Oznámenie č. 479/2003 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení a Vykonávacej dohody k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení

Čiastka 205/2003
Platnosť od 29.11.2003
Redakčná poznámka

Zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2003.

479

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 12. septembra 2002 bola v Berlíne podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení a Vykonávacia dohoda k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 200 z 27. februára 2003 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 30. mája 2003.

Zmluva nadobudne platnosť 1. decembra 2003 na základe článku 31 ods. 2 a vykonávacia dohoda k zmluve nadobudla platnosť 13. novembra 2003 na základe článku 9 ods. 1 a vykonávať sa bude od 1. decembra 2003 na základe článku 9 ods. 2.

K oznámeniu č. 479/2003 Z. z.

ZMLUVA

medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení

Slovenská republika a Spolková republika Nemecko

v snahe upraviť vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia

dohodli sa takto:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Definovanie pojmov

(1) Na účely tejto zmluvy uvedené pojmy majú tento význam:

1. „územie“

vo vzťahu k Slovenskej republike územie Slovenskej republiky,

vo vzťahu k Spolkovej republike Nemecko výsostné územie Spolkovej republiky Nemecko,

2. „štátny občan“

vo vzťahu k Slovenskej republike štátny občan Slovenskej republiky,

vo vzťahu k Spolkovej republike Nemecko Nemec podľa Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko,

3. „právne predpisy“

– zákony, nariadenia a ostatné všeobecne záväzné predpisy, ktoré sa vzťahujú na odvetvia a systémy sociálneho zabezpečenia, určujúce vecný rozsah zmluvy a uvedené v článku 2 ods. 1,

4. „príslušný úrad“

vo vzťahu k Slovenskej republike Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

vo vzťahu k Spolkovej republike Nemecko Spolkové ministerstvo pre prácu a sociálny poriadok,

5. „nositeľ“

– inštitúcia alebo úrad, ktorému patrí vykonávanie právnych predpisov uvedených v článku 2 ods. l, ktorým sa určuje vecný rozsah zmluvy,

6. „doby poistenia“

– doby platenia príspevkov a doby zamestnania, ktoré sa za také považujú podľa právnych predpisov, podľa ktorých boli získané, a iné doby, ktoré možno vziať do úvahy podľa týchto právnych predpisov,

7. „dávka“

– dôchodok alebo iná peňažná dávka vrátane všetkých príplatkov, príspevkov a zvýšení.

(2) Iné pojmy v tejto zmluve majú význam, ktorý im patrí podľa uplatňovaných právnych predpisov príslušného zmluvného štátu.

Článok 2

Vecný rozsah

(1) Táto zmluva sa vzťahuje

1. na slovenské právne predpisy o sociálnom zabezpečení v rozsahu týchto dávok:

a) starobný dôchodok,

b) invalidný dôchodok,

c) čiastočný invalidný dôchodok,

d) vdovský dôchodok,

e) vdovecký dôchodok,

f) sirotský dôchodok,

2. na nemecké právne predpisy o

a) dôchodkovom poistení,

b) pripoistení hutníkov,

c) starobnom poistení poľnohospodárov,

d) úrazovom poistení vo vzťahu k dôchodkom a jednorazovým peňažným dávkam.

(2) Ak podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu sú okrem podmienok na uplatňovanie tejto zmluvy splnené aj podmienky na uplatňovanie inej zmluvy alebo nadštátnej právnej úpravy, nositeľ tohto zmluvného štátu pri uplatňovaní tejto zmluvy neprihliada na inú zmluvu alebo nadštátnu právnu úpravu. Toto neplatí, ak iná zmluva alebo nadštátna právna úprava obsahuje ustanovenia o poistných bremenách, podľa ktorých doby poistenia definitívne prešli na ťarchu jedného zmluvného štátu alebo boli odovzdané z bremena jedného zmluvného štátu.

(3) Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky právne predpisy meniace, dopĺňajúce alebo nahrádzajúce právne predpisy uvedené v odsekoch 1 a 2. Vzťahuje sa aj na budúce právne predpisy, ktorými budú zavedené iné druhy dávok alebo nové kategórie poberateľov dávok, ak zmluvný štát, ktorý tieto právne predpisy vydá druhému zmluvnému štátu, do 90 dní od vydania týchto právnych predpisov písomne neoznámi niečo iné.

Článok 3

Osobný rozsah

Táto zmluva sa vzťahuje na

1. štátnych občanov zmluvných štátov,

2. utečencov uvedených v článku 1 Dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. 7. 1951 a Protokolu o právnom postavení utečencov z 31. 1. 1967,

3. osoby bez štátneho občianstva uvedené v článku 1 Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z 28. 9. 1954 ako priamo dotknuté osoby;

4. iné osoby s ohľadom na práva, ktoré odvodzujú od štátneho občana jedného zmluvného štátu, utečenca alebo osoby bez štátneho občianstva podľa tohto článku ako nepriamo dotknuté osoby;

5. štátnych občanov iného štátu než zmluvného štátu, ak nepatria k nepriamo dotknutým osobám ako štátni občania tretích štátov.

Článok 4

Rovnaké zaobchádzanie

(1) Osoby, na ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahuje osobný rozsah tejto zmluvy a ktoré majú trvalý pobyt na území jedného zmluvného štátu, pri uplatňovaní právnych predpisov zmluvného štátu majú rovnaké postavenie ako jeho štátni občania.

(2) Dávky podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu sa štátnym občanom druhého zmluvného štátu, ktorí majú trvalý pobyt mimo území zmluvných štátov, poskytujú za rovnakých podmienok ako občanom prvého zmluvného štátu, ktorí tam majú trvalý pobyt.

Článok 5

Rovnosť území

Obmedzujúce právne predpisy jedného zmluvného štátu, podľa ktorých vznik nárokov na dávky, poskytovanie dávok alebo vyplácanie dávok závisia od trvalého pobytu na území tohto zmluvného štátu, nevzťahujú sa na osoby priamo alebo nepriamo dotknuté, uvedené v osobnom rozsahu tejto zmluvy, ktoré sa zdržiavajú na území druhého zmluvného štátu.

