Oznámenie č. 252/2005 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o podpísaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci

Čiastka 110/2005
Platnosť od 16.06.2005
Redakčná poznámka

Zmluva nadobudne platnosť 1. júla 2005 na základe článku 37 ods. 1.

252

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 13. februára 2004 bola vo Viedni podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci.

Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 954 z 13. mája 2004 a zároveň rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 25. júna 2004.

Zmluva nadobudne platnosť 1. júla 2005 na základe článku 37 ods. 1.

Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy sa skončí platnosť Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Rakúskej republiky o spolupráci pri predchádzaní a odhaľovaní trestných činov a zaisťovaní bezpečnosti cestnej premávky (Praha 21. júna 1988) v znení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou (Československou socialistickou republikou, Československou republikou) a Rakúskou republikou dojednanou výmenou nót z 22. decembra 1993 a 14. januára 1994.

K oznámeniu č. 252/2005 Z. z.

ZMLUVA

medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci

Slovenská republika a Rakúska republika

ďalej len „zmluvné strany“ s cieľom spolupracovať pri realizácii spoločných bezpečnostných záujmov,

vedené spoločnou vôľou v rámci bezpečnostného partnerstva účinne bojovať proti cezhraničným ohrozeniam verejnej bezpečnosti a poriadku, ako aj proti medzinárodnej kriminalite,

s úmyslom ďalej všestranne rozvíjať predovšetkým úzku policajnú, hranično-policajnú a dopravno-policajnú spoluprácu,

v snahe o ďalšie prehĺbenie poskytovania administratívnej policajnej pomoci,

dohodli sa takto:

KAPITOLA I

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet zmluvy

Zmluvné strany v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi poriadkami posilnia spoluprácu pri odvracaní ohrození verejnej bezpečnosti a poriadku, ako aj pri predchádzaní a stíhaní trestných činov a vzájomne sa podporia prostredníctvom dopravno-policajnej administratívnej pomoci, ak táto zmluva neustanovuje inak. Pravidlá medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti kriminalite prostredníctvom národných ústrední, najmä v rámci Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (ICPO – Interpol) nie sú touto zmluvou dotknuté.

Článok 2

Spoločná bezpečnostná analýza

Zmluvné strany sa snažia o čo najjednotnejšiu úroveň informácií o bezpečnostnej situácii. Na tento účel si vymieňajú pravidelné a príležitostné situačné správy a najmenej raz ročne spoločne analyzujú ťažiskové body bezpečnostnej situácie.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O POLICAJNEJ SPOLUPRÁCI

Článok 3

Spolupráca na základe žiadosti

(1) Bezpečnostné orgány zmluvných strán si v rámci svojich právomocí navzájom poskytujú administratívnu pomoc na základe žiadostí na účel odvrátenia ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku, ako aj pri predchádzaní a boji proti trestnej činnosti, ak táto žiadosť alebo jej vybavenie podľa vnútroštátneho právneho poriadku nepatria do pôsobnosti justičných orgánov.

(2) Písomné žiadosti podľa odseku 1 sa spravidla bezprostredne zasielajú a vybavujú národnými ústredňami zmluvných strán. Ak vybavenie žiadosti nie je v právomoci požiadaného orgánu, postúpi ju vecne príslušnému orgánu.

(3) Doručovanie žiadosti a odpoveď na ňu sa môže uskutočniť priamo medzi príslušnými bezpečnostnými orgánmi zmluvných strán, ak

a) sa cezhraničný služobný styk vzťahuje na trestné činy, pri ktorých ťažisko skutku a jeho stíhanie patrí do pôsobnosti príslušných orgánov v hraničných oblastiach určených v odseku 7, alebo

b) sa žiadosť o pomoc pri odvracaní bezprostredného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku nedá podať včas služobnou cestou prostredníctvom národných ústrední.

(4) Žiadosti podľa odsekov 1 až 3 sa týkajú najmä

a) údajov o majiteľoch, držiteľoch, vodičoch a pilotoch vozidiel, plavidiel a lietadiel,

b) údajov o vodičských preukazoch, oprávneniach na vedenie lodí, ako aj o porovnateľných oprávneniach,

c) údajov o pobyte, miestach pobytu, ako aj o oprávneniach na pobyt,

d) zistenia majiteľov telefónnych prípojok alebo iných telekomunikačných zariadení,

e) informácií o totožnosti osôb,

f) informácií o pôvode vecí, napríklad zbraní, vozidiel a plavidiel,

g) vykonania prvotných pátracích opatrení,

h) sledovacích opatrení, kontrolovaných dodávok a použitia agenta,

i) informovania pri cezhraničnom prenasledovaní,

j) zistení, či je svedok ochotný vypovedať v súvislosti s prípravou žiadosti o právnu pomoc,

k) podaných vysvetlení a policajných výsluchov,

l) vyhľadávania, zaistenia, vyhodnotenia a porovnania stôp.

(5) Bezpečnostné orgány si takisto môžu navzájom predkladať žiadosti na základe poverenia príslušných justičných orgánov a podľa odseku 2 si ich doručujú a vybavujú ich.

(6) Na poskytovanie informácií národných ústrední o prijatých a odoslaných priamych žiadostiach sa použijú ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku.

(7) Za hraničné oblasti sa podľa tejto zmluvy považujú

v Slovenskej republike oblasť pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, oblasť pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave,

v Rakúskej republike oblasť pôsobnosti Bezpečnostného riaditeľstva pre Spolkovú krajinu Burgenland, oblasť pôsobnosti Bezpečnostného riaditeľstva pre Spolkovú krajinu Dolné Rakúsko, oblasť pôsobnosti Spolkového policajného riaditeľstva Viedeň.

