353

NARIADENIE VLÁDY

Slovenskej republiky

z 10. mája 2006

o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia

Vláda Slovenskej republiky podľa § 44 písm. b) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nariaďuje:


§ 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie vlády upravuje podrobnosti o požiadavkách na vnútorné prostredie budov, minimálne stanovené požiadavky na byty nižšieho štandardu, požiadavky na ubytovacie zariadenia a podrobnosti o povinnostiach prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia.

§ 2

Základné pojmy

(1) Na účely tohto nariadenia vlády sa rozumie

a) budovou bytová a nebytová budova alebo jej časť bez výrobných prevádzok určená prevažne na dlhodobý pobyt ľudí,

b) dlhodobým pobytom pobyt ľudí, ktorý trvá v priebehu 24 hodín viac ako 4 hodiny a opakuje sa pri trvalom užívaní budovy viac ako 1-krát za týždeň,

c) krátkodobým pobytom pobyt ľudí, ktorý trvá v priebehu 24 hodín menej ako 4 hodiny,

d) vonkajšou stavebnou konštrukciou obvodová stena, strecha, strop nad vonkajším priestorom a osvetľovací otvor v obvodovej stene alebo streche,

e) tepelno-vlhkostnou mikroklímou komplexné pôsobenie tepla, vlhkosti a prúdenia vzduchu, ktoré je súčasťou celkovej mikroklímy vnútorného prostredia budovy,

f) teplým obdobím roka obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou vzduchu 13 oC a vyššou; ak klesne priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní pod 13 oC, hodnotí sa prostredie podľa hodnôt pre chladné obdobie roka,

g) výslednou teplotou guľového teplomeru ukazovateľ tepelného stavu vnútorného prostredia priestorov zahrňujúci vplyv súčasného pôsobenia teploty vzduchu, povrchovej teploty okolitých plôch a rýchlosti prúdenia vzduchu; pre rýchlosť prúdenia vzduchu, ktorá nepresahuje 0,2 m.s-1, číselne sa rovná operatívnej teplote,

h) operatívnou teplotou jednotná teplota uzavretého čierneho priestoru, v ktorom by medzi človekom a prostredím nastala výmena rovnakého množstva tepla prúdením a sálaním ako v skutočnom nehomogénnom prostredí; pri malej rýchlosti prúdenia vzduchu a menšom rozdiele medzi teplotou vzduchu a strednou teplotou sálania ako 4 K sa vyjadruje približne ako aritmetický priemer ich súčtu: t0 (ta + tr,m)/2,

i) strednou teplotou sálania homogénna teplota okolitých plôch, pri ktorej je výmena tepla sálaním medzi povrchom ľudského tela a okolitými plochami rovnaká ako v skutočnom heterogénnom prostredí,

j) asymetriou teploty sálania (tpr) rozdiel medzi teplotou sálania dvoch protiľahlých plôch malého rovinného prvku,

k) intenzitou výmeny vzduchu počet výmen vzduchu v definovanom objeme za jednotku času; priemerná intenzita výmeny vzduchu je denný priemer počas 24 h,

l) obehovým vzduchom časť odvádzaného vzduchu, ktorá sa vracia naspäť do vetraného priestoru; väčšinou sa pritom upravuje jeho čistota, teplota alebo vlhkosť,

m) klimatizáciou forma úpravy vzduchu, pri ktorej sa upravuje teplota, vlhkosť vzduchu, výmena a čistota vzduchu; ak niektorá z vlastností vzduchu nie je upravovaná, ide o čiastočnú klimatizáciu,

n) združeným osvetlením trvalé dopĺňanie nedostačujúceho denného osvetlenia umelým osvetlením,

o) kombinovaným osvetlením osvetlenie bočnými a hornými osvetľovacími otvormi,

p) osvetľovacím otvorom otvor v obvodovom plášti budovy, ktorý slúži na priame osvetlenie interiéru denným svetlom a podľa účelu miestnosti aj na vizuálny kontakt s exteriérom a na preslnenie; podľa umiestnenia je

1. bočným osvetľovacím otvorom okno, zasklená stena v obvodovej stene, strešné okno s možnosťou výhľadu sediacich osôb do exteriéru približne vodorovným smerom,

2. horným osvetľovacím otvorom strešný svetlík a vysoko umiestené strešné okno, ktoré nespĺňa charakteristiky bočného otvoru,

q) priestorom bez denného svetla miestnosť bez osvetľovacích otvorov alebo miestnosť s osvetľovacími otvormi, kde hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti sú nižšie ako požadované hodnoty pre združené osvetlenie,

r) porovnávacou rovinou myslená alebo skutočná plocha, na ktorej sa meraním alebo výpočtom určujú hodnoty fyzikálnych veličín; ak nie je určené inak, je ňou vodorovná rovina vo výške 0,85 m nad podlahou,

s) udržiavanou osvetlenosťou miestne priemerná a časovo minimálna hodnota, pod ktorú priemerná osvetlenosť na stanovenom povrchu neklesne v dobe, keď je vykonávaná údržba,

t) indexom podania farieb v súvislosti s denným osvetlením hodnota vyjadrujúca mieru spektrálnej svetelnej priepustnosti skla alebo iných transparentných materiálov,

u) ultrafialovým žiarením časť optického žiarenia s vlnovou dĺžkou kratšou ako vlnová dĺžka viditeľného svetla,

v) infračerveným žiarením časť optického žiarenia s vlnovou dĺžkou dlhšou ako vlnová dĺžka viditeľného svetla,

w) laserovým žiarením koherentné elektromagnetické žiarenie emitované laserovým zariadením s vlnovou dĺžkou spravidla od 180 nm do 106 nm produkované ako výsledok riadenej stimulovanej emisie,

x) insoláciou expozícia priaznivým aj nepriaznivým účinkom slnečného žiarenia prenikajúceho cez osvetľovacie otvory do vnútorného priestoru budovy,

y) preslnením priaznivé pôsobenie slnečného žiarenia na všetky zložky mikroklímy vnútorného prostredia budovy,

z) zdraviu škodlivými faktormi vybrané chemické, mikrobiologické a biologické znečisťujúce látky ovplyvňujúce ľudské zdravie vo vnútornom ovzduší budov.

