12

VYHLÁŠKA

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

z 13. decembra 2000

o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 17y zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 470/2000 Z. z. (ďalej len „zákon") ustanovuje:


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje

a) mieru obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny žiarič,1)

b) technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany,

c) limity ožiarenia, prípustné hodnoty výnimočného ožiarenia2) a zásady hodnotenia ožiarenia,

d) smerné hodnoty ožiarenia osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť3) (ďalej len „lekárske ožiarenie"),

e) zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried,

f) odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia obyvateľstva prírodným ionizujúcim žiarením,

g) požiadavky na meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch4) a v dodávanej vode a rozsah evidencie výsledkov merania,

h) najvyššie prípustné hodnoty ekvivalentnej aktivity rádia v stavebných výrobkoch4) a objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode,

i) postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku pri výstavbe nebytových budov5) určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 hodín počas kalendárneho roka a pri výstavbe bytových budov6) (ďalej len „stavby s pobytovými priestormi"),

j) zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením,

k) požiadavky na hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracoviskách so zvýšeným ožiarením zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením,7)

l) požiadavky na bezpečnú prevádzku pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

m) najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia,8)

n) požiadavky na odbornú prípravu na činnosti vedúce k ožiareniu9) a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,10)

o) požiadavky na označovanie zdrojov ionizujúceho žiarenia, na rozsah vedenia a uchovávania dokumentácie a rozsah zasielania dokladov a oznamovania evidovaných údajov orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra dávok,12)

p) požiadavky na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi13) (ďalej len „rádioaktívne odpady") a rozsah evidencie rádioaktívnych odpadov,

q) požiadavky na prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi (ďalej len „preprava rádioaktívnych žiaričov"),

r) mieru obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia8) bez povolenia a na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia,

s) požiadavky na sledovanie, meranie, hodnotenie, overovanie a evidenciu veličín, parametrov a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany,

t) požiadavky na monitorovanie a monitorovací plán,

u) požiadavky na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia a služieb osobnej dozimetrie,

v) požiadavky na radiačnú ochranu pri zásahoch pri radiačnej havárii,14)

x) zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné opatrenia,

y) požiadavky na havarijný plán pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (ďalej len „havarijný plán"),

z) podrobnosti o požiadavkách na zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany.

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a) rádionuklidom druh atómov, ktoré majú rovnaký počet protónov, rovnaký počet neutrónov, rovnaký energetický stav a ktoré podliehajú samovoľnej premene v zložení alebo v stave atómových jadier,

b) prírodným rádionuklidom rádionuklid, ktorý vznikol alebo vzniká v prírode samovoľne, bez zásahu človeka,

c) vnútorným ožiarením ožiarenie osoby z rádionuklidov vyskytujúcich sa v jej tele,

d) vonkajším ožiarením ožiarenie osoby ionizujúcim žiarením, ktoré má pôvod mimo jej tela,

e) pracovným miestom časť pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia jednoznačne charakterizovaná ochrannými (izolačnými, ventilačnými a tieniacimi) vlastnosťami, vymedzená priestorovo alebo technologicky (napr. pracovný stôl, aplikačný alebo vyšetrovací box, digestor, hermetizovaná podtlaková skriňa),

f) osobnými dávkami veličiny charakterizujúce mieru vonkajšieho i vnútorného ožiarenia osoby, najmä efektívna dávka, ekvivalentná dávka, úväzok efektívnej dávky a úväzok ekvivalentnej dávky v jednotlivých orgánoch alebo tkanivách,

g) kritickou skupinou obyvateľov skupina osôb vo vzťahu k určitému zdroju ionizujúceho žiarenia do značnej miery homogénna a reprezentatívna pre obyvateľstvo, ktoré je najviac z tohto zdroja ionizujúceho žiarenia ožiarené,

h) bežnou prevádzkou činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v súlade s podmienkami určenými v povolení na činnosti vedúce k ožiareniu9) vrátane plánovanej kontroly a údržby zdrojov ionizujúceho žiarenia a technologických zariadení pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

i) medznou dávkou efektívna dávka alebo ekvivalentná dávka určená pre jeden zdroj ionizujúceho žiarenia alebo pre jednu činnosť vedúcu k ožiareniu9) ako horná hranica optimalizácie radiačnej ochrany,

j) man sievertom (ďalej len „man Sv") jednotka kolektívnej efektívnej dávky.

§ 3

Miera obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny žiarič

Rádioaktívna látka je rádioaktívny žiarič,1) ak obsahuje

a) jeden rádionuklid, ktorého aktivita a súčasne hmotnostná aktivita sú väčšie ako hodnoty aktivity a hmotnostnej aktivity uvedené v prílohe č. 1, alebo

b) niekoľko rádionuklidov, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako jeden.

§ 4

Technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany

(1) Technické a organizačné požiadavky na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany zahŕňajú

a) pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu9) posúdenie a porovnanie variantných riešení radiačnej ochrany, ktoré pri zamýšľanej činnosti prichádzajú do úvahy, distribúcie osobných dávok, kolektívnych dávok a dávok v príslušných kritických skupinách obyvateľov s nákladmi na ochranné opatrenia, spravidla podľa postupov uvedených v odseku 4,

b) pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu9) pravidelný rozbor prijatých dávok vo vzťahu k vykonávaným úkonom, zváženie ďalších možných opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany a porovnanie s obdobnými už vykonávanými a pritom spoločensky prijateľnými činnosťami,

c) pred začatím a pri vykonávaní zásahu15) posúdenie možných variantných riešení a voľbu takého opatrenia, ktoré svojím spôsobom vykonania, rozsahom a trvaním prinesie s použitím postupov uvedených v odseku 4 čo najväčší čistý prínos.

(2) Smerné hodnoty ožiarenia na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu9)

a) kolektívna efektívna dávka pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia 20 man mSv pre jednotlivú pracovnú činnosť alebo 100 man mSv v kalendárnom roku a kolektívna efektívna dávka obyvateľov 1 man Sv v kalendárnom roku pri uvádzaní rádioaktívnych látok do životného prostredia,8)

b) efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia 1 mSv v kalendárnom roku,

c) efektívna dávka inej osoby, ako je uvedená v písmene b), 10 µSv v kalendárnom roku.

(3) Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa považuje za dostatočne preukázanú, ak ani za predvídateľných odchýlok od bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)] nemôže byť žiadna zo smerných hodnôt uvedených v odseku 2 prekročená, a to ani u jednej osoby.

(4) Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa preukazuje postupom, pri ktorom sa porovnávajú náklady na alternatívne opatrenia na zvýšenie radiačnej ochrany s nákladmi na očakávané zníženie ožiarenia (ďalej len „prínos opatrenia"). Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa považuje za preukázanú a opatrenie sa nemusí vykonať, ak by náklady boli vyššie ako prínos opatrenia. Prínos opatrenia sa pri tomto postupe vyčísli tak, že zníženie kolektívnej efektívnej dávky ožiarených pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo obyvateľov sa vynásobí súčiniteľom, ktorý nie je nižší ako

a) 2 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia neprekročí v priemere 2 mSv v kalendárnom roku,

b) 5 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 2 až 5 mSv v kalendárnom roku,

c) 15 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 5 až 15 mSv v kalendárnom roku,

d) 20 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 15 až 30 mSv v kalendárnom roku,

e) 25 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 30 až 50 mSv v kalendárnom roku,

f) 20 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,02 až 0,1 mSv v kalendárnom roku,

g) 25 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,1 až 0,3 mSv v kalendárnom roku,

h) 30 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,3 až 1 mSv v kalendárnom roku,

i) 2 mil. Sk x man Sv-1 pre lekárske ožiarenie,

j) 2 mil. Sk x man Sv-1 pre ožiarenie prírodným ionizujúcim žiarením,16)

k) 10 mil. Sk x man Sv-1 pre ožiarenie pri radiačných nehodách.17)

(5) V roku 2001 sa použijú súčinitele uvedené v odseku 4; v ďalších kalendárnych rokoch sa násobia indexom spotrebiteľských cien vyjadrujúcim všeobecnú mieru inflácie. Indexy spotrebiteľských cien uverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky v Indexe spotrebiteľských cien Slovenskej republiky.

§ 5

Limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1) Limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sú

a) efektívna dávka 100 mSv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov, pričom efektívna dávka v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 mSv,

b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 150 mSv v kalendárnom roku,

c) ekvivalentná dávka v koži 500 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

d) ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky 500 mSv v kalendárnom roku.

(2) Limit ožiarenia tehotných žien pracujúcich na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa stanovuje tak, aby od času, keď tehotná žena oznámi zamestnávateľovi tehotenstvo, až do konca tehotenstva súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov efektívnych dávok z vnútorného ožiarenia plodu neprekročil 1 mSv.

(3) Limity ožiarenia podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na súčet dávok zo všetkých ciest ožiarenia a pri všetkých pracovných činnostiach, ktoré pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vykonáva u jedného alebo súbežne u viacerých držiteľov povolení na činnosti vedúce k ožiareniu,9) alebo ktoré vykonáva ako držiteľ povolenia sám.

§ 6

Limity ožiarenia obyvateľov

(1) Limity ožiarenia obyvateľov sú

a) efektívna dávka 1 mSv v kalendárnom roku,

b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 mSv v kalendárnom roku,

c) ekvivalentná dávka v koži 50 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože.

(2) Limity ožiarenia podľa odseku 1 sa pre obyvateľov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vzťahujú na priemerné ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov vypočítané pre všetky cesty ožiarenia zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a pre všetky možné činnosti vedúce k ožiareniu.9)

§ 7

Limity ožiarenia žiakov a študentov

(1) Limity ožiarenia žiakov a študentov sú od kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 16. rok veku, do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 18. rok veku,

a) efektívna dávka 6 mSv v kalendárnom roku,

b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 50 mSv v kalendárnom roku,

c) ekvivalentná dávka v koži 150 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

d) ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky 150 mSv v kalendárnom roku.

(2) Limity ožiarenia žiakov a študentov sú do kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 16. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia obyvateľov (§ 6 ods. 1).

(3) Limity ožiarenia žiakov a študentov sú od kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 18. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 5 ods. 1).

§ 8

Ožiarenie osobitných skupín osôb

(1) Limity ožiarenia osôb, ktoré sa dobrovoľne, okrem svojich pracovných povinností vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z pracovného pomeru, starajú o pacientov vystavených lekárskemu ožiareniu alebo týchto pacientov navštevujú alebo žijú v spoločnej domácnosti s pacientmi, ktorí boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia, sú 1 mSv u osôb mladších ako 18 rokov veku a 5 mSv u ostatných osôb počas celého vyšetrovania alebo liečenia pacienta.

(2) Limity ožiarenia osôb, ktoré vykonávajú záchranné a lokalizačné práce pri radiačnej havárii,14) sú kumulovaná efektívna dávka 100 mSv a kumulovaná ekvivalentná dávka v koži 500 mSv počas celého výkonu prác na zariadení, na ktorom došlo k radiačnej havárii.14)

(3) Limity ožiarenia osôb, ktoré vykonávajú likvidačné práce na obnove havarovaného zariadenia a v jeho okolí, sú rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 5 ods. 1).

(4) Limity ožiarenia podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na prípady záchrany ľudských životov a zabránenia rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami.

(5) Limity ožiarenia zamestnancov na pracoviskách so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením7) sú rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 5).

(6) Výnimočné ožiarenie2) nesmie prekročiť efektívnu dávku 250 mSv.

§ 9

Zásady hodnotenia ožiarenia

Hodnotenie ožiarenia osôb sa vykonáva podľa zásad uvedených v prílohe č. 2.

§ 10

Smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia

Smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia sú uvedené v prílohe č. 3.

§ 11

Zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried

(1) Do triedy 1 sa zaraďujú

a) prístroje a zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu prístroja a zariadenia je menší ako 1 µSv.h-1,

b) obrazovky a elektrické prístroje, pri ktorých prevádzke urýchľujúci potenciál neprekračuje 30 kV, a generátory ionizujúceho žiarenia skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu generátora je počas bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h-1,

c) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je menší ako jeden,

d) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je menší ako jeden,

e) etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v písmene c) alebo d).

(2) Do triedy 2 sa zaraďujú

a) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako jeden a menší ako desať,

b) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako jeden a menší ako desať,

c) generátory ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1, skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu generátora je počas bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h-1 s výnimkou miest určených počas bežnej prevádzky na manipuláciu a obsluhu výhradne rukami, na ktorých je príkon dávkového ekvivalentu najviac 250 µSv.h-1,

d) etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v písmene a) alebo b),

e) ionizačné hlásiče požiaru.

(3) Do triedy 3 sa zaraďujú

a) prístroje a zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče, ktoré nie sú zaradené do triedy 1, skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu prístroja alebo zariadenia je počas bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h-1 s výnimkou miest určených počas bežnej revádzky na manipuláciu a obsluhu výhradne rukami, na ktorých je príkon dávkového ekvivalentu najviac 250 µSv.h-1,

b) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a menší ako sto,

c) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako desať a menší ako sto,

d) etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v písmene b) alebo c),

e) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je menší ako desať,

f) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je menší ako desať.

(4) Do triedy 4 sa zaraďujú

a) zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1 až 3 a triedy 5 a 6, a to stacionárne kabínové röntgenové zariadenia, zubné röntgenové prístroje, mamografické röntgenové zariadenia, röntgenové zariadenia na počítačovú tomografiu, rádiodiagnostické vyšetrovacie steny, mobilné röntgenové zariadenia na rádiodiagnostiku a na defektoskopiu, kompaktné mimotelové ožarovače krvi s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

b) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je menšia ako 600 Sv/hinh, kde hinh je konverzný faktor na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdýchnutím pracovníkom so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je menšia ako 600 Sv/hinh.

(5) Do triedy 5 sa zaraďujú

a) röntgenové prístroje a zariadenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 4,

b) urýchľovače častíc a zdroje ionizujúceho žiarenia určené na rádioterapiu protónmi, neutrónmi a inými ťažkými časticami,

c) zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče určené na rádioterapiu vrátane brachyterapie,

d) stacionárne ožarovače a iné stacionárne zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče, ktoré nie sú zaradené do triedy 4,

e) mobilné defektoskopy s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

f) mobilné ožarovače s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

g) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 600 Sv/hinh a menšia ako 8000 Sv/hinh,

h) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 600 Sv/hinh a menšia ako 8000 Sv/hinh.

(6) Do triedy 6 sa zaraďujú

a) zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1 až 5,

b) priemyselné ožarovače obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče určené na ožarovanie požívatín, predmetov bežnej potreby a iných materiálov ionizujúcim žiarením,

c) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 8000 Sv/hinh,

d) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 8000 Sv/hinh,

e) jadrový reaktor a rádionuklidy, ktoré vznikajú pri jeho činnosti.

(7) Konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdýchnutím pracovníkom so zdrojmi ionizujúceho žiarenia podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm. g) a h) a odseku 6 písm. c) a d) sú uvedené v prílohe č. 4.

DRUHÁ ČASŤ

OBMEDZOVANIE OŽIARENIA PRÍRODNÝM IONIZUJÚCIM ŽIARENÍM

§ 12

Obmedzovanie ožiarenia prírodnými rádionuklidmi v stavebných výrobkoch

(1) Za systematické meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch4) sa považuje meranie hmotnostných aktivít prírodných rádionuklidov podľa prílohy č. 5.

(2) Evidencia výsledkov merania obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch obsahuje

a) označenie a typ meraných stavebných výrobkov,

b) dátum výroby stavebných výrobkov,

c) pôvod surovín použitých pri výrobe stavebných výrobkov,

d) ročný objem výroby alebo dovozu stavebných výrobkov,

e) údaje charakterizujúce rozsah a spôsob použitia stavebného výrobku v stavbách,

f) výsledky merania jednotlivých vzoriek stavebných výrobkov vrátane miesta, dátumu a spôsobu odberu vzoriek a použitej metódy merania,

g) identifikačné údaje laboratória, ktoré vykonalo meranie.

(3) Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch je hmotnostná aktivita 226Ra v stavebnom výrobku 120 Bq.kg-1.

(4) Najvyššia prípustná hodnota ekvivalentnej aktivity rádia je

a) 370 Bq.kg-1 v stavebných výrobkoch určených na výstavbu bytových budov,6)

b) 3700 Bq.kg-1 v stavebných výrobkoch určených na výstavbu nebytových budov5) určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 hodín počas kalendárneho roku.

§ 13

Obmedzovanie ožiarenia prírodnými rádionuklidmi v dodávanej vode

(1) Za systematické meranie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode sa považuje meranie obsahu prírodných rádionuklidov podľa prílohy č. 6.

(2) Evidencia výsledkov meraní obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode obsahuje

a) druh meranej vody a obchodný názov, ak ide o balenú pitnú vodu,

b) dátum výroby, ak ide o balenú pitnú vodu,

c) identifikáciu zdroja vody,

d) výdatnosť zdroja vody,

e) spôsob technologickej úpravy vody,

f) ročný objem dodanej vody,

g) zásobované obce a počet zásobovaných obyvateľov, ak ide o vodu dodávanú do verejných vodovodov,

h) výsledky merania jednotlivých vzoriek vody vrátane miesta, dátumu a spôsobu odberu vzoriek a použitej metódy merania,

i) identifikačné údaje laboratória, ktoré vykonalo meranie.

(3) Odvodené zásahové úrovne na vykonanie opatrení na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode sú uvedené v prílohe č. 6.

