Vyhláška č. 239/2002 Z. z.Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o klasifikácii jatočných ošípaných

Čiastka 104/2002
Platnosť od 15.05.2002 do31.08.2004
Účinnosť od 15.05.2002 do31.08.2004
Zrušený 464/2004 Z. z.

239

VYHLÁŠKA

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky

zo 17. apríla 2002

o klasifikácii jatočných ošípaných

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") podľa § 6a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona č. 23/2002 Z. z. ustanovuje:


§ 1

(1) Klasifikácia jatočne opracovaných tiel ošípaných sa vykonáva na všetkých bitúnkoch.

(2) Jatočne opracovaným telom je jatočné telo zabitej ošípanej celé alebo pozdĺžne rozdelené, po vykrvení bez orgánov panvovej dutiny, hrudnej dutiny a brušnej dutiny vybratých aj s prirasteným tukom, ďalej bez jazyka, štetín, paznechtov, pohlavných orgánov, obličiek, bránice a chvosta.

(3) Klasifikácia jatočne opracovaných tiel sa nevykonáva, ak ide o

a) ošípané z vlastného výkrmu, ktoré sa neuvádzajú na trh,

b) ošípané určené na nutnú porážku.

§ 2

(1) Jatočne opracované telá s preberacou hmotnosťou 60 až 110 kg sa klasifikujú podľa podielu svaloviny podľa § 3. Triedy kvality sú uvedené v prílohe č. 1

(2) Ak ide o jatočne opracované telá, ktoré nespĺňajú požadovanú hmotnosť, alebo ide o mäsité prasnice, vykastrované kance, chudé prasnice, kance alebo kryptorchidy, podiel svaloviny podľa § 3 sa neustanovuje. Ich klasifikácia a zatriedenie do tried kvality sa vykonáva podľa prílohy č. 1 bodu 2.

(3) Preberacia hmotnosť je hmotnosť zistená vážením v teplom stave po skončení porážky a veterinárnej prehliadky, a to najneskôr do 45 minút po vykrvovacom vpichu.

(4) Prepočítaná porážková hmotnosť je hmotnosť jatočne opracovaného tela v teplom stave vynásobená koeficientom 1,23.

(5) Zatriedenie jatočne opracovaného tela sa uskutočňuje po veterinárnej prehliadke a vzťahuje sa na celé jatočne opracované telo.

(6) Z jatočne opracovaného tela nemožno pred vážením, triedením a označením odstraňovať tuk, svalovinu ani iné tkanivá.

§ 3

Podiel svaloviny jatočne opracovaného tela sa určuje spôsobom uvedeným v prílohe č. 2. Na bitúnkoch s priemernou týždennou kapacitou porážky do 100 kusov jatočných ošípaných sa podiel svaloviny jatočne opracovaného tela určuje dvojbodovou metódou uvedenou v prílohe č. 2 bode 2.

§ 4

(1) Klasifikátor označuje jatočne opracované telo ihneď po klasifikácii zdravotne neškodnou, nezmývateľnou a nerozmazateľnou farbou.

(2) Označovanie jatočne opracovaných tiel podľa odseku 1 sa vykoná písmenom triedy kvality podľa prílohy č. 1.

(3) Označovanie jatočne opracovaných tiel podľa odseku 2 sa vykonáva na koži zadnej nožičky. Písmená musia byť vysoko najmenej 20 mm a majú byť ľahko čitateľné a nerozmazateľné. Okrem označovania triedou kvality klasifikátor označuje jatočné telo odtlačkom pečiatky, ktorá obsahuje identifikačné číslo klasifikátora.

§ 5

(1) O vykonaných klasifikáciách jatočne opracovaných tiel na bitúnku vyhotoví klasifikátor protokol o klasifikácií podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 3 v troch vyhotoveniach.

(2) Protokol o klasifikácii sa vyhotovuje spoločne pre celú skupinu dodaných jatočných ošípaných od jedného dodávateľa za každý deň.

(3) Originál protokolu o klasifikácii sa odovzdáva dodávateľovi. Prvé vyhotovenie protokolu o klasifikácii uchováva klasifikátor najmenej šesť mesiacov od dátumu vyhotovenia protokolu o klasifikácii. Druhé vyhotovenie protokolu o klasifikácii zašle klasifikátor do centrálnej evidencie hospodárskych zvierat.

§ 6

(1) Klasifikátor je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie klasifikácie jatočne opracovaných tiel do tried kvality.

(2) Prihlášku na odbornú prípravu klasifikátorov predkladá žiadateľ na tlačive podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 4. Odbornú prípravu zabezpečuje ministerstvo prostredníctvom Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. Na účely overovania odbornej pripravenosti zriaďuje ministerstvo skúšobnú komisiu.

(3) Ministerstvo do 30 dní odo dňa doručenia prihlášky oznámi uchádzačovi čas a miesto konania odbornej prípravy klasifikátorov. Odborná príprava klasifikátorov sa skladá z teoretickej časti a z praktického výcviku.

