288

VYHLÁŠKA

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

zo 14. augusta 2000,

ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 24 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1993 Z. z. ustanovuje:


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Požiarna bezpečnosť stavby

§ 1

(1) Stavba sa z hľadiska požiarnej bezpečnosti navrhuje, realizuje a užíva tak, aby v prípade vzniku požiaru

a) zostala na čas určený technickými špecifikáciami1) zachovaná jej nosnosť a stabilita,

b) bola umožnená bezpečná evakuácia osôb a zvierat z horiacej alebo požiarom ohrozenej stavby na voľné priestranstvo alebo do iného požiarom neohrozeného priestoru,

c) sa zabránilo šíreniu požiaru a dymu medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi vnútri stavby alebo na inú stavbu,

d) bol umožnený odvod splodín horenia mimo stavby,

e) bol umožnený účinný a bezpečný zásah jednotky požiarnej ochrany pri zdolávaní požiaru a vykonávaní záchranných prác.

(2) Pri zmene stavby alebo pri zmene užívania priestorov stavby2) sa nesmie znížiť požiarna bezpečnosť celej stavby alebo jej časti a bezpečnosť osôb alebo sťažiť zásah jednotky požiarnej ochrany.

§ 2

Projektová dokumentácia stavby musí z hľadiska požiarnej bezpečnosti obsahovať najmä

a) členenie stavby na požiarne úseky,

b) určenie požiarneho rizika,

c) určenie požiadaviek na konštrukcie stavby,

d) zabezpečenie evakuácie osôb a zvierat,

e) určenie požiadaviek na únikové cesty,

f) určenie odstupových vzdialeností,

g) určenie požiarnobezpečnostných opatrení,

h) určenie zariadení na protipožiarny zásah.

DRUHÁ ČASŤ

POŽIARNOTECHNICKÁ CHARAKTERISTIKA STAVBY

Požiarny úsek

§ 3

(1) Požiarny úsek je celá stavba alebo jej časť, ktorá je oddelená od jej ostatných častí alebo od inej stavby požiarnou deliacou konštrukciou alebo odstupovou vzdialenosťou.

(2) Stavba sa člení na požiarne úseky, ak

a) plocha požiarnych podlaží stavby presahuje dovolenú plochu požiarneho úseku ustanovenú technickou normou,3)

b) počet požiarnych podlaží stavby je väčší ako dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku ustanovený technickou normou,3)

c) je v nej aj iný priestor, ktorý nie je uvedený v prílohe č. 1.

(3) Priestory, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek, sú uvedené v prílohe č. 1. Súčasťou samostatného požiarneho úseku môžu byť priestory, v ktorých požiarne zaťaženie tvoria iba horľavé látky v konštrukciách okien, dverí a podláh, a podľa požiadaviek uvedených v prílohe č. 1 aj iné priestory.

(4) Požiarny úsek môže tvoriť viac stavieb, ak plocha, na ktorej sú postavené, je menšia, ako je dovolená plocha požiarneho úseku, a plocha jednotlivých stavieb je menšia ako 50 m2 a vzdialenosť medzi nimi je menšia ako ich odstupová vzdialenosť.

§ 4

(1) Dovolená plocha požiarneho úseku sa určuje, ak ide o

a) výrobné stavby, stavby poľnohospodárskej výroby a otvorené technologické zariadenia, podľa predpokladaného rozsahu škôd spôsobených požiarom, podľa vlastností horľavých látok, podľa počtu požiarnych podlaží, podľa vplyvu následných škôd a podľa druhu konštrukčného celku,

b) nevýrobné stavby, podľa vlastností horľavých látok, podľa druhu konštrukčného celku a podľa počtu požiarnych podlaží,

c) sklady v jednopodlažnej stavbe, podľa indexu skladovaných materiálov v nich,

d) radové garáže, počtom miest na státie podľa skupiny garáží a podľa druhu konštrukčného celku,

e) hromadné garáže, podľa skupiny garáží, podľa druhu konštrukčného celku a podľa požiarnej výšky alebo podľa počtu požiarnych podlaží.

(2) Dovolená plocha požiarneho úseku sa neurčuje, ak ide o požiarny úsek bez požiarneho rizika a o požiarny úsek chránenej únikovej cesty.

(3) Ak sa požiarny úsek vybaví požiarnotechnickým zariadením, jeho dovolenú plochu možno zväčšiť, najviac však na dvojnásobnú veľkosť. Požiadavky na zväčšenie dovolenej plochy požiarneho úseku ustanovuje technická norma.3)

(4) Dovolená plocha požiarneho úseku nevýrobnej stavby sa musí zmenšiť najmenej o 30 %, ak má jednotka požiarnej ochrany v požiarnom úseku na zásah iba jednu vnútornú zásahovú cestu alebo ak sa nepredpokladá zásah cez vnútornú zásahovú cestu a jednotka požiarnej ochrany má na zásah v požiarnom úseku prístup iba z jednej strany nevýrobnej stavby; to neplatí, ak ide o požiarny úsek vybavený stabilným hasiacim zariadením.

Požiarne podlažie

§ 5

(1) Požiarne podlažie je každé podlažie stavby alebo jej časti, ktoré

a) je na konštrukcii s požiarnou odolnosťou,

b) má v podlahe otvory s celkovou plochou

1. najviac 10 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia,

2. od 10 % do 20 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia a tieto otvory sú oddelené od priestorov s požiarnym rizikom konštrukčnými prvkami druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 15 min. Ak otvory v ohraničujúcich konštrukčných prvkoch druhu D1 presahujú 25 % plôch týchto konštrukčných prvkov, musia byť uzatvárateľné požiarnymi uzávermi typu EW-15/D3.

(2) Za požiarne podlažie sa nepovažuje

a) technologické podlažie, na ktorom je napríklad strojovňa výťahu alebo strojovňa vzduchotechniky a ktoré je umiestnené ako posledné nadzemné podlažie, ak v ňom nie je trvalé pracovné miesto alebo dočasné pracovné miesto,

b) prístavba a vstavba v jednopodlažnej stavbe, ktoré zaberajú najviac 30 % pôdorysnej plochy požiarneho úseku a v ktorých môže byť najviac 50 osôb.

(3) Na účely tejto vyhlášky je

a) trvalým pracovným miestom pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec za obvyklých prevádzkových podmienok zdržiava najmenej šesť hodín počas zmeny,

b) dočasným pracovným miestom pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec zdržiava dve až šesť hodín počas zmeny,

c) prechodným pracovným miestom pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec zdržiava najviac dve hodiny počas zmeny,

d) občasným pracovným miestom pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec zdržiava len občas na účel vykonania kontroly, vydania materiálu a pod.

§ 6

(1) Dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku nevýrobnej stavby sa určuje podľa druhu konštrukčného celku a veľkosti požiarneho rizika.

(2) Požiarny úsek môže mať najviac

a) dve požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 60 m,

b) tri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 45 m a najviac 60 m,

c) štyri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 22,5 m a najviac 45 m,

d) päť požiarnych podlaží v stavbách s požiarnou výškou do 22,5 m.

(3) Na požiarny úsek chránenej únikovej cesty sa odsek 2 nevzťahuje.

(4) Požiarny úsek bez požiarneho rizika môže mať najviac desať požiarnych podlaží.

(5) Jednopodlažný požiarny úsek tvorí

a) priestor radovej garáže,

b) priestor uvedený v prílohe č. 1 bode 4, v ktorom sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť; strojovňa vzduchotechniky, ktorá je súčasťou takého požiarneho úseku, môže byť umiestnená aj na inom požiarnom podlaží,

c) podzemné požiarne podlažie,

d) sklad horľavých kvapalín,4)

e) sklad s plochou väčšou ako 100 m2, v ktorom je požiarne zaťaženie viac ako 30 kg.m-2.

(6) Súčasťou prvého nadzemného požiarneho podlažia môže byť aj prvé podzemné požiarne podlažie alebo jeho časť s plochou najviac 50 m2. Súčasťou prvého podzemného požiarneho podlažia môže byť aj prvé nadzemné požiarne podlažie alebo jeho časť s plochou najviac 50 m2.

§ 7

Prvé nadzemné požiarne podlažie a požiarna výška

(1) Prvé nadzemné požiarne podlažie je najnižšie podlažie, ktorého povrch podlahy nie je nižšie ako 1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od stavby. Určenie prvého nadzemného požiarneho podlažia je uvedené v prílohe č. 2.

(2) Za prvé nadzemné požiarne podlažie možno považovať aj podlažie, ktoré je nižšie ako 1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od stavby, ak parameter odvetrania je najmenej 0,025 m1/2 alebo súčiniteľ odvetrania je najviac 1,25.

(3) Ak polohu prvého nadzemného požiarneho podlažia nemožno určiť podľa odseku 1 alebo 2, určuje sa prvé nadzemné požiarne podlažie podľa vstupu do stavby, ku ktorej vedie prístupová komunikácia pre jednotku požiarnej ochrany.

(4) Ak má prvé nadzemné požiarne podlažie niekoľko výškových úrovní, možno s prihliadnutím na členenie stavby na požiarne úseky určiť niekoľko polôh prvého nadzemného požiarneho podlažia. V takom prípade sa stavba člení na požiarne úseky tak, aby do priestoru nad prvým nadzemným požiarnym podlažím nezasahovalo iné podzemné požiarne podlažie alebo prvé nadzemné požiarne podlažie.

(5) Požiarna výška je výška nadzemnej časti stavby alebo podzemnej časti stavby meraná od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného požiarneho podlažia. Určenie požiarnej výšky je uvedené v prílohe č. 2.

§ 8

Požiarna odolnosť konštrukcie stavby

(1) Požiarna odolnosť konštrukcie stavby, požiarneho uzáveru alebo zaveseného podhľadu (ďalej len „konštrukcia“) je schopnosť konštrukcie odolávať účinkom požiaru počas určitého času tak, aby nedošlo k porušeniu jej funkcie. Konštrukcie sa podľa zaťaženia členia na nosné konštrukcie a nenosné konštrukcie.

(2) Požiarna odolnosť konštrukcie sa určuje na základe preukaznej skúšky5) alebo výpočtom podľa technickej normy.6)

(3) Preukazná skúška podľa odseku 2 a podľa § 9 ods. 2, § 10 ods. 3 a § 11 ods. 1 sa vykonáva v súlade s príslušnou harmonizovanou normou7) alebo inou slovenskou technickou normou.8)

(4) Požiarna odolnosť konštrukcie sa hodnotí kritériami a časom v min. Pre jednotlivé konštrukcie sú ustanovené triedy požiarnej odolnosti. Kritériá, symboly a triedy na hodnotenie požiarnej odolnosti konštrukcií sú uvedené v prílohe č. 3.

§ 9

Horľavosť stavebného materiálu

(1) Horľavosť stavebného materiálu je jeho schopnosť vznietiť sa, horieť alebo tlieť pôsobením zdroja vznietenia.

(2) Horľavosť stavebného materiálu sa vyjadruje stupňom horľavosti, ktorý sa určuje na základe preukaznej skúšky.5)

(3) Stavebné materiály sa z hľadiska horľavosti zatrieďujú do týchto stupňov horľavosti:

a) - nehorľavé stavebné materiály,

b) - neľahko horľavé stavebné materiály,

c) - ťažko horľavé stavebné materiály,

d) - stredne horľavé stavebné materiály,

e) - ľahko horľavé stavebné materiály.

§ 10

Výhrevnosť a požiarna výhrevnosť

(1) Výhrevnosť je množstvo tepla uvoľnené úplným spálením jednotkového množstva horľavej látky, pričom voda vzniknutá spálením látky zostane v spalinách vo forme pary.

(2) Požiarna výhrevnosť je množstvo tepla, ktoré sa pri horení uvoľní z jednotkového množstva horľavej látky, pričom vzniknutá voda zostane v spalinách vo forme pary.

(3) Výhrevnosť a požiarna výhrevnosť sa určujú na základe preukaznej skúšky.5)

§ 11

Šírenie plameňa

(1) Šírenie plameňa po povrchu stavebných materiálov sa vyjadruje indexom šírenia plameňa, ktorý sa určuje na základe preukaznej skúšky.5)

(2) Index šírenia plameňa je schopnosť stavebných materiálov vznietiť sa a šíriť plameň po svojom povrchu.

(3) Stavebný materiál stupňa horľavosti A je materiál, po ktorom sa nešíri plameň.

§ 12

Konštrukčné prvky

(1) Konštrukčné prvky sa podľa horľavosti použitých stavebných látok a ich vplyvu na intenzitu požiaru, nosnosť a stabilitu konštrukcie členia na konštrukčné prvky druhu D1, druhu D2 a druhu D3.

(2) Konštrukčný prvok druhu D1 je konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru a obsahuje nehorľavé látky alebo aj horľavé látky, od ktorých však nie je závislá nosnosť a stabilita konštrukcie; horľavé látky sú úplne uzavreté vnútri konštrukcie nehorľavými látkami tak, že v ustanovenom čase požiarnej odolnosti sa nezapália a neuvoľňuje sa z nich teplo.

(3) Konštrukčný prvok druhu D2 je konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti nezvyšuje intenzitu požiaru a môže obsahovať horľavé látky, od ktorých je závislá nosnosť a stabilita konštrukcie; ak obsahuje horľavé látky, tieto látky musia byť úplne uzavreté vnútri konštrukcie nehorľavými látkami alebo neľahko horľavými látkami tak, že v ustanovenom čase požiarnej odolnosti sa nezapália a neuvoľňuje sa z nich teplo.

(4) Konštrukčný prvok druhu D3 je konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti môže zvyšovať intenzitu požiaru a ktorú nemožno posudzovať ako konštrukčný prvok druhu D1 alebo konštrukčný prvok druhu D2; konštrukčný prvok druhu D3 môže byť vyhotovený aj z horľavých látok.

(5) Konštrukčný prvok druhu D2 možno nahradiť konštrukčným prvkom druhu D1. Konštrukčný prvok druhu D3 možno nahradiť konštrukčným prvkom druhu D2 alebo konštrukčným prvkom druhu D1.

(6) Na povrchovú úpravu konštrukčného prvku vyhotovenú z horľavých látok sa prihliada pri určovaní druhu konštrukčného prvku len vtedy, ak je jeho priemerná hrúbka väčšia ako 2 mm.

§ 13

Konštrukčné celky

(1) Konštrukčné celky sa podľa druhu konštrukčných prvkov použitých v požiarnych deliacich konštrukciách a nosných konštrukciách, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, členia na

a) nehorľavé,

b) zmiešané,

c) horľavé.

(2) Nehorľavý konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, len druhu D1.

(3) Zmiešaný konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú zvislé požiarne deliace konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, len druhu D1; ostatné požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie sú druhu D2.

(4) Horľavý konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, druhu D1 alebo druhu D2, alebo druhu D3; tento konštrukčný celok však nespĺňa požiadavky na nehorľavý konštrukčný celok a zmiešaný konštrukčný celok.

(5) Konštrukčný celok pre časť stavby sa považuje za samostatný, ak je časť stavby staticky nezávislá a oddelená po celej výške stavby požiarnymi deliacimi konštrukciami vyhotovenými z konštrukčných prvkov druhu D1 a staticky nezávislými konštrukciami na nosných konštrukciách vyhotovených z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo z konštrukčných prvkov druhu D3.

(6) Stavba, ktorá má iba v podzemných podlažiach požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 a v nadzemných podlažiach má požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D3, sa považuje za stavbu s nehorľavým konštrukčným celkom len v podzemných podlažiach. V nadzemných podlažiach sa stavba považuje podľa druhu použitých konštrukčných prvkov stavby za stavbu so zmiešaným konštrukčným celkom alebo s horľavým konštrukčným celkom.

(7) Pri určovaní konštrukčného celku sa nezohľadňuje

a) konštrukčný prvok nad požiarnym stropom posledného požiarneho nadzemného podlažia, ak požiarny strop nie je staticky závislý od tohto konštrukčného prvku,

b) konštrukčný prvok v poslednom požiarnom nadzemnom podlaží v stavbe s nehorľavým konštrukčným celkom alebo so zmiešaným konštrukčným celkom, ktorá má viac ako dve nadzemné požiarne podlažia a požiarnu výšku najviac 22,5 m,

c) druh požiarnych deliacich konštrukcií a nosných konštrukcií vstavaných častí umiestnených vo väčších požiarnych úsekoch, ak tieto konštrukcie nezabezpečujú stabilitu stavby a ani neohraničujú požiarny úsek, v ktorom sú umiestnené.