(4) Najvyššie prípustné hodnoty objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode sú uvedené v prílohe č. 6.

§ 14

Obmedzovanie ožiarenia radónom pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi

(1) Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení proti prenikaniu radónu z podložia stavby pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi je objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu

a) 10 kBq.m-3 v dobre priepustných základových pôdach,

b) 20 kBq.m-3 v stredne priepustných základových pôdach,

c) 30 kBq.m-3 v slabo priepustných základových pôdach.

(2) Postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku je uvedený v prílohe č. 7.

(3) Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie ožiarenia v stavbách s pobytovými priestormi je objemová aktivita radónu 500 Bq.m-3 v priemere za rok. Ak sa meraním určuje ekvivalentná objemová aktivita radónu, na prevod na objemovú aktivitu radónu sa použije faktor rovnováhy F = 0,4. Objemová aktivita radónu sa stanovuje krátkodobým meraním v trvaní najmenej sedem dní za podmienok, ktoré objektívne vyjadrujú prítomnosť radónu v pobytových priestoroch.

(4) Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie vonkajšieho ožiarenia osôb žiarením gama zo stavebných výrobkov v stavbách s pobytovými priestormi je príkon priestorového dávkového ekvivalentu 1 µSv.h-1, ktorý sa stanovuje meraním vo výške 1 m od podlahy a vo vzdialenosti 0,5 m od stien. Odvodená zásahová úroveň sa porovnáva s najvyššie nameranou hodnotou príkonu dávkového ekvivalentu.

§ 15

Obmedzovanie ožiarenia na pracovisku s výskytom radónu v ovzduší

(1) Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku s výskytom radónu v ovzduší je objemová aktivita radónu na pracovisku 1000 Bq.m-3 v priemere za rok.

(2) Na pracovisku preukázateľne využívanom len občas alebo s určitým režimom sa odvodená zásahová úroveň podľa odseku 1 vzťahuje na priemernú hodnotu objemovej aktivity radónu počas pobytu osôb.

(3) Hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku, na ktorom je prekročená odvodená zásahová úroveň podľa odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane sledovania a zaznamenávania pobytu zamestnancov na pracovisku; ak odvodená zásahová úroveň je prekročená viac ako jedenapolkrát, hodnotenie ožiarenia zamestnancov sa vykonáva osobným monitorovaním.

§ 16

Obmedzovanie ožiarenia na pracovisku s materiálmi a skládkach materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy

(1) Zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku s materiálmi a skládkach materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy, je efektívna dávka zamestnanca 1 mSv za rok.

(2) Hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku, na ktorom je prekročená zásahová úroveň uvedená v odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane sledovania a zaznamenávania pobytu zamestnancov na pracovisku; ak zásahová úroveň je prekročená viac ako šesťkrát, hodnotenie ožiarenia zamestnancov sa vykonáva osobným monitorovaním.

§ 17

Obmedzovanie ožiarenia z kozmického žiarenia

(1) Zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov z kozmického žiarenia v letectve je efektívna dávka člena leteckej posádky alebo člena leteckého personálu počas letov 1 mSv za rok.

(2) Hodnotenie ožiarenia zamestnancov uvedených v odseku 1 na letových hladinách do 15 km sa zabezpečuje využívaním počítačových programov. Pri výpočte sa zohľadňuje letová výška, zemepisná šírka, doba letu a aktuálna intenzita kozmického žiarenia na letovej hladine. Správnosť výpočtu sa najmenej raz za rok overuje priamym meraním príslušných dozimetrických veličín na jednotlivých letových trasách.

(3) Hodnotenie ožiarenia zamestnancov uvedených v odseku 1 na letových hladinách nad 15 km sa zabezpečuje meraním príslušných dozimetrických veličín na palube lietadla počas letu.

TRETIA ČASŤ

POŽIADAVKY NA BEZPEČNÚ PREVÁDZKU PRACOVÍSK SO ZDROJMI IONIZUJÚCEHO ŽIARENIA

Prvý diel

Všeobecné požiadavky

§ 18

Spoločné ustanovenia

(1) Projektovanie, výstavba a uvádzanie pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do prevádzky sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila radiačná ochrana pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ostatných zamestnancov a osôb v okolí pracoviska.

(2) Stavebný materiál na výstavbu pracoviska, konštrukcia stien, vnútorné členenie pracoviska a jeho vybavenie vrátane tienenia a krytov zdrojov ionizujúceho žiarenia sa musia voliť tak, aby pri všetkých činnostiach vedúcich k ožiareniu9) a v prípade radiačnej nehody17) bola zabezpečená ochrana zdravia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ostatných zamestnancov a osôb v okolí pracoviska.

(3) Steny, stropy a podlahy miestností, do ktorých sa ukladajú rádioaktívne žiariče,1) musia mať také tieniace vlastnosti, aby efektívne alebo ekvivalentné dávky osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch susediacich s takýmito miestnosťami boli udržiavané na najnižšej možnej úrovni a aby neprekročili limity ožiarenia obyvateľov (§ 6). Miestnosti, do ktorých sa ukladajú rádioaktívne žiariče,1) musia byť zabezpečené proti vstupu nepovolaných osôb.

(4) Pred uvedením pracoviska, na ktorom sa vykonávajú činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, do prevádzky sa

a) vymedzí a označí kontrolované pásmo (§ 19),

b) vybaví pracovisko prístrojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami v súlade s monitorovacím plánom (§ 44), havarijným plánom (§ 57), protokolom o preberacej skúške (§ 41) a povolením na činnosť vedúcu k ožiareniu,9)

c) zabezpečí vybavenie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami s tieniacim účinkom (najmä plášťami, zásterami, okuliarmi, rukavicami) a ochrannými pracovnými pomôckami (najmä pinzetami, kliešťami, tieniacimi ochrannými obalmi a kontajnermi),

d) zabezpečí vybavenie pracovníkov kategórie A18) osobnými dozimetrami,

e) zabezpečí sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na bezpečnú prevádzku pracoviska.

(5) Počas prevádzky pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vykonáva dekontaminácia tak, aby sa zabezpečila najnižšia možná úroveň povrchovej rádioaktívnej kontaminácie; najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sú uvedené v prílohe č. 8.

§ 19

Kontrolované pásmo

(1) Kontrolované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne definovaná časť pracoviska, spravidla stavebne oddelená.

(2) Poučenie pracovníkov kategórie A18) o zásadách bezpečného správania vykonáva najmenej raz za rok odborný zástupca.19)

(3) Pri výstupe osôb z kontrolovaného pásma jadrových zariadení a pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 6, na ktorých sa vykonávajú práce s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, sa kontroluje ich povrchová rádioaktívna kontaminácia. V prípade zistenia povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa vykonáva dekontaminácia odevu a osobná očista dovtedy, kým úroveň povrchovej rádioaktívnej kontaminácie nie je nižšia ako najvyššie prípustné hodnoty uvedené v prílohe č. 8.

§ 20

Požiadavky na odbornú prípravu

(1) Obsahom odbornej prípravy na činnosti vedúce k ožiareniu9) a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany10) je

a) základná odborná príprava,

b) periodická odborná príprava.

(2) Základná odborná príprava je zameraná na získanie znalostí zásad radiačnej ochrany a bezpečných postupov na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vrátane postupov pri radiačných nehodách17) a radiačných haváriách.14)

(3) Periodická odborná príprava je zameraná na zopakovanie znalostí podľa odseku 2 a získanie nových poznatkov v oblasti radiačnej ochrany.

(4) Rozsah základnej odbornej prípravy na činnosti vedúce k ožiareniu9) je

a) 24 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

b) 16 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 4,

c) 8 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 a 2.

(5) Rozsah základnej odbornej prípravy na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany10) je 16 hodín.

(6) Periodická odborná príprava na činnosti vedúce k ožiareniu9) sa vykonáva každých 5 rokov v rozsahu

a) 16 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

b) 10 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 4,

c) 8 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3.

(7) Periodická odborná príprava na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany10) sa vykonáva každých 5 rokov v rozsahu 10 hodín.

§ 21

Zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany

(1) Pred vykonávaním činnosti vedúcej k ožiareniu9) sa

a) identifikujú výrobky, činnosti, vzťahy, systémy, oprávnenia, zodpovednosť a spôsob riadenia a organizačného zabezpečenia,

b) stanovujú a dokumentujú oprávnenia, zodpovednosť a vzájomné väzby osôb, ktoré riadia, vykonávajú, hodnotia a kontrolujú pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu radiačnej ochrany,

c) stanovujú a dokumentujú postupy pre jednotlivé pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu radiačnej ochrany.

(2) Počas vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu9) sa

a) vedie a uchováva dokumentácia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v § 22 tak, aby bola jednoznačne identifikovateľná, úplná a dostupná oprávneným osobám a aby sa predišlo jej strate, znehodnoteniu alebo neoprávnenému zaobchádzaniu s ňou,

b) zabezpečuje jednoznačná identifikácia zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c) stanovuje postup kontroly zdrojov ionizujúceho žiarenia a kontroly vykonávaných prác so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

§ 22

Dokumentácia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, uchovávanie a oznamovanie evidovaných údajov

(1) Dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia tvoria

a) doklady o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov kategórie A,18)

b) doklady o skúškach odbornej spôsobilosti a záznamy o overení odborných vedomostí pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c) záznamy o overení odborných vedomostí pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a o vykonaných poučeniach o zásadách bezpečného správania v kontrolovanom pásme,

d) monitorovací plán (§ 44),

e) výsledky monitorovania,

f) záznamy o úrovni ožiarenia pracovníkov kategórie A,18)

g) doklady o overení meracích prístrojov uvedených v monitorovacom pláne,

h) havarijný plán (§ 57),

i) prevádzkové záznamy pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

j) záznamy o prešetrovaní prípadov zvýšeného ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a záznamy o vyhodnotení radiačnej nehody17) a radiačnej havárie,14)

k) správy o radiačnej nehode,17)

l) bezpečnostné rozbory (§ 27 ods. 1),

m) program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

n) kniha údržby a opráv,

o) kniha návštev v kontrolovanom pásme, v ktorej sa evidujú údaje o osobách, na ktoré sa nevzťahuje zákaz vstupu do kontrolovaného pásma20) s výnimkou údajov o osobách, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,3) a to

1. identifikačné údaje, dôvod, dátum a dĺžka pobytu v kontrolovanom pásme,

2. veľkosť prijatých osobných dávok,

3. údaj o poučení a informovaní osôb o veľkosti prijatých osobných dávok,

p) všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce oblasť radiačnej ochrany,

r) pravidlá a pokyny na zabezpečenie radiačnej ochrany,

s) prevádzkový poriadok,

t) projektová dokumentácia pracoviska,

u) povolenia na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu9) a rozhodnutia orgánov na ochranu zdravia vydané v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru.

(2) Záznamy podľa odseku 1 písm. f) obsahujú

a) meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a pracovné zaradenie pracovníka kategórie A18) a každú zmenu týchto údajov,

b) typ pracoviska,

c) dĺžku sledovaného obdobia,

d) dátum začatia a skončenia prác so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

e) počet pridelených dozimetrov a ich evidenčné čísla,

f) výsledky meraní za každé sledované obdobie,

g) efektívnu dávku v kalendárnom roku,

h) efektívnu dávku z vonkajšieho ožiarenia v kalendárnom roku,

i) úväzok efektívnej dávky z vnútorného ožiarenia v kalendárnom roku,

j) efektívnu dávku za posledných päť kalendárnych rokov,

k) kumulovanú efektívnu dávku za celé obdobie práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

l) efektívnu dávku pri radiačnej nehode17) a radiačnej havárii,14)

m) údaje o výnimočnom ožiarení (§ 8 ods. 6).

(3) Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu9)

a) vedie dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v odsekoch 1 a 2,

b) uchováva záznamy podľa odseku 2 do času, v ktorom pracovník kategórie A18) dosiahne alebo by dosiahol 75 rokov veku, najmenej 30 rokov od skončenia práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c) oznamuje orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra dávok12) údaje zo záznamov podľa odseku 2, a to

1. osobné údaje podľa odseku 2 písm. a) a pracovné zaradenie do jedného mesiaca od nástupu pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do zamestnania a každú zmenu týchto údajov do jedného mesiaca,

2. údaje podľa odseku 2 písm. f) do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 20 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 150 mSv z vonkajšieho ožiarenia a s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 6 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 15 mSv z vnútorného ožiarenia, ktoré oznamuje bezodkladne po ich zistení,

3. údaje podľa odseku 2 písm. g) za predchádzajúci rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka.

Druhý diel

Osobitné požiadavky

§ 23

Rádiodiagnostické a rádioterapeutické pracoviská

(1) Pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia zdravotníckeho zariadenia, na ktorom sa vykonáva lekárske ožiarenie, sa vybavuje osobnými ochrannými prostriedkami a pracovnými pomôckami aj pre radiačnú ochranu vyšetrovaných a liečených osôb a osôb, ktoré sa o tieto osoby dobrovoľne starajú. Osobné ochranné prostriedky a pracovné pomôcky a ich používanie musia zodpovedať charakteru vyšetrenia alebo liečenia.

(2) Pred každým použitím zdroja ionizujúceho žiarenia na lekárske ožiarenie sa zisťujú skutočnosti významné z hľadiska indikácie vyšetrenia alebo liečenia, a to najmä predchádzajúce významné aplikácie rádionuklidov a ionizujúceho žiarenia, prípadná aplikácia kardiostimulátora alebo kĺbových náhrad, možnosť tehotenstva a skutočnosť, či žena dojčí. Zistené údaje sa zaznamenajú v zdravotnej dokumentácii.21)

(3) O každom lekárskom ožiarení sa vedie záznam umožňujúci posúdenie veľkosti ožiarenia vyšetrovanej alebo liečenej osoby. Pri rádiodiagnostických vyšetreniach sa zaznamenávajú vstupné dávky alebo podklady na ich odhad, pri rádioterapeutickom ožiarení dávka v terčovom objeme, povrchováĺdávka a časový sled ožarovania, v nukleárnej medicíne špecifikácia podaného rádionuklidu, jeho aplikačná forma a aktivita.

(4) Terapeutické aplikácie rádionuklidov sa vykonávajú v zdravotníckych zariadeniach na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré spĺňajú požiadavky podľa § 26, formou ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Počas poskytovania ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti pacient nesmie používať vlastnú bielizeň. Kontrola povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa vykonáva pri prepustení pacienta z ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo pri jeho odchode z pracoviska ambulantnej zdravotnej starostlivosti, na ktorom bola terapeutická aplikácia rádionuklidov vykonaná. V prípade zistenia povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa postupuje podľa § 19 ods. 3. S rádioaktívne kontaminovanými predmetmi, ktoré nemožno dekontaminovať, sa nakladá ako s rádioaktívnymi odpadmi (§ 27 až 34).

§ 24

Pracoviská s generátormi ionizujúceho žiarenia

(1) Generátor ionizujúceho žiarenia sa umiestňuje do samostatnej ožarovne alebo vyšetrovne vybavenej na vstupe zariadením, ktoré signalizuje jeho činnosť.

(2) Generátor ionizujúceho žiarenia sa obsluhuje z chránenej obsluhovne, ak jeho ochranné vlastnosti alebo spôsob použitia nevylučujú prekročenie limitov ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 5 ods. 1). Pracovník, ktorý obsluhuje generátor ionizujúceho žiarenia, vizuálne kontroluje ožarovňu alebo vyšetrovňu.

(3) Pred vstupom do ožarovne alebo vyšetrovne a po skončení ožarovania sa vykoná kontrola, či generátor ionizujúceho žiarenia je mimo prevádzky.

(4) Prístroje alebo zariadenia, ktorých súčasťou je generátor ionizujúceho žiarenia, možno používať len vtedy, ak zabezpečia automatické vyradenie generátora ionizujúceho žiarenia z prevádzky pri otvorení ich ochranného tienenia a zabránia jeho automatickému uvedeniu do prevádzky po zatvorení ich ochranného tienenia.

§ 25

Pracoviská s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi

(1) Uzavretý rádioaktívny žiarič môže byť mimo ochranného tieniaceho krytu, ochranného kontajnera alebo v pracovnej polohe len počas vykonávania prác.

(2) Pri ožarovaní a prežarovaní uzavretým rádioaktívnym žiaričom sa pred každým vstupom do vymedzeného ožarovacieho priestoru a po skončení práce preveruje meraním alebo kontrolou signalizácie odtienenie alebo zasunutie uzavretého rádioaktívneho žiariča do ochranného tieniaceho krytu. Ak pri manipulácii s uzavretým rádioaktívnym žiaričom nemožno vylúčiť jeho nekontrolované uvoľnenie z ožarovacieho zariadenia alebo jeho stratu, na meranie sa použije prístroj umožňujúci určenie jeho polohy.

(3) Uzavreté rádioaktívne žiariče sa skladujú tak, aby príkon dávkového ekvivalentu na vonkajších stenách skladovacích priestorov neprekročil 1 µSv.h-1.

(4) Uzavretý rádioaktívny žiarič sa nesmie používať, ak nebola vykonaná preberacia skúška (§ 41) alebo ak od poslednej skúšky dlhodobej stability (§ 42) uplynula lehota na jej periodické vykonanie alebo nastali iné dôvody na vykonanie tejto skúšky. Pri akomkoľvek podozrení na netesnosť obalu rádioaktívneho žiariča sa uzavretý rádioaktívny žiarič bezodkladne vyradí z používania a vykoná sa skúška jeho tesnosti, ak je technicky možná.

