359

NARIADENIE VLÁDY

Slovenskej republiky

z 10. mája 2006

o podrobnostiach o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaže pri práci

Vláda Slovenskej republiky podľa § 44 písm. g) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nariaďuje:


§ 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie vlády ustanovuje

a) požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním nadmernej fyzickej záťaže pri práci,

b) prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov,

c) prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov,

d) hodnotenie pracovných polôh z hľadiska fyziológie práce,

e) opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci,

f) postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže,

g) kritériá nadmernej psychickej pracovnej záťaže,

h) opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži,

i) postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci a

j) opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci.

§ 2

Požiadavky na miesto výkonu práce, celkovú fyzickú záťaž, lokálnu svalovú záťaž a pracovné polohy

(1) Miesto výkonu práce musí spĺňať požiadavky v súvislosti s obmedzovaním nadmernej fyzickej záťaže pri práci uvedené v prílohe č. 1.

(2) Celková fyzická záťaž zamestnancov nesmie presiahnuť prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov uvedené v prílohe č. 2.

(3) Lokálna svalová záťaž nesmie presiahnuť prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov uvedené v prílohe č. 3.

(4) Pracovné polohy musia v súvislosti s obmedzovaním nadmernej fyzickej záťaže pri práci spĺňať požiadavky z hľadiska fyziológie práce uvedené v prílohe č. 4.

§ 3

Opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci

(1) Na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné a iné účinné opatrenia.1)

(2) Technické opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sú najmä

a) ergonomické úpravy pracovísk,

b) zákaz alebo obmedzenie používania výrobkov, nástrojov, strojov, zariadení a technologických postupov spôsobujúcich nadmernú fyzickú záťaž pri práci,

c) primerané mikroklimatické podmienky.

(3) Organizačné opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sú najmä

a) režim práce a odpočinku,

b) organizácia práce.

(4) Iné opatrenia na predchádzanie nadmernej fyzickej záťaži pri práci sú najmä

a) priebežné hodnotenie zdravotných rizík u zamestnancov pracujúcich v riziku nadmernej fyzickej záťaže,

b) posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon práce a vykonávanie cielených lekárskych preventívnych prehliadok.

§ 4

Postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže

(1) Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže zabezpečuje zamestnávateľ2) prostredníctvom odborných zdravotníckych pracovníkov a iných zdravotníckych pracovníkov kvalifikovaných na výkon práce v zdravotníctve,3) ktorými sú

a) psychológ s praxou najmenej tri roky v odbore psychológia práce a organizácie, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo klinické pracovné lekárstvo a toxikológia,

b) lekár so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo, alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo služby zdravia pri práci.

(2) Pred hodnotením psychickej pracovnej záťaže je potrebné zhromaždiť všetky dostupné informácie o pracovnej činnosti a pracovisku.

(3) Psychická pracovná záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže a charakteristík subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž.

(4) Charakteristiky práce a pracovného prostredia hodnotené z hľadiska psychickej pracovnej záťaže sú

a) nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom,

b) vnútené pracovné tempo,

c) monotónnosť práce,

d) hluk alebo iné vplyvy narúšajúce sústredenie pri prácach skupiny I a II,4)

e) sociálne interakcie,

f) hmotná a organizačná zodpovednosť,

g) riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb,

h) práca na zmeny, práca nadčas alebo nočná práca,

i) neštandardné pracovné prostredie,5)

j) fyzický diskomfort.

(5) Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž sú

a) psychické preťaženie,

b) monotónia,

c) nešpecifické preťaženie,

d) neurotické tendencie,

e) psychická únava,

f) zníženie koncentrácie pozornosti, znížená bdelosť.

(6) Pojmy upravujúce psychickú pracovnú záťaž sú uvedené v prílohe č. 5.

(7) Postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže tvorí súbor metód uvedený v prílohe č. 6.

(8) Pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže sa prihliada aj na senzorickú záťaž pri práci, na zaradenie pracovnej činnosti do kategórie 3 alebo 4 vo faktoroch práce a pracovného prostredia podľa osobitného predpisu6) a na ďalšie charakteristiky práce a pracovného prostredia, ktoré môžu zvyšovať psychickú pracovnú záťaž podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík práce a pracovného prostredia uvedenej v prílohe č. 6 časti A k tomuto nariadeniu vlády.

(9) Zamestnávateľovi sa poskytujú len výsledky skupinového hodnotenia psychickej pracovnej záťaže podľa pracovnej činnosti alebo podľa profesie.

(10) V osobitných prípadoch vzhľadom na špecifické charakteristiky práce a pracovného prostredia, alebo keď sa predpokladá špecifická odozva na psychickú pracovnú záťaž, možno hodnotiť aj ďalšie charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž, neuvedené v odseku 5, s použitím metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.

§ 5

Kritériá nadmernej psychickej pracovnej záťaže

(1) Minimálnym kritériom na určenie psychickej pracovnej záťaže ako nadmernej1) je

a) dosiahnutie tretieho stupňa podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík práce a pracovného prostredia uvedenej v prílohe č. 6 časti A k tomuto nariadeniu vlády, alebo

b) dosiahnutie maximálneho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž u viac ako polovice zamestnancov vykonávajúcich hodnotenú pracovnú činnosť podľa jednej alebo kombinácie viacerých metód hodnotiacich subjektívnu odozvu zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž uvedených v prílohe č. 6 časti B k tomuto nariadeniu vlády alebo podľa špecifických metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.

(2) Kritériá na zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska rizika psychickej pracovnej záťaže upravuje osobitný predpis.7)

§ 6

Opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži

(1) Na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži na účely ovplyvnenia jej intenzity a dĺžky trvania expozície zamestnancov psychickej pracovnej záťaži a jej časového rozloženia sa vykonávajú technické, organizačné a iné účinné opatrenia.8)

(2) Technické opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži sú najmä

a) ergonomické úpravy pracovísk,

b) obmedzenie senzorickej záťaže,

c) kvalita pracovného prostredia.

(3) Organizačné opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži sú najmä

a) organizácia práce vrátane zlepšenia a zefektívnenia spôsobov činnosti zamestnancov, napríklad pri veľmi monotónnych prácach striedanie rôznych činností, rotácia zamestnancov, odstraňovanie rušivých faktorov pri práci, jasné formulovanie úloh,

b) režim práce a odpočinku vrátane primeraného striedania pracovných zmien a primeraného zaradenia prestávok.

