595

ZÁKON

zo 4. decembra 2003

o dani z príjmov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje

a) daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „daň“),

b) spôsob platenia a vyberania dane.

(2) Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“), má prednosť pred týmto zákonom.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,

b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 ods. 2,

c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak,

d) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou

1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,

2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri,

e) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou

1. fyzická osoba neuvedená v písmene d) prvom bode,

2. fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky,

3. právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode,

f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí,

g) predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16),

h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy,

i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak,

j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,

k) daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období,

l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak,

m) obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré sú vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá má príjmy podľa § 6, a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6, ktoré táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala,1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11,

n) závislou osobou blízka osoba2) alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba,

o) ekonomickým alebo personálnym prepojením účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby alebo v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na

1. majetku alebo kontrole sa rozumie viac ako 25 % priamy alebo nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov; nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby na majetku alebo kontrole inej osoby, ak táto jedna osoba má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb, z ktorých každá má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 %, všetky osoby, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu,

2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov obchodnej spoločnosti alebo družstva k tejto obchodnej spoločnosti alebo družstvu,

p) iným prepojením obchodný vzťah vytvorený len na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty,

r) zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky,

s) finančným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak

1. vlastnícke právo bez zbytočného odkladu po skončení nájmu má podľa zmluvy prejsť na nájomcu za kúpnu cenu, ktorá nie je vyššia, ako by bola zostatková cena prenajatého hmotného majetku, ktorú by mal majetok pri rovnomernom odpisovaní majetku, a

2. doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a nie menej ako tri roky, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok,

t) daňovníkom členského štátu Európskej únie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

u) účelovým sporením vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo platenie poistného na životné poistenie, alebo investovanie finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania, ktorá je podľa osobitných predpisov oprávnená takúto službu poskytovať, na zabezpečenie príjmu plynúceho daňovníkovi po dovŕšení 55 rokov života.

DRUHÁ ČASŤ

DAŇ FYZICKEJ OSOBY

§ 3

Predmet dane

(1) Predmetom dane sú

a) príjmy zo závislej činnosti (§ 5),

b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6),

c) príjmy z kapitálového majetku (§ 7),

d) ostatné príjmy (§ 8).

(2) Predmetom dane nie je

a) prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov,3) príjem získaný vydaním,3) darovaním4) alebo dedením5) nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6,

b) úver a pôžička,

c) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo obdobnej právnickej osoby v zahraničí určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti,

d) podiel člena pozemkového spoločenstva na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva,

e) daň z pridanej hodnoty6) uplatnená na výstupe u platiteľov tejto dane,

f) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií7) a podielov7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

§ 4

Základ dane

(1) Základ dane sa zistí ako súčet čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 5 až 8.

(2) Základ dane zistený podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 6 až 8 sa znižuje o daňovú stratu. Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 6 až 8 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30.

(3) Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(4) Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. U daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý pokračuje v činnosti8) poručiteľa, sa prihliadne aj na zásoby získané z dedičstva po poručiteľovi, ktorý mal príjmy podľa § 6, ak o tieto zásoby bol zvýšený základ dane poručiteľa podľa § 17 ods. 8.

(5) Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. b) až d), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti.

(6) Príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, sa zahŕňa do základu dane, ak vybraním zrážky nie je splnená daňová povinnosť alebo ak daňovník, ktorý nie je povinný tieto príjmy účtovať, využil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.

(7) Príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do základu dane nezahŕňa.

(8) Príjmy uvedené v § 6 ods. 3, § 7 a 8, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov.

(9) U daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) sa základ dane zisťuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz alebo bolo povolené vyrovnanie; na tento účel je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka, pričom povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu77) týmto nie je dotknutá.

§ 5

Príjmy zo závislej činnosti

(1) Príjmami zo závislej činnosti sú

a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a príjmy plynúce doktorandom z doktorandského štúdia,

b) príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,9)

d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,10) ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),

e) odmeny obvinených vo väzbe11) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,12)

f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,13)

g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

h) obslužné.14)

(2) Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti s výnimkou príjmov podľa § 6 až 8 za predpokladu, že dojednanie cien pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom zodpovedá princípu nezávislého vzťahu podľa § 17 ods. 5. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

(3) Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, je aj suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny (§ 25) vozidla za každý, aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia na takéto účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši.

(4) Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

(5) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani

a) cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,15) vrátane vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi,15)

b) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,

c) suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,

d) suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom16) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca,

e) hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom,17)

f) náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu,18) ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,

g) náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,9) okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

(6) Predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

(7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako

a) suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem,

b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov,

c) hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

d) použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),

e) poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu (ďalej len „poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

f) náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23)

g) príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2),

h) náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.

(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

§ 6

Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu

(1) Príjmami z podnikania sú

a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,24)

b) príjmy zo živnosti,25)

c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov26) neuvedené v písmenách a) a b),

d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a) z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom,27) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,

b) z činností,28) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu.29)

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností.

(4) Príjmami podľa odseku 3 sú aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj

a) príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17 ods. 11) na základe zmluvy o predaji podniku,30)

d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

(6) Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

(7) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.31) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.

(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.32) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

(9) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto poistné a príspevky nie sú nákladom verejnej obchodnej spoločnosti ani komanditnej spoločnosti. Takéto poistné a príspevky platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov sú u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.

(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 okrem daňovníka, ktorý má príjmy len z vykonávania remeselných živností podľa osobitného predpisu,33) ktorý môže uplatniť výdavky vo výške 60 %. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 3 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

(11) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 3 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,

b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,

c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

(12) Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.34)

(13) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 3, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov,1) je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

(14) Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa odsekov 1 až 3 obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

§ 7

Príjmy z kapitálového majetku

(1) Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d), sú

a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,

b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),

c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

d) dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu35); rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu,35)

e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia,

f) výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja.

(2) Príjmom z kapitálového majetku je aj výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.

(3) Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d) a e) a v odseku 2, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade dlhopisov a pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu medzi ich menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteľa zahrnie do základu dane pri ich splatnosti. Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d) a e) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane).

(4) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) a f) neznížené o výdavky.

(5) Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e) znížené o zaplatené vklady alebo poistné; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.

§ 8

Ostatné príjmy

(1) Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä

a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,

c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,

d) príjmy z prevodu opcií,

e) príjmy z prevodu cenných papierov; na účely tohto zákona sa považuje za prevod cenného papiera aj vrátenie (vyplatenie) podielového listu,

f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,36)

h) dôchodky37) a podobné opakujúce sa požitky,

i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,

j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. b)].

(2) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.

(3) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené o výdavky, ak ide o

a) príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí,

b) dôchodky.37)

(4) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) až f), vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami, alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

(5) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) je výdavkom

a) kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu,

b) cena veci zistená v čase jej nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach sa vychádza z hodnoty v čase nadobudnutia zistenej podľa osobitného predpisu,37a)

c) zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,

d) finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na osobné účely,

e) výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií,

f) výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii.

(6) Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.

(7) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu.

(8) Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. b) až f) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

(9) Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov.

(10) Z príjmov podľa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeňažnej výhry alebo ceny, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny. Ak v cene z verejnej súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6.

§ 9

Príjmy oslobodené od dane

(1) Od dane je oslobodený príjem

a) z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, okrem

1. príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku, a to do piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku a

2. príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji týchto nehnuteľností uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nich alebo do piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku,

b) z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena a) alebo c), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

c) z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov okrem nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa písmena a), ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

d) z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,

e) z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov,3) prijatý touto osobou,

f) z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných podľa osobitného predpisu,38) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

g) prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,39)

h) podľa § 6 ods. 3 a podľa § 8 ods. 1 písm. a), d) až f), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak úhrn príjmov podľa § 6 ods. 3 a podľa § 8 ods. 1 písm. a), d) až f) znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia; ak takto vymedzené príjmy presiahnu päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky nezahrnuté do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahrnutým do základu dane,

i) z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.

(2) Od dane sú oslobodené aj

a) dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,20) sociálneho poistenia,21) starobného dôchodkového sporenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia40) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,

b) dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze,41) sociálne služby,42) peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia42) a peňažný príspevok za opatrovanie,42) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi43) a ďalšie sociálne dávky,44)

c) príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku poskytované podľa osobitných predpisov,45)

d) plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce46) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6,

e) plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej služby, vojakom náhradnej služby, vojakom zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom vojenských škôl podľa osobitných predpisov,47)

f) plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby,48)

g) dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov49) okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti,

h) vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,50)

i) plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,35)

j) prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za

1. stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c),

2. škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,

3. škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),

4. škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,

k) štipendiá51) okrem doktorandského štipendia poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení,52) neziskových organizácií a neinvestičných fondov53) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky54) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6,

l) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,55)

m) výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov,56)

n) prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene m) v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru; cenou alebo výhrou sa rozumie

1. cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,

2. výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,

3. cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6),

o) suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti57) (ďalej len „daňový bonus“) vyplatená daňovníkovi podľa § 33,

p) peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov58) a z Garančného fondu investícií,59)

r) úroky a iné výnosy z vkladov, z úverov a pôžičiek, z výnosov podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom iného členského štátu Európskej únie a ktorá je konečným príjemcom takýchto príjmov.

s) výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a registrovaných v zahraničí,

t) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(3) Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a) alebo písm. b), alebo písm. c) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,60) do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo písm. b), alebo písm. c) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

(4) Oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa odseku 1 písm. a) až c) alebo z prevodu uvedeného v odseku 1 písm. i) u predávajúceho alebo prevodcu sa posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo spojené s členským podielom.

(5) Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11.

§ 10

Výpočet príjmov a výdavkov spoluvlastníka a účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou

(1) Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.61)

(2) Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), na základe písomnej zmluvy o združení62) alebo písomného vyhlásenia o združení sa63) a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 6) na základe písomnej zmluvy o združení62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

§ 11

Nezdaniteľné časti základu dane

(1) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti, ktorými sú:

a) suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima64) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka,

b) suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima64) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti,57) ak nemá vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období; ak má vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období nepresahujúci túto sumu ročne, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky (manžela); do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky43) a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

c) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené podľa osobitného predpisu,35)

d) účelové sporenie.

(2) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 1 písm. a), ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku22) (ďalej len „dôchodok“) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a je vyšší ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 1 písm. a). Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), zníži sa základ dane podľa odseku 1 písm. a) len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou dôchodku a sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 1 písm. a).

(3) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 1 písm. b) len u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

(4) Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 1 písm. b) len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane len o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane alebo ak má manželka (manžel) vlastné príjmy v príslušnom zdaňovacom období, o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine rozdielu vypočítaného podľa odseku 1 písm. b).

(5) Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 1 písm. c) a finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie podľa odseku 1 písm. d) je možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období, v úhrne najviac do výšky 12 000 Sk. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 1 písm. c) je podmienkou splnenie podmienok podľa osobitného predpisu35) a na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 1 písm. d) musia byt splnené tieto podmienky:

1. dojednaná doba platenia účelového sporenia je najmenej desať rokov, pričom daňovník nie je oprávnený požadovať plnenie z účelového sporenia pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne

2. plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov veku daňovníka.

(6) Ak daňovník nedodrží podmienky ustanovené v odseku 5, o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a platieb účelového sporenia, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok.

TRETIA ČASŤ

DAŇ PRÁVNICKEJ OSOBY

§ 12

Predmet dane

(1) Predmetom dane daňovníka, ktorý je

a) správcovskou spoločnosťou a vytvára podielové fondy,66) sú len príjmy správcovskej spoločnosti,

b) doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy,35) sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2) Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

(3) Daňovníkmi podľa odseku 2 sú záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, vyššie územné celky,68) rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,69) vysoké školy,70) zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Fond na podporu zahraničného obchodu, Úrad pre finančný trh,71) neinvestičné fondy, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.

