Vyhláška č. 86/2002 Z. z.Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

(v znení č. 576/2003 Z. z.)

Čiastka 36/2002
Platnosť od 28.02.2002 do31.08.2004
Účinnosť od 31.12.2003 do31.08.2004
Zrušený 382/2004 Z. z.

86

VYHLÁŠKA

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

z 8. januára 2002

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 21 ods. 6 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z. ustanovuje:


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Predmet úpravy

§ 1

(1) Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku.

(2) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu.1)

§ 2

Ustanovenia tejto vyhlášky sa nepoužijú

a) na stanovenie hodnoty majetku vo výlučnom vlastníctve štátu,2)

b) pri prevode majetku podľa osobitného predpisu,5)

c) na účely reštitúcií podľa reštitučných zákonov,

d) pri prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov za podmienok ustanovených osobitným predpisom.6)

§ 3

Vymedzenie základných pojmov

(1) Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a) majetkom majetok podniku ako celku, časť podniku, zložka majetku podniku alebo iný majetok ako majetok podniku,

b) podnikom najmä veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi7) a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento účel slúžiť,

c) časťou podniku útvar, ktorý je organizačne a účtovne oddeliteľný,

d) zložkou majetku podniku

1. hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým určením, ktorej hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,

2. nehmotná súčasť majetku podniku, ktorá vplýva na jeho výnosový potenciál a je oddeliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,

e) iným majetkom sa rozumie hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý vlastní iná osoba ako podnikateľ podľa osobitného zákona a slúži na iné účely ako na podnikanie podľa tohto zákona.

(2) Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a) všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom ceny majetku ku dňu ohodnotenia dosiahnuteľnej v bežnom obchodnom styku v danom mieste a čase; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty,

b) objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory,

c) východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia alebo pre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky,

d) účtovnou hodnotou majetku podniku alebo jeho častí hodnota vykazovaná v účtovnej evidencii alebo v inej evidencii slúžiacej ako vstupná informácia na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku,

e) odčerpateľným zdrojom peňažné vyjadrenie úžitku vytváraného najmä z disponibilných ziskov, výnosov alebo zo salda peňažných tokov, ktorý sa dosiahne z činnosti podniku alebo jeho častí, alebo zo zložiek majetku podniku a ktorého výška závisí od minulého vývoja podniku, od jeho súčasného postavenia na trhu, ale predovšetkým od jeho predpokladaného vývoja.

§ 4

Pôsobnosť vyhlášky

(1) Podľa tejto vyhlášky postupujú

a) ústavy a iné pracoviská zapísané v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v znaleckom odbore podnikové hospodárstvo (ďalej len „znalecká organizácia"), ak ide o stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku, jeho častí a iného majetku na účely tejto vyhlášky,

b) znalci všetkých znaleckých odborov oprávnení hodnotiť príslušné zložky majetku podniku a iného majetku na účely tejto vyhlášky.

(2) Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného zákona7a) sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odboru 37 00 00 Stavebníctvo, odvetvia 37 10 02 Oceňovanie nehnuteľností.

DRUHÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 5

Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku a jeho častí

(1) Znalecká organizácia prihliada na všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na hodnotu majetku, najmä na jeho technický stav a stav trhu v danom mieste a čase.

(2) Všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho častí stanoví znalecká organizácia podľa účelu znaleckého posudku

a) majetkovou metódou,

b) podnikateľskou metódou,

c) kombinovanou metódou,

d) likvidačnou metódou alebo

e) porovnávacou metódou.

(3) Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku podniku alebo jeho častí sú stanovené v prílohe č. 1.

(4) Majetkovou metódou stanoví znalecká organizácia všeobecnú hodnotu podniku alebo jeho častí súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížených o všeobecnú hodnotu cudzích pasív ku dňu ohodnotenia.

(5) Podnikateľskou metódou stanoví znalecká organizácia všeobecnú hodnotu podniku alebo jeho častí kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie podnikania.

(6) Kombinovanou metódou stanoví znalecká organizácia všeobecnú hodnotu podniku alebo jeho častí ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a podnikateľskou metódou.

(7) Likvidačnou metódou stanoví znalecká organizácia všeobecnú hodnotu podniku alebo jeho častí pri zrušení právnickej osoby,8) ktoré je spojené s likvidáciou, ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnení všeobecnej hodnoty cudzích pasív a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom ako súčet všeobecnej hodnoty majetku objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.

(8) Porovnávacou metódou stanoví znalecká organizácia všeobecnú hodnotu podniku alebo jeho častí zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných podnikov s využitím transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového prístupu.

(9) Stanovená výsledná všeobecná hodnota sa zaokrúhľuje na celé slovenské tisíckoruny.

§ 6

Stanovenie všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku

(1) Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalecká organizácia alebo znalec príslušného znaleckého odboru formou znaleckého posudku.

(2) Znalecká organizácia alebo znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku postupuje podľa jednotlivých príloh tejto vyhlášky; v ostatných prípadoch postupuje podľa osobitného predpisu9) pre jednotlivé znalecké odbory.

(3) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je metodika v prílohách vyhlášky stanovená alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec použije postup zaužívaný v iných znaleckých odboroch s prihliadnutím na osobitosti uvedených zložiek majetku.

TRETIA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA

§ 7

Členenie majetku

Majetok sa na účely tejto vyhlášky člení na

a) majetok podniku, ktorým sa rozumie investičný, obežný a ostatný majetok,

b) iný majetok ako majetok podniku.10)

§ 8

Investičný majetok

Investičným majetkom na účely tejto vyhlášky sú:

a) nehmotný investičný majetok,

b) hmotný investičný majetok,

c) finančné investície.

§ 9

Nehmotný investičný majetok

(1) Zložkou nehmotného investičného majetku na účely tejto vyhlášky je

a) nehmotný investičný majetok chránený podľa osobitného predpisu,11)

b) nehmotný investičný majetok nechránený.

(2) Chráneným nehmotným investičným majetkom na účely tejto vyhlášky sú:

a) softvér,

b) nehmotné výsledky výskumnej a obdobnej činnosti,

c) oceniteľné práva.

(3) Nechráneným nehmotným investičným majetkom na účely tejto vyhlášky sú:

a) nehmotné výsledky výskumnej a obdobnej činnosti, ktoré nie sú chránené,

b) oceniteľné práva, ktoré nie sú chránené,

c) zriaďovacie výdavky,

d) goodwill,

e) know-how,

f) nedokončené nehmotné investície.

(4) Stanovenie všeobecnej hodnoty nehmotného investičného majetku je uvedené v prílohe č. 2.

§ 10

Hmotný investičný majetok

(1) Hmotný investičný majetok na účely tejto vyhlášky sú nehnuteľnosti a stavby, hnuteľné veci alebo súbory vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie.

(2) Nehnuteľnosťami a stavbami na účely tejto vyhlášky sú

a) pozemky,

b) stavby,

c) byty a nebytové priestory,

d) nedokončené stavby, byty a nebytové priestory,

e) lesné porasty, vinice, chmeľnice, ovocné sady,

f) vodné plochy.

(3) Hnuteľným investičným majetkom na účely tejto vyhlášky sú

a) stroje, prístroje, strojové zariadenia,

b) elektrotechnické zariadenia,

c) dopravné prostriedky,

d) základné stádo a ťažné zvieratá,

e) iný hnuteľný investičný majetok,

f) nedokončený hnuteľný investičný majetok.

(4) Stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, stavieb a hnuteľného investičného majetku je uvedené v prílohách č. 3 až 6. V ostatných prípadoch znalec postupuje podľa § 6 ods. 3.

§ 11

Finančné investície

(1) Finančnými investíciami na účely tejto vyhlášky sú

a) majetkové cenné papiere a vklady,

b) úverové cenné papiere,

c) ostatné finančné investície.

(2) Majetkovými cennými papiermi a vkladmi na účely tejto vyhlášky sú

a) akcie a dočasné listy,

b) podielnické listy,

c) členské podiely v družstvách,

d) obchodné podiely,

e) tovarové záložné listy a skladiskové záložné listy,

f) iné majetkové cenné papiere a vklady.12)

(3) Úverovými cennými papiermi na účely tejto vyhlášky sú

a) dlhopisy,

b) depozitné certifikáty,

c) pokladničné poukážky,

d) zmenky,

e) vkladové listy,

f) iné úverové cenné papiere.12)

(4) Ostatnými finančnými investíciami na účely tejto vyhlášky sú

a) opcie,

b) vlastné dlhopisy,

c) vlastné akcie,

d) iné finančné investície.12)

(5) Stanovenie všeobecnej hodnoty finančných investícií je uvedené v prílohe č. 7.

§ 12

Obežný majetok

Obežným majetkom na účely tejto vyhlášky sú:

a) zásoby,

b) pohľadávky,

c) finančný majetok.

§ 13

Zásoby

(1) Zásobami na účely tejto vyhlášky sú:

a) materiál,

b) nedokončená výroba a polotovary,

c) výrobky,

d) zvieratá,

e) tovar.

(2) Všeobecná hodnota zásob, ktoré majú technickú podstatu zhodnú so zložkami investičného majetku, sa stanoví podľa § 10.

(3) Všeobecná hodnota ostatných zložiek zásob sa stanoví podľa prílohy č. 8, v osobitných prípadoch znalec postupuje podľa § 6 ods. 3.

§ 14

Pohľadávky

(1) Pohľadávkami na účely tejto vyhlášky sú

a) pohľadávky za upísané vlastné imanie,

b) poskytnuté preddavky na nehmotný investičný majetok,

c) poskytnuté preddavky na nehnuteľnosti a stavby,

d) poskytnuté preddavky na hnuteľný investičný majetok,

e) poskytnuté preddavky na zásoby,

f) dlhodobé pohľadávky z obchodného styku,

g) dlhodobé pohľadávky voči spoločníkom a združeniu,

h) dlhodobé pohľadávky v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom,

i) iné dlhodobé pohľadávky,

j) krátkodobé pohľadávky z obchodného styku,

k) krátkodobé pohľadávky voči spoločníkom a združeniu,

l) krátkodobé pohľadávky zo sociálneho zabezpečenia,

m) krátkodobé pohľadávky voči štátu,

n) krátkodobé pohľadávky v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom,

o) krátkodobé pohľadávky v podnikoch s podstatným vplyvom,

p) iné krátkodobé pohľadávky.

(2) Všeobecná hodnota pohľadávok sa stanoví podľa prílohy č. 9.

§ 15

Finančný majetok

(1) Finančným majetkom na účely tejto vyhlášky sú

a) peniaze a ceniny v hotovosti,

b) zostatky na bankových účtoch.

(2) Všeobecná hodnota peňazí a cenín v hotovosti a zostatkov na bankových účtoch sa stanoví podľa prílohy č. 10.

§ 16

Ostatný majetok

(1) Ostatný majetok tvoria náklady a príjmy budúcich období, kurzové rozdiely aktívne a dohadné účty aktívne.

(2) Stanovenie všeobecnej hodnoty ostatného majetku je uvedené v prílohe č. 11.

§ 17

Cudzie pasíva

(1) Cudzími pasívami na účely tejto vyhlášky sú

a) rezervy,

b) záväzky,

c) úvery a výpomoci,

d) ostatné pasíva.

(2) Rezervami na účely tejto vyhlášky sú

a) zákonné rezervy,

b) rezervy na kurzové straty,

c) ostatné rezervy.

(3) Záväzkami na účely tejto vyhlášky sú

a) dlhodobé záväzky

1. voči podnikom s rozhodujúcim vplyvom,

2. voči podnikom s podstatným vplyvom,

3. dlhodobé prijaté preddavky,

4. emitované dlhopisy,

5. dlhodobé zmenky,

6. iné dlhodobé záväzky,

b) krátkodobé záväzky

1. z obchodného styku,

2. voči spoločníkom a združeniu,

3. voči zamestnancom,

4. zo sociálneho zabezpečenia,

5. voči štátu,

6. voči podnikom s rozhodujúcim vplyvom,

7. voči podnikom s podstatným vplyvom,

8. iné krátkodobé záväzky,

(4) Úvermi a výpomocami na účely tejto vyhlášky sú

a) dlhodobé úvery,

b) bežné úvery,

c) krátkodobé finančné výpomoci.

(5) Ostatnými pasívami na účely tejto vyhlášky sú

a) výdavky budúcich období,

b) výnosy budúcich období,

c) kurzové rozdiely pasívne,

d) dohadné účty pasívne.

(6) Stanovenie hodnoty cudzích pasív je uvedené v prílohe č. 12.


ŠTVRTÁ ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 18

Prechodné ustanovenie

Znalecký posudok zadaný žiadateľom pred účinnosťou tejto vyhlášky sa vypracuje podľa doterajších právnych predpisov.

§ 19

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 255/2000 Z. z. o stanovení hodnoty podniku, jeho častí a zložiek majetku podniku.

§ 20

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2002.


Ján Čarnogurský v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

ZÁKLADNÉ POSTUPY STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU A ČASTÍ PODNIKU

1. Majetková metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou je všeobecná hodnota majetku znížená o všeobecnú hodnotu cudzích pasív k termínu ohodnotenia.

Majetková metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku poskytuje časovo reálne a ľahko kontrolovateľné údaje o štruktúre majetku, objektivizuje údaje vykazované v účtovnej a inej evidencii.

Všeobecná hodnota podniku a častí podniku sa stanoví majetkovou metódou podľa zaužívaného vzťahu

VŠHM = A + B + C + D - CP [Sk], ktorý je na účely tejto vyhlášky upravený takto:

VŠHM = VŠHIM + VŠHOBM + VŠHOM - VŠHCP [Sk],

kde

VŠHM - všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou [Sk],

VŠHIM - všeobecná hodnota investičného majetku [Sk],

VŠHOBM - všeobecná hodnota obežného majetku [Sk],

VŠHOM - všeobecná hodnota ostatného majetku [Sk],

VŠHCP - všeobecná hodnota cudzích pasív [Sk].

2. Podnikateľská metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

a) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo neobmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:

VŠHP = HOZ + HT [Sk],

kde

VŠHP - všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou [Sk],

HOZ - všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [Sk],

HT - trvalá hodnota [Sk].

Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa stanoví takto:

Vzorec 01

kde

HOZ - všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [Sk],

OZt - odčerpateľné zdroje počas hodnoteného obdobia [Sk],

i - diskontná sadzba v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [-],

n - dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Diskontná sadzba sa stanoví takto:

Vzorec 02

kde

i - vypočítaná diskontná sadzba v percentách odrážajúca mieru rizika, priemernú nákladovosť kapitálu a štruktúru využívaného kapitálu, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

DS - sadzba dane z príjmu v percentách, ktorá je stanovená v zmysle zákona o dani z príjmov pre ohodnocovaný podnik, do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

NPK - náklady spojené s využívaním požičaného kapitálu v percentách, t. j. úrok a iné náklady platené veriteľom, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],

PK - objem požičaného kapitálu v slovenských korunách; pozostáva zo zložiek cudzích pasív, ktorými na účel výpočtu diskontnej sadzby sú: dlhodobé bankové úvery, bežné bankové úvery, finančné výpomoci, emitované dlhopisy, zmenky, lízing, platené nájmy a iné záväzky,

NVK - náklady vlastného kapitálu v percentách, t. j. podiel na zisku očakávaný a získavaný vlastníkom za vklad svojho kapitálu do podniku, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],

VK - objem vlastného kapitálu v slovenských korunách pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu diskontnej sadzby je základné imanie.

CK - celkový kapitál (súčet vlastného kapitálu a požičaného kapitálu v slovenských korunách).

Trvalá hodnota sa stanoví takto:

Vzorec 03

kde

HT - trvalá hodnota [Sk],

OZn+1 - objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [Sk],

i - diskontná sadzba v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

g - trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

n - dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Trvalá hodnota (HT) je všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, zohľadňujúca predpoklady podniku vytvárať odčerpateľné zdroje počas časovo neobmedzeného obdobia, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia.

Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyjadruje percentuálnu medziročnú zmenu schopnosti podniku vytvárať odčerpateľné zdroje, ktorá závisí od stavu podniku ku dňu ohodnotenia a od jeho vývoja počas sledovaného obdobia v rámci jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou.

b) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku vymedzená podnikateľskou metódou pri časovo obmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:

VŠHP = HOZ + HK [Sk],

kde

VŠHP - všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo obmedzenej životnosti podniku [Sk],

HOZ - hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [Sk],

HK - konečná hodnota podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, ktorá sa stanoví takto:

Vzorec 04

kde

HK - konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia [Sk],

LPn+1 - predpokladaný čistý výnos zo speňaženia majetku v roku nasledujúcom po sledovanom období (likvidačný prebytok) [Sk],

i - diskontná sadzba v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

n - dĺžka sledovaného obdobia [rok].

