Vyhláška č. 221/2005 Z. z.Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii

Čiastka 96/2005
Platnosť od 31.05.2005 do14.11.2010
Účinnosť od 15.10.2006 do14.11.2010
Zrušený 418/2010 Z. z.
Redakčná poznámka

okrem § 5, ktorý nadobúda účinnosť 15. októbra 2006

OBSAH

Záverečné ustanovenia (§ 27 - § 29)

221

VYHLÁŠKA

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

z 29. apríla 2005,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej „ministerstvo“) podľa § 81 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zákon“) ustanovuje:


§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o

a) zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní a o spôsobe a rozsahu oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd,

b) vedení evidencie o vodách,

c) bilancovaní množstva a kvality povrchovej vody a podzemnej vody (ďalej len „vodná bilancia“).

§ 2

Zabezpečovanie činností v rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu vôd

V rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchovej vody a podzemnej vody vykonáva

a) Slovenský hydrometeorologický ústav (ďalej len „ústav“) monitorovanie množstva povrchovej vody a podzemnej vody, spracovanie údajov z monitorovania množstva a kvality povrchovej vody a podzemnej vody a ich archiváciu, hodnotenie stavu povrchovej vody a podzemnej vody a jeho koordináciu a odbery vzoriek podzemnej vody,

b) Výskumný ústav vodného hospodárstva odbery a analýzy vzoriek povrchovej vody a sedimentov, merania škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a prioritných látok podľa prílohy č. 1 zákona, merania biologických prvkov kvality povrchovej vody, analýzy vzoriek podzemnej vody, kontrolné analýzy vody a mapovanie hydromorfologických prvkov kvality,

c) Štátny geologický ústav Dionýza Štúra analýzy podzemnej vody, sedimentov a kontrolné analýzy vody,

d) správca vodohospodársky významných vodných tokov odbery a analýzy vzoriek povrchovej vody a odpadovej vody na monitorovanie stavu vôd, monitorovanie množstva povrchovej vody a vypúšťanej odpadovej vody, hodnotenie stavu povrchovej vody a faktorov vplývajúcich na stav vôd, merania obsahu škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a prioritných látok podľa prílohy č. 1 zákona, merania vybraných biologických prvkov kvality povrchovej vody a kontrolné analýzy vody.

§ 3

Zisťovanie výskytu povrchovej vody a podzemnej vody

(1) Zisťovaním výskytu povrchovej vody a podzemnej vody sa identifikujú miesta ich výskytu.

(2) Zisťovanie výskytu, množstva a kvality povrchovej vody a podzemnej vody sa vykonáva

a) hydrogeologickým prieskumom,1)

b) účelovým prieskumom,

c) monitorovaním stavu vody.

(3) Účelovým prieskumom sa vykonávajú činnosti spojené s intenzívnym, časovo limitovaným programom sledovania a hodnotenia jedného ukazovateľa alebo viacerých ukazovateľov charakterizujúcich množstvo a kvalitu vody na špecifický účel.

(4) Monitorovaním stavu vody sa na účely zabezpečenia úplného prehľadu o stave vody získavajú základné údaje a informácie charakterizujúce množstvo a kvalitu vody a faktory, ktoré ich ovplyvňujú. Vykonáva sa podľa časového plánu a priestorového plánu s použitím porovnateľných metód a schválených metód zisťovania, zberu a hodnotenia príslušných údajov. Monitorovaním stavu vody sa získavajú údaje na hodnotenie stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody a na zistenie účinnosti vykonaných opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

(5) Na zistenie stavu útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody a na súhrnnú evidenciu sa využívajú aj údaje od fyzických osôb a právnických osôb, ktoré

a) prevádzkujú informačné systémy a indikačné systémy na sledovanie stavu vody,

b) uskutočňujú hydrogeologické prieskumy, účelové prieskumy a prevádzkujú účelové monitorovacie siete,

c) prevádzkujú vodárenské zdroje, čistiarne odpadovej vody, stavby alebo zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami,

d) odoberajú povrchovú vodu alebo podzemnú vodu pre priemysel alebo pre poľnohospodárstvo a na iné činnosti, ktoré neslúžia na uspokojovanie ich osobných potrieb, napríklad na odbery vody na rekreačné účely, odbery pre kúpaliská a odbery pre aquaparky,

e) využívajú prírodný liečivý zdroj, prírodnú minerálnu vodu a geotermálnu vodu.

§ 4

Monitorovanie stavu vody

(1) Predmetom monitorovania stavu vody sú útvary povrchovej vody a útvary podzemnej vody.

(2) Základné údaje o množstve a kvalite útvarov povrchovej vody sú tieto:

a) prietok alebo objem povrchovej vody,

b) úroveň hladiny povrchovej vody,

c) fyzikálne, chemické, mikrobiologické a biologické vlastnosti povrchovej vody.

(3) Základné údaje o množstve a kvalite útvarov podzemnej vody sú tieto:

a) výdatnosť prameňa podzemnej vody,

b) úroveň hladiny podzemnej vody,

c) tlak na záhlaví vrtu pri artézskej vode,

d) tepelno-energetický potenciál pri geotermálnej vode,

e) prírodné a využiteľné množstvo podzemnej vody,

f) fyzikálne, chemické a mikrobiologické vlastnosti podzemnej vody.

(4) Faktory ovplyvňujúce základné údaje o množstve a kvalite povrchovej vody a podzemnej vody, ktoré sú súčasťou hodnotenia stavu útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody, sú tieto:

a) fyzicko-geografické podmienky povodí,

b) hydromorfologické charakteristiky útvarov povrchovej vody,

c) množstvo a kvalita atmosférických zrážok a snehovej pokrývky,

d) teplota vzduchu,

e) výpar z vodnej hladiny,

f) kolísanie hladiny v prirodzených stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,

g) interakcia povrchovej vody a podzemnej vody,

h) množstvo a kvalita odobratej povrchovej vody a podzemnej vody,

i) množstvo a kvalita odpadovej vody a osobitnej vody vypúšťanej do povrchovej vody a podzemnej vody,

j) kolísanie hladiny v umelých stojatých povrchových sústredeniach vody a zmeny objemov vody v nich,

k) zmeny prítokov a odtokov, zadržanie, prevod alebo presmerovanie časti prietoku vody vodného toku,

l) iné vplyvy ľudskej činnosti, ako sú uvedené v písmenách j) a k), ktoré menia hydrologický režim,

m) výpar z pôdy a rastlinstva,

n) hydrogeologické pomery a hydraulické vlastnosti hydrogeologického kolektora podzemnej vody,

o) zaobchádzanie s nebezpečnými látkami,

p) plošné znečistenie.

§ 5

Program monitorovania stavu vôd

(1) Programy monitorovania stavu vôd sa vypracovávajú samostatne pre každú oblasť povodia v členení osobitne pre

a) povrchovú vodu,

b) podzemnú vodu,

c) chránené územie.

(2) Programy monitorovania stavu vôd vypracúva ústav v spolupráci s právnickými osobami uvedenými v § 2 písm. b), c) a d) v súlade s plánom manažmentu oblasti povodia najmenej raz za šesť rokov.

(3) Programy monitorovania stavu vôd obsahujú

a) ciele monitorovania,

b) označenie monitorovacieho miesta,

c) rozsah údajov o kvalite a množstve vody a početnosť ich sledovania,

d) spôsob odovzdávania a uchovávania výsledkov monitorovania,

e) určenie subjektov zodpovedných za realizáciu presne stanovených častí programu monitorovania stavu vôd,

f) určenie subjektov zodpovedných za zabezpečenie systému kvality monitorovania stavu vôd.

§ 6

Monitorovanie stavu povrchovej vody

(1) Monitorovanie stavu povrchovej vody sa člení na monitorovanie

a) základné,

b) prevádzkové,

c) prieskumné,

d) chránených území.

(2) Základné monitorovanie sa vykonáva prostredníctvom základných monitorovacích sietí. Cieľom základného monitorovania je získavanie informácií na

a) overenie hodnotenia dôsledku vplyvov ľudskej činnosti na stav povrchovej vody,

b) navrhovanie monitorovacích programov,

c) hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou,

d) účely vodnej bilancie.

(3) Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva prostredníctvom účelových sietí. Cieľom prevádzkového monitorovania je

a) zisťovanie stavu tých útvarov povrchovej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia ich environmentálnych cieľov,

b) sledovanie a vyhodnocovanie zmien stavu útvarov povrchovej vody, ktoré vyplynú z realizácie programov opatrení,

c) sledovanie množstva a kvality povrchovej vody a ich ovplyvňovanie pri nakladaní s vodami podľa § 17 ods. 1 písm. d) zákona a pre vodnú bilanciu,

d) sledovanie množstva a kvality povrchovej vody na zabezpečenie výkonu činností správy vodných tokov.

(4) Prevádzkové monitorovanie možno upraviť aj v priebehu platnosti plánu manažmentu oblasti povodia v miestach, kde sa dôsledok vplyvov ľudskej činnosti posúdil ako nevýznamný, alebo tam, kde sa odstránil jej hlavný vplyv.

(5) Cieľom prieskumného monitorovania je zistenie

a) neznámej príčiny zhoršenia ukazovateľov sledovaných vo vodnom prostredí,

b) príčiny, prečo vodný útvar povrchovej vody alebo vodné útvary povrchovej vody nedosahujú environmentálne ciele, keď základné monitorovanie preukáže, že environmentálne ciele určené pre vodný útvar povrchovej vody sa pravdepodobne nedosiahnu a prevádzkové monitorovanie sa ešte nezačalo,

c) rozsahu a dôsledkov mimoriadneho zhoršenia kvality alebo mimoriadneho ohrozenia kvality povrchovej vody.

(6) Monitorovaním chránených území sa monitorujú

a) územia podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona,

b) útvary povrchovej vody tvoriace chránené oblasti stanovíšť a výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody.

§ 7

Monitorovanie stavu podzemnej vody

(1) Monitorovanie stavu podzemnej vody sa člení na monitorovanie

a) kvantitatívneho stavu podzemnej vody,

b) chemického stavu podzemnej vody, ktoré sa člení na

1. základné monitorovanie,

2. prevádzkové monitorovanie,

c) chránených území.

(2) Cieľom monitorovania kvantitatívneho stavu podzemnej vody je hodnotenie dlhodobých zmien režimu podzemnej vody.

(3) Cieľom základného monitorovania chemického stavu podzemnej vody je

a) hodnotenie dôsledkov významných vplyvov ľudskej činnosti na stav podzemnej vody,

b) navrhovanie monitorovacích programov,

c) hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a zmien spôsobených ľudskou činnosťou.

(4) Cieľom prevádzkového monitorovania chemického stavu podzemnej vody je určenie

a) chemického stavu útvarov podzemnej vody alebo ich skupín, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov,

b) prítomnosti dlhodobého stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý bol spôsobený vplyvmi ľudskej činnosti.

(5) Monitorovaním chránených území sa monitorujú územia podľa § 5 ods. 1 písm. c) štvrtého, piateho, siedmeho a ôsmeho bodu zákona.

§ 8

Monitorovacie miesta a monitorovanie stavu útvarov povrchovej vody

(1) Základné monitorovanie sa vykonáva v monitorovacích miestach útvarov povrchovej vody,

a) kde je veľkosť prietoku významná pre danú oblasť povodia ako celok, vrátane miest na vodných tokoch, kde plocha povodia je väčšia ako 2 500 km2,

b) kde je množstvo vody významné pre danú oblasť povodia ako celok, vrátane jazier a nádrží,

c) kde útvary povrchovej vody presahujú hranice členských štátov Európskej únie,2)

d) potrebných na odhad zaťaženia znečisťujúcimi látkami prenášanými cez hranice susediacich štátov,

e) potrebných pre vodnú bilanciu.

(2) Základné monitorovanie sa vykonáva v priebehu jedného roka pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán manažmentu oblasti povodia, pokiaľ sa monitorovaním nepreukázalo, že príslušný útvar povrchovej vody dosiahol dobrý ekologický stav; v tých prípadoch sa základné monitorovanie uskutoční raz za obdobie trvania najviac troch plánov manažmentu oblasti povodia.

(3) Základným monitorovaním sa sledujú ukazovatele monitorovania stavu útvarov povrchovej vody najmenej v rozsahu ukazovateľov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.

(4) Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva v monitorovacích miestach útvarov povrchovej vody

a) potrebných pre vodnú bilanciu,

b) pri ktorých existuje riziko nedosiahnutia environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody podľa § 5 ods. 2 písm. a) a b) zákona, na základe hodnotenia dôsledku vplyvov ľudskej činnosti na stav vody alebo na základe monitorovania,

c) do ktorých sa vypúšťajú znečisťujúce látky uvedené v zozname prioritných látok podľa prílohy č. 1 Zoznamu III zákona alebo v ktorých boli tieto látky identifikované,

d) ohrozených vplyvmi významných bodových a plošných zdrojov znečistenia tak, aby bolo možné vyhodnotiť ich vplyv a dôsledky,

e) ohrozených významnými hydromorfologickými zmenami tak, aby sa vyhodnotil ich vplyv a dôsledok,

f) určených ako vodné útvary vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

g) určených na závlahy,

h) určených na odbery vody pre pitnú vodu.

(5) Prevádzkovým monitorovaním sa sledujú prietoky, objemy, úroveň hladiny povrchovej vody, fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti povrchovej vody na spracovanie vodnej bilancie, na hodnotenie kvality povrchovej vody podľa účelu použitia vody a vybrané indikatívne parametre prvkov kvality, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1, a ďalšie ukazovatele, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené.

(6) Na vyhodnotenie dôsledkov, ktorým sú daný útvar alebo útvary povrchovej vody vystavené, sa monitorujú

a) ukazovatele indikatívne pre prvok alebo prvky biologickej kvality, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú útvary povrchovej vody vystavené,

b) vypúšťané prioritné látky,

c) iné znečisťujúce látky vypúšťané vo významných množstvách,

d) indikatívne parametre pre hydromorfologický prvok, ktorý je najcitlivejší na identifikovaný vplyv.

(7) Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva na účely

a) zistenia rozsahu a dôsledkov mimoriadneho zhoršenia vody,

b) posúdenia mimoriadneho ohrozenia kvality vody.