TRETIA ČASŤ

POŽIARNE ZAŤAŽENIE A POŽIARNE RIZIKO

PRVÁ HLAVA

POŽIARNE ZAŤAŽENIE

§ 14

Požiarne zaťaženie

(1) Požiarne zaťaženie je prepočítaná hmotnosť dreva v kg na jednotku pôdorysnej plochy požiarneho úseku v m2, ktorého výhrevnosť je rovnaká ako výhrevnosť všetkých horľavých látok, ktoré sú na tejto ploche.

(2) Hodnotu požiarneho zaťaženia ustanovuje technická norma.3)

§ 15

Priemerné požiarne zaťaženie

(1) Priemerné požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie rovnomerne rozložené na pôdorysnej ploche požiarneho úseku.

(2) Priemerné požiarne zaťaženie tvorí náhodné požiarne zaťaženie a stále požiarne zaťaženie.

(3) Do priemerného požiarneho zaťaženia sa nezapočítava sústredené požiarne zaťaženie.

§ 16

Náhodné požiarne zaťaženie

(1) Náhodné požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť všetkých horľavých látok, ktoré sa počas bežnej prevádzky dodávajú do požiarneho úseku alebo sú v požiarnom úseku.

(2) Horľavé látky v technologických zariadeniach alebo v tepelných spotrebičoch sa do náhodného požiarneho zaťaženia podľa odseku 1 započítavajú v množstve, ktoré sa dodáva do požiarneho úseku počas

a) piatich min, ak je zariadenie dodávajúce horľavé látky vybavené uzáverom, ktorý samočinne preruší ich dodávku na impulz z požiarnobezpečnostného zariadenia, alebo ak hladina horľavej kvapaliny v nádržiach a v zariadeniach dosiahne určenú výšku, alebo ak teplota prostredia dosiahne 80 oC, alebo ak sa táto teplota alebo teplota vnútri technologického zariadenia zvýši o vopred určený rozdiel,

b) 15 min, v ostatných prípadoch.

(3) Ak celkové množstvo horľavých látok podľa odseku 2 dodávaných do požiarneho úseku má tepelný výkon menší ako 0,01 MW na 1 m2 celkovej pôdorysnej plochy požiarneho úseku, tieto horľavé látky sa do náhodného požiarneho zaťaženia nezapočítavajú.

(4) Horľavé látky, ktoré môžu odhorievať iba v povrchovej vrstve a na ohraničenej ploche, sa pri určovaní náhodného požiarneho zaťaženia započítavajú svojou hmotnosťou, najviac však hmotnosťou, ktorá odhorí za 180 min. Plocha povrchovej vrstvy horľavých látok sa určuje podľa prílohy č. 4 alebo sa plocha povrchovej vrstvy horľavých látok a ohraničená plocha určuje podľa skupenstva látky, podľa počtu podlaží v požiarnom úseku a podľa počtu vytvorených prekážok uvedených v technickej norme.3)

§ 17

Stále požiarne zaťaženie

(1) Stále požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok v konštrukciách požiarneho úseku.

(2) Hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok v konštrukciách požiarneho úseku, ktoré nie sú zohľadnené pri určovaní konštrukčného celku podľa § 13 ods. 7, sa započítavajú do stáleho požiarneho zaťaženia požiarneho úseku, v ktorom sú umiestnené.

(3) Hmotnosť a výhrevnosť obvodových konštrukčných prvkov druhu D3 a stropných konštrukčných prvkov druhu D3, ktoré tvoria vstavaný požiarny úsek, sa započítavajú do stáleho požiarneho zaťaženia požiarneho úseku, v ktorom sú umiestnené.

(4) Do stáleho požiarneho zaťaženia sa nezapočítava, okrem konštrukčných prvkov uvedených v odseku 3, hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok

a) v nosných konštrukčných prvkoch, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti,

b) v požiarnych deliacich konštrukciách,

c) ktoré tvoria povrchovú úpravu konštrukčných prvkov s hrúbkou menšou ako 2 mm.

§ 18

Sústredené požiarne zaťaženie

(1) Sústredené požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie na časti pôdorysnej plochy požiarneho úseku, ktoré výrazne presahuje priemerné požiarne zaťaženie. Pre každú plochu sa sústredené požiarne zaťaženie určuje samostatne.

(2) Sústredené požiarne zaťaženie sa neurčuje, ak

a) ide o viacpodlažný požiarny úsek, v ktorom je požiarne zaťaženie určené súčtom požiarnych zaťažení v jednotlivých podlažiach,

b) priemerné požiarne zaťaženie je väčšie ako 150 kg.m-2.

(3) Ak sa v požiarnom úseku vyskytuje sústredené požiarne zaťaženie, postupuje sa pri určovaní požiarneho rizika takto:

a) pre plochu, na ktorej sa vyskytuje sústredené požiarne zaťaženie, sa určí požiarne riziko alebo

b) sa z tejto plochy vytvorí samostatný požiarny úsek, alebo

c) sa ako priemerné požiarne zaťaženie požiarneho úseku určí najvyššia hodnota sústredeného požiarneho zaťaženia.

DRUHÁ HLAVA

POŽIARNE RIZIKO

§ 19

(1) Požiarne riziko je pravdepodobná intenzita požiaru v požiarnom úseku alebo v jeho časti.

(2) Požiarne riziko sa určuje pre požiarny úsek alebo pre jeho časť podľa technickej normy.3)

(3) Požiarne riziko sa vyjadruje

a) ekvivalentným časom trvania požiaru alebo

b) indexom skladovaných materiálov a indexom ekonomického rizika, alebo

c) výpočtovým požiarnym zaťažením.

Prvý oddiel

Požiarne riziko vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby

§ 20

(1) Výrobná stavba je stavba alebo jej časť určená na výrobu alebo služby výrobného charakteru. Výrobná stavba je aj stavba, ktorá technologicky alebo funkčne súvisí s výrobou, ako je príručný sklad materiálov, elektrorozvodňa a iné.

(2) Stavba poľnohospodárskej výroby je stavba alebo jej časť určená na rastlinnú poľnohospodársku výrobu alebo na živočíšnu poľnohospodársku výrobu, alebo na výrobu, ktorá s ňou technologicky súvisí.

(3) Prevádzkarne vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby sa podľa pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru zaraďujú do siedmich skupín. Pravdepodobnosť vzniku a rozšírenia požiaru v prevádzkarňach je uvedená v prílohe č. 5.

(4) Na účely tejto vyhlášky je

a) otvoreným technologickým zariadením zariadenie určené na výrobu, dopravu alebo skladovanie, ktoré nie je zastrešené alebo má v obvodovej stene a v strešnej konštrukcii viac ako 60 % trvale otvorených otvorov, ako je destilačná kolóna, nádrž, zásobník a pod.,

b) otvoreným skladom stavba alebo jej časť používaná na skladovanie, ktorá nie je zastrešená, alebo stavba, ktorá má v obvodovej stene a v strešnej konštrukcii viac ako 60 % trvale otvorených otvorov; otvorený sklad môže byť vybavený skladovacou technikou a skladovacím zariadením,

c) technologickým mostom stavba líniového charakteru určená na ukladanie káblových a potrubných rozvodov, dopravných zariadení a pod.

§ 21

Ekvivalentný čas trvania požiaru

(1) Požiarne riziko požiarneho úseku vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby sa vyjadruje ekvivalentným časom trvania požiaru.

(2) Ekvivalentný čas trvania požiaru sa určuje v závislosti od

a) priemerného požiarneho zaťaženia,

b) parametra odvetrania,

c) súčiniteľa plôch.

(3) Ekvivalentný čas trvania požiaru možno určiť aj

a) podľa pravdepodobného času trvania požiaru a prepočtového parametra odvetrania alebo

b) výpočtom podľa rovnice energetickej rovnováhy s určením pravdepodobných teplôt plynov v horiacom priestore a pravdepodobného času trvania požiaru pri zohľadnení podmienok ovplyvňujúcich priebeh a intenzitu požiaru.

(4) Pre vybrané požiarne úseky vo výrobných stavbách a v stavbách poľnohospodárskej výroby je ekvivalentný čas trvania požiaru ustanovený v technickej norme.3)

(5) Ekvivalentný čas trvania požiaru otvoreného technologického zariadenia, otvoreného skladu a technologického mosta sa neurčuje.

(6) Požiarne riziko požiarneho úseku vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby, ktorý je určený na iný účel, ako je uvedené v § 20 ods. 1 a 2, možno vyjadriť aj podľa § 33.

§ 22

Pravdepodobný čas trvania požiaru

(1) Pravdepodobný čas trvania požiaru sa určuje v závislosti od

a) priemerného požiarneho zaťaženia, rýchlosti odhorievania a od súčiniteľa výhrevnosti alebo od

b) sústredeného požiarneho zaťaženia, rýchlosti odhorievania, súčiniteľa výhrevnosti a od súčiniteľa ekvivalentného množstva dreva.

(2) Ak sa pre sústredené požiarne zaťaženie určí ekvivalentný čas trvania požiaru 180 min, pravdepodobný čas trvania požiaru sa neurčuje.

§ 23

Parameter odvetrania

(1) Parameter odvetrania sa pre požiarny úsek alebo pre jeho časť určuje v závislosti od veľkosti plochy, polohy a výšky otvorov v obvodových konštrukciách alebo v strešných konštrukciách a v závislosti od veľkosti povrchovej plochy konštrukcií požiarneho úseku alebo jeho časti.

(2) Pre požiarny úsek alebo jeho časť, ktorý nemá v obvodových konštrukciách alebo v strešných konštrukciách otvory alebo ktorý je odvetraný iba nepriamo, sa používa parameter odvetrania 0,005 m1/2; tento parameter odvetrania sa používa aj vtedy, ak vypočítaný parameter odvetrania je menší ako 0,005 m1/2.

§ 24

Prepočtový parameter odvetrania

(1) Prepočtový parameter odvetrania sa pre priemerné požiarne zaťaženie určuje v závislosti od súčiniteľa vplyvu tepelnotechnických vlastností konštrukcií ohraničujúcich požiarny úsek, od parametra odvetrania a od priemernej hodnoty súčiniteľa ekvivalentného množstva dreva.

(2) Prepočtový parameter odvetrania sa pre sústredené požiarne zaťaženie určuje v závislosti od súčiniteľa vplyvu tepelnotechnických vlastností konštrukcií ohraničujúcich požiarny úsek, od parametra odvetrania, priemernej hodnoty súčiniteľa ekvivalentného množstva dreva, od rýchlosti odhorievania a od výslednej rýchlosti odhorievania.

§ 25

Rýchlosť odhorievania

(1) Rýchlosť odhorievania horľavých látok tvoriacich priemerné požiarne zaťaženie sa určuje v závislosti od súčiniteľa rýchlosti odhorievania, od parametra odvetrania a od súčiniteľa plochy.

(2) Rýchlosť odhorievania horľavých látok tvoriacich sústredené požiarne zaťaženie sa určuje v závislosti od

a) veľkosti pôdorysnej plochy, na ktorej sa vyskytuje sústredené požiarne zaťaženie,

b) veľkosti povrchovej plochy, z ktorej môže pri požiari odhorievať horľavá látka,

c) hmotnosti odhoreného množstva horľavej látky z 1 m2 jej povrchu za min.

§ 26

(1) Bez požiarneho rizika je taký požiarny úsek vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby, ktoré majú nehorľavý konštrukčný celok, v ktorom nie je sústredené požiarne zaťaženie a v ktorom

a) ekvivalentný čas trvania požiaru je najviac 7,5 min,

b) nie sú umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7.

(2) Časť požiarneho úseku je bez požiarneho rizika, ak spĺňa podmienky uvedené v odseku 1 a

a) je ohraničená konštrukčnými prvkami druhu D1, ktoré majú požiarnu odolnosť najmenej 15 min,

b) má otvory v ohraničujúcich konštrukciách, okrem otvorov v obvodových stenách, uzavierateľné požiarnymi uzávermi aspoň typu EI-15/D3.

(3) Bez požiarneho rizika je aj požiarny úsek otvoreného technologického zariadenia, v ktorom

a) priemerné požiarne zaťaženie je najviac 7,5 kg.m-2,

b) nie sú umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7.

§ 27

Súčiniteľ bezpečnosti

Súčiniteľ bezpečnosti sa určuje v závislosti od súčiniteľa počtu podlaží a od súčiniteľa horľavosti konštrukčného celku.

Druhý oddiel

Požiarne riziko skladu v jednopodlažnej stavbe

§ 28

(1) Sklad v jednopodlažnej stavbe je jednopodlažná stavba alebo časť stavby, ktorá má samostatný konštrukčný celok podľa § 13 ods. 5 a je určená na skladovanie.

(2) Požiarne riziko požiarneho úseku skladu v jednopodlažnej stavbe sa vyjadruje indexom skladovaných materiálov a indexom ekonomického rizika.

§ 29

(1) Index skladovaných materiálov sa určuje v závislosti od súčiniteľa hmotnosti, súčiniteľa nebezpečenstva a od súčiniteľa skladovania podľa technickej normy.3)

(2) Súčiniteľ hmotnosti charakterizuje hmotnosť horľavých materiálov vyskytujúcich sa na 1 m2 pôdorysnej plochy požiarneho úseku. Do hmotnosti horľavých materiálov sa započítava hmotnosť všetkých horľavých skladovaných materiálov a horľavých stavebných látok v konštrukciách.

(3) Súčiniteľ nebezpečenstva charakterizuje vplyv triedy požiarneho nebezpečenstva materiálu na priebeh požiaru v požiarnom úseku.

(4) Súčiniteľ skladovania charakterizuje vplyv spôsobu skladovania materiálu a ochrannej vrstvy na ňom na priebeh požiaru v požiarnom úseku.

§ 30

(1) Index ekonomického rizika sa určuje v závislosti od súčiniteľa škôd, od súčiniteľa plochy a od súčiniteľa splodín horenia podľa technickej normy.3)

(2) Súčiniteľ škôd charakterizuje rozsah predpokladaných škôd v požiarnom úseku.

(3) Súčiniteľ plochy charakterizuje plochu požiarneho úseku.

(4) Súčiniteľ splodín horenia charakterizuje citlivosť skladovaného materiálu na splodiny horenia s prihliadnutím na ich korozívne, znečisťujúce alebo inak znehodnocujúce účinky.

§ 31

Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe je bez požiarneho rizika, ak hodnota indexu skladovaných materiálov je menšia ako 0,9.

§ 32

Ustanovenia § 28 až 31 sa nevzťahujú na určovanie požiarneho rizika

a) v skladoch rádioaktívnych látok, technických plynov a horľavých skvapalnených uhľovodíkových plynov, tuhých palív, kyselín, jedov, karbidu vápnika, žieravín, hydroxidov, výbušnín, horľavých kvapalín, horčíka a zliatin horčíka, sodíka a draslíka,

b) v mraziarenských a chladiarenských skladoch,

c) v skladoch poľnohospodárskych výrobkov,

d) nádrží, síl, osamotených zásobníkov a voľných skládok.

Tretí oddiel

Požiarne riziko požiarneho úseku v nevýrobnej stavbe

§ 33

Výpočtové požiarne zaťaženie

(1) Požiarne riziko požiarneho úseku v nevýrobnej stavbe sa vyjadruje výpočtovým požiarnym zaťažením v závislosti od

a) priemerného požiarneho zaťaženia,

b) súčiniteľa horľavých látok,

c) súčiniteľa odvetrania.

(2) Nevýrobná stavba je stavba, ktorá nie je uvedená v § 20 a 28.

(3) Pre vybrané požiarne úseky v nevýrobných stavbách je výpočtové požiarne zaťaženie ustanovené v technickej norme.3)

(4) Požiarne riziko požiarneho úseku v nevýrobnej stavbe určeného na účel podľa § 20 ods. 1 a 2 možno vyjadriť aj podľa § 21 ods. 1.

§ 34

Súčiniteľ horľavých látok

(1) Súčiniteľ horľavých látok sa určuje výpočtom v závislosti od veľkosti požiarneho zaťaženia a od jeho charakteru.

(2) Stále požiarne zaťaženie má súčiniteľ horľavých látok 0,9.

