Oznámenie č. 8/2007 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi Slovenskou republikou a zámorským teritóriom Spojeného kráľovstva Montserrat týkajúcej sa zdaňovania príjmu z úspor, ktorou sa bude uplatňovať automatická výmena informácií

Čiastka 8/2007
Platnosť od 06.01.2007
Redakčná poznámka

Dohoda nadobudla platnosť 27. júla 2005 v súlade s článkom 9 a v súlade s článkom 11 ods. 1 sa uplatňuje od 1. júla 2005.

8

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že výmenou listov z 18. februára 2005 a 7. apríla 2005 bola uzavretá Dohoda medzi Slovenskou republikou a zámorským teritóriom Spojeného kráľovstva Montserrat týkajúca sa zdaňovania príjmu z úspor, ktorou sa bude uplatňovať automatická výmena informácií.

Národná rada Slovenskej republiky s dohodou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 1645 z 24. mája 2005 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky dohodu ratifikoval 30. mája 2005.

Dohoda nadobudla platnosť 27. júla 2005 v súlade s článkom 9 a v súlade s článkom 11 ods. 1 sa uplatňuje od 1. júla 2005.

K oznámeniu č. 8/2007 Z. z.

DOHODA

VO FORME VÝMENY LISTOV O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR

A. List Slovenskej republiky

Vážený pane,

odvolávam sa na text navrhovaného modelu „Dohoda o zdaňovaní príjmu z úspor medzi Slovenskou republikou a zámorským teritóriom Spojeného kráľovstva Montserrat, ktorou sa bude uplatňovať automatická výmena informácií“, ktorý schválila skupina na vysokej úrovni (Zdaňovanie úspor) Rady ministrov Európskej únie 22. júna 2004.

Vzhľadom na uvedený text je mi cťou

– navrhnúť Vám dohodu týkajúcu sa zdaňovania príjmu z úspor, ktorá sa nachádza v prílohe k tomuto listu,

– navrhnúť, aby uvedená dohoda nadobudla platnosť odo dňa uplatňovania smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov z 3. júna 2003, ktorej dátum uplatňovania závisí od podmienok stanovených v článku 17 ods. 2 smernice, ktorý je predmetom vzájomného oznámenia, že všetky vnútorné ústavné požiadavky na nadobudnutie účinnosti predmetnej dohody sa vykonali,

– navrhnúť náš spoločný záväzok splniť uvedené vnútorné ústavné formálne požiadavky v čo najkratšom termíne a navzájom sa bezodkladne informovať oficiálnou cestou, keď budú tieto formálne požiadavky splnené.

Je mi cťou navrhnúť, že ak je uvedený návrh prijateľný pre Vašu vládu, tento list spolu s prílohou a Vaše schválenie spolu vytvoria vzájomný súhlas a dohodu medzi Slovenskou republikou a teritóriom Montserrat.

Prosím, prijmite, vážený pane, ubezpečenie o našej najhlbšej úcte.

Za vládu Slovenskej republiky:

Ivan Mikloš v. r.

V Bratislave 18. februára 2005 v slovenskom jazyku v troch vyhotoveniach.

B. List vlády teritória Montserrat

Vážený pane,

je mi cťou potvrdiť príjem Vášho listu z 18. februára 2005, ktorý znie:

„Vážený pane,

odvolávam sa na text navrhovaného modelu „Dohoda o zdaňovaní príjmu z úspor medzi Slovenskou republikou a zámorským teritóriom Spojeného kráľovstva Montserrat, ktorou sa bude uplatňovať automatická výmena informácií", ktorý schválila skupina na vysokej úrovni (Zdaňovanie úspor) Rady ministrov Európskej únie 22. júna 2004.

Vzhľadom na uvedený text je mi cťou

– navrhnúť Vám dohodu týkajúcu sa zdaňovania príjmu z úspor, ktorá sa nachádza v prílohe k tomuto listu,

– navrhnúť, aby uvedená dohoda nadobudla platnosť odo dňa uplatňovania smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov z 3. júna 2003, ktorej dátum uplatňovania závisí od podmienok stanovených v článku 17 ods. 2 smernice, ktorý je predmetom vzájomného oznámenia, že všetky vnútorné ústavné požiadavky na nadobudnutie účinnosti predmetnej dohody sa vykonali,

– navrhnúť náš spoločný záväzok splniť uvedené vnútorné ústavné formálne požiadavky v čo najkratšom termíne a navzájom sa bezodkladne informovať oficiálnou cestou, keď budú tieto formálne požiadavky splnené.

Je mi cťou navrhnúť, že ak je uvedený návrh prijateľný pre Vašu vládu, tento list spolu s prílohou a Vaše schválenie spolu vytvoria vzájomný súhlas a dohodu medzi Slovenskou republikou a teritóriom Montserrat.

