Úplné znenie č. 520/2006 Z. z.Úplné znenie zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čiastka 201/2006
Platnosť od 23.09.2006

520

PREDSEDA

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

vyhlasuje

úplné znenie zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 386/2002 Z. z., zákonom č. 428/2003 Z. z., zákonom č. 523/2004 Z. z., zákonom č. 581/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 68/2005 Z. z., zákonom č. 659/2005 Z. z. a zákonom č. 238/2006 Z. z.

ZÁKON

o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a) systém štátnej pokladnice,

b) pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v systéme štátnej pokladnice,

c) zriadenie a pôsobnosť Štátnej pokladnice v systéme štátnej pokladnice,

d) zriadenie a pôsobnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „agentúra“) v systéme štátnej pokladnice,

e) vzťah Štátnej pokladnice ku klientovi Štátnej pokladnice (ďalej len „klient“),

f) vzťahy medzi ministerstvom, Štátnou pokladnicou a agentúrou pri zabezpečovaní činnosti systému štátnej pokladnice,

g) vzťahy subjektov uvedených v písmene f) k iným subjektom.

§ 2

Systém štátnej pokladnice

(1) Systémom štátnej pokladnice sa rozumie

a) sústava činností zabezpečujúcich centralizáciu riadenia verejných financií a

b) sústava vzťahov subjektov uvedených v § 1 písm. f).

(2) Systém štátnej pokladnice zabezpečuje tieto činnosti:

a) realizáciu rozpočtu subjektov verejnej správy1) v rozsahu podľa tohto zákona,

b) vedenie a správu účtov klientov,

c) realizáciu platobného styku2) klientov,

d) vykonávanie finančných operácií na finančnom trhu,

e) riadenie likvidity Štátnej pokladnice,

f) riadenie rizík (§ 2a ods. 6),

g) riadenie štátneho dlhu,

h) centralizáciu informácií z účtovných výkazov3) a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy4) predkladaných subjektmi verejnej správy,5)

i) účtovanie o obratoch na účtoch klientov a účtovanie o operáciách súvisiacich s financovaním štátneho dlhu, financovaním schodku štátneho rozpočtu, riadením likvidity Štátnej pokladnice a riadením rizík,

j) vedenie centrálneho registra majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“).

§ 2a

Vymedzenie základných pojmov

(1) Klient je

a) štátna rozpočtová organizácia,6)

b) štátna príspevková organizácia,6)

c) štátny fond,7)

d) Sociálna poisťovňa,

e) zdravotná poisťovňa,8)

f) Slovenský pozemkový fond,

g) Fond národného majetku Slovenskej republiky,

h) verejná vysoká škola,9)

i) vyšší územný celok,

j) právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra pre programy financované z prostriedkov Európskej únie, ktorá nie je klientom uvedeným v písmenách a) až i),

k) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,8)

l) subjekt verejnej správy neuvedený v písmenách a) až k) na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva; ak je týmto subjektom rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku, dohodu so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva je možné uzavrieť, len ak tomuto súhlasu predchádza písomný súhlas vyššieho územného celku,

m) štátny podnik, právnická osoba, v ktorej má štát majetkovú účasť, Fond ochrany vkladov, Slovenská televízia a Slovenský rozhlas na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou uzavretou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva.

(2) Vstupom do záväzku sa rozumie právny úkon, na ktorého základe sa uskutoční výdavok z rozpočtu klienta, najmä uzavretie zmluvy o dielo na dodávku tovarov alebo služieb, objednávka alebo rozhodnutie o transfere z rozpočtu klienta.

(3) Centrálnym registrom majetku štátu sa rozumie centrálny zoznam majetku štátu v správe správcov majetku štátu podľa osobitného predpisu10) a v správe štátnych podnikov (ďalej len „správca majetku štátu“); súčasťou centrálneho registra majetku štátu je aj centrálny zoznam správcov majetku štátu.

(4) Likviditou Štátnej pokladnice sa rozumie schopnosť Štátnej pokladnice splácať záväzky vyplývajúce zo systému štátnej pokladnice.

(5) Riadením likvidity Štátnej pokladnice sa rozumie súhrn činností, ktorých cieľom je efektívne a bezpečné zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice.

(6) Rizikom na účely tohto zákona sa rozumie kreditné riziko, trhové riziko, riziko likvidity, operačné riziko, refinančné riziko a ďalšie riziká, ktoré môžu spôsobiť finančnú stratu pre štátny rozpočet a ktoré vyplývajú z činnosti systému štátnej pokladnice.

(7) Riadením rizík na účely tohto zákona sa rozumie súhrn činností, ktorých cieľom je predchádzať možným finančným stratám pre štátny rozpočet v rozsahu určenom ministerstvom podľa tohto zákona.

DRUHÁ ČASŤ

POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ MINISTERSTVA V SYSTÉME ŠTÁTNEJ POKLADNICE

§ 2b

(1) Ministerstvo

a) vypracúva stratégiu systému štátnej pokladnice, kontroluje jej plnenie a koordinuje budovanie systému štátnej pokladnice,

b) určuje a kontroluje riadiace procesy systému štátnej pokladnice podľa tohto zákona,

c) schvaľuje na základe návrhu Štátnej pokladnice koncepciu Štátnej pokladnice, ktorá vymedzuje služby poskytované klientom,

d) usmerňuje riadenie zostatkov peňažných prostriedkov na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

e) buduje a udržiava informačný systém pre systém štátnej pokladnice (ďalej len „informačný systém“) a zabezpečuje, aby informačný systém spĺňal kritériá bezpečnosti, spoľahlivosti a primeranosti,

f) usmerňuje meranie efektívnosti systému štátnej pokladnice a vykonáva pravidelné vyhodnocovanie efektívnosti systému štátnej pokladnice,

g) v spolupráci s agentúrou a Štátnou pokladnicou informuje Národnú radu Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a verejnosť o výsledkoch systému štátnej pokladnice,