3. Likvidačná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

a) Všeobecná hodnota podniku stanovená pri skončení podnikateľskej činnosti likvidáciou predstavuje hodnotu majetku podniku stanovenú likvidačnou metódou k určitému dátumu, ktorá ostáva vlastníkovi po predaji majetku, po splatení všetkých záväzkov vrátane odmeny likvidátora a všetkých nákladov na likvidáciu. Stanoví sa likvidačnou metódou podľa zaužívaného vzťahu

VŠHL = A + B + C + D - CP - NL [Sk], ktorý je na účely tejto vyhlášky upravený takto:

VŠHL = VŠHIM + VŠHOBM + VŠHOM - VŠHCP - VŠHNL [Sk],

kde

VŠHL - všeobecná hodnota podniku stanovená likvidačnou metódou [Sk],

VŠHIM - všeobecná hodnota investičného majetku [Sk],

VŠHOBM - všeobecná hodnota obežného majetku [Sk],

VŠHOM - všeobecná hodnota ostatného majetku [Sk],

VŠHCP - všeobecná hodnota cudzích pasív [Sk],

VŠHNL - všeobecná hodnota nákladov súvisiacich s likvidáciou (napr. odmena likvidátora, odmeny za znalecké posudky, likvidácia škôd, vyraďovanie investičného majetku, nárok zamestnancov na odstupné a pod.) [Sk].

b) Všeobecná hodnota podniku pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom sa stanoví likvidačnou metódou takto:

VŠHLK = (VŠHIM + VŠHOBM + VŠHOM ) . kS + VŠHFM [Sk],

kde

VŠHLK - všeobecná hodnota podniku stanovená likvidačnou metódou [Sk],

VŠHIM - všeobecná hodnota investičného majetku [Sk],

VŠHOBM - všeobecná hodnota obežného majetku bez finančného majetku [Sk],

VŠHOM - všeobecná hodnota ostatného majetku [Sk],

VŠHFM - všeobecná hodnota finančného majetku [Sk],

kS - súhrnný koeficient speňažiteľnosti majetku ako celku zohľadňujúci mimoriadne špecifiká, ktoré sa nebrali do úvahy pri stanovení všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku a majú vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu majetku ako celku. Výšku súhrnného koeficientu speňažiteľnosti a v ňom zahrnuté mimoriadne špecifiká znalecká organizácia preskúmateľne zdôvodní. Spravidla sa koeficient speňažiteľnosti rovná približne 1,0 [-]

4. Kombinovaná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

Vzorec 05

kde

VŠHK - všeobecná hodnota podniku vypočítaná kombinovanou metódou [Sk],

VŠHP - všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [Sk],

VŠHM - všeobecná hodnota podniku stanovená majetkovou metódou [Sk],

a - váha korigujúca podnikateľskú hodnotu podniku [-],

b - váha korigujúca majetkovú hodnotu podniku [-].

V prípadoch, keď sa všeobecná hodnota stanovená podnikateľskou a majetkovou metódou približne rovnajú, alebo v prípadoch, keď je všeobecná hodnota stanovená podnikateľskou metódou vyššia, platí a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.

5. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

Všeobecná hodnota podniku a častí podniku podľa transakčného prístupu sa stanoví porovnaním so vzorovými podnikmi rovnakého odvetvia a zamerania, porovnateľnej veľkosti a štruktúry, ktoré boli kúpené alebo predané v nedávnom čase. Hodnota podniku alebo jeho častí sa stanoví pomocou cenových násobkov vybraných ukazovateľov vzorových podnikov, ktoré sa použijú na ohodnocovaný podnik alebo časť podniku.

Všeobecná hodnota podniku alebo jeho častí podľa vzorového prístupu sa stanoví porovnaním so vzorovými podnikmi sumarizáciou finančných ukazovateľov po zohľadnení rizikových faktorov, kontrolných príplatkov, diskontov predajnosti.

Všeobecná hodnota podniku alebo jeho častí podľa burzového prístupu sa stanoví ako súčet budúcich dividend počas sledovaného obdobia a očakávanej majetkovej hodnoty na konci sledovaného obdobia.

Výber použitých metód stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a jeho častí znalecká organizácia jednoznačne zdôvodní.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHMOTNÉHO INVESTIČNÉHO MAJETKU

1. Všeobecná hodnota zriaďovacích výdavkov

Stanoví sa individuálnym posúdením vynaložených zriaďovacích výdavkov z hľadiska ich využitia pri činnosti podniku a prínosu pri realizovaní jeho aktivít.

2. Všeobecná hodnota softvéru

Stanoví sa ako rozdiel medzi východiskovou hodnotou (účtovnou cenou alebo vynaloženými nákladmi) a amortizáciou. Pri stanovení všeobecnej hodnoty softvéru sa vezme do úvahy jeho využitie pri činnosti podniku a prínos pri realizovaní jeho aktivít.

3. Všeobecná hodnota nehmotných výsledkov výskumnej a obdobnej činnosti a všeobecná hodnota oceniteľných práv

Stanoví sa

a) metódou licenčnej analógie v prípade licencií, patentov, ochranných známok a iných obchodovateľných súčastí nehmotného investičného majetku alebo

b) metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov; základom je stanovenie dĺžky obdobia v rokoch, počas ktorého sa nehmotný investičný majetok bude využívať; výpočet objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného nehmotného investičného majetku; stanovenie podielu, ktorý pripadá na ohodnocovaný nehmotný investičný majetok podniku z vytváraných odčerpateľných zdrojov,

podľa vzťahu

VŠHNIM = SHOZ . pNIM [Sk],

kde

VŠHNIM - všeobecná hodnota nehmotného investičného majetku podniku.

Vzorec 01

kde

n - počet rokov používania nehmotného investičného majetku podniku [rok],

SHOZ - súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [Sk],

pNIM - percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocovaný nehmotný investičný majetok podieľa na tvorbe odčerpateľných zdrojov, ktorý sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i - diskontná sadzba v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

4. Iný nehmotný investičný majetok

Člení sa na goodwill a know-how.

Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví ako

a) rozdiel medzi podnikateľskou a majetkovou hodnotou

VŠHG = VŠHP - VŠHM [Sk],

kde

VŠHG - všeobecná hodnota goodwillu [Sk],

VŠHP - všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [Sk],

VŠHM - všeobecná hodnota podniku stanovená majetkovou metódou [Sk],

alebo ako

b) súčasná hodnota rozdielu medzi hodnotou odčerpateľných zdrojov a súčinom miery rentability investovaného kapitálu a všeobecnou hodnotou majetku podniku

Vzorec 02

kde

OZt - objem odčerpateľných zdrojov v čase t [Sk],

VŠHM - všeobecná hodnota podniku stanovená majetkovou metódou [Sk],

n - počet rokov používania nehmotného investičného majetku podniku [rok],

i1 - rentabilita investovaného kapitálu v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i2 - diskontná sadzba v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

Všeobecná hodnota know-how sa stanoví metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Stanoví sa dĺžka obdobia v rokoch, počas ktorého sa know-how bude využívať, vypočíta sa objem odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného know-how, stanoví sa podiel, ktorý pripadá na ohodnocované know-how z vytváraných odčerpateľných zdrojov.

VŠHNIM = SHOZ . pNIM [Sk],

kde

VŠHNIM - všeobecná hodnota know-how podniku,

Vzorec 01

kde

n - počet rokov používania know-how podniku [rok],

SHOZ - súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [Sk],

pNIM - percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocované know-how podieľa na tvorbe budúcich odčerpateľných zdrojov; do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i - diskontná sadzba v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

5. Všeobecná hodnota nedokončených nehmotných investícií

Stanoví sa s prihliadnutím na možnosti skončenia nehmotného investičného majetku, čas potrebný na skončenie a ich využiteľnosť v podniku. V prípade nevyužiteľnosti všeobecná hodnota, ktorá zodpovedá výnosu zo speňaženia. Základom na výpočet sú objektivizované vynaložené náklady.

6. Všeobecná hodnota poskytnutých preddavkov na nehmotný investičný majetok

Stanovuje sa s prihliadnutím na schopnosť prijímateľa preddavku splniť zmluvný vzťah a s prihliadnutím na skutočnú využiteľnosť nehmotného investičného majetku v podniku.

7. Všeobecné pravidlá na postup znalca

Znalec alebo znalecká organizácia zváži a zdôvodní výber vhodnej metódy, ktorá prihliada na všetky špecifiká nehmotného investičného majetku, pričom použije zaužívané znalecké postupy.

Príloha č. 3 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB

A. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE

1. Všeobecná hodnota (VŠH)

Všeobecná hodnota je znalecký odhad ceny, ktorá by sa dosiahla pri predajoch rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností a stavieb v bežnom obchodnom styku k dátumu ohodnotenia.

2. Východisková hodnota (VH)

Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné rovnakú novú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia.

3. Technická hodnota (TH)

Technická hodnota je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížená o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania.

4. Výnosová hodnota (HV)

Výnosová hodnota je znalecký odhad súčasnej hodnoty budúcich disponibilných výnosov z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou (diskontnou) sadzbou.

5. Stavby1)

Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

B. ZÁKLADNÉ POSTUPY OHODNOCOVANIA NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB

Všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami:

a) porovnávacia metóda,

b) kombinovaná metóda (použije sa iba vtedy, ak je predmet ohodnotenia schopný dosahovať výnos formou prenájmu),

c) metóda polohovej diferenciácie.

Výber vhodnej metódy vykoná znalec alebo znalecká organizácia. Výber musí v znaleckom posudku zdôvodniť. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne.

C. TECHNICKÁ HODNOTA NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB

C.1 Výpočet východiskovej hodnoty (VH)

Výpočet sa vykoná na báze rozpočtových ukazovateľov. Rozpočtový ukazovateľ musí byť preskúmateľný, tzn. vybraný ukazovateľ sa musí presne identifikovať názvom, zatriedením do číselníka klasifikácie stavieb a jednotkovou hodnotou určenou podľa verejne publikovaných katalógov určených ministerstvom, z ktorého bol vybraný alebo vytvorený.

Jednotková hodnota sa preskúmateľným spôsobom upraví podľa jednotlivých charakteristík hodnoteného objektu (výška podlaží, plocha podlaží, vybavenosť objektu, konštrukčno-materiálová charakteristika a pod.) a prepočíta sa do cenovej úrovne k termínu, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie.

Východisková hodnota sa stanoví podľa základného vzťahu

VH = M . (RU . kCU . kV . kZP . kVP . kK . kM ) [Sk],

kde

M - počet merných jednotiek.

Udáva počet merných jednotiek hodnoteného objektu vypočítaných podľa technickej normy, na ktorej základe bol zostavený vybraný rozpočtový ukazovateľ.

RU - rozpočtový ukazovateľ

Rozumie sa hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku porovnateľného objektu z katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom. Hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógoch určených ministerstvom, môže byť vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na obstaranie.

kCU - koeficient vyjadrujúci vývoj cien

Vyjadruje vývoj cien stavebných prác medzi termínom ohodnotenia a obdobím, pre ktoré bol zostavený rozpočtový ukazovateľ porovnateľného objektu. Koeficient sa určí pomocou indexov vývoja cien stavebných prác a materiálov v stavebníctve vydávaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky po jednotlivých štvrťrokoch pre odbor stavebníctvo ako celok.

kV - koeficient vplyvu vybavenosti hodnoteného objektu

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení porovnateľného a hodnoteného objektu.

Vypočíta sa podľa vzťahu

Vzorec 01

kde

kSi - koeficient štandardu i-tej konštrukcie alebo vybavenia zohľadňujúci štandardné, podštandardné alebo nadštandardné vybavenie. V prípade, ak sa v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov nachádza konštrukcia alebo vybavenie, ktoré sa na hodnotenom objekte nevyskytuje, koeficient sa rovná nule,

cpi - cenový podiel i-tej konštrukcie alebo vybavenia vybraného porovnateľného objektu uvedený v katalógoch rozpočtových ukazovateľov,

cpanj - cenový podiel nadštandardnej j-tej konštrukcie alebo vybavenia, ktoré sa nevyskytuje v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov a zistí sa z pomeru odhadnutých alebo preukázateľných obstarávacích nákladov na jej vybudovanie v čase a mieste ohodnotenia k východiskovej hodnote hodnoteného objektu.

Vo výnimočných prípadoch možno koeficient stanoviť zdôvodneným odborným odhadom. V prípade zhodného výberu porovnateľného objektu oproti hodnotenému objektu sa koeficient rovná 1,0.

kZP - koeficient vplyvu zastavanej plochy hodnotenej stavby

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení závislých od zastavanej plochy v porovnaní s priemernou zastavanou plochou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná zastavaná plocha sa vypočíta ako aritmetický priemer zastavaných plôch všetkých reprezentatívnych podlaží.

kVP - koeficient vplyvu konštrukčnej výšky podlaží hodnotenej stavby

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavenia závislých od konštrukčnej výšky v porovnaní s priemernou konštrukčnou výškou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná konštrukčná výška sa vypočíta ako vážený priemer konštrukčných výšok všetkých podlaží stavby alebo jej časti. Ako váha sa použije veľkosť zastavanej plochy príslušného podlažia.

kK - koeficient konštrukčno-materiálovej charakteristiky

Vyjadruje rozdiel ceny v závislosti od použitého materiálu nosnej konštrukcie stavby, ak to nebolo zohľadnené v kV. Pri výbere porovnateľného objektu s rovnakou konštrukčno-materiálovou charakteristikou hodnoteného objektu sa tento koeficient rovná 1,0.

kM - koeficient vyjadrujúci územný vplyv

Vyjadruje zvýšené, resp. znížené náklady na výstavbu v danom mieste z dôvodu dopravných vzdialeností, možnosti zariadenia staveniska a pod.

Pri stavbách, ktoré majú vo zvislom alebo vodorovnom členení časť, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb (napr. dielne s kanceláriami na hornom podlaží, bytové domy s obchodmi na prvom nadzemnom podlaží, výrobné haly s administratívnymi alebo technickými prístavbami a pod.), východisková hodnota sa môže vypočítať ako súčet ohodnotení jednotlivých častí. Pri vodorovnom delení sa obstavaný priestor základov a strechy, t. j. spoločných častí stavby, rozdelí podľa pomerov obstavaného priestoru vrchnej stavby jednotlivých častí. Ak obstavaný priestor časti stavby tvorí nevýrazný podiel z celkového obstavaného priestoru stavby, ohodnotenie sa vykoná podľa prevažujúcej časti.

Pri inžinierskych stavbách, bytoch a nebytových priestoroch sa koeficienty vplyvu zastavanej plochy a vplyvu výšky podlaží spravidla nepoužijú.

Nedokončené a poškodené stavby

Nedokončenými stavbami sa rozumejú rozostavané stavby, nadstavby a prístavby v čase od začatia výstavby do vydania užívacieho povolenia stavebným úradom alebo stavby, na ktorých sa vykonáva rekonštrukcia a modernizácia. Východisková hodnota nedokončenej stavby sa vypočíta ako východisková hodnota stavby dokončenej na základe projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom (ak takáto projektová dokumentácia nie je alebo ak nie je v súlade so skutkovým stavom, tak podľa predpokladaného stavu stavby po jej dokončení) s tým, že sa odpočet východiskovej hodnoty nevyhotovených a nedokončených konštrukcií a vybavení vykoná podľa ich pomerného percentuálneho zastúpenia na celej stavbe.

Obdobným spôsobom sa postupuje pri poškodených stavbách.

C.2 Výpočet technického stavu (TS) a hodnoty vyjadrujúcej opotrebenie stavby (HO)

Technický stav sa vypočíta podľa vzťahu

TS = 100 - O [%],

kde

O - opotrebenie stavby [%].

Opotrebenie stavby sa uvádza v percentách a zodpovedá znehodnoteniu technického stavu stavby v závislosti od veku, predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby, údržby stavby a pod.

Opotrebenie stavby sa vypočíta

a) lineárnou metódou,

b) analytickou metódou.