(4) Iné opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej pracovnej záťaži sú najmä

a) systém riadenia a spôsob jeho realizácie zohľadňujúci ochranu zamestnancov,

b) pozitívna motivácia zamestnancov na plnení pracovných úloh v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim ich schopnostiam, zručnostiam, skúsenostiam a predpokladom,

c) systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a pre náročné pracovné činnosti s prihliadnutím na odolnosť voči psychickej záťaži, osobnostné a kvalifikačné predpoklady a ďalšie psychologické kritériá podľa konkrétnych požiadaviek pracovného miesta a charakteru práce, primerané rozmiestňovanie zamestnancov, náplne a formy ich výcviku,

d) vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.9)

§ 7

Postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci

(1) Senzorickú záťaž pri práci tvorí najmä zraková záťaž a sluchová záťaž v pracovnom prostredí.

(2) Zraková záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci a subjektívnej odozvy zamestnancov na zrakovú záťaž pri práci.2)

(3) Sluchová záťaž sa hodnotí nepriamo meraním expozície zamestnancov hluku v pracovnom prostredí a hodnotením psychickej pracovnej záťaže.

(4) Charakteristiky práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci sú

a) veľkosť kritického detailu,

b) náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu,

c) nároky na adaptáciu zraku,

d) nároky na akomodáciu a okohybné svaly,

e) osvetlenie.

(5) Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na zrakovú senzorickú záťaž pri práci sú

a) zraková únava,

b) zrakové ťažkosti.

(6) Pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci sa prihliada aj na psychickú pracovnú záťaž.

(7) Pojmy upravujúce senzorickú záťaž pri práci sú uvedené v prílohe č. 7.

(8) Postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci tvorí súbor metód uvedený v prílohe č. 8.

§ 8

Opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci

(1) Na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné a iné účinné opatrenia.10)

(2) Technické opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä

a) ergonomické úpravy pracovísk,

b) kvalitné pracovné prostriedky vrátane zobrazovacích jednotiek,

c) primerané osvetlenie pri práci,

d) primeraná hladina hlukovej expozície pri práci.

(3) Organizačné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä

a) režim práce a odpočinku,

b) racionálna organizácia práce.

(4) Iné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä

a) systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a zaškolenie,

b) primerané mikroklimatické podmienky,

c) používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.


§ 9

Účinnosť

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.


v z. Pál Csáky v. r.


Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.

POŽIADAVKY NA MIESTO VÝKONU PRÁCE V SÚVISLOSTI S OBMEDZOVANÍM NADMERNEJ FYZICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI

1. Výška pracovnej manipulačnej roviny musí zodpovedať telesným rozmerom zamestnanca, základnej pracovnej polohe, hmotnosti predmetov, bremien a podobne, ktoré sú používané pri práci, ako aj zrakovým nárokom na prácu. Optimálna výška pracovnej roviny je pri práci v stoji u mužov v rozmedzí 1020 až 1180 mm, u žien 930 až 1080 mm. Pri práci v sede je optimálna výška pracovnej roviny u mužov 220 až 310 mm, u žien 210 až 300 mm nad sedadlom. Výška sedadla nad podlahou sa predpokladá v rozsahu 400 50 mm. Ak sú pri práci používané nástroje (napríklad zveráky) a iné technické zariadenia, výškou pracovnej roviny je miesto, na ktorom sú najčastejšie vykonávané pohyby.

2. Pri práci, ktorá vyžaduje zvýšené nároky na zrak, napríklad drobné predmety, súčiastky a podobne, sa výška pracovnej roviny zväčšuje približne o 100 až 200 mm. Pri práci, pri ktorej sa manipuluje s predmetmi ťažšími ako 2 kg, pri práci v stoji, sa manipulačná rovina znižuje približne o 100 až 200 mm.

3. Dosahy horných končatín vo vertikálnej a horizontálnej pracovnej rovine pri práci v sede a vo vertikálnej rovine pri práci v stoji sa upravujú podľa údajov na obrázkoch č. 1, 2 a 3.

4. Miesto výkonu práce musí byť usporiadané tak, aby manipulačné roviny, pohybové priestory a vynakladané sily zodpovedali telesným rozmerom a prirodzeným dráham pohybov končatín zamestnancov a aby nedochádzalo k zaujatiu fyziologicky neprijateľných pracovných polôh.

5. Pracovné sedadlo a priestor pre dolné končatiny

a) miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v sede, musí byť vybavené pracovným sedadlom s nastaviteľnou výškou sedadla a s opierkou chrbta,

b) miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v stoji a nevyžaduje trvalé sledovanie chodu zariadenia, musí byť vybavené sedadlom s jednoduchou konštrukciou na krátkodobý odpočinok,

c) konštrukcia sedadiel musí zabezpečovať ich stabilitu, prípadne ľahko nastaviteľnú výšku sedadla i sklonu chrbtovej opierky. Povrch sedadla a chrbtovej opierky má zodpovedať podmienkam práce z hľadiska poréznosti, umývateľnosti a podobne,

d) miesto výkonu práce, na ktorom je zvýšená pracovná rovina, musí byť vybavené pracovnými sedadlami s výškou sedadla zodpovedajúcou výške pracovnej roviny nad podlahou a zrakovým požiadavkám. Musí byť vybavené kruhovou alebo inou opierkou pre dolné končatiny,

e) na montážnych linkách v pásovej výrobe s trvalým i prerušovaným sedením a v prípadoch, keď sú pracovné úkony spojené s otáčaním trupu alebo s úkonmi mimo maximálny dosah rúk podľa obrázka č. 2, sa miesto výkonu práce vybavuje otočnými, prípadne pojazdnými sedadlami,

f) priestor pre dolné končatiny na mieste výkonu práce s trvalým i prerušovaným sedením musí byť dostatočne veľký a má umožňovať pohodlnú pracovnú polohu a pohyb dolných končatín dopredu aj do strán,

g) rozmery pohybového priestoru pre dolné končatiny

1. najmenšia výška nad podlahou 600 mm,

2. najmenšia celková šírka 500 mm,

3. najmenšia hĺbka (od prednej hrany stola, zariadení) 500 mm,

4. optimálna hĺbka (od prednej hrany stola, zariadení) 700 mm,

5. najmenšia vzdialenosť roviny sedadla od dolnej plochy pracovného stola 200 mm,

h) pohybový priestor pre nožné ovládače

1. maximálne 400 mm od zvislej roviny h preloženej miestom najviac vystupujúcej hrany pracovnej roviny a kolmej na vodorovnú rovinu, podlahu,

2. minimálne 200 mm od roviny h dopredu,

3. maximálne 250 mm nad základňou a

4. maximálne 350 mm do strán od zvislej roviny prechádzajúcej stredom sedadla, kolmej na rovinu h.