(8) Bezpečnostnými orgánmi podľa tejto zmluvy sú:

v Slovenskej republike ministerstvo vnútra ako národná ústredňa, krajské a okresné riaditeľstvá Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií – Generálne riaditeľstvo Železničnej polície,

v Rakúskej republike spolkový minister vnútra ako národná ústredňa, bezpečnostné riaditeľstvá, spolkové policajné riaditeľstvá a mimo oblastí miestnej príslušnosti spolkových policajných riaditeľstiev okresné správne orgány.

Článok 4

Administratívna pomoc v naliehavých prípadoch

(1) Ak nie je možné podať žiadosť prostredníctvom príslušných justičných orgánov včas bez toho, aby bol ohrozený úspech konania, môžu sa bezpečnostné orgány jednej zmluvnej strany obrátiť so žiadosťami o zaistenie stôp, dôkazov, vykonanie telesných prehliadok, prehliadok osôb a domových prehliadok alebo so žiadosťami o predbežné zatknutie priamo na bezpečnostné orgány druhej zmluvnej strany. Ustanovenie článku 3 ods. 2 sa použije primerane.

(2) Bezpečnostné orgány zmluvných strán informujú príslušné justičné orgány svojej zmluvnej strany o obdržaní a zaslaní žiadosti uvedenej v odseku 1. Na doručenie výsledkov vykonaných opatrení žiadajúcej zmluvnej strane je potrebná formálna žiadosť justičných orgánov o právnu pomoc. Ak je takéto doručenie súrne podľa odseku 1, je požiadaný bezpečnostný orgán oprávnený so súhlasom príslušného justičného orgánu svojej zmluvnej strany doručiť výsledky bezprostredne žiadajúcemu bezpečnostnému orgánu.

Článok 5

Zasielanie informácií bez žiadosti

Bezpečnostné orgány zmluvných strán si v jednotlivých prípadoch navzájom bez predchádzajúcej žiadosti oznámia informácie, ktoré môžu mať pre príjemcu podporný význam pri odvracaní konkrétneho ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku, alebo pri predchádzaní a boji proti trestnej činnosti. Pre výmenu informácií sa primerane použije článok 3 ods. 2, 3 a 6.

Článok 6

Vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie

Zmluvné strany spolupracujú pri vzdelávaní a ďalšom vzdelávaní najmä

a) vzájomnou výmenou učebných osnov pre vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie a zvažovaním vzájomného preberania obsahu vzdelávania a ďalšieho vzdelávania,

b) realizáciou spoločných seminárov vzdelávania a ďalšieho vzdelávania, ako aj cezhraničných cvičení v oblasti spolupráce podľa tejto zmluvy,

c) pozývaním zástupcov druhej zmluvnej strany ako pozorovateľov na výcvikové podujatia a mimoriadne nasadenia,

d) účasťou zástupcov druhej zmluvnej strany na kurzoch ďalšieho vzdelávania.

KAPITOLA III

ZVLÁŠTNE FORMY POLICAJNEJ SPOLUPRÁCE

Článok 7

Cezhraničné sledovanie

(1) Pracovníci bezpečnostných orgánov jednej zmluvnej strany, ktorí v rámci vyšetrovania trestného činu podliehajúceho vydávaniu na území druhej zmluvnej strany, sú oprávnení pokračovať v sledovaní na výsostnom území požiadanej zmluvnej strany, ak táto s cezhraničným sledovaním súhlasila na základe vopred podanej žiadosti; to isté platí pre sledovanie s cieľom zabezpečenia výkonu trestu. Súhlas môže byť viazaný na splnenie podmienok. Na žiadosť bezpečnostného orgánu zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sa sledovanie vykonáva, sa sledovanie odovzdá jeho pracovníkom. Žiadosť podľa prvej vety sa zasiela orgánu označenému požiadanou zmluvnou stranou, ktorý je oprávnený žiadaný súhlas udeliť alebo doručiť. Udelený súhlas platí vždy pre celé výsostné územie. Prekročenie štátnej hranice je povolené aj mimo hraničných priechodov a určených prevádzkových hodín.

(2) Ak vo zvlášť naliehavých prípadoch nemožno druhú zmluvnú stranu vopred požiadať o súhlas s cezhraničným sledovaním, možno pokračovať v sledovaní cez štátnu hranicu za podmienky, že prechod štátnej hranice bude bezodkladne, ešte počas sledovania, oznámený príslušnému orgánu zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sledovanie pokračuje. Príslušnými orgánmi sú:

v Slovenskej republike Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave a Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru podľa ich miestnej príslušnosti,

v Rakúskej republike Bezpečnostné riaditeľstvo pre Spolkovú krajinu Burgenland, Bezpečnostné riaditeľstvo pre Spolkovú krajinu Dolné Rakúsko podľa ich miestnej príslušnosti.

(3) V prípadoch podľa odseku 2 musí byť bezodkladne doručená žiadosť podľa odseku 1, v ktorej budú zároveň uvedené dôvody prekročenia štátnej hranice bez predchádzajúceho súhlasu. Sledovanie musí byť zastavené, ak o to požiada zmluvná strana, na ktorej výsostnom území sa sledovanie na základe oznámenia alebo žiadosti uskutočňuje, alebo ak súhlas nebude udelený do dvanástich (12) hodín od prekročenia štátnej hranice.