h) vydáva predchádzajúci písomný súhlas na pripojenie subjektu uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l) a m) do systému štátnej pokladnice na základe ich žiadosti predloženej Štátnej pokladnici a určuje podmienky pripojenia a vydáva predchádzajúci písomný súhlas podľa § 7 ods. 4 písm. b),

i) usmerňuje riadenie likvidity Štátnej pokladnice a vykonáva kontrolu riadenia likvidity Štátnej pokladnice,

j) usmerňuje riadenie rizík, ktoré vyplývajú z činnosti systému štátnej pokladnice a vykonáva kontrolu riadenia rizík,

k) usmerňuje vykonávanie finančných operácií týkajúcich sa prevodov otvorenej likviditnej pozície, úrokovej pozície a devízovej pozície Štátnej pokladnice na ministerstvo, ktoré je osobitným klientom pre činnosti súvisiace so štátnym dlhom (ďalej len „klient Štátny dlh“),

l) schvaľuje na základe návrhu agentúry stratégiu riadenia štátneho dlhu a vykonáva kontrolu jej realizácie.

(2) Usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovných výkazov a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy predkladaných subjektmi verejnej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 2c

Klient Štátny dlh

(1) Na účtoch klienta Štátny dlh sa vykonávajú finančné operácie súvisiace s financovaním schodku štátneho rozpočtu a financovaním štátneho dlhu, s riadením rizík a so zhodnotením dočasne voľných finančných prostriedkov.

(2) Príjmy a výdavky z finančných operácií vykonaných na účtoch klienta Štátny dlh sa sledujú na samostatnom účte.

(3) Príjmy samostatného účtu sú príjmy

a) z finančných operácii na finančnom trhu,

b) súvisiace s chybnými platbami vyplývajúcimi z ich nesprávneho poukázania,

c) súvisiace s činnosťou agentúry.

(4) Výdavky samostatného účtu sú výdavky

a) vyplývajúce zo správy schodku štátneho rozpočtu,

b) vyplývajúce zo správy štátneho dlhu,

c) z finančných operácií na finančnom trhu vrátane finančných operácií s finančnými derivátmi,

d) vyplývajúce z realizácie platobného styku klienta Štátny dlh,

e) súvisiace s chybnými platbami vyplývajúcimi z ich nesprávneho poukázania,

f) vyplývajúce z finančných operácií vykonávaných agentúrou.

(5) Klient Štátny dlh môže zriadiť na účely zhodnotenia dočasne voľných finančných prostriedkov a na účely vykonávania finančných operácií na riadenie rizík účet v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky. Účet klienta Štátny dlh zriadený v Národnej banke Slovenska musí vždy vykazovať kreditný zostatok.

(6) Klient Štátny dlh vykonáva obchody so Štátnou pokladnicou za podmienok na peňažnom trhu v čase vykonávaného obchodu.

(7) Prebytok samostatného účtu sa po dohode so Štátnou pokladnicou a s agentúrou prednostne použije na krytie záväzkov Štátnej pokladnice podľa § 11 ods. 5 voči klientom.

(8) Zostatok prebytku samostatného účtu je príjmom štátneho rozpočtu.

TRETIA ČASŤ

ZRIADENIE, ORGANIZÁCIA A PÔSOBNOSŤ ŠTÁTNEJ POKLADNICE

§ 3

Zriadenie Štátnej pokladnice

(1) Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Štátna pokladnica ako rozpočtová organizácia11) zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Cieľom Štátnej pokladnice je zabezpečiť realizáciu rozpočtu klienta.

(2) Sídlom Štátnej pokladnice je Bratislava.

(3) Štátnu pokladnicu zastupuje a riadi riaditeľ Štátnej pokladnice.

§ 4

Riaditeľ Štátnej pokladnice

(1) Riaditeľa Štátnej pokladnice (ďalej len „riaditeľ“) vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

(2) Za riaditeľa možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná.

(3) Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo v doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii v oblasti finančníctva.

(4) Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(5) Funkcia riaditeľa je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, guvernéra Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, s členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa je tiež nezlučiteľná s podnikateľskou a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

(6) Ak riaditeľ v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne každú takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.

(7) Riaditeľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.12)

§ 5

Zamestnanci Štátnej pokladnice

(1) Ustanovenia § 4 ods. 5 a 7 sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice.

(2) O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice rozhodne riaditeľ.

§ 6

Pôsobnosť Štátnej pokladnice

(1) Štátna pokladnica

a) realizuje rozpočet klienta podľa tohto zákona,

b) zostavuje finančný plán Štátnej pokladnice na základe vlastných prognóz príjmov a výdavkov klienta, prognóz Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a poskytuje ho agentúre,

c) účtuje priebežne o finančných tokoch na účtoch Štátnej pokladnice a o finančných operáciách vykonávaných s klientom Štátny dlh,

d) vykonáva platby súvisiace s poskytovaním a so splácaním úverov a návratných finančných výpomocí klienta,

e) vykonáva platby súvisiace so splácaním úverov a pôžičiek podľa rozhodnutia vlády v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

f) vykonáva platby súvisiace s poskytnutými štátnymi zárukami,

g) zriaďuje účty v slovenskej mene a účty v cudzích menách Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky,13)

h) vedie a spravuje účty klienta na zmluvnom základe,

i) úročí na zmluvnom základe v prospech klienta priebežný kreditný zostatok na vybraných účtoch klienta,

j) úročí na zmluvnom základe na ťarchu klienta priebežný debetný zostatok na vybraných účtoch klienta Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa,

k) úročí na zmluvnom základe a na základe žiadosti klienta dočasne voľné peňažné prostriedky vedené na účtoch klienta; Štátna pokladnica môže dočasne voľnými peňažnými prostriedkami kryť nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu, financovať štátny dlh a zabezpečovať likviditu Štátnej pokladnice,

l) zabezpečuje a vykonáva pre svojich klientov tuzemské prevody peňažných prostriedkov13a) (ďalej len „tuzemské prevody“),

m) zabezpečuje pre svojich klientov cezhraničné prevody peňažných prostriedkov13b) (ďalej len „cezhraničné prevody“) prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky alebo pobočky zahraničnej banky,