Prosím, prijmite, vážený pane, ubezpečenie o našej najhlbšej úcte.“.

Môžem Vám potvrdiť, že vláda Montserratu súhlasí s obsahom Vášho listu z 18. februára 2005.

Prosím, prijmite, vážený pane, ubezpečenie o mojej najhlbšej úcte.

Za vládu teritória Montserrat:

John Alfred Osborne v. r.

V Montserrate 7. apríla 2005 v slovenskom jazyku v troch vyhotoveniach.

Príloha k listu

DOHODA MEDZI SLOVENSKOU REPUBLIKOU A ZÁMORSKÝM TERITÓRIOM SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA MONTSERRAT TÝKAJÚCA SA ZDAŇOVANIA PRÍJMU Z ÚSPOR, KTOROU SA BUDE UPLATŇOVAŤ AUTOMATICKÁ VÝMENA INFORMÁCIÍ

Keďže:

1. Článok 17 ods. 2 smernice 2003/48/ES (ďalej len „smernica“) Rady Európskej únie (ďalej len „Rada“) o zdaňovaní príjmu z úspor ustanovuje, že členské štáty pred 1. januárom 2004 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, ktorej ustanovenia sa majú uplatňovať od 1. januára 2005 za predpokladu, že

i) Švajčiarska konfederácia, Lichtenštajnské kniežatstvo, Sanmarínska republika, Monacké kniežatstvo a Andorrské kniežatstvo uplatňujú od tohto istého dňa opatrenia, ktoré sú rovnocenné s opatreniami obsiahnutými v smernici v súlade s dohodami uzatvorenými medzi nimi a Európskym spoločenstvom po jednomyseľných rozhodnutiach Rady,

ii) existujú všetky dohody alebo ostatné úpravy, ktoré stanovujú, že všetky príslušné závislé alebo pridružené územia od toho dňa uplatňujú automatickú výmenu informácií tým istým spôsobom, ako je ustanovené v kapitole II smernice (alebo počas prechodného obdobia uvedeného v článku 10 uplatňujú zrážkovú daň za takých istých podmienok, aké sú obsiahnuté v článkoch 11 a 12).

2. Vzťah Montserratu k Európskej únii je stanovený v časti 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Na základe podmienok stanovených v zmluve teritórium Montserrat sa nenachádza na daňovom území Európskej únie.

3. Montserrat berie na vedomie, že hoci je konečným cieľom členských štátov Európskej únie prostredníctvom vzájomnej výmeny informácií týkajúcich sa úrokových platieb zaviesť faktické zdanenie úrokových platieb v členskom štáte, v ktorom má vlastník požitkov svoje bydlisko na daňové účely, tri členské štáty, menovite Rakúsko, Belgicko a Luxembursko, nie sú počas prechodného obdobia povinné vymieňať informácie, ale uplatňujú zrážkovú daň na príjmy z úspor, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

4. Montserrat súhlasí s uplatňovaním automatickej výmeny informácií rovnakým spôsobom, ako ustanovuje kapitola II smernice.

5. Montserrat má právne predpisy týkajúce sa podnikov pre kolektívne investovanie, ktorých účinky sa považujú za rovnocenné právnym predpisom Európskeho spoločenstva uvedeným v článkoch 2 a 6 smernice.

Slovenská republika a Montserrat, ďalej len „zmluvná strana“ alebo „zmluvné strany“, ak kontext nevyžaduje inak, súhlasili s uzavretím tejto dohody, ktorá obsahuje záväzky len na strane zmluvných strán a ktorá ustanovuje automatickú výmenu informácií medzi zmluvnými stranami s ohľadom na výplaty úrokov realizované vyplácajúcim zástupcom založeným na území jednej zmluvnej strany fyzickej osobe s bydliskom na území druhej zmluvnej strany.

Na účely tejto dohody výraz „príslušný orgán“ v prípade zmluvných strán označuje ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu v prípade Slovenskej republiky a Inland Revenue Department v prípade Montserratu.

Článok 1

Oznamovanie informácií vyplácajúcimi zástupcami

1. Ak výplaty úroku vymedzené v článku 5 tejto dohody vypláca vyplácajúci zástupca so sídlom na území jednej zmluvnej strany v prospech vlastníkov požitkov na základe článku 2 tejto dohody, ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, vyplácajúci zástupca oznámi svojmu príslušnému orgánu

a) totožnosť a bydlisko vlastníka požitkov ustanovené v súlade s článkom 3 tejto dohody,

b) meno a adresu vyplácajúceho zástupcu,

c) číslo účtu vlastníka požitkov, alebo ak chýba, identifikáciu pohľadávky, ktorá poskytuje úrok,

d) informácie týkajúce sa výplaty úroku stanovenej v článku 8 ods. 2 smernice. Zmluvné strany však môžu obmedziť minimálny rozsah informácií o výplate úroku, ktorý má oznamovať vyplácajúci zástupca, na celkovú sumu úroku alebo príjmu a na celkovú sumu výnosov z predaja, náhrady alebo refundácie vyplácanú v prospech vlastníkov požitkov v rámci zdaňovacieho obdobia

a zmluvné strany majú vyhovieť odseku 2 tohto článku.

