Oznámenie č. 205/2003 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 1981

Čiastka 99/2003
Platnosť od 13.06.2003
Redakčná poznámka

Dohovor nadobudol platnosť 11. augusta 1983 v súlade s článkom 13 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 14. júna 2003 na základe článku 13 ods. 3.

205

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 23. júna 1981 bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 1981.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohovorom uznesením č. 1990 z 3. apríla 2002 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 24. apríla 2002. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce v Ženeve 14. júna 2002.

Dohovor nadobudol platnosť 11. augusta 1983 v súlade s článkom 13 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 14. júna 2003 na základe článku 13 ods. 3.

K oznámeniu č. 205/2003 Z. z.

DOHOVOR 156

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 19811)

Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla 3. júna 1981 na svojom 67. zasadnutí,

berúc do úvahy znenie Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce z Filadelfie o cieľoch a zámeroch Medzinárodnej organizácie práce, ktorá uznáva, že „všetky ľudské bytosti bez ohľadu na rasu, vierovyznanie alebo pohlavie majú právo usilovať sa o svoje materiálne blaho a duchovný rozvoj v podmienkach slobody a dôstojnosti, ekonomického zabezpečenia a na základe rovnakých príležitostí“,

berúc do úvahy znenie Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o rovnosti príležitostí a zaobchádzania so ženami pracovníčkami a rezolúcie o Akčnom pláne na podporu rovnosti príležitostí a zaobchádzania so ženami pracovníčkami, ktoré prijala Medzinárodná konferencia práce v roku 1975,

berúc do úvahy ustanovenia medzinárodných pracovných dohovorov a odporúčaní, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi2) a so ženami pracovníčkami, najmä Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní č. 100 z roku 19513) a Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní č. 90 z roku 1951, Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (zamestnanie a povolanie) č. 111 z roku 19584) a Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (zamestnanie a povolanie) č. 111 z roku 1958, ako aj VIII. časti Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o rozvoji ľudských zdrojov č. 150 z roku 1975,

pripomínajúc, že Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (zamestnanie a povolanie) č. 111 z roku 1958 výslovne nepokrýva rozlíšenie na základe starostlivosti o rodinu, a zvažujúc, že v tomto ohľade sú potrebné doplňujúce normy,

berúc do úvahy znenie Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o zamestnaní (ženy s rodinnými povinnosťami) č. 123 z roku 1965 a zohľadniac zmeny, ktoré nastali od jeho prijatia,

berúc do úvahy, že dokumenty o rovnosti príležitostí pre mužov a ženy a zaobchádzania s nimi prijala aj Organizácia Spojených národov a iné špecializované inštitúcie, a pripomínajúc najmä to, že odsek 14 preambuly Dohovoru Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 19795) uvádza, že účastnícke štáty „sú si vedomé, že zmena tradičnej úlohy mužov, ako aj úlohy žien v spoločnosti a rodine je potrebná, aby sa dosiahla úplná rovnosť medzi mužmi a ženami“,

uznávajúc, že problémy pracovníkov zodpovedných za rodinu sú aspektmi širších otázok týkajúcich sa rodiny a spoločnosti, ktoré by mala zohľadňovať vnútroštátna politika,

uznávajúc potrebu vytvorenia skutočnej rovnosti príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami zodpovednými za rodinu, ako aj medzi nimi a ostatnými pracovníkmi,

zvažujúc, že mnohé problémy, ktorým čelia všetci pracovníci, sú ešte sťažené v prípade pracovníkov zodpovedných za rodinu, a uznávajúc potrebu zlepšiť ich podmienky opatreniami zodpovedajúcimi ich osobitným potrebám a opatreniami určenými na všeobecné zlepšenie podmienok pracovníkov,

rozhodnúc prijať isté návrhy týkajúce sa rovnosti príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu, ktoré sú piatym bodom programu zasadnutia, a

určujúc, že tieto návrhy majú mať formu medzinárodného dohovoru,

prijíma6) 23. júna 1981 tento dohovor, ktorý sa môže uvádzať aj ako Dohovor o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu z roku 1981:7)

Článok 1

1. Tento dohovor sa vzťahuje na mužov pracovníkov a ženy pracovníčky so zodpovednosťou vo vzťahu k nezaopatreným deťom, ak takáto zodpovednosť obmedzuje možnosti ich prípravy, prístupu, účasti alebo postupu v ekonomickej činnosti.