(4) Sledovanie podľa odsekov 1 a 2 je prípustné výlučne za týchto podmienok:

a) pracovníci vykonávajúci sledovanie sú viazaní ustanoveniami tohto článku a vnútroštátnym právnym poriadkom zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území vykonávajú sledovanie; sú povinní dodržiavať pokyny miestne príslušných orgánov tejto zmluvnej strany,

b) nasadené vozidlá sú vo vzťahu k oslobodeniu od dopravných zákazov a dopravných obmedzení postavené na rovnakú úroveň ako vozidlá bezpečnostných orgánov zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sú nasadené; ak je to na vykonanie sledovania potrebné, možno použiť signálne zariadenia,

c) pracovníci vykonávajúci sledovanie musia byť vždy schopní preukázať svoje služobné postavenie,

d) nie je prípustné, aby pracovníci vykonávajúci sledovanie vstupovali do obydlí a na miesta verejnosti neprístupné; do verejnosti prístupných pracovných, prevádzkových a obchodných priestorov možno vstupovať v priebehu pracovných, prevádzkových a obchodných hodín,

e) o každom sledovaní sa príslušným orgánom zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sa sledovanie uskutočnilo, podá správa; pritom možno požadovať osobnú účasť pracovníkov vykonávajúcich sledovanie,

f) orgány zmluvnej strany, ku ktorej patria pracovníci vykonávajúci sledovanie, na požiadanie poskytnú pomoc pre potreby ďalšieho policajného a súdneho vyšetrovania zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sa sledovanie uskutočnilo,

g) na vykonanie sledovania možno v potrebnom rozsahu použiť technické prostriedky, ak je to prípustné podľa vnútroštátneho právneho poriadku zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sa v sledovaní pokračuje; technické prostriedky použité pri sledovaní sa uvedú v žiadosti podľa odseku 1.

(5) Cezhraničné sledovanie sa môže, ak to pripúšťa vnútroštátny právny poriadok zmluvných strán, s primeraným použitím odsekov 1 až 4, vykonávať aj

a) na zabránenie trestným činom spojeným s vydaním osoby,

b) na zabránenie spáchania konkrétneho plánovaného trestného činu spojeného s vydaním osoby ešte počas jeho prípravy alebo

c) na odvrátenie trestnej činnosti páchanej zločineckou alebo organizovanou skupinou.

(6) Sledovanie podľa odseku 5 na základe predchádzajúceho súhlasu je prípustné, iba ak

a) žiadosť nemožno podať podľa odseku 1 v rámci vyšetrovacieho postupu a

b) účel sledovania nemožno dosiahnuť prevzatím úradného výkonu orgánmi druhej zmluvnej strany alebo vytvorením spoločnej sledovacej skupiny podľa článku 12.

(7) Žiadosť pri cezhraničnom sledovaní podľa odsekov 1 a 5 sa zasiela

v Slovenskej republike ministerstvu vnútra/Prezídiu Policajného zboru,

v Rakúskej republike Spolkovému ministerstvu vnútra, Generálnemu riaditeľstvu pre verejnú bezpečnosť.

Článok 8

Cezhraničné prenasledovanie

(1) Pracovníci bezpečnostných orgánov zmluvnej strany, ktorí na území svojho štátu prenasledujú osobu, ktorá

a) je pristihnutá pri spáchaní trestného činu, podozrivá z účasti na trestnom čine alebo stíhaná pre trestný čin, ktorý podlieha vydaniu aj na území druhej zmluvnej strany,

b) ušla z výkonu väzby, z výkonu ústavného ochranného liečenia alebo z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za trestný čin podliehajúci aj na území druhej zmluvnej strany vydaniu,

sú oprávnení pokračovať v prenasledovaní na výsostnom území druhej zmluvnej strany bez jej predchádzajúceho súhlasu, ak príslušné orgány tejto zmluvnej strany nemohli byť s ohľadom na mimoriadnu naliehavosť záležitosti informované vopred alebo ak nie sú včas na mieste, aby prenasledovanie prevzali. Pracovníci vykonávajúci prenasledovanie nadviažu bezodkladne, spravidla ešte pred prekročením štátnej hranice, spojenie s príslušným orgánom druhej zmluvnej strany. Prenasledovanie musí byť zastavené, len čo o to požiada zmluvná strana, na ktorej výsostnom území sa má prenasledovanie vykonať, alebo sa už vykonáva. Na žiadosť prenasledujúcich pracovníkov zadržia miestne príslušné orgány prenasledovanú osobu podľa vnútroštátneho právneho poriadku, aby zistili jej totožnosť alebo aby ju zatkli.

(2) Ak nie je požiadané o zastavenie prenasledovania a miestne príslušné orgány nemožno včas zapojiť, sú prenasledujúci pracovníci oprávnení osobu zadržať podľa vnútroštátneho právneho poriadku druhej zmluvnej strany, až kým pracovníci druhej zmluvnej strany, ktorí musia byť bezodkladne informovaní, nepristúpia k určeniu jej totožnosti alebo k jej zatknutiu.

(3) Prenasledovanie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vykonáva bez miestneho a časového obmedzenia. Štátnu hranicu možno prekročiť aj mimo hraničných priechodov a určených prevádzkových hodín.

(4) Prenasledovanie sa môže vykonávať za týchto podmienok:

a) prenasledujúci pracovníci sú viazaní ustanoveniami tohto článku a vnútroštátnym právnym poriadkom zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území zasahujú; sú povinní dodržiavať pokyny jej miestne príslušných orgánov,

b) nasadené vozidlá sú vo vzťahu k oslobodeniu od dopravných zákazov a dopravných obmedzení postavené na rovnakú úroveň ako vozidlá bezpečnostných orgánov zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sú nasadené; ak je to na vykonanie prenasledovania potrebné, môžu byť použité signálne zariadenia,

c) prenasledujúci pracovníci musia byť vždy schopní preukázať svoje služobné postavenie,

d) nie je prípustné, aby prenasledujúci pracovníci vstupovali do obydlí a na miesta verejnosti neprístupné; do verejnosti prístupných pracovných, prevádzkových a obchodných priestorov možno vstupovať v priebehu pracovných, prevádzkových a obchodných hodín,

