Oznámenie č. 621/2003 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu

(v znení č. 502/2006 Z. z.)

Čiastka 254/2003
Platnosť od 31.12.2003
Účinnosť od 09.08.2006
Redakčná poznámka

Dohovor nadobudol platnosť 29. septembra 2003 a pre SR nadobudol platnosť 2. januára 2004.

OBSAH

2. Sekretariát (Čl. 34)

621

Oznámenie

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 15. novembra 2000 bol v New Yorku prijatý Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

V mene Slovenskej republiky bol dohovor podpísaný 14. decembra 2000 v Palerme.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas uznesením č. 582 z 28. októbra 2003 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 20. novembra 2003. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 3. decembra 2003.

Dohovor nadobudol platnosť 29. septembra 2003 v súlade s článkom 38 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 2. januára 2004 v súlade s článkom 38. ods. 2.

Slovenská republika urobila pri uložení ratifikačnej listiny tieto vyhlásenia:

1. „V zmysle článku 6 ods. 2 písm. d) a článku 13 ods. 5 je príslušným orgánom, ktorý generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov poskytne kópie právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú články 6 a 13 dohovoru, ako aj všetkých podstatných zmien týchto právnych predpisov alebo informáciu o nich, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.“

2. „V zmysle článku 18 ods. 13 je príslušným orgánom na prijatie žiadosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V naliehavých prípadoch možno žiadosti zaslať prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol)."

3. „V zmysle článku 18 ods. 14 sú pre Slovenskú republiku jazykmi prijateľnými na prijímanie a vyhotovovanie písomných záznamov v súvislosti so žiadosťami o vzájomnú právnu pomoc slovenský, český, anglický a francúzsky jazyk.“

4. „Podľa článku 31 ods. 6 je príslušným orgánom, ktorý môže poskytnúť iným zmluvným stranám pomoc pri vypracovaní opatrení na predchádzanie nadnárodnému organizovanému zločinu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.“

DOHOVOR ORGANIZÁCIE SPOJENÝCH NÁRODOV PROTI NADNÁRODNÉMU ORGANIZOVANÉMU ZLOČINU

Článok 1

Cieľ

Cieľom tohto dohovoru je pomôcť pri spolupráci v efektívnejšom predchádzaní nadnárodnému organizovanému zločinu a v boji proti nemu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto dohovoru

(a) „organizovaná zločinecká skupina“ je štruktúrovaná skupina troch alebo viacerých osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej závažných trestných činov alebo trestných činov ustanovených podľa tohto dohovoru na účely získania finančnej alebo inej materiálnej výhody priamo alebo nepriamo,

(b) „závažný trestný čin“ je konanie, ktoré je trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej štyri roky alebo prísnejší trest,

(c) „štruktúrovaná skupina“ je skupina, ktorá nebola náhodne vytvorená na bezprostredné spáchanie trestného činu a v ktorej nemusia byť formálne rozdelené úlohy jej členov, nevyžaduje sa trvanie členstva v nej alebo rozvinutá štruktúra,

(d) „majetok“ sú akékoľvek aktíva, hmotné alebo nehmotné, hnuteľné alebo nehnuteľné, hmatateľné alebo nehmatateľné, ako aj právne dokumenty alebo nástroje preukazujúce právny titul alebo nárok na také aktíva,

(e) „príjmy z trestnej činnosti“ sú akýkoľvek majetok pochádzajúci alebo získaný priamo alebo nepriamo prostredníctvom spáchania trestného činu,

(f) „zmrazenie“ alebo „zaistenie“ je dočasný zákaz presunu, premeny, nakladania alebo pohybu majetku, dočasné prevzatie úschovy takého majetku alebo vykonávanie kontroly nad ním na základe príkazu vydaného súdom alebo iným príslušným orgánom,

(g) „zhabanie“, ktoré v príslušných prípadoch zahŕňa aj prepadnutie, je konečné odňatie majetku na základe príkazu súdu alebo iného príslušného orgánu,

(h) „predikatívny trestný čin“ je akýkoľvek trestný čin, v dôsledku ktorého boli vytvorené príjmy, ktoré sa môžu stať predmetom trestného činu definovaného v článku 6 tohto dohovoru,

(i) „kontrolovaná dodávka“ je postup, ktorý dovoľuje vývoz, tranzit alebo dovoz nezákonných alebo podozrivých zásielok na územie jedného alebo viacerých štátov s vedomím a pod dohľadom ich príslušných orgánov, s cieľom vyšetrovania trestného činu a odhalenia osôb zúčastnených na jeho spáchaní,

(j) „regionálna organizácia hospodárskej integrácie“ je organizácia suverénnych štátov daného regiónu, na ktorú členské štáty presunuli právomoc vo vzťahu k otázkam upraveným týmto dohovorom a ktorá bola riadne oprávnená v súlade s vnútornými postupmi na podpis, ratifikáciu, prijatie, schválenie alebo prístup k tomuto dohovoru; odkaz na „štáty, zmluvné strany“, podľa tohto dohovoru sa uplatňuje aj na takéto organizácie v rozsahu ich právomocí.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1. Tento dohovor, ak v ňom nie je ustanovené inak, sa uplatňuje na predchádzanie, vyšetrovanie a stíhanie

(a) trestných činov ustanovených podľa článkov 5, 6,8 a 23 tohto dohovoru a

(b) závažného trestného činu definovaného v článku 2 tohto dohovoru,

ak má trestný čin nadnárodný charakter a je spáchaný s účasťou organizovanej zločineckej skupiny.

2. Na účely odseku 1 tohto článku má trestný čin nadnárodný charakter, ak

(a) je spáchaný vo viac ako v jednom štáte,

(b) je spáchaný v jednom štáte, podstatná časť jeho prípravy, plánovania, riadenia alebo kontroly sa však uskutočnila v inom štáte,

(c) je spáchaný v jednom štáte, ale so zapojením organizovanej zločineckej skupiny, ktorá sa zapája do trestnej činnosti vo viac ako v jednom štáte, alebo

(d) je spáchaný v jednom štáte, má však podstatný vplyv v inom štáte.

Článok 4

Ochrana suverenity

1. Štáty, zmluvné strany, vykonávajú svoje záväzky podľa tohto dohovoru v súlade so zásadami zvrchovanej rovnosti a územnej celistvosti štátov a zásadou nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov.

2. Nič v tomto dohovore neoprávňuje štát, zmluvnú stranu, vykonávať na území iného štátu právomoc a funkcie, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto iného štátu výlučne vyhradené jeho orgánom.

Článok 5

Trestnosť účasti v organizovanej zločineckej skupine

1. Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na ustanovenie týchto uvedených konaní ako trestných činov, ak boli spáchané úmyselne:

(a) jedného alebo oboch z nasledujúcich konaní, a to trestných činov rozdielnych od pokusu a dokonania trestnej činnosti:

(i) dohodnutia sa s jednou osobou alebo viacerými osobami na spáchaní závažného trestného činu na účely priamo alebo nepriamo súvisiace so získaním finančnej alebo inej materiálnej výhody, a ak to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy, zahrňujúci čin realizovaný jedným z účastníkov s cieľom naplniť takú dohodu alebo zahrňujúci účasť organizovanej zločineckej skupiny,

(ii) konania osoby, ktorá, poznajúc cieľ a celkovú trestnú činnosť organizovanej zločineckej skupiny alebo jej zámer spáchať príslušné trestné činy, sa aktívne zúčastní na

a. trestnej činnosti organizovanej zločineckej skupiny,

b. inej činnosti organizovanej zločineckej skupiny s vedomím, že jej účasť napomôže dosiahnuť už uvedený cieľ, ktorý je trestný,

(b) organizovania, riadenia, pomoci, podnecovania, uľahčovania alebo poskytovania rád vo vzťahu k spáchaniu závažného trestného činu za účasti organizovanej zločineckej skupiny.

2. Vedomosť, úmysel, cieľ a účel alebo dohoda uvedené v odseku 1 tohto článku sa môžu vyvodiť z objektívnych faktických okolností.

3. Štáty, zmluvné strany, ktorých vnútroštátne právne predpisy na účely trestných činov ustanovených podľa odseku 1 písm. a) bodu (i) tohto článku vyžadujú účasť organizovanej zločineckej skupiny, zabezpečia, aby ich vnútroštátne právne predpisy zahŕňali všetky závažné trestné činy spáchané s účasťou organizovaných zločineckých skupín. Také štáty, zmluvné strany, ako aj štáty, zmluvné strany, ktorých vnútroštátne právne predpisy na účely trestných činov ustanovených podľa odseku 1 písm. a) bodu (i) tohto článku vyžadujú na naplnenie dohody aktívne konanie, oznámia túto skutočnosť generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov pri podpise, pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pri prístupe k tomuto dohovoru.

Článok 6

Trestnosť legalizácie príjmov z trestnej činnosti

1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými zásadami svojho vnútroštátneho právneho poriadku potrebné legislatívne a iné opatrenia na ustanovenie týchto uvedených konaní ako trestných činov, ak boli spáchané úmyselne:

(a) (i) premeny alebo presunu majetku s vedomím, že taký majetok je príjmom z trestnej činnosti, na účel zatajenia alebo zastretia nelegálneho pôvodu tohto majetku alebo na účel poskytnutia pomoci akejkoľvek osobe, ktorá sa zúčastnila na spáchaní predikatívneho trestného činu, aby sa mohla vyhnúť právnym následkom svojho konania,

(ii) zatajenia alebo zastretia skutočnej povahy, zdroja, umiestnenia, nakladania, pohybu alebo vlastníctva, alebo práv k majetku s vedomím, že takýto majetok je príjmom z trestnej činnosti,

(b) pri zohľadnení základných zásad vnútroštátneho právneho poriadku:

(i) nadobudnutia, držby alebo užívania majetku s vedomím v čase jeho prijatia, že takýto majetok je príjmom z trestnej činnosti,

(ii) účasti, združenia alebo spolčenia sa na účel spáchania akéhokoľvek trestného činu ustanoveného podľa tohto článku, pokus o jeho spáchanie, ako aj napomáhanie, podnecovanie, uľahčovanie alebo poskytovanie rád pri jeho spáchaní.

2. Na účely implementácie alebo uplatňovania odseku 1 tohto článku

(a) každý štát, zmluvná strana, sa bude usilovať uplatňovať odsek 1 tohto článku na čo najširší okruh predikatívnych trestných činov,

(b) každý štát, zmluvná strana, zahrnie medzi predikatívne trestné činy všetky závažné trestné činy, ako sú definované v článku 2 tohto dohovoru, a trestné činy ustanovené podľa článkov 5, 8 a 23 tohto dohovoru; štáty, zmluvné strany, ktorých legislatíva ustanovuje zoznam konkrétnych predikatívnych trestných činov, minimálne zaradia do takého zoznamu ucelený okruh trestných činov spojených s organizovanými zločineckými skupinami,

(c) na účely písmena b) predikatívne trestné činy zahŕňajú trestné činy spáchané tak v rámci hraníc, ako aj za hranicami trestnej právomoci daného štátu, zmluvnej strany; trestné činy spáchané za hranicami právomoci štátu, zmluvnej strany, tvoria predikatívne trestné činy len v prípade, ak príslušné konanie je trestné podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátu, kde bolo spáchané a kde by bolo trestným činom podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátu, zmluvnej strany, ktorý vykonáva alebo uplatňuje tento článok, ak by bolo spáchané na jeho území,

(d) každý štát, zmluvná strana, poskytne generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov kópie alebo popis svojich právnych predpisov, ktoré vykonávajú tento článok, ako aj akýchkoľvek podstatných zmien týchto právnych predpisov,

(e) môže byť v prípade, ak si to vyžadujú základné zásady vnútroštátneho právneho poriadku štátu, zmluvnej strany, ustanovené, že trestné činy uvedené v odseku 1 tohto článku sa nevzťahujú na osoby, ktoré spáchali predikatívny trestný čin,

(f) vedomosť, úmysel alebo účel ako prvky skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v odseku 1 tohto článku sa môže vyvodiť z objektívnych faktických okolností.