(4) Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, Národnou bankou Slovenska72) a Fondom národného majetku Slovenskej republiky,73) sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

(5) Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj príjem podľa § 14 ods. 4 a 6.

(6) Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj príjem podľa § 14 ods. 5 a 7.

(7) Predmetom dane nie je

a) príjem podľa § 50,

b) príjem získaný darovaním4) alebo dedením,5)

c) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo obdobnej právnickej osoby v zahraničí určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti,

d) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií7) a podielov7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

§ 13

Oslobodenie od dane

(1) Od dane sú oslobodené príjmy

a) daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43; v rozpočtových organizáciách sú od dane oslobodené aj príjmy z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu,74) a príjmy z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

b) obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku,

c) štátnych fondov,69) príjmy Úradu pre finančný trh71) a príjmy Fondu ochrany vkladov58) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

d) plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných podľa osobitného predpisu,38) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

e) daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započítava rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300 000 Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane.

(2) Od dane sú oslobodené aj

a) výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

b) členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,

c) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,55)

d) úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,

e) úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici,

f) výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a registrovaných v zahraničí,

g) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z výnosov podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe

1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,

h) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

§ 14

Základ dane

(1) Základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.

(2) Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku75) v zdaňovacom období podľa § 41, je výsledok hospodárenia zistený podľa osobitného predpisu,1) upravený podľa § 17. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije § 30. Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie, konkurzu alebo vyrovnania.

(3) Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy66) sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

(4) Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk31) podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.

(5) Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov.32) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.

(6) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa odseku 4. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.

(7) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.32)

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 15

Sadzba dane

Sadzba dane je 19 % zo základu dane

a) fyzických osôb zníženého o daňovú stratu a o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11),

b) právnických osôb zníženého o daňovú stratu.

§ 16

Zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou

(1) Príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem

a) z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne,

b) zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky alebo na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

c) zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,

d) z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu,

e) z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú

1. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

2. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

3. úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z podielových listov, z výnosov z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z iných investičných nástrojov podľa osobitného predpisu,76)

4. nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia nehnuteľností alebo hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky,

5. príjmy z predaja nehnuteľností umiestnených na území Slovenskej republiky,

6. príjmy z predaja hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z predaja cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky, z predaja majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky,

7. odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie,

8. výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,

9. výživné, dôchodky, renty a podobné plnenia.

(2) Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v mene daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia. Osoba koná v mene daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.

(3) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije § 44 ods. 2.

(4) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení, ako aj z úverov a pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije ustanovenie § 44 ods. 2.

§ 17

Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane

(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia.

(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,

c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

(3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a) príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, alebo pri ktorom daňovník, ktorý je fyzickou osobou a ktorý nie je povinný tento príjem účtovať, nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,

b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,

c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,

d) daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,

1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty6) uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty6) je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

e) suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,

f) výnos z odpísaného záväzku, ktorého plnenie prevzal nový dlžník,

g) príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať,

h) dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

i) príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa.

(4) Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ak vybraním zrážky nie je splnená daňová povinnosť alebo ak daňovník, ktorý je fyzickou osobou a nie je povinný tieto príjmy účtovať, využil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(5) Súčasťou základu dane závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi zahraničnými závislými osobami. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak

a) služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby,

b) by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,

c) cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1),

d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

(6) Úpravu základu dane zahraničnej závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú medzinárodnú zmluvu, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.

(7) Základ dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, vykázaný podľa odseku 1, nemôže byť nižší, ako by bol dosiahnutý, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto nákladov za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku alebo straty k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane. Ďalej možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Ak správca dane odsúhlasí navrhovanú metódu určenia základu dane, uplatňuje sa táto daňovníkom navrhnutá a odôvodnená metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k zmene metódy nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

(8) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý

a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv na lesnú pestovnú činnosť a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) a i) a o pomernú výšku nájomného vrátane finančného prenájmu, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c) uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) a i).

(9) Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10) Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 19 na spôsob podľa § 6 ods. 10 alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou,1) upraví základ dane podľa odseku 8 za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene.

(11) Do základu dane daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, sa zahrnie aj rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky a zníženej o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch alebo v hotovosti prevyšuje hodnotu predávaného podniku alebo jeho časti zahŕňanú do daňových výdavkov. Daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, zahrnie do daňových výdavkov aj hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom. Príjem z predaja podniku alebo jeho časti sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku.30)

(12) Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, je

a) pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení pohľadávky, hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota; pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej menovitá hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena,

b) poskytnutý alebo prijatý preddavok, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení, na ktorých úhradu bol prijatý alebo poskytnutý.

(13) Pri zrušení daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva bez likvidácie sa základ dane ku dňu jeho zániku upraví o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek vrátane opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období okrem tých položiek, ktoré preberá právny nástupca zaniknutej obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak sa preukázateľne vzťahujú k právam a záväzkom právneho nástupcu. Rovnaký postup sa uplatní pri splynutí, zlúčení a rozdelení obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak súčasťou splynutia, zlúčenia a rozdelenia obchodnej spoločnosti alebo družstva je aj majetok obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

(14) Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata, o ktorú podľa daňovej legislatívy štátu, v ktorom je zdroj príjmu, možno znižovať základ dane. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch.

(15) Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Ak sú v súlade s účtovníctvom1) opravy chýb nákladov uznaných za daňové výdavky a opravy chýb výnosov zahrnovaných do zdaniteľných príjmov z minulých účtovných období účtované na účet nerozdeleného hospodárskeho výsledku,1) je suma vyplývajúca z týchto opráv súčasťou základu dane.

(16) Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o preukázateľné náklady vynaložené na rekonštrukcie a modernizácie tohto majetku, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho rekonštrukciu a modernizáciu.

(17) Ak daňovník pred začatím zdaňovacieho obdobia doručí správcovi oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do základu dane v období, v ktorom o nich účtuje, zahrnú sa tieto rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávky alebo platbe záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom tento daňovník doručí správcovi dane oznámenie o ukončení nezahrnovania týchto kurzových rozdielov do základu dane, zahrnie do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

(18) Súčasťou základu dane nie sú rozdiely z ocenenia jednotlivých zložiek odpisovaného majetku vykonaného podľa osobitného predpisu1) ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ktoré ovplyvnili výsledok hospodárenia, vzťahujúce sa k majetku daňovníka, pri ktorom právny nástupca pokračuje v odpisovaní. Do základu dane sa nezahŕňajú odpisy (rozpustenie) goodwillu a záporného goodwillu.

(19) Súčasťou základu dane nie sú oceňovacie rozdiely z kapitálových účastí účtované ako náklady alebo výnosy, ak sa vzťahujú na vložený majetok, ktorý nadobúdateľ vkladu odpisuje zo zostatkovej ceny určenej podľa § 25 ods. 1 písm. f) alebo § 25 ods. 1 písm. g).

(20) Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,

a) na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),

b) ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)

(21) Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania79) sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady alebo u dlžníka po ich zaplatení.

(22) Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom prenajatej veci, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom

a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b) došlo k skončeniu nájmu; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

(23) Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.80)

(24) Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.

(25) Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku nákladu, na ktorý bola rezerva tvorená, ak tento náklad je súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19.

(26) Základ dane nájomcu v zdaňovacom období, v ktorom došlo

a) k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s), sa upraví o rozdiel už uplatnených odpisov podľa § 26 ods. 8 v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by uplatnil ako vlastník podľa § 27 alebo § 28,

b) po skončení nájmu okrem finančného prenájmu ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je zostatková cena, ktorú by vec mala pri odpisovaní podľa § 27 alebo § 28, sa upraví o rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by uplatnil vlastník podľa § 27 alebo § 28.

§ 18

Úprava základu dane zahraničných závislých osôb

(1) Na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. 5 sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny. Ak nemožno spoľahlivo použiť niektorú z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny, použijú sa metódy vychádzajúce z porovnávania zisku alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odseku 2 alebo odseku 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v obchodných vzťahoch alebo finančných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných okolností. Pri porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, rozsah ich podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je žiaden rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť.

(2) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú:

a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok,

b) metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného zahraničnou závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto zahraničná závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov,

c) metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi zahraničnými závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.

(3) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú:

a) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu,

b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.

(4) Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3. Ak správca dane odsúhlasí daňovníkom navrhnutú metódu, uplatňuje sa táto metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k jej zmene nemôže dôjsť počas zdaňovacieho obdobia.

(5) Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 17 ods. 5 preverujú daňové orgány81) pri daňovej kontrole,82) pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia.

Daňové výdavky

§ 19

(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis,1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,84)

b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,85)

c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,86)

3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu žiakov v stredných odborných učilištiach, ak ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy,

4. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom,86a)

5. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi,17)

d) výdavky (náklady) na pracovné cesty,87) na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,87)

e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,87) a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu;87) ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu,87)

f) výdavky (náklady) vo výške úhrnu obstarávacích cien1) akcií a úhrnu obstarávacích cien1) ostatných cenných papierov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja s výnimkou

1. cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov, pri ktorých obstarávacia cena nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10 % od priemerného kurzu zverejňovaného burzou cenných papierov v deň ich nákupu a predaja alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný zverejnený priemerný kurz, pri ktorých sa uzná ako výdavok (náklad) obstarávacia cena akcií, alebo pri ostatných cenných papieroch obstarávacia cena upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu podľa osobitného predpisu1) zahrnovaný do základu dane,

2. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,

3. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu,88) ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,

g) výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny

1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo,

2. zmenky, o ktorej sa účtuje1) ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej za každý predaj jednotlivo,

h) výdavok (náklad) vo výške obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo výdavok vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky1) bez úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len „príslušenstvo“), alebo neuhradenej časti týchto pohľadávok, u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak

1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, a to aj u daňovníkov, ktorí neprihlásili pohľadávky, ale preukážu uznesenie súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesenie súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o zrušení konkurzu,

2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo vyrovnacieho konania,

3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,

4. majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo na krytie trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu na návrh oprávneného alebo výkon rozhodnutia zastaví,

5. ide o pohľadávku, na ktorú možno tvoriť opravnú položku do 100 % [§ 20 ods. 4, § 20 ods. 8 písm. c), § 20 ods. 14 písm. d)],

i) výdavok (náklad) vo výške menovitej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva alebo obstarávacej ceny pohľadávky, ktorá jednotlivo nepresahuje 1 000 Sk za pohľadávku, ak sa trvale upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli jej hodnotu,

j) výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku,56)

k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,

l) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo ak sa vozidlo alebo zariadenie používa na prevádzku, pri ktorej nie je spotreba pohonných látok uvedená v technickom preukaze, podľa spotreby preukázanej iným preukázateľným dokladom,

m) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov,

n) odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi.

(3) Daňovými výdavkami sú aj

a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29),

b) zostatková cena (§ 25 ods. 3) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa na predanú alebo likvidovanú časť majetku; zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny,1)

c) zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,90) ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,

d) zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),

e) vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g), § 23 ods. 2 písm. d) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,

f) tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20,

g) škody nezavinené daňovníkom

1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,

2. spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou,

h) hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu z prijatých úhrad plynúcich z jej postúpenia a obstarávacia cena pohľadávky do výšky príjmu z prijatej úhrady plynúcej z jej ďalšieho postúpenia; ak ide o postúpenie pohľadávky, ktorá spĺňa podmienky na tvorbu opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní alebo vyrovnacom konaní, k pochybným a stratovým pohľadávkam v bankách podľa § 20 ods. 4 a k pohľadávkam podľa § 20 ods. 14 písm. d), do daňových výdavkov sa zahŕňa výška pohľadávky účtovaná v nákladoch do výšky menovitej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva,

i) poistné a príspevky hradené daňovníkom, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov, daňovníkom s príjmami podľa § 6, poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

j) daň z nehnuteľností, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, cestná daň a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,

k) daň z pridanej hodnoty

1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu6) s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) druhom bode,

2. ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5,

l) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu,35)

m) odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,

n) členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa, do výšky 0,5 ‰ z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zdaňovacie obdobie, najviac však do výšky 2 000 000 Sk ročne,

o) nájomné pri finančnom prenájme vo výške prevyšujúcej odpis uplatňovaný nájomcom podľa § 26 ods. 8 zahrnované do základu dane počas celej doby trvania nájmu podľa osobitného predpisu,1)

p) odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky vymoženej pohľadávky,

r) členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe.

