Oznámenie č. 180/2006 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Aktov Svetovej poštovej únie, pozostávajúcich zo Siedmeho dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie, Generálneho poriadku Svetovej poštovej únie, Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách

Čiastka 66/2006
Platnosť od 11.04.2006
Redakčná poznámka

Akty Svetovej poštovej únie nadobudli platnosť 1. januára 2006.

OBSAH

ČASŤ I - ZÁKLADNÉ USTANOVENIA (Čl. 1 - Čl. 2114)
ČASŤ II - AKTY ÚNIE (Čl. 22 - Čl. 32)
KAPITOLA II - MEDZINÁRODNÝ ÚRAD (Čl. 111 - Čl. 121)
KAPITOLA IV - FINANCIE (Čl. 128 - Čl. 131)
ČASŤ III - ODMEŇOVANIE (Čl. 28 - Čl. 35)

180

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 5. októbra 2004 boli na 23. svetovom poštovom kongrese v Bukurešti prijaté Akty Svetovej poštovej únie, pozostávajúce zo Siedmeho dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie, Generálneho poriadku Svetovej poštovej únie, Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách.

Národná rada Slovenskej republiky so zmluvami vyslovila súhlas svojím uznesením č. 1956 z 9. novembra 2005 a zároveň rozhodla, že Generálny poriadok Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohoda o poštových platobných službách sú medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky ich ratifikoval 30. novembra 2005. Ratifikačná listina bola 4. januára 2006 uložená u depozitára, ktorým je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu Svetovej poštovej únie.

Akty Svetovej poštovej únie nadobudli platnosť 1. januára 2006.

K oznámeniu č. 180/2006 Z. z.

SIEDMY DODATKOVÝ PROTOKOL K ÚSTAVE SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE

OBSAH

Článok I     (Dodatok k preambule)

Článok II      (Nový článok 1bis)    Definície

Článok III     (Dodatok k čl. 22)      Akty Únie

Článok IV     (Dodatok k čl. 30)     Zmena Ústavy

Článok V      (Dodatok k čl. 31)     Zmena generálneho poriadku, Dohovoru a Dohôd

Článok VI                                          Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dodatkového protokolu

Článok VII                                         k Ústave Svetovej poštovej únie

Splnomocnenci vlád členských krajín Svetovej poštovej únie na kongrese v Bukurešti vzhľadom na článok 30 ods. 2 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964 prijali s výhradou ratifikácie nasledujúce zmeny uvedenej Ústavy.

Článok I

(Dodatok k preambule)

V snahe rozvíjať komunikáciu medzi národmi prostredníctvom účinného vykonávania poštových služieb a prispieť k dosiahnutiu ušľachtilých cieľov medzinárodnej spolupráce v kultúrnej, sociálnej a ekonomickej oblasti splnomocnenci vlád zmluvných krajín prijali túto Ústavu s výhradou jej ratifikácie.

Poslaním Únie je podporovať trvalý rozvoj kvalitných, účinných a prístupných univerzálnych poštových služieb na účely uľahčenia komunikácie medzi obyvateľmi celého sveta tým, že

– zaručuje voľný obeh poštových zásielok na jednotnom poštovom území zloženom z navzájom prepojených sietí;

– vyzýva na prijatie primeraných spoločných noriem a na používanie technológií;

– zabezpečuje spoluprácu a vzájomnú súčinnosť medzi zainteresovanými stranami;

– podporuje účinnú odbornú spoluprácu;

– dbá o uspokojenie meniacich sa potrieb zákazníkov.

Článok II

(Nový článok 1bis)

Definície

1. Na účely Aktov Svetovej poštovej únie sú nasledujúce odborné výrazy definované takto:

1.1 Poštová služba: Súbor poštových výkonov, ktorých rozsah je stanovený orgánmi Únie. Základné povinnosti viažuce sa k týmto výkonom spočívajú v plnení určitých sociálnych a ekonomických cieľov členských krajín, a to zabezpečením vyberania, triedenia, prepravy a dodávania poštových zásielok.

1.2 Členská krajina: Krajina, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 2 Ústavy.

1.3 Jednotné poštové územie (jedno a to isté poštové územie): Povinnosť pre všetky zmluvné strany Aktov Svetovej poštovej únie zabezpečovať podľa zásady vzájomnosti výmenu listových zásielok, dodržiavajúc slobodu tranzitu, a zaobchádzať bez rozdielov s poštovými zásielkami, ktoré pochádzajú z iných území a ktoré sú v tranzite cez ich krajinu, ako so svojimi vlastnými zásielkami.

1.4 Sloboda tranzitu: Povinnosť sprostredkujúcej poštovej správy prevážať poštové zásielky, ktoré sú jej odovzdané v tranzite inou poštovou správou, s tým, že im vyhradí rovnaké spracovanie, aké uplatňuje na zásielky vo vnútornom styku.

1.5 Listová zásielka: Pozri opis uvedený v Dohovore.

1.6 Medzinárodná poštová služba: Poštové činnosti alebo poštové výkony upravené Aktmi. Súbor týchto činností alebo výkonov.

Článok III

(Dodatok k čl. 22)

Akty Únie

1. Ústava, hlavný akt Únie, obsahuje základné predpisy Únie a nemôže byť predmetom výhrad.

2. Generálny poriadok obsahujúci ustanovenia na zabezpečenie používania Ústavy a činnosti Únie je záväzný pre všetky členské krajiny a nemôže byť predmetom výhrad.

3. Svetový poštový dohovor, Vykonávací poriadok o listovej pošte a Vykonávací poriadok o poštových balíkoch obsahujú spoločné predpisy medzinárodnej poštovej služby a ustanovenia týkajúce sa služieb listovej pošty a poštových balíkov. Tieto Akty sú záväzné pre všetky členské krajiny.

4. Dohody Únie a ich vykonávacie poriadky upravujú s výnimkou listovej pošty a poštových balíkov služby medzi členskými krajinami, ktoré k nim pristúpili. Záväzné sú len pre tieto krajiny.

5. Vykonávacie poriadky, ktoré obsahujú ustanovenia potrebné na vykonávanie Dohovoru a Dohôd, stanovuje Rada pre poštovú prevádzku s ohľadom na rozhodnutia prijaté kongresom.

6. Záverečné protokoly pripojené k Aktom Únie, uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 obsahujú výhrady k týmto Aktom.

Článok IV

(Dodatok k čl. 30)

Zmena Ústavy

1. Aby návrhy predložené kongresu a týkajúce sa tejto Ústavy boli prijaté, musia byť schválené aspoň dvoma tretinami členských krajín, ktoré majú právo hlasovať.

2. Zmeny prijaté kongresom sú predmetom Dodatkového protokolu, a ak kongres nerozhodne inak, nadobudnú platnosť spolu s Aktmi, ktoré boli obnovené v priebehu toho istého kongresu. Členské krajiny ich ratifikujú čo najskôr a s dokladmi o tejto ratifikácii sa zaobchádza podľa ustanovenia článku 26.

Článok V

(Dodatok k čl. 31)

Zmena Generálneho poriadku, Dohovoru a Dohôd

1. Generálny poriadok, Dohovor a Dohody stanovujú podmienky, ktoré musia byť dodržané pri schvaľovaní príslušných návrhov.

2. Dohovor a Dohody nadobúdajú účinnosť súčasne a majú rovnakú dobu platnosti. Akty vzťahujúce sa na predchádzajúci kongres sa zrušujú dňom, ktorý kongres určil pre nadobudnutie účinnosti týchto Aktov.

Článok VI

Pristúpenie k Dodatkovému protokolu a ostatným Aktom Únie

1. Členské krajiny, ktoré nepodpísali tento protokol, môžu k nemu pristúpiť kedykoľvek.

2. Ak členské krajiny, ktoré sú stranami Aktov obnovených kongresom, tieto Akty nepodpísali, majú k nim pristúpiť čo najskôr.

3. Listiny o pristúpení týkajúce sa prípadov uvedených v odsekoch 1 a 2 musia byť odoslané generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý úradne oboznamuje vlády členských krajín s ich uložením.

Článok VII

Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie

Tento Dodatkový protokol nadobudne účinnosť 1. januára 2006 a platí na dobu neurčitú.

Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Dodatkový protokol, ktorý má rovnakú účinnosť a hodnotu, ako keby jeho ustanovenia boli súčasťou textu samotnej Ústavy, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.

V Bukurešti 5. októbra 2004.

ÚSTAVA SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE

OBSAH

Preambula

Časť I

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1          Rozsah a ciele Únie

Článok 1bis    Definície

Článok 2          Členstvo v Únii

Článok 3          Pôsobnosť únie

Článok 4          Osobitné vzťahy

Článok 5          Sídlo Únie

Článok 6          Úradný jazyk Únie

Článok 7           Menová jednotka

Článok 8           Užšie Únie. Osobitné dohody

Článok 9           Vzťahy s Organizáciou Spojených národov

Článok 10         Vzťahy s medzinárodnými organizáciami

KAPITOLA II

PRISTÚPENIE ALEBO PRIJATIE DO ÚNIE. VYSTÚPENIE Z ÚNIE

Článok 11          Pristúpenie alebo prijatie do Únie. Postup

Článok 12          Vystúpenie z Únie. Postup

KAPITOLA III

ORGANIZÁCIA ÚNIE

Článok 13          Orgány Únie

Článok 14          Komgres

Článok 15          Mimoriadne kongresy

Článok 16          Administratívne konferencie (zrušený)

Článok 17          Správna rada

Článok 18          Rada pre poštovú prevádzku

Článok 19          Osobitné komisie (zrušený)

Článok 20          Medzinárodný úrad

KAPITOLA IV

FINANCIE ÚNIE

Článok 21          Výdavky Únie. Príspevky členských krajín

ČASŤ II

AKTY ÚNIE

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 22          Akty únie

Článok 23          Platnosť Aktov Únie na územiach, s ktorými zabezpečuje medzinárodný styk niektorá členská krajina

Článok 24          Právne predpisy členských krajín

KAPITOLA II

PRIJATIE A VYPOVEDANIE AKTOV ÚNIE

Článok 25          Podpisovanie, overovanie, ratifikácia a iné spôsoby schvaľovania Aktov Únie

Článok 26         Úradné oznámenie o ratifikácii a o iných spôsoboch schvaľovania Aktov Únie

Článok 27         Pristúpenie k Dohodám

ČLánok 28        Vypovedanie Dohody

KAPITOLA III

ZMENA AKTOV ÚNIE

Článok 29          Predkladanie návrhov

Článok 30          Zmena Ústavy

Článok 31         Zmena Generálneho poriadku, Dohovoru a Dohôd

KAPITOLA IV

Článok 32          Rozhodcovské konanie

ČASŤ III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 33        Nadobudnutie účinnosti a platnosti Ústavy

ÚSTAVA SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE

[Pozmenená dodatkovými protokolmi z Tokia 1969, Lausanne 1974, Hamburgu 1984, Washingtonu 1989, Soulu 1994, Pekingu 1999 a Bukurešti 20041)]

Preambula2)

V snahe rozvíjať komunikáciu medzi národmi prostredníctvom účinného vykonávania poštových služieb a prispieť k dosiahnutiu ušľachtilých cieľov medzinárodnej spolupráce v kultúrnej, sociálnej a ekonomickej oblasti splnomocnenci vlád zmluvných krajín prijali túto Ústavu s výhradou jej ratifikácie.

Poslaním Únie je podporovať trvalý rozvoj kvalitných, účinných a prístupných univerzálnych poštových služieb na účely uľahčenia komunikácie medzi obyvateľmi celého sveta tým, že

– zaručuje voľný obeh poštových zásielok na jednotnom poštovom území zloženom z navzájom prepojených sietí;

– vyzýva na prijatie primeraných spoločných noriem a na používanie technológií;

– zabezpečuje spoluprácu a vzájomnú súčinnosť medzi zainteresovanými stranami;

– podporuje účinnú odbornú spoluprácu;

– dbá o uspokojenie meniacich sa potrieb zákazníkov.

ČASŤ I

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah a ciele Únie

1. Krajiny, ktoré prijímajú túto Ústavu, tvoria jednotné poštové územie na vzájomnú výmenu listových zásielok, ktoré sa nazýva Svetová poštová únia. Na celom území Únie je zaručená sloboda tranzitu.

2. Cieľom Únie je zabezpečovať organizáciu a zdokonaľovanie poštových služieb a podporovať rozvoj medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti.

3. Únia sa v rámci svojich možností podieľa na poskytovaní poštovej odbornej pomoci, požadovanej jej členskými krajinami.

Článok 1bis3)

Definície

1. Na účely Aktov Svetovej poštovej únie sú nasledujúce odborné výrazy definované takto:

1.1 Poštová služba: Súbor poštových výkonov, ktorých rozsah je stanovený orgánmi Únie. Základné povinnosti viažuce sa k týmto výkonom spočívajú v plnení určitých sociálnych a ekonomických cieľov členských krajín, a to zabezpečením vyberania, triedenia, prepravy a dodávania poštových zásielok.

1.2 Členská krajina: Krajina, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 2 Ústavy.

1.3 Jednotné poštové územie (jedno a to isté poštové územie): Povinnosť pre všetky zmluvné strany Aktov Svetovej poštovej únie zabezpečovať podľa zásady vzájomnosti výmenu listových zásielok, dodržiavajúc slobodu tranzitu, a zaobchádzať bez rozdielov s poštovými zásielkami, ktoré pochádzajú z iných území a ktoré sú v tranzite cez ich krajinu, ako so svojimi vlastnými zásielkami.

1.4 Sloboda tranzitu: Povinnosť sprostredkujúcej poštovej správy prevážať poštové zásielky, ktoré sú jej odovzdané v tranzite inou poštovou správou, s tým, že im vyhradí rovnaké spracovanie, aké uplatňuje na zásielky vo vnútornom styku.

1.5 Listová zásielka: Pozri opis uvedený v Dohovore.

1.6 Medzinárodná poštová služba: Poštové činnosti alebo poštové výkony upravené Aktmi. Súbor týchto činností alebo výkonov.

Článok 2

Členstvo v Únii

Členskými krajinami Únie sú:

a) krajiny, ktoré majú k dátumu nadobudnutia platnosti tejto Ústavy postavenie člena;

b) krajiny, ktoré sa stali členmi podľa článku 11.

Článok 3

Pôsobnosť Únie

Do pôsobnosti Únie patria:

a) územia členských krajín;

b) pošty vytvorené členskými krajinami na územiach, ktoré nie sú začlenené do Únie;

c) územia, ktoré sú začlenené do Únie bez toho, aby boli jej členmi, lebo z hľadiska pošty závisia od členských krajín.

Článok 4

Osobitné vzťahy

Poštové správy, ktoré zabezpečujú styk s územiami, ktoré nie sú začlenené do Únie, musia byť prostredníkmi iných správ. Na tieto osobitné vzťahy sa uplatňujú ustanovenia Dohovoru a jeho vykonávacích poriadkov.

Článok 5

Sídlo Únie

Sídlo Únie a jej stálych orgánov je v Berne.

Článok 6

Úradný jazyk Únie

Úradným jazykom Únie je francúzština.

Článok 74)

Menová jednotka

Menovou jednotkou, ktorá sa používa v Aktoch Únie, je účtovná jednotka Medzinárodného menového fondu (MMF).

Článok 8

Užšie únie. Osobitné dohody

1. Členské krajiny alebo ich poštové správy môžu, ak tomu nebráni legislatíva týchto krajín, vytvárať užšie únie a osobitné dohody, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby, ale pod podmienkou, že v nich nebudú uvedené ustanovenia menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú obsiahnuté v Aktoch, ku ktorým členské krajiny pristúpili.

2. Užšie únie môžu vysielať na kongresy, konferencie a zasadnutia Únie, Správnej rady, ako aj Rady pre poštovú prevádzku pozorovateľov.5)

3. Únia môže vysielať pozorovateľov na kongresy, konferencie a zasadnutia užších únií.

Článok 9

Vzťahy s Organizáciou Spojených národov

Vzťahy medzi Úniou a Organizáciou Spojených národov sú upravené dohodami, ktorých znenie je prílohou k tejto Ústave.

Článok 10

Vzťahy s medzinárodnými organizáciami

Únia môže na účely zabezpečenia úzkej spolupráce v oblasti medzinárodnej pošty spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, ktoré majú príbuzné záujmy a činnosti.

KAPITOLA II

PRISTÚPENIE ALEBO PRIJATIE DO ÚNIE. VYSTÚPENIE Z ÚNIE

Článok 116)

Pristúpenie alebo prijatie do Únie. Postup

1. Do Únie môže vstúpiť každý člen Organizácie Spojených národov.

2. Každý zvrchovaný štát, ktorý nie je členom Organizácie Spojených národov, môže požiadať o prijatie za člena Únie.

3. Pristúpenie do Únie alebo žiadosť o prijatie musí obsahovať oficiálne vyhlásenie o pristúpení k Ústave a k povinným Aktom Únie. Toto vyhlásenie adresuje vláda príslušnej krajiny generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý podľa prípadu buď úradne oznámi pristúpenie, alebo konzultuje žiadosť o prijatie s členskými krajinami.

4. Krajina, ktorá nie je členom Organizácie Spojených národov, sa pokladá za prijatú členskú krajinu vtedy, ak jej žiadosť je schválená aspoň dvoma tretinami členských krajín Únie. Členské krajiny, ktoré neodpovedali v lehote štyroch mesiacov, sa považujú za krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania.

5. Pristúpenie alebo prijatie za člena úradne oznamuje generálny riaditeľ Medzinárodného úradu vládam členských krajín. Pristúpenie alebo prijatie nadobúda účinnosť od dátumu tohto úradného oznámenia.

Článok 127)

Vystúpenie z Únie. Postup

1. Každá krajina má možnosť vystúpiť z Únie, a to výpoveďou Ústavy, ktorú vláda príslušnej krajiny dá generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu a jeho prostredníctvom vládam členských krajín.

2. Vystúpenie z Únie nadobudne účinnosť po uplynutí jedného roka odo dňa, keď generálny riaditeľ Medzinárodného úradu prijal výpoveď podľa odseku 1.

KAPITOLA III

ORGANIZÁCIA ÚNIE

Článok 138)

Orgány Únie

1. Orgánmi Únie sú kongres, Správna rada, Rada pre poštovú prevádzku a Medzinárodný úrad.

2. Stálymi orgánmi Únie sú Správna rada, Rada pre poštovú prevádzku a Medzinárodný úrad.

Článok 14

Kongres

1. Kongres je najvyšším orgánom Únie.

2. Kongres tvoria predstavitelia členských krajín.

Článok 15

Mimoriadne kongresy

Mimoriadny kongres sa môže konať na žiadosť alebo so súhlasom aspoň dvoch tretín členských krajín Únie.

Článok 16

Administratívne konferencie

(Zrušený)9)

Článok 1710)

Správna rada

1. Správna rada (SR) zabezpečuje v súlade s ustanoveniami Aktov Únie nepretržitosť prác Únie medzi dvoma kongresmi.

2. Členovia Správnej rady vykonávajú svoju funkciu v mene a v záujme Únie.

Článok 1811)

Rada pre poštovú prevádzku

Rada pre poštovú prevádzku (RPP) je poverená prevádzkovými, obchodnými, odbornými a ekonomickými otázkami, ktoré sa týkajú poštovej služby.

Článok 19

Osobitné komisie

(Zrušený)12)

Článok 2013)

Medzinárodný úrad

Ústredný orgán pôsobiaci v sídle Únie pod názvom Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie, riadený generálnym riaditeľom a podliehajúci kontrole Správnej rady slúži ako výkonný, podporný, styčný, informačný a konzultačný orgán.

KAPITOLA IV

FINANCIE ÚNIE

Článok 2114)

Výdavky Únie. Príspevky členských krajín

1. Každý kongres určuje maximálnu sumu, ktorú môžu dosiahnuť

a) ročné výdavky Únie;

b) výdavky, ktoré sa týkajú zvolania budúceho kongresu.

2. Maximálnu sumu výdavkov podľa odseku 1 možno prekročiť, ak si to vyžadujú okolnosti, s výhradou dodržania ustanovení Generálneho poriadku.

3. Výdavky Únie vrátane prípadných výdavkov podľa odseku 2 hradia spoločne členské krajiny Únie. Na tento účel si každá členská krajina vyberie príspevkovú triedu, do ktorej chce byť zaradená. Príspevkové triedy sú stanovené v Generálnom poriadku.

4. V prípade pristúpenia alebo prijatia do Únie podľa článku 11 si príslušná krajina slobodne vyberie príspevkovú triedu, v ktorej chce byť zaradená z hľadiska rozdelenia výdavkov Únie.

ČASŤ II

AKTY ÚNIE

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 22

Akty Únie

1. Ústava, hlavný akt Únie, obsahuje základné predpisy Únie a nemôže byť predmetom výhrady.15)

2. Generálny poriadok obsahujúci ustanovenia na zabezpečenie používania Ústavy a činnosti Únie je záväzný pre všetky členské krajiny a nemôže byť predmetom výhrady.15)

3. Svetový poštový dohovor, Vykonávací poriadok o listovej pošte a Vykonávací poriadok o poštových balíkoch obsahujú spoločné predpisy medzinárodnej poštovej služby a ustanovenia týkajúce sa služieb listovej pošty a poštových balíkov. Tieto Akty sú záväzné pre všetky členské krajiny.16)

4. Dohody Únie a ich vykonávacie poriadky upravujú s výnimkou listovej pošty a poštových balíkov služby medzi členskými krajinami, ktoré k nim pristúpili. Záväzné sú len pre tieto krajiny.16)

5. Vykonávacie poriadky, ktoré obsahujú ustanovenia potrebné na vykonávanie Dohovoru a Dohôd, stanovuje Rada pre poštovú prevádzku s ohľadom na rozhodnutia prijaté kongresom.17)

6. Záverečné protokoly pripojené k Aktom Únie, uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 obsahujú výhrady k týmto Aktom.

Článok 2318)

Platnosť Aktov Únie na územiach, s ktorými zabezpečuje medzinárodný styk niektorá členská krajina

1. Každá členská krajina môže kedykoľvek vyhlásiť, že pristúpenie k Aktom Únie z jej strany sa vzťahuje na všetky územia, s ktorými zabezpečuje medzinárodný styk, alebo len na niektoré z nich.

2. Vyhlásenie podľa odseku 1 musí byť adresované generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu.

3. Každá členská krajina môže kedykoľvek poslať generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu úradné oznámenie o vypovedaní používania Aktov Únie, ku ktorým urobila vyhlásenie podľa odseku 1. Toto úradné oznámenie nadobúda účinnosť jeden rok po dátume jeho prijatia generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu.

4. Vyhlásenia a úradné oznámenia podľa odsekov 1 a 3 zasiela na vedomie členským krajinám generálny riaditeľ Medzinárodného úradu.

5. Odseky 1 až 4 sa nevzťahujú na územia, ktoré majú postavenie člena Únie a s ktorými členská krajina zabezpečuje medzinárodný styk.

Článok 24

Právne predpisy členských krajín

Ustanovenia Aktov Únie nezasahujú do právnych predpisov žiadnej členskej krajiny v ničom, čo nie je výslovne stanovené v týchto Aktoch.

KAPITOLA II

PRIJATIE A VYPOVEDANIE AKTOV ÚNIE

Článok 2519)

Podpisovanie, overovanie, ratifikácia a iné spôsoby schvaľovania Aktov Únie

1. Akty Únie prijaté kongresom podpisujú splnomocnenci členských krajín.

2. Vykonávacie poriadky sú overované predsedom a generálnym tajomníkom Rady pre poštovú prevádzku.20)

3. Signatárske krajiny ratifikujú Ústavu čo najskôr.

4. Okrem Ústavy sa schválenie Aktov Únie riadi právnymi predpismi každej signatárskej krajiny.

5. Ak niektorá krajina neratifikuje Ústavu alebo neschváli ostatné Akty, ktoré podpísala, nie sú tým Ústava a ostatné Akty menej platné pre krajiny, ktoré ich ratifikovali alebo schválili.

Článok 2621)

Úradné oznámenie o ratifikácii a o iných spôsoboch schvaľovania Aktov Únie

Doklady o ratifikácii Ústavy, jej dodatkových protokolov a prípadne doklady o schvaľovaní iných Aktov Únie sa odovzdávajú v čo najkratšom čase generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý úradne oznámi vládam členských krajín ich predloženie.

Článok 27

Pristúpenie k Dohodám

1. Členské krajiny môžu kedykoľvek pristúpiť k jednej alebo viacerým Dohodám podľa článku 22 ods. 4.

2. Pristúpenie členských krajín k Dohodám sa úradne oznamuje podľa článku 11 ods. 3.

Článok 28

Vypovedanie Dohody

Každá členská krajina má možnosť ukončiť svoju účasť na jednej alebo viacerých Dohodách za podmienok, ktoré sú uvedené v článku 12.

KAPITOLA III

ZMENA AKTOV ÚNIE

Článok 29

Predkladanie návrhov

1. Poštová správa členskej krajiny má právo predložiť buď na kongres, alebo v období medzi dvoma kongresmi návrhy k Aktom Únie, ku ktorým pristúpila.

2. Návrhy týkajúce sa Ústavy a Generálneho poriadku môžu byť však predložené len kongresu.

3. Okrem toho návrhy k vykonávacím poriadkom sa predkladajú priamo Rade pre poštovú prevádzku, ale predtým musia byť zaslané prostredníctvom Medzinárodného úradu všetkým poštovým správam členských krajín.22)

Článok 30

Zmena Ústavy

1. Aby návrhy predložené kongresu a týkajúce sa tejto Ústavy boli prijaté, musia byť schválené aspoň dvoma tretinami členských krajín, ktoré majú právo hlasovať.23)

2. Zmeny prijaté kongresom sú predmetom Dodatkového protokolu, a ak kongres nerozhodne inak, nadobudnú platnosť spolu s Aktmi, ktoré boli obnovené v priebehu toho istého kongresu. Členské krajiny ich ratifikujú čo najskôr a s dokladmi o tejto ratifikácii sa zaobchádza podľa ustanovenia článku 26.

Článok 3124)

Zmena Generálneho poriadku, Dohovoru a Dohôd

1. Generálny poriadok, Dohovor a Dohody stanovujú podmienky, ktoré musia byť dodržané pri schvaľovaní príslušných návrhov.

2. Dohovor a Dohody nadobúdajú účinnosť súčasne a majú rovnakú dobu platnosti. Akty vzťahujúce sa na predchádzajúci kongres sa zrušujú dňom, ktorý kongres určil pre nadobudnutie účinnosti týchto Aktov.25)

KAPITOLA IV

RIEŠENIE SPOROV

Článok 32

Rozhodcovské konanie

V prípade sporu medzi dvoma alebo viacerými poštovými správami členských krajín, ktorý sa týka výkladu Aktov Únie alebo zodpovednosti, ktorá vyplýva pre poštovú správu z používania Aktov, sa sporná otázka rieši rozhodcovským nálezom.

ČASŤ III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 3325)

Nadobudnutie účinnosti a platnosť Ústavy

Táto Ústava nadobudne účinnosť 1. januára 1966 a platí na dobu neurčitú.

Na dôkaz toho splnomocnenci vlád zmluvných krajín podpísali túto Ústavu v jednom vyhotovení, ktoré zostane uložené v archívoch vlády krajiny, ktorá je sídlom Únie. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jej kópiu.

Vo Viedni 10. júla 1964.

GENERÁLNY PORIADOK SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE

OBSAH

KAPITOLA I

ČINNOSŤ ORGÁNOV ÚNIE

Článok 101         Organizácia a zvolávanie kongresov a mimoriadnych kongresov

Článok 102         Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Správnej rady

Článok 103          Informácia o činnosti Správnej rady

Článok 104          Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku

Článok 105          Informácia o činnosti Rady pre poštovú prevádzku

Článok 106          Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Konzultačného výboru

Článok 107          Informácia o činnostiach Konzultačného výboru

Článok 108          Rokovací poriadok kongresov

Článok 109          Pracovné jazyky Medzinárodného úradu

Článok 110         Dokumentácie a rokovacie jazyky a jazyky pre služobnú korešpondenciu

KAPITOLA II

MEDZINÁRODNÝ ÚRAD

Článok 111          Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu

Článok 112         Pôsobnosť generáleho riaditeľa

Článok 113          Pôsobnosť zástupcu generálneho riaditeľa

Článok 114          Sekretariát orgánov Únie

Článok 115          Zoznam členských krajín

Článok 116          Informácie. Oznamy. Žiadosti o výklad a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnánavnia účtov

Článok 117         Odborná spolupráce

Článok 118         Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom

Článok 119          Akty užších únií a osobitné dohody

Článok 120          Časopis Únie

Článok 121          Dvojročná správa o činnostiach Únie

KAPITOLA III

POSTUP PRI PREDKLADANÍ A PREROKÚVANÍ NÁVRHOV

Článok 122          Postup pri predkladaní návrhov kongresu

Článok 123          Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúcich sa vypracovania nových vykonávajúcich poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom

Článok 124          Postup pri predkladaní návrhov medzi dvoma kongresami

Článok 125          Preskúmanie návrhov medzi dvoma kongresami

Článok 126         Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresami

Článok 127         Nadobudnutie platnosti vykonávacích poriadkov a iných rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi

KAPITOLA IV

FINANCIE

Článok 128          Stanovenie výdavkov Únie a ich úhrada

Článok 129          Automatické sankcie

Článok 130          Príspevkové triedy

Článok 131          Platby za dodávky z Medzinárodného úradu

KAPITOLA V

ROZHODCOVSKÉ KONANIE

Článok 132          Postup pri rozhodcovskom konaní

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 133          Pomienky schvaľovania návrhov ku Generálnemu poriadku

Článok 134         Návrhy týkajúce sa Dohody s Organizáciou Spojených národov

Článok 135         Nadobudnutie účinnosti a platnosť Generálneho poriadku

ROKOVACÍ PORIADOK KONGRESOV

OBSAH

Článok 1          Všeobecné ustanovenia

Článok 2          Delegácie

Článok 3          Plné moc delegátov

Článok 4          Zasadací poriadok

Článok 5          Pozorovatelia z titulu práva

Článok 6          Hostia

Článok 7          Doyen kongresu

Článok 8          Predsedovia a podpredsedovia kongresu a komisií

Článok 9         Predsedníctvo kongresu

Článok 10       Členovia komisií

Článok 11        Pracovné skupiny

Článok 12       Sekretariát kongresu a komisií

Článok 13       Rokovacie jazyky

Článok 14       Jazyky kongresových dokumentov

Článok 15      Návrhy

Článok 16      Prerokovanie návrhov na kongrese a v komisiách

Článok 17      Rokovania

Článok 18      Organizačné a procedúrálne návrhy

Článok 19     Kvórum

Článok 20     Zásada a postup hlasovania

Článok 21     Podmienky schvaľovania návrhov

Článok 22     Voľba členov Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku

Článok 23    Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu

Článok 24    Správy

Článok 25    Odvolanie sa proti rozhodnutiam komisií a kongresu

Článok 26     Schvaľovanie návrhov rozhodnutí kongresom (Akty, rezolúcie atď.)