2. Ustanovenia tohto dohovoru sa rovnako vzťahujú na mužov pracovníkov a ženy pracovníčky so zodpovednosťou vo vzťahu k iným členom najbližšej rodiny, ktorí zjavne potrebujú ich starostlivosť alebo podporu, ak táto zodpovednosť obmedzuje ich možnosti prípravy, prístupu, účasti a postupu v ekonomickej činnosti.

3. Na účely tohto dohovoru výrazy „nezaopatrené deti“ a „iný člen najbližšej rodiny, ktorý zjavne potrebuje starostlivosť alebo podporu“, znamenajú osoby definované ako také v každej krajine jedným z prostriedkov uvedených v článku 9 tohto dohovoru.

4. Pracovníci, ktorých sa to podľa odsekov 1 a 2 tohto článku týka, v ďalšom texte sa uvádzajú ako „pracovníci so zodpovednosťou za rodinu“.

Článok 2

Tento dohovor sa vzťahuje na všetky odvetvia ekonomickej činnosti a na všetky kategórie pracovníkov.

Článok 3

1. S cieľom vytvoriť skutočnú rovnosť príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami každý člen8) v rámci cieľov svojej vnútroštátnej politiky umožní osobám so zodpovednosťou za rodinu, ktoré sú alebo chcú byť zamestnané, uplatniť ich právo vykonávať alebo získať zamestnanie bez toho, aby sa stali objektom diskriminácie, a podľa možnosti bez rozporu medzi ich zamestnaním a zodpovednosťou za rodinu.

2. Na účely odseku 1 tohto článku výraz „diskriminácia“ znamená diskrimináciu v zamestnaní a povolaní, ako sa to definuje v článkoch 1 a 5 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (zamestnanie a povolanie) č. 111 z roku 1958.4)

Článok 4

S cieľom vytvoriť skutočnú rovnosť príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami sa prijmú všetky opatrenia zlučiteľné s vnútroštátnymi podmienkami a možnosťami na to, aby sa

a) pracovníkom so zodpovednosťou za rodinu umožnilo uplatniť ich právo na slobodný výber zamestnania a

b) zohľadnili ich potreby týkajúce sa vzťahov a podmienok zamestnávania a sociálneho zabezpečenia.

Článok 5

Všetky opatrenia zlučiteľné s vnútroštátnymi podmienkami a možnosťami sa ďalej prijmú na

a) zohľadnenie potrieb pracovníkov so zodpovednosťou za rodinu v rámci miestneho a oblastného plánovania,

b) rozvoj alebo podporu verejných alebo súkromných služieb v obci, ako sú služby a zariadenia vykonávajúce starostlivosť o deti a rodinu.

Článok 6

Príslušné úrady a orgány každej krajiny prijmú príslušné opatrenia na podporu informácií a vzdelávania s cieľom zlepšiť porozumenie verejnosti pre zásadu rovnosti príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami a pre problémy pracovníkov so zodpovednosťou za rodinu, ako aj získať verejnú mienku pri napomáhaní prekonávania týchto problémov.

Článok 7

Prijmú sa všetky opatrenia zlučiteľné s vnútroštátnymi podmienkami a možnosťami vrátane opatrení v oblasti poradenstva a odbornej prípravy, aby sa pracovníkom so zodpovednosťou za rodinu zabezpečila možnosť stať sa a zostať integrálnou súčasťou pracovných síl, ako aj opäť sa zaradiť medzi pracovné sily po skončení neprítomnosti v dôsledku takejto zodpovednosti.