Článok 6

Povinnosť poistenia zamestnancov

Ak sa v článkoch 7 až 11 neustanovuje inak, povinnosť poistenia zamestnancov sa riadi podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, na ktorého území vykonávajú zamestnanie; to platí aj vtedy, ak má zamestnávateľ trvalý pobyt alebo sídlo na území druhého zmluvného štátu.

Článok 7

Povinnosť poistenia pri vyslaní

Ak zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca, ktorý je zamestnaný v jednom zmluvnom štáte, na územie druhého zmluvného štátu, aby tam v rámci zamestnaneckého vzťahu pre tohto zamestnávateľa vykonával prácu, potom vo vzťahu k tomuto zamestnaniu platia počas prvých 24 kalendárnych mesiacov len právne predpisy o povinnosti poistenia prvého zmluvného štátu, tak ako keby bol naďalej zamestnaný na jeho území.

Článok 8

Povinnosť poistenia námorníkov

(1) Na osoby zamestnané na palube námornej lode, ktorá pláva pod vlajkou jedného zo zmluvných štátov, vzťahujú sa právne predpisy tohto zmluvného štátu o povinnosti poistenia.

(2) Ak je zamestnanec zamestnávateľa so sídlom v jednom zmluvnom štáte prechodne zamestnaný na námornej lodi plávajúcej pod vlajkou druhého zmluvného štátu, na zamestnanca sa vzťahujú právne predpisy o povinnosti poistenia prvého zmluvného štátu tak, ako keby bol zamestnaný na jeho území. To platí za predpokladu, ak zamestnanec má trvalý pobyt na území prvého zmluvného štátu a zamestnávateľ nie je majiteľom námornej lode.

Článok 9

Povinnosť poistenia ostatných osôb

Ustanovenia článkov 6 až 8 o povinnosti poistenia platia primerane pre osoby, ktoré nie sú zamestnancami, na ktoré sa však vzťahujú právne predpisy uvedené v článku 2 ods. 1 vo vecnom rozsahu zmluvy.

Článok 10

Povinnosť poistenia zamestnancov diplomatickej misie a konzulárneho úradu

(1) Ak štátny občan jedného zmluvného štátu vykonáva zamestnanie na území druhého zmluvného štátu na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade alebo u člena diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu prvého zmluvného štátu, počas tohto zamestnania sa na neho vzťahujú právne predpisy prvého zmluvného štátu o povinnosti poistenia tak, ako keby tam bol zamestnaný.

(2) Ak mal zamestnanec uvedený v odseku 1 pred začatím zamestnania naposledy trvalý pobyt v zmluvnom štáte, v ktorom je zamestnaný, môže si zvoliť v lehote do šiestich mesiacov od začatia zamestnania vo vzťahu k povinnosti poistiť sa, že sa na neho budú vzťahovať právne predpisy zmluvného štátu, na ktorého území je zamestnaný. Vyhlásenie o voľbe právnych predpisov sa musí predložiť zamestnávateľovi. Zvolené právne predpisy sa na neho vzťahujú odo dňa, keď bolo vykonané také vyhlásenie.

(3) Ak diplomatická misia alebo konzulárny úrad jedného zmluvného štátu zamestnáva osoby, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy druhého zmluvného štátu, potom diplomatická misia alebo konzulárny úrad sú povinné dodržiavať záväzky, ktoré miestnemu zamestnávateľovi vyplývajú z uvedených právnych predpisov.

Článok 11

Výnimky z ustanovení o povinnosti poistenia

Na spoločnú žiadosť zamestnanca a zamestnávateľa alebo na žiadosť inej osoby uvedenej v článku 9 príslušné úrady zmluvných štátov alebo nimi určené inštitúcie sa po vzájomnej dohode môžu odchýliť od ustanovení tejto zmluvy o povinnosti poistenia za predpokladu, že príslušná osoba podlieha právnym predpisom jedného zo zmluvných štátov. Pri rozhodovaní sa prihliada na druh a okolnosti zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti.

DRUHÁ ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA

PRVÁ KAPITOLA

DÔCHODKOVÉ POISTENIE

Článok 12

Započítavanie dôb poistenia a vypočítanie dôchodku

(1) Pri nároku na dávky podľa uplatňovaných právnych predpisov sa zohľadňujú aj tie doby poistenia, ktoré sú na nárok na dávky započítateľné podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu, ak sa časovo neprekrývajú.

(2) Ak na nárok na dávky sú potrebné určité doby poistenia, zohľadňujú sa na tento účel len porovnateľné doby poistenia podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu.

(3) Rozsah dôb poistenia, ktoré majú byť zohľadnené, spravuje sa právnymi predpismi toho zmluvného štátu, podľa ktorého právnych predpisov boli získané.

(4) Vypočítanie dôchodku sa riadi právnymi predpismi, ktoré sa uplatňujú v príslušnom zmluvnom štáte, ak v tejto zmluve nie je uvedené inak.

Článok 13

Osobitosti pre nemeckého nositeľa

(1) Základom na zistenie osobných mzdových bodov sú mzdové body vyplývajúce z nemeckých právnych predpisov.

(2) Ustanovenie o započítaní dôb poistenia podľa článku 12 ods. 1 platí primerane na dávky, ktorých poskytnutie podľa nemeckých právnych predpisov závisí od zváženia nositeľa.

(3) Ak na nárok na dávky podľa nemeckých právnych predpisov je potrebné, aby určité doby poistenia boli získané v určitom časovom období, a ak právne predpisy ďalej predpokladajú, že toto časové obdobie sa na základe určitých skutkových podstát alebo dôb poistenia predĺži, tak sa na predĺženie zohľadnia aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu alebo porovnateľné skutkové podstaty v druhom zmluvnom štáte. Za porovnateľné skutkové podstaty sa považujú doby, počas ktorých sa vyplácali invalidné alebo starobné dôchodky alebo nemocenské, podpora v nezamestnanosti alebo dávky z dôvodu pracovného úrazu (s výnimkou úrazových dôchodkov) podľa slovenských právnych predpisov a doby starostlivosti o deti v Slovenskej republike.

Článok 14

Osobitosti pre slovenského nositeľa

(1) Ak podľa slovenských právnych predpisov vznikne osobe alebo jej pozostalým nárok na dávku len za dobu poistenia získanú podľa slovenských právnych predpisov, slovenský nositeľ vymeria takú dávku bez ohľadu na dĺžku doby poistenia, získanú podľa nemeckých právnych predpisov.