Článok 27     Pridelenie štúdií Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku

Článok 28     Výhrady k Aktom

Článok 29     Podpis Aktov

Článok 30     Zmeny poriadku

GENERÁLNY PORIADOK SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE

Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie, vzhľadom na článok 22 ods. 2 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964, dohodli v tomto Generálnom poriadku, vo vzájomnom súlade a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy, nasledujúce ustanovenia na zabezpečenie vykonávania Ústavy a pôsobnosti Únie.

KAPITOLA I

ČINNOSŤ ORGÁNOV ÚNIE

Článok 101

Organizácia a zvolávanie kongresov a mimoriadnych kongresov (Ústava čl. 14 a 15)

1. Zástupcovia členských krajín sa stretávajú na kongrese najneskôr štyri roky po ukončení roka, v ktorom sa konal predchádzajúci kongres.

2. Každá členská krajina bude zastúpená na kongrese jedným alebo viacerými splnomocnencami, ktorí sú vybavení potrebnou plnou mocou od svojej vlády. V prípade potreby sa môže dať zastupovať delegáciou inej členskej krajiny. Je však dohodnuté, že jedna delegácia môže okrem svojej vlastnej krajiny zastupovať len jednu inú členskú krajinu.

3. Na rokovaniach má každá členská krajina jeden hlas, s výhradou sankcií podľa článku 129.

4. V zásade každý kongres určí krajinu, v ktorej sa bude konať budúci kongres. Ak sa toto určenie stane neuskutočniteľným, Správna rada je oprávnená určiť krajinu, kde sa bude konať kongres, a to po dohode s príslušnou krajinou.

5. Pozývajúca vláda určí po dohode s Medzinárodným úradom definitívny dátum a presné miesto konania kongresu. V zásade rok pred týmto dátumom zašle pozývajúca vláda pozvanie vláde každej členskej krajiny. Toto pozvanie môže byť adresované buď priamo, alebo prostredníctvom inej vlády alebo generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu.

6. Keď musí byť zvolaný kongres a niet pozývajúcej vlády, Medzinárodný úrad so súhlasom Správnej rady a po dohode s vládou Švajčiarskej konfederácie prijme potrebné opatrenia na zvolanie a organizovanie kongresu v krajine, kde má svoje sídlo Únia. V tomto prípade Medzinárodný úrad vykonáva úlohy pozývajúcej vlády.

7. Miesto zasadnutia mimoriadneho kongresu určia po dohode s Medzinárodným úradom členské krajiny, ktoré dali podnet na tento kongres.

8. Pre mimoriadne kongresy sa obdobne uplatňujú odseky 2 až 6.

Článok 102

Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Správnej rady (Ústava čl. 17)

1. Správna rada sa skladá zo štyridsaťjeden členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi.

2. Predsedníctvo patrí podľa práva hostiteľskej krajine kongresu. Ak sa táto krajina zriekne práva na predsedníctvo, stáva sa tak riadnym členom, a tým zemepisná skupina, ku ktorej patrí, má ďalšie miesto v Rade, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia uvedené v odseku 3. V takomto prípade zvolí Správna rada za predsedu jedného z členov, ktorí patria do zemepisnej skupiny, v ktorej je zaradená hostiteľská krajina.

3. Štyridsať ostatných členov Správnej rady je volených kongresom na základe spravodlivého zemepisného rozdelenia. Na každom kongrese sa obnovuje aspoň polovica členov; žiadna členská krajina nemôže byť zvolená na troch po sebe nasledujúcich kongresoch.

4. Každý člen Správnej rady určí svojho zástupcu, ktorý musí byť kompetentný v poštovej oblasti.

5. Funkcie členov v Správnej rade sú bezplatné. Výdavky na činnosť tejto Rady idú na ťarchu Únie.

6. Správna rada má nasledujúcu pôsobnosť:

6.1 vykonávať v období medzi dvoma kongresmi dozor nad všetkými činnosťami Únie, berúc na zreteľ rozhodnutia kongresu, skúmajúc otázky týkajúce sa poštovej politiky vlád a berúc na zreteľ medzinárodné reglementačné politiky týkajúce sa obchodovania so službami a hospodárskej súťaže;

6.2 prerokúvať a schvaľovať v rámci svojej pôsobnosti každú činnosť považovanú za potrebnú na zabezpečenie a posilnenie kvality a modernizácie medzinárodnej poštovej služby;

6.3 podporovať, koordinovať a dohliadať na všetky formy odbornej pomoci v pošte v rámci medzinárodnej odbornej spolupráce;

6.4 prerokúvať a schvaľovať dvojročný rozpočet a účty Únie;

6.5 povoľovať, ak si to vyžadujú okolnosti, prekročenie hornej hranice výdavkov v súlade s článkom 128 ods. 3 až 5;

6.6 stanovovať Finančný poriadok SPÚ;

6.7 stanovovať predpisy spravovania Rezervného fondu;

6.8 stanovovať predpisy spravovania Osobitného fondu;

6.9 stanovovať predpisy spravovania Fondu osobitných činností;

6.10 stanovovať predpisy spravovania Dobrovoľného fondu;

6.11 zabezpečovať kontrolu činnosti Medzinárodného úradu;

6.12 povoľovať, ak sa o to žiada, výber nižšej príspevkovej triedy v súlade s podmienkami podľa článku 130 ods. 6;

6.13 povoľovať zmenu zemepisnej skupiny, ak o to žiada krajina, berúc do úvahy názory vyjadrené krajinami, ktoré sú členmi príslušných zemepisných skupín;

6.14 stanovovať Štatút personálu a podmienky služby pre volených zamestnancov;

6.15 vytvárať a rušiť pracovné miesta v Medzinárodnom úrade so zreteľom na obmedzenia spojené s pevne stanovenou hranicou výdavkov;

6.16 stanovovať Poriadok Sociálneho fondu;

6.17 schvaľovať dvojročné správy vypracované Medzinárodným úradom o činnostiach Únie a o finančnom hospodárení a predkladať k nim pripomienky, ak je to potrebné;

6.18 rozhodovať o nadväzovaní kontaktov s poštovými správami na účely splnenia svojich úloh;

6.19 rozhodovať po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku o nadväzovaní kontaktov s organizáciami, ktoré nie sú pozorovateľmi z moci práva, preskúmavať a schvaľovať správy Medzinárodného úradu o vzťahoch SPÚ s inými medzinárodnými inštitúciami, prijímať rozhodnutia, ktoré pokladá za vhodné, o udržiavaní týchto vzťahov a o dôsledkoch, ktoré z nich vyplývajú; vo vhodnom čase a po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku a generálnym tajomníkom určiť medzinárodné organizácie, združenia, podniky a kvalifikované osoby, ktoré majú byť pozvané, aby sa nechali zastúpiť na osobitných rokovaniach kongresu a jeho komisií, ak je to v záujme Únie alebo to môže byť na prospech prác kongresu, a poveriť generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu zaslaním potrebných pozvaní;

6.20 v prípade, ak to považuje za potrebné, stanovovať zásady, ktoré musí brať Rada pre poštovú prevádzku do úvahy pri skúmaní otázok, ktoré majú významné finančné dopady (sadzby, terminálne odmeny, tranzitné odmeny, základná sadzba za leteckú dopravu listových zásielok a podávanie listových zásielok v zahraničí), starostlivo sledovať skúmanie týchto otázok a prerokúvať a schvaľovať návrhy Rady pre poštovú prevádzku, ktoré sa týkajú rovnakých tém, aby sa tak zabezpečil súlad s už spomenutými zásadami;

6.21 skúmať na žiadosť kongresu, Rady pre poštovú prevádzku alebo poštových správ administratívne, legislatívne a právne problémy Únie alebo medzinárodnej poštovej služby; Správnej rade prináleží rozhodovať v už uvedených oblastiach, či je, alebo nie je výhodné vykonať štúdie, o ktoré žiadajú poštové správy v období medzi dvoma kongresmi;

6.22 vypracovať návrhy, ktoré budú predložené na schválenie buď kongresu, alebo poštovým správam v súlade s článkom 125;

6.23 schvaľovať v rámci svojich právomocí, ak sa to javí potrebné, odporúčania Rady pre poštovú prevádzku, ktoré sa týkajú prijatia nejakého právneho predpisu alebo nejakého nového praktického postupu do doby, než o veci rozhodne kongres;

6.24 prerokovať výročnú správu vypracovanú Radou pre poštovú prevádzku, prípadne návrhy, ktoré táto Rada predložila;

6.25 predkladať Rade pre poštovú prevádzku na prerokovanie námety štúdií v súlade s článkom 104 ods. 9.16;

6.26 určiť krajinu, v ktorej sa bude konať budúci kongres v prípade podľa článku 101 ods. 4;

6.27 vo vhodnom čase a po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku určiť počet a pôsobnosť komisií potrebných na úspešné vykonanie prác kongresu;

6.28 po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku a s výhradou schválenia kongresom určiť členské krajiny, ktoré budú pripravené:

– zabezpečiť podpredsedníctva kongresu, ako aj predsedníctva a podpredsedníctva komisií, berúc do úvahy, tak ako je to možné, spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín;

– byť členom užších komisií kongresu;

6.29 prerokúvať a schvaľovať návrh strategického plánu, ktorý bude predložený kongresu a vypracovaný Radou pre poštovú prevádzku za pomoci Medzinárodného úradu; prerokúvať a schvaľovať ročné úpravy plánu stanoveného kongresom na základe odporúčaní Rady pre poštovú prevádzku a spoločne s Radou pre poštovú prevádzku pracovať na ročnom pláne a jeho aktualizácii;

6.30 vytvoriť rámec pre organizáciu Konzultačného výboru a v súlade s ustanoveniami článku 106 tohto poriadku ju schváliť;

6.31 vytvoriť podmienky členstva v Konzultačnom výbore a schvaľovať alebo zamietať žiadosti o členstvo podľa týchto podmienok, zabezpečiac, aby tieto žiadosti boli vyriešené urýchleným spôsobom medzi zasadnutiami Správnej rady;

6.32 určiť členov do Konzultačného výboru;

6.33 prijímať správy, ako aj odporúčania Konzultačného výboru a o nich rokovať a preskúmavať jeho odporúčania, ktoré majú byť predložené kongresu.

7. Na svojom prvom zasadnutí, ktoré zvoláva predseda kongresu, Správna rada zvolí zo svojich členov štyroch podpredsedov a stanoví svoj rokovací poriadok.

8. Na pozvanie svojho predsedu sa Správna rada stretáva v zásade jedenkrát ročne v sídle Únie.

9. Predseda, podpredsedovia a predsedovia komisií Správnej rady, ako aj predseda Skupiny pre strategické plánovanie tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Správnej rady. V mene Správnej rady schvaľuje dvojročnú správu o činnosti Únie predloženú Medzinárodným úradom a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu Správna rada rozhodne zveriť alebo ktorých potreba vznikla v priebehu procesu strategického plánovania.

10. Zástupca každého z členov Správnej rady, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutiach tohto orgánu s výnimkou tých zasadnutí, ktoré sa konajú počas kongresu, má právo na úhradu buď ceny spiatočnej letenky v ekonomickej triede, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo nákladov na cestu iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky v ekonomickej triede. Rovnaké právo je udelené aj každému členovi komisií, pracovných skupín alebo iných orgánov, keď sa stretávajú mimo kongresu a mimo rokovaní Správnej rady.

11. Predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupuje Radu na tých zasadnutiach Správnej rady, ktoré majú na programe otázky týkajúce sa orgánu, ktorý riadi.

12. Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Správnej rady, ak sú na programe rokovania otázky zaujímajúce Konzultačný výbor.

13. Aby sa zabezpečilo účinné spojenie medzi prácou oboch orgánov, Rada pre poštovú prevádzku môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať zasadnutí Správnej rady v úlohe pozorovateľov.

14. Ak poštová správa krajiny, kde sa stretáva Správna rada, nie je členom Správnej rady, je pozývaná na zasadnutia v úlohe pozorovateľa.

15. Správna rada môže pozvať na svoje zasadnutia, bez práva hlasovať, každú medzinárodnú inštitúciu, každého zástupcu združenia alebo podniku alebo každú kvalifikovanú osobu, ktorú si želá zapojiť do svojich prác. Rovnako môže pozývať za rovnakých podmienok jednu alebo viacero poštových správ členských krajín, ktorých sa týkajú otázky uvedené na programe rokovania Rady.

16. Plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Správnej rady sa môžu zúčastňovať na základe ich žiadosti a bez práva hlasovať nasledujúci pozorovatelia:

16.1 členovia Rady pre poštovú prevádzku;

16.2 členovia Konzultačného výboru;

16.3 medzivládne organizácie zaujímajúce sa o prácu Správnej rady;

16.4 iné členské krajiny Únie.

17. Správna rada môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.

18. Členovia Správnej rady sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach. Pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Taktiež môžu byť požiadaní, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú ich vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie.

19. Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.

Článok 103

Informácia o činnostiach Správnej rady

1. Správna rada informuje po každom svojom zasadnutí členské krajiny Únie, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach najmä zaslaním súhrnnej správy, ako aj svojich rezolúcií a rozhodnutí.

2. Správna rada pripravuje pre kongres súhrnnú správu o svojich činnostiach a zasiela ju poštovým správam členských krajín a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.

Článok 104

Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku

1. Rada pre poštovú prevádzku sa skladá zo štyridsiatich členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi.

2. Členovia Rady pre poštovú prevádzku sú volení kongresom, s ohľadom na presne stanovené zemepisné rozdelenie. Dvadsaťštyri kresiel je vyhradených pre rozvojové krajiny a šestnásť kresiel pre rozvinuté krajiny. Aspoň tretina členov sa obnovuje pri príležitosti každého kongresu.

3. Každý člen Rady pre poštovú prevádzku určí svojho zástupcu, ktorý má zodpovednosť za poskytovanie služieb podľa Aktov Únie.

4. Náklady na činnosť Rady pre poštovú prevádzku hradí Únia. Jej členovia nie sú odmeňovaní. Náklady na cestovné a na pobyt zástupcov poštových správ, ktorí sa zúčastňujú Rady pre poštovú prevádzku, hradia správy. Avšak zástupca každej z krajín, ktoré sú považované podľa zoznamov vyhotovených Organizáciou Spojených národov za znevýhodnené, má právo, okrem zasadnutí, ktoré sa konajú počas kongresu, na preplatenie buď ceny spiatočnej letenky ekonomickej triedy, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo cestovných výdavkov iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky ekonomickej triedy.

5. Na svojom prvom zasadnutí, ktoré zvoláva a otvára predseda kongresu, vyberie Rada pre poštovú prevádzku spomedzi svojich členov predsedu, podpredsedu, predsedov komisií a predsedu Skupiny pre strategické plánovanie.

6. Rada pre poštovú prevádzku stanoví svoj Rokovací poriadok.

7. Rada pre poštovú prevádzku sa schádza v zásade každoročne v sídle Únie. Dátum a miesto zasadnutia určuje jej predseda po dohode s predsedom Správnej rady a generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu.

8. Predseda, podpredseda a predsedovia komisií Rady pre poštovú prevádzku a predseda Skupiny pre strategické plánovanie tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu rozhodne zveriť Rada alebo ktorých potreba vznikne v priebehu procesu strategického plánovania.

9. Rada pre poštovú prevádzku má nasledujúcu pôsobnosť:

9.1 viesť štúdie o najvýznamnejších prevádzkových, obchodných, odborných a ekonomických problémoch a o problémoch odbornej spolupráce, o ktoré sa zaujímajú poštové správy všetkých členských krajín Únie, najmä o otázkach, ktoré majú významné finančné dopady (sadzby, terminálne odmeny, tranzitné odmeny, základná sadzba za leteckú dopravu zásielok, podiely poštových balíkov a podávanie listových zásielok v zahraničí), vypracúvať k nim informácie a názory a odporúčať k nim potrebné opatrenia;

9.2 pristúpiť k úprave vykonávacích poriadkov Únie počas šiestich mesiacov, ktoré nasledujú po skončení kongresu, ak ten nerozhodne inak; v prípade naliehavej potreby Rada pre poštovú prevádzku môže meniť uvedené poriadky aj na ďalších zasadnutiach; v oboch prípadoch zostáva Rada pre poštovú prevádzku podriadená vo veci základných zásad a politiky pokynom Správnej rady;

9.3 koordinovať praktické opatrenia pre rozvoj a zlepšenie medzinárodných poštových služieb;

9.4 podniknúť všetky kroky, s výhradou schválenia Správnou radou v rámci jej pôsobnosti, ktoré sú považované za potrebné na zachovanie a posilnenie kvality medzinárodnej poštovej služby a na jej modernizáciu;

9.5 vypracúvať návrhy, ktoré budú predložené na schválenie kongresu alebo poštovým správam v súlade s článkom 125; schvaľovanie Správnou radou je potrebné vtedy, keď sa tieto návrhy týkajú otázok, ktoré patria do právomoci Správnej rady;

9.6 skúmať na žiadosť poštovej správy členskej krajiny každý návrh tejto poštovej správy zaslaný Medzinárodnému úradu podľa článku 124, pripraviť k nemu svoje stanoviská a poveriť Medzinárodný úrad, aby ich pripojil k uvedenému návrhu pred ich predložením na schválenie poštovým správam členských krajín;

9.7 odporúčať, ak je to potrebné, a po prípadnom schválení Správnou radou a po konzultácii so všetkými poštovými správami, prijatie právnej úpravy alebo nového praktického spôsobu konania, kým kongres rozhodne o problematike;

9.8 vypracúvať a predkladať vo forme odporúčaní pre poštové správy technické a prevádzkové normy a normy v iných oblastiach jej okruhu pôsobnosti, kde je nevyhnutný jednotný praktický spôsob konania; v prípade potreby pristupuje rovnako aj ku zmenám noriem, ktoré už stanovila;

9.9 preveriť po konzultácii so Správnou radou a s jej súhlasom návrh strategického plánu SPÚ, vypracovaného Medzinárodným úradom, ktorý má byť predložený kongresu; každoročne upraviť plán schválený kongresom, a to za pomoci Skupiny pre strategické plánovanie a Medzinárodného úradu, ako aj so súhlasom Správnej rady;

9.10 schvaľovať výročnú správu vyhotovenú Medzinárodným úradom o činnostiach Únie v tých častiach, ktoré sa vzťahujú na zodpovednosť a úlohy Rady pre poštovú prevádzku;

9.11 rozhodovať o nadväzovaní stykov s poštovými správami na účely plnenia svojich úloh;

9.12 pristupovať k skúmaniu problémov výučby a odborného vzdelávania, o ktoré sa zaujímajú nové a rozvojové krajiny;

9.13 prijímať opatrenia, ktoré sú potrebné vzhľadom na skúmanie a šírenie skúseností a pokroku, ktorý dosiahli niektoré krajiny v oblasti techniky, prevádzky, ekonomiky a odborného vzdelávania so zameraním na poštové služby;

9.14 skúmať súčasný stav a potreby poštových služieb v nových a rozvojových krajinách a vypracúvať vhodné odporúčania o spôsoboch a prostriedkoch zlepšovania poštových služieb v týchto krajinách;

9.15 po dohode so Správnou radou prijímať vhodné opatrenia v oblasti odbornej spolupráce so všetkými členskými krajinami Únie, najmä s novými a rozvojovými krajinami;

9.16 rokovať o všetkých ostatných otázkach, ktoré sú jej predložené niektorým z členov Rady pre poštovú prevádzku, Správnou radou alebo ktoroukoľvek poštovou správou členskej krajiny;

9.17 prijímať a prerokúvať správy, ako aj odporúčania Konzultačného výboru a v prípade otázok zaujímajúcich Radu pre poštovú prevádzku preskúmavať a pripomienkovať predmet odporúčaní Konzultačného výboru, ktoré majú byť predložené kongresu;

9.18 určiť členov do Konzultačného výboru.

10. Na základe strategického plánu SPÚ prijatého kongresom, a hlavne časti týkajúcej sa stratégií stálych orgánov Únie, vypracuje Rada pre poštovú prevádzku na svojom prvom zasadnutí po kongrese základný plán práce obsahujúci určitý počet postupov zameraných na realizáciu stratégií. Tento základný plán pozostávajúci z obmedzeného počtu úloh na aktuálne témy, ktoré sú v spoločnom záujme, je každoročne upravovaný s ohľadom na nové skutočnosti a priority, ako aj na zmeny strategického plánu.

11. Aby sa zabezpečilo účinné prepojenie medzi prácami oboch orgánov, Správna rada môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku v úlohe pozorovateľov.

12. Plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Rady pre poštovú prevádzku sa môžu zúčastňovať, na základe ich žiadosti a bez práva hlasovať, nasledujúci pozorovatelia:

12.1 členovia Správnej rady;

12.2 členovia Konzultačného výboru;

12.3 medzivládne organizácie zaujímajúce sa o práce Rady pre poštovú prevádzku;

12.4 iné členské krajiny Únie.

13. Rada pre poštovú prevádzku môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.

14. Členovia Rady pre poštovú prevádzku sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach. Pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Taktiež môžu byť požiadaní, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie.

15. Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.

16. Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku, ak sú na programe rokovania otázky, ktoré zaujímajú Konzultačný výbor.

17. Rada pre poštovú prevádzku môže pozývať na svoje zasadnutia, bez práva hlasovať:

17.1 každú medzinárodnú inštitúciu alebo každú kvalifikovanú osobu, ktorú si želá zapojiť do svojich prác;

17.2 poštové správy členských krajín, ktoré nie sú členmi Rady pre poštovú prevádzku;

17.3 každé združenie alebo podnik, s ktorými si želá konzultovať otázky, ktoré sa týkajú jej činnosti.

Článok 105

Informácia o činnostiach Rady pre poštovú prevádzku

1. Rada pre poštovú prevádzku informuje po každom zasadnutí členské krajiny Únie, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach, zasielajúc im najmä súhrnnú správu, ako aj svoje rezolúcie a rozhodnutia.

2. Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o svojej činnosti.

3. Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre kongres komplexnú správu o svojej činnosti a zasiela ju poštovým správam členských krajín Únie a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.

Článok 106

Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Konzultačného výboru

1. Cieľom Konzultačného výboru je zastupovať záujmy poštového odvetvia v širšom zmysle a slúžiť ako rámec pre účinný dialóg medzi zainteresovanými stranami. Pozostáva z mimovládnych organizácií, ktoré zastupujú zákazníkov, dodávateľov distribučných služieb, organizácie zamestnancov, dodávateľov tovarov a služieb, ktorí pôsobia pre odvetvie poštových služieb a podobných organizácií zoskupujúcich podnikateľov, ako aj podniky, ktoré sú zainteresované na medzinárodných poštových službách. Ak ide o registrované organizácie, musia byť registrované v niektorej z členských krajín Únie. Správna rada a Rada pre poštovú prevádzku určia svojich príslušných členov, ktorí budú členmi Konzultačného výboru. Okrem členov určených Správnou radou a Radou pre poštovú prevádzku je členstvo v Konzultačnom výbore podmienené na začiatku procesom predloženia žiadosti a jej schválenia. Tento proces určuje Správna rada a uskutočňuje sa v súlade s článkom 102 ods. 6.31.

2. Každý člen Konzultačného výboru určí svojho vlastného zástupcu.

3. Výdavky spojené s pôsobením Konzultačného výboru sú rozdelené medzi Úniu a členov výboru, a to podľa podmienok, ktoré určuje Správna rada.

4. Členovia Konzultačného výboru nedostávajú žiadny plat ani odmenu.

5. Zloženie členov Konzultačného výboru sa mení po každom kongrese, a to podľa rámca, ktorý určuje Správna rada. Predseda Správnej rady predsedá zakladajúcemu zasadnutiu Konzultačného výboru, v priebehu ktorého sa koná voľba predsedu tohto výboru.

6. Berúc do úvahy všeobecné zásady Únie Konzultačný výbor určuje svoju vlastnú vnútornú organizáciu a zostavuje svoj vlastný rokovací poriadok, a to s výhradou schválenia Správnou radou, po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku.

7. Konzultačný výbor zasadá dvakrát ročne. V zásade sa zasadnutia konajú v sídle Únie počas zasadnutí Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku. Dátum a miesto konania každého zasadnutia určuje predseda Konzultačného výboru po dohode s predsedami Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku a s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu.

8. Konzultačný výbor stanovuje svoj vlastný program v rámci zoznamu nasledujúcich pôsobností:

8.1 preskúmavať dokumenty a príslušné správy Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku; za výnimočných okolností môže byť obmedzené právo dostávať určité texty a dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie, ktoré sa týka takéhoto obmedzenia, môže urobiť každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu; napokon Správna rada môže, ak to považuje za potrebné, nanovo preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné;

8.2 viesť štúdie a prerokúvať otázky, ktoré považujú členovia Konzultačného výboru za významné;

8.3 skúmať otázky, ktoré sa týkajú odvetvia poštových služieb a predkladať správy o týchto otázkach;

8.4 prispievať k prácam Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku najmä predkladaním správ a odporúčaní a na požiadanie oboch rád predkladaním názorov;

8.5 predkladať odporúčania kongresu s výhradou schválenia Správnou radou, a ak ide o otázky zaujímajúce Radu pre poštovú prevádzku, predkladajú sa tieto odporúčania po preskúmaní touto Radou a s jej pripomienkami.

9. Predseda Správnej rady a predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupujú tieto orgány na zasadnutiach Konzultačného výboru, keď sú na programe týchto zasadnutí otázky zaujímajúce tieto orgány.

10. Konzultačný výbor môže na zabezpečenie účinného spojenia s orgánmi Únie určiť zástupcov, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach kongresu, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, ako aj ich príslušných komisií ako pozorovatelia bez práva hlasovať.

11. Na základe žiadosti môžu byť členovia Konzultačného výboru prítomní na plenárnych zasadnutiach a zasadnutiach komisií Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, a to v súlade s článkami 102 ods. 16 a 104 ods. 12. Môžu sa taktiež zúčastňovať prác projektových skupín a pracovných skupín, a to podľa ustanovení článkov 102 ods. 18 a 104 ods. 14. Členovia Konzultačného výboru sa môžu zúčastňovať kongresu ako pozorovatelia bez práva hlasovať.

12. Na zasadnutiach Konzultačného výboru sa môžu zúčastňovať bez práva hlasovať nasledujúci pozorovatelia:

12.1 členovia Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku;

12.2 medzivládne organizácie zaujímajúce sa o práce Konzultačného výboru;

12.3 užšie únie;

12.4 iné členské krajiny Únie.

13. Konzultačný výbor môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.

14. Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.

15. Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ, je sekretariátom Konzultačného výboru.

Článok 107

Informácia o činnostiach Konzultačného výboru

1. Konzultačný výbor informuje po každom zasadnutí Správnu radu a Radu pre poštovú prevádzku o svojich činnostiach tak, že predsedom týchto orgánov posiela okrem iného súhrnnú správu zo svojich zasadnutí, ako aj odporúčania a názory.

2. Konzultačný výbor vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o činnosti a jeden jej výtlačok zasiela Rade pre poštovú prevádzku. Táto správa je zahrnutá do dokumentácie Správnej rady zasielanej podľa článku 103 členským krajinám Únie a užším úniám.

3. Konzultačný výbor vyhotovuje pre kongres správu o súhrne svojej činnosti a zasiela ju poštovým správam členských krajín Únie a užším úniám aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.

Článok 108

Rokovací poriadok kongresov

1. Na organizovanie svojich prác a na vedenie svojich rokovaní používa kongres Rokovací poriadok kongresov.

2. Každý kongres môže zmeniť tento poriadok za podmienok, ktoré sú stanovené v samotnom rokovacom poriadku.

Článok 109

Pracovné jazyky Medzinárodného úradu

Pracovné jazyky Medzinárodného úradu sú francúzština a angličtina.

Článok 110

Dokumentačné a rokovacie jazyky a jazyky pre služobnú korešpondenciu

1. Na dokumentáciu Únie sa používajú jazyky – francúzsky, anglický, arabský a španielsky. Rovnako sa používajú aj jazyky – čínsky, nemecký, portugalský a ruský s podmienkou, že vyhotovenie dokumentácie v týchto jazykoch je obmedzené na najdôležitejšiu základnú dokumentáciu. Iné jazyky sa tiež používajú s podmienkou, že členské krajiny, ktoré o to požiadajú, hradia všetky náklady.

2. Členská krajina alebo členské krajiny, ktoré požiadali o iný než úradný jazyk, tvoria jazykovú skupinu.