2. Do šiestich mesiacov od skončenia ich zdaňovacieho obdobia príslušný orgán zmluvných strán automaticky oznámi príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany informáciu uvedenú v odseku 1 písm. a) až d) tohto článku, týkajúcu sa všetkých výplat úroku vykonaných počas tohto roka.

Článok 2

Definícia vlastníka požitkov

1. Na účely tejto dohody výraz „vlastník požitkov“ označuje každú fyzickú osobu, ktorá prijíma výplatu úroku, alebo každú fyzickú osobu, v prospech ktorej je výplata úroku zabezpečená, ak neposkytne dôkaz, že nebola prijatá alebo zabezpečená v jeho vlastný prospech. Fyzická osoba sa nepovažuje za vlastníka požitkov, ak

a) koná ako vyplácajúci zástupca na základe článku 4 ods. 1 tejto dohody,

b) koná v mene právnickej osoby, subjektu, ktorý je zdaňovaný zo svojich ziskov na základe všeobecných úprav na zdaňovanie podnikania, v mene UCITS schválenej v súlade so smernicou 85/611/EHS alebo ekvivalentného podniku pre kolektívne investovanie zriadeného v Montserrate, alebo subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2 tejto dohody, pričom v poslednom spomenutom prípade oznamuje meno a adresu tohto subjektu hospodárskemu subjektu, ktorý vykonáva výplatu úroku, a uvedený hospodársky subjekt oznamuje takéto informácie príslušnému orgánu svojej zmluvnej strany bydliska/sídla alebo

c) koná v mene inej fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom požitkov, a oznamuje vyplácajúcemu zástupcovi totožnosť uvedeného vlastníka požitkov.

2. Ak má vyplácajúci zástupca informácie, ktoré naznačujú, že fyzická osoba, ktorá prijíma výplatu úroku alebo pre ktorú je výplata úroku zabezpečená, nemusí byť vlastníkom požitkov, a ak sa na uvedenú fyzickú osobu neuplatňuje odsek 1 písm. a) a ani odsek 1 písm. b) tohto článku, vyplácajúci zástupca podnikne všetky primerané kroky na stanovenie totožnosti vlastníka požitkov. Ak vyplácajúci zástupca nie je schopný identifikovať vlastníka požitkov, k predmetnej fyzickej osobe pristupuje ako k vlastníkovi požitkov.

Článok 3

Totožnosť a bydlisko vlastníkov požitkov

1. Každá zmluvná strana v rámci svojho územia prijíma a zabezpečuje uplatňovanie postupov potrebných na to, aby sa vyplácajúcemu zástupcovi umožnilo identifikovať vlastníkov požitkov a ich bydlisko na účely tejto dohody. Pri takýchto postupoch sa dodržiavajú minimálne štandardy stanovené v odsekoch 2 a 3.

2. Vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov na základe minimálnych štandardov, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy boli nadviazané vzťahy medzi vyplácajúcim zástupcom a prijímateľom úroku, takto:

a) v prípade zmluvných vzťahov, ktoré sa nadviazali pred 1. januárom 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov pozostávajúcu z jeho mena a adresy s použitím informácií, ktoré má k dispozícii, najmä podľa predpisov platných v krajine svojho sídla a v prípade Slovenskej republiky podľa ustanovení smernice Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o zabraňovaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo v prípade Montserratu podľa ekvivalentných právnych predpisov,

b) v prípade nadviazania zmluvných vzťahov alebo transakcií, ktoré sa vykonávali pri neexistencii zmluvných vzťahov od 1. januára 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov pozostávajúcu z mena, adresy, a ak je k dispozícii, aj daňového identifikačného čísla prideleného členským štátom bydliska na daňové účely. Tieto údaje sa stanovujú na základe cestovného pasu alebo úradného preukazu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov. Ak sa v tomto cestovnom pase alebo v úradnom preukaze totožnosti nenachádza adresa, stanoví sa na základe akéhokoľvek iného písomného dokladu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov. Ak sa v cestovnom pase, úradnom preukaze totožnosti alebo v akomkoľvek inom písomnom doklade totožnosti vrátane osvedčenia o bydlisku na daňové účely predloženom vlastníkom požitkov neuvádza daňové identifikačné číslo, totožnosť sa doplní odkazom na dátum a miesto narodenia vlastníka požitkov, ktoré sú stanovené na základe jeho cestovného pasu alebo úradného preukazu totožnosti.

3. Vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov na základe minimálnych štandardov, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy sa nadviazali vzťahy medzi vyplácajúcim zástupcom a prijímateľom úroku. Na základe týchto podmienok sa miesto bydliska nachádza v krajine, kde má vlastník požitkov trvalú adresu:

a) v prípade zmluvných vzťahov, ktoré sa nadviazali pred 1. januárom 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov s použitím informácií, ktoré má k dispozícii, najmä podľa predpisov platných v krajine svojho sídla a v prípade Slovenskej republiky podľa smernice 91/308/EHS alebo v prípade Montserratu podľa ekvivalentných právnych predpisov,

b) v prípade nadviazania zmluvných vzťahov alebo transakcií, ktoré sa vykonávali pri neexistencii zmluvných vzťahov od 1. januára 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov na základe adresy uvedenej v cestovnom pase, úradnom preukaze totožnosti, alebo ak je to potrebné, na základe akéhokoľvek písomného dokladu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov a v súlade s týmto postupom: v prípade fyzických osôb predkladajúcich cestovný pas alebo úradný preukaz totožnosti vydaný členským štátom, ktoré vyhlasujú, že majú bydlisko v tretej krajine, sa bydlisko stanovuje prostredníctvom osvedčenia o bydlisku na daňové účely vydaného príslušným orgánom tretej krajiny, o ktorej fyzická osoba vyhlasuje, že v nej má bydlisko. V prípade nepredloženia takého osvedčenia sa za krajinu bydliska považuje členský štát, ktorý vydal cestovný pas alebo iný úradný doklad potvrdzujúci totožnosť.

Článok 4

Definícia vyplácajúceho zástupcu

1. Na účely tejto dohody výraz „vyplácajúci zástupca“ označuje akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý vypláca alebo zabezpečuje výplatu úroku na okamžitý prospech vlastníka požitkov bez ohľadu na to, či je subjekt dlžníkom pohľadávky, ktorá poskytuje úrok, alebo subjektom povereným dlžníkom alebo vlastníkom požitkov vyplácaním úroku alebo zabezpečením vyplácania úroku.

2. Akýkoľvek subjekt so sídlom na území zmluvnej strany, ktorému sa vypláca úrok alebo pre ktorý sa úrok zabezpečuje v prospech vlastníka požitkov, sa pri takejto výplate alebo zabezpečovaní takejto výplaty tiež považuje za vyplácajúceho zástupcu. Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak má hospodársky subjekt na základe úradného dokladu predloženého uvedeným subjektom dôvod veriť, že

a) je to právnická osoba s výnimkou právnických osôb uvedených v odseku 5 tohto článku alebo

b) jej zisky sa zdaňujú na základe všeobecných úprav na zdaňovanie podnikania, alebo

c) je to UCITS uznávaná v súlade so smernicou Rady 85/611/EHS alebo ekvivalentný podnik pre kolektívne investovanie zriadený v Montserrate.

Hospodársky subjekt vyplácajúci úrok alebo zabezpečujúci úrok takémuto subjektu so sídlom na území druhej zmluvnej strany, ktorý sa na základe tohto odseku považuje za vyplácajúceho zástupcu, oznámi meno a adresu subjektu a celkovú sumu úroku zaplateného alebo zabezpečeného tomuto subjektu príslušnému orgánu zmluvnej strany, na ktorej území má sídlo, ktorý tieto informácie poskytne príslušnému orgánu zmluvnej strany, kde má subjekt sídlo.

3. Subjekt uvedený v odseku 2 tohto článku však má možnosť, aby sa k nemu pristupovalo na účely tejto dohody ako k UCITS alebo ekvivalentnému podniku, ako je to uvedené v odseku 2 písm. c). Vykonávanie tejto možnosti si vyžaduje vydanie osvedčenia zmluvnou stranou, na ktorej území má subjekt sídlo, a jeho predloženie uvedeným subjektom hospodárskemu subjektu. Zmluvné strany stanovia podrobné pravidlá pre túto možnosť v prípade subjektov usadených na ich území.

4. Ak hospodársky subjekt a subjekt uvedený v odseku 2 tohto článku majú sídlo na území tej istej zmluvnej strany, táto zmluvná strana prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby daný subjekt konajúci ako vyplácajúci zástupca dodržiaval ustanovenia tejto dohody.