Uvedené hodnoty sú platné v prípade, že predná hrana sedadla je asi 100 mm vzdialená od roviny h. V prípade inej vzdialenosti medzi prednou hranou sedadla a rovinou h sa musí pohybový priestor pre nožné ovládače posunúť dopredu alebo dozadu.

i) sily prípustné pre ovládače sú uvedené v tabuľke č. 1,

j) pri základnej polohe v stoji je možné použitie nožných ovládačov len vo výnimočných prípadoch, ak ich frekvencia nie je väčšia ako 5 pohybov.min-1 a ich prevedenie umožňuje striedavú obsluhu pravou a ľavou nohou. Ovládače obsluhované iným spôsobom ako rukami a chodidlami, napríklad lakťové a kolenové ovládače, sa nesmú používať.

Tabuľka č. 1 Ovládače – typy, tvary, polohy, spôsob ovládania, ovládacie sily

Typ ovládača Tvar, polohy
a frekvencie ovládania
Spôsob ovládania, minimálne
a maximálne sily (N)
Tlačidlo kruhové, štvorcové, obdĺžnikové, hríbové jedným prstom

dlaňou
min. 2,5
max. 8
min. 2,5
max. 50
Prepínač páč-
kový
valcový, kužeľový, hranolový
dvojpolohový: min. 30° do strán od zvislej osi,trojpolohový: min. 30° do strán od zvislej osi a kolmo na zá-
kladňu
prstami min. 2,5
max. 10
Prepínač otoč-
kruhová základňa, úchopová časť kužeľová, obdĺžnikovápri zrakovej kontrole: max. počet polôh 24, min. uhol me-
dzi polohami 15°,pri hmatovej kontrole max. počet polôh 8, min. uhol medzi
polohami 45°
prstami min. 2,5
max. 15
Točidlo, točka valcová, kuželbvá
priemer do 2,5 cm
priemer väčší ako 2,5 cm
prstami min. 2,5
max. 4
min. 2,5
max. 15
Koleso ručné vonkajší priemervenca sa volí podľa rýchlosti otáčania, pri
väčšej rýchlosti menší priemer
jednou rukou

oboma rukami
min. 10
max. 100
min. 10
max. 200
Volant a) stacionárne technické zariadenia
b) mobilné technické zariadenia

c) všetky technické zariadenia pri zlyhaní posilňovača ria-
denia (pri núdzovom riadení)

Poľnohospodárske a lesné stroje:
a) stacionárne stroje
b) mobilné stroje

c) všetky stroje pri zlyhaní posilňovača
riadenia (núdzové riadenie)
oboma rukami
jednou alebo oboma
rukami
oboma rukami



oboma rukami
jednou alebo oboma
rukami
oboma rukami
max. 115
max. 80

max. 350



max. 120
max. 120

max. 490
Ručná páka rukoväť: valcová, kuželová, gulová

používaná trvalo



používaná často

používaná zriedka
hornou končatinou
pohyb páky:
dopredu a dozadudo strán

dopredu a dozadu

do strán


nahor a nadol
(núdzová
a parkovacia brzda)

Poľnohospodárske
a lesné stroje

núdzová
a parkovacia brzda


min. 10
max. 60
min. 10
max. 40
min. 10
max. 120
min. 10
max. 80

min. 10
max. 300



max. 250


max. 295
Nožná páka
(pedál)
obdĺžniková, kruhová, štvorcová
používaná trvalo

používaná často






Poľnohospodárske a lesné stroje
pedál spojky
pedál akcelerátora
pedál prevádzkovej a núdzovej brzdy
ostatné pedále

pohybom celej nohy

pedál prevádzkovej
núdzovej brzdy

pedál ovládaný po-
hybom nohy v člen-
ku
min. 10
max. 90

min. 40
max. 400

min. 20
max. 60



max. 245
max. 60
max. 580
max. 150

Poznámka: Trvalo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 40-krát počas pracovnej zmeny.

Často používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 20 až 40-krát počas pracovnej zmeny.

Zriedkavo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú menej ako 20-krát počas pracovnej zmeny.

Obrázok č. 1 Dosahy horných končatín vo vertikálnej rovine pri práci v sede

Obrázok 01-1

Obrázok č. 2 Dosahy horných končatín v horizontálnej rovine pri práci v sede

Obrázok 01-2

Vysvetlivky k obrázku č. 2:

Oblasť A – časté a presné pohyby, uchopovanie drobných predmetov prstami obidvoch rúk

Oblasť B – pohyby obidvoch predlaktí pri manipulácii s predmetmi a nástrojmi bez nutnosti zmeny základnej pracovnej
polohy – mierny predklon, pohyb do strán

Oblasť C – maximálny dosah – menej časté a pomalšie pohyby, nutnosť otáčania trupu

Obrázok č. 3 Dosahy horných končatín vo vertikálnej rovine pri práci v stoji

Obrázok 01-3

Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.

PRÍPUSTNÉ HODNOTY CELKOVEJ FYZICKEJ ZÁŤAŽE ZAMESTNANCOV

Prípustné hodnoty fyziologických ukazovateľov pracovnej záťaže:
energetického výdaja a srdcovej frekvencie

1. Hodnoty energetického výdaja (netto) mužov a žien vo veku 18 – 65 rokov pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami nesmú presahovať prípustné hodnoty uvedené v tabuľkách č. 1 a 2.1)

2. Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov a dievčat vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami nesmú presahovať prípustné hodnoty uvedené v tabuľkách č. 3 a 4.1)

Tabuľka č. 1

Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) mužov vo veku 18 – 65 rokov pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami

Energetický výdaj1) Jednotky Veková skupina (roky)
18 - 29 30 - 39 40 - 49 50 - 59 60 - 65
Zmenový priemerný2) MJ 8,3 7,5 6,8 6,0 5,2
Zmenový prípustný3) MJ 9,9 9,0 8,0 7,2 6,2
Ročný4) MJ 1940 1760 1600 1400 1220
Minútový prípustný5) kJ.min-1
W
41,1
685
38,7
635
34,5
575
30,9
515
28,7
478

Tabuľka č. 2

Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) žien vo veku 18 – 65 rokov pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami

Energetický výdaj1) Jednotky Veková skupina (roky)
18 - 29 30 - 39 40 - 49 50 - 59 60 - 65
Zmenový priemerný2) MJ 5,1 4,8 4,5 4,0 3,7
Zmenový prípustný3) MJ 6,1 5,8 5,4 4,8 4,4
Ročný4) MJ 1200 1130 1060 940 858
Minútový prípustný5) k J. min-1
W
26,0
445
25,5
425
23,7
395
21,6
360
20,0
334

Tabuľka č. 3

Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami

Energetický výdaj1) Jednotky Veková skupina
15 - 16 16 - 17 17 - 18
Zmenový priemerný2) MJ 5,9 6,9 7,9
Zmenový prípustný3) MJ 6,2 7,3 8,5
Ročný4) MJ 1390 1620 1860
Minútový prípustný5) k J. min-1
W
26,4
440
30
500
32,4
540