(8) Prieskumné monitorovanie povrchovej vody sa vykonáva

a) v miestach, kde nie sú známe príčiny prekročení meraných ukazovateľov alebo mimoriadnych javov,

b) v miestach, kde základné monitorovanie indikuje, že environmentálne ciele určené pre daný útvar povrchovej vody sa pravdepodobne nedosiahnu, a kde doteraz nebolo zavedené prevádzkové monitorovanie s cieľom zistiť príčiny, pre ktoré je dosiahnutie environmentálnych cieľov daného útvaru alebo útvarov povrchovej vody ohrozené,

(9) Prieskumným monitorovaním sa sledujú vybrané indikatívne parametre prvkov kvality, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1, a ďalšie prvky kvality nevyhnutné na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie určených environmentálnych cieľov a na poskytnutie informácie na zistenie a posúdenie príčin, rozsahu a dôsledkov mimoriadnych zmien stavu útvarov povrchovej vody, pre ktoré nie sú známe príčiny akýchkoľvek prekročení meraných ukazovateľov.

(10) Prieskumné monitorovanie možno realizovať v súlade s požiadavkami na prevádzkové monitorovanie, ak sa prevádzkové monitorovanie nezačalo a ak je potrebné prešetriť príčiny pravdepodobného neplnenia environmentálnych cieľov v danom útvare povrchovej vody.

(11) Monitorovanie vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu z útvarov povrchovej vody ako súčasť monitorovania chránených oblastí sa vykonáva v útvaroch povrchovej vody, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m3 za deň.

(12) Monitorovanie vody v mieste jej odberu pre pitnú vodu z útvarov povrchovej vody sa dopĺňa tak, aby sa získali spoľahlivé informácie o plnení požiadaviek určených pre vodárenské zdroje z povrchových zdrojov podľa § 7 zákona a podľa osobitného predpisu.3) V týchto útvaroch povrchovej vody sa monitorujú aj prioritné látky a ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav útvaru povrchovej vody, ktorých prítomnosť v pitnej vode je obmedzovaná podľa osobitných predpisov.4)

(13) Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach stanovíšť a výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa zaradí do programu prevádzkového monitorovania tam, kde sa tieto útvary povrchovej vody na základe hodnotenia dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti a základného monitorovania označia ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Týmto monitorovaním sa zisťujú údaje, ktoré umožnia hodnotiť veľkosť a dôsledky všetkých relevantných vplyvov na príslušné útvary povrchovej vody, a tam, kde je to nutné, aj na vyhodnotenie zmien stavu týchto útvarov povrchovej vody spôsobených realizáciou programov opatrení podľa § 15 zákona.

(14) Ako súčasť monitorovania chránených území sa vykonáva aj monitorovanie útvarov povrchovej vody, ktoré boli na základe hodnotenia dôsledkov ľudskej činnosti a základného monitorovania povrchovej vody identifikované ako ohrozené z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov. Monitorovanie útvarov povrchovej vody sa uskutoční na účely vyhodnotenia veľkosti a dôsledku všetkých relevantných významných vplyvov na útvary povrchovej vody a v prípade potreby aj na vyhodnotenie zmien stavu útvarov povrchovej vody vyplývajúcich z plánov manažmentu oblasti povodí.

§ 9

Monitorovacie miesta a rozsah parametrov monitorovania stavu podzemnej vody

(1) Cieľom monitorovania stavu podzemnej vody je

a) vyhodnotenie kvantitatívneho stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody vrátane vyhodnotenia prírodných a využiteľných množstiev podzemnej vody,

b) vyhodnotenie vplyvu odberov podzemnej vody na výdatnosti prameňov, zmeny hladiny podzemnej vody a na zmeny prúdenia podzemnej vody,

c) vyhodnotenie chemického stavu podzemnej vody v povodí vrátane klasifikácie útvarov podzemnej vody podľa požiadaviek na dosiahnutie ich dobrého chemického stavu,

d) zistenie prítomnosti dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok a identifikácia obratu týchto trendov.

(2) Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody sa vykonáva v dostatočnom počte reprezentatívnych monitorovacích miest na meranie hladiny podzemnej vody, výdatnosti prameňov a teploty podzemnej vody v každom útvare alebo skupine útvarov podzemnej vody pri zohľadnení krátkodobej a dlhodobej premenlivosti dopĺňania útvarov podzemnej vody a spôsobu využívania podzemnej vody.

(3) Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody sa vykonáva na účely

a) hodnotenia dlhodobých zmien prírodných podmienok,

b) spracovania vodnej bilancie útvarov podzemnej vody a vyhodnotenia vplyvu odberov a vypúšťaní na výdatnosti prameňov, na hladinu podzemnej vody a na využiteľné množstvá podzemnej vody,

c) vypracovania návrhu monitorovacích programov.

(4) Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody sa vykonáva v útvaroch podzemnej vody

a) identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia určených environmentálnych cieľov,

b) ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu susediaceho štátu, pričom je potrebné zabezpečiť dostatočný počet monitorovacích bodov na odhadnutie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.

(5) Základné monitorovanie podzemnej vody, ktoré je súčasťou monitorovania chemického stavu podzemnej vody, sa vykonáva na základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov a dôsledkov v oblastiach povodí v trvaní najmenej jedného roka počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje plán manažmentu oblasti povodia. V útvaroch podzemnej vody, v ktorých sa predchádzajúcimi monitorovacími prácami preukázal dobrý chemický stav a ktoré súčasne nie sú vystavené vplyvom, ktoré by mohli zmeniť ich chemický stav na nevyhovujúci, sa základné monitorovanie podzemnej vody vykonáva v trvaní najmenej jedného roka počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú tri po sebe nasledujúce plány manažmentu oblasti povodia.

(6) Základné monitorovanie podzemnej vody sa vykonáva na účely doplnenia a overenia výsledkov hodnotenia dôsledkov ľudskej činnosti a získania informácií na hodnotenie dlhodobých trendov vyplývajúcich zo zmien prírodných podmienok a z ľudskej činnosti v dostatočnom počte monitorovacích miest v útvaroch podzemnej vody

a) identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

b) poskytujúcich viac ako 100 m3 vody za deň,

c) presahujúcich hranice štátu,

d) v prípade, že základné monitorovanie sa v nich nevykonávalo počas predchádzajúceho obdobia, na ktoré sa vzťahovali dva po sebe nasledujúce plány manažmentu oblasti povodia.

(7) Základným monitorovaním podzemnej vody sa sleduje

a) obsah kyslíka, pH, vodivosť, dusičnany a amónne ióny vo všetkých vybraných útvaroch podzemnej vody podľa odseku 6,

b) ukazovatele uvedené v písmene a) a ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre pôsobenie vplyvov, ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené, v útvaroch podzemnej vody identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov,

c) ukazovatele uvedené v písmene b) a ukazovatele závislé od prúdenia podzemnej vody, ktoré sú relevantné pre všetky spôsoby využívania podzemnej vody, v útvaroch podzemnej vody presahujúcich hranice štátu.

(8) Prevádzkové monitorovanie podzemnej vody sa vykonáva vo všetkých útvaroch alebo v skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré sú na základe ich charakterizácie, vyhodnotenia vplyvov a výsledkov základného monitorovania identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia určených environmentálnych cieľov. Výber monitorovacích miest odráža aj zabezpečenie reprezentatívnosti získaných monitorovaných údajov pre celý útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody.

(9) Prevádzkové monitorovanie podzemnej vody sa vykonáva v obdobiach medzi programami základného monitorovania podzemnej vody na účel

a) klasifikácie chemického stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody uvedených v odseku 8,

b) stanovenia prítomnosti každého dlhodobo stúpajúceho trendu koncentrácie znečisťujúcej látky vyvolaného vplyvmi ľudskej činnosti.

(10) Prevádzkovým monitorovaním podzemnej vody sa sledujú ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre pôsobenie vplyvov, ktorým sú daný útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené.

§ 10

Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie stavu povrchovej vody

(1) Frekvencia monitorovania ukazovateľov na hodnotenie stavu povrchovej vody je súčasťou schváleného programu monitorovania vody. Frekvencie monitorovania sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti minimálne v rozsahu, ktorý je uvedený v prílohe č. 2. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú v pláne manažmentu oblasti povodia.

(2) Frekvencia základného monitorovania a prevádzkového monitorovania zohľadňuje premenlivosť ukazovateľov, ktorá vyplýva z prírodných podmienok a z vplyvu ľudskej činnosti. Obdobie monitorovania sa vyberie tak, aby sa zachytili zmeny v príslušnom útvare povrchovej vody spôsobené ľudskou činnosťou.

(3) Na dosiahnutie cieľa podľa § 8 ods. 2 možno vykonať aj doplnkové monitorovanie v priebehu rôznych období toho istého roka.

(4) Monitorovanie miest odberu na úpravu pitnej vody z útvarov povrchovej vody sa vykonáva pri odbere pre

a) menej ako 10 000 zásobovaných obyvateľov najmenej 4-krát ročne,

b) 10 000 – 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej 8-krát ročne,

c) viac ako 30 000 zásobovaných obyvateľov najmenej 12-krát ročne.

(5) Monitorovanie útvarov povrchovej vody v chránených územiach stanovíšť a výskytu rastlinných druhov a živočíšnych druhov priamo závislých od vody sa vykonáva dovtedy, kým voda týchto útvarov nevyhovuje požiadavkám na ich kvalitu podľa osobitného predpisu2) a ak sa nesplnia environmentálne ciele.

§ 11

Frekvencia monitorovania parametrov na hodnotenie stavu podzemnej vody

(1) Frekvencia monitorovania parametrov na hodnotenie stavu podzemnej vody je súčasťou schváleného programu monitorovania vody. Frekvencie monitorovania sa navrhujú tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú v pláne manažmentu oblasti povodia.

(2) Sledovanie ukazovateľov monitorovania kvantitatívneho stavu podzemnej vody sa vykonáva najmenej raz za týždeň.

(3) Frekvencia monitorovania útvarov podzemnej vody identifikovaných ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov musí zabezpečiť dostatočné množstvo údajov a informácií na vyhodnotenie dôsledkov nakladania s vodami na režim podzemnej vody.

(4) Frekvencia monitorovania útvarov podzemnej vody, ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu štátu, musí zabezpečiť dostatočné množstvo údajov a informácií na vyhodnotenie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu štátu.

(5) Monitorovacia sieť na monitorovanie chemického stavu podzemnej vody sa navrhuje tak, aby výsledky monitorovania poskytovali prehľad o chemickom stave podzemnej vody v každej oblasti povodia a zároveň odhalili dlhodobé vzostupné trendy koncentrácií znečisťujúcich látok podmienené ľudskou činnosťou.

(6) Pre základné monitorovanie ako súčasti monitorovania chemického stavu podzemnej vody je frekvencia monitorovania ukazovateľov podľa § 9 ods. 5 a 6 taká, aby sa získali dostatočné informácie na spoľahlivé vyhodnotenie stavu príslušného ukazovateľa na splnenie cieľov základného monitorovania podľa § 7 ods. 3

(7) Prevádzkové monitorovanie ako súčasť monitorovania chemického stavu podzemnej vody sa uskutočňuje v období medzi základnými monitorovaniami podľa odseku 5, s frekvenciou dostatočnou na splnenie cieľov prevádzkového monitorovania podľa § 7 ods. 4 najmenej raz za rok.

(8) Výsledky základného monitorovania a prevádzkového monitorovania podzemnej vody sa použijú aj na identifikáciu dlhodobých trendov koncentrácií znečisťujúcich látok a na identifikáciu ich zmien.

§ 12

Určenie útvaru povrchovej vody

(1) Určením útvaru povrchovej vody je vymedzenie samostatnej a významnej časti povrchovej vody. Postup a kritériá na vymedzovanie útvarov povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 3.

(2) Útvary povrchovej vody sa na základe zhodnotenia ich stavu členia na

a) prirodzené útvary povrchovej vody,

b) umelé vodné útvary,

c) výrazne zmenené vodné útvary.

(3) Členenie umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov sa vykonáva podľa popisných charakteristík prirodzeného útvaru povrchovej vody, ktorý sa najviac približuje výrazne zmenenému vodnému útvaru alebo umelému vodnému útvaru.

(4) Postup overovania a vymedzovania výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov je uvedený v prílohe č. 4.

(5) Útvary povrchovej vody sa určia ako umelý vodný útvar alebo výrazne zmenený vodný útvar a ekologický potenciál sa pre ne určuje, ak zmeny hydromorfologických charakteristík tohto útvaru potrebné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu by mali výrazné negatívne účinky na

a) životné prostredie v širšom okolí,

b) plavbu vrátane prístavných zariadení alebo rekreáciu,

c) splnenie účelov, na ktoré je voda akumulovaná, napríklad zásobovanie pitnou vodou,

d) výrobu energie, zavlažovanie,

e) úpravu vodných pomerov,

f) protipovodňovú ochranu,

g) odvodňovanie pôdy,

h) iné činnosti rovnako dôležité pre trvalo udržateľné rozvojové aktivity.

(6) Geografická poloha typov útvarov povrchovej vody sa zobrazuje v mapách vo formáte geografického informačného systému.

§ 13

Určenie útvaru podzemnej vody

(1) Určením útvaru podzemnej vody je vymedzenie objemu podzemnej vody v hydrogeologickom kolektore, ktorý umožní jeho ohraničenie a popis stavu v porovnaní s environmentálnymi cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť. Zhodnotenie vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti na útvary podzemnej vody a určenie rizika nesplnenia environmentálnych cieľov sa vykonáva na základe analýzy ich stavu.

(2) Ak ide o útvary podzemnej vody, ktoré sa identifikujú ako rizikové, vykonáva sa ďalšie hodnotenie, ktorým sa presnejšie vyhodnotí význam príslušného rizika a určia sa opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Obsahuje aj analýzy stavu útvarov podzemnej vody a príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti, ktorá spôsobuje začlenenie útvaru podzemnej vody medzi rizikové.

(3) Kritériá na vymedzovanie a charakterizáciu útvarov podzemnej vody sú uvedené v prílohe č. 5.

§ 14

Hodnotenie stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody

Hodnotenie stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody je určenie stavu alebo potenciálu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody na základe hodnotenia množstva a kvality vody vo vzťahu k využívaniu vody a ich krátkodobých, sezónnych a dlhodobých zmien, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou a vplyvom prírodných podmienok, s využitím monitorovaných, zhromažďovaných a spracovaných informácií, základných údajov a faktorov uvedených v § 4 ods. 2 až 4.

§ 15

Stav útvarov povrchovej vody

(1) Stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí samostatne pre každú kategóriu útvarov povrchovej vody.