Opotrebenie nadstavieb, prístavieb a samostatne ohodnocovaných častí stavby sa pri lineárnej metóde vypočíta samostatne za každý rok ich veku rovnakým spôsobom, ale ukončenie predpokladanej životnosti sa určí vždy pre celú stavbu k rovnakému roku.

Celkové opotrebenie stavby sa pri lineárnej metóde môže vypočítať ako vážený priemer opotrebení jednotlivých častí stavby, kde váhou je merná jednotka použitá pri výpočte východiskovej hodnoty.

Opotrebenie nedokončených stavieb určí znalec odborným odhadom.

Pri výpočte opotrebenia sa používajú tieto pojmy:

Vek stavby (V) - vypočíta sa ako rozdiel roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, a roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie. V prípadoch, keď došlo k užívaniu stavby skôr, vypočíta sa vek tak, že od roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, sa odpočíta rok, v ktorom sa preukázateľne stavba začala užívať. Ak nemožno vek stavby takto zistiť, počíta sa podľa iného dokladu, a ak nie je ani taký doklad, určí sa zdôvodneným odborným odhadom.

Životnosť stavby (Z) - rozumie sa celková predpokladaná životnosť stavby pri bežnej údržbe od jej vzniku až do úplného zániku. Udáva sa v rokoch. Životnosť stavby určuje znalec s prihliadnutím na jej konštrukčno-materiálové riešenie, technický stav, spôsob a intenzitu užívania a vykonávanú údržbu.

Na určenie životnosti stavby možno použiť vzťah

Z = V + T [rok],

kde

V - vek stavby [rok],

T - znalcom určená zostatková životnosť stavby od roku, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie [rok].

Hodnota vyjadrujúca opotrebenie (HO) sa vypočíta ako súčet hodnôt vyjadrujúcich opotrebenie jednotlivých častí stavby podľa vzťahu

Vzorec 02

kde

Oi- opotrebenie i-tej časti stavby [%],

VHi - východisková hodnota i-tej časti stavby [Sk],

n - počet častí stavby [-].

C.3 Výpočet technickej hodnoty (TH)

Výpočet sa vykoná podľa vzťahu

Vzorec 03

alebo

TH = VH - HO [Sk],

kde

TH - technická hodnota stavby [Sk],

TS - technický stav stavby [%],

VH - východisková hodnota stavby [Sk],

HO - hodnota vyjadrujúca opotrebenie stavby [Sk].

D. VÝPOČET VŠEOBECNEJ HODNOTY (VŠH)

D.1 Porovnávacia metóda

Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch nehnuteľností, stavieb a pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (obstavaný priestor, zastavaná plocha, podlahová plocha, dĺžka, kus a pod.) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných objektov a ohodnocovaného objektu. Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný taký veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.

Hlavné faktory porovnávania:

a) ekonomické (dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),

b) polohové (miesto, lokalita, atraktivita a pod.),

c) konštrukčné a fyzické (štandard, nadštandard, podštandard, príslušenstvo a pod.).

Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod).

D.2 Kombinovaná metóda

Vypočíta sa podľa vzťahu

Vzorec 04

kde

HV - výnosová hodnota stavieb a pozemkov [Sk],

TH - technická hodnota stavieb [Sk],

VŠHPOZ - všeobecná hodnota pozemkov [Sk],

a - váha výnosovej hodnoty [-],

b - váha technickej hodnoty [-].

Za výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu stavieb vrátane výnosu z pozemkov. Výnimku tvorí stav, keď je stavba postavená na cudzom pozemku. V takom prípade sa všeobecná hodnota pozemkov nezapočíta a vo výnosovej hodnote sa zohľadnia náklady na prenájom cudzieho pozemku.

V prípadoch, keď sa výnosová hodnota stavieb a pozemkov približne rovná súčtu alebo je vyššia ako súčet technickej hodnoty stavieb a všeobecnej hodnoty pozemkov, platí: a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.

Výnosová hodnota (HV)

Výnosová hodnota stavieb a pozemkov sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia alebo kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom. Spôsob výpočtu určí znalec.

Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo neobmedzeného obdobia

Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

Vzorec 05

kde

OZ - odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos so zohľadnením kapitalizovaného odpisu [Sk/rok],

k - diskontná sadzba v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom

Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

Vzorec 06

kde

OZt - odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos v období t [Sk/rok],

n - časové obdobie výnosovosti v rokoch uvažované pre výpočet,

k - diskontná sadzba, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

HL - likvidačná hodnota stavieb a pozemkov [Sk].

Likvidačná hodnota (HL) sa vypočíta podľa vzťahu

HL = VŠH - DP [Sk],

kde

VŠH - všeobecná hodnota stavieb a pozemkov vypočítaná metódou polohovej diferenciácie v čase ohodnotenia [Sk],

DP - daň z prevodu nehnuteľností podľa daňového zákona [Sk].

Odčerpateľný zdroj v období t (OZ)

Odčerpateľným zdrojom sa rozumie ročný disponibilný výnos z využívania nehnuteľnosti formou prenájmu.

Vypočíta sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov na využívanie nehnuteľnosti (prevádzkových, správnych nákladov, nákladov na údržbu a pod.) znížený o daň z príjmu.

Hrubý výnos sa vypočíta za predpokladu 100 % prenajatia objektu ako súčin ročnej nájomnej sadzby a mernej jednotky (napr. m2 podlahovej plochy, podlažie, miestnosť, budova a pod.) znížený o odhad predpokladaných strát výnosu z nájomného.

D.3 Metóda polohovej diferenciácie

Metódou polohovej diferenciácie sa spravidla samostatne stanoví všeobecná hodnota pre

a) stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov,

b) byty a nebytové priestory,

c) pozemky.

Výsledná všeobecná hodnota sa vypočíta ako súčet všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku.

D.3.1 Stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov

Vypočíta sa podľa základného vzťahu

VŠHS = TH . kPD [Sk],

kde

TH - technická hodnota stavby [Sk],

kPD - koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [-].

Koeficient polohovej diferenciácie sa môže stanoviť pre skupinu stavieb alebo jednotlivo pre každú stavbu.

Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:

- trh s nehnuteľnosťami - kúpna sila obyvateľstva,

- poloha nehnuteľnosti v danej obci - vzťah k centru obce,

- súčasný technický stav nehnuteľnosti,

- prevládajúca zástavba v okolí nehnuteľnosti,

- príslušenstvo nehnuteľnosti,

- typ nehnuteľnosti,

- pracovné možnosti obyvateľstva,

- skladba obyvateľstva v mieste stavby,

- orientácia nehnuteľnosti k svetovým stranám,

- konfigurácia terénu,

- pripravenosť inžinierskych sietí v blízkosti stavby,

- doprava v okolí nehnuteľnosti,

- občianska vybavenosť,

- prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby,

- kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby,

- možnosti zmeny v zástavbe - územný rozvoj,

- možnosti ďalšieho rozšírenia,

- dosahovanie výnosu z nehnuteľnosti,

- názor znalca,

- iné faktory.

D.3.2 Byty a nebytové priestory

Vypočíta sa podľa základného vzťahu

VŠHB = TH . kPD [Sk],

kde

TH - technická hodnota bytu, nebytového priestoru [Sk],

kPD - koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [-].

Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:

- trh s bytmi v danej lokalite - na sídlisku,

- poloha bytového domu v danej obci - vzťah k centru obce,

- súčasný technický stav bytu a bytového domu,

- prevládajúca zástavba v bezprostrednom okolí bytového domu,

- príslušenstvo bytového domu,

- vybavenosť a príslušenstvo bytu,

- pracovné možnosti obyvateľstva - miera nezamestnanosti,

- skladba obyvateľstva v obytnom dome - na sídlisku,

- orientácia obytných miestností k svetovým stranám,

- umiestnenie bytu v bytovom dome,

- počet bytov vo vchode - v bloku,

- doprava v okolí bytového domu,

- občianska vybavenosť v okolí bytového domu,

- prírodná lokalita v bezprostrednom okolí bytového domu,

- kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí bytového domu,

- názor znalca,

- iné faktory.

D.3.3 Pozemky

Všeobecná hodnota pozemkov v zastavanom území obcí, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov uvedených v prílohe č. 1 k vyhláške3) časti C a všeobecná hodnota pozemkov mimo zastavaných území obcí určených na stavbu územným plánom zóny alebo plánom sídelného útvaru spracovaným minimálne v mierke 1 : 5 000, územným rozhodnutím, stavebným povolením alebo pozemkov zastavaných hlavnou stavbou sa vypočíta podľa základného vzťahu.

VŠHPOZ = M . VŠHMJ [Sk],

kde

M - výmera pozemku v m2,

VŠHMJ - jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m2.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví týmito metódami:

a) metódou cenových máp,

b) porovnávacou metódou,

c) metódou polohovej diferenciácie podľa vzťahu

VŠHMJ = VHMJ . kPD [Sk/m2],

kde

VHMJ - jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa tabuľky:

Klasifikácia obce - názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov VHMJ Sk/m2
a) Bratislava 1 500,-
b) Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Vysoké Tatry, Trenčianske Teplice 800,-
c) Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin 500,-
d) Ostatné okresné mestá 300,-
e) Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov 200,-
f) Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov 150,-
g) Ostatné obce od 2 000 do 5 000 obyvateľov 100,-
h) Ostatné obce do 2 000 obyvateľov 50,-

Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností majú jednotkovú východiskovú hodnotu do 70 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem.

kPD je koeficient polohovej diferenciácie, vypočíta sa podľa vzťahu

kPD = kS . kV . kD . kP . kI . kZ [-],

kde

kS - koeficient všeobecnej situácie (0,70-2,00), stanoví sa takto:

Všeobecná situácia ks
1. poľnohospodárske oblasti značne vzdialené od obcí, obce bez turistického ruchu 0,70 - 0,80
2. stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, okrajové priemyslové a poľnohospodárske časti obcí a miest do 10 000 obyvateľov 0,80 - 0,90
3. obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov a časti rekreačných oblastí s cudzineckým ruchom, centrá obcí do 5 000 obyvateľov, obytné časti na predmestiach a priemyslové oblasti miest do 50 000 obyvateľov 0,90 - 1,10
4. centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné časti väčších miest a ich rýchlo dostupné predmestia, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných domčekov v dôležitých centrách turistického ruchu, vyhľadávané priemyslové centrá miest nad 50 000 obyvateľov 1,00 - 1,30
5. veľmi dobré obchodné časti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov, obytné centrá miest nad 100 000 obyvateľov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením a výhľadom, exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu miest nad 100 000 obyvateľov 1,20 - 1,60
6. veľmi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov a kúpeľných mestách, vedľajšie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateľov, nákupné centrá vo veľkých obytných častiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateľov s dobrými dopravnými možnosťami 1,50 - 1,80
7. prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest nad 100 000 obyvateľov, najlepšie miesta pre obchod v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov 1,70 - 1,90
8. najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 obyvateľov 1,80 - 2,00

kV - koeficient intenzity využitia (0,90-2,0), stanoví sa takto:

Intenzita využitia kv
1. veľmi malé využitie, 2-podlažné súkromné rekreačné domčeky, 2-3-podlažné stavby rodinných domov s podštandardným vybavením, nepodpivničené, nízke nebytové stavby nevyužívané alebo s malým využitím, poľnohospodárske stavby bez využitia 0,90
2. rodinné domy s nižším štandardom vybavenia, obytné domy s podštandardným vybavením, 3-4-podlažné nebytové stavby na výrobu a služby s malým technickým vybavením, využívané poľnohospodárske stavby 0,95
3. rodinné domy so štandardným vybavením, bežné obytné domy stredného využitia, 4-5-podlažné domy s 2-3 bytmi na jednom podlaží, prístupnými z jedného schodišťa, obytné domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby na výrobu a služby s bežným technickým vybavením 1,00
4. nadštandardné rodinné domy; obytné bloky s malými bytmi, bytmi v osobnom vlastníctve a so skladovými miestnosťami (3-5-podlažné), viacpodlažné nebytové stavby so štandardným technickým zariadením 1,05 - 1,10
5. exkluzívne obytné stavby, obytné a obchodné domy (na prvom nadzemnom podlaží skladové miestnosti, reštaurácie, na ostatných podlažiach priestory na súkromnú prax, kancelárie, byty v osobnom vlastníctve), 5-7-podlažné, vysoké využitie pozemku 1,10 - 1,15
6. obchodné domy, skladovacie miestnosti, kiná, reštaurácie, priestory na súkromnú prax lekárov a právnikov, kancelárie, viacpodlažné obchody (5-7 podlaží a 1-2 podzemné podlažia), veľmi vysoké využitie pozemku 1,15 - 1,20
7. obchodné domy ako v položke 6 s nadštandardným vybavením (klimatizačné zariadenie, rýchlovýťahy, pohyblivé schody) s viac ako 7 nadzemnými podlažiami 1,20 - 1,30
8. využitie ako v položke 7, ale exkluzívne miesta v centrách miest 1,30 - 2,0

kD - koeficient dopravných vzťahov (0,80-1,20), stanoví sa takto:

Dopravné spojenie s obcou kD
1. pozemky v odľahlých lokalitách so zlým dopravným spojením, cesty bez dokončovacích prác (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní viac ako 30 min. 0,80
2. pozemky na okraji miest a obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca 0,85
3. pozemky na predmestiach miest, odkiaľ sa možno pešo dostať k prostriedku hromadnej dopravy alebo vlastným autom do centra do 15 min. 0,90
4. pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra (10 min.), územie mesta a predmestia 1,00
5. pozemky na obchodných uliciach mesta, v nákupných centrách väčších predmestí, intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus) 1,05
6. pozemky na obchodných uliciach v centre miest nad 100 000 obyvateľov so širokými ulicami a parkoviskami, autobusy a trolejbusy s hustou premávkou 1,05 - 1,20

kP - koeficient obchodnej alebo priemyselnej polohy (0,90-2,00), vypočíta sa takto:

Obchodná poloha alebo priemyselná poloha kP
1. obchodná poloha 1,50 - 2,00
2. obchodná poloha a byty 1,20 - 1,50
3. obytná poloha 1,00 - 1,20
4. priemyselná poloha 0,90 - 1,00
5. vidiecka a poľnohospodárska poloha, obce do 5 000 obyvateľov 0,90

kI - koeficient druhu pozemku (0,70-1,50) závisí od druhu uvedeného v katastri nehnuteľností a jeho pripravenosti (vhodnosti) na realizovanie stavby, stanoví sa takto:

Druh pozemku Vybavenie pozemku kI
zastavaná plocha, nádvorie a záhrady pri stavbách a) bez tech. infraštruktúry 0,90
b) stredná vybavenosť 1,00 - 1,20
c) dobrá vybavenosť 1,20 - 1,30
d) veľmi dobrá vybavenosť 1,30 - 1,50
stavebné pozemky - stavebne pripravené a) bez tech. infraštruktúry 0,70 - 0,80
b) stredná vybavenosť 0,80 - 1,00
c) dobrá vybavenosť 1,00 - 1,10
d) veľmi dobrá vybavenosť 1,10 - 1,30
stavebné pozemky - stavebne nepripravené bez ohľadu na vybavenosť 0,70
ostatné plochy uvedené v prílohe č. 1 k vyhláške3) časti C, treťom bode pod písmenami a) až h), príp. orná pôda v zastavanom území obce a) bez tech. infraštruktúry 0,70 - 0,80
b) stredná vybavenosť 0,80 - 1,00
c) dobrá vybavenosť 1,00 - 1,10
d) veľmi dobrá vybavenosť 1,10 - 1,30

kZ - koeficient povyšujúcich a redukujúcich faktorov (0,60-2,00), stanoví sa takto:

Povyšujúce faktory a redukujúce faktory kz
Povyšujúce faktory: 1,00-2,00
- budovy určené výhľadovým plánom na iné využitie, než na aké slúžia v súčasnosti,
- rohové parcely na obchodné účely,
- pozemky so stavebnou uzáverou na chránených územiach,
- obchodné parcely v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente ks,
- pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu,
- oblasti s výrazným zvýhodnením daňových poplatkov,
- iné faktory.
Redukujúce faktory: 0,60-1,00
- ak sa v najbližšom čase predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz,
- spad emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod.,
- rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach,
- ekologické zaťaženie pozemku,
- ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo hotelovej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia,
- pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.),
- svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy,
- ochranné pásma, stavebná uzávera, chránená krajinná oblasť,
- stavba pod povrchom pozemku,
- vecné bremeno (napr. právo prechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.),
- iné faktory.

Všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce uvedenej v prílohe č. 1 k vyhláške3) časti A.1. prvom bode (orná pôda), v šiestom bode (trvalé trávne porasty) a pozemkov mimo zastavaného územia obce uvedených v prílohe č. 1 k vyhláške3) v časti C oddiele 3 písm. ch) sa vypočíta podľa základného vzťahu.

VŠHPOZ = M . VŠHMJ [Sk],

kde

M - výmera pozemku v m2,

VŠHMJ - jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m2.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov s rovnakým kódom bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví porovnávacou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie podľa základného vzťahu

VŠHMJ = VHMJ . kPD [Sk/m2],

kde

VHMJ - jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa osobitného zákona4) v závislosti od katastrálneho územia a okresu. Jednotková východisková hodnota pozemku uvedeného v prílohe č. 1 k vyhláške3) v časti C oddiele 3 písm. ch) sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu trvalý trávny porast podľa osobitného zákona.4) V prípade, že v osobitnom zákone4) je uvedená nulová východisková hodnota, sa jednotková východisková hodnota ornej pôdy stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky určenej príslušnou správou katastra, prípadne potvrdenia príslušného obvodného pozemkového úradu. Jednotková východisková hodnota pozemkov druhu trvalý trávny porast a pozemkov uvedených v prílohe č. 1 k vyhláške3) v časti C oddiele 3 písm. ch), ktoré majú v prílohe osobitného predpisu4) uvedenú nulovú východiskovú hodnotu, sa rovná 75 % jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda určenej podľa predchádzajúcej vety.

kPD - koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [-].

Všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy vrátane porastov mimo zastavaného územia obcí uvedenej v prílohe č. 1 k vyhláške3) časti A.1. druhom bode (chmeľnice), treťom bode (vinice), štvrtom bode (záhrady), piatom bode (ovocné sady) a lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí uvedených v prílohe č. 1 k vyhláške3) časti B (lesné pozemky) sa vypočíta podľa základného vzťahu.

VŠHPOZP = VŠHPOZ + VŠHP [Sk],

kde

VŠHPOZ - všeobecná hodnota pozemku, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu

VŠHPOZ = M . VŠHMJ [Sk],

kde

M - výmera pozemku v m2, prípadne v ha,

VŠHMJ - jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m2, prípadne v Sk/ha.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví porovnávacou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie podľa základného vzťahu

VŠHMJ = VHMJ . kPD [Sk/m2], [Sk/ha],

kde

VHMJ - jednotková východisková hodnota pozemku sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda podľa osobitného zákona.4) V prípade, že v osobitnom predpise4) je uvedená nulová východisková hodnota, sa jednotková východisková hodnota ornej pôdy stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky určenej príslušnou správou katastra, prípadne potvrdenia príslušného obvodného pozemkového úradu. Jednotková východisková hodnota lesných pozemkov sa stanoví ako súčet základnej hodnoty lesného pozemku pre cieľové drevinové zastúpenie podľa prílohy č. 14 tabuľky č. I a ohodnotenia faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č. 14 tabuľky č. II,

kPD - koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [-].

VŠHP je všeobecná hodnota porastu, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu

VŠHP = VHP . kPD [Sk],

kde

VHP - jednotková východisková hodnota porastu sa stanoví podľa prílohy č. 15 pre ovocné stromy podľa tabuľky č. I, pre viničné porasty podľa tabuľky č. II, pre chmeľové porasty vrátane zariadenia chmeľníc podľa tabuľky č. III a pre okrasné dreviny podľa tabuľky č. VII. Jednotková východisková hodnota pre lesné porasty sa stanoví ako súčet základnej hodnoty lesného porastu podľa skutočného zastúpenia drevín, bonity, veku a zakmenenia podľa prílohy č. 15 tabuľky č. IV a ohodnotenia faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č. 15 tabuľky č. V. V prípade poškodenia lesného porastu sa jeho jednotková východisková hodnota zníži podľa prílohy č. 15 tabuľky č. VI [Sk/ks],

kPD - koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká kvality, stupňa poškodenia, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [-].

D.3.4. Stavby určené na odstránenie

Všeobecná hodnota stavieb, ktoré príslušný stavebný úrad nariadil alebo povolil odstrániť, sa vypočíta ako rozdiel všeobecnej hodnoty použiteľného materiálu, ktorý možno získať odstránením stavby, a nákladov na odstránenie stavby s odprataním nevyužiteľného materiálu a jeho uložením na skládku.

Všeobecná hodnota stavby určenej na odstránenie na účely tejto vyhlášky nemôže byť záporná.

E. VÝPOČET VŠEOBECNEJ HODNOTY VECNÝCH BREMIEN

E.1 Vecné bremeno

Vecné bremená obmedzujú vlastníka stavby a pozemku v prospech iného. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú viazané na vlastníctvo budovy, haly, stavby a pozemku alebo patria osobe. Vecné bremená prevodom alebo prechodom stavieb a pozemkov prechádzajú na nadobúdateľa. Delia sa na vecné bremená s povinnosťou

a) konať (napr. poskytnúť doživotné bývanie),

b) zdržať sa (napr. nestavať plot nad určenú výšku),

c) strpieť (napr. právo prechodu, prejazdu, právo stavby).

Všeobecná hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach sa stanoví iba na účely exekučného konania.5) V takých prípadoch sa všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb stanoví bez zohľadnenia existencie vecného bremena.

V ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohľadní pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb.

E.2 Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠHVB) na účely exekučného konania

Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto:

a) Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.

b) Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého (vlastníka). Výpočet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy (rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom) počas časovo obmedzeného obdobia. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie.

Všeobecná hodnota vecného bremena sa vypočíta podľa základného vzťahu

Vzorec 07

kde

OZt - trvalo odčerpateľný zdroj [Sk/rok], ktorý sa vypočíta ako rozdiel budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom (napr. hodnota zvýšenia alebo zníženia ročnej nájomnej sadzby vyplývajúca z vecného bremena a pod.),

n - časové obdobie trvania vecného bremena pri neobmedzenom trvaní platí: n = 20 rokov [rok],

k - diskontná sadzba, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

V prípade požiadavky stanovenia všeobecnej hodnoty vecných bremien podľa § 1 ods. 2 tejto vyhlášky sa postupuje podľa časti E.2.

Príloha č. 4 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY STROJOV, STROJOVÝCH ZARIADENÍ, DRÁHOVÝCH VOZIDIEL, PLAVIDIEL A LIETADIEL

Znalec zatriedi posudzovanú zložku majetku podniku do príslušnej kategórie uvedenej v osobitných predpisoch.1) Zložkou majetku podniku sa pre túto prílohu rozumie stroj, strojové zariadenie, dráhové vozidlo, plavidlo a lietadlo.

A. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE

1. Stroje a strojové zariadenia

Stroje a strojové zariadenia sú stroje, strojové zariadenia, prístroje, súbory strojov, napríklad výrobné linky, pružné výrobné systémy a pod., ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a výrobcom, dovozcom či predajcom stanovené plnenie prevádzkovo-technických funkcií. Podľa ďalej uvedeného postupu sa môže stanoviť hodnota strojov a strojových zariadení uvedených v osobitných predpisoch.1) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odbore strojárstvo.

2. Dráhové vozidlá

Dráhové vozidlá sú dopravné prostriedky, ktorých pohyb je viazaný na pozemnú dráhu. Dráhové vozidlá podľa druhu dráhy rozdeľujeme na železničné, električkové vozidlá a metro, trolejbusové, lanové a špeciálne vozidlá. Železničné koľajové vozidlá rozdeľujeme na hnacie vozidlá závislej a nezávislej trakcie a na hnané vozidlá osobné, nákladné a špeciálne. Podľa ďalej uvedeného postupu sa môže stanovovať hodnota dráhových vozidiel uvedených v príslušných predpisoch.2) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odbore doprava železničná.

3. Lietadlá

Lietadlá sú zariadenia schopné pohybu v atmosfére následkom iných reakcií, ako sú reakcie vzduchu so zemským povrchom, čiastočne alebo úplne riaditeľné, ktoré sú spôsobilé lietať, bezpečne uskutočniť vzlet a pristátie a niesť na palube osoby a inú užitočnú záťaž. Znalec môže ohodnocovať lietadlá ľahšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (balóny, vzducholode) a ťažšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (klzáky, draky, letúne, rotorové lietadlá a krídelníky). Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu lietadiel len znalec z odboru doprava letecká.

4. Plavidlá

Plavidlá sú plávajúce telesá. Znalec môže ohodnocovať plte (zväzky plávajúcich telies), lode, technické plavidlá (s pohonom a bez pohonu), plávajúce zariadenia a športové a rekreačné plavidlá. Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu plavidiel len znalec z odboru doprava lodná.

5. Členenie na skupiny

Skupinou zložky majetku podniku sa rozumie funkčne, konštrukčne a montážne jednotný celok. Zložka majetku podniku sa spravidla ohodnocuje ako celok. V prípade, že niektorá skupina zložky majetku podniku má podstatne iný technický stav (lepší alebo horší ako celok), resp. jednotlivé skupiny zložky majetku podniku majú výrazne odlišnú životnosť, hodnotí sa zložka majetku podniku rozčlenená na skupiny. Metodika ohodnocovania skupín je rovnaká ako metodika ohodnocovania celku. O tom, či zložku majetku podniku pri ohodnocovaní treba alebo netreba členiť na skupiny, rozhoduje znalec.

6. Pomerný diel skupiny (PDS) [%]

Je to percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny z novej zložky majetku podniku ako celku bez mimoriadnej výbavy.

7. Štandardná výbava

Štandardnou výbavou zložky majetku podniku sa rozumie výbava zahrnutá obvykle v tzv. základnej cene zložky majetku.

8. Mimoriadna výbava (MV)

Mimoriadna výbava zložky majetku podniku je vybavenosť zložky majetku podniku nad rámec štandardne dodávanej výbavy výrobcom daného typu zložky majetku podniku stanovenej výrobcom, resp. dovozcom, autorizovaným distribútorom alebo predajcom, ktorej vstupná cena nie je zahrnutá do vstupnej ceny zložky majetku podniku. Pri určovaní hodnoty mimoriadnej výbavy znalec vychádza z údajov a katalógov výrobcov, z údajov a katalógov autorizovaných predajcov, prípadne z iných katalógov a zdrojov.

9. Predpokladaná životnosť (Ž) [roky, h]

Je to predpokladaná technická životnosť zložky majetku podniku v rokoch (hodinách) stanovená na základe technických parametrov zložky majetku a jej normálneho používania za predpokladu vykonávania údržby a opráv podľa pokynov výrobcu alebo predajcu zložky majetku podniku. Ak má ohodnocovaná zložka majetku podniku (skupina) uvedenú životnosť v mesiacoch alebo v pracovných hodinách, v prípade potreby sa prepočíta na životnosť v rokoch (jeden mesiac je 1/12 roka = 0,083 roka, pri jednozmennej prevádzke jeden pracovný deň má 8 pracovných hodín a jeden pracovný rok má 250 pracovných dní, pri trvalej prevádzke má pracovný deň 24 hodín, rok má 365 dní). Ak existuje osobitný predpis,1) znalec pre ohodnocovanú zložku majetku podniku stanoví životnosť v súlade s osobitným predpisom.

10. Doba prevádzky (r) [mesiace, roky]

Doba prevádzky je vek zložky majetku podniku (skupiny) uvedený v mesiacoch alebo rokoch od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po dátum ohodnotenia. Pri stanovovaní doby prevádzky zložky majetku podniku znalec postupuje v súlade s osobitnými predpismi.1) Ak mala zložka majetku podniku od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku, musí to znalec do posudku uviesť a dokladovať. Ak ide o zložku majetku podniku (skupiny), pri ktorej nemožno zistiť presný dátum prvého uvedenia zložky majetku podniku do prevádzky, môže ju znalec stanoviť od dátumu výroby zložky majetku podniku alebo ak nemožno zistiť dátum výroby, tak odborným odhadom.

11. Koeficient zmennosti (KZ) [-]

Koeficient zmennosti sa určuje podľa režimu práce len pre zložky majetku podniku: stroje a strojové zariadenia podľa osobitných predpisov.1)

12. Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%]

Je to zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku podniku, ktoré zostáva po skončení predpokladanej životnosti zložky majetku podniku. Číselná hodnota ZO sa stanoví podľa osobitných predpisov.1)

13. Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%]

Je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania zložky majetku podniku počas jej skutočnej prevádzky. Podklady na výpočet základnej amortizácie znalec stanoví v súlade s osobitnými predpismi.1)

14. Východiskový technický stav (VTS) [%]

Je to technický stav novej zložky majetku podniku, prípadne zložky majetku podniku po celkovej alebo generálnej oprave, modernizácii alebo rekonštrukcii vo vzťahu k novej zložke majetku podniku. Vyjadruje sa v percentách. Ak sa na zložke majetku podniku (skupine) nevykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa rovná 100 %. Ak na zložke majetku sa vykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa stanoví podľa osobitných predpisov.1)

15. Zmena technického stavu (Z) [%]

Zmena technického stavu vyjadruje zmenu technického stavu zložky majetku podniku (lepší alebo horší technický stav), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou zložky majetku podniku. Hodnota Z rovnajúca sa 0 % znamená, že skutočný technický stav zložky majetku podniku je totožný s predpokladaným stavom daným základnou amortizáciou zložky majetku podniku.

Zrážkou (-Z) alebo prirážkou (+Z) sa zohľadňuje charakter prevádzky zložky majetku podniku, kvalita jej údržby, vyskytujúce sa chyby, poškodenia a pod. Zrážka alebo prirážka môže vyjadrovať aj kvalitu vykonaných opráv, poškodenie skupín, ktoré nie je spôsobené normálnym opotrebovaním, prípadne zvýšené opotrebenia na začiatku prevádzky zložky majetku podniku. Zrážka Z sa uplatňuje aj za prevádzku zložky majetku podniku po predpokladanej životnosti, resp. zmena technického stavu spôsobená inými objektívnymi príčinami.

16. Skutočný technický stav (TS) [%]

Je to taký technický stav zložky majetku podniku, ktorý predstavuje jej reálny zostatkový technický stav k dátumu ohodnocovania.

17. Porovnateľná hodnota (PH) [Sk]

V prípade, ak nemožno zistiť vstupnú cenu ohodnocovanej zložky majetku podniku, stanoví sa porovnateľná hodnota ohodnocovanej zložky majetku podniku ako obstarávacia cena novej zložky majetku podniku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok výroby (obstarania) ohodnocovanej zložky majetku podniku. Typ porovnateľnej zložky majetku podniku a jej presnú špecifikáciu spolu so spôsobom určenia jej ceny uvedie znalec v posudku. V prípade zložky majetku podniku s veľkou hodnotou obstarávacej ceny a v prípade, že sa porovnateľná zložka majetku podniku presne nezhoduje s ohodnocovanou zložkou majetku podniku, môže znalec porovnateľnú hodnotu stanoviť aj na základe porovnania obstarávacích cien viacerých zložiek majetku podniku. Porovnateľnú hodnotu možno stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny na mernú jednotku alebo iných hodnoverných metód.

Porovnateľná hodnota sa vzťahuje aj na zložku majetku podniku zhotovenú vlastnou činnosťou, prípadne aj na zložku majetku podniku, na ktorú majiteľ podniku nemá cenovú kalkuláciu.

18. Východisková hodnota (VH) [Sk]

Východisková hodnota zložky majetku podniku sa používa na výpočet technickej hodnoty zložky majetku podniku TH a všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku VŠH.

19. Technická hodnota zložky majetku podniku (TH) [Sk]

Je to zvyšok technickej životnosti zložky majetku podniku vyjadrený v slovenských korunách k dátumu jej ohodnocovania.

20. Technická hodnota mimoriadnej výbavy (THMV) [Sk]

Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu zložky majetku podniku o hodnotu jeho mimoriadnej výbavy k dátumu jej ohodnocovania.

21. Koeficient predajnosti zložky majetku podniku (kP) [-]

Predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými skutočne dosahovanými predajnými cenami a technickou hodnotou TH určitej, resp. porovnateľnej zložky majetku podniku v danom čase a mieste jej ohodnocovania. Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa osobitného predpisu platného k rozhodnému dátumu a postup náležite zdôvodní.