Tabuľka č. 4

Hodnoty energetického výdaja (netto) dievčat vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami

Energetický výdaj1) Jednotky Veková skupina
15 - 16 16 - 17 17 - 18
Zmenový priemerný2) MJ 3,7 3,8 4,8
Zmenový prípustný3) MJ 4,4 4,6 5,0
Ročný4) MJ 870 890 1130
Minútový prípustný5) kJ.min-1
W
20,9
350
22,2
370
22,5
375

Poznámky k tabuľkám č. 1 – 4:

1) Pri práci svalstva horných končatín v stoji sa všetky hodnoty uvedené v tabuľkách č. 1 – 4 znížia o 20 %, pri práci obidvoch horných končatín v sede alebo jednej hornej končatiny v stoji sa hodnoty znížia o 50 %, pri práci jednou hornou končatinou v sede sa znížia o 75 %. Práca obidvoch dolných končatín sa hodnotí ako práca celým telom.

2) Vyjadruje hodnotu energetického výdaja, ktorá nesmie byť prekročená v priebehu zmeny pri rovnomernom rozdelení pracovnej zmeny.

3) Určuje hornú prípustnú hranicu zmenového energetického výdaja v prípade nerovnomerného rozloženia záťaže počas týždňa, mesiaca alebo roku s tým, že priemerný energetický výdaj za daný interval nesmie prekročiť priemerný zmenový energetický výdaj.

4) Určuje najvyšší prípustný energetický výdaj vynaložený na prácu v priebehu roka a zodpovedá množstvu energie vynaloženej za 235 pracovných dní pri priemernom zmenovom energetickom výdaji.

5) Určuje energetický výdaj, ktorý nesmie byť počas zmeny prekročený ani pri krátkodobých operáciách. Hodnota môže byť prekročená pri výnimočných situáciách u vybraných, fyzicky veľmi zdatných skupín zamestnancov (napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti, likvidácie havárií), ktorí sa podrobili lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne spôsobilí na túto prácu.

3. Zmenové priemerné hodnoty srdcovej frekvencie pri fyzickej práci mužov a žien, vykonávané veľkými svalovými skupinami, nesmú prekročiť ani krátkodobo hodnotu 150 . min–1. Táto hodnota môže byť prekročená za výnimočných situácií u vybraných skupín zamestnancov (napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti, likvidácie havárií), ktorí sa podrobili lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne spôsobilí na túto prácu.

Pre mladistvých nie sú limitné hodnoty srdcovej frekvencie stanovené s ohľadom na špecifické zmeny prebiehajúce v organizme v tomto období života.

V tabuľke č. 5 sú uvedené kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami.

V tabuľke č. 6 sú uvedené hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce a stupňa fyzického zaťaženia.

Tabuľka č. 5

Kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami

Veková
skupina
Hodnoty zmenovej srdcovej frekvencie (SF . min-1)
absolútne hodnoty zvýšenie srdcovej frekvencie nad
východiskovú hodnotu
A
priemerné hodnoty
B
medzné hodnoty
C
priemerné hodnoty
D
medzné hodnoty
18 - 29 108 117 30 33
30 - 39 106 115 29 32
40 - 49 101 110 26 28
50 - 59 97 105 23 25
60 - 65 93 100 20 22

Vysvetlivky k tabuľke č. 5:

A – hodnota určená na posúdenie nálezov pri vyšetrení skupiny osôb, ak nie je stanovená tiež východisková hodnota srdcovej frekvencie.

B – hodnota, ktorá môže byť pre vyšetrovanú osobu ešte dlhodobo únosná, ak nie je prekračovaná hodnota C, t. j. zvýšenie pracovnej srdcovej frekvencie nad východiskovú (pokojovú) hodnotu.

C – najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu, ktorá je u zdravých jednotlivcov dlhodobo únosná.

D – najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu, ktorá nesmie byť prekročená.

Tabuľka č. 6

Hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce a stupňa zaťaženia

Práca vykonávaná svalmi
(vyjadrená v % svalov)
Stupeň zaťaženia Spotreba energie
minútová hodinová
W.m2
k J. min-1
W.m2
kJ.min-1
rúk malý 9,8 - 19,5
1 - 2
586,2 - 1367,9
60 - 140
stredný 19,5 - 39,1
2 - 4
1367,9 - 2051,8
140 - 210
veľký 39,1 - 48,9
4 - 5
2051,8 - 2638,1
210 - 270
jednou hornou končatinou malý 29,3 - 48,9
3 - 5
1563,3 - 2638,1
160 - 270
stredný 48,9 - 68,4
5 - 7
2638,1 - 3712,8
270 - 380
veľký 68,4 - 87,9
7 - 9
3712,8 - 4855,3
380 - 500
oboma hornými
končatinami(28 % svalstva)
malý 58,6 - 78,2
6 - 8
3224,3 - 4396,8
330 - 450
stredný 78,2 - 97,9
8 -10
4396,8 - 5471,5
450 - 560
veľký 97,7 - 117,2
10 - 12
5471,5 - 6546,6
560 - 670
oboma hornými
končatinami a trupom(44 % svalstva)
malý 78,2 - 127,0
8 - 13
4494,5 - 6546,3
460 - 670
stredný 127,0 - 175,0
13 - 18
6546,3 - 9379,8
670 - 960
veľký 175,9 - 224,7
18 - 23
9379,8 - 12310,9
960 - 1260
celého tela(100 % svalstva) malý 97,7 - 166,1
10 - 17
5471,5 - 8988,9
560 - 920
stredný 166,1 - 244,3
17 - 25
8988,9 - 13288,0
920 - 1360
veľký 244,3 - 342,0
25 - 35
13288,0 - 18368,7
1360 - 1880
veľmi veľký 342,0 - 439,7
25 - 45
18368,7 - 24426,5
1880 - 2500

Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.

PRÍPUSTNÉ HODNOTY LOKÁLNEJ SVALOVEJ ZÁŤAŽE VO VZŤAHU K SVALOVÝM SILÁM A FREKVENCII PRACOVNÝCH POHYBOV

Prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže svalov vyjadrené v % maximálnej svalovej sily (Fmax)

1. Zmenový časovo vážený priemer vynakladaných svalových síl nesmie prekročiť hodnoty vyjadrené percentom maximálnej svalovej sily (% Fmax) exponovanej svalovej skupiny uvedenej v tabuľke č. 1.

2. Početnosť pohybov, pri ktorých sú zaťažované malé svalové skupiny predlaktia a ruky, nesmie za zmenu ani krátkodobo za minútu prekročiť pri uvedených vynakladaných svalových silách hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.

