392

PREDSEDA

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

vyhlasuje

úplné znenie zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 54/1999 Z. z., zákonom č. 337/1999 Z. z., zákonom č. 417/2000 Z. z., zákonom č. 328/2002 Z. z., zákonom č. 664/2002 Z. z., zákonom č. 251/2003 Z. z., zákonom č. 464/2003 Z. z., zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 382/2004 Z. z., zákonom č. 652/2004 Z. z., zákonom č. 732/2004 Z. z. a zákonom č. 258/2005 Z. z.

ZÁKON

o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Tento zákon upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby.

§ 2

(1) Colníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

(2) Štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh colnej správy,1) riadenie, organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov, colníkom v služobnom úrade a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

(3) Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je colník zaradený na výkon štátnej služby.

(4) Služobný pomer sa zakladá k štátu.

§ 3

V služobnom úrade v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).

§ 4

(1) Nadriadeným podľa tohto zákona je colník, ktorý je zaradený v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe; to neplatí, ak ide o ministra. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených colníkov.

(2) Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo“), colný kriminálny úrad a colné úrady.

§ 5

(1) Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) určuje počet miest colníkov v štátnej službe v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru služobných úradov. Súčasťou systemizácie je objem finančných prostriedkov na služobné príjmy colníkov v štátnej službe.

(2) Návrh systemizácie pripravuje na základe organizačnej štruktúry služobných úradov Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(3) Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok; úpravu systemizácie vykoná ministerstvo na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu roka úpravu systemizácie na základe zákona o štátnom rozpočte môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister.

(4) Minister na návrh generálneho riaditeľa colného riaditeľstva (ďalej len „generálny riaditeľ“) v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru služobných úradov určí v rámci systemizácie počty miest colníkov zaradených do platových tried v služobných úradoch.

(5) Obsadzovanie miest colníkov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.

§ 5a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo colník, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1a)

(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

DRUHÁ ČASŤ

DRUH, VZNIK A ZMENA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 6

Druhy štátnej služby

Druhy štátnej služby sú:

a) prípravná štátna služba,

b) stála štátna služba,

c) dočasná štátna služba.

§ 7

Prípravná štátna služba

(1) Prípravná štátna služba je prípravou na výkon stálej štátnej služby. V prípravnej štátnej službe colník plní služobné úlohy vyplývajúce z funkcie, do ktorej je ustanovený.

(2) Colník sa zaradí do prípravnej štátnej služby, ktorá plynie odo dňa vzniku služobného pomeru, a počas jej trvania je colníkom čakateľom. V tomto čase je colník povinný získať základné colnícke vzdelanie. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Do doby výkonu prípravnej štátnej služby sa započítava

a) doba výkonu štátnej služby,

b) doba štúdia na splnenie predpokladu základného colníckeho vzdelania,

c) dovolenka,

d) doba, keď colník nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa colníkovi poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný príjem.

(4) Prípravná štátna služba môže byť predĺžená najviac o jeden rok iba v prípade, ak počas nej colník bez svojho zavinenia nezískal základné colnícke vzdelanie.

(5) Po prijatí do služobného pomeru musí každý colník prejsť prípravnou štátnou službou s výnimkou colníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a colníka, ktorý v predchádzajúcom služobnom pomere bol zaradený do stálej štátnej služby podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 8

Skúšobná doba

(1) Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe sa môže určiť skúšobná doba, a to najdlhšie na tri mesiace. Určená skúšobná doba je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať.

(2) Doba prekážok vo výkone štátnej služby, pre ktoré colník nemôže v priebehu skúšobnej doby vykonávať štátnu službu, sa započítava do skúšobnej doby v rozsahu najviac desať pracovných dní.

§ 9

Stála štátna služba

(1) Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Colník sa zaradí do stálej štátnej služby

a) po skončení prípravnej štátnej služby,

b) po skončení dočasnej štátnej služby podľa § 10 ods. 2, alebo

c) ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby a od jeho skončenia neuplynulo viac ako tri roky.

(3) Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj colník, ktorého predchádzajúci služobný pomer k colnej správe trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynula doba dlhšia ako doba, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu a ak pri poslednom služobnom hodnotení bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.

§ 10

Dočasná štátna služba

(1) Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však na päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu službu možno vykonávať aj opätovne.

(2) Colník, ktorý vykonával dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň troch rokov a spĺňa kvalifikačný predpoklad základného colníckeho vzdelania, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby; v takom prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 3.

(3) Colník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako colník v stálej štátnej službe.

§ 11

Kvalifikačné predpoklady na funkciu

Kvalifikačné predpoklady na funkciu sú:

a) kvalifikačný predpoklad vzdelania a

b) kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania,

c) odborná prax.

§ 12

Kvalifikačný predpoklad vzdelania

(1) Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom všeobecného vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom zameraní štúdia.

(2) Stupne všeobecného vzdelania sú

a) úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,2)

b) vyššie odborné vzdelanie,2)

c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.3)

(3) Colník spĺňa kvalifikačný predpoklad

a) úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a vykonal maturitnú skúšku,

b) vyššieho odborného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a úspešne vykonal absolutórium,

c) vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v študijnom programe prvého stupňa alebo v študijnom programe druhého stupňa a vykonal štátne skúšky.

§ 13

Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania

(1) Kvalifikačné predpoklady colníckeho vzdelania sú:

a) základné colnícke vzdelanie,

b) odborné colnícke vzdelanie.

(2) Základným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie základného colného kurzu a zloženie nižšej colnej skúšky. Základný colný kurz je spravidla internátne štúdium v rozsahu minimálne šesť týždňov. Obsahom kurzu sú najmä základy v oblasti colného práva, základy výkonu služby, strelecká a telesná príprava. Dokladom o získaní základného colníckeho vzdelania je vysvedčenie o vykonaní nižšej colnej skúšky.

(3) Odborným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie odborného colného kurzu a zloženie odbornej colnej skúšky. Odborný colný kurz je spravidla internátne štúdium v trvaní minimálne ôsmich týždňov. Obsahom odborného colného kurzu je najmä prehĺbenie znalostí z colného práva, správneho práva a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov potrebných na výkon služby a tovaroznalectvo. Dokladom o získaní odborného colníckeho vzdelania je vysvedčenie o vykonaní odbornej colnej skúšky.

(4) Do základného colného kurzu a odborného colného kurzu vysiela colníka nadriadený.

(5) Podrobnosti o vzdelávaní v základnom colnom kurze a v odbornom colnom kurze, o skúšobnom poriadku na zloženie nižšej colnej skúšky a odbornej colnej skúšky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podmienky prijatia a prijímacie konanie

§ 14

(1) Colníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a

a) je bezúhonný,

b) je spoľahlivý,

c) spĺňa stupeň všeobecného vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,

d) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,

e) vykonal základnú vojenskú službu alebo náhradnú službu, ak podlieha brannej povinnosti,

f) ovláda štátny jazyk,4)

g) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.5)

(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania alebo o zmieri. Za bezúhonného sa nepovažuje ani občan, ktorému bolo odsúdenie za obzvlášť závažný trestný čin, trestný čin korupcie a trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa zahladené podľa osobitného predpisu.5a) Občan preukazuje bezúhonnosť v prijímacom konaní odpisom z registra trestov6) nie starším ako tri mesiace.

(3) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý

a) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,7) alebo

b) požíva omamné látky, psychotropné látky a prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich,8) alebo

c) podľa iných skutočností zistených v prijímacom konaní nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.

(4) Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a g) musí colník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

(5) Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať9) o jeho osobe tieto údaje:

a) meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,

b) dátum a miesto narodenia,

c) adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,

d) štátnu príslušnosť a jej zmeny,

e) číslo občianskeho preukazu, miesto jeho vydania,

f) vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,

g) jazykové vedomosti,

h) zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,

i) prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,

j) vykonávanie podnikateľskej činnosti,

k) miesto a čas základnej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, dosiahnutú hodnosť,

l) vznesené obvinenie z trestného činu voči jeho osobe,

m) postih za priestupok alebo za iný správny delikt,

n) závislosť od požívania alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov.8)

(6) Na účely podľa odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o colníkovi podľa odseku 5 po celý čas trvania služobného pomeru.

(7) Podrobnosti o zdravotnej spôsobilosti žiadateľov o prijatie do štátnej služby colníkov môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 15

(1) Prijímacie konanie začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.

(2) Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby, s platovými a inými náležitosťami.

(3) Občan je na účely prijímacieho konania povinný uviesť služobnému úradu svoje rodné číslo.

(4) V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:

a) písomnú žiadosť o prijatie,

b) vyplnený dotazník s uvedením údajov podľa § 14 ods. 5 písm. a) až k),

c) životopis,

d) občiansky preukaz a ďalšie doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní, sobášny list, rodné listy detí alebo ich overené odpisy,

e) odpis z registra trestov,

f) vojenskú knižku alebo preukaz branca,

g) vyhlásenie, či je členom politickej strany alebo politického hnutia.

(5) Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného alebo z predchádzajúcich zamestnaní, možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon služby colníka.

(6) Občan sa podrobí previerke ovládania štátneho jazyka, psychodiagnostickému vyšetreniu, lekárskemu vyšetreniu a spravidla aj previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon služby. Previerku fyzickej zdatnosti nevykonajú občania, ktorí dosiahli 50. rok veku u mužov a 40. rok veku u žien, a občania, ktorí majú byť zaradení ako úzkošpecializovaní odborníci.

(7) Prijímacie konanie sa skončí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.

(8) Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.

(9) Podrobnosti o prijímacom konaní môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 16

Vznik služobného pomeru

(1) Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o vzniku služobného pomeru občana, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.

(2) Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať

a) meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a rodné číslo,

b) deň vzniku služobného pomeru,

c) druh štátnej služby,

d) funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby a služobný úrad,

e) hodnosť, do ktorej je vymenovaný,

f) pridelené evidenčné číslo,

g) údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,

h) dĺžku skúšobnej doby,

i) dĺžku trvania služobného pomeru, ak je občan prijímaný do dočasnej štátnej služby.

(3) Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu preto, že deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo štátny sviatok,10) považuje sa podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší deň výkonu štátnej služby.

(4) Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 17

Služobná prísaha

(1) Občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Tak prisahám!“

(2) Zloženie služobnej prísahy potvrdí colník svojím podpisom.

§ 18

Príbuzenské a iné obdobné vzťahy colníkov v štátnej službe

(1) Colníci, ktorí sú osobami blízkymi podľa osobitného zákona,11) sa nesmú zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo aby podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

(2) Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1. To isté platí počas trvania služobného pomeru.

§ 19

Služobná rovnošata

(1) Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť colníka k colnej správe.

(2) Colník vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných súčastí.

(3) Na služobnej rovnošate a jej súčastiach colník nosí štátny znak Slovenskej republiky.

(4) Podrobnosti o služobnej rovnošate, jej nosení a prípady výkonu štátnej služby v občianskom odeve ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 20

Hodnosti

(1) Colníkovi patrí hodnosť.

(2) Pre colníkov v služobnom pomere sú tieto hodnosti a doba výsluhy rokov v hodnosti:

a) 1. skupina hodností
colný strážmajster
colný nadstražmajster
colný podpráporčík
colný práporčík
colný nadpráporčík
dva roky
tri roky
štyri roky
päť rokov
--
b) 2. skupina hodností
colný asistent
colný kontrolór
hlavný colný kontrolór
colný inšpektor
jeden rok
dva roky
tri roky
štyri roky
c) 3. skupina hodností
hlavný colný inšpektor
colný radca
vyšší colný radca
hlavný colný radca
päť rokov
šesť rokov
--
--

(3) Pre hodnosti colný nadpráporčík, vyšší colný radca a hlavný colný radca sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

(4) Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou doby

a) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak colníkovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,

b) výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,

c) služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,

d) rodičovskej dovolenky podľa § 143 ods. 2,

e) dočasnej neschopnosti na službu pre úraz alebo chorobu, počas ktorej colník nemá nárok na náhradu služobného platu,11a)

f) prerušenia výkonu funkcie podľa § 41 ods. 2,

g) na ktorú bolo colníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka.

Vymenovanie do hodnosti a povýšenie do hodnosti

§ 21

(1) Pri prijatí do služobného pomeru je colník, ak má úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“), vymenovaný do hodnosti colného strážmajstra.

(2) Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti colného asistenta.

(3) Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie okrem vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti colného kontrolóra. Ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosť v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti hlavného colného kontrolóra alebo do hodnosti vyššej, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.

(4) Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti

a) hlavného colného kontrolóra tri roky,

b) colného inšpektora šesť rokov,

c) hlavného colného inšpektora desať rokov,

d) colného radcu 15 rokov,

e) vyššieho colného radcu 21 rokov.

§ 22

Colník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti. Ak to je pre colníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak to nie je vyššia hodnosť ako hodnosť ustanovená pre funkciu, do ktorej je prijímaný, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.

§ 23

(1) Colník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

a) je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než ktorú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti hlavný colný kontrolór, ak má úplné stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti hlavného colného inšpektora, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo do hodnosti colného radcu a vyššej, ak má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

b) od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,

c) kvalifikačný predpoklad príslušného colníckeho vzdelania pre hodnosť.

(2) Colník v 1. skupine hodností, aj keď nespĺňa podmienku ustanovenú v odseku 1 písm. b), má nárok na povýšenie do hodnosti colného asistenta, ak je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná 2. skupina hodností, a spĺňa kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania na povýšenie do tejto hodnosti.

(3) Colník, ak získal vysokoškolské vzdelanie po vzniku služobného pomeru, aj keď nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 1, má nárok na povýšenie do hodnosti

a) colného kontrolóra, ak získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

b) hlavného colného kontrolóra, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(4) Ak bol colník ustanovený na funkciu, pre ktorú je plánovaná nižšia hodnosť ako tá, ktorú dosiahol, je mu dosiahnutá hodnosť ponechaná. Ak bol povýšený do hodnosti podľa odseku 2 a 3 a je ustanovený do funkcie, kde je plánovaná hodnosť podľa § 20 ods. 2 písm. a), má nárok na povýšenie až do hodnosti hlavného colného kontrolóra; doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť colný podpráporčík a colný práporčík, ak bol povýšený podľa § 23 ods. 2.

§ 24

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti

(1) Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú

a) pre hodnosť colný strážmajster až do hodnosti colný nadpráporčík

1. úplné stredné vzdelanie,

2. základné colnícke vzdelanie,

b) pre hodnosť colný asistent až do hodnosti hlavný colný kontrolór

1. úplné stredné vzdelanie,

2. odborné colnícke vzdelanie,

c) pre hodnosť colný inšpektor a hlavný colný inšpektor

1. vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

2. odborné colnícke vzdelanie,

d) pre hodnosť colný radca až do hodnosti hlavný colný radca

1. vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,3)

2. odborné colnícke vzdelanie.

(2) Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa colník vtedy, ak spĺňa obidva predpoklady.

(3) Ministerstvo v systemizácii podľa § 5 určí najvyššiu dosiahnuteľnú hodnosť pre jednotlivé funkcie.

§ 25

(1) Do 1., 2. a 3. skupiny hodností s výnimkou hodnosti hlavného colného radcu vymenúvajú a povyšujú colníkov nadriadení; do hodnosti hlavného colného radcu vymenúva colníkov minister.

(2) Minister môže povýšiť in memoriam colníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, do hodnosti

a) 2. skupiny hodností, ak mal hodnosť 1. skupiny hodností,

b) 3. skupiny hodností, ak mal hodnosť 2. skupiny hodností.

§ 26

Prepožičanie hodnosti

(1) Colníkovi zaradenému v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na čas, počas ktorého to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je colník ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu plánovanú hodnosť pre funkciu, do ktorej bol colník ustanovený alebo vymenovaný.

(2) Colníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

(3) Hodnosť prepožičiava colníkovi nadriadený. Hodnosť hlavného colného radcu prepožičiava minister.

Služobné hodnotenie

§ 27

(1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru colníkov. So služobným hodnotením musí byť colník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

(2) V hodnotiacej časti sa posudzujú

a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,

b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol colník riadne oboznámený,

c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,

d) plnenie povinností colníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,

e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,

f) spoľahlivosť colníka podľa § 14 ods. 1 písm. b),

g) spôsobilosť colníka na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

(3) Colník je služobne hodnotený za čas, ktorý uplynul od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

(4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že colník je

a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby alebo

b) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu alebo

c) spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo

d) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

(5) Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

a) pred skončením prípravnej štátnej služby na zistenie spôsobilosti colníka na zaradenie do stálej štátnej služby,

b) ak colník zaradený v dočasnej štátnej službe pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby.

(6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

a) najmenej raz za dva roky,

b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti colníka na výkon funkcie,

c) ak má byť colník vyslaný získať vyšší stupeň všeobecného vzdelania alebo colníckeho vzdelania, iného, ako sa požaduje na funkciu, do ktorej bol ustanovený.

§ 28

(1) Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý osobne pozná činnosť hodnoteného colníka aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje vyšší nadriadený. Služobné hodnotenie vykonané nadriadeným, ktorý hodnoteného colníka vymenúva alebo ustanovuje do funkcie, takémuto schváleniu nepodlieha.

(2) Ak bezprostredne nadriadený nepozná colníka z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje služobné hodnotenie komisia zriadená nadriadeným, ktorá colníka ustanovuje do funkcie.

§ 29

zrušený

§ 30

zrušený

§ 31

(1) Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi colníka so schváleným služobným hodnotením.

(2) Colník je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky a ak má služobné hodnotenie pre colníka negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí colníka o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

§ 32

(1) Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere colníka, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

(2) Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie colníka formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.