(2) Ekologický stav riek sa hodnotí

a) biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie a početnosť vodnej flóry, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,

b) hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä hydrologický režim, veľkosť a dynamika toku vody, interakcia s útvarmi povrchovej vody a útvarmi podzemnej vody, priechodnosť riek a morfologické podmienky, medzi ktoré patria premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky, štruktúra a substrát koryta rieky a štruktúra príbrežného pásma,

c) chemickými a fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita, nutrienty a špecifické znečisťujúce látky, pre ktoré sú ustanovené národné kvalitatívne ciele podľa osobitného predpisu.3)

(3) Ekologický stav jazier sa hodnotí

a) biologickými prvkami kvality, ktorými sú najmä zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu, zloženie a početnosť inej vodnej flóry, zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov a zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb,

b) hydromorfologickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä hydrologický režim, veľkosť a dynamika toku vody, interakcia s útvarmi povrchovej vody a útvarmi podzemnej vody, čas zdržania a morfologické podmienky, medzi ktoré patria premenlivosť hĺbky jazera, množstvo, štruktúra a substrát dna jazera a štruktúra brehu jazera,

c) chemickými a fyzikálno-chemickými prvkami kvality podporujúcimi biologické prvky, ktorými sú najmä priehľadnosť vody, teplotný režim, kyslíkový režim, celková mineralizácia, neutralizačná kapacita, nutrienty a špecifické znečisťujúce látky, pre ktoré sú ustanovené národné kvalitatívne ciele podľa osobitného predpisu.3)

(4) Na základe zisteného ekologického stavu útvarov povrchovej vody sa vykonáva klasifikácia ich ekologického stavu podľa prílohy č. 6. Ekologický stav útvarov povrchovej vody sa člení na

a) veľmi dobrý ekologický stav,

b) dobrý ekologický stav,

c) priemerný ekologický stav,

d) zlý ekologický stav,

e) veľmi zlý ekologický stav.

(5) Na účely klasifikácie ekologického stavu útvarov povrchovej vody sa výsledky merania biologických prvkov kvality vyjadrujú ako pomery ekologickej kvality. Pomer ekologickej kvality je vzťah medzi hodnotami biologických ukazovateľov pozorovaných v danom útvare povrchovej vody a hodnotami týchto ukazovateľov v referenčných podmienkach platných pre danú kategóriu a príslušný typ útvaru povrchovej vody. Referenčné podmienky pritom predstavujú biologické spoločenstvo, ktoré sa očakáva tam, kde nie je žiadne alebo len veľmi malé narušenie ľudskou činnosťou. Základné princípy určovania referenčných podmienok sú uvedené v prílohe č. 7.

(6) Členenie ekologického stavu útvarov povrchovej vody podľa odseku 4 určujú hraničné číselné hodnoty medzikalibračným porovnaním medzi

a) veľmi dobrým stavom a dobrým stavom,

b) dobrým stavom a priemerným stavom.

(7) Členenie ekologického stavu útvarov povrchovej vody podľa odseku 4 určujú hraničné číselné hodnoty medzi

a) priemerným stavom a zlým stavom,

b) zlým stavom a veľmi zlým stavom.

(8) Pomer ekologickej kvality podľa odseku 5 sa vyjadruje číselnou hodnotou od 0 do 1. Veľmi dobrý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke hodnote 1 a zlý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke 0.

(9) Ak nemožno určiť typovo špecifické referenčné podmienky pre niektorý prvok kvality konkrétneho typu útvaru povrchovej vody podľa odsekov 2 a 3 z dôvodu vysokej miery prirodzenej premenlivosti prvku kvality, ktorá nie je spôsobená len sezónnymi zmenami, možno tento prvok kvality vylúčiť z hodnotenia ekologického stavu tohto typu útvaru povrchovej vody. Dôvody vylúčenia sa uvedú v pláne manažmentu oblasti povodia.

(10) Chemický stav útvarov povrchovej vody sa hodnotí na základe posúdenia súladu zistených koncentrácií špecifických znečisťujúcich látok s kvalitatívnymi cieľmi určenými pre tieto látky právnymi aktmi Európskej únie.

§ 16

Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov

(1) Ak sa útvar povrchovej vody stanoví ako výrazne zmenený vodný útvar alebo ako umelý vodný útvar, jeho dobrý ekologický stav určuje dosiahnutie dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu.

(2) Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov sa hodnotí hydromorfologickými prvkami kvality vody, biologickými prvkami kvality a fyzikálno-chemickými prvkami kvality vody riek alebo jazier, ktoré sú uvedené v § 15, podľa toho, s ktorou z týchto kategórií útvarov povrchovej vody je výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar najviac zhodný.

(3) Prvky kvality, ktoré patria do najporovnateľnejšej kategórie povrchovej vody, sa označujú ako relevantné prvky kvality.

(4) Na základe zisteného ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa vykonáva klasifikácia ich ekologického potenciálu. Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa člení na

a) maximálny ekologický potenciál,

b) dobrý ekologický potenciál,

c) priemerný ekologický potenciál,

d) zlý ekologický potenciál,

e) veľmi zlý potenciál.

(5) Maximálny ekologický potenciál je stav, keď hodnoty relevantných prvkov biologickej kvality zodpovedajú porovnateľnému typu útvaru povrchovej vody, ktorý je daný fyzikálnymi podmienkami vyplývajúcimi z umelých alebo výrazne zmenených charakteristík vodného útvaru. Hodnoty maximálneho ekologického potenciálu sa preverujú minimálne každých šesť rokov.

(6) Dobrý ekologický potenciál je stav, kde sú menšie zmeny hodnôt prvkov relevantnej biologickej kvality v porovnaní s hodnotami maximálneho ekologického potenciálu.

(7) Kritériá klasifikácie ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov sú uvedené v prílohe č. 8.

§ 17

Stav útvarov podzemnej vody

(1) Stav útvaru podzemnej vody je určený jeho kvantitatívnym stavom a chemickým stavom.

(2) Hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody je posúdenie dlhodobého využívania zdrojov podzemnej vody k určeným využiteľným množstvám podzemnej vody5) v útvare podzemnej vody alebo jeho časti.

(3) Za hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa považuje i hodnotenie dlhodobých zmien výdatnosti prameňov a úrovne hladiny podzemnej vody alebo hodnotenie využívania zdroja podzemnej vody v nadväznosti na odporúčané odberné množstvá a odporúčané zníženia hladiny podzemnej vody tohto zdroja získané na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu alebo účelového prieskumu.

(4) Na základe zisteného kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody. Kvantitatívny stav útvarov podzemnej vody sa člení na

a) dobrý kvantitatívny stav,

b) nevyhovujúci kvantitatívny stav.

(5) Dobrý kvantitatívny stav je stav, keď sú splnené všetky tieto požiadavky:

a) využiteľné množstvá podzemnej vody a využiteľné kapacity zdrojov podzemnej vody v útvare podzemnej vody nie sú prevýšené dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom podzemnej vody a keď nedochádza k dlhodobým poklesom hladín podzemnej vody v miestach odberov podzemnej vody,

b) v útvaroch podzemnej vody alebo v ich častiach nedochádza k poklesom hladín podzemnej vody alebo k výdatnosti prameňov vplyvom odberov podzemnej vody pod prípustné hodnoty schválené na využívanie týchto vodných zdrojov,

c) úroveň hladiny podzemnej vody nepodlieha takým zmenám spôsobeným ľudskou činnosťou, ktoré by mali za následok nedosiahnutie environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody, zhoršenie stavu podzemnej vody alebo poškodenie suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemnej vody,

d) zmeny úrovne hladiny podzemnej vody a z nich vyplývajúce zmeny smeru prúdenia podzemnej vody sa vyskytujú len dočasne alebo trvalo v priestorovo ohraničenej oblasti za predpokladu, že nespôsobujú trvalý a jasne identifikovateľný trend poklesu úrovne hladiny podzemnej vody presahujúcej túto skôr ohraničenú oblasť,

e) zmeny smeru prúdenia podzemnej vody spôsobené vplyvom ľudskej činnosti nespôsobujú jasne identifikovateľný prienik znečisťujúcich látok do podzemnej vody a zmenu kvality podzemnej vody v porovnaní s jej kvalitou pred vplyvom ľudskej činnosti.

(6) Pri hodnotení chemického stavu podzemnej vody sa posudzuje

a) koncentrácia znečisťujúcich látok,

b) vodivosť (celková mineralizácia).

(7) Na základe zisteného chemického stavu podzemnej vody sa vykonáva vyhodnotenie útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody. Chemický stav podzemnej vody sa člení na

a) dobrý chemický stav,

b) nevyhovujúci chemický stav.

(8) Dobrý chemický stav je stav, keď chemické zloženie útvaru podzemnej vody spĺňa tieto podmienky:

a) koncentrácie znečisťujúcich látok

1. nevykazujú žiadne vplyvy prieniku znečisťujúcich látok do podzemnej vody,

2. nevedú k nedosiahnutiu environmentálnych cieľov určených pre útvary povrchovej vody, k významnému zhoršeniu ekologickej alebo chemickej kvality takýchto útvarov a k žiadnemu významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov priamo závislých od útvaru podzemnej vody,

b) zmeny dlhodobých hodnôt celkovej mineralizácie podzemnej vody nenaznačujú prienik znečisťujúcich látok do útvarov podzemnej vody.

§ 18

Prezentácia a interpretácia stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody

(1) Prezentácia stavu útvarov povrchovej vody, ktorá je uvedená v prílohe č. 9, sa člení na prezentáciu

a) ekologického stavu,

b) ekologického potenciálu,

c) chemického stavu.

(2) Prezentácia stavu útvarov podzemnej vody sa člení na prezentáciu

a) kvantitatívneho stavu,

b) chemického stavu.

(3) Ekologický stav útvaru povrchovej vody bude pre kategórie povrchovej vody predstavovať nepriaznivejšia hodnota z výsledkov biologického a fyzikálno-chemického monitorovania príslušných prvkov kvality. Pre každú oblasť povodia sa vypracúva mapa hodnotenia ekologického stavu útvarov povrchovej vody podľa prílohy č. 9 tabuľky č. 1.

(4) Ekologický potenciál útvaru povrchovej vody v prípade výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov bude predstavovať nižšia hodnota z výsledkov biologického a fyzikálno-chemického monitorovania príslušných kvalitatívnych prvkov. Pre každú oblasť povodia sa vypracúva mapa hodnotenia ekologického potenciálu útvarov povrchovej vody zatriedená podľa prílohy č. 9 tabuľky č. 2.

(5) Vodné útvary povrchovej vody, kde sa dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál nedosiahol z dôvodu nesplnenia jednej environmentálnej normy alebo viacerých environmentálnych noriem kvality, ktoré boli stanovené pre tento útvar povrchovej vody vo vzťahu k znečisťujúcim látkam, sa v mapách označia čiernymi bodmi.

(6) Na základe hodnotenia chemického stavu útvarov povrchovej vody podľa § 15 ods. 10 sa pre každú oblasť povodia vypracuje mapa podľa prílohy č. 9 tabuľky č. 3.

(7) Na základe výsledkov hodnotenia kvantitatívneho stavu podzemnej vody podľa § 17 ods. 2 až 5 sa spracujú mapy vyhodnotenia kvantitatívneho stavu príslušného útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody. Dobrý kvantitatívny stav sa vyznačí zelenou farbou a nevyhovujúci kvantitatívny stav sa vyznačí červenou farbou.

(8) Na základe výsledkov hodnotenia chemického stavu podzemnej vody podľa § 17 ods. 6 až 8 sa výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody spoločne vyhodnotia ako celok. Dobrý chemický stav sa vyznačí na mapách zelenou farbou a nevyhovujúci chemický stav sa vyznačí červenou farbou.

(9) V útvaroch podzemnej vody sa miesta, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky, vyznačia na mape hodnotenia chemického stavu podzemnej vody čiernymi bodmi. Zmena tohto trendu sa na mape v zistenom mieste vyznačí modrým bodom.

(10) Súčasťou plánov manažmentu oblasti povodia sú mapy hodnotenia kvantitatívneho stavu a chemického stavu útvarov podzemnej vody územne príslušných k daným oblastiam povodia.

§ 19

Oznamovanie údajov o odbere povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody

(1) Oznámenia o začatí odberu vody a využívaní vody podľa § 6 ods. 5 zákona sa zasielajú ústavu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy na ústavom predpísanom tlačive (ďalej len „predpísané tlačivo“). Predpísané tlačivo ústav uverejní na svojej internetovej stránke.

(2) Údaje o množstve odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody sa oznamujú ústavu v členení na kalendárne mesiace raz ročne do 15. januára nasledujúceho roka na predpísanom tlačive. Súčasťou oznamovaných údajov sú údaje aj o kvalite povrchovej vody a podzemnej vody, ak sú k dispozícii. Údaje o množstve odoberanej povrchovej vody, podzemnej vody a osobitnej vody sa získavajú určenými meradlami.6)

(3) Okrem údajov podľa odseku 2 sa súčasne oznamuje aj

a) údaj o výdatnosti prameňa pri odberoch podzemnej vody z prameňov,

b) hladina podzemnej vody v čase čerpania pri odbere podzemnej vody čerpaním,

c) tlak na záhlaví odberného objektu pri artézskych vrtoch,

d) údaj o teplote vody pri geotermálnej vode a osobitnej vode.

(4) Sledované údaje o kvalite podzemnej vody a osobitnej vody podľa § 39 ods. 4 zákona sa zasielajú ústavu do 30 dní od požiadania a následne do 30 dní po skončení monitorovacieho cyklu.

(5) Na účely vypracúvania vodnej bilancie správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov oznamujú ústavu údaje o odoberaných, odvádzaných, vypúšťaných, zadržiavaných a nadlepšovaných množstvách povrchovej vody v tomto rozsahu:

a) základné údaje o vodných stavbách vrátane parametrov vodnej stavby, zaručeného prietoku, objemových kriviek, čiary zatopených plôch a ďalších informácií a údaje o vodnej stavbe oznamujú po vzájomnej dohode medzi správcom vodohospodársky významných vodných tokov a ústavom do 30 dní po ich uvedení do prevádzky; zmeny uvedených údajov do 30 dní po ich zistení,

b) údaje z denného merania výšky hladiny, objemu vody vo vodných nádržiach, ktoré spravujú, a o meraní množstva prítoku, odberu, odtoku a výparu z nich, ak sa merajú, za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

c) údaje z denného merania množstva prečerpávanej povrchovej vody alebo odvádzanej povrchovej vody do derivačných kanálov a množstva vypúšťanej povrchovej vody z derivačných kanálov pri vodných elektrárňach za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

d) údaje z denného merania množstva prevádzanej vody rozdeľovacími objektmi na vodnom toku do iného vodného toku alebo kanála, ak sa merajú, napríklad do závlahového kanála alebo náhonu, za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,

e) údaje z denného merania množstva vypúšťanej vody z vodných nádrží určených na plavbu za kalendárny mesiac oznamujú do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

(6) Údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody poskytne ústav správcovi vodohospodársky významných vodných tokov do 15. februára nasledujúceho roka vo vzájomne dohodnutej forme a štruktúre.