n) účtuje o finančných operáciách na peňažnom trhu s dočasne voľnými peňažnými prostriedkami vedenými na vybraných účtoch Štátnej pokladnice podľa § 17 ods. 2,

o) vedie centrálny register majetku štátu, v ktorom sa uvádzajú informácie o stave majetku štátu v rozsahu ustanovenom podľa § 12 ods. 8 písm. b) a § 22 ods. 2,

p) pripravuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa § 18 ods. 1,

q) poskytuje právnickým osobám, ktoré vykonávajú voči klientovi zriaďovateľskú funkciu, údaje o stavoch a operáciách na účtoch tohto klienta,

r) poskytuje informácie podľa osobitných predpisov14) v rozsahu svojej pôsobnosti,

s) usmerňuje realizáciu rozpočtu klienta v systéme štátnej pokladnice a vykonávanie tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov,

t) zabezpečuje pre svojich klientov výbery a vklady peňažných prostriedkov v hotovosti prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky alebo pobočky zahraničnej banky a poštového podniku14a) na zmluvnom základe,

u) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov, ktoré súvisia s pôsobnosťou Štátnej pokladnice a so systémom štátnej pokladnice,

v) ukladá a vymáha pokuty podľa § 13,

w) usmerňuje po dohode s ministerstvom predkladanie informácií podľa písmena o) do centrálneho registra majetku štátu,

x) vykonáva finančné operácie s klientom Štátny dlh v súlade s § 2b ods. 1 písm. k),

y) vyjadruje sa k návrhu stratégie riadenia štátneho dlhu,

z) pripravuje podklad na vypracovanie stratégie systému štátnej pokladnice a na koordináciu budovania systému štátnej pokladnice,

za) spolupracuje s ministerstvom pri zabezpečení budovania a udržiavania informačného systému,

zb) vykonáva úhrady výnosov z peňažných prostriedkov poukázaných ako chybné platby vyplývajúce z ich nesprávneho poukázania na účty Štátnej pokladnice.

(2) Štátna pokladnica má právo

a) odpísať peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu klienta bez predloženia jeho žiadosti o realizáciu platby v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi,14b)

b) za vykonanie služieb poskytovaných na základe žiadosti klienta v zmysle schválenej koncepcie Štátnej pokladnice a za vykonanie platieb požadovať úhradu nákladov a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte klienta.

(3) Štátna pokladnica na zabezpečenie činností podľa odseku 1 písm. o), p) a r)

a) zostavuje súbory údajov z vlastnej evidencie a z účtovných výkazov a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy o klientovi uvedenom v § 2a ods. 1 písm. a) až i), k) a l), rozpočtových organizácií vyššieho územného celku, príspevkových organizácií vyššieho územného celku, obcí, rozpočtových organizácií obcí a príspevkových organizácií obcí,

b) zostavuje súhrnné údaje podľa požiadaviek ministerstva určené pre medzinárodné organizácie a Európsku úniu,

c) sústreďuje údaje o stave a o zmene stavu majetku štátu od jednotlivých správcov majetku štátu.

(4) Ak Štátna pokladnica zabezpečuje pre svojich klientov cezhraničné platby, pri ktorých sa suma prevodu prepočítava z jednej meny na inú menu, vychádza pri prepočte týchto mien z kurzu Národnej banky Slovenska, banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorej prostredníctvom zabezpečuje cezhraničné platby, platného ku dňu uskutočnenia prevodu.

(5) Štátna pokladnica vedie príjmy Štátnej pokladnice a výdavky Štátnej pokladnice na osobitnom účte. Správcom osobitného účtu je Štátna pokladnica.

(6) Príjmy osobitného účtu sú

a) príjmy z úročenia peňažných prostriedkov podľa § 11 ods. 3,

b) príjmy z úročenia peňažných prostriedkov podľa odseku 1 písm. j) a x),

c) príjmy za vykonanie platieb a služieb podľa odseku 2 písm. b),

d) príjmy z finančných operácií podľa § 17 ods. 2,

e) kladné kurzové rozdiely vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou a kurzom použitým Štátnou pokladnicou podľa odseku 4 pri prijatých platbách a odoslaných platbách.

(7) Výdavky osobitného účtu sú

a) úroky vyplácané klientovi uvedenému v odseku 1 písm. i) a k),

b) záporné kurzové rozdiely vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou a kurzom použitým Štátnou pokladnicou podľa odseku 4 pri prijatých platbách a odoslaných platbách,

c) náklady súvisiace s platobným stykom.

(8) Prebytok osobitného účtu sa v priebehu rozpočtového roka odvádza do príjmov štátneho rozpočtu do piatich pracovných dní po skončení štvrťroka formou preddavkov; zúčtováva sa do 20 pracovných dní po skončení rozpočtového roka. Prebytkom osobitného účtu sa rozumie kladný rozdiel medzi príjmami osobitného účtu a výdavkami osobitného účtu. Preddavkom sa rozumie prebytok osobitného účtu znížený o rezervu na vyplatenie úrokov podľa § 11 ods. 5.

(9) Štátna pokladnica realizuje platby výlučne bezhotovostne.

ŠTVRTÁ ČASŤ

REALIZÁCIA ROZPOČTU KLIENTA A REALIZÁCIA PLATOBNÉHO STYKU VYBRANÝCH KLIENTOV

Realizácia rozpočtu klienta

§ 7

(1) Pri realizácii rozpočtu klienta postupuje Štátna pokladnica v súlade so schváleným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a rozpočtom klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. a) až i), k) a l).

(2) Štátna pokladnica realizuje výdavky štátneho rozpočtu do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak je štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schválený so schodkom. Ak je štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schválený s prebytkom alebo vyrovnaný, Štátna pokladnica realizuje jeho výdavky len do objemu, ktorým sa zabezpečí dosiahnutie takto schváleného štátneho rozpočtu.

(3) Štátna pokladnica realizuje výdavky klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. b) až i), k) a l) v príslušnom rozpočtovom roku do výšky ich skutočne dosiahnutých príjmov a prostriedkov získaných z úverov, transferov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí alebo z prostriedkov rezervného fondu.