§ 33

Ustanovenie do funkcie, vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie

(1) Colník sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia.

(2) Colníka ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

(3) Colníka do funkcie uvedenej v prílohe č. 2 vymenúva a z funkcie odvoláva príslušný nadriadený. Príslušný nadriadený súčasne tohto colníka ustanovuje a odvoláva aj z funkcie uvedenej v prílohe č. 1 za podmienok ustanovených v odseku 1.

(4) Colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu.

(5) Generálneho riaditeľa vymenúva do funkcie a z funkcie odvoláva minister.

§ 34

Prevedenie na inú funkciu a preloženie

(1) Colník v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu (ďalej len „preloženie“), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože

a) v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie,

b) podľa rozhodnutia posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie,

c) nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon funkcie,

d) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,

e) v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu,

f) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, alebo

g) je osobou blízkou11) nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je osobou blízkou11) tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní.

(2) Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej došlo k zrušeniu doterajšej funkcie colníka a nebola vytvorená nová funkcia alebo došlo k zrušeniu doterajšej funkcie colníka a bola vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti.

(3) Colník v štátnej službe môže byť prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložený aj na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

(4) Colníka, ktorý vykonáva daňový dozor podľa osobitného predpisu,11b) môže služobný úrad aj bez jeho súhlasu preložiť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom služobného úradu, v ktorom colník vykonáva štátnu službu, na základe dohody medzi riaditeľmi týchto služobných úradov a pri jeho opätovnom preložení ho môže služobný úrad preložiť do služobného úradu, v ktorom colník pôvodne vykonával štátnu službu, alebo do iného služobného úradu, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom služobného úradu, v ktorom colník pôvodne vykonával štátnu službu. Colníkovi, ktorý bol preložený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom služobného úradu, v ktorom colník vykonáva štátnu službu, patrí náhrada cestovných výdavkov.11c)

(5) Podrobnosti o preložení podľa odseku 4 určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom.

(6) Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže colník svoju žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len vtedy, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.

(7) Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie sa vykoná odvolaním colníka z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 33.

(8) Colníkovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov od prevedenia na inú funkciu alebo preloženia, ak je to preňho výhodnejšie; to neplatí, ak colníkovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.11d)

§ 35

Prevelenie

(1) Colník môže byť prevelený i bez jeho súhlasu na výkon štátnej služby na ochranu života alebo práv iných na čas nevyhnutne potrebný, najviac 60 dní za obdobie 12 mesiacov.

(2) Colník môže byť prevelený i do iného miesta výkonu štátnej služby. V takom prípade mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

§ 36

Služobná cesta

(1) Colník môže byť vyslaný na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.

(2) Nadriadený, ktorý vysiela colníka na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto plnenia služobných úloh, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty, môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty. Pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy colníka.

(3) Colník je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby colníčok tým nie sú dotknuté.

(4) Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta zo Slovenskej republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia späť do Slovenskej republiky. Zahraničnou služobnou cestou je aj služobná cesta začínajúca a končiaca v zahraničí.

(5) Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona považuje čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý colníka prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

(6) Časom výkonu štátnej služby na služobnej ceste je čas,

a) v ktorom colník plní úlohy vyplývajúce z jeho funkcie alebo plní úlohy spoločného pracovného tímu,

b) ktorý patrí do dĺžky základného času služby colníka v tomto dni, ak bez svojho zavinenia nevykonáva úlohy ustanovené v písmene a).

§ 37

Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného

(1) Colníka v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok,

a) zastupovaním iného colníka vo funkcii nadriadeného počas jeho neprítomnosti, ak zastupovanie nevyplýva z jeho funkcie, alebo

b) výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného.

(2) Colníka podľa odseku 1 možno poveriť, len ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorou je poverovaný.

Zaradenie do zálohy

§ 38

(1) Colník, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 39 až 41, sa zaradí do zálohy.

(2) Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť colníkov, ktorí z dôvodov určených zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta v tejto zálohe.

(3) Ustanovujú sa tieto zálohy:

a) záloha pre študujúcich colníkov,

b) záloha pre prechodne nezaradených colníkov,

c) neplatená záloha.

(4) Colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri zaradení do zálohy sa colník odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.

(5) Ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník zaradený do zálohy, zaradí sa do funkcie v súlade s § 33 ods. 1.

(6) Podrobnosti o zaraďovaní do záloh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 39

(1) Do zálohy pre študujúcich colníkov sa zaradí colník vyslaný na denné štúdium.

(2) Za denné štúdium sa nepovažuje účasť v základnom colnom kurze a v odbornom colnom kurze. Účasť v týchto kurzoch sa považuje za výkon štátnej služby vo funkcii, do ktorej bol colník ustanovený alebo vymenovaný.

(3) Pri zaradení do zálohy pre študujúcich colníkov sa colník ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade a má nárok na 80 % služobného platu.

(4) Colník sa zaradí do zálohy dňom, ktorý predchádza dňu nástupu do školy a končí sa dňom skončenia alebo prerušenia štúdia.

§ 40

(1) Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí colník v stálej štátnej službe, ak

a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov colnej správy schválených vládou nie je voľná iná funkcia,

b) v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia,

c) podľa rozhodnutia posudkového lekára stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia ho nemožno previesť na inú voľnú funkciu alebo preložiť; zaradenie colníka do tejto zálohy môže trvať najdlhšie dva roky,

d) je osobou blízkou11) nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je osobou blízkou11) tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní, a nemožno ho previesť na inú voľnú funkciu alebo preložiť,

e) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, a nemožno ho ustanoviť alebo vymenovať do inej funkcie v štátnej službe.

(2) Po dobu zaradenia colníka v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov má colník nárok na 80 % služobného platu.

(3) Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí aj colník v stálej štátnej službe, ak nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná, menej zodpovedná funkcia alebo ak v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.

(4) Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 3 má colník nárok na 50 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi.12) Táto časť služobného príjmu sa zvyšuje o 10 % na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % služobného platu.

(5) Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov nemožno zaradiť colníka, ktorý splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok; to neplatí pre colníkov zaradených do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 1 písm. c).

§ 41

(1) Do neplatenej zálohy sa zaraďujú colníci,

a) ktorým bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný plat na čas dlhší ako dva mesiace,

b) ktorým bola udelená rodičovská dovolenka,

c) ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2.

(2) Výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas výkonu funkcie

a) prezidenta Slovenskej republiky,

b) poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

c) člena vlády,

d) vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,

e) predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy,13)

f) sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,

g) predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

h) sudcu,

i) prokurátora,

j) guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

k) člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,

l) štátneho tajomníka ministerstva,

m) vedúceho úradu ministerstva,

n) vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

o) vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

p) volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy,

q) verejného ochrancu práv,

r) národného experta Slovenskej republiky v inštitúcii Európskej únie,

s) dlhodobo uvoľneného na plnenie úloh v odborových orgánoch.

§ 42

Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby

(1) Ak sa colník stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh vyšetrovania jeho činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

(2) Výkonu štátnej služby možno colníka dočasne pozbaviť len na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dobu šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, ak je proti colníkovi vedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby colníka.

(3) Colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, má odo dňa pozbavenia nárok na služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi.12) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.

(4) Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa colníkovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený. Rozdiel služobného platu sa vyplatí colníkovi aj po skončení služobného pomeru; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.

(5) Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa colníkovi zakazuje nosiť služobnú rovnošatu a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, ako aj služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo nej. Ostatné povinnosti je colník povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(6) Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, nadriadený dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí.

(7) Obmedzenie podľa odseku 5 sa vzťahuje aj na colníka počas zaradenia do neplatenej zálohy.

TRETIA ČASŤ

SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC

§ 43

Služobná disciplína

Služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

§ 44

Základné práva a povinnosti colníka

(1) Colník má právo

a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,

b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,

c) na prehlbovanie kvalifikácie,

d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu14) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,

e) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu.

(2) Colník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(3) Colník je povinný

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu,

d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,

e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,

f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,

h) dodržiavať služobnú disciplínu,

i) vykonávať štátnu službu nestranne,

j) poskytnúť colnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,

k) plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,

l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ku ktorým došlo počas trvania služobného pomeru,

n) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej služobnej zbrane, služobného preukazu alebo služobného odznaku,

o) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,

p) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,

q) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,

r) zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené,

s) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(4) Ak sa colník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho colníkovi písomne potvrdiť a colník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Colník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

(5) Colník nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o colníka uvedeného v § 41 ods. 2.

(6) Colník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, sprostredkúvať obchodný styk so štátom, s obcou alebo s vyšším územným celkom, požadovať alebo prijímať dary alebo výhody, alebo navádzať iného, aby poskytol dar alebo určitú výhodu, zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

(7) Obmedzenie podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie, alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona,14aa) na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,14ab) Fondu ochrany vkladov14ac) alebo Garančného fondu investícií14ab) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa môže colník vykonávať, len ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec, pre vyšší územný celok, pre Národnú banku Slovenska14ac) alebo pre Úrad pre finančný trh.14ad)

§ 44a

Majetkové priznanie

(1) Colník je počas trvania služobného pomeru povinný preukazovať svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní

a) do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru,

b) do 31. marca každého kalendárneho roka,

c) v lehote určenej ministrom.

(2) V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. a) sa uvádza stav majetku ku dňu vzniku služobného pomeru. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. b) sa uvádza stav majetku k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. c) sa uvádza stav majetku k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie.

(3) Majetkové priznanie obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu colníka, jeho dieťaťa a manžela colníka podľa odseku 8,

b) označenie nehnuteľnosti, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a cenu jej obstarania,14a)

c) označenie hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a ocenenie tejto veci,

d) označenie majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod ich nadobudnutia, dátum ich nadobudnutia a ocenenie majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty,

e) označenie hnuteľných vecí, majetkových práv a iných majetkových hodnôt, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 200 000 Sk, ak ich súhrnná hodnota presahuje 500 000 Sk,

f) údaj o príjme z vykonávania činností uvedených v § 44 ods. 7, ak tento príjem presahuje 50 000 Sk za kalendárny rok.

(4) Za majetok podľa odseku 3 písm. b) sa považujú aj byty a nebytové priestory. Za majetok podľa odseku 3 písm. c) sa považujú aj peňažné prostriedky v hotovosti v slovenskej mene a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách.

(5) Cena obstarania pri odplatnom nadobudnutí majetku podľa odseku 3 písm. b) je dohodnutá kúpna cena, pri bezodplatnom nadobudnutí takého majetku cena podľa osobitného predpisu;14a) pri majetku podľa odseku 3 písm. b) obstaranom vlastnou výstavbou sú cenou obstarania výdavky na obstaranie takého majetku.

(6) Majetok podľa odseku 3 písm. c) a d) sa na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou s výnimkou peňažných prostriedkov v hotovosti v slovenskej mene, vkladov v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a vkladov v zahraničných bankách v slovenskej mene. Peňažné prostriedky v cudzej mene v hotovosti, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách v cudzej mene sa prepočítajú na slovenskú menu kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska, platným k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. Cenou obvyklou sa na účely majetkového priznania rozumie cena, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste taký majetok obvykle predáva.

(7) Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely odseku 3 delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.14b)

(8) Colník je povinný preukazovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a svojho manžela, ktorí s ním žijú v domácnosti,14c) a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, alebo o správe spoločného majetku, colník preukazuje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.

(9) Dieťa a manžel colníka, ktorí s ním žijú v domácnosti,14c) sú povinní na požiadanie colníkovi uvedenému v odseku 8 bezodkladne poskytnúť údaje uvedené v odsekoch 3 a 4.

(10) Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie colníka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,14c) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(11) Majetkové priznanie podľa odseku 1 odovzdáva colník nadriadenému, ktorý ho vymenúva alebo ustanovuje do funkcie. Tento nadriadený zabezpečí vyhodnotenie majetkového priznania a jeho uchovávanie a zabezpečí jeho ochranu pred zneužitím.9)

(12) Ak colník nepodá včas majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo čestné vyhlásenie, nadriadený podľa odseku 11 mu vydá pokyn, aby dodatočne splnil túto povinnosť, najneskôr však do 30 dní od oboznámenia sa s pokynom.

(13) Ak má nadriadený podľa odseku 11 odôvodnené pochybnosti o úplnosti alebo správnosti údajov uvedených v majetkovom priznaní, alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, vydá colníkovi písomný pokyn, aby doplnil údaje uvedené v majetkovom priznaní alebo preukázal spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje colník čestným vyhlásením o zdroji ich príjmov. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov colník doloží, ak ho o to nadriadený podľa odseku 11 požiada, výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dokladom banky alebo pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov. Colník je povinný doplniť údaje v majetkovom priznaní alebo preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní najneskôr do 30 dní od oboznámenia sa s písomným pokynom.

(14) Za porušenie služobnej povinnosti sa považuje, ak colník

a) nepodá majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo

b) úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa odsekov 10 a 13, alebo

c) nepreukáže spôsob nadobudnutia majetku alebo finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní hodnoverným spôsobom.

§ 45

Základné povinnosti nadriadeného

Nadriadený je povinný

a) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených colníkov,

b) zabezpečovať, aby colníci boli na výkon štátnej služby odborne vycvičení a vyškolení,

c) odmeňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností,

d) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a viesť podriadených colníkov k služobnej disciplíne,

e) zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

f) zabezpečovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov spojených s výkonom štátnej služby colníka.

§ 46

Disciplinárna právomoc

Nadriadení môžu v rozsahu svojej právomoci udeľovať podriadeným colníkom disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

§ 47

Disciplinárne odmeny

(1) Disciplinárnou odmenou je

a) písomná pochvala,

b) peňažný dar alebo vecný dar,

c) mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.

(2) Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje, pričom možno udeliť len jeden druh disciplinárnej odmeny. Colníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie a toto ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže colníkovi udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister.

(3) Peňažný dar možno colníkovi udeliť najviac do dvojnásobku služobného platu.

(4) Na mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti sa vzťahuje § 25 ods. 1.

(5) Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia colnej správy a Slovenskej republiky.

§ 48

Disciplinárne previnenie

(1) Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností colníka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom.

(2) Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie colníka, ktoré má znaky priestupku15) (ďalej len „priestupok“).

§ 49

Disciplinárne opatrenie

Disciplinárnym opatrením je

a) písomné pokarhanie,

b) zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace,

c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na jeden rok,

d) zákaz činnosti,

e) prepadnutie veci.

§ 50

Výčitka

Ak postačí na nápravu colníka a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.

Ukladanie disciplinárnych opatrení

§ 51

(1) Za disciplinárne previnenie možno colníkovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedené v § 49 písm. a) až c).

(2) Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť colníkovi v hodnosti colného strážmajstra, colného asistenta alebo hlavného colného radcu.

(3) Za priestupok možno colníkovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 49 písm. a), b), d) a e). Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 49 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.

(4) Disciplinárne opatrenia zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.16)

(5) Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie colníka.

(6) Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak colník, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.

§ 52

(1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Colníkovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj colníka k plneniu služobných povinností.

(3) Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 51 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 49 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 51 ods. 4.

(4) Uložením disciplinárneho opatrenia nie je colník zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.

§ 53

Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.

§ 54

(1) Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie do jedného roka odo dňa spáchania priestupku.

(2) Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami môže byť uložené disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, môže byť disciplinárne opatrenie uložené len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a colníka.

(3) Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

(4) O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadali.

(5) Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.

§ 55

(1) Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol colník za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

(2) Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

(3) Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku týchto disciplinárnych opatrení, alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.

§ 56

zrušený

§ 57

Zahladenie disciplinárneho opatrenia

(1) Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a colník sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.

(2) Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak colník výkonom služby a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak však bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na jeden rok alebo disciplinárne opatrenie zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice doby výkonu tohto opatrenia.

(3) Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo zahladené, sa nesmie uvádzať v služobnom hodnotení ani v posudku o služobnej činnosti. Vo výpise na účely trestného konania sa uvedú zahladené disciplinárne opatrenia len s označením „disciplinárne opatrenie zahladené“.

§ 58

Evidencia disciplinárnych opatrení

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisuje bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A ČAS ODPOČINKU

§ 59

Dĺžka základného času služby v týždni

(1) Dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je u colníka rozvrhnutý nerovnomerne, ustanovuje sa na 38 hodín.

(3) Súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja10) (ďalej len „sviatok“).

(4) Deň, keď colník nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý deň služby a z toho dôvodu je pre neho tento deň dňom služobného pokoja, sa považuje za deň výkonu štátnej služby.

(5) Nadriadený môže určiť colníkovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to colník požiada zo zdravotných dôvodov alebo iných vážnych dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol colníkovi určený kratší čas služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.

§ 60

Rozvrhnutie základného času služby v týždni

(1) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali ak možno na sobotu a nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.

(2) O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak colník vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby v tomto týždni je splnený a nepretržitý odpočinok v týždni pripadne na sobotu a nedeľu.

(3) O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, a jeho priemerná dĺžka sa rovná dĺžke základného času služby v týždni.

(4) O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, ako aj o nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený; určí aj začiatok a koniec času služby v týždni v jednotlivých dňoch. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín.

(5) Výnimku nad rámec času stanoveného podľa odseku 4 v prípadoch špecifických činností určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny nesmie presiahnuť 18 hodín.

(6) Zmenovým režimom je spôsob organizácie služby, pri ktorom colníci jeden druhého striedajú na rovnakom mieste výkonu štátnej služby alebo na určenom mieste výkonu štátnej služby podľa určeného rozvrhu a v priebehu určeného obdobia, dní alebo týždňov vykonávajú štátnu službu v rôznom čase.

