382

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 15. decembra 1997 bol na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku prijatý Medzinárodný dohovor o potláčaní bombového terorizmu.

Za Slovenskú republiku bol dohovor podpísaný 28. júla 1998 v New Yorku.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 1105 z 26. októbra 2000 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 16. novembra 2000. Ratifikačná listina bola uložená u depozitára dohovoru, generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, 8. decembra 2000.

Dohovor nadobudol platnosť 23. mája 2001 na základe článku 22 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť tiež 23. mája 2001 na základe článku 22 ods. 1.

MEDZINÁRODNÝ DOHOVOR

o potláčaní bombového terorizmu

Štáty, zmluvné strany, tohto dohovoru,

majúc na zreteli ciele a zásady Charty Organizácie Spojených národov týkajúce sa zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, podpory dobrých susedských a priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi,

hlboko znepokojené veľkým nárastom terorizmu na celom svete vo všetkých jeho formách a prejavoch,

pripomínajúc deklaráciu prijatú pri príležitosti 50. výročia Organizácie Spojených národov 24. októbra 1995,

pripomínajúc tiež Deklaráciu o opatreniach na odstránenie medzinárodného terorizmu, ktorá tvorí prílohu rezolúcie Valného zhromaždenia č. 49/60 z 9. decembra 1994, v ktorej okrem iného „členské štáty Organizácie Spojených národov slávnostne znovu potvrdili ich jednoznačné odsúdenie všetkých aktov, metód a prejavov terorizmu ako kriminálnych a neospravedlniteľných činov, kdekoľvek a kýmkoľvek boli spáchané, vrátane tých, ktoré ohrozujú priateľské vzťahy medzi štátmi a národmi a ohrozujú územnú celistvosť a bezpečnosť štátov“,

poznamenávajúc, že deklarácia tiež vyzvala štáty „naliehavo preskúmať rozsah existujúcich medzinárodných právnych predpisov týkajúcich sa prevencie, potláčania a odstránenia terorizmu vo všetkých jeho formách a prejavoch s cieľom zabezpečiť ucelený právny rámec zahrňujúci všetky aspekty veci“,

pripomínajúc ďalej rezolúciu Valného zhromaždenia č. 51/210 zo 17. decembra 1996 a deklaráciu dopĺňajúcu Deklaráciu o opatreniach na odstránenie medzinárodného terorizmu, ktorá je k nej pripojená,

poznamenávajúc tiež, že teroristické útoky s použitím výbušnín alebo smrtiacich zariadení sa v značnej miere rozšírili,

poznamenávajúc ďalej, že existujúce mnohostranné právne dokumenty adekvátne nezodpovedajú týmto útokom,

presvedčení o naliehavej potrebe zlepšiť medzinárodnú spoluprácu medzi štátmi pri príprave a prijímaní účinných a praktických opatrení na predchádzanie týmto teroristickým činom a na stíhanie a trestanie ich páchateľov,

berúc do úvahy, že výskyt týchto činov je vážnou hrozbou dotýkajúcou sa medzinárodného spoločenstva ako celku,

poznamenávajúc, že aktivity vojenských síl štátov uskutočňované v súlade s pravidlami medzinárodného práva sú mimo rámca tohto dohovoru a že vyňatie určitých činov z pôsobnosti tohto dohovoru neospravedlňuje alebo nerobí zákonnými inak protiprávne činy, alebo nevylučuje stíhanie podľa iných právnych noriem,

dohodli sa takto:

Článok 1

Na účely tohto dohovoru:

1. „Štátne alebo vládne zariadenie“ znamená akékoľvek stále alebo dočasné zariadenie alebo dopravný prostriedok, ktorý sa používa alebo je obsadený predstaviteľmi štátu, členmi vlády, zákonodarného orgánu alebo súdneho orgánu alebo štátnymi úradníkmi, alebo zamestnancami štátu alebo iného verejného úradu, alebo jednotky, alebo úradníkmi, alebo zamestnancami medzivládnej organizácie v spojení s výkonom ich oficiálnych povinností.

2. „Zariadenie infraštruktúry“ znamená akékoľvek zariadenie v štátnom alebo súkromnom vlastníctve poskytujúce alebo distribuujúce verejnoprospešné služby, ako dodávka vody, elektriny, paliva, hospodárenie s odpadom, spoje.