3. Medzinárodný úrad vydáva dokumentáciu v úradnom jazyku a v jazykoch vytvorených jazykových skupín buď priamo, alebo prostredníctvom regionálnych úradov týchto jazykových skupín, a to v súlade s podmienkami dohodnutými s Medzinárodným úradom. Publikovanie v rôznych jazykoch sa vykonáva podľa rovnakého vzoru.

4. Dokumentácia, ktorú vydáva priamo Medzinárodný úrad, je podľa možností odosielaná súčasne v rôznych požadovaných jazykoch.

5. Korešpondencia medzi poštovými správami a Medzinárodným úradom a medzi Medzinárodným úradom a tretími stranami môže byť v každom jazyku, pre ktorý má Medzinárodný úrad prekladateľskú službu.

6. Náklady na preklad do akéhokoľvek jazyka vrátane tých, ktoré vyplývajú z uplatnenia odseku 5, hradí jazyková skupina, ktorá požaduje tento jazyk. Členské krajiny používajúce úradný jazyk hradia paušálny príspevok na preklad neoficiálnych dokumentov, ktorého výška na príspevkovú jednotku musí byť rovnaká ako u členských krajín používajúcich iný pracovný jazyk Medzinárodného úradu. Všetky ostatné náklady spojené s dodaním dokumentov hradí Únia. Horná hranica nákladov, ktoré hradí Únia za vydanie dokumentov v čínštine, nemčine, portugalčine a ruštine, sa stanoví rezolúciou kongresu.

7. Náklady, ktoré hradí jazyková skupina, sú rozdelené medzi členov tejto jazykovej skupiny úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Podľa iného kľúča môžu byť tieto náklady rozdelené medzi členov jazykovej skupiny za podmienky, že zúčastnené strany sa na tom dohodnú a úradne oznámia svoje rozhodnutie Medzinárodnému úradu prostredníctvom hovorcu skupiny.

8. Medzinárodný úrad vybaví každú zmenu výberu jazyka požadovaného členskou krajinou v lehote, ktorá nesmie prekročiť dva roky.

9. Pre rokovania na zasadnutiach orgánov Únie sú schválené jazyky – francúzsky, anglický, španielsky a ruský prostredníctvom prekladacieho systému – s elektronickým vybavením alebo bez neho – ktorého výber je ponechaný na posúdenie organizátorov zasadnutia, po konzultácii s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu a príslušnými členskými krajinami.

10. Na rokovaniach podľa odseku 9 sú povolené aj iné jazyky.

11. Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečujú simultánny preklad do jedného z jazykov uvedených v odseku 9 buď systémom, ktorý je uvedený v tom istom odseku, ak je v ňom možné vykonať potrebné zmeny technického charakteru, alebo prostredníctvom osobitných prekladateľov.

12. Náklady na prekladateľské služby sú rozdelené medzi členské krajiny, ktoré používajú rovnaký jazyk, úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Avšak náklady na umiestnenie a údržbu technického zariadenia hradí Únia.

13. Poštové správy sa môžu dohodnúť na jazyku, ktorý budú používať pre služobnú korešpondenciu v ich vzájomných stykoch. Ak taká dohoda nie je, používa sa francúzština.

KAPITOLA II

MEDZINÁRODNÝ ÚRAD

Článok 111

Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu

1. Generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu volí kongres na obdobie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi. Minimálna dĺžka ich mandátu je štyri roky. Ich mandát sa obnovuje len jedenkrát. Ak kongres nerozhodne inak, dátum ich nástupu do funkcií je stanovený na 1. január roka, ktorý nasleduje po kongrese.

2. Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu zašle vládam členských krajín najneskôr sedem mesiacov pred otvorením kongresu nótu, v ktorej ich vyzve, aby predložili svoje prípadné kandidatúry na miesta generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa a zároveň oznámi, či úradujúci generálny riaditeľ a úradujúci zástupca generálneho riaditeľa majú záujem o prípadné obnovenie ich pôvodného mandátu. Kandidatúry doplnené životopisom musia byť v Medzinárodnom úrade aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Kandidáti musia byť štátnymi príslušníkmi členských krajín, ktoré ich navrhujú. Medzinárodný úrad vypracuje dokumentáciu potrebnú na kongres. Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa sa koná tajným hlasovaním a prvá sa koná voľba generálneho riaditeľa.

3. V prípade, že dôjde k uvoľneniu miesta generálneho riaditeľa, zástupca generálneho riaditeľa prevezme úlohy generálneho riaditeľa až do konca mandátu, ktorý bol určený generálnemu riaditeľovi; na toto miesto môže byť volený a prijatý ako kandidát z moci úradnej s výhradou, že jeho pôvodný mandát zástupcu generálneho riaditeľa nebol už jedenkrát obnovovaný predchádzajúcim kongresom a že prejaví záujem, aby bol považovaný za kandidáta na miesto generálneho riaditeľa.

4. V prípade súčasného uvoľnenia miest generálneho riaditeľa a jeho zástupcu, Správna rada zvolí, a to na základe kandidatúr prijatých v rámci konkurzu, zástupcu generálneho riaditeľa na obdobie až do budúceho kongresu. Na predkladanie kandidatúr sa obdobne uplatňuje odsek 2.

5. V prípade uvoľnenia miesta zástupcu generálneho riaditeľa Správna rada poverí na návrh generálneho riaditeľa jedného z riaditeľov Medzinárodného úradu s hodnosťou D 2 prevzatím úloh zástupcu generálneho riaditeľa až do budúceho kongresu.

Článok 112

Pôsobnosť generálneho riaditeľa

1. Generálny riaditeľ organizuje, spravuje a riadi Medzinárodný úrad, ktorého je právoplatným predstaviteľom. Je oprávnený zaraďovať pracovné miesta do hodností G 1 až D 2, menovať a povyšovať pracovníkov do týchto hodností. Pri menovaní do hodností P 1 až D 2 musí brať do úvahy odbornú spôsobilosť kandidátov odporúčaných poštovými správami členských krajín, ktorých sú štátnymi príslušníkmi, alebo v ktorých vykonávajú svoju odbornú činnosť, berúc do úvahy spravodlivé kontinentálne zemepisné rozdelenie a jazyky. Na miesta s hodnosťou D 2 sa podľa možnosti počíta s kandidátmi z rôznych regiónov, odlišných od tých, z ktorých pochádzajú generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa, pričom sa hlavný dôraz kladie na výkonnosť Medzinárodného úradu. V prípade pracovných miest, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornosť, sa generálny riaditeľ môže obrátiť aj mimo poštových správ. Pri menovaní nového zamestnanca berie do úvahy zásadu, že osoby, ktoré zastávajú pracovné miesta zaradené do hodností D 2, D 1 a P 5, musia byť príslušníkmi rôznych členských krajín Únie. Túto zásadu nemusí dodržiavať pri povyšovaní pracovníka Medzinárodného úradu do hodností D 2, D 1 a P 5. Okrem toho po dosiahnutí úspechu v procese získavania kandidátov nasledujú požiadavky týkajúce sa spravodlivého zemepisného rozdelenia a jazykov. Generálny riaditeľ informuje raz do roka Správnu radu o menovaní a povýšení do hodností P 4 až D 2.

2. Generálny riaditeľ má nasledujúcu pôsobnosť:

2.1 zabezpečovať funkciu depozitára Aktov Únie a funkciu sprostredkovateľa pri pristupovaní a pri prijímaní do Únie, ako aj pri vystupovaní z Únie;

2.2 úradne oznamovať rozhodnutia prijaté kongresom vládam všetkým členských krajín;

2.3 úradne oznamovať všetkým poštovým správam vykonávacie poriadky, ktoré stanovila alebo upravila Rada pre poštovú prevádzku;

2.4 pripravovať návrh ročného rozpočtu Únie na čo možno najnižšej úrovni, v súlade s potrebami Únie, a predkladať ho v náležitom čase na prerokovanie Správnej rade; oznamovať členským krajinám rozpočet po jeho schválení Správnou radou a zabezpečovať jeho plnenie;

2.5 uskutočňovať osobitné činnosti požadované orgánmi Únie a činnosti, ktoré mu určujú Akty;

2.6 vyvíjať iniciatívy zamerané na dosiahnutie cieľov, ktoré boli stanovené orgánmi Únie v rámci vytýčenej politiky a jestvujúcich fondov;

2.7 predkladať Správnej rade alebo Rade pre poštovú prevádzku podnety a návrhy;

2.8 po skončení kongresu predkladať Rade pre poštovú prevádzku návrhy týkajúce sa zmien, ktoré majú byť vykonané vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, v súlade s Rokovacím poriadkom Rady pre poštovú prevádzku;

2.9 pripravovať Rade pre poštovú prevádzku podľa ňou vydaných pokynov návrh strategického plánu, ktorý má byť predložený kongresu, a návrh ročnej úpravy;

2.10 zabezpečovať zastupovanie Únie;

2.11 slúžiť ako sprostredkovateľ vzťahov medzi:

– SPÚ a užšími úniami;

– SPÚ a Organizáciou Spojených národov;

– SPÚ a medzinárodnými organizáciami, ktorých činnosti sú predmetom záujmu Únie;

– SPÚ a medzinárodnými inštitúciami, združeniami alebo podnikmi, s ktorými si orgány Únie želajú konzultovať alebo ich zapojiť do svojich činností;

2.12 prevziať funkciu generálneho tajomníka orgánov Únie a z tohto titulu, berúc do úvahy osobitné ustanovenia tohto poriadku, dohliadať najmä:

– na prípravu a organizáciu prác orgánov Únie;

– na vypracovanie, vyhotovenie a rozposielanie dokumentov, správ a zápisov;

– na chod sekretariátu počas zasadnutí orgánov Únie;

2.13 byť prítomný na zasadnutiach orgánov Únie a zúčastňovať sa na rokovaniach, bez práva hlasovať, s možnosťou dať sa zastupovať.

Článok 113

Pôsobnosť zástupcu generálneho riaditeľa

1. Zástupca generálneho riaditeľa pomáha generálnemu riaditeľovi a zodpovedá sa mu.

2. V prípade neprítomnosti alebo prekážky generálneho riaditeľa, vykonávateľom jeho funkcií je zástupca generálneho riaditeľa. Rovnako je to aj v prípade uvoľnenia miesta generálneho riaditeľa podľa článku 111 ods. 3.

Článok 114

Sekretariát orgánov Únie (Ústava čl. 14, 15, 17 a 18)

Sekretariát orgánov Únie zabezpečuje Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ. Sekretariát zasiela všetky dokumenty, ktoré boli publikované pri príležitosti každého zasadnutia, poštovým správam, ktoré sú členmi orgánu, poštovým správam krajín, ktoré spolupracujú na vykonávaných štúdiách bez toho, aby boli členmi orgánu, užším úniám, ako aj iným poštovým správam členských krajín, ktoré o to požiadajú.

Článok 115

Zoznam členských krajín (Ústava čl. 2)

Medzinárodný úrad zostavuje a vedie zoznam členských krajín Únie s označením ich príspevkovej triedy, zemepisnej skupiny a ich postavenia so zreteľom na Akty Únie.

Článok 116

Informácie. Oznamy. Žiadosti o výklad a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnávania účtov (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 124, 125 a 126)

1. Medzinárodný úrad je vždy k dispozícii Správnej rade, Rade pre poštovú prevádzku a poštovým správam, aby im poskytoval všetky potrebné informácie o otázkach, ktoré sa týkajú služby.

2. Medzinárodný úrad je poverený najmä zhromažďovať, usporadúvať, publikovať a rozposielať informácie každého druhu, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby; na požiadanie zúčastnených strán vyjadrovať názor na sporné otázky; vybavovať žiadosti o výklad a zmenu Aktov Únie a vo všeobecnosti vykonávať štúdie a redakčné alebo dokumentačné práce, ktoré mu prideľujú Akty alebo o ktoré by bol požiadaný v záujme Únie.

3. Medzinárodný úrad vykonáva aj prieskumy, o ktoré požiadajú poštové správy, na účely poznania názoru iných poštových správ na stanovenú otázku. Výsledok prieskumu nemá charakter hlasovania a formálne nezaväzuje.

4. Z titulu zúčtovacieho úradu môže zasiahnuť do vyrovnávania účtov každého druhu, ktoré sa týkajú poštovej služby.

Článok 117

Odborná spolupráca (Ústava čl. 1)

Medzinárodný úrad je poverený, aby v rámci medzinárodnej odbornej spolupráce rozvíjal poštovú odbornú spoluprácu vo všetkých jej formách.

Článok 118

Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom (Ústava čl. 20)

Medzinárodný úrad je poverený, aby dával vyhotovovať medzinárodné odpovedky a zásoboval nimi za výrobnú cenu tie poštové správy, ktoré o ne požiadajú.

Článok 119

Akty užších únií a osobitné dohody (Ústava čl. 8)

1. Medzinárodnému úradu musia byť zaslané dva výtlačky aktov užších únií a osobitných dohôd uzatvorených na základe článku 8 Ústavy, a to prostredníctvom úradov týchto únií alebo aspoň jednou zo zmluvných strán.

2. Medzinárodný úrad dozerá na to, aby akty užších únií a osobitné dohody nestanovovali podmienky menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch Únie, a informuje poštové správy o existencii týchto únií a vyššie uvedených dohôd. Medzinárodný úrad upozorňuje Správnu radu na každú nepravidelnosť, ktorá bola zistená na základe tohto ustanovenia.

Článok 120

Časopis Únie

Medzinárodný úrad vydáva na základe dokumentov, ktoré má k dispozícii, časopis v jazyku nemeckom, anglickom, arabskom, čínskom, španielskom, francúzskom a ruskom.

Článok 121

Dvojročná správa o činnostiach Únie (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 102 ods. 6.17)

Medzinárodný úrad vypracúva dvojročnú správu o činnostiach Únie, ktorá je po schválení Správnou radou zasielaná poštovým správam, užším úniám a Organizácii Spojených národov.

KAPITOLA III

POSTUP PRI PREDKLADANÍ A PREROKÚVANÍ NÁVRHOV

Článok 122

Postup pri predkladaní návrhov kongresu

1. S výhradou výnimiek podľa odsekov 2 a 5 platí pre predkladanie návrhov každého druhu, ktoré majú byť predložené kongresu prostredníctvom poštových správ členských krajín, nasledujúci postup:

a) prijímajú sa tie návrhy, ktoré Medzinárodný úrad dostane aspoň šesť mesiacov pred stanoveným dátumom kongresu;

b) počas šiestich mesiacov, ktoré predchádzajú stanovenému dátumu kongresu, sa neprijme žiaden návrh redakčného charakteru;

c) návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od šiesteho do štvrtého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň dvoma poštovými správami;

d) návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od štvrtého do druhého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň ôsmimi poštovými správami; návrhy, ktoré prídu neskôr, sa už neprijímajú;

e) podporné vyhlásenia musí Medzinárodný úrad dostať v rovnakom termíne ako návrhy, na ktoré sa vzťahujú.

2. Návrhy, ktoré sa týkajú Ústavy alebo Generálneho poriadku, musí Medzinárodný úrad dostať aspoň šesť mesiacov pred otvorením kongresu; tie, ktoré dostane po tomto dátume, ale pred otvorením kongresu, môžu byť zohľadnené len v tom prípade, ak o tom rozhodne kongres dvojtretinovou väčšinou krajín zastúpených na kongrese a ak sú dodržané podmienky uvedené v odseku 1.

3. Každý návrh môže mať v zásade len jeden cieľ a môže obsahovať len zmeny, ktoré sú zdôvodniteľné týmto cieľom.

4. Návrhy redakčného charakteru označia poštové správy, ktoré ich predkladajú, v záhlaví poznámkou „Návrh redakčného charakteru“ a Medzinárodný úrad ich publikuje pod číslom, za ktorým nasleduje písmeno R. Návrhy, ktoré nemajú takúto poznámku, ale podľa názoru Medzinárodného úradu sa týkajú len textovej úpravy, sa publikujú s príslušnou poznámkou; Medzinárodný úrad vyhotovuje zoznam týchto návrhov určených kongresu.

5. Postup, ktorý je uvedený v odsekoch 1 a 4, sa nevzťahuje ani na návrhy, ktoré sa týkajú Rokovacieho poriadku kongresov, ani na pozmeňovacie návrhy k už podaným návrhom.

Článok 123

Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúcich sa vypracovania nových vykonávacích poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom

1. Vykonávacie poriadky Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách stanovuje Rada pre poštovú prevádzku podľa rozhodnutí kongresu.

2. Návrhy, ktoré majú dôsledky na pozmeňujúce návrhy k Dohovoru alebo Dohode o poštových platobných službách, musia byť predložené Medzinárodnému úradu v rovnakom čase ako návrhy na kongres, ktorých sa týkajú. Môže ich predkladať poštová správa jednej členskej krajiny SPÚ bez podpory poštových správ iných členských krajín. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám najneskôr jeden mesiac pred kongresom.

3. Ostatné návrhy týkajúce sa vykonávacích poriadkov, ktoré majú byť preskúmané Radou pre poštovú prevádzku vzhľadom na vypracovanie nových vykonávacích poriadkov do šiestich mesiacov po kongrese, musia byť predložené Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred kongresom.

4. Návrhy, ktoré sa týkajú zmien vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, ktoré predkladajú poštové správy členských krajín, musí Medzinárodný úrad dostať najneskôr dva mesiace pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám najneskôr jeden mesiac pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku.

Článok 124

Postup pri predkladaní návrhov medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 116)

1. Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru alebo Dohôd a je predložený nejakou poštovou správou medzi dvoma kongresmi, musí byť podporený aspoň dvoma inými poštovými správami, aby mohol byť braný do úvahy. Ak Medzinárodný úrad nedostane súčasne potrebné podporné vyhlásenia, tieto návrhy zostávajú bezpredmetné.

2. Tieto návrhy sa zasielajú ostatným poštovým správam prostredníctvom Medzinárodného úradu.

3. Návrhy, ktoré sa týkajú vykonávacích poriadkov, nepotrebujú podporu, ale Rada pre poštovú prevádzku o nich rokuje len vtedy, ak schváli ich naliehavú potrebu.

Článok 125

Preskúmanie návrhov medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 116 a 124)

1. Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru, Dohôd a ich záverečných protokolov, prechádza nasledujúcim postupom: ak zaslala poštová správa členskej krajiny návrh Medzinárodnému úradu, ten ho zasiela všetkým poštovým správam členských krajín na preskúmanie. Tieto majú k dispozícii lehotu dvoch mesiacov, aby preskúmali návrh a zaslali Medzinárodnému úradu svoje prípadné pripomienky. Pozmeňujúce návrhy sa neprijímajú. Na konci lehoty dvoch mesiacov zašle Medzinárodný úrad poštovým správam členských krajín všetky pripomienky, ktoré dostal, a vyzve poštovú správu každej členskej krajiny, aby hlasovala za alebo proti návrhu. Poštové správy členských krajín, ktoré neodoslali svoj hlas v lehote dvoch mesiacov, sa považujú za správy, ktoré sa zdržali hlasovania. Uvedené lehoty sa počítajú od dátumu obežníkov Medzinárodného úradu.

2. Návrhy zmien vykonávacích poriadkov rieši Rada pre poštovú prevádzku.

3. Ak sa návrh týka Dohody alebo jej záverečného protokolu, môžu sa na činnostiach uvedených v odseku 1 podieľať len tie poštové správy členských krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody.

Článok 126

Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 124 a 125)

1. Vykonané zmeny Dohovoru, Dohôd a záverečných protokolov k týmto aktom úradne oznamuje vládam členských krajín generálny riaditeľ Medzinárodného úradu.

2. Zmeny vykonané Radou pre poštovú prevádzku vo vykonávacích poriadkoch a v ich záverečných protokoloch úradne oznamuje poštovým správam Medzinárodný úrad. Takisto sa postupuje aj pri výkladoch podľa článku 36 ods. 3.2 Dohovoru a v príslušných ustanoveniach Dohôd.

Článok 127

Nadobudnutie platnosti vykonávacích poriadkov a iných rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi

1. Vykonávacie poriadky nadobúdajú účinnosť v rovnaký deň a uzavierajú sa na rovnakú dobu ako Akty dohodnuté na kongrese.

2. S výhradou odseku 1 pozmeňujúce rozhodnutia o Aktoch Únie schválené medzi dvoma kongresmi nadobúdajú účinnosť najskôr tri mesiace po ich úradnom oznámení.

KAPITOLA IV

FINANCIE

Článok 128

Stanovenie výdavkov Únie a ich úhrada (Ústava čl. 21)

1. S výhradou odsekov 2 až 6 ročné výdavky, ktoré sa vzťahujú na činnosti orgánov Únie, nesmú prekročiť v roku 2005 a v ďalších rokoch tieto sumy: 37 000 000 švajčiarskych frankov na roky 2005 až 2008. Základný limit na rok 2008 sa môže aplikovať aj na nasledujúce roky, a to v prípade, že kongres stanovený na rok 2008 sa odloží.

2. Výdavky, ktoré sa týkajú zasadnutia budúceho kongresu (cestovné náhrady sekretariátu, náklady na dopravu, náklady na technické zariadenie na simultánny preklad, náklady na vyhotovenie dokumentov počas kongresu atď.), nesmú prekročiť limit 2 900 000 švajčiarskych frankov.

3. Správna rada je oprávnená prekročiť limity stanovené v odsekoch 1 a 2, aby mohli byť brané do úvahy zvýšenia platových stupníc, dôchodkových príspevkov alebo náhrad vrátane funkčných príplatkov povolených Spojenými národmi pre ich zamestnancov v Ženeve.

4. Správna rada je tiež oprávnená každoročne upravovať podľa švajčiarskeho indexu spotrebných cien sumu iných výdavkov, ktoré sa netýkajú personálu.

5. Na rozdiel od odseku 1 Správna rada alebo v mimoriadne naliehavom prípade generálny riaditeľ môže povoliť prekročenie stanovených limitov na účely vykonania dôležitých nepredvídaných opráv budovy Medzinárodného úradu, ale tak, aby suma prekročenia neprevýšila 125 000 švajčiarskych frankov ročne.

6. Ak sa sumy, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2, ukážu nedostatočné na to, aby zabezpečili plynulú činnosť Únie, je možné tieto limity prekročiť len so súhlasom väčšiny členských krajín Únie. Každá konzultácia musí obsahovať úplný výklad skutočností, ktorý potvrdzuje takúto žiadosť.

7. Krajiny, ktoré sa stanú členmi Únie alebo ktoré sú prijaté za členov Únie, ako aj krajiny, ktoré vystúpia z Únie, musia zaplatiť svoj príspevok za celý rok, v priebehu ktorého nadobudlo účinnosť ich prijatie alebo vystúpenie z Únie.

8. Členské krajiny platia svoj príspevkový podiel na ročné výdavky Únie vopred, a to na základe rozpočtu stanoveného Správnou radou. Tieto príspevkové podiely musia byť zaplatené najneskôr v prvý deň finančného obdobia, na ktoré sa vzťahuje rozpočet. Po uplynutí tohto termínu sú tieto dlžné sumy úročené v prospech Únie, a to tromi percentami ročne počas prvých šiestich mesiacov a šiestimi percentami ročne počnúc od siedmeho mesiaca.

9. Ak nedoplatky povinných príspevkov, okrem úrokov dlžných Únii zo strany členskej krajiny, sú rovné alebo vyššie než suma príspevku členskej krajiny za dve predchádzajúce finančné obdobia, môže táto krajina neodvolateľne postúpiť Únii všetky alebo len časť svojich pohľadávok voči iným krajinám, a to podľa podmienok určených Správnou radou. Podmienky postúpenia pohľadávok sa definujú podľa dohody medzi členskou krajinou a jej dlžníkmi/veriteľmi a Úniou.

10. Členské krajiny, ktoré nemôžu z právnych alebo iných dôvodov uskutočniť takéto postúpenie, sú zaviazané dohodnúť si plán splácania svojich nedoplatkov.

11. Vyrovnanie nedoplatkov povinných príspevkov dlžných Únii nebude môcť presahovať obdobie desiatich rokov, okrem výnimočných situácií.

12. Za výnimočných okolností Správna rada môže oslobodiť členskú krajinu od dlžných úrokov celkom alebo od ich časti, ak krajina zaplatila celú základnú hodnotu svojich nedoplatkov.

13. Členská krajina môže byť taktiež v rámci plánu splácania nedoplatkov schváleného Správnou radou oslobodená od všetkých nakumulovaných alebo bežných úrokov, alebo od ich časti; oslobodenie je však podmienené úplným a presným dodržaním plánu splácania v termíne dohodnutom maximálne na desať rokov.

14. Rezervný fond, ktorého výška je stanovená Správnou radou, bol vytvorený s cieľom vykryť finančné ťažkosti Únie. Tento fond sa v prvom rade tvorí z prebytkov rozpočtu. Môže slúžiť aj na vytváranie rovnováhy rozpočtu alebo na znižovanie výšky príspevkov členských krajín.

15. Pokiaľ ide o dočasné finančné ťažkosti, vláda Švajčiarskej konfederácie poskytuje krátkodobo potrebné zálohy za podmienok, ktoré je potrebné stanovovať spoločnou dohodou. Táto vláda bezplatne dohliada na vedenie finančných účtov, ako aj na účtovníctvo Medzinárodného úradu v limitoch stanovených kongresom.

Článok 129

Automatické sankcie

1. Ak členská krajina nemôže vykonať splácanie podľa článku 128 ods. 9 a ak nesúhlasí s uskutočnením splácania podľa plánu, ktorý navrhol Medzinárodný úrad v súlade s článkom 128 ods. 10, alebo ak nesplní tento plán, automaticky stratí svoje právo hlasovať na kongrese a zasadnutiach Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku a nebude ju možné voliť za člena do týchto dvoch rád.

2. Automatické sankcie sa odstránia z moci úradnej a s okamžitým účinkom hneď, ako dotyčná členská krajina úplne splatí svoje nedoplatky povinných príspevkov dlžných Únii spolu s úrokmi alebo súhlasí s plánom splácania svojich nedoplatkov.

Článok 130

Príspevkové triedy (Ústava čl. 21, Generálny poriadok čl. 115 a 128)

1. Členské krajiny prispievajú na krytie výdavkov Únie podľa príspevkovej triedy, do ktorej sú zaradené. Príspevkové triedy sú nasledujúce:

trieda s 50 jednotkami;

trieda so 45 jednotkami;

trieda so 40 jednotkami;

trieda s 35 jednotkami;

trieda s 30 jednotkami;

trieda s 25 jednotkami;

trieda s 20 jednotkami;

trieda s 15 jednotkami;

trieda s 10 jednotkami;

trieda s 5 jednotkami;

trieda s 3 jednotkami;

trieda s 1 jednotkou;

trieda s 0,5 jednotky, ktorá je vyhradená pre najmenej rozvinuté krajiny uvedené Organizáciou Spojených národov a pre iné krajiny určené Správnou radou.

2. Okrem príspevkových tried uvedených v odseku 1 každá členská krajina si môže zvoliť platiť počet príspevkových jednotiek vyšší než päťdesiat.

3. Členské krajiny sú pri ich prijatí alebo vstúpení do Únie zaradené, podľa postupu uvedeného v článku 21 ods. 4 Ústavy, do jednej z vyššie uvedených príspevkových tried.

4. Členské krajiny môžu neskôr zmeniť príspevkovú triedu s podmienkou, aby táto zmena bola úradne oznámená Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Toto úradné oznámenie, ktoré sa predkladá kongresu, nadobúda účinnosť dátumom vstupu do platnosti finančných nariadení, ktoré schválil kongres. Členské krajiny, ktoré neoznámili svoje želanie zmeniť príspevkovú triedu v predpísanom termíne, zostávajú v triede, do ktorej patrili predtým.

5. Členské krajiny nemôžu žiadať zníženie o viac než jednu triedu naraz.

6. Za výnimočných okolností, ako sú prírodné katastrofy, ktoré si vyžadujú programy medzinárodnej pomoci, môže Správna rada na žiadosť členskej krajiny povoliť dočasné zníženie príspevkovej triedy o jednu triedu jedenkrát medzi dvoma kongresmi, ak krajina preukáže, že už nemôže uhrádzať príspevok podľa triedy, ktorá bola vybraná pôvodne. Členské krajiny, ktoré nepatria do kategórie najmenej rozvinutých a ktoré už sú zaradené do triedy s jednou jednotkou, môže Správna rada za rovnakých okolností dočasne preradiť do triedy s polovicou jednotky.

7. Dočasné zníženie príspevkovej triedy podľa odseku 6 môže byť povolené Správnou radou maximálne na obdobie dvoch rokov alebo až do budúceho kongresu, ak sa tento koná pred uplynutím uvedeného obdobia. Po skončení tohto obdobia sa príslušná krajina automaticky vráti do pôvodnej príspevkovej triedy.

8. Na rozdiel od odsekov 4 a 5 preradenie do vyššej triedy nie je obmedzené.

Článok 131

Platby za dodávky z Medzinárodného úradu (Generálny poriadok čl. 118)

Platby za dodávky z Medzinárodného úradu poštovým správam musia byť uhradené v čo najkratšom termíne a najneskôr do šiestich mesiacov, počnúc od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom Medzinárodný úrad zaslal faktúru. Po uplynutí tohto termínu sú dlžné sumy úročené v prospech Únie ročne piatimi percentami odo dňa uplynutia uvedenej lehoty.

KAPITOLA V

ROZHODCOVSKÉ KONANIE

Článok 132

Postup pri rozhodcovskom konaní (Ústava čl. 32)

1. V prípade sporu, ktorý treba urovnať rozhodcovským konaním, si každá z poštových správ, ktoré sú účastníkmi sporu, vyberá poštovú správu členskej krajiny, ktorá nie je priamo zúčastnená na spore. Ak tvorí spoločný prípad viacero poštových správ, sú v zmysle tohto ustanovenia považované len za jednu správu.