(2) Na účely tohto nariadenia vlády sa ďalej rozumie

a) mikrobiologickými znečisťujúcimi látkami baktérie, plesne a mikroskopické vláknité huby, ktoré vyrástli pri podmienkach skúšania stanovených slovenskými technickými normami,

b) biologickými znečisťujúcimi látkami alergény roztočov; tráviace enzýmy roztočov z čelade Pyroglyphidae obsiahnuté v ich tráviacom trakte a vylučované spoločne s exkrementmi do prostredia,

c) guanínom látka obsiahnutá v exkrementoch roztočov, ktorej prítomnosť v prostredí detekuje výskyt roztočov,

d) štandardnými podmienkami teplota vzduchu 20 oC a tlak vzduchu 101,3 kPa,

e) potenciálnou expozíciou dĺžka predpokladaného pobytu osôb daná účelom využitia priestoru,

f) variabilitou koncentrácií zisťovanej látky zmeny koncentrácie v závislosti od času a priestoru,

g) ubytovacími zariadeniami budovy alebo ich časti, kde sa poskytuje prechodné ubytovanie internátneho typu najmenej pre 10 osôb, najmä vysokoškolské internáty, stredoškolské internáty, ubytovne, domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov,

h) ubytovacími zariadeniami poskytujúcimi ubytovacie služby najviac tri mesiace v roku ubytovacie zariadenia s časovo obmedzeným ubytovaním, najmä sezónne ubytovacie zariadenia, útulky, zariadenia opatrovateľskej služby,

i) ubytovacou bunkou časť ubytovacieho zariadenia, ktorú tvoria dve alebo tri izby, spoločná predsieň a zariadenia na osobnú hygienu.

§ 3

Tepelno-vlhkostná mikroklíma

(1) Optimálne a prípustné podmienky tepelno-vlh- kostnej mikroklímy sa určujú v závislosti od oblečenia ľudí, od celkovej tepelnej produkcie ich organizmu podľa tried činností uvedených v prílohe č. 2 tabuľke č. 1 a od fyzikálnych faktorov uvedených v odseku 2. Na účely tohto nariadenia vlády tepelná produkcia organizmu sa rovná energetickému výdaju.

(2) Základné veličiny na hodnotenie tepelno-vlh- kostnej mikroklímy vo vnútornom prostredí sú: teplota vzduchu (ta), operatívna teplota (to), výsledná teplota guľového teplomeru (tg), relatívna vlhkosť vzduchu ( alebo rh) a rýchlosť prúdenia vzduchu (va). Ďalej sa podľa potreby určujú: celkový tepelný odpor odevu (Rcl), celkový energetický výdaj (qM), teplota povrchu (ts) a ďalšie veličiny podľa osobitných predpisov a technických noriem.

(3) Optimálne podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy v priestoroch určených na dlhodobý pobyt ľudí v štandardnom oblečení a činnosť v triede 1a sú uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 2.

(4) V priestoroch určených na dlhodobý pobyt ľudí podľa odseku 3 musia byť navyše splnené tieto požiadavky na ochranu pred lokálnou nepohodou:

a) teplota povrchu podlahy medzi 19 oC a 26 oC,

b) vertikálny rozdiel operatívnej teploty medzi úrovňou hlavy a členkov nesmie prekročiť limity uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 3,

c) ožiarenosť hlavy sálavým teplom nesmie prekročiť 200 W.m-2; v prípade priameho slnečného žiarenia cez osvetľovacie otvory musí byť vzájomná poloha otvorov, protislnečných clôn a miest riešená tak, aby v priebehu celého roka počas dlhodobého pobytu neboli hlavy ľudí vystavené priamemu slnečnému žiareniu viac ako 10 minút,

d) splnené limity asymetrie teploty sálania, vertikálneho rozdielu teploty vzduchu a obťažovania prievanom podľa príslušnej technickej normy.

(5) Pre inú činnosť alebo oblečenie ako podľa odseku 3 a pre veľmi teplé dni s vonkajšou teplotou nad 30 oC sa určujú prípustné podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy týmito hodnotami: operatívna teplota podľa prílohy č. 2 obr. č. 1; relatívna vlhkosť 30 % až 70 %; rýchlosť prúdenia vzduchu va 0,20 m.s-1 v chladnom období, va 0,25 m.s-1 v teplom období roka; povrchová teplota podlahy 19 oC až 29 oC.

(6) Ak pre činnosť s vyššou produkciou tepla ako 130 W.m-2 alebo pre činnosť v triedach 1b a 1c vo veľmi teplých dňoch s vonkajšou teplotou nad 30 oC nemožno dodržať prípustné podmienky podľa odseku 5, hodnotenie sa musí vykonať pre únosné podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy podľa osobitného predpisu.1)

(7) V priestoroch s krátkodobým pobytom ľudí, najmä na chodbách, schodiskách, vo vstupných halách, v skladoch, zariadeniach osobnej hygieny, šatniach, čakárňach, a v priestoroch s osobitnými požiadavkami sa parametre tepelno-vlhkostnej mikroklímy musia upraviť podľa účelu a spôsobu využitia. Príklady parametrov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vo vybraných priestoroch s krátkodobým pobytom osôb sú uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 4. Príklady parametrov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre priestory s osobitnými požiadavkami sú uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 5.

(8) Na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na pobyt ľudí nesmú byť viditeľné stopy po plesni ani po kondenzácii vodnej pary. Po zistení takého nedostatku sa musí zabezpečiť jeho odstránenie vhodnou úpravou nevyhovujúcich stavebných konštrukcií alebo úpravou vetrania a vykurovania v postihnutej oblasti.

(9) Pri meraní fyzikálnych veličín, určení ukazovateľov tepelno-vlhkostnej mikroklímy a ich hodnotení sa berie do úvahy časová a priestorová homogenita vnútorného prostredia a prevádzky. V protokole z merania sa musia uviesť hodnoty rozšírenej neistoty merania jednotlivých faktorov.

(10) Hodnotenie tepelno-vlhkostnej mikroklímy sa musí vykonávať na základe porovnania meraním zistených hodnôt veličín podľa odseku 2 s limitmi podľa odsekov 3 až 7.