22. Všeobecná hodnota (VŠH) [Sk]

Všeobecná hodnota zložky majetku podniku je hodnota zložky majetku podniku v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu zložky majetku podniku). Vyjadruje hodnotu zložky majetku podniku pri jej predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota zložky majetku je vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty.

B. POSTUP PRI VÝPOČTE HODNOTY

Všeobecná hodnota sa vypočíta týmto postupom:

1. Východisková hodnota (VH)

Znalec východiskovú hodnotu stanoví buď ako obstarávaciu cenu zložky majetku pre dátum ohodnocovania zložky, alebo ako objektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej ceny zložky majetku, pričom znalec zdôvodní postup tejto objektivizácie.

2. Základná amortizácia (ZA)

2.1. Vzťahy pre výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá:

a) pre r ≤ Ž:

Vzorec 01

b) pre r > Ž:

ZA = VTS - ZO [%],

kde

r - počet odpracovaných rokov [roky],

Ž - predpokladaná životnosť stroja, dráhového vozidla, plavidla [roky],

ZO - zostatkové percento prevádzkyschopného stroja, dráhového vozidla, plavidla po skončení predpokladanej životnosti Ž [%],

kz - koeficient zmennosti stroja [-],

VTS - východiskový technický stav stroja, dráhového vozidla, plavidla [%].

2.2. Vzťahy pre výpočet ZA pre lietadlá:

a) pre r ≤ Ž:

Vzorec 02

b) pre r > Ž:

ZA = VTS - ZO [%],

kde

VTS - východiskový technický stav lietadla [%],

ZO - zostatkové percento prevádzkyschopnosti lietadla po skončení predpokladanej životnosti [%],

q - podiel odpisov základnej amortizácie dva po sebe nasledujúce roky zohľadňujúci morálne opotrebenie lietadla (platí: 0 < q < 1),

Ž - predpokladaná doba životnosti [roky],

r - počet odpracovaných rokov [roky].

3. Výpočet technického stavu (TS)

Technický stav sa vypočíta podľa vzťahu

Vzorec 03

kde

VTS - východiskový technický stav stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

ZA - základná amortizácia stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

Z - zmena technického stavu stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

kMO - koeficient morálneho opotrebenia stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [-].

4. Výpočet technickej hodnoty stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (TH)

Technická hodnota sa vypočíta podľa vzťahu

Vzorec 04

kde

VH - východisková hodnota [Sk],

TS - technický stav [%],

THMV - technická hodnota mimoriadnej výbavy [Sk].

5. Výpočet všeobecnej hodnoty (VŠH)

Všeobecná hodnota stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla a lietadla sa vypočíta podľa vzťahu

VŠH = TH . kP [Sk],

kde

TH - technická hodnota stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [Sk],

kP - koeficient predajnosti [-].

Koeficient predajnosti predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými skutočne dosiahnutými cenami a technickými hodnotami určitého, resp. porovnateľného typu stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla alebo lietadla.

Koeficient predajnosti stanoví znalec takto:

kP = kPT . kPS . kPD . kPL . kPI [-],

kde

kPT - koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku,

kPS - koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb na opravy a údržbu,

kPD - koeficient dopytu po ohodnocovanom stroji, strojovom zariadení, dráhovom vozidle, plavidle alebo lietadle na trhu,

kPL - koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty linky alebo technologického celku pozostávajúceho z viacerých strojov alebo aj jednotlivého stroja a zohľadňuje zníženie všeobecnej hodnoty technologického celku alebo stroja v dôsledku zásahu do celku, napríklad nutnosťou jeho demontáže alebo vyčlenením niektorého stroja z technologického celku, vyčlenením skupiny strojov a pod.; pri stanovení koeficientu predajnosti dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel sa tento koeficient rovná 1,0,

kPI - koeficient ostatných vplyvov, napríklad stroj v záručnej lehote, počet predchádzajúcich užívateľov (neznámy spôsob údržby a exploatácie, nevhodná lokalizácia, vysoké náklady na demontáž, stroj po havárii, nevhodné klimatické podmienky a pod.).

Príloha č. 5 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY ELEKTROTECHNICKÝCH ZARIADENÍ

Znalec zatriedi posudzovanú zložku majetku podniku do príslušnej kategórie uvedenej v osobitných predpisoch.1)

A. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE

1. Elektrotechnické zariadenia

Elektrotechnické zariadenia sú zariadenia na výrobu, rozvod, premenu a prenos elektrickej energie; zariadenia, ktoré využívajú elektrickú energiu na prenos, spracovanie, záznam a reprodukciu informácií; zariadenia, ktoré využívajú elektrickú energiu na meracie a riadiace účely; zariadenia, ktoré využívajú elektrickú energiu na iné účely, a vyhradené elektrické zariadenia uvedené v osobitných predpisoch.1) Tieto zariadenia majú samostatné technicko-ekonomické podmienky prevádzky.

Podľa ďalej uvedeného postupu sa môže stanoviť hodnota elektrotechnických zariadení uvedených v osobitných predpisoch.2) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odboroch elektrotechnika.

2. Predpokladaná životnosť (Ž) [roky]

Je to predpokladaná technická životnosť elektrotechnického zariadenia v rokoch stanovená na základe jeho technických parametrov a jeho normálneho používania za predpokladu vykonávania údržby a opráv podľa pokynov výrobcu alebo predajcu. Ak má ohodnocované elektrotechnické zariadenie uvedenú životnosť v mesiacoch, v prípade potreby sa prepočíta na životnosť v rokoch (jeden mesiac je 1/12 roka = 0,083 roka). Ak existuje osobitný predpis,2) znalec pre ohodnocované elektrotechnické zariadenie stanoví životnosť v súlade s osobitným predpisom.

3. Doba prevádzky (r) [mesiace, roky]

Doba prevádzky je vek elektrotechnického zariadenia uvedený v mesiacoch alebo rokoch od dátumu jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jeho uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po dátum ohodnotenia. Pri stanovovaní doby prevádzky elektrotechnického zariadenia znalec postupuje v súlade s osobitnými predpismi.2) Ak malo elektrotechnické zariadenie od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku, musí to znalec do posudku uviesť a dokladovať. Ak ide o elektrotechnické zariadenie, pri ktorom nemožno zistiť presný dátum prvého uvedenia do prevádzky, môže ju znalec stanoviť od dátumu výroby elektrotechnického zariadenia, alebo ak nemožno zistiť dátum výroby, tak odborným odhadom.

4. Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%]

Je to zostatkové percento prevádzkyschopnosti elektrotechnického zariadenia, ktoré zostáva po skončení predpokladanej životnosti. Číselná hodnota zostatkového percenta prevádzkyschopnosti sa stanoví podľa osobitných predpisov.2)

5. Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%]

Je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania elektrotechnického zariadenia počas jeho skutočnej prevádzky. Podklady na výpočet základnej amortizácie počas prevádzky znalec stanoví v súlade s osobitnými predpismi.2)

6. Východiskový technický stav (VTS) [%]

Je to technický stav nového elektrotechnického zariadenia, prípadne elektrotechnického zariadenia po celkovej alebo generálnej oprave, modernizácii alebo rekonštrukcii vo vzťahu k novému elektrotechnickému zariadeniu. Vyjadruje sa v percentách. Ak na elektrotechnickom zariadení nebola vykonaná celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, tak sa jeho východiskový technický stav rovná 100 %. Ak na elektrotechnickom zariadení bola vykonaná celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jeho východiskový technický stav sa stanoví podľa osobitných predpisov.2)

7. Zmena technického stavu (Z) [%]

Zmena technického stavu vyjadruje zmenu technického stavu elektrotechnického zariadenia (lepší alebo horší technický stav), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou elektrotechnického zariadenia. Hodnota zmeny technického stavu rovnajúca sa 0 % znamená, že skutočný technický stav elektrotechnického zariadenia je totožný s predpokladaným stavom daným amortizáciou elektrotechnického zariadenia.

Zrážkou (-Z) alebo prirážkou (+Z) sa zohľadňuje charakter prevádzky elektrotechnického zariadenia, kvalita jeho údržby, vyskytujúce sa chyby, poškodenia a podobne. Zrážka alebo prirážka môže vyjadrovať aj kvalitu vykonaných opráv, poškodenie skupín, ktoré nie je spôsobené normálnym opotrebovaním elektrotechnického zariadenia. Zrážka (-Z) sa uplatňuje aj za prevádzku elektrotechnického zariadenia po predpokladanej životnosti, resp. zmenu technického stavu spôsobenú inými objektívnymi príčinami.

8. Technický stav (TS) [%]

Je to taký technický stav elektrotechnického zariadenia, ktorý predstavuje jeho reálny technický stav k dátumu ohodnocovania.

9. Porovnateľná hodnota (PH) [Sk]

V prípade, ak nie je možné zistiť vstupnú cenu ohodnocovaného elektrotechnického zariadenia, stanoví sa porovnateľná hodnota ohodnocovaného elektrotechnického zariadenia ako obstarávacia cena nového elektrotechnického zariadenia porovnateľného úžitkovými vlastnosťami v roku výroby (obstarania) ohodnocovaného elektrotechnického zariadenia. Typ porovnateľného elektrotechnického zariadenia a jeho presnú špecifikáciu spolu so spôsobom určenia jeho ceny uvedie znalec v posudku.

Porovnateľná hodnota sa vzťahuje aj na elektrotechnické zariadenie zhotovené vlastnou činnosťou, prípadne aj na elektrotechnické zariadenie, na ktoré majiteľ nemá cenovú kalkuláciu.

10. Východisková hodnota (VH) [Sk]

Východisková hodnota zložky majetku podniku sa používa na výpočet technickej hodnoty zložky majetku podniku TH a všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku VŠH.

11. Technická hodnota (TH) [Sk]

Je to zvyšok technickej životnosti zložky majetku podniku vyjadrený v slovenských korunách k dátumu jej ohodnocovania.

12. Koeficient predajnosti (kP) [-]

Koeficient predajnosti predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými, skutočne dosahovanými predajnými cenami a technickou hodnotou určitého, resp. porovnateľného elektrotechnického zariadenia v danom čase a mieste jeho ohodnocovania. Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa osobitného predpisu platného k rozhodnému dátumu a postup náležite zdôvodní.

13. Všeobecná hodnota (VŠH) [Sk]

Všeobecná hodnota elektrotechnického zariadenia je jeho hodnota v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu elektrotechnického zariadenia). Vyjadruje hodnotu elektrotechnického zariadenia pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota zložky majetku je vrátane dane z pridanej hodnoty alebo bez dane z pridanej hodnoty.

B. POSTUP PRI VÝPOČTE HODNOTY

Všeobecná hodnota sa vypočíta týmto postupom:

1. Východisková hodnota (VH)

Znalec východiskovú hodnotu elektrotechnického zariadenia VH stanoví ako obstarávaciu cenu elektrotechnického zariadenia k dátumu ohodnocovania elektrotechnického zariadenia alebo ako objektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej ceny elektrotechnického zariadenia, pričom znalec zdôvodní postup tejto objektivizácie.

2. Základná amortizácia [ZA]

a) pre r ≤ Ž

Vzorec 01

b) pre r > Ž

ZA = VTS - ZO [%],

kde

r - počet odpracovaných rokov [roky],

Ž - predpokladaná životnosť elektrotechnického zariadenia [roky],

ZO - zostatkové percento prevádzkyschopnosti elektrotechnického zariadenia po skončení predpokladanej životnosti [%],

VTS - východiskový technický stav elektrotechnického zariadenia [%].

3. Výpočet technického stavu (TS)

Technický stav sa vypočíta podľa vzťahu

Vzorec 02

kde

VTS - východiskový technický stav elektrotechnického zariadenia [%],

ZA - základná amortizácia elektrotechnického zariadenia [%],

Z - zmena technického stavu elektrotechnického zariadenia [%],

kMO - koeficient morálneho opotrebenia [-].

4. Výpočet technickej hodnoty elektrotechnického zariadenia (TH)

Technická hodnota sa vypočíta podľa vzťahu

Vzorec 03

kde

VH - východisková hodnota elektrotechnického zariadenia [Sk],

TS - technický stav elektrotechnického zariadenia [%].

5. Výpočet všeobecnej hodnoty (VŠH)

Všeobecná hodnota elektrotechnického zariadenia sa vypočíta podľa vzťahu

VŠH = TH . kP [Sk],

kde

TH - technická hodnota elektrotechnického zariadenia [Sk],

kp - koeficient predajnosti [-].

Koeficient predajnosti sa vypočíta podľa vzťahu

kP = kPT . kPS . kPD . kPL . kPI [-],

kde

kPT - koeficient zohľadňujúci neúplnosť alebo neplatnosť dokumentácie potrebnej na prevádzku elektrotechnického zariadenia a pod.,

kPS - koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielcov a servisných služieb na opravy a údržbu elektrotechnického zariadenia,

kPD - koeficient dopytu po ohodnocovanom elektrotechnickom zariadení na trhu,

kPL - koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty linky alebo technologického celku pozostávajúceho z viacerých elektrotechnických zariadení alebo aj jednotlivého elektrotechnického zariadenia a zohľadňuje zníženie všeobecnej hodnoty technologického celku alebo elektrotechnického zariadenia v dôsledku zásahu do celku, napríklad nutnosťou jeho demontáže alebo vyčlenením niektorého elektrotechnického zariadenia z technologického celku,

kPI - koeficient ostatných vplyvov, napríklad elektrotechnické zariadenie v záručnej lehote, počet predchádzajúcich užívateľov (neznámy spôsob údržby a exploatácie elektrotechnického zariadenia, elektrotechnické zariadenie po havárii a pod.).

Príloha č. 6 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

POSTUP PRI VÝPOČTE VŠEOBECNEJ HODNOTY CESTNÝCH VOZIDIEL

A. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE

1. Cestné vozidlo

Cestné vozidlo (ďalej len „vozidlo“) je motorové vozidlo, nemotorové vozidlo, prípojné vozidlo, zvláštne motorové alebo nemotorové vozidlo (pojazdný stroj) a ostatné vozidlá. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z.1) (ďalej len „vyhláška“) sú to vozidlá zaradené do kategórií L, M, N, O, R, S a T. Na účely tejto vyhlášky zaradí znalec vozidlo do kategórie podľa osobitného predpisu.2)

2. Základné časti vozidla - technická skupina

Technickou skupinou (ďalej len „skupina“) sa na účely stanovenia hodnoty vozidla rozumie funkčne, konštrukčne a montážne jednotný celok. Rozdelenie vozidla na skupiny pre potreby ohodnocovania závisí od jeho technickej koncepcie.

3. Mimoriadna výbava vozidla

Mimoriadna výbava vozidla je vybavenosť vozidla nad rámec štandardne dodávanej výbavy výrobcom daného typu vozidla. Štandardnou výbavou vozidla sa rozumie výbava zahrnutá obvykle v tzv. základnej cene vozidla.

Pri určovaní mimoriadnej výbavy znalec vychádza z údajov a katalógov výrobcov, z údajov a katalógov autorizovaných predajcov, prípadne z iných katalógov a zdrojov.

4. Doba prevádzky (T) [mesiace]

Doba prevádzky je vek vozidla (skupiny) uvedený v mesiacoch od dátumu jeho (jej) prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy po dátum ohodnotenia. Ak vozidlo nebolo uvedené do prevádzky v tom istom roku, ako je jeho rok výroby (okrem vozidiel modelového radu o rok vyššieho, ako je ich rok výroby), uvažuje sa doba prevádzky od 1. januára roku nasledujúceho po roku výroby.

Ak ide o vozidlá (skupiny), pri ktorých nemožno zistiť presný dátum prvého uvedenia do prevádzky, tento znalcom stanovený dátum je 1. júl v roku výroby vozidla (skupiny). Obdobne znalec postupuje pri stanovení doby prevádzky dielov mimoriadnej výbavy, prípadne jednotlivých súčiastok.

5. Predpokladaný ročný jazdný výkon (PKV) [km/rok]

Predpokladaný ročný jazdný výkon vyjadruje priebeh predpokladaného ročného jazdného výkonu určených kategórií vozidiel za ich predpokladanú dobu prevádzky. Znalec stanoví predpokladaný ročný jazdný výkon na základe zaradenia vozidla do príslušnej kategórie.2)

6. Predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) [km]

Predpokladaný počet najazdených kilometrov vyjadruje predpokladaný počet najazdených kilometrov určených kategórií vozidiel za ich skutočnú dobu prevádzky. Je daný dvanástinou súčinu predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV) s dobou prevádzky vozidla (T).