2. V prípade, že jedna z poštových správ, ktoré sú účastníkmi sporu, neprijme návrh rozhodcovského konania v šesťmesačnej lehote, Medzinárodný úrad, ak je o to požiadaný, vyzve túto poštovú správu, aby určila rozhodcu alebo ho z moci úradnej určí on sám.

3. Sporné strany sa môžu dohodnúť na určení jedného rozhodcu, ktorým môže byť Medzinárodný úrad.

4. Rozhodnutie rozhodcov sa prijíma väčšinou hlasov.

5. Pri rovnosti hlasov, aby sa o spore rozhodlo, vyberú rozhodcovia ďalšiu poštovú správu, ktorá nie je zúčastnená na spore. Ak nie je dosiahnutý súhlas vo výbere, určí túto poštovú správu Medzinárodný úrad spomedzi poštových správ, ktoré neboli navrhované rozhodcami.

6. Ak ide o spor, ktorý sa týka niektorej z Dohôd, môžu byť za rozhodcov určené len tie poštové správy, ktoré sú stranami tejto Dohody.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 133

Podmienky schvaľovania návrhov ku Generálnemu poriadku

Aby návrhy ku Generálnemu poriadku, ktoré boli predložené kongresu, nadobudli platnosť, musia byť schválené väčšinou členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať. V čase hlasovania musia byť prítomné aspoň dve tretiny členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať.

Článok 134

Návrhy týkajúce sa Dohody s Organizáciou Spojených národov (Ústava čl. 9)

Podmienky schvaľovania stanovené v článku 133 sa vzťahujú aj na návrhy, ktoré majú zmeniť dohody uzavreté medzi Svetovou poštovou úniou a Organizáciou Spojených národov, pokiaľ tieto dohody nestanovujú podmienky pozmeňovania ustanovení, ktoré obsahujú.

Článok 135

Nadobudnutie účinnosti a platnosť Generálneho poriadku

Tento Generálny poriadok nadobudne účinnosť 1. januára 2006 a zostane v platnosti na dobu neurčitú.

Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Generálny poriadok v jednom vyhotovení, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.

V Bukurešti 5. októbra 2004.

ROKOVACÍ PORIADOK KONGRESOV

Článok 1

Všeobecné ustanovenia

Tento rokovací poriadok (ďalej len „poriadok“) sa vydáva na základe Aktov Únie a je im podriadený. V prípade odlišnosti medzi niektorým z jeho ustanovení a niektorým z ustanovení Aktov je rozhodujúce ustanovenie Aktov.

Článok 2

Delegácie

1. Pod pojmom „delegácia“ sa rozumie osoba alebo skupina osôb určených členskou krajinou na účasť na kongrese. Delegácia sa skladá z vedúceho delegácie, prípadne jeho zástupcu, z jedného alebo niekoľkých delegátov a prípadne z jedného alebo niekoľkých sprevádzajúcich úradníkov (vrátane expertov, sekretárov atď.).

2. Vedúci delegácií, ich zástupcovia, ako aj delegáti sú zástupcami členských krajín podľa článku 14 ods. 2 Ústavy, ak disponujú plnou mocou zodpovedajúcou podmienkam stanoveným v článku 3 tohto poriadku.

3. Sprevádzajúci úradníci sa môžu zúčastniť zasadnutí a majú právo zúčastniť sa rokovaní, ale v zásade nemajú právo hlasovať. Môžu však byť vedúcim svojej delegácie splnomocnení, aby hlasovali v mene svojej krajiny na zasadnutiach komisií. Takéto splnomocnenia musia byť odovzdané písomne pred začiatkom zasadnutia predsedovi príslušnej komisie.

Článok 3

Plná moc delegátov

1. Plná moc delegátov musí byť podpísaná hlavou štátu alebo predsedom vlády, alebo ministrom zahraničných vecí príslušnej krajiny. Musí byť spísaná v správnej a náležitej forme. Plná moc delegátov splnomocnených na podpis Aktov (splnomocnenci) musí mať vyznačený rozsah platnosti tohto podpisu (podpis s výhradou ratifikácie alebo schválenia, podpis „ad referendum“, definitívny podpis). Ak toto upresnenie chýba, je podpis považovaný za podliehajúci ratifikácii alebo schváleniu. Plná moc oprávňujúca na podpis Aktov zahŕňa bez výslovného vyjadrenia aj právo rokovať a hlasovať. Delegáti, ktorým príslušné orgány udelili plnú moc bez upresnenia ich rozsahu platnosti, sú oprávnení rokovať, hlasovať a podpísať Akty, ak z textu plnej moci výslovne nevyplýva opak.

2. Plná moc musí byť odovzdaná hneď po otvorení kongresu orgánu, ktorý je na to určený.

3. Delegáti, ktorí nedisponujú plnou mocou alebo ju nepredložia, sa môžu, ak boli svojou vládou ohlásení pozývajúcej vláde, zúčastniť na rokovaniach a hlasovať od okamihu, keď sa začnú podieľať na prácach kongresu. To isté platí pre delegátov, ktorých plná moc nebola uznaná pre niektoré odchýlky. Títo delegáti už nebudú mať právo hlasovať od okamihu, keď kongres schváli poslednú správu komisie pre overovanie plnej moci, v ktorej bude uvedené, že ich plná moc chýba alebo sú v nej odchýlky, a to až do doby, keď bude vykonaná náprava. Posledná správa komisie musí byť schválená kongresom pred voľbami, s výnimkou voľby predsedu kongresu, a pred schválením návrhov Aktov.

4. Plná moc členskej krajiny, ktorá je zastúpená na kongrese delegáciou inej členskej krajiny (splnomocnenie), musí mať rovnakú formu ako plná moc uvedená v odseku 1.

5. Plná moc a splnomocnenie zasielané telegraficky sa neprijímajú. Uznávajú sa však telegramy odpovedajúce na žiadosť o informáciu vo veci plnej moci.

6. Delegácia, ktorá sa po predložení svojej plnej moci nemôže zúčastniť na jednom alebo viacerých rokovaniach, môže poveriť svojím zastupovaním delegáciu inej krajiny pod podmienkou, že to písomne ohlási predsedovi príslušného zasadnutia. Jedna delegácia však môže zastupovať okrem svojej krajiny iba jednu ďalšiu krajinu.

7. Delegáti členských krajín, ktoré nie sú stranami niektorej Dohody, sa môžu bez práva hlasovať zúčastniť rokovaní kongresu týkajúcich sa tejto Dohody.

Článok 4

Zasadací poriadok

1. Na zasadnutiach kongresu a komisií sú delegácie zoradené podľa francúzskeho abecedného poriadku názvov prítomných členských krajín.

2. Predseda Správnej rady určí v náležitej dobe žrebom meno krajiny, ktorá zaujme pri zasadnutiach kongresu a komisií miesto na čele pléna oproti predsedníckemu stolu.

Článok 5

Pozorovatelia z titulu práva

1. Zástupcovia Organizácie Spojených národov sú pozývaní, aby sa zúčastňovali rokovaní kongresu ako pozorovatelia.

2. Užšie únie sú prijaté na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia.

3. Liga arabských štátov a Africká únia (AÚ) sú prijaté na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia.

4. Členovia Konzultačného výboru sú prijatí na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia.

5. Pozorovatelia uvedení v odsekoch 1 až 4 nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo.

6. Za výnimočných okolností môže byť právo pozorovateľov uvedených v odseku 4 zúčastňovať sa na niektorých zasadnutiach alebo častiach zasadnutí obmedzené, ak si to vyžaduje dôvernosť riešenej veci. Musia o tom však byť čo najrýchlejšie informovaní. Rozhodnutie, ktoré sa týka takého obmedzenia, môže byť vykonané každým príslušným orgánom alebo jeho predsedom, a to podľa prípadu. Tieto rozhodnutia posudzuje Úrad kongresu, ktorý je oprávnený ich potvrdiť alebo ich zamietnuť hlasovaním jednoduchou väčšinou.

Článok 6

Hostia

1. Zástupcov špecializovaných inštitúcií Organizácie Spojených národov a medzivládnych organizácií, ktorí sa majú zúčastniť odborných zasadnutí kongresu a komisií, ak sa rokuje o otázkach zaujímajúcich tieto organizácie, určuje Správna rada.

2. Na osobitné zasadnutia kongresu a komisií sú prijatí zástupcovia každého medzinárodného orgánu a každého združenia alebo podniku alebo každá kvalifikovaná osoba, ktorých riadne určí Správna rada.

3. Hostia uvedení v odseku 1 a 2 nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo.

Článok 7

Doyen kongresu

1. Poštová správa krajiny, v ktorej bude zasadať kongres, navrhne po dohode s Medzinárodným úradom doyena kongresu. Správna rada pristúpi vo vhodnom čase k schváleniu tohto návrhu.

2. Počas otvorenia prvého plenárneho zasadnutia každého kongresu zastáva doyen funkciu predsedu kongresu, až kým kongres nezvolí svojho predsedu. Okrem toho vykonáva funkcie, ktorými ho poveruje tento poriadok.

Článok 8

Predsedovia a podpredsedovia kongresu a komisií

1. Na svojom prvom plenárnom zasadnutí volí kongres na návrh doyena predsedu kongresu, potom schvaľuje na návrh Správnej rady tie členské krajiny, ktoré budú zabezpečovať funkcie podpredsedov kongresu, ako i predsedov a podpredsedov komisií. Tieto funkcie sa prideľujú, pokiaľ je to možné, s prihliadnutím na spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín.

2. Predsedovia otvárajú a ukončujú zasadnutia, ktorým predsedajú, vedú diskusie, udeľujú slovo rečníkom, dávajú hlasovať o návrhoch a uvádzajú väčšinu potrebnú na hlasovanie, vyhlasujú rozhodnutia a prípadne, s výhradou schválenia kongresom, podávajú výklad týchto rozhodnutí.

3. Predsedovia dohliadajú na dodržovanie tohto predpisu a zachovanie poriadku počas zasadnutí.

4. Každá delegácia sa môže odvolať na kongres alebo na komisiu proti rozhodnutiu predsedu kongresu alebo komisie na základe ustanovení poriadku alebo na základe jeho výkladu; rozhodnutie predsedu však zostáva v platnosti, pokiaľ nebolo zrušené väčšinou prítomných a hlasujúcich členov.

5. Pokiaľ nemôže členská krajina poverená predsedníctvom naďalej zabezpečovať túto funkciu, kongres alebo komisia určí jedného z podpredsedov, ktorý ju zastúpi.

Článok 9

Predsedníctvo kongresu

1. Predsedníctvo je ústredný orgán poverený riadiť práce kongresu. Skladá sa z predsedu a podpredsedov kongresu, ako i predsedov komisií. Schádza sa pravidelne, aby rokovalo o priebehu prác kongresu a jeho komisií a aby formulovalo odporúčania s cieľom tento priebeh podporiť. Pomáha predsedovi pri vypracovaní programu každého plenárneho zasadnutia a pri koordinácii prác komisií. Dáva odporúčania, ktoré sa vzťahujú na ukončenie kongresu.

2. Generálny tajomník kongresu a zástupca generálneho tajomníka, ktorí sú uvedení v článku 12 ods. 1, sa zúčastňujú na zasadnutiach predsedníctva.

Článok 10

Členovia komisií

1. Členské krajiny zastúpené na kongrese sú z moci práva členmi komisií poverených prerokovaním návrhov k Ústave, ku Generálnemu poriadku a k Dohovoru.

2. Členské krajiny zastúpené na kongrese, ktoré sú stranami jednej alebo viacerých fakultatívnych Dohôd, sú z moci práva členmi komisie alebo komisií poverených úpravou týchto Dohôd. Právo hlasovať je u členov tejto komisie alebo týchto komisií obmedzené na Dohodu alebo Dohody, ktorej alebo ktorých sú stranami.

3. Delegácie, ktoré nie sú členmi komisií prerokúvajúcich Dohody, majú možnosť byť prítomné na rokovaniach týchto komisií a zúčastniť sa na rokovaniach bez práva hlasovať.

Článok 11

Pracovné skupiny

Kongres a každá komisia môžu vytvárať pracovné skupiny na skúmanie osobitných otázok.

Článok 12

Sekretariát kongresu a komisií

1. Generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu vykonávajú vo vzájomnom ohľade funkcie generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka kongresu.

2. Generálny tajomník a zástupca generálneho tajomníka sú prítomní na zasadnutiach kongresu a predsedníctva kongresu a rokovaní sa zúčastňujú bez práva hlasovať. Za rovnakých podmienok sa môžu zúčastniť zasadnutí komisií alebo poveriť svojím zastúpením niektorého vysokého úradníka Medzinárodného úradu.

3. Práce sekretariátu kongresu, predsedníctva kongresu a komisií zabezpečujú pracovníci Medzinárodného úradu v spolupráci s poštovou správou hostiteľskej krajiny.

4. Vysokí úradníci Medzinárodného úradu vykonávajú funkcie tajomníkov kongresu, predsedníctva kongresu a komisií. Pomáhajú predsedovi počas rokovaní a zodpovedajú za vyhotovenie správ.

5. Tajomníkom kongresu a komisií pomáhajú zástupcovia tajomníkov.

Článok 13

Rokovacie jazyky

1. S výhradou odseku 2 sa na rokovania prostredníctvom simultánneho alebo následného prekladu môže používať francúzština, angličtina, španielčina a ruština.

2. Rokovanie redakčnej komisie prebieha vo francúzštine.

3. Na rokovania uvedené v odseku 1 sú povolené aj iné jazyky. V tomto ohľade má prednosť jazyk hostiteľskej krajiny. Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečia simultánny preklad do niektorého z jazykov uvedených v odseku 1 buď pomocou systému simultánneho prekladu, ak je možné vykonať technické úpravy, alebo osobitnými tlmočníkmi.

4. Náklady na inštaláciu a údržbu technického zariadenia znáša Únia.

5. Náklady na prekladateľskú službu sa rozdeľujú medzi členské krajiny používajúce ten istý jazyk v pomere k ich príspevku na výdavky Únie.

Článok 14

Jazyky kongresových dokumentov

1. Dokumenty vypracované počas kongresu vrátane návrhov rozhodnutí predkladaných kongresu na schválenie publikuje sekretariát kongresu vo francúzštine.

2. Na tento účel musia byť dokumenty pochádzajúce od delegácií členských krajín predkladané vo francúzštine buď priamo, alebo prostredníctvom prekladateľských služieb pri sekretariáte kongresu.

3. Tieto služby, organizované na vlastné náklady jazykovými skupinami zriadenými podľa príslušných ustanovení Generálneho poriadku, môžu tiež prekladať dokumenty kongresu do svojich príslušných jazykov.

Článok 15

Návrhy

1. Všetky otázky predložené kongresu sú predmetom návrhov.

2. Všetky návrhy publikované Medzinárodným úradom pred otvorením kongresu sa považujú za predložené kongresu.

3. Dva mesiace pred otvorením kongresu nebude vzatý do úvahy žiaden návrh okrem tých, ktoré smerujú k pozmeneniu pôvodných návrhov.

4. Za pozmeňovací návrh sa považuje každý návrh na zmenu, ktorý bez toho, aby menil podstatu návrhu, obsahuje zrušenie, doplnenie časti pôvodného návrhu alebo úpravu časti tohto návrhu. Žiaden návrh na zmenu nebude považovaný za pozmeňovací návrh, ak je nezlučiteľný so zmyslom alebo zámerom pôvodného návrhu. V sporných prípadoch rozhodne o tejto otázke kongres alebo komisia.

5. Pozmeňovacie návrhy predložené kongresu vo veci už podaných návrhov musia byť predložené sekretariátu písomne vo francúzštine predpoludním dňa, ktorý predchádza dňu ich prerokúvania tak, aby mohli byť v ten istý deň rozdané delegátom. Táto lehota neplatí pre pozmeňovacie návrhy vyplývajúce priamo z diskusií kongresu alebo komisií. V tomto poslednom prípade musí predkladateľ, ak je to požadované, predložiť svoj text písomne vo francúzštine alebo v prípade ťažkostí v inom rokovacom jazyku. Príslušný predseda návrh prečíta alebo ho dá prečítať.

6. Postup uvedený v odseku 5 platí aj pri predkladaní návrhov, ktorých cieľom nie je zmena textu Aktov (návrhy rezolúcií, odporúčaní, stanovísk atď.).

7. Každý návrh alebo pozmeňovací návrh musí obsahovať konečnú formu textu, ktorý má byť zaradený do Aktov Únie, samozrejme s výhradou upresnenia redakčnou komisiou.

Článok 16

Prerokovanie návrhov na kongrese a v komisiách

1. Návrhy redakčnej povahy (za ich číslom nasleduje písmeno R) sa prideľujú redakčnej komisii buď priamo, ak Medzinárodný úrad nemá žiadne pochybnosti o ich povahe (ich zoznam pre redakčnú komisiu zostavuje Medzinárodný úrad), alebo, ak má Medzinárodný úrad pochybnosti o ich povahe, po tom, ako ostatné komisie potvrdili ich povahu ako čisto redakčnú (zoznam takých návrhov sa tiež zostavuje pre príslušné komisie). Ak sú však také návrhy viazané na iné návrhy s vecnými zmenami, ktoré majú byť riešené kongresom alebo inými komisiami, začne redakčná komisia s ich prerokúvaním až po tom, ako sa kongres alebo ostatné komisie vyjadria k príslušným návrhom na vecné zmeny. Návrhy, ktorých číslo nie je doplnené písmenom R, ktoré však majú podľa názoru Medzinárodného úradu redakčnú povahu, sa odovzdávajú priamo komisiám, ktoré prerokúvajú príslušné návrhy na vecné zmeny. Tieto komisie na začiatku svojej práce rozhodnú, ktoré z týchto návrhov budú pridelené priamo redakčnej komisii. Medzinárodný úrad zostavuje zoznam týchto návrhov pre príslušné komisie.

2. Ak je k jednej otázke podaných niekoľko návrhov, rozhodne predseda o poradí ich prerokúvania; v zásade sa začína návrhom, ktorý sa najviac odchyľuje od základného textu a ktorý obsahuje najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu.

3. Ak môže byť návrh rozdelený na niekoľko častí, môže byť každá z nich so súhlasom predkladateľa návrhu alebo pléna prerokovaná a predložená na hlasovanie oddelene.

4. Každý návrh, ktorý jeho predkladateľ na kongrese alebo v komisii vzal späť, môže byť opätovne predložený delegáciou inej členskej krajiny. Rovnako ak predkladateľ pôvodného návrhu prijal pozmeňovací návrh, môže iná delegácia opätovne predložiť pôvodný nepozmenený návrh.

5. Každý pozmeňovací návrh, ktorý bol prijatý delegáciou, ktorá predložila pôvodný návrh, sa ihneď začlení do textu pôvodného návrhu. Ak predkladateľ pôvodného návrhu neprijme pozmeňovací návrh, predseda rozhodne, či sa má hlasovať najskôr o pozmeňovacom návrhu, alebo o návrhu pôvodnom; vychádza sa zo znenia, ktoré sa najviac odchyľuje od zmyslu alebo cieľa základného textu a ktoré prináša najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu.

6. Spôsobom uvedeným v odseku 5 sa postupuje aj vtedy, ak je k návrhu podaných viacero pozmeňovacích návrhov.

7. Predseda kongresu a predsedovia komisií zabezpečujú po každom zasadnutí odovzdanie písomne prijatých návrhov, pozmeňovacích návrhov alebo rozhodnutí redakčnej komisii.

Článok 17

Rokovania

1. Delegáti sa môžu ujať slova až vtedy, keď dostanú súhlas predsedu zasadnutia. Odporúča sa im hovoriť pomaly a zreteľne. Predseda musí dať delegátom možnosť vyjadriť slobodne a úplne svoj názor na prerokúvanú vec, pokiaľ je to zlučiteľné so zvyčajným priebehom rokovaní.

2. Ak väčšina prítomných a hlasujúcich členov nerozhodne inak, vystúpenia nemôžu trvať dlhšie ako päť minút. Predseda má právo prerušiť každého rečníka, ktorý prekročil uvedenú dobu. Môže tiež vyzvať delegáta, aby neodbočoval od témy.

3. V priebehu diskusie môže predseda so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov vyhlásiť zoznam prihlásených rečníkov za uzavretý, ak ho predtým prečítal. Keď je zoznam vyčerpaný, vyhlási diskusiu za ukončenú s výhradou, že predkladateľ prerokúvaného návrhu má i po uzavretí zoznamu právo odpovedať na každé vystúpenie.

4. Predseda môže tiež so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov obmedziť počet vystúpení jednej a tej istej delegácie k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; predkladateľ návrhu však musí mať možnosť svoj návrh uviesť a vystúpiť neskôr, ak o to požiada, aby uviedol nové skutočnosti ako odpoveď na vystúpenia iných delegácií, a to tak, aby mohol mať posledné slovo, ak o to požiada.

5. So súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov môže predseda obmedziť počet vystúpení k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; toto obmedzenie nesmie byť nižšie ako päť rečníkov za a päť rečníkov proti prerokúvanému návrhu.

Článok 18

Organizačné a procedurálne návrhy

1. Počas diskusie o ktorejkoľvek otázke, prípadne dokonca i po skončení diskusie môže ktorákoľvek delegácia podať organizačný návrh, v ktorom sa požaduje:

– vysvetlenie k priebehu rozpravy;

– dodržiavanie rokovacieho poriadku;

– zmena poradia diskusie o návrhoch, ktoré navrhol predseda.

Organizačný návrh má prednosť pred všetkými otázkami vrátane procedurálnych návrhov uvedených v odseku 3.

2. Predseda okamžite podá požadované upresnenia alebo urobí rozhodnutia, ktoré považuje za vhodné vo veci organizačného návrhu. V prípade námietky sa okamžite pristúpi k hlasovaniu o rozhodnutí predsedu.

3. Okrem toho môže delegácia počas diskusie o nejakej otázke uviesť procedurálny návrh s cieľom navrhnúť:

a) prerušenie zasadnutia;

b) ukončenie zasadnutia;

c) odloženie diskusie o prerokúvanej otázke;

d) ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke.

Procedurálne návrhy majú prednosť v uvedenom poradí pred všetkými ostatnými návrhmi okrem organizačných návrhov uvedených v odseku 1.

4. O podaných návrhoch na prerušenie alebo ukončenie zasadnutia sa diskusia nevedie, ale sa o nich ihneď hlasuje.

5. Ak delegácia navrhuje odloženie alebo ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke, je udelené slovo iba dvom rečníkom, ktorí sú proti odloženiu alebo za ukončenie diskusie, po čom sa o návrhu hlasuje.

6. Delegácia, ktorá podá organizačný alebo procedurálny návrh, nemôže vo svojom vystúpení riešiť podstatu prerokúvanej otázky. Predkladateľ procedurálneho návrhu ho môže vziať späť ešte predtým, ako sa o ňom hlasuje, a každý návrh, ktorý by bol stiahnutý späť, môže iná delegácia prevziať pozmenený alebo nepozmenený.

Článok 19

Kvórum

1. S výhradou odsekov 2 a 3 tvorí kvórum potrebné na otvorenie zasadnutia a na hlasovanie polovica členských krajín, ktoré sú zastúpené na kongrese a majú právo hlasovať.

2. Pri hlasovaní o zmene Ústavy a Generálneho poriadku tvorí požadované kvórum dve tretiny členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať.

3. Pokiaľ ide o Dohody, tvorí potrebné kvórum na otvorenie zasadnutí a na hlasovanie polovica členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré sú stranami príslušnej Dohody a majú právo hlasovať.

4. Prítomné delegácie, ktoré sa na určitom hlasovaní nezúčastnia alebo ktoré vyhlásia, že sa na hlasovaní nechcú zúčastniť, sa nepovažujú pri určovaní kvóra požadovaného podľa odsekov 1 až 3 za neprítomné.

Článok 20

Zásada a postup hlasovania

1. O otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje hlasovaním.

2. Hlasovanie sa vykonáva buď tradičným spôsobom, alebo elektronickým hlasovacím zariadením. V zásade sa vykonáva elektronickým zariadením, ak ho má plénum k dispozícii. Pri tajnom hlasovaní je však možné postupovať podľa tradičného systému, ak o to požiada niektorá delegácia a ak jej žiadosť podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií.

3. Pri tradičnom spôsobe sa hlasuje takto:

a) zdvihnutím ruky: ak výsledok tohto hlasovania vyvolá pochybnosti, môže predseda z vlastnej vôle alebo na žiadosť niektorej delegácie ihneď pristúpiť k hlasovaniu o tejto otázke podľa vyvolávania názvov krajín;

b) podľa vyvolávania názvov krajín: na žiadosť delegácie alebo podľa vôle predsedu; vyvolávanie zastúpených krajín sa vykonáva podľa francúzskej abecedy, počnúc krajinou, ktorej názov predseda vylosuje; výsledok hlasovania spolu so zoznamom krajín a s údajom, ako hlasovali, sa uvádza v správe zo zasadnutia;

c) tajným hlasovaním: použitím hlasovacieho lístka na žiadosť dvoch delegácií; v tom prípade určí predseda troch skrutátorov a urobí potrebné opatrenia, aby zabezpečil tajnosť hlasovania.

4. Pri použití elektronického zariadenia sa hlasuje takto:

a) nezaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie zdvihnutím ruky;

b) zaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie podľa vyvolávania názvov krajín; k takémuto hlasovaniu podľa názvov krajín sa však pristúpi iba vtedy, ak o to požiada niektorá z delegácií a ak tento návrh podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií;

c) tajné hlasovanie: nahrádza tajné hlasovanie hlasovacími lístkami.

5. Pri ktoromkoľvek používanom spôsobe má tajné hlasovanie prednosť pred všetkými ostatnými spôsobmi hlasovania.

6. Len čo sa začne hlasovanie, nemôže ho žiadna delegácia prerušiť s výnimkou, že ide o organizačný návrh týkajúci sa spôsobu, ktorým sa hlasovanie vykonáva.

7. Po hlasovaní môže predseda povoliť delegátom, aby svoje hlasovanie vysvetlili.

Článok 21

Podmienky schvaľovania návrhov

1. Aby mohli byť návrhy na zmenu Aktov schválené, musia byť odsúhlasené:

a) v prípade Ústavy: najmenej dvomi tretinami členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať;

b) v prípade Generálneho poriadku: väčšinou členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať;

c) v prípade Dohovoru: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať;

d) v prípade Dohôd: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré sú stranami príslušných Dohôd, ktoré majú právo hlasovať.

2. V procedurálnych otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín s právom hlasovať. Rovnaký postup platí pre rozhodnutia, ktoré sa netýkajú zmien Aktov, iba ak by kongres rozhodol väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať, inak.

3. S výhradou odseku 5 sa pod pojmom prítomné a hlasujúce členské krajiny rozumejú členské krajiny, ktoré majú právo hlasovať, hlasujúce „za“ alebo „proti“, pričom tie, ktoré sa hlasovania zdržali, sa nezohľadňujú pri počítaní potrebných hlasov pre väčšinu; rovnako sa ani pri tajnom hlasovaní nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné lístky.

4. Pri rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý.

5. Ak počet tých, ktorí sa zdržali hlasovania, a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich (za, proti, zdržanie sa), je prerokovanie otázky odložené na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky.

Článok 22

Voľba členov Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku

Ak dostane niekoľko krajín pri voľbách členov Správnej rady alebo Rady pre poštovú prevádzku rovnaký počet hlasov, rozhodne medzi nimi predseda žrebom.

Článok 23

Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu

1. Voľby generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu a zástupcu generálneho riaditeľa sa vykonávajú tajným hlasovaním postupne na jednom alebo viacerých zasadnutiach v ten istý deň. Zvolený je kandidát, ktorý dostal väčšinu hlasov prítomných a hlasujúcich členských krajín. Hlasovanie sa opakuje v toľkých kolách, koľko je potrebných, kým určitý kandidát nedosiahne uvedenú väčšinu.

2. Za prítomné a hlasujúce členské krajiny sa považujú tie, ktoré hlasujú za niektorého z riadne ohlásených kandidátov; zdržanie sa hlasovania sa nezohľadňuje pri počítaní hlasov potrebných na dosiahnutie väčšiny; rovnako sa nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné hlasovacie lístky.

3. Ak počet zdržaní sa hlasovania a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich podľa odseku 2, je voľba odložená na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa hlasovania rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky.

4. Kandidát, ktorý v jednom kole hlasovania získal najmenej hlasov, je vyradený.

5. V prípade rovnosti hlasov sa pristupuje k dodatočnému hlasovaniu, a ak je to potrebné, k druhému dodatočnému hlasovaniu, aby bolo medzi kandidátmi spravodlivo rozhodnuté, pričom sa hlasuje iba o týchto kandidátoch. Ak je výsledok nerozhodný, predseda o ňom rozhodne žrebom.

Článok 24

Správy

1. V správach z plenárnych zasadnutí kongresu je zaznamenaný priebeh zasadnutí, stručne sú zhrnuté jednotlivé vystúpenia a uvedené sú v nich návrhy a výsledok rokovaní.

2. Rokovania zasadnutí komisií sú predmetom správ určených kongresu. Pracovné skupiny spravidla zostavujú správu pre orgán, ktorý ich vytvoril.

3. Každý delegát má však právo požadovať, aby do správ bolo uvedené stručne alebo v plnom znení akékoľvek vyhlásenie, ktoré urobil, pod podmienkou, že francúzsky alebo anglický text tohto vyhlásenia odovzdá sekretariátu najneskôr do dvoch hodín od skončenia zasadnutia.

4. Od okamihu, keď bol rozdaný prvý text návrhu správ, majú delegáti lehotu 24 hodín na predloženie svojich pripomienok sekretariátu, ktorý slúži podľa potreby ako sprostredkovateľ medzi účastníkom a predsedom daného zasadnutia.