e) na vykonanie prenasledovania možno v potrebnom rozsahu použiť technické prostriedky, ak je to prípustné podľa vnútroštátneho právneho poriadku zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sa v prenasledovaní pokračuje; technické prostriedky použité pri prenasledovaní budú oznámené príslušným orgánom druhej zmluvnej strany,

f) prenasledujúci pracovníci musia byť jednoznačne rozpoznateľní, napríklad služobnou rovnošatou, zvláštnym označením alebo doplnkovými zariadeniami pripojenými k vozidlám; nosenie civilného odevu pri súčasnom použití neoznačeného policajného vozidla bez skôr uvedeného označenia nie je prípustné,

g) prenasledovaná osoba, ktorá bola zadržaná podľa odseku 2, môže byť do doby jej odovzdania pracovníkom miestne príslušných orgánov podrobená iba bezpečnostnej prehliadke; zadržanej osobe možno počas prepravy nasadiť putá; predmety, ktoré má prenasledovaná osoba pri sebe alebo na sebe, možno odobrať až do príchodu miestne príslušných orgánov; spolu s osobou sa odovzdajú aj predmety, ktoré jej boli odobraté,

h) prenasledujúci pracovníci sa po každom zákroku podľa odsekov 1 a 2 bezodkladne hlásia miestne príslušným orgánom druhej zmluvnej strany a podávajú informáciu; na požiadanie týchto orgánov sú povinní zotrvať na mieste až do objasnenia okolností zákroku na nevyhnutne potrebný čas; to platí aj vtedy, ak prenasledovaná osoba nemohla byť zadržaná.

(5) Osoba, ktorá bola podľa odseku 2 zadržaná útvarmi príslušných orgánov, môže byť podľa vnútroštátneho právneho poriadku zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území bola zadržaná, a bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť zaistená na účel vypočutia. Ak osoba nemá štátne občianstvo zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území bola zadržaná, musí byť prepustená najneskôr šesť (6) hodín po zadržaní, pričom hodiny medzi polnocou a deviatou hodinou sa nepočítajú, iba ak by miestne príslušné orgány pred uplynutím tejto lehoty dostali žiadosť o predbežné zadržanie tejto osoby na účel vydania. Týmto nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožňujú vzatie do väzby alebo predbežné zadržanie z iných dôvodov.

(6) V prípadoch osobitného zreteľa, alebo ak prenasledovanie prekročí hraničnú oblasť podľa článku 3 ods. 7, musia byť o uskutočnenom prenasledovaní informované národné ústredne.

(7) V prípade cezhraničného prenasledovania musia byť informované

v Slovenskej republike Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave alebo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave podľa ich miestnej príslušnosti,

v Rakúskej republike Bezpečnostné riaditeľstvo pre Spolkovú krajinu Burgenland alebo Bezpečnostné riaditeľstvo pre Spolkovú krajinu Dolné Rakúsko podľa ich miestnej príslušnosti.

Článok 9

Kontrolovaná dodávka

(1) Na žiadosť zmluvnej strany môže požiadaná zmluvná strana povoliť na výsostné územie svojho štátu kontrolovanú dodávku, ktorou sa rozumie kontrolovaný dovoz, kontrolovaný prevoz alebo kontrolovaný vývoz, najmä pri nedovolenom obchodovaní s omamnými látkami, zbraňami, výbušninami, falšovanými peniazmi, kradnutými vecami, ako aj pri podielnictve a legalizácii príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, ak by podľa názoru žiadajúcej zmluvnej strany iný spôsob zistenia objednávateľov alebo iných osôb zúčastnených na čine alebo odhalenie spôsobu distribúcie bolo nemožné alebo značne sťažené. Kontrolovanú dodávku možno po dohode medzi zmluvnými stranami zadržať a následne uvoľniť na ďalšiu prepravu tak, aby zostala neporušená, odstránená alebo čiastočne alebo úplne nahradená. Ak tovar predstavuje neprimerané riziko pre osoby zúčastňujúce sa na preprave, alebo nebezpečenstvo pre verejnú bezpečnosť, požiadaná zmluvná strana kontrolovanú dodávku obmedzí alebo odmietne.

(2) Požiadaná zmluvná strana preberá kontrolu dodávky pri prekročení štátnej hranice tak, aby sa zabránilo prerušeniu kontroly. V ďalšom priebehu dodávky zabezpečuje jej stálu kontrolu takou formou, aby bol kedykoľvek možný zákrok voči páchateľom, alebo zaistenie dodávky. Pracovníci žiadajúcej zmluvnej strany môžu po dohode s požiadanou zmluvnou stranou ďalej sprevádzať kontrolovanú dodávku po prevzatí spolu s preberajúcimi pracovníkmi požiadanej zmluvnej strany bez realizácie svojich oprávnení. Sú pritom viazaní ustanoveniami tohto článku, vnútroštátnym právnym poriadkom požiadanej zmluvnej strany a povinnosťou dodržiavať pokyny orgánov požiadanej zmluvnej strany.

(3) Žiadostiam o kontrolované dodávky, ktoré sa začínajú alebo pokračujú na území tretieho štátu, sa vyhovie, iba ak je zo strany tretieho štátu zabezpečené splnenie predpokladov podľa prvej a druhej vety odseku 2.

(4) Článok 7 ods. 4 písm. b), c), d), f) a g) sa použije primerane.

(5) Žiadosti podľa odseku 1 sa zasielajú

v Slovenskej republike ministerstvu vnútra/Prezídiu Policajného zboru, Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, vecne a miestne príslušnému orgánu prokuratúry, v ktorého obvode pôsobnosti sa kontrolovaná dodávka začína,

v Rakúskej republike Spolkovému ministerstvu vnútra, Generálnemu riaditeľstvu pre verejnú bezpečnosť, v prípadoch kontrolovaného vývozu Spolkovému ministerstvu vnútra/Generálnemu riaditeľstvu pre verejnú bezpečnosť so súčasným oznámením Štátnej prokuratúre, v ktorej obvode pôsobnosti sa dodávka začína.