(4) Nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,91) uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

(5) Za obstarávaciu cenu obchodného podielu alebo akcie v obchodnej spoločnosti alebo družstve sa na účely tohto zákona považuje aj hodnota splateného peňažného vkladu a nepeňažného vkladu spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva vrátane emisného ážia alebo obstarávacia cena majetkovej účasti, ak obchodný podiel alebo akcia bola nadobudnutá inak ako vkladom. Za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení na základe rozhodnutia valného zhromaždenia92) obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva.93)

§ 20

Rezervy a opravné položky

(1) Rezervami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve a rezervy podľa odseku 9.

(2) Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky k

a) nadobudnutému majetku1) (odsek 13),

b) nepremlčaným pohľadávkam (odsek 14),

c) pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní38) (odseky 10 až 12),

d) pohľadávkam, ktoré tvoria banky a pobočky zahraničných bánk94) a Exportno-importná banka Slovenskej republiky,95)

e) pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia,96) ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní).

(3) Zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje osobitný predpis.1)

(4) Daňovým výdavkom bánk a pobočiek zahraničných bánk94) a Exportno-importnej banky Slovenskej republiky95) je tvorba opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorí nie sú bankami alebo zahraničnými bankami, z poskytnutých úverov, pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené vo výške ich menovitej hodnoty, a to k neštandardným pohľadávkam najviac do 20 % ich nezabezpečenej hodnoty, k pochybným pohľadávkam najviac do 65 % ich nezabezpečenej hodnoty a k stratovým pohľadávkam do 100 % ich nezabezpečenej hodnoty.

(5) Opravná položka podľa odseku 4 sa tvorí na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou nie je úrok z omeškania a úrok nezahrnutý do príjmov.

(6) Na vymedzenie pohľadávok uvedených v odseku 4 sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný Národnou bankou Slovenska, ktorý sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(7) Do výšky opravných položiek, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa odseku 4, sa započítava aj zostatok opravných položiek z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

(8) Z rezerv a opravných položiek vytváraných v poisťovníctve podľa osobitných predpisov97) je daňovým výdavkom tvorba

a) technických rezerv na neživotné poistenie97) vo výške, ktorá nesmie prekročiť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa osobitného predpisu,97)

b) technických rezerv na životné poistenie97) vo výške, ktorá nesmie prekročiť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa osobitného predpisu,97) vyplývajúcich zo životných poistení splatných podľa uzavretých poistných zmlúv,

c) opravných položiek k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia96) najviac do výšky menovitej hodnoty týchto pohľadávok.

(9) Daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad1) na

a) nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, odmeny a prémie vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nevyfaktúrované dodávky a služby, zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania,

b) lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona;98) tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v ročnom projekte lesnej pestovnej činnosti potvrdenom odborným lesným hospodárom,99)

c) sanáciu pozemkov dotknutých ťažbou,100)

d) uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok101) po ich uzavretí.

(10) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok bez ich príslušenstva prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu38) alebo v uznesení o povolení vyrovnania. Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4. Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené.

(11) Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní sa zrušia v prospech výnosov v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená. Ak pohľadávky poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie tejto pohľadávky z konkurznej podstaty prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho orgánu, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok. Ak správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku a veriteľ uplatnil nárok na jej uspokojenie z konkurznej podstaty na súde alebo na príslušnom správnom orgáne, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok alebo ich častí v zdaňovacom období, v ktorom súd alebo príslušný správny orgán takýto návrh zamietol.

(12) Odseky 10 a 11 sa použijú aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak ide o pohľadávky voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis upravujúci konkurz a vyrovnanie, za daňový výdavok možno uznať aj opravné položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v inom štáte.

(13) Vytvorená opravná položka k nadobudnutému majetku sa zahrnie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi,1) pričom u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva.

(14) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do príjmov, alebo ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov102) aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcu sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako

a) tri mesiace, sa zahrnie do výdavkov (nákladov) najviac do 25 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva,

b) šesť mesiacov, sa zahrnie do výdavkov (nákladov) najviac do 50 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva,

c) deväť mesiacov, sa zahrnie do výdavkov (nákladov) najviac do 75 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva,

d) 12 mesiacov, sa zahrnie do výdavkov (nákladov) do 100 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva.

(15) Ustanovenie odseku 14 sa nevzťahuje na banky a pobočky zahraničných bánk, na poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní a na zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní.

§ 21

(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),

b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

c) obstarávacia cena cenných papierov a obchodných podielov na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 2 písm. f) a g) a s výnimkou kladného rozdielu medzi obstarávacou cenou cenného papiera a hodnotou zúčtovanou pri splatnosti cenného papiera,

d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,103)

f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,

g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),

h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa v hodnote neprevyšujúcej 500 Sk za jeden predmet,

i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e),

j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,

k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.

(2) Daňovými výdavkami nie sú tiež

a) zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút,

b) prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,104)

c) prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,105)

d) tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,13)

e) manká a škody1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,

f) zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d),

g) daň podľa tohto zákona,

h) dane zaplatené za iného daňovníka,

i) daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad,

j) tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20.

§ 22

Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku

(1) Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný1) alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23.

(2) Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú

a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 30 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

b) budovy a iné stavby106) okrem

1. prevádzkových banských diel,

2. drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,107)

c) pestovateľské celky trvalých porastov108) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,

d) zvieratá uvedené v prílohe,

e) iný majetok podľa odseku 6.

(3) Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.

(4) Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo eviduje podľa § 6 ods. 11 samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.

(5) Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú

a) ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,

b) ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1000 kríkov na 1 ha,

c) chmeľnice a vinice.

(6) Iným majetkom na účely tohto zákona sú

a) otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,

b) technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,109)

c) technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 30 000 Sk,

d) technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 30 000 Sk vykonané a odpisované nájomcom,

e) technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 30 000 Sk.

(7) Nehmotným majetkom na účely tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva,110) autorské práva111) alebo práva príbuzné autorskému právu vrátane počítačových programov a databáz, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj, zriaďovacie výdavky vyššie ako 50 000 Sk a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 30 000 Sk.

(8) Nehmotný majetok sa odpíše najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania v súlade s účtovnými predpismi,1) najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25). Technické zhodnotenie tohto majetku sa odpíše najneskôr do piatich rokov od jeho dokončenia a zaradenia do užívania.

(9) Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť.

(10) Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby.

(11) Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 až 9, § 27 alebo § 28 účtovaného1) alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

(12) Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 až 9 uplatní daňovník odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval1) alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11.

(13) Daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie,112) uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotnú časť pripadajúcu na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval.1) Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní právny nástupca zaniknutého daňovníka; zvyšná časť ročného odpisu sa uplatňuje už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku právneho nástupcu. Rovnako sa postupuje aj pri prevode správy majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku.

§ 23

Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania

(1) Z odpisovania sú vylúčené

a) pozemky,

b) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,

c) ochranné hrádze a úpravy bystrín a lesnícko-technické meliorácie,

d) umelecké diela,111) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,

e) hnuteľné národné kultúrne pamiatky,113)

f) povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,

g) predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.114)

(2) Z odpisovania je ďalej vylúčený

a) preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,90)

b) nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how, obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,

c) inventúrne prebytky hmotného majetku a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii,1)

d) hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva115) počas zabezpečenia tohto záväzku,

e) hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,90) ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov [(§ 19 ods. 3 písm. c)].

§ 24

(1) Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o majetok štátu, obce alebo vyššieho územného celku. Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy, ak účtuje1) alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 o

a) hmotnom majetku pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva115) na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke116) tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku,

b) dlhodobom hmotnom hnuteľnom majetku, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok kupujúci užíva,

c) nehnuteľnej veci obstaranej na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva,

d) hmotnom majetku prenajatom formou finančného prenájmu.

(2) Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v § 22 ods. 6 písm. e).

(3) Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.

(4) Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov.

(5) Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d).

(6) Hmotný majetok a nehmotný majetok individuálne určený117) a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia.

(7) Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu.

§ 25

(1) Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je

a) obstarávacia cena118) vrátane nepeňažného vkladu fyzickej osoby do obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak ide o vklad, ktorý sa neúčtuje v obchodnom majetku a pri predaji tohto majetku by sa na dosiahnutý príjem nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9,

b) suma vo výške vlastných nákladov,118)

c) reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov;118) pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa reprodukčná obstarávacia cena určí ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou; toto ustanovenie sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý je fyzickou osobou,

d) cena určená podľa písmen a) a b) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú,

e) suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa,115) znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky,

f) zostatková cena majetku zistená u vkladateľa alebo darcu pri vyradení v dôsledku jeho vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo darovania okrem majetku vylúčeného z odpisovania,

g) obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u vkladateľa alebo darcu pri vyradení v dôsledku jeho vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo darovania.

(2) Súčasťou vstupnej ceny je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu.

(3) Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a)].

(4) Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.

(5) Súčasťou vstupnej ceny je aj

a) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

b) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže ju odpočítať alebo

c) časť dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže túto časť dane odpočítať, pretože uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty koeficientom podľa osobitného predpisu.6)

(6) Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu nie je daň z pridanej hodnoty.

(7) Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena“), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 27 alebo § 28.

§ 26

Postup pri odpisovaní hmotného majetku

(1) V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb120) do odpisových skupín uvedených v prílohe. Doba odpisovania je:

Odpisová skupina Doba odpisovania
1 4 roky
2 6 rokov
3 12 rokov
420 rokov.

(2) Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2; to neplatí pre hmotný majetok podľa odsekov 6 až 9. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.

(3) Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27) alebo metódou zrýchleného odpisovania (§ 28). Spôsob odpisovania určí daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.

(4) Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny.

(5) Pri vykonaní technického zhodnotenia alebo skrátení doby odpisovania sa hmotný majetok doodpisuje do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28.

(6) Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb107) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.

(7) Pri formách, modeloch a šablónach zatriedených do kódov Klasifikácie produkcie 28.62.5, 29.52.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov 29.56.23 a 29.56.24 sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

(8) Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpíše nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny podľa osobitného predpisu1). Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 27 a 28, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny mesiac doby prenájmu.

(9) Ročný odpis podľa odsekov 6, 7 a 8 sa určuje s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11. Pri odpisovaní podľa odseku 8 je takýmto mesiacom mesiac, v ktorom bol prenajatý hmotný majetok poskytnutý nájomcovi v súlade so zmluvou o finančnom prenájme v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé používanie. Pri tomto spôsobe odpisovania možno v roku začatia a v roku ukončenia odpisovania uplatniť ročné odpisy len vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie príjmov.

(10) Mesačný odpis vypočítaný podľa odsekov 6, 7 a 8 sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

§ 27

Rovnomerné odpisovanie hmotného majetku

(1) Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto:

Odpisová skupina Ročný odpis
1 1/4
2 1/6
3 1/12
41/20.

(2) Ročný odpis vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

§ 28

Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku

(1) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:

Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
Odpisová skupina v prvom roku
odpisovania
v ďalších rokoch
odpisovania
pre  zvýšenú
zostatkovú cenu
1 4 5 4
2 6 7 6
3 12 13 12
4 20 21 20.

(2) Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy z hmotného majetku takto:

a) v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania,

b) v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval.

