ nahrádza slovom „zriaďovateľom“.

40. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠9a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2008

Počas obdobia od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008

a) krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok; úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa § 4 ods. 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa § 4 ods. 3 z očakávaných počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku,

b) ministerstvo pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre štátne školské zariadenia okrem zariadení podľa osobitného predpisu23) vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby, a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z rozsahu poskytovaných služieb,

c) sa určujú objemy finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre školské zariadenia podľa osobitného predpisu23) zriadené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6,

d) vyčlení ministerstvo v kapitole ministerstva rezervu, ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona; ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť v odôvodnených prípadoch upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných prostriedkov,

e) pridelí ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa školy finančné prostriedky z rezervy ministerstva na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,26) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní, podľa počtu žiakov školy zo sociálne znevýhodneného prostredia; zriaďovateľ podáva žiadosť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie:

26) § 2 písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z.“.

41. Poznámky pod čiarou k odkazom 15 až 19 znejú:

15) § 26 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

16) § 19 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

17) § 35 a 36 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 23 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

18) Napríklad § 24 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 476 až 480 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

19) § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

Čl. IV

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z. a zákona č. 86/2008 Z. z. sa mení takto:

§ 31 sa vypúšťa.

Čl. V

Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z. z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z. a zákona č. 165/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 11 ods. 6 sa slová „s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7“ nahrádzajú slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“.

2. V § 13 ods. 10 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.“.

3. Za § 18h sa vkladá nový § 18i, ktorý znie:

㤠18i

Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej rok do siete podľa osobitného predpisu,29) podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie,30) ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 29 a 30 znejú:

29) § 15 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov.

30) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie 1784/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006), nariadenie Rady 1083/2006/ES z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie 1260/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006).“.


Čl. VI

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 107 ods. 4 až 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009, čl. I § 90 ods. 8 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 124, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011, a čl. III 18. bodu § 4 ods. 8, 23. bodu § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, 24. bodu § 6a ods. 3 až 7, 38. bodu § 8b a 8c, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.


Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.


Príloha k zákonu č. 245/2008 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 199, 6. 8. 1977).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21. 5. 2016)

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23. 12. 2011).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).

Poznámky pod čiarou

1) § 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2) Napríklad § 19 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 19 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

3) § 372 Trestného zákona.

4) § 424 Trestného zákona.

5) Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich.

5a) § 28 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov.

6aa) Zákon č. 61/2015 Z. z.

7) § 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

8) § 16 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

9a) Čl. 3 ods. 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014).

11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016) v platnom znení.
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.

12) § 79 zákona č. 18/2018 Z. z.

13) § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 18/2018 Z. z.

14) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.

14a) § 4ad zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 182/2017 Z. z.

14b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

15) § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 475/2005 Z. z.

15a) § 49a zákona č. 61/2015 Z. z. v znení zákona č. 413/2021 Z. z.

16) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

17) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.
Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z. z.).

17a) § 4 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z.

18) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z. z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania.

19) § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

20) § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

21) § 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21a) § 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.

22) § 8 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23) § 49, 50, 62 a 63 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

24) § 8 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

25) § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26) § 57 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26a) Dohovor, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z.).

27) § 5 ods. 3 písm. d) a ods. 4 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28) Napríklad zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z., zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28a) § 20 a 20a zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 415/2021 Z. z.

29) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

30) § 5 ods. 13 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

32) Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32a) Napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.

32aa) § 5 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

32b) § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 61/2015 Z. z.

34) § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

34a) § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

35) § 5 ods. 4 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

36) § 5 ods. 4 písm. i) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37) § 8 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38) § 5 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39) § 5 ods. 4 písm. l) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42) Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

44) § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

45) Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z.

46) § 72 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

47) § 5 ods. 14 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

47a) § 19 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 596/2003 Z. z.

47aa) § 17 zákona č. 61/2015 Z. z.

47aaa) § 8a zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 273/2021 Z. z.

47b) § 9 zákona č. 61/2015 Z. z.

48) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

49) § 11 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

49a) § 28 ods. 2 písm. c) zákona č. 61/2015 Z. z.

52) § 13 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

53) § 13 ods. 7 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

54) § 13 ods. 7 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

56) § 136 ods. 1 Zákonníka práce.

57) § 20 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

58) § 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

59) § 226 ods. 2 Zákonníka práce.

60) § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z.

61) § 14d zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 390/2011 Z. z.

62) Zákon č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

63) § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

64) Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

65) Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

67) § 360 a 365 Civilného mimosporového poriadku.

68) § 37 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

69) § 102 Trestného zákona.

70) § 37 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 12 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

71) Zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

72) § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

73) § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74) § 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

75) § 27 a 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

76) § 3 ods. 1 a 10 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z. z.

77) Napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

77a) § 81 zákona č. 36/2005 Z . z. v znení neskorších predpisov.

78) § 68 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

79) § 84a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 414/2021 Z. z.

79a) § 4 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

79aa) § 12 a 33 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

80) Čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky.

80a) § 17 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

80b) Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 175/2015 Z. z.

81) Napríklad zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 344/2007 Z. z., zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

82) Zákon č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

83) § 2 písm. a) bod 3 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

84) Zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

89) § 451 a 458 Občianskeho zákonníka.

90a) § 24 ods. 1 a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

90aa) § 47a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 426/2020 Z. z.

91) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

91a) § 27 ods. 1 písm. a), d), g) a l) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

91b) § 6 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 2/2022 Z. z.

92) Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z.

92a) § 19 zákona č. 61/2015 Z. z.

92b) § 53 Zákonníka práce.

93) Napríklad zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z.

93a) § 31 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 5/2005 Z. z.

93aa) § 2 ods. 1 zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

93b) Zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

93c) § 10 ods. 3 písm. h) a ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

93d) § 115 a 380 Civilného mimosporového poriadku.
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
§ 3 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
§ 10 až 13 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

94) Zákon č. 395/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

95) § 23a zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

96) § 24 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 40/2017 Z. z.