(4) Klient je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice. Na účely tohto zákona je rozpočtom klienta podrobný rozpis rozpočtových prostriedkov podľa rozpočtovej klasifikácie15) na príslušný rozpočtový rok a podľa programov vlády,16) ak je klient zahrnutý do plnenia programov vlády. Rozpočet klienta uvedeného

a) v § 2a ods. 1 písm. g) je rozpočet nákladov spojených s jeho činnosťou a návrh na použitie jeho majetku v súlade s rozhodnutím vlády17) podľa rozpočtovej klasifikácie,

b) v § 2a ods. 1 písm. i) je transfer zo štátneho rozpočtu podľa rozpočtovej klasifikácie alebo po dohode so Štátnou pokladnicou a po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva rozpočet tohto klienta podľa rozpočtovej klasifikácie.

§ 8

(1) Podľa odsekov 2 až 5 a 7 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. a) a j), ministerstvo ako klient na realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a na realizáciu prostriedkov Európskej únie18) a klient Štátny dlh.

(2) Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta do konca mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte; v rovnakej lehote predloží klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. j) podrobný rozpočet prostriedkov z Európskej únie a ministerstvo podrobný rozpočet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V mesiaci januári bežného roka môže klient čerpať len nevyhnutné výdavky určené klientovi správcom rozpočtovej kapitoly z vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok; rozpis výdavkov klient predkladá Štátnej pokladnici najneskôr do 1. decembra bežného roka. V prípade rozpočtového provizória klient predloží do konca decembra bežného roka Štátnej pokladnici rozpočet klienta v súlade s rozpočtovým provizóriom. Ak klient nepredloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta v ustanovenej lehote, Štátna pokladnica nezabezpečí realizáciu rozpočtu až do dňa jeho predloženia.

(3) V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.

(4) Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platby.

(5) Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o vstup do záväzku. Žiadosť o vstup do záväzku obsahuje najmä predpokladaný dátum realizácie výdavku a jeho predpokladaný objem podľa programov vlády a v štruktúre rozpočtovej klasifikácie. Pri realizácii bežných výdavkov v jednom kalendárnom mesiaci nesmie predpokladaný objem výdavkov v predkladaných žiadostiach o vstup do záväzku prekročiť jednu dvanástinu rozpočtu bežných výdavkov klienta s výnimkou klienta, ktorým je ministerstvo ako klient na realizáciu rozpočtu Všeobecná pokladničná správa, a klienta, ktorým je Štátny dlh. V jednom kalendárnom mesiaci môže predpokladaný objem výdavkov prekročiť jednu dvanástinu rozpočtu bežných výdavkov, len ak v predchádzajúcich kalendárnych mesiacoch bol objem výdavkov v žiadostiach o vstup do záväzku v nižšej výške ako jedna dvanástina rozpočtu bežných výdavkov klienta. Týmto nie je dotknutá povinnosť dodržať ročný rozpočet výdavkov. Tento postup sa neuplatňuje pri predkladaní žiadosti o vstup do záväzku na realizáciu kapitálových výdavkov a v mesiaci decembri pri predkladaní žiadosti o vstup do záväzku na realizáciu bežných výdavkov.

(6) Žiadosť o vstup do záväzku Štátna pokladnica porovná s voľným zostatkom rozpočtu klienta. Voľný zostatok rozpočtu klienta je rozpočet klienta znížený o súčet realizovaných platieb, súčet platieb čakajúcich na realizáciu a súčet odsúhlasených žiadostí o vstup do záväzku. Ak nie je žiadosť o vstup do záväzku v súlade s voľným zostatkom rozpočtu klienta, Štátna pokladnica zamietne žiadosť o vstup do záväzku, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia tejto žiadosti.

(7) Klient v ustanovenej lehote predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby. Žiadosť o realizáciu platby obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby podľa programov vlády a v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje.

(8) Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku. Ak nie je žiadosť o realizáciu platby v súlade s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.

(9) Ustanovenie odseku 5 sa nepoužije, ak sa tak klient a Štátna pokladnica dohodli.

(10) Ak žiadosť o realizáciu platby súvisiacej s bežnými výdavkami spojenými s voľbami alebo referendom, ktoré sa podľa osobitných predpisov19) uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, predkladá klient, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a krajský úrad, Štátna pokladnica túto platbu realizuje bez zbytočného odkladu, pričom odsek 8 týmto nie je dotknutý.

(11) Lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 4 až 9 a podrobnosti postupu podľa odsekov 4 až 9 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(12) Ustanoveniami odsekov 1 až 10 nie sú dotknuté osobitné spôsoby20) predkladania údajov.12)

§ 8a

(1) Podľa odsekov 2 až 4 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. b), c) a h).

(2) Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta21) do konca mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte.

(3) V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.

(4) Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby, ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje. Ak žiadosť o realizáciu platby predkladá klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. b) a c), ktorý má rozpis rozpočtových prostriedkov aj podľa programov vlády, táto žiadosť obsahuje objem platby aj podľa programov vlády. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platby.

(5) Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta. Ak nie je žiadosť o realizáciu platby v súlade s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.

(6) Lehoty a spôsoby zabezpečenia činnosti podľa odsekov 2 až 5, lehoty, spôsoby predkladania, štruktúru rozpočtu klienta a podrobnosti postupov podľa odsekov 2 až 5 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(7) Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie sú dotknuté osobitné spôsoby20) predkladania údajov.12)

§ 9

(1) Podľa odsekov 2 až 4 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. d) až g) a k). Podľa odsekov 2 až 4 postupuje aj klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. l), ak sa tak tento klient a Štátna pokladnica dohodli, s výnimkou klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l), ktorým je rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku.

(2) Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta najneskôr do konca mesiaca januára bežného roka.

(3) V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.

(4) Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby, ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platby.

(5) Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta alebo so súčtom zostatkov na účtoch klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. d) a e). Ak nie je súčet objemu platby uvedený v žiadosti o realizáciu platby v súlade s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta alebo s kreditným zostatkom zo súčtu zostatkov na účtoch klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. d) a e), Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.