§ 20

Oznamovanie údajov o zistených zdrojoch podzemnej vody

(1) Ten, kto oznamuje údaje o zistených zdrojoch podzemnej vody a o odlišných množstvách ich výskytu podľa § 6 ods. 7 zákona, oznamuje tieto údaje ústavu do 30 dní od vzniku oznamovacej povinnosti.

(2) Pri zistení zdroja podzemnej vody sa v oznámení uvedie

a) meno, priezvisko a adresa fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorej oznamovacia povinnosť vznikla,

b) presná lokalizácia výskytu zdroja podzemnej vody (obec, okres, kraj) spolu s prehľadnou situáciou v mierke 1: 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1 :50 000,

c) dátum zistenia zdroja podzemnej vody a okolnosť, pri ktorej bol zdroj podzemnej vody zistený,

d) druh zdroja podzemnej vody (prameň, vrt),

e) údaje o množstve, teplote, stave hladiny podzemnej vody a o kvalite zisteného zdroja podzemnej vody, ak sú známe.

(3) Záverečné správy zasielajú riešitelia geologickej úlohy ústavu do 30 dní od jej vyhotovenia.

(4) Ten, kto má oznamovaciu povinnosť a zistí pri odbere podzemnej vody odlišné množstvo jej výskytu ako predpokladal prieskum alebo projekt podľa § 6 ods. 7 zákona, oznámi ústavu do 30 dní tieto údaje:

a) meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, ktorá odlišné množstvo výskytu podzemnej vody zistila,

b) presnú lokalizáciu miesta odberu podzemnej vody (obec, okres, kraj) spolu s prehľadnou situáciou v mierke 1: 25 000 alebo po dohode s ústavom v mierke 1 :50 000,

c) pôvodné množstvo výskytu podzemnej vody a informácie o tomto údaji,

d) dátum zistenia výskytu odlišného množstva podzemnej vody,

e) zistené odlišné množstvo výskytu podzemnej vody,

f) kópiu právoplatného povolenia na odber podzemnej vody, ak bolo vydané.

§ 21

Oznamovanie údajov o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody

(1) Oznámenia o začatí vypúšťania odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona sa zasielajú ústavu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy na predpísanom tlačive.

(2) Údaje o množstvách vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody v členení na kalendárne mesiace a jednotlivé výusty vrátane výsledkov analýz produkovaného a vypúšťaného znečistenia sa oznamujú ústavu raz ročne do 15. januára nasledujúceho roka na predpísanom tlačive.

(3) Inšpekcia a správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytujú ústavu údaje o výsledkoch

a) z kontrolných rozborov vzoriek vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody za predchádzajúci rok do 31. marca nasledujúceho roka,

b) sledovania vplyvu vypúšťanej odpadovej vody alebo osobitnej vody na recipient do 30. júna nasledujúceho roka.

(4) Údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody za predchádzajúci rok získané v rámci oznamovacej povinnosti poskytne ústav správcovi vodohospodársky významných vodných tokov do 28. februára nasledujúceho roka pre zdroje znečistenia podliehajúce plateniu poplatkov podľa osobitného predpisu7) a do 31. marca pre ostatné zdroje znečistenia.

§ 22

Doplňovanie oznamovaných údajov o odberoch vody a vypúšťaní odpadovej vody

(1) Pre potreby vedenia súhrnnej evidencie o vodách môže ústav žiadať od poskytovateľa oznamovaných údajov podľa § 19 až 21 doplňujúce a upresňujúce informácie.

(2) Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytne ústavu údaje o odberoch vody a vypúšťaniach odpadovej vody, na ktorých základe bolo vykonané spoplatnenie do 30. apríla.

§ 23

Evidencia o vodách

(1) Evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona obsahuje

a) evidenciu útvarov povrchovej vody,

b) evidenciu hydrogeografie vodných tokov a ich povodí, napríklad rozvodníc, plôch povodí, hydrologických čísel, kilometráže vodných tokov, hydrografických čísel vodných tokov,

c) evidenciu útvarov podzemnej vody,

d) zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov.

(2) Evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou podľa § 29 ods. 2 písm. b) zákona obsahuje evidenciu

a) zoznamu, lokalizácie a účelu monitorovacích sietí,

b) množstva a kvality vody v monitorovacích sieťach,

c) bilančných profilov povrchovej vody pre potreby vodnej bilancie,

d) odberov povrchovej vody a podzemnej vody a ich odberateľov podľa § 6 ods. 5 zákona,

e) subjektov, ktoré vypúšťajú odpadovú vodu a osobitnú vodu do povrchovej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,

f) množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,

g) zdrojov podzemnej vody, geotermálnej vody a osobitnej vody, ich množstiev a kvality, odberateľov a odberov podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 a 7 zákona.

h) informácií poskytovaných orgánom štátnej vodnej správy o zaobchádzaní s obzvlášť škodlivými látkami podľa § 39 ods. 8 zákona,

i) prírodných liečivých zdrojov minerálnej stolovej vody s prirodzeným prielivom, ich výdatnosť (množstiev prielivu).

j) množstva a kvality vody v nádržiach a ich zmien, množstva prítokov a vypúšťania vody do vodných nádrží a množstva odtokov a odberov z vodných nádrží,

k) výsledkov sledovania množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a ich vplyvu na recipient.

(3) Evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona obsahuje evidenciu

a) povolení na osobitné užívanie vôd, povolení na vodné stavby a súhlasov,

b) iných rozhodnutí podľa § 23 ods. 1 písm. b) a c), § 32, 38, § 39 ods. 4, 5 a 9, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1 a 3, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3 a 5, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 4, § 62 ods. 6, § 66 ods. 5 a 6, § 74 ods. 1 až 3, § 77 ods. 3 a § 80 ods. 7 zákona,

c) zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktorým bolo vydané rozhodnutie.

(4) Evidencia chránených území a ostatných území podľa § 29 ods. 2 písm. d) zákona obsahuje evidenciu

a) útvarov povrchovej vody určených na odber pre pitnú vodu,

b) vôd vhodných na kúpanie,

c) povrchovej vody určenej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

d) chránených vodohospodárskych oblastí,

e) ochranných pásiem vodárenských zdrojov,

f) citlivých oblastí,

g) zraniteľných oblastí,

h) chránených území a ich ochranných pásiem podľa predpisov o ochrane prírody a krajiny,

i) inundačných území.

(5) O rozhodnutiach podľa odseku 3 písm. a) a b) sa vedie evidenčný list samostatne pre každé povolenie, súhlas a opatrenie uložené rozhodnutím. Evidenčné listy sa zaznamenávajú cez internet do centrálnej databázy „Súhrnná evidencia o vodách“, ktorú spravuje ústav.

§ 24

Vedenie evidencie o vodách

(1) Ústav vedie evidenciu

a) útvarov povrchovej vody a podzemnej vody,

b) množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch podľa § 23 ods. 2 písm. a) až h).

(2) Správca vodohospodársky významných vodných tokov vedie evidenciu množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch podľa § 23 ods. 2 písm. a) a j).

(3) Orgán štátnej vodnej správy okrem inšpekcie vedie evidenciu

a) právoplatných povolení a súhlasov podľa § 23 ods. 3 písm. a),

b) iných rozhodnutí podľa § 23 ods. 3 písm. b) okrem § 62 ods. 6 zákona,

c) právnických osôb a fyzických osôb.

(4) Inšpekcia vedie evidenciu

a) výsledkov sledovania množstiev a kvality vypúšťanej odpadovej vody a ich vplyvu na recipient,

b) rozhodnutí vydaných podľa § 39 ods. 3 písm. a), § 41 ods. 9 a § 74 ods. 3 zákona.

§ 25

Súhrnná evidencia o vodách

(1) Súhrnná evidencia o vodách, ktorú vedie ústav podľa § 29 ods. 3 zákona, obsahuje vybrané údaje a informácie z evidencie o vodách v tomto členení:

a) evidencia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody, ktorá obsahuje

1. informácie a údaje o vodných útvaroch povrchovej vody a podzemnej vody vrátane ich určenia na rôzne spôsoby používania,

2. hydrogeografiu vodných tokov a ich povodí vrátane rozvodníc, plôch povodí, hydrologických čísel, kilometráží vodných tokov, hydrografických čísel vodných tokov,

3. zoznam, hranice a plochy hydrogeologických rajónov, subrajónov a čiastkových rajónov,

b) evidencia množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou, ktorá obsahuje

1. informácie o monitorovacích sieťach,

2. informácie o bilančných profiloch povrchovej vody,

3. údaje o množstve a kvalite vody vo vodných útvaroch určených na rôzne spôsoby používania,

4. údaje o odberoch povrchovej vody a podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 zákona,

5. miesta výskytu podzemnej vody a informácie o ich množstvách podľa § 6 ods. 7 zákona,

6. miesta umelého zvyšovania množstva podzemnej vody podľa § 21 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu zákona,

7. údaje o vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody podľa § 6 ods. 6 zákona,

8. údaje o bodových zdrojoch znečistenia,

9. umiestnenie vodných stavieb na odber, odvádzanie, presmerovanie, vypúšťanie, akumulovanie a zlepšovanie množstiev povrchovej vody a vybrané informácie o týchto stavbách,

10. informácie o technických parametroch stavieb a zariadení slúžiacich na odbery podzemnej vody,

c) evidencia práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy.

(2) Súčasťou súhrnnej evidencie je evidencia chránených území podľa § 23 ods. 4.

§ 26

Vodná bilancia

(1) Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vody v bilančných jednotkách na základe porovnania množstiev vody vstupujúcich do bilančných jednotiek zrážkami alebo prítokom vody a sumáru množstiev vody vystupujúcich z bilančnej jednotky výparom alebo odtokom vody. Bilančnými jednotkami sú povodie, čiastkové povodie, hydrogeologický rajón alebo vodný útvar. Hydrologickú bilanciu vypracúva ústav na základe výsledkov programov monitorovania stavu vody a údajov súhrnnej evidencie podľa schválených metodík.

(2) Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na vodu s využiteľným množstvom vody a jej kvalitou. Požiadavky na vodu sú požiadavky na odbery povrchovej vody, podzemnej vody a vypúšťanie odpadovej vody a osobitnej vody. Vypracúva sa na vopred definovaný účel podľa schváleného časového plánu s použitím schválených postupov získavania údajov, metodík spracovania a foriem výstupov. Za obdobie uplynulého roka ju vypracúva ústav a pre výhľadové časové horizonty v nadväznosti na vodné plánovanie ju vypracúva Výskumný ústav vodného hospodárstva.

(3) Vodohospodársku bilanciu tvoria tieto dokumenty:

a) vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za obdobie uplynulého roka,

b) vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za obdobie uplynulého roka,

c) správa o vodohospodárskej bilancii vody za obdobie uplynulého roka,

d) správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov.

(4) Vodohospodárskou bilanciou množstva a kvality povrchovej vody sa

a) za obdobie uplynulého roka hodnotí množstvo povrchovej vody, jej využiteľnosť, uskutočnené používanie vody podľa odseku 2 a hodnotí sa jej kvalita v porovnaní s kritériami na kvalitu vody a zmeny v porovnaní s predchádzajúcimi hodnoteniami,

b) pre výhľadové časové horizonty v nadväznosti na vodné plánovanie porovnávajú výhľadové zdroje vody s výhľadovými požiadavkami na zabezpečenie dodávky vody a čistenie odpadovej vody pri nezhoršení súčasného stavu vody.

(5) Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody sa vykonáva pre čiastkové povodia v sieti bilančných profilov vybraných so zreteľom na dosahované stupne bilančnej napätosti, rozhodujúce znečistenie a dostupnosť hydrologických podkladov a údajov o kvalite povrchovej vody.

(6) Vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchovej vody za obdobie uplynulého roka obsahuje

a) hodnotenie množstva povrchovej vody bez zohľadnenia vykonaných úprav odtokových pomerov v povodí, napríklad vplyv nádrží, prevodov vody, ako aj s ich zohľadnením,

b) hodnotenie množstiev odobratej povrchovej vody na určité druhy použitia a nahlásených podľa § 6 ods. 5 zákona a ich porovnanie s povolenými množstvami,

c) hodnotenie vypúšťania odpadovej vody nahlásenej podľa § 6 ods. 6 zákona a jej porovnanie s povolenými množstvami,

d) overenie, či sa dosiahli predpokladané ciele hospodárenia s vodou, napríklad nadlepšenie minimálnych prietokov nádržami alebo prevodmi a súlad s kvalitatívnymi cieľmi povrchovej vody,

e) hodnotenie zmien kvality povrchovej vody a zhodnotenie miery čistenia odpadovej vody.

(7) Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody za obdobie uplynulého roka obsahuje

a) hodnotenie využiteľného množstva podzemnej vody,

b) hodnotenie uskutočnených odberov podzemnej vody nahlásených podľa § 6 ods. 5 zákona,

c) porovnanie nahlásených množstiev odobratej podzemnej vody podľa § 6 ods. 5 zákona s povoleným množstvom a určeným množstvom podzemnej vody podľa písmena a),

d) kvalitatívne hodnotenie podzemnej vody za uplynulý rok a zmeny v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením.

(8) Správa o vodohospodárskej bilancii vody za obdobie uplynulého roka obsahuje

a) ročnú súhrnnú informáciu o množstve a kvalite vody a o nakladaní s vodami,

b) trendy vývoja charakteristík množstva a kvality vody, ich odberov, vypúšťaní odpadovej vody a osobitnej vody a ich kvalitatívne ukazovatele,

c) prípady zhoršenia kvalitatívnych ukazovateľov povrchovej vody a podzemnej vody a ich pravdepodobné príčiny.

(9) Správa o vodohospodárskej bilancii výhľadových časových horizontov v nadväznosti na vodné plánovanie obsahuje

a) zhodnotenie výhľadových množstiev odobratej vody, výhľadových množstiev vypúšťanej odpadovej vody a výhľadových množstiev osobitnej vody,

b) zhodnotenie stupňa zabezpečenosti výhľadových odberov vôd a očakávanej kvality povrchovej vody,

c) návrh opatrení v oblasti zdrojov vody, výstavby čistiarní odpadových vôd a racionálneho využívania vody pre vodné plány.

(10) Vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemnej vody sa vykonáva pre čiastkové povodia. Podkladom na jej spracovanie a jej súčasťou je bilancia množstva a kvality podzemnej vody v hydrogeologických rajónoch, čiastkových rajónoch a subrajónoch s nadväznosťou na bilančné profily povrchovej vody a čiastkové povodia v súlade s metodikou, ktorá zohľadňuje systém bilancovania povrchovej vody. Súčasťou hodnotenia využiteľných množstiev podzemnej vody je aj hodnotenie kvality podzemnej vody za uplynulý rok v porovnaní s kritériami na kvalitu podzemnej vody.