Článok 7

Opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí

1. Každý štát, zmluvná strana,

(a) v rámci svojej pôsobnosti a s cieľom zabrániť a odhaliť všetky formy prania špinavých peňazí vytvorí ucelený vnútroštátny režim regulácie a dozoru vo vzťahu k bankám a nebankovým finančným inštitúciám, a ak je to vhodné, k iným orgánom náchylným na pranie špinavých peňazí, ktorý bude klásť dôraz na požiadavky týkajúce sa identifikácie klienta, vedenia záznamov a oznamovania podozrivých operácií,

(b) bez dotknutia sa článkov 18 a 27 tohto dohovoru zabezpečí, aby administratívne orgány, orgány regulácie, orgány zabezpečujúce uplatňovanie práva a iné orgány určené na boj proti praniu špinavých peňazí (vrátane súdnych orgánov, ak je to vhodné podľa vnútroštátnych právnych predpisov) boli spôsobilé spolupracovať a vymieňať si informácie na národnej a medzinárodnej úrovni za podmienok ustanovených ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, a na tento účel posúdi vytvorenie útvaru pre finančné spravodajstvo, ktorý bude pôsobiť ako národné centrum zhromažďovania, analýz a rozširovania informácií týkajúcich sa možného prania špinavých peňazí.

2. Štáty, zmluvné strany, posúdia realizáciu možných opatrení na odhalenie a sledovanie pohybu hotovosti a príslušných cenných papierov prevoditeľných rubopisom cez svoje hranice v súlade so zárukami na zabezpečenie správneho využitia informácií a bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom obmedzil pohyb legálneho kapitálu. Také opatrenia môžu zahŕňať požiadavku, aby jednotlivci a obchodné podniky oznamovali cezhraničné presuny značného množstva hotovosti a príslušných cenných papierov prevoditeľných rubopisom.

3. Štáty, zmluvné strany, sa vyzývajú, aby pri vytvorení vnútroštátneho režimu regulácie a dozoru podľa ustanovení tohto článku a bez dotknutia sa akéhokoľvek iného článku tohto dohovoru použili ako návod relevantné iniciatívy regionálnych, interregionálnych a mnohostranných organizácií proti praniu špinavých peňazí.

4. Štáty, zmluvné strany, sa budú usilovať o rozvoj a podporu globálnej, regionálnej, subregionálnej a dvojstrannej spolupráce medzi justičnými orgánmi, orgánmi zabezpečujúcimi uplatňovanie práva a orgánmi finančnej správy s cieľom boja proti praniu špinavých peňazí.

Článok 8

Trestnosť korupcie

1. Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na ustanovenie týchto uvedených konaní ako trestných činov, ak boli spáchané úmyselne:

(a) prísľubu, ponuky alebo poskytnutia nenáležitej výhody verejnému činiteľovi, priamo alebo nepriamo, pre samotného činiteľa alebo inej osobe, alebo subjektu, aby daný činiteľ konal alebo sa zdržal konania pri výkone svojich úradných povinností,

(b) vyžadovania alebo prijatia nenáležitej výhody verejným činiteľom, priamo alebo nepriamo, pre samotného činiteľa alebo pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, aby daný činiteľ konal alebo sa zdržal konania pri výkone svojich úradných povinností.

2. Každý štát, zmluvná strana, posúdi prijatie potrebných legislatívnych alebo iných opatrení na ustanovenie konaní uvedených v odseku 1 tohto článku ako trestných činov, ak boli spáchané s účasťou zahraničného verejného činiteľa alebo medzinárodného úradníka. Podobne každý štát, zmluvná strana, posúdi možnosť, aby boli iné formy korupcie ustanovené ako trestné činy.

3. Každý štát, zmluvná strana, taktiež prijme potrebné opatrenia na to, aby spolupáchateľstvo na spáchaní trestného činu ustanoveného v súlade s týmto článkom sa považovalo za trestný čin.

4. Na účely odseku 1 tohto článku a článku 9 „verejný činiteľ“ je verejný činiteľ alebo osoba poskytujúca verejnú službu tak, ako je to definované vo vnútroštátnych právnych predpisoch a ako sa to uplatňuje v trestnom práve štátu, zmluvnej strany, v ktorom daná osoba vykonáva tieto funkcie.

Článok 9

Opatrenia proti korupcii

1. Okrem opatrení uvedených v článku 8 tohto dohovoru každý štát, zmluvná strana, v miere primeranej a zodpovedajúcej jej právnemu poriadku prijme legislatívne, administratívne alebo iné efektívne opatrenia na podporu bezúhonnosti, ako aj na predchádzanie, odhaľovanie a trestanie korupcie verejných činiteľov.

2. Každý štát, zmluvná strana, prijme opatrenia na zabezpečenie efektívnej činnosti jej orgánov v oblasti predchádzania, odhaľovania a trestania korupcie verejných činiteľov vrátane poskytnutia dostatočnej nezávislosti týmto orgánom, aby sa zabránilo úsiliu o nevhodný vplyv na ich činnosť.

Článok 10

Zodpovednosť právnických osôb

1. Každý štát, zmluvná strana, prijme všetky opatrenia zlučiteľné s jeho právnymi zásadami na upravenie zodpovednosti právnických osôb za účasť na závažných trestných činoch, ktoré boli spáchané s účasťou organizovanej zločineckej skupiny, a za trestné činy ustanovené podľa článkov 5, 6, 8 a 23 tohto dohovoru.

2. Podľa právnych zásad štátu, zmluvnej stany, zodpovednosť právnických osôb môže byť trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívna.

3. Takáto zodpovednosť sa netýka trestnoprávnej zodpovednosti fyzických osôb, ktoré spáchali trestné činy.

4. Každý štát, zmluvná strana, predovšetkým zabezpečí, aby boli právnické osoby zodpovedné podľa tohto článku podrobené účinným, primeraným a odradzujúcim trestnoprávnym alebo netrestnoprávnym sankciám vrátane peňažných sankcií.

Článok 11

Stíhanie, vynesenie rozsudku a tresty

1. Každý štát, zmluvná strana, určí za spáchanie trestného činu ustanoveného podľa článkov 5, 6,8 a 23 tohto dohovoru sankcie, ktoré zohľadnia závažnosť tohto trestného činu.

2. Každý štát, zmluvná strana, sa bude usilovať zabezpečiť, aby akékoľvek diskrečné oprávnenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa stíhania osôb za trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, sa vykonávali tak, aby sa dosiahla maximálna účinnosť opatrení uplatňovania práva vo vzťahu k týmto trestným činom a aby sa bral potrebný ohľad na potrebu zabrániť ich spáchaniu.

3. V prípade trestných činov ustanovených podľa článkov 5, 6, 8 a 23 tohto dohovoru prijme každý štát, zmluvná stana, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a s náležitým ohľadom na práva obhajoby vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pri podmienkach ustanovených v spojitosti s rozhodnutím o prepustení počas trvajúceho procesu alebo o odvolaní vzala do úvahy potreba zabezpečiť prítomnosť obžalovaného na ďalšom trestnom konaní.

4. Každý štát, zmluvná strana, zabezpečí, aby jeho súdy alebo iné príslušné orgány brali do úvahy závažnú povahu trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, pri zvažovaní otázky možnosti predčasného alebo podmienečného prepustenia osôb odsúdených za také trestné činy.

5. Každý štát, zmluvná strana, ak je to vhodné, ustanoví vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch dlhú premlčaciu lehotu, v ktorej rámci je potrebné začať trestné stíhanie, a dlhšiu lehotu v prípade, ak sa údajný páchateľ vyhýbal výkonu spravodlivosti.

6. Nič obsiahnuté v tomto dohovore nemá vplyv na zásadu, na základe ktorej označenie trestných činov ustanovených podľa tohto dohovoru a použiteľných právnych prostriedkov obhajoby alebo iných zásad upravujúcich zákonnosť konania je vyhradené vnútroštátnym právnym predpisom štátu, zmluvnej strany, a na zásadu, na základe ktorej sú také trestné činy stíhané a trestané v súlade s týmito právnymi predpismi.

Článok 12

Zhabanie a zaistenie

1. Štáty, zmluvné strany, prijmú v rámci svojich vnútroštátnych právnych poriadkov v najväčšej možnej miere opatrenia na umožnenie zhabania

(a) príjmov z trestnej činnosti pochádzajúcich zo spáchania trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá takým príjmom,

(b) majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov použitých alebo určených na použitie pri trestných činoch, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor.

2. Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky opatrenia potrebné na umožnenie zistenia, odhalenia, zmrazenia alebo zaistenia ktorejkoľvek veci uvedenej v odseku 1 tohto článku na účely jej následného zhabania.

3. Ak boli príjmy z trestnej činnosti čiastočne alebo úplne prevedené alebo premenené za iný majetok, opatrenia uvedené v tomto článku sa uplatnia proti takému majetku namiesto príjmov z trestnej činnosti.

4. Ak boli príjmy z trestnej činnosti zmiešané s majetkom získaným zo zákonných zdrojov, podlieha takýto majetok, bez dotknutia sa akýchkoľvek oprávnení týkajúcich sa zmrazenia alebo zaistenia, zhabaniu v rozsahu zodpovedajúcom vyčíslenej hodnote príjmov z trestnej činnosti.

5. Proti zisku alebo inému prospechu, ktorý pochádza z príjmov z trestnej činnosti, z majetku, na ktorý boli príjmy z trestnej činnosti prevedené alebo premenené, alebo z majetku, s ktorým boli príjmy z trestnej činnosti zmiešané, sa tiež uplatnia opatrenia uvedené v tomto článku rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako proti príjmom z trestnej činnosti.

6. Na účely tohto článku a článku 13 každý štát, zmluvná strana, splnomocní svoje súdy alebo iné príslušné orgány vydávať rozhodnutia o predložení alebo zaistení bankových, finančných alebo obchodných záznamov. Štáty, zmluvné strany, neodmietnu konať podľa ustanovení tohto odseku z dôvodu bankového tajomstva.

7. Štáty, zmluvné strany, môžu posúdiť možnosť požadovať, aby páchateľ preukázal zákonný pôvod predpokladaných príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku podliehajúceho zhabaniu, a to v rozsahu, v akom je taká požiadavka v súlade so zásadami ich vnútroštátneho právneho poriadku a s povahou ich súdneho a iného konania.