(6) Lehoty a spôsoby zabezpečenia činnosti podľa odsekov 2 až 5, lehoty, spôsoby predkladania, štruktúru rozpočtu klienta a podrobnosti postupov podľa odsekov 2 až 5 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 9a

(1) Podľa odsekov 3 až 5 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. i). Podľa odsekov 4 a 5 postupuje aj klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. l), ktorým je rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku.

(2) Klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. i) môže so súhlasom Štátnej pokladnice určiť, že postupy podľa odsekov 4 a 5 bude za klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l), ktorým je rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku, vykonávať zriaďovateľ alebo iný dohodnutý subjekt; na zriaďovateľa alebo na iný dohodnutý subjekt sa pri vykonávaní postupov podľa odsekov 4 a 5 vzťahujú ustanovenia tohto zákona rovnako ako na klienta.

(3) Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol rozpočet schválený v zastupiteľstve vyššieho územného celku.

(4) V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici schválené zmeny rozpočtu klienta.

(5) Ak sa klient a Štátna pokladnica nedohodnú inak, klient predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby na tuzemský prevod najneskôr dva pracovné dni a na cezhraničný prevod najneskôr štyri pracovné dni predo dňom, v ktorom požaduje odpísať peňažné prostriedky zo svojho účtu. Deň odpísania peňažných prostriedkov z účtu v žiadosti o realizáciu platby uvádza ako deň splatnosti. Žiadosť o realizáciu platby obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platby.

(6) Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta. Ak nie je súčet objemu platby uvedený v žiadosti o realizáciu platby v súlade s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.

§ 10

(1) Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. a) a j), ministerstvo ako klient na realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a na realizáciu prostriedkov Európskej únie18) a klient Štátny dlh pri realizácii výdavkov z iných ako rozpočtových zdrojov.22)

(2) Klient predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby, ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platby v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku z iných ako rozpočtových zdrojov,22) iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platby.

(3) Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na príslušnom účte.23) Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti o realizáciu platby v súlade s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta, s výnimkou klienta Štátny dlh, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.

(4) Lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 2 a 3 a podrobnosti postupu podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Realizácia platobného styku vybraných klientov

§ 10a

(1) Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. m).

(2) Ak sa klient a Štátna pokladnica nedohodnú inak, klient predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platby na tuzemský prevod najneskôr dva pracovné dni a na cezhraničný prevod najneskôr štyri pracovné dni predo dňom, v ktorom požaduje odpísať peňažné prostriedky zo svojho účtu. Deň odpísania peňažných prostriedkov z účtu v žiadosti o realizáciu platby uvádza ako deň splatnosti. Žiadosť o realizáciu platby obsahuje najmä bankové spojenie, sumu prevodu, označenie meny a konštantný symbol. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu platby, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platby.

(3) Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom peňažných prostriedkov na účte klienta. Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti o realizáciu platby v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platby, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platby uvedenej v tejto žiadosti.

§ 10b

Na klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. m) sa vzťahuje tento zákon primerane, okrem § 22 ods. 2, ktorý sa vzťahuje na tohto klienta rovnako.

§ 11

Jediný účet

(1) Jediný účet je evidenčný účet, ktorý je súhrnom zostatkov účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky. Jediný účet je vedený v Štátnej pokladnici.

(2) Jediný účet musí vždy vykazovať kreditný zostatok.

(3) Zostatky peňažných prostriedkov na účtoch Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky a evidovaných na jedinom účte sú úročené na zmluvnom základe.

(4) Úhrady z účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky a evidovaných na jedinom účte je oprávnená vykonávať výlučne Štátna pokladnica.

(5) Štátna pokladnica je oprávnená vyplatiť úroky podľa § 6 ods. 1 písm. i) a k) maximálne do výšky výnosov získaných z úročenia podľa odseku 3 a podľa § 6 ods. 1 písm. j) a z finančných operácií vykonaných s klientom Štátny dlh a z finančných operácií podľa § 17 ods. 2.

§ 12

Klient

(1) Klient je povinný

a) poskytovať Štátnej pokladnici všetky informácie potrebné na realizáciu jeho rozpočtu podľa § 8, 8a, 9 a 9a,

b) získavať informácie pre potreby realizácie rozpočtu v súlade s § 8, 8a, 9 a 9a od svojich vnútorných organizačných jednotiek24) a od príjemcov transferov,

c) dodržiavať limit zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a účel použitia peňažných prostriedkov v hotovosti podľa odseku 2; povinnosť dodržiavať limit zostatku peňažných prostriedkov a účel použitia peňažných prostriedkov neplatí pre klienta Slovenská informačná služba a povinnosť dodržiavať účel použitia peňažných prostriedkov v hotovosti neplatí pre klienta Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Zbor väzenskej a justičnej stráže,

d) vykonať predbežnú finančnú kontrolu24a) a vo vybraných prípadoch priebežnú finančnú kontrolu24b) pred predložením žiadosti o vstup do záväzku a žiadosti o realizáciu platby Štátnej pokladnici,

e) zriaďovať účty výlučne v Štátnej pokladnici,

f) predkladať Štátnej pokladnici informácie o všetkých zmenách v stave majetku štátu okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu;24c) táto povinnosť sa vzťahuje aj na toho správcu majetku štátu, ktorý nie je klientom,

g) poskytovať Štátnej pokladnici informácie potrebné na zostavovanie súborov údajov podľa § 6 ods. 3 okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu;24c) táto povinnosť sa vzťahuje aj na subjekty uvedené v § 6 ods. 3 písm. a), ktoré nie sú klientom,

h) poskytovať meno, priezvisko, dátum narodenia, kontaktné telefónne číslo, adresu sídla a adresu elektronickej pošty24d) na identifikáciu osoby, ktorá používa informačný systém,

i) poskytovať ďalšie informácie súvisiace s činnosťou systému štátnej pokladnice podľa požiadaviek Štátnej pokladnice.