Článok 8

Zodpovednosť za rodinu ako taká nezakladá platný dôvod na skončenie zamestnania.

Článok 9

Ustanovenia tohto dohovoru sa môžu aplikovať prostredníctvom zákonov a predpisov, kolektívnych zmlúv, podnikových predpisov, rozhodcovských rozhodnutí a súdnych rozhodnutí alebo kombináciou týchto prostriedkov, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý môže byť vhodný a ktorý berie do úvahy vnútroštátne podmienky.

Článok 10

1. Ustanovenia tohto dohovoru sa môžu aplikovať v jednotlivých oblastiach činností, ak je to potrebné, berúc do úvahy vnútroštátne podmienky, za predpokladu, že takéto prijaté opatrenia sa aplikujú v každom prípade na všetkých pracovníkov chránených článkom 1 ods. 1.

2. Každý člen, ktorý ratifikuje tento dohovor, uvedie vo svojej prvej správe o aplikácii dohovoru predloženej podľa článku 22 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce,9) v akom vzťahu, ak existuje, člen zamýšľa využiť oprávnenie uvedené v odseku 1 tohto článku, a v následných správach uvedie rozsah, v akom sa vykonal alebo sa navrhuje vykonať v zmysle dohovoru v súvislosti s týmto vzťahom.

Článok 11

Organizácie zamestnávateľov a organizácie pracovníkov majú právo vhodným spôsobom vo vzťahu k vnútroštátnym podmienkam a praxi zúčastňovať sa na vypracovaní a aplikovaní opatrení prijatých na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru.

Článok 12

Formálne ratifikácie dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce na registráciu.

Článok 13

1. Tento dohovor zaväzuje len tých členov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikácie zaregistroval generálny riaditeľ.

2. Dohovor nadobudne platnosť po 12 mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ zaregistroval ratifikácie dohovoru dvoma členmi.

3. Potom tento dohovor nadobudne platnosť pre ktoréhokoľvek člena po 12 mesiacoch odo dňa, keď sa jeho ratifikácia zaregistrovala.

Článok 14

1. Člen, ktorý ratifikoval tento dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, písomným oznámením generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje. Takéto vypovedanie nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania.

2. Každý člen, ktorý ratifikoval tento dohovor a nepoužije právo vypovedať ho v priebehu roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov, uvedeného v predchádzajúcom odseku, bude viazaný dohovorom na obdobie ďalších desiatich rokov a potom ho bude môcť vypovedať vždy po uplynutí desaťročného obdobia za podmienok uvedených v tomto článku.

Článok 15

1. Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členom Medzinárodnej organizácie práce registráciu všetkých ratifikácií a vypovedaní, ktoré mu oznámili členovia organizácie.

2. Pri upovedomení členov organizácie o registrácii druhej ratifikácie generálny riaditeľ upozorní členov organizácie na dátum, od ktorého dohovor nadobudne platnosť.

Článok 16

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov na registráciu podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov úplné podrobnosti o všetkých ratifikáciách a aktoch vypovedania, ktoré zaregistroval podľa ustanovení predchádzajúcich článkov.

Článok 17

Vždy, keď to Správna rada Medzinárodného úradu práce považuje za potrebné, predloží generálnej konferencii správu o pôsobení tohto dohovoru a preskúma vhodnosť zaradenia otázky jeho čiastočného alebo úplného revidovania do programu konferencie.

Článok 18

1. Ak konferencia prijme nový dohovor, ktorý reviduje tento dohovor úplne alebo čiastočne, potom ak nový dohovor neustanoví inak,

a) ratifikácia nového revidovaného dohovoru členom má ipso iure za následok okamžité vypovedanie tohto dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 14, ak a keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť,

b) odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, tento dohovor prestane byť prístupný ratifikácii zo strany členov.

2. Tento dohovor ostane v každom prípade v platnosti v jeho terajšej forme a terajšom obsahu pre tých členov, ktorí ho ratifikovali, ale neratifikovali revidovaný dohovor.