(11) Pri spracovaní vodohospodárskej bilancie množstva a kvality podzemnej vody sa vychádza

a) z výsledkov programov monitorovania stavu vody,

b) z výsledkov hodnotenia stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody,

c) zo súhrnnej evidencie,

d) z výsledkov hydrogeologických výskumov a prieskumov.

(12) Výsledkom bilančných hodnotení podzemnej vody je overenie, či sa dosiahli požadované bilančné stavy, predpokladané ciele hospodárenia s podzemnou vodou a kvality vody.


Záverečné ustanovenia

§ 27

Touto vyhláškou sa preberá právny akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 10.

§ 28

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 556/2002 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.

§ 29

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júna 2005 okrem § 5, ktorý nadobúda účinnosť 15. októbra 2006.


László Miklós v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 221/2005 Z. z.

UKAZOVATELE MONITOROVANIA STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

A. RIEKY

A.1. Biologické prvky

1. zloženie a početnosť vodnej flóry

2. zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

3. zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

A.2. Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim

1. hydrologický režim a vodná bilancia

2. interakcia s útvarmi podzemnej vody

3. priechodnosť riek

Morfologické podmienky

1. premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky

2. štruktúra a substrát koryta rieky

3. štruktúra príbrežného pásma

A.3. Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Všeobecné

1. teplotný režim

2. kyslíkový režim

3. celková mineralizácia

4. neutralizačná kapacita

5. koncentrácia nutrientov

Špecifické znečisťujúce látky

1. znečistenie všetkými prioritnými látkami uvedenými v tabuľke, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované

2. znečistenie inými látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách

B. JAZERÁ

B.1. Biologické prvky

1. zloženie, abundancia a biomasa fytoplanktónu

2. zloženie a početnosť inej vodnej flóry

3. zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

4. zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

B.2. Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim

1. hydrologický režim a vodná bilancia

2. doba zdržania

3. interakcia s útvarmi podzemnej vody

Morfologické podmienky

1. premenlivosť hĺbky jazera

2. množstvo, štruktúra a substrát dna jazera

3. štruktúra brehu jazera

B.3. Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Všeobecné

1. priehľadnosť vody

2. teplotný režim

3. kyslíkový režim

4. celková mineralizácia

5. neutralizačná kapacita

6. koncentrácia nutrientov

Špecifické znečisťujúce látky

1. znečistenie všetkými prioritnými látkami podľa tabuľky, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované,

2. znečistenie inými látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách.

Tabuľka

prioritné látky alachlór, benzén, chlórfenvinfos, 1,2-dichlóretán,
dichlórmetán, fluorantén, nikel a jeho zlúčeniny,
trichlórmetán
prioritné nebezpečné látky brómované difenylétery, kadmium a jeho zlúčeniny,
C10-C13-chlóralkány, hexachlórbenzén, hexachlórbutadién,
hexachlórcyklohexán, ortuť a jej zlúčeniny, nonylfenoly,
pentachlórbenzén, polyaromatické uhľovodíky,
tributylciničité zlúčeniny
prioritné látky v procese posudzovania
z hľadiska ich zaradenia medzi prioritné
nebezpečné látky
antracén, atrazín, chlórpyrifos, dietylhexylftaláty, diuron,
endosulfán, izoproturon, olovo a jeho zlúčeniny, naftalén,
oktylfenol, pentachlorofenol, simazín, trichlórbenzény,
trifluralín

C. UMELÉ VODNÉ ÚTVARY A VÝRAZNE ZMENENÉ VODNÉ ÚTVARY POVRCHOVEJ VODY

Ukazovatele monitorovania stavu umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov povrchovej vody budú zodpovedať ukazovateľom stanoveným v bode A. alebo v bode B. Výber ukazovateľov bude podmienený podobnosťou umelého vodného útvaru alebo výrazne zmeneného vodného útvaru povrchovej vody s riekou alebo jazerom.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 221/2005 Z. z.

MINIMÁLNA FREKVENCIA MONITOROVNIA STAVU POVRCHOVÝCH VÔD

Ukazovatele Rieky Jazerá
Biologické
Fytoplanktón raz za mesiac2) raz za mesiac2)
Ostatná vodná flóra: vodné makrofyty
fytobentos
raz za tri roky raz za tri roky
raz za dva roky raz za dva roky
Makrobezstavovce raz za tri roky raz za tri roky
Ryby raz za tri roky raz za tri roky
Hydromorfologické
Priechodnosť raz za šesť rokov
Hydrológia priebežne mesačne
Morfológia raz za šesť rokov raz za šesť rokov
Fyzikálno-chemické
Teplotné pomery mesačne mesačne
Kyslíkové pomery mesačne mesačne
Mineralizácia raz za tri mesiace raz za tri mesiace
Obsah nutrientov mesačne mesačne
Neutralizačná kapacita mesačne mesačne
Iné znečisťujúce látky raz za tri mesiace raz za tri mesiace
Prioritné látky1) mesačne mesačne
1) Prioritné látky sú uvedené v tabuľke prílohy č. 1.
2) Vo vegetačnom období a pri riekach len v nížinných tokoch.

Príloha č. 3 k vyhláške č. 221/2005 Z. z.

POSTUP A KRITÉRIÁ NA VYMEDZOVANIE ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

A. Postup na vymedzovanie útvarov povrchovej vody

Vymedzovanie útvarov povrchovej vody je opakovaný proces, ktorý pozostáva z týchto krokov:

I. Rieky s plochou povodia nad 10 km2 a jazerá s plochou nad 0,5 km2

1. Určenie ekoregiónu.

2. Určenie kategórie povrchovej vody.

3. Rozdelenie kategórií povrchovej vody do typov.

4. Určenie hraníc útvarov povrchovej vody tak, aby bol každý útvar povrchovej vody priradený k jednej kategórii povrchovej vody a len k jednému typu povrchovej vody.

5. Spresnenie vymedzenia útvarov povrchovej vody podľa významných geografických charakteristík, ako sú veľkosť povodia, sútok riek a podľa zmeny hydromorfologických charakteristík, v dôsledku fyzických zmien spôsobených ľudskou činnosťou.

6. Spresnenie vymedzenia útvarov povrchovej vody podľa ďalších kritérií, ako sú rozdiely v stave vôd alebo hranice chránených území; pri prvom vymedzení útvarov povrchovej vody sa použijú odhady zmeny stavu povrchovej vody na základe hodnotenia vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti.

7. Určenie významne neovplyvnených útvarov povrchovej vody ako prirodzených útvarov povrchovej vody.

8. Určenie významne ovplyvnených útvarov povrchovej vody ako predbežné určenie umelých vodných útvarov alebo výrazne zmenených vodných útvarov.

9. Spresňovanie vymedzených útvarov povrchovej vody na základe informácií z hodnotenia rizík a ich potvrdenie výsledkami monitorovacích programov.

II. Veľmi malé vodné toky s plochou povodia pod 10 km2 a veľmi malé jazerá s plochou pod 0,5 km2

Veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá budú vymedzené ako útvary povrchovej vody v tých prípadoch, ak environmentálne ciele podľa § 5 zákona nemožno dosiahnuť bez ich vymedzenia. V takýchto prípadoch sa postupuje takto:

1. zahrnúť veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá do väčšieho, priliehajúceho (susedného, súvislého) útvaru povrchovej vody rovnakej kategórie a rovnakého typu,

2. ak nemožno postupovať podľa prvého bodu, veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá sa určia ako útvary povrchovej vody podľa ich významu, napríklad podľa ekologickej dôležitosti, s ohľadom na stanovené ciele pre chránené územia, na základe negatívnych vplyvov na ďalšie povrchové vody v oblasti povodí a iné. V takomto prípade veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá patriace do rovnakej kategórie a rovnakého typu, ovplyvnené rovnakou kategóriou vplyvov a úrovňou dôsledkov a majúce vplyv na ďalšie vodné útvary, sa môžu pre potreby ich hodnotenia a spracovania správ zoskupovať,

3. veľmi malé vodné toky a veľmi malé jazerá, ktoré neboli určené ako útvary povrchovej vody, treba chrániť a zlepšiť ich stav tam, kde je to potrebné, s cieľom neohroziť dosiahnutie environmentálnych cieľov tých útvarov povrchovej vody, s ktorými sú spojené.

Poznámky:

a) Ak sa typ kategórie útvarov povrchovej vody definuje podľa systému A, útvary povrchovej vody sa členia podľa ekoregiónov v súlade s geografickými oblasťami a následne podľa typov v súlade s popisnými charakteristikami pre systém A.

b) Ak sa typ kategórie útvarov povrchovej vody definuje podľa systému B, musí sa dosiahnuť aspoň taká miera rozčlenenia, ako podľa systému A.

c) Útvary povrchovej vody sa rozčlenia na typy s použitím hodnôt povinných charakteristík a takých voliteľných charakteristík alebo ich kombináciou, ktoré sú potrebné na zabezpečenie spoľahlivého odvodenia typovo špecifických biologických referenčných podmienok.

B. Kritériá na vymedzovanie útvarov povrchovej vody

Útvary povrchovej vody sa zaraďujú do kategórií a typov podľa týchto kritérií:

KATEGÓRIA RIEKY

Systém A

Pevná typológia Popisné charakteristiky
Ekoregión Ekoregión podľa zoznamu ekoregiónov riek a jazier
Typ Typológia podľa nadmorskej výšky
vysoko položený: > 800 m
strednej polohy: 200 až 800 m
nížinný: < 200 mTypológia podľa rozlohy založená na veľkosti plochy povodia
malé: 10 až 100 km2
stredné: > 100 do 1 000 km2
veľké: > 1 000 do 10 000 km2
veľmi veľké: > 10 000 km2Podľa geologického zloženia
vápencový
kremičitý
organický

Systém B

Alternatívny popis Fyzikálne a chemické faktory, ktoré určujú charakteristiky rieky, alebo časti
rieky a tým štruktúru a zloženie biologickej populácie
Povinné faktory nadmorská výška
zemepisná šírka
zemepisná dĺžka
geologické zloženie
rozloha
Voliteľné faktory vzdialenosť od prameňa rieky
energia prúdenia (funkcia prietoku a sklonu)
priemerná šírka hladiny vody
priemerná hĺbka vody
priemerný sklon hladiny vody
forma a tvar hlavného koryta rieky
kategória prietoku rieky
tvar údolia
transport pevných látok
kyselinová neutralizačná kapacita
priemerné zloženie podložia
chloridy
rozsah teploty vzduchu
priemerná teplota vzduchu
zrážky

KATEGÓRIA JAZERÁ:

Systém A

Pevná typológia Popisné charakteristiky
Ekoregión Ekoregión podľa zoznamu ekoregiónov riek a jazier
Typ Typológia podľa nadmorskej výšky
vysoko položený: > 800 m
strednej polohy: 200 až 800 m
nížinný: < 200 m

Typológia podľa hĺbky založená na priemernej hĺbke
< 3 m
3 až 15 m
> 15 m

Typológia podľa rozlohy založená na veľkosti plochy hladiny
0,5 až 1 km2
1 až 10 km2
10 až 100 km2
> 100 km2

Geologické zloženie
vápencový
kremičitý
organický

Systém B

Alternatívny popis Fyzikálne a chemické faktory, ktoré určujú charakteristiky jazera a tým aj
štruktúru a zloženie biologickej populácie
Povinné faktory nadmorská výška
zemepisná šírka
zemepisná dĺžka
hĺbka
geologické zloženie
rozloha
Voliteľné faktory priemerná hĺbka vody
tvar jazera
čas zdržania
priemerná teplota vzduchu
rozsah teploty vzduchu
zmiešavacie charakteristiky
kyselinová neutralizačná kapacita
koncentrácie živín
priemerné zloženie podložia
kolísanie vodnej hladiny

C. Zoznam ekoregiónov riek a jazier pre systém A vyskytujúcich sa na území Slovenskej republiky

10. Karpaty

11. Panónska panva

Príloha č. 4 k vyhláške č. 221/2005 Z. z.

POSTUP OVEROVANIA A VYMEDZOVANIA VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV A UMELÝCH VODNÝCH ÚTVAROV

Overovaniu podliehajú predbežne vymedzené výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary. Overovanie sa vykonáva určovacími skúškami.

A. Určovacie skúšky na vymedzenie výrazne zmenených vodných útvarov

Predbežne vymedzené výrazne zmenené vodné útvary sa overujú dvoma určovacími skúškami, špecificky zameranými pre každý takýto útvar povrchovej vody.

1. Prvú určovaciu skúšku tvoria tieto kroky:

1.1. Určenie hydrologických zmien na zabezpečenie dosiahnutia dobrého ekologického stavu (ďalej len „nápravné opatrenia“), ktoré môžu zahŕňať opatrenia na zníženie environmentálnych dôsledkov fyzických úprav, ale aj opatrenia na úplné odstránenie fyzickej úpravy.

1.2. Určenie negatívnych dôsledkov nápravných opatrení určených podľa bodu 1.1. na špecifikované druhy užívania vôd, napríklad na plavbu, na výrobu elektrickej energie, na rekreáciu alebo na ďalšie špecifikované druhy užívania vôd. Tomuto hodnoteniu podliehajú len tie útvary povrchovej vody, v prípade ktorých sa fyzické úpravy týkajú súčasného druhu užívania vôd, pričom sa posudzujú negatívne dôsledky všetkých možných nápravných opatrení.

Ak budú negatívne dôsledky na špecifikované druhy užívania vôd hodnotené ako významné, potom možno prejsť priamo k druhej určovacej skúške, alebo sa môže pokračovať v prvej skúške krokom podľa bodu 1.3. Ak dôsledky nie sú hodnotené ako významné, pokračuje sa v prvej skúške krokom podľa bodu 1.3. Pod významným negatívnym dôsledkom sa pritom rozumie taký dôsledok, ktorý môže spôsobiť nápadnú odchýlku od súčasného užívania vôd.

Pri posudzovaní významných negatívnych dôsledkov majú dôležitú úlohu ekonomické dôsledky vrátane zváženia sociálnych aspektov, napríklad odstránenie protipovodňových opatrení môže viesť k vysídleniu obyvateľstva.

Dôsledky sa hodnotia na úrovni útvaru povrchovej vody, skupiny útvarov povrchovej vody, regiónu, oblasti povodí alebo v národnom meradle, a to v závislosti od situácie, druhu špecifikovaného užívania vôd alebo sektora. Tam, kde to bude potrebné, možno tieto dôsledky hodnotiť v niekoľkých úrovniach, aby sa zabezpečilo čo najlepšie posúdenie. Východiskom pri hodnotení dôsledkov bude posúdenie miestnych dôsledkov.