(2) Ak podľa slovenských právnych predpisov vznikne osobe alebo jej pozostalým nárok na dávku len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, určí sa dávka nasledujúcim spôsobom.

1. Slovenský nositeľ najprv zistí, či podľa jeho právnych predpisov spĺňa príslušná osoba s prihliadnutím na súčet dôb poistenia podmienky nároku na dávku.

2. Ak vznikol nárok na dávku podľa bodu 1, slovenský nositeľ vypočíta najprv teoretickú sumu dávky, ktorá by osobe patrila, keby sa všetky doby poistenia získané podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov zohľadnili podľa slovenských právnych predpisov.

3. Na základe teoretickej sumy dávky vymeria nositeľ dávku v sume zodpovedajúcej pomeru medzi skutočne získanou dobou poistenia podľa slovenských právnych predpisov a celkovými dobami poistenia získanými podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov.

(3) Ak slovenský nositeľ môže vypočítať sumu dávky len s prihliadnutím na dobu poistenia získanú podľa slovenských právnych predpisov, nepoužije ustanovenie odseku 2.

(4) Priemerný mesačný zárobok, ktorý je potrebný na určenie výšky dôchodku, sa vypočíta podľa slovenských právnych predpisov.

(5) Ak sa poberateľovi dávky zo slovenského dôchodkového zabezpečenia vypláca súčasne dávka iného druhu z nemeckého sociálneho poistenia alebo podľa iných nemeckých vnútroštátnych zákonov, zníženie dávky vyplácanej zo slovenského dôchodkového zabezpečenia sa z dôvodu súbehu nevykoná.

DRUHÁ KAPITOLA

ÚRAZOVÉ POISTENIE

Pracovné úrazy a choroby z povolania

Článok 15

Zohľadnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania

(1) Ak právne predpisy jedného zmluvného štátu ustanovujú, že pri určení stupňa zníženia pracovnej schopnosti alebo pri určení nároku na dávky v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania je podľa týchto právnych predpisov potrebné zohľadniť iné pracovné úrazy alebo choroby z povolania, to platí aj pre pracovné úrazy a choroby z povolania podliehajúce právnym predpisom druhého zmluvného štátu, tak ako keby podliehali právnym predpisom prvého zmluvného štátu. Pracovným úrazom, ktoré treba zohľadniť, sú postavené na roveň také úrazy, ktoré musia byť zohľadnené ako úrazy alebo iné prípady odškodnenia podľa iných predpisov.

(2) Nositeľ príslušný na odškodnenie vzniknutej poistnej udalosti určí svoje plnenie podľa stupňa zníženia pracovnej schopnosti zapríčinenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktorú je povinný zohľadniť podľa právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahujú.

Článok 16

Zohľadňovanie zamestnaní ohrozujúcich zdravie

(1) Na nárok na dávku z dôvodu choroby z povolania nositeľ jedného zmluvného štátu zohľadňuje aj tie zamestnania, ktoré boli vykonávané pri uplatňovaní právnych predpisov druhého zmluvného štátu a ktoré svojím charakterom mohli vyvolať túto chorobu (zamestnanie ohrozujúce zdravie). Ak v tomto prípade podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov vznikol nárok na dávku, vecné a peňažné dávky s výnimkou dôchodku sa budú poskytovať len podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, na ktorého území má osoba trvalý pobyt. Ak podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu vznikol nárok na dôchodok z úrazového poistenia, potom nositeľ tohto zmluvného štátu je povinný poskytnúť len takú časť dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru trvania zamestnania ohrozujúceho zdravie pri uplatňovaní právnych predpisov vlastného zmluvného štátu k trvaniu zamestnania ohrozujúceho zdravie podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov.

(2) Odsek 1 platí tiež pri novom určení nároku na dávku na základe zhoršenia choroby z povolania. Ak toto zhoršenie vyplýva z opätovného vykonávania zdravia ohrozujúceho zamestnania, potom tu existuje nárok na dôchodok z dôvodu zhoršenia len podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, podľa ktorého právnych predpisov sa toto zamestnanie vykonávalo.

(3) Odseky 1 a 2 platia tiež na pozostalostné dávky.

TRETIA ČASŤ

RÔZNE USTANOVENIA

PRVÁ KAPITOLA

ÚRADNÁ A PRÁVNA POMOC

Článok 17

Úradná a právna pomoc a lekárske vyšetrenia

(1) Nositelia, združenia nositeľov a iné úrady zmluvných štátov si pri vykonávaní tejto zmluvy a právnych predpisov uvedených vo vecnom rozsahu v článku 2 ods. 1 vzájomne poskytujú pomoc tak, ako keby išlo o uplatňovanie ich vlastných právnych predpisov. Táto pomoc je bezplatná. Výdavky v hotovosti sa uhrádzajú s výnimkou poštových poplatkov.

(2) Prvá veta odseku 1 platí aj na lekárske vyšetrenia. Náklady na vyšetrenie, ubytovanie na účely pozorovania, cestovné úhrady, strata na zárobku a iné výdavky vyplatené v hotovosti s výnimkou poštovného uhrádza žiadateľ. Náklady nebudú uhradené, ak je lekárske vyšetrenie v záujme príslušných nositeľov obidvoch zmluvných štátov.

Článok 18

Uznávanie vykonateľných rozhodnutí

(1) Vykonateľné rozhodnutia nositeľov alebo iných úradov jedného zmluvného štátu o príspevkoch a iných pohľadávkach zo sociálneho zabezpečenia sú uznávané druhým zmluvným štátom.

(2) Uznanie môže byť zamietnuté, len ak odporuje verejnému poriadku zmluvného štátu (ordre public), v ktorom má byť rozhodnutie uznané.

(3) Vykonateľné rozhodnutia uznané podľa odseku 1 sa vykonajú v druhom zmluvnom štáte. Konanie o výkone rozhodnutia sa riadi právnymi predpismi, ktoré platia v zmluvnom štáte, na ktorého území majú byť vykonané zodpovedajúce rozhodnutia vydané na vykonanie v tomto štáte. Vyhotovenie rozhodnutia musí byť opatrené doložkou vykonateľnosti.