5. Právnické osoby vyňaté z pôsobnosti odseku 2 písm. a) tohto článku sú

a) vo Fínsku: avoin yhtio (Ay) a kommandiittiyhtio (Ky)/oppet bolag a kommanditbolag,

b) vo Švédsku: handelsbolag (HB) a kommanditbolag (KB).

Článok 5

Definícia výplaty úroku

1. Na účely tejto dohody výraz „výplata úroku“ označuje

a) úrok vyplatený alebo pripísaný na účet, ktorý sa týka pohľadávok každého druhu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zabezpečené hypotékou, a bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú v nich obsiahnuté práva na účasť na ziskoch dlžníka, a najmä príjem z vládnych cenných papierov a príjem z dlhopisov alebo obligácií vrátane prémií a ziskov spojených s takýmito cennými papiermi; penále za oneskorenú výplatu sa nepovažuje za výplatu úroku,

b) úrok, ktorý sa nahromadil alebo sa kapitalizoval pri predaji, náhrade alebo refundácii pohľadávok uvedených v písmene a);

c) príjem pochádzajúci z výplat úroku buď priamo, alebo prostredníctvom subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2 tejto dohody, ktoré sú rozdeľované

i) UCITS – podnikom pre kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov schváleným v súlade so smernicou Rady ES 85/611/EHS alebo

ii) ekvivalentným podnikom pre kolektívne investovanie zriadeným na území Montserratu,

iii) subjektmi, ktoré majú nárok na základe článku 4 ods. 3 tejto dohody, alebo

iv) podnikmi pre kolektívne investovanie zriadenými mimo územia, na ktoré sa uplatňuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva podľa jej článku 299, a podnikmi pre kolektívne investovanie, ktoré sú založené mimo územia Montserratu,

d) príjem realizovaný pri odpredaji, náhrade alebo refundácii akcií alebo podielov v nasledujúcich podnikoch a subjektoch, ak priamo alebo nepriamo, prostredníctvom iných podnikov pre kolektívne investovanie alebo iných subjektov uvedených ďalej, investujú viac ako 40 % svojich aktív do pohľadávok uvedených v písmene a):

i) UCITS schválený v súlade so smernicou 85/611/EHS alebo

ii) ekvivalentný podnik pre kolektívne investovanie zriadený v Montserrate,

iii) subjekty, ktoré majú nárok na základe článku 4 ods. 3 tejto dohody,

iv) podniky pre kolektívne investovanie zriadené mimo územia, na ktoré sa uplatňuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva podľa jej článku 299, a podniky pre kolektívne investovanie, ktoré sú založené mimo územia Montserratu.

Zmluvné strany však majú možnosť zahrnúť príjem uvedený v odseku 1 písm. d) tohto článku do vymedzenia úroku iba v takom rozsahu, v akom taký príjem zodpovedá ziskom priamo alebo nepriamo pochádzajúcim z výplat úroku v zmysle odseku 1 písm. a) a b) tohto článku.

2. Pokiaľ ide o odsek 1 písm. c) a d) tohto článku, keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o podiele príjmu, ktorý pochádza z výplat úroku, za výplatu úroku sa považuje celková suma príjmu.

3. Pokiaľ ide o odsek 1 písm. d) tohto článku, keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o percentuálnom podiele aktív investovaných do pohľadávok, akcií alebo podielov vymedzených v danom odseku, uvedený percentuálny podiel sa považuje za vyšší ako 40 %. Ak nemôže určiť sumu príjmu realizovaného vlastníkom požitkov, za príjem sa považuje výnos z odpredaja, náhrady alebo refundácie akcií alebo podielov.

4. Ak je úrok uvedený v odseku 1 tohto článku vyplatený alebo pripísaný na účet subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2 tejto dohody a takýto subjekt nemá nárok na základe článku 4 ods. 3, považuje sa za výplatu úroku takýmto subjektom.

5. Pokiaľ ide o odsek 1 písm. b) a d) tohto článku, zmluvná strana má možnosť vyžadovať od vyplácajúcich zástupcov na svojom území, aby anualizovali úrok počas obdobia, ktoré nemôže presiahnuť obdobie jedného roka, a k takému anualizovanému úroku pristupovali ako k výplate úroku dokonca aj vtedy, ak v tomto období nedošlo k odpredaju, refundácii alebo náhrade.