(3) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku po vykonaní technického zhodnotenia sa odpisy určujú takto:

a) v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,

b) v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.

(4) Ročný odpis vypočítaný podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

§ 29

Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku

(1) Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie.

(2) Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 1 sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 30 000 Sk, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.

(3) Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 30 000 Sk za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku,1) ktorého obstarávacia cena bola 30 000 Sk a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa § 26.

(4) Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

(5) Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

§ 30

Odpočet daňovej straty

(1) Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie, vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo dňa vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

(2) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, v odpočítavaní daňovej straty môže pokračovať právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa môže odpočítavať u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Ak zdaňovacie obdobie právneho nástupcu nie je zhodné so zdaňovacím obdobím daňovníka zaniknutého bez likvidácie, môže právny nástupca takéhoto daňovníka pokračovať v odpočítavaní daňovej straty v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom sa stal právnym nástupcom zaniknutého daňovníka.

(3) Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.

(4) Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.

(5) Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 1, platia ustanovenia § 17 až 29.

§ 31

Prepočítací kurz

(1) Na daňové účely sa pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu použije kurz slovenskej koruny k cudzej mene vyhlásený Národnou bankou Slovenska (ďalej len „kurz"), ktorý daňovník uplatňuje v účtovníctve,121) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za slovenskú menu sa použije kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané.

(2) Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, s výnimkou uvedenou v odseku 3. Tento kurz sa použije aj na príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(3) Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, použije sa kurz v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Takto vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol. Rovnaký postup sa použije aj pri ďalších príjmoch podľa § 16, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo z ktorých sa vykonáva zabezpečenie dane podľa § 44, pričom na prepočet zrazenej dane alebo sumy zrazenej na zabezpečenie dane sa použije kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka.

(4) Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

PIATA ČASŤ

VYBERANIE A PLATENIE DANE

Prvý oddiel

Daň fyzickej osoby

§ 32

Daňové priznanie

(1) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak

a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo

b) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.

(2) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5, presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a), ak

a) plynú od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň (§ 16 ods. 2),

b) plynú zo zdrojov v zahraničí, ak tento zákon neustanovuje inak,

c) nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],

d) daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 5.

(3) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal

a) príjmy podľa § 5 od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b) iné druhy príjmov podľa § 6 až 8, ak nie sú od dane oslobodené, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 5.

(4) Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy

a) podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo

b) z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo

c) podľa § 5, ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, ak je daňovníkom, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo

d) zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskych spoločenstiev alebo ich orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

e) ktoré sú od dane oslobodené.

(5) Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2.

(6) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti aj osobné údaje v tomto členení:

a) priezvisko, meno,

b) titul, rodné číslo,

c) adresa trvalého pobytu alebo adresa bydliska, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec, štát,

d) priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane [§ 11 ods. 1 písm. b)] a daňový bonus (§ 33).

(7) Okrem údajov uvedených v odseku 6 môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo telefónu a faxu; správca dane je oprávnený tieto údaje spracovať.

(8) Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi podľa odsekov 6 a 7, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje podľa odsekov 6 a 7.

(9) Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu,122a) pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

(10) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie dokladom alebo potvrdením podľa § 37 ods. 2, ktoré je súčasťou daňového priznania, s výnimkou zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus podľa § 33 v plnej sume, na ktorú mal nárok.

§ 33

Daňový bonus

(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy124) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus v sume 5 400 Sk ročne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom;57) prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.

(2) Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125)

(3) Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti,57) môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 1 písm. a).

(4) Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

(5) Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len o sumu vo výške 1/12 daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(6) Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36 ods. 5, alebo § 38.

(7) Ak daňovník v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.

(8) Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník, ktorý v zdaňovacom období nedosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,123) ak v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy124) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6.

(9) Ak daňovník v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy podľa § 5 a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) priznal daňový bonus len v pomernej časti a v tomto zdaňovacom období daňovník vykázal aj základ dane podľa § 6, môže si zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu nepriznanú zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane,122) uplatniť pri podaní daňového priznania.

(10) Daňový bonus podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť len daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

(11) Ak daňovník uplatnil alebo zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) priznal daňový bonus vyšší, ako ustanovuje tento zákon, alebo požiadal správcu dane o poukázanie daňového bonusu vo vyššej sume, ako ustanovuje tento zákon, je povinný zaplatiť sankčný úrok, aký by bol povinný zaplatiť z dlžnej sumy dane podľa osobitného predpisu.127) Ak zamestnávateľ priznal daňový bonus vyšší, ako ustanovuje tento zákon, alebo požiadal správcu dane o poukázanie daňového bonusu vo vyššej sume, ako ustanovuje tento zákon, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Na kontrolu uplatnenia daňového bonusu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.128)

§ 34

Platenie preddavkov na daň

(1) Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 20 000 Sk, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(2) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 20 000 Sk a nepresiahla 500 000 Sk, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.

(3) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 500 000 Sk, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

(4) V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť preddavky inak, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.

(5) Poslednou známou daňovou povinnosťou je daň vypočítaná zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní (dodatočnom daňovom priznaní) alebo zo základu dane, z ktorého bola daň vyrubená platobným výmerom (dodatočným platobným výmerom), zníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 platné v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí, daňový bonus a o daň vybranú podľa § 43, odpočítavanú ako preddavok na daň. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky na daň, splatné do tejto zmeny, nemenia, pričom ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako preddavky vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po zmene.

(6) Daňovník, ktorému začali plynúť zdaniteľné príjmy pred skončením zdaňovacieho obdobia, a daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava a ktorému plynú príjmy podľa § 5 od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktoré nie sú zdaňované podľa § 35 alebo § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov na základe žiadosti alebo z podnetu správcu dane s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane.

(7) Ak zo zmluvy, na ktorej základe daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, poberá príjmy podľa § 5 zo zdrojov na území Slovenskej republiky vyplácané zamestnávateľom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktoré nie sú zdaňované podľa § 35 alebo § 48,

a) vyplýva, po akú dobu sa tento daňovník bude na území Slovenskej republiky zdržiavať, alebo ak vznikne nárok na zdanenie jeho príjmov podľa medzinárodnej zmluvy, tento daňovník platí preddavky na daň na základe žiadosti alebo z podnetu správcu dane už od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,

b) nevyplýva dĺžka pobytu a tento daňovník sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava alebo jeho príjmy podliehajú zdaneniu podľa medzinárodnej zmluvy, platí preddavky na daň na základe žiadosti alebo z podnetu správcu dane už za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky alebo po vzniku nároku na zdanenie jeho príjmov podľa medzinárodnej zmluvy.

(8) Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať zdaniteľné príjmy, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi daňovník správcovi dane.129)

(9) Preddavky na daň podľa predchádzajúcich odsekov neplatí daňovník, ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v § 7 alebo § 8, alebo z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú zdaňované podľa § 35.

(10) Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti, neplatí preddavky na daň, ak tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej, preddavky na daň sa platia v polovičnej výške.

Vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti

§ 35

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o

a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 1 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 1 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) až d) a podľa § 11 ods. 2 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

(2) Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 %. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 sumy daňového bonusu (§ 33).

(3) Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Zamestnancovi,

a) ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,

b) ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z korunovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu korunovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na slovenskú menu; ustanovenia osobitného predpisu130) o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,

c) ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu,131) preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu korunovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na slovenskú menu.

(4) U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac. Ak sa na zamestnanca vzťahujú ustanovenia o minimálnej mzde podľa osobitného predpisu,131a) zohľadní sa táto minimálna mzda aj za mesiac, v ktorom zamestnanec, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus, dosiahne 16 rokov veku alebo v ktorom mladistvý zamestnanec nadobudne plnoletosť131b) alebo v ktorom sa zamestnanec stal poberateľom invalidného dôchodku alebo prestal byť poberateľom invalidného dôchodku.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak.

(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) u ktorého podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) požiada miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň, ktoré zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,122) najneskôr do ôsmich pracovných dní od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128)

(8) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) nevyberie preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov, ak

a) je preukázané, že daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa § 34,

b) ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

(9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.

§ 36

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu

(1) Zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) je povinný preukázať tomuto zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,122) preukážu; ak zamestnanec nastúpi do zamestnania, na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak ich preukáže do konca tohto kalendárneho mesiaca a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane.122)

(2) Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie.

(3) Ak zamestnanec poberá v kalendárnom mesiaci zdaniteľnú mzdu súčasne alebo postupne od viacerých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane,122) prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus iba jeden zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) u ktorého zamestnanec uplatní nároky podľa odsekov 1 a 2.

(4) Ak zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nepreukáže splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a prihliadne na preukázané podmienky na priznanie daňového bonusu dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak ich zamestnanec preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, alebo si ich zamestnanec uplatní pri podaní daňového priznania.

(5) Ak zamestnanec nepoberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) u ktorého si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, uplatní túto časť daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za obdobie, za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykonal ročné zúčtovanie alebo za ktoré zamestnanec podáva daňové priznanie, dosiahne aspoň sumu 6-násobku minimálnej mzdy.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, a každoročne najneskôr do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom,

a) že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c) či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 2.

(7) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti písomne, napríklad zmenou vo vyhlásení podľa odseku 6 zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,122) u ktorého si daňový bonus uplatňuje, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) poznamená zmenu na mzdovom liste zamestnanca.

(8) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení podľa odseku 6 u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.

§ 37

Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane a na daňový bonus

(1) Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,122)

a) predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) a vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela),

b) posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku (§ 11 ods. 2), ak suma takéhoto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu ustanovenú v § 11 ods. 1 písm. a).

(2) Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,122)

a) predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom,125) alebo potvrdením príslušného územného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,

b) potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného územného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,

c) predložením dokladu o tom, že mladistvý zamestnanec nadobudne plnoletosť131c) alebo sa považuje za invalidného rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku alebo o odňatí invalidného dôchodku.

(3) Doklady uvedené v odseku 1 písm. a) a b) platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených. Potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. b) je podmienená tým, že zamestnanec každoročne potvrdí podpisom vo vyhlásení (§ 36 ods. 6) platnosť rozhodnutia o priznaní dôchodku. Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane [§ 11 ods. 1 písm. b)] a daňového bonusu.

§ 38

Ročné zúčtovanie

(1) Zamestnanec, ktorý v zdaňovacom období poberal príjmy len zo závislej činnosti a príjmy, z ktorých sa vyberá daň podľa § 43, pri ktorých neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 5, môže písomne požiadať posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane.122) Ak zamestnanec neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus v zdaňovacom období u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich. Ak zamestnanec nepožiada o ročné zúčtovanie, je povinný podať daňové priznanie (§ 32).

(2) Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.

(3) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.

(4) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň a na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) alebo na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u toho zamestnanca, ktorý je poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 2) na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) a d), a na daňový bonus, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše vyhlásenie, v ktorom uvedie,

a) že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, pri ktorých neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7, iné zdaniteľné príjmy,

b) sumu vlastného príjmu manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti,57) ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu podľa § 11 ods. 1 písm. b),

c) sumu dôchodku (§ 11 ods. 2) na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) a d), ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla v úhrne sumu podľa § 11 ods. 1 písm. a),

d) že si uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) a d) a spĺňa podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 5,

e) že za zdaňovacie obdobie, za ktoré žiada o vykonanie ročného zúčtovania, nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 5.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32).

(6) Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca vráti a daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa zúčtovanie preddavkov vykonáva. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) postupoval podľa § 36 ods. 5, zníži odvod preddavku na daň (dane) aj o sumu daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.

(7) Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) postupoval podľa § 36 ods. 5, daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) odvedie zrazený nedoplatok alebo zrazenú časť nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň.

(8) Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.

Povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane

§ 39

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

(2) Mzdový list musí na daňové účely obsahovať

a) meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,

b) rodné číslo zamestnanca,

c) adresu trvalého pobytu zamestnanca,

d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane [§ 11 ods. 1 písm. b)] a daňový bonus,

e) výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,

f) za každý kalendárny mesiac

1. počet dní výkonu práce,

2. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie,

3. sumy oslobodené od dane,

4. sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

6. sumu daňového bonusu,

g) za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f).

(3) Údaje uvedené v odseku 2 písm. a) až d) sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)

(4) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) nevedie pre zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3, mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 4, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie a doručiť zamestnancovi najneskôr do

a) 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo

b) konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykonal ročné zúčtovanie alebo

c) do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) je povinný na žiadosť zamestnanca, ktorému vykonal ročné zúčtovanie, do desiatich dní od doručenia tejto žiadosti vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania.

(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť aj potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50.

(8) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) je povinný kópie dokladov uvedených v odsekoch 1 a 4 až 6 uchovávať po dobu ustanovenú osobitným predpisom.1)

(9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49

a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok (ďalej len „prehľad“),

b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8 a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“), poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, a o zrazených preddavkoch na daň; hlásenie obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, výšku zrazeného preddavku na daň, sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu, zrazenú daň a základ dane, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)

(10) Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

§ 40

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) ktorý zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi preplatok dane, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok dane vznikol. Ak tento zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.

(2) Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) priznal alebo vyplatil za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti zamestnávateľ zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom tento rozdiel vznikol, ak za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania (§ 38) alebo podaného daňového priznania (§ 33 ods. 6). Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období priznal alebo vyplatil daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.

(3) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122)

a) nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov,

b) nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka,

c) priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 12 mesiacov.

(4) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zavinením zamestnanca

a) daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo v ktorom nebola zrazená vôbec,

b) daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené týmto zákonom, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jeho nesprávnemu uplatneniu.

(5) Ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) a nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca daňový bonus podľa odseku 4 písm. b) a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovená týmto zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením vrátane príslušenstva alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane príslušenstva uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené. To platí, ak je nedoplatok dane alebo suma rozdielu daňového bonusu vyššia ako 100 Sk.

(6) Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok na daň podľa odsekov 3 a 4 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň, ak neuplatní postup podľa § 35 ods. 7 alebo ak dodatočne vybratú sumu rozdielu daňového bonusu podľa odsekov 3 a 4 nepoužije na priznanie daňového bonusu inému zamestnancovi.

(7) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie (§ 38), správne údaje podľa tohto zákona v doklade podľa § 39 ods. 5, je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,122) vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť. V tomto prípade sa neuplatní v súvislosti s príjmami podľa § 5 postup podľa osobitného predpisu132a) u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.

(8) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) odviedol preddavky na daň alebo daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť, a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Rovnaký postup sa môže uplatniť aj v prípade rozdielu vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Správca dane vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,122) do jedného mesiaca od doručenia žiadosti.

Druhý oddiel

Daň právnickej osoby

§ 41

Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie

(1) Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku Slovenskej republiky nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, len príjmy oslobodené od dane.

(2) Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty.

(3) Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.

(4) Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.133) Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

(5) Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania.

(6) Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.

(7) Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorému bolo povolené vyrovnanie, sa začína dňom povolenia vyrovnania a končí sa dňom skončenia vyrovnania. Ak vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie. Ak vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, je až do skončenia vyrovnania zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa vyrovnanie skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom skončenia vyrovnania. Po skončení vyrovnania sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po skončení vyrovnania a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bolo skončené vyrovnanie.

(8) Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa osobitného predpisu.133a) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.

(9) Ak sa po skončení konkurzu

a) začne likvidácia, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa podľa odseku 4,

b) pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. decembra roka, v ktorom sa skončil konkurz; ustanovenia odseku 4 tretej a štvrtej vety platia rovnako.

(10) Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka.

(11) Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods. 2.

(12) Ak v súlade s osobitným predpisom134) došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.

§ 42

Platenie preddavkov na daň

(1) Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 500 000 Sk, je povinný platiť, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

(2) Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 50 000 Sk a nepresiahla 500 000 Sk, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

(3) Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň podľa odseku 11, preddavky na daň neplatí

a) daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 nepresiahla 50 000 Sk,

b) daňovník v likvidácii, v konkurze alebo vyrovnaní v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4, 6 a 7,

c) daňovník podľa odsekov 8 a 9.

(4) Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, platí preddavky na daň v termínoch a vo výške určených na základe predpokladanej dane. Daňovník je povinný nahlásiť výšku predpokladanej dane do konca druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol, keď sú preddavky na daň za toto obdobie splatné. Ak tento daňovník vznikol počas posledných troch mesiacov pred koncom roka, neplatí v roku, v ktorom vznikol, preddavky na daň. Daňovník, ktorý počas roka

a) zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy,

b) vznikol splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov,

c) sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane

1. daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,

2. daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu,

d) vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.

(5) Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, je daňovník pri platení preddavkov na daň povinný vypočítať si daňovú povinnosť za celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Výpočet sa vykoná tak, že daň za časť predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca tohto zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak daňovník existoval v predchádzajúcom zdaňovacom období menej ako tri mesiace, platí preddavky na daň na základe predpokladanej dane, ktorej výšku je povinný nahlásiť do konca tretieho mesiaca zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú platené preddavky na daň, pričom preddavky na daň za toto obdobie sú splatné v termíne, v ktorom je povinný nahlásiť predpokladanú daň.

(6) Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vybranú podľa § 43 odpočítavanú ako preddavok na daň.

(7) Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Daňovník, ktorý platí preddavky na daň podľa odseku 4 písm. b) a c), do lehoty na podanie daňového priznania platí preddavky na daň v termíne a vo výške určenej na základe predpokladanej dane.

(8) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná v lehote na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní.

(9) Ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po lehote na podanie daňového priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.

(10) Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň daňovníkovi so sídlom v zahraničí, vykonávajúcemu na území Slovenskej republiky stavebnú alebo montážnu činnosť, ak miesto alebo zariadenie na výkon tejto činnosti je považované za stálu prevádzkareň podľa § 16 ods. 2.

(11) Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane, výšky určenej podľa odsekov 3 a 4 a ak daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov na daň nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.

(12) Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.

Tretí oddiel

Spoločné ustanovenia na vyberanie a platenie dane

§ 43

Daň vyberaná zrážkou

(1) Z príjmov podľa odsekov 2 a 3 sa daň vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane podľa § 15.

(2) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2) sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c), d) a e) prvého až tretieho bodu a výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(3) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o

a) úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond,35) banka alebo pobočka zahraničnej banky94) alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky,95)

b) výnos z podielových listov, výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond,35)

c) peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní okrem výhier oslobodených od dane podľa § 9,

d) peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9,

e) dávku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu35) [§ 7 ods. 1 písm. d)],

f) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)],

g) príjem za prenájom nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv,135)

h) príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon136) [§ 6 ods. 2 písm. a)],

i) výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúcich fyzickým osobám a daňovníkom uvedeným v odseku 6.

(4) Základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú podľa § 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.

(5) Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených

a) v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať,

b) v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o 25 % podľa § 6 ods. 10.

(6) Vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, ak je vybraná platiteľom dane122) za daňovníka, ktorým je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fond národného majetku Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý na území Slovenskej republiky nepodniká prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a pritom preukázateľne ide o príjmy, ktoré nie sú spojené s touto stálou prevádzkarňou. Vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť aj pri príjmoch podľa odseku 3 písm. g).

(7) Daň vybraná zrážkou, ak nejde o prípady podľa odseku 6, sa považuje za preddavok na daň a daňovník si tento preddavok môže odpočítať od dane v daňovom priznaní. Ak suma dane vybranej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku.126) Rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy.

(8) Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane.

(9) Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od správcovskej spoločnosti,66) je základom dane pre daň vyberanú zrážkou vyplácaný výnos z podielových listov znížený o príjmy prijaté správcovskou spoločnosťou, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vrátane prijatých podielov na zisku, ktoré nie sú predmetom dane.

(10) Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane122) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa daň vyberá aj v prípade, ak výnos nebol vyplatený, a to najneskôr v termíne do 30. júna roka, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý je vykázaný základ dane podľa odseku 9.

(11) Platiteľ dane122) je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane122) súčasne povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie.

(12) Ak platiteľ dane122) nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane122) nezrazí daň v správnej výške.

(13) Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.

(14) Platiteľom dane122) z príjmov uvedených v odseku 3 písm. g) je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov135) alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy.135) Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.135)

§ 44

Zabezpečenie dane

(1) Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu zodpovedajúcu polovici sadzby dane podľa § 15 z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na daň.

(2) Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú platitelia príjmu, ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, povinní zrážať na zabezpečenie dane sumu zodpovedajúcu sadzbe dane podľa § 15 z peňažného plnenia, okrem prípadov, keď sa zráža preddavok na daň podľa § 35. Ak ide o podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, suma na zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak ide o príjem z prenájmu nehnuteľností, plynúci daňovníkovi fyzickej osobe, na účely výpočtu sumy na zabezpečenie dane sa použije zdaniteľný príjem znížený o 25 % podľa § 6 ods. 10.

(3) Sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnosť je platiteľ príjmu povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane daňovníka, ak tento správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.

(4) Platiteľ príjmu nezrazí sumu na zabezpečenie dane podľa odseku 2, ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42, ak správca dane nerozhodne inak.

(5) Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená.

(6) Platiteľ príjmu, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom príjmu.

§ 45

Zamedzenie dvojitého zdanenia

(1) Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva“), postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy. Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy, sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na celé koruny nahor. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14.

(2) Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v Slovenskej republike, a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.

(3) Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti

a) za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

b) zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené.

§ 46

Minimálna výška dane

Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 500 Sk alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44.

§ 47

Zaokrúhľovanie

(1) Základ dane, zdaniteľná mzda (§ 35), daň (§ 15 a 43), preddavky na daň (§ 34, 35, 42 a 44) a suma zodpovedajúca 2 % zaplatenej dane podľa § 50 sa zaokrúhľujú na celé koruny nadol.

(2) Výpočet daňovej sadzby na účely zápočtu dane (§ 45) a iné prepočty sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo vo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za druhou číslicou zaokrúhľovaného čísla nasledujúcou po desatinnej čiarke, a táto druhá číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej tak, že

a) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,

b) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu.

§ 48

Zahraničný platiteľ dane

(1) Platiteľom dane122) podľa § 35, 43 a 44 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničné zastupiteľské úrady na území Slovenskej republiky.

(2) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí.

§ 49

Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia

(1) Daňové priznanie (§ 32 a 41), prehľad [§ 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník miestne príslušnému správcovi dane.

(2) Daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

(3) Správca dane môže na žiadosť daňovníka alebo z vlastného podnetu predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania alebo hlásenia najviac o tri mesiace. Ak súčasťou príjmov uvedených v daňovom priznaní sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, môže správca dane predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o šesť mesiacov. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

(4) Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť.

(5) Ak daňovník pred svojím úmrtím mal povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, je dedič, s výnimkou Slovenskej republiky, povinný podať priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča predĺžiť.

(6) Ak zaniká daňovník bez likvidácie, je daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 počítanej od jeho zrušenia za časť zdaňovacieho obdobia, ktoré sa končí dňom jeho zrušenia. Majetok a záväzky vzniknuté odo dňa zrušenia daňovníka bez likvidácie do dňa jeho zániku sú súčasťou majetku jeho právneho nástupcu.

(7) Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň, a to za uplynulú časť zdaňovacieho obdobia.

(8) Ak vznikne stála prevádzkareň daňovníka podľa tohto zákona alebo zmluvy až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť, je povinný podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla podľa tohto zákona alebo zmluvy stála prevádzkareň. Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, postupuje pri podávaní daňového priznania podľa odseku 2.

(9) Daňovník je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.

(10) Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne.

(11) Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu1) ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a predložiť ju správcovi dane v termíne na podanie daňového priznania.