(4) Pohľadávky nositeľov na území jedného zmluvného štátu majú pri exekučnom, konkurznom a vyrovnacom konaní na území druhého zmluvného štátu rovnaké právne postavenie ako príslušné pohľadávky na území tohto zmluvného štátu.

Článok 19

Nároky nositeľa na náhradu škody voči tretím osobám

(1) Ak osoba, ktorá má podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu dostať náhradu za škodu, ktorá vznikla na území druhého zmluvného štátu podľa jeho právnych predpisov, má nárok voči tretej osobe na náhradu škody, potom prechádza tento nárok na náhradu na nositeľa prvého zmluvného štátu podľa právnych predpisov platných pre neho; druhý zmluvný štát tento prechod nároku na náhradu škody uzná.

(2) Ak má nositeľ jedného zmluvného štátu podľa jeho právnych predpisov pôvodný nárok na náhradu škody voči tretej osobe, potom to druhý zmluvný štát uzná.

(3) Ak nároky na náhradu škody týkajúce sa dávok rovnakého druhu z toho istého škodového prípadu patria nositeľovi jedného zmluvného štátu aj nositeľovi druhého zmluvného štátu, potom nositeľ jedného zmluvného štátu na žiadosť nositeľa druhého zmluvného štátu uplatní aj jeho nárok na náhradu škody. Tretia osoba môže nároky nositeľov uspokojiť s oslobodzujúcim účinkom platbou jednému alebo druhému nositeľovi. Nositelia sú vo vnútornom vzťahu povinní vzájomne sa vyrovnať v pomere nimi poskytovaného plnenia.

(4) Ak nárok určitej osoby na náhradu škody zahŕňa aj nárok na náhradu príspevkov na sociálne poistenie, aj tento nárok na náhradu škody prechádza na nositeľa plnenia prvého zmluvného štátu podľa právnych predpisov platných pre neho.

Článok 20

Poplatky a legalizácia

(1) Ak právne predpisy jedného zmluvného štátu ustanovujú oslobodenie od daní, správnych poplatkov vrátane konzulárnych poplatkov alebo ich zníženie a úhradu výdavkov za písomnosti alebo doklady, ktoré je potrebné predložiť pri vykonávaní právnych predpisov tohto zmluvného štátu, to sa vzťahuje aj na príslušné písomnosti a doklady, ktoré je potrebné predložiť pri vykonávaní tejto zmluvy alebo právnych predpisov druhého zmluvného štátu uvedených vo vecnom rozsahu v článku 2 ods. 1.

(2) Doklady a písomnosti, ktoré je potrebné predložiť pri vykonávaní tejto zmluvy alebo právnych predpisov jedného zmluvného štátu uvedených vo vecnom rozsahu v článku 2 ods. 1 vo vzťahu k pracoviskám druhého zmluvného štátu, nevyžadujú legalizáciu alebo iný obdobný formálny úkon.

Článok 21

Doručovanie a dorozumievacie jazyky

(1) Nositelia, združenia nositeľov a iné úrady zmluvných štátov môžu pri vykonávaní tejto zmluvy a právnych predpisov uvedených vo vecnom rozsahu v článku 2 ods. 1 priamo medzi sebou, ako aj so zúčastnenými osobami a ich zástupcami komunikovať vo svojich štátnych jazykoch. Právne predpisy o prizývaní tlmočníkov týmto nie sú dotknuté. Rozhodnutia alebo iné písomnosti môžu byť doručené priamo osobe zdržiavajúcej sa na území druhého zmluvného štátu doporučene s návratkou. Predchádzajúca veta platí aj pre rozhodnutia a iné doručované písomnosti, ktoré sa vydávajú pri vykonávaní nemeckého zákona o zabezpečení obetí vojny a zákonov primerane upravujúcich používanie tohto zákona.

(2) Nositelia, združenia nositeľov a iné úrady zmluvných štátov nemôžu odmietnuť prijatie podaní a dokladov z dôvodu, že sú napísané v štátnom jazyku druhého zmluvného štátu.

Článok 22

Rovnosť žiadostí

(1) Ak bola žiadosť o dávku podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu podaná na mieste v druhom zmluvnom štáte, ktoré je príslušné prijať žiadosť o zodpovedajúcu dávku podľa jeho platných právnych predpisov, potom sa žiadosť považuje za podanú príslušnému nositeľovi. To platí primerane pre iné žiadosti, ako aj vyhlásenia a opravné prostriedky.

(2) Žiadosti, vyhlásenia a opravné prostriedky musí inštitúcia jedného zmluvného štátu uvedená v odseku 1, ktorej boli podané, bez meškania postúpiť príslušnej inštitúcii druhého zmluvného štátu.

(3) Žiadosť o dávku podaná podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu sa považuje aj za žiadosť o zodpovedajúcu dávku podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu. To neplatí, ak žiadateľ výslovne požaduje, aby určenie nároku na dávku v prípade staroby podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu bolo odložené.

Článok 23

Zastupovanie diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom

Diplomatická misia alebo konzulárny úrad jedného zmluvného štátu na území druhého zmluvného štátu je oprávnený na žiadosť oprávnenej osoby vykonať nevyhnutné úkony na zabezpečenie a zachovanie práv štátnych občanov prvého zmluvného štátu, pričom sa nemusí preukázať plnou mocou. Tie môžu v záujme štátnych občanov najmä podávať žiadosti, vydávať vyhlásenia alebo podávať opravné prostriedky u nositeľov, združení nositeľov a na iných úradoch a na súdoch druhého zmluvného štátu.

Článok 24

Ochrana údajov

(1) Ak sa na základe tejto zmluvy podľa ustanovení vnútroštátneho právneho poriadku poskytujú osobné údaje, uplatňujú sa pri dodržaní právnych predpisov platných pre každý zmluvný štát nasledujúce ustanovenia.