(11) Podmienky tepelno-vlhkostnej klímy vnútorných priestorov budovy sa nemusia objektivizovať meraním, ak

a) je výpočtom preukázané splnenie požiadaviek na tepelno-technické vlastnosti stavebných konštrukcií a na tepelnú stabilitu miestnosti podľa príslušných technických noriem,

b) v chladnom období roka vykurovací systém zabezpečuje optimálne mikroklimatické podmienky,

c) celková plocha osvetľovacích otvorov určená zo skladobných rozmerov nepresahuje 40 % plochy obvodových konštrukcií určenej zo svetlých rozmerov miestnosti,

d) osvetľovacie otvory orientované na slnečné strany majú vonkajšie protislnečné clony.

§ 4

Vetranie a vykurovanie

(1) Všetky vnútorné priestory s dlhodobým aj krátkodobým pobytom ľudí musia byť vetrané. Vetranie budov sa zabezpečuje prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním.

(2) Vetranie sa určuje podľa počtu osôb, vykonávanej činnosti, tepelnej záťaže a miery znečistenia ovzdušia tak, aby boli splnené požiadavky na množstvo vzduchu na dýchanie, na čistotu vnútorného ovzdušia a aby nedošlo k obťažovaniu ľudí pachovými látkami.

(3) Výmena vzduchu prirodzeným vetraním sa používa v priestoroch bez zdrojov škodlivín a tepla, v ktorých postačuje jedno- až dvojnásobná intenzita výmeny neupraveného vzduchu a v ktorých možno polohou a stavebným riešením zabezpečiť požadovanú výmenu vzduchu. Veľkosť a umiestenie vetracích otvorov sa určuje výpočtom.

(4) V ostatných prípadoch sa musí výmena vzduchu zabezpečiť núteným, mechanickým vetraním. Pri výmene vzduchu sa musí dodržiavať zásada tlakového spádu vzduchu z miestností s čistejším prostredím k miestnostiam s menej čistým prostredím. Z tohto hľadiska sa vetranie rieši ako

a) podtlakové, ak vzduch obsahujúci škodliviny nemá vo vetranej miestnosti prenikať do susedných priestorov,

b) pretlakové, ak sa zamedzuje prenikaniu škodlivín zo susedných priestorov do vetranej miestnosti,

c) tlakovo vyrovnané, ak nemá dochádzať k výmene vzduchu medzi vetranou miestnosťou a ostatnými priestormi.

(5) Kvalita privádzaného vzduchu a odvádzaného vzduchu sa považuje za vyhovujúcu, ak svojím zložením neohrozí zdravie ani nezhorší životné podmienky ľudí v priestoroch budovy ani v okolí budovy.

(6) Cirkulácia vetracieho vzduchu vo vetranom priestore musí zaručovať dobré prevetrávanie miest pobytu ľudí, zníženie koncentrácie škodlivín na hodnoty nižšie ako limitné hodnoty zdraviu škodlivých faktorov podľa § 8 ods. 2 a 3.

(7) V priestoroch bez možnosti prirodzeného vetrania sa v prípade poruchy zabezpečuje na dobu nevyhnutne potrebnú na odstránenie poruchy aspoň znížená výmena vzduchu. Táto požiadavka sa musí zabezpečiť už v projektovej dokumentácii.

(8) Vo vnútorných priestoroch s dlhodobým pobytom ľudí sa nútené vetranie musí riešiť tak, aby prúdenie vzduchu nenarušilo prípustné podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy podľa § 3 ods. 5.

(9) Množstvo vzduchu potrebné na výmenu sa určuje v závislosti od faktorov uvedených v odseku 2. V miestnostiach bez zdrojov škodlivín a so zákazom fajčenia, v ktorých je dlhodobý pobyt viacerých osôb s aktivitou v triedach činnosti 0 až 1a, potrebná výmena vzduchu sa určuje z grafu na obr. č. 2 v prílohe č. 2. Príklady potrebnej výmeny vzduchu v priestoroch s krátkodobým pobytom ľudí sú uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 4.

(10) V obytných miestnostiach sa požaduje výmena najmenej 15 m3 čerstvého vzduchu za hodinu na jednu prítomnú osobu.

(11) Podiel vonkajšieho vzduchu pri nútenom vetraní a klimatizácii s čiastočným obehom vzduchu nesmie klesnúť ani za najnepriaznivejších podmienok pod 15 % celkového množstva vymieňaného vzduchu.

(12) Obehový vzduch je možné použiť len vtedy, ak nie je znečistený plynnými látkami a časticami pevných a kvapalných aerosólov. Ako obehový vzduch je možné použiť vzduch z tej istej miestnosti alebo zo skupiny miestností s rovnakým využitím. Obehový vzduch sa upravuje rovnakým spôsobom ako vonkajší vzduch, musí sa viesť cez rovnaké filtračné stupne, a to buď samostatne, alebo spolu s vonkajším vzduchom.

(13) Vonkajší vzduch pre nútené vetranie a klimatizáciu sa musí nasávať z miest chránených pred znečistením a pred ohrevom slnečným žiarením. Možno ho nasávať len vetracím zariadením s účinnou filtráciou, ktorá zabráni aj nasávaniu pachov.

(14) Vetracie zariadenie pre nútené vetranie a klimatizáciu nesmie nepriaznivo ovplyvniť mikrobiálnu čistotu vzduchu.

(15) Vývody vzduchu odvádzaného do vonkajšieho priestoru sa musia umiestniť tak, aby nedochádzalo k spätnému nasávaniu zdraviu škodlivých látok do budovy.

(16) Vetranie miestností s mokrou prevádzkou a priestorov so vznikom zdraviu škodlivých látok a iných nežiaducich látok, zapáchajúcich výparov, plynov musí byť podtlakové, prípadne spojené s miestnym odsávaním.

(17) Na vlhčenie vzduchu privádzaného vzduchotechnickým zariadením sa musia využívať zvlhčovače s využitím zdravotne bezchybnej vody.2)

(18) Vetracie zariadenia sa musia udržiavať vo vyhovujúcom technickom stave. Kontrola technického stavu vetracích zariadení sa musí vykonávať v pravidelných intervaloch, o ktorých sa musia viesť záznamy. V záznamoch sa uvádzajú aj dosiahnuté tepelno-vlhkostné podmienky.

(19) Príklady potrebnej intenzity výmeny vzduchu niektorých priestorov s osobitnými požiadavkami sú uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 5.