Článok 10

Použitie agenta na objasnenie trestných činov

(1) Na základe žiadosti jednej zmluvnej strany môže druhá zmluvná strana na svojom výsostnom území na objasnenie trestných činov povoliť použitie pracovníka žiadajúcej zmluvnej strany so zmenenou identitou, ktorý bude mať postavenie agenta, ak poskytnuté vecné dôvody potvrdzujú, že ide o trestný čin, pri ktorom je použitie agenta podľa vnútroštátneho právneho poriadku žiadajúcej zmluvnej strany prípustné. Udelený súhlas platí vždy pre celé výsostné územie požiadanej zmluvnej strany. Žiadajúca zmluvná strana podá takúto žiadosť iba vtedy, ak by bolo objasnenie skutkového stavu bez použitia agenta podstatne sťažené alebo vylúčené.

(2) Objasňovanie na výsostnom území požiadanej zmluvnej strany sa obmedzí na jednotlivé časovo obmedzené úkony. Objasňovanie s použitím agenta sa môže povoliť na dobu najviac jedného (1) mesiaca s možnosťou ďalšieho predĺženia. Príprava úkonov prebieha v úzkej koordinácii medzi zúčastnenými orgánmi zmluvných strán. Vedenie úkonov prislúcha pracovníkovi požiadanej zmluvnej strany; úkony pracovníkov žiadajúcej zmluvnej strany sa považujú za úkony vykonané požiadanou zmluvnou stranou. Na žiadosť požiadanej zmluvnej strany musí byť objasňovanie ukončené.

(3) Použitie agenta, podmienky, za ktorých má byť jeho činnosť vykonávaná, ako aj rozsah využitia výsledkov objasňovania určí požiadaná zmluvná strana v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a informuje o tom žiadajúcu zmluvnú stranu.

(4) Požiadaná zmluvná strana poskytne nevyhnutnú personálnu, logistickú a technickú podporu a vykoná všetky potrebné opatrenia na ochranu pracovníkov žiadajúcej zmluvnej strany počas ich nasadenia na výsostnom území požiadanej zmluvnej strany.

(5) Žiadosť podľa odseku 1 sa zasiela národnej ústredni alebo pri súčasnom informovaní národnej ústredne orgánu príslušnému na udelenie súhlasu. Zmluvné strany si navzájom oznámia, ktoré orgány sú príslušné na udelenie tohto súhlasu.

(6) O použití agenta a jeho výsledkoch sa bezodkladne písomne informujú príslušné orgány zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sa použitie uskutočnilo.

(7) Zmluvné strany sú oprávnené navzájom si poskytovať agentov, ktorí konajú z poverenia a pod vedením príslušných orgánov druhej zmluvnej strany.

Článok 11

Použitie agenta na zabránenie obzvlášť závažným trestným činom

(1) Ak to pripúšťa vnútroštátny právny poriadok, môže sa na výsostnom území druhej zmluvnej strany uskutočniť utajené objasňovanie s cieľom zabrániť spáchaniu obzvlášť závažných trestných činov podliehajúcich vydaniu, ak bol s takýmto cezhraničným utajeným objasňovaním na základe predchádzajúcej žiadosti vyslovený súhlas.

(2) Článok 10 ods. 1 druhá a tretia veta a odseky 2 až 7 platia primerane.

Článok 12

Spoločné kontrolné, sledovacie a vyšetrovacie skupiny; cezhraničné pátracie akcie

(1) Na zintenzívnenie spolupráce vytvárajú príslušné orgány zmluvných strán v prípade potreby zmiešané analytické a iné pracovné skupiny, ako aj kontrolné, sledovacie a vyšetrovacie skupiny, v ktorých pracovníci jednej zmluvnej strany vykonávajú pri zákrokoch na výsostnom území druhej zmluvnej strany poradnú a podpornú činnosť bez samostatnej realizácie svojich oprávnení.

(2) Príslušné orgány zmluvných strán sa v hraničných oblastiach podľa článku 3 ods. 7 zúčastňujú cezhraničných pátracích akcií po páchateľoch trestných činov na úteku. V prípadoch nadregionálneho významu musia byť prizvané národné ústredne.

Článok 13

Vysielanie styčných dôstojníkov

(1) Zmluvná strana môže so súhlasom národnej ústredne druhej zmluvnej strany vysielať k jej bezpečnostným orgánom styčného dôstojníka.

(2) Styční dôstojníci vykonávajú podpornú a poradenskú činnosť bez samostatnej realizácie svojich oprávnení. Poskytujú informácie a plnia svoje úlohy v rámci pokynov vysielajúcej zmluvnej strany pri zohľadnení žiadostí prijímajúcej zmluvnej strany.

(3) Styční dôstojníci vyslaní do tretích štátov môžu po vzájomnom súhlase národných ústrední zastupovať aj záujmy druhej zmluvnej strany.

Článok 14

Zmiešaná hliadkovacia služba na štátnej hranici

(1) Na účel odvrátenia ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku, boja proti trestným činom, ako aj kontroly štátnej hranice sú bezpečnostné orgány zmluvných strán oprávnené vykonávať zmiešanú hliadkovaciu službu až do vzdialenosti desať (10) kilometrov od štátnej hranice smerom do vnútrozemia.

(2) Pri výkone zmiešanej hliadkovacej služby sú aj pracovníci druhej zmluvnej strany oprávnení zisťovať totožnosť osôb a tieto, ak sa snažia vyhnúť kontrole, zadržať podľa vnútroštátneho právneho poriadku zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sa zákrok vykonáva.