(7) Ak je základný čas služby v týždni rozvrhnutý tak, že sa v ňom colníci vzájomne striedajú v dvoch zmenách v rámci 24 hodín idúcich po sebe, ide o dvojzmenný režim. O dvojzmenný režim ide aj v prípade, ak sa colníci striedajú v dvoch zmenách, pričom sa zmeny čiastočne prekrývajú, ak výkon štátnej služby v druhej zmene po 14. hodine trvá aspoň päť hodín. Za trojzmenný režim sa považuje režim, v ktorom sa colníci vzájomne striedajú v troch zmenách v rámci 24 hodín idúcich po sebe. Za nepretržitý režim sa považuje režim, ktorý si vyžaduje výkon štátnej služby 24 hodín denne počas siedmich dní v týždni.

(8) Nadriadený môže colníkom, ktorých základný čas služby v týždni je rovnomerne rozvrhnutý, určiť pružný čas služby.

(9) Pružný čas služby môže byť určený pre všetkých colníkov na pracovisku alebo jednotlivým colníkom.

(10) Pružný čas služby sa môže upraviť ako

a) pružný denný čas, pri ktorom si colník volí začiatok času služby v jednotlivých dňoch a je povinný vykonávať celú službu pripadajúcu na tento deň,

b) pružný týždenný čas služby, pri ktorom si colník volí začiatok a koniec služby v jednotlivých dňoch; v príslušnom týždni je povinný vykonať službu v rozsahu stanoveného základného času služby v týždni.

(11) Nadriadený, ktorý určil pružný čas služby, určí povinný čas služby v týždni v rozsahu najmenej päť hodín v každom dni služby. Voliteľný čas služby rozvrhne na začiatok a koniec služby tak, aby voliteľný úsek služby nezačínal skôr ako o 6. hodine a neskončil neskôr ako o 19. hodine.

(12) Nadriadený môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, rozhodnúť o dočasnom prerušení alebo o zrušení pružného času služby.

(13) Prekážky v štátnej službe na strane colníka sa pri uplatnení pružného času služby posudzujú ako výkon služby iba v rozsahu, v akom nevyhnutne zasiahli do povinného času služby.

(14) Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú sviatky a dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni.

§ 61

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami v týždni

(1) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby mal colník medzi koncom jednej služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín a jedenkrát za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

(2) Colníkovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu do služby po dobu ôsmich hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného času služby colníka, považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane služobného úradu.

§ 62

Prestávky v službe

(1) Služobný úrad je povinný poskytnúť colníkovi najneskôr po piatich hodinách nepretržitého výkonu služby prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Ak výkon služby presahuje desať a pol hodiny, je služobný úrad povinný poskytnúť colníkovi ďalšiu prestávku na jedenie a oddych v trvaní 15 minút. Ak ide o službu, ktorej výkon nemôže byť prerušený, musí sa colníkovi aj bez prerušenia výkonu služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.

(2) Do základného času služby v týždni sa započítava:

a) prestávka na jedenie a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času služby v týždni na päť dní v týždni,

b) dve prestávky na jedenie a oddych v celkovom trvaní 45 minút pri nepretržitom výkone služby v rozsahu 12 hodín.

§ 63

Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni a služba vykonávaná v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok

(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, colník je povinný vykonávať službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok.

(2) Za službu, ktorá je vykonávaná v dôležitom záujme, sa považuje činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá je vykonávaná na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.

(3) Pri službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni však musí byť najmenej 24 hodín.

(4) Službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.

§ 64

Služobná pohotovosť

(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno colníkovi nariadiť služobnú pohotovosť. Služobnou pohotovosťou sa rozumie stav, keď colník nevykonáva službu, ale je pripravený na jej výkon, a to v mieste výkonu štátnej služby alebo na inom dohodnutom alebo určenom mieste mimo miesta výkonu štátnej služby.

(2) Maximálna dĺžka služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby je 48 hodín v týždni. Mimo miesta výkonu štátnej služby môže byť nariadená najdlhšie na sedem po sebe idúcich dní, pričom táto môže byť v mesiaci najviac 14 dní.

(3) Podrobnosti o nariaďovaní služobnej pohotovosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Dovolenka na zotavenie

§ 65

Dĺžka dovolenky

Základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku.

§ 66

Vznik nároku na dovolenku

(1) Colník má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roku vykonával štátnu službu.

(2) Ak colník nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roku, patrí mu pomerná časť dovolenky.

(3) Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v kalendárnom roku mu patrí jedna dvanástina dovolenky. Podmienkou je, že colník vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac.

§ 67

Čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku

Ako doba výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje doba

a) dovolenky, dodatkovej dovolenky a preventívnej rehabilitácie,

b) dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, ak má nárok na náhradu služobného platu,11a)

c) náhradného voľna,

d) služobného voľna pre prekážky vo výkone štátnej služby z dôvodov všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vo výkone štátnej služby s nárokom na služobný plat,

e) zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov,

f) odborného školenia,

g) štúdia na vysokých školách a v kurzoch vrátane doby poskytnutia študijného voľna,

h) výkonu väzby, ak bolo trestné stíhanie proti colníkovi zastavené alebo bol oslobodený spod obžaloby, okrem prípadu amnestie,

i) materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej má colníčka alebo colník nárok na materské podľa osobitného predpisu,33)

j) keď colník nevykonáva štátnu službu, pretože je štátny sviatok,

k) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol colníkovi doplatený rozdiel služobného platu.

Nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky

§ 68

(1) Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna časť trvať najmenej tri týždne.

(2) Dovolenku možno colníkovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 66. Ak do konca kalendárneho roka túto podmienku colník nesplní, je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

(3) Nástup dovolenky určuje nadriadený, a to s prihliadnutím na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené požiadavky colníka. Deň nástupu dovolenky sa musí colníkovi oznámiť najmenej 15 kalendárnych dní vopred; so súhlasom colníka sa táto lehota môže skrátiť.

(4) Nástup dovolenky je potrebné určiť tak, aby ju colník mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roku. Ak colník nemohol vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, nadriadený je povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju colník vyčerpal najneskôr do konca budúceho kalendárneho roku. Nadriadený je však povinný určiť colníkovi čerpanie aspoň troch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak vznikol nárok na čerpanie dovolenky.

(5) Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je colník uznaný dočasne neschopným štátnej služby pre chorobu alebo úraz a ani počas rodičovskej dovolenky. Počas trvania ostatných dôležitých osobných prekážok v štátnej službe a počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nadriadený môže určiť colníkovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť, ak mu na ňu alebo na jej pomernú časť vznikol nárok.

(6) Ak dovolenku čerpá colník s nerovnomerne rozvrhnutým časom štátnej služby, určí sa dovolenka tak, aby zahŕňala toľko hodín, koľko by ich pripadlo na dovolenku, ktorú by čerpal colník s rovnomerne rozvrhnutým časom štátnej služby.

(7) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť colníkovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; colník má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

§ 69

(1) Dovolenka sa prerušuje, ak je colník v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne neschopného výkonu štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na rodičovskú dovolenku.

(2) Ak v čase dovolenky pripadne štátny sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, tento deň sa do dovolenky nezapočítava.

§ 70

Služobný plat za čas dovolenky

(1) Colník má za čas dovolenky nárok na služobný plat.

(2) Ak si colník nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť, má nárok na náhradu vo výške služobného platu, ktorý zodpovedá času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky v prípade, ak dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca budúceho kalendárneho roku.

§ 71

Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku

Ak skončí colníkovi služobný pomer po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je povinný vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol nárok.

Dodatková dovolenka

§ 72

(1) Colník, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak colník túto službu vykonáva len časť roka, má nárok na pomernú časť dodatkovej dovolenky. Pomernú časť dovolenky tvorí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 kalendárnych dní, počas ktorých colník vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú službu.

(2) Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 70 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.

§ 73

(1) Za zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu sa považuje služba colníka, ktorý

a) je pri výkone štátnej služby vystavený nadmernému hluku presahujúcemu 80 dB,

b) vykonáva štátnu službu, kde je vystavený nadmernému vplyvu škodlivín.

(2) Colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu uvedenú v odseku 1, na osobitne určených miestach podľa rozhodnutia orgánov na ochranu zdravia17) patrí dodatková dovolenka za predpokladu, že túto štátnu službu vykonáva aspoň v rozsahu polovice základného času služby v týždni určenej pre túto službu alebo na týchto pracoviskách.

§ 74

Služobné voľno

(1) Ak colník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby colníka.

(2) Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je colník povinný preukázať.

§ 75

Prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu

(1) Colník, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.

(2) Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu považujú výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ktoré nemožno uskutočniť mimo času štátnej služby.

(3) Výkonom verejnej funkcie sa rozumie výkon povinností vyplývajúcich z funkcie člena orgánu územnej samosprávy.

(4) O výkon občianskych povinností ide najmä

a) pri predvolaní na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne, alebo orgáne územnej samosprávy okrem činnosti súdneho znalca a tlmočníka,

b) pri poskytnutí prvej pomoci,

c) pri povinných lekárskych prehliadkach,

d) pri opatreniach proti prenosným chorobám,

e) pri iných naliehavých opatreniach zdravotnej starostlivosti,

f) pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,

g) pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej akcii horskej služby v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.

(5) Služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. Ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, poskytne sa služobné voľno aj na iné úkony vo všeobecnom záujme v rozsahu, za podmienok a na činnosti

a) darcu krvi pri odbere krvi a pri aferéze služobné voľno za čas cesty na odber, odberu, cesty späť a zotavenia po odbere, ak tieto skutočnosti zasahujú do času štátnej služby v rámci 24 hodín od nástupu cesty na odber; ak na cestu na odber, odber a na cestu späť nestačí 24 hodín, poskytne sa služobné voľno za preukázaný nevyhnutne potrebný ďalší čas, ak zasahuje do času štátnej služby; ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné voľno len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v štátnej službe,

b) darcu ďalších biologických materiálov služobné voľno za čas cesty na odber, odberu, cesty späť a na zotavenie po odbere, ak uvedené skutočnosti zasahujú do doby štátnej služby v rámci 48 hodín od nástupu cesty na odber; podľa odobratého objemu, charakteru odberu a zdravotného stavu darcu lekár môže určiť, že služobné voľno sa skráti alebo predĺži, pri predĺžení však najviac o čas zasahujúci do času štátnej služby v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber; ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné voľno podľa písmena a),

c) členov volebných komisií pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky, pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, do orgánov územnej samosprávy a orgánov pre referendum; služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu,

d) colníka pri prednáške alebo výučbe vrátane skúšobnej činnosti; služobné voľno sa poskytne najviac v rozsahu 12 dní v kalendárnom roku,

e) vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych pracovníkov v táboroch pre deti a mládež; služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však tri týždne v kalendárnom roku a za podmienky, že colník najmenej po dobu jedného roka pred poskytnutím služobného voľna pracoval sústavne a bezplatne s deťmi alebo s mládežou; podmienka sústavnej bezplatnej práce podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje u stredných zdravotníckych pracovníkov alebo ak ide o tábory pre zdravotne postihnuté deti.

§ 76

Dôležité osobné prekážky v štátnej službe

(1) Ak colník nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, nadriadený je povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok

a) vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení; služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby,

b) narodenie dieťaťa manželke colníka alebo osobe sebe navzájom blízkej; služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu na prevoz manželky colníka alebo osoby sebe navzájom blízkej do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia pri náhlom ochorení alebo úraze, alebo na pravidelné alebo vopred určené vyšetrenie alebo liečenie,

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadení sociálnych služieb alebo do osobitnej internátnej školy a späť, služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však na jeden deň v prípade uvedenom v bode 1, najviac na 15 dní v kalendárnom roku v prípade uvedenom v bode 2; služobné voľno sa poskytne len jednému z oprávnených a len ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby,

d) ošetrovanie člena rodiny, starostlivosť o dieťa

1. pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov,

2. pri starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z toho dôvodu, že

2a. detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov, alebo

2b. dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy, alebo

2c. osoba, ktorá sa o dieťa inak stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila v zdravotníckom zariadení vyšetreniu alebo ošetreniu, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu štátnej služby, a preto sa nemôže o dieťa starať,

3. pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s colníkom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrenie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici, služobné voľno sa poskytne najviac na dobu prvých sedem dní, ak potreba ošetrovania počas nich trvá; colníkovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 dní, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti počas nich trvá; v tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených,

e) úmrtie

1. pri úmrtí manžela, osoby sebe navzájom blízkej10) alebo dieťaťa sa poskytne služobné voľno na tri dni,

2. pri úmrtí rodičov a súrodencov colníka, rodičov a súrodencov jeho manžela, ako aj manžela súrodenca colníka sa poskytne služobné voľno na jeden deň a na ďalší deň, ak colník obstaráva pohreb týchto osôb,

3. pri úmrtí prarodičov alebo vnuka colníka alebo prarodičov alebo vnuka jeho manžela sa poskytne služobné voľno najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak colník obstaráva pohreb týchto osôb,

4. pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s colníkom v čase úmrtia v domácnosti, služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, a na ďalší deň, ak colník obstaráva pohreb tejto osoby,

5. pri úmrtí spolupracovníka sa na účasť na jeho pohrebe poskytne služobné voľno na nevyhnutne potrebný čas,

f) vlastná svadba a svadba detí

1. na vlastnú svadbu sa poskytne služobné voľno na dva dni, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,

2. na účasť na svadbe detí alebo rodičov sa poskytne služobné voľno na jeden deň,

g) presťahovanie colníka, ktorý má svoju vlastnú domácnosť alebo bytové zariadenie

1. ak sa colník sťahuje do inej obce, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na dva dni,

2. ak sa colník sťahuje v tej istej obci, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň,

h) vyhľadanie nového zamestnania pred skončením služobného pomeru colníka sa poskytne služobné voľno na tri dni,

i) pri znemožnení dopravy colníka do miesta výkonu štátnej služby z poveternostných dôvodov sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň.

(2) Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný plat môže nadriadený poskytnúť colníkovi v rozsahu a za podmienok

a) ženatému, rozvedenému alebo ovdovenému colníkovi preloženému na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby z dôvodu uvedeného v § 34 ods. 1 písm. a), b), f) alebo písm. g), ktorý z tohto dôvodu žije odlúčene od rodiny a nemôže k rodine denne dochádzať, najviac 15 dní v kalendárnom roku; služobné voľno sa poskytuje po častiach, z ktorých jedna časť spravidla nepresahuje dva dni,

b) na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo času výkonu štátnej služby, ak by colníkovi inak vznikla ujma, v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň.

(3) Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe colníkovi vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna, inak je colník povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne.

§ 77

Dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby

(1) Colníkovi, ktorý študuje pri výkone štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok

a) pri štúdiu na vysokej škole

1. 14 dní v každom školskom roku,

2. v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách, ak sú súčasťou študijného programu,

3. dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

4. 60 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky v bakalárskom štúdiu vrátane prípravy a obhajoby záverečnej práce, ak je táto súčasťou štátnej skúšky,

5. 80 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo doktorskom štúdiu vrátane prípravy a obhajoby diplomovej práce, ak je táto súčasťou štátnej skúšky,

6. 40 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby diplomovej práce, ak je táto súčasťou štátnej skúšky, ak absolvent bakalárskeho štúdia pokračuje v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo doktorskom štúdiu,

b) pri štúdiu na strednej škole

1. v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách, ak sú súčasťou učebného plánu,

2. štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok, ak ich vykonanie nie je súčasťou študijných sústredení,

3. na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky alebo záverečnej pomaturitnej skúšky

3a. desať dní,

3b. 20 dní, ak súčasťou skúšky je odborná práca,

c) pri štúdiu na vyššej odbornej škole

1. v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách, ak sú súčasťou učebného plánu,

2. štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok, ak ich vykonanie nie je súčasťou študijných sústredení,

3. 20 dní na prípravu a vykonanie absolventskej skúšky vrátane prípravy a obhajoby absolventskej práce,

d) pri trojsemestrálnom a viacsemestrálnom štúdiu na vysokých školách uskutočňovanom v rámci celoživotného vzdelávania

1. dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

2. v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách, ak sú súčasťou študijného programu,

3. 15 dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby záverečnej práce, ak je táto súčasťou záverečnej skúšky,

e) pri odborných kurzoch a iných formách ďalšieho vzdelávania

1. ak trvajú menej ako šesť mesiacov

1a. v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách, ak sú súčasťou študijného programu,

1b. tri dni na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, ak je súčasťou študijného programu,

2. ak trvajú najmenej šesť mesiacov

2a. v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach a konzultáciách, ak sú súčasťou študijného programu,

2b. päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, ak je súčasťou študijného programu,

f) pri rigoróznych skúškach 40 dní na prípravu a vykonanie rigoróznej skúšky vrátane prípravy a obhajoby rigoróznej práce,

g) pri externej forme doktorandského štúdia

1. 30 dní za každý školský rok počas trvania externej formy štúdia na výkon nevyhnutných experimentálnych alebo iných študijných prác a na vykonávanie predpísaných skúšok na odporúčanie školiteľa môže sa colníkovi-doktorandovi poskytnúť ďalšie služobné voľno bez nároku na služobný plat,

2. colníkovi-doktorandovi, ktorý je vedený školiteľom v zahraničí, sa podľa jeho študijného plánu poskytne aj ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat na výkon nevyhnutných experimentálnych alebo iných študijných prác a na vykonanie predpísaných skúšok.