(3) Ak nie je pre náhodné požiarne zaťaženie určený súčiniteľ horľavých látok ani ho nemožno jednoznačne určiť, pre požiarny úsek je priemerný súčiniteľ horľavých látok 1,2.

(4) Ak je požiarny úsek vybavený stabilným hasiacim zariadením, môže sa hodnota súčiniteľa horľavých látok znížiť najviac o 30 %; v takom prípade nemožno hodnotu súčiniteľa vyjadrujúcu vplyv stabilného hasiaceho zariadenia použiť na zväčšenie veľkosti dovolenej plochy požiarneho úseku podľa § 4 ods. 3.

(5) Pre vybrané požiarne úseky je hodnota súčiniteľa horľavých látok ustanovená v technickej norme.3)

§ 35

Súčiniteľ odvetrania

(1) Súčiniteľ odvetrania sa určuje výpočtom v závislosti od veľkosti pôdorysnej plochy a výšky požiarneho úseku a od veľkosti plochy otvorov, výšky otvorov a od súčiniteľa geometrie otvorov.

(2) Súčiniteľ geometrie otvorov sa určuje v závislosti od

a) prevládajúcich veľkostí pôdorysných plôch miestností alebo priestorov v požiarnom úseku oddelených priečkou alebo inou nepohyblivou deliacou konštrukciou,

b) celkovej plochy otvorov a výšky otvorov v obvodových konštrukciách a v konštrukciách striech požiarneho úseku alebo v jeho časti,

c) celkovej veľkosti pôdorysnej plochy požiarneho úseku alebo jeho časti,

d) svetlej výšky priestorov v požiarnom úseku.

(3) Ak je súčiniteľ odvetrania určený výpočtom menší ako 0,5, do výpočtu sa zahŕňa súčiniteľ odvetrania 0,5. Ak je súčiniteľ odvetrania určený výpočtom väčší ako 2, do výpočtu sa zahŕňa súčiniteľ odvetrania 2.

(4) Pre požiarny úsek alebo pre jeho časť, ktorý nemá v obvodových konštrukciách ani v strešných konštrukciách otvory alebo je odvetraný len nepriamo, sa určuje pomerový súčiniteľ odvetrania 0,005.

(5) Pomerový súčiniteľ odvetrania sa určuje v závislosti od

a) celkovej plochy otvorov,

b) celkovej pôdorysnej plochy,

c) výšky otvorov,

d) svetlej výšky priestorov.

(6) Hodnoty súčiniteľa geometrie otvorov a pomerového súčiniteľa odvetrania sú uvedené v technickej norme.3)

§ 36

(1) Bez požiarneho rizika je požiarny úsek v nevýrobnej stavbe, ktorá má nehorľavý konštrukčný celok, v ktorom nie je sústredené požiarne zaťaženie a

a) výpočtové požiarne zaťaženie je menšie ako 3,5 kg.m-2 alebo

b) výpočtové požiarne zaťaženie je menšie ako 7,5 kg.m-2 a súčiniteľ horľavých látok je menší ako 1,1.

(2) Bez požiarneho rizika je časť takého požiarneho úseku, ktorá spĺňa podmienky uvedené v odseku 1 a

a) je ohraničená konštrukčnými prvkami druhu D1, ktoré majú požiarnu odolnosť najmenej 15 min,

b) má otvory v ohraničujúcich konštrukčných prvkoch, okrem otvorov v obvodových stenách, uzatvárateľné požiarnymi uzávermi aspoň typu EI-15/D3.

ŠTVRTÁ ČASŤ

TECHNICKÉ PODMIENKY POŽIARNEJ BEZPEČNOSTI KONŠTRUKCIÍ

§ 37

Stupeň požiarnej bezpečnosti

(1) Stupeň požiarnej bezpečnosti je súhrn technických vlastností konštrukcií požiarneho úseku, ktoré vyjadrujú ich schopnosť odolávať predpokladaným účinkom požiaru.

(2) Pre požiarny úsek alebo pre jeho časť sa určuje jeden z piatich stupňov požiarnej bezpečnosti podľa technickej normy.3) Stupeň požiarnej bezpečnosti sa neurčuje pre požiarne úseky skladov v jednopodlažných stavbách.

(3) Pre každý stupeň požiarnej bezpečnosti je určený požadovaný druh konštrukčných prvkov a ich najnižšia požiarna odolnosť v technickej norme.3)

(4) Stupeň požiarnej bezpečnosti pre požiarny úsek alebo jeho časť vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby sa určuje v závislosti od

a) požiarneho zaťaženia, súčiniteľa plochy, parametra odvetrania, od počtu podlaží a od horľavosti konštrukčného celku alebo

b) počtu podlaží, súčinu ekvivalentného času trvania požiaru a od súčiniteľa bezpečnosti.

(5) Stupeň požiarnej bezpečnosti pre požiarny úsek alebo jeho časť v nevýrobnej stavbe sa určuje v závislosti od výpočtového požiarneho zaťaženia, od horľavosti konštrukčného celku a od požiarnej výšky.

(6) Stupeň požiarnej bezpečnosti požiarneho úseku, v ktorom je obytná bunka alebo domové vybavenie v stavbe určenej na bývanie a ubytovanie skupiny B, sa určuje v závislosti od horľavosti konštrukčného celku a od počtu nadzemných podlaží. Pre ostatné požiarne úseky v takých stavbách sa stupeň požiarnej bezpečnosti určuje podľa odseku 4 alebo 5, alebo 8.

(7) Stupeň požiarnej bezpečnosti požiarneho úseku garáže sa určuje v závislosti od skupiny garáže, od horľavosti konštrukčného celku, od počtu podlaží, od požiarnej výšky a od polohy garáže.

(8) Požiarne úseky bez požiarneho rizika sa zaraďujú do I. stupňa požiarnej bezpečnosti.

Požiarna odolnosť nosných konštrukcií a požiarnych deliacich konštrukcií

§ 38

(1) Požiarnu odolnosť nosných konštrukcií z konštrukčných prvkov druhu D1 a požiarnu odolnosť požiarnych deliacich konštrukcií z konštrukčných prvkov druhu D1 možno okrem spôsobu podľa § 37 ods. 3 určiť aj v závislosti od pravdepodobného času trvania požiaru, súčiniteľa bezpečnosti a od súčiniteľa stability.

(2) Najnižšia požiarna odolnosť nosných konštrukcií zabezpečujúcich stabilitu stavby alebo jej časti je pre stavby, ktoré majú

a) 9 až 12 nadzemných podlaží, 60 min,

b) 13 až 20 nadzemných podlaží, 90 min,

c) viac ako 20 nadzemných podlaží, 120 min.

(3) Nosné konštrukcie otvorených samostatne stojacich stavieb, ktoré tvoria iba jeden požiarny úsek a v ktorom nie je trvalé pracovné miesto, nemusia mať požiarnu odolnosť a môžu byť aj z konštrukčných prvkov druhu D3.

(4) Požiarna odolnosť nosných konštrukcií na nižšom podlaží stavby nesmie byť nižšia ako požiarna odolnosť od nich závislých zvislých nosných konštrukcií na vyššom podlaží.

§ 39

Požiarna odolnosť a druh konštrukčných prvkov požiarnych deliacich konštrukcií skladu v jednopodlažnej stavbe sa určujú v závislosti od indexu skladovaných materiálov.

§ 40

(1) Požiarna odolnosť požiarnych deliacich konštrukcií nesmie byť ich zoslabením ani požiarne neuzatvárateľnými otvormi a prestupmi technických zariadení, ani prestupmi technologických zariadení nižšia ako určená požiarna odolnosť.

(2) Otvory v požiarnych stenách a otvory v požiarnych stropoch musia byť požiarne uzatvárateľné. Vzduchotechnické potrubia s prierezovou plochou najviac 0,04 m2 môžu prestupovať požiarnymi deliacimi konštrukciami bez požiarnych uzáverov; ich vzájomná vzdialenosť však musí byť najmenej 0,5 m. Celková plocha požiarne neuzatvárateľných prestupov vzduchotechnických potrubí môže byť najviac 1/200 plochy požiarnej deliacej konštrukcie konštrukčného prvku, ktorou vzduchotechnické potrubia prestupujú.

(3) Prestupy rozvodov a prestupy inštalácií cez požiarne deliace konštrukcie musia byť utesnené stavebnými materiálmi stupňa horľavosti A alebo stupňa horľavosti B. Utesnený prestup musí spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť požiarne deliacej konštrukcie, ktorou prestupuje, najviac však 90 min.

(4) Požiarna stena alebo požiarny uzáver sa môže nahradiť automatickým požiarnotechnickým zariadením, ktoré

a) má experimentálne alebo výpočtom dokázanú schopnosť zamedziť šírenie požiaru najmenej na taký čas, ako je ich požadovaná požiarna odolnosť, alebo

b) je vyhotovené podľa prílohy č. 6.

(5) Automatické požiarnotechnické zariadenie podľa odseku 4 musí byť vyhotovené tak, aby malo okrem samočinného spúšťania aj ručné spúšťanie; to sa nevzťahuje na automatické sprinklerové zariadenie.

(6) Požiarny uzáver alebo najviac 25 % plochy jednej požiarnej steny požiarneho úseku s dĺžkou chráneného otvoru najviac 20 m a výškou najviac 10 m možno nahradiť automatickým požiarnotechnickým zariadením podľa odseku 4. V požiarnom úseku, ktorého pôdorys nemá tvar štvoruholníka, sa za dĺžku jednej požiarnej steny považuje štvrtina obvodu pôdorysu požiarneho úseku. Otvory chránené automatickým požiarnotechnickým zariadením môžu viesť z požiarneho úseku iba do jedného ďalšieho požiarneho úseku.

(7) Ak je celá plocha dvoch požiarnych úsekov chránená stabilným hasiacim zariadením, možno celú plochu požiarnej steny, ktorá ich oddeľuje, nahradiť automatickým požiarnotechnickým zariadením podľa odseku 4; celková plocha takto oddelených požiarnych úsekov nesmie byť väčšia ako dvojnásobok veľkosti dovolenej pôdorysnej plochy požiarneho úseku bez stabilného hasiaceho zariadenia.

(8) Automatickým požiarnotechnickým zariadením sa nesmie nahradiť požiarna deliaca konštrukcia chránenej únikovej cesty ani požiarny uzáver chránenej únikovej cesty.

§ 41

Požiarna stena

(1) Požiarna stena je konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru vo vodorovnom smere.

(2) Požadovaná požiarna odolnosť a druhy konštrukčných prvkov požiarnej steny, ktorá oddeľuje stavby alebo požiarne úseky v nich, sa určujú podľa stavby alebo požiarneho úseku s vyššími požiadavkami.

(3) Požiarna stena musí spĺňať aspoň tieto kritériá:

a) REI – ak ide o požiarnu stenu nosnú,

b) EI – ak ide o požiarnu stenu nenosnú,

c) REI-M – ak ide o požiarnu stenu medzi stavbami,

d) REW – ak ide o požiarnu stenu nosnú obvodovú, hodnotenú na požiarnu odolnosť z vonkajšej strany posledného nadzemného požiarneho podlažia vstavaného do povalového priestoru.

(4) V požiarnom úseku vstavanom do povalového priestoru musia požiarne steny spĺňať aspoň tieto kritériá:

a) EI – ak ide o požiarnu stenu medzi požiarnymi úsekmi a požiarnu stenu oddeľujúcu priestor požiarneho úseku od konštrukcií strešného plášťa,

b) EI-M – ak ide o požiarnu stenu medzi stavbami.

(5) V nevýrobnej stavbe okrem stavby zhromažďovacieho priestoru, ktorý má horľavý konštrukčný celok, môže byť vzdialenosť medzi požiarnymi stenami najviac 60 m; tieto steny musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1. Na stavby stajní sa toto ustanovenie vzťahuje primerane.

(6) Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na medziľahlé požiarne steny v jednopodlažných stavbách určených na bývanie a ubytovanie.

(7) Požiarna stena sa musí stýkať s požiarnym stropom alebo s konštrukciou strechy, ktorá plní funkciu požiarneho stropu, alebo s konštrukciou strechy a strešného plášťa vyhotovených z konštrukčných prvkov druhu D1 s požadovanou požiarnou odolnosťou.

(8) Ak konštrukcia strechy a strešného plášťa nemá požadovanú požiarnu odolnosť alebo je zhotovená z konštrukčného prvku druhu D2 alebo konštrukčného prvku druhu D3, požiarna stena musí prestupovať cez konštrukciu strechy a strešného plášťa a musí prevyšovať vonkajší povrch strešného plášťa najmenej o 450 mm.

(9) Ak je strešný plášť so šírkou najmenej 1,2 m nahradený z každej strany požiarnej steny konštrukčným prvkom druhu D1 s požadovanou požiarnou odolnosťou alebo ak je výšková úroveň strechy pri požiarnej stene väčšia ako 1,2 m, nemusí požiarna stena prevyšovať vonkajší povrch strešného plášťa.

(10) Stabilita požiarnych stien medzi jednopodlažnými stavbami a stabilita požiarnych stien, ktoré oddeľujú sklady v jednopodlažných stavbách navzájom alebo ich oddeľujú od iných stavieb, môže závisieť od stability nosných konštrukcií stavieb len vtedy, ak ich požiarna odolnosť má najmenej hodnotu požadovanej požiarnej odolnosti požiarnej steny.

(11) Povalový priestor alebo strešný priestor s konštrukciou strechy z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo z konštrukčných prvkov druhu D3 musí byť rozdelený požiarnymi stenami z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej EW 30 na časti, ktorých plocha je najviac

a) 2000 m2, ak ide o výškovú polohu podlahy strešného priestoru najviac 22,5 m,

b) 1000 m2, ak ide o výškovú polohu podlahy strešného priestoru viac ako 22,5 m.

(12) Časť zasklenej požiarnej steny okolo požiarneho uzáveru, ktorá má plochu najviac 10 m2, môže mať nižšiu požiarnu odolnosť a inú horľavosť konštrukčných prvkov, ako má požiarna stena, v ktorej je zasklená stena umiestnená; musí však mať najmenej požiarnu odolnosť a horľavosť konštrukčných prvkov, z ktorých je vyhotovený požiarny uzáver.

(13) Časť zasklenej požiarnej steny podľa odseku 12 môže byť vyhotovená v požiarnom úseku okolo jedného požiarneho uzáveru alebo okolo viacerých požiarnych uzáverov. Ak ide o viaceré požiarne uzávery, ich vzájomná vzdialenosť musí byť najmenej 50 m.

§ 42

Požiarny strop

(1) Požiarny strop je konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru vo zvislom smere.

(2) Požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčných prvkov požiarneho stropu sa určujú podľa požiadaviek na požiarny úsek pod požiarnym stropom.

(3) Požiarny strop musí spĺňať najmenej kritériá REI vtedy, ak je

a) nad požiarnym stropom stále alebo náhodné požiarne zaťaženie alebo

b) nad chránenou únikovou cestou.

(4) Ak nad požiarnym stropom v poslednom nadzemnom požiarnom podlaží nie je náhodné požiarne zaťaženie, musí tento strop spĺňať najmenej kritériá RE.

(5) Požiarnu odolnosť požiarneho stropu možno dosiahnuť aj použitím podhľadovej konštrukcie.

§ 43

Obvodová stena

(1) Obvodová stena zabezpečujúca stabilitu stavby alebo jej časti a požiarny pás musia z vnútornej strany stavby spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť a druh konštrukčného prvku podľa požiarneho rizika požiarneho úseku, ktorý ohraničujú.

(2) Obvodová stena musí z vnútornej strany spĺňať aspoň tieto kritériá:

a) REW – ak ide o obvodovú stenu zabezpečujúcu stabilitu stavby,

b) EW – ak ide o obvodovú stenu nezabezpečujúcu stabilitu stavby.

(3) Obvodová stena musí z vonkajšej strany spĺňať aspoň tieto kritériá:

a) REI – ak ide o obvodovú stenu zabezpečujúcu stabilitu stavby,

b) EI – ak ide o obvodovú stenu nezabezpečujúcu stabilitu stavby.

(4) Obvodová stena v podzemných podlažiach zabezpečujúca stabilitu stavby, za ktorou je z vonkajšej strany zemina, musí spĺňať aspoň kritérium R.