(2) Peňažné prostriedky v hotovosti možno použiť na úhradu

a) miezd, platov, honorárov a ostatných peňažných nárokov,24e)

b) cestovných náhrad,24f)

c) preddavkov vnútorným organizačným jednotkám,

d) nákupu pohonných hmôt,

e) dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, náhrad za zdravotnú starostlivosť, dávok poistenia zodpovednosti za škodu, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci,

f) náhrad svedkom, prísediacim sudcom, znalcom, prekladateľom, tlmočníkom a iným osobám, ktoré majú nárok na náhradu nákladov v konaní, za účasť na konaní,

g) nákupu potravín pre stravovacie zariadenie so sídlom v zahraničí,

h) vreckového deťom, ktoré sú umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu,24g)

i) ostatných bežných výdavkov, ktorých objem nesmie prekročiť 1 % z ročného rozpočtu bežných výdavkov klienta s prihliadnutím na jeho zmeny v priebehu rozpočtového roka.

(3) Vnútorná organizačná jednotka klienta realizuje výdavky z rozpočtu klienta, ktorého je súčasťou. Klient, ktorého súčasťou je vnútorná organizačná jednotka, pri realizácii rozpočtu postupuje podľa § 8, 8a, 9 alebo 9a. Na činnosti podľa § 8 ods. 5 a 7, § 8a ods. 4, § 9 ods. 4 alebo § 9a ods. 5 môže klient splnomocniť aj svoju vnútornú organizačnú jednotku. Rozsah splnomocnenia je klient povinný písomne oznámiť Štátnej pokladnici; ak klient nepredloží Štátnej pokladnici splnomocnenie, považuje sa za oprávneného realizovať výdavky z rozpočtu pre vnútornú organizačnú jednotku iba klient.

(4) Klient uskutočňuje výber a vklad peňažných prostriedkov v hotovosti v Národnej banke Slovenska, banke, pobočke zahraničnej banky alebo v poštovom podniku spôsobom dohodnutým v zmluve.

(5) Klient je povinný zhodnocovať dočasne voľné peňažné prostriedky v súlade s § 6 ods. 1 písm. k) výlučne v Štátnej pokladnici.

(6) Štátna pokladnica je povinná poskytnúť klientovi výpis z účtu a informácie o realizácii jeho príjmov a výdavkov spravidla denne alebo v inom dohodnutom intervale.

(7) Prostriedky na účte klienta s výnimkou klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. f), g) a m) nepodliehajú výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu.25)

(8) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a) limit zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a spôsob dodržiavania limitu zostatku peňažných prostriedkov v hotovosti,

b) spôsob, lehotu a rozsah predkladania informácií podľa odseku 1 písm. f),

c) spôsob a postup určenia zostatkovej ceny majetku štátu v správe klienta, ktorému vzniká povinnosť tento majetok odpisovať.

(9) Ustanovenia odseku 1 písm. e) a odseku 5 sa nevzťahujú na klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. i) s výnimkou povinnosti zriadiť účet na účely prijatia transferu zo štátneho rozpočtu na realizáciu rozpočtu podľa § 7 ods. 4 písm. b). Ustanovenia odseku 1 písm. e) a odseku 5 sa nevzťahujú na klienta Štátny dlh.

§ 13

Sankcie

(1) Štátna pokladnica môže klientovi za porušenie povinností podľa § 12 ods. 1 až 5 a správcovi majetku štátu za porušenie povinností podľa § 22 uložiť pokutu až do výšky jedného milióna slovenských korún. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.26) Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti.

(2) Štátna pokladnica môže pokutu uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti uloženej týmto zákonom, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia tejto povinnosti.

(3) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

PIATA ČASŤ

ZRIADENIE, POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ AGENTÚRY

§ 14

Zriadenie agentúry

(1) Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ako rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva so sídlom v Bratislave.

(2) Agentúra je oprávnená na vykonávanie činností ako obchodník s cennými papiermi podľa osobitného zákona.27) Vydávanie cenných papierov a činnosti agentúry podľa tohto zákona nepodliehajú dohľadu, povoleniam ani verejnej ponuke cenných papierov podľa osobitných predpisov.28)

(3) Agentúru zastupuje a riadi riaditeľ.

§ 15

Riaditeľ agentúry

(1) Riaditeľa agentúry (ďalej len „riaditeľ“) vymenúva a odvoláva minister.

(2) Za riaditeľa možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná.

(3) Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii v oblasti finančníctva.

(4) Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(5) Funkcia riaditeľa je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, guvernéra Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa je tiež nezlučiteľná s podnikateľskou a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, ktorá môže byť v rozpore s výkonom jeho funkcie. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

(6) Ak riaditeľ v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne každú takúto funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.

(7) Riaditeľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení služobného pomeru. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.12)

§ 16

Zamestnanci agentúry

(1) Ustanovenia § 15 ods. 5 a 7 sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov agentúry.

(2) O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov agentúry rozhodne riaditeľ.

§ 17

Pôsobnosť agentúry

(1) Agentúra v mene ministerstva

a) organizuje a realizuje splácanie štátneho dlhu,

b) zabezpečuje vydávanie štátnych cenných papierov,

c) vykonáva vysporiadanie obchodov s cennými papiermi,

d) vykonáva výplatu menovitých hodnôt a výnosov zo štátnych cenných papierov,

e) vykonáva zabezpečovacie prevody cenných papierov,

f) vykonáva finančné operácie s investičnými nástrojmi28a) súvisiace s riadením štátneho dlhu vrátane operácií s finančnými derivátmi28b) súvisiacimi s riadením rizík na účtoch klienta Štátny dlh,

g) vykonáva spätné odkúpenie nesplateného štátneho dlhu,

h) vykonáva predčasné splatenie štátneho dlhu, ak je to uvedené v zmluve alebo v emisných podmienkach,

i) vykonáva finančné operácie na účtoch klienta Štátny dlh,

j) vykonáva finančné operácie na finančnom trhu s dočasne voľnými peňažnými prostriedkami na účtoch klienta Štátny dlh,

k) vykonáva na finančnom trhu finančné operácie s investičnými nástrojmi28a) vrátane operácií s finančnými derivátmi28b) na preklenutie nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu a na zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice na účtoch klienta Štátny dlh,

l) vykonáva úhrady výnosov z peňažných prostriedkov poukázaných ako chybné platby vyplývajúce z ich nesprávneho poukázania na účty, ku ktorým má agentúra dispozičné právo.