(2) Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne colníkovi, ktorý bol na štúdium pri výkone štátnej služby alebo na prípravu v odborných kurzoch, alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania vyslaný alebo s ktorého štúdiom alebo prípravou bol vyslovený súhlas. Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne tiež colníkovi pri rigoróznych skúškach vrátane prípravy a obhajoby rigoróznej práce, ak o to požiada a bol mu vyslovený súhlas.

(3) Služobné voľno podľa odseku 1 sa neposkytne na prípravu na opravnú skúšku, skúšku pri opakovaní ročníka pre neprospech, opravnú maturitnú skúšku, opravnú pomaturitnú skúšku, opravnú absolventskú skúšku, opravnú štátnu skúšku, opravnú záverečnú skúšku a ostatné druhy opravných skúšok.

(4) Na vykonanie prijímacích skúšok sa poskytne colníkovi ďalšie služobné voľno v nevyhnutnom rozsahu s nárokom na služobný plat.

(5) Colníčke alebo osamelému colníkovi, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa odseku 1, sa poskytne ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu päť dní v školskom roku.

(6) Služobné voľno

a) určené počtom dní nemožno čerpať po hodinách,

b) poskytované na štúdium pri výkone štátnej služby možno čerpať po celý školský rok a na prípravu v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania len počas trvania prípravy v týchto formách vzdelávania.

(7) Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v inom školskom roku s výnimkou služobného voľna určeného na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, absolventskej skúšky, štátnej skúšky a rigoróznej skúšky.

(8) Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo nariadením karantény v čase, keď colník čerpá služobné voľno.

(9) Do doby služobného voľna sa nezapočítava čas strávený cestovaním do príslušnej školy alebo do vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sa odborný kurz alebo iná forma ďalšieho vzdelávania uskutočňuje, ak je táto škola alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste, ako je miesto výkonu štátnej služby colníka.

§ 77a

zrušený

§ 78

Služobné voľno bez nároku na služobný plat

(1) Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa poskytne colníkovi na dobu, počas ktorej sa mu poskytuje materské alebo rodičovský príspevok podľa osobitných predpisov.18)

(2) Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa colníkovi poskytne na nevyhnutne potrebný čas aj z dôvodu

a) nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania hromadných dopravných prostriedkov,

b) činnosti registrovaného kandidáta vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do orgánu územnej samosprávy,

c) ak je colník predvolaný na konanie pred súdom alebo iným štátnym orgánom alebo orgánom územnej samosprávy, ak ide o konanie v osobnom záujme colníka, alebo na ktoré dal podnet colník svojím zavinením,

d) iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

(3) Colníkovi sa môže poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas, ak o to požiada pre ďalšie dôležité osobné prekážky v štátnej službe.

PIATA ČASŤ

PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI

§ 79

Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1) Colníkovi v stálej štátnej službe, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky

a) funkčný plat,

b) prídavok za výsluhu rokov,

c) hodnostný príplatok,

d) osobitný príplatok,

e) príplatok za riadenie,

f) príplatok za zastupovanie,

g) osobný príplatok,

h) príplatok za prípravu colníka-čakateľa,

i) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa,

j) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového člna,

k) príplatok za zmennosť,

l) príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach,

m) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,

n) príplatok za štátnu službu v noci,

o) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

p) príplatok za štátnu službu v štátny sviatok,

r) odmena.

(2) Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až l).

(3) Colníkovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe.

§ 80

Funkčný plat

(1) Colníkovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu, ktorú vykonáva, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú colník vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený, vymenovaný, poverený zastupovaním nadriadeného alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného.

(2) Katalóg činností na zaradenie jednotlivých funkcií do platových tried v súlade s charakteristikami platových tried uvedených v prílohe č. 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(3) Pre jednotlivé platové triedy sa určuje funkčný plat v tejto výške:

Platová trieda Funkčný plat Sk mesačne
1 6 110
2 6 930
3 7 860
4 8 890
5 10 020
6 11 410
7 13 350
8 15 550
9 18 020

(4) Nadriadený zaradí colníka do platovej triedy určenej pre funkciu, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na vykonanie tejto funkcie. Kvalifikačný predpoklad vzdelania nemožno odpustiť.

(5) Termín účinnosti a percentuálne zvýšenie funkčných platov na príslušný rok ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Funkčný plat sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

(6) Pre colníka zaradeného do dočasnej štátnej služby sa kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania nevyžaduje.

§ 81

Prídavok za výsluhu rokov

(1) Colníkovi v stálej štátnej službe patrí za čas štátnej služby prídavok za výsluhu rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu, odstupňovaný podľa dĺžky započítanej odbornej praxe.

(2) Percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov colníka je pri dĺžke započítateľnej odbornej praxe

a) do 2 rokov 0%
b) od 2 do 4 rokov 6%
c) od 4 do 6 rokov 12%
d) od 6 do 9 rokov 18%
e) od 9 do 12 rokov 24 %
f) od 12 do 15 rokov 30 %
g) od 15 do 18 rokov 36 %
h) od 18 do 21 rokov 42 %
i) od 21 do 24 rokov 48 %
j) od 24 do 28 rokov 54 %
k) od 28 do 32 rokov 60 %
l) nad 32 rokov 66 %

(3) Do doby započítateľnej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu za výsluhu rokov sa colníkovi započítava, ak tento zákon neustanovuje inak, doba

a) trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch, ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky,

b) praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru,

c) praxe inej než požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, najviac však v rozsahu dvoch tretín,

d) výkonu základnej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,

e) starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, alebo ďalšej materskej dovolenky, alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť určenej osobitným predpisom, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,

f) hodnotená ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov,19)

g) štúdia študijného programu tretieho stupňa20) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti.

(4) Praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti, alebo výkon pracovných činností, pre ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon požadovanej pracovnej činnosti.

(5) Do doby odbornej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov sa colníkovi nezapočítava doba

a) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak colníkovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,

b) výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, okrem prípadu amnestie,

c) služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac; to neplatí, ak ide o dobu uvedenú v odseku 3 písm. e),

d) dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej colník nemá nárok na služobný príjem v nemoci alebo nemocenské,

e) neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jeden deň.

(6) Prídavok za výsluhu rokov vo vyššom pásme patrí colníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol počet rokov potrebný na postup do vyššieho pásma.

(7) Prídavok za výsluhu rokov podľa odseku 2 sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

§ 82

Hodnostný príplatok

(1) Colníkovi patrí hodnostný príplatok v sume

hodnosť Sk mesačne
colný strážmajster 1 800
colný nadstrážmajster 2 000
colný podpráporčík, colný asistent 2 300
colný práporčík, colný kontrolór 2 500
colný nadpráporčík, hlavný colný kontrolór 2 700
colný inšpektor 2 900
hlavný colný inšpektor 3 100
colný radca 3 300
vyšší colný radca 3 500
hlavný colný radca 3 700

(2) Colníkovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v 1. skupine hodností, aj v prípade jeho povýšenia do 2. skupiny hodností, ako aj v prípade jeho ďalšieho povýšenia v 2. skupine hodností, ak je to preňho výhodnejšie.

(3) Hodnostný príplatok patrí colníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol dobu výsluhy rokov v hodnosti.

§ 83

Osobitný príplatok

(1) Colníkovi, ktorý vykonáva služobnú činnosť podľa odseku 2, patrí osobitný príplatok vo výške 1 000 až 5 000 Sk mesačne. Osobitný príplatok určuje vnútorným predpisom generálny riaditeľ v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti a miery ohrozenia života alebo zdravia colníka.

(2) Za služobnú činnosť podľa odseku 1 sa považuje priamy výkon štátnej služby v oblasti pašovania omamných látok, skráteného vyšetrovania, colnej pátracej služby, činnosti kontrolných mobilných skupín a inšpekčnej činnosti. Obsahovú náplň služobných činností určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom.

§ 84

Príplatok za riadenie

Colníkovi v stálej štátnej službe, ktorý je nadriadený, patrí príplatok za riadenie v rozpätí od 5 % do 47 % zo súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov platovej triedy určenej pre funkciu, do ktorej je colník zaradený. Nadriadený určí podľa stupňa riadenia a náročnosti riadiacej práce príplatok za riadenie podľa prílohy č. 2.

§ 85

Príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného

(1) Colníkovi poverenému zastupovaním iného colníka vo funkcii nadriadeného alebo colníkovi poverenému výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného patrí od začiatku zastupovania alebo výkonu dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného príplatok vo výške príplatku za riadenie určenej pre túto funkciu.

(2) Ak bol colník, ktorému patrí príplatok za riadenie, poverený zastupovaním nadriadeného vo vyššom stupni riadenia alebo výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného vo vyššom stupni riadenia, patrí mu príplatok za riadenie vo výške určenej pre túto funkciu, ak je to preňho výhodnejšie. Pôvodne určený príplatok za riadenie mu v tomto čase nepatrí.

§ 86

Osobný príplatok

(1) Colníkovi v stálej štátnej službe na ocenenie množstva a kvality plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do 70 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.

(2) V priamom výkone štátnej služby možno priznať osobný príplatok až do 100 %.

(3) O zvýšení alebo znížení osobného príplatku priznaného podľa odseku 1 rozhoduje príslušný nadriadený, podľa odseku 2 generálny riaditeľ. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 2 je neprípustný.

(4) Osobný príplatok sa priznáva pevnou sumou do výšky ustanoveného limitu podľa odsekov 1 a 2 a zaokrúhľuje sa na celé desaťkoruny smerom nahor.

(5) Priamym výkonom štátnej služby je vykonávanie kontroly dovozu a vývozu tovaru, kontroly dopravných prostriedkov, odhaľovanie protiprávnych konaní súvisiacich s dovozom a vývozom tovaru, vykonávanie daňového dozoru a daňovej kontroly predmetov spotrebnej dane,21a) odhaľovanie porušovania daňových predpisov a odhaľovanie protiprávneho konania colníka a porušovania služobnej disciplíny.

§ 87

Príplatok za prípravu colníka-čakateľa

Za prípravu colníka-čakateľa patrí školiteľovi príplatok vo výške 1 000 Sk mesačne; ak školiteľ pripravuje dvoch a viacerých colníkov-čakateľov, patrí mu príplatok vo výške 1 500 Sk mesačne. Ak počas kalendárneho mesiaca školiteľ začne prípravu colníka-čakateľa alebo skončí prípravu colníka-čakateľa, patrí mu za dni prípravy colníka-čakateľa pomerná suma určenej mesačnej výšky tohto príplatku.

§ 88

Príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa

Colníkovi, ktorý má do osobnej starostlivosti prideleného služobného psa, patrí príplatok vo výške 300 Sk mesačne. Príplatok patrí za každého služobného psa.

§ 89

Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo služobného motorového člna

(1) Ak má colník pridelené do trvalej starostlivosti služobné motorové vozidlo, patrí mu príplatok do výšky 300 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jedno pridelené vozidlo.

(2) Ak má colník pridelený do trvalej starostlivosti služobný motorový čln, patrí mu príplatok do výšky 100 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jeden služobný motorový čln.

(3) Ak má colník pridelené do trvalej starostlivosti jednostopové služobné motorové vozidlo alebo špeciálne vozidlo, patrí mu príplatok do výšky 50 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jedno motorové vozidlo.

(4) Ak colník skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom, patrí mu príplatok do výšky 300 Sk mesačne.

(5) Ak colník skutočne jazdí jednostopovým služobným motorovým vozidlom alebo špeciálnymi vozidlami, alebo motorovým člnom, patrí mu príplatok do výšky 200 Sk mesačne.

§ 90

Príplatok za zmennosť

Colníkovi, ktorý má výkon štátnej služby rozvrhnutý tak, že štátnu službu vykonáva striedavo vo viacerých zmenách, patrí príplatok vo výške 100 Sk až 800 Sk mesačne.

§ 90a

Príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach

(1) Colníkovi patrí príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach, ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu

a) ionizujúceho žiarenia a neionizujúceho žiarenia,

b) chemických škodlivín alebo

c) fyzikálnych vplyvov.

(2) Príplatok patrí colníkovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a zdraviu škodlivého vplyvu do skupín uvedených v prílohe č. 3. V I. skupine je príplatok 100 Sk až 800 Sk mesačne a v II. skupine je príplatok 300 Sk až 1 500 Sk mesačne. Príplatok podľa miery rizika, intenzity a doby pôsobenia sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov v priebehu výkonu činností určí nadriadený.

(3) Ak colník vykonáva rôzne činnosti podľa prílohy č. 3 zaradené do I. a II. skupiny, patrí mu príplatok najmenej vo výške spodnej hranice rozpätia pre II. skupinu.

(4) Kritériá na zaradenie činnosti podľa odseku 1 do I. skupiny alebo do II. skupiny sú

a) charakter činnosti a použité postupy pri tejto činnosti,

b) fyzikálne, chemické, toxikologické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov pracovného prostredia a pracovných postupov, ktoré najpodstatnejšie pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus, pričom sa vychádza z ich charakteru a z miery rizika,

c) vznikajúce škodliviny a pôsobiace škodliviny, najmä ich druh, množstvo a vplyv na ľudský organizmus,

d) dĺžka doby, počas ktorej je colník vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov,

e) výskyt poškodení zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s výkonom činnosti,

f) porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni náročnosti alebo škodlivosti pre zdravie na posudzovanom mieste, kde colník vykonáva štátnu službu, s najvyššími prípustnými hodnotami vystavenia podľa osobitných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(5) Pri hodnotení miery sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky na služobnom mieste, nie na ojedinelé situácie alebo na havarijný stav.

(6) Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a zdraviu škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých výkone treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, nadriadený zaradí tieto činnosti do skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v prílohe č. 3.

§ 91

Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni

(1) Ak colník vykonáva štátnu službu nad základný čas služby v týždni, patrí mu za každú hodinu takejto služby príplatok v sume príslušnej časti služobného platu zvýšený o 20 %, a ak ide o deň služobného pokoja, zvýšený o 50 %.

(2) Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni podľa odseku 1 s výnimkou zvýšenia nepatrí v prípade, ak sa colník s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby.

(3) Ak sa štátna služba nad základný čas služby v týždni vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu alebo v štátny sviatok, patria colníkovi aj príplatky podľa § 92 až 94. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni poskytlo náhradné voľno.

§ 92

Príplatok za štátnu službu v noci

Za hodinu štátnej služby v noci patrí colníkovi príplatok v sume 25 % z príslušnej časti služobného platu.

§ 93

Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí colníkovi príplatok v sume 30 % z príslušnej časti služobného platu.

§ 94

Príplatok za štátnu službu v štátny sviatok

Za hodinu štátnej služby v štátny sviatok patrí colníkovi príplatok v sume príslušnej časti služobného platu.

§ 95

Odmena

(1) Colníkovi možno poskytnúť odmenu za

a) kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností,

b) splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy.

(2) Colníkovi možno poskytnúť odmenu za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov vo výkone štátnej služby až do výšky služobného platu pri dosiahnutí 50 rokov veku.

§ 96

Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1) Ak je colníkovi nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada vo výške

a) 50 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 100 % z príslušnej časti jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste výkonu štátnej služby,

b) 15 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 25 % z príslušnej časti jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste.

(2) Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť colníkovi nepatrí, ak v čase služobnej pohotovosti vykonáva štátnu službu.

§ 97

Služobný príjem v prípravnej štátnej službe

(1) Colníkovi v prípravnej štátnej službe patrí služobný príjem ako colníkovi v stálej štátnej službe podľa § 79 ods. 1 s výnimkou príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie a príplatku za prípravu colníka čakateľa.

(2) Colníkovi v prípravnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.

§ 98

Služobný príjem v dočasnej štátnej službe

(1) Colníkovi v dočasnej štátnej službe patrí služobný príjem ako colníkovi v stálej štátnej službe podľa § 79 ods. 1 s výnimkou príplatku za prípravu colníka čakateľa.

(2) Colníkovi v dočasnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.

§ 99

Splatnosť služobného príjmu

(1) Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

(2) Služobný príjem splatný v priebehu dovolenky musí byť na žiadosť colníka vyplatený najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky.

(3) Pri skončení štátnej služby vyplatí služobný úrad colníkovi služobný príjem splatný za mesačné obdobie najneskôr v deň najbližšieho výplatného termínu.

§ 100

Výplata služobného príjmu

(1) Služobný príjem sa colníkovi vypláca v slovenskej mene.

(2) Služobný príjem sa vypláca colníkovi počas denného služobného času v mieste výkonu štátnej služby. Ak colník z vážnych dôvodov nemôže prevziať služobný príjem za týchto podmienok alebo vopred písomne nepožiada o výplatu služobného príjmu v niektorý iný deň, zašle mu služobný úrad služobný príjem v deň výplatného termínu alebo najneskôr v nasledujúci deň na svoje náklady a nebezpečenstvo.

(3) Na písomnú žiadosť colníka je služobný úrad povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení v jeho prospech poukázať sumu určenú colníkovi na jeho účet v banke v Slovenskej republike.

(4) Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať colníkovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach.

(5) Colník môže na prevzatie služobného príjmu písomne splnomocniť inú osobu.