(20) Vykurovacia sústava a druh vykurovacích telies musia byť riešené tak, aby

a) boli dodržané požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu s ohľadom na účel a využitie miestností,

b) v žiadnom mieste budovy nedošlo ani v najchladnejších dňoch k poruchám vplyvom mrazu,

c) prúdením vzduchu nedochádzalo k šíreniu vznikajúcich škodlivín,

d) povrchová teplota vykurovacích telies neohrozila zdravie ľudí.

(21) Vykurovacie telesá musia byť umiestnené tak, aby zabránili kondenzácii vodnej pary a tvorbe plesní na kritických miestach vnútorného povrchu vonkajších stavebných konštrukcií v chladnom období roka.

(22) Teplota nekrytých vykurovacích telies umiestených v oblasti možného pohybu ľudí nesmie prekročiť 110 oC. Nekryté vykurovacie telesá s vyššou teplotou musia byť umiestnené vo výške nad 3 m.

(23) Ak sa vykurovacie telesá nachádzajú v blízkosti miest dlhodobého pobytu ľudí, musí sa kontrolovať ich vplyv na lokálnu nepohodu podľa § 3 ods. 4.

§ 5

Osvetlenie

(1) Osvetlenie vnútorných priestorov musí byť zabezpečené osvetľovacími otvormi alebo sústavami umelého osvetlenia tak, aby v miestnostiach s pobytom ľudí alebo v ich funkčne vymedzených častiach boli dodržané základné požiadavky na osvetlenie vo vzťahu k zrakovej činnosti osôb a k charakteru svetelného prostredia.

(2) Osvetľovacie otvory, svietidlá a časti vnútorných priestorov odrážajúce svetlo musia byť pravidelne udržiavané tak, aby boli splnené základné požiadavky na osvetlenie, insoláciu a iné druhy optického žiarenia uvedené v prílohe č. 3.

(3) Vnútorné priestory s dlhodobým pobytom osôb musia byť riešené tak, aby mali vyhovujúce denné osvetlenie. Požiadavky na denné osvetlenie sa zabezpečujú podľa prílohy č. 3.

(4) Pri návrhu stavebných objektov sa musí dbať na to, aby sa realizáciou návrhu nezhoršili podmienky denného osvetlenia vnútorných priestorov okolitých budov viac, ako pripúšťa príslušná technická norma.

(5) Miesta dlhodobého pobytu ľudí vo vnútornom prostredí musia byť chránené pred pôsobením priameho slnečného svetla v prípadoch, kde by mohlo dôjsť k oslneniu alebo k inému narušeniu zrakovej pohody.

(6) Konštrukcia osvetľovacích otvorov, druh a farba ich výplne, ako aj sklon roviny zasklenia musia byť riešené tak, aby nedochádzalo k znižovaniu zrakovej pohody. Pri dlhodobom pobyte ľudí sa požaduje zasklenie s činiteľom priestupu svetla v smere normály najmenej 0,6. Pri náročných zrakových činnostiach sa použije zasklenie s indexom podania farieb najmenej 95.

(7) Požiadavky na umelé osvetlenie sa zabezpečujú podľa prílohy č. 3.

(8) Vo vnútornom prostredí s nedostatočným denným osvetlením možno riešiť osvetlenie ako združené, ak sú splnené požiadavky uvedené v odseku 9 a v prílohe č. 3.

(9) Združené osvetlenie ako osvetlenie pre dlhodobý pobyt osôb môže byť realizované len výnimočne, ak sa preukáže, že po technickej stránke nemôže byť zabezpečené dostačujúce denné osvetlenie podľa odseku 1.

(10) Priestory bez denného svetla určené na dlhodobý pobyt možno zriaďovať len výnimočne po posúdení orgánom verejného zdravotníctva,3) v osobitne odôvodnených prípadoch z technologických, bezpečnostných, alebo iných oprávnených dôvodov. Požiadavky na vnútorné prostredie budov bez denného svetla sú uvedené v prílohe č. 3.

(11) Umelé osvetlenie vnútorných priestorov sa objektivizuje meraním. Denné osvetlenie vnútorných priestorov sa objektivizuje meraním, ak nie je možné použiť vypočítané údaje. V protokole z merania sa uvádza hodnota rozšírenej neistoty merania. Požiadavka na osvetlenie je splnená, ak nameraná hodnota znížená o hodnotu neistoty merania nie je nižšia než požadovaná hodnota.

§ 6

Preslnenie

(1) Budovy musia byť umiestnené do územia tak, aby bolo zabezpečené preslnenie

a) bytov,

b) obytných miestností v detských domovoch, v domovoch dôchodcov a podobných zariadení slúžiacich na dlhodobý pobyt,

c) miestností určených na denný pobyt detí v predškolských zariadeniach.

(2) Preslnenie bytov sa určuje podľa osobitného predpisu.4)

(3) Preslnenie denných miestností v predškolských zariadeniach sa určuje rovnakým spôsobom ako preslnenie obytných miestností bytov, pričom požadovaný čas preslnenia sa zabezpečuje do 15.00 hodiny.

(4) Zatienenie novými stavbami v okolí nesmie znižovať veľkosť preslnenej vonkajšej plochy predškolského zariadenia určenej na pobyt detí na menej ako 50 % jej celkovej rozlohy.

§ 7

Iné druhy optického žiarenia

(1) Pri prevádzke a používaní prístrojov a zariadení so zdrojmi laserového, ultrafialového, infračerveného alebo iného optického žiarenia vo vnútornom prostredí budovy musia byť zabezpečené také technické a organizačné opatrenia, ktoré vylúčia alebo obmedzia na prípustnú mieru ich škodlivé účinky na zdravie ľudí.

(2) Na ochranu zdravia pred účinkami optického žiarenia sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.5)

§ 8

Limitné hodnoty zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší budov

(1) Limitné hodnoty zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší budov sa ustanovujú ako limitné hodnoty vybraných chemických, mikrobiologických a biologických znečisťujúcich látok a tuhých častíc.

(2) Limitné hodnoty chemických látok a tuhých častíc vo vnútornom ovzduší budov sú uvedené v prílohe č. 4 tabuľke č. 6.