(2) Agentúra v mene Štátnej pokladnice vykonáva v osobitných prípadoch finančné operácie na peňažnom trhu s dočasne voľnými peňažnými prostriedkami Štátnej pokladnice na vybraných účtoch Štátnej pokladnice.

(3) Agentúra

a) spolupracuje s ministerstvom a s Národnou bankou Slovenska v oblastiach týkajúcich sa ich pôsobnosti, ktoré sú ustanovené zákonom,

b) pripravuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa § 18 ods. 3,

c) poskytuje Štátnej pokladnici údaje na účely účtovania a vedenia evidencie o finančných operáciách podľa odseku 1 písm. i) a odseku 2.

ŠIESTA ČASŤ

VZŤAHY ŠTÁTNEJ POKLADNICE A AGENTÚRY K VYBRANÝM SUBJEKTOM

§ 18

Vzťah k ministerstvu

(1) Štátna pokladnica

a) predkladá podklady na vypracovanie návrhu štátneho záverečného účtu,

b) predkladá priebežné analýzy hospodárenia klientov,

c) predkladá údaje na hodnotenie plnenia rozpočtu klienta,

d) predkladá údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, účtoch štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív, na účtoch prostriedkov Európskej únie a iných prostriedkov zo zahraničia a na účtoch štátnych fondov,

e) vypracúva návrh koncepcie Štátnej pokladnice, ktorá vymedzuje služby poskytované klientom,

f) predkladá podklady na účely plnenia úloh ministerstva podľa § 2b ods. 1 písm. d) a na účely riadenia operačných rizík,

g) predkladá informácie o zmenách platných úrokových sadzieb a poplatkoch za služby, ktoré Štátna pokladnica poskytuje klientom,

h) vykonáva úlohy súvisiace so systémom štátnej pokladnice podľa pokynov ministerstva týkajúcich sa pôsobnosti Štátnej pokladnice,

i) predkladá žiadosť subjektu uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l) a m) o pripojenie do systému štátnej pokladnice pred uzatvorením dohody s týmto subjektom na účely vydania predchádzajúceho písomného súhlasu s ich pripojením do systému štátnej pokladnice.

(2) Ministerstvo poskytuje Štátnej pokladnici informácie potrebné na účely podľa odseku 1 písm. a) a b).

(3) Agentúra

a) vypracúva návrh stratégie riadenia štátneho dlhu,

b) predkladá podklady na účely plnenia úloh ministerstva podľa § 2b ods. 1 písm. i), j) a k),

c) predkladá stanovisko k obchodným podmienkam zmlúv o úveroch vlády,

d) predkladá podklady o finančných operáciách vykonaných podľa § 17 ods. 2,

e) spolupracuje s ministerstvom pri zabezpečení budovania a udržiavania informačného systému,

f) poskytuje údaje na účely účtovania a vedenia evidencie štátneho dlhu,

g) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov, ktoré súvisia s pôsobnosťou agentúry a so systémom štátnej pokladnice.

§ 19

Vzťahy k agentúre

(1) Štátna pokladnica poskytuje agentúre denne finančný plán Štátnej pokladnice na účely riadenia likvidity Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica spolupracuje s agentúrou pri určení štruktúry a obsahovej náplni finančného plánu Štátnej pokladnice.

(2) Agentúra vykonáva finančné operácie na finančnom trhu podľa § 17, pričom prevody vyplývajúce z uvedených finančných operácií vykonáva pre agentúru Štátna pokladnica. Prevody prostriedkov v cudzej mene vykonáva Štátna pokladnica prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky alebo pobočky zahraničnej banky.

(3) Agentúra poskytuje Štátnej pokladnici kompletnú dokumentáciu o vykonaných finančných operáciách a ďalšie informácie potrebné na jej činnosť.

§ 20

Vzťahy k Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky

a) účtujú o majetku a záväzkoch štátu29) súvisiacich so správou daní a ciel, o daňových a colných príjmoch, o daňových a colných výdavkoch,

b) zostavujú prognózy daňových a colných príjmov pre potreby Štátnej pokladnice.

§ 21

Vzťah k Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky

(1) Na vykonávanie tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou vedie Národná banka Slovenska pre Štátnu pokladnicu účty v slovenskej mene vrátane zúčtovacieho účtu na krytie a plnenie záväzkov z účasti v platobnom systéme podľa osobitného predpisu29a) a účty v cudzích menách vrátane účtu prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorých zostatky sa evidujú na jedinom účte.

(2) Na vykonávanie cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou vedie banka alebo pobočka zahraničnej banky pre Štátnu pokladnicu účty v slovenskej mene a účty v cudzích menách, ktorých zostatky sa evidujú na jedinom účte.

(3) Vedenie účtov Štátnej pokladnice v banke alebo pobočke zahraničnej banky pre Štátnu pokladnicu vrátane podmienok a spôsobu úročenia kreditných zostatkov účtov Štátnej pokladnice, ktoré sa evidujú na jedinom účte, sa upraví zmluvami medzi Štátnou pokladnicou a bankou alebo pobočkou zahraničnej banky.

(4) Vedenie účtov Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, zúčtovanie na týchto účtoch a vykonávanie ďalších služieb Národnou bankou Slovenska pre Štátnu pokladnicu vrátane podmienok a spôsobu úročenia kreditných zostatkov účtov Štátnej pokladnice vedených v Národnej banke Slovenska, ktoré sa evidujú na jedinom účte, sa upraví zmluvami medzi Štátnou pokladnicou a Národnou bankou Slovenska.

(5) Štátna pokladnica uzatvára s Národnou bankou Slovenska, bankami, pobočkami zahraničných bánk a poštovým podnikom zmluvu o spôsobe výberu a vkladu peňažných prostriedkov v hotovosti klientmi Štátnej pokladnice.