1.3. Posúdenie možnosti vzniku významných negatívnych dopadov z realizácie nápravných opatrení na životné prostredie v širšom okolí, ktoré zahŕňa prirodzené prostredie a prostredie človeka vrátane archeológie, kultúrneho dedičstva, krajiny a geomorfológie, s cieľom zabezpečiť, aby nápravné opatrenia nutné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu nemali za následok environmentálne zlepšenie a súčasne niekde nespôsobovali environmentálne problémy.

Negatívny dôsledok na životné prostredie v širšom okolí bude klasifikovaný ako významný vtedy, keď škody spôsobené nápravnými opatreniami budú vyššie ako výhody vyplývajúce zo zlepšeného stavu vody, napríklad ako sú výrazne zvýšené emisie CO2 alebo produkcia a likvidácia veľkého množstva asanačného odpadu.

Ak sa na špecifikovaných druhoch užívania vôd alebo na životnom prostredí v širšom okolí neprejavili významné negatívne dôsledky, potom je predbežne vymedzený výrazne zmenený vodný útvar považovaný za prirodzený a mali by byť vykonané nápravné opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia jeho dobrého ekologického stavu.

Ak sa významné negatívne dôsledky prejavia v prípade špecifikovaných druhov užívania vôd alebo na životnom prostredí v širšom okolí, potom sa útvar povrchovej vody hodnotí druhou určovacou skúškou.

2. Druhú určovaciu skúšku tvorí päť krokov hodnotenia, ktorými sa posudzujú možnosti dosiahnutia prínosov zabezpečovaných fyzickými úpravami útvaru povrchovej vody inými prostriedkami, ktoré sú

2.1. technicky realizovateľné,

2.2. významne lepšie z hľadiska životného prostredia,

2.3. primerane nákladné.

Hodnotí sa aj to, či iné prostriedky umožnia dosiahnuť dobrý ekologický stav príslušného útvaru povrchovej vody.

Útvary povrchovej vody, pre ktoré sa nájdu iné prostriedky spĺňajúce kritériá uvedené v bode 2 a ktorými sa môžu dosiahnuť prínosy zabezpečované fyzickými úpravami útvaru povrchovej vody, nemusia byť vymedzené ako výrazne zmenené. Ak sa upustí od súčasného špecifikovaného druhu užívania vody a fyzické zmeny sa odstránia, útvar povrchovej vody môže dosiahnuť dobrý ekologický stav.

Za určitých podmienok môžu iné prostriedky iba čiastočne nahradiť druh užívania vôd. V takých prípadoch síce iné prostriedky splnia kritériá uvedené v bode 2, v dôsledku fyzických úprav však nebude stále možné dosiahnuť dobrý ekologický stav. Napríklad ak je útvar povrchovej vody ovplyvnený dvoma druhmi užívania vôd a možno nájsť iné prostriedky na dosiahnutie prínosov z týchto úprav pre jedno z týchto užívaní vôd, druhé užívanie môže stále vyžadovať fyzické úpravy, ktoré zabraňujú útvaru povrchovej vody dosiahnuť dobrý ekologický stav.

Ak útvar povrchovej vody nedosiahne dobrý ekologický stav inými prostriedkami a ak je to spôsobené fyzickými zmenami, potom sa tento útvar povrchovej vody vymedzí ako výrazne zmenený.

Ak útvar povrchovej vody dosiahne dobrý ekologický stav inými prostriedkami, potom sa tento útvar povrchovej vody považuje za prirodzený.

B. Určovacie skúšky na vymedzenie umelých vodných útvarov

Určovacie skúšky pre umelé vodné útvary sa nevzťahujú na ich konečné vymedzenie, ale na proces ich vymedzovania.

1. Ak bol útvar povrchovej vody vymedzený ako umelý, prvou overovacou skúškou sa zabezpečí, aby nápravné opatrenia nemali významný negatívny dôsledok na špecifikovaný druh užívania vody alebo na životné prostredie v širšom okolí.

2. Pri druhej určovacej skúške sa určuje, či existujú iné prostriedky, ktoré môžu zabezpečiť dosiahnutie prínosov umelých vodných útvarov a ktoré budú mať za následok napríklad zlepšenie ekologického stavu príslušného útvaru povrchovej vody.

Výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary vymedzené v prvej etape procesu vodného plánovania sa v jeho druhej etape preskúmajú.

Príloha č. 5 k vyhláške č. 221/2005 Z. z.

KRITÉRIÁ NA VYMEDZOVANIE A CHARAKTERIZÁCIU ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY

A. KRITÉRIÁ NA VYMEDZOVANIE ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY

Útvar podzemnej vody musí byť schopný klasifikácie ako celok a opatrenia prijaté v tomto útvare musia byť dostatočné na zvrátenie jeho nepriaznivého stavu.

B. CHARAKTERIZÁCIA ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY

Charakterizácia útvarov podzemnej vody obsahuje

1. úvodný opis,

2. ďalší opis,

3. prehľad dôsledku ľudskej činnosti na podzemnú vodu,

4. prehľad dôsledku zmien úrovne hladiny podzemnej vody,

5. prehľad dôsledku znečistenia na kvalitu podzemnej vody.

1. Úvodný opis

1. Vykoná sa úvodný opis všetkých útvarov podzemnej vody s cieľom zhodnotenia ich využívania a miery rizika, že nesplnia environmentálne ciele, ktoré sú stanovené pre útvary podzemnej vody. Útvary podzemnej vody sa na účely úvodného opisu môžu zoskupovať.

2. Pri analýzach útvarov podzemnej vody pre potreby úvodného opisu možno využívať existujúce údaje, ktorými sú najmä hydrologické údaje, geologické údaje, pedologické údaje, údaje o využívaní územia, údaje o vypúšťaní vôd a údaje o odberoch vôd.

3. Vykonané analýzy musia stanoviť

3.1. polohu a hranice útvaru alebo útvarov podzemnej vody,

3.2. vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary podzemnej vody vystavený vrátane difúznych zdrojov znečistenia bodových zdrojov znečistenia, odberov vody a umelého dopĺňania,

3.3. všeobecný charakter nadložných vrstiev lokality povodia, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný,

3.4. útvary podzemnej vody, od ktorých sú priamo závislé ekosystémy povrchovej vody alebo suchozemské ekosystémy.

2. Ďalší opis

1. Vykoná sa pre tie útvary alebo skupiny útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové s cieľom realizovať presnejšie vyhodnotenie významu príslušného rizika a identifikovať všetky opatrenia tvoriace súčasť programu opatrení na zvrátenie tohto nepriaznivého stavu.

2. Zahŕňa príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti a podľa potreby aj ďalšie informácie

2.1. o geologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane rozsahu a typu geologických jednotiek,

2.2. o hydrogeologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane hydraulickej vodivosti, pórovitosti a napätosti,

2.3. o charakteristikách povrchových depozitov a pôd v povodí, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane hrúbky, pórovitosti, hydraulickej vodivosti a absorpčných vlastností depozitov a pôd,

2.4. o stratifikačných charakteristikách podzemnej vody v rámci daného útvaru podzemnej vody,

2.5. o pridružených povrchových systémoch vrátane suchozemských ekosystémov a útvarov povrchovej vody, s ktorými je útvar podzemnej vody dynamicky spojený,

2.6. o odhadoch smerov a množstiev výmeny vody medzi útvarom podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými systémami,

2.7. o dostatočných údajoch na výpočet dlhodobého priemerného ročného množstva celkového dopĺňania,

2.8. o charakteristike chemického zloženia podzemnej vody vrátane špecifikácie miery vplyvov ľudskej činnosti. Pri stanovovaní prírodného pozadia pre tieto útvary podzemnej vody možno použiť typológiu charakterizovania podzemnej vody.

3. Prehľad dôsledku ľudskej činnosti na podzemnú vodu

Pre tie útvary podzemnej vody, ktoré zasahujú do územia susedných štátov alebo sú identifikované na základe úvodnej charakterizácie ako rizikové, vzhľadom na možnosť nesplnenia environmentálnych cieľov sa budú zhromažďovať a spracovať tieto informácie:

1. miesta odberu podzemnej vody v útvare podzemnej vody používané na odber vody okrem

a) miest odberu vody poskytujúcich v priemere menej ako 10 m3 za deň,

b) miest odberu vody na pitné účely poskytujúcich v priemere menej ako 10 m3 za deň alebo slúžiacich pre menej ako 50 osôb,

2. priemerné ročné množstvá odberov z takýchto miest,

3. chemické zloženie vody odoberanej z útvaru podzemnej vody,

4. poloha miest v útvare podzemnej vody, do ktorých je voda priamo vypúšťaná,

5. množstvo vypúšťanej vody v takých miestach,

6. chemické zloženie vody vypúšťanej do útvaru podzemnej vody,

7. využívanie územia v povodí alebo povodiach, z ktorých je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane vstupov znečisťujúcich látok a zmien charakteristík dopĺňania vplyvom ľudskej činnosti, napríklad odklonenie odtoku dažďovej vody a povrchového odtoku spôsobeného znížením infiltračnej schopnosti, umelým dopĺňaním, prehradením alebo odvodňovaním.

4. Prehľad dôsledku zmien úrovne hladiny podzemnej vody

Určia sa tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba stanoviť menej prísne environmentálne ciele vrátane zváženia možných vplyvov stavu týchto útvarov podzemnej vody

1. na povrchovú vodu a súvisiace suchozemské ekosystémy,

2. na regulovanie vôd a vodných zdrojov, ochranu proti povodniam a odvodňovanie územia,

3. na rozvoj spoločnosti.

5. Prehľad dôsledku znečistenia na kvalitu podzemnej vody

Určia sa tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba špecifikovať nižšie environmentálne ciele, pretože v dôsledku vplyvu ľudskej činnosti sú také znečistené, že dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody je nerealizovateľné alebo neprimerane nákladné.

Príloha č. 6 k vyhláške č. 221/2005 Z. z.

KLASIFIKÁCIA EKOLOGICKÉHO STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

Časť A

KLASIFIKÁCIA EKOLOGICKÉHO STAVU

V nasledujúcom prehľade je uvedená všeobecná definícia ekologickej kvality.

Prvok Veľmi dobrý ekologický
stav
Dobrý ekologický stav Priemerný ekologický stav
Všeobecné
podmienky
Nevyskytujú sa žiadne
alebo iba veľmi malé,
vplyvom ľudskej činnosti
vyvolané odchýlky hodnôt
fyzikálno-chemických
a hydromorfologických
prvkov kvality hodnoteného
typu útvaru povrchovej
vody v porovnaní s týmto
typom existujúcim
v nenarušených
podmienkach.Hodnoty biologických
prvkov kvality útvaru
povrchovej vody
zodpovedajú hodnotám,
ktoré sú bežné pre tento typ
útvaru v nenarušených
podmienkach a nevykazujú
žiadne alebo iba veľmi malé
znaky narušenia.Toto sú podmienky a
spoločenstvá špecifické pre
konkrétny typ útvaru.
Hodnoty biologických
prvkov kvality pre
konkrétny typ útvaru
povrchovej vody vykazujú
slabé narušenie
v dôsledku ľudskej činnosti,
ale iba mierne sa odlišujú
od hodnôt bežných
pre konkrétny typ útvaru
povrchovej vody
v nenarušených
podmienkach.
Hodnoty prvkov biologickej
kvality pre konkrétny typ
útvaru povrchovej vody sa
v strednej miere odlišujú od
hodnôt bežných
pre konkrétny typ útvaru
povrchovej vody
v nenarušených
podmienkach. Hodnoty
ukazujú znaky narušenia
strednej miery v dôsledku
ľudskej činnosti a sú
podstatne viac narušené
ako hodnoty pre útvar
v dobrom stave.

Vody dosahujúce horší ako priemerný stav sa klasifikujú ako vody v zlom stave alebo vo veľmi zlom stave.

Vody, ktoré vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, klasifikujú sa ako vody v zlom stave.

Vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, klasifikujú sa ako vody vo veľmi zlom stave.

KRITÉRIÁ NA KLASIFIKÁCIU EKOLOGICKÉHO STAVU VODNÝCH ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

Časť B

Definície veľmi dobrého ekologického stavu, dobrého ekologického stavu a priemerného ekologického stavu riek