6. Odlišne od odseku 1 písm. c) a d) tohto článku má zmluvná strana právo vylúčiť z definície výplaty úroku akýkoľvek príjem uvedený v týchto ustanoveniach od podnikov alebo subjektov zriadených na jej území, ak investícia do pohľadávok takýchto subjektov uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku nepresiahla 15 % ich aktív. Podobne odlišne od odseku 4 tohto článku má zmluvná strana možnosť vylúčiť z definície výplaty úroku v odseku 1 tohto článku úrok vyplatený alebo pripísaný na účet subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2 tejto dohody, ktorý nemal nárok na základe článku 4 ods. 3 tejto dohody a je zriadený na jej území, ak investícia takého subjektu do pohľadávok uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku nepresiahla 15 % jeho aktív. Vykonávanie takejto možnosti jednou zmluvnou stranou je záväzné pre druhú zmluvnú stranu.

7. Percentuálny podiel uvedený v odseku 1 písm. d) tohto článku a v odseku 3 tohto článku je od 1. januára 2011 25 %.

8. Percentuálne podiely uvedené v odseku 1 písm. d) tohto článku a v odseku 6 tohto článku sa určujú v závislosti od investičnej politiky stanovenej v pravidlách fondu alebo v registračných dokumentoch príslušných podnikov alebo subjektov a v prípade, že chýbajú, s prihliadnutím na aktuálne zloženie aktív príslušných podnikov alebo subjektov.

Článok 6

Prechodné ustanovenia pre obchodovateľné dlhové cenné papiere

1. Počas prechodného obdobia uvedeného v článku 10 smernice, ale najneskôr do 31. decembra 2010 domáce a medzinárodné dlhopisy a ostatné obchodovateľné dlhové cenné papiere, ktoré boli po prvýkrát vydané pred 1. marcom 2001 alebo v prípade ktorých boli pôvodné emisné prospekty schválené príslušnými orgánmi v zmysle smernice Rady 80/390/EHS alebo zodpovednými orgánmi v tretích krajinách pred uvedeným dňom, nepovažujú sa za pohľadávky na základe článku 5 ods. 1 písm. a) tejto dohody za predpokladu, že sa od 1. marca 2002 nevydajú žiadne ďalšie emisie takýchto dlhových cenných papierov.

Ak sa od 1. marca 2002 uskutoční ďalšia emisia uvedeného obchodovateľného dlhového cenného papiera vydaného vládou alebo súvisiacim subjektom, ktorý koná ako správny orgán alebo ktorého úloha je uznávaná medzinárodnou zmluvou, ako je vymedzené v prílohe k tejto dohode, celá emisia takého cenného papiera, pozostávajúca z pôvodnej emisie a akejkoľvek ďalšej emisie, sa považuje za pohľadávku na základe článku 5 ods. 1 písm. a) tejto dohody.

Ak sa od 1. marca 2002 uskutoční ďalšia emisia uvedeného obchodovateľného dlhového cenného papiera vydaného akýmkoľvek iným emitentom, na ktorý sa nevzťahuje druhý pododsek, takáto ďalšia emisia sa považuje za pohľadávku na základe článku 5 ods. 1 písm. a) tejto dohody.

2. Nič v tomto článku nebráni zmluvným stranám, aby zdaňovali príjem z obchodovateľných dlhových cenných papierov uvedených v odseku 1 v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 7

Postup pri vzájomnej dohode

Ak medzi zmluvnými stranami vzniknú ťažkosti alebo pochybnosti týkajúce sa vykonávania alebo výkladu tejto dohody, zmluvné strany prejavia maximálne úsilie vyriešiť záležitosť vzájomnou dohodou.

Článok 8

Dôvernosť

1. Všetky informácie poskytnuté a prijaté príslušným orgánom zmluvnej strany sú dôverné.

2. Informácie poskytnuté príslušnému orgánu zmluvnej strany sa nesmú použiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhej zmluvnej strany na žiadne iné účely ako na účely priameho zdaňovania.

3. Poskytnuté informácie možno sprístupniť len osobám alebo orgánom, ktoré sa zaoberajú priamym zdaňovaním, a tieto osoby alebo orgány ich môžu použiť len na tieto účely alebo na účely dohľadu vrátane rozhodnutia o prípadnom odvolaní. Na tieto účely môžu informácie sprístupniť na verejných súdnych konaniach alebo v súdnych konaniach.

4. Ak sa príslušný orgán zmluvnej strany domnieva, že informácie, ktoré dostal od príslušného úradu inej zmluvnej strany, sú pravdepodobne užitočné pre príslušný orgán iného členského štátu, môže tieto informácie odovzdať tomuto príslušnému orgánu so súhlasom príslušného úradu, ktorý informácie poskytol.

Článok 9

Nadobudnutie platnosti

Táto dohoda nadobúda platnosť v tridsiaty deň odo dňa, keď si príslušné vlády navzájom písomne oznámia, že ústavné požiadavky vyžadované v ich jednotlivých štátoch boli splnené, a jej ustanovenia nadobúdajú účinnosť odo dňa, od ktorého sa uplatňuje smernica podľa článku 17 ods. 2 a 3 smernice.