3. „Výbušné alebo iné smrtiace zariadenie“ znamená

a) výbušnú alebo zápalnú zbraň alebo zariadenie, ktoré je určené alebo má schopnosť spôsobiť smrť, vážnu ujmu na zdraví alebo značnú materiálnu škodu, alebo

b) zbraň alebo zariadenie, ktoré je určené alebo má schopnosť spôsobiť smrť, vážnu ujmu na zdraví alebo značnú materiálnu škodu šírením alebo pôsobením toxických chemikálií, biologických látok alebo toxínov, alebo podobných substancií, radiácie alebo rádioaktívnych materiálov.

4. „Vojenské sily štátu“ znamená ozbrojené sily štátu, ktoré sú organizované, cvičené a vystrojené podľa jeho vnútorného právneho poriadku so základným cieľom obrany štátu alebo jeho bezpečnosti, a osoby konajúce na podporu takýchto ozbrojených síl, ktoré sú pod ich formálnym velením, kontrolou a zodpovednosťou.

5. „Verejný priestor“ znamená také časti budov, pozemkov, ulíc, vodných ciest alebo iných priestorov, ktoré sú prístupné alebo otvorené verejnosti, či už trvale, periodicky alebo príležitostne, a zahŕňajú akýkoľvek obchodný, podnikateľský, kultúrny, historický, vzdelávací, cirkevný, vládny priestor, priestor pre zábavu, rekreáciu alebo podobný priestor, ktorý je prístupný alebo otvorený verejnosti.

6. „Verejný dopravný systém“ znamená všetky zariadenia, dopravné prostriedky bez ohľadu na to, či sú vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve, ktoré sa používajú pre verejné dopravné služby osôb alebo nákladov.

Článok 2

1. Osoba spácha trestný čin v zmysle tohto dohovoru, ak protiprávne a úmyselne dodá, umiestni výbušninu alebo spôsobí explóziu výbušniny alebo iného smrtiaceho zariadenia na verejnom priestore, v štátnom alebo vládnom zariadení, vo verejnom dopravnom systéme alebo v zariadení infraštruktúry, alebo proti nim

a) s úmyslom spôsobiť smrť alebo vážnu ujmu na zdraví, alebo

b) s úmyslom spôsobiť rozsiahle poškodenie takého priestoru, zariadenia alebo systému, kde takéto poškodenie spôsobí, alebo je pravdepodobné, že spôsobí rozsiahlu majetkovú škodu.

2. Ako dokonaný trestný čin sa posudzuje aj pokus osoby spáchať trestný čin uvedený v odseku 1.

3. Ako dokonaný trestný čin sa tiež posudzuje, ak osoba

a) sa zúčastnila na spáchaní trestného činu uvedeného v odseku 1 alebo 2 ako spolupáchateľ alebo

b) zosnovala, alebo naviedla iné osoby na spáchanie trestného činu uvedeného v odseku 1 alebo 2, alebo

c) akýmkoľvek iným spôsobom poskytla pomoc pri spáchaní jedného trestného činu alebo viacerých trestných činov uvedených v odseku 1 alebo 2 skupinou osôb konajúcich so spoločným cieľom; táto pomoc musí byť úmyselná a musí sa urobiť buď s cieľom podporiť všeobecnú trestnú činnosť alebo zámer skupiny, alebo s vedomím úmyslu skupiny spáchať predmetný trestný čin alebo trestné činy.

Článok 3

Tento dohovor sa nevzťahuje na trestný čin, ak je spáchaný na území jedného štátu, údajný páchateľ a obete sú občanmi tohto štátu, údajný páchateľ je zadržaný na území tohto štátu a žiadny ďalší štát nemá právomoc podľa článku 6 ods. 1 alebo článku 6 ods. 2 tohto dohovoru s výnimkou primeraného použitia ustanovení článkov 10 až 15 v takýchto prípadoch.

Článok 4

Každý štát, zmluvná strana, prijme opatrenia potrebné na to, aby

a) trestné činy uvedené v článku 2 tohto dohovoru boli podľa vnútroštátneho právneho poriadku posudzované ako trestné činy,

b) tieto trestné činy boli trestané primeranými sankciami, ktoré zohľadnia ich závažnosť.

Článok 5

Každý štát, zmluvná strana, prijme také opatrenia, aké sú potrebné, a kde je to vhodné, aj vnútroštátnu právnu úpravu, aby trestná činnosť podľa tohto dohovoru, najmä ak jej cieľom je vyvolať stav teroru (paniku) vo verejnosti alebo v skupine obyvateľstva, alebo u určitých osôb, nebola za žiadnych okolností ospravedlniteľná so zreteľom na politické, filozofické, ideologické, rasové, etnické, náboženské alebo iné dôvody podobnej povahy a bola trestaná sankciami zodpovedajúcimi jej závažnosti.