8. Ustanovenia tohto článku sa nebudú vykladať tak, že sa týkajú práv dobromyseľných tretích osôb.

9. Nič obsiahnuté v tomto článku nemá vplyv na zásadu, podľa ktorej opatrenia v ňom uvedené sú definované a vykonávané v súlade a za podmienok ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov štátu, zmluvnej strany.

Článok 13

Medzinárodná spolupráca na účely zhabania

1. Štát, zmluvná strana, ktorý prijal žiadosť od iného štátu, zmluvnej strany, ktorý má právomoc nad trestnými činmi, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, na zhabanie príjmov z trestnej činnosti, majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov uvedených v článku 12 ods. 1 tohto dohovoru, ktoré sa nachádzajú na jeho území, v najväčšej možnej miere, akú umožňuje jeho vnútroštátny právny poriadok,

(a) postúpi žiadosť svojim príslušným orgánom s cieľom získať rozhodnutia o zhabaní a v prípade jeho vydania ho vykoná, alebo

(b) postúpi svojim príslušným orgánom rozhodnutie o zhabaní vydané súdom na území dožadujúcej zmluvnej strany podľa článku 12 ods. 1 na účely jeho vykonania v rozsahu uvedenom v žiadosti, a to pokiaľ sa vzťahuje na príjmy z trestnej činnosti, majetok, zariadenie alebo iné prostriedky uvedené v článku 12 ods. 1, ktoré sa nachádzajú na území dožiadaného štátu, zmluvnej strany.

2. Podľa žiadosti iného štátu, zmluvnej strany, ktorý má právomoc nad trestným činom, na ktorý sa vzťahuje tento dohovor, prijme dožiadaný štát, zmluvná strana, opatrenia na zistenie, odhalenie, zmrazenie alebo zaistenie príjmov z trestnej činnosti, majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov uvedených v článku 12 ods. 1 na účely nariadenia prípadného zhabania dožadujúcim štátom, zmluvnou stranou, alebo na základe žiadosti podľa odseku 1 tohto článku dožiadaný štát, zmluvná strana.

3. Ustanovenia článku 18 tohto dohovoru sa uplatňujú mutatis mutandis na tento článok. Okrem informácií uvedených v článku 18 ods. 15 žiadosti podľa tohto článku obsahujú

(a) v prípade žiadosti vzťahujúcej sa na odsek 1 písm. a) tohto článku popis majetku, ktorý má byť zhabaný, a uvedenie skutočností, na ktoré sa odvoláva dožadujúci štát, zmluvná strana, a ktoré postačujú na to, aby dožiadaný štát, zmluvná strana, mohol prijať opatrenia na vydanie rozhodnutia podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov,

(b) v prípade žiadosti vzťahujúcej sa na odsek 1 písm. b) tohto článku právne prijateľnú kópiu rozhodnutia o zhabaní vydaného dožadujúcim štátom, zmluvnou stranou, na ktorom je žiadosť založená, uvedenie skutočností a informácií v rozsahu, v akom sa požaduje vykonanie rozhodnutia,

(c) v prípade žiadosti vzťahujúcej sa na odsek 2 tohto článku uvedenie skutočností, na ktoré sa odvoláva dožadujúci štát, zmluvná strana, a popis požadovaných opatrení.

4. Rozhodnutia alebo opatrenia podľa odsekov 1 a 2 tohto článku prijme dožiadaný štát, zmluvná strana, v súlade a za podmienok ustanovení svojich vnútroštátnych právnych predpisov a svojich procesných pravidiel alebo ustanovení akejkoľvek dvojstrannej alebo mnohostrannej zmluvy, dohody alebo dojednania, ktorým môže byť viazaný vo vzťahu k dožadujúcemu štátu, zmluvnej strane.

5. Každý štát, zmluvná strana, poskytne generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov kópie alebo popis svojich zákonov a iných právnych predpisov, ktoré vykonávajú tento článok, ako aj akýchkoľvek podstatných zmien týchto zákonov a právnych predpisov.

6. Ak sa štát, zmluvná strana, rozhodne podmieniť prijatie opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku existenciou príslušnej zmluvy, bude tento štát, zmluvná strana, posudzovať tento dohovor ako nevyhnutný a dostatočný zmluvný základ.

7. Štát, zmluvná strana, môže odmietnuť spoluprácu podľa tohto článku, ak trestný čin, na ktorý sa žiadosť vzťahuje, nie je trestným činom, na ktorý sa vzťahuje tento dohovor.

8. Ustanovenia tohto článku sa nebudú vykladať tak, že sa dotýkajú práv dobromyseľných tretích osôb.

9. Štáty, zmluvné strany, zvážia uzavretie dvojstranných a mnohostranných zmlúv, dohôd alebo dojednaní na účely zvýšenia efektívnosti medzinárodnej spolupráce podľa tohto článku.

Článok 14

Nakladanie so zhabanými príjmami z trestnej činnosti alebo s majetkom

1. S príjmami z trestnej činnosti alebo s majetkom zhabaným štátom, zmluvnou stranou, podľa článku 12 alebo článku 13 ods. 1 tohto dohovoru nakladá tento štát, zmluvná strana, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a s administratívnymi postupmi.

2. Ak štáty, zmluvné strany, konajú na základe žiadosti iného štátu, zmluvnej strany, v súlade s článkom 13 tohto dohovoru, posúdia prednostne, v rozsahu prípustnom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, a ak sa tak požaduje, možnosť vrátiť zhabané príjmy z trestnej činnosti alebo majetok dožadujúcemu štátu, zmluvnej strane, aby tento štát mohol poskytnúť kompenzáciu obetiam trestného činu, alebo takéto príjmy z trestnej činnosti vrátiť ich oprávneným vlastníkom.

3. Ak štát, zmluvná strana, koná na základe žiadosti iného štátu, zmluvnej strany, v súlade s článkami 12 a 13 tohto dohovoru, môže osobitne posúdiť uzavretie dohôd a dojednaní o

(a) poskytnutí hodnoty takýchto príjmov z trestnej činnosti alebo majetku, alebo prostriedkov pochádzajúcich z predaja takýchto príjmov z trestnej činnosti alebo majetku, alebo ich časti v prospech účtu zriadeného podľa článku 30 ods. 2 písm. c) tohto dohovoru a v prospech medzivládnych orgánov špecializujúcich sa na boj proti organizovanému zločinu,

(b) rozdelení si takýchto príjmov z trestnej činnosti alebo majetku, alebo prostriedkov pochádzajúcich z predaja takýchto príjmov z trestnej činnosti alebo majetku s inými štátmi, zmluvnými stranami, a to na základe pravidelnosti alebo individuálne, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo s administratívnymi postupmi.

Článok 15

Právomoc

1. Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné opatrenia na založenie právomoci nad trestnými činmi ustanovenými podľa článkov 5, 6, 8 a 23 tohto dohovoru, ak

(a) trestný čin je spáchaný na území tohto štátu, zmluvnej strany, alebo

(b) trestný čin je spáchaný na palube lode plávajúcej pod vlajkou tohto štátu, zmluvnej strany, alebo lietadla, ktoré je v čase spáchania trestného činu registrované podľa právneho poriadku tohto štátu, zmluvnej strany.

2. Za podmienok článku 4 tohto dohovoru môže štát, zmluvná strana, založiť svoju právomoc aj nad každým takýmto trestným činom, ak

(a) trestný čin je spáchaný proti občanovi tohto štátu, zmluvnej strany,

(b) trestný čin je spáchaný občanom tohto štátu, zmluvnej strany, alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má svoj obvyklý pobyt na jeho území, alebo

(c) trestný čin

(i) je jedným z trestných činov ustanovených podľa článku 5 ods. 1 tohto dohovoru a je spáchaný mimo jeho územia na účely spáchania závažného trestného činu na jeho území,

(ii) je jedným z trestných činov ustanovených podľa článku 6 ods. 1 písm. b) bodu (ii) tohto dohovoru a je spáchaný mimo jeho územia na účel spáchania trestného činu ustanoveného podľa článku 6 ods. 1 písm. a) bodu (i) alebo (ii) alebo písm. b) bodu (i) tohto dohovoru na jeho území.

3. Na účely článku 16 ods. 10 tohto dohovoru každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné opatrenia na založenie jeho právomoci nad trestnými činmi, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, ak sa údajný páchateľ nachádza na jeho území a nevydá takúto osobu výlučne na základe toho, že je jeho občanom.

4. Každý štát, zmluvná strana, môže prijať potrebné opatrenia aj na založenie jeho právomoci nad trestnými činmi, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, ak sa údajný páchateľ nachádza na jeho území a nevydá ho.

5. Ak štátu, zmluvnej strane, ktorý vykonáva svoju právomoc podľa odseku 1 alebo 2 tohto článku, bolo oznámené alebo iným spôsobom zistí, že jeden alebo viacero iných štátov, zmluvných strán, vedie vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie vo vzťahu k rovnakému skutku, príslušné orgány týchto štátov, zmluvných strán, budú, ak je to vhodné, viesť vzájomné konzultácie s cieľom koordinovať svoje postupy.

6. Bez dotknutia sa noriem všeobecného medzinárodného práva tento dohovor nevylučuje výkon akejkoľvek trestnej právomoci založenej štátom, zmluvnou stranou, v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 16

Extradícia

1. Tento článok sa uplatňuje na trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, alebo na prípady, keď je trestný čin podľa článku 3 ods. 1 písm. a) alebo b) spáchaný s účasťou organizovanej zločineckej skupiny a osoba, ktorej vydanie sa požaduje, sa nachádza na území dožiadaného štátu, zmluvnej strany, a to za podmienky, že takýto trestný čin, pre ktorý sa požaduje vydanie, je trestným podľa vnútroštátnych právnych predpisov dožadujúceho aj dožiadaného štátu, zmluvnej strany.

2. Ak žiadosť o vydanie obsahuje niekoľko samostatných závažných trestných činov, z ktorých na niektoré sa nevzťahuje tento dohovor, dožiadaný štát, zmluvná strana, môže uplatniť tento článok aj vo vzťahu k takýmto trestným činom.

3. Každý z trestných činov, na ktoré sa uplatňuje tento článok, sa považuje za extradičný trestný čin v akejkoľvek zmluve o vydávaní uzavretej medzi štátmi, zmluvnými stranami. Štáty, zmluvné strany, sa zaväzujú zahrnúť takéto trestné činy ako extradičné trestné činy do každej zmluvy o vydávaní, ktorú medzi sebou uzavrú.

4. Ak štát, zmluvná strana, ktorý podmieňuje vydanie existenciou zmluvy, prijme žiadosť o vydanie od iného štátu, zmluvnej strany, s ktorým nemá uzavretú zmluvu o vydávaní, môže považovať tento dohovor za právny základ na vydanie vo vzťahu k akémukoľvek trestnému činu, na ktorý sa uplatňuje tento článok.

5. Štáty, zmluvné strany, ktoré podmieňujú vydanie existenciou zmluvy,

(a) pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe k tomuto dohovoru oznámia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, či budú využívať tento dohovor ako právny základ na spoluprácu pri vydávaní s inými štátmi, zmluvnými stranami tohto dohovoru, a

(b) ak nevyužívajú tento dohovor ako právny základ na spoluprácu pri vydávaní, budú sa usilovať tam, kde je to vhodné, uzavrieť s inými štátmi, zmluvnými stranami tohto dohovoru, zmluvy o vydávaní s cieľom vykonať tento článok.