(6) Štátna pokladnica, agentúra a ministerstvo poskytujú Národnej banke Slovenska údaje z oblasti rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky a z oblasti verejných financií. Rozsah údajov a podrobnosti o ich poskytovaní budú upravené na zmluvnom základe.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ, ZÁVEREČNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

§ 22

(1) Každý správca majetku štátu je povinný predložiť Štátnej pokladnici informácie o skutočnom stave majetku štátu ku dňu účinnosti tohto zákona najneskôr do 90 dní odo dňa účinnosti zákona. Spôsob a rozsah predloženia informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(2) Správca majetku štátu je povinný predkladať Štátnej pokladnici informácie o skutočnom stave majetku štátu okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.24c) Spôsob, obdobie, ku ktorému sa stav majetku štátu zisťuje, rozsah a lehotu predkladania ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 23

(1) Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona môže Národná banka Slovenska do 31. decembra 2005 na základe zmluvy s ministerstvom vykonávať obchody so Slovenskou republikou podľa osobitného predpisu.30)

(2) V roku 2003 je klientom aj vnútorná organizačná jednotka klienta Sociálna poisťovňa, ktorým je výkonný orgán podľa osobitného predpisu,31) a vzťahujú sa naň ustanovenia tohto zákona, ktorými sa určujú povinnosti klienta.

(3) Lehota desiatich kalendárnych dní na realizáciu platieb uhrádzaných na základe faktúry podľa § 6 ods. 3 sa neuplatňuje na platby vyplývajúce zo zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

§ 23a

(1) Národná banka Slovenska počas vedenia účtov na základe § 23 ods. 1 poskytuje

a) ministerstvu údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, účtoch štátnych finančných aktív a pasív, účtoch štátnych fondov a účtoch, na ktorých sú vedené prostriedky Európskych spoločenstiev alebo účtoch, na ktorých sú vedené iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv,

b) ústrednému orgánu32) a ministerstvu údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených

1. príjmových rozpočtových účtoch a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti príslušného ústredného orgánu,

2. výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov, na ktoré sa poskytli prostriedky z rozpočtu rozpočtovej kapitoly príslušného ústredného orgánu.

(2) Klient podľa § 9 ods. 1 a klient, ktorým je štátna príspevková organizácia, verejná vysoká škola a štátny fond, môže mať súbežne otvorené účty aj v banke, najdlhšie však do 31. decembra 2005.

(3) Štátna pokladnica odsúhlasuje finančný plán realizácie výdavkov, žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platby klienta podľa § 8, žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platby klienta podľa § 10 a žiadosť o realizáciu platby klienta podľa § 9 od 1. januára 2005. Týmto nie sú dotknuté povinnosti klienta podľa § 8 až 10.

§ 23b

Klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. a) a b), ktorým je zdravotnícke zariadenie,33) môže v rokoch 2005 a 2006 postupovať podľa § 2a ods. 1 písm. l).

Čl. XIV

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 okrem ustanovení v čl. I § 8 ods. 2 a 6, § 9 ods. 2 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2002, v čl. I § 6, § 7, § 8 ods. 1, 3, 4, 5, 7 až 15, § 9 ods. 1, 3, 4, 5, 7 až 10, § 10, 11, 12, § 18 ods. 1 písm. b) a c), § 18 ods. 2, § 19, § 20 písm. a), § 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003, v čl. I § 18 ods. 1 písm. a), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 18. júla 2002.

Zákon č. 428/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z. a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. novembra 2003.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 30. septembra 2004 s výnimkou čl. II, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. novembra 2004 okrem ustanovení uvedených v čl. V, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2006 s výnimkou čl. XVIII, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. marca 2005.

Zákon č. 659/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. júla 2006.

Pavol Paška v. r.

Poznámky pod čiarou

1) § 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2) § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3) § 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 561/2004 Z. z.

4) § 14 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z.

5) § 3 zákona č. 523/2004 Z. z.

6) § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 523/2004 Z. z.

7) § 5 zákona č. 523/2004 Z. z.

8) Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9) § 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 455/2004 Z. z.

10) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 47c zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

11) § 21 ods. 5 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.

12) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 638/2005 Z. z.

13) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13a) § 2 ods. 1 a § 3 až 11 zákona č. 510/2002 Z. z. v znení zákona č. 604/2003 Z. z.

13b) § 2 ods. 1 a § 12 až 20 zákona č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

14) Napríklad zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z., § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona č. 256/1999 Z. z.

14a) § 4 ods. 8 a § 5 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení zákona č. 15/2004 Z. z.

14b) § 4 ods. 3 zákona č. 510/2002 Z. z.

15) § 4 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.

16) § 2 písm. d) prvý bod zákona č. 523/2004 Z. z.

17) § 27 ods. 2, § 28 ods. 3 písm. b) a § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

18) § 7 ods. 2 a § 20 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

19) Napríklad § 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda, § 54 zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a doplnení niektorých ďalších zákonov, § 43 zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., § 52 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

20) Napríklad § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

21) Napríklad § 5 a § 24 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., § 16 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22) Napríklad § 23 zákona č. 523/2004 Z. z.

23) Napríklad § 27 a 28 zákona č. 523/2004 Z. z.

24) Napríklad § 21 zákona č. 131/2002 Z. z.

24a) § 6 ods. 1 a § 9 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.

24b) § 6 ods. 2 a § 10 zákona č. 502/2001 Z. z. v znení zákona č. 618/2004 Z. z.

24c) Zákon č. 215/2004 Z. z. v znení zákona č. 638/2005 Z. z.

24d) § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 90/2005 Z. z.

24e) § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.

24f) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

24g) § 66 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

25) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

26) Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

27) § 54 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

28) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28a) § 5 zákona č. 566/2001 Z. z.

28b) § 8 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z.

29) Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

29a) § 38 až 58 zákona č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

30) § 25 a 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

31) § 9 a 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

32) § 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

33) § 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.