7. Počet skutočne najazdených kilometrov (PSKM) [km]

Počet skutočne najazdených kilometrov určuje počet skutočne najazdených kilometrov vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní generálnej opravy po dátum ohodnotenia.

Pri určovaní počtu skutočne najazdených kilometrov skupiny sa uvažuje jazdný výkon od jej prvého uvedenia do prevádzky alebo od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej opravy.

8. Rozdiel v počte najazdených kilometrov (RKM) [km]

Je to rozdiel medzi počtom skutočne najazdených kilometrov (PSKM) a predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM).

9. Koeficient najazdených kilometrov (kKM) [%]

Koeficient najazdených kilometrov vyjadruje amortizáciu vozidla vzhľadom na predpokladaný počet najazdených kilometrov.

10. Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre (kAM) [%]

Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre vyjadruje vplyv skutočne najazdených kilometrov na celkovú základnú amortizáciu vozidla. Rovná sa desaťtisícine súčinu rozdielu medzi počtami najazdených kilometrov (RKM) s koeficientom najazdených kilometrov (kKM).

11. Základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (skupiny) (ZAV) [%]

Je to amortizácia, ktorá vyjadruje predpokladaný pokles technickej hodnoty vozidla (skupiny) za dobu jeho (jej) prevádzky. Určuje sa pomocou amortizačných stupníc určených pre jednotlivé kategórie vozidiel.

12. Celková základná amortizácia vozidla (ZA) [%]

Celková základná amortizácia vozidla vyjadruje opotrebenie, ktoré sa rovná priemernému opotrebeniu porovnateľného (etalónového) vozidla rovnakého veku, rovnakej doby prevádzky a rovnakého počtu najazdených kilometrov pri priemernej primeranej údržbe. Keďže každá kategória vozidiel zahŕňa pomerne veľký a rozmanitý súbor typov vozidiel, pri stanovení priebehu celkových základných amortizácií sa musí pri každej kategórii vozidiel zohľadniť priemerná amortizácia.

Celková základná amortizácia vozidla pri kategóriách vozidiel s predpísaným predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM) je súčtom základnej amortizácie za dobu prevádzky vozidla (ZAV) a vzťahu určujúceho zvýšenie, prípadne zníženie celkovej základnej amortizácie za počet skutočne najazdených kilometrov.

13. Východisková hodnota vozidla (VHV) [Sk]

Východisková hodnota vozidla sa používa na výpočet technickej hodnoty vozidla (THV) vyjadrenej v slovenských korunách, všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a na výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla (ROH).

14. Východiskový technický stav skupiny (VTSS) [%]

Je to technický stav skupiny vyjadrený v percentách v čase jej uvedenia do prevádzky, ktorý udáva jej technický stav v porovnaní s novou skupinou.

Skupina sa začína amortizovať od prvého uvedenia do prevádzky. Ak na skupine nebola vykonaná celková oprava, tak sa východiskový technický stav rovná 100 %.

Hodnoty východiskových technických stavov jednotlivých skupín po vykonaní celkovej opravy je potrebné určiť v zmysle preskúmateľnej, resp. platnej metodiky.

15. Zrážka, prirážka za technický stav (ZP) [± %]

Zrážka, prirážka za technický stav vyjadruje lepší alebo horší technický stav skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, príp. vozidla ako celku, než je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, príp. vozidla.

16. Technický stav skupiny (TSS) [%]

Je to zvyšok technickej životnosti skupiny v porovnaní s novou skupinou vyjadrený v percentách.

17. Pomerný diel skupiny (PDS) [%]

Je to percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny na novom vozidle ako celku bez mimoriadnej výbavy.

18. Pomerný technický stav skupiny (PTSS) [%]

Je to pomerný diel, ktorý predstavuje konkrétny technický stav skupiny z technického stavu vozidla.

19. Technický stav vozidla (TSV) [%]

Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v percentách. Určuje ho súčet pomerných technických stavov (PTSS) jednotlivých skupín vozidla.

20. Technická hodnota vozidla (TH) [Sk]

Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v Sk.

21. Technická hodnota mimoriadnej výbavy (THMV) [Sk]

Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu vozidla o hodnotu jeho mimoriadnej výbavy.

22. Koeficient predajnosti vozidla (kP) [-]

Koeficient predajnosti vozidla vyjadruje predajnosť hodnoteného vozidla k rozhodnému dátumu.

23. Všeobecná hodnota vozidla (VŠH) [Sk]

Všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota vozidla je vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty.

24. Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla (ROH) [Sk]

Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla (ROH) je hodnota vozidla v slovenských korunách, ktorú treba uhradiť pri obstaraní porovnateľného vozidla obvyklým spôsobom na voľnom trhu v rozhodnej dobe vrátane primeraných a obvyklých nákladov na jeho zaobstaranie.

B. POSTUP PRI VÝPOČTE VŠEOBECNEJ HODNOTY CESTNÝCH VOZIDIEL

1. Určenie východiskovej hodnoty vozidla (VHV)

Východiskovú hodnotu vozidla znalec určí podľa predpísaného postupu, pričom vždy uvedie, či ide o hodnotu s daňou z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty.

Metodiku určenia, resp. výpočtu východiskových hodnôt vozidiel predpisujú metodické pokyny.

2. Zatriedenie vozidla do kategórie

Cestné vozidlá sa na účely určenia hodnoty rozdeľujú do kategórií podľa metodiky, ktorú určuje osobitný predpis platný k rozhodnému dátumu.

3. Výpočet základnej amortizácie vozidla (skupiny) [%]

Vzorec 01

Prípadne ak východiskový technický stav vozidla je 100 %, základná amortizácia sa vypočíta podľa zjednodušeného vzťahu

ZA = (100 - ZAV).kAM + ZAV [%],

kde

ZA - základná amortizácia vozidla (skupiny) [%],

VTSSi - východisková technická hodnota skupiny [Sk],

ZAV - základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (skupiny) [%],

kAM - koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre, ktorý sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

Pri vozidlách, pre ktoré platný znalecký štandard2) alebo metodický pokyn nepredpisuje výpočet koeficientu amortizácie za skutočne najazdedé kilometre, platí ZA = ZAV.

4. Určenie a výpočet technického stavu skupín (TSS) a technického stavu vozidla (TSV)

Na výpočet technického stavu vozidla (TSV) slúži tabuľka výpočtu technickej hodnoty vozidla, ktorú predpisuje platný osobitný predpis k rozhodnému dátumu.

5. Určenie technickej hodnoty mimoriadnej výbavy (THMV)

Mimoriadna výbava sa na účely výpočtu hodnoty vozidiel (HMV) rozdeľuje do dvoch základných skupín:

a) mimoriadna výbava nenahrádzajúca pôvodné diely (skupiny) štandardne vybaveného vozidla, ale rozširujúca jeho technické, úžitkové, prípadne estetické vlastnosti,

b) mimoriadna výbava nahrádzajúca pôvodné diely, prípadne skupiny štandardne vybaveného vozidla.

Technická hodnota mimoriadnej výbavy sa vypočíta podľa týchto vzťahov:

Vzorec 02

kde

TSMV - technický stav mimoriadnej výbavy [%],

ZA - základná amortizácia mimoriadnej výbavy [%],

VH - východisková hodnota mimoriadnej výbavy [Sk],

THMV - technická hodnota mimoriadnej výbavy [Sk].

6. Výpočet technickej hodnoty (TH)

Technická hodnota vyjadruje zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v slovenských korunách a nie sú v nej zahrnuté vplyvy zohľadňujúce trhové a ekonomické podmienky.

Pri výpočte technickej hodnoty postupuje znalec podľa tohto vzťahu:

Vzorec 03

kde

TSV - technický stav vozidla [%],

VHV - východisková hodnota vozidla [Sk],

THMV - technická hodnota mimoriadnej výbavy [Sk].

7. Určenie koeficientu predajnosti (kP)

Pri výpočte koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa osobitného predpisu platného k rozhodnému dátumu a postupy náležite zdôvodní.

8. Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH)

Všeobecná hodnota vozidla je hodnota v slovenských korunách, ktorej výpočet zahŕňa okrem vplyvov opotrebenia aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla).

Vypočíta sa ako súčin technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti kP.

VŠH = TH . kP [Sk],

kde

TH - technická hodnota [Sk],

kP - koeficient predajnosti [-].

9. Výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla (ROH)

V prípade potreby vypočíta znalec aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla (ROH).

Pri jej výpočte znalec vychádza z aktuálneho vývoja na trhu, aktuálnych ekonomických podmienok a právnych noriem.

ROH = VŠH + ZN [Sk],

kde

VŠH - všeobecná hodnota vozidla [Sk],

NZ - náklady na zaobstaranie, ktoré predstavujú bežné priemerné náklady potrebné na zaobstaranie podobného typu porovnateľného vozidla v danom regióne a v rozhodnom čase (napríklad obvyklá obchodná marža predajcu, náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a pod.) [Sk].

Príloha č. 7 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY FINANČNÝCH INVESTÍCIÍ

1. Všeobecná hodnota podielových cenných papierov a vkladov v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom a všeobecná hodnota cenných papierov a vkladov v podnikoch s podstatným vplyvom sa stanoví podnikateľskou, majetkovou, porovnávacou alebo kombinovanou metódou. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, vplyv na riadenie podniku a možnosť speňaženia. Pri stanovení všeobecnej hodnoty verejne obchodovateľných podielových cenných papierov sa zohľadní porovnávacou metódou posledný známy kurz vyhlásený na tuzemskom alebo zahraničnom verejnom trhu.

2. Všeobecná hodnota ostatných podielových cenných papierov a vkladov sa stanoví podnikateľskou a majetkovou metódou. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, ako aj jeho vplyv na riadenie podniku. Ak znalec nedisponuje informačnými zdrojmi potrebnými na stanovenie všeobecnej hodnoty ostatných cenných papierov a vkladov, postupuje takto:

a) Všeobecná hodnota tuzemských alebo zahraničných verejne obchodovateľných cenných papierov na tuzemskom verejnom trhu alebo na zahraničnom verejnom trhu sa stanoví kurzom vyhláseným na príslušnom trhu ku dňu ohodnocovania. Ak sa s ohodnocovaným cenným papierom ku dňu ohodnocovania neobchodovalo, jeho hodnota sa stanoví vo výške posledného dosiahnutého kurzu. Ak sa s ohodnocovaným cenným papierom neobchodovalo dlhšie ako tri mesiace, všeobecná hodnota sa stanoví ako hodnota vlastného imania pripadajúca na jeden cenný papier, pričom sa zohľadní výnos alebo vplyv plynúci majiteľovi cenného papiera a speňažiteľnosť ohodnocovaného cenného papiera.

b) Všeobecná hodnota tuzemských alebo zahraničných verejne neobchodovateľných cenných papierov a vkladov sa stanoví ako hodnota vlastného imania pripadajúca na jeden cenný papier alebo podiel na majetku, pričom sa zohľadní výnos alebo vplyv plynúci majiteľovi cenného papiera alebo vkladu a speňažiteľnosť ohodnocovaného cenného papiera alebo vkladu.

3. Všeobecná hodnota pôžičiek poskytnutých podnikom v skupine sa stanoví podnikateľskou metódou, pričom sa zohľadní schopnosť podnikov v skupine uhradiť ohodnocované pôžičky, čas potrebný na uhradenie ohodnocovaných pôžičiek, spôsoby ručenia, aktuálne trhové úrokové sadzby a sankcie vyplývajúce z nesplnenia zmluvných podmienok.

4. Všeobecná hodnota iných finančných investícií sa stanoví podnikateľskou metódou, ktorá zohľadňuje objem odčerpateľných zdrojov plynúcich z investície, riziká spojené s investovaním a transformovaním ohodnocovaných zložiek majetku na peňažné prostriedky. Všeobecná hodnota iných finančných investícií, ktoré sú obchodované v danom čase a mieste, sa stanoví podnikateľskou a porovnávacou metódou. V prípade úverových cenných papierov sa zohľadňuje schopnosť dlžníka uhradiť záväzok v stanovenom objeme a čase, aktuálne trhové úrokové sadzby, ako aj sankcie vyplývajúce z nesplnenia zmluvných podmienok.

Príloha č. 8 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY ZÁSOB

Všeobecná hodnota zásob sa stanoví po vykonaní fyzickej inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Východisková hodnota vychádza z hodnoty evidovanej v účtovníctve podniku alebo zo skutočného stavu zásob zisteného pri fyzickej inventarizácii. V prípade rozdielnosti vychádza znalecká organizácia z východiskovej hodnoty zistenej pri inventarizácii.

Pri významnom množstve zásob špecifického druhu a pri zohľadnení ich technickej podstaty je potrebné konzultovať s odborníkom, prípadne všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru. Všeobecná hodnota zásob sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty zásob a koeficientu objektivizácie.

VŠHZ = VHZ . kO [Sk],

kde

VŠHZ - všeobecná hodnota zásob [Sk],

VHZ - východisková hodnota zásob [Sk],

kO - koeficient objektivizácie; zohľadňuje využiteľnosť zásob, možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, priemerný náklad kapitálu spojeného s ich financovaním, nadbytočné stavy zásob, fyzický a morálny stav zásob a ich špecifické vlastnosti.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty zásob zohľadňujeme ich obrátkovosť [-].

Hodnotené zásoby na účely stanovenia hodnoty sa členia na

a) zásoby použiteľné v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,

b) zásoby použiteľné, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,

c) neupotrebiteľné zásoby.

1. Všeobecná hodnota zásob použiteľných v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo častí podniku

a) Všeobecná hodnota materiálu vychádza z východiskovej hodnoty ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadní sa špecifické postavenie majiteľa zásob materiálu na relevantnom trhu, skutočný fyzický a morálny stav, využiteľnosť vo výrobnom procese a možnosť transformácie na peňažné prostriedky.

Všeobecná hodnota zásob materiálu sa stanoví z týchto častí:

- základného materiálu,

- pomocného materiálu,

- prevádzkového materiálu,

- náhradných dielcov,

- obalov,

- ostatného materiálu.

b) Všeobecná hodnota nedokončenej výroby a polotovarov sa stanoví z výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku po zohľadnení postavenia majiteľa zásob nedokončenej výroby a polotovarov na relevantnom trhu, skutočného fyzického a morálneho stavu, využiteľnosti vo výrobnom procese a možnosti transformácie na peňažné prostriedky.

c) Všeobecná hodnota hotových výrobkov sa stanoví z aktuálnych výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa trhové hodnoty porovnateľných produktov, špecifické postavenie majiteľa zásob na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť transformácie na peňažné prostriedky.

d) Všeobecná hodnota zvierat sa stanoví z východiskovej hodnoty; zohľadní sa úžitkovosť zistená ku dňu spracovania znaleckého posudku, trhové hodnoty porovnateľných druhov zvierat, biologická podstata a zdravotný stav hodnotených zvierat, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky.

e) Všeobecná hodnota tovaru sa stanoví z východiskovej hodnoty, za ktorú možno zásoby tovaru obstarať ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa možnosti následného speňaženia, obchodná marža, špecifické postavenie majiteľa zásob tovaru na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre, sezónnosť, módnosť a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky.

f) Všeobecná hodnota poskytnutých preddavkov na zásoby sa stanoví po identifikácii subjektov, ktorým sa poskytli preddavky; zohľadnia sa reálne možnosti (kvalita, množstvo, čas) plnenia uzavretých kontraktov s jednotlivými dodávateľmi.

2. Všeobecná hodnota použiteľných zásob, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo častí podniku

Všeobecná hodnota sa vypočíta z východiskovej hodnoty zásob ku dňu spracovania znaleckého posudku alebo z hodnôt porovnateľných položiek zásob; zohľadní sa skutočný fyzický a morálny stav zásob, možnosť ich speňaženia a náklady spojené s ich predajom.

3. Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob

Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob zodpovedá objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré možno dosiahnuť zo speňaženia zásob po odpočítaní nákladov spojených s ich speňažením.

Príloha č. 9 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY POHĽADÁVOK

Všeobecná hodnota pohľadávok sa stanoví po vykonaní inventarizácie v zmysle § 14 ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty pohľadávky a koeficientu vymožiteľnosti pohľadávky. Východiskovou hodnotou sa rozumie jej účtovná hodnota.

Účtovná hodnota pohľadávky v slovenských korunách znejúca na cudziu menu sa stanoví prepočtom účtovnej hodnoty pohľadávky v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska platným ku dňu ohodnotenia.

Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví takto:

VŠHPO = VHPO . kV [Sk],

kde

VŠHPO - všeobecná hodnota pohľadávky [Sk],

VHPO - východisková hodnota pohľadávky [Sk],

kV - koeficient vymožiteľnosti pohľadávky, pri ktorého výpočte sa zohľadní platobná disciplína dlžníka, jeho obchodná aktivita, dátum splatnosti, objem pohľadávky a zabezpečenie plnenia [-].

Pohľadávky sa po znaleckom preskúmaní vymožiteľnosti zadelia do skupín.

a) Neklasifikované pohľadávky kV = 1,0.

Na účely tejto vyhlášky sú neklasifikované pohľadávky pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h).

b) Klasifikované pohľadávky triedy I kV = 0,60 - 1,0.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy I pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný, alebo pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný alebo platobne neschopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h).

c) Klasifikované pohľadávky triedy II kV = 0,20 - 0,60.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy II pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je dlhodobo platobne neschopný.

d) Klasifikované pohľadávky triedy III kV = 0,00 - 0,20.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy III pochybné a sporné pohľadávky po lehote splatnosti a pohľadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný.

e) Premlčané pohľadávky kV = 0,00.

f) Pohľadávky voči subjektom v likvidácii kV = 0,00 - 1,00.

g) Pohľadávky voči subjektom v konkurze kV = 0,00 - 1,00.

h) Pohľadávky súdne vymáhané (aktívne súdne spory a exekúcie) kV = 0,00 - 1,00.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok ich členenie priamo súvisí s ich charakterom.

Príloha č. 10 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY FINANČNÉHO MAJETKU

1. Všeobecná hodnota peňazí a cenín

Všeobecná hodnota peňazí a cenín je ich východisková hodnota. Všeobecná hodnota peňazí a cenín v cudzej mene sa stanoví prepočtom ich východiskovej hodnoty v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska ku dňu ohodnotenia.

2. Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách

Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách je východisková hodnota zostatku vkladu ku dňu ohodnotenia. V prípade neschopnosti banky vyplácať vklady hodnota sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty vkladu a koeficientu vymožiteľnosti. Hodnota koeficientu vymožiteľnosti sa stanoví podľa prílohy č. 9. Všeobecná hodnota peňazí na účtoch vedených v cudzej mene sa stanoví prepočtom východiskovej hodnoty v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska ku dňu ohodnotenia.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Príloha č. 11 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY OSTATNÉHO MAJETKU

1. Všeobecná hodnota nákladov budúcich období

Všeobecná hodnota nákladov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty nákladov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť nákladov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

2. Všeobecná hodnota príjmov budúcich období

Všeobecná hodnota príjmov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť príjmov budúcich období, schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky a dôvody nevyúčtovania vykonaného plnenia.

3. Všeobecná hodnota kurzových rozdielov aktívnych

Všeobecná hodnota kurzových rozdielov aktívnych sa pri ohodnotení podniku ako celku alebo ako častí podniku nestanovuje z dôvodu objektivizácie kurzových rozdielov v zložkách majetku podniku alebo cudzích zdrojov krytia, s ktorými bezprostredne súvisia.

4. Všeobecná hodnota dohadných účtov aktívnych

Všeobecná hodnota dohadných účtov aktívnych sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť vzniku dohadných účtov aktívnych a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Príloha č. 12 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CUDZÍCH PASÍV

Všeobecná hodnota cudzích pasív sa stanoví po vykonaní inventarizácie v zmysle § 17 ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota cudzích pasív sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu splatiteľnosti.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Východisková hodnota cudzích pasív v slovenských korunách, ktoré sú evidované v cudzej mene, sa stanoví prepočtom východiskovej hodnoty cudzích pasív v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska platným ku dňu ohodnotenia.

Všeobecná hodnota cudzích pasív sa stanoví takto:

VŠHCP = VHCP . kS [Sk],

kde

VŠHCP - všeobecná hodnota cudzích pasív [Sk],

VHCP - východisková hodnota cudzích pasív [Sk],

kS - koeficient splatiteľnosti, pri ktorého výpočte sa zohľadnia príslušné zákonné ustanovenia o premlčacej a prekluzívnej dobe a sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzťahov [-].

1. Všeobecná hodnota zákonných rezerv

Všeobecná hodnota zákonných rezerv zodpovedá ich východiskovej hodnote.

2. Všeobecná hodnota rezerv na kurzové straty

Všeobecná hodnota rezerv na kurzové straty sa pri ohodnotení podniku ako celku alebo častí podniku nestanovuje z dôvodu objektivizácie rezerv v zložkách majetku podniku alebo cudzích zdrojov krytia, s ktorými bezprostredne súvisia.

3. Všeobecná hodnota ostatných rezerv

Všeobecná hodnota ostatných rezerv sa stanoví ako súčin východiskových hodnôt vytvorených rezerv a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie vyjadruje opodstatnenosť vzniku a použitia rezerv.

4. Všeobecná hodnota záväzkov

Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví ako súčin východiskových hodnôt záväzkov a koeficientu splatiteľnosti.

5. Všeobecná hodnota bankových úverov a výpomocí

Všeobecná hodnota bankových úverov a výpomocí sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty bankových úverov a výpomocí a koeficientu splatiteľnosti. Koeficient splatiteľnosti vyjadruje sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom, pričom jeho hodnota sa rovná hodnote jeden alebo väčšej ako jeden.

6. Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období

Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výdavkov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výdavkov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

7. Všeobecná hodnota výnosov budúcich období

Všeobecná hodnota výnosov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výnosov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výnosov budúcich období a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

8. Všeobecná hodnota kurzových rozdielov pasívnych

Všeobecná hodnota kurzových rozdielov pasívnych sa pri ohodnotení podniku ako celku alebo časti podniku nestanovuje z dôvodu objektivizácie kurzových rozdielov v zložkách majetku podniku alebo cudzích zdrojov krytia, s ktorými bezprostredne súvisia.

9. Všeobecná hodnota dohadných účtov pasívnych

Všeobecná hodnota dohadných účtov pasívnych sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť vzniku dohadných účtov pasívnych a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

Príloha č. 13 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

VPLYV ČINNOSTI PODNIKU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Vplyv činnosti podniku na životné prostredie sa na účely tejto vyhlášky stanoví v znaleckom posudku oddelene od všeobecnej hodnoty podniku alebo jeho častí ako výška environmentálneho dlhu.

Vo všetkých prípadoch je potrebné odborne zhodnotiť súlad konkrétneho stavu podniku, prevádzky, výrobne, objektov s platnými predpismi na ochranu životného prostredia, stavebného zákona a zákona o pôde i jej ochrane.

Zhodnocuje sa najmä, v ktorých smeroch hodnotený objekt dodržuje, prípadne v ktorých nemôže dodržiavať platné právne predpisy na ochranu životného prostredia, s vyčíslením nákladov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie súladu s týmito predpismi, a vyčíslenie škôd na životnom prostredí spôsobené doterajšou činnosťou objektu. Predstavuje vyhodnotenie záväzkov podniku z hľadiska ochrany životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na tento majetok. Environmentálny dlh tvoria negatívne následky minulých antropogénnych aktivít na súčasný stav životného prostredia.

V peňažnom vyjadrení environmentálny dlh predstavuje náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie alebo aspoň na eliminovanie negatívnych následkov doterajšej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia.

Do ohodnotenia environmentálneho dlhu treba zahrnúť náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie nesúladu s príslušnou legislatívou v oblasti

- ochrany ovzdušia,

- ochrany a využívania nerastného bohatstva,

- ochrany a racionálneho využívania podzemných a povrchových vôd,

- ochrany a racionálneho využívania pôdy (poľnohospodárska a lesná),

- ochrany prírody a krajiny vrátane lesného fondu,

- odpadového hospodárstva,

- územného plánovania a stavebného poriadku.

Príloha č. 14 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

LESNÉ POZEMKY

Tabuľka č. 1

Základné hodnoty lesnej pôdy pri priemernej polohe v Sk za 1 ha

Cieľová drevina Relatívna bonita
+ 1 1 2 3 4 5 6 7 8 9 -9
a 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11
Smrek 94 300 72 200 61 300 51 000 40 500 31 200 23 800 17 300 14 600 8 800 3 000
Jedla, duglaska 94 700 73 600 61 100 49 500 41 000 31 400 22 200 20 300 14 600 8 800 3 000
Smrekovec 107 500 88 600 73 000 58 300 41 300 28 100 18 200 12 000 7 000 5 000 3 000
Borovica obecná 44 800 36 900 30 400 24 300 17 200 11 700 7 600 3 000 3 000 3 000 3 000
Borovica čierna, vejmutovka, limba 40 300 33 200 27 400 21 900 15 500 10 500 6 800 3 000 3 000 3 000 3 000
Kosodrevina 3 000
Buk 45 000 41 100 34 600 28 500 22 100 16 100 9 500 3 000 3 000 3 000 3 000
Javor 56 300 51 400 43 300 35 600 27 600 20 100 11 900 3 800 3 000 3 000 3 000
Jaseň 78 800 71 900 60 600 49 900 38 700 28 200 16 600 5 300 3 800 3 000 3 000
Hrab 22 500 20 600 17 300 14 300 11 100 8 100 4 800 3 000 3 000 3 000 3 000
Lipa 38 800 34 900 29 400 24 200 18 800 13 700 8 100 3 000 3 000 3 000 3 000
Dub 72 700 65 000 55 900 47 900 38 000 32 000 22 700 12 100 3 000 3 000 3 000
Dub cer 40 000 35 800 30 700 26 300 20 900 17 600 12 500 6 700 3 000 3 000 3 000
Brest, jarabina 50 900 45 500 39 100 33 500 26 600 22 400 15 900 8 500 3 000 3 000 3 000
Breza 58 200 52 000 44 700 38 300 30 400 25 600 18 200 9 700 3 000 3 000 3 000
Jelša 54 500 48 800 41 900 35 900 28 500 24 000 17 000 9 100 3 000 3 000 3 000
Topoľ, osika, vŕba 61 800 55 300 47 500 40 700 32 300 27 200 19 300 10 300 3 000 3 000 3 000

Tabuľka č. II

OHODNOTENIE FAKTORA POLOHY LESNEJ PÔDY V ZÁVISLOSTI OD PRIBLIŽOVACEJ A ODVOZNEJ VZDIALENOSTI

Priemerná približovacia vzdialenosť Priemerná odvozná vzdialenosť
m Sk za m3 1) km Sk za m3 1)
1 2 3 4
1 - 100 3,78 1 - 11,0 5,84
101 -200 3,35 11,1 - 12,0 5,13
201 -300 2,94 12,1 - 13,0 4,46
301 -400 2,52 13,1 - 14,0 3,81
401 -500 2,11 14,1 - 15,0 3,20
501 -600 1,72 15,1 - 16,0 2,63
601 -700 1,32 16,1 - 17,0 2,08
701 -800 0,93 17,1 - 18,0 1,57
801 -900 0,55 18,1 - 19,0 1,09
901 - 1 000 0,18 19,1 -20,0 0,64
1 001 - 1 100 -0,20 20,1 -21,0 0,23
1 101 - 1 200 -0,56 21,1 -22,0 -0,16
1 201 - 1 300 -0,92 22,1 -23,0 -0,51
1 301 - 1 400 - 1,27 23,1 -24,0 -0,82
1 401 - 1 500 - 1,61 24,1 -25,0 - 1,11
1 501 - 1 600 - 1,95 25,1 -26,0 - 1,36
1 601 - 1 700 -2,28 26,1 -27,0 - 1,58
1 701 - 1 800 -2,61 27,1 -28,0 - 1,76
1 801 - 1 900 -2,93 28,1 -29,0 - 1,93
1 901 -2000 -3,24 29,1 -30,0 -2,05
2001-2 100 -3,55 30,1 -31,0 -2,14
2 101 -2200 -3,85 31,1 -32,0 -2,20
2201 -2300 -4,14 32,1 -33,0 -2,23
2 301 a viac -4,43 33, 1 a viac -2,24
1) Sadzby uvedené v stĺpcoch 2 a 3 podlá priemernej približovacej a odvoznej vzdialeností sa prepočítavajú na priemernú porastovú zásobu dreva a bonitu v rubnej dobe. Priemerná porastová zásoba dreva sa zistí z tabuľky č. III podlá podielu cieľového zastúpenia drevín.

Tabuľka č. III

PORASTOVÁ ZÁSOBA HRUBINY V M3 NA HEKTÁR V RUBNEJ DOBE

P. č. Drevina Rub. vek Relatívna bonita
+ 1 1 2 3 4 5 6 7 8 9 -9
1 Smrek 100 910 773 747 682 614 547 488 431 381 328 276
2 Jedla (duglaska, jedľa obrovská, tis) 105 923 784 758 706 589 529 465 409 348 293 240
3 Borovica (Smrekovec, vejmutovka, limba, borovica čierna) 105 610 519 485 450 407 365 322 280 230 184 161
4 Dub (cer, orech čierny, gaštan jedlý) 160 673 601 572 532 489 449 405 361 322 270 226
5 Buk (javor, jaseň, brest, lipa, čerešňa) 110 724 654 610 568 523 482 437 392 345 302 236
6 Agát 50 380 343 321 298 257 223 188 156 129 97 73
7 Hrab 80 315 280 249 218 190 162 137 113 92 71 55
8 Jelša 60 304 276 244 212 181 151 121 - - - -
9 Topoľ domáci, topoľ šľachtený (osika, vŕba) 40 552 545 465 403 342 292 239 189 145 130 -
10 Breza (jarabina) 60 214 188 162 136 110 - - - - - -
Priemerná porastová zásoba dreva sa vypočíta podlá cieľového zastúpenia drevín.

Príloha č. 15 k vyhláške č. 86/2002 Z. z.

JEDNOTKOVÁ VÝCHODISKOVÁ HODNOTA PORASTU

Tabuľka I

JEDNOTKOVÁ VÝCHODISKOVÁ HODNOTA PORASTU

Ovocné stromy

Druh Tvar Jednotková hodnota za 1 ks po roku výsadby Hodnota sa znižuje ročne
V roku výsadby 2. rok 3. rok 4. rok 5. rok 6. rok 7. rok 8. rok 9. rok 10. rok 11. rok 12. rok 13. rok 14. rok po roku veku o Sk
Jabloň a hruška VK+ PK ŠK voľný ZK vreteno kordón palmeta 177143 8888 256 202 118118 336261 149149 415 321 180171 495380 200193 575440 220216 654 474 240 696508 260 740 542 784 576 828 610 872 645 916 960 2018 129 3728 1515
Čerešňa VK+ PK nízkokmeň 185 155 268 225 352 296 435 366 518 437 602481 686 526 766 570 847 615 927 660 1 008 1 089 1 169 1 250 20 15 39 33
Višňa 152 218 284 350 416 452 489 252 562 600 15 40
Slivka a poloslivka 130 178 226 274 322 371 392 414 435 457 478 500 18 26
Mirabelka, ringlota 125 167 210 252 295 338 349 360 371 382 393 405 18 21
Marhuľa 149 226 303 380 458 516 574 632 690 750 15 75
Broskyňa 143 227 311 395 453 511 569 630 12 90
Orech vlašský, gaštan jedlý 194 257 320 383 446 509 572 635 698 761 824 890 Do veku 20 rokov sa hodnota zvyšuje o 92 Sk ročne. 35 54
Egreš krík/strom 25 29 35 44 53 8 10
Ríbezľa - červená biela čierna krík/strom krík/strom krík/strom 34 34 34 38 38 38 43 43 43 48 57 64 53 70 86 10 10 10 9 11 14
Malinčie, černice m2 15 18 20 23 6 4
Ostatné ovocné druhy (dula, mandľa, lieska, jarabina atď.) 110 126 142 158 175 190 205 220 235 250 15 20
– Minimálna jednotková hodnota po znížení s ohľadom na vek je pri stromoch vysokokmenných a polokmenných 100 Sk, pri štvrťkmenných 50 Sk, pri zákrpkoch 20 Sk, kríkoch a stromčekoch bobuľovín 10 Sk. – Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri stromoch a kríkoch neošetrovaných, minimálne slabého vzrastu alebo poškodených.