§ 101

Zrážky zo služobného príjmu

(1) Zrážky zo služobného príjmu možno vykonať iba na základe dohody o zrážkach zo služobného príjmu, inak môže služobný úrad zraziť zo služobného príjmu

a) daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov fyzických osôb,

b) preddavok na služobný príjem, ktorý je colník povinný vrátiť, pretože neboli splnené podmienky na priznanie tohto služobného príjmu,

c) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeného súdom, orgánom štátnej správy alebo orgánom splnomocneným na to zákonom,

d) sumy prepadajúce štátu v dôsledku peňažného trestu, pokuty, ako aj náhrady uložené colníkovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

e) neoprávnene prijaté sumy dávok základného sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia colníkov, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ak je colník povinný ich vrátiť na základe právoplatného rozhodnutia,

f) služobný plat alebo jeho časť za dovolenku, na ktorú colníkovi nevznikol nárok,

g) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,22)

h) poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie u colníkov v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe, tiež príspevok na poistenie v nezamestnanosti,

i) poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne zabezpečenie; u colníkov v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

(2) Poradie zrážok zo služobného platu ustanovuje osobitný predpis.23)

§ 101a

Služobný príjem počas vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí alebo pri vyslaní na denné štúdium v zahraničí

(1) Colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí alebo ktorý bol vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať časť služobného príjmu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. To neplatí, ak colníkovi, ktorý bol vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, bolo poskytnuté bezplatné ubytovanie a štipendium na pokrytie jeho životných nákladov.

(2) Časťou služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí, je na tieto účely 43 % služobného príjmu podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l). Zostávajúca časť služobného príjmu podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) sa poskytuje v slovenskej mene. V slovenskej mene sa poskytujú aj príplatky podľa § 79 ods. 1 písm. m) až p), odmena podľa § 79 ods. 1 písm. r) a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 79 ods. 3.

(3) Časťou služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, je na tieto účely 36 % služobného príjmu podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) po vykonaní zrážok preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, výsluhové zabezpečenie. Zostávajúca časť služobného príjmu podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) sa poskytuje v slovenskej mene. V slovenskej mene sa poskytujú aj príplatky podľa § 79 ods. 1 písm. m) až p).

(4) Služobným platom colníka na účely § 34 ods. 8, § 40 ods. 2 a 4, § 42 ods. 3, § 70 ods. 2, § 75 až 77 a § 91 až 94 a § 96 je jeho služobný plat podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením podľa odseku 2 alebo 3.

(5) Časť služobného príjmu podľa odseku 2 alebo 3 vynásobená platovou reláciou23a) je zahraničný plat v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene (ďalej len „zahraničný plat“).

(6) Služobný úrad môže poskytnúť colníkovi podľa odseku 1 na jeho písomnú žiadosť preddavok na zahraničný plat. Poskytnutý preddavok je colník povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení štátnej služby v zahraničí alebo denného štúdia v zahraničí je colník povinný vrátiť poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr do piatich dní po návrate z cudziny.

(7) Colníkovi podľa odseku 1 patrí zahraničný plat podľa odseku 5 zodpovedajúci odslúženému času, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Ustanovenie odseku 1 neplatí pre colníka, u ktorého vykonávanie štátnej služby v zahraničí alebo vyslanie na denné štúdium do školy v zahraničí je kratšie ako šesť mesiacov.

(9) Colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií, na ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje, patrí služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) a r) v slovenskej mene a patrí mu zahraničný príspevok od 500 do 2 500 eur mesačne, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo iná medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Príspevok určuje minister na návrh generálneho riaditeľa v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby v zahraničí a od miery ohrozenia života alebo zdravia colníka.

(10) Príspevok podľa odseku 9 patrí colníkovi dňom vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, najskôr však dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, až do ukončenia vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, najdlhšie však do dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky pri jeho návrate.

(11) Príspevok podľa odseku 9 nepatrí colníkovi za čas, za ktorý mu patrí náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti,11a) ani počas preventívnej rehabilitácie.

(12) Zahraničný plat alebo príspevok podľa odseku 9 sa poskytuje v zahraničí prostredníctvom účtu v banke v krajine výkonu štátnej služby alebo v krajine štúdia.

(13) Colníkovi vyslanému na denné štúdium do školy v zahraničí sa služobný plat počas čerpania riadnej dovolenky vypláca v slovenskej mene.

Náhrada výdavkov

§ 102

(1) Colníkovi patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh.

(2) Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri služobných cestách, cestách do škôl a kurzov, pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu, na sťahovanie, pri preventívnej rehabilitácii, pri zahraničných služobných cestách, pri vyslaní do škôl a kurzov v zahraničí a stravné v cudzej mene poskytované colníkom v súvislosti s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu.

(3) Colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí, okrem colníka vyslaného na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií, na ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje, patria náhrady súvisiace so zahraničnou služobnou cestou a s inými zmenami miesta výkonu štátnej služby v zahraničí podľa osobitného predpisu.23b)

§ 103

(1) Colníkovi vyslanému na služobnú cestu patrí

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c) stravné,

d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého pobytu alebo medzi nadriadeným a colníkom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak služobná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak tomu nebráni výkon štátnej služby, najmenej však raz za 30 dní.

(2) V prípade povolania colníka do služobnej pohotovosti z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí colníkovi

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b) stravné za čas prepravy, ak trvala dlhšie ako päť hodín,

c) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.

(3) Na účely tohto zákona sa cesty colníka, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby, vykonávané v mieste výkonu štátnej služby považujú za služobné cesty s nárokom na náhradu preukázateľných cestovných výdavkov.

§ 104

Stravné

(1) Za každý kalendárny deň služobnej cesty patrí colníkovi stravné v tomto dni vo výške ustanovenej v osobitnom predpise.24)

(2) Ak má colník na služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné mu nepatrí, ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa kráti o 30 % za poskytnuté raňajky, o 40 % za obed a o 30 % za večeru; takto krátené sadzby stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny, do 50 halierov smerom nadol a od 50 halierov vrátane smerom nahor.

(3) Ak sa colník vyslaný na služobnú cestu, ktorá trvá menej než päť hodín, nemôže stravovať obvyklým spôsobom, môže mu nadriadený poskytnúť stravné až do výšky zodpovedajúcej stravnému pri služobnej ceste trvajúcej päť hodín.

(4) Pri služobnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní a trvá menej ako deväť hodín, sa upustí od oddeleného výpočtu stravného. Výška stravného sa určí podľa celkovej doby trvania služobnej cesty.

(5) Ak je colník vyslaný na služobnú cestu do miesta trvalého pobytu, stravné mu nepatrí.

§ 105

Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení

(1) Colníkovi, ktorý je preložený podľa § 34 ods. 1 písm. a) a b) do iného miesta výkonu štátnej služby a z toho dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje nadriadený.

(2) Nadriadený môže na základe žiadosti colníka, ktorý v dôsledku vzniku služobného pomeru alebo preloženia na vlastnú žiadosť podľa § 34 ods. 3 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby a žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch mesiacov.

(3) Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat colníka do miesta trvalého pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2 poskytnúť náhrady preukázaných cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť.

(4) Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria colníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto miesto výkonu štátnej služby.

§ 106

Náhrady pri presťahovaní

(1) Colníkovi, ktorý spĺňa podmienky preloženia na inú funkciu podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo b) a presťahuje sa do miesta výkonu štátnej služby, patrí

a) náhrada preukázaných výdavkov za prepravu bytového zariadenia a zvrškov colníka a členov jeho rodiny,

b) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu colníka a členov jeho rodiny z doterajšieho miesta trvalého pobytu do miesta výkonu štátnej služby colníka,

c) náhrada nevyhnutne potrebných preukázaných výdavkov spojených s maľovaním a úpravou bytu, najviac však

1. za každú obytnú miestnosť (izbu) 1 300 Sk,

2. za kuchyňu 1 300 Sk,

3. za úplné príslušenstvo 1 300 Sk,

4. za neúplné (spoločné) príslušenstvo 650 Sk.

(2) Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa colník presťahuje do bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.

(3) Ak ide o presťahovanie colníka, ktorý spĺňa podmienky odseku 1, do vlastného rodinného domu, služobného bytu alebo do bytu v osobnom vlastníctve, patrí náhrada podľa odseku 1 písm. c), najviac do výšky 7 800 Sk.

§ 107

Náhrada výdavkov za používanie cestných motorových vozidiel pri služobných cestách

(1) Ak sa nadriadený s colníkom dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné motorové vozidlo ako služobné cestné motorové vozidlo, patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného predpisu25) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.

(2) Náhrada výdavkov za pohonné látky colníkovi patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom predpise.26)

(3) Nadriadený môže s colníkom dohodnúť aj poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Podmienka preukázania zákonného havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla platí aj v tomto prípade.

Náhrady cestovných výdavkov do škôl a kurzov

§ 108

(1) Colníkovi, ktorý študuje na škole alebo v kurze mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do kurzu a za dni cesty späť po skončení školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Ak ide o viacročné štúdium, patrí táto náhrada v každom roku štúdia.

(2) Colníkovi študujúcemu v kurze, ktorý bol na štúdium vyslaný mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí bezplatné ubytovanie a stravovanie. Ak nie je poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravovanie, patria mu náhrady ako pri služobnej ceste.

(3) Počas pobytu v kurze patrí colníkovi, ktorý žije odlúčene od svojej rodiny, náhrada preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny a späť raz za dva týždne, slobodnému raz za mesiac.

(4) Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí colníkovi až do výšky preukázaných cestovných výdavkov pri použití železničného alebo autobusového spojenia. Náhrada za použitie rýchlika alebo náhrada za použitie diaľkového autobusu patrí pri vzdialenosti nad 100 kilometrov, výdavok za miestenku pri vzdialenosti nad 200 kilometrov.

(5) Colníkovi študujúcemu na škole, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh colnej správy do iného miesta výkonu štátnej služby, kde sa mu neposkytuje bezplatné stravovanie a ubytovanie, patrí náhrada výdavkov ako pri služobnej ceste.

§ 109

(1) Colníkovi študujúcemu pri výkone štátnej služby mimo miesta výkonu štátnej služby na vykonanie skúšok a na účasť na sústredení a späť patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.

(2) Pri opravných skúškach náhrada podľa odseku 1 colníkovi nepatrí.

§ 110

Náhrady výdavkov pri preventívnej rehabilitácii

(1) Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou kúpeľnej liečby patrí colníkovi náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.

(2) Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce mimo miesta výkonu štátnej služby alebo mimo miesta trvalého pobytu v prvých piatich kalendárnych dňoch patria colníkovi náhrady ako pri služobnej ceste.

(3) Pri individuálnej preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce náhrady podľa odseku 1 colníkovi nepatria.

§ 111

Náhrada výdavkov pri zahraničných služobných cestách a pri cestách do škôl a kurzov v zahraničí

Pri poskytovaní náhrad pri zahraničnej služobnej ceste podľa § 36 ods. 4 sa postupuje podľa § 103, 104 a 107, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 112

Poistenie liečebných nákladov v zahraničí

Colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada colníkovi nepatrí, ak ho takto poistil služobný úrad.

§ 113

Náhrada výdavkov za cestu na návštevu rodiny

Ak sa colník s nadriadeným, ktorý ho vyslal na zahraničnú služobnú cestu, písomne dohodne na návšteve rodiny v mieste jej trvalého pobytu, patrí colníkovi náhrada výdavkov až v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej služobnej ceste. Ustanovenie § 103 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cestu na návštevu rodiny colníka vyslaného na zahraničnú služobnú cestu.

§ 114

Stravné v cudzej mene

(1) Za každý kalendárny deň zahraničnej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí colníkovi stravné v cudzej mene podľa osobitného predpisu.27)

(2) Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, alebo ak trvá celkove dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, patrí colníkovi stravné v cudzej mene do výšky 50 %, najmenej 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej v odseku 1.

(3) Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni najviac šesť hodín alebo ak trvá celkove najviac šesť hodín, patrí colníkovi stravné v cudzej mene do výšky 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.

(4) Ak má colník na zahraničnej služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné mu nepatrí. Ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa kráti v prípade zabezpečených raňajok o 30 %, obeda o 40 % a večere o 30 % zo stravného ustanoveného podľa odsekov 1 až 3.

(5) Ak sú pri zahraničnej služobnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté aj výdavky za raňajky, patrí colníkovi stravné v cudzej mene znížené o 15 % stravného ustanoveného podľa odsekov 1 až 3.

§ 115

Nadriadený poskytne colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov podľa § 103 ods. 1 písm. d) vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 114.

§ 116

Náhrada výdavkov za pohonné látky

Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 107 patrí colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej mene za kilometre najazdené v zahraničí nad 350 kilometrov, ak sa s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla nadriadený písomne nedohodne s colníkom na dlhšej vzdialenosti.

§ 117

Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v slovenskej mene

(1) Pri zahraničnej služobnej ceste patrí colníkovi za čas služobnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 103 ods. 1.

(2) Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene prechod slovenskej štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.

(3) Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene začiatok a skončenie služobnej cesty.

§ 118

Zahraničné služobné cesty vykonávané na základe dohody o vzájomnej výmene colníkov

(1) Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej výmene colníkov, môže služobný úrad dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí poskytovanie cestovných výdavkov na stravné za cesty súvisiace s výkonom štátnej služby.

(2) Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby colníka do sídla zmluvnej strany v zahraničí a späť uhrádza služobný úrad.

(3) Služobný úrad môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je colník vysielaný, výšku stravného poskytovaného colníkovi v zahraničí najviac do výšky ustanovenej v § 114.

§ 119

Náhrady cestovných výdavkov pri vysielaní colníka na štúdium do škôl a kurzov v zahraničí

(1) Colníkovi vyslanému na štúdium do školy alebo kurzu v zahraničí patria náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa § 103 ods. 1 písm. e).

(2) Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí nadriadený poskytne vreckové v cudzej mene do výšky 5 % stravného určeného podľa § 114.

(3) Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí trvajúcom menej ako desať mesiacov ďalšia náhrada cestovných výdavkov za cesty späť počas štúdia do Slovenskej republiky nepatrí.

(4) Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú viac ako desať mesiacov, patrí počas štúdia jedenkrát ročne náhrada cestovných výdavkov za cestu konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.

(5) V prípade udelenia dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu vlastnej svadby, návštevy vážne chorého člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho pohrebe, patrí colníkovi okrem náhrad poskytovaných podľa odsekov 2 a 3 náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.

§ 120

Náhrady cestovných výdavkov a stravného poskytovaného colníkovi v cudzej mene v súvislosti s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu

(1) Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na území cudzieho štátu, patrí počas nepretržitého výkonu tejto služby stravné v cudzej mene vo výške

a) 5 % z dennej sadzby stravného ustanoveného osobitným predpisom,27) ak výkon štátnej služby trvá do šiestich hodín vrátane,

b) 15 % z dennej sadzby stravného,27) ak výkon štátnej služby trvá nad šesť do 12 hodín vrátane,

c) 25 % z dennej sadzby stravného,27) ak výkon štátnej služby trvá nad 12 do 24 hodín vrátane.

(2) Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, do nepretržitého výkonu tejto služby sa spočítavajú hodiny strávené na území cudzieho štátu. Podľa počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí colníkovi stravné podľa odseku 1.

(3) Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov na území cudzieho štátu.

§ 121

Naturálne náležitosti

(1) Colník má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej služby (ďalej len „naturálne náležitosti“) alebo peňažný príspevok za naturálne náležitosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na zabezpečenie obmeny naturálnych náležitostí patrí colníkovi peňažný príspevok na naturálne náležitosti alebo náhrada formou nepeňažného plnenia.

(2) Pri vzniku služobného pomeru patria colníkovi tieto naturálne náležitosti:

a) služobná rovnošata a jej súčasti, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate,

b) peňažný príspevok vo výške 60 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie občianskeho odevu a doplnkov, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve,

c) služobná rovnošata a jej súčasti a peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom,

d) osobné ochranné pracovné prostriedky a ďalší materiál nevyhnutný na výkon štátnej služby.

(3) Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 30 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

(4) Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 15 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

(5) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi a colníčke na obnovu naturálnych náležitostí každý rok peňažný príspevok vo výške 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom.

(6) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí.

(7) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 30 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

(8) Výplata peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu priznaných naturálnych náležitostí sa vykonáva v najbližšom výplatnom termíne služobného príjmu.

(9) Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria colníkovi za dobu, ktorá sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) až f), a colníčke počas materskej dovolenky alebo colníkovi počas rodičovskej dovolenky podľa § 143 ods. 1.

(10) Naturálne náležitosti a peňažný príspevok na naturálne náležitosti nepodliehajú dani z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.

(11) Naturálne náležitosti podľa odseku 2 písm. a) až c) a jednorazové peňažné príspevky podľa odsekov 3 a 4 nepatria colníkovi, ktorému vznikol služobný pomer podľa tohto zákona opätovne, ak od skončenia predchádzajúceho služobného pomeru uplynulo menej ako 12 mesiacov.

Spoločné ustanovenia

§ 122

(1) Miesto výkonu štátnej služby je miesto (obec), v ktorom je colník zaradený do výkonu štátnej služby. Pre colníkov, ktorým častá zmena miesta výkonu štátnej služby vyplýva z osobitnej povahy zaradenia, možno ako miesto výkonu štátnej služby dohodnúť aj miesto trvalého pobytu.

(2) Miestom pobytu je miesto, kde sa colník nachádza v čase povolania na výkon štátnej služby.

(3) Rodinou colníka je jeho manžel alebo manželka, osoby sebe navzájom blízke,11) vlastné deti, osvojenci, deti zverené colníkovi do pestúnskej starostlivosti alebo do výchovy, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni alebo ďalšie osoby žijúce v domácnosti s colníkom, ak sa mu tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu podľa osobitných predpisov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(4) Za ženatého colníka sa považuje aj slobodný, rozvedený alebo ovdovený colník, ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 3, ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa mu tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu.

(5) Ak colníkovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len to stravné, ktoré je preňho výhodnejšie.