(3) Ostatné donucovacie opatrenia sú oprávnení vykonávať len pracovníci zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sa zakročuje, okrem prípadov, ak by bol úspech tohto opatrenia bez zákroku pracovníkov druhej zmluvnej strany ohrozený alebo značne sťažený.

(4) Na vykonanie opatrenia sa použije vnútroštátny právny poriadok tej zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území pracovníci zasahujú.

Článok 15

Použitie vzdušných a vodných dopravných prostriedkov

(1) Pri zásahoch upravených touto zmluvou možno použiť vodné dopravné prostriedky a so súhlasom príslušných bezpečnostných orgánov aj vzdušné dopravné prostriedky.

(2) Pri použití vzdušných dopravných prostriedkov bezpečnostných orgánov sa možno odchýliť od pravidiel týkajúcich sa kontroly a obmedzení vzdušného priestoru, ak je to potrebné na vykonanie zásahu podľa odseku 1 a so zreteľom na verejnú bezpečnosť a poriadok. Od predpisov o správaní sa vo vzdušnom priestore možno odhliadnuť, len ak je to nevyhnutne potrebné na plnenie služobných policajných úloh. Každá zo zmluvných strán povolí, aby vzdušné dopravné prostriedky, ktoré boli použité podľa odseku 1 z výsostného územia druhej zmluvnej strany, mohli vzlietnuť a pristávať aj mimo letísk a povolených poľných letísk.

(3) Ak je to možné, pred začiatkom, najneskôr však počas použitia vzdušného dopravného prostriedku podľa odseku 1, musia sa príslušnému orgánu riadenia letovej prevádzky bezodkladne oznámiť čo najpresnejšie údaje o druhu a označení vzdušného dopravného prostriedku, o jeho posádke, náklade, čase odletu, predpokladanej trase a o mieste pristátia. Každý letový plán musí obsahovať odkaz na túto zmluvu.

(4) Vzdušné dopravné prostriedky musia mať na výsostnom území zmluvnej strany, ktorá ich nasadzuje, schválenú spôsobilosť na príslušný druh nasadenia.

(5) Pri použití vodných dopravných prostriedkov sú pracovníci oslobodení od dodržiavania dopravných predpisov pre vnútroštátnu plavbu v rovnakom rozsahu, ako pracovníci bezpečnostných orgánov zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území sa zásah vykonáva. Ak je to na splnenie úloh podľa odseku 1 nevyhnutne potrebné a nie je tým dotknutá bezpečnosť lodnej dopravy a osôb, sú oprávnení používať denné, prípadne nočné označenie.

KAPITOLA IV

SPOLUPRÁCA V OBLASTI BEZPEČNOSTI CESTNEJ PREMÁVKY

Článok 16

Spolupráca pri zaisťovaní bezpečnosti cestnej premávky

(1) Administratívna pomoc v oblasti pôsobnosti dopravnej polície podľa tejto zmluvy zahŕňa najmä

a) vzájomnú výmenu informácií o okolnostiach dôležitých z hľadiska cestnej premávky, ako sú hustota premávky, poruchy premávky, mimoriadne poveternostné vplyvy a opatrenia, ako riadenie premávky a obmedzenia premávky, ktoré sa vykonávajú v záujme plynulosti premávky a uľahčenia cezhraničnej premávky motorových vozidiel,

b) vzájomnú výmenu informácií o skúsenostiach získaných v práci dopravnej polície,

c) výmenu skúseností v otázkach bezpečnosti premávky.

(2) Vzájomná výmena informácií sa uskutočňuje v prípadoch podľa odseku 1 písm. a) ústnou formou alebo písomnou formou; v prípadoch podľa odseku 1 písm. b) a c) spravidla písomnou formou.

Článok 17

Poskytovanie administratívnej pomoci v oblasti pôsobnosti dopravnej polície

(1) V záležitostiach administratívnej pomoci v oblasti pôsobnosti dopravnej polície sa vzájomná výmena informácií a celý písomný styk vykonávajú bezprostredne medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Spolkovým ministerstvom vnútra Rakúskej republiky a v prípadoch podľa článku 16 ods. 1 písm. a) aj medzi inými príslušnými štátnymi orgánmi zmluvných strán.

(2) Zmluvné strany si navzájom oznámia príslušné orgány a pracoviská, ktoré vykonávajú výmenu informácií aj podľa článku 16 ods. 1 písm. a).

KAPITOLA V

SPOLOČNÉ KONTAKTNÉ PRACOVISKÁ

Článok 18

Spolupráca v spoločných kontaktných pracoviskách

(1) S cieľom zjednodušiť výmenu informácií a spoluprácu medzi bezpečnostnými orgánmi zmluvných strán sa môžu zriaďovať spoločné kontaktné pracoviská.

(2) V spoločných kontaktných pracoviskách pracujú pracovníci bezpečnostných orgánov oboch zmluvných strán v rámci svojich obvyklých právomocí v spoločných priestoroch tak, aby si bez ohľadu na služobný styk a výmenu informácií prostredníctvom národných ústrední mohli vymieňať informácie, analyzovať ich a postupovať, a tiež podporne pôsobiť pri koordinácii cezhraničnej spolupráce podľa tejto zmluvy.

(3) Podporná funkcia môže zahŕňať aj prípravu a spolupôsobenie pri odovzdávaní osôb na základe platných dohôd medzi zmluvnými stranami.

(4) Spoločné kontaktné pracoviská nie sú oprávnené samostatne vykonávať operatívne úkony. Úradníci spoločných kontaktných pracovísk podliehajú rozhodovacej a disciplinárnej právomoci svojich národných orgánov.

(5) Zriadenie spoločných kontaktných pracovísk, ako aj podmienky spolupráce a rovnomerné rozdelenie nákladov budú upravené osobitnými dohodami.