Článok 10

Skončenie platnosti

1. Táto dohoda zostáva v platnosti, pokým jej platnosť neskončí jedna zo zmluvných strán.

2. Každá zo zmluvných strán môže skončiť platnosť tejto dohody tak, že to písomne oznámi druhej zmluvnej strane, pričom uvedie okolnosti, ktoré ju viedli k tomuto oznámeniu. V tomto prípade táto dohoda stráca platnosť 12 mesiacov po podaní oznámenia.

Článok 11

Uplatňovanie a pozastavenie uplatňovania

1. Uplatňovanie tejto dohody je podmienené prijatím opatrení, ktoré sú v súlade alebo sú rovnocenné s tými, ktoré sú obsiahnuté v smernici alebo v tejto dohode, a ich vykonávaním všetkými členskými štátmi Európskej únie, Spojenými štátmi americkými, Švajčiarskom, Andorrou, Lichtenštajnskom, Monakom a Sanmarínskou republikou a všetkými príslušnými závislými a pridruženými územiami členských štátov Európskeho spoločenstva v tomto poradí a zabezpečením rovnakých dátumov vykonávania.

2. V zmysle postupu pri vzájomnej dohode stanoveného v článku 7 tejto dohody uplatňovanie tejto dohody alebo jej častí môže pozastaviť každá zo zmluvných strán s okamžitým účinkom prostredníctvom oznámenia odovzdaného druhej zmluvnej strane, v ktorom sú uvedené okolnosti vedúce k takémuto oznámeniu, a to v prípade, že sa prestane, dočasne alebo trvalo, uplatňovať smernica v súlade s právom Európskeho spoločenstva, alebo v prípade, že členský štát pozastaví uplatňovanie jeho vykonávacích právnych predpisov. Vykonávanie dohody sa obnoví, len čo prestanú platiť okolnosti vedúce k jeho pozastaveniu.

3. Na základe postupu pri vzájomnej dohode ustanoveného v článku 7 tejto dohody každá zmluvná strana môže pozastaviť uplatňovanie tejto dohody prostredníctvom oznámenia odovzdaného druhej zmluvnej strane, v ktorom sú uvedené okolnosti vedúce k takémuto oznámeniu, a to v prípade, že jedna z tretích krajín alebo jedno z území uvedených v odseku 1 prestane následne uplatňovať opatrenia uvedené v tomto odseku. Pozastavenie uplatňovania sa vykoná najskôr dva mesiace po oznámení. Uplatňovanie dohody sa obnoví, len čo príslušná tretia krajina alebo územie obnoví opatrenia.

Na dôkaz toho podpísaní, náležite na to splnomocnení, podpísali túto dohodu.

Dané v slovenskom a anglickom jazyku, pričom obidve znenia sú rovnako autentické. V prípade odlišností výkladu jednotlivých jazykových znení je rozhodujúce anglické znenie.

Za vládu Slovenskej republiky:

Ivan Mikloš v. r.

Za vládu Montserratu:

John Alfred Osborne v. r.

Príloha k dohode

Zoznam súvisiacich subjektov

Na účely článku 6 tejto dohody sa za „súvisiaci subjekt, ktorý koná ako správny orgán alebo ktorého úloha je uznávaná medzinárodnou zmluvou“ považujú tieto subjekty:

SUBJEKTY V RÁMCI EURÓPSKEJ ÚNIE

Belgicko

– Vlaams Gewest (Flámsky región)

– Région wallonne (Valónsky región)

– Région bruxelloise/Brussels Gewest (Bruselský región)

– Communauté française (Francúzske spoločenstvo)

– Vlaamse Gemeenschap (Flámske spoločenstvo)

– Deutschsprachige Gemeinschaft (Nemecky hovoriace spoločenstvo)

Španielsko

– Xunta de Galicia (vláda autonómneho spoločenstva Galície)

– Junta de Andalucía (vláda autonómneho spoločenstva Andalúzie)

– Junta de Extremadura (vláda autonómneho spoločenstva Estremadury)

– Junta de Castilla-La Mancha (vláda autonómneho spoločenstva Kastílie-La Mancha)

– Junta de Castilla-León (vláda autonómneho spoločenstva Kastílie-León)

– Gobierno Foral de Navarra (vláda autonómneho spoločenstva Navarry)

– Govern de les Illes Balears (vláda autonómneho spoločenstva Baleárskych ostrovov)

– Generalitat de Catalunya (vláda autonómneho spoločenstva Katalánska)

– Generalitat de Valencia (vláda autonómneho spoločenstva Valencie)

– Diputación General de Aragón (vláda autonómneho spoločenstva Aragónska)