Prvok Veľmi dobrý ekologický stav Dobrý ekologický stav Priemerný ekologický stav
Biologické prvky kvality
Fytoplanktón Taxonomické zloženie
fytoplanktónu úplne alebo
takmer úplne zodpovedá
zloženiu v nenarušených
podmienkach.Priemerná početnosť
fytoplanktónu je plne v súlade
s fyzikálno-chemickými
podmienkami špecifickými pre
konkrétny typ útvaru
a výrazne nemení podmienky
priehľadnosti vody špecifické
pre konkrétny typ útvaru.Frekvencia a intenzita
výskytu kvitnutia planktónu
je v súlade
s fyzikálno-chemickými
podmienkami špecifickými pre
konkrétny typ.
Vyskytujú sa malé zmeny
v zložení a početnosti taxónov
planktónu v porovnaní so
spoločenstvami špecifickými
pre konkrétny typ. Také
zmeny neindikujú žiaden
zrýchlený rast rias, ktorý by
viedol k nežiaducemu
narušeniu biologickej
rovnováhy organizmov
prítomných vo vodnom útvare
ani fyzikálno-chemickej
kvality vody alebo sedimentov.Môže dôjsť k slabému
zvýšeniu frekvencie
a intenzity kvitnutia
planktónu, špecifických pre
konkrétny typ útvaru.
Zloženie taxónov planktónu
sa odlišuje v strednej miere
od spoločenstiev špecifických
pre konkrétny typ útvaru.Zastúpenie je stredne
narušené a môže spôsobiť
významné nežiaduce
narušenie hodnôt iných
biologických
a fyzikálno-chemických
ukazovateľov kvality.Môže dôjsť k stredne veľkému
zvýšeniu frekvencie
a intenzity kvitnutia
planktónu. Počas letných
mesiacov môže dôjsť
k trvalému výskytu vodného
kvetu.
Makrofyty
a fytobentos
Taxonomické zloženie úplne
alebo takmer úplne zodpovedá
zloženiu v nenarušených
podmienkach.Nevyskytujú sa žiadne
merateľné zmeny v priemernej
početnosti makrofytov
a fytobentosu.
Vyskytujú sa malé zmeny
v zložení a početnosti taxónov
makrofytov a fytobentosu
v porovnaní so zložením
špecifickým pre konkrétny
typ. Také zmeny nenaznačujú
žiaden zrýchlený rast
fytobentosu alebo vyšších
rastlín, ktorý by viedol
k nežiaducemu narušeniu
biologickej rovnováhy
organizmov prítomných vo
vodnom útvare ani
fyzikálno-chemickej kvality
vody alebo sedimentov.Spoločenstvo fytobentosu nie
je nepriaznivo ovplyvnené
bakteriálnymi zhlukmi
a povlakmi vyskytujúcimi sa
vo vode v dôsledku vplyvu
ľudskej činnosti.
Zloženie taxónov makrofytov
a fytobentosu sa stredne
odlišuje od spoločenstva
špecifického pre konkrétny
typ a je podstatne viac
narušené ako pri dobrom
stave.Sú zjavné stredne veľké
zmeny v priemernom
zastúpení makrofytov
a fytobentosu.Fytobentos môže byť
narušený a v niektorých
oblastiach nahradený
bakteriálnymi zhlukmi
a povlakmi vyskytujúcimi sa
vo vode v dôsledku vplyvu
ľudskej činnosti.
Bentické
bezstavovce
Taxonomické zloženie
a početnosť úplne alebo
takmer úplne zodpovedajú
nenarušeným podmienkam.Pomer taxónov citlivých na
narušenie
k necitlivým taxónom
nepreukazuje žiadne
odlišnosti od hodnôt
v nenarušených
podmienkach.Úroveň rozmanitosti taxónov
bezstavovcov nevykazuje
znaky odchýlok od hodnôt
v nenarušených
podmienkach.
Vyskytujú sa malé odchýlky
v zložení a početnosti taxónov
bezstavovcov v porovnaní
so spoločenstvami
špecifickými pre konkrétny
typ útvaru.
Pomer taxónov citlivých na
narušenie k taxónom
necitlivých na narušenie
vykazuje malú odchýlku od
hodnôt špecifických
pre konkrétny typ útvaru.Úroveň rozmanitosti taxónov
bezstavovcov ukazuje malé
znaky odchýlok od hodnôt
špecifických pre konkrétnytyp-
Zloženie a početnosť taxónov
bezstavovcov sa v strednej
miere odlišujú od
spoločenstiev špecifických
pre konkrétny typ útvaru.Chýbajú hlavné taxonomické
skupiny spoločenstva
špecifického pre konkrétny
typ útvaru.Pomer taxónov citlivých na
narušenie k taxónom
necitlivým na narušenie
a úroveň rozmanitosti sú
podstatne nižšie, ako je
úroveň špecifická pre
konkrétny typ útvaru,
a výrazne nižšie, ako je
úroveň pre dobrý stav.
Fauna rýb Druhové zloženie a početnosť
úplne alebo takmer úplne
zodpovedajú nenarušeným
podmienkam.Prítomné sú všetky druhy
citlivé na narušenie,
špecifické pre konkrétny typ
útvaru.Veková štruktúra
spoločenstiev rýb vykazuje
slabé znaky narušenia
v dôsledku ľudskej činnosti
a nenaznačuje ohrozenie
reprodukcie alebo vývoja
žiadneho konkrétneho
druhu.
Vyskytujú sa malé zmeny
v druhovom zložení
a početnosti v porovnaní
so spoločenstvami
špecifickými pre konkrétny
typ útvaru, ktoré sa dajú
pripísať vplyvom ľudskej
činnosti na
fyzikálno - chemické
a hydromorfologické prvky
kvality.Veková štruktúra
spoločenstiev rýb vykazuje
znaky narušenia, ktoré sa
dajú pripísať vplyvom ľudskej
činnosti na
fyzikálno-chemické alebo
hydromorfologické prvky
kvality, a v niektorých
prípadoch svedčí o takých
poruchách reprodukcie alebo
vývoja konkrétnych druhov,
že niektoré vekové skupiny
môžu chýbať.
Zloženie a početnosť druhov
rýb sa v strednej miere líšia
od populácie rýb špecifickej
pre konkrétny typ útvaru, čo
možno pripísať vplyvom
ľudskej činnosti na
fyzikálno-chemické alebo
hydromorfologické prvky
kvality.Veková štruktúra populácie
rýb ukazuje také silné znaky
narušenia v dôsledku ľudskej
činnosti, že menšia časť
druhov špecifických pre
konkrétny typ útvaru chýba
alebo má veľmi nízke
zastúpenie.
Hydromorfologické prvky kvality
Hydrologický režim Veľkosť a dynamika toku
vody a s nimi súvisiace väzby
s podzemnými vodami úplne
alebo takmer úplne
zodpovedajú nenarušeným
podmienkam.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.
Priechodnosť
rieky
Priechodnosť rieky nie je
narušená ľudskou činnosťou
a umožňuje nenarušenú
migráciu vodných organizmov
a transport sedimentov.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.
Morfologické
podmienky
Usporiadanie riečneho koryta,
premenlivosť šírky a hĺbky,
rýchlosti toku, substrátové
podmienky, ako štruktúra,
tak aj podmienky pobrežných
pásiem úplne alebo takmer
úplne zodpovedajú
nenarušeným podmienkam.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.
Fyzikálno-chemické prvky kvality
Všeobecné
podmienky
Hodnoty
fyzikálno-chemických prvkov
úplne alebo takmer úplne
zodpovedajú hodnotám
v nenarušených
podmienkach.Koncentrácie živín sú
v rozsahu, aký je bežný
v nenarušených
podmienkach.Stupeň mineralizácie,
hodnota pH, kyslíková
bilancia, kyselinová
neutralizačná kapacita
a teplota nevykazujú znaky
narušenia ľudskou činnosťou
a sú v rozsahu, aký je bežný
v nenarušených
podmienkach.
Teplota, kyslíková bilancia,
pH, kyselinová neutralizačná
kapacita a mineralizácia
neprekračujú hodnoty
ukazovateľov stanovené tak,
aby sa zabezpečila funkčnosť
ekosystému a dosiahli sa už
uvedené hodnoty biologických
prvkov kvality.Koncentrácie živín
nepresahujú hodnoty
stanovené tak, aby sa
zabezpečila funkčnosť
ekosystému a dosiahli sa už
uvedené hodnoty biologických
prvkov kvality.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.
Špecifické
syntetické
znečisťujúce látky,
syntetické
znečisťujúce látky
Koncentrácie sú blízke nule
alebo aspoň pod medzou
stanovenia bežne používaných
najvyvinutejšich analytických
metód.
Koncentrácie nepresahujú
ciele stanovené v súlade
s postupom opísaným
v časti B prílohy č. 8
bez dotknutia smernice
91/414/EC a smernice
98/8/ES (<ECK)).< P>
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.
Špecifické
nesyntetické
znečisťujúce látky
Koncentrácie sú v rozsahu,
aký je bežný v nenarušených
podmienkach, teda na úrovni
pozaďových hodnôt
prírodného prostredia (PHPP).
Koncentrácie nepresahujú
ciele stanovené v súlade
s postupom opísaným v časti
B prílohy č. 8* bez dotknutia
smernice 91/414/EC
a smernice 98/8/ES (<ECK)).< P>
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.

Poznámky:

PHPP – pozaďová hodnota prírodného prostredia (úroveň pozadia), ECK – environmentálny cieľ kvality.

* Používanie cieľov stanovených podľa tohto protokolu nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových hodnôt: (ECK>PHPP).

Definície veľmi dobrého ekologického stavu, dobrého ekologického stavu a priemerného ekologického stavu jazier

Prvok Veľmi dobrý ekologický
stav
Dobrý ekologický
stav
Priemerný ekologický
stav
Biologické prvky kvality
Fytoplanktón Taxonomické zloženie
a početnosť fytoplanktónu
úplne alebo takmer úplne
zodpovedajú nenarušeným
podmienkam.Priemerné množstvo
biomasy fytoplanktónu je
v súlade s fyzikálno- chemickými
podmienkami, ktoré sú
špecifické pre konkrétny typ
útvaru, a výrazne nemení
priehľadnosť vody,
špecifickú pre konkrétny typFrekvencia a intenzita
výskytu kvitnutia planktónu
je v súlade s fyzikálno-chemickými
podmienkami špecifickými
pre konkrétny typ útvaru.
Vyskytujú sa malé zmeny
v zložení a početnosti
planktónových taxónov
v porovnaní so
spoločenstvami špecifickými
pre konkrétny typ útvaru.
Také zmeny neindikujú
žiaden zrýchlený rast rias,
ktorý by viedol
k nežiaducemu narušeniu
biologickej rovnováhy
organizmov prítomných vo
vodnom útvare ani
fyzikálno-chemickej kvality
vody alebo sedimentu.Môže nastať malé zvýšenie
frekvencie a intenzity
výskytu kvitnutia planktónu
špecifických pre konkrétny
typ útvaru vody.
Zloženie a početnosť
planktónových taxónov sa
v strednej miere odlišujú od
spoločenstiev špecifických
pre konkrétny typ útvaru.Biomasa je stredne
narušená a môže vyvolať
výrazne nežiaduce
narušenie hodnôt iných
biologických vlastností vody
a sedimentov.Môže nastať stredné
zvýšenie frekvencie
a intenzity výskytu kvitnutia
planktónu. Počas letných
mesiacov môže dôjsť
k trvalému výskytu vodných
kvetov.
Makrofyty a fytobentos Taxonomické zloženie úplne
alebo takmer úplne
zodpovedá nenarušeným
podmienkam.Priemerná početnosť
makrofytov a fytobentosu
nevykazuje žiadne merateľné
zmeny.
Vyskytujú sa malé zmeny
v zložení a početnosti
taxónov makrofytov
a fytobentosu v porovnaní
so spoločenstvami
špecifickými pre konkrétny
typ útvaru. Také zmeny
nenaznačujú žiaden
zrýchlený rast fytobentosu
alebo vyšších foriem rastlín,
ktorý by viedol
k nežiaducemu narušeniu
biologickej rovnováhy
organizmov prítomných vo
vodnom útvare alebo
fyzikálno-chemickej kvality
vody. Fytobentos nie je
nepriaznivo ovplyvnený
bakteriálnymi zhlukmi
a povlakmi vyskytujúcimi sa
vo vode v dôsledku ľudskej
činnosti.
Zloženie taxónov makrofytov
a fytobentosu sa v strednej
miere líši od spoločenstva
špecifického pre konkrétny
typ útvaru a je podstatne
viac narušené ako zloženie
pozorované pri dobrom
stave.Sú pozorovateľné stredne
veľké zmeny v priemernom
zastúpení makrofytov
a fytobentosu.Fytobentos môže byť
ovplyvnený a v niektorých
oblastiach nahradený
bakteriálnymi zhlukmi
a povlakmi vyskytujúcimi sa
vo vode v dôsledku ľudskej
činnosti.
Bentické bezstavovce Taxonomické zloženie
a početnosť úplne alebo
takmer úplne zodpovedajú
nenarušeným podmienkam.Pomer taxónov citlivých na
narušenie k necitlivým
taxónom nevykazuje žiadne
znaky odchýlok od
nenarušeného stavu.Úroveň rozmanitosti taxónov
bezstavovcov neukazuje
žiadne známky odchýlok od
nenarušeného stavu.
Vyskytujú sa malé odchýlky
v zložení a početnosti
taxónov bezstavovcov
v porovnaní so
spoločenstvami špecifickými
pre konkrétny typ útvaru.
Pomer taxónov citlivých na
narušenie k necitlivým
taxónom vykazuje malé
odchýlky od hodnôt
špecifických pre konkrétny
typ útvaru.
Úroveň rozmanitosti taxónov
bezstavovcov vykazuje malé
znaky odchýlok od hodnôt
špecifických pre konkrétny
typ útvaru.
Zloženie a početnosť taxónov
bezstavovcov sa v strednej
miere odlišujú od
spoločenstiev špecifických
pre konkrétny typ útvaru.Chýbajú hlavné taxonomické
skupiny spoločenstiev
špecifických pre konkrétny
typ útvaru.Pomer taxónov citlivých na
narušenie k necitlivým
taxónom a úroveň
rozmanitosti majú podstatne
nižšie hodnoty, ako sú
hodnoty špecifické pre
konkrétny typ, a významne
nižšie, ako je úroveň pre
dobrý stav.
Fauna rýb Druhové zloženie a početnosť
úplne alebo takmer úplne
zodpovedajú nenarušeným
podmienkam.Prítomné sú všetky druhy
citlivé na narušenie, ktoré sú
špecifické pre konkrétny typ
útvaru.Veková štruktúra
spoločenstiev rýb vykazuje
len malé znaky narušenia
vyvolaného ľudskou
činnosťou a neindikuje
poruchy reprodukcie alebo
vývoja žiadneho konkrétneho
druhu.
Vyskytujú sa malé odchýlky
od druhového zloženia a
početnosti v porovnaní so
spoločenstvami špecifickými
pre konkrétny typ útvaru,
ktoré by sa mohli prisúdiť
vplyvom ľudskej činnosti na
fyzikálno-chemické
a hydromorfologické prvky
kvality.Veková štruktúra
spoločenstiev rýb vykazuje
znaky narušenia, ktoré sa
dajú pripísať vplyvom
ľudskej činnsti na
fyzikálno-chemické alebo
hydromorfologické prvky
kvality a v niektorých
prípadoch naznačuje
ohrozenie reprodukcie alebo
vývoja konkrétnych druhov
do takej miery, že niektoré
vekové skupiny môžu
chýbať.
Zloženie a početnosť druhov
rýb sa v strednej miere líšia
od spoločenstiev špecifických
pre konkrétny typ útvaru, čo
sa dá pripísať vplyvom
ľudskej činnosti na
fyzikálno-chemické alebo
hydromorfologické prvky
kvality.Veková štruktúra
spoločenstiev rýb vykazuje
silné znaky narušenia, ktoré
sa dajú pripísať vplyvom
ľudskej činnosti na
fyzikálno-chemické
a hydromorfologické prvky
kvality, a to do takej miery,
že stredne veľký podiel
druhov špecifických pre
konkrétny typ útvaru chýba
alebo má veľmi nízke
zastúpenie.
Hydromorfologické prvky kvality
Hydrologický režim Veľkosť a dynamika toku,
výška hladiny, čas zdržania
a s nimi súvisiace väzby
s podzemnými vodami úplne
alebo takmer úplne
zodpovedajú nenarušeným
podmienkam.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už
uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už
uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.
Morfologické
podmienky
Premenlivosť hĺbky jazera,
množstvo a štruktúra
substrátu a štruktúra a stav
pobrežného pásma jazera
úplne alebo takmer úplne
zodpovedajú nenarušeným
podmienkam.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už
uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už
uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.
Fyzikálno-chemické prvky kvality
Všeobecné podmienky Hodnoty
fyzikálno - chemických
prvkov úplne alebo takmer
úplne zodpovedajú
nenarušeným podmienkam.Koncentrácie živín sú
v rozsahu bežnom pre
nenarušené podmienky.Stupeň mineralizácie,
hodnota pH, kyslíková
bilancia, kyselinová
neutralizačná kapacita,
priehľadnosť vody a teplota
nevykazujú znaky narušenia
v dôsledku vplyvu ľudskej
činnosti a sú v rozsahu
bežnom v nenarušených
podmienkach.
Teplota, kyslíková bilancia,
pH, kyselinová
neutralizačná kapacita
a mineralizácia nepresahujú
hodnoty ukazovateľov
stanovené na zabezpečenie
funkčnosti ekosystému
a stanovené tak, aby sa
dosiahli už uvedené hodnoty
biologických prvkov kvality.Koncentrácie živín
nepresahujú hodnoty
stanovené tak, aby sa
zabezpečila funkčnosť
ekosystému špecifického pre
konkrétny typ útvaru
a dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už
uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.
Špecifické syntetické
znečisťujúce látky
Koncentrácie sú blízke nule
alebo aspoň pod medzou
stanovenia všeobecne
používaných najvyspelejších
analytických metód.
Koncentrácie nepresahujú
ciele stanovené v súlade
s postupom opísaným
v časti B prílohy č. 8 bez
dotknutia smernice
91/414/EC a smernice
98/8/ES (<ECK).).< P>
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už
uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.
Špecifické
nesyntetické
znečisťujúce látky
Koncentrácie sú v rozsahu
obvyklom v nenarušených
podmienkach, teda na
úrovni pozaďových hodnôt
prírodného prostredia
(PHPP).
Koncentrácie nepresahujú
ciele stanovené v súlade
s postupom opísaným
v časti B prílohy č. 8* bez
dotknutia smernice
91/414/EC a smernice
98/8/ES (<ECK)).< P>
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už
uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.