§ 26

Pracoviská s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi

(1) Pracoviská s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 3 až 6 sa zaraďujú do I., II. a III. kategórie podľa základných požiadaviek na vybavenie pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, ktoré sú uvedené v prílohe č. 9.

(2) Najväčšia aktivita otvorených rádioaktívnych žiaričov, ktoré môžu byť súčasne spracúvané na jednotlivých pracovných miestach pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, je súčinom najväčšej aktivity na pracovnom mieste a koeficientu vybavenosti pracovného miesta. Najväčšie aktivity na pracovnom mieste a koeficienty vybavenosti pracovného miesta sú uvedené v prílohe č. 9.

(3) Pri súčasnom spracúvaní viacerých rádionuklidov na jednom pracovnom mieste nesmie byť súčet podielov spracúvanej aktivity jednotlivých rádionuklidov a najväčšej aktivity vypočítanej pre jednotlivé rádionuklidy podľa odseku 2 väčší ako jeden.

(4) Ak sa otvorené rádioaktívne žiariče nepoužívajú, umiestňujú sa v ochranných krytoch alebo v ochranných kontajneroch a skladujú tak, aby príkon dávkového ekvivalentu na vonkajšej stene skladovacích priestorov neprekročil 100 µSv.h-1 a vo vzdialenosti 1 m od ich povrchu 10 µSv.h-1. Pri prenášaní otvorených rádioaktívnych žiaričov v priestoroch pracoviska príkon dávkového ekvivalentu nesmie prekročiť vo vzdialenosti 1 m od povrchu prepravného ochranného krytu 100 µSv.h-1.

(5) Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na otvorené rádioaktívne žiariče, ktoré sú súčasťou technologických celkov alebo ich médií.

(6) Otvorené rádioaktívne žiariče sa nesmú brať do rúk a roztoky s týmito žiaričmi sa nesmú pipetovať ústami. Činnosti, pri ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok do ovzdušia, sa vykonávajú v uzavretých priestoroch (napr. v digestore, hermetickom boxe).

(7) Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi II. a III. kategórie sa zriaďuje samostatný kanalizačný rozvod pre rádioaktívne odpadové vody z pracoviska napojený na samostatnú záchytnú nádrž.

ŠTVRTÁ ČASŤ

POŽIADAVKY NA NAKLADANIE S RÁDIOAKTÍVNYMI ODPADMI A NA PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNYCH ŽIARIČOV

§ 27

Všeobecné požiadavky

(1) Spôsob a postup nakladania s rádioaktívnymi odpadmi13) sa určujú na základe bezpečnostných rozborov, ktoré obsahujú

a) parametre, pri ktorých je zabezpečená radiačná ochrana pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi,

b) spôsoby a lehoty merania a hodnotenia parametrov uvedených v písmene a),

c) požiadavky na prevádzkovú spôsobilosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,

d) organizačné zabezpečenie radiačnej ochrany,

e) druh a najvyššie prípustné skladované množstvo rádioaktívnych odpadov.

(2) Zberné nádoby, obalové súbory a iné pomôcky, zariadenia a dopravné prostriedky, ktoré sa používajú pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, sa zreteľne a viditeľne označujú varovným symbolom.22)

(3) Požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi13) sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami.

§ 28

Zber a triedenie rádioaktívnych odpadov

(1) Rádioaktívne odpady sa zhromažďujú na mieste ich vzniku s prihliadnutím na použité spôsoby ich spracovania a úpravy. Ak je to technicky možné a odôvodnené, triedia sa podľa fyzikálnych a chemických vlastností na plynné, kvapalné a pevné.

(2) Nádrž na zhromažďovanie rádioaktívnych odpadov musí byť zabezpečená proti preplneniu a vybavená zariadením na odčerpanie rádioaktívnych odpadov. Umiestňuje sa vo vodotesnom ochrannom bazéne, ktorého objem je väčší ako objem nádrže, vybavenom signalizáciou úniku rádioaktívnych odpadov z nádrže a zariadením na ich odčerpanie. Plnenie nádrže sa kontroluje. Výpary z nádrže a ochranného bazénu sa zachytávajú a spracúvajú ako rádioaktívne odpady.

(3) Ak sa pri zhromažďovaní kvapalných rádioaktívnych odpadov používa viac ako jedna nádrž, zabezpečuje sa najmenej jedna voľná nádrž s rovnakým objemom, ako je objem najväčšej nádrže.

§ 29

Spracovanie rádioaktívnych odpadov

(1) Spracovaním rádioaktívnych odpadov sa rozumie oddelenie využiteľných látok od nevyužiteľných látok tak, aby množstvo nevyužiteľných látok bolo čo najmenšie.

(2) Pred spracovaním rádioaktívnych odpadov sa musí vyhodnotiť vplyv vznikajúcich látok na spoľahlivosť používaných technologických zariadení a technologicky súvisiacich systémov.

(3) Ak sa pri spracúvaní rádioaktívnych odpadov používajú meniče iónov, filtračné alebo deliace materiály s obmedzenou životnosťou, pravidelne sa sleduje ich účinnosť. Po znížení ich účinnosti a po uplynutí ich životnosti sa vymenia.

(4) Ak sa rádioaktívne odpady spaľujú, pre každý druh rádioaktívnych odpadov sa určuje technologický postup spaľovania.

§ 30

Príprava na skladovanie rádioaktívnych odpadov

(1) Prípravou na skladovanie rádioaktívnych odpadov sa rozumie ich spracovanie a v prípade ich plnenia do obalových súborov aj plnenie.

(2) Spracovanie rádioaktívnych odpadov zmenou ich fyzikálnych alebo chemických vlastností alebo zmenou ich obalových súborov sa vykonáva tak, aby bola zabezpečená ich bezpečná preprava a skladovanie.

(3) Ak sa plnia spracované rádioaktívne odpady do obalových súborov, kontroluje sa, či nedošlo k ich preplneniu. Obalové súbory musia zaistiť bezpečnosť ďalšieho nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.13) Pri výbere obalových súborov sa zohľadňuje možné pôsobenie rádioaktívnych odpadov na obalové súbory, najmä prítomnosťou korozívnych látok, ich rozpínaním, vývinom plynov a uvoľňovaním tepla, ako aj pôsobenie vonkajších vplyvov.

§ 31

Skladovanie rádioaktívnych odpadov

(1) Rádioaktívne odpady musia byť bezpečne skladované na mieste ich vzniku až do času ich prepravy na miesto úpravy na ukladanie.

(2) Rádioaktívne odpady sa nesmú skladovať spolu s inými odpadmi alebo materiálmi.

(3) Sklad rádioaktívnych odpadov (ďalej len „sklad") musí zodpovedať druhu skladovaného rádioaktívneho odpadu a musí byť chránený proti poveternostným vplyvom. Technický stav a vybavenie skladu sa pravidelne kontroluje a údaje o vykonaných kontrolách sa evidujú v prevádzkových záznamoch [§ 33 ods. 1 písm. a)].

(4) Kvapalné rádioaktívne odpady v nádobách sa skladujú v miestnostiach s vodotesnou podlahou a vodotesnými stenami do výšky, ktorá pri najväčšom naplnení skladu zabráni prípadnému úniku rádioaktívnych odpadov do životného prostredia. Podlaha musí byť vyspádovaná do bezodtokového vodotesného ochranného bazénu.

(5) Na skladovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov v nádržiach sa vzťahuje § 28 ods. 2 a 3.

§ 32

Preprava rádioaktívnych odpadov

(1) Rádioaktívne odpady sa prepravujú

a) v obalových súboroch, ktoré zabezpečia, že príkon priestorového dávkového ekvivalentu na ľubovoľnom mieste ich vonkajšieho povrchu neprekročí 2 mSv.h-1,

b) v dopravných prostriedkoch, ktoré zabezpečia, že príkon priestorového dávkového ekvivalentu na ľubovoľnom mieste ich vonkajšieho povrchu neprekročí 2 mSv.h-1 a vo vzdialenosti 2 m od povrchu dopravného prostriedku 0,1 mSv.h-1,

c) v cestnej doprave len dvojstopovým motorovým vozidlom.

(2) Povrchová rádioaktívna kontaminácia vonkajších povrchov obalových súborov nesmie prekročiť

a) 4 Bq.cm-2, ak ide o beta žiariče, gama žiariče a alfa žiariče s nízkou toxicitou,

b) 0,4 Bq.cm-2, ak ide o iné alfa žiariče, ako sú uvedené v písmene a).

(3) Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. n) až p) a ods. 4 písm. h) zákona oznamuje orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, najneskôr 24 hodín pred uskutočnením prepravy

a) identifikačné údaje držiteľa povolenia uskutočňujúceho prepravu rádioaktívnych odpadov,

b) dátum, čas, spôsob a trasu prepravy,

c) druh dopravného prostriedku, a ak sa preprava uskutočňuje motorovým vozidlom, aj jeho evidenčné číslo.

(4) Osoby, ktoré vykonávajú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa odseku 1 písm. c), musia byť vybavené osobnými dozimetrami, ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu v kabíne motorového vozidla prekračuje 0,01 mSv.h-1 a poučené o zásadách radiačnej ochrany.

(5) V motorovom vozidle počas prepravy rádioaktívnych odpadov môžu byť len osoby, ktoré vykonávajú prepravu.

(6) O preprave rádioaktívnych odpadov vyhotovuje držiteľ povolenia, ktorý prepravu vykonal, záznam. Záznam o preprave rádioaktívnych odpadov obsahuje

a) údaje uvedené v odseku 3,

b) druh a fyzikálnu formu prepravovaných rádioaktívnych odpadov,

c) opis priebehu uskutočnenej prepravy.

§ 33

Evidencia rádioaktívnych odpadov

(1) Evidenciu rádioaktívnych odpadov tvoria

a) prevádzkové záznamy, ktoré obsahujú

1. údaje o množstve a merných aktivitách rádionuklidov v rádioaktívnych odpadoch pri ich zbere, triedení, spracovaní, príprave na skladovanie, skladovaní a preprave,

2. údaje o hmotnosti, aktivite a druhu rádioaktívnych odpadov vrátane údajov o pôvodcovi odpadov,

3. údaje o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, pri ich skladovaní aj údaje o mieste a čase ich skladovania,

4. údaje o vykonaných kontrolách skladu,

5. výsledky vykonaných analýz rádioaktívnych odpadov a ich obalových súborov,

6. ďalšie údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

b) záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov (§ 32 ods. 6),

c) sprievodný list rádioaktívnych odpadov.

(2) Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. n) až p) a ods. 4 písm. h) uchováva

a) prevádzkové záznamy a záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov 10 rokov od odovzdania rádioaktívnych odpadov,

b) sprievodné listy rádioaktívnych odpadov 30 rokov od odovzdania rádioaktívnych odpadov.

§ 34

Sprievodný list rádioaktívnych odpadov

(1) Sprievodný list rádioaktívnych odpadov [§ 33 ods. 1 písm. c)] musí byť vystavený počas celého nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,13) ako aj pri každej zmene držiteľa povolenia. Vystavuje ho držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. n) až p) a ods. 4 písm. h) zákona pri odovzdaní rádioaktívnych odpadov v dvoch rovnopisoch, pričom jeden rovnopis odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý rádioaktívne odpady preberá.

(2) Sprievodný list rádioaktívnych odpadov obsahuje

a) špecifikáciu charakterizujúcu druh a pôvod rádioaktívnych odpadov,

b) druh a identifikačné označenie obalového súboru,

c) celkovú aktivitu alfa rádionuklidov a beta rádionuklidov,

d) príkon dávkového ekvivalentu na povrchu obalového súboru,

e) údaje o povrchovej rádioaktívnej kontaminácii obalového súboru,

f) celkovú hmotnosť obalového súboru a rádioaktívnych odpadov,

g) dátum začatia a skončenia plnenia obalového súboru,

h) dátum vystavenia sprievodného listu rádioaktívnych odpadov,

i) meno a priezvisko fyzickej osoby a obchodné meno a identifikačné číslo právnickej osoby, ktorá rádioaktívne odpady odovzdáva a preberá, a meno, funkciu a podpis osôb poverených odovzdaním a prebratím rádioaktívnych odpadov.

§ 35

Preprava rádioaktívnych žiaričov

(1) Na prepravu rádioaktívnych žiaričov sa vzťahuje § 32.

(2) Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych žiaričov uchováva záznamy o preprave rádioaktívnych žiaričov 10 rokov od uskutočnenia prepravy.

PIATA ČASŤ

UVÁDZANIE RÁDIOAKTÍVNYCH LÁTOK DO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

§ 36

Miera obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia bez povolenia

(1) Rádioaktívne látky a materiály, predmety a zariadenia (ďalej len „rádioaktívne materiály"), ktoré sú povrchovo rádioaktívne kontaminované, možno uvádzať do životného prostredia8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak na ktorejkoľvek časti plochy ich povrchu súčet podielov hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden. Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov sa stanovuje z plochy ich povrchu najviac 150 cm2.

(2) Rádioaktívne materiály, pri ktorých sa nedá stanoviť povrchová rádioaktívna kontaminácia alebo ktoré sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, možno uvádzať do životného prostredia8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak v ktorejkoľvek časti ich objemu súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden. Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov, ktoré sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, sa stanovuje v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 10 kg. Ak sa nedá rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou 10 kg alebo s hmotnosťou menšou ako 10 kg, hmotnostná aktivita sa stanovuje v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť.

(3) Rádioaktívne materiály, ktoré sú povrchovo rádioaktívne kontaminované a súčasne sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, možno uvádzať do životného prostredia8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak sú súčasne splnené podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2.

§ 37

Miera obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia na základe povolenia

(1) Rádioaktívne materiály možno uvádzať do životného prostredia8) na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak

a) ich aktivita je taká nízka, že ďalšie oddeľovanie rádionuklidov z rádioaktívneho materiálu a ich zhromažďovanie nie je na základe optimalizácie radiačnej ochrany odôvodnené,

b) v žiadnom kalendárnom roku priemerná efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 10 µSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí 1 man Sv, pričom ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov a kolektívnej efektívnej dávky obyvateľstva musí zohľadniť všetky možné cesty ožiarenia počas bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)] a počas možnej radiačnej havárie.14)

(2) Hodnoty podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahujú na prípady, v ktorých žiadateľ o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. m) a ods. 4 písm. g) zákona preukázal, že uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia8) je aj pri prekročení hodnôt podľa odseku 1 písm. b) optimalizované z hľadiska radiačnej ochrany.

(3) Miera obsahu rádionuklidov umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia podľa odseku 1 je splnená

a) pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5

1. do povrchových vôd, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hing na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10-4 Sv.m-3,

2. do verejnej kanalizácie, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hing na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10-2 Sv. m-3,

3. do ovzdušia, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hinh na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdychovaním dospelým obyvateľom uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10-6 Sv.m-3,

b) pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6, ak ďalej nie je ustanovené inak, do povrchových vôd, verejnej kanalizácie a do ovzdušia, ak efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 50 µSv v kalendárnom roku,

c) pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z jadrových zariadení do povrchových vôd a do ovzdušia, ak sa zmiešaním s neaktívnymi plynmi alebo s neaktívnymi vodami a následným rozptýlením zabezpečí, že efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 250 µSv v kalendárnom roku; ak je v jednej lokalite viac jadrových zariadení ovplyvňujúcich efektívnu dávku obyvateľov tej istej kritickej skupiny obyvateľov, vzťahuje sa táto hodnota na celkové ožiarenie zo všetkých jadrových zariadení danej lokality,

d) pri spaľovaní rádioaktívneho materiálu z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 v spaľovniach odpadu, ak súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít spaľovaných rádionuklidov a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden a ak vzniknutý popol spĺňa podmienky podľa odseku 4 písm. b) a c).

(4) Pri inom uvádzaní rádioaktívnych materiálov z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 do životného prostredia, ako je uvedené v odseku 3, miera obsahu rádionuklidov umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia podľa odseku 1 je splnená

a) pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ak súčet podielov plošných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov 8 a 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden,

b) pri rádioaktívne kontaminovaných materiáloch v celom objeme, ak súčet podielov hmotnostných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov 6 a 7 a odseku 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden,

c) pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ktoré sú súčasne rádioaktívne kontaminované v celom objeme, ak spĺňajú podmienky uvedené v písmenách a) a b) súčasne.

(5) Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 4, rádioaktívne materiály možno uvádzať do životného prostredia,8) ak žiadateľ o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. m) a ods. 4 písm. g) zákona preukázal splnenie podmienok uvedených v odseku 1.

(6) Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov uvádzaných do životného prostredia8) sa stanovuje, ak ďalej nie je ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym vzorkovým meraním alebo odberom vzoriek rádioaktívneho materiálu uvoľňovaného do životného prostredia

a) v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 1000 kg, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,

b) v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 300 kg, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom hmotnostná aktivita rádioaktívneho materiálu v žiadnom takto určenom objeme nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity podľa prílohy č. 8,

c) v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť, ak sa nedá rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou uvedenou v písmene a) alebo b).

(7) Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov uvádzaných do životného prostredia8) sa stanovuje, ak nie je ďalej ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym vzorkovým meraním, ktorého plocha nie je väčšia ako

a) 10 000 cm2, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,

b) 1000 cm2, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom plošná aktivita rádioaktívneho materiálu na žiadnej takto určenej ploche nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa prílohy č. 8.

(8) Ak ide o ťažko merateľné rádionuklidy, hmotnostná aktivita podľa odseku 6 a plošná aktivita podľa odseku 7 sa stanovujú výpočtom.