Článok 6

1. Každý štát, zmluvná strana, prijme také opatrenia, aké sú potrebné na založenie jeho právomoci pre trestné činy uvedené v článku 2, ak

a) trestný čin je spáchaný na území tohto štátu alebo

b) trestný čin je spáchaný na palube lode plávajúcej pod vlajkou tohto štátu alebo lietadla, ktoré je registrované podľa právnych predpisov tohto štátu v čase spáchania trestného činu, alebo

c) trestný čin je spáchaný občanom tohto štátu.

2. Štát, zmluvná strana, si môže tiež založiť právomoc pre každý takýto trestný čin, ak

a) trestný čin je spáchaný proti občanovi tohto štátu alebo

b) trestný čin je spáchaný proti štátnemu alebo vládnemu zariadeniu v zahraničí vrátane veľvyslanectva alebo iného diplomatického alebo konzulárneho priestoru tohto štátu, alebo

c) trestný čin je spáchaný osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má svoj obvyklý pobyt na území tohto štátu, alebo

d) trestný čin je spáchaný v snahe donútiť tento štát konať alebo zdržať sa konania, alebo

e) trestný čin je spáchaný na palube lietadla, ktoré je prevádzkované vládou tohto štátu.

3. Pri ratifikácii, prijatí, schválení dohovoru alebo prístupe k tomuto dohovoru každý štát, zmluvná strana, písomne oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov právomoc, ktorú založil vo svojom právnom poriadku podľa odseku 2 tohto článku. Ak by došlo k zmene, štát, zmluvná strana, ju okamžite písomne oznámi generálnemu tajomníkovi.

4. Každý štát, zmluvná strana, taktiež prijme také opatrenia, aké sú potrebné na založenie jeho právomoci pre trestné činy podľa článku 2 v prípade, ak údajný páchateľ sa nachádza na jeho území a túto osobu nevydá na trestné stíhanie žiadnemu inému štátu, zmluvnej strane, ktorý má založenú svoju právomoc podľa odseku 1 alebo 2 tohto článku.

5. Tento dohovor nevylučuje výkon akejkoľvek trestnej právomoci štátu, zmluvnej strany, založenej podľa vnútroštátneho právneho poriadku.

Článok 7

1. Po prijatí informácie, že osoba, ktorá spáchala alebo údajne spáchala trestný čin uvedený v článku 2, sa môže nachádzať na jeho území, dotknutý štát, zmluvná strana, prijme potrebné opatrenia podľa vnútroštátneho právneho poriadku, aby vyšetril skutočnosti obsiahnuté v informácii.

2. Štát, zmluvná strana, na ktorého území sa nachádza páchateľ alebo údajný páchateľ, po tom, čo dospeje k záveru, že okolnosti si to vyžadujú, prijme príslušné opatrenia podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku, aby zaručil prítomnosť osoby na účel jej trestného stíhania alebo vydania na trestné stíhanie.

3. Osoba, ktorej sa týkajú opatrenia uvedené v odseku 2, má právo

a) spojiť sa bez odkladu s najbližším príslušným zástupcom štátu, ktorého je občanom, alebo štátu, ktorý je iným spôsobom oprávnený chrániť práva tejto osoby, alebo ak je táto osoba bez štátneho občianstva, štátu, na ktorého území má obvyklý pobyt,

b) na návštevu zástupcom tohto štátu,

c) byť informovaná o svojich právach podľa písmen a) a b).

4. Práva uvedené v odseku 3 sa vykonávajú v súlade s právnymi predpismi štátu, na ktorého území sa páchateľ alebo údajný páchateľ nachádza, pod podmienkou, že tieto právne predpisy musia umožniť úplné rešpektovanie účelu, na ktorý sú určené práva podľa odseku 3.

5. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nedotýkajú práva ktoréhokoľvek štátu, zmluvnej strany, ktorý si uplatňuje právomoc podľa článku 6 ods. 1 písm. c) alebo ods. 2 písm. c), aby vyzval Medzinárodný výbor Červeného kríža spojiť sa s údajným páchateľom a navštíviť ho.

6. Ak štát, zmluvná strana, podľa ustanovení tohto článku vezme osobu do väzby, bezodkladne písomne informuje, priamo alebo prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, štáty, zmluvné strany, ktoré založili svoju právomoc podľa článku 6 ods. 1 a 2, a keď to považuje za vhodné, aj ktorékoľvek iné dotknuté štáty, zmluvné strany, o skutočnosti, že takáto osoba je vo väzbe, a o okolnostiach, ktoré odôvodňujú obmedzenie jej osobnej slobody. Štát, ktorý vedie vyšetrovanie podľa odseku 1 tohto článku, bez odkladu informuje uvedené štáty, zmluvné strany, o svojich zisteniach a oznámi, či má v úmysle uplatniť svoju právomoc.

Článok 8

1. Ak štát, zmluvná strana, na ktorého území sa údajný páchateľ nachádza, v prípadoch, keď sa uplatňuje článok 6, túto osobu nevydá na trestné stíhanie, je povinný bez výnimky, nech bol čin spáchaný akokoľvek a kdekoľvek, predložiť prípad bez zbytočného odkladu príslušným orgánom na účel trestného stíhania, konaním podľa právnych predpisov tohto štátu. Príslušné orgány rozhodnú rovnakým spôsobom ako v prípade akéhokoľvek iného závažného trestného činu podľa práva tohto štátu.

2. Ak štát, zmluvná strana, môže podľa svojho právneho poriadku vydať alebo inak odovzdať svojho občana iba za podmienky, že bude vrátený na výkon trestu uloženého ako výsledok trestného konania, pre ktoré bol vydaný alebo odovzdaný, a tento štát a štát žiadajúci o vydanie sa dohodnú na tejto možnosti a ostatných podmienkach, ktoré považujú za primerané, takéto podmienečné vydanie alebo odovzdanie sa bude považovať za splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 tohto článku.

Článok 9

1. Trestné činy uvedené v článku 2 sa považujú za zahrnuté medzi tie trestné činy, na ktoré sa vzťahuje vydávanie, v každej zmluve o vydávaní na trestné stíhanie uzavretej medzi ktorýmikoľvek štátmi, zmluvnými stranami, skôr, ako nadobudol platnosť tento dohovor. Štáty, zmluvné strany, sa zaväzujú zahrnúť tieto trestné činy do každej zmluvy o vydávaní, ktorú v budúcnosti medzi sebou uzavrú.

2. Ak štát, zmluvná strana, ktorý podmieňuje vydanie na trestné stíhanie existenciou zmluvy, dostane žiadosť o vydanie na trestné stíhanie od iného štátu, zmluvnej strany, s ktorým nemá uzavretú zmluvu o vydávaní na trestné stíhanie, dožiadaný štát, zmluvná strana, môže považovať tento dohovor za právny základ na vydanie na trestné stíhanie pre trestné činy uvedené v článku 2. Vydanie na trestné stíhanie podlieha ostatným podmienkam podľa právneho poriadku dožiadaného štátu.

3. Štáty, zmluvné strany, ktoré nepodmieňujú vydanie osoby na trestné stíhanie existenciou zmluvy, uznajú trestné činy uvedené v článku 2 za trestné činy, pre ktoré je možné vydanie na trestné stíhanie podľa podmienok právneho poriadku dožiadaného štátu.

4. Ak je to potrebné, pri trestných činoch uvedených v článku 2 sa postupuje na účely vydania na trestné stíhanie medzi štátmi, zmluvnými stranami, akoby boli spáchané nielen na území štátu, kde sa stali, ale aj na území štátu, ktorý založil právomoc podľa článku 6 ods. 1 a 2.

5. Ustanovenia všetkých zmlúv a dohôd o vydávaní medzi štátmi, zmluvnými stranami, vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článku 2 sa považujú za zmenené medzi štátmi, zmluvnými stranami, v rozsahu, v akom sú nezlučiteľné s týmto dohovorom.

Článok 10

1. Štáty, zmluvné strany, si poskytnú najväčšiu mieru pomoci v súvislosti s vyšetrovaním alebo trestným konaním, alebo vydaním na trestné stíhanie vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článku 2 vrátane pomoci pri získavaní dôkazov, ktoré majú k dispozícii, potrebných na účely konania.

2. Štáty, zmluvné strany, splnia povinnosti vyplývajúce z odseku 1 tohto článku v súlade so zmluvami a s dohodami o vzájomnej právnej pomoci uzavretými medzi nimi. V prípade, že takéto zmluvy alebo dohody nie sú, štáty, zmluvné strany, si poskytnú navzájom pomoc v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom.

Článok 11

Trestný čin uvedený v článku 2 sa nemôže na účely vydania na trestné stíhanie alebo vzájomnej právnej pomoci považovať za trestný čin politický alebo za trestný čin spojený s trestným činom politickým, alebo za trestný čin politicky motivovaný. Preto ani žiadosť o vydanie na trestné stíhanie alebo o vzájomnú právnu pomoc nemôže byť odmietnutá výhradne na základe toho, že sa týka trestného činu politického alebo trestného činu spojeného s trestným činom politickým, alebo trestného činu politicky motivovaného.

Článok 12

Nič v tomto dohovore uvedené sa nemôže vykladať ako uloženie povinnosti vydať na trestné stíhanie alebo poskytnúť vzájomnú právnu pomoc, ak dožiadaný štát, zmluvná strana, má vážne dôvody sa domnievať, že žiadosť o vydanie na trestné stíhanie pre trestný čin uvedený v článku 2 alebo o vzájomnú právnu pomoc vo vzťahu k uvedeným trestným činom bola daná s cieľom trestného stíhania alebo potrestania osoby s prihliadnutím na jej rasu, vyznanie, štátnu príslušnosť, etnický pôvod alebo politický názor alebo vyhovenie žiadosti o vydanie by mohlo záporne ovplyvniť postavenie takejto osoby z ktoréhokoľvek uvedeného dôvodu.

Článok 13

1. Osobu, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu na území jedného štátu, zmluvnej strany, ktorej prítomnosť na území iného štátu, zmluvnej strany, sa vyžaduje na účel svedeckej výpovede, identifikácie alebo iného spôsobu zabezpečenia dôkazov pre vyšetrovanie alebo trestné stíhanie pre trestný čin podľa tohto dohovoru, možno odovzdať, ak sú splnené tieto podmienky:

a) táto osoba dá slobodne svoj výslovný súhlas a

b) príslušné orgány oboch štátov súhlasia s podmienkami, ktoré tieto štáty môžu považovať za primerané.

2. Na účely tohto článku

a) štát, na ktorého územie je osoba odovzdaná, má právomoc a povinnosť držať odovzdanú osobu vo väzbe, ak ho štát, z ktorého územia je osoba odovzdaná, požiada alebo splnomocní konať inak,

b) štát, na ktorého územie je osoba odovzdaná, bezodkladne vykoná svoju povinnosť vrátiť osobu do väzby alebo výkonu trestu štátu, z ktorého bola osoba odovzdaná, tak ako sa vopred dohodli alebo ako sa inak dohodli príslušné orgány oboch štátov,

c) štát, na ktorého územie bola osoba odovzdaná, nebude od štátu, z ktorého územia bola odovzdaná, požadovať pre vrátenie osoby postup spojený s vydávaním osôb na trestné stíhanie,

d) čas strávený vo väzbe na území štátu, z ktorého bola osoba odovzdaná, sa započítava do obdobia vykonávania trestu na území štátu, do ktorého bola osoba odovzdaná.

3. Ak štát, zmluvná strana, z ktorého územia má byť osoba podľa tohto článku odovzdaná, s tým nesúhlasí, táto osoba, nech je občanom ktoréhokoľvek štátu, nebude trestne stíhaná alebo zadržaná, alebo inak obmedzovaná vo svojej osobnej slobode na území štátu, do ktorého bola odovzdaná, pre činy spáchané alebo pre činy, z ktorých bola usvedčená pred jej odchodom z územia štátu, z ktorého bola takáto osoba odovzdaná.

Článok 14

Každej osobe, ktorá je vzatá do väzby alebo voči ktorej boli prijaté iné opatrenia, alebo bolo začaté trestné stíhanie podľa tohto dohovoru, sa zaručí spravodlivé zaobchádzanie vrátane poskytnutia všetkých práv a záruk v súlade s právnym poriadkom štátu, na ktorého území sa táto osoba nachádza, a v súlade s príslušnými normami medzinárodného práva vrátane medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.

Článok 15

Štáty, zmluvné strany, budú spolupracovať pri predchádzaní trestným činom uvedeným v článku 2, najmä

a) prijmú, ak to bude potrebné, všetky potrebné opatrenia vrátane prispôsobenia vnútroštátnej právnej úpravy na zabránenie prípravám a prekazenie príprav na ich vlastnom území na spáchanie týchto trestných činov na ich území alebo mimo ich územia, ako aj opatrení na zamedzenie protiprávnej činnosti osôb, skupín a organizácií, ktoré podporujú, podnecujú, organizujú, vedome financujú trestné činy uvedené v článku 2 alebo sa zapájajú do ich páchania,

b) výmenou presných a overených informácií v súlade s ich vnútroštátnym právnym poriadkom a koordináciou administratívnych a iných primeraných opatrení na zabránenie spáchaniu trestných činov uvedených v článku 2,

c) tam, kde je to vhodné, výskumom a vývojom metód odhaľovania výbušných a iných škodlivých látok, ktoré môžu zapríčiniť smrť alebo poškodenie zdravia, konzultáciami o vývoji označovania výbušnín v záujme identifikácie ich pôvodu pri vyšetrovaniach po výbuchu, výmenou informácií o preventívnych opatreniach, spoluprácou a výmenou technológií, zariadenia a súvisiacich materiálov.

Článok 16

Štát, zmluvná strana, ktorý trestne stíha údajného páchateľa, oznámi v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom alebo príslušným postupom konečný výsledok trestného konania generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý informuje ostatné štáty, zmluvné strany.

Článok 17

Štáty, zmluvné strany, budú plniť záväzky vyplývajúce z tohto dohovoru spôsobom zodpovedajúcim zásadám zvrchovanej rovnosti a územnej celistvosti štátov, ako aj zásade nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov.

Článok 18

Nič, čo sa uvádza v tomto dohovore, neoprávňuje štát, zmluvnú stranu, na území iného štátu, zmluvnej strany, vykonávať právomoc a plniť funkcie, ktoré sú výlučne vyhradené pre orgány tohto iného štátu, zmluvnej strany, podľa jeho vnútroštátneho právneho poriadku.

Článok 19

1. Nič, čo sa uvádza v tomto dohovore, sa nedotýka práv, povinností a zodpovednosti štátov a jednotlivcov podľa medzinárodného práva, najmä cieľov a zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného humanitárneho práva.

2. Činnosť ozbrojených síl počas ozbrojeného konfliktu, tak ako sú tieto pojmy definované medzinárodným humanitárnym právom, ktorá je upravená podľa tohto práva, sa neupravuje týmto dohovorom a činnosť vojenských síl štátu pri vykonávaní ich oficiálnych povinností, vzhľadom na to, že sú upravené inými pravidlami medzinárodného práva, sa neupravuje týmto dohovorom.

Článok 20

1. Akýkoľvek spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi, zmluvnými stranami, týkajúci sa výkladu alebo vykonávania tohto dohovoru, ktorý sa nemôže vyriešiť rokovaním v rozumnom čase, bude na žiadosť jednej zo strán sporu predložený arbitráži. Ak sa strany v lehote šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o arbitráž nedohodnú na organizácii arbitráže, ktorákoľvek strana môže predložiť spor Medzinárodnému súdnemu dvoru formou návrhu v súlade so Štatútom Medzinárodného súdneho dvora.

2. Každý štát môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení tohto dohovoru alebo pri prístupe k nemu vyhlásiť, že sa nepovažuje byť viazaný odsekom 1 tohto článku. Ostatné štáty, zmluvné strany, nebudú viazané odsekom 1 vo vzťahu k tomu štátu, zmluvnej strane, ktorý takúto výhradu urobil.

3. Každý štát, ktorý urobil výhradu podľa odseku 2, môže kedykoľvek túto výhradu odvolať písomným oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Článok 21

1. Tento dohovor bude otvorený na podpis všetkým štátom od 12. januára 1998 do 31. decembra 1999 v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku.

2. Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

3. Tento dohovor bude otvorený na prístup ktorémukoľvek štátu. Listiny o prístupe budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Článok 22

1. Tento dohovor nadobudne platnosť tridsiatym dňom po dni uloženia dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

2. Pre každý štát, ktorý dohovor ratifikuje, prijme, schváli alebo k nemu pristúpi po uložení dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe, nadobudne dohovor platnosť tridsiatym dňom po uložení jeho ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe.

Článok 23

1. Ktorýkoľvek štát, zmluvná strana, môže vypovedať tento dohovor písomným oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

2. Výpoveď nadobudne účinnosť jeden rok po dni prijatia oznámenia o výpovedi generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov.

Článok 24

Pôvodné vyhotovenie tohto dohovoru, ktorého arabský, anglický, čínsky, francúzsky, ruský a španielsky text je rovnako autentický, bude uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý zašle ich overené kópie všetkým štátom.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení svojimi vládami, podpísali tento dohovor otvorený na podpis v New Yorku 12. januára 1998.

Anglické znenie textu