(5) Obvodová stena vrátane požiarneho pásu, ktorá zasahuje do požiarne nebezpečného priestoru iného požiarneho úseku, musí spĺňať z vonkajšej strany stavby požiadavky na požiarnu odolnosť a na druh konštrukčného prvku podľa požiarnej odolnosti a vzdialenosti obvodovej steny od hranice požiarne nebezpečného priestoru požiarneho úseku, do ktorého zasahuje.

(6) Časť obvodovej steny, ktorá nespĺňa požiadavky na požiarnu odolnosť ani na druh konštrukčného prvku, je požiarne otvorenou plochou.

§ 44

Požiarny pás

(1) Požiarny pás je časť obvodovej steny, ktorá bráni šíreniu požiaru vo zvislom alebo vo vodorovnom smere do vedľajšieho požiarneho úseku.

(2) Požiarny pás musí byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1. Na požiarne pásy sa vzťahuje ustanovenie § 43 ods. 2 a 3.

(3) Na mieste styku obvodovej steny s požiarnou stenou alebo s požiarnym stropom musí byť v obvodovej stene vyhotovený požiarny pás so šírkou najmenej

a) 0,9 m, ak je ekvivalentný čas trvania požiaru najviac 45 min alebo ak je výpočtové požiarne zaťaženie najviac 45 kg.m-2, alebo ak je index skladovaných materiálov najviac 2,0, alebo

b) 1,2 m, ak je ekvivalentný čas trvania požiaru viac ako 45 min alebo ak je výpočtové požiarne zaťaženie viac ako 45 kg.m-2, alebo ak je index skladovaných materiálov viac ako 2,0.

(4) Úpravou podľa odseku 3 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.9)

(5) Požiarny pás možno nahradiť ustúpením líca obvodovej steny alebo predĺžením požiarnej steny alebo požiarneho stropu pred líce obvodovej steny najmenej na hodnotu ustanovenú v technickej norme.3)

(6) Požiarny pás nemusí byť vyhotovený,

a) ak je aspoň na jednej strane požiarnej steny alebo požiarneho stropu požiarny úsek bez požiarneho rizika; to sa nevzťahuje na požiarny úsek chránenej únikovej cesty, ak ďalej nie je ustanovené inak,

b) ak je aspoň na jednej strane požiarnej steny priestor bez požiarneho rizika široký najmenej 2,5 m,

c) vo výrobných stavbách, v stavbách poľnohospodárskej výroby a v nevýrobných stavbách s požiarnou výškou najviac 12 m; to sa nevzťahuje na stavby na ubytovanie,

d) na mieste styku požiarneho stropu s obvodovou stenou nad chránenou únikovou cestou,

e) na mieste styku požiarnej steny a obvodovej steny, v ktorej sú umiestnené vjazdy do garáže,

f) ak sú požiarne úseky na obidvoch stranách požiarnej deliacej konštrukcie chránené stabilným hasiacim zariadením.

(7) V obvodových stenách stavieb na ubytovanie s najviac troma podlažiami sa na mieste ich styku s požiarnou stenou medzi požiarnymi úsekmi tvorenými obytnými bunkami nemusí vyhotoviť požiarny pás, ak požiarnu stenu tvorí konštrukčný prvok druhu D1 a ak tento konštrukčný prvok prechádza až do líca obvodovej steny.

(8) Na vyhotovenie požiarnych pásov pri požiarnych stenách medzi stavbami sa ustanovenia odseku 6 písm. a) až e) nevzťahujú.

§ 45

Požiarny uzáver

(1) Požiarny uzáver je konštrukčný prvok zabudovaný v požiarnej deliacej konštrukcii alebo v inej konštrukcii, ktorý bráni šíreniu požiaru.

(2) Požiarne uzávery sa členia na tieto požiarne uzávery:

a) typ EI – brániaci šíreniu tepla,

b) typ EW – obmedzujúci šírenie tepla,

c) typ S – tesný proti prieniku dymu.

(3) Požiarny uzáver typu EW možno nahradiť požiarnym uzáverom typu EI.

(4) Vybavenie požiarneho uzáveru automatickým uzatváracím mechanizmom sa vyjadruje v type požiarneho uzáveru symbolom C.

(5) Najnižšia požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčného prvku požiarneho uzáveru sa určujú pre požiarny uzáver umiestnený

a) v požiarnej stene podľa vyšších požiadaviek jedného z dvoch priľahlých požiarnych úsekov, medzi ktorými je požiarna stena umiestnená,

b) v požiarnom strope podľa požiadaviek požiarneho úseku pod požiarnym stropom.

(6) Požiarny uzáver sa musí automaticky uzatvárať po každom otvorení alebo pri vzniku požiaru; to sa nevzťahuje na vstupné dvere do bytu a na požiarny uzáver v strope, ktorým sa prestupuje len pri oprave a kontrole technického zariadenia alebo technologického zariadenia.

(7) Požiarny uzáver medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi musí byť typu EW.

(8) Požiarny uzáver do chránenej únikovej cesty musí byť typu EI. Požiarny uzáver, ktorý oddeľuje chránenú únikovú cestu od požiarneho úseku bez požiarneho rizika alebo od iného priestoru bez požiarneho rizika, alebo od požiarneho úseku chráneného stabilným hasiacim zariadením, alebo od vonkajšej komunikácie (pavlačový byt), môže byť typu EW.

(9) Požiarny uzáver, ktorý oddeľuje požiarnu predsieň chránenej únikovej cesty od ostatných priestorov chránenej únikovej cesty, musí byť typu S.

(10) Požiarny uzáver, ktorý je umiestnený v požiarne nebezpečnom priestore iného požiarneho úseku, musí byť typu EI a vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou, ktorá sa rovná aspoň polovičnej hodnote požadovanej požiarnej odolnosti konštrukcie obvodovej steny, v ktorej je umiestnený; ak je požiarny uzáver umiestnený vo vzdialenosti najmenej 30 % odstupovej vzdialenosti od požiarne otvorenej plochy iného požiarneho úseku, môže byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D2.

(11) Požiarny uzáver v požiarnej deliacej konštrukcii, ktorá oddeľuje požiarny úsek chránenej únikovej cesty od samostatnej komory v stavbe určenej na bývanie, musí byť typu EI s požiarnou odolnosťou najmenej 30 min.

§ 46

Konštrukcia schodiska

(1) Ak je v požiarnom úseku viac schodísk, požiadavky na požiarnu odolnosť a na druh konštrukčných prvkov musí spĺňať iba to schodisko, ktoré je súčasťou únikovej cesty a ktoré je určené na evakuáciu viac ako desiatich osôb.

(2) V požiarnom úseku musí nosná konštrukcia schodiska spĺňať najmenej kritérium R; to sa nevzťahuje na schodisko v chránenej únikovej ceste.

§ 47

Konštrukcia šachty

(1) Výťahová šachta umiestnená v chránenej únikovej ceste typu A nemusí tvoriť samostatný požiarny úsek, ak spája najviac sedem nadzemných podlaží a jedno podzemné podlažie a priestor šachty je oddelený od únikovej cesty konštrukčnými prvkami druhu D1.

(2) Ak výťahová šachta netvorí samostatný požiarny úsek, musí byť výťahová kabína vyhotovená z látok stupňa horľavosti A alebo z látok stupňa horľavosti B.

(3) Výťahová šachta umiestnená na vonkajšej strane stavby okrem výťahovej šachty, ktorá je v chránenej únikovej ceste, musí byť od požiarnych úsekov v tejto stavbe oddelená požiarnymi deliacimi konštrukciami.

(4) Ak nie je na vonkajšej strane stavby čiastočne alebo úplne vyhotovená výťahová šachta, nemusia byť požiarne úseky, okolo ktorých premáva výťahová kabína, oddelené požiarnymi deliacimi konštrukciami; na zaistenie požiarnej bezpečnosti postačujú vodorovné požiarne pásy.

(5) Výťahová šachta na evakuačný výťah a na požiarny výťah môže byť spoločná; v takej výťahovej šachte môžu byť najviac dva výťahy.

(6) V zariadení hydraulického pohonu evakuačného výťahu a požiarneho výťahu možno použiť iba nehorľavú kvapalinu.

(7) Ak je strojovňa výťahu umiestnená nad výťahovou šachtou, môže s ňou tvoriť jeden požiarny úsek.

§ 48

Povrchová úprava konštrukcie

(1) Ak je povrchová úprava konštrukcie v požiarnom úseku hrubšia ako 2 mm, musí byť vyhotovená z látok, ktorých najvyššiu hodnotu indexu šírenia plameňa ustanovuje technická norma;3) to sa nevzťahuje na požiarny úsek vybavený stabilným hasiacim zariadením.

(2) Na povrchovú úpravu obvodovej steny z vonkajšej strany stavby možno používať len látky, ktorých index šírenia plameňa sa rovná hodnote 0, ak obvodová stena

a) tvorí požiarny pás alebo

b) má otvory ohraničujúce chránenú únikovú cestu, alebo

c) je v požiarne nebezpečnom priestore.

§ 49

Strešný plášť

(1) Požadovaná požiarna odolnosť a požadovaný druh konštrukcie strešného plášťa sa určujú podľa požiarneho rizika požiarneho úseku, nad ktorým je strešný plášť umiestnený.

(2) Strešný plášť s požadovanou požiarnou odolnosťou musí spĺňať aspoň tieto kritériá:

a) EI, ak strešný plášť obsahuje horľavé materiály,

b) E v ostatných prípadoch.

(3) Strešný plášť s funkciou nosnej konštrukcie strechy musí okrem kritérií uvedených v odseku 2 spĺňať aj kritérium R.

(4) Ak strešný plášť alebo jeho časť zasahuje do požiarne nebezpečného priestoru iného požiarneho úseku, musí byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 a ich povrchová vrstva z horľavých látok môže mať hrúbku najviac 15 mm a nesmie šíriť požiar.10)

(5) Požiarny uzáver v strešnom plášti, ktorý je umiestnený v požiarne nebezpečnom priestore iného požiarneho úseku, musí byť typu EW, vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 a s požiarnou odolnosťou, ktorá sa rovná aspoň polovičnej hodnote požadovanej požiarnej odolnosti strešného plášťa, v ktorom je umiestnený.

(6) Strešný plášť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo z konštrukčných prvkov druhu D3 môže zasahovať do požiarne nebezpečného priestoru iného požiarneho úseku, len ak povrchová úprava strešného plášťa bráni šíreniu a prieniku požiaru.

§ 50

V konštrukcii strechy alebo podhľadu možno použiť látku, ktorá horí a odkvapkáva,11)

a) v požiarnom úseku alebo v jeho časti s plochou najviac 250 m2, v ktorom pripadá na jednu osobu viac ako 8 m2 podlahovej plochy a v ktorom nie sú osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo neschopné samostatného pohybu, alebo

b) ak táto látka je najviac na 20 % pôdorysnej plochy konštrukcie strechy alebo podhľadu a ak v požiarnom úseku alebo v jeho časti pripadá na jednu osobu viac ako 15 m2 podlahovej plochy, alebo

c) ak sa zabráni odkvapkávaniu tejto látky použitím konštrukcie s požiarnou odolnosťou najmenej 15 min.

PIATA ČASŤ

ÚNIKOVÉ CESTY A EVAKUÁCIA

PRVÁ HLAVA

§ 51

Druhy únikových ciest

(1) Úniková cesta je trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktorá umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby alebo z požiarneho úseku ohrozeného požiarom na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom.

(2) Únikové cesty sa podľa stupňa ochrany, ktorú poskytujú unikajúcim osobám, členia na

a) nechránené,

b) čiastočne chránené,

c) chránené.

(3) Nechránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá nie je chránená proti účinkom požiaru a ktorá vedie z požiarneho úseku k východu zo stavby na voľné priestranstvo alebo k východu do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty.

(4) Čiastočne chránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá

a) je v požiarnom úseku bez požiarneho rizika alebo

b) prechádza časťou požiarneho úseku, ktorá je bez požiarneho rizika, alebo

c) prechádza susedným požiarnym úsekom, v ktorom nie sú prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7 alebo v ktorom hodnota súčiniteľa horľavých látok je najviac 1,1.

(5) Chránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá vedie k východu zo stavby na voľné priestranstvo, je oddelená od ostatných požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami a požiarnymi uzávermi, je vetraná a umožňuje bezpečný pohyb osôb.

(6) Chránené únikové cesty sa podľa času, počas ktorého sa môžu osoby pri požiari v únikovej ceste bezpečne zdržiavať, členia na chránené únikové cesty typu A, typu B a typu C.

(7) Chránená úniková cesta typu A je chránená úniková cesta vybavená prirodzeným vetraním alebo umelým vetraním.

(8) Chránená úniková cesta typu B je chránená úniková cesta vybavená samostatne vetranou požiarnou predsieňou,12) prirodzeným vetraním alebo umelým vetraním a núdzovým osvetlením.

(9) Chránená úniková cesta typu C je chránená úniková cesta vybavená samostatne vetranou požiarnou predsieňou, pretlakovým vetraním a núdzovým osvetlením.

§ 52

(1) Požiarne deliace konštrukcie, konštrukcie zabezpečujúce stabilitu chránenej únikovej cesty a obvodové konštrukcie chránenej únikovej cesty musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1.

(2) Najnižší stupeň požiarnej bezpečnosti chránenej únikovej cesty sa určuje v závislosti od

a) predpokladaného času evakuácie osôb,

b) typu chránenej únikovej cesty,

c) počtu chránených únikových ciest.

(3) Požiarny strop nad chránenou únikovou cestou musí byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou RE 30 min.

§ 53

Požiarne zaťaženie

(1) V chránených únikových cestách môžu stále požiarne zaťaženie podľa § 17 tvoriť horľavé látky v konštrukciách okien, dverí, podláh a držadiel.

(2) V priestoroch, ktoré sú súčasťou chránenej únikovej cesty a sú určené na vykonávanie dozoru nad prevádzkou v stavbe, sa môže vyskytovať v jednej chránenej únikovej ceste náhodné požiarne zaťaženie podľa § 16; to sa nevzťahuje na stavbu, v ktorej je len jedna chránená úniková cesta. Predmety tvoriace náhodné požiarne zaťaženie nemôžu byť vyhotovené z látok stupňa horľavosti C2 a C3 a z plastov.

§ 54

(1) Spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek, musí tvoriť

a) chránenú únikovú cestu alebo

b) samostatný požiarny úsek bez požiarneho rizika.

(2) V stavbe určenej na bývanie a ubytovanie s požiarnou výškou nadzemnej časti do 12 m sa požiadavky na horľavosť konštrukčných prvkov požiarnych úsekov podľa odseku 1 písm. b) neurčujú.

§ 55

Vetranie únikovej cesty

(1) Chránená úniková cesta vrátane požiarnej predsiene sa musí vetrať prirodzeným vetraním alebo umelým vetraním podľa prílohy č. 7.

(2) Ak je chránená úniková cesta v nadzemnej časti stavby, ktorá má požiarnu výšku viac ako 22,5 m, musí sa vetrať umelým vetraním; to sa nevzťahuje na chránenú únikovú cestu spájajúcu najviac tri nadzemné podlažia.

(3) Chránená úniková cesta pre viac ako jedno podzemné podlažie sa musí vetrať umelým vetraním.

(4) Ak sa chránená úniková cesta typu A vetrá umelým vetraním, musí byť činnosť vetracieho zariadenia zabezpečená aspoň na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného času evakuácie osôb, nie však na menej ako 10 min.

(5) Ak je v nadzemnej časti stavby viac ako jedna chránená úniková cesta typu A a predpokladaný čas evakuácie osôb je v nich dlhší ako šesť min, musí byť druhá a ďalšia chránená úniková cesta odvetraná kombináciou prirodzeného vetrania podľa prílohy č. 7 bodu 1 alebo vetraná umelým vetraním.

(6) Ak sa chránená úniková cesta typu B vetrá umelým vetraním, musí byť činnosť vetracieho zariadenia zabezpečená najmenej na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného času evakuácie osôb, nie však na menej ako 30 min. Činnosť vetracieho zariadenia v chránenej únikovej ceste typu B s umelým vetraním, ktorá súčasne slúži ako zásahová cesta, musí byť zabezpečená aspoň počas 45 min.

(7) V stavbách, v ktorých sa nachádzajú dve chránené únikové cesty alebo viac chránených únikových ciest typu B a predpokladaný čas evakuácie osôb je dlhší ako 15 min, musí sa aspoň jedna chránená úniková cesta typu B vetrať umelým vetraním.