ŠIESTA ČASŤ

SLEDOVANIE, MERANIE, HODNOTENIE, OVEROVANIE A EVIDENCIA VELIČÍN, PARAMETROV A SKUTOČNOSTÍ DÔLEŽITÝCH Z HĽADISKA RADIAČNEJ OCHRANY

§ 38

Veličiny, parametre a skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(1) Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú veličiny charakterizujúce polia ionizujúceho žiarenia, výskyt rádionuklidov na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a v jeho okolí a uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia.8)

(2) Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú

a) charakteristika a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b) charakteristika a vlastnosti obalov rádioaktívnych žiaričov,

c) charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov,

d) charakteristika a ochranné (izolačné, tieniace a prípadne ventilačné) vlastnosti osobných ochranných pracovných prostriedkov na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a ochranných pomôcok a zariadení (napr. manipulátorov, zásten, ochranných bariér),

e) charakteristika a vlastnosti ďalších zariadení určených na bezprostredné činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorých konštrukcia môže ovplyvniť úroveň radiačnej ochrany (napr. kvalita röntgenových filmov a vyvolávacích zariadení).

(3) Skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú záznamy a iné doklady, ktoré tvoria dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 22 ods. 1), záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov (§ 33) a záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 52 a 53).

§ 39

Rozsah sledovania, merania, hodnotenia, overovania a evidencie veličín, parametrov a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany

(1) Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany (§ 38 ods. 1) sa sledujú, merajú, hodnotia, overujú a evidujú v rámci monitorovania (§ 44 až 50).

(2) Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 38 ods. 2 písm. a) a b) sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia [§ 52 ods. 1 písm. a)]; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú

a) pri výrobe, dovoze a distribúcii zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu potrebnom na posúdenie zhody so schváleným typom,

b) pri odbere zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre preberaciu skúšku (§ 41),

c) pri používaní zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre skúšku dlhodobej stability (§ 42) a pre skúšku prevádzkovej stálosti (§ 43).

(3) Charakteristika a vlastnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča a ich obalov sa evidujú v osvedčení uzavretého rádioaktívneho žiariča v rozsahu stanovenom v § 54. Charakteristika a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča sa evidujú v sprievodnom liste otvoreného rádioaktívneho žiariča v rozsahu stanovenom v § 55. Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča a sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 52 a 53).

(4) Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 38 ods. 2 písm. c) sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov (§ 33); sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú počas celého nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov sa evidujú v sprievodnom liste rádioaktívnych odpadov v rozsahu uvedenom v § 34 a v bezpečnostných rozboroch v rozsahu uvedenom v § 27.

(5) Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 38 ods. 2 písm. d) a e) sú súčasťou prevádzkového poriadku [§ 22 ods. 1 písm. s)]; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú počas celého ich používania.

§ 40

Vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1) Skúšky zdrojov ionizujúceho žiarenia vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia na základe metodík a skúšobných protokolov vypracovaných podľa prílohy č. 10.

(2) Držiteľ povolenia podľa odseku 1 zasiela jedenkrát za rok Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky prehľad všetkých vykonaných skúšok, ktorý obsahuje

a) miesto a čas vykonania skúšok,

b) špecifikáciu skúšaných zariadení,

c) výsledky skúšok,

d) identifikačné údaje a v prípade právnickej osoby aj meno a priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré skúšky vykonali.

§ 41

Preberacia skúška

(1) Preberaciu skúšku zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. h) zákona pri odovzdaní zdroja ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(2) Preberaciu skúšku vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 40). Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou preberacej skúšky, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov. Preberacia skúška obsahuje, ak ide o

a) otvorený rádioaktívny žiarič, overenie údajov uvedených v jeho sprievodnom liste, ak je technicky možné,

b) uzavretý rádioaktívny žiarič, overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky možné,

c) zariadenie, ktorého súčasťou je uzavretý rádioaktívny žiarič,

1. overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky možné; ak je uzavretý rádioaktívny žiarič pevnou súčasťou zariadenia, jeho výrobné číslo sa neoveruje,

2. overenie jeho funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných a indikačných systémov,

3. overenie jeho prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie vzhľadom na jeho účel použitia,

d) generátor ionizujúceho žiarenia a zariadenie, pri ktorého činnosti vznikajú rádionuklidy,

1. overenie ich funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných, indikačných a zobrazovacích systémov,

2. overenie ich prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie vzhľadom na ich účel použitia.

(3) Pri preberacej skúške držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia určí rozsah a intervaly skúšok dlhodobej stability (§ 42) a skúšok prevádzkovej stálosti (§ 43). Intervaly skúšok dlhodobej stability a skúšok prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov nesmú byť dlhšie, ako sú uvedené v prílohe č. 11.

(4) Výsledky preberacej skúšky zaznamenáva držiteľ povolenia podľa odseku 3 v protokole, ktorý vyhotovuje v štyroch rovnopisoch. Dva rovnopisy odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia preberá, a jeden rovnopis držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia odovzdáva.

§ 42

Skúška dlhodobej stability

(1) Skúšku dlhodobej stability zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. d), g) a písm. r) až t) a ods. 4 písm. d) zákona v intervaloch určených pri preberacej skúške (§ 41 ods. 3) a ďalej v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3.

(2) Skúška dlhodobej stability zdrojov ionizujúceho žiarenia s výnimkou uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva

a) pri každom podozrení na nesprávnu funkciu zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho žiarenia,

b) po údržbe alebo oprave zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho žiarenia, a po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť vlastnosti alebo parametre overované skúškou dlhodobej stability,

c) ak výsledky skúšky prevádzkovej stálosti signalizujú, že vlastnosti a parametre nezodpovedajú technickej dokumentácii zdroja ionizujúceho žiarenia.

(3) Skúška dlhodobej stability uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva

a) pri podozrení na netesnosť,

b) pri odovzdaní uzavretého rádioaktívneho žiariča inému držiteľovi povolenia.

(4) Skúšku dlhodobej stability vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 40) v rozsahu určenom pri preberacej skúške (§ 41 ods. 3). Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou skúšky dlhodobej stability, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov.

(5) Tesnosť uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa overuje priamym meraním rádioaktívnej kontaminácie alebo meraním testovacích médií. Rádioaktívny žiarič sa považuje za uzavretý, ak pri overení tesnosti nebolo zistené prekročenie rádioaktivity testovacieho média, a to

a) 200 Bq pri skúškach vykonaných oterom priamo na rádioaktívnom žiariči alebo jeho ponorením do kvapaliny,

b) 20 Bq pri skúškach vykonaných oterom na náhradnej skúšanej ploche,

c) 200 Bq za dvanásť hodín pri emanačných skúškach.

(6) Pri stonásobnom a vyššom prekročení hodnôt uvedených v odseku 5 držiteľ povolenia podľa odseku 1 zabezpečí rádioaktívny žiarič tak, aby nedochádzalo k šíreniu rádioaktívnej kontaminácie.

(7) Výsledky skúšky dlhodobej stability zaznamenáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia v protokole. Protokol vyhotovuje v troch rovnopisoch, z ktorých dva odovzdá držiteľovi povolenia podľa odseku 1.

§ 43

Skúška prevádzkovej stálosti

(1) Skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. d), g) a písm. r) až t) a ods. 4 písm. d) zákona v rozsahu a intervaloch určených pri preberacej skúške (§ 41 ods. 3) a vždy po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť skúšanú vlastnosť alebo parameter.

(2) Skúšku prevádzkovej stálosti vykonáva držiteľ povolenia podľa odseku 1 alebo držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 40).

(3) Skúška prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva oterom povrchu častí zariadení, ktoré prichádzajú do styku s uzavretým rádioaktívnym žiaričom.

(4) Výsledky skúšky prevádzkovej stálosti zaznamenáva držiteľ povolenia podľa odseku 1 v protokole. Ak skúšku prevádzkovej stálosti vykonal držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 40), protokol vyhotoví v dvoch rovnopisoch, z ktorých jeden odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečil.

§ 44

Monitorovanie a monitorovací plán

(1) Monitorovanie sa vykonáva na základe monitorovacieho plánu kontinuálne, periodicky alebo operatívne pri určitej činnosti s cieľom zhodnotiť a zabezpečiť prijateľnosť tejto činnosti z hľadiska radiačnej ochrany. Pri zmenách v usporiadaní pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, zmene zdrojov ionizujúceho žiarenia, spôsobu a podmienok práce s nimi alebo pri zmene monitorovacích metód sa musí monitorovací plán aktualizovať a predložiť orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal.

(2) Monitorovací plán zahŕňa monitorovanie pri bežnej prevádzke [§ 2 písm. h)], pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky, pri radiačných nehodách17) a radiačných haváriách.14) Monitorovací plán sa člení na časti upravujúce

a) monitorovanie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

b) monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c) osobné monitorovanie,

d) monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do životného prostredia.

(3) Monitorovací plán obsahuje

a) veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany (§ 38 ods. 1), ktoré budú monitorované, spôsob, rozsah a frekvenciu meraní,

b) návody na hodnotenie výsledkov meraní,

c) referenčné úrovne (§ 46) a opatrenia pri ich prekročení,

d) špecifikáciu metód meraní,

e) špecifikáciu parametrov používaných typov meracích prístrojov a pomôcok.

(4) Monitorovací plán musí umožňovať dodržiavanie limitov ožiarenia (§ 5 až 8) a včasné zistenie odchýlok od bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)] a preukazovať, že radiačná ochrana je optimalizovaná.

§ 45

Hodnotenie veličín v rámci monitorovania

(1) Pri prepočte aktivít prijatých rádionuklidov na úväzok efektívnej dávky sa musia použiť konverzné faktory uvedené v prílohe č. 4. Ak nemožno identifikovať rádionuklidy, ich chemickú formu alebo vlastnosti vdychovaného aerosólu, hodnotí sa aktivita tých rádionuklidov, ich chemická forma alebo vlastnosti vdychovaného aerosólu, pre ktoré je v prílohe č. 4 stanovený najvyšší konverzný faktor na príjem rádionuklidov požitím alebo vdýchnutím.

(2) Ak nie sú známe údaje o množstve prijatých požívatín, príjem rádionuklidov požitím sa vypočíta na základe údajov spotreby požívatín uvedených v štatistických prehľadoch podľa jednotlivých vekových kategórií.

(3) Ak nie sú známe údaje o množstve a kvalite vdýchnutého vzduchu a požitej vody, pri výpočte príjmu rádionuklidov vdýchnutím a požitím sa vychádza z toho, že

a) pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pri práci trvajúcej 2000 hodín vdýchne za jeden rok 2000 m3 vzduchu a požije 1 m3 vody, z toho 0,7 m3 vo forme tekutiny,

b) iné osoby, ako sú uvedené v písmene a), vdýchnu za jeden rok

1. 1000 m3, ak ide o osoby do 1 roku veku vrátane,

2. 2000 m3, ak ide o osoby vo veku od 1 do 2 rokov vrátane,

3. 4000 m3, ak ide o osoby vo veku od 2 do 7 rokov vrátane,

4. 6000 m3, ak ide o osoby vo veku od 7 do 12 rokov vrátane,

5. 8000 m3, ak ide o osoby vo veku od 12 do 17 rokov vrátane,

6. 8500 m3, ak ide o osoby staršie ako 17 rokov veku,

c) iné osoby, ako sú uvedené v písmene a), požijú za jeden rok

1. 1 m3 vody, z toho 0,7 m3 vo forme tekutiny, ak ide o dospelého muža,

2. 0,7 m3 vody, z toho 0,45 m3 vo forme tekutiny, ak ide o dospelú ženu alebo dieťa vo veku 10 rokov a staršie.

(4) Pre vonkajšie ožiarenie zo vzácnych rádioaktívnych plynov rozptýlených v ovzduší pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa pri prepočte priemernej objemovej aktivity týchto plynov na príkon efektívnej dávky použijú konverzné faktory uvedené v prílohe č. 4.

§ 46

Referenčné úrovne

(1) Referenčnou úrovňou sa rozumie hodnota alebo kritérium pre opatrenie na zníženie ožiarenia osôb. Pri prekročení referenčnej úrovne, ktoré dosahuje hodnotu jednej desatiny limitov ožiarenia, držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 a 4 zákona zaznamená prekročenie referenčnej úrovne (záznamová úroveň), pričom volí metódy monitorovania tak, aby najmenšia detegovateľná hodnota meranej veličiny bola menšia ako záznamová úroveň.

(2) Pri prekročení referenčnej úrovne, ktoré dosahuje hodnotu troch desatín limitov ožiarenia, držiteľ povolenia podľa odseku 1 prekročenie referenčnej úrovne zaznamená a vyšetrí dôvody jej prekročenia (vyšetrovacia úroveň).

§ 47

Monitorovanie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1) Pri začatí prác, pri zmenách pracovných postupov a pri každej zmene, ktorá môže mať vplyv na radiačnú ochranu, sa zabezpečuje meranie príkonu priestorového a smerového dávkového ekvivalentu, objemových aktivít a ďalších veličín pri zdrojoch ionizujúceho žiarenia, na pracovných miestach so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na takých miestach pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, do ktorých má pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia prístup.

(2) Monitorovanie povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi vykonáva tak, aby signalizovalo prevádzkové odchýlky od bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)], nedostatočnú funkciu alebo zlyhanie ochranných bariér. Ak hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 4 a 5 sa približujú k najvyššie prípustným hodnotám uvedeným v prílohe č. 8, musí sa zabezpečiť, ak je to technicky možné, monitorovanie objemových aktivít v pracovnom ovzduší a osobné monitorovanie. Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 6 sa monitorovanie objemových aktivít v pracovnom ovzduší a osobné monitorovanie musia vykonávať vždy.

§ 48

Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1) Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vykonáva v okolí pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia alebo z ktorých je možnosť úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie orgánu na ochranu zdravia (§ 37). Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia musí zabezpečiť kontrolu dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia a umožniť včasné zistenie únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia.

(2) Monitorovanie okolia sa zabezpečuje sieťou vopred vybraných meracích bodov a trás, v ktorých sa na základe merania priestorového dávkového ekvivalentu, na základe odberu vzoriek a stanovenia obsahu rádionuklidov v ovzduší, v povrchových vodách, vo vybraných zložkách životného prostredia a v potravinách vypočítava veľkosť a distribúcia efektívnych dávok a úväzkov efektívnych dávok z rádionuklidov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

§ 49

Osobné monitorovanie

(1) Osobným monitorovaním sa zabezpečuje zistenie osobných dávok. Vykonáva sa sledovaním, meraním a hodnotením individuálneho vonkajšieho a vnútorného ožiarenia osôb osobnými dozimetrami, a ak príkon dávkového ekvivalentu môže prekročiť 1 mSv.h-1, aj signálnymi, priamo odčítajúcimi operatívnymi osobnými dozimetrami.

(2) Osobný dozimeter sa umiestňuje a používa spravidla na prednej ľavej strane hrudníka alebo na najviac ožarovanom mieste tela. Pri používaní ochrannej tieniacej zástery sa osobný dozimeter umiestňuje na tejto zástere; takto nameraný osobný dávkový ekvivalent sa zníži o hodnotu zodpovedajúcu zoslabeniu v zástere. Ak osobný dozimeter umiestnený na prednej ľavej strane hrudníka neumožňuje odhad ekvivalentnej dávky v orgáne, pre ktorý sú stanovené limity ožiarenia [§ 5 ods. 1 písm. b) až d)], použije sa ďalší osobný dozimeter, ktorý svojimi vlastnosťami alebo umiestnením umožní odhad ekvivalentnej dávky.

(3) Osobný dozimeter musí umožniť meranie všetkých druhov žiarenia podieľajúcich sa na vonkajšom ožiarení pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pri činnostiach vedúcich k ožiareniu. Ak osobný dozimeter takéto meranie neumožní, použijú sa ďalšie osobné dozimetre; uvedené neplatí, ak technicky nemožno použiť osobný dozimeter. V takom prípade sa odhad dávky zabezpečuje monitorovaním pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 47) alebo výpočtom.

(4) Na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých nemožno vylúčiť radiačnú nehodu, osobné monitorovanie sa zabezpečuje aj operatívnymi dozimetrami, ktoré signalizujú prekročenie nastavenej úrovne. Ak zdroj ionizujúceho žiarenia môže spôsobiť jednorazovým ožiarením prekročenie päťnásobku limitov ožiarenia podľa § 5, osobné monitorovanie musí umožniť rozloženie osobných dávok v tele.

(5) Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi zaradenými do triedy 5 a 6, na ktorých môže dôjsť k vnútornému ožiareniu pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, sa príjmy rádionuklidov a úväzky efektívnej dávky z ich vnútorného ožiarenia zisťujú meraním aktivity rádionuklidov v tele pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo v jeho výlučkoch a prepočítavajú sa na príjem pomocou modelov dýchacieho traktu a zažívacieho traktu.

§ 50

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia

(1) Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých sa vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia alebo na ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie orgánu na ochranu zdravia (§ 37). Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila kontrola dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia a umožnilo sa včasné zistenie úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.

(2) Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do ovzdušia a povrchových vôd z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia zahŕňa

a) bilančné meranie všetkých rádionuklidov, ktoré významne prispievajú k ožiareniu obyvateľstva,

b) nepretržité meranie rádionuklidov umožňujúce rýchlu signalizáciu odchýlok od bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)].