3. Početnosť pohybov drobných svalov prstov a ruky nesmie prekročiť pri vynakladaných svalových silách 3 % Fmax hodnotu 110, pri 6 % Fmax hodnotu 90 za minútu.

4. Pracovné úkony s použitou silou nad 70 % Fmax pri prevažne dynamickej práci, ako pravidelná súčasť hlavnej pracovnej operácie, sú neprípustné. Pracovné úkony s vynakladanou silou nad 60 % Fmax pri prevažne dynamickej práci sú prípustné maximálne 600-krát za zmenu.

Pracovné úkony pri prevažne statickej práci, s vynakladanou silou vyššou ako 45 % Fmax, sú neprípustné.

Tabuľka č. 1

Prípustné zmenové priemerné hodnoty v % Fmax pre mužov a ženy s prevahou dynamickej a statickej zložky práce

Prevaha dynamickej zložky práce Prevaha statickej zložky práce
30 10

Vysvetlivky k tabuľke č. 1:

Fmax (maximálna svalová sila) je sila, ktorú je schopná vyšetrovaná osoba dosiahnuť pri maximálnom vôľovom úsilí vynakladanom konkrétnymi svalovými skupinami v definovanej pracovnej polohe. Vyjadruje sa vo fyzikálnych jednotkách (N). Meria sa individuálne alebo sa odhaduje z tabuľkových hodnôt.

% Fmax (percento maximálnej svalovej sily) udáva pomer vynaloženej svalovej sily k Fmax, pričom Fmax zodpovedá 100 %.

Zmenová priemerná Fmax je časovo vážený priemer maximálnych svalových síl vynakladaných zaťažovanou svalovou skupinou.

Tabuľka č. 2

Priemerné svalové sily malých svalových skupín predlaktia a ruky za zmenu v oblasti 7 – 53 % Fmax – prípustný počet pracovných pohybov za minútu a za pracovnú zmenu

% Fmax Počet pohybov za
zmenu - 480 min.
Počet pohybov za
minútu pri trvaní
sťahu ≤ 2s
Počet pohybov za
minútu pri trvaní
sťahu ≤ 3 s
7 27600 37 24
8 24300 36 23
9 21800 34 22
10 19800 33 21
11 18100 32 20
12 16700 30 19
13 15500 29 19
14 14000 28 18
15 13500 27 17
16 12700 26 16
17 12000 25 15
18 11400 24 /5
19 10900 23 14
20 10400 22 14
21 10000 21 13
22 9600 21 12
23 9300 20 12
24 9000 19 12
25 8700 18 11
26 8400 18 11
27 8100 17 10
28 7800 17 10
29 7500 16 10
30 7200 15 9
31 6900 15 9
32 6600 /4 9
33 6300 /4 9
34 6000 13 8
35 5800 12 7
36 5600 12 7
37 5400 11 7
38 5200 11 6
39 5000 10 6
40 4800 10 6
41 4600 10 5
42 4400 9 6
43 4200 9 5
44 4000 9 5
45 3800 8 5
46 3600 8 5
47 3400 7 5
48 3200 7 4
49 3000 7 4
50 2700 7 4
51 2400 7 4
52 2100 7 3
53 1800 7 3

Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.

HODNOTENIE PRACOVNÝCH POLÔH Z HĽADISKA FYZIOLÓGIE PRáCE

1. Hodnotenie práce z hľadiska pracovných polôh je najvýznamnejšie na stabilných miestach výkonu práce (napríklad práce na stacionárnych a mobilných pracovných strojoch, práce v pásovej výrobe a iné), keď je zamestnanec viac ako polovicu osemhodinovej pracovnej zmeny na rovnakom mieste výkonu práce a vykonáva rovnakú pracovnú činnosť. Pritom si pracovnú polohu zamestnanec nemôže sám voliť, ale jeho pracovná poloha je priamo závislá od konštrukcie stroja, usporiadania miesta výkonu práce, priestorových parametrov pracoviska a podobne.

2. Pri hodnotení ostatných pracovných činností je možné vychádzať z uvedených kritérií, ale vždy je nevyhnutné prihliadať na individuálne charakteristiky jednotlivých prác, najmä ak ide o časové faktory prác.

3. Pracovná poloha sa vždy hodnotí iba v súvislosti s vykonávanou činnosťou, teda ak ide o štrukturálne časti pracovnej činnosti a nie náhodné činnosti.

4. Používa sa dvojkrokový systém hodnotenia pracovných polôh, pričom

a) krok 1 zahŕňa hodnotenie pracovnej polohy jednotlivých častí tela pomocou uhlov,

b) krok 2 zahŕňa podmienky, pri ktorých je možné polohy označené v kroku 1 za podmienene prijateľné zaradiť medzi polohy prijateľné.

5. Za prijateľnú pracovnú polohu sa považuje práca v sede alebo v stoji, prípadne s možnosťou striedania práce v sede a v stoji.

6. Vymedzenie podmienene prijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.

7. Celková doba práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých podmienene prijateľných pracovných polohách nesmie presiahnuť 160 minút a doba trvania jednotlivých pracovných polôh nesmie byť dlhšia ako 1 až 8 minút v závislosti od typu polohy a frekvencie pohybov.

8. Vymedzenie neprijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.

9. Celková doba práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých neprijateľných pracovných polohách nesmie prekročiť 30 minút. Celková doba práce v podmienene prijateľných a neprijateľných pracovných polohách nesmie byť dlhšia ako polovica osemhodinovej pracovnej zmeny.

10. Pri hodnotení polohy trupu sa vychádza z polohy výrastku siedmeho krčného stavca a hornej hrany veľkého trochantera, ktoré definujú neutrálnu polohu. Uhly pre hodnotenie polohy trupu sa potom vzťahujú k vertikálnej rovine. Uhol medzi rovinou prechádzajúcou trupom v neutrálnej polohe a vertikálnou rovinou je 4o.

11. Pri hodnotení polohy krku a hlavy sa vychádza buď z uhla pohľadu (pri polohe trupu v neutrálnej polohe), t. j. z veľkosti uhla pod horizontálnou rovinou oka, alebo z veľkosti uhla sklonu hlavy a krku k vertikálnej rovine.

12. Pri hodnotení horných končatín sa vychádza z dvoch bodov na hornej končatine, t. j. vonkajší okraj kľúčnej kosti a lakťového kĺbu. Vzpaženie hornej končatiny sa definuje ako uhol, ktorý zviera končatina v pracovnej polohe vzhľadom na neutrálnu polohu paže. Neutrálna poloha je poloha končatiny voľne visiacej pozdĺž tela.