(3) Limitné hodnoty mikrobiologických a biologických ukazovateľov kvality vnútorného ovzdušia budov sú uvedené v prílohe č. 4 tabuľke č. 7.

(4) Požiadavky na kvalitu vnútorného ovzdušia budov sú splnené, ak stredná hodnota jednohodinovej, osemhodinovej alebo 24-hodinovej koncentrácie zisťovanej látky v meranom intervale za štandardných podmienok neprekročí limitné koncentrácie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4. Meraným intervalom sa postihuje potenciálna expozícia a variabilita koncentrácií zisťovanej látky so zohľadnením všetkých zdrojov znečistenia vnútorného ovzdušia budov.

(5) Nepripúšťa sa viditeľný rast plesní na vnútorných povrchoch stien a predmetov vo vnútornom prostredí budov.

(6) Odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia v pobytových priestoroch ustanovuje osobitný predpis.6)

§ 9

Minimálne požiadavky na byty nižšieho štandardu

(1) Obytná plocha bytu nižšieho štandardu musí byť najmenej 12 m2 na užívateľa a 6 m2 na každú ďalšiu osobu, ktorá s ním žije v domácnosti. Úžitková plocha bytu nižšieho štandardu musí byť najmenej 18 m2 na užívateľa a 0,5 m2 na každú ďalšiu osobu, ktorá s ním žije v domácnosti.

(2) Minimálne požiadavky na vybavenie bytu nižšieho štandardu sú

a) napojenie na prívod pitnej vody s technickou možnosťou inštalovania zariadenia na varenie, prípravu teplej vody, s možnosťou inštalovania zariadenia na osobnú hygienu,

b) odvedenie odpadových vôd s technickou možnosťou inštalovania splachovacieho záchoda,

c) technická možnosť inštalovania vykurovacích telies na lokálne vykurovanie obytných miestností.

(3) Súčasťou domového vybavenia budov s bytmi nižšieho štandardu, ktoré sú lokálne vykurované tuhým palivom, musia byť priestory na uskladnenie paliva.

§ 10

Požiadavky na ubytovacie zariadenia

(1) Ubytovacie zariadenie musí byť napojené na prívod studenej pitnej vody a teplej vody.

(2) Požiadavky na plochu izby ubytovacieho zariadenia (ďalej len „izba“), svetlú výšku izby, počet izieb v ubytovacích bunkách, počet ubytovaných a základné vybavenie izby sú uvedené v prílohe č. 5 tabuľke č. 8.

(3) Do plochy izby sa nezapočítava plocha vstavaných skríň.

(4) Izbu možno vybaviť poschodovými posteľami len výnimočne, v ubytovacích zariadeniach s časovo obmedzeným ubytovaním nižšieho štandardu a ak svetlá výška izby je najmenej 260 cm. V takých prípadoch musí byť horné lôžko vybavené zábranou, nepriepustnou podložkou pod matracom a prístup k hornému lôžku musí byť zabezpečený rebríkom.

§ 11

(1) V ubytovacích zariadeniach musí byť zriadená

a) osobitná miestnosť alebo samostatná kabína v umyvárni na vypranie osobnej bielizne a odevov a primerane aj priestorov na sušenie a žehlenie osobnej bielizne a odevov,

b) sklad inventára a oddelený sklad na čistú bielizeň a špinavú bielizeň s možnosťou vetrania,

c) priestor s možnosťou vetrania na čistenie odevov a obuvi,

d) miestnosť s možnosťou vetrania na ukladanie pracovných pomôcok na upratovanie vybavená výlevkou.

(2) V ubytovacích zariadeniach pre viac ako 50 osôb musia byť zriadené najmenej dve spoločenské miestnosti.

(3) Požiadavky na plochu a vybavenie spoločných priestorov ubytovacích zariadení sú uvedené v prílohe č. 5 tabuľke č. 9.

§ 12

(1) V ubytovacích zariadeniach musia byť zriadené zariadenia na osobnú hygienu, ktorými sú umyvárne a záchody so samostatným vchodom z predsiene ubytovacej bunky alebo spoločné umyvárne a spoločné záchody pre viac ubytovacích miestností oddelené pre mužov a ženy so samostatným vchodom z chodby ubytovacieho zariadenia. Spoločné umyvárne musia byť riešené tak, aby neboli spojené priechodom so spoločnými záchodmi. Vchod do spoločných záchodov a spoločných umyvární musí byť riešený tak, aby zabraňoval priamemu pohľadu do týchto priestorov.

(2) Umývadlá musia byť vybavené zmiešavacou batériou s prívodom teplej vody a studenej vody, poličkou na odkladanie toaletných potrieb a zrkadlom.

(3) Ručné sprchy musia byť umiestnené v uzatvorených kabínach a polouzavretých kabínach. Sprchovacie kabíny musia byť vybavené poličkami na odkladanie mydla a na vhodnom mieste aj vešiakmi na zavesenie odevu a uteráka.

(4) Požiadavky na vybavenie zariadení na osobnú hygienu podľa druhu ubytovacích zariadení a počtu ubytovaných sú uvedené v prílohe č. 5 tabuľke č. 10.

§ 13

(1) Ak súčasťou ubytovacieho zariadenia je zariadenie spoločného stravovania alebo jeho časť, musí byť pre ubytovacie zariadenie zriadený samostatný vchod riešený tak, aby ubytovacie priestory neboli obťažované pachmi a výparmi.

(2) Ak je v ubytovacom zariadení vyčlenená miestnosť na izoláciu chorých, musí byť umiestnená na najnižšom podlaží a musí byť vybavená zariadením na osobnú hygienu.

§ 14

(1) Steny predsiení ubytovacích buniek, chodieb, schodísk, zariadení na osobnú hygienu, kuchyniek a spoločných priestorov podľa § 3 ods. 1 musia mať na miestach, na ktorých môže dôjsť k ich znečisteniu, umývateľný povrch. Ostatná plocha stien a steny iných miestností musia byť vymaľované. Maľovanie a základná oprava všetkých umývateľných povrchov sa musí vykonávať najmenej raz za dva roky.

(2) Podlahy miestností v ubytovacích zariadeniach musia byť zabezpečené tak, aby boli ľahko čistiteľné, hladké, bez škár a nešmykľavé a podlahy v spoločných umyvárňach a sprchovacích kabínach aj vyspádované k odpadovej mriežke. Na podlahy v sprchovacích kabínach možno použiť len rohože z plastických hmôt.