6. Štáty, zmluvné strany, ktoré nepodmieňujú vydanie existenciou zmluvy, uznajú medzi sebou trestné činy, na ktoré sa uplatňuje tento článok, za extradičné trestné činy.

7. Vydávanie sa uskutočňuje za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi dožiadaného štátu, zmluvnej strany, alebo príslušnými zmluvami o vydávaní vrátane podmienok spojených s požiadavkami na minimálny trest v prípade vydania a dôvodov, na ktorých základe môže dožiadaný štát, zmluvná strana, vydanie odmietnuť.

8. Štáty, zmluvné strany, sa v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi budú usilovať vo vzťahu ku ktorémukoľvek trestnému činu, na ktorý sa uplatňuje tento článok, urýchliť vydávacie konanie a zjednodušiť s ním spojené požiadavky na predloženie dôkazov.

9. Podľa ustanovení svojich vnútroštátnych právnych predpisov a svojich zmlúv o vydávaní môže dožiadaný štát, zmluvná strana, na žiadosť dožadujúceho štátu, zmluvnej strany, po tom, čo sa uistí, že okolnosti na to oprávňujú a majú neodkladný charakter, vziať do väzby osobu, o ktorej vydanie sa žiada a ktorá sa nachádza na jeho území, prípadne prijať iné vhodné opatrenia na zabezpečenie jej prítomnosti pri vydávacom konaní.

10. Štát, zmluvná strana, na ktorého území sa údajný páchateľ nachádza, je povinný v prípade, ak nevydá osobu pre trestný čin, na ktorý sa vzťahuje tento článok, len z dôvodu, že je jeho štátnym občanom, predložiť na žiadosť štátu, zmluvnej strany, žiadajúcej o vydanie bez zbytočného odkladu vec svojim príslušným orgánom na účely trestného stíhania. Tieto orgány prijmú svoje rozhodnutie a vedú svoje konanie rovnakým spôsobom ako v prípade akéhokoľvek iného trestného činu so závažným charakterom podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu, zmluvnej strany. Dotknuté štáty, zmluvné strany, spolupracujú navzájom, najmä čo sa týka procesnej a dôkazovej stránky, aby sa zabezpečila účinnosť takéhoto stíhania.

11. Ak štát, zmluvná strana, môže podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov vydať alebo inak odovzdať svojho občana iba za splnenia podmienky, že sa táto osoba vráti do tohto štátu na výkon trestu uloženého ako výsledok procesu alebo konania, pre ktoré sa žiadalo vydanie alebo odovzdanie, a tento štát, zmluvná strana, a štát, zmluvná strana, dožadujúci vydanie tejto osoby sa dohodnú na tejto možnosti a o ďalších podmienkach, ktoré považujú za vhodné, bude takéto podmienečné vydanie alebo odovzdanie dostatočným splnením na to, aby štát, zmluvná strana, nemusel postupovať podľa odseku 10 tohto článku.

12. Ak sa vydanie, o ktoré sa žiada na účely vykonania rozsudku, odmietlo na základe toho, že osoba je občanom dožiadaného štátu, zmluvnej strany, tento štát, ak to jeho vnútroštátne právne predpisy pripúšťajú a ak je to v súlade s požiadavkami jeho vnútroštátnych právnych predpisov, posúdi na základe žiadosti dožadujúceho štátu, zmluvnej strany, vykonanie rozsudku alebo zostávajúcej časti rozsudku, ktorý bol vynesený podľa vnútroštátnych právnych predpisov dožadujúceho štátu, zmluvnej strany.

13. Každej osobe, voči ktorej sa vedie konanie v súvislosti s akýmkoľvek trestným činom, na ktorý sa uplatňuje tento článok, sa zaručuje spravodlivé zaobchádzanie vo všetkých štádiách konania vrátane priznania všetkých práv a záruk, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy štátu, zmluvnej strany, na ktorého území sa táto osoba nachádza.

14. V tomto dohovore sa nič nebude vykladať tak, že zakladá záväzok vydať, ak dožiadaný štát, zmluvná strana, má podstatné dôvody predpokladať, že žiadosť na vydanie bola daná na účely stíhania alebo potrestania osoby z dôvodu jej pohlavia, rasy, náboženstva, národnosti, etnického pôvodu alebo politických názorov alebo že vyhovenie tejto žiadosti by spôsobilo ujmu na postavení tejto osoby z akéhokoľvek z týchto dôvodov.

15. Štáty, zmluvné strany, nemôžu odmietnuť žiadosť o vydanie iba na základe toho, že trestný čin sa posudzuje ako trestný čin obsahujúci fiškálny prvok.

16. Dožiadaný štát, zmluvná strana, pred odmietnutím vydania vedie, ak je to vhodné, s dožadujúcim štátom, zmluvnou stranou, konzultácie, aby mu poskytol dostatočne rozsiahlu možnosť vysvetliť svoje názory a poskytnúť informácie súvisiace s jeho tvrdeniami.

17. Štáty, zmluvné strany, sa budú usilovať uzavrieť dvojstranné a mnohostranné dohody alebo dojednania na účely vykonania alebo zvýšenia účinnosti vydávania.

Článok 17

Odovzdávanie odsúdených osôb

Štáty, zmluvné strany, môžu posúdiť uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní o odovzdávaní osôb odsúdených na výkon trestu odňatia slobody alebo na inú formu obmedzenia osobnej slobody za trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, na svoje územie, aby tam mohli trest vykonať.

Článok 18

Vzájomná právna pomoc

1. Štáty, zmluvné strany, si navzájom poskytnú čo najširšiu mieru vzájomnej právnej pomoci pri vyšetrovaní, stíhaní a súdnom konaní týkajúcom sa trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, podľa článku 3 a vzájomne si poskytnú podobnú pomoc, ak dožadujúci štát, zmluvná strana, má rozumné dôvody predpokladať, že trestný čin podľa článku 3 ods. 1 písm. a) alebo b) má nadnárodný charakter vrátane prípadov, ak obete, svedkovia, príjmy, prostriedky alebo dôkazy o takomto trestnom čine sa nachádzajú v dožiadanom štáte, zmluvnej strane, a ide o trestné činy s účasťou organizovanej zločineckej skupiny.

2. Vo vzťahu k trestným činom, za ktoré právnická osoba môže byť zodpovedná v súlade s článkom 10 tohto dohovoru v dožadujúcom štáte, zmluvnej strane, sa vzájomná právna pomoc poskytne v najväčšom možnom rozsahu podľa príslušných zákonov, zmlúv, dohôd a dojednaní dožiadaného štátu, zmluvnej strany, týkajúcich sa vyšetrovania, stíhania a súdneho konania.

3. Vzájomná právna pomoc poskytovaná podľa tohto článku sa môže požadovať na ktorýkoľvek z týchto účelov:

a) vykonanie dôkazov alebo zabezpečenie vyjadrení osôb,

b) doručovanie súdnych písomností,

c) vykonanie prehliadok, zaistenia a zmrazenia,

d) ohliadka objektov a miest,

e) poskytovanie informácií, dôkazných predmetov a znaleckých posudkov,

f) poskytovanie originálov alebo overených kópií relevantných písomností a záznamov vrátane vládnych, bankových, finančných, firemných alebo obchodných záznamov,

g) identifikácia a odhalenie príjmov z trestnej činnosti, majetku, prostriedkov a iných predmetov na účely dokazovania,

h) uľahčenie dobrovoľnej účasti osôb na území dožadujúceho štátu, zmluvnej strany,

i) akýkoľvek iný druh pomoci, ktorá nie je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi dožiadanej zmluvnej strany.

4. Bez dotknutia sa vnútroštátnych právnych predpisov môžu príslušné orgány štátu, zmluvnej strany, bez predchádzajúcej žiadosti odovzdávať informácie týkajúce sa trestných vecí príslušnému orgánu iného štátu, zmluvnej strany, v prípadoch, ak sa domnievajú, že takáto informácia môže tomuto orgánu pomôcť pri vykonávaní alebo úspešnom ukončení vyšetrovania a iného trestného konania, alebo môže byť základom žiadosti vypracovanej týmto štátom, zmluvnou stranou, podľa tohto dohovoru.

5. Zaslanie informácie podľa odseku 4 tohto článku sa uskutoční bez vplyvu na vyšetrovanie a trestné konanie na území štátu, ktorého príslušné orgány poskytujú informáciu. Príslušné orgány na žiadosť zabezpečia dôvernosť informácie aj dočasne alebo obmedzenie jej použitia. To však nebráni tomu, aby prijímajúci štát, zmluvná strana, zverejnil vo svojom konaní informáciu, ktorá zbavuje obvinenú osobu viny. V takých prípadoch prijímajúci štát, zmluvná strana, oznámi túto skutočnosť odovzdávajúcemu štátu, zmluvnej strane, pred zverejnením, a ak je požiadaný, uskutoční konzultácie s odovzdávajúcim štátom, zmluvnou stranou. Ak vo výnimočných prípadoch predchádzajúce oznámenie nie je možné, prijímajúci štát, zmluvná strana, oznámi odovzdávajúcemu štátu, zmluvnej strane, zverejnenie bez zbytočného odkladu.

6. Ustanovenia tohto článku sa nedotýkajú záväzkov vyplývajúcich z akejkoľvek inej dvojstrannej alebo mnohostrannej zmluvy, ktorá úplne alebo čiastočne upravuje alebo bude upravovať vzájomnú právnu pomoc.

7. Odseky 9 až 29 tohto článku sa uplatňujú na žiadosť podľa tohto článku, ak príslušné štáty, zmluvné strany, nie sú viazané zmluvou o vzájomnej právnej pomoci. Ak sú tieto štáty, zmluvné strany, viazané takouto zmluvou, uplatňujú sa príslušné ustanovenia takejto zmluvy, ak sa štáty, zmluvné strany, nedohodnú uplatniť namiesto nich odseky 9 až 29 tohto článku. Štáty, zmluvné strany, sa dôrazne vyzývajú uplatňovať ustanovenia týchto odsekov, ak uľahčia ich spoluprácu.

8. Štáty, zmluvné strany, neodmietnu poskytnúť vzájomnú právnu pomoc podľa tohto článku z dôvodu bankového tajomstva.

9. Štáty, zmluvné strany, môžu odmietnuť poskytnutie vzájomnej právnej pomoci podľa tohto článku z dôvodu chýbajúcej obojstrannej trestnosti. Dožiadaný štát, zmluvná strana, však môže, ak to považuje za vhodné, poskytnúť pomoc v rozsahu, o ktorom rozhodne podľa vlastného uváženia, bez ohľadu na to, či by skutok bol trestným činom podľa vnútroštátnych právnych predpisov dožiadaného štátu, zmluvnej strany.

10. Osoba, ktorá bola zadržaná alebo vykonáva trest na území jedného štátu, zmluvnej strany, a jej prítomnosť v inom štáte, zmluvnej strane, sa požaduje na účely identifikácie, svedectva alebo iného poskytnutia pomoci pri získaní dôkazov na vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie vo vzťahu k trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, môže byť odovzdaná, ak sú splnené tieto podmienky:

(a) osoba slobodne dala súhlas po tom, ako bola poučená,

(b) príslušné orgány oboch štátov, zmluvných strán, s tým súhlasia za podmienok, ktoré tieto štáty, zmluvné strany, považujú za vhodné.