§ 7

Po úspešnom absolvovaní odbornej prípravy dostane absolvent osvedčenie o odbornej spôsobilosti na klasifikáciu jatočných ošípaných s prideleným identifikačným číslom. Vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti je uvedený v prílohe č. 5.


§ 8

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. mája 2002.


Pavel Koncoš v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 239/2002 Z. z.

Triedy kvality

Jatočne opracované telá ošípaných toho istého zvieraťa sa zaraďujú do obchodných tried podľa kategórie hmotnosti, kategórie pohlavia a svaloviny takto:

1. Triedy kvality jatočne opracovaných tiel ošípaných s preberacou hmotnosťou od 60 do 110 kg

Trieda kvality Podiel svaloviny(v %)
S 60 a viac
E 55 až 59,9
U 50 až 54,9
R 45 až 49,9
O 40 až 44,9
P menej ako 40

2. Triedy kvality jatočne opracovaných tiel ošípaných, ktoré nepodliehajú klasifikácii podľa bodu 1

Trieda kvality Požiadavka
N Jatočné opracované telá ošípaných do 59,9 kg vrátane.
T Jatočné opracované telá ošípaných nad 110 kg.
Z Jatočné opracované telá zmäsilých prasníc a rezákov.
H Jatočné opracované telá chudých prasníc a rezákov.
K Jatočné opracované telá kancov a kryptorchidov.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 239/2002 Z. z.

Stanovenie podielu svaloviny jatočne opracovaného tela jatočných ošípaných

Klasifikácia tiel jatočných ošípaných prístrojovou technikou

1. Podiel svaloviny je podiel zistený meraním hrúbky svaloviny a hrúbky slaniny v percentách. Na meranie hrúbky svaloviny a hrúbky slaniny sa používajú dve metódy, a to jednoduchšia dvojbodová, ktorá je určená pre jatočné prevádzky s nižšou dennou kapacitou porážky, a dokonalejšia, pomocou prístrojovej techniky, t. j. vpichovacej sondy alebo ultrazvukového snímača, ktorá je určená predovšetkým pre jatočné prevádzky s vyššou dennou kapacitou porážky.

2. Dvojbodovou metódou sa zisťuje pomocou elektrického alebo optického meradla hrúbka svaloviny a slaniny na jednej z polovičiek toho istého tela v línii poliaceho rezu. Hrúbka svaloviny (M) v mm sa meria v bedernej časti, a to ako najkratšia spojnica od hornej (dorzálnej) hrany miechového kanálika k prednému (kraniálnemu) okraju stredného zadnicového svalu (Musculus gluteus medius). Hrúbka slaniny (S) vrátane kože v mm sa meria v bedernej krajine v mieste najnižšej vrstvy nad stredom stredného zadnicového svalu (Musculus gluteus medius), pozri obrázok A.

Podiel svaloviny Y v % sa vypočíta podľa vzorca

Y = 76,6722 - 1,0485 M + 0,00794 M2 - 0,002884 S2 + 9,0151 ln (M/S),

kde S je hrúbka slaniny vrátane kože v mm,

M je výška svaloviny v mm,

ln je prirodzený logaritmus.

Obrázek 01

Obrázok A - Miesta merania hrúbky svaloviny (M) a slaniny (S) v línii poliaceho rezu

3. Metódou s využitím prístrojovej techniky sa zisťuje hrúbka svaloviny a slaniny na jednej z polovičiek toho istého tela paramediálne od línie poliaceho rezu, a to buď vpichovacou sondou na princípe reflexie svetelného lúča, alebo snímačom na princípe ultrazvuku. Hrúbka svaloviny (M) a hrúbka slaniny vrátane kože (S) v mm sa meria vo vzdialenosti 70 mm od línie poliaceho rezu na úrovni medzi druhým a tretím predposledným rebrom, a to zároveň pri jednom vpichu (pozri obrázok B).

Podiel svaloviny Y v % sa vypočíta podľa vzorca

Y = 81,8909 + 0,2006 M - 14,1911 ln S,

kde M je hrúbka svaloviny v mm,

S je výška slaniny vrátane kože v mm,

ln je prirodzený logaritmus.

V prípade získavania krupónu je potrebné pri tejto metóde vykonať v bedernej časti skrátený rez tak, aby bolo možné zmerať nad stredom stredného zadnicového svalu (Musculus gluteus medius) hrúbku slaniny vrátane kože.

Obrázek 02

Obrázok B - Miesta merania svaloviny (M) a slaniny (S) 70 mm bočne od línie poliaceho rezu

Príloha č. 3 k vyhláške č. 239/2002 Z. z.

Príloha 03

Príloha č. 4 k vyhláške č. 239/2002 Z. z.

Príloha 04

Príloha č. 5 k vyhláške č. 239/2002 Z. z.

Príloha 05