1. Na účely vykonávania tejto zmluvy a právnych predpisov, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, môžu byť údaje odovzdané príslušným miestam v prijímajúcom štáte. Prijímajúci štát ich môže spracovať a použiť na tieto účely. Ich odovzdávanie miestam v prijímajúcom štáte alebo ich využitie na iné účely v prijímajúcom štáte je prípustné len podľa právneho poriadku prijímajúceho štátu, ak to slúži na účely sociálneho zabezpečenia vrátane s tým súvisiacim súdnym konaním. To nebráni odovzdávaniu týchto údajov v prípadoch, ak existuje takáto povinnosť podľa zákonov a iných predpisov prijímajúceho štátu s prihliadnutím na záujmy chránené trestnoprávnymi predpismi alebo na daňové účely. V iných prípadoch sa následné odovzdávanie ďalším miestam môže uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom poskytujúceho miesta.

2. Príjemca v jednotlivých prípadoch na požiadanie informuje miesto, ktoré odovzdávanie uskutočnilo, o využití poskytovaných údajov, ako aj o výsledkoch, ktoré sa tým dosiahli.

3. Miesto, ktoré odovzdávanie uskutočnilo, je povinné dohliadať na správnosť poskytovaných údajov, ako aj na potrebu a primeranosť vzhľadom na účel, na ktorý sa odovzdanie uskutočnilo. Pritom je potrebné zohľadniť zákazy odovzdávania údajov, ktoré platia podľa vnútroštátneho právneho poriadku toho-ktorého štátu. Ak sa preukáže, že boli poskytnuté nesprávne údaje alebo údaje, ktoré sa podľa právneho poriadku poskytujúceho štátu nesmú odovzdávať, túto skutočnosť je potrebné bez meškania oznámiť prijímajúcemu miestu. To je povinné vykonať ich opravu alebo vymazanie.

4. Na žiadosť dotknutej osoby musí jej byť poskytnuté oznámenie, na aký predpokladaný účel sa využívajú poskytované údaje, ktoré sa jej týkajú. Inak sa právo dotknutej osoby na získanie informácie o údajoch, ktoré o nej existujú, riadi vnútroštátnym právnym poriadkom toho zmluvného štátu, od ktorého miesta sa tieto informácie požadujú.

5. Ak určité miesto jedného zmluvného štátu v súlade s touto zmluvou odovzdalo určité osobné údaje, nemôže sa prijímajúce miesto druhého zmluvného štátu v rámci svojho ručenia podľa vnútroštátneho právneho poriadku odvolávať pri svojej obhajobe voči poškodenému na to, že poskytnuté údaje neboli správne. Ak prijímajúce miesto poskytne náhradu škody z dôvodu škody, ku ktorej došlo v dôsledku použitia nesprávne poskytnutých údajov, v takom prípade miesto, ktoré tieto údaje odovzdalo, uhradí prijímajúcemu miestu celkovú sumu poskytnutej náhrady.

6. Poskytnuté osobné údaje musia byť vymazané, ak už nie sú potrebné na účel, na ktorý boli odovzdané, a niet dôvodu domnievať sa, že by sa ich vymazaním obmedzili záujmy dotknutej osoby v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré je potrebné chrániť.

7. Poskytujúce a prijímajúce miesta sú povinné evidovať poskytnutie i prijatie osobných údajov.

8. Poskytujúce a prijímajúce miesta sú povinné účinne chrániť poskytované osobné údaje pred nepovolaným prístupom, nepovolanou zmenou a nepovolaným zverejnením.

(2) Ustanovenia odseku 1 platia primerane pre prevádzkové a obchodné tajomstvá.

DRUHÁ KAPITOLA

VYKONÁVANIE A VÝKLAD ZMLUVY

Článok 25

Vykonávanie zmluvy a kontaktné miesta

(1) Vlády alebo príslušné úrady môžu na účely vykonávania tejto zmluvy uzavrieť potrebné dohody. Príslušné úrady sa informujú o zmenách a doplnkoch pre ne platných právnych predpisov uvedených vo vecnom rozsahu v článku 2 ods. 1.

(2) Na účely vykonávania tejto zmluvy sa určujú tieto kontaktné miesta:

1. v Slovenskej republike

Sociálna poisťovňa, Bratislava;

2. v Spolkovej republike Nemecko

pre dôchodkové poistenie robotníkov

Krajinská poisťovňa Dolné Bavorsko-Horné Falcko, Landshut,

die Landesversicherungsanstalt Niederbayern-Ober- pfalz, Landshut,

pre dôchodkové poistenie zamestnancov

Spolková poisťovňa pre zamestnancov, Berlín,

die Bundesversicherungsanstalt für Angestellte, Berlin,

pre dôchodkové poistenie baníkov

Spolkové banské bratstvo, Bochum,

die Bundesknappschaft, Bochum,

pre pripoistenie hutníkov

Krajinská poisťovňa pre Sársko, Saarbrücken,

die Landesversicherungsanstalt für das Saarland, Saarbrücken,

pre úrazové poistenie

Hlavný zväz priemyslových profesných združení, registrovaný spolok, Sankt Augustin,

der Hauptverband der gewerblichen Berufsgenossenschaften e.V., Sankt Augustin,

ak sa na vykonávaní tejto zmluvy podieľajú nemeckí nositelia zákonného nemocenského poistenia, je to

Nemecké kontaktné miesto Nemocenské poistenie – zahraničie, Bonn,

die Deutsche Verbindungsstelle Krankenversicherung – Ausland, Bonn.

(3) Ak to už nepredpisujú nemecké právne predpisy, kontaktné miesto, ktoré bolo určené v rámci dôchodkového poistenia robotníkov na všetky konania vrátane vymerania a poskytovania dávok, je príslušné, ak

1. sú doby poistenia, ktoré boli získané alebo sa majú započítať podľa nemeckých a slovenských právnych predpisov, alebo

2. sa iné doby poistenia získané na území Slovenskej republiky majú započítať podľa nemeckých právnych predpisov o cudzích dôchodkoch, alebo

3. má oprávnený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo

4. má oprávnený ako slovenský štátny občan trvalý pobyt mimo zmluvných štátov.

Pre dávky na rehabilitáciu to platí iba vtedy, ak sa poskytujú v rámci prebiehajúceho dôchodkového konania.

(4) Príslušnosť Železničiarskej poisťovne a Námorníckej pokladne podľa nemeckých právnych predpisov zostáva nedotknutá.