5. Spravidla a s výhradou odseku 4 predloží predseda na začiatku každého zasadnutia kongresu správu z predchádzajúceho zasadnutia na schválenie. Rovnako sa postupuje aj so správami komisií. Správy z posledných zasadnutí, ktoré nemohli byť schválené na kongrese alebo v komisii, schvaľujú príslušní predsedovia. Medzinárodný úrad prihliada aj na prípadné pripomienky, ktoré mu delegáti členských krajín oznámia v lehote 40 dní od odoslania uvedených správ.

6. Medzinárodný úrad je oprávnený opraviť v správach zo zasadnutí kongresu a komisií vecné chyby, ktoré neboli zistené pri ich schvaľovaní podľa odseku 5.

Článok 25

Odvolanie sa proti rozhodnutiam komisií a kongresu

1. Každá delegácia sa môže odvolať proti rozhodnutiam vo veci návrhov (Akty, rezolúcie a pod.), ktoré boli schválené alebo zamietnuté komisiou. Odvolanie musí byť úradne oznámené predsedovi kongresu písomne v lehote 48 hodín po skončení zasadnutia komisie, v ktorej bol návrh schválený alebo zamietnutý. Odvolanie bude preskúmané na nasledujúcom plenárnom zasadnutí.

2. Návrh, ktorý bol schválený alebo zamietnutý kongresom, môže byť znovu prerokovaný tým istým kongresom, iba ak odvolanie podporí najmenej desať delegácií. Toto odvolanie musí byť schválené dvoma tretinami prítomných a hlasujúcich členov s právom hlasovať. Táto možnosť sa obmedzuje na návrhy predložené priamo na plenárne zasadnutia, majúc na zreteli, že tá istá otázka môže byť predmetom len jedného odvolania.

Článok 26

Schvaľovanie návrhov rozhodnutí kongresom (Akty, rezolúcie atď.)

1. Spravidla každý návrh Aktu predloženého redakčnou komisiou je prerokúvaný po jednotlivých článkoch. Predseda môže so súhlasom väčšiny postupovať rýchlejším spôsobom, napr. kapitola za kapitolou. Môže byť považovaný za prijatý až po kladnom hlasovaní o celom návrhu. Na toto hlasovanie sa vzťahuje ustanovenie článku 21 ods. 1.

2. Medzinárodný úrad je oprávnený opravovať v záverečných Aktoch vecné chyby, ktoré neboli zistené pri prerokúvaní návrhov Aktov, číslovanie článkov a paragrafov, ako aj odkazov.

3. Návrhy iných rozhodnutí ako tých, ktoré menia Akty, predložené redakčnou komisiou sú spravidla prerokúvané ako celok. Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na návrhy takých rozhodnutí.

Článok 27

Pridelenie štúdií Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku

Na odporúčanie svojho predsedníctva kongres prideľuje štúdie Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku podľa zloženia a príslušných právomocí týchto dvoch orgánov v súlade s článkami 102 a 104 Generálneho poriadku.

Článok 28

Výhrady k Aktom

1. Výhrady sa musia predkladať sekretariátu vo forme písomného návrhu v jednom z pracovných jazykov Medzinárodného úradu (návrhy týkajúce sa záverečného protokolu) čo najskôr po schválení príslušného návrhu k článku, ktorý je predmetom výhrady.

2. Sekretariát určuje termín na predloženie výhrad tak, aby mu bolo umožnené rozdávať všetkým členským krajinám návrhy výhrad pred schválením záverečného protokolu kongresom. Sekretariát oznámi tento termín členským krajinám.

3. Výhrady k Aktom Únie, ktoré boli predložené po termíne určenom sekretariátom, nevezme do úvahy ani sekretariát, ani kongres.

Článok 29

Podpis Aktov

Akty definitívne schválené kongresom sa predkladajú na podpis splnomocnencom.

Článok 30

Zmeny poriadku

1. Každý kongres môže zmeniť rokovací poriadok. Návrhy na zmenu tohto poriadku, ak nie sú predkladané orgánom Svetovej poštovej únie, ktorý je na ich podávanie oprávnený, musia byť na kongrese podporované najmenej desiatimi delegáciami, aby ich bolo možné prerokovať.

2. Aby mohli byť zmeny schválené, musia byť návrhy na zmeny tohto poriadku odsúhlasené najmenej dvoma tretinami členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať.

SVETOVÝ POŠTOVÝ DOHOVOR

OBSAH

ČASŤ I

SPOLOČNÉ PRAVIDLÁ PRE MEDZINÁRODNÚ POŠTOVÚ SLUŽBU

JEDINÁ KAPITOLA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1          Definície

Článok 2          Určenie subjektu alebo subjektov, ktoré majú plniť povinnosti vyplývajúce z prístupenia k Dohovoru

Článok 3          Univerzálna poštová služba

Článok 4          Sloboda tranzitu

Článok 5          Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy. Doposielanie. Vrátenie nedoručiteľných zásielok odosielateľovi

Článok 6          Sadzby

Článok 7          Oslobodenie od poštových sadzieb

Článok 8          Poštové známky

Článok 9          Bezpečnosť pošty

Článok 10        Životné prostredie

Článok 11        Poistenie pravidiel

ČASŤ II

USTANOVENIA O LISTOVEJ POŠTE A POŠTOVÝCH BALÍKOCH

KAPITOLA 1

POSKYTOVANIE SLUŽIEB

Článok 12          Základné služby

Článok 13          Doplnkové služby

Článok 14          Elektronická pošta, EMS, integrovaná logistika a nové služby

Článok 15          Nepovolené zásielky. Zákazy

Článok 16          Dovolené rádioaktívne a biologické materiály

Článok 17          Reklamácie

Článok 18          Colná kontrola. Clo a iné poplatky

Článok 19          Výmena priamych záverov s vojenskými jednotkami

Článok 20          Normy a ciele kvality služby

KAPITOLA 2

ZODPOVEDNOSŤ

Článok 21          Zodpovednosť poštových správ. Náhrady

Článok 22          Oslobodenie poštových správ od zodpovednosti

Článok 23          Zodpovednosť odosielateľa

Článok 24          Výplata náhrady

Článok 25          Možnosť vybrania náhrady škody od odosielateľa alebo od adresáta

Článok 26          Reciprocita uplatňovaná na výhrady k zodpovednosti

KAPITOLA 3

OSOBITNÉ USTANOVENIA O LISTOVEJ POŠTE

Článok 27          Podávanie listových zásielok v zahraničí

ČASŤ III

ODMEŇOVANIE

KAPITOLA I

OSOBITNÉ USTANOVENIA O LISTOVEJ POŠTE

Článok 28          Terminálne odmeny. Všeobecné ustanovenia

Článok 29          Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pri výmene medzi krajinami cieľového systému

Článok 30          Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok smerom do krajín prechodného systému, z krajín prechodného systému a medzi krajinami    prechodného systému

Článok 31          Fond na zlepšovanie kvality služby

Článok 32          Tranzitné odmeny

KAPITOLA 2

OSTATNÉ USTANOVENIA

Článok 33          Základné sadzby a ustanovenia o odmenách za leteckú dopravu

Článok 34          Pozemné a námorné podiely poštových balíkov

Článok 35          Právomoc Rady pre poštovú prevádzku určiť výšku odmien a podielov

ČASŤ IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 36          Podmienky na schvaľovanie návrhov k Dohovoru a vykonávacím poriadkom

Článok 37          Výhrady predložené počas kongresu

Článok 38          Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dohovoru

ZÁVEREČNÝ PROTOKOL SVETOVÉHO POŠTOVÉHO PROTOKOLU

Článok I           Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy

Článok II          Sadzby

Článok III         Výnimka z oslobodenia od poštových sadzieb za slepecké zásielky

Článok IV         Základné služby

Článok V          Zrušený

Článok VI         Doručenka

Článok VII        Služba odpovedných zásielok v medzinárodnom styku (CCRI/IBRS)

Článok VIII       Zákazy (listová pošta)

Článok IX         Zákazy (poštové balíky)

Článok X          Veci podliehajúce clu

Článok XI         Reklamácie

Článok XII        Sadzba za predloženie colnici

Článok XIII       Podávanie listových zásielok v zahraničí

Článok XIV       Výnimočné príchodné pozemné podiely

Článok XV        Osobitné sadzby

SVETOVÝ POŠTOVÝ DOHOVOR

Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie vzhľadom na článok 22 ods. 3 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964 dohodli v tomto Dohovore vo vzájomnom súlade a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy všeobecné pravidlá pre medzinárodnú poštovú službu.

ČASŤ I

SPOLOČNÉ PRAVIDLÁ PRE MEDZINÁRODNÚ POŠTOVÚ SLUŽBU

JEDINÁ KAPITOLA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Definície

1. Na účely Svetového poštového dohovoru boli definované nasledujúce odborné výrazy:

1.1 univerzálna poštová služba: trvalé poskytovanie kvalitných základných poštových služieb všetkým zákazníkom na celom území členskej krajiny za prijateľné ceny;

1.2 priamy záver: vrece alebo súbor vriec, alebo iných označených nádob zaplombovaných alebo zapečatených, ktoré obsahujú poštové zásielky;

1.3 otvorený tranzit: tranzit zásielok prostredníctvom sprostredkujúcej krajiny, ktorých počet alebo hmotnosť nevyžaduje vytvorenie priameho záveru pre krajinu určenia;

1.4 poštová zásielka: druhový odborný výraz označujúci každé odoslanie uskutočnené poštou (listová zásielka, poštový balík, poštový poukaz atď.);

1.5 terminálne odmeny: odmena, ktorú je dlžná odosielajúca poštová správa poštovej správe určenia z titulu úhrady výdavkov spojených so spracovaním zásielok listovej pošty, prijatých v krajine určenia;

1.6 tranzitné odmeny: odmena za výkony uskutočnené dopravcom v prechádzajúcej krajine (poštová správa, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorá sa týka pozemného, námorného a/alebo leteckého tranzitu záverov;

1.7 príchodný pozemný podiel: odmena, ktorú je dlžná odosielajúca poštová správa poštovej správe určenia z titulu úhrady výdavkov za spracovanie poštového balíka v krajine určenia;

1.8 tranzitný pozemný podiel: odmena za výkony uskutočnené dopravcom v prechádzanej krajine (poštová správa, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorá sa týka pozemného a/alebo leteckého tranzitu za spracovanie poštového balíka na jej území;

1.9 námorný podiel: odmena za výkony uskutočnené dopravcom (poštová správa, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorý sa zúčastňuje na námornej doprave poštového balíka.

Článok 2

Určenie subjektu alebo subjektov, ktoré majú plniť povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k Dohovoru

Členské krajiny úradne oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu vládneho orgánu, ktorý dohliada na poštové veci. Okrem toho členské krajiny oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu operátora alebo operátorov úradne určených na zabezpečovanie prevádzky poštových služieb a plnenie povinností vyplývajúcich z Aktov Únie na ich území. V období medzi dvoma kongresmi musí byť Medzinárodnému úradu čo najskôr úradne oznámená každá zmena týkajúca sa vládnych orgánov a úradne určených operátorov.

Článok 3

Univerzálna poštová služba

1. S cieľom podporiť pojem jednotné poštové územie Únie členské krajiny zabezpečia, aby mali všetci používatelia/zákazníci právo na univerzálnu poštovú službu, ktorému zodpovedá trvalé poskytovanie kvalitných základných poštových služieb na všetkých miestach ich územia za prijateľné ceny.

2. V tejto súvislosti členské krajiny zabezpečia v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov alebo inými obvyklými prostriedkami rozsah ponúkaných poštových služieb, ako aj podmienky kvality a prijateľné ceny, berúc do úvahy súčasne potreby obyvateľstva a národné podmienky členských krajín.

3. Členské krajiny zabezpečia, aby prevádzkovatelia zodpovední za poskytovanie univerzálnej poštovej služby dodržiavali ponuku poštových služieb a normy kvality.

4. Členské krajiny zabezpečia, aby univerzálna poštová služba bola poskytovaná takým účinným spôsobom, ktorý zaručí jej trvalosť.

Článok 4

Sloboda tranzitu

1. Sloboda tranzitu je vyjadrená v článku 1 Ústavy. Zaväzuje každú poštovú správu, aby smerovala priame závery a listové zásielky v otvorenom tranzite, ktoré jej odovzdá iná poštová správa, vždy najrýchlejšími cestami a najbezpečnejšími prostriedkami, ktoré používa pre vlastné zásielky. Táto zásada sa rovnako vzťahuje aj na nesprávne smerované zásielky alebo závery.

2. Členské krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na výmene listov obsahujúcich biologické látky podliehajúce skaze alebo rádioaktívne látky, majú možnosť nepovoliť prevážanie týchto zásielok v otvorenom tranzite cez ich územie. To isté sa týka listových zásielok iných, ako sú listy, lístky a slepecké zásielky. To sa rovnako vzťahuje na tlačoviny, periodickú tlač, časopisy, balíčky a vrecia M, ktoré nevyhovujú vnútroštátnym právnym predpisom upravujúcim podmienky ich uverejnenia alebo obehu v prechádzanej krajine.

3. Sloboda tranzitu poštových balíkov, ktoré majú byť smerované pozemnými a námornými cestami, je obmedzená na územie krajín, ktoré sa zúčastňujú na tejto službe.

4. Sloboda tranzitu leteckých balíkov je zaručená na celom území Únie. Členské krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na službe poštových balíkov, nie sú povinné smerovať letecké balíky pozemnou cestou.

5. Ak členská krajina nedodržuje ustanovenia o slobode tranzitu, môžu ostatné členské krajiny zastaviť poštovú službu s touto krajinou.

Článok 5

Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy. Doposielanie. Vrátenie nedoručiteľných zásielok odosielateľovi

1. Každá poštová zásielka zostáva vlastníctvom odosielateľa až dovtedy, kým nie je dodaná oprávnenej osobe, okrem prípadu, keď táto zásielka bola zhabaná podľa vnútroštátnych právnych predpisov krajiny pôvodu alebo krajiny určenia a v prípade uplatnenia článku 15 ods. 2.1.1 alebo ods. 3 podľa vnútroštátnych právnych predpisov v tranzitnej krajine.

2. Odosielateľ poštovej zásielky môže žiadať vrátenie zásielky, zmenu alebo opravu adresy. Sadzby a ostatné podmienky sú stanovené vo vykonávacích poriadkoch.

3. Členské krajiny zabezpečujú doposielanie poštových zásielok v prípade zmeny adresy adresáta a vrátenie nedoručiteľných zásielok odosielateľovi. Sadzby a ostatné podmienky sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch.

Článok 6

Sadzby

1. Sadzby za rôzne medzinárodné poštové a osobitné služby stanovujú poštové správy podľa zásad uvedených v Dohovore a vo vykonávacích poriadkoch. V zásade sa musia vzťahovať na náklady poskytovania týchto služieb.

2. Správa pôvodu určuje sadzby výplatného za dopravu listových zásielok a poštových balíkov. Sadzby výplatného zahŕňajú dodanie zásielok do bydliska adresátov, ak je v krajine určenia zabezpečená služba dodávania príslušných zásielok.

3. Používané sadzby vrátane tých, ktoré sú v Aktoch stanovené ako orientačné, sa musia prinajmenšom rovnať tým, ktoré sa vyberajú za zásielky vnútroštátneho styku rovnakých vlastností (druh, množstvo, čas spracovania atď.).

4. Poštové správy sú oprávnené prekročiť všetky sadzby, ktoré sú v Aktoch uvedené ako orientačné.

5. Nad minimálnu úroveň sadzieb stanovenú v odseku 3 môžu poštové správy, vychádzajúc zo svojich vnútroštátnych právnych predpisov, povoľovať znížené sadzby pre listové zásielky a pre poštové balíky podané v ich krajine. Predovšetkým majú možnosť poskytovať osobitné sadzby pre používateľov pošty s veľkým objemom zásielok.

6. Je zakázané vyberať od zákazníkov akékoľvek iné poštové sadzby než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch.

7. Okrem prípadov stanovených v Aktoch inak ponecháva si každá poštová správa tie sadzby, ktoré vybrala.

Článok 7

Oslobodenie od poštových sadzieb

1. Zásada

1.1 Prípady oslobodenia od poštových sadzieb sú výslovne uvedené v Dohovore. Vykonávacie poriadky však môžu určiť ustanovenia, ktoré predpokladajú tak oslobodenie od zaplatenia výplatného, ako aj oslobodenie od zaplatenia tranzitných odmien, terminálnych odmien a príchodných podielov pre listové zásielky a poštové balíky, ktoré sa týkajú poštovej služby a boli zaslané poštovými správami alebo užšími úniami. Okrem toho listové zásielky a poštové balíky odoslané Medzinárodným úradom SPÚ smerom k užším úniám a poštovým správam sú považované za zásielky poštovej služby a sú oslobodené od všetkých poštových sadzieb. Správa pôvodu má však možnosť vyberať letecké príplatky za zásielky uvedené v poslednom prípade.

2. Vojnoví zajatci a internované civilné osoby

2.1 Okrem leteckých príplatkov sú oslobodené od všetkých poštových sadzieb listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových peňažných služieb adresované vojnovým zajatcom alebo posielané vojnovými zajatcami, a to buď priamo, alebo prostredníctvom úradov, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách. Bojujúce osoby, prijaté a internované v neutrálnej krajine, sú postavené na roveň vojnovým zajatcom, pokiaľ ide o príslušné uplatňovanie predchádzajúcich ustanovení.

2.2 Ustanovenia uvedené v odseku 2.1 platia aj pre listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových peňažných služieb pochádzajúce z iných krajín a adresované internovaným civilným osobám alebo posielané internovanými civilnými osobami vymedzenými v Ženevskom dohovore z 12. augusta 1949 o ochrane civilných osôb počas vojny, a to buď priamo, alebo prostredníctvom úradov, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách.

2.3 Úrady uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách sú oslobodené aj od poštových sadzieb za listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových peňažných služieb týkajúce sa osôb uvedených v odsekoch 2.1 a 2.2, ktoré posielajú alebo dostávajú, a to buď priamo, alebo ako sprostredkovatelia.

2.4 Balíky sú oslobodené od poštových sadzieb až do hmotnosti 5 kg. Hranica hmotnosti sa zvyšuje na 10 kg, ak ide o balíky, ktorých obsah je nedeliteľný, a ak ide o balíky, ktoré sú adresované táboru alebo táborovým dôverníkom („hommes de confiance“), s tým, aby boli dodané zajatcom.

2.5 Vo vyúčtovaní medzi poštovými správami sa za služobné balíky a balíky vojnových zajatcov a internovaných civilných osôb nepočíta s podielmi s výnimkou odmien za leteckú dopravu používanú pre letecké balíky.

3. Slepecké zásielky

3.1 Okrem leteckých príplatkov sú slepecké zásielky oslobodené od všetkých poštových sadzieb.

Článok 8

Poštové známky

1. Označenie „poštová známka“ je chránené týmto Dohovorom a je výlučne vyhradené pre známky, ktoré plnia podmienky tohto článku a vykonávacích poriadkov.

2. Poštová známka:

2.1 je vydávaná výlučne príslušným vydávajúcim subjektom v súlade s Aktmi Svetovej poštovej únie; vydanie známky zahŕňa aj jej uvedenie do obehu;

2.2 je prejavom suverenity a predstavuje:

2.2.1 dôkaz zaplatenia výplatného, ktoré zodpovedá jej nominálnej hodnote, keď je nalepená na poštovú zásielku v súlade s Aktmi Svetovej poštovej únie;

2.2.2 zdroj ďalších príjmov pre poštové správy ako filatelistický tovar;

2.3 musí byť v obehu na príslušnom území vydávajúcej správy a používa sa na účely výplatného alebo filatelie.

3. Ako prejav suverenity poštová známka obsahuje:

3.1 latinkou napísaný názov štátu alebo územia, ku ktorému patrí vydávajúca poštová správa;

3.1.1 nepovinne štátny znak členskej krajiny, ku ktorej patrí vydávajúca poštová správa;

3.1.2 v zásade jej nominálnu hodnotu uvedenú latinkou alebo arabskými číslicami;

3.1.3 nepovinne označenie „pošta“ latinkou alebo iným písmom.

4. Štátne znaky, úradné kontrolné znaky a symboly medzivládnych organizácií uvedené na poštových známkach sú chránené podľa Parížskeho dohovoru na ochranu duševného vlastníctva.

5. Námety a motívy poštových známok:

5.1 musia byť v súlade s duchom preambuly Ústavy Svetovej poštovej únie a s rozhodnutiami prijatými orgánmi Únie;

5.2 musia mať úzky vzťah s kultúrnou identitou krajiny vydávajúcej poštovej správy alebo prispievať k šíreniu kultúry alebo udržiavaniu mieru;

5.3 musia mať, ak ide o spomienky na osobnosti alebo udalosti, ktoré nie sú z krajiny alebo z územia vydávajúcej poštovej správy, úzke prepojenie s príslušnou krajinou alebo s územím;

5.4 nesmú mať politický charakter alebo byť hanlivé voči osobnosti alebo krajine;

5.5 musia mať dôležitý význam pre krajinu vydávajúcej poštovej správy alebo pre poštovú správu.

6. Ako predmet práva duševného vlastníctva poštová známka môže obsahovať:

6.1 označenie práva vydávajúcej poštovej správy používať príslušné vlastnícke práva, ako sú:

6.1.1 autorské práva uvedením skratky pre copyright (C), označenie vlastníka autorských práv a označenie roku vydania;

6.1.2 značka registrovaná na území členskej krajiny príslušnej vydávajúcej poštovej správy, a to umiestnením symbolu obchodnej značky (R) za túto značku;

6.2 meno autora;

6.3 názov tlačiarne.

7. Poštové výplatné značky, odtlačky výplatných strojov a odtlačky urobené tlačiarenským lisom alebo inými tlačiarenskými alebo pečiatkovacími postupmi podľa ustanovení Aktov SPÚ sa môžu používať len s povolením poštovej správy.

Článok 9

Bezpečnosť pošty

Členské krajiny prijmú a zavedú na účely zachovania a zvýšenia dôvery verejnosti k poštovým službám akčnú stratégiu poštovej bezpečnosti pre všetky úrovne poštovej prevádzky, a to v záujme všetkých dotknutých strán. Táto stratégia bude zahŕňať výmenu informácií, ktoré sa týkajú udržania bezpečnosti a ochrany dopravy a tranzitu záverov medzi členskými krajinami.

Článok 10

Životné prostredie

Členské krajiny musia prijať a zaviesť dynamickú stratégiu pre životné prostredie na všetkých úrovniach poštovej prevádzky a podporovať v rámci poštových služieb vzťah k ochrane životného prostredia.

Článok 11

Porušenie pravidiel

1. Poštové zásielky

1.1 Členské krajiny sa zaväzujú prijať potrebné opatrenia na zamedzenie ďalej uvedeným činom a stíhanie a potrestanie osôb, ktoré tieto činy spáchajú:

1.1.1 vkladanie narkotík, psychotropných látok alebo zápalných, výbušných alebo inak nebezpečných látok, ktoré nie sú výslovne povolené týmto Dohovorom, do poštových zásielok;

1.1.2 vkladanie takých vecí do poštových zásielok, ktoré majú pedofilný charakter alebo pornografický charakter s použitím detí.

2. Výplatné všeobecne a osobitne prostriedky výplatného

2.1 Členské krajiny sa zaväzujú prijať potrebné opatrenia, aby zamedzili, stíhali a potrestali porušenie pravidiel týkajúcich sa prostriedkov výplatného, ktoré sú uvedené v tomto Dohovore, a to:

2.1.1 poštové známky v obehu alebo stiahnuté z obehu;

2.1.2 výplatné značky;

2.1.3 odtlačky výplatných strojov alebo iné odtlačky urobené tlačiarenským lisom;

2.1.4 medzinárodné odpovedky.

2.2 Na účely tohto Dohovoru sa porušením pravidiel týkajúcich sa prostriedkov výplatného rozumie jeden z ďalej uvedených činov, ktoré boli spáchané so zámerom nezákonne obohatiť seba alebo iné osoby. Potrestané musia byť nasledujúce činy:

2.2.1 falšovanie, napodobňovanie alebo zneužitie prostriedkov výplatného, alebo každý nedovolený alebo nezákonný čin spojený s ich neoprávnenou výrobou;

2.2.2 používanie, uvedenie do obehu, obchodovanie, distribúcia, rozširovanie, doprava, dovážanie, vyvážanie, predstavovanie alebo vystavovanie vrátane propagačných účelov, falšovaných, napodobňovaných alebo zneužitých prostriedkov výplatného;

2.2.3 používanie alebo uvedenie do obehu prostriedkov výplatného, ktoré už boli použité na poštové účely;

2.2.4 pokusy smerujúce k spáchaniu jedného z uvedených porušení pravidiel.

3. Reciprocita

3.1 Ak ide o sankcie, nemožno robiť žiadny rozdiel medzi činmi uvedenými v odseku 2, či už ide o národné, alebo zahraničné prostriedky výplatného; toto ustanovenie nesmie byť predmetom žiadnych zákonných alebo zmluvných podmienok reciprocity.

ČASŤ II

USTANOVENIA O LISTOVEJ POŠTE A POŠTOVÝCH BALÍKOCH

KAPITOLA 1

POSKYTOVANIE SLUŽIEB

Článok 12

Základné služby

1. Členské krajiny zabezpečujú prijímanie, spracovanie, prepravu a dodávanie listových zásielok.

2. Listové zásielky sú:

2.1 prednostné zásielky a neprednostné zásielky s hmotnosťou do dvoch kilogramov;

2.2 listy, lístky, tlačoviny a balíčky s hmotnosťou do dvoch kilogramov;

2.3 slepecké zásielky s hmotnosťou do sedem kilogramov;

2.4 osobitné vrecia obsahujúce noviny a časopisy, periodickú tlač, knihy a podobné tlačou vyhotovené dokumenty adresované tomu istému adresátovi na tú istú adresu, nazývané „vrecia M“ s hmotnosťou do 30 kilogramov.

3. Listové zásielky sa klasifikujú podľa rýchlosti ich spracovania alebo podľa ich obsahu, a to v súlade s Vykonávacím poriadkom o listovej pošte.

4. Hmotnostné limity vyššie ako limity uvedené v odseku 2 sa používajú pre niektoré kategórie listových zásielok nepovinne, a to podľa podmienok stanovených vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.

5. Členské krajiny taktiež zabezpečia prijímanie, spracovanie, prepravu a dodávanie poštových balíkov do hmotnosti 20 kilogramov, a to buď podľa ustanovení Dohovoru, alebo ak ide o vystupujúce balíky, podľa dvojstrannej dohody, použijúc spôsob výhodnejší pre ich zákazníka.

6. Hmotnostné limity vyššie ako 20 kilogramov sa používajú pre niektoré kategórie poštových balíkov nepovinne, a to podľa podmienok uvedených vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch.

7. Každá krajina, ktorej poštová správa sa nezaoberá prepravou balíkov, môže povoliť vykonávanie ustanovení Dohovoru dopravným spoločnostiam. Zároveň môže obmedziť túto službu na balíky pochádzajúce z miest alebo adresované na miesta obsluhované týmito spoločnosťami.

8. Na rozdiel od ustanovení uvedených v odseku 5 krajiny, ktoré pred 1. januárom 2001 neboli stranami Dohody o poštových balíkoch, nie sú povinné zabezpečiť službu poštových balíkov.

Článok 13

Doplnkové služby

1. Členské krajiny povinne zabezpečujú nasledujúce doplnkové služby:

1.1 službu doporučene pre vystupujúce letecké a prednostné listové zásielky;

1.2 službu doporučene pre vystupujúce neprednostné a pozemné listové zásielky pre smery, v ktorých sa nepredpokladá letecká alebo prednostná služba;

1.3 službu doporučene pre všetky vstupujúce listové zásielky.

2. Poskytovanie služby doporučene pre neprednostné a pozemné vystupujúce listové zásielky pre smery, v ktorých je zabezpečená prednostná alebo letecká služba, je nepovinné.

3. Členské krajiny môžu zabezpečiť nasledujúce nepovinné doplnkové služby, a to v rámci vzťahov medzi poštovými správami, ktoré sa dohodli poskytovať tieto služby:

3.1 službu poistenie zásielok pre listové zásielky a balíky;

3.2 službu overenie dodania pre listové zásielky;

3.3 službu dobierka pre listové zásielky a balíky;

3.4 službu expresné dodávanie pre listové zásielky a balíky;

3.5 službu do vlastných rúk pre doporučené listové zásielky, zásielky s overením dodania alebo poistené listové zásielky;

3.6 službu oslobodenie listových zásielok a balíkov od sadzieb a poplatkov;

3.7 službu krehké a neskladné balíky;

3.8 službu „Consignment“ pre združené zásielky do cudziny, ktoré sú od jedného odosielateľa.

4. Nasledujúce tri doplnkové služby obsahujú súčasne povinné aj nepovinné časti:

4.1 služba odpovedných zásielok v medzinárodnom styku (CCRI/IBRS – Medzinárodná obchodná odpovedná služba), ktorá je v podstate nepovinná, ale všetky poštové správy sú povinné zabezpečiť vrátenie zásielok CCRI/IBRS;

4.2 služba medzinárodných odpovediek, ktoré sa môžu vymieňať v každej členskej krajine, ale ich predaj je nepovinný;

4.3 služba doručenka pre listové doporučené zásielky alebo zásielky s overením dodania, balíky a poistené zásielky; všetky poštové správy prijímajú doručenky pre vstupujúce zásielky, avšak poskytovanie služby doručenka pre vystupujúce zásielky je nepovinné.