§ 51

Vykonávanie služieb osobnej dozimetrie

(1) Služby osobnej dozimetrie vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie služieb osobnej dozimetrie na základe metodík a skúšobných protokolov vypracovaných podľa prílohy č. 10.

(2) Držiteľ povolenia podľa odseku 1 eviduje údaje v rozsahu uvedenom v § 22 ods. 2 a uchováva ich najmenej tri roky. Osobné dávky prijaté pri výnimočných ožiareniach2) a dávky prijaté pri radiačných nehodách17) eviduje samostatne a nesčítava s osobnými dávkami prijatými pri bežnej prevádzke [§ 2 písm. h)].

(3) Držiteľ povolenia podľa odseku 1 oznamuje Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky a do centrálneho registra dávok12)

a) osobné údaje podľa § 22 ods. 2 písm. a),

b) údaje podľa § 22 ods. 2 písm. b), d), e) a písm. g) až i) za predchádzajúci rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka,

c) údaje podľa § 22 ods. 2 písm. f) do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 20 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 150 mSv z vonkajšieho ožiarenia a s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 6 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 15 mSv z vnútorného ožiarenia, ktoré oznamuje bezodkladne po ich zistení.

§ 52

Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia držiteľa povolenia

(1) Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia obsahuje

a) charakteristiku a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia a ich obalov [§ 38 ods. 2 písm. a) a b)],

b) prevádzkové záznamy,

c) doklady o nadobudnutí a odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia,

d) osvedčenia uzavretých rádioaktívnych žiaričov (§ 54),

e) sprievodné listy otvorených rádioaktívnych žiaričov (§ 55),

f) návod na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia,

g) protokoly o preberacej skúške (§ 41),

h) protokoly o skúškach dlhodobej stability (§ 42),

i) protokoly o skúškach prevádzkovej stálosti (§ 43).

(2) Záznamy podľa odseku 1 písm. b) obsahujú

a) účel používania zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b) rozsah a spôsob používania zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c) údaje o odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia,

d) údaje o spotrebe otvoreného rádioaktívneho žiariča a v prípade jeho postupnej spotreby aj bilanciu postupnej spotreby a údaje o uvedení otvoreného rádioaktívneho žiariča do životného prostredia,

e) záznamy o vzniknutých rádioaktívnych odpadoch,

f) záznamy osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor.

(3) Návod na používanie zdrojov podľa odseku 1 písm. f) obsahuje informácie o bezpečnom používaní zdroja ionizujúceho žiarenia vrátane upozornenia na nebezpečenstvo, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia. Súčasťou návodu na používanie zariadenia, ktoré obsahuje rádioaktívny žiarič, je aj informácia o jeho prítomnosti v zariadení.

(4) Držiteľ povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 vedie evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v odseku 1 a uchováva ju 30 rokov, ak ide o evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 6, a desať rokov, ak ide o evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5, a to od odovzdania zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(5) Držiteľ povolenia na výrobu, dovoz, vývoz, distribúciu, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 vedie evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v odseku 1 písm. a), d) a e) a uchováva ju desať rokov od odovzdania zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(6) Držitelia povolení uvedení v odsekoch 4 a 5 oznamujú údaje podľa odseku 1 písm. a) a zasielajú kópie dokladov podľa odseku 1 písm. c) až e) do jedného mesiaca od nadobudnutia zdrojov ionizujúceho žiarenia orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia;12) stratu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich krádež alebo zničenie oznamujú bezodkladne.

(7) Držiteľ povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 zasiela orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia12) aj kópie protokolov o skúškach prevádzkovej stálosti (§ 43) do 15 dní od vykonania skúšky.

(8) Držiteľ povolenia na dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 oznamuje orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia12) aj dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 do desiatich dní od jeho uskutočnenia.

(9) Držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 eviduje protokoly podľa odseku 1 písm. g) a uchováva ich päť rokov od vykonania skúšky. Kópie protokolov zasiela Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky do 15 dní od vykonania skúšky.

§ 53

Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia oznamovateľa

Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu na základe oznámenia,23) vedú evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v § 52 ods. 1 písm. a) až g) a ods. 2 a evidované doklady uchovávajú päť rokov od skončenia činnosti so zdrojom ionizujúceho žiarenia, na ktorý sa evidované doklady vzťahujú.

§ 54

Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča

(1) Osvedčením uzavretého rádioaktívneho žiariča sa preukazuje jeho trieda odolnosti a ďalšie jeho vlastnosti overené v rámci typového schvaľovania.

(2) Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča obsahuje, ak nie je ďalej ustanovené inak,

a) identifikačné číslo osvedčenia,

b) výrobné číslo uzavretého rádioaktívneho žiariča,

c) údaje o druhu rádionuklidu,

d) údaje o aktivite uzavretého rádioaktívneho žiariča a dátum jej merania, údaj o najväčšom obsahu základného rádionuklidu, a ak ide o zdroje ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 6, aj údaj o kermovej výdatnosti vo vzduchu v Gy.m-2.s-1 s uvedením dátumu, na ktorý sa vzťahuje,

e) údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,

f) údaje o rozmeroch uzavretého rádioaktívneho žiariča,

g) údaje o spôsobe zabezpečenia uzavretosti rádioaktívneho žiariča alebo údaje o jeho ochrannom obale (materiál, hrúbka),

h) stupeň odolnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča daného typu,

i) prehľad výsledkov vykonaných skúšok,

j) odporúčaný čas používania uzavretého rádioaktívneho žiariča a ďalšie podklady na plánovité overovanie jeho tesnosti,

k) čas platnosti osvedčenia,

l) dátum vystavenia osvedčenia,

m) názov (obchodné meno) alebo meno a priezvisko osoby, ktorá osvedčenie vystavila, jej identifikačné číslo a meno, funkciu a podpis oprávnenej osoby.

(3) Ak uzavreté rádioaktívne žiariče nemôžu byť z technických dôvodov označené značkou a výrobným číslom, v osvedčení sa tieto údaje neuvádzajú.

§ 55

Sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča

(1) Sprievodným listom otvoreného rádioaktívneho žiariča sa preukazujú veličiny, parametre a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča.

(2) Sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča obsahuje

a) identifikačné číslo sprievodného listu,

b) údaje o druhu rádionuklidu,

c) údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,

d) dátum vystavenia sprievodného listu,

e) názov (obchodné meno) alebo meno a priezvisko osoby, ktorá sprievodný list vystavila, jej identifikačné číslo a meno, funkciu a podpis oprávnenej osoby.

SIEDMA ČASŤ

RADIAČNÁ OCHRANA PRI ZÁSAHOCH PRI RADIAČNEJ HAVÁRII

§ 56

Radiačná ochrana osôb, ktoré vykonávajú záchranné, lokalizačné a likvidačné práce a protiradiačné opatrenia

(1) Záchranné, lokalizačné a likvidačné práce a protiradiačné opatrenia sa vykonávajú tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenému ožiareniu osôb.

(2) Činnosti uvedené v odseku 1, ktoré sú priamo spojené so záchranou ľudských životov a zabránením rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami, sa plánujú tak, aby osoby vykonávajúce takéto činnosti počas celého výkonu prác nedostali kumulovanú efektívnu dávku 500 mSv a kumulovanú ekvivalentnú dávku v koži 5000 mSv.

(3) Zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné opatrenia sú uvedené v prílohe č. 12.

§ 57

Havarijný plán

(1) Havarijný plán pre prípad radiačnej nehody17) na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 s výnimkou pracovísk s jadrovým reaktorom obsahuje

a) rozbor možných radiačných nehôd a radiačných havárií na pracovisku,

b) opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska,

c) spôsob varovania a informovania zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska,

d) opatrenia na lokalizáciu radiačnej nehody a na zamedzenie jej šírenia,

e) postupy a zoznam materiálno-technického vybavenia na zabezpečenie lokalizácie radiačnej nehody a radiačnej havárie a na obmedzenie následkov radiačnej nehody a radiačnej havárie,

f) metodické postupy a technické vybavenie na hodnotenie následkov radiačnej nehody a radiačnej havárie,

g) spôsob zabezpečenia monitorovania na pracovisku a v jeho okolí,

h) spôsob zabezpečenia monitorovania osôb, ktoré vykonávajú lokalizačné a likvidačné práce,

i) frekvenciu plánovaných havarijných cvičení,

j) zoznam orgánov a organizácií, ktoré zabezpečujú záchranné, lokalizačné a likvidačné práce s uvedením ich telefónnych čísel a telefónne číslo príslušného orgánu štátneho zdravotného dozoru a spôsob ich vyrozumenia,

k) plán zdravotného zabezpečenia zamestnancov.

(2) Plán zdravotného zabezpečenia zamestnancov obsahuje

a) zásady poskytovania prvej pomoci,

b) zoznam profylaktík, antidót a návody na ich používanie,

c) zásady dekontaminácie osôb a odstraňovania rádioaktívnych odpadov,

d) zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú rýchlu zdravotnú pomoc s uvedením ich adries a telefónnych čísel,

e) spôsob zabezpečenia odvozu ožiarených a rádioaktívne kontaminovaných osôb do zdravotníckeho zariadenia.

(3) Plán zdravotníckych opatrení24) obsahuje

a) metodické postupy na poskytovanie prvej pomoci, zdravotnej starostlivosti a metodické postupy odberu vzoriek biologických materiálov na hodnotenie závažnosti vnútornej rádioaktívnej kontaminácie,

b) organizáciu a zásady poskytovania zdravotnej starostlivosti s uvedením adries a telefónnych čísel zdravotníckych zariadení, ktoré zdravotnú starostlivosť poskytujú,

c) spôsob prípravy závodného zdravotného strediska na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane jeho materiálno-technického vybavenia,

d) zoznam profylaktík, antidót a návody na ich používanie,

e) zásady hodnotenia závažnosti rádioaktívnej kontaminácie zamestnancov a ďalších osôb na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti,

f) spôsob zabezpečenia odvozu ožiarených a rádioaktívne kontaminovaných osôb,

g) pokyny na spoluprácu zamestnancov so zdravotníckymi pracovníkmi,

h) zásady a metodické postupy dekontaminácie osôb s uvedením miesta dekontaminácie,

i) spôsob zabezpečenia ochrany zamestnancov zdravotníckeho zariadenia, pacientov a ostatných osôb nachádzajúcich sa v zdravotníckom zariadení pred rádioaktívnou kontamináciou,

j) spôsob vedenia dokumentácie o postihnutých osobách vrátane údajov o ich prijatých dávkach a o rádioaktívnej kontaminácii,

k) spôsob monitorovania zdravotníckych pracovníkov.


ÔSMA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 58

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1972 Zb. o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením,

2. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov.

§ 59

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Roman Kováč v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Miera obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny žiarič

Tabuľka č. 1

Aktivity a hmotnostné aktivity rádionuklidov

Tabuľka 01-1

Tabuľka č. 2

Materské rádionuklidy, pri ktorých sú hodnoty aktivity a hmotnostnej aktivity uvedené v tabuľke č. 1 stanovené v rovnováhe s ich produktmi rádioaktívnej premeny

Tabuľka 01-2

Príloha č. 2 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Zásady hodnotenia ožiarenia

1. Vymedzenie veličín používaných pri hodnotení ožiarenia

1.1. Ekvivalentná dávka HT je priemerná absorbovaná dávka v tkanive alebo v orgáne vynásobená príslušnym radiačným váhovým faktorom, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 1. Ekvivalentná dávka v tkanive alebo orgáne T sa vypočíta takto:

Vzorec 02-1

kde

DTR je priemerná absorbovaná dávka v tkanive T zo žiarenia R,

wR je radiačný váhový faktor.

1.2. Efektívna dávka E je súčtom ekvivalentných dávok HT vo všetkych orgánoch alebo v tkanivách vynásobených príslušným tkanivovým váhovým faktorom wT, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 2. Efektívna dávka E sa vypočíta takto:

Vzorec 02-2

1.3. Kolektívna efektívna dávka S sa používa na účely kvantifikácie ožiarenia všekych skupín obyvateľstva. Kolektívna efektívna dávka sa vypočíta takto:

Vzorec 02-3

kde

Ni je počet členov v podskupine obyvateľstva i,

Ei je priemerná efektívna dávka v podskupine obyvateľstva i.

1.4. Úväzok ekvivalentnej dávky H(τ) je časový integrál ekvivalentnej dávky v orgáne alebo v tkanive T za čas τ od príjmu rádionuklidu.

1.5. Úväzok efektívnej dávky E(τ) je časový integrál efektívnej dávky za čas τ od príjmu rádionuklidu.

Pri výpočte úväzku efektívnej alebo ekvivalentnej dávky sa u osôb starších ako 18 rokov veku počíta s obdobím 50 rokov (τ = 50, H(50), E(50)) a u osôb mladších ako 18 rokov veku s obdobím 70 rokov (τ = 70, H(70), E(70)) od príjmu rádionuklidov.

1.6. Dávkový ekvivalent H je súčin absorbovanej dávky v danom bode tkaniva a faktora kvality Q (tabuľka č. 3).

1.7. Ekvivalentná aktivita rádia je váženym súčtom hmotnostnej aktivity rádia 226, hmotnostnej aktivity thória 232 a hmotnostnej aktivity draslíka 40; určená je vzťahom aRa + 1,25.aTh + 0,086.aK,

1.8. Ekvivalentná objemová aktivita radónu je váženym súčtom objemovej aktivity polónia 218, objemovej aktivity olova 214 a objemovej aktivity bizmutu 214; určená je vzťahom aekv= 0,106.aPo + 0,513.aPb+ + 0,381.aBi.

2. Vymedzenie operačných veličín používaných pri hodnotení vonkajšieho ožiarenia

2.1. Osobný dávkový ekvivalent Hp(d) je dávkový ekvivalent v mäkkých tkanivách v hĺbke d pod stanoveným bodom tela. Jeho jednotkou je sievert.

2.2. Priestorový dávkový ekvivalent H*(d) je dávkový ekvivalent v bode radiačného poľa, ktorý by bol vytvorený zodpovedajúcim rozšíreným a usporiadaným poľom v ICRU sfére v hĺbke d na polomere, ktorý je opačný ako smer poľa. Jeho jednotkou je sievert.

Rozšírené a usporiadané pole je pole žiarenia, v ktorom fluencia a jej smerové a energetické rozdelenie sú rovnaké ako v rozšírenom poli, ale fluencia je usporiadaná jedným smerom.

Fluencia je podiel dN/da, kde dN je počet častíc, ktoré vstúpia do gule s plochou hlavného rezu da.

ICRU sféra je fantóm ľudského tela zavedený Medzinárodnou komisiou pre rádiologické jednotky (ICRU). Pozostáva z tkanivovo ekvivalentného materiálu tvaru gule s priemerom 30 cm, hustotou 1 g.cm-3 a hmotnostným zložením 76,2 % kyslíka, 11,1 % uhlíka, 10,1 % vodíka a 2,6 % dusíka.

2.3. Smerovy dávkovy ekvivalent H'(d,Ω) je dávkový ekvivalent v bode radiačného poľa, ktorý by bol vytvorený zodpovedajúcim rozšíreným poľom v ICRU sfére v hĺbke d v stanovenom smere poľa Ω. Jeho jednotkou je sievert.

Rozšírené pole je pole odvodené zo skutočného poľa, pričom fluencia a jej smerové a energetické rozloženie majú rovnaké hodnoty v celom danom objeme, aké má skutočné pole v referenčnom bode.

3. Hodnotenie vonkajšieho a vnútorného ožiarenia

3.1. Pri vonkajšom ožiarení ekvivalentnej dávke v každom orgáne s vynimkou kože zodpovedá hĺbkový osobný dávkový ekvivalent Hp(10), ekvivalentnej dávke v koži povrchový osobný dávkový ekvivalent Hp(0,07).

Ak ide o nerovnomerné ožiarenie, pre ekvivalentnú dávku v koži sa berie do úvahy priemer z plochy 1 cm2 kože v najviac ožiarenej oblasti. Ekvivalentnej dávke v očnej šošovke zodpovedá osobný dávkový ekvivalent Hp(3) v hĺbke 3 mm.

3.2. Limity efektívnej dávky (E) sa vzťahujú na súčet efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov efektívnej dávky z jednotlivych príjmov rádioaktívnej látky v kalendárnom roku zo všetkych zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorým sú vystavení pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a obyvatelia.

Efektívna dávka sa vypočíta takto:

Vzorec 02-4

kde

Eexternal je príslušná efektívna dávka z vonkajšieho ožiarenia,

Ij,ing je príjem rádionuklidu j potravou za rok,

Ij,inh je príjem rádionuklidu j dychaním za rok,

h(g)j,ing je konverzný faktor na výpočet úväzku efektívnej dávky príjmu rádionuklidu j potravou pre rôzne vekové skupiny g,

h (g)j,inh je konverzný faktor na výpočet úväzku efektívnej dávky z príjmu rádionuklidu j vdýchnutím pre rôzne vekové skupiny g.

Konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov sú uvedené v prílohe č. 4.

3.2.1. Príjem rádionuklidov potravou Ij,ing sa vypočíta takto:

Vzorec 02-5

kde

aP,j je priemerná ročná merná aktivita j-tého rádionuklidu v potravine P a vode [Bq/kg, resp. Bq/l],

PP je spotreba potravy P v jednom roku [kg].

Ročná spotreba potravín sa určuje zo štatistických prehľadov osobitne pre jednotlivé vekové kategórie.