(6) Ak priznanie platových náležitostí je podmienené vykonávaním štátnej služby, za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj čas

a) čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky alebo preventívnej rehabilitácie,

b) keď colník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý deň výkonu štátnej služby,

c) náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,

d) služobného voľna pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu, ak colníkovi nebola poskytnutá náhrada služobného platu alebo iná náhrada,

e) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe,

f) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby,

g) odborného školenia,

h) prestávky v službe,

i) prestávky na dojčenie,

j) služobnej cesty strávený inak ako plnením služobných úloh, ktorý spadá do základného času služby colníka v jednotlivých dňoch.

(7) Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom základnom čase služby v týždni je 1/175 služobného platu podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) a pri 38-hodinovom základnom čase služby v týždni 1/165 služobného platu podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l).

§ 123

Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a colník ich nepreukáže z dôvodu straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže služobný úrad poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v § 36 ods. 2 a 5.

§ 124

(1) Ak colník požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 103, služobný úrad je povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.

(2) Služobný úrad je povinný poskytnúť colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej služobnej cesty.

§ 125

(1) Colník je povinný do desiatich kalendárnych dní po skončení služobnej cesty predložiť služobnému úradu písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

(2) Služobný úrad je povinný do desiatich kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty colníka.

§ 126

Na zmenu osobného stavu colníka, ktorá je rozhodujúca pre nároky podľa tohto zákona, sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.

ŠIESTA ČASŤ

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Bezpečnosť a ochrana zdravia

§ 127

(1) Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia colníkov pri výkone štátnej služby zabezpečuje služobný úrad.

(2) Služobný úrad je povinný najmä

a) vytvárať podmienky na bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,

b) riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej služby, vykonávať kontrolu predmetných úloh a zabezpečovať odstránenie zistených závad,

c) zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať ich, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu,

d) priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na ich základe aktualizovať osobitný predpis na bezplatné poskytovanie osobných ochranných služobných prostriedkov, kontrolovať ich používanie a vytvárať podmienky na ich údržbu a udržiavanie nezávadného stavu,

e) poskytovať podľa osobitného predpisu umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, ako aj ochranné nápoje,

f) umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávanie kontroly plnenia úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,

g) oboznamovať colníkov s príslušnými právnymi predpismi, zásadami a novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, pravidelne preverovať ich vedomosti, viesť záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach,

h) zabezpečiť dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich plnenia,

i) chrániť zdravie colníkov, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch, kde sa vykonáva štátna služba.

§ 128

Colník je povinný dbať o vlastnú bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný

a) dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane,

b) zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať skúšky a lekárske prehliadky,

c) bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,

d) nepožívať alkoholické nápoje ani omamné látky, psychotropné látky a prípravky na miestach výkonu štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba,

e) podrobiť sa v súvislosti s výkonom služby vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený na zistenie, či colník nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov,

f) používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky,

g) prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci s technikou a dodržiavať predpisy o požiarnej ochrane.

§ 129

Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.

§ 130

Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru colného riaditeľstva podľa osobitného predpisu.28)

§ 131

Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické, protiepidemické, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, so zbraňami, s rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy na ochranu života a zdravia, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

§ 132

Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany podľa tohto zákona uhrádza služobný úrad.

SIEDMA ČASŤ

STAROSTLIVOSŤ O COLNÍKOV

§ 133

Vytváranie podmienok na výkon štátnej služby

(1) Služobný úrad vytvára colníkovi podmienky na riadny a pokiaľ možno bezpečný výkon štátnej služby.

(2) Služobný úrad je povinný najmä

a) oboznamovať colníkov s internými predpismi a informáciami potrebnými na riadny výkon štátnej služby,

b) starať sa o sústavné vzdelávanie colníkov,

c) zabezpečovať pre colníkov zdravotnú starostlivosť,

d) zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,

e) starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,

f) zabezpečovať ubytovanie colníkov,

g) zabezpečovať úschovu osobných vecí a osobných predmetov, ktoré colníci obvykle nosia do služby,

h) vytvárať podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb a záujmov colníkov,

i) zabezpečiť colníkom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti. Túto povinnosť nemá voči colníkom vyslaným na služobnú cestu a v prípadoch, ak to vylučujú podmienky výkonu služby,

j) zabezpečovať stravovanie podľa písmena i) podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja colníkovi v priebehu zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za zmenu považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny. Ak zmena trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla; pri zmene trvajúcej viac ako 12 hodín je však povinný jeho poskytnutie zabezpečiť. Ak zmena trvá viac ako 17 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie tretieho teplého hlavného jedla,

k) prispievať na stravovanie podľa písmen i) a j) vo výške 65 % ceny teplého hlavného jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,22) rovnako tak poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu.29)

(3) Nadriadený môže poskytovať colníkovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 2 písm. k), iba ak povinnosť nadriadeného zabezpečiť colníkom stravovanie vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo nadriadený nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 písm. i) až k).

(4) V kolektívnej zmluve možno

a) upraviť podmienky, za ktorých bude nadriadený poskytovať colníkom stravovanie počas trvania prekážok pri výkone štátnej služby,

b) rozšíriť okruh colníkov, ktorým nadriadený zabezpečí stravovanie.

§ 134

Získavanie a zvyšovanie vzdelania colníkov

(1) Služobný úrad môže colníkovi na základe jeho žiadosti alebo rozkazom, ktorým ho vysiela na štúdium alebo prípravu, umožniť získanie alebo zvýšenie vzdelania štúdiom na školách, vykonaním rigoróznych skúšok alebo prípravou v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania colníkov. Súhlas služobného úradu so štúdiom alebo prípravou colníka umožňuje colníkovi počas štúdia, prípravy a vykonania rigoróznych skúšok alebo prípravy v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat.

(2) Súhlas služobného úradu so získaním alebo zvýšením vzdelania colníka prostredníctvom štúdia na školách, v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania sa udeľuje

a) rozkazom, ktorým sa colník vysiela na štúdium na školách alebo na prípravu prostredníctvom odborných kurzov alebo iných foriem ďalšieho vzdelávania,

b) rozkazom, ktorým sa udeľuje súhlas na vykonanie rigoróznych skúšok.

(3) Colník, ktorému služobný úrad umožnil získať alebo zvýšiť si vzdelanie, je povinný zotrvať po skončení štúdia alebo prípravy po určený čas v služobnom pomere podľa tohto zákona alebo uhradiť náklady spojené so získaním alebo zvýšením vzdelania alebo ich pomernú časť. Colník je tiež povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady spojené so získavaním alebo zvyšovaním vzdelania alebo ich pomernú časť, ak štúdium alebo prípravu neskončil a nezískal alebo si nezvýšil vzdelanie.

(4) Doba určená na zotrvanie colníka v služobnom pomere je

a) pri dennom štúdiu na školách alebo pri dennej forme prípravy trojnásobok doby trvania štúdia alebo prípravy,

b) pri štúdiu alebo pri príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok doby trvania alebo prípravy,

c) pri vykonaní rigoróznych skúšok päť rokov,

d) pri odbornom colnom kurze desať rokov.

§ 135

Úhrada nákladov vynaložených na získanie alebo zvýšenie vzdelania

(1) Colník, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby ustanovenej v § 134 ods. 4, je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie jeho vzdelania alebo ich pomernú časť.

(2) Výšku úhrady nákladov vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov vynaložených na štúdium alebo na prípravu v období, v ktorom colník získaval alebo si zvyšoval vzdelanie. Skutočné náklady vynaložené na štúdium sú služobný plat vyplatený za služobné voľno poskytnuté podľa § 77 a náhrady cestovných výdavkov podľa § 102. Služobný plat vyplatený za služobné voľno poskytnuté podľa § 77 predstavuje výšku služobného platu po znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti.

(3) Do celkových nákladov sa započítavajú náklady za samo štúdium, ak ich platil služobný úrad.

(4) V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad čiastočne znížiť alebo aj úplne odpustiť úhradu nákladov colníkovi uvoľnenému zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť alebo colníkovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru, pretože bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.

(5) Povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie vzdelania alebo ich čiastočné zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je povinný colník uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.

(6) O spôsobe úhrady nákladov v určenej výške sa môže colník so služobným úradom dohodnúť. Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti colníka uhradiť náklady mesačnými zrážkami; výška mesačných zrážok však nesmie prekročiť hranice súm určených podľa osobitného predpisu.30)

(7) Povinnosť uhradiť náklady nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu ustanoveného § 183 ods. 1 písm. a) a § 183 ods. 2 alebo zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného.

(8) Služobný úrad je povinný každoročne vyčísliť výšku nákladov vynaložených na štúdium a doklady o vyčíslení nákladov zakladať do osobného spisu colníka.

§ 136

Zdravotná starostlivosť

Na zdravotnú starostlivosť o colníkov sa vzťahujú osobitné predpisy.31)

§ 137

Preventívna rehabilitácia

(1) Vymedzenému okruhu colníkov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku s nárokom na služobný plat.

(2) Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno-preventívnych, telovýchovno-športových a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia colníkov.

(3) Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou

a) aktívneho odpočinku,

b) liečebno-preventívnej starostlivosti,

c) výkonu práce,

d) kúpeľnej liečby na základe lekárskeho odporúčania.

(4) Preventívna rehabilitácia sa poskytuje

a) colníkom, ktorí v kalendárnom roku dosiahli vek najmenej 35 rokov alebo vykonávali štátnu službu po dobu najmenej 15 rokov; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje doba trvania služobného pomeru rozhodujúca pre nárok na odchodné a jeho výšku,

b) ostatným colníkom so zhoršeným zdravotným stavom na základe rozhodnutia ošetrujúceho lekára.

(5) Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje colníkom v prvom roku služobného pomeru, colníkom, u ktorých bolo rozhodnuté o ich prepustení, ktorí požiadali o uvoľnenie alebo u ktorých to vylučuje ich zdravotný stav.

(6) Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje colníkovi v kalendárnom roku, v ktorom mu bola poskytnutá kúpeľná liečba.

(7) Colník je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, v ktorý je na ňu vyslaný.

(8) Náhradný termín na nástup preventívnej rehabilitácie môže určiť colníkovi, ktorý nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných, rodinných alebo zdravotných dôvodov.

(9) Preventívna rehabilitácia podľa odseku 4 písm. b) sa poskytuje v kúpeľnorehabilitačných ústavoch alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom. Náklady spojené s preventívnou rehabilitáciou hradí ministerstvo.

(10) Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu rehabilitáciu, riadení preventívnej rehabilitácie a o rozsahu výkonu práce počas preventívnej rehabilitácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Osobitné podmienky výkonu štátnej služby colníčok

§ 138

(1) Colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.

(2) Tehotná colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(3) Činnosti zakázané všetkým colníčkam, tehotným colníčkam a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 139

(1) Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky nesmie byť zaraďovaná na výkon štátnej služby v noci, na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Do služobnej pohotovosti možno zaradiť colníčku, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej súhlasom.

(2) Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť vysielaná na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.

§ 140

(1) Ak tehotná colníčka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon je tehotným colníčkam zakázaný alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný dočasne ju previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná.

(2) Ak z dôvodov uvedených v odseku 1 nemožno colníčku dočasne previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, služobný úrad je povinný zaradiť ju do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov.

(3) Ak colníčka dosahuje pri výkone štátnej služby, na ktorý bola prevedená podľa odseku 1 bez svojho zavinenia, nižší služobný príjem, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávacia dávka podľa osobitného predpisu.32)

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú rovnako na colníčku do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 141

(1) Tehotnú colníčku a colníčku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu štátnej služby, len s jej súhlasom.

(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú colníčku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

§ 142

(1) Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti colníčky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(2) Nadriadený určí colníčke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej colníčke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

Materská dovolenka a rodičovská dovolenka

§ 143

(1) V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí colníčke materská dovolenka v trvaní 28 týždňov; ak colníčka porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú colníčku, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj colníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

(2) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne colníčke a colníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, poskytne sa colníčke a colníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý colník alebo colníčka žiadajú, spravidla najmenej však na jeden mesiac.

(3) Počas materskej dovolenky patrí colníčke materské podľa osobitného predpisu.33) Počas rodičovskej dovolenky patrí colníčke rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.34)

(4) Materskú dovolenku colníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(5) Ak colníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však colníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o colníčku, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú colníčku.

(6) Materská dovolenka colníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 144

(1) Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj colníčka a colník, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

(2) Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje colníčke a colníkovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak colníčka a colník prevzali dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú colníčku a osamelého colníka, v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku a kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne šesť rokov veku.

Materská dovolenka a rodičovská dovolenka v osobitných prípadoch

§ 145

(1) Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a colníčka a colník zatiaľ nastúpia výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná časť sa colníčke a colníkovi poskytne odo dňa, keď prevzali dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestali z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do doby, keď dieťa dosiahne tri roky, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, do šiestich rokov veku dieťaťa.

(2) Colníčke a colníkovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj colníčke a colníkovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

(3) Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí colníčke materská dovolenka v trvaní 14 týždňov.

(4) Ak dieťa zomrie v čase, keď je colníčka na materskej dovolenke alebo colníčka a colník na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte v trvaní dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

§ 146

Ak colníčka alebo colník požiadajú nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, nadriadený je povinný žiadosti vyhovieť.

§ 147

Prestávky na dojčenie

(1) Colníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

(2) Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas.

(3) Ak vykonáva colníčka štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

(4) Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.

Spoločné ustanovenia

§ 148

Ustanovenia § 139, 141 až 146 sa vzťahujú aj na osamelých colníkov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

§ 149

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovelé alebo rozvedené colníčky, slobodní, ovdovelí alebo rozvedení colníci alebo colníčky a colníci osamelí z iných vážnych dôvodov.

ÔSMA ČASŤ

NÁHRADA ŠKODY

§ 150

Povinnosti služobného úradu a colníka

(1) Služobný úrad je povinný zabezpečovať colníkom také podmienky, aby mohli riadne vykonávať štátnu službu bez ohrozenia zdravia a majetku. Ak colník oznámi zistené nedostatky, služobný úrad je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

(2) Colník je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného. Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, colník je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov.35)

Všeobecná zodpovednosť colníka

§ 151

(1) Colník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať colníkovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 155 a 156.

(2) Predpokladom vzniku zodpovednosti colníka za škodu služobnému úradu je

a) vznik škody,

b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,

c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,

d) zavinenie,

e) právny vzťah colníka k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

§ 152

Colník, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Colník, ktorý sa vlastným zavinením, požitím alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.

Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody

§ 153

Colník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

§ 154

Colník nezodpovedá za škodu

a) ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,

b) ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam,

c) ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného v rozpore s právnym predpisom a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho colník na tento rozpor upozornil.

Osobitná zodpovednosť

§ 155

(1) Ak služobný úrad písomne zverí colníkovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

(2) Colník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

(3) Ak je colník prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať služobnému úradu.

§ 156

Colník zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa colník zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.

Rozsah a spôsob náhrady škody

§ 157

(1) Colník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neuvedie do predchádzajúceho stavu.

(2) Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u colníka presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

(3) Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak bola škoda spôsobená

a) na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, alebo

b) pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, alebo

c) úmyselne.

(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.

§ 158

(1) Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, colník je povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(2) Ak zodpovedá za škodu niekoľko colníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak spôsobil niektorý z nich škodu podľa § 157 ods. 3 písm. b) a c), zodpovedá za celú škodu.

§ 159

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase spôsobenia škody.

§ 160

(1) Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť náhradu škody nižšou sumou, než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, alebo na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo o stratu zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

(2) Ak spôsobil škodu z nedbanlivosti vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.

(3) Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností colníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery colníka.

(4) Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa § 157 ods. 3 písm. b).

§ 161

(1) Služobný úrad je povinný požadovať od colníka náhradu škody, za ktorú colník zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s colníkom.

(2) Ak sa nadriadený a colník o náhrade škody dohodnú, uzavrú o tom písomnú dohodu.

(3) V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.

(4) Ak bola škoda spôsobená trestným činom, rozhodne nadriadený o povinnosti colníka uhradiť škodu, len ak o nej nerozhodol súd.

§ 162

Ak spôsobil škodu nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným colníkom, určí výšku tejto náhrady vyšší nadriadený.

§ 163

Ak colník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré colník spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti podľa § 155 a 156.

§ 164

Všeobecná zodpovednosť služobného úradu

(1) Ak bola colníkovi spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2) Služobný úrad zodpovedá colníkovi aj za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

(3) Ak bolo colníkovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie na zdraví inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

(4) V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i colníkovi, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie na zdraví pre výkon štátnej služby.

Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania

§ 165

(1) Ak došlo pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu colníka na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý colník utrpel na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo na iné dohodnuté miesto nadriadeným.

(2) Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý colník utrpel pre výkon štátnej služby.

(3) Za škodu spôsobenú colníkovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom colník vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

(4) Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale len za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

§ 166

(1) Služobný úrad sa zodpovednosti zbaví celkom, ak preukáže, že

a) škoda bola spôsobená tým, že colník svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo

b) škodu si spôsobil colník požitím alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov a služobný úrad nemohol škode zabrániť

a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

(2) Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

a) colník porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin bolo požitie alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov postihnutým colníkom,

c) colníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže spôsobiť úraz alebo chorobu z povolania.

(3) Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša colník podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) služobný úrad uhradí aspoň jednu tretinu škody.

(4) Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konania vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

§ 167

Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak colník utrpel služobný úraz

a) pri služobnom zákroku,

b) pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, ak colník tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Rozsah a spôsob náhrady škody

§ 168

Colníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za vecnú škodu.