5. Tieto služby a ich sadzby sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch.

6. Ak niektoré z nasledujúcich služieb sú predmetom osobitných sadzieb vo vnútroštátnom styku, poštové správy môžu vyberať rovnaké sadzby za medzinárodné zásielky, a to podľa podmienok stanovených vo vykonávacích poriadkoch:

6.1 dodávanie balíčkov nad 500 gramov;

6.2 podávanie listových zásielok po rozhodujúcom čase;

6.3 podávanie zásielok mimo bežných otváracích hodín priehradky;

6.4 zber zásielok u odosielateľa;

6.5 vrátenie listovej zásielky mimo bežných otváracích hodín priehradky;

6.6 poste restante;

6.7 uloženie listových zásielok nad 500 gramov a poštových balíkov;

6.8 dodávanie balíkov podľa oznámenia o príchode;

6.9 úhrada za riziko vyššej moci.

Článok 14

Elektronická pošta, EMS, integrovaná logistika a nové služby

1. Poštové správy sa môžu medzi sebou dohodnúť o poskytovaní nasledujúcich služieb, ktoré sú opísané vo vykonávacích poriadkoch:

1.1 elektronická pošta je služba, ktorá zahŕňa elektronický prenos správ;

1.2 EMS je expresná poštová služba pre dokumenty a tovar, ktorá je, pokiaľ je to možné, najrýchlejšou z poštových služieb uskutočnenou fyzickým prostriedkom; poštové správy majú možnosť poskytovať túto službu na základe Mnohostrannej štandardnej dohody o EMS alebo na základe dvojstranných dohôd;

1.3 integrovaná logistika je služba, ktorá plne zodpovedá potrebám zákazníkov v oblasti logistiky a zahŕňa etapy pred fyzickým prenosom tovarov a dokumentov a po ňom;

1.4 elektronická poštová pečiatka, ktorá preukázateľne potvrdzuje skutočnosť, že v danej podobe a v danom čase došlo k elektronickému deju, na ktorom sa podieľala jedna strana alebo viac strán.

2. Poštové správy môžu po vzájomnej dohode vytvoriť novú službu, ktorá nie je výslovne uvedená v Aktoch Únie. Sadzby, ktoré sa týkajú novej služby, stanovuje príslušná poštová správa, berúc do úvahy výdavky na prevádzkovanie tejto služby.

Článok 15

Nepovolené zásielky. Zákazy

1. Všeobecné ustanovenia

1.1 Zásielky, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v Dohovore a vo vykonávacích poriadkoch, sa neprijímajú. Vôbec sa neprijímajú zásielky, ktoré sú odosielané s podvodným úmyslom alebo s úmyslom vyhnúť sa úplnému zaplateniu príslušných sadzieb.

1.2 Výnimky zo zákazov, ktoré sú obsiahnuté v tomto článku, sú stanovené vo vykonávacích poriadkoch.

1.3 Všetky poštové správy majú možnosť rozšíriť zákazy obsiahnuté v tomto článku, ktoré sa môžu uplatniť ihneď po ich zahrnutí do príslušnej zbierky.

2. Zákazy, ktoré sa týkajú všetkých druhov zásielok

2.1 Do všetkých druhov zásielok je zakázané vkladať nasledujúce veci:

2.1.1 narkotiká a psychotropné látky;

2.1.2 obscénne a nemravné veci;

2.1.3 veci, ktorých dovoz alebo obeh sú v krajine určenia zakázané;

2.1.4 veci, ktoré môžu svojou povahou alebo balením vystaviť poštových zamestnancov alebo širokú verejnosť nebezpečenstvu, znečistiť alebo poškodiť iné zásielky, poštové zariadenie alebo majetok patriaci tretím osobám;

2.1.5 dokumenty, ktoré majú charakter aktuálnej a osobnej korešpondencie vymieňanej medzi inými osobami, ako sú odosielateľ a adresát alebo osoby bývajúce s nimi.

3. Výbušné, zápalné alebo rádioaktívne materiály a iné nebezpečné látky

3.1 Do všetkých druhov zásielok je zakázané vkladať výbušné, zápalné alebo iné nebezpečné látky, ako aj rádioaktívne materiály.

3.2 Výnimočne sú povolené nasledujúce látky a materiály:

3.2.1 rádioaktívne materiály zasielané v listových zásielkach a poštových balíkoch podľa článku 16 ods. 1;

3.2.2 biologické látky zasielané v listových zásielkach podľa článku 16 ods. 2.

4. Živé zvieratá

4.1 Do všetkých druhov zásielok je zakázané vkladať živé zvieratá.

4.2 V listových zásielkach okrem poistených zásielok sú výnimočne povolené nasledujúce zvieratá:

4.2.1 včely, pijavice a hodvábniky;

4.2.2 cudzopasníky a ničitelia škodlivého hmyzu určené na kontrolu tohto hmyzu a vymieňané medzi úradne uznanými inštitúciami;

4.2.3 muchy z čeľade drosophilidae používané na lekársky biologický výskum medzi úradne uznanými inštitúciami.

4.3 V balíkoch sú výnimočne povolené nasledujúce zvieratá:

4.3.1 živé zvieratá, ktorých doprava poštou je povolená poštovými predpismi príslušných krajín.

5. Vkladanie korešpondencie do balíkov

5.1 Do poštových balíkov je zakázané vkladať nasledujúce veci:

5.1.1 dokumenty, ktoré majú charakter bežnej alebo osobnej korešpondencie;

5.1.2 korešpondenciu akéhokoľvek druhu vymieňanú medzi osobami inými než odosielateľ a adresát alebo medzi osobami žijúcimi s nimi.

6. Mince, bankovky a iné cenné veci

6.1. Je zakázané vkladať mince, bankovky, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, spracované alebo nespracované, drahokamy, klenoty alebo iné cenné veci:

6.1.1 do listových zásielok bez služby poistenie;

6.1.1.1 ak to však vnútroštátne právne predpisy krajín pôvodu a krajín určenia povoľujú, môžu byť tieto veci odosielané v zatvorenej obálke ako doporučené zásielky;

6.1.2 do balíkov bez služby poistenie okrem prípadov, ak to povoľujú vnútroštátne právne predpisy krajín pôvodu a krajín určenia;

6.1.3 do balíkov bez služby poistenie vymieňaných medzi krajinami, ktoré povoľujú balíky so službou poistenie;

6.1.3.1 okrem uvedeného každá správa môže zakázať vkladanie zlatých prútov do balíkov so službou poistenie alebo bez služby poistenie pochádzajúcich z jej územia alebo na jej územie určených alebo prevážaných cez jej územie v otvorenom tranzite; poštová správa môže obmedziť skutočnú hodnotu týchto zásielok.

7. Tlačoviny a slepecké zásielky

7.1 Tlačoviny a slepecké zásielky:

7.1.1 nemôžu mať nijaké poznámky alebo obsahovať dokument, ktorý má charakter korešpondencie;

7.1.2 nemôžu obsahovať nijakú poštovú známku alebo inú formu výplatného s pečiatkou alebo bez pečiatky, ani nijaký dokument predstavujúci peňažnú hodnotu s výnimkou prípadov, keď zásielka obsahuje predplatený lístok, obálku alebo pásku na účely jej návratu, na ktorej je vytlačená adresa odosielateľa zásielky alebo jeho zástupcu v krajine podania alebo v krajine určenia pôvodnej zásielky.

8. Zaobchádzanie s neoprávnene prijatými zásielkami

8.1 Zaobchádzanie s neoprávnene prijatými zásielkami je uvedené vo vykonávacích poriadkoch. Zásielky, ktoré obsahujú veci uvedené v odsekoch 2.1.1, 2.1.2 a 3.1, sa však za žiadnych okolností nesmú prepravovať na miesto ich určenia, dodávať adresátom alebo vracať na miesto pôvodu. Ak veci uvedené v odsekoch 2.1.1 a 3.1 budú objavené počas tranzitu, bude sa s nimi zaobchádzať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tranzitnej krajiny.

Článok 16

Dovolené rádioaktívne a biologické materiály

1. Rádioaktívne materiály sú dovolené v listových zásielkach a v poštových balíkoch v styku medzi poštovými správami, ktoré súhlasili s takými zásielkami, buď v oboch smeroch, alebo v jednom smere, a to podľa nasledujúcich podmienok:

1.1 rádioaktívne materiály upravené a zabalené podľa príslušných ustanovení vykonávacích poriadkov;

1.2 ak sú zasielané v listových zásielkach, platí sa za ne sadzba ako za prednostné zásielky alebo ako za listy so službou doporučene;

1.3 rádioaktívne materiály obsiahnuté v listových zásielkach alebo v poštových balíkoch musia byť dopravované najrýchlejšou cestou, obvykle letecky, a to s výhradou vyberania príslušných príplatkov;

1.4 rádioaktívne materiály môžu podávať len riadne oprávnení odosielatelia.

2. Biologické materiály sú dovolené v listových zásielkach iba za nasledujúcich podmienok:

2.1 biologické materiály podliehajúce skaze, infekčné látky a pevný kysličník uhličitý (suchý ľad) používaný ako chladiaci materiál pre infekčné látky môžu byť dopravované poštou len medzi oprávnenými, úradne uznanými laboratóriami; tieto nebezpečné tovary môžu byť prijímané v poštových zásielkach na leteckú dopravu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a s platnými Technickými predpismi Organizácie medzinárodného civilného letectva (ICAO) a podľa ustanovení predpisov IATA pre nebezpečný tovar;

2.2 biologické materiály podliehajúce skaze a infekčné látky upravené a zabalené podľa príslušných ustanovení vykonávacieho poriadku sa vyplácajú ako prednostné zásielky alebo ako doporučené zásielky; dodatočný manipulačný príplatok za tieto zásielky je povolený;

2.3 príjem biologických materiálov podliehajúcich skaze a infekčných látok je obmedzený na tie členské krajiny, ktorých poštové správy vyhlásili, že povoľujú také zásielky buď vo vzájomnom styku, alebo len v jednom smere;

2.4 také látky alebo materiál sa dopravujú najrýchlejšou cestou, obvykle letecky, s tým, že podliehajú zaplateniu príslušných leteckých príplatkov a sú prednostne doručované.

Článok 17

Reklamácie

1. Každá poštová správa je povinná prijímať reklamácie týkajúce sa u nej podanej zásielky alebo zásielky podanej v službe inej poštovej správy za predpokladu, že reklamácie sú podané v lehote do šiestich mesiacov, začínajúc dňom, ktorý nasleduje po dni podania zásielky. Obdobie šiestich mesiacov sa týka vzťahov medzi reklamujúcimi osobami a poštovými správami a nezahŕňa odovzdávanie reklamácií medzi poštovými správami.

1.1 Prijímanie reklamácií, ktoré sa týkajú neprijatia obyčajnej listovej zásielky, však nie je povinné. Teda poštové správy, ktoré prijímajú reklamácie týkajúce sa nedodania obyčajnej listovej zásielky, majú možnosť obmedziť pátranie na nedoručiteľné zásielky.

2. Reklamácie sa prijímajú podľa podmienok, ktoré sú stanovené vo vykonávacích poriadkoch.

3. Vybavovanie reklamácií je bezplatné. Ak sa však požaduje použitie služby EMS, dodatočné náklady znáša spravidla žiadateľ.

Článok 18

Colná kontrola. Clo a iné poplatky

1. Poštové správy krajín pôvodu a krajín určenia sú oprávnené predkladať zásielky na colnú kontrolu, a to podľa vnútroštátnych právnych predpisov týchto krajín.

2. Zásielky predložené na colnú kontrolu môžu byť zaťažené sadzbou za predloženie colnici, ktorej orientačná výška je uvedená vo vykonávacích poriadkoch. Sadzba sa vyberá iba za predloženie colnici a preclenie tých zásielok, ktoré boli zaťažené clom alebo podobným poplatkom.

3. Poštové správy, ktoré sú poverené colne prejednať zásielky za zákazníkov, môžu vyberať sadzbu od zákazníkov za colné prerokovanie, ktorá je stanovená na základe skutočných nákladov.

4. Poštové správy sú oprávnené vyberať podľa okolností od odosielateľov alebo od adresátov zásielok clo a všetky iné prípadné poplatky.

Článok 19

Výmena priamych záverov s vojenskými jednotkami

1. Priame listové závery sa môžu vymieňať prostredníctvom pozemných, námorných alebo leteckých služieb iných krajín:

1.1 medzi poštami ktorejkoľvek členskej krajiny a veliteľmi vojenských jednotiek daných k dispozícii Organizácii Spojených národov;

1.2 medzi veliteľmi takých vojenských jednotiek;

1.3 medzi poštami ktorejkoľvek členskej krajiny a veliteľmi námorných, leteckých alebo pozemných jednotiek, vojnových lodí alebo vojenských lietadiel tej istej krajiny nachádzajúcich sa v zahraničí;

1.4 medzi veliteľmi námorných, pozemných alebo leteckých jednotiek, vojnových lodí alebo vojenských lietadiel tej istej krajiny.

2. Listové zásielky, ktoré tvoria obsah záverov uvedených v odseku 1, sa obmedzujú jedine na zásielky adresované alebo odosielané príslušníkmi vojenských jednotiek alebo dôstojníkmi a posádkami lodí alebo lietadiel, pre ktoré sú závery určené alebo z ktorých sa odosielajú. Sadzby a zasielacie podmienky na tieto zásielky stanoví podľa svojich predpisov poštová správa krajiny, ktorá dala vojenskú jednotku k dispozícii alebo ktorej lode alebo lietadlá patria.

3. Ak neexistuje osobitná dohoda, hradí poštová správa krajiny, ktorá dala k dispozícii vojenskú jednotku alebo ktorej patria lode alebo lietadlá, príslušným správam tranzitné odmeny za závery, terminálne odmeny a odmeny za leteckú dopravu.

Článok 20

Normy a ciele kvality služby

1. Správy musia určiť a publikovať svoje normy a ciele distribúcie pre vstupujúce listové zásielky a balíky.

2. Normy a ciele zvýšené o čas, bežne požadovaný na preclenie, nesmú byť nevýhodnejšie ako tie, ktoré sa uplatňujú pre porovnateľné zásielky vnútroštátneho styku.

3. Správy pôvodu musia tak isto stanoviť a publikovať normy času dopravy prednostných a leteckých listových zásielok, ako aj balíkov a neprednostných/pozemných balíkov medzi koncovými bodmi.

4. Poštové správy hodnotia uplatňovanie noriem kvality.

KAPITOLA 2

ZODPOVEDNOSŤ

Článok 21

Zodpovednosť poštových správ. Náhrady

1. Všeobecné ustanovenia

1.1 Okrem prípadov uvedených v článku 22 poštové správy zodpovedajú za:

1.1.1 stratu, vykradnutie alebo poškodenie doporučených zásielok, obyčajných balíkov a poistených zásielok;

1.1.2 stratu zásielok s overením dodania;

1.1.3 vrátenie balíka bez udania dôvodu jeho nedoručenia.

1.2 Poštové správy sú viazané zodpovednosťou len za zásielky uvedené v bodoch 1.1.1 a 1.1.2.

1.3 V každom inom prípade, ktorý nie je v tomto Dohovore, poštové správy nezodpovedajú.

1.4 Ak strata alebo úplné poškodenie doporučenej zásielky, obyčajného balíka a poistenej zásielky je zapríčinené vyššou mocou, za ktoré sa nevypláca náhrada škody, odosielateľ má právo na vrátenie zaplatených sadzieb s výnimkou sadzby za poistenie.

1.5 Výška náhrady, ktorá má byť zaplatená, nemôže byť vyššia ako sumy, ktoré sú uvedené vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte a vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch.

1.6 V prípade zodpovednosti sa vo výške náhrady, ktorá má byť vyplatená, neberú do úvahy nepriame škody a ušlý zisk.

1.7 Všetky ustanovenia, ktoré sa týkajú zodpovednosti poštových správ, musia byť presné, povinné a úplné. Poštové správy nepreberajú v žiadnom prípade – ani v prípade vážnej chyby - zodpovednosť nad hranice uvedené v Dohovore a vykonávacích poriadkoch.

2. Doporučené zásielky

2.1 V prípade straty, úplného vykradnutia alebo úplného poškodenia doporučenej zásielky má odosielateľ právo na náhradu vo výške, ktorá je uvedená vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte. Ak odosielateľ požaduje nižšiu sumu, ako je suma uvedená vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte, poštové správy vyplatia túto nižšiu sumu a na základe tejto sumy získajú refundácie od príslušných poštových správ.

2.2 Ak je doporučená zásielka čiastočne vykradnutá alebo čiastočne poškodená, odosielateľ má právo na náhradu škody zodpovedajúcu v zásade skutočnej hodnote poškodenia alebo vykradnutia.

3. Zásielky s overením dodania

3.1 V prípade straty, úplného vykradnutia alebo úplného poškodenia zásielky s overením dodania má odosielateľ právo iba na vrátenie zaplatených sadzieb.

4. Obyčajné balíky

4.1 V prípade straty, úplného vykradnutia alebo úplného poškodenia obyčajného balíka má odosielateľ právo na náhradu škody vo výške stanovenej vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch. Ak odosielateľ požaduje nižšiu sumu, ako je uvedená vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch, poštové správy vyplatia túto nižšiu sumu a na základe tejto sumy získajú refundácie od príslušných poštových správ.

4.2 Ak je obyčajný balík čiastočne vykradnutý alebo čiastočne poškodený, odosielateľ má právo na náhradu škody zodpovedajúcu v zásade skutočnej hodnote vykradnutia alebo poškodenia.

4.3 Poštové správy sa môžu dohodnúť, že budú vo svojom vzájomnom styku uplatňovať sumu za balík uvedenú vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch bez ohľadu na jeho hmotnosť.

5. Poistené zásielky

5.1 V prípade straty, úplného vykradnutia alebo úplného poškodenia poistenej zásielky má odosielateľ právo na náhradu zodpovedajúcu v zásade výške poistenia v DTS.

5.2 Ak je poistená zásielka čiastočne vykradnutá alebo čiastočne poškodená, odosielateľ má právo na náhradu škody zodpovedajúcu v zásade skutočnej hodnote vykradnutia alebo poškodenia. Tá však nesmie v žiadnom prípade prekročiť výšku poistenia v DTS.

6. V prípadoch uvedených v odsekoch 4 a 5 sa náhrada vypočíta podľa bežnej ceny prepočítanej na DTS vecí alebo tovarov tej istej povahy v mieste a v čase podania zásielky na dopravu. Ak sa bežná cena nedá zistiť, náhrada sa vypočíta podľa obvyklej hodnoty vecí alebo tovarov odhadnutej podľa tých istých podkladov.

7. Ak sa poskytuje náhrada za stratu, úplné vykradnutie alebo za úplné poškodenie doporučenej zásielky, obyčajného balíka alebo poistenej zásielky, má odosielateľ alebo prípadne adresát tiež právo na vrátenie zaplatených sadzieb a poplatkov s výnimkou sadzby za službu doporučene a poistenie. To isté platí pre doporučené zásielky, obyčajné balíky alebo poistené zásielky odmietnuté adresátmi pre ich zlý stav, ak možno zodpovednosť za tento stav pripísať poštovej službe.

8. Napriek ustanoveniam v odsekoch 2, 4 a 5 má adresát právo na náhradu po dodaní vykradnutej alebo poškodenej doporučenej zásielky, obyčajného balíka alebo poistenej zásielky.

9. Poštová správa pôvodu môže odosielateľom vo svojej krajine poskytovať náhrady určené jej vnútroštátnymi právnymi predpismi za doporučené zásielky a balíky bez služby poistenie s podmienkou, že tie nebudú nižšie ako náhrady stanovené v odsekoch 2.1 a 4.1. To isté platí pre správu určenia, ak sa náhrada vypláca adresátovi. Sumy stanovené v odsekoch 2.1 a 4.1 sa však uplatňujú:

9.1 v prípade postihu zodpovednej správy;

9.2 ak sa odosielateľ zriekne svojich nárokov v prospech adresáta alebo naopak.

10. K tomuto článku sa neuznáva žiadna výhrada, ktorá sa týka platenia náhrady poštovým správam, s výnimkou prípadu dvojstrannej dohody.

Článok 22

Oslobodenie poštových správ od zodpovednosti

1. Poštové správy sú oslobodené od zodpovednosti za doporučené zásielky, zásielky s overením dodania, balíky a poistené zásielky, ak ich dodali podľa podmienok stanovených ich predpismi pre zásielky rovnakého druhu. Zodpovednosť však trvá,

1.1 ak sa zistilo vykradnutie alebo poškodenie buď pred dodaním zásielky, alebo po ňom;

1.2 ak adresát alebo odosielateľ v prípade vrátenia zásielky do miesta pôvodu vyslovia výhrady pri prevzatí vykradnutej alebo poškodenej zásielky, ak túto možnosť povoľujú vnútroštátne právne predpisy;

1.3 ak doporučená zásielka bola dodaná do poštovej schránky a adresát v priebehu reklamácie vyhlási, že zásielku nedostal, ak túto možnosť povoľujú vnútroštátne právne predpisy;

1.4 ak adresát alebo v prípade vrátenia na miesto pôvodu odosielateľ balíka alebo poistenej zásielky oznámi bez meškania správe, ktorá mu zásielku dodala, že zistil škodu, aj keď mu bola zásielka správne odovzdaná; musí však dokázať, že k vykradnutiu alebo k poškodeniu nedošlo po doručení; výraz „bez meškania“ sa musí vysvetľovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2. Poštové správy nezodpovedajú:

2.1 v prípadoch vyššej moci v súlade s článkom 13 ods. 6.9;

2.2 ak nemôžu podať vysvetlenie o zásielkach, pretože služobné doklady boli zničené vyššou mocou s tým, že ich zodpovednosť nebola dokázaná inak;

2.3 ak škoda bola spôsobená chybou alebo nedbalosťou odosielateľa, alebo vznikla z povahy obsahu zásielky;

2.4 ak ide o zásielky, na ktorých obsah sa vzťahujú zákazy uvedené v článku 15;

2.5 ak podľa úradného oznámenia správy krajiny určenia boli zásielky zhabané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tejto krajiny;

2.6 ak v prípade poistených zásielok, tie boli podvodne poistené na vyššiu sumu, ako je skutočná hodnota obsahu;

2.7 ak zásielku odosielateľ nereklamoval v lehote do šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po dni jej podania;

2.8 v prípade balíkov vojnových zajatcov a internovaných civilných osôb;

2.9 ak je odosielateľ podozrivý, že konal podvodne s cieľom získať náhradu škody.

3. Poštové správy nepreberajú nijakú zodpovednosť za colné vyhlásenia, aj keď majú akúkoľvek formu, a za rozhodnutia colných orgánov pri prerokovaní zásielok predložených na colnú kontrolu.

Článok 23

Zodpovednosť odosielateľa

1. Odosielateľ zásielky zodpovedá za všetky materiálne ujmy, ktoré utrpeli zamestnanci pôšt, a za všetky škody spôsobené na iných poštových zásielkach a na poštovom zariadení v dôsledku podania vecí nedovolených na dopravu, alebo v dôsledku nedodržania zasielacích podmienok.

2. V prípade škôd spôsobených na iných poštových zásielkach zodpovedá odosielateľ za každú poškodenú zásielku v rovnakom rozsahu ako poštové správy.

3. Odosielateľ zostáva zodpovedný, aj keď podacia pošta takú zásielku prijala.

4. Ak odosielateľ dodržal zasielacie podmienky, nie je zodpovedný, ak došlo k chybe alebo k nedbalosti zo strany poštových správ alebo dopravcov pri spracovaní zásielok po ich prijatí.

Článok 24

Výplata náhrady

1. Predmetom právneho postihu zodpovednej správy je povinnosť vyplatiť náhradu a vrátiť sadzby a poplatky podľa prípadu buď správe pôvodu, alebo správe určenia.

2. Odosielateľ sa môže zriecť práva na náhradu škody v prospech adresáta. Aj naopak, adresát sa môže zriecť svojich práv v prospech odosielateľa. Ak to povoľujú vnútroštátne právne predpisy, môžu odosielateľ alebo adresát splnomocniť na prevzatie náhrady škody tretiu osobu.

Článok 25

Možnosť vybrania náhrady škody od odosielateľa alebo od adresáta

1. Ak sa po vyplatení náhrady škody nájde doporučená zásielka, balík alebo poistená zásielka, alebo časť obsahu, ktoré boli predtým považované za stratené, oznámi sa odosielateľovi alebo adresátovi, že zásielka mu je k dispozícii počas troch mesiacov, ak vráti sumu vyplatenej náhrady škody. Zároveň sa požiada, aby oznámil, komu sa má zásielka dodať. Ak odmietne zásielku prevziať alebo neodpovie v stanovenej lehote, postupuje sa podľa prípadu rovnako u adresáta alebo u odosielateľa, pričom sa dá na odpoveď rovnaká lehota.

2. Ak odosielateľ a adresát odmietnu zásielku prevziať alebo neodpovedia do termínu určeného v odseku 1, stáva sa táto zásielka vlastníctvom správy, prípadne správ, ktoré znášali škodu.

3. Ak sa neskôr nájde poistená zásielka, ktorej obsah má nižšiu hodnotu, ako je suma vyplatenej náhrady škody, musí odosielateľ alebo adresát podľa prípadu vrátiť sumu tejto náhrady škody oproti vráteniu zásielky, a to bez ohľadu na dôsledky vyplývajúce z podvodného udania ceny.

Článok 26

Reciprocita uplatňovaná na výhrady k zodpovednosti

Na rozdiel od ustanovení článkov 22 až 25 každá členská krajina, ktorá si vyhradila právo neplatiť náhrady škody z titulu zodpovednosti, nemá právo na takú náhradu škody zo strany inej členskej krajiny, ktorá prijíma zodpovednosť v súlade s ustanoveniami uvedených článkov.

KAPITOLA 3

OSOBITNÉ USTANOVENIA O LISTOVEJ POŠTE

Článok 27

Podávanie listových zásielok v zahraničí

1. Nijaká členská krajina nemusí dopravovať ani dodávať adresátom listové zásielky, ktoré odosielatelia zdržujúci sa na jej území podali alebo dali podať v cudzej krajine s cieľom využiť jej priaznivejšie cenové podmienky.

2. Ustanovenia odseku 1 platia bez rozdielu tak na listové zásielky vyhotovené v krajine sídla odosielateľa a potom dopravované cez hranice, ako aj na listové zásielky vyhotovené v cudzej krajine.

3. Správa určenia môže vyžadovať od odosielateľa, a ak nie je uvedený, od správy podania zaplatenie sadzieb vnútroštátneho styku. Ak ani odosielateľ, ani správa podania nesúhlasia so zaplatením týchto sadzieb v lehote stanovenej správou určenia, môže správa určenia buď vrátiť zásielky správe podania, pričom je oprávnená požadovať úhradu nákladov na vrátenie, alebo zaobchádzať s nimi podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

4. Nijaká členská krajina nie je povinná bez primeranej odmeny dopravovať alebo dodávať adresátom listové zásielky, ktoré odosielatelia podali alebo dali podať vo veľkých množstvách v inej krajine než v tej, v ktorej sídlia, ak hodnota terminálnych odmien je nižšia ako hodnota, ktorá by vznikla, keby boli zásielky podané v krajine sídla odosielateľov. Správy určenia majú právo požadovať od správy podania odmenu úmernú vynaloženým nákladom, ktorá nesmie presiahnuť vyššiu z týchto dvoch hodnôt: buď 80 % sadzby vnútroštátneho styku platnej pre rovnocenné zásielky, alebo 0,14 DTS za jednu zásielku plus 1 DTS za 1 kilogram. Ak správa podania nesúhlasí so zaplatením požadovanej sumy v lehote stanovenej správou určenia, môže správa určenia buď vrátiť zásielky správe podania, pričom je oprávnená požadovať zaplatenie nákladov za vrátenie, alebo zaobchádzať s nimi podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

ČASŤ III

ODMEŇOVANIE

KAPITOLA 1

OSOBITNÉ USTANOVENIA O LISTOVEJ POŠTE

Článok 28

Terminálne odmeny. Všeobecné ustanovenia

1. S výhradou oslobodení, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch, má každá správa, ktorá prijíma od inej správy listové zásielky, právo vyberať od odosielajúcej správy odmenu za náklady vyvolané prijatou medzinárodnou poštou.

2. Pri uplatňovaní ustanovení týkajúcich sa platby terminálnych odmien sú poštové správy klasifikované ako krajiny a územia v cieľovom systéme alebo ako krajiny a územia majúce právo byť súčasťou prechodného systému v súlade so zoznamom, ktorý zaviedol kongres na tento účel svojou Rezolúciou C12/2004. V ustanoveniach o terminálnych odmenách sa krajiny a územia označujú slovom „krajiny“.

3. Ustanovenia tohto Dohovoru o platbách terminálnych odmien predstavujú dočasné opatrenia, ktoré by mali vyústiť do prijatia systému platieb založeného na špecifických nákladoch danej krajiny.

4. Prístup k vnútroštátnej službe

4.1 Každá správa má sprístupniť inej poštovej správe údaje o svojich sadzbách a podmienkach platných vo vnútroštátnom styku, ponúknuť rovnaké podmienky, ako platia pre jej domácich zákazníkov.

4.2 Správa pôvodu môže za porovnateľných podmienok požiadať správu určenia v cieľovom systéme, aby jej poskytla rovnaké podmienky, aké poskytuje svojim domácim zákazníkom pre zásielky rovnakého druhu.

4.3 Správy v prechodnom systéme musia oznámiť, či povolia prístup podľa podmienok stanovených v odseku 4.1.

4.3.1 Ak správa v prechodnom systéme vyhlási, že sprístupňuje podmienky ponúkané v jej vnútroštátnom styku, toto oprávnenie platí na nediskriminačnom základe pre všetky správy Únie.