Tabuľka č. 1 Polohy trupu

KROK 1:
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
Statické polohyPredklon trupu > 60°
Záklon bez opory celého tela
Výrazný úklon alebo pootočenie trupu > 20°
Dynamické polohyPredklon trupu > 60° pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1
Výrazný úklon trupu alebo pootočenie > 20° pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
Statické polohyPredklon trupu 40° - 60° bez opory trupu (KROK 2A)
Záklon trupu s oporou tela (KROK 2B)
Výrazný úklon alebo rotácia > 10° a < 20°
Dynamické polohyPredklon trupu > 60° pri frekvencii pohybov < 2 . min1 (KROK 2C)
Výrazný úklon trupu do strán > 20° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2A)
Záklon trupu pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2C)
KROK 2:A Prijateľná, ak doba držania v tejto polohe je < ako maximálne prijateľný čas držania (v min)
B Prijateľná, ak je opora trupu (chrbtová opora)
C Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica pracovnej zmeny

Tabuľka č. 2 Polohy hlavy a krku

KROK 1:
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
Statické polohyPredklon hlavy > 25° bez opory trupu
Záklon hlavy bez opory celej hlavy
Úklon a rotácia hlavy > 15°
Dynamické polohyÚklon a rotácia hlavy > 15° pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1
Predklon hlavy > 25° pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
Statická polohaPredklon hlavy 25° - 40° s oporou celého trupu (KROK 2A)
Dynamické polohyPredklon hlavy 25° - 40° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B)
Záklon hlavy do 15° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B)
Úklon a rotácia hlavy do 15° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B)
KROK 2:A Musí byť dodržaný maximálne prijateľný čas držania
B Neprijateľná, ak sa stroj používa viac ako polovicu pracovnej zmeny

Tabuľka č. 3 Polohy horných končatín

KROK 1:
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
Statické polohy Nevhodná poloha paže (spätné ohnutie paže, krajná vonkajšia rotácia paže,
zdvihnuté rameno)
Vzpaženie paže > 60°
Dynamické polohy Vzpaženie paže > 60° pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1
Zapaženie pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
Statická poloha Vzpaženie paže 40° - 60°, ak paža nie je podopretá (KROK 2A)
Dynamické polohy Vzpaženie paže 40° - 60° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B,C)
Zapaženie pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B)
KROK 2: A Musí byť dodržaný maximálne prijateľný čas držania
B Nie je prijateľná pri frekvencii pohybov 10 . min-1
C Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica pracovnej
zmeny

Tabuľka č. 4 Polohy dolných končatín

KROK 1:
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
Statické polohy Extrémna flexia kolena, extrémna dorzálna/plantárna flexia v členku
Dynamické polohy Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou
pohybov ≥ 2 . min-1
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
Dynamické polohy Polohy klbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou
pohybov ≥ 2 . min-1 (KROK 2B)
KROK 2: B Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica pracovnej
zmeny

Tabuľka č. 5 Polohy ostatných častí tela

KROK 1:
NEPRIJATEĽNÉ POLOHY
Statické polohy Extrémna flexia alebo extenzia v lakti, extrémna supinácia a pronácia zápäs-
tia, extrémna flexia a extenzia zápästia
Dynamické polohy Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnym rozpätiam s frekvenciou
pohybov ≥ 2 . min-1
PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY
Statické polohy Práca poležiačky, pokľačiačky, v podrepe (KROK 2B)
Dynamické polohy Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou
pohybov > 2 . min-1 (KROK 2B)
KROK 2: B Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica pracovnej
zmeny

Príloha č. 5 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.

POJMY UPRAVUJÚCE PSYCHICKÚ PRACOVNÚ ZÁŤAŽ

1. Psychická pracovná záťaž je na účely tohto nariadenia vlády faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov zdrojov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia, pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií.

2. Záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus, pričom odpoveďou organizmu je námaha, úsilie. Miera namáhania závisí od veľkosti záťaže, od vlastností a schopností osobnosti, resp. od celkového stavu organizmu.

3. Psychická záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, pričom prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje vrátane pracovného prostredia, spoločenských väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie. Nároky prostredia aj práce sú väčšie ako psychická zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná potencia. Možno rozlíšiť tri formy psychickej záťaže: senzorickú, mentálnu a emocionálnu.

4. Senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému.

5. Mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na psychické funkcie a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť, myslenie a rozhodovanie.

6. Emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu.

7. Psychosociálna záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, ktoré vyplývajú najmä zo sociálnych procesov a spoločenských väzieb, z interakcií medzi jednotlivcami v skupine a v dave a podobne.

8. Neuropsychické zaťaženie vyjadruje určitý priebehový dej záťaže organizmu v súvislosti so zvyšujúcim sa podielom neuropsychickej sféry človeka v pracovnom procese, uplatňovaním najmä vyšších psychických procesov pri vykonávaní pracovnej činnosti a znižovaním podielu fyzického zaťaženia.

9. Neuróza je skupinové označenie pre chronické neuropsychické poruchy reverzibilnej povahy bez organických chorobných zmien centrálneho nervového systému, ktoré vznikajú v dôsledku duševných tráum. Je to funkčná porucha psychiky vyvolaná psychogénnymi faktormi. Podstatnou príčinou je narušenie významných životných vzťahov, tzv. neurotický konflikt a neschopnosť prispôsobiť sa okoliu. Medzi neurotické poruchy patria úzkostné poruchy, obsedantno-kompulzívna porucha, reakcie na závažný stres, poruchy prispôsobenia, dissociatívne konverzné poruchy, somatoformné poruchy a iné.

10. Neurotické tendencie predstavujú na účely tohto nariadenia vlády zvýšenú náchylnosť a smerovanie k neuróze a k prejaveniu neurotických príznakov.

11. Odozva organizmu na záťaž sa prejavuje reakciami fyziologických aj psychických funkcií. Meranie odpovede organizmu na zaťaženie predstavuje kvantifikovanie meraných parametrov fyziologických funkcií; hodnotenie psychologických parametrov vyjadruje výkon v príslušnej psychologickej úlohe.

12. Subjektívna odozva zamestnanca na záťaž je na účely tohto nariadenia vlády parameter, ktorý sa prejavuje psychickými stavmi v psychickom dianí a prežívaní. Zisťovanie subjektívnej odozvy zamestnancov na záťaž predstavuje kvantifikovanie zisťovaného subjektívneho hodnotenia záťaže, práce alebo vlastného stavu zamestnancom.