KAPITOLA VI

OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

Článok 19

Základné princípy

Ak nie je ďalej ustanovené inak, riadi sa spracovanie osobných údajov, ktoré sa poskytujú podľa tejto zmluvy, podľa uvedeného účelu, prípadne podľa podmienok stanovených poskytujúcim pracoviskom, ako aj podľa predpisov prijímajúcej zmluvnej strany na spracúvanie osobných údajov.

Článok 20

Účelové viazanie

(1) Osobné údaje, ktoré boli poskytnuté na základe tejto zmluvy, je príjemca oprávnený spracúvať na iné účely, než na ktoré boli poskytnuté len so súhlasom poskytujúceho pracoviska. Prípustnosť udelenia súhlasu sa riadi vnútroštátnym právnym poriadkom zmluvnej strany, ku ktorej patrí poskytujúce pracovisko.

(2) Osobné údaje, ktoré boli poskytnuté na odvrátenie ohrození verejnej bezpečnosti a poriadku alebo na zabránenie trestným činom, možno spracúvať na účel stíhania závažných trestných činov bez súhlasu poskytujúceho pracoviska. Takisto môžu byť osobné údaje, ktoré boli poskytnuté na účel trestného stíhania, spracúvané bez súhlasu poskytujúceho pracoviska s cieľom odvrátenia závažných trestných činov a odvrátenia značného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku.

Článok 21

Povinnosť opravy a likvidácie

(1) Osobné údaje, ktoré boli poskytnuté podľa tejto zmluvy, musia byť zlikvidované, ak

a) sa zistí nesprávnosť poskytnutých údajov,

b) poskytujúci bezpečnostný orgán príjemcovi oznámi, že získanie alebo poskytnutie údajov bolo protiprávne,

c) sa zistí, že údaje nie sú alebo už nie sú potrebné na dosiahnutie účelu, na ktorý boli poskytnuté, okrem prípadu, ak je dané výslovné oprávnenie spracovať údaje na iné účely.

(2) Poskytujúce pracovisko oznámi príjemcovi prípadné špeciálne lehoty uchovania, ktoré je príjemca povinný dodržať.

Článok 22

Oznámenie o spracúvaní údajov

(1) Príjemca na požiadanie informuje poskytujúce pracovisko o akomkoľvek spracovaní poskytnutých osobných údajov.

(2) Ak bezpečnostný orgán zmluvnej strany, ktorý osobné údaje na základe tejto zmluvy poskytol, zistí, že poskytnuté osobné údaje sú nesprávne alebo musia byť v dôsledku neoprávneného spracovania opravené alebo zničené, musí to príjemcovi bezodkladne oznámiť.

(3) Ak príjemca zistí neoprávnené spracovanie poskytnutých osobných údajov, je povinný bezodkladne o tom informovať poskytujúce pracovisko.

Článok 23

Evidovanie údajov

(1) Poskytujúci bezpečnostný orgán a príjemca sú povinní zaznamenať minimálne dôvod, obsah, označenie príjemcu a čas poskytnutia osobných údajov. On-line poskytovanie údajov musí byť zaprotokolované automatickým spôsobom.

(2) Záznamy o zaprotokolovaní sa musia uchovávať najmenej počas troch rokov.

(3) Údaje z protokolov možno použiť výlučne na kontrolu dodržiavania príslušných právnych predpisov o ochrane osobných údajov.

Článok 24

Informovanie o osobných údajoch, ich oprava alebo likvidácia

(1) Právo osoby dostať na základe písomnej žiadosti informáciu o údajoch o nej spracovaných alebo dosiahnuť ich opravu alebo vymazanie sa riadi vnútroštátnym právnym poriadkom zmluvnej strany, v ktorej bola žiadosť podaná.

(2) Pred rozhodnutím o takejto žiadosti je príjemca povinný dať poskytujúcemu pracovisku možnosť zaujať stanovisko.

KAPITOLA VII

PRÁVNE VZŤAHY PRI ZÁKROKOCH NA ÚZEMÍ DRUHEJ ZMLUVNEJ STRANY

Článok 25

Vstup, vycestovanie a pobyt

Pracovníkom zmluvných strán, ktorí podľa tejto zmluvy vykonávajú činnosť na výsostnom území druhej zmluvnej strany, sa umožní vstup, pobyt a vycestovanie na základe platného služobného preukazu.

Článok 26

Služobné rovnošaty, služobné zbrane a spojovacie prostriedky

(1) Pracovníci zmluvnej strany, vykonávajúci podľa tejto zmluvy činnosť na výsostnom území druhej zmluvnej strany, sú oprávnení nosiť služobnú rovnošatu a svoje služobné zbrane, ako aj ostatné povolené donucovacie prostriedky okrem prípadov, ak druhá zmluvná strana v konkrétnom prípade oznámi, že to nepovoľuje alebo že to povoľuje iba za určitých podmienok.

(2) Použitie strelnej zbrane je prípustné len v prípade nutnej obrany alebo krajnej núdze.

(3) Pri plnení úloh podľa tejto zmluvy môžu pracovníci v pásme pätnásť (15) kilometrov od štátnej hranice používať svoje vysielacie a rádiové zariadenia na výsostnom území druhej zmluvnej strany, ak je zabezpečená nerušená prevádzka existujúcich rádiových systémov tejto zmluvnej strany.

Článok 27

Služobné vzťahy

Pracovníci zmluvných strán podliehajú vo veciach služobného alebo zamestnaneckého pomeru, ako aj v disciplinárno-právnom ohľade vnútroštátnemu právnemu poriadku.