Poznámky:

PHPP – pozaďová hodnota prírodného prostredia (úroveň pozadia), ECK – environmentálny cieľ kvality.

* Používanie cieľov stanovených podľa tohto protokolu nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových hodnôt: (ECK>PHPP).

Príloha č. 7 k vyhláške č. 221/2005 Z. z.

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY URČOVANIA REFERENČNÝCH PODMIENOK

Určenie referenčných podmienok pre typy útvarov povrchovej vody

1. Pre každý typ útvaru povrchovej vody sa stanovia hydromorfologické a fyzikálno-chemické podmienky, špecifické pre konkrétny typ a reprezentujúce hodnoty hydromorfologických a fyzikálno-chemických prvkov kvality pre konkrétny typ s veľmi dobrým ekologickým stavom. Stanovia sa typovo-špecifické biologické referenčné podmienky reprezentujúce hodnoty biologických prvkov kvality pre konkrétny typ útvaru povrchovej vody s veľmi dobrým ekologickým stavom.

2. Hodnoty ekologického potenciálu pre výrazne zmenené vodné útvary povrchovej vody alebo umelé vodné útvary povrchovej vody sa budú preverovať každých šesť rokov.

3. Typovo špecifické referenčné podmienky uvedené v prvom a druhom bode a typovo špecifické referenčné biologické podmienky môžu byť priestorovo založené alebo určené modelovaním, alebo kombináciou týchto postupov. Odborné posúdenie sa môže použiť, ak nemožno použiť už uvedené metódy.

4. Pri definovaní veľmi dobrého ekologického stavu vo vzťahu ku koncentráciám špecifických znečisťujúcich látok podľa prílohy č. 1 zákona a prioritných látok sa za medze stanovení považujú tie, ktoré možno dosiahnuť metódami dostupnými v čase, keď sa špecifické podmienky pre konkrétny typ určujú.

5. Pre priestorovo založené biologické referenčné podmienky sa spracuje referenčná sieť pre každý typ útvaru povrchovej vody. Sieť bude obsahovať dostatočný počet miest s veľmi dobrým stavom, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň spoľahlivosti hodnôt pre referenčné podmienky pri danej premenlivosti hodnôt prvkov kvality zodpovedajúcich veľmi dobrému ekologickému stavu tohto typu útvaru povrchovej vody a metódam modelovania, ktoré sa majú použiť podľa tretieho a štvrtého bodu.

6. Typovo špecifické biologické referenčné podmienky založené na modelovaní môžu byť odvodené pomocou prognostických modelov alebo retrospektívnych metód. Tieto metódy majú využívať historické, paleologické a iné dostupné údaje a poskytovať dostatočnú úroveň spoľahlivosti hodnôt referenčných podmienok, aby sa zabezpečilo, že takto odvodené podmienky sú konzistentné a platné pre každý typ útvaru povrchovej vody.

7. Ak nemožno určiť spoľahlivé, typovo špecifické referenčné podmienky pre niektorý prvok kvality konkrétneho typu útvaru povrchovej vody pre vysokú mieru prirodzenej premenlivosti tohto prvku, ktorá nie je spôsobená len sezónnymi zmenami, potom sa tento prvok môže vylúčiť z hodnotenia ekologického stavu tohto typu útvaru povrchovej vody; dôvody na vylúčenie sa uvedú v pláne manažmentu oblasti povodia.

Príloha č. 8 k vyhláške č. 221/2005 Z. z.

KRITÉRIÁ KLASIFIKÁCIE EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV A UMELÝCH VODNÝCH ÚTVAROV

A. Definície maximálneho ekologického potenciálu, dobrého ekologického potenciálu a priemerného ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov

PrvokMaximálny ekologický
potenciál
Dobrý ekologický potenciálPriemerný ekologický
potenciál
Biologické prvky kvality Hodnoty príslušných
biologických prvkov kvality úplne
alebo takmer úplne
zodpovedajú hodnotám
zisteným v najbližšie
porovnateľnom type útvaru
povrchovej vody vzhľadom
na fyzikálne podmienky, ktoré
vyplývajú z umelých alebo
významne modifikovaných
charakteristík vodného telesa.
Vyskytujú sa malé zmeny
v hodnotách príslušných
biologických prvkov kvality
v porovnaní s hodnotami
zodpovedajúcimi maximálnemu
ekologickému potenciálu.
Existujú stredne veľké
zmeny v hodnotách
príslušných biologických
prvkov kvality v porovnaní
s hodnotami zistenými pre
maximálny ekologický
potenciál.Tieto hodnoty sú podstatne
viac narušené ako hodnoty
zistené pri dobrej kvalite.
Hydromorfologické prvky Hydromorfologické podmienky
zodpovedajú tým, pri ktorých
dosahy na útvar povrchovej
vody vyplývajú z umelých alebo
významne modifikovaných
charakteristík vodného útvaru,
kde sa uplatnili všetky prakticky
uskutočniteľné opatrenia
zamerané na zabezpečenie čo
najlepšieho priblíženia
k ekologickej priechodnosti,
najmä vo vzťahu k migrácii fauny
a vhodnému podkladu na
kladenie ikier a rast.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými na
dosiahnutie už uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami
potrebnými na dosiahnutie
už uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.
Fyzikálno-chemické prvky
Všeobecné podmienky Fyzikálno-chemické zloženie
úplne alebo takmer úplne
zodpovedá nenarušeným
podmienkam najbližšieho
porovnateľného typu útvaru
povrchovej vody, ktorý sa najviac
podobá príslušnému umelému
alebo významne zmenenému
útvaru.Koncentrácie živín sú v rozsahu
bežnom v nenarušených
podmienkach.Hodnoty teploty, kyslíkovej
bilancie a pH sú v súlade
s hodnotami zisťovanými
v najbližšie porovnateľných
typoch útvarov povrchovej vody
v nenarušených podmienkach.
Hodnoty fyzikálno-chemických
prvkov kvality sú v rozsahoch
stanovených tak, aby sa
zabezpečila funkčnosť ekosystému
a dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.Teplota a pH nepresahujú
hodnoty ukazovateľov
stanovených tak, aby sa
zabezpečila funkčnosť ekosystému
a dosiahnutie už uvedených
hodnôt biologických prvkov
kvality.Koncentrácie živín nepresahujú
úrovne stanovené tak, aby sa
zabezpečila funkčnosť
ekosystému a dosiahnutie už
uvedených hodnôt biologických
kvalitatívnych prvkov.
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami
potrebnými na dosiahnutie
už uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.
Špecifické syntetické
znečisťujúce látky
Koncentrácie sú blízke nule alebo
aspoň pod hranicou stanovenia
bežne používaných
najvyvinutejšich analytických
metód.
Koncentrácie nepresahujú normy
stanovené v súlade s postupom
opísaným v časti B tejto prílohy
bez dotknutia smernice
91/414/EC a smernice 98/8/ES
(<ECK).).< P>
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už
uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.
Špecifické nesyntetické
znečisťujúce látky
Koncentrácie sú v rozsahu
bežnom v nenarušených
podmienkach útvaru povrchovej
vody, ktorý sa najviac podobá
príslušnému umelému alebo
výrazne zmenenému útvaru, teda
pozaďovým hodnotám prírodného
prostredia (PHPP).
Koncentrácie nepresahujú normy
stanovené v súlade s postupom
opísaným v časti B tejto prílohy*
bez dotknutia smernice
91/414/EC a smernice 98/8/ES
(<ECK).).< P>
Podmienky sú v súlade
s požiadavkami potrebnými
na dosiahnutie už
uvedených hodnôt
biologických prvkov kvality.

Poznámky:

PHPP – pozaďová hodnota prírodného prostredia (úroveň pozadia), ECK – environmentálny cieľ kvality.

* Používanie cieľa stanoveného podľa tohto protokolu nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových hodnôt: (ECK>PHPP).

B. Stanovenie environmentálneho cieľa kvality pre vodu, sedimenty alebo živé organizmy

Tam, kde je to možné, získajú sa údaje o akútnej a chronickej toxicite taxónov uvedených v nasledujúcej tabuľke, ktoré sú relevantné pre konkrétny typ vodného útvaru, ako aj ostatných taxónov, pre ktoré existujú dostupné údaje. Základný súbor taxónov tvoria riasy a/alebo makrofyty, dafnie alebo reprezentatívne organizmy pre slané vody a ryby.

Postup pri stanovovaní maximálnej priemernej ročnej koncentrácie:

1. Stanovia sa primerané bezpečnostné faktory, ktoré budú v každom prípade v súlade s charakterom a kvalitou dostupných údajov a usmerneniami uvedenými v odseku 3.3.1. časti II „Technického usmernenia na podporu Smernice komisie 93/67/EHS o hodnotení rizika nových ohlásených látok a nariadenia komisie (ES) č. 1488/94 o hodnotení rizika pre existujúce látky“, ako aj s bezpečnostnými faktormi uvedenými v tejto tabuľke:

Bezpečnostný faktor
Najmenej jedna hodnota L(E)C50 akútneho testu pre každú z troch
trofických úrovní základného súboru
1 000
Jedna hodnota NOEC chronického testu (ryby alebo dafnie, alebo
reprezentatívny organizmus pre slané vody)
100
Dve hodnoty NOEC z chronického testu na druhoch reprezentujúcich dve
trofické úrovne (ryby a/alebo dafnie alebo reprezentatívny organizmus pre
slané vody a/alebo riasy)
50
Hodnoty NOEC z chronického testu aspoň na troch druhoch (obvykle ryby,
dafnie alebo reprezentatívny organizmus pre slané vody a riasy)
reprezentujúcich tri trofické úrovne
10
Ostatné prípady vrátane pozorovaných údajov alebo modelových
ekosystémov, ktoré umožňujú výpočet a aplikáciu presnejších
bezpečnostných faktorov
Hodnotenie podľa
jednotlivých prípadov

2. Ak sú k dispozícii údaje o stálosti a bioakumulácii, bude potrebné brať ich do úvahy pri odvodzovaní konečnej hodnoty environmentálneho cieľa kvality.

3. Stanovený cieľ podľa druhého bodu sa porovná s akýmikoľvek výsledkami z terénnych štúdií. Ak sa objavia anomálie, odvodenie limitu sa prehodnotí, aby bolo možné vypočítať presnejší bezpečnostný faktor;

stanovený cieľ bude predmetom dôkladného odborného posúdenia a verejnej konzultácie na účely vypočítania presnejšieho bezpečnostného faktora.

Príloha č. 9 k vyhláške č. 221/2005 Z. z.

PREZENTÁCIA STAVU ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY

1. Mapa každej oblasti povodia, kde sa klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázorní farebne podľa kódu uvedeného v druhom stĺpci tabuľky č. 1.

Tabuľka č. 1

Klasifikácia ekologického stavu Farebný kód
Veľmi dobrý Modrá
Dobrý Zelená
Priemerný Žltá
Zlý Oranžová
Veľmi zlý Červená

2. Mapa každej oblasti povodia, kde sa klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázorní farebne podľa kódu pre umelé vodné útvary uvedeného v druhom stĺpci tabuľky č. 2. Pre výrazne zmenené vodné útvary platí kód uvedený v treťom stĺpci tabuľky č. 2.

Tabuľka č. 2

Klasifikácia ekolo-
gického potenciálu
Farebný kód
Umelé vodné
útvary
Výrazne zmenené
útvary
Dobrý a vyšší Rovnako široké zelené
a svetlosivé pásy
Rovnako široké zelené
a tmavosivé pásy
Priemerný Rovnako široké žlté
a svetlosivé pásy
Rovnako široké žlté
a tmavosivé pásy
Zlý Rovnako široké
oranžové
a svetlosivé pásy
Rovnako široké
oranžové
a tmavosivé pásy
Veľmi zlý Rovnako široké
červené a svetlosivé
pásy
Rovnako široké
červené a tmavosivé
pásy

3. Mapa každej oblasti povodia znázorňujúca chemický stav každého vodného útvaru podľa farebného kódu uvedeného v druhom stĺpci tabuľky č. 3.

Tabuľka č. 3

Klasifikácia chemického stavu Farebný kód
Dobrý Modrá
Nedosahujúci dobrý stav Červená

Príloha č. 10 k vyhláške č. 221/2005 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

Touto vyhláškou sa transponuje tento právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (Rámcová smernica o vode) (Ú. v. Európskych spoločenstiev L 327, 22. 12. 2000).

Poznámky pod čiarou

1) § 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon).

2) Rozhodnutie Rady 77/795/EHS z 12. decembra 1977, ktorým sa ustanovuje spoločný postup pre výmenu informácií o kvalite sladkých povrchových vôd v Spoločenstve (U.v. ESL 334, 24. 12. 1977).

3) § 2 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 491/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd.

4) § 3 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 151/2004 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody.

5) Príloha č. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 141/2000 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon.

6) § 9 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd.