Vyhláška č. 114/2002 Z. z.Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Tornali

Čiastka 48/2002
Platnosť od 12.03.2002 do31.01.2010
Účinnosť od 15.03.2002 do31.01.2010
Zrušený 24/2010 Z. z.

114

VYHLÁŠKA

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

z 11. februára 2002,

ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Tornali

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z. a zákona č. 80/2000 Z. z. ustanovuje:


§ 1

(1) Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Tornali je v okrese Revúca v katastrálnych územiach Gemer a Tornaľa. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapových podkladoch, ktoré sú uvedené v prílohách č. 1 a 2.

(2) Územie ochranného pásma II. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Tornali je v okrese Revúca v katastrálnych územiach Gemer, Starňa, Tornaľa a Železné a v okrese Rimavská Sobota v katastrálnych územiach Hubovo, Kešovce, Lenka, Neporadza, Štrkovec a Včelince. Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 3.

(3) Územie ochranného pásma II. a III. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Tornali je v okrese Revúca v katastrálnych územiach Gemerský Sad, Hucín, Licince, Mikolčany a Nováčany v Gemeri, v okrese Rožňava v katastrálnych územiach Ardovo, Bohúňovo, Brzotín, Dlhá Ves, Honce, Gemerská Hôrka, Kečovo, Kružná, Kunová Teplica, Meliata, Pašková, Plešivec, Rakovnica, Rožňavské Bystré, Silica, Silická Brezová, Slavec, Štítnik a Vidová. Ochranné pásmo II. a III. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 4.

(4) Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 až 3 je uvedený v prílohe č. 5.

(5) Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Tornali je uvedený v prílohe č. 6.

(6) Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 až 3, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Banskej Bystrici, na Okresnom úrade v Revúcej, na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote, na Okresnom úrade v Rožňave a na Mestskom úrade v Tornali.


§ 2

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. marca 2002.1)


Roman Kováč v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 114/2002 Z. z.

OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TORNALI

Obrázok 01-1

Príloha č. 2 k vyhláške č. 114/2002 Z. z.

OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TORNALI

Obrázok 02-1

Príloha č. 3 k vyhláške č. 114/2002 Z. z.

OCHRANNÉ PÁSMO II. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TORNALI

Obrázok 03-1

Príloha č. 4 k vyhláške č. 114/2002 Z. z.

OCHRANNÉ PÁSMO II. A III. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TORNALI

Obrázok 04-1

Príloha č. 5 k vyhláške č. 114/2002 Z. z.

POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TORNALI

Ochranné pásmo I. stupňa

Ochranné pásmo I. stupňa je zobrazené v mapovom podklade - Štátna mapa odvodená v mierke 1:5 000, listy Šafárikovo 3-3, Šafárikovo 3-4, Šafárikovo 3-5, Šafárikovo 4-5.

Ochranné pásmo I. stupňa zabezpečuje ochranu výverovej oblasti prírodného zdroja minerálnej stolovej vody HVŠ-1 v Tornali a má dve časti.

Prvú časť ochranného pásma I. stupňa tvorí uzavretý nepravidelný polygón okolo prírodného zdroja minerálnej stolovej vody HVŠ-1 v Tornali. Južnú hranicu tvorí ľavý okraj štátnej cesty Rimavská Sobota - Tornaľa - Košice od ľavobrežnej hrádze rieky Slaná a ľavý okraj Francisciho ulice, ktorá je pokračovaním uvedenej štátnej cesty v intraviláne Tornale, po okraj mesta. Východná hranica severovýchodným smerom kopíruje západný okraj intravilánu Tornale a od severozápadného okraja mesta pokračuje na sever do vzdialenosti 400 m. Z tohto bodu pokračuje severná hranica pásma kolmo na predchádzajúcu časť východnej hranice k ľavobrežnej hrádzi Slanej, ktorú kopíruje južným smerom, tvoriac západnú hranicu ochranného pásma, do východiskového bodu pásma - k štátnej ceste.

Aj druhú časť predstavuje uzavretý nepravidelný polygón situovaný v Králiku. Východiskovým bodom hranice (ktorý predstavuje uzol východnej a západnej hranice) je pravobrežná hrádza Slanej, tvoriaca zároveň pravobrežnú hrádzu rieky Turiec v mieste prítoku Turca. Východná hranica smerom na juh kopíruje pravý breh hrádze Slanej po nespevnenú cestu, odkiaľ pokračuje severozápadným smerom. Južnú hranicu tvorí nespevnená cesta a umelou hranicou pokračuje do vzdialenosti 100 m západne od vrtu H-2. V tomto bode sa hranica lomí na severovýchod smerom k východiskovému bodu.

Ochranné pásmo II. stupňa

Ochranné pásmo II. stupňa je zobrazené na mapovom podklade - Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy 37-33 Rimavská Sobota, 37-34 Gemerská Panica.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni tranzitné cesty prírodnej minerálnej vody z infiltračno-akumulačnej oblasti k výverovým oblastiam. Podstatnú časť severnej hranice ochranného pásma od ústia potoka Lapša v ľavostrannej hrádzi Slanej tvorí potok Lapša, iba v strednej časti toku, v úseku jeho ľavostranného meandra (pod hydinárňou Lapša), poľná cesta. Za sútokom potoka Lapša a Líščieho potoka hranica pokračuje súbežne s Líščím potokom a ďalej s jeho pravostranným prítokom. Od prameňa prítoku sa stáča smerom na severovýchod a prechádza údolím až ku kóte Pereš (381 m n.m.). Ďalej hranica prebieha okolo južného okraja bezmenného jazera až k ceste vedúcej z Dlhej Vsi ku štátnej hranici s Maďarskou republikou a po jej pravom okraji pokračuje ku štátnej hranici. Štátna hranica je východnou hranicou ochranného pásma. Južná hranica ochranného pásma sa na ňu napája vo vzdialenosti 1500 m východne od obce Neporadza, pokračuje juhozápadným smerom k Neporadzi, sleduje Neporadzskú dolinu a od ohybu cesty vedúcej k obci Štrkovec prebieha po severnom okraji osady Lovecké a pozdĺž bezmenného potoka až k rieke Slaná. Ľavostranná hrádza Slanej, severným smerom k ústiu potoka Lapša, tvorí západnú hranicu ochranného pásma.

Ochranné pásmo II. a III. stupňa

Ochranné pásmo II. a III. stupňa je zobrazené na mapovom podklade - Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy 37-31 Jelšava, 37-32 Rožňava, 37-34 Gemerská Panica.

Ochranné pásmo II. a III. stupňa chráni transportno-akumulačnú a infiltračnú oblasť. Východnú hranicu ochranného pásma tvorí štátna hranica s Maďarskou republikou, a to v severojužnom smere od vyústenia cesty vedúcej z Dlhej Vsi na štátnej hranici po klinovitý výbežok štátnej hranice juhovýchodne od kóty Vápenný vrch (580 m n.m.). Od štátnej hranice prebieha severná hranica ochranného pásma; severozápadným smerom kopíruje ľavý okraj cesty vedúcej zo Silice do Gombaseku, v úseku Závozné priepasti - Gombasek prebieha po južných okrajoch niekoľkonásobného ohybu cesty až po štátnu cestu Plešivec - Rožňava. Odtiaľ pokračuje severovýchodným smerom po ľavom okraji tejto štátnej cesty, za jej križovaním s bezmenným potokom prechádza poľnou cestou (okolo kóty 313 m n. m.), pod vodnou nádržou Brzotín kopíruje strednú časť Egrešského potoka a na juhozápadnom okraji intravilánu obce Kružná sa napája na poľnú cestu, ktorou pokračuje až k obci Rakovnica. Honským potokom pokračuje severozápadným smerom až po cestu Rožňavské Bystré - Honce - Štítnik, ktorej ľavý okraj kopíruje až do obce Honce. V strednej časti obce sa prostredníctvom Hončianskeho potoka lomí na juhozápad. Juhozápadne od kóty Psí chrbát (363 m n. m.) sa hranica stáča juhovýchodným smerom a pokračuje po poľnej ceste, po toku Štítnik a po ľavom okraji cesty Štítnik - Plešivec až k severnému okraju obce Hámor, kde súbežne s Gočaltovským potokom mení smer k severozápadu. Na križovaní Gočaltovského potoka s poľnou cestou sa začína západná hranica ochranného pásma, ktorá sa stáča juhozápadne. Kopíruje poľnú cestu a údolie až k prameňu potoka Rybník. Ďalej pokračuje potokom Rybník až po rieku Muráň a po jej ľavom brehu do obce Meliata. Južná hranica prebieha po ľavom okraji cesty Meliata - Gemerská Hôrka - Bohúňovo, za križovaním cesty s riekou Slaná pokračuje po ľavom brehu meandra Slanej a pod Bohúňovom poľnou cestou až k ceste Ardovo - Dlhá Ves. Ľavý okraj tejto cesty kopíruje juhovýchodným smerom k štátnej hranici s Maďarskou republikou, k východiskovému bodu hranice ochranného pásma.

Príloha č. 6 k vyhláške č. 114/2002 Z. z.

POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TORNALI

Ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Tornali boli stanovené na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu (Bergerová a kol., 1999) a geologického návrhu v záverečnej správe - Rešeršná správa pre vyhlásenie trvalých ochranných pásiem pre prírodné liečivé zdroje na lokalitách Korytnica, Lúčky, Trenčianske Teplice a pre prírodné zdroje minerálnych stolových vôd na lokalitách Budiš a Tornaľa (Vandrová, Bergerová, 2000).

Hydrogeologická štruktúra prírodných minerálnych vôd v Tornali a Králiku patrí medzi otvorené štruktúry s infiltračnou, akumulačnou a výverovou oblasťou. Štruktúra má dve výverové oblasti prírodných minerálnych vôd - v Tornali a Králiku, ktoré sú polozakryté. Kolektor minerálnej vody nevystupuje na povrch, ale je zakrytý nepriepustnými sedimentmi terciéru malých hrúbok (okolo 100 až 300 m) a pokryvnými horninami kvartéru. Vývery vody sú tektonicky predisponované. Na základe komplexného zhodnotenia sa prírodné minerálne vody v Tornali i Králiku, vrátane obyčajnej vody prameňa Králik, priraďujú k petrogénnym vodám karbonatogénneho genetického typu so základným, výrazným Ca-HCO3 typom chemického zloženia (voda z prameňa Králik patrí k prechodnému sulfáto-karbonátogénnemu typu).

Na základe prehodnotenia poznatkov o geologicko-tektonickej stavbe, hydrogeologických, hydrologických a hydrogeochemických pomeroch danej lokality sa za infiltračnú oblasť prírodných minerálnych vôd Tornale a Králika považuje územie centrálnej časti Slovenského krasu - čiastkové hydrogeologické štruktúry Koniar, Plešivská, Ardovská a Kečovská, pričom vymedzené územie je zhodné s akumulačnou oblasťou prírodných minerálnych vôd. Infiltračno-akumulačná oblasť je budovaná v prevahe stredno-vrchno-triasovými karbonátmi silického príkrovu. Infiltračno-akumulačná oblasť je prostredím tvorby primárneho chemického zloženia prírodných minerálnych vôd Tornale a Králika. Priepustnosť kolektorov je puklinovo-krasová.

Z výsledkov prieskumných prác je zrejmé, že prírodné minerálne vody Tornale a Králika sú z infiltračno-akumulačnej oblasti transportované k výverovým oblastiam doteraz nezistenými tektonickými líniami prestupujúcimi karbonáty Stránskej synklinály. Územie týchto transportných ciest je súčasťou akumulačnej oblasti.

V hydrogeologickej štruktúre prírodných minerálnych vôd Tornale a Králika sú vyčlenené dve výverové oblasti, v súčasnosti sú odvodňované umelými zdrojmi prírodnej uhličitej minerálnej vody, v Tornali prameňom prírodnej minerálnej vody Zoltánka a v Králiku krasovo-puklinovým prameňom Králik. Zdroje minerálnej i obyčajnej vody sú súčasťou jednej hydrogeologickej štruktúry a majú spoločnú infiltračno-akumulačnú oblasť. Výstup vôd vo výverových oblastiach je podmienený tektonicky. Preplynenie minerálnych vôd oxidom uhličitým poukazuje na to, že oxid uhličitý (resp. jeho podstatná časť) nie je prítomný v tranzitných, ale vo výstupových cestách podzemnej vody.

Poznámky pod čiarou

1) Týmto dňom stráca platnosť rozhodnutie povereníka zdravotníctva zo 4. mája 1960 č. 9731, ktorým boli určené dočasné ochranné pásma pre minerálne pramene v Šafárikove.