13. Maximálny stupeň alebo negatívna intenzita subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž sú na účely tohto nariadenia vlády súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy, ktorá už je súčasťou kritérií nadmernej psychickej pracovnej záťaže. Tieto súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy majú v každej metóde konkrétnu interpretáciu podľa spôsobu štandardizácie metódy a normatívneho skóre. Konkrétna interpretácia maximálneho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž, ktorá už je súčasťou kritérií nadmernej psychickej pracovnej záťaže, je uvedená pri každej metóde v prílohe č. 6 časti B k tomuto nariadeniu vlády.

14. Psychické napätie je psychický stav, pocit neuvedomovaného narušenia dynamickej rovnováhy organizmu; vyznačuje sa prechodným znížením pozornosti a znížením stability psychických funkcií, prípadne aj porušením koordinácie pohybov; vyskytuje sa pri konfliktoch, záťaži, strese, strachu.

15. Psychické preťaženie je na účely tohto nariadenia vlády psychický stav, keď si zamestnanec uvedomuje konflikt medzi nárokmi kladenými na jeho osobu alebo na pracovné miesto a medzi jeho výkonnosťou alebo schopnosťou podať výkon.

16. Psychická únava je dočasné zhoršenie psychickej a fyzickej funkčnej výkonnosti, závislé od intenzity, trvania a časového priebehu predchádzajúceho psychického napätia; prekonanie psychickej únavy sa dosiahne skôr odpočinkom než zmenou činnosti.

17. Stavy podobné únave sú stavy ako účinky psychického napätia, ktoré sú dôsledkom jednotvárnych situácií a zahŕňajú monotóniu, zníženú bdelosť a psychické presýtenie; rýchlo vymiznú zmenou úlohy alebo prostredia.

18. Monotónia je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri dlhodobej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa hlavne ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptability a reaktivity a je často sprevádzaný zvýšením variability srdcovej frekvencie. Monotónia je stav spôsobený najčastejšie monotónnou prácou, monotónnosťou.

19. Znížená bdelosť je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej výkonnosti pri detekcii podnetov pri jednotvárnych monitorovacích činnostiach. Od monotónie sa odlišuje príčinnými podmienkami.

20. Nešpecifické preťaženie je na účely tohto nariadenia vlády stav psychického presýtenia charakterizovaný nechuťou až odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého intenzívneho vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti s prácou; emocionálne odmietnutie jednotvárnej opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré na základe predchádzajúcich skúseností vedú k vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovosti. V protiklade k monotónii a zníženej bdelosti je charakterizované nezmenenou alebo dokonca zvýšenou úrovňou aktivácie a je spojené s negatívnym emocionálnym prežívaním.

21. Pracovné podmienky na účely tohto nariadenia vlády predstavujú súhrn faktorov priamo alebo nepriamo pôsobiacich na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Priamo alebo nepriamo podmieňujú priebeh a výsledky pracovného procesu, sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a stavom pracovného prostredia.

22. Práca vo vnútenom pracovnom tempe je taký spôsob práce, pri ktorom si zamestnanec nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu alebo rytmu iných osôb. Nepatrí sem obsluha bežných, napr. obrábacích strojov, keď pri obrábaní súčiastky zamestnanec musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu, pretože popri tom vykonáva množstvo iných úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus sám. Kombinácia vnúteného tempa práce a vysokej nutnej rýchlosti tempa je veľmi nepriaznivá.

23. Monotónna práca je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu tejto činnosti. Pri monotónnej práci sa rozlišuje pohybová alebo úkonová monotónnosť (stereotypná manuálna činnosť s vysokým výskytom rovnakých pracovných úkonov alebo operácií) a výkonová monotónnosť (činnosť s prevahou percepčných zložiek a s minimálnou účasťou myšlienkových či rozhodovacích procesov).

24. Operácia je časovo súvislá a pracovne vymedzená časť výrobného procesu pridelená zamestnancovi ako samostatná pracovná úloha. Operácie rôzneho druhu sú také, ktoré sa líšia svojím základným obsahom, vyžadujú používanie rôznych zariadení, nástrojov či pomôcok. Operácie rovnakého druhu sú také, ktorých výsledkom je iba zmena vlastností pracovného predmetu, napr. tvaru, rozmeru alebo druhu materiálu.

25. Úkon je samostatná časť v pracovnej operácii, ktorá predstavuje jednoduchú súvislú pohybovú činnosť rovnakého typu a účelového zamerania.

26. Práca pod časovým tlakom je práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami prestávok a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných úloh pod časovým tlakom, spojená s preťažením kapacity spracovania informácií, čo je príčinou rýchleho nástupu únavy a nedostatočného zotavenia organizmu. Čím je činnosť zložitejšia, tým viac časový tlak narúša jej výkon.

27. Vplyvy narúšajúce sústredenie sú vplyvy, ktoré narúšajú nutné sústredenie na prácu a vedú k zvýšenému úsiliu pri koncentrácii alebo k častému prerušovaniu práce na úlohách, napr. hlučnosť na pracovisku, vyrušovanie, časté zvonenie telefónu a iné.

28. Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie, vzájomné slovné i mimoslovné dorozumievanie, alebo vzájomné pôsobenie rečou, správaním a konaním medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami alebo medzi skupinami. Je determinovaná kvalitou medziľudských vzťahov a komunikácie a môže byť závažným stresogénnym činiteľom.

29. Zodpovednosť je uvedomelý postoj k spoločenským hodnotám, povinnostiam, záväzkom a činnostiam. Ako vlastnosť osobnosti sa prejavuje v práci opatrnosťou a svedomitosťou pri plnení povinností a dôslednosťou pri zabezpečovaní pridelených úloh či zverených hodnôt (hmotná a organizačná zodpovednosť). Charakterizuje ju zložitosť rozhodovania, miera určitosti (istoty) v rozhodovacích situáciách a miera osobných rizík.

30. Riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb pri práci je na účely tohto nariadenia vlády väčšia pravdepodobnosť výskytu nepriaznivého variantu konečného efektu konania jednotlivca v dôsledku účinku rizikového faktora a môže sa vyjadriť pomerom všetkých možných prípadov (udalostí) a neúspešných (nepriaznivých) udalostí. V pracovnom procese pôsobí ako záťažový faktor vyžadujúci vysokú mieru odborných znalostí, pracovnú disciplínu, dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevyhnutné sústredenie, starostlivosť, nevyhnutnú mieru uvedomovania si rizika a sebakontrolované vykonávanie činnosti.

31. Pracovné prostredie je súbor priestorových, materiálnych, fyzikálnych, chemických, mikroklimatických, fyziologických, psychologických, sociálnych a iných podmienok, v ktorých sa realizuje výrobný, resp. pracovný proces a ktoré ovplyvňujú výsledky výroby, resp. práce, motiváciu, výkon, psychiku, bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

32. Fyzický diskomfort je na účely tohto nariadenia vlády pocit fyzickej nepohody a záťaže pri práci, ktorý sťažuje pracovný výkon. Fyzický diskomfort môže byť spôsobený fyzickou námahou, hypokinézou, nevhodnou pracovnou polohou, nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami alebo osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, ktoré obmedzujú pohyb, dýchanie, termoreguláciu, viditeľnosť alebo sluch.