4.4 Správa určenia rozhodne, či správa podania splnila podmienky prístupu k jej vnútroštátnej službe.

5. Sadzby terminálnych odmien za hromadné zásielky nesmú byť vyššie ako najvýhodnejšie sadzby používané správou určenia na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd o terminálnych odmenách. Správa určenia rozhodne, či správa podania splnila podmienky prístupu k jej vnútroštátnej službe.

6. Celková výška terminálnych odmien sa zakladá na výkonnosti kvality služby v krajine určenia. Rada pre poštovú prevádzku je splnomocnená, aby zosúladila odmeny uvedené v článkoch 29 a 30 na účely podpory účasti v systémoch sledovania a odmeňovania správ, ktoré dosiahnu svoje ciele kvality. Rada pre poštovú prevádzku môže v prípade nedostatočnej kvality stanoviť aj postihy, ale odmena nemôže byť nižšia ako minimálna odmena, ktorá je uvedená v článkoch 29 a 30.

7. Každá správa sa môže úplne alebo čiastočne zriecť odmeny uvedenej v odseku 1.

8. Príslušné správy môžu na základe dvojstrannej alebo mnohostrannej dohody používať iné platobné systémy na vyrovnávanie účtov terminálnych odmien.

Článok 29

Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pri výmene medzi krajinami cieľového systému

1. Odmeny za listové zásielky vrátane hromadných zásielok, ale bez vriec M sú uplatňované na základe sadzieb za zásielku a za kilogram, odrážajúc náklady na spracovanie v krajine určenia. Tieto náklady musia byť vo vzťahu k vnútroštátnym sadzbám. Sadzby sú vypočítané podľa podmienok, ktoré sú určené vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.

2. Sadzby za zásielku a za kilogram sa vypočítavajú na základe percentuálneho podielu sadzby 20-gramovej prednostnej listovej zásielky vnútroštátneho styku týmto spôsobom:

2.1 v roku 2006: 62 %;

2.2 v roku 2007: 64 %;

2.3 v roku 2008: 66 %;

2.4 v roku 2009: 68 %.

3. Sadzby nesmú prekročiť:

3.1 v roku 2006: 0,226 DTS za zásielku a 1,768 DTS za kilogram;

3.2 v roku 2007: 0,231 DTS za zásielku a 1,812 DTS za kilogram;

3.3 v roku 2008: 0,237 DTS za zásielku a 1,858 DTS za kilogram;

3.4 v roku 2009: 0,243 DTS za zásielku a 1,904 DTS za kilogram.

4. V rokoch 2006 až 2009 sa nemôžu uplatňovať sadzby nižšie ako 0,147 DTS za zásielku a 1,491 DTS za kilogram. Za predpokladu, že zvýšené sadzby nepresiahnu 100 % sadzby za 20-gramový prednostný list vnútroštátneho styku príslušnej krajiny, minimálne sadzby sú stanovené takto:

4.1 v roku 2006: 0,151 DTS za zásielku a 1,536 DTS za kilogram;

4.2 v roku 2007: 0,154 DTS za zásielku a 1,566 DTS za kilogram;

4.3 v roku 2008: 0,158 DTS za zásielku a 1,598 DTS za kilogram;

4.4 v roku 2009: 0,161 DTS za zásielku a 1,630 DTS za kilogram.

5. Pre vrecia M platí sadzba 0,793 DTS za kilogram.

5.1 Vrecia M, ktoré vážia menej ako 5 kg, sú na účely terminálnych odmien považované za 5-kilogramové.

6. Za doporučené zásielky sa platí doplnková odmena 0,5 DTS za zásielku a za poistené zásielky sa platí doplnková odmena 1 DTS za zásielku.

7. Ustanovenia medzi krajinami cieľového systému sa uplatňujú aj pre každú krajinu prechodného systému, ktorá sa prihlási do cieľového systému. Rada pre poštovú prevádzku môže stanoviť prechodné opatrenia vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.

8. K tomuto článku sa neuplatňuje žiadna výhrada s výnimkou dvojstranných dohôd.

Článok 30

Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok smerom do krajín prechodného systému, z krajín prechodného systému a medzi krajinami prechodného systému

1. Odmeňovanie

1.1 Odmena za listové zásielky s výnimkou vriec M je 0,147 DTS za zásielku a 1,491 DTS za kilogram.

1.1.1 Pre toky, ktoré sú nižšie ako 100 ton ročne, sú tieto dve zložky prevedené na celkovú sadzbu 3,727 DTS za kilogram na základe celosvetového priemeru 15,21 zásielky na kilogram.

1.1.2 Pre toky, ktoré sú vyššie ako 100 ton ročne, uplatňuje sa celková sadzba 3,727 DTS za kilogram, ak ani správa určenia ani správa pôvodu nežiadajú úpravu sadzby na základe skutočného počtu zásielok na kilogram pre príslušný tok. Okrem toho táto sadzba sa uplatňuje, ak skutočný počet zásielok na kilogram je medzi 13 a 17.

1.1.3 Ak jedna zo správ požiada o uplatnenie skutočného počtu zásielok na kilogram, výpočet odmeny pre príslušný tok sa uskutočňuje podľa opravného mechanizmu, ktorý je stanovený vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.

1.1.4 Úprava smerom nadol celkovej sadzby uvedenej v odseku 1.1.2 nemôže byť vyvolaná jednou krajinou v cieľovom systéme voči krajine v prechodnom systéme, iba ak krajina v prechodnom systéme nežiada úpravu v opačnom smere.

1.2 Pre vrecia M sa uplatňuje sadzba 0,793 DTS za kilogram.

1.2.1 Vrecia M s hmotnosťou menšou ako 5 kg sa na účely terminálnych odmien považujú za 5-kilogramové.

1.3 Za doporučené zásielky sa platí doplnková odmena 0,5 DTS za zásielku a za poistené zásielky sa platí doplnková odmena 1 DTS za zásielku.

2. Harmonizačný mechanizmus systémov

2.1 Ak správa určenia v cieľovom systéme s tokom zásielok, ktorý je vyšší ako 50 ton ročne, zistí, že ročná hmotnosť tohto toku presahuje prah, ktorý je vypočítaný podľa podmienok stanovených vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte, môže táto správa uplatniť na zásielky presahujúce tento prah systém odmeňovania podľa článku 29, a to s podmienkou, že táto správa neuplatnila opravný mechanizmus.

2.2 Ak správa v prechodnom systéme s tokom zásielok z jednej krajiny v prechodnom systéme, ktorý je vyšší ako 50 ton ročne, zistí, že ročná hmotnosť tohto toku presahuje prah vypočítaný podľa podmienok stanovených vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte, môže táto správa uplatniť pre zásielky presahujúce tento prah doplňujúcu odmenu podľa článku 31, a to s podmienkou, že táto správa neuplatnila opravný mechanizmus.

3. Hromadné zásielky

3.1 Odmena za hromadné zásielky pre krajiny cieľového systému je stanovená podľa uplatnenia sadzieb za zásielku a kilogram, o ktorých hovorí článok 29.

3.2 Správy v prechodnom systéme môžu požiadať za prijaté hromadné zásielky odmenu 0,147 DTS za zásielku a 1,491 DTS za kilogram.

4. K tomuto článku sa neuplatňuje žiadna výhrada s výnimkou dvojstranných dohôd.

Článok 31

Fond na zlepšovanie kvality služby

1. S výnimkou vriec M a hromadných zásielok sú terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť všetky krajiny a územia krajinám zaradeným Ekonomickou a sociálnou radou do kategórie najmenej rozvinutých krajín, zvýšené o 16,5 % zo sadzby 3,727 DTS za kilogram, uvedenej v článku 30, na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v najmenej rozvinutých krajinách. Platba takéhoto druhu sa nekoná medzi najmenej rozvinutými krajinami.

2. Členské krajiny SPÚ a územia zahrnuté do Únie majú možnosť predložiť Správnej rade riadne potvrdenú žiadosť, aby ich krajina alebo územie bolo považované za krajinu alebo územie majúce potrebu doplnkových zdrojov. Krajiny zatriedené ako MCARB 1 (bývalé rozvojové krajiny) majú možnosť Správnu radu požiadať o možnosť čerpať z Fondu na zlepšovanie kvality služby za rovnakých podmienok ako najmenej rozvinuté krajiny. Okrem toho krajiny zaradené v Programe Spojených národov pre rozvoj v kategórii krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi, majú možnosť predložiť Správnej rade žiadosť, aby mohli využívať Fond na zlepšovanie kvality služby za rovnakých podmienok ako krajiny zaradené do MCARB 1. Žiadosti, ktoré budú vybavené priaznivo v zmysle tohto článku, nadobudnú účinnosť prvý deň kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku rozhodnutia Správnej rady. Správna rada posudzuje žiadosť a rozhoduje na základe prísnych hodnotiacich kritérií, či sa krajina môže, alebo nemôže považovať za menej rozvinutú krajinu alebo za krajinu zaradenú v MCARB 1, a to podľa prípadu so zreteľom na Fond na zlepšovanie kvality služby. Správna rada každý rok skúma a aktualizuje zoznam členských krajín SPÚ a území začlenených do Únie.

3. S výnimkou vriec M a hromadných zásielok terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť všetky krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie industrializovaných krajín na účely terminálnych odmien pre krajiny a územia zaradené Programom Spojených národov pre rozvoj do kategórie krajín iných než najmenej rozvinutých, ktoré môžu využívať zdroje MCARB 1, sú zvýšené o 8 % zo sadzby 3,727 DTS za kilogram uvedenej v článku 30 na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby v krajinách tejto kategórie.

4. S výnimkou vriec M a hromadných zásielok terminálne odmeny, ktoré majú zaplatiť všetky krajiny a územia zaradené kongresom do kategórie industrializovaných krajín na účely terminálnych odmien pre krajiny a územia zaradené tým istým kongresom do kategórie rozvojových krajín iných, ako sú uvedené v odseku 1 a 3, sú zvýšené o 1 % zo sadzby 3,727 DTS za kilogram podľa článku 30, na účely tvorby zdrojov Fondu na zlepšovanie kvality služby.

5. Krajiny a územia zaradené v MCARB 1 oprávnené na čerpanie zdrojov môžu hľadať možnosti na zlepšovanie kvality svojej služby vďaka regionálnym alebo mnohonárodným projektom v prospech najmenej rozvinutých krajín alebo krajín s nízkymi príjmami. Z týchto projektov budú mať priamy úžitok všetky strany, ktoré prispievajú na ich financovanie prostredníctvom Fondu na zlepšovanie kvality služby.

6. Regionálne projekty by mali podporovať najmä uskutočňovanie programov SPÚ na prospech zlepšovania kvality služby a uplatňovanie systémov nákladového účtovníctva v rozvojových krajinách. Rada pre poštovú prevádzku prijme najneskôr v roku 2006 postupy na financovanie týchto projektov.

Článok 32

Tranzitné odmeny

Priame závery a zásielky v otvorenom tranzite vymieňané medzi správami alebo medzi dvomi poštami tej istej krajiny prostredníctvom služieb jednej alebo viacerých iných správ (služby tretích strán) podliehajú zaplateniu tranzitných odmien. Tie predstavujú odmenu za služby týkajúce sa pozemného, námorného a leteckého tranzitu.

KAPITOLA 2

OSTATNÉ USTANOVENIA

Článok 33

Základné sadzby a ustanovenia o odmenách za leteckú dopravu

1. Základnú sadzbu, ktorá sa používa na vyúčtovanie medzi správami za leteckú dopravu, schvaľuje Rada pre poštovú prevádzku. Túto sadzbu vypočítava Medzinárodný úrad podľa vzorca, ktorý je uvedený vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte.

2. Výpočet odmeny za leteckú dopravu priamych záverov, prednostných zásielok, leteckých zásielok a leteckých balíkov v otvorenom tranzite rovnako ako príslušné spôsoby vyúčtovania je uvedený vo Vykonávacom poriadku o listovej pošte a vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch.

3. Odmeny za každú dopravu letecky sú:

3.1 na ťarchu správy krajiny pôvodu, ak ide o priame závery vrátane záverov, ktoré prechádzajú cez jednu alebo viacero sprostredkujúcich poštových správ;

3.2 na ťarchu správy, ktorá odovzdáva zásielky inej správe, ak ide o prednostné zásielky a letecké zásielky v otvorenom tranzite vrátane nesprávne smerovaných zásielok.

4. Rovnaké pravidlá sa uplatňujú na letecky dopravované zásielky, ktoré sú oslobodené od pozemných a námorných tranzitných odmien.

5. Každá správa určenia, ktorá zabezpečuje leteckú dopravu medzinárodnej pošty v rámci svojej krajiny, má právo na úhradu dodatočných nákladov vynaložených na túto dopravu za predpokladu, že vážený priemer vzdialeností uskutočnených prepráv presahuje 300 km. Rada pre poštovú prevádzku môže nahradiť vážený priemer vzdialeností iným náležitým kritériom. S výnimkou dohôd o neplatení odmien musia byť odmeny rovnaké pre všetky vstupujúce prednostné a letecké závery, bez ohľadu na to, či sa táto pošta ďalej dopravuje leteckou cestou, alebo nie.

6. Ak sú však terminálne odmeny vyberané správou určenia založené výslovne na nákladoch alebo na sadzbách vnútroštátneho styku, nevykonáva sa nijaká dodatočná úhrada za vnútroštátnu leteckú dopravu.

7. Pri výpočte váženého priemeru vzdialeností vylúči správa určenia hmotnosť všetkých záverov, pri ktorých je výpočet úhrady terminálnych odmien založený na nákladoch alebo na sadzbách vnútroštátneho styku správy určenia.

Článok 34

Pozemné a námorné podiely poštových balíkov

1. Za balíky vymieňané medzi dvoma poštovými správami sa vyberajú príchodné pozemné podiely vypočítané kombináciou základnej sadzby za balík a základnej sadzby za kilogram, ktoré sú určené vo vykonávacom poriadku.

1.1 S prihliadnutím na uvedené základné sadzby môžu poštové správy využívať doplnkové sadzby za balík a kilogram, a to podľa ustanovení vykonávacieho poriadku.

1.2 Podiely uvedené v odseku 1 a 1.1 sú na ťarchu krajiny pôvodu s výnimkou prípadov, keď Vykonávací poriadok o poštových balíkoch predpokladá odchýlky od tejto zásady.

1.3 Príchodné pozemné podiely musia byť jednotné pre celé územie každej krajiny.

2. Za balíky vymieňané medzi dvoma správami alebo medzi dvoma poštami tej istej krajiny prostredníctvom pozemných služieb jednej alebo viacerých iných správ sa vyberajú v prospech krajín, ktorých služby sa zúčastňujú na pozemnej preprave, tranzitné pozemné podiely, ktoré sú stanovené vo vykonávacom poriadku podľa príslušného stupňa vzdialenosti.

2.1 Za balíky v otvorenom tranzite sú sprostredkujúce správy oprávnené vyberať paušálnu sadzbu za zásielku, ktorá je stanovená vo vykonávacom poriadku.

2.2 Tranzitné pozemné podiely sú na ťarchu poštovej správy krajiny pôvodu s výnimkou prípadov, keď Vykonávací poriadok o poštových balíkoch predpokladá odchýlky od tejto zásady.

3. Každá z krajín, ktorých služby sa zúčastňujú na námornej doprave balíkov, je oprávnená požadovať námorné podiely. Tieto podiely znáša správa krajiny pôvodu s výnimkou prípadov, keď Vykonávací poriadok o poštových balíkoch predpokladá odchýlky od tejto zásady.

3.1 Za každú použitú námornú dopravu sú námorné podiely stanovené vo Vykonávacom poriadku o poštových balíkoch, a to podľa príslušného stupňa vzdialenosti.

3.2 Poštové správy môžu námorný podiel vypočítaný podľa odseku 3.1 zvýšiť maximálne o 50 %. Na druhej strane ho môžu ľubovoľne znížiť.

Článok 35

Právomoc Rady pre poštovú prevádzku určiť výšku odmien a podielov

1. Rada pre poštovú prevádzku je oprávnená stanoviť nasledujúce odmeny a podiely, ktoré musia zaplatiť poštové správy podľa podmienok stanovených vo vykonávacích poriadkoch:

1.1 tranzitné odmeny za spracovanie a dopravu listových záverov aspoň jednou treťou krajinou;

1.2 základné sadzby a odmeny za leteckú dopravu uplatňované pre letecké zásielky;

1.3 príchodné pozemné podiely za spracovanie vstupujúcich balíkov;

1.4 tranzitné pozemné podiely za spracovanie a dopravu balíkov prostredníctvom jednej tretej krajiny;

1.5 námorné podiely za námornú dopravu balíkov.

2. Úprava, ktorú bude možné vykonať vďaka metodike zabezpečujúcej spravodlivé odmeňovanie správ poskytujúcich služby sa musí opierať o reprezentatívne a spoľahlivé finančné a ekonomické údaje. Prípadná zmena, o ktorej by sa rozhodlo, nadobudne účinnosť od dátumu určeného Radou pre poštovú prevádzku.

ČASŤ IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 36

Podmienky na schvaľovanie návrhov k Dohovoru a vykonávacím poriadkom

1. Návrhy predložené kongresu a týkajúce sa tohto Dohovoru nadobúdajú platnosť až po schválení väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať. Pri hlasovaní musí byť prítomná najmenej polovica členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať.

2. Návrhy týkajúce sa Vykonávacieho poriadku o listovej pošte a Vykonávacieho poriadku o poštových balíkoch nadobúdajú platnosť až po schválení väčšinou členov Rady pre poštovú prevádzku, ktorí majú právo hlasovať.

3. Aby nadobudli platnosť návrhy podané v období medzi dvoma kongresmi a týkajúce sa tohto Dohovoru a jeho Záverečného protokolu, musia získať:

3.1 dve tretiny hlasov aspoň polovice členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať a sú zúčastnené na hlasovaní, ak ide o zmeny;

3.2 väčšinu hlasov, ak ide o výklad ustanovení.

4. Napriek ustanoveniu v odseku 3.1 môže ktorákoľvek členská krajina, ktorej vnútroštátne právne predpisy sú ešte stále nezlučiteľné s navrhovanými zmenami, do deväťdesiatich dní odo dňa ich úradného oznámenia uplatniť písomné vyhlásenie generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, v ktorom uvedie, že nemôže túto zmenu prijať.

Článok 37

Výhrady predložené počas kongresu

1. Nepovoľuje sa žiadna výhrada, ktorá nie je kompatibilná s predmetom a cieľom Únie.

2. Všeobecne platí, že členské krajiny, ktorých názory sa nestotožňujú s názormi iných členských krajín, musia sa snažiť, ak je to možné, prispôsobiť sa názoru väčšiny. Výhrada sa má vykonať len v absolútne nevyhnutnom prípade a má byť náležitým spôsobom odôvodnená.

3. Výhrada k článkom tohto Dohovoru musí byť predložená kongresu vo forme písomného návrhu v jednom z pracovných jazykov Medzinárodného úradu v súlade s príslušnými ustanoveniami Rokovacieho poriadku kongresov.

4. Aby sa stala výhrada predložená kongresu platnou, musí byť schválená predpísanou väčšinou, a to v každom prípade pozmenenia článku, na ktorý sa vzťahuje.

5. V zásade sa výhrada uplatňuje na základe reciprocity medzi členskou krajinou, ktorá ju dáva, a ostatnými členskými krajinami.

6. Výhrada k tomuto Dohovoru bude zaradená do Záverečného protokolu tohto Dohovoru na základe schválenia návrhu kongresom.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dohovoru

1. Tento Dohovor nadobúda účinnosť 1. januára 2006 a zostane v platnosti až do nadobudnutia účinnosti Aktov nasledujúceho kongresu.

Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Dohovor v jednom vyhotovení, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.

V Bukurešti 5. októbra 2004.

ZÁVEREČNÝ PROTOKOL SVETOVÉHO POŠTOVÉHO DOHOVORU

Pristupujúc k podpisu Svetového poštového dohovoru uzavretého dnes, podpísaní splnomocnenci sa dohodli na tomto:

Článok I

Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy

1. Ustanovenia článku 5 ods.1 a ods. 2 neplatia pre Antiguu a Barbudu, Bahrajn, Barbados, Belize, Botswanu, Brunej, Čínu, Dominiku, Egypt, Fidži, Gambiu, Grenadu, Guyanu, Hongkong, Írsko, Jamajku, Kanadu, Keňu, Kiribati, Kuvajt, Lesotho, Malajziu, Malawi, Maurícius, Nauru, Nigériu, Nový Zéland, Papuu-Novú Guineu, Západnú Samou, Seychely, Sierru Leone, Singapur, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zámorské závislé územia Spojeného kráľovstva, Svazijsko, Svätý Krištof a Nevis, Svätú Luciu, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy, Tanzániu, Trinidad a Tobago, Tuvalu, Ugandu, Vanuatu, Zambiu.

2. Ustanovenia článku 5 ods. 1 a ods. 2 neplatia vôbec pre Rakúsko, Dánsko a Irán, ktorých vnútroštátne právne predpisy nedovoľujú vrátenie alebo zmenu adresy listových zásielok na žiadosť odosielateľa od okamihu, keď adresát bol informovaný o príchode zásielky na jeho adresu.

3. Článok 5 ods. 1 neplatí pre Austráliu, Ghanu a Zimbabwe.

4. Článok 5 ods. 2 neplatí pre Bahamy, Irak, Mjanmarsko a KĽDR, ktorých vnútroštátne právne predpisy neumožňujú vrátenie alebo zmenu adresy listových zásielok na žiadosť odosielateľa.

5. Článok 5 ods. 2 neplatí pre Spojené štáty americké.

6. Článok 5 ods. 2 platí pre Austráliu do tej miery, v akej je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tejto krajiny.

7. Na rozdiel od článku 5 ods. 2 Salvador, Panama, Filipíny, Demokratická republika Kongo a Venezuela sú oprávnené nevracať balíky po tom, ako adresát požiadal o ich preclenie, keďže to nie je v súlade s ich colnými právnymi predpismi.

Článok II

Sadzby

Na rozdiel od článku 6 sú poštové správy Austrálie, Kanady a Nového Zélandu oprávnené vyberať iné poštové sadzby, ako sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch, ak sú tieto sadzby v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi ich krajín.

Článok III

Výnimka z oslobodenia od poštových sadzieb za slepecké zásielky

1. Na rozdiel od článku 7 môžu poštové správy Indonézie, Svätého Vincenta a Grenadín a Turecka, ktoré vo svojom vnútroštátnom styku nepovoľujú oslobodenie od poštových sadzieb za slepecké zásielky vyberať výplatné a sadzby za osobitné služby, ktoré však nesmú byť vyššie ako sadzby v ich vnútroštátnom styku.

2. Na rozdiel od článku 7 môžu poštové správy Austrálie, Japonska, Kanady, Nemecka, Rakúska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarska a Spojených štátov amerických vyberať sadzby za osobitné služby, ktoré používajú pre slepecké zásielky vo svojom vnútroštátnom styku.

Článok IV

Základné služby

1. Napriek ustanoveniam článku 12, Austrália nesúhlasí s rozšírením základných služieb aj na poštové balíky.

2. Ustanovenia článku 12 ods. 2.4 neplatia pre Veľkú Britániu, ktorej vnútroštátne právne predpisy stanovujú nižší hmotnostný limit. Legislatíva týkajúca sa zdravia a bezpečnosti obmedzuje hmotnosť vriec s obsahom zásielok na 20 kg.

Článok V

Zrušený

Článok VI

Doručenka

Poštová správa Kanady je oprávnená neuplatňovať článok 13 ods. 4.3, ak ide o balíky, keďže vo svojom vnútroštátnom styku neposkytuje službu doručenka pre balíky.

Článok VII

Služba odpovedných zásielok v medzinárodnom styku (CCRI/IBRS)

Na rozdiel od článku 13 ods. 4.1 poštová správa Bulharska bude zabezpečovať službu CCRI/IBRS po dohode s príslušnou poštovou správou.

Článok VIII

Zákazy (listová pošta)

1. Poštové správy KĽDR a Libanonu výnimočne neprijímajú doporučené zásielky obsahujúce mince, bankovky, akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované, alebo nespracované, drahokamy, šperky a iné cenné veci. Nie sú povinné dôsledne dodržiavať ustanovenia Vykonávacieho poriadku o listovej pošte, ak ide o ich zodpovednosť v prípade vykradnutia alebo poškodenia doporučených zásielok, rovnako aj pri zásielkach obsahujúcich veci zo skla alebo krehké veci.

2. Poštové správy Bolívie, Číny s výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu, Iraku, Nepálu, Pakistanu, Saudskej Arábie, Sudánu a Vietnamu výnimočne neprijímajú doporučené zásielky obsahujúce mince, bankovky, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované, alebo nespracované, drahokamy, šperky a iné cenné veci.

3. Poštová správa Mjanmarska si vyhradzuje právo neprijímať poistené zásielky obsahujúce cenné veci uvedené v článku 15 ods. 6, pretože je to v rozpore s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi.

4. Poštová správa Nepálu neprijíma doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce papierové peniaze alebo mince s výnimkou osobitnej dohody, ktorá to umožní.

5. Poštová správa Uzbekistanu neprijíma doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, šeky, poštové známky alebo zahraničnú menu a zrieka sa zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia takých zásielok.

6. Poštová správa Iránu neprijíma zásielky obsahujúce predmety, ktoré sú v rozpore s princípmi islamského náboženstva.

7. Poštová správa Filipín si vyhradzuje právo neprijímať žiadny druh listových zásielok (obyčajné, doporučené alebo poistené), obsahujúci mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované, alebo nespracované, drahokamy alebo iné cenné veci.

8. Poštová správa Austrálie neprijíma žiadne poštové zásielky obsahujúce zlaté prúty alebo bankovky. Navyše neprijíma doporučené zásielky na doručenie v Austrálii alebo zásielky v otvorenom tranzite obsahujúce cennosti ako šperky, drahé kovy, drahokamy alebo polodrahokamy, cenné papiere, mince alebo inú formu prevoditeľného cenného papiera. Odmieta akúkoľvek zodpovednosť za poštové zásielky, ktoré nespĺňajú túto výnimku.

9. Poštová správa Číny s výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi neprijíma poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

10. Poštové správy Lotyšska a Mongolska si v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyhradzujú právo neprijímať obyčajné, doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

11. Poštová správa Brazílie si vyhradzuje právo neprijímať obyčajné, doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky v obehu alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa.

12. Poštová správa Vietnamu si vyhradzuje právo neprijímať listy obsahujúce veci a tovar.

Článok IX

Zákazy (poštové balíky)

1. Poštové správy Mjanmarska a Zambie sú oprávnené neprijímať poistené balíky obsahujúce cenné predmety uvedené v článku 15 ods. 6.1.3.1, pretože je to v rozpore s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2. Poštové správy Libanonu a Sudánu výnimočne neprijímajú balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované, alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci alebo balíky obsahujúce tekutiny a ľahko skvapalňujúce látky, alebo veci zo skla a podobných materiálov, alebo iné krehké veci. Nemusia dodržiavať príslušné ustanovenia Vykonávacieho poriadku o poštových balíkoch.

3. Poštová správa Brazílie je oprávnená neprijímať poistené balíky obsahujúce mince a papierové peniaze v obehu, ako aj akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, pretože je to v rozpore s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi.

4. Poštová správa Ghany je oprávnená neprijímať poistené balíky obsahujúce mince a papierové peniaze v obehu, pretože je to v rozpore s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi.

5. Okrem vecí uvedených v článku 15 je poštová správa Saudskej Arábie oprávnená neprijímať balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato, striebro, či už spracované, alebo nespracované, drahokamy alebo iné cenné veci. Neprijíma balíky obsahujúce lieky každého druhu, ak nie sú sprevádzané lekárskym predpisom vydaným príslušným úradným orgánom, výrobky určené na hasenie požiarov a chemické tekutiny alebo veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva.

6. Ako doplnok k článkom odvolávajúcim sa na článok 15 poštová správa Ománu neprijíma zásielky, ktoré obsahujú:

6.1 lieky každého druhu, ak nie sú sprevádzané lekárskym predpisom vydaným príslušným úradným orgánom;

6.2 výrobky určené na hasenie požiarov a chemické tekutiny;

6.3 veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva.

7. Okrem vecí uvedených v článku 15 poštová správa Iránu je oprávnená neprijímať balíky obsahujúce veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva.

8. Poštová správa Filipín si vyhradzuje právo neprijímať balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované, alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci, alebo balíky, ktoré obsahujú kvapalné alebo ľahko skvapalniteľné látky, výrobky zo skla alebo podobných krehkých materiálov.

9. Poštová správa Austrálie neprijíma žiadne poštové zásielky obsahujúce zlaté prúty alebo bankovky.

10. Poštová správa Číny neprijíma obyčajné balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované, alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci. S výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu neprijímajú sa poistené balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

11. Poštová správa Mongolska si v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyhradzuje právo neprijímať balíky obsahujúce mince, bankovky, cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

12. Poštová správa Lotyšska neprijíma obyčajné balíky a poistené balíky obsahujúce mince, bankovky, akékoľvek cenné papiere na doručiteľa (šeky) alebo cudziu menu a nenesie zodpovednosť za stratu alebo poškodenie takých zásielok.

Článok X

Veci podliehajúce clu

1. S odvolaním sa na článok 15 neprijímajú poštové správy Bangladéša a Salvádora poistené zásielky obsahujúce veci podliehajúce clu.

2. S odvolaním sa na článok 15 neprijímajú poštové správy Afganistanu, Albánska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Estónska, Chile, Kambodže, KĽDR, Kolumbie, Kuby, Lotyšska, Nepálu, Peru, Salvádora, San Marina, Talianska, Turkménska, Ukrajiny, Uzbekistanu a Venezuely obyčajné a doporučené listy obsahujúce veci podliehajúce clu.