(8) V chránenej únikovej ceste typu C musí byť zabezpečené pretlakové vetranie podľa prílohy č. 7 bodu 3.

(9) Činnosť vetracieho zariadenia, ktoré zabezpečuje vetranie v chránenej únikovej ceste typu C, musí byť zabezpečená aspoň na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného času evakuácie osôb, nie však na menej ako 45 min. Ak chránená úniková cesta typu C slúži ako zásahová cesta, musí byť činnosť vetracieho zariadenia zabezpečená aspoň počas 90 min.

(10) Odvod vzduchu z chránenej únikovej cesty musí vyúsťovať na obvodovú konštrukciu stavby alebo na strechu stavby.

§ 56

Požiarna predsieň

(1) Pôdorysná plocha požiarnej predsiene chránenej únikovej cesty typu B alebo chránenej únikovej cesty typu C sa určuje podľa predpokladaného počtu evakuovaných osôb a ich schopnosti samostatného pohybu; musí mať najmenej 5 m2.

(2) Ak je z požiarnej predsiene chránenej únikovej cesty zároveň vstup do požiarneho výťahu alebo do evakuačného výťahu, musí byť pôdorysná plocha požiarnej predsiene väčšia najmenej o 3 m2 na každý požiarny výťah alebo na každý evakuačný výťah.

§ 57

(1) Vonkajšia komunikácia oddelená od susedných požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami, v ktorých sú požiarne otvorené plochy umiestnené vyššie ako 1,9 m nad úrovňou tejto komunikácie, je čiastočne chránenou únikovou cestou.

(2) Vonkajšia komunikácia tvorí chránenú únikovú cestu typu A, ak je oddelená od susedných požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami.

(3) Vonkajšia komunikácia tvorí chránenú únikovú cestu typu B, ak je oddelená od susedných požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami z konštrukčných prvkov druhu D1 alebo druhu D2 s požiarnym uzáverom typu EW.

(4) Vonkajšia komunikácia podľa odsekov 2 a 3 nesmie byť vystavená možnosti zadymenia ani účinkom vysokých teplôt z požiarne otvorených plôch z nižších podlaží ani zo susedných požiarnych úsekov a nesmie byť v požiarne nebezpečnom priestore.

(5) Eskalátor v požiarnom úseku alebo mimo požiarneho úseku môže tvoriť ďalšiu únikovú cestu.

(6) Ak je eskalátor umiestnený v samostatnom požiarnom úseku, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v § 3 ods. 1 a 2, § 52, 53 a 55, môže tvoriť chránenú únikovú cestu.

Evakuačný výťah

§ 58

(1) Evakuačné výťahy sa musia zriadiť v stavbách

a) s požiarnou výškou viac ako 60 m,

b) v ktorých sa na nadzemných podlažiach umiestnených v požiarnej výške viac ako 45 m zdržuje viac ako 50 osôb,

c) na bývanie a na ubytovanie, v ktorých sú aspoň dve obytné bunky na podlaží, ktoré je umiestnené v požiarnej výške viac ako 30 m,

d) v ktorých sú umiestnené na podlažiach s požiarnou výškou viac ako 22,5 m prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7 a v ktorých sa zdržuje viac ako 50 osôb,

e) s viac ako dvoma nadzemnými podlažiami, na ktorých sa trvale alebo pravidelne zdržuje viac ako desať osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo sa tam zdržujú osoby neschopné samostatného pohybu a z ktorých nie je zabezpečená ich evakuácia iným vhodným spôsobom,

f) s podzemnými podlažiami, na ktorých sa trvale alebo pravidelne zdržuje viac ako päť osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo sa tam zdržujú osoby neschopné samostatného pohybu a z ktorých nie je zabezpečená ich evakuácia iným vhodným spôsobom,

g) v ktorých sa na podzemných podlažiach umiestnených v požiarnej výške viac ako 12 m zdržuje viac ako desať osôb.

(2) Evakuačný výťah musí byť umiestnený v chránenej únikovej ceste typu B alebo v chránenej únikovej ceste typu C. V spoločnej šachte môžu byť umiestnené najviac dva evakuačné výťahy.

(3) V stavbe, v ktorej je evakuačný výťah a viac chránených únikových ciest typu B alebo typu C po schodiskách, musí byť na každom podlaží najmenej z dvoch takých chránených únikových ciest vstup do evakuačného výťahu; to sa nevzťahuje na podlažie, z ktorého chránená úniková cesta vedie na voľné priestranstvo.

(4) Pre evakuačný výťah umiestnený

a) v chránenej únikovej ceste typu B musí byť zabezpečená trvalá dodávka elektrickej energie počas činnosti vetracieho zariadenia podľa § 55 ods. 6,

b) v chránenej únikovej ceste typu C musí byť zabezpečená trvalá dodávka elektrickej energie počas činnosti vetracieho zariadenia podľa § 55 ods. 9.

§ 59

(1) Kapacita evakuačného výťahu sa určuje podľa

a) celkového počtu osôb, ktoré sa majú evakuovať týmto výťahom,

b) dovoleného času evakuácie osôb,

c) počtu evakuovaných osôb v kabíne výťahu,

d) času jednej jazdy výťahu.

(2) V stavbe zdravotníckeho zariadenia s lôžkovými oddeleniami, v ktorej je viac ako desať osôb, sa počet evakuačných výťahov určuje podľa

a) predpokladaného počtu pacientov neschopných samostatného pohybu,

b) počtu podlaží, ktoré sa majú evakuovať, a podľa ich výškovej polohy,

c) technických parametrov výťahu.

(3) Každá stavba zdravotníckeho zariadenia podľa odseku 2 musí byť vybavená aspoň dvoma evakuačnými výťahmi.

§ 60

Náhradná úniková možnosť

(1) Náhradná úniková možnosť je možnosť mimoriadneho spôsobu úniku z požiarneho úseku alebo otvoreného technologického zariadenia, ktorý je namáhavejší ako chôdza alebo sa vykonáva pomocnými prostriedkami na evakuáciu osôb.

(2) Náhradná úniková možnosť sa nezapočítava do počtu a kapacity únikových ciest.

(3) Náhradná úniková možnosť musí byť zriadená v stavbe, v ktorej je len jedna nechránená úniková cesta, a to z miestnosti

a) v podzemnom podlaží, ak je v ňom viac ako päť trvalých pracovných miest alebo dočasných pracovných miest,

b) v nadzemnom podlaží, ak je v ňom viac ako desať trvalých pracovných miest.

(4) Náhradnou únikovou možnosťou na prekonanie výškových rozdielov je

a) únikový rebrík, požiarny rebrík a tunelová plachta pri úniku smerom dolu,

b) únikový rebrík a požiarny rebrík pri úniku smerom hore do výšky 6 m,

c) sklzná tyč a sklzný žľab s dĺžkou 6 m, ktoré môžu používať iba na to vycvičené osoby.

(5) Iné rovnocenné zariadenia pre náhradné únikové možnosti ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 4, možno inštalovať a používať podľa technických podmienok určených výrobcom.

§ 61

Ak únikový rebrík alebo požiarny rebrík nahrádza čiastočne chránenú únikovú cestu alebo chránenú únikovú cestu, musí byť umiestnený

a) vnútri stavby v priestoroch spĺňajúcich požiadavky na únikovú cestu, ktorú nahrádza,

b) z vonkajšej strany stavby mimo požiarne nebezpečného priestoru, ktorý spĺňa tieto podmienky:

1. konštrukčné prvky, na ktoré je osadený, sú druhu D1 alebo druhu D2 s povrchovou úpravou, ktorej hodnota indexu šírenia plameňa je 0,

2. požiarne otvorené plochy sú po celej dĺžke únikového rebríka alebo požiarneho rebríka vzdialené najmenej 1,5 m od jeho postranníc, odpočívadiel alebo od iných prístupových miest,

3. prístup k únikovému rebríku alebo k požiarnemu rebríku vedie cez dvere široké najmenej 0,6 m, ktoré sa otvárajú v smere úniku tak, aby nebránili prístupu na rebrík.

DRUHÁ HLAVA

POŽIADAVKY NA ÚNIKOVÉ CESTY

§ 62

(1) Počet únikových ciest pre stavbu, ich dĺžka, šírka a rozmiestnenie musí byť navrhnuté, zhotovené a prevádzkované tak, aby predpokladaný čas evakuácie osôb ustanovený podľa technickej normy3) bol čo najkratší.

(2) Predpokladaný čas evakuácie osôb sa určuje podľa

a) dĺžky únikovej cesty,

b) rýchlosti pohybu osôb,

c) počtu evakuovaných osôb,

d) súčiniteľa podmienok evakuácie osôb,

e) jednotkovej kapacity únikového pruhu,

f) započítateľného počtu únikových pruhov.

(3) Predpokladaný čas evakuácie osôb po únikových cestách nesmie byť dlhší ako dovolený čas evakuácie osôb, ktorý je uvedený v prílohe č. 8; určuje sa osobitne pre každú únikovú cestu, a to pre

a) nechránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo alebo po vstup do čiastočne chránenej únikovej cesty, alebo po vstup do chránenej únikovej cesty,

b) čiastočne chránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo alebo po vstup do chránenej únikovej cesty,

c) chránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo.

(4) Dovoleným časom evakuácie osôb je najdlhší možný čas bezpečnej evakuácie osôb zo stavby.

§ 63

Počet únikových ciest

(1) Z každej stavby alebo z jej časti a z každého miesta požiarneho úseku musia viesť najmenej dve samostatné únikové cesty rôznym smerom na voľné priestranstvo; podmienky, za ktorých môže viesť len jedna úniková cesta, ustanovuje technická norma.3)

(2) V stavbách určených na bývanie a na ubytovanie s požiarnou výškou nadzemnej časti viac ako 22,5 m musí byť z každého požiarneho úseku umožnený únik najmenej dvoma chránenými únikovými cestami typu B alebo typu C; to sa vzťahuje aj na stavbu na iný účel, v ktorej je viac obytných buniek ako dve alebo v ktorej je ubytovaných viac ako 20 osôb na podlažiach s požiarnou výškou viac ako 22,5 m.

(3) Z požiarneho úseku, v ktorom sú prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7 a v ktorom je trvalé pracovné miesto pre päť a viac osôb alebo v ktorom je viac ako desať osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo neschopných samostatného pohybu, nesmie viesť len jedna úniková cesta.

(4) Z požiarneho úseku, ktorom je najviac 20 miest na státie pre motocykle, trojkolky, štvorkolky alebo osobné automobily alebo desať miest na státie pre autobusy, nákladné automobily, špeciálne automobily, ťahače, traktory a pracovné stroje, môže viesť len jedna nechránená úniková cesta; náhradné únikové možnosti sa nepožadujú.

(5) Najnižší typ chránených únikových ciest sa určuje podľa prílohy č. 9. V stavbách s požiarnou výškou nadzemnej časti väčšou ako 60 m musia byť chránené únikové cesty iba typu C.

§ 64

(1) Vzájomná vzdialenosť východov z miestností alebo z požiarneho úseku podľa prílohy č. 10 nesmie byť väčšia ako 60 m.

(2) Vzájomná vzdialenosť schodísk v stavbe nesmie byť väčšia ako 60 m.

§ 65

Dĺžka únikovej cesty

(1) Dĺžka únikovej cesty je vzdialenosť medzi začiatkom únikovej cesty a východom z nej na voľné priestranstvo.

(2) Dovolená dĺžka únikovej cesty sa určuje podľa

a) dovoleného času evakuácie osôb,

b) rýchlosti pohybu osôb,

c) počtu evakuovaných osôb,

d) súčiniteľa podmienok evakuácie osôb,

e) jednotkovej kapacity únikového pruhu,

f) započítateľného počtu únikových pruhov.

(3) Ak z požiarneho úseku vedie viac nechránených únikových ciest, dĺžka aspoň jednej z nich musí zodpovedať dovolenej dĺžke nechránenej únikovej cesty.

(4) Dovolená dĺžka nechránenej únikovej cesty na otvorených technologických zariadeniach a v potrubných kanáloch je uvedená v prílohe č. 11.

(5) Začiatok nechránenej únikovej cesty je

a) v najvzdialenejšom mieste požiarneho úseku alebo

b) na osi východu z miestnosti, ktorej podlahová plocha je menšia ako 40 m2, alebo

c) na osi východu z miestnosti alebo z funkčne ucelenej skupiny miestností s podlahovou plochou najviac 100 m2, ak

1. vzdialenosť ktoréhokoľvek miesta k východu z miestnosti alebo z funkčne ucelenej skupiny miestnosti je najviac 15 m,

2. v týchto miestnostiach nie sú umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7 alebo súčiniteľ rýchlosti horľavých látok nie je vyšší ako 1,1,

3. v týchto miestnostiach nie je viac ako 40 osôb.

(6) Dĺžka nechránenej únikovej cesty je vzdialenosť medzi jej začiatkom a východom z nej na voľné priestranstvo alebo vzdialenosť medzi jej začiatkom a vstupom do chránenej únikovej cesty alebo do čiastočne chránenej únikovej cesty.

(7) Dĺžka čiastočne chránenej únikovej cesty je vzdialenosť medzi jej začiatkom a východom z nej na voľné priestranstvo alebo vzdialenosť medzi jej začiatkom a vstupom do chránenej únikovej cesty.

(8) Dĺžka chránenej únikovej cesty je vzdialenosť medzi jej začiatkom a východom z nej na voľné priestranstvo.

(9) Dĺžka nechránenej únikovej cesty alebo čiastočne chránenej únikovej cesty v priestoroch s pevne zabudovaným zariadením je najkratšia priama vzdialenosť z ktoréhokoľvek miesta požiarneho úseku po východ z požiarneho úseku; to sa nevzťahuje na požiarne úseky, ktorých plocha je väčšia ako 500 m2, a na požiarne úseky zhromažďovacích priestorov.

(10) V stavbách určených na bývanie najviac so štyrmi nadzemnými podlažiami dĺžka čiastočne chránenej únikovej cesty, do ktorej vedú dvere z najviac šiestich obytných buniek na každom podlaží a ktorá vedie na voľné priestranstvo, nie je obmedzená.

(11) V stavbách určených na bývanie alebo ubytovanie môže mať čiastočne chránená úniková cesta z obytných buniek a priestorov domového vybavenia dĺžku najviac

a) 20 m, ak vedie k jednému východu na voľné priestranstvo alebo do chránenej únikovej cesty,

b) 40 m k najbližšiemu východu na voľné priestranstvo alebo do chránenej únikovej cesty, ak čiastočne chránená úniková cesta vedie k dvom alebo k viacerým východom.

(12) Najväčšiu dĺžku nechránenej únikovej cesty z požiarnych úsekov garáží ustanovuje technická norma.3)

§ 66

(1) Rýchlosť pohybu osôb a jednotková kapacita únikového pruhu je uvedená v prílohe č. 12.

(2) Jednotková kapacita únikového pruhu je priemerný predpokladaný počet evakuovaných osôb, ktoré prejdú jedným únikovým pruhom za min.

(3) Pri úniku osôb po schodoch so sklonom schodiskového ramena väčším ako 35o sa rýchlosť pohybu osôb znižuje o 1 m za min za každý ďalší stupeň sklonu.

(4) Pri úniku osôb po schodoch so sklonom schodiskového ramena väčším ako 35o sa jednotková kapacita únikového pruhu znižuje o 1,5 osoby za min za každý ďalší stupeň sklonu.

§ 67

Podmienky evakuácie

(1) Hodnota súčiniteľa podmienok evakuácie osôb sa určuje podľa

a) druhu a typu únikovej cesty,

b) schopnosti pohybu osôb,

c) spôsobu evakuácie osôb.

(2) Najnižší počet osôb na výpočet ich evakuácie ustanovuje technická norma.3)

Šírka únikovej cesty

§ 68

(1) Šírka únikovej cesty sa vyjadruje počtom únikových pruhov. Najmenší počet únikových pruhov sa určuje podľa

a) dovoleného času evakuácie osôb,

b) rýchlosti pohybu osôb,

c) počtu evakuovaných osôb,

d) súčiniteľa podmienok evakuácie osôb,

e) jednotkovej kapacity únikového pruhu,

f) dĺžky únikovej cesty.

(2) Najmenšia šírka nechránenej únikovej cesty je jeden únikový pruh; únikový pruh je priestor únikovej cesty široký 0,55 m.