§ 169

zrušený

§ 170

zrušený

§ 171

zrušený

Zodpovednosť služobného úradu pri úmrtí colníka následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania

§ 172

zrušený

§ 173

zrušený

§ 174

zrušený

§ 175

zrušený

§ 176

Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach

(1) Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách colník odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je takéto miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

(2) Za veci, ktoré colník obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 20 000 Sk. Ak škodu na týchto veciach spôsobil iný colník alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak nadriadený tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.

(3) Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju colník neohlásil nadriadenému bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

§ 177

Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu

(1) Ak utrpel colník vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach, alebo pre výkon štátnej služby, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2) Colník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

Spoločné ustanovenia o zodpovednosti služobného úradu za škodu

§ 178

(1) Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený. Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený colník, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.

(2) Služobný úrad je povinný uhradiť colníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s colníkom škodu neuvedie do pôvodného stavu.

(3) Ak ide o inú škodu na zdraví, než z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s tým obmedzením, že colníkovi nepatrí jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým.

§ 179

(1) Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,30) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nebolo vopred dohodnuté inak.

(2) Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý colník vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, za aký pracoval alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.

DEVIATA ČASŤ

SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU

§ 180

Druhy skončenia služobného pomeru

Služobný pomer sa končí

a) zrušením v skúšobnej dobe,

b) uvoľnením,

c) prepustením,

d) stratou hodnosti,

e) uplynutím dočasnej štátnej služby,

f) úmrtím colníka,

g) zákazom činnosti výkonu funkcie colníka.

§ 181

Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe

V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo colník zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo colníka, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby.

§ 182

Uvoľnenie

(1) Colník musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.

(2) Deň, v ktorom je žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručená nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti.

(3) Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva colník spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení colníka zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, colník je povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.

(4) Ak colník písomne oznámi, že svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť skôr, ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.

(5) Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti.

(6) Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi colníkovi.

(7) Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.

(8) Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený colníkovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

Prepustenie

§ 183

(1) Služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, ak

a) podľa rozhodnutia posudkového lekára stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v colnej správe alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho preložiť a ani previesť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,

b) nespĺňa podmienky podľa § 14 ods. 1 písm. a) až c),

c) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,

d) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

e) bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

f) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g) počas trvania prípravnej štátnej služby nesplní zákonnú povinnosť získať základné colnícke vzdelanie,

h) už nemôže byť zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa § 40 ods. 5; to neplatí pre colníkov zaradených do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov podľa § 40 ods. 1 písm. c).

(2) Colník môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak

a) preňho v dôsledku zníženia početných stavov colnej správy schválených vládou nie je iné služobné zaradenie,

b) spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu38a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo

c) spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.38b)

(3) Colník zaradený v stálej štátnej službe, ktorému nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 2 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) môže byť colník zaradený v stálej štátnej službe prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov.

(4) O prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) až f) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách musí byť rozhodnutie o prepustení colníkovi tiež doručené. Ak ide o prepustenie colníka z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. c), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je colník uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz.

§ 184

(1) Návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení colníka zo služobného pomeru.

(2) Ak ide o návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. c) až f), rozhodne nadriadený o tom, či sa služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení alebo dňom uplynutia lehoty na prepustenie.

§ 185

(1) Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

(2) Pri prepustení sa služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a colník nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.

(3) Ak bol colník prepustený z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. c) až f), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

§ 186

Zákaz prepustenia

(1) Colník nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe. Za ochrannú dobu sa na účely tohto zákona považuje doba,

a) keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo zneužitia omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, a to najdlhšie do skončenia podpornej doby,11a)

b) od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej liečby poskytnutej v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia; pri ochorení na dlhodobú ťažkú chorobu alebo na chorobu z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania, a to najdlhšie do skončenia podpornej doby,11a)

c) keď je colníčka tehotná alebo keď sa colníčka alebo osamelý colník trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky.

(2) Zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. b) až h) alebo § 183 ods. 2 písm. b) a c).

(3) Ak ochranná doba začala plynúť v čase od vydania rozhodnutia nadriadeného o prepustení zo služobného pomeru do doručenia tohto rozhodnutia colníkovi, rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru je neplatné.

(4) Ak bolo rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručené colníkovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 185 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa končí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak colník písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

(5) Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je colník povinný preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému. Nadriadený bezodkladne upovedomí o tejto skutočnosti personálny útvar, ktorý zabezpečí vykonanie potrebných opatrení.

(6) Ak nastane v čase od podania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru do rozhodnutia nadriadeného skutočnosť, ktorá zakladá ochrannú dobu podľa odseku 1, konanie o prepustení zo služobného pomeru sa zastaví, ak ide o návrh na prepustenie podľa § 183 ods. 1 písm. d), konanie o prepustení zo služobného pomeru sa preruší.

§ 187

Nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru

(1) Ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia o skončení služobného pomeru, služobný pomer trvá so všetkými právami a colníkovi sa doplatí služobný plat. Rozhodnutie o doplatení služobného platu vydá nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka, a uvedie v ňom sumu patriaceho doplatku.

(2) Ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nemožno colníka zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33.

(3) Ak oznámi colník po doručení rozhodnutia o zrušení, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončil uvoľnením v lehote dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia.

§ 188

Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti

Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd colníkovi uložil trest straty hodnosti.

§ 189

Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe

(1) Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.

(2) Pred uplynutím dočasnej štátnej služby môže sa skončiť služobný pomer aj ostatnými spôsobmi uvedenými v § 180.

§ 189a

Skončenie služobného pomeru zákazom činnosti výkonu funkcie colníka

Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd colníkovi uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu colníka.

§ 190

Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní

(1) Ak colník požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.

(2) Pri skončení služobného pomeru je služobný úrad povinný vydať colníkovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky colníka voči colnej správe, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu colníka a skutočnosti rozhodujúce pre dávku v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.39)

DESIATA ČASŤ

PRÍSPEVOK NA POISTENIE V NEZAMESTNANOSTI

§ 191

zrušený

§ 192

zrušený

§ 193

zrušený

Spoločné ustanovenia o príplatku k nemocenskému a príplatku k peňažnej pomoci v materstve

§ 194

zrušený

§ 195

zrušený

§ 196

zrušený

§ 197

zrušený

Odchodné

§ 198

zrušený

§ 199

zrušený

§ 200

zrušený

Výsluhový príspevok

§ 201

zrušený

§ 202

zrušený

§ 203

zrušený

§ 204

zrušený

Prídavok k dôchodku

§ 205

zrušený

§ 206

zrušený

§ 207

zrušený

§ 208

zrušený

§ 209

zrušený

§ 210

zrušený

§ 211

zrušený

§ 212

zrušený

§ 213

Prieskumné konanie

(1) Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu colníka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie, a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby vykonáva posudkový lekár.

(2) Ak je schopnosť colníka na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu posudkový lekár zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.

(3) Ak sa colníkovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, musí colník požiadať úrad48a) o posúdenie svojho zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia.

§ 214

zrušený

JEDENÁSTA ČASŤ

ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV V ŠTÁTNEJ SLUŽBE

Činnosť odborových orgánov

§ 215

(1) V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov colníkov príslušné odborové orgány.

(2) Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom

a) podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,

b) návrh na prevedenie alebo na preloženie colníka na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu výkonu trestu zákazu činnosti,

c) návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,

d) služobné hodnotenie, v ktorom je colník hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe, pred jeho schválením.

(3) Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

§ 216

(1) Colník vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. b).

(2) Colník sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie na rovnakej úrovni, akú naposledy zastával, ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 33.

(3) Colníkovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

(4) Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

§ 217

(1) Služobný pomer colníka sa nesmie skončiť pre výkon odborovej funkcie v odborovom orgáne.

(2) Colník, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa § 183 ods. 1 písm. a), b), e) až g) a § 183 ods. 2 písm. b) a c).

(3) Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas podľa odseku 2, rozhodnutie o prepustení odborárskeho funkcionára je neplatné.

§ 218

(1) Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom

a) vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer colníkov,

b) vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,

c) navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia colníkov,

d) vyjadrovať sa k návrhom na prevelenie colníka, na pozbavenie výkonu štátnej služby a k návrhom na rozvrhnutie základného času služby v týždni.

(2) Služobný úrad poskytuje bezplatne na zabezpečenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.

§ 219

(1) Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb colníkov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzavierajú v mene colníkov príslušné odborové orgány a v mene služobného úradu príslušní nadriadení kolektívne zmluvy.

(2) Pri uzavieraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu.43)

DVANÁSTA ČASŤ

KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU

§ 220

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú colníci, colníci, ktorí skončili služobný pomer, alebo pozostalí po colníkoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.44)

§ 221

Príslušnosť

Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone nadriadený (ďalej len „oprávnený orgán“).

§ 222

Postup v konaní

(1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.

(2) Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

§ 223

Podanie

(1) Ak to ustanovuje tento zákon, treba urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu.

(2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.

(3) Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania.

§ 224

Začatie konania

(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného úradu.

(2) Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.

(3) Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo služobného úradu, je konanie začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

§ 225

Postúpenie

Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

§ 226

Práva a povinnosti účastníkov konania

(1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.

(2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

(3) Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky.

(4) Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne tajomstvo alebo služobné tajomstvo, alebo dôležitý záujem účastníka konania.

§ 227

Dôkazy

(1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.

(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 227a

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takýmto rozhodnutím viazaný.

§ 228

Dožiadanie

Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať príslušného nadriadeného; dožiadaný nadriadený vykoná tento úkon bezodkladne.

§ 228a

Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo smrťou účastníka konania.

§ 229

Náklady konania

(1) Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií hradí služobný úrad. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.

(2) Oprávnený orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a príjem, ktorý mu preukázateľne ušiel. Nárok treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.

(3) Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.

(4) Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitným predpisom.45)

§ 230

Rozhodnutie

(1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

(4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

(5) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

(6) Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(7) Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Na výkon rozhodnutia sa vzťahujú osobitné predpisy.46)

§ 231

Odvolacie konanie

(1) Proti rozhodnutiu môže colník podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do osem dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2) Odvolanie môže colník podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

(3) Odvolanie sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4) Ak colník v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí týmto zákonom ustanovenej lehoty alebo nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5) Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a ak colník o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6) Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania

a) proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia,

b) proti rozhodnutiu o náhrade škody,

c) proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol colník hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu.

(7) Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(8) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

§ 232

Odvolací orgán

(1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. V odôvodnených prípadoch môže odvolací orgán túto lehotu primerane predĺžiť. O tejto skutočnosti je odvolací orgán povinný colníka písomne upovedomiť.

(3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

§ 233

Rozklad

Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

§ 234

Obnova konania

(1) Ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli colníkovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

(2) Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa colník alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

(4) Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).

(5) Ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove konania rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania oprávnený orgán.

§ 235

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1) Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi alebo vnútornými predpismi, minister alebo služobný úrad ho zmení, zruší alebo zruší a vráti na nové konanie.

(2) Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(3) Proti rozhodnutiu, ktorým sa mení alebo zruší rozhodnutie v mimo odvolacom konaní, možno podať rozklad alebo odvolanie.

§ 236

Preskúmanie rozhodnutia súdom

Colník môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia.

TRINÁSTA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 237

Právne úkony

(1) Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo k zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.

(2) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(3) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinností možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprihliada.

(4) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

(5) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie zámerne spôsobí účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

§ 238

Neplatnosť právneho úkonu

(1) Neplatný je právny úkon,

a) ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom,

b) ktorý bol urobený nepríslušným nadriadeným,

c) ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,

d) ktorým sa colník vopred vzdáva svojich práv,

e) ktorý urobil colník konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon nespôsobilým,

f) ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony,

g) ak nebol urobený predpísanou formou.

(2) Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto časť, ak z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť colníkovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne colníkovi následkom takého neplatného právneho úkonu škoda, je služobný úrad povinný ju nahradiť.

§ 239

Bezdôvodné obohatenie

(1) Ak sa bezdôvodne obohatí colník na úkor majetku zvereného služobným úradom alebo služobný úrad na úkor colníka, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil, bezdôvodné obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(3) Neprávom vyplatené sumy je colník povinný vrátiť, ak vedel alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

§ 240

Osobný spis

Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru colníka sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis colníka vedie služobný úrad.

§ 241

Služobný preukaz

Colníkovi pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad služobný preukaz.

§ 242

Premlčanie a zánik práva

(1) Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

(2) Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 168 písm. a) a b) a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých, príspevok a prídavok k dôchodku sa nepremlčuje; nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 244.

(3) K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 53 a 54, § 176 ods. 3, § 183 ods. 4, § 234 a 235; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

(4) Ak colník uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.

(5) Právo uplatňuje colník podaním u nadriadeného, nadriadený ho uplatňuje rozhodnutím.

Lehoty a úroky

§ 243

(1) Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

(2) Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

§ 244

(1) Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov.

(2) Ak ide o opakujúce sa plnenia, je lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

(3) Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(4) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa po desiatich rokoch odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

(5) Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu, ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.

(6) Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

(7) Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú v lehote troch rokov odo dňa ich splatnosti.

§ 245

Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru

(1) Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného príjmu colníka; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným príjmom.

(3) Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť

a) colníkovi zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu,

b) služobnému úradu zaplatiť peňažnú sumu colníkovi,

môže sa iná osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným vyhlásením, že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.

(4) Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bezodkladne oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojho práva.

(5) Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí colník, hoci ho na to služobný úrad vyzval.

(6) Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu colník.

(7) Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť colník.

(8) Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od colníka náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.

(9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj pre zabezpečenie práv colníka.

§ 246

Zánik práv a povinností zo služobného pomeru

(1) Uspokojením právo zanikne.

(2) Práva musia byť uspokojené riadne a včas.

(3) Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.

(4) Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

(5) Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené okamihom doručenia plnenia.

(6) Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo inak nie je prítomný.

(7) Colník i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré má byť uspokojené.

(8) Ak colník alebo služobný úrad je povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom účastník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.

(9) Ak požiada colník služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže služobný úrad povoliť splátky, najdlhšie však na dobu šiestich rokov, ak to nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.

(10) Ak colník nesplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí; toto právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

(11) Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce colník právo uspokojiť celkom, služobný úrad je povinný plnenie od neho prijať.

(12) Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.

(13) Účastník, ktorého peňažná pohľadávka nebola včas a riadne uspokojená, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo inak.

(14) K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

(15) Služobný úrad alebo colník, ktorého právo bolo uspokojené, je povinný vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.

(16) Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.

§ 247

Uplynutie doby

Práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.

§ 248

Úmrtie colníka

(1) Peňažné nároky colníka jeho úmrtím nezanikajú; nároky zo služobného príjmu do výšky trojnásobku služobného príjmu zo služobného pomeru prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho úmrtia v spoločnej domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

(2) Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú úmrtím colníka s výnimkou práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov.

§ 249

Osobitné ustanovenie o colníkovi, ktorý musí mať opatrovníka

Ak ide o právo colníka alebo bývalého colníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva doba, počas ktorej mu nebol ustanovený opatrovník.

§ 250

Počítanie času

(1) Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(2) Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

(3) Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na štátny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň.

Zastúpenie

§ 251

(1) Zastúpenie vzniká na základe splnomocnenia alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.

(3) Zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to ustanovené právnym predpisom alebo dohodnuté účastníkmi. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(4) Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len ak takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná.

(5) Na zastúpenie treba písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu; inak je neplatné.

§ 252

Splnomocnenie zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie alebo vypovedanie splnomocnenia musí byť písomné, inak je neplatné. Splnomocnenie zaniká aj smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu a zastúpeného je zánik splnomocnenia účinný vtedy, ak sa o ňom dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca splnomocnenie vypovie, je zástupca povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedič.

§ 253

(1) Súd môže ustanoviť opatrovníka colníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem služobného úradu. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

(2) Ak dôjde k stretu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka.

§ 254

Oznámenie a doručenie rozhodnutia

(1) Rozhodnutie sa oznamuje colníkovi vyhlásením alebo doručením.

(2) Rozhodnutie oznamuje colníkovi vyhlásením spravidla ústne oprávnený orgán.

(3) Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o uložení disciplinárneho opatrenia, o náhrade škody, prepustení, odchodnom, priznaní príspevku, priznaní prídavku k dôchodku, úmrtnom a rozhodnutia odvolacích orgánov sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk colníka na služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť colníkovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu colníka ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.

(4) Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo colník alebo pozostalý písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak písomnosť uložená na pošte nebola vyzdvihnutá, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia.

§ 255

Zaokrúhľovanie

(1) Tam, kde sa podľa ustanovení tohto zákona colníkovi prizná krátená percentuálna sadzba služobného platu, táto výsledná suma sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

(2) Ak vznikne colníkovi pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé príplatky alebo na odmenu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na desaťkoruny smerom nahor až výsledná suma každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami percentuálnych sadzieb príslušnej časti služobného platu.

(3) Služobný plat sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

ŠTRNÁSTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

§ 256

Pri ustanovení a vymenovaní colníkov uvedených v § 257 a 258 sa vychádza z organizačnej štruktúry služobných úradov a počtov miest colníkov zaradených do platových tried v nadväznosti na pôsobnosť podľa osobitných predpisov.35)

§ 257

(1) Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu dva roky a viac, plní úlohy podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak tento zákon neustanovuje inak, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia alebo vymenovania do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v stálej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Colníkom v stálej štátnej službe sa nemôže stať colník, ktorý nemá stredoškolské vzdelanie, ako ani colník, ktorý nemá základné colnícke vzdelanie.