11. Na účely odseku 10 tohto článku

(a) štát, zmluvná strana, ktorému je osoba odovzdávaná, má právo a povinnosť držať odovzdávanú osobu vo väzbe, ak štát, zmluvná strana, z ktorého bola osoba odovzdaná, nežiada alebo nepovolí iný postup,

(b) štát, zmluvná strana, ktorému je osoba odovzdávaná, bez odkladu vykoná svoj záväzok vrátiť osobu do väzby štátu, zmluvnej strany, z ktorého bola osoba odovzdaná, tak, ako sa príslušné orgány oboch štátov, zmluvných strán, vopred alebo inak dohodli,

(c) štát, zmluvná strana, ktorému je osoba odovzdávaná, nebude požadovať od štátu, zmluvnej strany, z ktorého bola osoba odovzdaná, začatie vydávacieho konania na návrat tejto osoby,

(d) odovzdanej osobe sa do výkonu trestu vykonávaného v štáte, z ktorého bola odovzdaná, započítava doba strávená vo väzbe v štáte, zmluvnej strane, do ktorého bola odovzdaná.

12. Ak štát, zmluvná strana, z ktorého sa osoba v súlade s odsekmi 10 a 11 tohto článku odovzdáva, nedá súhlas, táto osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť nebude stíhaná, zadržaná, potrestaná, ani jej osobná sloboda nebude iným spôsobom obmedzená na území štátu, ktorému je odovzdávaná, vo vzťahu ku konaniam, opomenutiam alebo odsúdeniam pred jej odchodom z územia štátu, z ktorého bola táto osoba odovzdaná.

13. Štáty, zmluvné strany, určia ústredný orgán, ktorý je zodpovedný a má právomoc na prijímanie žiadostí o vzájomnú právnu pomoc a na to, aby ich vykonal alebo postúpil príslušným orgánom na vykonanie. Ak štát, zmluvná strana, má osobitný región alebo územie s oddeleným systémom vzájomnej právnej pomoci, môže určiť odlišný ústredný orgán, ktorý má rovnaké funkcie pre tento región alebo územie. Ústredné orgány zabezpečia rýchly a riadny výkon alebo postúpenie prijatej žiadosti. Ak ústredný orgán postúpi žiadosť príslušnému orgánu na vykonanie, vyzve ho na rýchle a riadne vykonanie žiadosti. Pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe k tomuto dohovoru každý štát, zmluvná strana, oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov ústredný orgán, ktorý bol určený na tento účel. Žiadosti o vzájomnú právnu pomoc a akékoľvek s nimi súvisiace informácie sa odovzdávajú ústredným orgánom, ktoré určili štáty, zmluvné strany. Táto požiadavka sa nedotýka práva štátu, zmluvnej strany, žiadať, aby sa takéto žiadosti a informácie zasielali diplomatickou cestou a v neodkladných prípadoch, ak štáty, zmluvné strany, súhlasia a ak je to možné, prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície.

14. Žiadosti sa podávajú písomne, alebo ak je to možné, prostredníctvom akýchkoľvek prostriedkov umožňujúcich vyhotoviť písomný záznam v jazyku prijateľnom pre dožiadaný štát, zmluvnú stranu, a za podmienok umožňujúcich tomuto štátu, zmluvnej strane, overiť si ich hodnovernosť. Pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe k tomuto dohovoru každý štát, zmluvná strana, oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov jazyk alebo jazyky, ktoré sú preň prijateľné. V neodkladných prípadoch, a ak s tým štáty, zmluvné strany, súhlasia, môžu sa žiadosti podať aj v ústnej forme, ale musia sa bezodkladne písomne potvrdiť.

15. Žiadosť o vzájomnú právnu pomoc obsahuje

(a) označenie orgánu, ktorý žiadosť podáva,

(b) predmet a povahu vyšetrovania, stíhania alebo súdneho konania, na ktoré sa žiadosť vzťahuje, ako aj názov a funkcie orgánu, ktorý také vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie uskutočňuje,

(c) zhrnutie podstatných skutočností okrem prípadov týkajúcich sa žiadostí o doručenie súdnych písomností,

(d) opis požadovanej pomoci a podrobnosti o akomkoľvek konkrétnom postupe, ktorý si dožadujúci štát, zmluvná strana, želá dodržať,

(e) podľa možnosti identifikačné údaje, miesto pobytu a občianstvo akejkoľvek dotknutej osoby,

(f) účel, na ktorý sa dôkazy, informácie alebo úkony požadujú.

16. Dožiadaný štát, zmluvná strana, môže požiadať o doplňujúcu informáciu, ak sa to zdá byť potrebné na vykonanie žiadosti v súlade s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo ak to môže uľahčiť také vykonanie.

17. Žiadosť sa vykoná v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi dožiadaného štátu, zmluvnej strany, a v rozsahu, v akom to neodporuje vnútroštátnym právnym predpisom dožiadaného štátu, zmluvnej strany, a ak je to možné, v súlade s postupmi uvedenými v žiadosti.

18. Ak sa osoba nachádza na území štátu, zmluvnej strany, a má byť vypočutá ako svedok alebo znalec justičnými orgánmi iného štátu, zmluvnej strany, tento štát, zmluvná strana, môže vždy, ak je to možné, a v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho právneho poriadku na žiadosť iného štátu, zmluvnej strany, povoliť, aby sa výsluch uskutočnil prostredníctvom videokonferencie, ak nie je možné alebo žiaduce pre túto osobu, aby sa dostavila na územie dožiadaného štátu. Štáty, zmluvné strany, sa môžu dohodnúť, že výsluch uskutoční justičný orgán dožadujúceho štátu, zmluvnej strany, a zúčastní sa na ňom aj justičný orgán dožiadaného štátu, zmluvnej strany.

19. Dožadujúci štát, zmluvná strana, bez predchádzajúceho súhlasu dožiadaného štátu, zmluvnej strany, neodovzdá a nepoužije informácie alebo dôkazy poskytnuté dožiadaným štátom, zmluvnou stranou, na iné vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie, než je uvedené v žiadosti. V tomto odseku nič nebráni dožadujúcemu štátu, zmluvnej strane, zverejniť vo svojom konaní informáciu alebo dôkaz, ktoré zbavujú obvinenú osobu viny. V takom prípade dožadujúci štát, zmluvná strana, oznámi túto skutočnosť dožiadanému štátu, zmluvnej strane, pred zverejnením, a ak je o to požiadaný, uskutoční konzultácie s dožiadaným štátom, zmluvnou stranou. Ak vo výnimočných prípadoch predchádzajúce oznámenie nie je možné, dožadujúci štát, zmluvná strana, oznámi dožiadanému štátu, zmluvnej strane, zverejnenie bez zbytočného odkladu.

20. Dožadujúci štát, zmluvná strana, môže požadovať, aby dožiadaný štát, zmluvná strana, zachoval dôverný charakter existencie a obsahu žiadosti s výnimkou takého rozsahu, aký je nevyhnutný na vykonanie žiadosti. Ak dožiadaný štát, zmluvná strana, nemôže vyhovieť požiadavke zachovania dôverného charakteru, bezodkladne to oznámi dožadujúcemu štátu, zmluvnej strane.

21. Vzájomnú právnu pomoc možno odmietnuť, ak

(a) žiadosť nie je v súlade s ustanoveniami tohto článku,

(b) dožiadaný štát, zmluvná strana, usúdi, že vykonaním žiadosti môže byť dotknutá jeho zvrchovanosť, bezpečnosť, verejný poriadok alebo iné základné záujmy,

(c) vnútroštátne právne predpisy by zakazovali orgánom dožiadaného štátu, zmluvnej strany, vykonať požadované úkony vo vzťahu k akémukoľvek podobnému trestnému činu, ak by bol predmetom vyšetrovania, stíhania alebo súdneho konania v rámci ich vlastnej právomoci,

(d) vyhovenie žiadosti by bolo v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom dožiadaného štátu, zmluvnej strany, vo vzťahu k vzájomnej právnej pomoci.

22. Štáty, zmluvné strany, nemôžu odmietnuť žiadosť o vzájomnú právnu pomoc iba na základe toho, že trestný čin sa považuje za trestný čin obsahujúci fiškálny prvok.

23. Akékoľvek odmietnutie vzájomnej právnej pomoci musí byť odôvodnené.

24. Dožiadaný štát, zmluvná strana, vykoná žiadosť o vzájomnú právnu pomoc ihneď, ako je to možné, a ak je to možné, zváži akékoľvek časové limity navrhnuté dožadujúcim štátom, zmluvnou stranou, ktoré sú odôvodnené najlepšie priamo v žiadosti. Dožiadaný štát, zmluvná strana, oboznámi dožadujúci štát, zmluvnú stranu, na základe rozumnej požiadavky s postupom vo vybavovaní jeho žiadosti. Dožadujúci štát, zmluvná strana, bezodkladne oznámi dožiadanému štátu, ak požadovaná pomoc už nie je potrebná.

25. Vzájomnú právnu pomoc môže dožiadaný štát, zmluvná strana, odložiť z dôvodu, že by to narušilo práve prebiehajúce vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie.

26. Pred odmietnutím žiadosti podľa odseku 21 tohto článku alebo odložením jej vykonania podľa odseku 25 tohto článku uskutoční dožiadaný štát, zmluvná strana, s dožadujúcim štátom, zmluvnou stranou, konzultácie s cieľom posúdiť, či je možné poskytnúť pomoc za podmienok, ktoré dožiadaný štát, zmluvná strana, považuje za nevyhnutné. Ak dožadujúci štát, zmluvná strana, pomoc za týchto podmienok prijme, dodrží dané podmienky.

27. Bez vplyvu na uplatňovanie odseku 12 tohto článku svedok, znalec alebo iná osoba, ktorá na základe žiadosti dožadujúceho štátu, zmluvnej strany, súhlasí s poskytnutím dôkazného prostriedku alebo pomoci pri vyšetrovaní, stíhaní alebo súdnom konaní na území dožadujúceho štátu, zmluvnej strany, nebude stíhaná, zadržaná, potrestaná alebo jej osobná sloboda nebude iným spôsobom obmedzená na tomto území vo vzťahu ku konaniam, opomenutiam alebo odsúdeniam pred jej odchodom z územia dožiadaného štátu, zmluvnej strany. Platnosť záruky osobnej bezpečnosti zanikne, ak svedok, znalec alebo iná osoba mala počas 15 po sebe nasledujúcich dní, prípadne počas akejkoľvek inej doby dohodnutej medzi štátmi, zmluvnými stranami, odo dňa, keď bola oficiálne upovedomená o tom, že jej prítomnosť už nie je pre súdne orgány potrebná, možnosť opustiť toto územie, ale napriek tomu dobrovoľne zostala na území dožadujúceho štátu, zmluvnej strany, alebo po tom, ako ho opustila, vrátila sa na základe vlastnej slobodnej vôle.

28. Bežné výdavky spojené s vykonaním žiadosti uhrádza dožiadaný štát, zmluvná strana, ak sa zainteresované štáty, zmluvné strany, nedohodli inak. Ak vykonanie žiadosti vyžaduje alebo si vyžiada podstatné náklady alebo náklady mimoriadneho charakteru, štáty, zmluvné strany, uskutočnia konzultácie s cieľom určiť podmienky, za ktorých bude žiadosť vykonaná, ako aj spôsob úhrady výdavkov.