Tabuľka č. II

VINIČNÉ PORASTY (VRÁTANE ZARIADENIA VINÍC)

Druh Tvar Jednotková hodnota v Sk za 1 kus po Hodnota sa znižuje ročne
výsadbe 1. roku 2. roku 3. roku 4. -9. roku po roku veku o Sk
Vinič stepný vedenie na hlavu 49,- 55,- 61,- 67,- 73,- 9,- 3,-
vedenie stredové
a vysoké 55,- 65,- 73,- 120,- 130,- 9,- 6,-
Vinič vedenie na hlavu 46,- 52,- 58,- 64,- 70,- 9,- 3,-
pravokorenný vedenie stredové
a vysoké 52,- 62,- 70,- 117,- 127,- 9,- 6,-
Vinice s vysokým a stredovým vedením musia mať po 3. roku po výsadbe kompletnú opornú konštrukciu, v opačnom prípade sa jednotlivé hodnoty za jednotlivé kusy viniča znižujú o 20 %.

Tabuľka č. III

CHMEĽOVÉ PORASTY A ZARIADENIA CHMELNÍC

Jednotková hodnota za jeden 1 m2
Chmeľový porast Zariadenie chmeľnice Spolu
a) Bežné výsadby- novozaložené chmeľnice1) 4,20 25,00 29,20
- zrážka za každý rok 0,21 1,25 1,46
b) Bezvirózne výsadby- novozaložené chmeľnice1) 7,00 25,00 32,00
- zrážka za každý rok veku 0,35 1,25 1,60
1) Novovysadený porast a nové zariadenie z drevených stĺpov a drôtov.

Tabuľka č. IV

LESNÉ PORASTY

Základná jednotková hodnota lesného porastu pri plnom zakmenení v Sk za hektár

Vekový stupeňRelatívna hodnota
+ 1123456789-9
Drevina: smrek
17450051 30044500377003020022 500159009 10063005 5005500
28220054400467003940031 400236001670098007 10066006600
3104 700669005650047000367002680018 50010 700760072007200
4133 20087300743006230049 10036 10025400163001320012 10011 100
5161 400109 7009500081 10065 50049600392002990026 1002400022 600
6204 100142 000115900100 50083 10065 10052400432003940038 10034900
7303 200214 500170 100129 300101 00081 3006450054200504004660043300
8397 200291 700239 400190 100102 000101 50079300642006020055 10051 000
9485 000364 900305 800249 400193 200144 200106 6007520069 1005750053200
10565 700433 300368 400305 900243 100187 300143 300103 700879005880054900
11640 600497 700428 000360 100293 200229 300179 500134 2001160008820067900
12703 700557 800483 500410 600336 100268 500214000159 500144 0009880069800
13774 800613 700535 300458 400379 300306 800247 800193 500171 8001 19 80083 700
14833 900666 500584 700503 600421 100343 200280 100222 200199 100143 70088200
15888 900715 200630 700546 400458 900377 800311 300249 500224 800165 800106 900
16+940 400760 800673 400586 600495 900411 000342 200275 600250 300188 400126 600
Drevina: jedľa
15680049 700426003550029 70023200162001230011 50011 20010900
25980051 60044 10036700308002420017 00013 10011 90011 60011 300
3740006220051 70041 50033 7002540017 50013 1001250012 10011 700
497 100823006860055 100445003320022 40017900172001660016000
5122 200105 30089 5007340060000459003240025000233002240021 500
6193 000128 1001 10 90093 1007800061 8004540036300352003420033200
7291 600196 400147 600112 51596 1007830059900499004260041 70040200
8383 100276 700217000163 000127 1009470074 700637005630051 80047 300
9474 400354 500286 900224 400180 900136 4009720077700637005960055800
10557 500428 200353 100283 100233 100181 600135 700110300869006840059900
11635 900499 000417 100340 300284 700227 100174400145 700958007320064000
12707 600563 300476 600394 400332 300270 700212600180 500124 9007440069200
13775 000624 600532 500445 000380 200313 600254 100221 700162 900109 30073400
14837 500682 500586 100494 100424 900352 700285 300248 600183 700129 40088400
15896 400736 700636 200539 800466 800390 500317200277 400208 800146 400102 600
16+951 000786 500680 500579 800505 300426 900352 200311 500239 100173 200124 700
Drevina: borovica
14740046800462004570045 100444004370043 10042 5004020040200
2497004830047400467004580045000442004330042 7004050040 500
3599005640053500509004790045900442004330042 7004050040 500
475300703006600061 9005700052500483004540043 1004090040900
591 20085300802007520068900626005650051 1004690041 70041 700
6106 10099500938008820081 100732006570058600530004200042000
7120 100113000106 800100 7009280084 1007540067 100606004220042200
8166 800131 1001 18 700112 300104 10094400848007550068 1004240042 400
9215400173 300138 400123 000114200104 00093900838007560044 10044 100
10260 700213 300174200138 100123 700113000102 30091 600830004590045900
11303 600251 600208 400169 300132 400121 300110 1009900090 1004750047 500
12345 000288 200241 200197 700146 000129 000117400105 800966004900049000
13383 700322 500271 900225 200169 700136 200124 100112 100102 5005000050000
14421 100355 800301 900251 900192 200145 100130 700118 200108 3005200052000
15457 100387 900330 400277 100213 700163 300136 500123 9001139005940059400
16+491 500415 800357 300301 300234 500181 000142 100129 100118 7006470064700
Drevina: dub
1653006330060 100568005320049900463004570045 1004450043900
271 90069 1006450060300560005200047300469004650046 10045700
3885008430077 4006830056900525005060050200498004940049000
4109 700104 2009500086 10076200682005940057800562005460053000
5130 300124 2001 14 000103 50091 50081 30070 10068 100660006390061 800
6147 700141 600131 500120 200106 70095 100823008000077 7007540073 100
7166 600159 700148 300135 700121 000108 70095200927009020087 70085200
8182 400175 300163 400150 300134 600121 600107 400104 800102 2009960097000
9196 900189 500177 200163 600147 500133 6001 18 700116000113300110600107 900
10234 700210400189 800175 700159 000144 800129 200126 400123 600120 800118000
11280 800254 400210600186 900169 400155 100139 200136 400133 200130 000120 800
12324 300296 100249 100205 200179 800164 700148 200145 200142 200139 200136 200
13365 100335 700285 600238 900190 000173 700156900153 900150 900147 900144 900
14403 600372 100319600270 500218900181 900164 700161 500158 300155 100151 900
15440 500407 600352 900300 900245 800192 000172 200169 000165 800162 600159 400
16475 700441 200383 800329 400271 900215200179 300176 000172 700169 400166 100
Drevina: buk
145000442004340042 70041 80041 1004030039400386003830038000
2532005060047 50045 100438004260041 30040 100389003860038300
37280068000624005760053500497004540041 800394003890038400
498 10091 5008420077 70071 1006500058 10051 600458004360041 400
5124 400116600108 000100 20091 400835007500066400576005440051 200
6149 400140 600131 400122 800112 700103 40093200828007200068 10064200
7209 600166 100153 500144 200133 000122 7001 1 1 600100 00087 5008300078500
8294 500245 900192 800164 500152 200141 200129 900117 400103 5009850093500
9368 400317 800260 300209 600170 500154 700147 200134 1001190001 13 600108 200
10431 400379 900319 800266 700214800175 700163 600149 700133 800128 000122 200
11479 500429 000369 300316 000262 300211 300178 000164 400147 800141 800135 800
12515800467 900408 700356 800308 400258 600193 400178 500161 400155 200149 000
13538 600492 500437 600386 600333 500281 600215300191 900174 400168 100161 800
14548 900508 800455 500407 500356 500301 400239 200204 500186 300179 700173 100
15547 400512 300463 700419 600371 600323 200257 200216 700197 900191 100184 300
16533 000503 800456 500414 900375 700333 200268 900228 100209 200202 300195 400

Základné jednotkové hodnoty lesných porastov platia pre plné zakmenenie. Pri nižšom zakmenení sa základné jednotkové hodnoty prepočítavajú na skutočné zakmenenie. Porasty staršie ako 160 rokov sa ohodnotia podľa 16. vekového stupňa, pri poklese ich kvality sa ich hodnota primerane zníži. Pri výskyte iných drevín v porastovej zásobe neuvedených v tabuľke sa základné jednotkové hodnoty prepočítavajú týmito koeficientmi:

Určujúca drevinaOdvodená drevinaKoeficient úpravy jednotkovej hodnoty
Smrekkosodrevina podľa mínus 9 bonitného stupňa1,00
Jedľajedľa obrovská, duglaska, tis1,00
Borovicaborovica čierna, bahenná a ostatné ekotypy borovice, vejmutovka, limba0,90
smrekovec2,40
Dubdub cer0,55
breza (biela, bradavičnatá a všetky ekotypy brezy)0,80
jelša (lepkavá, šedá, zelená)0,75
brest (horský, poľný, väz)0,70
jarabina (vtáčia, mukyňa, brekyňa)0,70
agát0,70
orech0,70
gaštan jedlý, pagaštan konský0,70
platan0,70
topoľ (domáci a šľachtený), osika, vŕba (všetky druhy)0,85
Bukjavor (horský, mliečny, poľný, jaseňolistý)1,25
jaseň1,75
hrab0,50
lipa (všetky druhy)0,85
čerešňa (vtáčia, višňa, mahalebka)0,50
čremcha0,50

Tabuľka č. V

OHODNOTENIE FAKTORA POLOHY PRI LESNÝCH PORASTOCH

Priemerná približovacia vzdialenosť Priemerná odvozná vzdialenosť
m Sk za m3 2) km Sk za m3 2)
1 2 3 4
1 - 100 22,68 1 - 11,0 35,02
101 -200 20,12 11,1 - 12,0 30,78
201 -300 17,61 12,1 - 13,0 26,73
301 -400 15,13 13,1 - 14,0 22,88
401 -500 12,68 14,1 - 15,0 19,22
501 -600 10,29 15,1 - 16,0 15,76
601 -700 7,92 16,1 - 17,0 12,49
701 -800 5,59 17,1 - 18,0 9,42
801 -900 3,30 18,1 - 19,0 6,54
901 - 1 000 1,05 19,1 -20,0 3,85
1 001 - 1 100 -1,17 20,1 -21,0 1,37
1 101 - 1 200 -3,35 21,1 -22,0 -0,93
1 201 - 1 300 -5,49 22,1 -23,0 -3,03
1 301 - 1 400 -7,60 23,1 -24,0 -4,94
1 401 - 1 500 -9,66 24,1 -25,0 -6,65
1 501 - 1 600 - 11,69 25,1 -26,0 -8,17
1 601 - 1 700 - 13,68 26,1 -27,0 -9,50
1 701 - 1 800 - 15,63 27,1 -28,0 - 10,58
1 801 - 1 900 - 17,55 28,1 -29,0 - 11,56
1 901 -2000 - 19,43 29,1 -30,0 - 12,30
2001-2 100 -21,27 30,1 -31,0 - 12,85
2 101 -2200 - 23,07 31,1 -32,0 - 13,20
2201 -2 300 - 24,82 32,1 -33,0 - 13,36
2 301 a viac - 26,57 33, 1 a viac - 13,42
2) Sadzby uvedené v stĺpcoch 2 a 4 podľa priemernej približovacej a odvoznej vzdialenosti sa prepočítavajú na skutočnú porastovú zásobu dreva.

Tabuľka č. VI

ZRÁŽKY Z JEDNOTKOVEJ HODNOTY LESNÉHO PORASTU V DÔSLEDKU JEHO POŠKODENIA

Stupeň poškodenia Defoliácia % Strata na prírastku do % Zníženie ceny lesného porastu %
0 do 10 10 -
1 11-25 20 10
2 26-60 50 30
3 nad 60 80 50
4 100 100 70

Tabuľka č. VII

OKRASNÉ DREVINY

Pol. č. Druh Jednotková hodnota Sk za kus, pri živých plotoch za 1 bm
do 5 rokov do 10 rokov do 15 rokov do 20 rokov do 25 rokov do 30 rokov do 35 rokov nad 35 rokov
1 Listnaté stromy 144,- 180,- 220,- 265,- 338,- 412,- 500,- 550,-
2 Listnaté stromy 216,- 270,- 330,- 397,- 507,- 618,- 750,- 825,-
tvarované,
previsnuté,
popínavé,
farebné
3 Ihličnaté stromy 130,- 165,- 190,- 235,- 290,- 350,- 395,- 480,-
4 Ihličnaté stromy 208,- 264,- 304,- 370,- 464,- 560,- 632,- 760,-
tvarované,
previsnuté,
popínavé,
zákrpky
farebné
5 Kry 90,- 120,- - - - - - -
6 Živé ploty - listnaté 100,- 120,- - - - - - -
ihličnaté 90,- 110,- - - - - - -
7 Rastliny - pivonky, 60,- - - - - - - -
ruže,
stálozelené,
otáčavé,
clematis
8 Azalky, rododendrony 60,- 100,- 120,- 160,- - - - -

Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri neošetrovaných, poškodených alebo prestarnutých drevinách. Najvyššie dosiahnuté jednotkové hodnoty platia aj pre ďalšie roky veku okrasných drevín. Ak ide o celoplošný výskyt lesných a okrasných stromov na iných než lesných pozemkoch na minimálnej ploche 1 000 m2 alebo ak je v súvislej skupine viac než 50 ks týchto stromov, ohodnotia sa podľa tabuľky č. IV, bonitný stupeň 3, zakmenenie plné. Pri prirodzene založených porastoch (vzniknutých náletom semena) sa počíta len 50 % z takto zistenej jednotkovej hodnoty.

OHODNOTENIE FAKTORA POLOHY PRI LESNÝCH PORASTOCH

Priemerná približovacia vzdialenosť Priemerná odvozná vzdialenosť
m Sk za m3 x) km Sk za m3 x)
1 2 3 4
1 - 100 22,68 1 - 11,0 35,02
101 -200 20,12 11,1 - 12,0 30,78
201 -300 17,61 12,1 - 13,0 26,73
301 -400 15,13 13,1 - 14,0 22,88
401 - 500 12,68 14,1 - 15,0 19,22
501 -600 10,29 15,1 - 16,0 15,76
601 - 700 7,92 16,1 - 17,0 12,49
701 -800 5,59 17,1 - 18,0 9,42
801 -900 3,30 18,1 - 19,0 6,54
901 - 1 000 1,05 19,1 -20,0 3,85
1 001 - 1 100 - 1,17 20,1 -21,0 1,37
1 101 - 1 200 -3,35 21,1 -22,0 -0,93
1 201 - 1 300 -5,49 22,1 -23,0 -3,03
1 301 - 1 400 -7,60 23,1 -24,0 -4,94
1 401 - 1 500 -9,66 24,1 -25,0 -6,65
1 501 - 1 600 - 11,69 25,1 -26,0 -8,17
1 601 - 1 700 - 13,68 26,1 -27,0 -9,50
1 701 - 1 800 - 15,63 27,1 -28,0 - 10,58
1 801 - 1 900 - 17,55 28,1 -29,0 - 11,56
1 901 -2000 - 19,43 29,1 -30,0 - 12,30
2 001 -2 100 -21,27 30,1 -31,0 - 12,85
2 101 -2200 - 23,07 31,1 -32,0 - 13,20
2201 -2300 - 24,82 32,1 -33,0 - 13,36
2 301 -a viac - 26,57 33, 1 a viac - 13,42
x) Sadzby uvedené v stĺpcoch 2 a 4 podľa priemernej približovacej a odvoznej vzdialenosti sa prepočítavajú na skutočnú porastovú zásobu dreva.

Poznámky pod čiarou

1) Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákon č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

2) Čl. 4 a čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3) Napríklad Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

4) Napríklad zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

5) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

6) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

7) § 2 Obchodného zákonníka.

7a) Zákon č. 554/2003 Z. z.

8) Napríklad § 68 Obchodného zákonníka.

9) § 16 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.

10) Napríklad § 56 Obchodného zákonníka, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

11) Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch, zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

12) Napríklad zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový.

1) § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

2) Napríklad opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.

3) Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

4) Príloha zákona č. 476/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

5) Napríklad § 139 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 87a zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

1) Napríklad Znalecký štandard Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Stanovenie hodnoty strojov a strojových zariadení č. 3107/93-50.

2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

1) Vyhláška Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 74/1996 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových technických zariadení a o odbornej spôsobilosti.

2) Napríklad Znalecký štandard Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Stanovenie hodnoty elektrotechnických zariadení č. 4221/94-50.

1) Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách.

2) Napríklad Znalecký štandard Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Odhad hodnoty cestných vozidiel č. 1980/99-55.