– Gobierno de las Islas Canarias (vláda autonómneho spoločenstva Kanárskych ostrovov)

– Gobierno de Murcia (vláda autonómneho spoločenstva Murcie)

– Gobierno de Madrid (vláda autonómneho spoločenstva Madridu)

– Gobierno de la Comunidad Autónoma del País Vasco/Euzkadi (vláda autonómneho spoločenstva Baskicka)

– Diputación Foral de Guipúzcoa (regionálna rada Guipúzcoy)

– Diputación Foral de Vizcaya/Bizkaia (regionálna rada Biskajska)

– Diputación Foral de Álava (regionálna rada Álavy)

– Ayuntamiento de Madrid (mestská rada Madridu)

– Ayuntamiento de Barcelona (mestská rada Barcelony)

– Cabildo Insular de Gran Canaria (ostrovná rada Gran Canarie)

– Cabildo Insular de Tenerife (ostrovná rada Tenerife)

– Instituto de Crédito Oficial (Verejný úverový ústav)

– Instituto Catalán de Finanzas (Finančný ústav Katalánska)

– Instituto Valenciano de Finanzas (Finančný ústav Valencie)

Grécko

– Οργανιδμός Τηλεπικοινωνιών Ελλάδος (Národný telekomunikačný úrad)

– Οργανιδμός Σιδηροδρόμων Ελλάδος (Národná železničná spoločnosť)

– Δημόδια Επιχείρηδη Ηλεκτριδμού (Štátna elektrárenská spoločnosť)

Francúzsko

– La Caisse d´amortissement de la dette sociale (CADES) (Fond na úhradu dlhu sociálneho zabezpečenia)

– L´Agence française de développement (AFD) (Francúzska rozvojová agentúra)

– Réseau Ferré de France (RFF) (Francúzska železničná sieť)

– Caisse Nationale des Autoroutes (CNA) (Národný diaľničný fond)

– Assistance publique Hôpitaux de Paris (APHP) (Zväz verejných nemocníc parížskej oblasti)

– Charbonnages de France (CDF) (Ústredie francúzskych štátnych spoločností na ťažbu čierneho uhlia)

– Entreprise miniere et chimique (EMC) (Štátna ťažobná a chemická spoločnosť)

Taliansko

– regióny

– provincie

– mestá a obce

– Cassa Depositi e Prestiti (Fond vkladov a pôžičiek)

Lotyšsko

– Pašvaldibas (miestne samosprávy)

Poľsko

– gminy (obce)

– powiaty (okresy)

– województwa (vojvodstvá)

– związki gmin (združenia obcí)

– związki powiatów (združenia okresov)

– związki województw (združenia vojvodstiev)

– miasto stołeczne Warszawa (hlavné mesto Varšava)

– Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa (Agentúra pre reštrukturalizáciu a modernizáciu poľnohospodárstva)

– Agencja Nieruchomości Rolnych (Agentúra pre poľnohospodárske majetky)

Portugalsko

– Regiao Autónoma da Madeira (autonómna oblasť Madeira)

– Regiao Autónoma dos Açores (autonómna oblasť Azory)

– mestá a obce

Slovensko

– mestá a obce

– Železnice Slovenskej republiky

– Štátny fond cestného hospodárstva

– Slovenské elektrárne

– Vodohospodárska výstavba

MEDZINÁRODNÉ SUBJEKTY

– Európska banka pre obnovu a rozvoj

– Európska investičná banka

– Ázijská rozvojová banka

– Africká rozvojová banka

– Svetová banka/Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj/Medzinárodný menový fond

– Medzinárodné finančné združenie

– Medziamerická rozvojová banka

– Rozvojová banka Rady Európy

– Euratom

– Európske spoločenstvo

– Andské rozvojové združenie

– Eurofima

– Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ

– Nordická investičná banka

– Karibská rozvojová banka

Ustanovenia článku 6 sa nedotýkajú medzinárodných záväzkov, ktoré zmluvné strany mohli uzavrieť vo vzťahu k uvedeným medzinárodným subjektom.

SUBJEKTY V TRETÍCH KRAJINÁCH

Subjekty, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

1. Subjekt sa podľa vnútroštátnych kritérií jednoznačne považuje za verejný subjekt.

2. Takýto verejný subjekt je nekomerčným výrobcom, ktorý spravuje a financuje skupinu činností hlavne poskytovaním nekomerčných tovarov a služieb určených v prospech spoločenstva, ktoré účinne kontroluje štátna správa.

3. Takýto verejný subjekt je veľkým a pravidelným emitentom dlhu.

4. Príslušný štát je schopný garantovať, že takýto verejný subjekt nebude vykonávať predčasnú úhradu v prípade klauzúl o hrubej sume.