§ 15

(1) Všetky priestory ubytovacieho zariadenia musia byť denne upratované, zariadenia na osobnú hygienu denne umývané a dezinfikované. Rohože pod sprchami musia byť najmenej raz za týždeň vydrhnuté kefou a dezinfikované. Najmenej raz za štvrťrok musí byť vykonané upratovanie spojené s umytím okien, dverí, svietidiel, vykurovacích telies a s vyprášením matracov a prikrývok.

(2) Posteľná bielizeň sa musí vymieňať podľa potreby, najmenej však raz za 14 dní, a vždy pri zmene ubytovaného. Poškodená a opotrebovaná posteľná bielizeň musí byť vyradená z používania.

(3) V ubytovacom zariadení musí byť umiestnená na vhodnom a dostupnom mieste lekárnička prvej pomoci, ktorej vybavenie sa musí priebežne dopĺňať.

(4) V ubytovacom zariadení musí byť vykonané ničenie živočíšnych škodcov.

§ 16

Náležitosti prevádzkového poriadku ubytovacích zariadení

(1) Prevádzkový poriadok ubytovacieho zariadenia musí obsahovať

a) identifikačné údaje prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia,

b) druh a spôsob poskytovania ubytovacích služieb,

c) podmienky prevádzky, zásady bezpečnosti a ochrany zdravia ubytovaných a zamestnancov ubytovacieho zariadenia,

d) spôsob skladovania a manipulácie s posteľnou bielizňou a frekvenciu jej výmeny,

e) spôsob a frekvenciu bežného upratovania a celkového upratovania ubytovacieho zariadenia,

f) postup pri dezinfekcii a jej frekvenciu v zariadeniach na osobnú hygienu,

g) postup pri zabezpečení ničenia živočíšnych škodcov,

h) spôsob odstraňovania tuhého odpadu, frekvenciu vyprázdňovania odpadových nádob, ich čistenia a dezinfekcie.

(2) Prevádzkový poriadok ubytovacieho zariadenia musí byť sprístupnený na vhodnom a viditeľnom mieste.

§ 17

Spoločné ustanovenie

Ustanovenia tohto nariadenia vlády okrem § 9 sa vzťahujú aj na poskytovanie bývania v zariadeniach sociálnych služieb.7)

§ 18

Prechodné ustanovenie

Prevádzkovateľ zariadenia prevádzkovaného pred 1. júnom 2006, ktoré nespĺňa požiadavky uvedené v § 3 až 7 a v § 9 až 16, je povinný splniť tieto požiadavky najneskôr do 1. júna 2008.


§ 19

Účinnosť

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.


v z. Pál Csáky v. r.


Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 353/2006 Z. z.

Veličiny a jednotky

qM celkový energetický výdaj (tepelná produkcia organizmu) na jednotku plochy povrchu tela [met], [W.m-2], 1 met = 58,2 W.m-2

Rcl celkový tepelný odpor odevu a medznej vrstvy vzduchu [clo], [m2.K.W-1], 1 clo = 0,155 m2.W.K-1

φ; rh relatívna vlhkosť vzduchu [%]

ta (suchá) teplota vzduchu [oC]

tg výsledná teplota guľového teplomeru [oC]

to operatívna teplota [oC]

tr,m stredná teplota sálania (účinná teplota okolitých plôch) [oC]

va rýchlosť prúdenia vzduchu [m.s-1]

n intenzita výmeny vzduchu [h-1]

GV objemový tok vzduchu (množstvo vymieňaného vzduchu) [m3.h-1; l.s-1]

e činiteľ dennej osvetlenosti [%]

Indexy

a vzduch (= air)

cl odev (= clothes, clothing)

m stredný, priemerný

min minimálny

s povrch (= surface)

V objem vzduchu

Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 353/2006 Z. z.

POŽIADAVKY NA TEPELNO-VLHKOSTNÚ MIKROKLÍMU A VETRANIE

Příloha 02

Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 353/2006 Z. z.

ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA OSVETLENIE, INSOLÁCIU A INÉ DRUHY OPTICKÉHO ŽIARENIA

a) Požiadavky na denné osvetlenie

Denné osvetlenie vnútorných priestorov okrem obytných miestností sa rieši tak, aby sa umožnilo vykonávanie zrakových činností a vytvorilo vyhovujúce svetelné prostredie pre daný účel miestnosti.

Denné osvetlenie miestností a ich funkčne vymedzených častí sa zabezpečuje podľa technickej normy STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov. Časť 1: Základné požiadavky a STN 73 0580-2 Denné osvetlenie budov. Časť 2: Denné osvetlenie budov na bývanie. Ak ide o dlhodobý pobyt osôb okrem obytných miestností, najmenšia prípustná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti na porovnávacej rovine je

– pri bočnom osvetlení emin = 1,5 %,

– pri hornom a kombinovanom osvetlení em = 3 %.

Poznámka: V technickej norme STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov. Časť 1: Základné požiadavky a STN 73 0580-2 Denné osvetlenie budov. Časť 2: Denné osvetlenie budov na bývanie sa em označuje ako ep.

b) Požiadavky na umelé osvetlenie

Najnižšie prípustné hodnoty celkovej osvetlenosti miestností alebo ich funkčne vymedzených častí sú

– celkové osvetlenie pre dlhodobý pobyt

priestory s dostatočným denným osvetlením Emin = 200 lx,

priestory so združeným osvetlením Emin = 500 lx,

– celkové osvetlenie pre krátkodobý pobyt Emin = 100 lx,

– celkové osvetlenie pre občasný pobyt Emin = 20 lx.

Osvetlenie na miestach zrakových úloh, zábrana oslnenia a ostatné kvalitatívne ukazovatele sa určujú podľa technickej normy STN EN 12 464-1 Svetlo a osvetlenie. Osvetlenie pracovných miest. Časť 1: Vnútorné pracovné miesta.

c) Požiadavky na združené osvetlenie

1. Združené osvetlenie sa uplatňuje v celých miestnostiach alebo v ich funkčne vymedzených častiach, v ktorých sú hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti nižšie ako požadované podľa časti a) tejto prílohy, ale dosahujú najmenej 1/3 týchto hodnôt.