(3) Najmenšia šírka čiastočne chránenej únikovej cesty alebo chránenej únikovej cesty je jeden a pol únikového pruhu; túto podmienku spĺňajú dvere so šírkou 0,80 m.

(4) Šírka únikovej cesty sa určuje násobkami polovice únikového pruhu. Pri určovaní predpokladaného času evakuácie osôb sa berie do úvahy skutočná najmenšia šírka určenej únikovej cesty.

§ 69

(1) Započítateľná šírka únikovej cesty sa nesmie zužovať v smere úniku. Nadväzujúca úniková cesta nesmie mať menší počet únikových pruhov ako počet určený podľa § 68 ods. 1.

(2) Ak do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty vedie v jednom podlaží viac nechránených únikových ciest z jedného požiarneho úseku, musí sa šírka nadväzujúcej únikovej cesty rovnať aspoň súčtu únikových pruhov týchto nechránených únikových ciest.

(3) Ak do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty vedú v jednom podlaží nechránené únikové cesty z viacerých požiarnych úsekov, musí sa šírka nadväzujúcej únikovej cesty rovnať aspoň súčtu únikových pruhov najmenej z dvoch susedných požiarnych úsekov, z ktorých uniká najväčší počet osôb.

(4) Ak do chránenej únikovej cesty v jednom podlaží vedie viac čiastočne chránených únikových ciest, postupuje sa pri určovaní šírky únikovej cesty obdobne podľa odsekov 2 a 3.

(5) V stavbách určených na bývanie nemusí šírka únikovej cesty presiahnuť 1,1 m a možno ju zúžiť dverami na 0,9 m.

(6) V stavbách určených na ubytovanie s požiarnou výškou viac ako 22,5 m možno na evakuáciu osôb započítať do šírky v každej chránenej únikovej ceste najviac 2,5 únikového pruhu.

(7) Šírka únikovej cesty, ktorá je určená na evakuáciu osôb neschopných samostatného pohybu, nesmie byť menšia ako tri únikové pruhy.

TRETIA HLAVA

VYBUDOVANIE A VYBAVENIE ÚNIKOVÝCH CIEST

Podlaha a dvere na únikovej ceste

§ 70

(1) Podlaha po oboch stranách dverí, ktorými prechádza úniková cesta, musí byť vo vzdialenosti rovnajúcej sa aspoň šírke únikovej cesty v rovnakej výškovej úrovni; to sa nevzťahuje na podlahu pri dverách, ktoré vedú na voľné priestranstvo, na terasu, plochú strechu, balkón, pavlač a pod.

(2) V chránenej únikovej ceste spájajúcej najmenej dve podzemné podlažia s nadzemnými podlažiami musia byť podzemné podlažia od nadzemných podlaží oddelené požiarnym uzáverom typu S.

§ 71

(1) Dvere na únikovej ceste musia umožňovať bezpečný a rýchly prechod pri evakuácii osôb a nesmú brániť zásahu jednotky požiarnej ochrany.

(2) Dvere na únikovej ceste okrem dverí na začiatku únikovej cesty sa musia otvárať v smere úniku pootáčaním dverných krídel v postranných závesoch alebo v čapoch; to sa nevzťahuje na dvere, ktoré vedú zo stavby určenej na bývanie na voľné priestranstvo, a na dvere zo stavby na voľné priestranstvo, cez ktoré sa vykonáva evakuácia najviac 100 osôb. Dvere na ďalšej únikovej ceste môžu byť kývavé alebo vodorovne posuvné.

(3) Dvere na únikovej ceste nesmú pri otvorení zúžiť šírku únikovej cesty pod hodnotu, ktorá sa určuje podľa § 68 a 69.

(4) Dverné krídlo, ktoré sa započítava do šírky únikovej cesty a je pri prevádzke zabezpečené, musí byť na strane v smere úniku opatrené stavebným kovaním.13)

(5) Dvere na únikovej ceste zo zhromažďovacieho priestoru a na únikovej ceste pre viac ako 300 osôb musia byť na strane v smere úniku opatrené panikovým východovým uzáverom ovládaným horizontálnym držadlom.

(6) Ak má dverné krídlo plochu viac ako 4 m2 a cez tieto dvere vedie len jediná úniková cesta, musí byť prechod osôb zabezpečený ďalším dverným krídlom s menším rozmerom, najmenej však s rozmerom šírky únikovej cesty; dverné krídlo s menším rozmerom môže byť súčasťou väčšieho dverného krídla.

§ 72

Schodisko na únikovej ceste

(1) Schodisko na únikovej ceste určenej na únik viac ako 50 osôb musí mať sklon viac ako 25o a menej ako 35o.

(2) Schodisko s kosými stupňami, ktoré je určené na únik pre viac ako desať osôb, musí mať šírku vo vzdialenosti 0,3 m od vnútorného okraja ramena najmenej 0,23 m.

(3) Schodiskové rameno a rampa na únikovej ceste musia byť po celej dĺžke rozdelené tak, aby sa ich šírka rovnala najviac štyrom únikovým pruhom; to sa nevzťahuje na schodiská, ktoré majú najviac šesť schodiskových stupňov.

(4) Z každého podlažia, na ktorom sú osoby neschopné samostatného pohybu a z ktorého nie je zabezpečená evakuácia osôb priamo na voľné priestranstvo, musí viesť aspoň jedno schodisko s takou šírkou ramena a podesty, ktoré umožňujú prenos osôb na nosidlách.

§ 73

Osvetlenie únikových ciest

(1) Únikové cesty musia byť počas prevádzky v stavbe osvetlené denným svetlom alebo umelým svetlom.

(2) Chránené únikové cesty a čiastočne chránené únikové cesty, nechránené únikové cesty alebo náhradné únikové možnosti, ktoré slúžia na únik viac ako 50 osôb, musia byť vybavené núdzovým osvetlením.

(3) Všetky únikové cesty z lôžkovej časti stavby zdravotníckeho zariadenia musia byť osvetlené umelým svetlom.

(4) Únikové cesty z požiarneho úseku, v ktorom sú osoby neschopné samostatného pohybu, musia byť osvetlené umelým svetlom až po východ na voľné priestranstvo.

§ 74

Označenie únikových ciest

(1) Ak východ zo stavby na voľné priestranstvo nie je priamo viditeľný, musí byť smer úniku vyznačený na všetkých únikových cestách.

(2) Smer úniku musí byť vyznačený zariadením s vlastným zdrojom svetla na

a) chránenej únikovej ceste typu B a na chránenej únikovej ceste typu C,

b) únikových cestách v stavbe určenej na ubytovanie,

c) únikových cestách zo zhromažďovacieho priestoru a z lôžkovej časti zdravotníckeho zariadenia.

(3) V únikových cestách uvedených v odseku 2 písm. a) a b), určených na evakuáciu najviac 25 osôb môže byť zariadenie s vlastným zdrojom svetla nahradené značkami so svetielkujúcimi farbami.

§ 75

(1) V chránenej únikovej ceste nesmú byť umiestnené

a) voľne vedené rozvodné potrubia na horľavé látky,

b) voľne vedené rozvody vzduchotechnických zariadení okrem rozvodov zabezpečujúcich vetranie týchto priestorov,

c) voľne vedené elektrické rozvody a rozvádzače okrem rozvodov a rozvádzačov zabezpečujúcich jej prevádzku,

d) voľne vedené dymovody,

e) voľne vedené rozvody strednotlakovej a vysokotlakovej pary,

f) rozvody toxických alebo inak nebezpečných látok,

g) predmety alebo zariadenia zužujúce šírku únikovej cesty pod hodnotu podľa § 68 a 69.

(2) Rozvody a dymovody uvedené v odseku 1 písm. b) až e) možno v chránenej únikovej ceste umiestniť, len ak sú od chránenej únikovej cesty požiarne oddelené konštrukčnými prvkami druhu D1 s požiarnou odolnosťou zodpovedajúcou dvojnásobnej hodnote predpokladaného času evakuácie osôb, najmenej však 30 min.

ŠTVRTÁ HLAVA

EVAKUAČNÉ CESTY PRE ZVIERATÁ

§ 76

(1) Počet evakuačných ciest pre zvieratá, ich dĺžka a šírka musia umožňovať bezpečnú evakuáciu zvierat zo stajní ohrozených požiarom na voľné priestranstvo.

(2) Najväčší počet zvierat na jednej evakuačnej ceste pre zvieratá sa určuje podľa druhu zvierat a podľa druhu konštrukčného celku stavby.

(3) Najmenšiu šírku evakuačnej cesty pre zvieratá ustanovuje technická norma.3)

§ 77

(1) Evakuačná cesta pre zvieratá sa nemusí zriaďovať v stavbách určených na chov hydiny a drobných zvierat a v stavbách určených na klietkový odchov zvierat.

(2) Z každého stajňového priestoru, v ktorom sa zriaďujú únikové cesty pre zvieratá, musia viesť najmenej dve evakuačné cesty pre zvieratá rôznym smerom na voľné priestranstvo alebo do susedného požiarneho úseku; jedinú evakuačnú cestu pre zvieratá možno zriadiť len za podmienok ustanovených v technickej norme.3)

§ 78

(1) Dĺžka jednej evakuačnej cesty pre zvieratá môže byť najviac 65 m.

(2) Ak vedie zo stajňového priestoru viac evakuačných ciest pre zvieratá, musí byť z ktoréhokoľvek miesta tohto priestoru najmenej jedna z nich dlhá najviac 65 m.

ŠIESTA ČASŤ

ODSTUPY

§ 79

Požiarne nebezpečný priestor

(1) Požiarne nebezpečný priestor je priestor okolo stavby, otvoreného technologického zariadenia alebo otvoreného skladu, z ktorého sa môže preniesť požiar sálaním tepla alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie.

(2) Požiarne nebezpečný priestor sa určuje pre každú stavbu, otvorené technologické zariadenie a otvorený sklad okrem potrubných mostov, káblových mostov, dopravníkových mostov a technických veží, ktoré majú nosné konštrukčné prvky a ohraničujúce konštrukčné prvky druhu D1.

(3) Na zamedzenie prenosu požiaru z horiacej stavby na inú stavbu alebo z horiaceho požiarneho úseku na iný požiarny úsek musia byť stavby alebo požiarne úseky od seba vzdialené najmenej o odstupovú vzdialenosť.

(4) Požiarne nebezpečný priestor okolo stavby sa vymedzuje odstupovou vzdialenosťou podľa technickej normy.3)

(5) V požiarne nebezpečnom priestore môžu byť zriadené iné požiarne úseky, pozemné komunikácie, dopravné a iné pomocné technické a technologické zariadenia, otvorené stavby vodohospodárskych zariadení, sklady a skládky nehorľavých látok podľa technickej normy.3)

§ 80

Odstupová vzdialenosť

(1) Odstupová vzdialenosť je kolmá vzdialenosť medzi povrchom požiarne otvorenej plochy alebo medzi povrchom zrovnávacej roviny požiarne otvorených plôch stavby, požiarneho úseku, otvoreného technologického zariadenia alebo otvoreného skladu a medzi hranicou požiarne nebezpečného priestoru; určuje sa podľa technickej normy.3)

(2) Odstupová vzdialenosť sa určuje pre každý požiarny úsek stavby a pre požiarny úsek voľného skladu osobitne podľa

a) veľkosti požiarne otvorených plôch požiarneho úseku,

b) plošnej hustoty tepelného toku z požiarneho úseku,

c) rozmerov požiarneho úseku,

d) možnosti prenosu požiaru padajúcimi horiacimi časťami konštrukcií stavby.

(3) Odstupovú vzdialenosť pre požiarne úseky v stavbách určených na bývanie a ubytovanie možno určiť podľa

a) veľkosti požiarne otvorených plôch požiarneho úseku,

b) dĺžky požiarneho úseku,

c) počtu podlaží v požiarnom úseku,

d) druhu konštrukčného celku.

(4) Odstupová vzdialenosť od otvorených technologických zariadení, v ktorých je priemerné požiarne zaťaženie väčšie ako 7,5 kg.m-2, alebo od otvorených skladov horľavých látok musí byť najmenej 6,5 m.

(5) Pri určovaní odstupových vzdialeností podľa odsekov 1 až 4 sa prihliada na všetky podmienky brániace prenosu tepla. Konštrukcie brániace prenosu tepla musia mať počas predpokladaného trvania požiaru požadovanú požiarnu odolnosť. Druh konštrukčných prvkov a ich požadovaná požiarna odolnosť musia spĺňať požiadavky podľa § 43 o ds. 5.

SIEDMA ČASŤ

PROTIPOŽIARNE ZÁSAHY

PRVÁ HLAVA

§ 81

Zariadenia na protipožiarny zásah

(1) Stavba musí mať zariadenia, ktoré umožňujú protipožiarny zásah tak z vonkajšieho priestoru stavby, ako aj z vnútorného priestoru stavby; protipožiarny zásah možno viesť z obidvoch týchto priestorov súčasne.

(2) Zariadeniami umožňujúcimi protipožiarny zásah sú

a) prístupové komunikácie,

b) nástupné plochy,

c) zásahové cesty,

d) požiarne zariadenia.

(3) Nástupná plocha je plocha z vonkajšej strany stavby určená na nástup jednotiek požiarnej ochrany a na umiestnenie požiarnej techniky na vykonanie zásahu.

(4) Zásahová cesta je komunikácia alebo technické zariadenie vnútri stavby alebo na vonkajšej strane stavby umožňujúce protipožiarny zásah jednotkám požiarnej ochrany.

§ 82

Prístupová komunikácia

(1) Prístupová komunikácia na protipožiarny zásah (ďalej len „prístupová komunikácia“) musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá protipožiarny zásah; ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, môže byť táto vzdialenosť najviac 50 m.

(2) Prístupová komunikácia podľa odseku 1 nemusí byť vybudovaná k samostatne stojacej stavbe, ak

a) náklady na jej vybudovanie by boli neúmerne vysoké,

b) sa nachádza v ťažko prístupnom mieste alebo na odľahlom mieste.

(3) Prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh.

(4) Vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5 m a výšku najmenej 4,5 m.

§ 83

Nástupná plocha

(1) Nástupná plocha nemusí byť vybudovaná pre stavby,

a) ktoré majú požiarnu výšku najviac 9 m,

b) v ktorých sú zriadené vnútorné zásahové cesty,

c) v ktorých nemožno viesť protipožiarny zásah z vonkajšieho priestoru stavby,

d) v ktorých sú všetky priestory bez požiarneho rizika,

e) ku ktorým nemusí viesť prístupová komunikácia.

(2) Nástupná plocha musí

a) byť široká najmenej 3,5 m,

b) mať sklon najviac 2 %,

c) mať únosnosť rovnakú ako prístupová komunikácia, najmenej na jednorazové použitie,

d) byť trvale voľná a označená dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA,14)

e) byť napojená na prístupovú komunikáciu.

(3) Nástupná plocha musí byť situovaná pozdĺž priečelia stavby alebo kolmo k priečeliu stavby tak, aby

a) bol možný zásah mobilnou požiarnou technikou do každého požiarneho úseku priliehajúceho k priečeliu,

b) vzdialenosť každého miesta v stavbe bola najviac 40 m od najbližšieho otvoru v priečelí, ku ktorému je prístup pomocou prostriedkov požiarnej ochrany alebo požiarnej techniky; tento otvor musí mať šírku najmenej 0,8 m a výšku najmenej 1,2 m.

DRUHÁ HLAVA

ZÁSAHOVÉ CESTY

§ 84

Vnútorná zásahová cesta

(1) Vnútorná zásahová cesta musí byť vybudovaná v stavbe, ktorá má požiarnu výšku nadzemnej časti menej ako 22,5 m a hĺbku viac ako

a) 30 m, ak možno viesť protipožiarny zásah len z jednej strany stavby,

b) 60 m v ostatných prípadoch.

(2) Vnútorná zásahová cesta musí byť vybudovaná aj v stavbe, ktorá

a) má požiarnu výšku v nadzemnej časti viac ako 22,5 m,

b) nemá otvory vhodné na vedenie protipožiarneho zásahu z vonkajšieho priestoru.

(3) Vnútorná zásahová cesta podľa odseku 1 musí spĺňať požiadavky aspoň na čiastočne chránenú únikovú cestu podľa § 51 ods. 4 písm. a) a b). Vnútorná zásahová cesta podľa odseku 2 musí spĺňať požiadavky na chránenú únikovú cestu.