(12) Na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia alebo dodatočného daňového priznania alebo hlásenia sa použije osobitný predpis.128)

§ 50

Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

(1) Daňovník je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo vo vyhlásení, predloženému miestne príslušnému správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykonal ročné zúčtovanie, že suma do výšky 2 % zo zaplatenej dane (ďalej len „podiel zaplatenej dane“) sa má poukázať ním určenej právnickej osobe podľa odseku 4 (ďalej len „prijímateľ“), pričom táto suma nie je nižšia ako

a) 20 Sk, ak daňovníkom je fyzická osoba,

b) 250 Sk, ak daňovníkom je právnická osoba.

(2) Ak daňovníkom je fyzická osoba, ktorá uplatňuje postup podľa § 33, za zaplatenú daň na účely odseku 1 sa považuje daň znížená o daňový bonus.

(3) Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daň platí (ďalej len „vyhlásenie“), obsahuje

a) presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to

1. meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou,

2. obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,

b) sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,

c) zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,

d) identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4, a to obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,

e) uvedenie sumy pripadajúcej na každého prijímateľa.

(4) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je

a) občianske združenie,137)

b) nadácia,138)

c) neinvestičný fond,139)

d) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,140)

e) účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti,141)

f) organizácia s medzinárodným prvkom,142)

g) Slovenský Červený kríž.

(5) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú

a) rozvoj a ochrana duchovných hodnôt,

b) ochrana ľudských práv,

c) ochrana a tvorba životného prostredia,

d) ochrana a podpora zdravia a vzdelávania,

e) podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých,

f) poskytovanie sociálnej pomoci,

g) zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.

(6) Správca dane podľa odseku 1 (ďalej len „správca dane“) poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky:

a) daňovník nemá do lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva vyhlásenie, zaplatil v lehote na podanie daňového priznania, ani povolený odklad platenia dane a ani povolenie platenia dane v splátkach; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená; takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7), pričom toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia,

b) daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa

1. len jednu právnickú osobu podľa odseku 4 s uvedením príslušnej sumy, ak ide o daňovníka fyzickú osobu, alebo

2. jednu alebo viac právnických osôb podľa odseku 4 s uvedením príslušných súm, ak ide o daňovníka právnickú osobu,

c) prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu143) (ďalej len „komora“),

d) prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 4, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v odseku 5,

e) prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h),

f) prijímateľ nemá nedoplatok na dani,

g) prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na povinnom poistnom, potvrdením príslušného orgánu, nie starším ako 30 dní,

h) prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu,

i) notár osvedčil prijímateľovi a bez zbytočného odkladu oznámil komore identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet a číslo tohto účtu.

(7) Notár144) osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa odseku 6 písm. d), e), g) a h), počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 3 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Zoznam prijímateľov je verejný zoznam, ktorý komora každoročne zverejňuje podľa osobitného predpisu,145) a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane. Tento zoznam v rovnakej lehote komora doručí Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky.

(8) Správca dane je povinný po splnení podmienok podľa odseku 6 previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia podľa odseku 1. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 6 alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku 6 a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128)

(9) Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 6 do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane, je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu.146)

(10) Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.

(11) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, alebo ich použije v rozpore s účelom podľa odseku 5, na ktorý sa poskytol, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu,146) pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť do štátneho rozpočtu do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane.

(12) Z údajov správcov dane o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vždy do 31. januára bežného roka a zároveň tento prehľad zasiela komore.

(13) Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa odseku 12 je vyšší ako 100 000 Sk, je povinný do 12 mesiacov odo dňa zverejnenia zoznamu podľa odseku 12 zaslať presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu na zverejnenie v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, spôsob použitia podielu zaplatenej dane, prípadne výrok audítora, ak to ustanovuje osobitný predpis.1)

(14) Ak prijímateľ nesplní povinnosť podľa odseku 13, komora nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie troch rokov počnúc rokom, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti podľa odseku 13.


ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 51

Postup pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak, a podrobnosti o ustanoveniach tohto zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 52

(1) Na daňové povinnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky s výnimkou podľa odseku 14 a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a vyplatených do 31. januára 2004 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené od 1. januára 2004 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.146a)

(2) Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenia uplatnené podľa doterajších predpisov sa uplatnia až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie vzťahuje. Podmienky ustanovené na uplatnenie oslobodenia od dane alebo zníženia dane podľa § 4 ods. 1 písm. m), § 5 ods. 7, § 13 ods. 3 až 7 a úľavy na paušálnej dani podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, uplatnených do 31. decembra 2003 sa použijú aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Nárok na úľavu na paušálnej dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto zákona.

(3) Daňovníci, ktorí vznikli v lehotách podľa § 35 a 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, môžu uplatniť nárok na úľavy a ich čerpanie podľa doterajších predpisov, pričom nepreukazujú splnenie podmienok uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov o dodržaní podielu splateného vkladu zo zdrojov v zahraničí počas celej doby čerpania daňového úveru najmenej vo výške 75 % a v § 35a ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 60 %. Ustanovenia osobitného predpisu147) nie sú dotknuté.

(4) Úľavy na dani pre príjemcov investičných stimulov podľa § 35b a 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa aj po 1. januári 2004 použijú na daňovníkov, ktorým bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani najneskôr do 31. decembra 2006. Nárok na čerpanie úľavy týmto daňovníkom zostáva zachovaný do jej vyčerpania podľa ustanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov, toto rozhodnutie nie je možné vydať opakovane.

(5) Na odchodné podľa osobitných predpisov22) prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak do 31. decembra 2003 služobný pomer trval najmenej päť rokov.

(6) Ak podmienka trvania služobného pomeru, s ktorou osobitný predpis22) spája vznik nároku na odchodné, bude splnená až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitného predpisu22) vznikne do

a) 31. decembra 2004, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 suma zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,

b) 31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,

c) 31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,

d) 31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.

(7) Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý do 31. decembra 2004 sa použijú ustanovenia zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2004 sa použije § 9 tohto zákona.

(8) Ustanovenie § 30 sa použije na straty, ktoré môže daňovník odpočítavať prvýkrát po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, aj keď boli vykázané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Daňovník, ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov.

(9) Rezervy na opravy hmotného majetku, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok do 31. decembra 2003, sa dočerpajú, rozpustia a zahrnú do základu dane podľa daňovníkom určeného plánu opráv počnúc daňovým priznaním podaným po účinnosti tohto zákona, najneskôr do 31. decembra 2008. Rezervy, ktorých čerpanie podľa daňovníkom určeného plánu opráv nastane po 31. decembri 2008, sa rozpustia do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím roku 2004 rovnomerne, v každom zdaňovacom období vo výške jednej pätiny z celkovej sumy vytvorenej rezervy. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník zrušením bez likvidácie, rozpúšťa rezervy právny nástupca podľa prvej vety najneskôr do 31. decembra 2008. Ak do 31. decembra 2008 je na daňovníka vyhlásený konkurz, rozpustia sa rezervy najneskôr do 31. decembra 2008; ak po vyhlásení konkurzu dôjde k zrušeniu daňovníka v konkurze bez právneho nástupcu, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku tohto daňovníka. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník v dôsledku zrušenia s likvidáciou, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku daňovníka. Rovnako sa budú čerpať alebo rozpúšťať aj rezervy na opravu hmotného majetku v odpisovej skupine 2, ktorých tvorba nebola uznaná za daňový výdavok už v roku 2003.

(10) Zostatky rezerv a opravných položiek uznávaných za výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa doterajších predpisov vytvorených do 31. decembra 2003 okrem rezerv na opravy hmotného majetku, ktorých postup pri čerpaní a rozpustení je uvedený v odseku 9, sa prevádzajú do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a považujú sa za rezervy alebo opravné položky podľa tohto zákona.

(11) Zostatky rezerv v bankovníctve, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa doterajšieho predpisu, sa zahrnú do príjmov v období ich čerpania najneskôr do obdobia piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(12) Príjmy a výdavky (náklady), ktoré sa podľa doterajšieho predpisu zahŕňali do základu dane až po zaplatení alebo prijatí úhrady, zaúčtované do 31. decembra 2003 do výnosov alebo nákladov daňovníka sa zahrnú do základu dane, s výnimkou podľa odseku 1, v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené alebo prijaté aj po 31. decembri 2003.

(13) Na zdanenie nepeňažných vkladov do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva uskutočnených do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis.

(14) Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa nezahrnie do základu dane rozdiel z ocenenia jednotlivých zložiek odpisovaného majetku vykonaného podľa osobitného predpisu1) ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie vzťahujúci sa k majetku daňovníka, pri ktorom právny nástupca pokračuje v odpisovaní a nadobúdateľom zúčtovaný goodwill a badwill, kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov a oceňovací rozdiel derivátov a cenných papierov vzniknutý pri ich oceňovaní reálnou hodnotou, ak sú účtované do nákladov alebo výnosov do 31. decembra 2003.

(15) Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať tieto zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa doterajšieho predpisu, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(16) Daňovník, ktorý obstaral a odpisoval do 31. decembra 2003 dopravné prostriedky, na ktoré sa vzťahovala limitovaná vstupná cena podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo limitovaná výška nájomného zahrnovaného do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 3 písm. f) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, pokračuje po 31. decembri 2003 v odpisovaní z preukázanej vstupnej ceny alebo v zahrnovaní nájomného do daňových výdavkov z preukázanej výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve, pričom po 31. decembri 2003 môže do daňových výdavkov zahrnúť len odpisy a nájomné pripadajúce na zdaňovacie obdobia nasledujúce po 31. decembri 2003. Odpisy a nájomné, ktoré presahovali zákonom ustanovený limit do 31. decembra 2003, nemôže daňovník dodatočne zahrnúť do základu dane po 31. decembri 2003.

(17) Na zmluvy o nájme pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis. Zmeny vyplývajúce zo skrátenia odpisových lehôt hmotného majetku v § 30 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je možné vykonať len po vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa.

(18) Tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do príjmov do 31. decembra 2003, pričom ich splatnosť nastala po 31. decembri 2001, sa uzná do daňových výdavkov vo výške a podľa podmienok uvedených v § 25 ods. 1 písm. v) treťom bode zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ak ide o pohľadávky, ktoré vznikli do 31. decembra 2003. Ustanovenie § 20 ods. 14 sa použije na pohľadávky, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(19) Daňovník, ktorý k 31. decembru 2003 alebo po tomto termíne splnil podmienky na odpis pohľadávky, ktorej splatnosť nastala do 31. decembra 2002, do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, odpíše tieto pohľadávky do daňových výdavkov podľa podmienok tohto zákona, ak sa o trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky účtovalo v nákladoch po 31. decembri 2002; na postúpenie tejto pohľadávky po 31. decembri 2003 sa použijú ustanovenia § 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na zahrnovanie odpustenej sumy záväzku do základu dane, prislúchajúcej k týmto pohľadávkam, sa použijú ustanovenia § 23 ods. 27 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

(20) Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(21) Na zdanenie príjmu z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, obstaraných pred účinnosťou tohto zákona, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov, sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(22) Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. s) a § 13 ods. 2 písm. f) sa použijú na štátne dlhopisy, ktoré boli vydané a registrované v zahraničí po 31. decembri 2003, ak k výplate, poukázaniu alebo pripísaniu výnosu dôjde po 31. decembri 2004.

(23) Na zdanenie úrokov, výhier alebo iných výnosov plynúcich z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov pripísaných k 31. decembru 2003 sa použije doterajší predpis. Ustanovenie § 36 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na zdanenie úroku alebo iného výnosu plynúceho fyzickej osobe z vkladu s dohodnutou dobou viazanosti najmenej troch rokov, ktorý nie je určený na podnikanie, za podmienky, že výber istiny a úroku nastane až po uplynutí tejto dohodnutej doby viazanosti, ak sa vklad ukončí najneskôr do 31. decembra 2006 a úrok sa pripíše najneskôr do 31. decembra 2006.