3.2.2. Príjem rádionuklidov vdýchnutím Ij,inh sa vypočíta takto:

Ij,inh = av,j . B [Bq],

kde

aV,j je priemerná ročná merná aktivita j-tého rádionuklidu vo vzduchu [Bq.m-3],

B je množstvo vdýchovaného vzduchu v jednom roku [m3.rok-1].

Hodnoty množstva vdýchovaného vzduchu pre jednotlivé skupiny osôb sú uvedené v tabuľke č. 4.

3.2.3. Ožiarenie spôsobené produktmi rádioaktívnej premeny 222Rn a 220Rn sa hodnotí na základe ich príjmu a expozície. Limitom ožiarenia zodpovedajú hodnoty príjmu a expozície produktmi rádioaktívnej premeny 222Rn a 220Rn uvedené v tabuľke č. 5.

Objemová aktivita radónu 1 Bq.m-3 pri faktore rovnováhy 0,4 a ročnom pracovnom čase 2000 hodín zodpovedá expozícii latentnej energie alfa žiarenia 4,45.10-3 mJ.h.m-3.

Expozícii latentnej energie alfa žiarenia 1 mJ.h.m-3 pri faktore rovnováhy 0,4 a ročnom pracovnom čase 2000 hodín zodpovedá efektívna dávka 1,4 mSv pre pracovníka so zdrojmi žiarenia.

Produkty rádioaktívnej premeny 222Rn (krátko žijúce): 218Po, 214Bi, 214Pb, 214Po.

Produkty rádioaktívnej premeny 220Rn (krátko žijúce): 216Po, 212Pb, 212Bi, 212Po a 208Tl.

Tabuľka č. 1

Radiačné váhové faktory1)

Druh žiarenia Radiačný váhový faktor WR
Fotóny (všetky energie) 1
Elektróny, mióny (všetky energie) 1
2) Neutróny menej ako 10 keV 5
    Neutróny 10 keV až 100 keV 10
    Neutróny 100 keV až 2 MeV 20
    Neutróny 2 MeV až 20 MeV 10
    Neutróny viac ako 20 MeV 5
Protóny viac ako 2 MeV (okrem odrazených) 5
Častice alfa, ťažké jadrá, štiepne fragmenty 20

Tabuľka č. 2

Tkanivové váhové faktory

Tkanivo, orgán Tkanivový váhový faktor WT
Gonády3) 0,20
Červená kostná dreň3) 0,12
Hrubé črevo3) 0,12
Pľúca3) 0,12
Žalúdok3) 0,12
Močový mechúr3) 0,05
Mliečna žľaza3) 0,05
Pečeň3) 0,05
Pažerák3) 0,05
Štítna žľaza3) 0,05
Koža3) 0,01
Povrchy kostí3) 0,01
Ostatné orgány a tkanivá4) 0,05

Tabuľka č. 3

Faktory kvality Q5) podľa neobmedzeného lineárneho prenosu energie L

Neobmedzený lineárny prenos energie L [keV.µm-l] Faktor kvality Q(L)
menej ako 10 1
10 až 100 0,32.L-2,2
viac ako 100 300.L-0,5

Tabuľka č. 4

Hodnoty množstva vdychovaného vzduchu pre jednotlivé skupiny osôb

Skupina osôb Vek v rokoch B (m3.rok-1)
Pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia nad 18 2 000
Ostatní obyvatelia 0 - 1 1 000
1 - 2 2 000
2 - 7 4 000
7 - 12 6 000
12 - 17 8 000
nad 17 8 500

Tabuľka č. 5

Hodnoty príjmu a expozície produktmi rádioaktívnej premeny 222Rn a 220Rn

Efektívna dávka 20 mSv v kalendárnom roku
&nbsp Jednotka Produkty premeny 222Rn Produkty premeny 220Rn
Príjem latentnej energie alfa žiarenia J 0,017 0,051
Expozícia latentnej energie alfa žiarenia J.h.m-3 0,014 0,042
Efektívna dávka 50 mSv v kalendárnom roku
&nbsp Jednotka Produkty premeny 222Rn Produkty premeny 220Rn
Príjem latentnej energie alfa žiarenia J 0,042 0,127
Expozícia latentnej energie alfa žiarenia J.h.m-3 0,035 0,105

Príloha č. 3 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia

Smerné hodnoty pre röntgenové vyšetrenie

Vyšetrenie ProjekciaVstupná povrchová dávkaa)
(na jednu snímku)
[mGy]
Bedrová chrbticaAP - projekcia predozadná10
LAT- projekcia bočná30
LSJ - projekcia na lumbosakrálnu oblasť40
Brucho, intravenózna urografia a cholecystografia AP - projekcia predozadná 10
Panva AP - projekcia predozadná 10
Bedrový zhyb AP - projekcia predozadná 10
HrudníkPA - projekcia zadopredná0,4
LAT- projekcia bočná1,5
Hrudná chrbticaAP - projekcia predozadná7
LAT- projekcia bočná20
Zubypanoramatická snímka7
AP - projekcia predozadná5
LebkaPA - projekcia zadopredná5
LAT- projekcia bočná3

a) Vstupná povrchová dávka sa meria vo vzduchu, pričom sa započíta aj spätný rozptyl röntgenového žiarenia v tele pacienta. Hodnoty sa vzťahujú na kombináciu film - zosilňujúca fólia s relatívnym zosilnením 200. Pri použití zosilňujúcej fólie s relatívnym zosilnením 400 sa hodnoty znižujú dvakrát a pri použití zosilňujúcej fólie s relatívnym zosilnením 600 trikrát.

Tabuľka č. 2

Smerné hodnoty pre vyšetrenie počítačovou tomografiou

Vyšetrenie Dávkab) (na jedno vyšetrenie) [mGy]
Hlava 50
Bedrová chrbtica 35
Brucho 25

b) Dávky sa merajú v osi rotácie v tkanivovo-ekvivalentných fantómoch, ktorých výška je 15 cm a priemer je 16 cm na vyšetrenie hlavy a 30 cm na vyšetrenie bedrovej chrbtice a brucha.

Tabuľka č. 3

Smerné hodnoty pre mamografické vyšetrenie

Priemerná dávka v mliečnej žľazec) pri kraniokaudálnej projekcii [mGy]
Bez mriežky 1
S mriežkou 3

c) Priemerná dávka v mliečnej žľaze sa stanovuje v tkanivovo-ekvivalentnom fantóme mliečnej žľazy, ktorého hrúbka je 4,5 cm. Hodnoty sa vzťahujú na kombináciu film - zosilňujúca fólia. Hodnoty platia pre molybdénovú anódu a molybdénový filter.

Tabuľka č. 4

Smerné hodnoty pre skiaskopické vyšetrenie

Pracovný režim Vstupný povrchový príkon dávkyd) [mGy za minútu]
Normálny 25
Vysoký výkone) 100

d) Povrchový príkon dávky sa meria vo vzduchu, pričom sa započíta aj spätný rozptyl röntgenového žiarenia v tele pacienta.
e) Pre röntgenové skiaskopické prístroje, ktoré majú voliteľný pracovný režim vysokého výkonu.

Tabuľka č. 5

Smerné hodnoty pre diagnostické vyšetrenie v nukleárnej medicíne

Tabuľka 03-5

Tabuľka č. 6

Smerné hodnoty aktivít rádionuklidov pre diagnostické vyšetrenie dospelého pacienta v nukleárnej medicíne

Tabuľka 03-6

Príloha č. 4 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov

Tabuľka č. 1

Konverzné faktory na prepočet objemových aktivít vzácnych rádioaktívnych plynov na príkon efektívnej dávky u dospelých jednotlivcov z obyvateľstva a u pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

Rádionuklid Konverzný faktor [Sv.d-1/Bq.m-3)]
Ar-37 4.1.10-15
Ar-39 1,1.10-11
Ar-41 5,3.10-9
Kr-74 4,5.10-9
Kr-76 1,6.10-9
Kr-77 3,9.10-9
Kr-79 9,7.10-10
Kr-81 2,1.10-11
Kr-83m 2,1.10-13
Kr-85 2,2.10-11
Kr-85m 5,9.10-10
Kr-87 3,4.10-9
Kr-88 8,4.10-9
Xe-120 1,5.10-9
Xe-121 7,5.10-9
Xe-122 1,9.10-10
Xe-123 2,4.10-9
Xe-125 9,3.10-10
Xe-127 9,7.10-10
Xe-129m 8,1.10-11
Xe-131m 3,2.10-9
Xe-133m 1,1.10-10
Xe-133 1,2.10-10
Xe-135m 1,6.10-9
Xe-135 9,6.10-10
Xe-138 4,7.10-9

Tabuľka č. 2

Koeficienty absorpcie f11) v tráviacom ústrojenstve

Prvok Chemická látka, zlúčenina f1
VodíkTríciovaná voda (požitá ako tekutina)
Organicky viazané trícium
1,00
1,00
Berýlium Všetky zlúčeniny 0,005
Uhlík Značené organické zlúčeniny 1,00
Fluór Všetky zlúčeniny 1,00
Sodík Všetky zlúčeniny 1,00
Horčík Všetky zlúčeniny 0,50
Hliník Všetky zlúčeniny 0,01
Kremík Všetky zlúčeniny 0,01
Fosfor Všetky zlúčeniny 0,80
SíraAnorganické zlúčeniny
Elementárna síra
Organické zlúčeniny síry
0,80
0,10
1,00
Chlór Všetky zlúčeniny 1,00
Draslík Všetky zlúčeniny 1,00
Vápnik Všetky zlúčeniny 0,30
Skandium Všetky zlúčeniny 0,0001
Titán Všetky zlúčeniny 0,01
Vanád Všetky zlúčeniny 0,01
ChrómZlúčeniny šesťmocného chrómu
Zlúčeniny trojmocného chrómu
0,10
0,01
Mangán Všetky zlúčeniny 0,10
Železo Všetky zlúčeniny 0,10
Kobalt Všetky nešpecifikované zlúčeniny 0,10
Nikel Všetky zlúčeniny 0,05
Meď Všetky zlúčeniny 0,50
Zinok Všetky zlúčeniny 0,50
Gálium Všetky zlúčeniny 0,001
Germánium Všetky zlúčeniny 1,00
Arzén Všetky zlúčeniny 0,50
SelénVšetky nešpecifikované zlúčeniny
Elementárny selén a selénany
0,80
0,05
Bróm Všetky zlúčeniny 1,00
Rubídium Všetky zlúčeniny 1,00
StronciumVšetky nešpecifikované zlúčeniny
Titaničitan strontnatý (SRTIO3)
0,30
0,01
Ytrium Všetky zlúčeniny 0,0001
Zirkón Všetky zlúčeniny 0,002
Niób Všetky zlúčeniny 0,01
MolybdénVšetky nešpecifikované zlúčeniny
Sírnik molybdénový
0,80
0,05
Technécium Všetky zlúčeniny 0,80
Ruténium Všetky zlúčeniny 0,05
Ródium Všetky zlúčeniny 0,05
Paládium Všetky zlúčeniny 0,005
Striebro Všetky zlúčeniny 0,05
Kadmium Všetky anorganické zlúčeniny 0,05
Indium Všetky zlúčeniny 0,02
Cín Všetky zlúčeniny 0,02
Antimón Všetky zlúčeniny 0,10
Telúr Všetky zlúčeniny 0,30
Jód Všetky zlúčeniny 1,00
Cézium Všetky zlúčeniny 1,00
Báryum Všetky zlúčeniny 0,10
Lantán Všetky zlúčeniny 0,0005
Cér Všetky zlúčeniny 0,0005
Prazeodým Všetky zlúčeniny 0,0005
Neodým Všetky zlúčeniny 0,0005
Prométium Všetky zlúčeniny 0,0005
Samárium Všetky zlúčeniny 0,0005
Európium Všetky zlúčeniny 0,0005
Gadolínium Všetky zlúčeniny 0,0005
Terbium Všetky zlúčeniny 0,0005
Dysprózium Všetky zlúčeniny 0,0005
Holmium Všetky zlúčeniny 0,0005
Erbium Všetky zlúčeniny 0,0005
Túllum Všetky zlúčeniny 0,0005
Yterbium Všetky zlúčeniny 0,0005
Lutécium Všetky zlúčeniny 0,0005
Hafnium Všetky zlúčeniny 0,002
Tantal Všetky zlúčeniny 0,001
VolfrámVšetky nešpecifikované zlúčeniny
Kyselina volfrámová
0,30
0,01
Rénium Všetky zlúčeniny 0,80
Osmium Všetky zlúčeniny 0,01
Irídium Všetky zlúčeniny 0,01
Platina Všetky zlúčeniny 0,01
Zlato Všetky zlúčeniny 0,10
OrtuťVšetky anorganické zlúčeniny
Metylortuť
Všetky nešpecifikované organické zlúčeniny
0,02
1,00
0,40
Tálium Všetky zlúčeniny 1,00
Olovo Všetky zlúčeniny 0,20
Bizmut Všetky zlúčeniny 0,05
Polónium Všetky zlúčeniny 0,10
Astát Všetky zlúčeniny 1,00
Francium Všetky zlúčeniny 1,00
Rádium Všetky zlúčeniny 0,20
Aktínium Všetky zlúčeniny 0,0005
Tórium Všetky nešpecifikované zlúčeniny 0,0005
Tórium Oxidy a hydroxidy 0,0002
Protaktínium Všetky zlúčeniny 0,0005
UránVšetky nešpecifikované zlúčeniny
Väčšina zlúčenín štvormocného uránu, napr. UO2, U3O8, UF4
0,02
0,002
Neptúnium Všetky zlúčeniny 0,0005
PlutóniumVšetky nešpecifikované zlúčeniny
Dusičnany
Nerozpustné oxidy
0,0005
0,0001
0,0001
Amerícium Všetky zlúčeniny 0,0005
Curium Všetky zlúčeniny 0,0005
Berkélium Všetky zlúčeniny 0,0005
Kalifornium Všetky zlúčeniny 0,0005
Einsteinium Všetky zlúčeniny 0,0005
Fermium Všetky zlúčeniny 0,0005
Mendelevium Všetky zlúčeniny 0,0005

Tabuľka č. 3

Koeficienty absorpcie f12) v pľúcach

Prvok Chemická látka, zlúčenina Typ f1
Berýlium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, halogenidy a dusičnany

M

S

0,005

0,005
Fluór
Určené zlučujúcim katiónom

Určené zlučujúcim katiónom

Určené zlučujúcim katiónom

F

M

S

1,00

1,00

1,00
Sodík Všetky zlúčeniny F 1,00
Horčík
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy a dusičnany

F

M

0,50

0,50
Hliník
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy, dusičnany a kovový hliník

F

M

0,01

0,01
Kremík
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, karbidy a dusičnany

Hlinitokremitý sklený aerosól

F

M

S

0,01

0,01

0,01
Fosfor
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Fosfáty: určené zlučujúcim katiónom

F

M

0,80

0,80
Síra
Sírniky a sírany: určené zlučujúcim katiónom

Elementárna síra, sírniky a sírany: určené zlučujúcim katiónom

F

M

0,80

0,80
Chlór
Určené zlučujúcim katiónom

Určené zlučujúcim katiónom

F

M

1,00

1,00
Draslík Všetky zlúčeniny F 1,00
Vápnik Všetky zlúčeniny M 0,30
Skandium Všetky zlúčeniny S 0,0001
Titán
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy a dusičnany

Titaničitan strontnatý (SRTIO3)

F

M

S

0,01

0,01

0,01
Vanád Všetky nešpecifikované zlúčeniny F 0,01
  Oxidy, hydroxidy, karbidy a halogenidy M 0,01
Chróm
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Halogenidy a dusičnany

Oxidy a hydroxidy

F

M

S

0,10

0,10

0,10
Mangán Všetky nešpecifikované zlúčeniny F 0,10
  Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany M 0,10
Železo Všetky nešpecifikované zlúčeniny F 0,10
  Oxidy, hydroxidy a halogenidy M 0,10
Kobalt Všetky nešpecifikované zlúčeniny M 0,10
  Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany S 0,05
Nikel Všetky nešpecifikované zlúčeniny F 0,05
  Oxidy, hydroxidy a karbidy M 0,05
Meď
Všetky nešpecifikované anorganické zlúčeniny

Sírniky, halogenidy a dusičnany

Oxidy a hydroxidy

F

M

S

0,50

0,50

0,50
Zinok Všetky zlúčeniny S 0,50
Gálium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy a dusičnany

F

M

0,001

0,001
Germánium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, sírniky a halogenidy

F

M

1,00

1,00
Arzén Všetky zlúčeniny M 0,50
Selén
Všetky nešpecifikované anorganické zlúčeniny

Elementárny selén, oxidy, hydroxidy a karbidy

F

M

0,80

0,80
Bróm
Určené zlučujúcim katiónom

Určené zlučujúcim katiónom

F

M

1,00

1,00
Rubídium Všetky zlúčeniny F 1,00
Stroncium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Titaničitan strontnatý (SRTIO3)

F

S

0,30

0,01
Ytrium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy a hydroxidy

M

S

0,0001

0,0001
Zirkón
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany

Karbid zirkoničitý

F

M

S

0,002

0,002

0,002
Niób
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy a hydroxidy

M

S

0,01

0,01
Molybdén
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Sírnik molybdénový, oxidy a hydroxidy

F

S

0,80

0,05
Technécium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany

F

M

0,80

0,80
Ruténium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Halogenidy

Oxidy a hydroxidy

F

M

S

0,05

0,05

0,05
Ródium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Halogenidy

Oxidy a hydroxidy

F

M

S

0,05

0,05

0,05
Paládium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Dusičnany a halogenidy

Oxidy a hydroxidy

F

M

S

0,005

0,005

0,005
Striebro
Všetky nešpecifikované zlúčeniny a kovové striebro

Dusičnany a sírniky

Oxidy, hydroxidy a karbidy

F

M

S

0,05

0,05

0,05
Kadmium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Sírniky, halogenidy a dusičnany

Oxidy a hydroxidy

F

M

S

0,05

0,05

0,05
Indium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany

F

M

0,02

0,02
Cín
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Fosforečnan ciničitý, sírniky, oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany

F

M

0,02

0,02
Antimón
Všetky nešpecifikované zlúčeniny
Oxidy, hydroxidy, halogenidy, sírniky, sírany a dusičnany

F

M

0,10

0,01
Telúr
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy a dusičnany

F

M

0,30

0,30
Jód Všetky zlúčeniny F 1,00
Cézium Všetky zlúčeniny F 1,00
Bárium Všetky zlúčeniny F 0,10
Lantán
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy a hydroxidy

F

M

0,0005

0,0005
Cér
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy a fluoridy

M

S

0,0005

0,0005
Prazeodým
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, karbidy a fluoridy

M

S

0,0005

0,0005
Neodým
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, karbidy a fluoridy

M

S

0,0005

0,0005
Prométium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, karbidy a fluoridy
M S
0,0005

0,0005
Samárium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Európium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Gadolínium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy a fluoridy

F

M

0,0005

0,0005
Terbium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Dysprózium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Holmium Všetky nešpecifikované zlúčeniny M 0,0005
Erbium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Túlium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Yterbium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy a fluoridy

M

S

0,0005

0,0005
Lutécium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy a fluoridy

M

S

0,0005

0,0005
Hafnium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, halogenidy, karbidy a dusičnany

F

M

0,002

0,002
Tantal
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Elementárny tantal, oxidy, hydroxidy, halogenidy, karbidy, dusičnany a nitridy

M

S

0,001
0,001
Volfrám Všetky zlúčeniny F 0,30
Rénium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany

F

M

0,80

0,80
Osmium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Halogenidy a dusičnany

Oxidy a hydroxidy

F

M

S

0,01

0,01

0,01
Irídium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Kovové irídium, halogenidy a dusičnany

Oxidy a hydroxidy

F

M

S

0,01

0,01

0,01
Platina Všetky zlúčeniny F 0,01
Zlato
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Halogenidy a dusičnany

F

M

0,10

0,10
  Oxidy a hydroxidy S 0,10
Ortuť
Sírany

Oxidy, hydroxidy, halogenidy, dusičnany a sírniky

Všetky organické zlúčeniny

F

M

F

0,02

0,02

0,40
Tálium Všetky zlúčeniny F 1,00
Olovo Všetky zlúčeniny F 0,20
Bizmut
Dusičnan bizmutitý

Všetky nešpecifikované zlúčeniny

F

M

0,05

0,05
Polónium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy, hydroxidy a dusičnany

F

M

0,10

0,10
Astát
Určené zlučujúcim katiónom

Určené zlučujúcim katiónom

F

M

1,00

1,00
Francium Všetky zlúčeniny F 1,00
Rádium Všetky zlúčeniny M 0,20
Aktínium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Halogenidy a dusičnany

Oxidy a hydroxidy

F

M

S

0,0005

0,0005

0,0005
Tórium Všetky nešpecifikované zlúčeniny M 0,0005
  Oxidy a hydroxidy S 0,0002
Protaktínium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Oxidy a hydroxidy

M

S

0,0005

0,0005
Urán
Väčšina šesťmocných zlúčenín, napr. UF6 , UO2F2 a UO2(NO3)2

Málo rozpustné zlúčeniny, napr. UO3, UF4, UCL4 a väčšina iných šesťmocných zlúčenín

Veľmi ťažko rozpustné zlúčeniny, napr. UO2 a U3Og

F

M

S

0,02

0,02

0,002
Neptúnium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Plutónium
Všetky nešpecifikované zlúčeniny

Nerozpustné oxidy

M

S

0,0005

0,00001
Amerícium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Curium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Berkélium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Kalifornium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Einsteinium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Fermium Všetky zlúčeniny M 0,0005
Mendelevium Všetky zlúčeniny M 0,0005

Tabuľka č. 4

Konverzné faktory hinh a hing na prepočet príjmu rádionuklidov vdychovaním (inhaláciou) aerosólov a požitím (ingesciou) na úväzok efektívnej dávky pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

Tabuľka 04-4

Poznámka:

Konverzné faktory hinh na príjem vdychnutím (inhaláciou) sú pre aerosól dama = 1 m a pre aerosól s dama = 5 m uvedené v závislosti od typu absorpcie v pľúcach. Príslušné parametre pre jednotlivé chemické látky a zlúčeniny sú uvedené v tabuľke č. 3.

Konverzné faktory hing na príjem požitím (ingesciou) sú uvedené v závislosti od typu absorpcie v tráviacom ústrojenstve. Príslšuné parametre pre jednotlivé chemické látky a zlúčeniny sú uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 5

Konverzné faktory hing na prepočet príjmu rádionuklidov ingesciou na úväzok efektívnej dávky pre jednotlivcov z obyvateľstva

Tabuľla 04-5

Poznámka:

Konverzné faktory hing na príjem ingesciou sú uvedené v závislosti od typu absorpcie v tráviacom ústrojenstve. Príslušné parametre pre jednotlivé chemické látky a zlúčeniny sú uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 6

Konverzné faktory hinh na prepočet príjmu rádionuklidov inhaláciou na úväzok efektívnej dávky pre jednotlivcov z obyvateľstva

Tabuľka 04-6

Poznámka:

Konverzné faktory hinh na príjem inhaláciou sú uvedené v závislosti od typu absorpcie v pľúcach.

Príslušné parametre pre jednotlivé chemické látky a zlúčeniny sú uvedené v tabuľke č. 3.

Príloha č. 5 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Meranie hmotnostných aktivít prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch

Stavebný výrobok Frekvencia meraní Rozsah meraní

Prísady a prímasi do betónu

Betón triedy C12/15 (B 15) a vyšších tried*)

Striekaný betón*)

Prefabrikované stavebné dielce z betónu, zo železobetónu, z predpätého betónu, zo sklobetónu a z pórobetónu*)

Pálené murovacie materiály

Nepálené murovacie materiály

Stenové dielce a bloky*)

Obkladové betónové a železobetónové dosky*)
Raz za šesť mesiacov Meranie hmotnostnej aktivity 226Ra, 40K a 232Th

Cementy a iné spojivá

Kamenivo do betónových, živičných a maltových zmesí

Stavebné vápno

Suché maltové sanačné a iné zmesi

Betónové, terazzové a granitové dlaždice a dlaždice z vibrolisovaného betónu

Tehlové a iné pálené dlaždice a obkladačky

Prírodný kameň na murovanie

Sadrové tvarovky

Priemyselne vyrábaná malta z maltárne

Skladané strechové krytiny (keramické a betónové škridle)

Keramické obkladové prvky

Výrobky z prírodného kameňa (obklady, dlažba, schodiskové prvky, obrubníky a iné)

Vláknocementové dosky

Sadrokartónové a sadrové dosky
Raz za rok

*) Meranie sa vykonáva, ak nie je možné preukázať vlastnosti vstupných surovín.

Príloha č. 6 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Hodnotenie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode

Tabuľka č. 1

Meranie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode

Dodávaná voda Frekvencia meraní Rozsah meraní
Dojčenská a stolová voda Raz za tri mesiace
a) celková objemová aktivita alfa
b) celková objemová aktivita beta
c) objemová aktivita 222Rn z podzemného zdroja vody dodávanej do verejných vodovodov
d) objemová aktivita 226Ra, ak celková objemová aktivita alfa prekročí odvodenú zásahovú úroveň podľa tabuľky č. 2
e) obsah uránu, ak celková objemová aktivita alfa po odpočítaní príspevku od 226Ra prekročí odvodenú zásahovú úroveň podľa tabuľky č. 2
f) objemové aktivity ďalších rádionuklidov emitujúcich žiarenie alfa uvedených v tabuľke č. 3, ak celková objemová aktivita alfa po odpočítaní príspevku 226Ra a uránu prekročí odvodenú zásahovú úroveň podľa tabuľky č. 2
g) objemová aktivita 40K, ak celková objemová aktivita beta prekročí odvodenú zásahovú úroveň podľa tabuľky č. 2
h) objemové aktivity ďalších rádionukliďov emitujúcich žiarenie beta uveďených v tabuľke č. 3, ak celková objemová aktivita beta po oďpočítaní príspevku 40K prekročí oďvoďenú zásahovú úroveň poďľa tabuľky č. 2
Prírodná minerálna stolová voda a balená pitná voda Raz za šesť mesiacov
Voda dodávaná do verejných vodovodov Raz za rok

Tabuľka č. 2

Odvodené zásahové úrovne

Druh dodávanej vody Celková objemová aktivita alfa [Bq.l-1] Celková objemová aktivita beta [Bq.l-1] Objemová aktivita 222Rn [Bq.l-1]
Dojčenská voda 0,1 0,2 20
Prírodná minerálna stolová voda a ostatná stolová voda 1,0 2,0 20
Ostatná balená pitná voda a voda dodávaná do verejných vodovodov 0,2 0,5 50*)
Voda pre individuálne zásobovanie 1,0 2,0 200

*) Nevzťahuje sa na balenú pitnú vodu.

Tabuľka č. 3

Najvyššie prípustné hodnoty obsahu rádionuklidov v dodávanej vode

Rádionuklid Objemová aktivita v dojčenskej vode [Bq.l-1] Objemová aktivita v prírodnej minerálnej stolovej vode a ostatnej stolovej vode [Bq.l-1] Objemová aktivita v ostatnej balenej pitnej vode a vo vode dodávanej do verejných vodovodov [Bq.l-1]
210Pb 0,1 0,8 0,3
210Po 0,1 0,5 0,2
222Rn - - 300*)

233Ra

224Ra

226Ra

228Ra

0,2

0,3

0,2

0,1

5,0

7,5

1,9

0,7

1,5

2,3

0,6

0,3
227Ac 0,1 0,6 0,2

228Th

230Th

232Th

0,2

0,2

0,2

7,7

3,1

2,7

2,4

1,0

0,9
231Pa 0,1 0,9 0,3

234U

235U

238U

1,8

1,9

2,0

12,1

12,6

13,2

3,9

4,1

4,3

*) Nevzťahuje sa na balenú pitnú vodu.

Príloha č. 7 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku

Objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu sa stanovuje zo súboru meraní najmenej 15 vzoriek odobratých z rôznych miest z hĺbky 0,8 m. Pri hodnotení plochy väčšej ako 800 m2 sa odbery vzoriek vykonávajú v základnej sieti 10 x 10 m na budúcej zastavanej ploche a v najbližšom okolí. V prípade zistenia vyššej objemovej aktivity radónu v jednotlivých častiach základnej siete sa odbery vzoriek vykonávajú v sieti 5 x 5 m. Objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu sa vypočíta ako tretí kvartil [0,75-kvantil1)] súboru nameraných hodnôt s vylúčením hodnôt menších ako 1 kBq.m-3.

Priepustnosť základových pôd stavebného pozemku sa stanovuje na základe opisu in situ zdokumentovaním vertikálneho profilu a podielu jemných častíc2) v zeminách a rozložených horninách podľa tabuľky alebo priamym meraním plynopriepustnosti.3) Na hodnotenie radónového rizika sa použije zistená maximálna priepustnosť vo vertikálnom profile do hĺbky základovej ryhy objektu s vylúčením vrchného pôdneho horizontu a s vyhodnotením horizontálnej variability hodnôt priepustnosti na skúmanom stavebnom pozemku. Ak sa na hodnotenej ploche vyskytujú iba spevnené skalné horniny, stupeň radónového rizika sa stanoví individuálnym postupom pomocou vedľajších veličín a parametrov.

Stavebný pozemok pre jednotlivé stavby s pobytovými priestormi sa charakterizuje jednou výslednou hodnotou objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a jednou kategóriou priepustnosti základových pôd. Pri stanovovaní objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku pre súbor stavieb s pobytovými priestormi sa berie do úvahy ich plošné rozdelenie na danej lokalite.

Priepustnosť základových pôd stavebného pozemku podľa podielu jemných častíc f

Priepustnosť Podiel jemných častíc Trieda podľa slovenskej technickej normy2)
slabá f > 65 % F5, F6, F7, F8
stredná 15% < f < 65 % F1, F2, F3, F4, S4, S5, G4, G5
dobrá f < 15 % S1, S2, S3, G1, G2, G3

Príloha č. 8 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Uvoľňovacie úrovne pre uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia a najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

Tabuľka č. 1

Miesto rádioaktívnej kontaminácie Trieda rádiotoxicity podľa tabuľky č. 2
1 2 3 4 5
Materiály, pevné látky a predmety vynášané z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo inak uvádzané do životného prostredia Uvoľňovacie úrovne hmotnostnej aktivity rádioaktívnej kontaminácie [kBq.kg-1]
0,3 3 30 300 3 000
&nbsp Uvoľňovacie úrovne plošnej aktivity povrchovej rádioaktívnej kontaminácie [kBq.m-2]
Povrchy materiálov a predmetov vynášaných z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo inak uvádzané do životného prostredia 3 30 300 3000 3.104
&nbsp Najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia [kBq.m-2]

Povrchy podláh, stien, stropov, nábytku a zariadení v kontrolovanom pásme pracovísk s otvorenými žiaričmi
Vonkajšie povrchy ochranného a prevádzkového zariadenia, osobných ochranných prostriedkov
30 300 3000 3.104 3.105

Povrch tela a vnútorné povrchy osobných ochranných prostriedkov
Pracovné povrchy mimo kontrolovaného pásma
3 30 300 3000 3.104

Tabuľka č. 2

Trieda Rádionuklidy
1 Na-22, Na-24, Mn-54, Co-60, Zn-65, Nb-94, Ag-110m, Sb-124, Cs-134, Cs-137, Eu-152, Pb-210, Ra-226, Ra-228, Th-228, Th-230, Th-232, U-234, U-235, U-238, Np-237, Pu-239, Pu-240, Am-241, Cm-244
2 Co-58, Fe-59, Sr-90, Ru-106, In-111, I-131, Ir-192, Au-198, Po-210
3 Cr-51, Co-57, Tc-99m, I-123, I-125, I-129, Ce-144, Tl-201, Pu-241
4 C-14, P-32, Cl-36, Fe-55, Sr-89, Y-90, Tc-99, Cd-109
5 H-3, S-35, Ca-45, Ni-63, Pm-147

Poznámka:

Pre rádionuklidy v tabuľke č. 2 neuvedené sa trieda určí ako rád minima z hodnôt 1 MeV/(Egama+0,1.Ebeta), (20/hinh).µSv/Bq a (2/hing).µSv/Bq, kde Egama je efektívna energia rádionuklidom emitovaného žiarenia gama v MeV, Ebeta je efektívna energia rádionuklidom emitovaného žiarenia beta a hinh resp. hing sú konverzné faktory na hodnotenie príjmu daného rádionuklidu vdychovaním alebo požitím pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4.