(4) Vnútorná zásahová cesta nemusí byť vybudovaná v stavbe, v ktorej sú všetky požiarne úseky

a) bez požiarneho rizika,

b) okrem požiarnych úsekov a priestorov bez požiarneho rizika vybavené stabilným hasiacim zariadením.

(5) Z vnútornej zásahovej cesty musia byť prístupné všetky zariadenia umožňujúce evakuáciu osôb, zariadenia obmedzujúce šírenie požiaru a zariadenia napomáhajúce likvidáciu požiaru alebo ovládacie prvky týchto zariadení.

§ 85

Požiarny výťah

(1) Požiarny výťah je výťah zriadený na dopravu jednotiek požiarnej ochrany a požiarnej techniky, z ktorého je východ na všetky podlažia stavby, na ktorých sa predpokladá požiarny zásah. Za požiarny výťah sa považuje aj evakuačný výťah podľa § 58 ods. 2.

(2) Požiarnym výťahom musí byť vybavená stavba s požiarnou výškou v nadzemnej časti

a) viac ako 22,5 m, ak sú v tejto výške umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7,

b) viac ako 60 m.

(3) Požiarny výťah musí byť umiestnený v chránenej únikovej ceste typu B alebo typu C a musí mať zabezpečenú trvalú dodávku elektrickej energie najmenej počas

a) 45 min, ak je súčasťou chránenej únikovej cesty typu B,

b) 90 min, ak je súčasťou chránenej únikovej cesty typu C.

(4) Prevádzková rýchlosť požiarneho výťahu musí byť najmenej 0,7 m.s-1.

§ 86

Vonkajšie zásahové cesty

(1) Za vonkajšie zásahové cesty sa považujú požiarne rebríky, požiarne schodiská a požiarne lavičky.

(2) Vonkajšie zásahové cesty musia byť vyhotovené z nehorľavých materiálov a umiestnené mimo požiarne nebezpečného priestoru.

(3) Stavby s požiarnou výškou menšou ako 9 m, v ktorých nie je prístup na strechu stavby z vnútorného priestoru a v ktorých konštrukcia strešného plášťa má požiarnu odolnosť aspoň 15 min a pôdorysná plocha je väčšia ako 200 m2, musia byť vybavené požiarnymi rebríkmi alebo požiarnymi schodiskami.

(4) Ak je v stavbe vybudovaná chránená úniková cesta, musí byť z nej prístup na strechu stavby. Ak je v stavbe viac chránených únikových ciest, musí byť prístup na strechu aspoň z jednej z nich. V stavbách s požiarnou výškou viac ako 45 m musia byť chránené únikové cesty v najvyššom požiarnom podlaží navzájom spojené.

(5) Na prekonanie výškových rozdielov konštrukcií striech väčších ako 0,6 m musia byť vybudované požiarne rebríky alebo požiarne schodiská.

(6) Požiarne rebríky a požiarne schodiská musia byť po obvode stavby umiestnené tak, aby ich vzájomná vzdialenosť bola najviac 200 m.

TRETIA HLAVA

POŽIARNOTECHNICKÉ ZARIADENIA

§ 87

Vybavenie stavieb požiarnotechnickými zariadeniami

(1) Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe musí byť vybavený zariadením elektrickej požiarnej signalizácie, stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia podľa hodnôt indexu skladovaných materiálov a indexu ekonomického rizika; vybavenie požiarneho úseku zariadením elektrickej požiarnej signalizácie, stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia sa určuje podľa prílohy č. 13.

(2) Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe musí byť vybavený stabilným hasiacim zariadením aj vtedy, ak z indexu skladovaných materiálov a z indexu ekonomického rizika vyplýva potreba vybaviť ho elektrickou požiarnou signalizáciou a ak požiarny zásah jednotkou požiarnej ochrany nie je zabezpečený do 12 min od zistenia požiaru.

(3) Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavené

a) javisko s povraziskom v zhromažďovacom priestore (ZP2 alebo ZP3) pre viac ako 500 osôb,

b) javisko bez povraziska v zhromažďovacom priestore (ZP3) pre viac ako 800 osôb.

(4) Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená

a) ubytovacia časť hotela určeného na ubytovanie viac ako 300 osôb,

b) ubytovacia časť inej stavby určenej na ubytovanie viac ako 500 osôb,

c) lôžková časť stavby zdravotníckeho zariadenia určená pre viac ako 800 osôb,

d) výstavná hala, v ktorej požiarny úsek má plochu viac ako 5000 m2,

e) plocha požiarneho úseku obchodných priestorov väčšia ako 1000 m2.

§ 88

Zariadenie elektrickej požiarnej signalizácie

(1) Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavená aj stavba

a) určená na ubytovanie viac ako 20 osôb, ktorá má konštrukčný celok zmiešaný alebo horľavý,

b) určená na ubytovanie viac ako 50 osôb, ktorá má konštrukčný celok nehorľavý,

c) zdravotníckeho zariadenia s lôžkovou časťou,

d) v ktorej je zhromažďovací priestor pre viac ako 200 osôb,

e) v ktorej sa v podzemných podlažiach zdržuje viac ako 20 osôb.

(2) Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavený požiarny úsek, v ktorom je hromadná garáž pre viac ako 50 motorových vozidiel.

(3) Zariadenie elektrickej požiarnej signalizácie možno nahradiť stabilným hasiacim zariadením len vtedy, ak z tejto vyhlášky alebo z iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť vybaviť požiarny úsek tak elektrickou požiarnou signalizáciou, ako aj stabilným hasiacim zariadením.

§ 89

Hasiace prístroje

Počet hasiacich prístrojov, ich druh a umiestnenie sa určujú podľa technickej normy.15)

§ 90

Domáci rozhlas

(1) Domácim rozhlasom musia byť vybavené stavby,

a) v ktorých sú zhromažďovacie priestory,

b) uvedené v § 88 ods.1,

c) v ktorých sa predpokladá postupná evakuácia osôb,

d) v ktorých je viac ako 200 osôb, okrem stavieb určených na bývanie.

(2) Zariadenia domáceho rozhlasu musia byť inštalované tak, aby umožňovali dobrú a zreteľnú počuteľnosť.

(3) Ak sa v stavbách uvedených v odseku 1 predpokladá prítomnosť osôb s poruchou sluchu, musia byť priestory, v ktorých sa osoby pohybujú, okrem vonkajších zhromažďovacích priestorov vybavené zariadením na svetelnú signalizáciu požiaru.

§ 91

Dodávka elektrickej energie

(1) Elektrické zariadenia, ktoré sú v prevádzke počas požiaru, musia mať zabezpečenú trvalú dodávku elektrickej energie káblami podľa prílohy č. 14.

(2) V požiarnych úsekoch, v ktorých sú priestory uvedené v prílohe č. 14 písmene B, môžu byť vedené elektrické rozvody káblami, ktoré majú ustanovené vlastnosti.

ÔSMA ČASŤ

OSOBITNÉ POŽIADAVKY PRE NIEKTORÉ DRUHY STAVIEB

Zhromažďovací priestor

§ 92

(1) Vnútorný zhromažďovací priestor alebo vonkajší zhromažďovací priestor je priestor na zhromaždenie viac ako 200 osôb, v ktorom pripadá na jednu osobu najmenej 0,4 m2 a najviac 4 m2.

(2) Vnútorné zhromažďovacie priestory sa podľa veľkosti pôdorysnej plochy na jednu osobu a podľa celkového počtu osôb v týchto priestoroch členia na zhromažďovacie priestory

a) ZP1,

b) ZP2,

c) ZP3.

(3) Požiadavky na členenie zhromažďovacích priestorov podľa odseku 2 ustanovuje technická norma.3)

(4) Vnútorným zhromažďovacím priestorom nesmú prechádzať zariadenia uvedené v § 75 ods. 1.

(5) Z ohlasovne požiarov pre stavby so zhromažďovacím priestorom s veľkosťou ZP2 alebo s veľkosťou ZP3 musia byť ovládané zariadenia, ktoré v prípade požiaru treba uviesť do činnosti alebo uzatvoriť.

(6) Vo vnútornom zhromažďovacom priestore, v ktorom má súčiniteľ horľavých látok hodnotu vyššiu ako 0,75, požiarne zaťaženie je väčšie ako 15 kg.m-2 a súčiniteľ odvetrania má hodnotu vyššiu ako 0,8, musí byť zariadenie na odvod dymu a tepla pri požiari.

(7) Vnútorný zhromažďovací priestor, v ktorom nie je zariadenie na odvod dymu a tepla pri požiari, musí mať najmenej polovicu plochy otvorov, ktoré umožňujú prístup vzduchu pri požiari, v hornej tretine výšky obvodových konštrukcií alebo v strešnej konštrukcii.

§ 93

(1) Požiarne úseky pod vonkajším zhromažďovacím priestorom musia byť vybavené stabilným hasiacim zariadením alebo musia mať požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie z konštrukčných prvkov druhu D1 alebo z konštrukčných prvkov druhu D2; to sa nevzťahuje na požiarne úseky bez požiarneho rizika.

(2) Pod zhromažďovacím priestorom nesmú byť umiestnené priestory s nebezpečenstvom výbuchu.

(3) Požiadavky na únikové cesty z vonkajšieho zhromažďovacieho priestoru, ktoré prechádzajú vnútorným priestorom stavby, sú rovnaké ako na únikové cesty z vnútorného zhromažďovacieho priestoru; to však neplatí, ak všetky požiarne úseky v stavbe, ktorou prechádzajú únikové cesty, sú bez požiarneho rizika.

§ 94

Stavby na bývanie a ubytovanie

(1) Stavby na bývanie a ubytovanie sa podľa počtu obytných buniek v stavbe členia na

a) stavby skupiny A,

b) stavby skupiny B.

(2) Obytná bunka je

a) byt,16)

b) izba alebo skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie najviac 20 osôb.

(3) Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny A je stavba s najviac dvoma obytnými bunkami.

(4) Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny A môže tvoriť jeden požiarny úsek; to sa nevzťahuje na priestory uvedené v prílohe č. 1, ktoré sa nachádzajú v tejto stavbe.

(5) Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny B je stavba s viac ako dvoma obytnými bunkami.

(6) Úniková cesta v stavbe uvedenej v odseku 4 musí byť široká najmenej 0,9 m a šírka dverí na tejto únikovej ceste nesmie byť menšia ako 0,8 m; to sa nevzťahuje na priestory, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 bode 4 písm. b) a c).

§ 95

Stavby zdravotníckych zariadení

(1) V stavbách viacpodlažných zdravotníckych zariadení s lôžkovými oddeleniami a oddeleniami jaslí, z ktorých nie je východ priamo na voľné priestranstvo ani úniková cesta po rovine do vedľajšej stavby, musí byť každé podlažie rozdelené najmenej na dva požiarne úseky; v takto vytvorených požiarnych úsekoch musia byť zabezpečené podmienky na bezpečnú evakuáciu osôb aj z vedľajšieho požiarneho úseku.

(2) Požiarny úsek, do ktorého smeruje evakuácia podľa odseku 1, musí

a) mať požiarne zaťaženie, ktorého súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,0,

b) mať dostatočnú plochu na umiestnenie pacientov evakuovaných zo susedného požiarneho úseku,

c) nadväzovať na chránenú únikovú cestu alebo na východ na voľné priestranstvo,

d) mať zabezpečené prirodzené vetranie oknami alebo otvormi v obvodových stenách.

(3) Požiarny úsek, v ktorom je umiestnená jednotka intenzívnej starostlivosti, anestéziologicko-resuscitačné oddelenie a operačné oddelenie, musí byť od ostatných požiarnych úsekov oddelený predsieňou vetranou pretlakovým vetraním, ktorého činnosť musí byť zabezpečená najmenej počas 240 min. Predsieň musí mať také rozmery, aby v nej bolo možné manipulovať s lôžkom.

(4) Požiadavky na požiarne deliace konštrukcie požiarneho úseku uvedeného v odseku 3 musia byť určené podľa susedného požiarneho úseku s najvyšším stupňom požiarnej bezpečnosti a zvýšeného o jeden stupeň.

(5) V stavbách zdravotníckych zariadení musia byť požiarne deliace konštrukcie a konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1; to sa nevzťahuje na stavby zdravotníckych zariadení, ktoré majú najviac dve nadzemné podlažia.

§ 96

Zariadenia sociálnych služieb

Požiadavky požiarnej bezpečnosti na lôžkové oddelenia zdravotníckych zariadení sa primerane vzťahujú aj na zariadenia sociálnych služieb,17) v ktorých sa nachádzajú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

§ 97

Garáže

Motorové vozidlá na dopravu horľavých kvapalín a horľavých plynov možno umiestňovať len v jednopodlažných voľne stojacich alebo pristavených garážach; jednotlivé miesta určené na státie motorových vozidiel v garáži musia byť od seba oddelené požiarnymi stenami s požiarnou odolnosťou najmenej 30 min.

DEVIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 98

So súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky možno v odôvodnených prípadoch

a) rozhodnúť, že priestor uvedený v prílohe č. 1 a určený ako samostatný požiarny úsek tvorí súčasť iného požiarneho úseku,

b) rozhodnúť, že v podzemných podlažiach môže byť vytvorený viacpodlažný požiarny úsek,

c) rozhodnúť o vybavení požiarneho úseku požiarnotechnickými zariadeniami alebo zariadeniami elektrickej požiarnej signalizácie odchylne od ustanovení § 87 a 88.

§ 99

Príslušný orgán štátneho požiarneho dozoru18) môže požadovať vybavenie požiarnotechnickým zariadením a vykonanie opatrení na zníženie požiarneho rizika v požiarnych úsekoch, v ktorých je náhodné požiarne zaťaženie vyššie ako

a) 180 kg.m-2 a konštrukčný celok nehorľavý alebo

b) 100 kg.m-2 a konštrukčný celok zmiešaný, alebo

c) 80 kg.m-2 a konštrukčný celok horľavý.

§ 100

Táto vyhláška sa nevzťahuje na

a) stavby vojenskej správy,19)

b) stavby Policajného zboru a vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,19)

c) stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,19)

d) banské diela,

e) káblové kanály a káblové mosty,

f) cestné tunely a železničné tunely,

g) stavby metra.

§ 101

Projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa začala vypracúvať podľa doterajších predpisov, možno dokončiť podľa týchto predpisov; stavebné povolenie20) na takú stavbu možno vydať najneskôr do 31. decembra 2001.


§ 102

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 2000.


Ladislav Pittner v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

ZOZNAM PRIESTOROV, KTORÉ MUSIA TVORIŤ SAMOSTATNÉ POŽIARNE ÚSEKY

1. Vo všetkých stavbách

a) chránené únikové cesty,

b) evakuačné a požiarne výťahy,

c) výťahové šachty, káblové šachty a kanály,

d) inštalačné šachty a kanály,

e) šachty na zhadzovanie odpadkov vrátane priestorov, kde sa odpadky zhromažďujú,

f) strojovne výťahov v stavbách s požiarnou výškou viac ako 22,5 m,

g) strojovne vzduchotechniky,

h) dozorne alebo riadiace centrá technologických procesov vo výrobných stavbách, ak majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 100 m2,

i) kotolne s výkonom viac ako 100 kW,

j) rozvodne elektrického prúdu, ak majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 100 m2.

Ak priestory podľa písmen c) až g) slúžia iba pre jeden požiarny úsek, môžu byť jeho súčasťou.

2. V stavbe, v ktorej je zhromažďovací priestor

a) vnútorný zhromažďovací priestor,

b) javisko s povraziskom, ktorého súčasťou môžu byť, ak ide o javisko

1. vnútorného zhromažďovacieho priestoru ZP1, všetky pomocné a prevádzkové priestory javiskovej časti stavby (zariadení),

2. vnútorného zhromažďovacieho priestoru ZP2, všetky pomocné priestory javiska,

3. vnútorného zhromažďovacieho priestoru ZP3, len pomocné priestory, ktoré bezprostredne slúžia na prevádzku javiska.

3. V stavbách skupiny A určených na bývanie a ubytovanie

Vstavané alebo pristavané prevádzkarne, ak nie sú súčasťou obytnej bunky.

Súčasťou obytnej bunky môžu byť miestnosti nesúvisiace s prevádzkou bytu, napr. kancelária, ordinácia, obchod s plochou najviac 40 m2.