29. Dožiadaný štát, zmluvná strana,

(a) poskytne dožadujúcemu štátu, zmluvnej strane, kópie vládnych záznamov, písomností a informácií, ktoré má k dispozícii a ktoré sú podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov verejne prístupné,

(b) môže podľa vlastného uváženia poskytnúť dožadujúcemu štátu, zmluvnej strane, úplne, čiastočne alebo za dodržania takých podmienok, ktoré považuje za vhodné, kópie akýchkoľvek vládnych záznamov, písomností alebo informácií, ktoré má k dispozícii a ktoré nie sú podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov verejne prístupné.

30. Štáty, zmluvné strany, podľa potreby posúdia možnosť uzavretia dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní na účely ustanovení tohto článku na zabezpečenie ich praktického vykonania a ich rozšírenie.

Článok 19

Spoločné vyšetrovanie

Štáty, zmluvné strany, posúdia uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní, na ktorých základe môžu vo vzťahu k prípadom, ktoré sú predmetom vyšetrovania, stíhania alebo súdneho konania v jednom štáte alebo vo viacerých štátoch, príslušné zainteresované orgány vytvoriť spoločné vyšetrovacie orgány. Ak takéto dohody alebo dojednania nie sú uzavreté, spoločné vyšetrovanie sa môže uskutočniť na základe dohody uzavretej osobitne pre jednotlivý prípad. Zúčastnené štáty, zmluvné strany, zabezpečia, že sa bude plne dodržiavať zvrchovanosť štátu, zmluvnej strany, na ktorého území sa vyšetrovanie uskutočňuje.

Článok 20

Osobitné vyšetrovacie metódy

1. Každý štát, zmluvná strana, ak to dovoľujú základné zásady jeho vnútroštátneho právneho poriadku, prijme v rámci svojich možností a za podmienok ustanovených jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi nevyhnutné opatrenia s cieľom povoliť primerané použitie kontrolovanej dodávky, a ak to považuje za vhodné, použitie iných osobitných vyšetrovacích metód, ako elektronické alebo iné formy sledovania a operácie s použitím agenta, jeho príslušnými orgánmi na svojom území na účely vedenia efektívneho boja proti organizovanému zločinu.

2. Na účely vyšetrovania trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, sa štáty, zmluvné strany, vyzývajú uzavrieť v prípade potreby vhodné dvojstranné alebo mnohostranné dohody a dojednania o využití osobitných vyšetrovacích metód v kontexte spolupráce na medzinárodnej úrovni. Tieto dohody a dojednania sa uzavierajú a vykonávajú pri úplnom dodržiavaní zásady zvrchovanej rovnosti štátov a realizujú sa v prísnom súlade s podmienkami týchto dohôd a dojednaní.

3. Ak dohoda alebo dojednanie podľa odseku 2 tohto článku nie je uzavreté, rozhodnutie o použití takýchto osobitných vyšetrovacích metód na medzinárodnej úrovni sa prijíma individuálne, a ak je to potrebné, s prihliadnutím na finančné dojednania a memorandá s ohľadom na výkon právomoci dotknutým štátom, zmluvnou stranou.

4. Rozhodnutia o použití kontrolovanej dodávky na medzinárodnej úrovni môžu so súhlasom zainteresovaných štátov, zmluvných strán, zahŕňať aj také metódy, ako je zadržanie tovaru a jeho následné prepustenie v pôvodnom stave, prípadne s čiastočným alebo úplným odňatím alebo zámenou.

Článok 21

Odovzdávanie súdneho konania

Štáty, zmluvné strany, posúdia možnosť vzájomného odovzdávania si trestného konania týkajúceho sa trestného činu, na ktorý sa vzťahuje tento dohovor, s cieľom spojiť konania v prípadoch, keď je takéto odovzdanie v záujme riadneho vykonania spravodlivosti, najmä v prípadoch, ak je niekoľko štátov oprávnených vykonávať svoju právomoc.

Článok 22

Vytvorenie registra trestov

Každý štát, zmluvná strana, môže prijať potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zváženie, za podmienok a na účely, aké uzná za vhodné, akéhokoľvek predchádzajúceho odsúdenia v inom štáte, zmluvnej strane, na účely použitia takejto informácie v trestnom konaní týkajúcom sa trestného činu, na ktorý sa vzťahuje tento dohovor.

Článok 23

Trestnosť marenia výkonu spravodlivosti

Každý štát, zmluvná strana, prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na ustanovenie týchto uvedených konaní ako trestných činov, ak boli spáchané úmyselne:

(a) použitia fyzickej sily, hrozieb, zastrašovania alebo prísľubu, ponuky alebo poskytnutia nenáležitej výhody na účely krivej výpovede alebo zásahu do procesu poskytovania svedectva alebo poskytovania dôkazov v konaní súvisiacich so spáchaním trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor,

(b) použitia fyzickej sily, hrozieb alebo zastrašovania, na účely zásahu do výkonu úradných povinností činiteľa justičných orgánov alebo orgánov zabezpečujúcich uplatňovanie práva vo vzťahu k spáchaniu trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor. V ustanovení tohto odseku sa nič nedotýka práv štátov, zmluvných strán, poskytovať zákonnú ochranu iným kategóriám verejných činiteľov.

Článok 24

Ochrana svedkov

1. Každý štát, zmluvná strana, v rámci svojich možností prijme vhodné opatrenia zamerané na poskytnutie efektívnej ochrany pred možnou odplatou alebo zastrašovaním svedkov v trestnom konaní, ktorí poskytujú svedectvo v súvislosti s trestnými činmi, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, a ak je to vhodné, aj ich rodinným príslušníkom a iným blízkym osobám.

2. Opatrenia predpokladané v odseku 1 tohto článku môžu zahŕňať, bez dotknutia práv obvineného vrátane práva na spravodlivý proces, najmä:

(a) stanovenie postupov na fyzickú ochranu takýchto osôb, ako napríklad zabezpečenie ich premiestnenia v potrebnom a realizovateľnom rozsahu, a tam, kde je to vhodné, umožnenie nezverejňovania alebo obmedzeného zverejňovania informácií týkajúcich sa totožnosti a miesta pobytu takýchto osôb,

(b) stanovenie dôkazných pravidiel, ktoré umožnia, aby bola svedecká výpoveď poskytnutá spôsobom, ktorý zabezpečuje ochranu svedkov, ako napríklad umožnenie poskytnutia svedectva prostredníctvom komunikačných technológií, akými sú videospojenie alebo iné primerané prostriedky.

3. Štáty, zmluvné strany, posúdia uzavieranie dohôd a dojednaní s inými štátmi o premiestnení osôb podľa odseku 1 tohto článku.

4. Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú aj na obete, ak sú svedkami.

Článok 25

Pomoc obetiam a ich ochrana

1. Každý štát, zmluvná strana, prijme vhodné opatrenia v rámci svojich možností na poskytnutie pomoci a ochrany obetiam trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, najmä v prípadoch hrozby odplatou alebo zastrašovania.

2. Každý štát, zmluvná strana, ustanoví vhodné postupy, aby sa obetiam trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, poskytla možnosť náhrady a odškodnenia.

3. Každý štát, zmluvná strana, umožní v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, aby sa stanoviská a záujmy obetí prezentovali a posudzovali v príslušných štádiách trestného konania proti páchateľom, a to tak, aby práva obhajoby neboli dotknuté.

Článok 26

Opatrenia na rozšírenie spolupráce s orgánmi zabezpečujúcimi uplatňovanie práva

1. Štáty, zmluvné strany, prijmú vhodné opatrenia s cieľom podporiť osoby, ktoré sa zúčastňujú alebo sa zúčastnili v organizovanej zločineckej skupine, aby

(a) poskytovali informácie užitočné pre príslušné orgány na vyšetrovanie a na dôkazné účely o takých otázkach, ako sú:

(i) totožnosť, povaha, zloženie, štruktúra, miesto a činnosť organizovanej zločineckej skupiny,

(ii) spojenia s inými organizovanými zločineckými skupinami vrátane medzinárodných spojení,

(iii) trestné činy, ktoré spáchali alebo môžu spáchať organizované zločinecké skupiny,

(b) poskytovali faktickú, konkrétnu pomoc príslušným orgánom, ktorá môže prispieť k zbaveniu organizovaných zločineckých skupín ich zdrojov alebo príjmov z trestnej činnosti.

2. Každý štát, zmluvná strana, posúdi vo vhodných prípadoch poskytnutie možnosti zmiernenia trestu pre obvinenú osobu, ktorá podstatným spôsobom spolupracuje pri vyšetrovaní alebo stíhaní trestného činu, na ktorý sa vzťahuje tento dohovor.

3. Každý štát, zmluvná strana, posúdi, v súlade so základnými zásadami svojho vnútroštátneho právneho poriadku, možnosť poskytnúť imunitu pred stíhaním osobe, ktorá podstatným spôsobom spolupracuje pri vyšetrovaní alebo stíhaní trestného činu, na ktorý sa vzťahuje tento dohovor.

4. Ochrana takýchto osôb sa uskutočňuje spôsobom podľa článku 24 tohto dohovoru.

5. Ak osoba uvedená v odseku 1 tohto článku, ktorá sa nachádza na území jedného štátu, zmluvnej strany, môže poskytnúť významnú spoluprácu príslušným orgánom iného štátu, zmluvnej strany, môžu zainteresované štáty, zmluvné strany, posúdiť uzavretie dohôd alebo dojednaní, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, o možnom poskytnutí režimu opísaného v odsekoch 2 a 3 tohto článku iným štátom, zmluvnou stranou.

Článok 27

Spolupráca pri uplatňovaní práva

1. Štáty, zmluvné strany, budú navzájom užšie spolupracovať, v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi právnymi poriadkami a administratívnymi systémami, s cieľom zvýšiť účinnosť opatrení na uplatňovanie práva v boji proti trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor. Každý štát, zmluvná strana, prijme najmä efektívne opatrenia

(a) na rozšírenie, a ak je to potrebné, na zriadenie komunikačných kanálov medzi ich príslušnými orgánmi, úradmi a službami, aby sa uľahčila bezpečná a rýchla výmena informácií týkajúcich sa všetkých aspektov trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor vrátane spojení s inými druhmi trestnej činnosti, ak to štáty, zmluvné strany, považujú za vhodné,

(b) na spoluprácu s inými štátmi, zmluvnými stranami, pri vykonávaní vyšetrovania vo vzťahu k trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, ktoré sa týka

(i) totožnosti, miesta pobytu a činnosti osôb podozrivých z účasti na spáchaní takýchto trestných činov alebo miesta pobytu iných dotknutých osôb,

(ii) pohybu príjmov z trestnej činnosti alebo majetku pochádzajúceho zo spáchania takýchto trestných činov,

(iii) pohybu majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov použitých alebo určených na spáchanie takýchto trestných činov,

(c) na poskytnutie, tam, kde je to vhodné, potrebného počtu kusov alebo potrebného množstva látok na analytické alebo vyšetrovacie účely,

(d) na uľahčenie účinnej koordinácie medzi ich príslušnými orgánmi, úradmi a službami a na podporu výmeny personálu a iných expertov vrátane vysielania styčných úradníkov v súlade s dvojstrannými dohodami alebo dojednaniami medzi príslušnými štátmi, zmluvnými stranami,

(e) na výmenu informácií s inými štátmi, zmluvnými stranami, o osobitných prostriedkoch a metódach, ktoré používajú organizované zločinecké skupiny, vrátane prípadných trás a dopravných prostriedkov, ako aj využívania falošnej totožnosti, pozmenených alebo falošných dokumentov, alebo iných prostriedkov zatajujúcich ich aktivity,

(f) na výmenu informácií a koordináciu administratívnych a iných opatrení prijímaných v príslušných prípadoch na účely včasného odhalenia trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor.