Článok 19

Anglické a francúzske znenia textu tohto dohovoru sú rovnako rozhodujúce.

Uvedený text dohovoru je pôvodný a riadne sa prijal v priebehu 67. zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa konalo v Ženeve a bolo vyhlásené za skončené 24. júna 1981.

Na dôkaz toho sme 25. júna 1981 pripojili svoje podpisy.

Prezident konferencie:

ALIOUNE DIAGNE v. r.

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce:

FRANCIS BLANCHARD v. r.

Text dohovoru, ako je tu uvedený, je presnou kópiou pôvodného textu, ktorý podpísal prezident Medzinárodnej konferencie práce10) a generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.

Overená, presná a kompletná kópia.

Za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce:

FRANCIS MAUPAIN v. r.

právny poradca Medzinárodného úradu práce

Anglické znenie textu

Poznámky pod čiarou

1)
V tomto oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa uvádza slovenský preklad pôvodného textu dohovoru; v prílohe k tejto čiastke Zbierky zákonov Slovenskej republiky (v prílohe k tomuto oznámeniu) sa uvádza pôvodný text dohovoru v jednom z dvoch autentických (rozhodujúcich, pôvodných) jazykov, a to v anglickom jazyku, v súlade s článkom 19 dohovoru, ako aj v súlade s § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z., zákona č. 276/2001 Z. z., zákona č. 275/2002 Z. z. a zákona č. 100/2003 Z. z. Príslušný dohovor Medzinárodnej organizácie práce je druhom medzinárodnej pracovnej normy – druhom medzinárodnej multilaterálnej zmluvy prezidentskej povahy najmä podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (1969), porov. vyhlášku ministra zahraničných vecí č. 15/1988 Zb. Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce 23. júna 1981 prijala aj Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu č. 165 z roku 1981, ktoré dopĺňa Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 1981. Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce ako druh medzinárodných pracovných noriem členovia (členské štáty) Medzinárodnej organizácie práce neratifikujú, pretože odporúčania nie sú druhmi zmlúv, najmä podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969 (porov. vyhlášku ministra zahraničných vecí č. 15/1988 Zb.), a tieto odporúčania ich ani nezaväzujú. V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov sa odporúčania Medzinárodnej organizácie práce neuverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Členovia (členské štáty) Medzinárodnej organizácie práce v súlade s článkom 19 ods. 6 písm. b) a d) Ústavy Medzinárodnej organizácie práce [XIII. časť (článok 387 až 427) Mierovej zmluvy medzi spojenými a združenými mocnosťami a Nemeckom a protokol (podpísané vo Versailles 28. júna 1919), porov. č. 217/1921 Zb. a n. v znení neskorších úprav]*) okrem záväzku predložiť odporúčanie príslušnému orgánu alebo orgánom, do ktorých dané odporúčanie patrí, sa zaväzujú, že oboznámia generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce vo vhodnom čase podľa požiadaviek Správnej rady Medzinárodného úradu práce so stavom práva a praxe vo svojej krajine, ak ide o záležitosti, ktorými sa dané odporúčanie zaoberá. Cieľom prijatia príslušného odporúčania Generálnou konferenciou Medzinárodnej organizácie práce je okrem iného najmä ponúknuť členom (členským štátom) Medzinárodnej organizácie práce úpravu vymedzených pracovných vzťahov a záležitostí (vecí) alebo úpravu vymedzených sociálnych vzťahov a záležitostí (vecí) v takom rozsahu, takým spôsobom a takými prostriedkami, ako sa uvádza v príslušnom odporúčaní.