Príloha č. 6 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.

POSTUP PRI HODNOTENÍ PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE

Časť A

Časť B

Príloha č. 7 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.

POJMY UPRAVUJÚCE SENZORICKÚ ZÁŤAŽ PRI PRÁCI

1. Zraková náročnosť je charakteristika zrakovej úlohy, ktorá sa vyjadruje pomernou pozorovacou vzdialenosťou kritického detailu a kontrastom jasov (prípadne farieb) kritického detailu a jeho bezprostredného okolia.

2. Zraková náročnosť je charakteristika zrakovej úlohy, ktorá sa hodnotí relatívnymi časovými nárokmi na čisto zrakový výkon, závisí od pomeru časov, potrebných na čisto zrakovú a celkovú úlohu.

3. Veľkosť kritického detailu sa hodnotí podľa pomernej pozorovacej vzdialenosti D/d, kde D = pozorovacia vzdialenosť, d = veľkosť kritického detailu. Obe hodnoty sa zisťujú meraním. Kritický detail je geometrický útvar jedno- alebo viacrozmerný, rozhodujúci na posúdenie zrakovej náročnosti vykonávanej práce. Je to tá časť pozorovaného predmetu, znaku, symbolu a podobne, ktorú je nutné rozlíšiť, aby bol pozorovaný predmet správne identifikovaný.

4. Náročnosť na diskrimináciu detailov je výraznosť detailu oproti pozadiu alebo ostatným predmetom. Kontrastnosť detailu a okolia je podmienená viacerými činiteľmi: tvarom, farbou, jasom, pohybom predmetov či okolia alebo obomi. Tieto činitele uľahčujú alebo sťažujú vnímanie.

5. Nároky na adaptáciu zraku vznikajú pri striedaní pohľadu na miesta s rozdielnym jasom (simultánne) alebo pri zmenách jasov predmetov či intenzity osvetlenia (sukcesívne). Vysoké nároky na adaptačné procesy vedú k oslneniu, t. j. k neprimeranému stavu zraku, ktorý narúša zrakovú pohodu, alebo zhoršuje až znemožňuje videnie. Oslnenie môže byť rušivé (discomfort glare, psychologické), keď oslňujúci zdroj odvádza pozornosť od miesta zrakovej úlohy, obmedzujúce (disability glare, fyziologické), ktoré sťažuje rozoznávanie, vedie k únave zrakového orgánu a k poklesu zrakovej výkonnosti, alebo oslepujúce (blinding glare), ktoré znemožňuje videnie.

6. Nároky na akomodáciu a okohybné svaly vznikajú pri dlhodobej fixácii pohľadu na blízke predmety, keď sa unavujú svaly ovládajúce šošovku a konvergenciu očí. Krátka pozorovacia vzdialenosť má vzťah i k vertebrogénnym problémom. Podľa poznatkov sa početnosť a intenzita týchto problémov zvyšuje s približovaním oka k pozorovanému detailu.

7. Práca pri sťažených svetelných podmienkach je na účely tohto nariadenia vlády práca pri svetelných podmienkach, ktoré sú podmienené technologicky, keď si pracovný postup vyžaduje osobitný druh osvetľovania; prípadne práca v trvalo umelom alebo združenom osvetlení. Aj typy svetelných zdrojov a svietidiel majú vzťah k nárokom práce na zrakové vnímanie (plošné, priestorové, štruktúr, detailov a podobne) a na rozlišovanie farebných tónov a odtieňov.

8. Náročnosť sluchovej úlohy sa posudzuje podľa toho, ako presne má zamestnanec rozlišovať rôzne zvukové signály. Treba brať do úvahy nielen nároky na sluchový orgán, ale aj hlučnosť pozadia a trvanie úlohy. Hlučnosť pozadia núti vyvíjať vyšie úsilie pri rozlišovaní signálov a môže byť zdrojom únavy až neurotizácie. Zhoršením kvality zvuku sa rozumie skreslenie, ku ktorému dochádza v technickom prenosovom zariadení a ktoré núti zamestnanca zvýšiť úsilie pri vnímaní.

9. Náročnosť práce na ostatné zmyslové orgány – z hľadiska možných zdravotných rizík prichádzajú do úvahy najmä práce spojené s veľkými nárokmi na vestibulárny aparát, pri ktorých môže dochádzať k rizikovým situáciám zo straty pocitu polohy tela. Práce náročné na taktilné vnímanie sú často spojené s nárokmi na jemnú koordinovanú činnosť prstov a malých svalových skupín. Môže tu dochádzať i k rôznym úrazom, čo zvyšuje nároky na sústredenosť. Možno sem zaradiť i práce s drobnými predmetmi. Treba brať do úvahy i pracovné tempo vynútené napr. kooperáciou či výkonovou mzdou a v súvislosti s tým i zložitosť činnosti. Všetky tieto okolnosti môžu viesť k nervozite a neurotizovať.

10. Zrakové ťažkosti sú na účely tohto nariadenia vlády celkové ťažkosti (zraková únava, malátnosť), ťažkosti spojené so zrakovým orgánom (tlak v očiach, pálenie očí, podráždenie, začervenané oči, slzenie očí), vizuálne ťažkosti spojené so zmenami vo vnímaní (mihanie pred očami, rozmazané videnie, dvojité videnie, pocit zníženej citlivosti zraku), nešpecifické ťažkosti spojené s psychickou nepohodou (bolesti hlavy zo zrakovej námahy), pocit nepohody pri umelom osvetlení, potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného priestoru a podobne.

11. Citlivosť zraku je prah videnia, miera citlivosti receptorov v sietnici, minimálne množstvo svetelnej energie, ktoré už vyvolá podráždenie receptora a zrakový vnem.

Príloha č. 8 k nariadeniu vlády č. 359/2006 Z. z.

POSTUP PRI HODNOTENÍ SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI

Časť A

Časť B

Poznámky pod čiarou

1) § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2) § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 126/2006 Z. z.

3) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 743/2004 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 179/2005 Z. z.

4) Tabuľka č. 1 prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku.

5) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2006 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov.

6) Príloha č. 1 písm. b), e), g) a l) k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 357/2006 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii pracovných činností a o náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska zdravotných rizík.

7) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 357/2006 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii pracovných činností a o náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska zdravotných rizík.

8) § 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 126/2006 Z. z.

9) § 19 zákona č. 126/2006 Z. z.

10) § 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 126/2006 Z. z.