2. S cieľom urobiť tento dohovor účinnejším posúdia štáty, zmluvné strany, uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní o priamej spolupráci medzi ich orgánmi uplatňovania práva, a ak takéto dohovory alebo dohody už existujú, ich doplnenie. Ak takéto dohody alebo dojednania medzi príslušnými štátmi, zmluvnými stranami, nie sú uzavreté, môžu zmluvné strany považovať tento dohovor za základ pre vzájomnú spoluprácu pri uplatňovaní práva vo vzťahu k trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor. Ak je to vhodné, štáty, zmluvné strany, v plnom rozsahu využijú dohody a dojednania, vrátane medzinárodných alebo regionálnych organizácií, na rozšírenie spolupráce medzi orgánmi zabezpečujúcimi uplatňovanie práva.

3. Štáty, zmluvné strany, sa budú v rámci svojich možností usilovať spolupracovať tak, aby dokázali reagovať na nadnárodný organizovaný zločin spáchaný prostredníctvom použitia moderných technológií.

Článok 28

Zhromažďovanie, výmena a analýza informácií o povahe organizovaného zločinu

1. Každý štát, zmluvná strana, v spolupráci s vedeckými a akademickými kruhmi posúdi analyzovanie trendov v organizovanom zločine na svojom území, okolností, za ktorých pôsobí organizovaný zločin, ako aj zapojenie profesionálnych skupín a technológií.

2. Štáty, zmluvné strany, posúdia rozvoj analytických expertíz o organizovanom zločine a ich vzájomnú výmenu medzi sebou a prostredníctvom medzinárodných a regionálnych organizácií. Na tento účel by sa mali vypracovať a náležite uplatňovať spoločné definície, štandardy a metodológie.

3. Každý štát, zmluvná strana, posúdi monitorovanie svojich programov a aktuálnych opatrení na boj proti organizovanému zločinu a vyhodnotí ich efektívnosť a účinnosť.

Článok 29

Odborná príprava a technická pomoc

1. Každý štát, zmluvná strana, v nevyhnutnom rozsahu zavedie, rozpracuje alebo zdokonalí osobitné programy odbornej prípravy personálu orgánov zabezpečujúcich uplatňovanie práva vrátane prokurátorov, vyšetrovacích sudcov a personálu colných orgánov, ako aj iného personálu zodpovedného za predchádzanie, odhaľovanie a kontrolu trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor. Takéto programy môžu zahŕňať dočasné pridelenie a výmenu personálu. Takéto programy sa týkajú najmä týchto otázok v rozsahu dovolenom vnútroštátnymi právnymi predpismi:

(a) metód používaných pri predchádzaní, odhaľovaní a kontrole trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor,

(b) trás a prostriedkov používaných osobami podozrivými z účasti na trestných činoch, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, a to aj v tranzitných štátoch, vrátane náležitých protiopatrení,

(c) sledovania pohybu pašovaného tovaru,

(d) odhaľovania a sledovania pohybu príjmov z trestnej činnosti, majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov a metód použitých na presun, zatajenie alebo zastretie takýchto príjmov, majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov, ako aj metód použitých v boji proti praniu špinavých peňazí a iným finančným trestným činom,

(e) zhromažďovania dôkazov,

(f) techník kontroly v zónach voľného obchodu a v slobodných prístavoch,

(g) moderného zariadenia a techniky uplatňovania práva vrátane elektronického sledovania, kontrolovaných dodávok a operácií s použitím agenta,

(h) metód používaných v boji proti nadnárodnému organizovanému zločinu páchanému prostredníctvom použitia počítačov, telekomunikačných sietí a iných foriem modernej technológie, a

(i) metód používaných pri ochrane obetí a svedkov.

2. Štáty, zmluvné strany, si vzájomne poskytujú pomoc pri plánovaní a realizácii programov výskumu a odbornej prípravy, ktoré majú zabezpečiť výmenu expertíz v oblastiach uvedených v odseku 1 tohto článku, a na tento účel využívajú, ak je to vhodné, aj regionálne a medzinárodné konferencie a semináre na podporu spolupráce a na podporu diskusie o problémoch spoločného záujmu vrátane osobitných problémov a potrieb tranzitných štátov.

3. Štáty, zmluvné strany, podporujú odbornú prípravu a technickú pomoc, ktoré pomôžu pri vydávaní a vzájomnej právnej pomoci. Takáto odborná príprava a technická pomoc môžu zahŕňať výučbu cudzích jazykov, dočasné pridelenie a výmenu personálu ústredných orgánov alebo úradov s príslušnými funkciami.

4. V prípade uzavretých dvojstranných a mnohostranných dohôd alebo dojednaní štáty, zmluvné strany, v potrebnej miere posilnia úsilie zamerané na maximálne zvýšenie operatívnych aktivít a aktivít odbornej prípravy v rámci medzinárodných a regionálnych organizácií a v rámci iných príslušných dvojstranných alebo mnohostranných dohôd a dojednaní.

Článok 30

Iné opatrenia: implementácia dohovoru prostredníctvom ekonomického rozvoja a technickej pomoci

1. Štáty, zmluvné strany, prijmú v možnom rozsahu opatrenia vedúce k optimálnej implementácii tohto dohovoru prostredníctvom medzinárodnej spolupráce pri zohľadnení negatívnych dôsledkov organizovaného zločinu pre spoločnosť ako celok vrátane trvalo udržateľného rozvoja.

2. Štáty, zmluvné strany, vyvinú v možnom rozsahu a vo vzájomnej koordinácii, ako aj v koordinácii s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami konkrétne úsilie

(a) na rozšírenie spolupráce s rozvojovými krajinami na rôznych úrovniach na účely posilnenia možností týchto krajín v oblasti predchádzania nadnárodnému organizovanému zločinu a boja proti nemu,

(b) na rozšírenie finančnej a materiálnej pomoci na účely podpory úsilia rozvojových krajín efektívne bojovať proti nadnárodnému organizovanému zločinu a pomoci pri úspešnej implementácii tohto dohovoru,

(c) na poskytnutie technickej pomoci rozvojovým krajinám a krajinám s prechodnou ekonomikou na účely pomoci pri napĺňaní ich potrieb pri implementácii tohto dohovoru. Na tento účel štáty, zmluvné strany, vyvinú úsilie s cieľom poskytnúť primerané a pravidelné dobrovoľné príspevky na účet vytvorený na tento účel v rámci systému financovania v Organizácii Spojených národov. Štáty, zmluvné strany, môžu osobitne posúdiť možnosť poskytnúť v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi a ustanoveniami tohto dohovoru určitý podiel peňazí alebo príslušnej hodnoty príjmov z trestnej činnosti alebo majetku, ktoré boli zhabané v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, v prospech tohto účtu,

(d) na podporu a presviedčanie iných štátov a príslušných finančných inštitúcií, aby sa k nim pridali v úsilí podľa tohto článku, najmä pri poskytovaní väčšieho rozsahu programov odbornej prípravy a moderného zariadenia rozvojovým krajinám s cieľom poskytnúť im pomoc pri dosiahnutí cieľov tohto dohovoru.

3. V možnom rozsahu sa tieto opatrenia nedotýkajú existujúcich záväzkov o zahraničnej pomoci alebo iných dojednaní o finančnej spolupráci na dvojstrannej, regionálnej alebo medzinárodnej úrovni.

4. Štáty, zmluvné strany, môžu uzavrieť dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania o materiálnej a logistickej pomoci, berúc do úvahy finančné dojednania nevyhnutné na zabezpečenie účinnosti prostriedkov medzinárodnej spolupráce stanovených týmto dohovorom a na predchádzanie, odhaľovanie a kontrolu nadnárodného organizovaného zločinu.

Článok 31

Prevencia

1. Štáty, zmluvné strany, sa budú usilovať rozpracúvať a vyhodnocovať národné projekty, zavádzať a podporovať optimálnu prax a politiku zameranú na predchádzanie nadnárodnému organizovanému zločinu.

2. Štáty, zmluvné strany, sa v súlade so základnými zásadami svojho vnútroštátneho právneho poriadku budú usilovať obmedziť existujúce a budúce možnosti, aby sa organizované zločinecké skupiny zúčastňovali na zákonných obchodoch s príjmami z trestnej činnosti, a to prijatím vhodných legislatívnych, administratívnych alebo iných opatrení. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na

(a) posilnenie spolupráce medzi orgánmi zabezpečujúcimi uplatňovanie práva alebo prokurátormi a príslušnými súkromnými spoločnosťami vrátane priemyslu,

(b) podporu rozvoja štandardov a procedúr určených na ochranu bezúhonnosti štátnych a príslušných súkromných spoločností, ako aj kódexov správania pre príslušné profesie, najmä právnikov, notárov, daňových poradcov a účtovníkov,

(c) predchádzanie prípadom, aby organizované zločinecké skupiny zneužívali výberové konania uskutočňované štátnymi orgánmi, ako aj podpory a licencie poskytované štátnymi orgánmi na obchodnú činnosť,

(d) predchádzanie prípadom, aby organizované zločinecké skupiny zneužívali právnické osoby; takéto opatrenia môžu zahŕňať

(i) vytvorenie verejného registra právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na zriadení, riadení a financovaní právnických osôb,

(ii) zavedenie možnosti na rozumný čas pozbaviť osoby odsúdené za trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, na základe rozhodnutia súdu alebo inými vhodnými prostriedkami práva riadiť právnické osoby zriadené na ich území,

(iii) vytvorenie celoštátneho registra osôb pozbavených práva riadiť právnické osoby,

(iv) výmenu informácií obsiahnutých v registroch uvedených v písm. d) bodoch (i) a (iii) tohto odseku s príslušnými orgánmi iných štátov, zmluvných strán.

3. Štáty, zmluvné strany, sa budú usilovať podporovať spoločenskú reintegráciu osôb odsúdených za trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor.

4. Štáty, zmluvné strany, sa budú usilovať pravidelne vyhodnocovať existujúce príslušné právne nástroje a administratívnu prax s cieľom odhaliť ich zraniteľnosť z hľadiska zneužitia organizovanými zločineckými skupinami.

5. Štáty, zmluvné strany, sa budú usilovať podporovať verejnú mienku týkajúcu sa existencie, príčin, závažného charakteru, ako aj hrozby, ktorú predstavuje nadnárodný organizovaný zločin. Informácie sa môžu vo vhodných prípadoch šíriť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov a budú zahŕňať opatrenia na podporu účasti obyvateľstva na predchádzaní a boji proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

6. Každý štát, zmluvná strana, oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov názov a adresu orgánu alebo orgánov, ktoré môžu poskytnúť iným štátom, zmluvným stranám, pomoc pri vypracovaní opatrení na predchádzanie nadnárodnému organizovanému zločinu.