(5) Kontaktné miesta a miesta uvedené v odseku 4 sa splnomocňujú, aby sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 spolu s príslušnými úradmi v rámci svojej pôsobnosti dohodli na potrebných a účelných administratívnych opatreniach na účely vykonávania tejto zmluvy vrátane postupu o náhrade a vyplácaní peňažných dávok.

(6) Odsek 5 sa primerane vzťahuje na inštitúcie určené príslušnými úradmi v článku 11 prvej vete tejto zmluvy.

Článok 26

Mena a prepočítacie kurzy

Nositeľ jedného zmluvného štátu môže osobe, ktorá sa zdržiava na území druhého zmluvného štátu, poskytovať dávky v jeho mene s oslobodzujúcim účinkom. Vo vzťahu medzi nositeľom a oprávnenou osobou je pre prepočet rozhodujúci kurz toho dňa, z ktorého sa vychádzalo pri prevode dávky. Ak má nositeľ vykonať platby pre nositeľa druhého zmluvného štátu, musia sa vykonať v mene druhého zmluvného štátu.

Článok 27

Náhrady

(1) Ak nositeľ jedného zmluvného štátu neoprávnene poskytol osobe dávku, neoprávnene poskytnutú časť dávky, na ktorú má osoba nárok podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu, možno zadržať v prospech nositeľa prvého zmluvného štátu.

(2) Ak má osoba nárok na dávku podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu za určité obdobie, za ktoré jej alebo jej rodinným príslušníkom boli poskytované dávky nositeľom sociálnej pomoci druhého zmluvného štátu, v takom prípade dávky musia byť na požiadanie a v prospech oprávneného nositeľa sociálnej pomoci prvého zmluvného štátu zadržané, akoby išlo o nositeľa sociálnej pomoci so sídlom na území prvého zmluvného štátu. Ak sa nositeľ druhého zmluvného štátu dozvedel o výplate sociálnej pomoci nositeľom sociálnej pomoci prvého zmluvného štátu až po vyplatení dávok, nie je povinný vyplatenú sumu uhradiť.

Článok 28

Riešenie sporov

(1) Spory medzi obidvoma zmluvnými štátmi, ktoré vzniknú pri výklade alebo vykonávaní tejto zmluvy, budú, ak je to možné, riešiť príslušné úrady.

(2) Ak urovnanie sporu takýmto spôsobom nie je možné, tento spor sa na žiadosť jedného zo zmluvných štátov predloží rozhodcovskému súdu.

(3) Rozhodcovský súd sa vytvára ad hoc tak, že každý zmluvný štát vymenuje jedného člena a obaja členovia sa dohodnú na občanovi tretieho štátu ako na predsedovi, ktorého vymenujú vlády obidvoch zmluvných štátov. Členov vymenujú v lehote dvoch mesiacov, predsedu v lehote troch mesiacov po dni, keď jeden zo zmluvných štátov oznámil druhému zmluvnému štátu, že chce vzniknutý spor predložiť rozhodcovskému súdu.

(4) Ak lehoty uvedené v odseku 3 nebudú dodržané, môže z dôvodu neexistencie inej dohody každý zo zmluvných štátov požiadať prezidenta Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva o potrebné vymenovania. Ak je prezident štátnym občanom jedného zo zmluvných štátov alebo ak z iného dôvodu nemôže vymenovanie vykonať, mal by vymenovanie vykonať viceprezident. Ak aj viceprezident je štátnym občanom jedného zo zmluvných štátov alebo ak ani on nemôže toto vymenovanie vykonať, vymenovanie vykoná funkčne nasledujúci člen súdneho dvora, ktorý nie je štátnym občanom ani jedného zo zmluvných štátov.

(5) Rozhodcovský súd rozhoduje väčšinou hlasov na základe existujúcich zmlúv medzi zmluvnými štátmi a podľa medzinárodného práva. Jeho rozhodnutia sú záväzné. Každý zmluvný štát hradí náklady za svojho člena, ako aj náklady spojené s jeho zastupovaním v konaní pred rozhodcovským súdom. Náklady za predsedu, ako aj ďalšie náklady uhrádzajú obidva zmluvné štáty rovnakým dielom. Rozhodcovský súd môže určiť inú úpravu delenia nákladov. Inak si rozhodcovský súd určuje vlastné procesné pravidlá.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 29

Nároky na dávky na základe tejto zmluvy

(1) Táto zmluva nezakladá nárok na dávky

1. za čas pred nadobudnutím jej platnosti,

2. v prípadoch, keď existuje nárok na dávky podľa Dohody medzi vládou Československej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky o spolupráci na poli sociálnej politiky z 11. septembra 1956,

3. osobám, ktoré získali doby poistenia podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu a v čase nadobudnutia platnosti zmluvy majú trvalý pobyt na území druhého zmluvného štátu, kde podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu poberajú dávky za doby poistenia získané podľa právnych predpisov prvého zmluvného štátu, ak majú trvalý pobyt v druhom zmluvnom štáte. To platí primerane aj v prípadoch, keď doby poberania dôchodkov rôzneho druhu na seba bez prerušenia nadväzujú.

(2) Pri vykonávaní tejto zmluvy sa berú do úvahy aj právne relevantné skutočnosti, ktoré vznikli podľa právnych predpisov zmluvných štátov pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy.

(3) Predchádzajúce rozhodnutia nebránia uplatňovaniu tejto zmluvy.

(4) Ak sa žiadosť o priznanie dôchodku, na ktorý vznikol nárok len s prihliadnutím na túto zmluvu, podá v lehote 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia jej platnosti, dôchodok sa bude poskytovať odo dňa určeného vnútroštátnymi právnymi predpismi príslušného zmluvného štátu bez ohľadu na nevýhodnejšie lehoty na podanie žiadosti, najskôr odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy. Výhodnejšie vnútroštátne právne predpisy zostávajú nedotknuté.

(5) Dôchodky, ktoré boli vymerané pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy, možno s prihliadnutím na túto zmluvu znova vymerať ex offo iba vtedy, ak na základe ustanovení tejto zmluvy dochádza k zmene. V takých prípadoch bez ohľadu na článok 22 ods. 3 platí deň, ktorým začal nositeľ konanie, za deň podania žiadosti podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu.