3. S odvolaním sa na článok 15 neprijímajú poštové správy Beninu, Burkiny Faso, Džibutska, Mali, Mauretánie a Pobrežia Slonoviny obyčajné listy obsahujúce veci podliehajúce clu.

4. Napriek ustanoveniam odsekov 1 až 3 povoľuje sa vo všetkých prípadoch posielanie sér, očkovacích látok a naliehavo potrebných liekov, ktoré nemožno ľahko zaobstarať.

Článok XI

Reklamácie

1. Na rozdiel od článku 17 ods. 3 si poštové správy Bulharska, Čadu, Egypta, Filipín, Gabonu, Grécka, Iránu, Kapverdských ostrovov, Kirgizska, KĽDR, Mongolska, Mjanmarska, Saudskej Arábie, Sudánu, Sýrie, Turkménska, Ukrajiny, Uzbekistanu, Zambie a zámorských závislých území Spojeného kráľovstva vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzby za podané reklamácie listových zásielok.

2. Na rozdiel od článku 17 ods. 3 si poštové správy Argentíny, Azerbajdžanu, Českej republiky, Rakúska a Slovenska vyhradzujú právo vyberať osobitnú sadzbu, ak po skončení prešetrovania reklamácie vyjde najavo, že bola neoprávnená.

3. Poštové správy Afganistanu, Bulharska, Egypta, Gabonu, Iránu, Kapverdských ostrovov, Kirgizska, Konga, Mongolska, Mjanmarska, Saudskej Arábie, Sudánu, Surinamu, Sýrie, Turkménska, Ukrajiny, Uzbekistanu a Zambie si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za reklamáciu balíkov.

4. Na rozdiel od článku 17 ods. 3 poštové správy Brazílie, Panamy a Spojených štátov amerických si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za reklamáciu listových zásielok a balíkových zásielok podaných v krajinách, ktoré uplatňujú tento druh sadzby podľa ustanovení 1 až 3.

Článok XII

Sadzba za predloženie colnici

1. Poštová správa Gabonu si vyhradzuje právo vyberať od zákazníkov sadzbu za predloženie colnici.

2. Poštové správy Konga a Zambie si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za predloženie balíkov colnici.

Článok XIII

Podávanie listových zásielok v zahraničí

1. Poštové správy Austrálie, Grécka, Nového Zélandu, Rakúska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Spojených štátov amerických si vyhradzujú právo vyberať od každej správy sadzbu na úhradu nákladov, ktoré jej táto správa spôsobila tým, že jej podľa článku 27 ods. 4 vrátila zásielky, ktoré pôvodne neboli vypravené ich službami ako poštové zásielky.

2. Na rozdiel od článku 27 ods. 4 si poštová správa Kanady vyhradzuje právo vyberať od správy pôvodu takú sumu, ktorá jej pokryje minimálne náklady vynaložené na spracúvanie takých zásielok.

3. Článok 27 ods. 4 umožňuje poštovej správe určenia požadovať od správy podania príslušnú odmenu za dodávanie zásielok listovej pošty, podaných v zahraničí vo veľkých množstvách. Austrália a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si vyhradzujú právo obmedziť takú náhradu na príslušnú sadzbu vnútorného styku za rovnocenné zásielky v krajine určenia.

4. Článok 27 ods. 4 umožňuje poštovej správe určenia požadovať od správy podania príslušnú odmenu za dodávanie listových zásielok podaných v zahraničí vo veľkých množstvách. Tieto krajiny si vyhradzujú právo obmedziť takú odmenu do výšky povolenej vo vykonávacom poriadku pre hromadne podávané zásielky: Bahamy, Barbados, Brunej, Čína, Grenada, Guyana, Holandské Antily a Aruba, Holandsko, India, Malajzia, Nepál, Nový Zéland, Singapur, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zámorské závislé územia Spojeného kráľovstva, Spojené štáty americké, Srí Lanka, Surinam, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny a Thajsko.

5. Napriek výhradám v odseku 4 si tieto krajiny vyhradzujú právo úplne uplatňovať ustanovenia článku 27 Dohovoru na zásielky prijímané z členských krajín Únie: Argentína, Benin, Brazília, Burkina Faso, Cyprus, Dánsko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Guinea, Izrael, Japonsko, Jordánsko, Kamerun, Libanon, Luxembursko, Mali, Maroko, Mauretánia, Monako, Nemecko, Nórsko, Pobrežie Slonoviny, Portugalsko, Rakúsko, Saudská Arábia, Senegal, Sýria, Taliansko a Togo.

6. Uplatnením článku 27 ods. 4 si poštová správa Nemecka vyhradzuje právo požadovať od poštovej správy zasielajúcej krajiny kompenzáciu v takej výške, akú by dostala od poštovej správy krajiny, v ktorej sídli odosielateľ.

7. Napriek výhradám uvedeným v článku XIII si Čína vyhradzuje právo obmedziť každú platbu z dôvodu dodávania listových zásielok podaných v cudzine vo veľkom množstve na limity povolené pre hromadné zásielky Dohovorom SPÚ a Vykonávacím poriadkom o listovej pošte.

Článok XIV

Výnimočné príchodné pozemné podiely

1. Na rozdiel od článku 34 si poštová správa Afganistanu vyhradzuje právo vyberať dodatočný výnimočný príchodný pozemný podiel vo výške 7,50 DTS za balík.

Článok XV

Osobitné sadzby

1. Poštové správy Belgicka, Nórska a Spojených štátov amerických môžu za letecké balíky vyberať vyššie pozemné podiely ako za pozemné balíky.

2. Poštová správa Libanonu je oprávnená vyberať za balíky do 1 kilogramu sadzbu uplatňovanú na balíky od 1 do 3 kilogramov.

3. Poštová správa Panamy je oprávnená vyberať za pozemné balíky dopravované v tranzite letecky (S.A.L.) sadzbu 0,20 DTS za 1 kilogram.

Na dôkaz toho uvedení splnomocnenci vyhotovili tento Protokol, ktorý bude mať rovnakú účinnosť a hodnotu, ako keby boli jeho ustanovenia v samotnom texte Dohovoru, a podpísali jedno jeho vyhotovenie, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.

V Bukurešti 5. októbra 2004.

DOHODA O POŠTOVÝCH PLATOBNÝCH SLUŽBÁCH

OBSAH

KAPITOLA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1          Predmet Dohody a príslušné produkty

KAPITOLA II

POŠTOVÝ PREUKAZ

Článok 2          Definícia produktu

Článok 3         Podávanie príkazov

Článok 4         Sadzby

Článok 5         Povinnosti vydávajúcej poštovej správy

Článok 6         Odovzdávanie príkazov

Článok 7         Spracovanie v krajine určenia

Článok 8        Odmena vyplácajúcej poštovej správe

Článok 9         Povinnosti vyplácajúcej poštovej správy

KAPITOLA III

POŠTOVÉ PREVODY

Článok 10       Definícia  produktu

Článok 11       Podávanie príkazov

Článok 12      Sadzby

Článok 13      Povinnosti vydávajúcej poštovej správe

Článok 14     Odovzdávanie príkazov

Článok 15      Spracovanie v krajine určenia

Článok 16     Odmena vyplácajúcej poštovej správe

Článok 17    Povinnosti vyplácajúcej poštovej správy

KAPITOLA IV

SPOJOVACIE ÚČTY, MESAČNÉ ÚČTY, REKLAMÁCIE, ZODPOVEDNOSŤ

Článok 18      Finančné vzťahy medzi zúčastnenými poštovými správami

Článok 19       Reklamácie

Článok 20      Zodpovednosť

KAPITOLA V

ELEKTRONICKÉ SIETE

Článok 21      Všeobecné predpisy

KAPITOLA VI

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 22       Žiadosť o otvorenie bežného poštového účtu v zahraničí

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 23      Záverečné ustanovenia

DOHODA O POŠTOVÝCH PLATOBNÝCH SLUŽBÁCH

Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie vzhľadom na článok 22 ods. 4 Ústavy Svetovej poštovej únie uzatvorenej vo Viedni 10. júla 1964 dohodli vo vzájomnom súlade a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy nasledujúcu Dohodu.

KAPITOLA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet Dohody a príslušné produkty

1. Táto Dohoda upravuje všetky služby spojené s prevodom peňažných prostriedkov. Zmluvné krajiny sa spoločne dohodnú, ktoré produky tejto Dohody chcú zaviesť vo svojom vzájomnom styku.

2. Na výmenách upravovaných ustanoveniami tejto Dohody sa môžu zúčastňovať mimo poštových organizácií prostredníctvom poštovej správy služby poštových šekov alebo prostredníctvom peňažného ústavu prevádzkujúceho prenosovú sieť prevodov poštových peňažných prostriedkov. Také organizácie sa s poštovou správou svojej krajiny dohodnú, že zabezpečia úplné vykonávanie všetkých článkov tejto Dohody a že v zmysle tejto Dohody s poštovou správou budú uplatňovať práva a plniť povinnosti ako poštové správy definované touto Dohodou. Poštová správa im slúži ako prostredník v ich vzťahoch s poštovými správami ostatných zmluvných krajín a s Medzinárodným úradom. Ak by poštová správa neposkytovala peňažné služby tak, ako sú opísané v tejto dohode, alebo ak by kvalita služby nezodpovedala požiadavkám zákazníkov, poštové správy môžu v týchto príslušných krajinách spolupracovať s inými ako poštovými organizáciami.

3. Členské krajiny úradne oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení Kongresu názov a adresu vládneho orgánu zodpovedného za dohľad nad poštovými peňažnými službami a názov a adresu operátora alebo operátorov úradne určených zabezpečovať poštové peňažné služby a splniť záväzky vyplývajúce z Aktov Svetovej poštovej únie na ich území.

3.1 Členské krajiny oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení Kongresu podrobný kontakt na osoby zodpovedné za prevádzkovanie poštových peňažných služieb a za vybavovanie reklamácií.

3.2 Zmeny týkajúce sa úradne určených vládnych orgánov, operátora a zodpovedných osôb, ku ktorým dôjde v období medzi dvoma kongresmi, musia sa čo najskôr úradne oznámiť Medzinárodnému úradu.

4. Táto Dohoda upravuje nasledujúce poštové platobné produkty:

4.1 poštové poukazy vrátane dobierkových poukazov;

4.2 bezhotovostné prevody.

5. Iné služby sa môžu poskytovať na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd medzi príslušnými poštovými správami.

KAPITOLA II

POŠTOVÝ POUKAZ

Článok 2

Definícia produktu

1. Obyčajný poukaz

1.1 Zákazník – príkazca odovzdá peňažnú sumu pri priehradke pošty alebo dá príkaz na jej odpísanie zo svojho účtu a požiada o vyplatenie plnej sumy bez akéhokoľvek zníženia prijímateľovi v hotovosti.

2. Prevodový poukaz

2.1 Zákazník – príkazca odovzdá peňažnú sumu pri priehradke pošty a požiada, aby bola v plnej výške a bez zníženia pripísaná na účet prijímateľa vedený poštovou správou alebo na účet prijímateľa vedený inými peňažnými ústavmi.

3. Dobierkový poukaz

3.1 Prijímateľ „zásielky na dobierku“ odovzdá peňažnú sumu alebo dá príkaz na jej odpísanie zo svojho účtu a požiada o vyplatenie plnej sumy bez akéhokoľvek zníženia odosielateľovi „zásielky na dobierku“.

Článok 3

Podávanie príkazov

1. Ak neexistuje osobitná dohoda, suma na poštovom poukaze sa vyjadruje v mene vyplácajúcej krajiny.

2. Vydávajúca poštová správa stanoví prepočítavací kurz svojej meny k mene krajiny určenia.

3. Maximálna suma poštového poukazu sa stanoví dvojstranne.

4. Vydávajúca poštová správa má úplnú voľnosť pri špecifikovaní dokladov a podmienok podávania poštového poukazu. Ak sa má poukaz zasielať poštou, používajú sa iba tie tlačivá, ktoré sú v súlade s vykonávacím poriadkom.

Článok 4

Sadzby

1. Vydávajúca poštová správa stanoví sadzbu, ktorá sa má pri podaní vyberať.

2. Poštové poukazy vymieňané medzi zmluvnou krajinou a nezmluvnou krajinou cez sprostredkujúcu krajinu, ktorá je účastníkom tejto Dohody, môžu byť predmetom dodatočnej sadzby, ktorú určí sprostredkujúca poštová správa podľa nákladov na činnosti, ktoré vykonala; výška tejto sadzby sa dohodne medzi príslušnými poštovými správami a odráta sa z vplatenej sumy poštového poukazu. Túto sadzbu však možno vyberať od odosielateľa a poukázať poštovej správe sprostredkujúcej krajiny, ak sa príslušné poštové správy tak dohodli.

3. Platobné doklady a platobné príkazy súvisiace s prevodmi poštových peňažných prostriedkov, vymieňané medzi poštovými správami poštovou cestou podľa ustanovení článkov RL 110 a 111 sú oslobodené od všetkých sadzieb.

Článok 5

Povinnosti vydávajúcej poštovej správy

Vydávajúca poštová správa musí plniť normy služby stanovené vykonávacím poriadkom, aby poskytovala službu k spokojnosti zákazníkov.

Článok 6

Odovzdávanie príkazov

1. Odovzdávanie poštových poukazov sa vykonáva prostredníctvom elektronických sietí, ktoré zabezpečuje Medzinárodný úrad SPÚ alebo iné inštitúcie.

2. Elektronické výmeny sa vykonávajú adresovaným zaslaním priamo vyplácajúcej pošte alebo výmennej pošte. Bezpečnosť a kvalita musia byť zaručené buď technickými normami stanovenými pre používané siete, alebo dvojstrannou dohodou medzi poštovými správami.

3. Poštové správy sa môžu dohodnúť na výmene poštových poukazov v papierovej podobe v súlade s vykonávacím poriadkom a na zasielaní prednostnou poštou.

4. Poštové správy sa môžu dohodnúť na používaní iných spôsobov výmeny.

Článok 7

Spracovanie v krajine určenia

1. Poštové poukazy sa vyplácajú podľa predpisov krajiny určenia.

2. Spravidla sa celá suma poštového poukazu vyplatí prijímateľovi; ak tento požaduje doplnkové služby, môžu sa od neho vyberať dodatočné sadzby.

3. Platnosť elektronických poštových poukazov sa stanoví v súlade s dvojstrannými dohodami.

4. Platnosť poštových poukazov v papierovej podobe sa spravidla môže predĺžiť, najdlhšie až do uplynutia prvého mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci podania.

5. Po uvedenej lehote musí byť nevyplatený poštový poukaz ihneď zaslaný späť vydávajúcej poštovej správe.

Článok 8

Odmena vyplácajúcej poštovej správe

1. Za každý vyplatený poštový poukaz priznáva vydávajúca poštová správa vyplácajúcej poštovej správe odmenu, ktorej sadzba je stanovená vo vykonávacom poriadku.

2. Namiesto paušálnej sadzby uvedenej vo vykonávacom poriadku sa poštové správy môžu dohodnúť na iných sadzbách odmeňovania.

3. Prevody peňažných prostriedkov uskutočnené bezplatne nie sú predmetom odmeňovania.

4. Ak sa príslušné poštové správy dohodnú, môžu byť prevody peňažných prostriedkov určených na pomoc, ktoré vydávajúca poštová správa oslobodila od sadzieb, vykonávané bez odmeny.

Článok 9

Povinnosti vyplácajúcej poštovej správy

Vyplácajúca poštová správa musí plniť normy služby stanovené vykonávacím poriadkom, aby poskytovala služby k spokojnosti zákazníkov.

KAPITOLA III

POŠTOVÉ PREVODY

Článok 10

Definícia produktu

Majiteľ poštového účtu požiada o odpísanie sumy zo svojho účtu a o jej pripísanie na účet prijímateľa vedeného poštovou správou alebo na iný účet, a to prostredníctvom poštovej správy krajiny určenia.

Článok 11

Podávanie príkazov

1. Suma prevodu sa vyjadruje v mene krajiny určenia alebo v inej mene v súlade s dohodou vydávajúcej a prijímajúcej poštovej správy.

2. Vydávajúca poštová správa stanoví prepočítavací kurz svojej meny na menu, v ktorej je vyjadrená suma prevodu.

3. Suma prevodov je neobmedzená, ak príslušné poštové správy nerozhodnú inak.

4. Vydávajúca poštová správa má úplnú voľnosť pri špecifikovaní dokladov a podmienok na podávanie prevodov.

Článok 12

Sadzby

1. Vydávajúca poštová správa stanoví sadzbu, ktorá sa má pri podaní vyberať. K tejto základnej sadzbe sa prípadne pripočítavajú sadzby súvisiace s osobitnými službami poskytovanými odosielateľovi.

2. Prevody peňažných prostriedkov medzi zmluvnou a nezmluvnou krajinou uskutočňované cez krajinu, ktorá je účastníkom tejto Dohody, môžu podliehať dodatočnej sadzbe pre sprosteredkujúcu krajinu. Výška tejto sadzby sa dohodne medzi príslušnými správami a odráta sa z vplatenej sumy prevodu. Túto sadzbu však možno vyberať od odosielateľa a poukázať správe sprostredkujúcej krajiny, ak sa príslušné poštové správy takto dohodli.

3. Platobné doklady a platobné príkazy súvisiace s prevodmi poštových peňažných prostriedkov, vymieňané medzi poštovými správami poštovou cestou podľa ustanovení článkov RL 110 a 111 sú oslobodené od všetkých sadzieb.

Článok 13

Povinnosti vydávajúcej poštovej správy

1. Vydávajúca poštová správa musí plniť normy služby stanovené vykonávacím poriadkom, aby poskytovala služby k spokojnosti zákazníkov.

Článok 14

Odovzdávanie príkazov

1. Prevody sa vykonávajú prostredníctvom elektronických sietí, ktoré zabezpečuje Medzinárodný úrad SPÚ alebo iné organizácie, na základe technických noriem schválených zúčastnenými správami.

2. Bezpečnosť a kvalita výmen musia byť zaručené buď technickými normami stanovenými pre využívané siete, alebo vzájomnou dohodou medzi vydávajúcimi a vyplácajúcimi poštovými správami.

3. Poštové správy sa môžu dohodnúť na výmene prevodov v papierovej podobe v súlade s vykonávacím poriadkom a na zasielaní prednostnou poštou.

4. Poštové správy sa môžu dohodnúť na používaní iných spôsobov výmeny.

Článok 15

Spracovanie v krajine určenia

1. Došlé prevody sa spracúvajú v súlade s predpismi platnými v krajine určenia.

2. Poplatky v krajine určenia zaplatí spravidla prijímateľ; túto sadzbu však možno vyberať od odosielateľa a poukázať poštovej správe krajiny určenia v súlade so vzájomnou dohodou.

Článok 16

Odmena vyplácajúcej poštovej správe

1. Za každý prevod môže vyplácajúca poštová správa požadovať zaplatenie príchodnej sadzby. Túto sadzbu možno uhradiť z účtu prijímateľa alebo ju môže vydávajúca poštová správa uhradiť zo svojho bežného poštového spojovacieho účtu.

2. Prevody peňažných prostriedkov uskutočnené bezplatne nie sú predmetom odmeňovania.

3. Ak sa príslušné poštové správy dohodnú, môžu sa prevody peňažných prostriedkov určených na pomoc, ktoré vydávajúca poštová správa oslobodila od sadzieb, vykonávať bez odmeny.

Článok 17

Povinnosti vyplácajúcej poštovej správy

Vyplácajúca poštová správa musí plniť normy služby stanovené vykonávacím poriadkom, aby poskytovala službu k spokojnosti zákazníkov.

KAPITOLA IV

SPOJOVACIE ÚČTY, MESAČNÉ ÚČTY, REKLAMÁCIE, ZODPOVEDNOSŤ

Článok 18

Finančné vzťahy medzi zúčastnenými poštovými správami

1. Poštové správy sa medzi sebou dohodnú na technológii, ktorú budú používať na vyrovnávanie svojich pohľadávok.

2. Spojovací účet

2.1 Ak majú poštové správy zriadenú inštitúciu poštových šekov, dá si spravidla každá z nich otvoriť v druhej správe na svoje meno spojovací účet, prostredníctvom ktorého sa vyrovnávajú vzájomné dlhy a pohľadávky vyplývajúce z výmen uskutočňovaných službou prevodov a poštových poukazov a akýchkoľvek iných operácií, ktorých vyrovnávanie si poštové správy týmto spôsobom môžu dohodnúť.

2.2 Ak poštová správa krajiny určenia nemá systém poštových šekov, môže byť spojovací účet otvorený v inej poštovej správe.

2.3 Poštové správy sa môžu dohodnúť, že budú vyrovnávať svoje finančné výmeny prostredníctvom určených správ na základe vzájomnej dohody.

2.4 Ak je spojovací účet nekrytý, musí sa za dlžné sumy platiť úrok, ktorého výška je uvedená vo vykonávacom poriadku.

2.5 Úrok z nevyrovnanej bilancie spojovacieho účtu je povolený.

3. Mesačné účty

3.1 Ak chýba spojovací účet, vyplácajúca poštová správa vyhotovuje pre každú vydávajúcu poštovú správu mesačný účet súm vyplatených za poštové poukazy. Mesačné účty sa pravidelne zahŕňajú do hlavného účtu, na ktorého základe sa určí saldo.

3.2 Vyrovnávanie účtov sa môže uskutočňovať aj podľa mesačných účtov bez kompenzácie.

4. Žiadne jednostranné opatrenie, ako moratórium, zákaz prevodov a pod., nesmie zasahovať do ustanovení tohto článku a z nich vyplývajúcich článkov vykonávacieho poriadku.

Článok 19

Reklamácie

1. Reklamácie sa prejednávajú v lehote šiestich mesiacov odo dňa, ktorý nasleduje po dni podania poštového poukazu alebo vykonania prevodu.

2. Poštové správy majú právo vyberať od zákazníka sadzbu za reklamáciu poštových poukazov alebo prevodov.

Článok 20

Zodpovednosť

1. Zásady a rozsah zodpovednosti

1.1 Poštová správa zodpovedá za sumy vplatené pri priehradke alebo odpísané z účtu platiteľa až do okamihu, keď bol poštový poukaz riadne vyplatený alebo pripísaný v prospech účtu prijímateľa.

1.2 Poštová správa zodpovedá za nesprávne poskytnutú informáciu, ktorá spôsobila buď nevyplatenie, alebo chyby v uskutočnení prevodu peňažných prostriedkov. Zodpovednosť sa vzťahuje aj na chyby kurzového prepočtu a chyby pri výmene.

1.3 Poštová správa je zbavená každej zodpovednosti:

1.3.1 za oneskorenie, ktoré sa môže vyskytnúť pri výmene, odosielaní a vyplácaní platobných dokladov a príkazov;

1.3.2 keď nemôže doložiť uskutočnenie prevodu peňažných prostriedkov v dôsledku zničenia služobných dokladov v prípade vyššej moci, ak nebola jej zodpovednosť preukázaná inak;

1.3.3 ak odosielateľ nereklamoval v rámci lehoty predpísanej v článku 19;

1.3.4 ak vo vydávajúcej krajine uplynula premlčacia lehota pre poštové poukazy.

1.4 V prípade náhrady, bez ohľadu na jej príčinu, nesmie suma vrátená odosielateľovi presiahnuť sumu, ktorú vplatil alebo ktorá bola odpísaná z jeho účtu.

1.5 Poštové správy sa môžu tiež vzájomne dohodnúť, že uplatnia širšie podmienky zodpovednosti prispôsobené potrebám ich vnútroštátneho styku.

1.6 Podmienky uplatňovania zásad zodpovednosti a predovšetkým otázky vymedzenia zodpovednosti, platenia dlžných súm, postihov, výplatnej lehoty a úhrady správe, ktorá vyplatila náhradu, stanovuje vykonávací poriadok.

KAPITOLA V

ELEKTRONICKÉ SIETE

Článok 21

Všeobecné predpisy

1. Na uskutočnenie platieb elektronickou cestou môžu poštové správy používať sieť SPÚ alebo inú sieť, ktorá umožňuje rýchly, spoľahlivý a bezpečný prevod.

2. Elektronické peňažné služby SPÚ medzi poštovými správami sa riadia dvojstrannými dohodami. Všeobecné prevádzkové predpisy pre elektronické peňažné služby sú podriadené príslušným ustanoveniam Aktov Svetovej poštovej únie.

KAPITOLA VI

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 22

Žiadosť o otvorenie bežného poštového účtu v zahraničí

1. Ak sa v zahraničí otvára bežný poštový účet alebo iný typ účtu alebo je predložená žiadosť o využívanie peňažného produktu v zahraničí, poštové organizácie z krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody, súhlasia s poskytnutím pomoci, ktorá sa týka využívania príslušných produktov.

2. Strany sa môžu dvojstranne dohodnúť o podrobnom postupe aplikácie pomoci, ktorú si vzájomne môžu poskytnúť, a na sadzbách za poskytnutie takej pomoci.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 23

Záverečné ustanovenia

1. Vo všetkom, čo nie je výslovne upravené touto Dohodou, sa obdobne použije v prípade potreby Dohovor.

2. Na túto Dohodu sa nevzťahuje článok 4 Ústavy SPÚ.

3. Podmienky schvaľovania návrhov k tejto Dohode a jej vykonávaciemu poriadku

3.1 Návrhy k tejto Dohode predložené kongresu nadobudnú platnosť, ak sú schválené väčšinou zúčastnených a hlasujúcich členských krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody a majú právo hlasovať. V čase hlasovania musí byť prítomná aspoň polovica týchto členských krajín zastúpených na kongrese s právom hlasovať.

3.2 Návrhy vzťahujúce sa na vykonávací poriadok tejto Dohody schvaľuje väčšina členov Rady pre poštovú prevádzku, ktorí sú stranami tejto Dohody a majú právo hlasovať.

3.3 Aby návrhy predložené v období medzi dvoma kongresmi k tejto Dohode nadobudli platnosť, musia získať:

3.3.1 dve tretiny hlasov za predpokladu, že aspoň polovica členských krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody a majú právo hlasovať, sa zúčastnila hlasovania, ak ide o doplnenie nových ustanovení;

3.3.2 väčšinu hlasov za predpokladu, že aspoň polovica členských krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody a majú právo hlasovať, sa zúčastnila hlasovania, ak ide o zmeny v ustanoveniach tejto Dohody;

3.3.3 väčšinu hlasov, ak ide o výklad ustanovení tejto Dohody.

3.4 Napriek ustanoveniu odseku 3.3.1 má každá členská krajina, ktorej vnútroštátne právne predpisy sú zatiaľ nezlúčiteľné s navrhovanou zmenou, možnosť uplatniť písomné vyhlásenie generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, v ktorom uvedie, že nemôže túto zmenu akceptovať, a to v lehote 90 dní odo dňa úradného oznámenia tejto zmeny.

4. Táto Dohoda nadobudne účinnosť 1. januára 2006 a zostane platná až do nadobudnutia účinnosti Aktov nasledujúceho Kongresu.

Na dôkaz toho splnomocnenci vlád zmluvných krajín podpísali túto Dohodu v jednom vyhotovení, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jej kópiu.

V Bukurešti 5. októbra 2004.

Francúzske znenie textu

Poznámky pod čiarou

1) Dodatkový protokol z Tokia 1969, pozri dokumenty z kongresu v Tokiu, zväzok III, s. 9-12. Druhý dodatkový protokol (Lausanne 1974), pozri dokumenty z kongresu v Lausanne, zväzok III, s. 23 - 25. Tretí dodatkový protokol (Hamburg 1984), pozri dokumenty z kongresu v Hamburgu, zväzok III, s. 25 - 28. Štvrtý dodatkový protokol (Washington 1989), pozri dokumenty z kongresu vo Washingtone, zväzok III/I, s. 27-32. Piaty dodatkový protokol (Soul 1994), pozri dokumenty z kongresu v Soule, zväzok III, s. 25-29. Šiesty dodatkový protokol (Peking 1999), pozri strany 9 až 12 Rozhodnutí 22. kongresu v Pekingu 1999. Siedmy dodatkový protokol (Bukurešť 2004), pozri strany 27 až 31 tohto dokumentu.

2) Pozmenené kongresom v Bukurešti 2004.

3) Uvedené kongresom v Bukurešti 2004.

4) Pozmenené kongresom vo Washingtone 1989.

5) Pozmenené kongresom v Tokiu 1969 a v Soule 1994.

6) Pozmenené kongresom v Tokiu 1969 a vo Washingtone 1989.

7) Pozmenené kongresom vo Washingtone 1989.

8) Pozmenené kongresom v Tokiu 1969, v Hamburgu 1984 a v Soule 1994.

9) Zrušené kongresom v Hamburgu 1984.

10) Pozmenené kongresom v Soule 1994.

11) Pozmenené kongresom v Tokiu 1969 a v Soule 1994.

12) Zrušené kongresom v Hamburgu 1984.

13) Pozmenené kongresom v Hamburgu 1984 a v Soule 1994.

14) Pozmenené kongresom v Tokiu 1969, v Lausanne 1974 a vo Washingtone 1989.

15) Pozmenené kongresom v Bukurešti 2004.

16) Pozmenené kongresom v Pekingu 1999.

17) Pozmenené kongresom vo Washingtone 1989, v Soule 1994 a v Pekingu 1999.

18) Pozmenené kongresom vo Washingtone 1989.

19) Pozmenené kongresom vo Washingtone 1989 a v Soule 1994.

20) Pozmenené kongresom v Pekingu 1999.

21) Pozmenené kongresom v Tokiu 1969 a vo Washingtone 1989.

22) Pozmenené kongresom v Pekingu 1999.

23) Pozmenené kongresom v Bukurešti 2004.

24) Pozmenené kongresom v Hamburgu 1984.

25) Pozmenené kongresom v Bukurešti 2004.