2. Najmenšia plocha funkčne vymedzenej časti miestnosti pre združené osvetlenie je 10 m2 alebo 1/3 podlahovej plochy miestnosti.

3. Priestory, kde nie je splnená podmienka podľa bodu 1, sa posudzujú ako priestory bez denného svetla.

4. Združené osvetlenie sa rieši tak, aby bol zabezpečený vhodný pomer jasov v zornom poli užívateľov. Najvyššie prípustné hodnoty pomeru jasov sú uvedené v bode 6.

5. Jas osvetľovacích otvorov do 60 o od obvyklého smeru pohľadu, ak je vyšší ako 4 000 cd.m-2, sa obmedzuje regulačným zariadením (žalúzie, rolety a pod.).

6. Najvyšší prípustný pomer jasu pozorovaného predmetu a osvetľovacieho otvoru umiestneného do 60o od obvyklého smeru pohľadu je

– pre triedu zrakovej činnosti I, II , III podľa technickej normy STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov.

Časť 1: Základné požiadavky a STN 73 0580-2 Denné osvetlenie budov.

Časť 2: Denné osvetlenie budov na bývanie 1:40,

– pre triedu zrakovej činnosti IV 1:100,

– pre ostatné triedy sa neurčuje.

Poznámka: Za obvyklý smer pohľadu sa považuje pohľad na predmet pracovnej činnosti alebo iný pohľad súvisiaci s činnosťou, ako aj relaxačný pohľad vodorovným smerom.

7. Združené osvetlenie sa realizuje ako jednotný systém s prihliadnutím na smerovosť, tienivosť, zábranu oslnenia, na kontrasty jasov v zornom poli užívateľov a na ostatné kvalitatívne ukazovatele požadované pre denné a umelé osvetlenie.

8. V budovách, v ktorých sú priestory so združeným osvetlením realizovaným pred účinnosťou tohto nariadenia vlády, orgán verejného zdravotníctva posúdi svetelné podmienky individuálne, s prihliadnutím na využitie priestorov a na zrakovú záťaž užívateľov.

d) Požiadavky na osvetlenie v priestoroch bez denného svetla

Celkové osvetlenie pre dlhodobý pobyt osôb počas dňa je najmenej Em = 500 lx.

Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 353/2006 Z. z.

LIMITNÉ HODNOTY ZDRAVIU ŠKODLIVÝCH FAKTOROV VO VNÚTORNOM OVZDUŠÍ

Tabuľka č. 6 Limitné hodnoty chemických látok a tuhých častíc vo vnútornom ovzduší budov

Položka
číslo
Znečisťujúca
látka
Vyjadrená
ako
Najvyššia
prípustná
hodnota
(µg.m-3)
Čas
(h)
Poznámka
1. Oxid uhoľnatý CO 30 000 1 Vystavenie hodnotám nesmie
presahovať ustanovený čas,
takéto vystavenie sa nesmie
zopakovať v priebehu 8 hodín.
10 000 8
2. Tuhé častice
PM10
PM10 50 24 Prachové častice
s prevládajúcou veľkosťou
častíc priemeru 10 µm, ktoré
prejdú špeciálnym selektívnym
filtrom s 50 % účinnosťou.
3. Oxid dusičitý NO2 200 1
4. Ozón O3 120 8
5. Oxid siričitý SO2 125 24
6. Formaldehyd HCHO 100 0,5
60 24
7. AmoniakNH3 200 24
8. Toluén C7H8 8 000 24
260 168
9. Xylény C4H4(CH3)2 4 800 24
10. Styrén C8H8 800 24
260 168
11. Tetrachlóretylén C2Cl4 250 24
12. Sírouhlík CS2 100 24
13. Sírovodík H2S 150 24
14. Azbestové vlákna 1 000 vlákien.m-3 Vzťahuje sa na priemer vlákna
menší ako 3 µm, dĺžku vlákna
väčšiu ako 5 µm a pomer dĺžky
a priemeru vlákna väčší ako
3 : 1.
15. Pachové látky Nesmú byť v koncentráciách obťažujúcich obyvateľstvo.

Poznámky:

1. Priemernou polhodinovou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v priebehu polhodiny.

2. Priemernou jednohodinovou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v priebehu jednej hodiny.

3. Priemernou osemhodinovou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v priebehu ôsmich hodín.

4. Priemernou dvadsaťštyrihodinovou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v priebehu 24 hodín. Priemernou dennou koncentráciou sa rozumie aj stredná hodnota najmenej 12 rovnomerne rozvrhnutých meraní polhodinových koncentrácií v priebehu 24 hodín.

5. Limitné hodnoty sa vzťahujú na štandardné podmienky. Objem prepočítaný na teplotu vzduchu 20 oC a tlak vzduchu 101,3 kPa.

Tabuľka č. 7 Limitné hodnoty mikrobiologických a biologických ukazovateľov kvality vnútorného ovzdušia budov

Ukazovateľ Najvyššia prípustná hodnota
[KTJ.m3]
Baktérie < 500
Plesne < 500
Patogénne druhy baktérií vrátane legionel < 1
Roztoče < 2 µg alergénov roztočov/ 1 g prachu alebo 0,6 µg
guanínu/ 1 g prachu

Príloha č. 5 k nariadeniu vlády č. 353/2006 Z. z.

POŽIADAVKY NA UBYTOVACIE ZARIADENIA

Tabuľka č. 8 Požiadavky na plochu izby ubytovacieho zariadenia, svetlú výšku izby, počet izieb v ubytovacích bunkách, počet ubytovaných a základné vybavenie izby