(24) Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie je predmetom dane.

(25) Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. f) sa použije na hmotný majetok bezodplatne odovzdaný po 31. decembri 2003.

(26) Pri posudzovaní splnenia podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa § 50 sa v roku 2004 použijú ustanovenia § 48 a 51a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

(27) Ustanovenie § 17 ods. 13 o zániku daňovníka zrušením bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v členskom štáte Európskej únie sa prvýkrát uplatní v zdaňovacom období, v ktorom sa Slovenská republika stane členom Európskej únie.

(28) Zmeny vyplývajúce zo spôsobu účtovania podľa § 86 ods. 1 písm. i) a l) opatrenia ministerstva č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 740/2002 Z. z.) na účtoch 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, 381 – Náklady budúcich období a 382 – Komplexné náklady budúcich období, vysporiada daňovník v základe dane najneskôr do konca roku 2006. Toto sa vzťahuje i na daňové priznania podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(29) Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2004 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa doterajšieho predpisu.

(30) Ustanovenie § 6 ods. 8 písm. a) a § 58 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na peňažné zvýhodnenie v súvislosti s pôžičkami poskytnutými pred účinnosťou tohto zákona.

(31) Na odchodné sudcov a prokurátorov podľa osobitných predpisov148) sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak je

a) prijaté do 31. decembra 2004,

b) prijaté po 31. decembri 2004 a ak

1. výkon funkcie sudcu trval do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov alebo

2. započítateľná prax prokurátora dosiahla do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov.

(32) Ak podmienka podľa odseku 31 písm. b) bodov 1 a 2, s ktorými osobitné predpisy148) spájajú vznik nároku na odchodné, bude splnená až po 31. decembri 2004 a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitných predpisov148) vznikne do

a) 31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,

b) 31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,

c) 31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,

d) 31. decembra 2008, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 suma zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.

(33) Pomerná časť úrokového výnosu z dlhopisov a pokladničných poukážok účtovaná do 31. decembra 2003 do výnosov, nezahrnovaná do základu dane podľa § 23 ods. 4 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona dôjde k ich predaju alebo k ich splatnosti.

(34) Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa tvorba rezerv na nevyfakturované dodávky a služby, na nevyčerpané dovolenky a na vyplácanie prémií a odmien, účtovaná do nákladov do 31. decembra 2003 zahrnie aj do daňových výdavkov.

(35) Na účely vyčíslenia základu dane podľa § 5 a 6 tohto zákona možno v zdaňovacom období roka 2004 odpočítať príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktorý zaplatí daňovník s príjmami podľa § 5 alebo § 6 v roku 2004, a to najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a za zdaňovacie obdobie roku 2005 najviac vo výške a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

(36) Postup pri prechode z evidencie príjmov, hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie, pohľadávok a záväzkov, prijatých a vydaných účtovných dokladov, ktorú viedol daňovník podľa § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, do sústavy jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(37) Kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanom pri ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu pohľadávky, respektíve platbe záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávky alebo k platbe záväzku.

(38) Na zdanenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú ustanovenia o oslobodení úrokových výnosov uvedené v § 4 ods. 2 písm. p) a § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(39) Ustanovenie § 17 ods. 17 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2004. Ak sa daňovník rozhodne nezahrnúť kurzové rozdiely do základu dane už za prvé zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2004, oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 za toto zdaňovacie obdobie doručí správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Kurzové rozdiely, rozdiely z precenenia cenných papierov a derivátov nezahrnuté do základu dane sa zahrnú do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí 31. decembra 2007, a to počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré je po 31. decembri 2004 podávané daňové priznanie.

(40) Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 15, 18, 19 a 26, § 19 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 3 písm. o), § 20 ods. 9 písm. a), § 23 ods. 1 písm. e), § 25 ods. 6, § 26 ods. 8, § 32 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 3 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2004.

(41) Za zdaňovacie obdobie roka 2005 si môže daňovník uplatniť za podmienok ustanovených v § 33 daňový bonus na vyživované dieťa v sume 5 000 Sk, pričom za kalendárne mesiace január až august v sume 400 Sk mesačne a za kalendárne mesiace september až december v sume 450 Sk mesačne.

(42) Na podiely na zisku bez majetkovej účasti vyplatené po 1. januári 2005, z ktorých nebol vybraný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa použije § 3 ods. 2 písm. c) tohto zákona a tieto podiely na zisku sa zdania ako príjmy zo závislej činnosti najneskôr pri ročnom zúčtovaní podľa § 38, alebo pri podaní daňového priznania podľa § 32.

§ 52a

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

§ 53

Zrušujú sa:

1. zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 466/2000 Z. z., zákona č. 154/2001 Z. z., zákona č. 381/2001 Z. z., zákona č. 561/2001 Z. z., zákona č. 565/2001 Z. z., zákona č. 247/2002 Z. z., zákona č. 437/2002 Z. z., zákona č. 472/2002 Z. z., zákona č. 473/2002 Z. z. a zákona č. 163/2003 Z. z.,

2. zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.

§ 54

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004.


Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.


Príloha č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z. z.

ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN

Odpisová skupina 1
Položka1) KP2) Názov3)
1-1 01.21.11 Hovädzí dobytok plemenný a chovný
1 -2 01.22.11 Ovce plemenné a chovné
1 -3 01.22.12 Kozy plemenné a chovné
1 -4 01.22.13 Len: somáre, muly a mulice plemenné
1 -5 01.23.10 Ošípané plemenné a chovné
1 -6 01.24.1 Hydina plemenná a chovná: len husi a gunáre
1-7 25.24.25 Ochranné pokrývky hlavy: klobúky a iné pokrývky z kaučuku alebo plastov
1 -8 25.24.27 Kancelárske a školské potreby z plastov
1 -9 26.15.23 Laboratórne sklo, sklo pre zdravotníctvo a farmaceutické účely
1 - 10 26.24.1 Laboratórna chemická alebo iná technická keramika
1-11 26.81.11 Mlynské kamene, brúsne kamene, brúsne kotúče a podobné výrobky
1-12 28.62 Nástroje, okrem 28.62.50 - ostatné nástroje
1 - 13 29.32.14 Rozmetávače hnoja a umelých hnojív
1-14 29.32.4 Mechanické prístroje na striekanie, rozstrekovanie a rozprašovanie kvapalín alebo práškov pre poľnohospodárstvo alebo záhradníctvo
1 - 15 29.32.5 Samonakladacie alebo samovýklopné prívesy a návesy na poľnohospodárske účely
1 - 16 29.32.65 Stroje a prístroje pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo inde nezaradené
1-17 29.40.5 Ručné náradie pneumatické alebo so vstavaným motorom
1 - 18 30.0 Kancelárske stroje a počítače
1 - 19 32.20.11 Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu, rozhlasové alebo televízne vysielanie
1 -20 32.20.12 Televízne kamery
1-21 32.20.20 Elektrické prístroje pre drôtové telefóny a telegrafiu
1-22 32.30.11 Rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich bez vonkajšieho zdroja energie
1 -23 32.30.44 Prijímacie prístroje pre rádiotelefóniu alebo rádiotelegrafiu inde neuvedené
1-24 33.2 Meracie, kontrolné, testovacie, navigačné a iné prístroje a zariadenia
1-25 33.3 Zariadenia na riadenie výrobných procesov
1 -26 33.40.22 Binokulárne, monokulárne ďalekohľady a ostatné optické teleskopy, ostatné astronomické prístroje
1-27 34.10.2 Ostatné automobily (vrátane dodávkových do užitočného zaťaženia 1,5 t)
1-28 34.10.3 Motorové vozidlá na prepravu 10 a viac osôb (autobusy) okrem trolejbusov a elektrobusov
1 -29 34.10.4 Motorové vozidlá pre nákladnú dopravu s užitočným zaťažením nad 1,5 t
1-30 34.10.53 Motorové vozidlá na jazdu na snehu, špeciálne vozidlá na prepravu osôb na golfových ihriskách a pod., s motorom
1 -31 35.42 Bicykle
1 -32 36.5 Hry a hračky: okrem 36.50.4 výrobky pre lunaparky, stolové alebo spoločenské hry
1 -33 36.63.2 Písacie potreby
1 -34 36.63.72 Kočíky
1 -35 36.63.74 Nástroje, prístroje a modely určené na predvádzacie účely
1 -36 36.63.76 Umelé kvety, lístie, ovocie a ich súčasti
1-37 36.63.77 Ostatné rozličné výrobky inde neuvedené
Odpisová skupina 2
Položka 1 ) KP 2 ) Názov 3 )
2- 1 01.22.13 Len: kone plemenné, úžitkové a chovné
2-2 17.40.2 Ostatné konfekčné výrobky
2-3 17.51.1 Koberce a dlážkové textílie
2-4 17.52 Povraznícke výrobky, šnúry, laná, sieťoviny, motúzy
2-5 17.54 Ostatné textílie inde neuvedené
2-6 19.2 Brašnárske a sedlárske výrobky a iné výrobky z kože
2-7 20.30.2 Montované stavby z dreva: ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podlá rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia)
2-8 22.1 Knihy, noviny a ostatné tlačiarenské materiály a záznamové mediá
2-9 25.23.2 Montované stavby z plastov (prefabrikované bunky), ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podľa rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia)
2-10 25.24 Ostatné výrobky z plastov okrem: - 25.24.25 - Ochranné pokrývky hlavy - 25.24.27 - Kancelárske a školské potreby z plastov
2-11 28.61 Nožiarsky tovar
2-12 28.63 Zámky a kovanie
2-13 28.71 Oceľové sudy a podobné nádoby
2-14 28.72 Nádoby z ľahkých kovov
2-15 29.11.11 Prívesné lodné motory
2-16 29.12 Čerpadlá a kompresory
2-17 29.22.14 Len: žeriavy stavebné (konštruované pre stavebníctvo)
2-18 29.22.15 Vidlicové stohovacie vozíky, iné vozíky vybavené zdvíhacím a manipulačným zariadením, malé ťahače používané na železničných staniciach
2-19 29.22.17 Pneumatické a ostatné elevátory a dopravníky na nepretržité premiestňovanie tovaru a materiálov
2-20 29.22.18 Ostatné zdvíhacie, manipulačné, nakladacie alebo vykladacie zariadenia
2-21 29.23.13 Chladiace a mraziace stroje, tepelné čerpadlá okrem zariadení pre domácnosť
2-22 29.24.2 Stroje a prístroje na čistenie alebo sušenie fliaš, balenie a váženie, striekacie a rozstrekovacie prístroje, kovoplastické tesnenia
2-23 29.24.3 Odstredivky, kalandre a predajné automaty
2-24 29.24.4 Stroje, prístroje a laboratórne zariadenia inde neuvedené na spracovanie materiálu výrobnými postupmi spočívajúcimi v zmene teploty
2-25 29.24.6 Umývačky riadu priemyselného charakteru
2-26 29.31 Traktory pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
2-27 29.32 Ostatné stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo okrem:
- 29.32. 14 - Rozmetávače hnoja a umelých hnojív
- 29.32. 4 - Mechanické prístroje na striekanie, rozstrekovanie, alebo rozprašovanie kvapalín alebo práškov pre poľnohospodárstvo alebo záhradníctvo
- 29.32.5 - Samonakladacie alebo samovýklopné prívesy a návesy na poľnohospodárske účely
- 29.32.65 - Stroje a prístroje pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo
2-28 29.4 Obrábacie stroje okrem 29.40.5 - ručné náradie pneumatické alebo so vstavaným motorom
2-29 29.52.1 Stroje na hlbinnú ťažbu
2-30 29.52.2 Stroje na premiestňovanie zeminy a povrchovú ťažbu s vlastným pohonom okrem kolesových rýpadiel a nakladačov
2-31 29.52.3 Ostatné stroje na povrchovú ťažbu
2-32 29.52.4 Stroje a zariadenia na triedenie, rozdrvenie, zmiešavanie a jednoduché spracovanie zeminy, kameňa, rúd a ostatných nerastných látok
2-33 29.52.5 Pásové traktory
2-34 29.53.1 Stroje pre potravinársky priemysel a spracovanie tabaku
2-35 29.54 Stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel
2-36 29.56 Ostatné účelové stroje
2-37 29.6 Zbrane a munícia
2-38 29.7 Prístroje pre domácnosť inde nedefinované
2-39 31.10.31 Elektrické generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním
2-40 31.4 Akumulátory, galvanické články a batérie
2-41 31.5 Elektrické zdroje svetla a svietidlá
2-42 31.62 Ostatné elektrické vybavenie
2-43 32.20 Televízne a rozhlasové vysielače, drôtové telefóny a ďalekopisné prístroje okrem:
- 32.20. 1 1 - Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu, rozhlasové alebo televízne vysielanie
- 32.20. 12 - Televízne kamery
- 32.20.20 - Elektrické prístroje pre drôtové telefóny a telegrafiu
2-44 32.30 Televízne a rozhlasové prijímače, prístroje na záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu okrem:
- 32.20. 1 1 - Rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich bez vonkajšieho zdroja energie
- 32.30.44 - Prijímacie prístroje pre rádiotelefóniu alebo rádiotelegrafiu
2-45 33.10 Zdravotnícke a chirurgické zariadenia, prístroje na ortopedické účely
2-46 33.20.3 Presné váhy, kresliace, rysovacie, počítacie, meracie prístroje a nástroje a pod.
2-47 33.4 Optické nástroje a fotografické zariadenia okrem: - 33.40.22 - Binokulárne, monokulárne ďalekohľady a ostatné optické teleskopy, ostatné astronomické prístroje, optické mikroskopy
2-48 33.50.1 Hodiny a hodinky
2-49 34.10.3 Len: trolejbusy a elektrobusy
2-50 34.10.51 Terénne vyklápacie vozy (dampery)
2-51 34.10.52 Žeriavové automobily
2-52 34.10.54 Motorové vozidlá na špeciálne účely inde neuvedené
2-53 34.20.2 Prívesy a návesy: kontajnery
2-54 34.30.20 Ostatné samostatné predmety pre motorové vozidlá
2-55 35.12 Rekreačné a športové člny
2-56 35.20.33 Len: vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia)
2-57 35.3 Lietadlá a kozmické lode
2-58 35.41.1 Motocykle a prívesné vozíky k motocyklom
2-59 35.43 Vozíky pre invalidov
2-60 35.50.1 Ostatné dopravné zariadenia inde neuvedené
2-61 36.1 Nábytok
2-62 36.3 Hudobné nástroje
2-63 36.4 Športové výrobky
2-64 36.50.4 Výrobky pre lunaparky, pre stolové alebo spoločenské hry
2-65 36.63.1 Kolotoče, hojdačky, strelnice a ostatné lunaparkové atrakcie
2-66  Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky
Odpisová skupina 3
Položka1) KP2) Názov3)
3- 1 26.61.20 Montované stavby z betónu (prefabrikované bunky), ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podľa rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia)
3-2 28.11.10 Montované stavby z kovov (prefabrikované bunky plechové), ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podľa rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia)
3-3 28.21 Nádrže, cisterny, kade a podobné zásobníky z kovov
3-4 28.30 Generátory na výrobu pary okrem kotlov na centrálny ohrev teplej vody
3-5 28.75.21 Pancierové a spevnené skrine, pancierové priehradky a dvere z obyčajných kovov
3-6 28.75.22 Kartotékové skrine, zoraďovače spisov a pod.
3-7 28.75.24 Sošky a podobné dekoračné predmety, rámy na obrazy a zrkadlá
3-8 28.75.27 Ostatné výrobky z obyčajných kovov inde neuvedené
3-9 28.75.3 Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné sečné a bodné zbrane
3-10 29.11.12 Zážihové spaľovacie piestové lodné motory, ostatné motory
3-11 29.11.13 Piestové vznetové motory s vnútorným zapaľovaním
3-12 29.11.2 Turbíny
3-13 29.21.1 Pece, horáky a ich súčasti
3-14 29.22 Zdvíhacie a dopravné zariadenia
3-15 29.23.11 Výmenníky tepla, prístroje a zariadenia na skvapalňovanie vzduchu alebo iných plynov
3-16 29.23.12 Klimatizačné zariadenia
3-17 29.23.14 Stroje a prístroje na filtrovanie a čistenie plynov inde neuvedené
3-18 29.23.2 Ventilátory (okrem stolových)
3-19 29.24.1 Plynové generátory, destilačné, filtračné alebo rektifikačné prístroje
3-20 29.51 Stroje pre metalurgiu
3-21 29.52.2 Len: rýpadlá a kolesové nakladače
3-22 31.10 Elektromotory, generátory a transformátory
3-23 31.2 Elektrické rozvodné a spínacie zariadenia
3-24 35.11 Lode
3-25 35.20 Železničné a električkové lokomotívy, vozňový park a ich súčasti okrem:
    -35.20.33- Vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia)
3-26  Pestovateľské celky trvalých porastov s časom plodnosti dlhším ako tri roky
3-27  z kódu 2213 KS len: televízne a káblové rozvody z kódu 2224 KS len: televízne a káblové rozvody
3-28  Drobné stavby vymedzené osobitným predpisom107) s výnimkou uvedenou v § 22 ods. 2 písm. b) druhom bode
Odpisová skupina 4
Položka1) KS4) Názov3)
4-1 1 Budovy
4-2 2 Inžinierske stavby s výnimkou kódov uvedených v odpisovej skupine 3
Poznámky:
1) Položka - označuje číslo odpisovej skupiny (1 až 4) a poradové číslo položky v príslušnej odpisovej skupine.
2) KP - kód klasifikácie produkcie vydanej vyhláškou Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 632/2002 Z. z., ktorý je rozhodujúci na zaradenie hmotného majetku do odpisovej skupiny. Ak pre stručnosť textácie je názov vymedzený inak, rozhodujúci je kód KP.
3) Názov - obsahové vymedzenie jednotlivých položiek a kódov prevažne s použitím textácie KP, prípadne textácie KS.
4) KS - kód klasifikácie stavieb vyhlásený opatrením Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.