(6) Ak by podľa odseku 5 nevznikol nárok na dôchodok alebo novovymeraný dôchodok bude nižší ako ten, ktorý sa naposledy vyplácal bez prihliadnutia na túto zmluvu, dôchodok sa bude naďalej vyplácať v doterajšej výške.

Článok 30

Záverečný protokol

Priložený záverečný protokol je súčasťou tejto zmluvy.

Článok 31

Ratifikácia a nadobudnutie platnosti

(1) Táto zmluva podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny boli vymenené v Bratislave.

(2) Táto zmluva nadobudne platnosť v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli vymenené ratifikačné listiny.

Článok 32

Doba platnosti zmluvy

(1) Táto zmluva sa uzaviera na neurčitý čas. Každý zmluvný štát ju môže písomne vypovedať diplomatickou cestou v lehote troch mesiacov pred koncom kalendárneho roka.

(2) V prípade skončenia platnosti tejto zmluvy v dôsledku vypovedania jej ustanovenia týkajúce sa už nadobudnutých nárokov na dávky zostávajú naďalej v platnosti. Obmedzujúce právne predpisy o vylúčení nároku na dávky alebo o pozastavení či odňatí dávok z dôvodu pobytu v zahraničí sa pri týchto nárokoch neberú do úvahy.

Dané v Berlíne 12. septembra 2002 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom a nemeckom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Za Slovenskú republiku:

Peter Magvaši v. r.

Za Spolkovú republiku Nemecko:

Klaus Achenbach v. r.

Michael Schaefer v. r.

ZÁVEREČNÝ PROTOKOL

k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení

Dnes pri podpísaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení vyhlásili splnomocnení zástupcovia obidvoch zmluvných štátov, že

sa dohodli takto:

1. K článku 2 zmluvy:

Pre dôchodkové poistenie roľníkov a doplnkové poistenie baníkov, ktoré existujú v Spolkovej republike Nemecko, neplatia osobitné ustanovenia o dôchodkovom poistení uvedené v druhej časti prvej kapitole.

2. K článku 4 zmluvy:

a) Právne predpisy o poistných bremenách ustanovené v medzištátnych zmluvách, ktoré boli uzavreté zmluvnými štátmi, zostávajú nedotknuté.

b) Právne predpisy zmluvného štátu, ktoré zabezpečujú spoluúčasť poistencov a zamestnávateľov v samosprávnych orgánoch nositeľov a v ich združeniach, ako aj v súdnictve v oblasti sociálneho zabezpečenia, zostávajú nedotknuté.

c) Štátni občania Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt mimo územia Spolkovej republiky Nemecko, majú právo na dobrovoľné poistenie v nemeckom dôchodkovom poistení, ak do tohto poistenia odvádzali platné príspevky najmenej 60 mesiacov. Výhodnejšie vnútroštátne právne predpisy zostávajú nedotknuté. To platí aj pre utečencov a osoby bez štátneho občianstva uvedené v článku 3 ods. 2 a 3 tejto zmluvy, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

3. K článku 5 zmluvy:

a) Na osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sa článok 5 zmluvy s prihliadnutím na dôchodok z dôvodu zníženej pracovnej schopnosti vzťahuje len vtedy, ak existuje nárok podľa nemeckých právnych predpisov nezávisle od situácie na nemeckom trhu práce.

b) Nemecké právne predpisy o dávkach za pracovné úrazy a choroby z povolania, ku ktorým nedošlo na území Spolkovej republiky Nemecko, ako aj o dávkach za doby poistenia, ktoré neboli získané na území Spolkovej republiky Nemecko, zostávajú nedotknuté.

c) Nemecké právne predpisy o dávkach na rehabilitáciu poskytovaných nositeľom dôchodkového poistenia zostávajú nedotknuté.

d) Nemecké právne predpisy, ktoré predpokladajú pozastavenie nárokov z dôchodkového poistenia osobám, ktoré sa pobytom v cudzine vyhýbajú trestnému konaniu vedenému proti nim, zostávajú nedotknuté.

4. K článkom 6 až 11 zmluvy:

a) Ak osoba podľa článkov 6 až 11 zmluvy podlieha právnym predpisom zmluvného štátu o povinnosti poistiť sa, vzťahujú sa rovnakým spôsobom na túto osobu a jej zamestnávateľa aj právne predpisy tohto zmluvného štátu o povinnosti poistiť sa pre prípad nezamestnanosti.

b) Zamestnávatelia vyslaných zamestnancov sú povinní spolupracovať v oblasti bezpečnosti práce a predchádzania úrazom s príslušnými nositeľmi a organizáciami toho zmluvného štátu, v ktorom je zamestnanec zamestnaný. Vnútroštátne právne predpisy, ktoré tieto vzťahy upravujú v širšom rozsahu, zostávajú nedotknuté.

5. K článku 7 zmluvy:

Osobám, ktoré sú ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy zamestnané, začína týmto dňom plynúť určená lehota.

6. K článku 9 zmluvy:

Nemecké právne predpisy úrazového poistenia o poistnej ochrane pri poskytnutí pomoci a o iných od zamestnania nezávislých konaniach v zahraničí zostávajú nedotknuté.

7. K článku 10 zmluvy:

a) Lehota stanovená v odseku 2 začína plynúť osobám, ktoré sú zamestnané v deň nadobudnutia platnosti zmluvy, týmto dňom.

b) Odseky 1 a 2 platia primerane pre tam uvedených zamestnancov, ktorí sú zamestnaní iným nemeckým zamestnávateľom verejnej služby na území Slovenskej republiky.

8. K článku 10 ods. 1 a k článku 11 zmluvy:

Ak pri uplatňovaní článku 10 ods. 1 a článku 11 zmluvy dotknutá osoba podlieha nemeckým právnym predpisom, považuje sa za zamestnanú alebo zárobkovo činnú tam, kde bola naposledy zamestnaná alebo zárobkovo činná, pričom naďalej platí iná úprava zakladajúca sa na predchádzajúcom uplatňovaní článku 7 zmluvy. Ak táto osoba nebola predtým zamestnaná alebo zárobkovo činná na území Spolkovej republiky Nemecko, považuje sa za osobu zamestnanú alebo zárobkovo činnú v tom mieste, v ktorom má sídlo príslušný nemecký úrad.