*)
Slovenská republika je predmetnou medzinárodnou zmluvou viazaná na základe sukcesie ako jeden z dvoch nástupníckych štátov po dni zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (31. december 1992), porov. ústavný zákon č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Viedenský dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám, porov. oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 33/2001 Z. z., ako aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 85 z 3. decembra 1992, ktorým sa schválilo vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o členstve Slovenskej republiky v Rade Európy a o prevzatí záväzkov z medzinárodných zmlúv. Slovenská republika je členom Medzinárodnej organizácie práce od 22. januára 1993.

2)
Anglický text tohto dohovoru používa výraz „workers“ – „pracovníci“. Francúzsky text tohto dohovoru používa výraz „travailleurs“ – „pracovníci“. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov používa výraz „zamestnanci“ a nepoužíva výraz „pracovníci“. Medzinárodná organizácia práce od svojho vzniku v roku 1919 až po súčasné obdobie vo svojich dokumentoch, najmä v dohovoroch a odporúčaniach používa v prevažnej väčšine prípadov výraz „pracovník“. Tento výraz má svoje historické opodstatnenie a pokrýva všetky príslušné a závislé osoby, ktoré prenajímajú seba a svoju pracovnú silu zamestnávateľovi na plnenie vymedzených a dohodnutých pracovných činností a pracovných úloh za mzdu alebo odmenu a tieto osoby sú v príslušnom pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi na základe určenej a dojednanej (uzatvorenej) zmluvy (dohody). Podľa § 11 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu. Na účel aplikácie tohto dohovoru vo vzťahu k právnemu poriadku Slovenskej republiky výraz „zamestnanec“ používaný vo vnútroštátnom zákonodarstve Slovenskej republiky je rovnoznačný s výrazom „pracovník“ používaným v tomto dohovore. Právny poriadok Slovenskej republiky nie je jednotný v používaní výrazu „zamestnanec“ a výrazu „pracovník“. Zákonník práce napríklad používa výraz „zamestnanec“ a zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v § 2 ods. 1 písm. e) používa výraz „pracovník“.

3)
Slovenská republika je uvedeným dohovorom viazaná (porov. oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 450/1990 Zb. a bod 35 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce).

4)
Slovenská republika je uvedeným dohovorom viazaná (porov. oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 465/1990 Zb. a bod 37 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.).

5)
Slovenská republika je uvedeným dohovorom viazaná (porov. vyhlášku ministra zahraničných vecí č. 62/1987 Zb. a bod 14 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 53/1994 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej republiky do mnohostranných zmluvných dokumentov, ktorých depozitárom je generálny tajomník Organizácie Spojených národov).

6)
V súlade s článkom 19 ods. 2 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce (XIII. časť /článok 387 až 427/ Mierovej zmluvy medzi spojenými a združenými mocnosťami a Nemeckom a protokol /podpísané vo Versailles 28. júna 1919/, porov. č. 217/1921 Zb. a n. v znení neskorších úprav) dohovor Medzinárodnej organizácie práce sa prijíma 2/3 väčšinou hlasov prítomných a hlasujúcich delegátov na príslušnom zasadnutí v priebehu Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce. Hlasovanie delegátov na 67. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce pri prijímaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 1981 na plenárnom zasadnutí konferencie 23. júna 1981: 324 za prijatie dohovoru, nikto nebol proti, 92 sa zdržalo hlasovania. V súlade s článkom 21 Rokovacieho poriadku Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce sa pri hlasovaní delegátov o dohovore všetky hlasy za a proti spočítajú, pričom sa neberú do úvahy hlasy, ktorými sa delegáti zdržali hlasovania.

7)
V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa pri názvoch príslušných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce vo väčšine prípadov používa úplný názov dohovoru, ako aj jeho skrátený názov.

8)
Členský štát Medzinárodnej organizácie práce.

9)
XIII. časť (článok 387 až 427) Mierovej zmluvy medzi spojenými a združenými mocnosťami a Nemeckom a protokol (podpísané vo Versailles 28. júna 1919), porov. č. 217/1921 Zb. a n. v znení neskorších úprav.

10)
V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa popri názve „Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce“ používa aj skrátený názov „Medzinárodná konferencia práce“.