Článok 28

Zodpovednosť za škodu

(1) Ak pracovníci jednej zmluvnej strany spôsobia pri plnení úloh podľa tejto zmluvy škodu na výsostnom území druhej zmluvnej strany, táto zodpovedá poškodenej tretej osobe za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu, ako keby škodu spôsobili jej vlastní pracovníci.

(2) Náhrada škody, ktorú zmluvná strana poskytla poškodenému alebo jeho právnemu nástupcovi, jej druhá zmluvná strana uhradí; to neplatí, ak bol zásah vykonaný na základe žiadosti prvej zmluvnej strany. Pri škodách spôsobených zmluvným stranám sa od uplatnenia náhrady spôsobenej škody upustí; to neplatí, ak pracovníci jednej zo zmluvných strán spôsobili škodu úmyselne alebo z vedomej nedbalosti.

Článok 29

Právne postavenie pracovníkov v oblasti trestného práva

Pracovníci, ktorí podľa tejto zmluvy vykonávajú činnosť na výsostnom území druhej zmluvnej strany, sú vo vzťahu k trestným činom, ktoré spáchajú alebo ktoré sú spáchané proti nim, v rovnakom postavení ako pracovníci zmluvnej strany, na ktorej výsostnom území vykonávajú svoju činnosť.

KAPITOLA VIII

ZAPOJENIE COLNÝCH ORGÁNOV

Článok 30

Oprávnenia colných orgánov

(1) Ak colné orgány zmluvných strán vykonávajú v súvislosti s výkonom svojich právomocí úlohy poriadkovej polície alebo kriminálnej polície, sú v rámci tejto zmluvy v rovnakom postavení ako bezpečnostné orgány zmluvných strán.

(2) Ak bol na colné orgány Rakúskej republiky prenesený výkon hraničnej kontroly, ktorú majú vykonávať bezpečnostné orgány, môžu byť nasadené aj do zmiešanej hliadky podľa článku 14.

KAPITOLA IX

VYKONÁVACIE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 31

Odmietnutie v konkrétnom prípade

Ak sa jedna zo zmluvných strán domnieva, že vybavenie žiadosti alebo vykonanie kooperačných opatrení podľa tejto zmluvy by mohlo obmedziť jej zvrchovanosť, ohroziť jej bezpečnosť alebo iné dôležité záujmy, môže druhej zmluvnej strane oznámiť, že spoluprácu úplne alebo čiastočne odmieta alebo že ju viaže na splnenie určitých podmienok.

Článok 32

Stretnutia expertov

V záujme riešenia otázok súvisiacich s vykonávaním tejto zmluvy a predloženia návrhov na ďalší rozvoj spolupráce každá zo zmluvných strán môže požiadať o stretnutie expertov.

Článok 33

Vykonávacie protokoly, zmeny a oznámenia

(1) Príslušné orgány zmluvných strán sú oprávnené na základe tejto zmluvy uzatvárať protokoly na jej vykonávanie.

(2) Príslušné orgány zmluvných strán si navzájom oznamujú zmeny kompetencií alebo názvov orgánov uvedených v tejto zmluve.

Článok 34

Náklady

Náklady, ktoré vzniknú orgánom jednej zo zmluvných strán v súvislosti s vykonávaním tejto zmluvy, idú na ťarchu tejto zmluvnej strany.

Článok 35

Vzťah k iným medzinárodným zmluvám

(1) Touto zmluvou nie sú dotknuté iné dvojstranné alebo mnohostranné medzinárodné zmluvy, ktorými sú zmluvné strany viazané.

(2) Dňom nadobudnutia platnosti Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, sa vo vzťahu medzi zmluvnými stranami stane táto zmluva jeho doplnkom.

Článok 36

Výhrada vnútroštátneho právneho poriadku v daňových a colných veciach

(1) Táto zmluva sa nevzťahuje na poplatkové, daňové, colné a devízové trestné veci.

(2) Informácie získané v rámci spolupráce podľa tejto zmluvy sa nesmú použiť na stanovenie poplatkov, daní a ciel, ako aj v poplatkových, daňových, devízových a colných trestných veciach; to neplatí, ak požiadaná zmluvná strana tieto informácie poskytla na účely takého konania.

Článok 37

Nadobudnutie platnosti a výpoveď

(1) Táto zmluva podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú vymenené čo možno najskôr. Táto zmluva nadobudne platnosť prvým (1.) dňom tretieho (3.) mesiaca po dni výmeny ratifikačných listín.

(2) Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Každá zo zmluvných strán ju môže kedykoľvek vypovedať písomne diplomatickou cestou. V takom prípade sa platnosť zmluvy skončí šesť (6) mesiacov po dni doručenia výpovede druhej zmluvnej strane.

(3) Každá zo zmluvných strán môže dočasne pozastaviť vykonávanie tejto zmluvy úplne alebo sčasti, ak to vyžaduje zaistenie bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo zdravia občanov. Prijatie alebo odvolanie takého opatrenia si zmluvné strany oznámia bezodkladne. Pozastavenie vykonávania tejto zmluvy, ako aj jeho odvolanie nadobúda účinnosť dňom doručenia takého oznámenia.

(4) Registráciu zmluvy na Generálnom sekretariáte Organizácie Spojených národov podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov zabezpečí rakúska strana.

Článok 38

Zrušovacie ustanovenia

Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy sa skončí platnosť Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Rakúskej republiky o spolupráci pri predchádzaní a odhaľovaní trestných činov a zaisťovaní bezpečnosti cestnej premávky (Praha 21. júna 1988) v znení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou (Československou socialistickou republikou, Československou republikou) a Rakúskou republikou dojednanou výmenou nót z 22. decembra 1993 a 14. januára 1994.

Dané vo Viedni 13. februára 2004 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku a nemeckom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za Slovenskú republiku:

Vladimír Palko v. r.

Za Rakúsku republiku:

Ernst Strasser v. r.