(2) Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu do dvoch rokov, plní úlohy podľa § 2 ods. 2, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

(3) Colníkovi, ktorému podľa doterajších predpisov bola udelená výnimka podľa osobitného predpisu,47) táto výnimka zostáva zachovaná; ustanovenie § 80 ods. 5 sa v tomto prípade neuplatňuje.

(4) Výnimka podľa odseku 3 zostáva colníkovi zachovaná počas výkonu funkcie podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 200/1998 Z. z., pre ktorú bola udelená.

(5) Colník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona je v pracovnom pomere k služobnému úradu a nemá úplné stredné vzdelanie, je colníkom v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona až do získania kvalifikačných predpokladov, najdlhšie však šesť rokov, ak začal študovať do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona.

§ 257a

Zníženie funkčného platu colníka v prípravnej štátnej službe podľa predpisov platných do 31. decembra 2004 sa od 1. júla 2005 neuplatňuje.

§ 257b

Colník ustanovený alebo vymenovaný do funkcie uvedenej v prílohe č. 2 tohto zákona podľa doterajších predpisov sa od 1. júla 2005 považuje za vymenovaného do funkcie podľa § 33 ods. 3.

§ 258

Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona vo vedúcej funkcii a spĺňa podmienky podľa § 257 ods. 1, je colníkom v stálej štátnej službe a nadriadeným podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 259

Ak sa colník uvedený v § 257 a 258 rozhodne, že sa nechce stať colníkom v štátnej službe podľa tohto zákona, písomne to oznámi v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti tohto zákona služobnému úradu; písomné oznámenie sa považuje za návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou a pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý uviedol v návrhu, najneskôr uplynutím dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. V tomto prípade patrí colníkovi pri skončení pracovného pomeru náhrada mzdy vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku;48) odstupné podľa osobitného predpisu49) mu nepatrí.

§ 260

Na colníkov uvedených v § 257 ods. 2 a 4, ktorým ku dňu účinnosti tohto zákona plynie skúšobná doba dohodnutá podľa § 31 Zákonníka práce, sa až do jej uplynutia použije aj § 58 Zákonníka práce.

§ 261

(1) Pri ustanovení alebo pri vymenovaní colníkov podľa § 257 sa postupuje podľa § 33 a 80.

(2) Služobný pomer nevznikne, ak colník odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží služobnú prísahu s výhradou, alebo ak sa nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu; jeho pracovný pomer sa skončí dňom uplynutia dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. Služobný úrad mu v tomto prípade doručí potvrdenie o skončení pracovného pomeru.

(3) Colníkovi, ktorý sa nemohol dostaviť na zloženie služobnej prísahy pre vážnu prekážku na jeho strane, ak sa písomne ospravedlnil a zároveň písomne požiadal služobný úrad o zloženie služobnej prísahy v náhradnom termíne, služobný úrad povolí náhradné zloženie prísahy a oznámi mu náhradný termín zloženia služobnej prísahy.

(4) Ak colník nepožiada o zloženie služobnej prísahy v náhradnom termíne, skončí sa jeho pracovný pomer podľa odseku 2.

§ 262

(1) Colník je povinný ku dňu účinnosti tohto zákona skončiť členstvo v politickej strane alebo v politickom hnutí.

(2) Colník je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosti uvedené v § 44 ods. 6 spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.

§ 263

Na zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona, sa použijú doterajšie predpisy.

§ 264

(1) Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

(2) Colníkom podľa § 256 sa poskytuje doplatok k služobnému platu určenému podľa tohto zákona v prípade, ak novým zaradením do platovej triedy dôjde k poklesu platu určeného podľa doterajších predpisov; doplatok sa poskytuje do času, kým určený plat nedosiahne výšku platu určeného podľa predpisov platných pred dňom účinnosti tohto zákona.

§ 265

Ak sa v tomto zákone používa pojem

a) rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely peňažnej pomoci v materstve materská dovolenka,

b) ďalšia rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely rodičovského príspevku ďalšia materská dovolenka,

c) služobný úraz, rozumie sa tým pracovný úraz.

§ 266

(1) Dňom účinnosti tohto zákona sa pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Do doby trvania štátnej služby, ktorá je rozhodujúca na priznanie nárokov, ktoré z tejto štátnej služby vyplývajú, sa colníkovi započítavajú doby pracovného pomeru k colnej správe, ktoré boli započítané podľa doterajších predpisov, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona.

(3) Plat určený podľa doterajších predpisov50) sa považuje za služobný plat podľa tohto zákona.

(4) Colnícke vzdelanie získané pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za colnícke vzdelanie podľa tohto zákona.

§ 267

(1) Hodnosti colníkov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti colníkov podľa tohto zákona s výnimkou hodnosti hlavný colný nadstrážmajster, ktorá sa mení na hodnosť colný práporčík.

(2) Colníkovi v hodnosti colný čakateľ sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť colný strážmajster.

(3) Colníkovi v hodnosti colného prezidenta sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť hlavného colného radcu.

(4) Colníkovi, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie bakalárskym štúdiom, sa dňom účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť colného kontrolóra, ak má hodnosť nižšiu.

(5) Colníkovi, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie získané magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom a doktorským štúdiom, sa priznáva hodnosť hlavného colného kontrolóra, ak má hodnosť nižšiu.

(6) Colníkovi ostáva zachovaná hodnosť, ktorú dosiahol podľa doterajších predpisov, ak by ju podľa tohto zákona nemohol dosiahnuť, pričom ďalší hodnostný postup sa vylučuje. Ak dosiahol hodnosť colný asistent alebo colný kontrolór, môže byť povýšený až do hodnosti hlavný colný kontrolór, pričom doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť colný podpráporčík a colný práporčík.

(7) Ak colník spĺňa podmienky na výsluhu rokov v hodnosti podľa tohto zákona, prizná sa mu hodnosť podľa tohto zákona len vtedy, ak je zaradený na funkčnom mieste, kde je táto hodnosť plánovaná.

(8) Colník so základným vzdelaním môže dosiahnuť najvyššiu hodnosť colný nadstrážmajster, ak podľa doterajších predpisov získal vyššiu hodnosť, colníkovi ostáva zachovaná táto hodnosť, pričom ďalší hodnostný postup sa vylučuje.

(9) Hodnosti prepožičané podľa doterajších predpisov sa pokladajú za prepožičané podľa tohto zákona.

(10) Ak colník splní dobu výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov, posudzuje sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto zákona.

§ 268

(1) Rodičovskou dovolenkou podľa tohto zákona sa rozumie aj materská dovolenka podľa doterajších predpisov.

(2) Do nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku sa na rodičovskú dovolenku a na prestávky na dojčenie podľa tohto zákona primerane použijú ustanovenia § 157 až 161 Zákonníka práce.

(3) Nárok na ďalšiu rodičovskú dovolenku patrí aj colníčke, ktorej dieťa sa narodilo pred dňom účinnosti § 143 až 146.

§ 268a

Ustanovenie § 95 sa v roku 1999 nepoužije.

§ 268b

Ďalší služobný plat podľa § 95 sa uplatní v roku 2000 len v prvom polroku tohto kalendárneho roka.

§ 268c

Ďalší služobný plat podľa § 95 sa uplatní v roku 2001 len v prvom polroku tohto kalendárneho roka.

§ 268d

Konanie začaté pred 1. januárom 2001 sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

§ 268e

Colník, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. septembrom 2003, je povinný do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona predložiť služobnému úradu odpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace.

§ 268f

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

§ 269

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa § 11 až 15 a § 32 zákona č. 44/1974 Zb. Colný zákon v znení zákona č. 117/1983 Zb., zákona č. 5/1991 Zb. a zákona č. 217/1992 Zb.

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnimkou čl. I § 143 až 147, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku.

Zákon č. 54/1999 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov nadobudol účinnosť 1. apríla 1999.

Zákon č. 337/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/198 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2000.

Zákon č. 417/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy nadobudol účinnosť 1. januára 2001.

Zákon č. 328/2002 Z. z. sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. júla 2002 okrem čl. I § 13 a 61, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2004.

V čl. I § 12 ods. 4 písmená c) a d) a v § 60 ods. 5 písmená c) a d) strácajú účinnosť 31. decembra 2003.

Zákon č. 664/2002 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2003.

Zákon č. 251/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. septembra 2003.

Zákon č. 464/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. decembra 2003 s výnimkou čl. I bodov 4, 73, 75, 93 a 94, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. septembra 2004.

Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 732/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2005 okrem čl. I dvadsiateho štvrtého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2008.

Zákon č. 258/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. júla 2005.

Pavol Hrušovský v. r.

Príloha č. 1

k zákonu č. 200/1998 Z. z.

CHARAKTERISTIKA PLATOVÝCH TRIED VRÁTANE KVALIFIKAČNÝCH PREDPOKLADOV

1. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: colný čakateľ

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.

Rutinné činnosti podľa presných postupov a pokynov s bežnou psychickou a fyzickou záťažou pod odborným dozorom.

2. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: colný referent

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, základné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako dva roky.

Samostatné činnosti s premenlivými informáciami spracovávanými podľa rámcových pokynov alebo podľa zaužívaných postupov s presne stanovenými výstupmi, so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu, zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce koordináciu činnosti v rámci organizačného útvaru.

3. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: samostatný colný referent

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, základné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako štyri roky.

Odborné činnosti pri príprave rozhodnutí alebo pri príprave správneho konania zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend na príslušnom úseku colnej správy so značným rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.

4. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: odborný colný referent

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov.

Samostatné odborné činnosti alebo samostatný výkon ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku colnej správy, rozhodovanie na prvom stupni správneho konania, samostatné činnosti vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi.

5. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: hlavný colný referent

Kvalifikačné predpoklady: bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie.

Príprava rozhodnutí na koordináciu a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku colnej správy v rámci colného úradu, príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania na príslušnom úseku colnej správy vrátane účasti na kontrole.

6. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: colný špecialista

Kvalifikačné predpoklady: bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako dva roky.

Samostatné odborné spracovanie rozhodnutí a výkon kontroly, rozhodovanie na druhom stupni správneho konania, samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore colnej správy alebo na príslušnom úseku colnej správy, riadenie, koordinácia a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku colnej správy.

7. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: vedúci colný špecialista

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov.

Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov pre rozhodnutia v otázkach spadajúcich do rozsahu kompetencie CR SR, tvorba opatrení v príslušnom odbore colnej správy s celospoločenským dosahom, kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore colnej správy, koncepčná a koordinačná činnosť v odbore štátnej služby colníctva s dôsledkami na územie regiónu.

8. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: colný tajomník

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako deväť rokov.

Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni CR, koordinácia úsekov štátnej služby a časti zložitých systémov na úrovni CR, kontrolná a inšpekčná činnosť s celospoločenským dosahom, normotvorná činnosť vo vymedzenej oblasti v príslušnom odbore na úrovni CR, koncepčná systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja.

9. PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: colný riaditeľ

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako deväť rokov.

Koordinácia celoštátneho colného systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami rozhodnutí s celoštátnym alebo s medzinárodným dosahom.

Príloha č. 2

k zákonu č. 200/1998 Z. z.

PRÍPLATOK ZA RIADENIE

1. Colné riaditeľstvo SR

Funkcia Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne
1.01 Generálny riaditeľ 30 % až 47 %
1.02 Námestník generálneho riaditeľa 20 % až 36 %
1.03 Riaditeľ odboru 15% až 30 %
1.04 Zástupca riaditeľa odboru
Vedúci samostatného oddelenia
10 % až 22 %
1.05 Vedúci oddelenia 7 % až 16 %
1.06 Zástupca vedúceho oddelenia 5 % až 14 %

2. Colné úrady

Funkcia Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne
2.01 Riaditeľ colného úradu 20 % až 35 %
2.02 Námestník riaditeľa colného úradu 15% až 32 %
2.03 Vedúci pobočky colného úradu 9 % až 23 %
2.04 Vedúci oddelenia 5 % až 17 %
2.05 Zástupca vedúceho pobočky colného úradu 7% až 21 %
2.06 Vedúci colnej stanice, vedúci zmeny 5 % až 17 %
2.07 Zástupca vedúceho colnej stanice 5 % až 12 %

3. Colný kriminálny úrad

Funkcia Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne
3.01 Riaditeľ colného kriminálneho úradu 20 % až 35 %
3.02 Námestník riaditeľa colného kriminálneho úradu 15% až 32 %
3.03 Vedúci pobočky colného kriminálneho úradu 9 % až 23 %
3.04 Zástupca vedúceho pobočky colného kriminálneho úradu 7% až 21 %
3.05 Vedúci oddelenia 5 % až 17 %
3.06 Zástupca vedúceho oddelenia 5 % až 12 %

Príloha č. 3

k zákonu č. 200/1998 Z. z.

ZOZNAM ČINNOSTÍ, PRI KTORÝCH VÝKONE PATRÍ PRÍPLATOK ZA ŠTÁTNU SLUŽBU V SŤAŽENÝCH A ZDRAVIU ŠKODLIVÝCH PODMIENKACH

I. skupina

A. IONIZUJÚCE ŽIARENIE A NEIONIZUJÚCE ŽIARENIE

Štrukturálna a spektrálna analýza látok röntgenovým žiarením, neutrónmi a elektrónmi na difraktometroch, spektrometroch, röntgenofluorescenčných analyzátoroch a nukleárnou magnetickou rezonanciou.

B. CHEMICKÉ ŠKODLIVINY

1. Činnosti vykonávané v toxikologickom, chemickom, fyzikálno-chemickom a biologickom alebo inom skúšobnom laboratóriu pri kvalitatívnych a kvantitatívnych rozboroch vrátane prípravy vzoriek na analýzu, ak analyzovaná látka je pre človeka škodlivá a z tohto dôvodu činnosť s ňou vyžaduje vysokú odbornosť a dodržiavanie náročných preventívnych opatrení vrátane používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, napríklad chemické analýzy takých zlúčenín v laboratóriách na kontrolu liečiv, chemické analýzy látok neznámeho zloženia, pri ktorých možno dôvodne predpokladať, že majú vlastnosti takých zlúčenín, chemické analýzy cytostatík, hadích jedov, hormónov, substancií antibiotík, živých vakcín.

2. Činnosti vykonávané v laboratóriách, napríklad chemických, fyzikálno-chemických, biochemických, pri výskume a rozboroch vrátane prípravy vzoriek, ak analyzovaná, spracúvaná alebo vyrábaná látka je jedovatá.

C. FYZIKÁLNE VPLYVY

Činnosti vykonávané v prostredí nadmerného hluku, kde normalizovaná hladina hlukovej expozície je vyššia ako 80 dB.

II. skupina

A. CHEMICKÉ ŠKODLIVINY

Činnosti vykonávané s chemickými škodlivinami, ktoré sú klasifikované ako veľmi jedovaté chemické látky a prípravky, kde výkon činnosti je podmienený náročnou odbornou prípravou, individuálnou fyzickou a psychickou spôsobilosťou a požiadavkami na dôsledné dodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti práce.

Príloha č. 4

k zákonu č. 200/1998 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1995/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23. 11. 1995).

2. Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 045, 19. 2. 1975).

3. Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 039, 14. 2. 1976) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 269, 5. 10. 2002).

4. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).

5. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti (Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).

6. Smernica Rady 1996/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzatvorenej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 145, 19. 6. 1996) v znení smernice Rady 1997/75/ES z 15. decembra 1997 (Ú. v. ES L 010, 16. 1. 1998).

Obsah

Poznámky pod čiarou

1) § 3, § 8 ods. 3 písm. a) až o), q) až v), § 9 až 11 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1a) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

2) Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

3) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4) § 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

5) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

5a) § 69 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

6) § 7 zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.

7) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.

8) Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

9) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

11) § 116 Občianskeho zákonníka.

11a) § 6 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 732/2004 Z. z.

11b) § 11 ods. 15 a 19 a § 17 ods. 5 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení zákona č. 632/2004 Z. z.

11c) § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

11d) § 20 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 732/2004 Z. z.

12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

13) § 21 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

14) Napríklad zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákon č. 652/2004 Z. z.

14aa) § 3 ods. 1 písm. a) a § 12 až 18 zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 36 a 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
§ 6 ods. 2 a § 15 až 19 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
§ 13 až 25 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.

14ab) § 7 ods. 7, § 10 ods. 3 a 14 zákona č. 96/2002 Z. z.
§ 16 ods. 2, § 20 ods. 2 a § 25 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 93 ods. 3 a § 95 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

14ac) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

14ad) Zákon č. 96/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

14a) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhrad za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

14b) § 143a Občianskeho zákonníka.

14c) § 115 Občianskeho zákonníka.

15) § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

16) § 14 a 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

17) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

18) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.

19) Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.

20) § 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 528/2003 Z. z.

21a) Napríklad § 40 zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

22) Zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

23a) § 99 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

23b) § 18 až 32 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení zákona č. 81/2005 Z. z.

24) § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 Z. z.

25) § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z.

26) § 7 ods. 4 a 5 zákona č. 283/2002 Z. z.

27) § 13 ods. 2 a ods. 4 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. v znení zákona č. 81/2005 Z. z.

28) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

29) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

30) Občiansky zákonník.

31) Napríklad zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

32) § 9 zákona č. 328/2002 Z. z.

33) § 10 zákona č. 328/2002 Z. z.

34) Zákon č. 280/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

35) Zákon č. 652/2004 Z. z.

38a) § 38 zákona č. 328/2002 Z. z.

38b) § 65 zákona č. 461/2003 Z. z.

39) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

48a) § 85 zákona č. 328/2002 Z. z.

43) Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

44) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

45) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

46) Napríklad Občiansky súdny poriadok.

47) § 5 ods. 7 a § 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

48) § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

49) Zákon č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z.

50) Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.