Druh ubytovacieho zariadenia
Ubytovacie
zariadenies časovo
neobmedzeným
ubytovaním
Ubytovacie
zariadenies časovo
obmedzeným
ubytovaním
Ubytovacie
zariadenies časovo
neobmedzeným
ubytovaním
nižšieho štandardu
Ubytovacie
zariadenies časovo
obmedzeným
ubytovaním
nižšieho štandardu
Plocha
jednoposteľovej
izby
najmenej 10 m2 najmenej 8 m2 - -
Plocha
viacposteľovej
izby
na jedného
ubytovaného
najmenej 8 m2v izbe najviac
dvaja ubytovanív ubytovacej bunke
najviac štyri lôžkav ubytovacej bunke
najviac dve izby
na jedného
ubytovaného
najmenej 8 m2v izbe najviac
štyria ubytovanív ubytovacej bunke
najviac osem lôžokv ubytovacej bunke
najviac tri izby
na jedného
ubytovaného
najmenej 6 m2v izbe najviac
šesť ubytovaných
na jedného
ubytovaného
najmenej 6 m2v izbe najviac
desať ubytovaných
Svetlá výška
izby
najmenej 260 cm najmenej 260 cm najmenej 230 cm najmenej 230 cm
Základné
vybavenie izby
stále lôžko pre
každého
ubytovanéhospoločný stôl
v každej izbestolička pre každého
ubytovanéhodvojdielna skriňa pre
každého
ubytovanéhoodkladací priestor na
lôžkovinypäť kombinovaných
ramienok na šatynádoba na odpadky
zrkadlo
stále lôžko pre
každého
ubytovanéhospoločný stôl
v každej izbestolička pre každého
ubytovanéhojednodielna skriňa
pre každého
ubytovanéhoodkladací priestor
na lôžkovinypäť kombinovaných
ramienok na šatynádoba na odpadky

zrkadlo
stále lôžko pre
každého
ubytovanéhospoločný stôl
v každej izbestolička pre každého
ubytovanéhojednodielna skriňa
pre každého
ubytovanéhonástenný vešiak



-

nádoba na odpadky

-
stále lôžko pre
každého
ubytovanéhospoločný stôl
v každej izbestolička pre každého
ubytovanéhojednodielna skriňa
pre každého
ubytovanéhonástenný vešiak



-

nádoba na odpadky

-
na každé lôžko:

nočný stolík

nočná lampa

matrac alebo
podložka
z hygienicky
neškodného
materiáluplachta

poduška a obliečka

prikrývka a obliečka
na každé lôžko:

nočný stolík

nočná lampa

matrac alebo
podložka
z hygienicky
neškodného
materiáluplachta

poduška a obliečka

prikrývka a obliečka
na každé lôžko:

-

-

matrac alebo
podložka
z hygienicky
neškodného
materiáluplachta

poduška a obliečka

prikrývka a obliečka
na každé lôžko:

-

-

matrac alebo
podložka
z hygienicky
neškodného
materiáluplachta

poduška a obliečka

prikrývka a obliečka

Tabuľka č. 9 Požiadavky na plochu a vybavenie spoločných priestorov ubytovacích zariadení

Druh ubytovacieho zariadenia
Ubytovacie
zariadenie s časovo
neobmedzeným
ubytovaním
Ubytovacie
zariadenie s časovo
obmedzeným
ubytovaním
Ubytovacie
zariadenie s časovo
neobmedzeným
ubytovaním nižšieho
štandardu
Ubytovacie
zariadenie s časovo
obmedzeným
ubytovaním
nižšieho štandardu
Spoločenská
miestnosť
1 m2 na ubytovaného 1 m2 na
ubytovaného
0,33 m2 na
ubytovaného
0,33 m2 na
ubytovaného
Študovňa 1 m2 na
ubytovaného,
maximálna plocha
jednej
miestnosti 36 m2
Kuchynka na každom podlaží

jeden dvoj varič na
10 ubytovaných

chladnička

dvojdrez na
umývanie riadu

skrinka na suché
potraviny
na každom podlaží

jeden dvojvarič na
10 ubytovaných

chladnička

dvojdrez na
umývanie riadu

skrinka na suché
potraviny


jeden dvojvarič na
10 ubytovaných

chladnička

dvojdrez na
umývanie riadu

skrinka na suché
potraviny

kuchynka sa
zriaďuje len
v ubytovacích
zariadeniach
nižšieho štandardu
určených pre rodiny
s deťmi


jeden dvojvarič na
10 ubytovaných

chladnička

dvojdrez na
umývanie riadu

skrinka na suché
potraviny

kuchynka sa
zriaďuje len
v ubytovacích
zariadeniach
nižšieho štandardu
určených pre
rodiny s deťmi
Miestnosť na
vypranie
osobnej bielizne
a odevov
jedno umývadlo
najviac na
20 ubytovanýchjedna práčka najviac
na 20 ubytovaných
jedno umývadlo
najviac na
20 ubytovanýchjedna práčka najviac
na 30 ubytovaných
jedno umývadlo
najviac na
20 ubytovanýchjedna práčka
najviac na
30 ubytovaných
jedno umývadlo
najviac na
30 ubytovanýchjedna práčka na
ubytovacie
zariadenie

Tabuľka č. 10 Požiadavky na vybavenie zariadení na osobnú hygienu podľa druhu ubytovacích zariadení a počtu ubytovaných

Druh ubytovacieho zariadenia
Ubytovacie
zariadenie s časovo
neobmedzeným
ubytovaním
Ubytovacie
zariadenie s časovo
obmedzeným
ubytovaním
Ubytovacie
zariadenie s časovo
neobmedzeným
ubytovaním nižšieho
štandardu
Ubytovacie
zariadenie s časovo
obmedzeným
ubytovaním
nižšieho štandardu
jedno umývadlo
s tečúcou
teplou
a studenou
vodou
najviac na
4 ubytovaných
najviac na
4 ubytovaných
najviac na
6 ubytovaných
najviac na
10 ubytovaných
jedna sprcha najviac na
4 ubytovaných
najviac na
4 ubytovaných
najviac na
10 ubytovaných
najviac na
15 ubytovaných
vaňa (len
v ubytovacích
bunkách)
najviac na
4 ubytovaných
- - -
vanička na
umývanie nôh
(len
v spoločných
umyvárňach)
najviac na
20 ubytovaných
najviac na
20 ubytovaných
najviac na
30 ubytovaných
najviac na
30 ubytovaných
jedna
záchodová misa
najviac na 4 ženy najviac na 4 ženy najviac na 6 žien najviac na 10 žien
jedna
záchodová misa
najviac na 6 mužov najviac na 6 mužov najviac na 10 mužov najviac na
15 mužov
jeden pisoár najviac na 10 mužov najviac na 10 mužov najviac na 15 mužov najviac na
20 mužov

Poznámky pod čiarou

1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 247/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

2) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

3) § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

5) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 351/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred účinkami optického žiarenia pri práci.

6) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 350/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia.

7) Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.