Príloha č. 2 k zákonu č. 595/2003 Z. z.

Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Smernica Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú. v. ES L 249, 03. 10. 1969) v znení smernice Rady 73/79/EHS z 9. apríla 1973 (Ú. v. ES L 103, 18. 04. 1973), smernice Rady 74/553/EHS zo 7. novembra 1974 (Ú. v. ES L 303, 13. 11. 1974), smernice Rady 85/303/EHS z 10. júna 1985 (Ú. v. ES L 156, 15. 06. 1985).

2. Smernica Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania obchodných spoločností rôznych členských štátov pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevode aktív a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov (Ú. v. ES L 225, 20. 08. 1990).

3. Smernica Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. ES L 225, 20. 08. 1990) v znení smernice Rady 2003/123/ES z 22. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 007, 13. 01. 2004).

4. Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov (Ú. v. EÚ L 157, 26. 06. 2003) v znení rozhodnutia Rady 2004/587/ES z 19. júla 2004 (Ú. v. EÚ L 257, 04. 08. 2004).

5. Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26. 06. 2003).

Poznámky pod čiarou

1) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

2) § 116 a 117 Občianskeho zákonníka.

3) Napríklad zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z.

4) Napríklad § 628 až 630 Občianskeho zákonníka.

5) Napríklad § 460 až 487 Občianskeho zákonníka.

6) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

7) § 208 Obchodného zákonníka.

7a) § 144 a 223 Obchodného zákonníka.

8) Napríklad § 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

9) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z.

10) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

11) § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z.

12) § 19 ods. 2 písm. e), § 29 ods. 1 a § 29a zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.

13) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

14) Napríklad § 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

15) Napríklad zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

16) Napríklad § 18 až 33 zákona č. 283/2002 Z. z.

17) Napríklad Zákonník práce.

18) § 145 Zákonníka práce.

20) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

21) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

22) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

23) Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

24) § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z.

25) Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

26) Napríklad zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/1998 Z. z., zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

27) Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).

28) Napríklad zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

29) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

30) § 476 až 488 Obchodného zákonníka.

31) § 82 Obchodného zákonníka.

32) § 100 Obchodného zákonníka.

33) Príloha č. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

34) § 45 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

35) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

36) § 45 až 52 zákona č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

37) § 842 Občianskeho zákonníka.

37a) Napríklad zákon č. 382/2004 Z. z.

38) Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

39) Napríklad zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov, zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom.

40) § 5 a § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.

41) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

42) Zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

43) Napríklad zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení zákona č. 643/2002 Z.z., zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

44) Napríklad zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.

45) Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

46) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z.

47) Napríklad zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov.

48) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

49) Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

50) § 50 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
§ 30 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

51) Napríklad vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky č. 326/1990 Zb. o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov.

52) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

53) § 2 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z.
§ 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.

54) Napríklad § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

55) § 63 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

56) Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

57) § 115 Občianskeho zákonníka.

58) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

59) Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

60) § 149 až 151 Občianskeho zákonníka.

61) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka.

62) § 829 až 841 Občianskeho zákonníka.

63) § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z.

64) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

66) Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

67) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.

68) Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

69) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

70) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

71) Zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

72) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

73) § 27 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

74) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

75) § 68 Obchodného zákonníka.

76) § 8 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

77) § 18 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.

78) § 21a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení zákona č. 511/2002 Z. z.

79) Napríklad § 369 Obchodného zákonníka.

80) Napríklad § 664 až 669 Občianskeho zákonníka.

81) Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z.

82) Napríklad § 38 a 46 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

83) Napríklad § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 375/1996 Z. z.

84) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

85) Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.

86) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Zb. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

86a) Napríklad § 152 Zákonníka práce.

87) Zákon č. 283/2002 Z. z.

88) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 385/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

89) § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z.

90) Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

91) § 642 až 651 Obchodného zákonníka.

92) § 144 a 208 Obchodného zákonníka.

93) § 223 ods. 8 Obchodného zákonníka.

94) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

95) Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

96) § 801 Občianskeho zákonníka.

97) Zákon č. 95/2002 Z. z.
Zákon č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

98) Zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov.

99) § 13 až 14a zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. v znení neskorších predpisov.

100) Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

101) Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

102) Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

103) Napríklad zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z.

104) Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 327/1996 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.

105) Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.

106) § 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.

107) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

108) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

109) Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

110) Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov, zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch.

111) Zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

112) § 69 Obchodného zákonníka.

113) § 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.

114) Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov.

115) § 553 Občianskeho zákonníka.

116) § 659 Občianskeho zákonníka.

117) § 833 Občianskeho zákonníka.

118) § 25 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z.

119) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

120) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie.
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z.

121) § 24 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.

122) § 5 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.

122a) § 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

123) § 2 ods. 1 písm. b) až d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

124) § 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

125) Zákon č. 600/2003 Z. z.

126) § 63 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

127) § 35b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 609/2003 Z. z.

128) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

129) § 31 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

130) § 37 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení zákona č. 563/2001 Z. z.

131) Napríklad § 70 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 336/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti na poskytovanie zahraničného príspevku.

131a) § 2 ods. 1 písm. c) a d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

131b) § 8 Občianskeho zákonníka.

131c) § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

132) § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

132a) § 35 a 35b zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

133) § 75 ods. 1 Obchodného zákonníka.

133a) § 16 ods. 4 a § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z.

134) § 3 ods. 6 a 7 zákona č. 431/2002 Z. z.

135) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

136) § 45 zákona č. 383/1997 Z. z.

137) Zákon č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

138) Zákon č. 34/2002 Z. z.

139) Zákon č. 147/1997 Z. z.

140) Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z.

141) § 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

142) Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.

143) Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

144) § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

145) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

146) § 47 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

146a) § 35 a 35b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

147) Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

148) Zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z.