9. Nemecké právne predpisy o dávkach za pracovné úrazy a choroby z povolania, ktoré sa odškodňujú podľa právnych predpisov o cudzích dôchodkoch, a o dávkach za doby poistenia, ktoré sa započítavajú podľa právnych predpisov o cudzích dôchodkoch, zostávajú nedotknuté.

K oznámeniu č. 479/2003

VYKONÁVACIA DOHODA

k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení

Vláda Slovenskej republiky a vláda Spolkovej republiky Nemecko,

na základe článku 25 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení z 12. septembra 2002 (ďalej len „zmluva“),

dohodli sa takto:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Definovanie pojmov

Pojmy použité v ustanoveniach tejto dohody majú taký istý význam, ako je stanovený v zmluve.

Článok 2

Informovanie

Kontaktným miestam uvedeným v článku 25 ods. 2 zmluvy a príslušným nemeckým nositeľom uvedeným v článku 25 ods. 4 zmluvy prináleží v rozsahu ich pôsobnosti všeobecné informovanie dotknutých osôb o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy.

Článok 3

Oznamovacia povinnosť

(1) Inštitúcie uvedené v článku 25 ods. 2 a 4 a v článku 17 zmluvy sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti oznámiť si navzájom a dotknutým osobám skutočnosti a poskytnúť dôkazové prostriedky potrebné na zabezpečenie práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy, z tejto dohody, ako aj z právnych predpisov uvedených v článku 2 ods. 1 zmluvy.

(2) V prípade, ak je osoba podľa zmluvy, tejto dohody alebo podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 ods. 1 zmluvy povinná oznámiť nositeľovi alebo inštitúcii určité skutočnosti, táto povinnosť sa vzťahuje aj na príslušné skutočnosti, ktoré sú dané na území druhého zmluvného štátu alebo vyplývajú z jeho právnych predpisov. Toto platí aj vtedy, ak je osoba povinná poskytnúť určité dôkazové prostriedky.

Článok 4

Potvrdenie o uplatnených právnych predpisoch

(1) V prípadoch uvedených v článkoch 7, 10 a 11 zmluvy vo vzťahu k danému zamestnaniu vydá na žiadosť príslušný nositeľ zmluvného štátu, ktorého právne predpisy sa majú uplatniť, potvrdenie o tom, že zamestnanec a zamestnávateľ podliehajú jeho právnym predpisom. V tomto potvrdení sa musí v prípadoch uvedených v článkoch 7 a 11 zmluvy stanoviť určitá doba platnosti.

(2) Ak sa majú uplatniť nemecké právne predpisy, v prípadoch uvedených v článkoch 7 a 10 zmluvy vydá toto potvrdenie nositeľ nemocenského poistenia, ktorému boli odvádzané príspevky na dôchodkové poistenie, inak Spolková poisťovňa pre zamestnancov, Berlín. V prípadoch uvedených v článku 11 zmluvy potvrdenie vydá Nemecké kontaktné miesto Nemocenské poistenie – zahraničie, Bonn.

(3) Ak sa majú uplatniť slovenské právne predpisy, vydá toto potvrdenie Sociálna poisťovňa, Bratislava.

Článok 5

Platobný styk

Príjemcom na území druhého zmluvného štátu sa môžu vyplácať peňažné dávky priamo alebo prostredníctvom kontaktných miest alebo príslušných nemeckých nositeľov uvedených v článku 25 ods. 4 zmluvy.

Článok 6

Štatistiky

Kontaktné miesta určené v článku 25 ods. 2 zmluvy a príslušní nemeckí nositelia uvedení v článku 25 ods. 4 zmluvy vypracujú každý rok štatistiky o platbách dôchodkov uskutočnených na území druhého zmluvného štátu, a to podľa stavu k 31. decembru, a tieto si budú navzájom zasielať. Údaje majú podľa možnosti obsahovať druhy dôchodkov, počet a celkovú sumu vyplatených dôchodkov a jednorazového vyrovnania.

DRUHÁ ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA

PRVÁ KAPITOLA

DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE

Článok 7

Prepočet dôb poistenia

(1) Pri započítavaní dôb poistenia pre nárok na dávky podľa nemeckých právnych predpisov sa podľa článku 12 zmluvy doby poistenia získané podľa slovenských právnych predpisov prepočítavajú takto:

– 30 dní zodpovedá jednému mesiacu a

– 360 dní zodpovedá 12 mesiacom.

Tento postup nesmie viesť k tomu, že sa v jednom kalendárnom roku berie do úvahy doba poistenia v trvaní viac než 12 mesiacov.

(2) Dni, ktoré podľa odseku 1 zodpovedajú časti mesiaca, sa považujú za celý mesiac.

(3) Pri započítavaní dôb poistenia pre nárok na dávky podľa slovenských právnych predpisov sa podľa článku 12 zmluvy doby poistenia získané podľa nemeckých právnych predpisov prepočítavajú takto:

– 12 mesiacov zodpovedá 365 dňom,

– pri lehotách kratších ako 12 mesiacov zodpovedá jeden mesiac 30 dňom.

DRUHÁ KAPITOLA

ÚRAZOVÉ POISTENIE

Článok 8

Oznamovanie pracovných úrazov

(1) Pri oznamovaní pracovného úrazu alebo choroby z povolania platia právne predpisy zmluvného štátu, podľa ktorých existuje poistenie.

(2) Oznámenie sa adresuje príslušnému nositeľovi. V prípade, že oznámenie dostane nositeľ miesta pobytu, zašle ho bezodkladne príslušnému nositeľovi.

TRETIA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE

Článok 9

Nadobudnutie platnosti a trvanie dohody

(1) Táto dohoda nadobudne platnosť dňom, keď si obe zmluvné strany navzájom oznámia, že sú splnené potrebné vnútroštátne predpoklady na nadobudnutie platnosti. Rozhodujúci je deň doručenia posledného oznámenia.

(2) Dohoda sa bude vykonávať odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy a platí počas platnosti zmluvy.

Dané v Berlíne 12. apríla 2002 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom a nemeckom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu

Slovenskej republiky:

Peter Magvaši v. r.

Za vládu

Spolkovej republiky Nemecko:

Klaus Achenbach v. r.

Michael Schaefer v. r.