7. Štáty, zmluvné strany, vo vhodných prípadoch spolupracujú navzájom a s príslušnými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami pri podpore a rozvoji opatrení uvedených v tomto článku. To zahŕňa účasť na medzinárodných projektoch zameraných na predchádzanie nadnárodnému organizovanému zločinu, napríklad uľahčením podmienok, ktoré spôsobujú, že sociálne okrajové skupiny sú náchylné k páchaniu nadnárodného organizovaného zločinu.

Článok 32

Konferencia zmluvných strán dohovoru

1. Týmto sa zriaďuje Konferencia zmluvných strán dohovoru s cieľom posilniť možnosti štátov, zmluvných strán, v boji proti nadnárodnému organizovanému zločinu a na podporu a posudzovanie implementácie tohto dohovoru.

2. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolá Konferenciu zmluvných strán najneskôr do jedného roka po nadobudnutí platnosti dohovoru. Konferencia zmluvných strán prijme rokovací poriadok a upravujúce činnosti uvedené v odsekoch 3 a 4 tohto článku (vrátane pravidiel týkajúcich sa úhrady nákladov vzniknutých pri týchto činnostiach).

3. Konferencia zmluvných strán prijme mechanizmy na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1 tohto článku zahrňujúce

(a) napomáhanie činnosti štátov, zmluvných strán, podľa článkov 29, 30 a 31 tohto dohovoru vrátane podpory mobilizovania dobrovoľných príspevkov,

(b) pomoc pri výmene informácií medzi štátmi, zmluvnými stranami, o charaktere a trendoch v nadnárodnom organizovanom zločine, ako aj o úspešnej praxi v boji proti nemu;

(c) spoluprácu s príslušnými medzinárodnými a regionálnymi, ako aj mimovládnymi organizáciami,

(d) pravidelné posudzovanie implementácie tohto dohovoru,

(e) prijímanie odporúčaní na zdokonaľovanie tohto dohovoru a jeho implementácie.

4. Na účely odseku 3 písm. d) a e) tohto článku Konferencia zmluvných strán získava potrebné údaje o opatreniach prijatých štátmi, zmluvnými stranami, pri implementácii tohto dohovoru a o problémoch, s ktorými sa pri tom stretávajú, na základe informácií poskytnutých štátmi, zmluvnými stranami, a na základe mechanizmu dodatočného posudzovania, ktorý vytvorí Konferencia zmluvných strán.

5. Každý štát, zmluvná strana, poskytne Konferencii zmluvných strán podľa jej požiadaviek informácie o svojich programoch, plánoch a praxi, ako aj o legislatívnych a administratívnych opatreniach zameraných na realizáciu tohto dohovoru.

Článok 33

Sekretariát

1. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zabezpečí nevyhnutné služby spojené so sekretariátom Konferencie zmluvných strán.

2. Sekretariát

(a) poskytuje Konferencii zmluvných strán pomoc pri vykonávaní činností uvedených v článku 32 tohto dohovoru, organizuje zasadnutia Konferencie zmluvných strán a zabezpečuje pre ne potrebný servis,

(b) na žiadosť poskytuje štátom, zmluvným stranám, pomoc pri poskytovaní informácií Konferencii zmluvných strán, ako to predpokladá článok 32 ods. 5 tohto dohovoru, a

(c) zabezpečuje potrebnú koordináciu so sekretariátmi príslušných medzinárodných a regionálnych organizácií.

Článok 34

Implementácia dohovoru

1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so základnými zásadami svojho vnútroštátneho právneho poriadku potrebné opatrenia vrátane legislatívnych a administratívnych na zabezpečenie implementácie svojich záväzkov podľa tohto dohovoru.

2. Trestné činy ustanovené podľa článkov 5, 6, 8 a 23 tohto dohovoru budú ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch každého štátu, zmluvnej strany, nezávisle od ich nadnárodnej povahy alebo nezávisle od účasti organizovanej zločineckej skupiny definovanej v článku 3 ods. 1 tohto dohovoru okrem tých prípadov, ak by účasť organizovanej zločineckej skupiny požadoval článok 5 tohto dohovoru.

3. Každý štát, zmluvná strana, môže na predchádzanie a na boj proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijať prísnejšie a tvrdšie opatrenia, než sú tie, ktoré ustanovuje tento dohovor.

Článok 35

Riešenie sporov

1. Štáty, zmluvné strany, sa budú usilovať riešiť spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru rokovaním.

2. Akýkoľvek spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi, zmluvnými stranami, týkajúci sa výkladu alebo aplikácie tohto dohovoru, ktorý nemožno v rozumnej lehote vyriešiť rokovaním, sa na žiadosť jedného z týchto štátov, zmluvných strán, predloží na rozhodcovské konanie. Ak sa tieto štáty, zmluvné strany, v lehote šiestich mesiacov odo dňa predloženia žiadosti na rozhodcovské konanie nemôžu dohodnúť na jeho organizácii, ktorýkoľvek z týchto štátov, zmluvných strán, môže predložiť spor Medzinárodnému súdnemu dvoru na základe žiadosti v súlade so Štatútom Medzinárodného súdneho dvora.

3. Každý štát, zmluvná strana, môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo pri prístupe k tomuto dohovoru vyhlásiť, že sa nepovažuje byť viazaný odsekom 2 tohto článku. Ostatné štáty, zmluvné strany, nie sú viazané odsekom 2 tohto článku vo vzťahu ku každému štátu, zmluvnej strane, ktorý urobil takúto výhradu.

4. Akýkoľvek štát, zmluvná strana, ktorý urobil výhradu v súlade s odsekom 3 tohto článku, ju môže kedykoľvek odvolať oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Článok 36

Podpis, ratifikácia, prijatie, schválenie a prístup

1. Tento dohovor je otvorený na podpis pre všetky štáty od 12. do 15. decembra 2000 v Palerme, Taliansko, a následne v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku do 12. decembra 2002.

2. Tento dohovor je zároveň otvorený na podpis regionálnym organizáciám hospodárskej integrácie, ak aspoň jeden členský štát takejto organizácie podpísal tento dohovor v súlade s odsekom 1 tohto článku.

3. Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Regionálna organizácia hospodárskej integrácie môže uložiť svoju ratifikačnú listinu, listinu o prijatí alebo schválení, ak aspoň jeden jej členský štát tak už urobil. V tejto ratifikačnej listine, listine o prijatí alebo schválení takáto organizácia stanoví rozsah svojich kompetencií vo vzťahu k otázkam, ktoré sú upravené týmto dohovorom. Takáto organizácia zároveň oznámi depozitárovi akúkoľvek podstatnú zmenu rozsahu svojich kompetencií.

4. Tento dohovor je otvorený na prístup ktorémukoľvek štátu alebo ktorejkoľvek regionálnej organizácii hospodárskej integrácie, ktorej aspoň jeden členský štát je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Listiny o prístupe budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Pri prístupe stanoví regionálna organizácia hospodárskej integrácie rozsah svojich kompetencií vo vzťahu k otázkam, ktoré sú upravené týmto dohovorom. Takáto organizácia zároveň oznámi depozitárovi akúkoľvek podstatnú zmenu rozsahu svojich kompetencií.

Článok 37

Vzťah s protokolmi

1. Tento dohovor môže byť doplnený jedným alebo viacerými protokolmi.

2. Aby sa štát alebo regionálna organizácia hospodárskej integrácie mohli stať zmluvnou stranou protokolu, musia byť zároveň zmluvnou stranou tohto dohovoru.

3. Štát, zmluvná strana tohto dohovoru, nie je viazaný protokolom, ak sa nestane zmluvnou stranou protokolu v súlade s jeho ustanoveniami.

4. Akýkoľvek protokol k tomuto dohovoru sa vykladá spolu s týmto dohovorom, berúc do úvahy ciele protokolu.

Článok 38

Nadobudnutie platnosti

1. Tento dohovor nadobudne platnosť deväťdesiaty deň odo dňa uloženia štyridsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe. Na účely tohto odseku sa akákoľvek listina uložená regionálnou organizáciou hospodárskej integrácie nepočíta navyše k počtu listín uložených členskými štátmi takejto organizácie.

2. Pre každý štát alebo regionálnu organizáciu hospodárskej integrácie, ktoré ratifikujú, prijmú, schvália tento dohovor alebo k nemu pristúpia po uložení štyridsiatej listiny, nadobudne tento dohovor platnosť tridsiaty deň odo dňa uloženia príslušnej listiny takýmto štátom alebo takouto organizáciou.

Článok 39

Zmeny

1. Po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru môže štát, zmluvná strana, navrhnúť zmenu tohto dohovoru a zaslať ju generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý následne postúpi navrhovanú zmenu štátom, zmluvným stranám, a Konferencii zmluvných strán na účely posúdenia a rozhodnutia o tomto návrhu. Konferencia zmluvných strán vyvinie všetko úsilie na dosiahnutie konsenzu vo veci každej zmeny. Ak sa vyčerpá všetko úsilie na konsenzus a dohoda sa nedosiahne, na prijatie zmeny sa ako posledná možnosť vyžaduje dvojtretinová väčšina hlasov štátov, zmluvných strán, prítomných a hlasujúcich na zasadnutí Konferencie zmluvných strán.

2. Regionálne organizácie hospodárskej integrácie vykonávajú vo veciach v rámci svojej kompetencie svoje hlasovacie právo podľa tohto článku s počtom hlasov rovnajúcim sa počtu ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru. Takéto organizácie nevykonávajú svoje hlasovacie právo, ak ho vykonávajú ich členské štáty, a naopak.

3. Zmena prijatá v súlade s odsekom 1 tohto článku podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi, zmluvnými stranami.

4. Zmena prijatá v súlade s odsekom 1 tohto článku nadobudne platnosť vo vzťahu k štátu, zmluvnej strane, deväťdesiat dní odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení takejto zmeny u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

5. Po tom, ako zmena nadobudne platnosť, budú ňou viazané tie štáty, zmluvné strany, ktoré vyjadrili svoj súhlas ňou byť viazané. Ostatné štáty, zmluvné strany, budú naďalej viazané ustanoveniami tohto dohovoru a akoukoľvek predchádzajúcou zmenou, ktorú ratifikovali, prijali alebo schválili.

Článok 40

Výpoveď

1. Štát, zmluvná strana, môže tento dohovor vypovedať písomným oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov. Výpoveď nadobudne účinnosť jeden rok po dni prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.

2. Regionálna organizácia hospodárskej integrácie prestáva byť zmluvnou stranou tohto dohovoru, ak ho vypovedia všetky jej členské štáty.

3. Výpoveď tohto dohovoru podľa odseku 1 tohto článku má za následok aj vypovedanie všetkých protokolov k nemu.

Článok 41

Depozitár a jazyky

1. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov sa určuje za depozitára tohto dohovoru.

2. Originál tohto dohovoru, ktorého arabské, čínske, anglické, francúzske, ruské a španielske znenie je rovnako autentické, bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Na znak toho dolupodpísaní, riadne na to splnomocnení svojimi vládami, podpísali tento dohovor.

Anglické znenie dohovoru