Príloha č. 9 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Požiadavky na vybavenie pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 3 až 6, najväčšie aktivity na pracovnom mieste a koeficienty vybavenosti pracovného miesta

Tabuľka č. 1

Základné požiadavky na vybavenie pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi

Kategória pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi Vybavenie pracoviska ventilačnými a izolačnými zariadeniami a požiadavky na kanalizáciu
I. Steny a strop s umývateľným a neporéznym povrchom, podlaha pokrytá odolnou dobre čistiteľnou podlahovinou (napr. PVC), pracovné povrchy z ľahko čistiteľného materiálu (napr. laminát alebo nerez), celistvé a bezšvíkové, odpadová zberná nádrž z ľahko čistiteľného materiálu priamo napojená na kanalizáciu
II. Okrem vybavenia pracoviska kategórie I. utesnené spoje medzi podlahou, stenami, stropom a pracovnými povrchmi, digestor a kanalizácia spravidla napojená na samostatnú záchytnú nádrž
III. Okrem vybavenia pracoviska kategórie II. vybavenie podtlakovými skriňami a kanalizáciou napojenou na samostatnú záchytnú nádrž

Tabuľka č. 2

Najväčšie aktivity na pracovnom mieste

Kategória pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi Najväčšia aktivita na pracovnom mieste1) v závislosti od charakteristiky materiálov a prác s nimi a konverznom faktore hinh pre príjem vdýchnutím2)
normálne3) za mokra4) prchavé kvapaliny5) potenciálne prašné6)
I 60 Sv/hinh 3 000 Sv/hinh 1 Sv/hinh 3 Sv/hinh
II 600 Sv/hinh 2.104 Sv/hinh 150 Sv/hinh 600 Sv/hinh
III 8 000 Sv/hinh 3.105Sv/hinh 1600 Sv/hinh 8 000 Sv/hinh

Tabuľka č. 3

Koeficienty vybavenosti pracovného miesta

Vybavenie pracovného miesta ventilačnými a izolačnými zariadeniami Kategória pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi
I. II. III.
Podtlaková hermetizovaná skriňa s rukavicami alebo manipulátormi 10 10 1
Čiastočne hermetizovaná podtlaková skriňa 10 1 0,1
Uzavretý elučný alebo podobný systém 1 1 0,1
Rádiochemický digestor, skriňa s laminárnym prúdením 1 1 0,1
Voľná plocha alebo pracovný stôl v miestnosti so zostupným laminárnym prúdením 0,1 0,1 0,01
Bežný chemický digestor 0,1 0,01 0,001
Skriňa bez ventilácie (napr. ochranný štít) 0,1 0,01 0,001
Voľná plocha, pracovný stôl 0,01 0,001 0,0001

Príloha č. 10 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Vzorová metodika a vzorový skúšobný protokol na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia a služieb osobnej dozimetrie

A. Vzorová metodika

1. predmet stanovenia

2. postup stanovenia

3. použité prístroje (parametre, kvalita, metrológia, kalibrácia)

4. postup merania a získavania výsledkov meraní (veličina, jednotky, presnosť, správnosť, spoľahlivosť, reprodukovateľnosť, kalibrácia)

5. postup výpočtu (algoritmus, interpretácia, presnosť, správnosť, spoľahlivosť)

6. kontrola kvality

7. určenie osoby, ktorá môže metodiku používať (vzdelanie, prax)

8. platnosť metodiky

B. Vzorový protokol merania

1. špecifikácia merania

2. spôsob merania s odkazom na metodiku merania

3. spôsob záznamov výsledkov merania

4. postup spracovania získaných výsledkov

5. spôsob interpretácie výsledkov merania

6. identifikačné údaje osoby, ktorá merania vykonala

7. špecifikácia miesta merania (zdroj, monitorovanie osôb, monitorovanie prostredia pracoviska)

8. dátum merania

9. použitý merací prístroj (kalibrácia)

Príloha č. 11 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Intervaly vykonávania skúšok dlhodobej stability uzavretých rádioaktívnych žiaričov

Podmienky používania uzavretých rádioaktívnych žiaričov
zmiernenébežnésťaženéosobitne sťažené
(neagresívne prostredie, v neprístupnom priestore, bez rizika mechanického poškodenia)(neagresívne prostredie, minimálne riziko mechanického poškodenia)(agresívne prostredie, zvýšené riziko mechanického poškodenia)(silne agresívne prostredie, vysoké riziko mechanického poškodenia)
Plošné žiariče emitujúce žiarenie alfa 5 rokov 3 roky 1 rok 1 rok
Plošné žiariče emitujúce žiarenie beta s aktivitou vyššou ako 40 MBq.cm-2 10 rokov 5 rokov 2 roky menej ako 2 roky
Plošné žiariče emitujúce žiarenie beta s aktivitou nižšou ako 40 MBq.cm-2 a hrubším prekryvom 20 rokov 10 rokov 3 roky 3 roky
Dvojplášťové žiariče emitujúce žiarenie gama s vyššou aktivitou a jednoplášťové žiariče gama s nižšou aktivitou 20 rokov 10 rokov 3 roky 3 roky
Žiariče s Ra-226 dvojplášťové 15 rokov (etalóny) 10 rokov (onkológie, žiarič trvalo v puzdre alebo v aplikátore) 5 rokov (onkológie, bežné použitie) 3 roky
Neutrónové žiariče dvojplášťové (RaBe, PuBe, AmBe, Cf) 15 rokov (fyzikálne aplikácie v laboratóriu) 10 rokov 5 rokov (terénne použitie bez ďalšieho puzdra) 3 roky
Žiariče vysielajúce nízkoenergetické fotóny 10 rokov (etalóny) 5 rokov 2 roky 2 roky

Príloha č. 12 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.

Zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné opatrenia

Tabuľka č. 1

Zásahové úrovne na vykonanie zásahu

Orgán, tkanivoEfektívna alebo ekvivalentná dávkaa) [Gy]
Celé telo 1b)
Pľúca 6
Koža 3
Štítna žľaza 5
Očná šošovka 2
Gonády 1

a) Hodnota, o ktorej sa predpokladá, že bude prijatá v priebehu menej ako dvoch dní.
b) Pri predpokladaných dávkach väčších ako 0,1 Gy sa pri odôvodňovaní a optimalizácii zásahu zohľadňuje možnosť bezprostredného poškodenia plodu.

Tabuľka č. 2

Zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné opatrenia

Neodkladné protiradiačné opatrenia a zásahové úrovne pre ich nariadenie
Opatrenie Zásahová úroveňa),b) Poznámka
Ukrytie v ochranných stavbách CO 10 mSv Odvrátená efektívna dávka za 48 hod.
Jódová profylaxia pre všetky skupiny obyvateľstva 100 mSv Odvrátený úväzok ekvivalentnej dávky v štítnej žľaze
Evakuácia pre všetky skupiny obyvateľstva 50 mSv Odvrátená efektívna dávka za 7 dní
Následné protiradiačné opatrenia a zásahové úrovne pre ich nariadenie
Presídlenie Zásahová úroveňa) Poznámka
Prvý mesiac 30 mSv Odvrátená efektívna dávka za prvých 30 dní po haváriia)
Nasledovný mesiac 10 mSv Odvrátená efektívna dávka za každých 30 dní po prvom mesiacia)
Celý život (50 rokov) 1 000 mSv Odvrátená efektívna dávka za celý života)

a) Zásahová úroveň je vyjadrená ako priemerná odvrátená dávka v skupine obyvateľov (nie ako najvyššia hodnota pre jednotlivca v tejto skupine). Pre najviac ožiarených jednotlivcov sa ich ožiarenie udržiava pod hodnotou prahu pre akútne formy poškodenia zdravia ionizujúcim žiarením.
b) Odvrátená dávka je časť efektívnej dávky alebo ekvivalentnej dávky, ktorú osoby nedostanú, ak bude realizované opatrenie.

Tabuľka č. 3

Odvodené zásahové úrovne pre príkon dávky z mraku

Podklad Odvodená zásahová úroveň - číslo Hodnota odvodenej zásahovej úrovne Ochranné opatrenia
Príkon dávky z mraku 1 1 mSv.h-1a) Evakuovať alebo poskytnúť dostatočný úkryt.b) Evakuáciu uskutočniť až po inštruovaní osôb o priebehu evakuácie a jej spôsobe. Do evakuácie osoby zostanú v budovách
2 0.1 mSv.h-1 Vykonať profylaxiu štítnej žľazy

a) Ak nie sú žiadne príznaky poškodenia aktívnej zóny, hodnota odvodenej zásahovej úrovne je 10 mSv.h-1.
b) Za dostatočný úkryt sa považujú zariadenia civilnej ochrany, v ktorých sa ukrytie plánuje na 24 až 48 hodín. Ich účinnosť sa preukazuje monitorovaním.

Tabuľka č. 4

Odvodené zásahové úrovne pre príkon dávky po prechode mraku a pre rádioaktívnu kontamináciu potravín

Podklad Odvodená zásahová úroveň - číslo Hodnota odvodenej zásahovej úrovne Ochranné opatrenia
Príkon dávky od rádioaktívne kontaminovaného zemského povrchu 3 1 mSv.h-1 Evakuovať alebo poskytnúť dostatočný úkryt.a) Evakuáciu uskutočniť až po inštruovaní osôb o priebehu evakuácie a jej spôsobe. Do evakuácie osoby zostanú v budovách
4 0.2 mSv.h-1b) Presídlenie na 30 dní
5 0.001 mSv.h-1c) Zákaz spotreby potenciálne rádioaktívne kontaminovaných potravín a mlieka v okolí, kým nebudú vyhodnotené vzorky
Rádioaktívna kontaminácia pastvy alebo povrchov potravín Základné potraviny Mlieko a voda Zákaz spotreby potenciálne rádioaktívne kontaminovaných potravín a mlieka v okolí, kým nebudú vyhodnotené vzorky
I-131f) 6 10 kBq.m-2 d),e) 2 kBq.m-2
d
),e)
Cs-137f) 7 2 kBq.m-2
d
),e)
10 kBq.m-2
d
),e)
Rádioaktívna konta minácia potravy, mlieka a vody Základné potraviny Mlieko a voda Zákaz konzumovania
I-131f) 8 1 kBq.kg-1
d
),e)
0.1 kBq.kg-1
d
), e)
Cs-137f) 9 0.2 kBq.kg-1 d),e) 0.2 kBq.kg-1
d
), e)

a) Za dostatočný úkryt sa považujú zariadenia civilnej ochrany, v ktorých sa ukrytie plánuje na 24 až 48 hodín. Ich účinnosť sa preukazuje monitorovaním.
b) Hodnota odvodenej zásahovej úrovne pre 2. až 7. deň po havárii.
c) Hodnota odvodenej zásahovej úrovne pre určenie oblasti s dávkovými príkonmi jasne nad rádioaktívnym pozadím.
d) Hodnota odvodenej zásahovej úrovne sa nevzťahuje na balené potraviny a potraviny, ktoré sa pred spotrebovaním upravujú (napr. umývaním, ošúpaním).
e) Hodnota odvodenej zásahovej úrovne pre kozie mlieko a ovčie mlieko sa delí desiatimi.
f) Odvodené zásahové úrovne pre I-131 a Cs-137 sú určené a porovnávané samostatne.

Tabuľka č. 5

Zásahové úrovne pre odvodené zásahové úrovne

1. Hmotnostná aktivita rádionuklidov v potravinách

Rádionuklid Zelenina, ovocie, obilniny Mlieko, mliečne výrobky, mäso
&nbsp Osoby nad 10 rokov veku [kBq.kg-1]
Sr-89, Ru-106, I-131, Cs-134, Cs-137 1,0 3,0
Sr-90 0,1 0,3
Pu-238, Pu-239, Am-241 0,01 0,03
&nbsp Deti do 10 rokov veku [kBq.kg-1]
Sr-89, Cs-134, Cs-137 1,0 1,0
Sr-90, Ru-106, I-131 0,1 0,1
Pu-238, Pu-239, Am-241 0,001 0,001

2. Plošná aktivita rádionuklidov v pastve a hmotnostná aktivita rádionuklidov v krmive a), b), c)

Rádionuklid 1-131 Cs-134 Cs-137 Sr-90
Pastva [kBq.m-2] 50d) 750d) 1 000d) 200d)
650e) 1 500e) 2 000e) 750e)
Krmivo [kBq.kg-1] 20d) 300d) 500d) 100d)
250e) 600e) 700e) 300e)

a) Hodnoty plošnej aktivity rádionuklidov v pastve a hmotnostnej aktivity rádionuklidov v krmive sú stanovené tak, aby pri konzumovaní čerstvého kravského mlieka ekvivalentná dávka v štítnej žľaze nebola väčšia ako 150 mSv a efektívna dávka v celom tele nebola väčšia ako 50 mSv.
b) Pre konzumovanie kozieho mlieka a ovčieho mlieka sa stanovené hodnoty delia desiatimi.
c) Pre kŕmenie zvierat na účely chovu bez využívania mlieka sa stanovené hodnoty násobia desiatimi.
d) Pre mlieko určené pre deti mladšie ako 10 rokov veku.
e) Pre mlieko určené pre deti staršie ako 10 rokov veku a pre dospelé osoby.

3. Plošná aktivita Cs-137 na zemskom povrchu pre trvalé presídlenie

Rádionuklid Plošná aktivita [kBq.m-2]
Cs-137 10 000

Tabuľka č. 6

Odvodené zásahové úrovne pre dovoz a vývoz potravín po radiačnej havárii

Rádionuklid Hodnoty hmotnostnej alebo objemovej aktivity rádionuklidov pre dovoz a vývoz potravín po radiačnej havárii [Bq.kg-1] alebo [Bq.l-1]
Potraviny pre detia) Mliečne výrobky Ostatné potravinyb),c) Tekuté potravinyd)
Izotopy stroncia, najmä Sr-90 75 125 750 125
Izotopy jódu, najmä 1-131 150 500 2 000 500
Izotopy plutónia a transuránových prvkov emitujúcich žiarenie alfa, najmä Pu-239 a Am-241 1 20 80 20
Všetky ostatné rádionuklidye) s polčasom premeny väčším ako 10 dní, najmä Cs-134 a Cs-137 400 1 000 1 250 1 000

a) Potraviny určené pre výživu dojčiat medzi 4. až 6. mesiacom života dodávané do obchodnej siete.
b) Hmotnostná alebo objemová aktivita rádionuklidov aplikovateľná na koncentrované alebo sušené potraviny sa vypočíta na základe rozriedeného výrobku pripraveného na konzumáciu.
c) Pre menej významné potraviny tvoriace malú časť celkovej spotreby sa hodnoty hmotnostnej alebo objemovej aktivity rádionuklidov násobia desiatimi.
d) Hmotnostné alebo objemové aktivity rádionuklidov pre tekuté potraviny sú stanovené s prihliadnutím na obsah pitnej vody v nich. Stanovené hodnoty sa vzťahujú aj na dodávky pitnej vody.
e) Nie sú zahrnuté H-3, C-14, K-40.

Poznámky pod čiarou

1) § 2 ods. 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

2) § 17a ods. 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

3) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

4) Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

5) § 43c zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

6) § 43b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

7) § 17e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

8) § 17s zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

9) § 17f ods. 2 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

10) § 17f ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

11) § 18 ods. 1 písm. a) a b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.

12) § 22 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

13) § 17r ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

14) § 2 ods. 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

15) § 2 ods. 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

16) § 17d a 17e zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

17) § 2 ods. 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

18) § 2 ods. 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

19) § 17h ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

20) § 17n ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

21) § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení zákona č. 80/2000 Z. z.

22) STN 01 8012 Bezpečnostné znaky a tabuľky.

23) § 17g zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

24) § 3 ods. 4 písm. n) vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie.

1) STN 01 0104 Teória pravdepodobnosti a aplikovaná štatistika. Termíny, definície a označenia.

2) STN 73 1001 Zakladanie stavieb. Základová pôda pod plošnými základmi.

3) STN 73 6532 Vodné hospodárstvo. Názvoslovie hydrogeológie.

1) Radiačný váhový faktor wR vyjadruje rozdielny biologický účinok jednotlivých druhov ionizujúceho žiarenia. 

2)
V odôvodnených prípadoch použitie stupňovitej funkcie pri výpočtoch s neutrónmi možno nahradiť náhradnou funkciou:
Vzorec 02-6, kde E je energia neutrónov v MeV.
Ak sa radiačné pole skladá z viacerých druhov a energií s rozdielnym WR, absorbovaná dávka sa rozdeľuje do skupín s rovnakými hodnotami WR a potom sa sčítava do celkovej ekvivalentnej dávky, prípadne sa vyjadruje spojitým rozdelením vzhľadom na energiu, pričom sa každý element medzi E a dE násobí príslušnou hodnotou z tabuľky č. 1. Pre druhy žiarenia, ktoré nie sú uvedené v tabuľke č. 1, sa WR zisťuje spočítaním strednej hodnoty faktora kvality v hĺbke 10 mm ICRU sféry (bod 2.2.) vypočítaného takto:
Vzorec 02-7,
kde D(L)dL je absorbovaná dávka v hĺbke 10 mm v rozmedzí L a L+dL,
Q(L) je zodpovedajúci faktor kvality zistený podľa vzťahov uvedených v tabuľke č. 5,
L je neobmedzený lineárny prenos energie definovaný ako L = dE/dl, kde dE je stredná strata energie častice s energiou E na dráhe dl vo vode.

3) Orgány, ktoré môžu byť s istou pravdepodobnosťou ožiarené selektívne. O niektorých z nich je známe, že môžu byť citlivejšie na vznik nádoru. 

4) Ostatné orgány a tkanivá na účely výpočtu tkaninových váhových faktorov sú nadobličky, mozog, vzostupná časť hrubého čreva, tenké črevo, obličky, svaly, podžalúdková žľaza, slezina, tymus, maternica. 

5) Faktor kvality Q vyjadruje rozdielnu biologickú účinnosť jednotlivých druhov ionizujúceho žiarenia.

1) Absorpcia v tráviacom ústrojenstve je vyjadrená koeficientom f1 charakterizujúcim v modelových výpočtoch frakciu, ktorá prechádza v tráviacom ústrojenstve do telesných tekutín.

2) Absorpcia v pľúcach je vyjadrená typom F, M alebo S charakterizujúcim v modelových výpočtoch rýchlosť, ktorou látka prechádza z pľúc do telesných tekutín (F - rýchlo, M - stredne, S - pomaly), a koeficientom f1 charakterizujúcim frakciu, ktorá prechádza z pľúc do tráviaceho ústrojenstva.

1) Na pracovné miesta, na ktorých sa vykonávajú práce s prírodným uránom a tóriom, ochudobneným a obohateným uránom a rádionuklidmi Sm-147, Th-232, U-235 a U-238, sa vzťahujú desaťkrát väčšie hodnoty, ako sú uvedené v tabuľke.

2) Konverzné faktory hinh na hodnotenie príjmu vdýchnutím u pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sú uvedené v prílohe č. 4.

3) Pracovné operácie so suchými pevnými rádioaktívnymi materiálmi, napríklad váženie, delenie, ohrievanie, chov laboratórnych zvierat, s aplikovanými rádionuklidmi.

4) Pracovné operácie s rádioaktívnymi materiálmi v roztoku okrem prchavých kvapalín.

5) Pracovné operácie s tríciovanými kvapalinami, značenými organickými kvapalinami, roztokmi s rádioaktívnym jódom alebo s inými kvapalinami, pri ktorých je možný vznik rádioaktívnych výparov alebo rádioaktívnej kontaminácie vzduchu.

6) Pracovné operácie so suchými pevnými rádioaktívnymi materiálmi, pri ktorých je možný vznik významného množstva respirabilného prachu, napríklad drvenie alebo mletie látok a preosievanie alebo presýpanie suchých prašných materiálov.