4. V stavbách skupiny B určených na bývanie a ubytovanie

a) každá obytná bunka,

b) domové vybavenie

1. kotolňa so skladom paliva,

2. sklad paliva, ak je stavebne oddelený od kotolne,

3. ostatné priestory domového vybavenia aj pre viac sekcií obytného domu,

c) iné priestory, ktoré sú umiestnené v stavbe určenej na bývanie alebo na ubytovanie.

5. V stavbách zdravotníckych zariadení

a) lôžková ošetrovacia jedtnotka; jej súčasťou môže byť vyšetrovacia, liečebná alebo riadiaca zložka,

b) jednotka intenzívnej starostlivosti,

c) anestéziologicko-resuscitačné oddelenie,

d) operačné oddelenie,

e) sklady horľavých plynov a kyslíka,

f) iné priestory, ktoré priamo nesúvisia so zdravotníckou starostlivosťou.

6. V jednotlivých, radových a v hromadných garážach a v ostatných stavbách

a) priestor garáže; jeho súčasťou môžu byť priestory, ktoré súvisia s prevádzkou garáže, ak ich plocha je najviac 10 % celkovej plochy požiarneho úseku garáže, do ktorej sú priestory vstavané, a ak ich plocha je menšia ako 100 m2,

b) priestory, ktoré súvisia s prevádzkou garáže, ak ich plocha je väčšia ako 10 % celkovej plochy požiarneho úseku garáže, do ktorej sú priestory vstavané, a ak ich plocha je väčšia ako 100 m2,

c) priestory, ktoré nesúvisia s prevádzkou garáže,

d) priestory čerpacích staníc kvapalných palív,

e) priestory na ošetrenie, údržbu alebo opravy motorových vozidiel, a to najmä

1. sklad olejov a mazadiel,

2. sklad náterových hmôt,

3. sklad pneumatík a sklad čalúnnickej dielne s plochou viac ako 10 m2,

4. sklad náhradných dielcov s plochou viac ako 5 m2 alebo s výškou viac ako 5 m,

5. sklad tlakových fliaš na horľavé plyny.

Priestory uvedené v písmene e) bodoch 1 až 4 môžu tvoriť spoločný požiarny úsek.

7. V stavbách poľnohospodárskej výroby

a) rozvodňa alebo miestnosť pre rozvádzač bez ohľadu na ich pôdorysnú plochu

1. v stajni,

2. v technologickej veži silového skladového hospodárstva,

3. v halovom sklade sušených poľnohospodárskych plodín a obilia,

b) rozvodňa alebo miestnosť pre rozvádzač, ak ich pôdorysná plocha je väčšia ako 25 m2

1. v iných skladoch ako v písmene a) bode 3,

2. v stavbe na pozberovú úpravu poľnohospodárskych plodín,

3. v miestnostiach na miešanie krmív,

c) stajňa; jej súčasťou môže byť vstavaný alebo pristavaný priestor, ak nie je väčší ako 15 % plochy požiarneho úseku stajne,

d) každé podlažie stajne vo viacpodlažnej stavbe.

8. V skladoch v jednopodlažných stavbách

a) prevádzkové priestory, v ktorých sa skladuje materiál triedy požiarneho nebezpečenstva 0 až 5,

b) priestory, v ktorých sa zhromažďujú alebo upravujú odpady z horľavých materiálov s plochou viac ako 50 m2,

c) priestory vstavané do skladu alebo pristavané ku skladu v jednopodlažnej stavbe, ktoré nie sú určené na skladovanie.

Súčasťou požiarneho úseku skladu v jednopodlažných stavbách môžu byť pomocné prevádzkarne určené najmä na manipuláciu alebo balenie výrobkov, ktoré majú plochu najviac 10 % plochy požiarneho úseku skladu v jednopodlažných stavbách, najviac však 150 m2 a je v nich najviac 20 trvalých pracovných miest alebo dočasných pracovných miest.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

URČENIE PRVÉHO NADZEMNÉHO POŽIARNEHO PODLAŽIA A POŽIARNEJ VÝŠKY

a)

Obrázek 01

x – najviac 1,50 m

b)

Obrázek 02

x – viac ako 1,50 m

Príloha č. 3 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

KRITÉRIÁ, SYMBOLY A TRIEDY NA HODNOTENIE POŽIARNEJ ODOLNOSTI KONŠTRUKCIÍ

Na hodnotenie požiarnej odolnosti konštrukcií sa používajú tieto kritériá a symboly:

a) nosnosť a stabilita – R,

b) celistvosť – E,

c) tepelná izolácia – I,

d) izolácia riadená radiáciou – W,

e) predpokladané zvláštne mechanické vplyvy – M,

f) dvere vybavené zariadením na automatické zatváranie – C,

g) konštrukcie s osobitným obmedzením prieniku dymu – S.

Na hodnotenie požiarnej odolnosti konštrukcií sa používajú tieto triedy:

a) nosné konštrukcie

1. REI a čas vyjadrený v min – minimálny čas, počas ktorého sú splnené kritériá nosnosti a stability, celistvosti a tepelnej izolácie, napr. REI 30,

2. RE a čas vyjadrený v min – minimálny čas, počas ktorého sú splnené kritériá nosnosti a stability a celistvosti, napr. RE 30,

3. R a čas vyjadrený v min – minimálny čas, počas ktorého sú splnené kritériá nosnosti a stability, napr. R 30,

b) nenosné konštrukcie

1. EI a čas vyjadrený v min – minimálny čas, počas ktorého sú splnené kritériá celistvosti a tepelnej izolácie, napr. EI 30,

2. E a čas vyjadrený v min – minimálny čas, počas ktorého je splnené kritérium celistvosti, napr. E 30.

Príloha č. 4 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

URČENIE PLOCHY POVRCHOVEJ VRSTVY HORĽAVÝCH LÁTOK

Plocha povrchovej vrstvy horľavých látok sa určuje z plochy požiarneho úseku pre horľavé látky podľa vzorca

Spv = S . k (m2),

v ktorom

Spv je plocha povrchovej vrstvy horľavých látok (m2),

S je plocha požiarneho úseku (m2),

k je súčiniteľ (bez rozmeru), ktorý sa určuje pre

a) tuhé horľavé látky podľa tabuľky,

b) kvapalné horľavé látky počtom podlaží v požiarnom úseku.

Požiarny úsek s počtom podlaží Hodnota súčiniteľa k
1 3
2 6
3 9
4 12
5 15

Príloha č. 5 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

PRAVDEPODOBNOSŤ VZNIKU A ROZŠÍRENIA POŽIARU V PREVÁDZKARNI

Skupina prevádzkarne Pravdepodobnosť vzniku a rozšírenia požiaru
1 0,15
2 0,4
3 0,7
4 1,0
5 1,4
6 2,2
7 3,2

Príloha č. 6 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

SCHÉMA VYHOTOVENIA AUTOMATICKÉHO POŽIARNOTECHNICKÉHO ZARIADENIA

Obrázok 06

Príloha č. 7 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

VETRANIE ÚNIKOVÝCH CIEST

1. Prirodzené vetranie únikových ciest sa zabezpečuje

a) otvárateľnými otvormi s plochou najmenej 2 m2 v každom podlaží alebo otvormi s plochou najmenej 1 m2 na každom podlaží umožňujúcimi priečne vetranie; ak je pôdorysná plocha chránenej únikovej cesty v podlaží väčšia ako 20 m2, určí sa plocha otvárateľných otvorov podľa pôdorysnej plochy chránenej únikovej cesty v podlaží, a to 10 % pri jednostrannom vetraní a 5 % pri priečnom vetraní,

b) vetracím otvorom s plochou najmenej 2 m2 umiestneným na najvyššom mieste únikovej cesty a rovnako veľkým otvorom pre prívod vzduchu z voľného priestoru, ktorý je umiestnený vo vstupnom podlaží alebo nižšie; otvárací mechanizmus aspoň horného otvoru musí byť vybavený diaľkovým ovládaním z niekoľkých miest v priestore chránenej únikovej cesty, vždy však z úrovne vstupného podlažia,

c) vetracími prieduchmi s výustkami v každom podlaží chránenej únikovej cesty s odvodom vzduchu pri strope a s prívodom čerstvého vzduchu nad podlahou; prierezová plocha každého prieduchu musí byť najmenej 1 % pôdorysnej plochy tej časti únikovej cesty, ktorú má prieduch odvetrávať; ak je navrhnuté uzatváranie výustiek prieduchov v každom podlaží tak, aby splodiny horenia nemohli prenikať prieduchom z podlažia do podlažia, môžu byť prieduchy na odvod a prívod pre viac podlaží spoločné; prierezová plocha spoločného prieduchu musí postačiť na prívod vzduchu alebo na odvod vzduchu aspoň 50 % výustiek napojených na tento prieduch, najmenej však pre tri výustky.

2. Umelé vetranie sa zabezpečuje prívodom vzduchu v množstve zodpovedajúcom 10-násobnému objemu priestoru chránenej únikovej cesty počas 1 hodiny a odvodom vzduchu pomocou prieduchov, šácht a podobne; prívod vzduchu musí byť zabezpečený bez ohľadu na miesto vzniku požiaru v stavbe v čase 2 tu najmenej počas 10 min.

3. Pretlakové vetranie je umelé vetranie, ktoré vytvára pretlak vzduchu medzi priestorom únikovej cesty a požiarnou predsieňou v hodnote od 15 Pa do 50 Pa a medzi požiarnou predsieňou a vedľajšími požiarnymi úsekmi v hodnote od 10 Pa do 30 Pa tak, aby bol dodržaný tlakový spád z priestoru únikovej cesty do predsiene.

Príloha č. 8 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

DOVOLENÝ ČAS EVAKUÁCIE OSÔB NA ÚNIKOVÝCH CESTÁCH

Úniková cesta Dovolený čas evakuácie osôb1)tu max v min
Jediná úniková cesta Viac únikových ciest
Nechránená úniková cesta v požiarnom úseku so súčinitelom horľavých látok do 0,72) 3,0 5,0
0,9 2,3 4,0
1,1 1,7 3,5
1,3 1,0 2,5
nad 1,3 0,75 1,5
Nechránená úniková cesta v požiarnom úseku s pravdepodobnosťou vzniku a rozšírenia požiaru do 0.552) 3,0 5,0
1,2 2,5 4,0
2,7 1,5 2,5
nad 2,7 0,75 1,5
Čiastočne chránená úniková cesta v požiarnom úseku   
- podľa § 51 ods. 4 písm. a) a b) 4,0 6,0
- podľa § 51 ods. 4 písm. c) 3,0 4,0
Chránená úniková cesta   
typu A 6,0 10,0
typu B 15,0 20,0
typu C 30,0 30,0

Príloha č. 9 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

NAJNIŽŠÍ TYP CHRÁNENÝCH ÚNIKOVÝCH CIEST

A. V stavbách okrem stavieb zdravotníckych zariadení s lôžkovými oddeleniami

Počet únikových ciest z požiarneho úseku alebo zo stavby Najnižší typ chránenej únikovej cesty v
nadzemných podlažiach podzemných podlažiach
pri požiarnej výške stavby hpv v m
do 22,5 nad 22,5 do 45,0 nad 45,0 do 4,5 nad 4,5 do 8,0 nad 8,0
Jedna úniková cesta A B C A B C1)
Ďalšia úniková cesta A A B A A B

B. V stavbách zdravotníckych zariadení s lôžkovými oddeleniami

Počet nadzemných podlaží stavby Typ jednej únikovej cesty Typ ďalšej únikovej cesty
2 A A
3 až 8 B A
9 až 12 B B1)
viac ako 12 C B

Príloha č. 10 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

VZÁJOMNÁ VZDIALENOSŤ VÝCHODOV Z MIESTNOSTI ALEBO Z POŽIARNEHO ÚSEKU

Obrázok 10

Príloha č. 11 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

DOVOLENÁ DĹŽKA NECHRÁNENEJ ÚNIKOVEJ CESTY

A. V otvorených technologických zariadeniach

Por. čís. Priestor Dovolená dĺžka nechránenej únikovej cesty v m pre
jedinú cestu viac ciest
1. Obslužné galérie, ochodze a lavičky otvorených technologických zariadení
a) pri spracúvaní alebo pri výskyte horľavých plynov a horľavých kvapalín I. a II. triedy nebezpečnosti 30 50
b) pri spracúvaní alebo pri výskyte horľavých kvapalín III. a IV. triedy nebezpečnosti a pevných horľavých látok 50 115
c) pri spracúvaní nehorľavých látok 100 145
2. Lavičky potrubných mostov
a) rozvodu horľavých plynov a horľavých kvapalín 50 115
b) rozvodu nehorľavých látok 100 145
3. Dopravníkové mosty na dopravu pevných látok
a) horľavých 50 115
b) nehorľavých 100 145

B. V potrubných kanáloch

Por. čís. Priestor Dovolená dĺžka nechránenej únikovej cesty v m pre
jedinú cestu viac ciest
1. Doprava horľavých plynov a horľavých kvapalín
a) v priechodných kanáloch 30 50
b) v prielezných kanáloch nie je dovolená 30
2. Doprava pevných horľavých látok
a) v priechodných kanáloch 50 115
b) v prielezných kanáloch 30 50
3. Doprava nehorľavých látok
a) v priechodných kanáloch 100 145
b) v prielezných kanáloch 50 85

Príloha č. 12 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

RÝCHLOSŤ POHYBU OSÔB A JEDNOTKOVÁ KAPACITA ÚNIKOVÉHO PRUHU

Únik Rýchlosť pohybu osôb v m.min-1 Jednotková kapacita počet osôb za min
po rovine 30 40
po schodoch dolu 25 30
po schodoch hore 20 25

Príloha č. 13 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

VYBAVENIE POŽIARNEHO ÚSEKU ZARIADENÍM ELEKTRICKEJ POŽIARNEJ SIGNALIZÁCIE, STABILNÝM HASIACIM ZARIADENÍM A ZARIADENÍM NA ODVOD TEPLA A SPLODÍN HORENIA

Obrázok 13

ip – index skladovaných materiálov,

Ps – súčiniteľ hmotnosti,

As – súčiniteľ nebezpečenstva,

Bs – súčiniteľ skladovania,

ie – index ekonomického rizika,

Es – súčiniteľ škôd,

U – súčiniteľ plochy,

Zs – súčiniteľ splodín horenia,

PLOCHA 1 – požiarny úsek nemusí byť vybavený zariadením elektrickej požiarnej signalizácie, stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia,

PLOCHA 2 – požiarny úsek musí byť vybavený elektrickou požiarnou signalizáciou,

PLOCHA 3 – požiarny úsek musí byť vybavený stabilným hasiacim zariadením,

PLOCHA 4 – požiarny úsek musí byť vybavený elektrickou požiarnou signalizáciou a stabilným hasiacim zariadením,

PLOCHA A (nad bodkočiarkovanou čiarou) – požiarny úsek musí byť vybavený zariadením na odvod dymu a tepla pri požiari,

PLOCHA B (pod bodkočiarkovanou čiarou) – požiarny úsek nemusí byť vybavený zariadením na odvod dymu a tepla pri požiari.

Príloha č. 14 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.

DRUH KÁBLA

A. PRE ZARIADENIA, KTORÉ SÚ POČAS POŽIARU V PREVÁDZKE
Zariadenia, ktoré sú počas požiaru v prevádzke Druh kábla
a) domáci rozhlas ZO, PH
b) núdzové osvetlenie ZO, BH, PH
c) osvetlenie chránených únikových ciest a zásahových ciest BH, PH
d) evakuačné a požiarne výťahy ZO, PH
e) vetranie únikových ciest ZO, BH, PH
f) stabilné hasiace zariadenia ZO, PH
g) elektrická požiarna signalizácia ZO, PH
h) zariadenie na odvod splodín horenia ZO, BH, PH
i) zosilňovacie čerpadlá požiarneho vodovodu ZO, PH
B. PRE POŽIARNE ÚSEKY S TÝMITO PRIESTORMI
Požiarny úsek s priestorom Druh kábla
a) zdravotnícke zariadenia
1. jasle BH, ZO
2. lôžkové oddelenia nemocníc BH, PH, ZO
3. jednotka intenzívnej starostlivosti, anestéziologicko-resuscitačné oddelenie, operačné oddelenie BH, PH, ZO
b) stavby sociálnych služieb - lôžkové časti BH, PH, ZO
c) stavby s vnútornými zhromažďovacími priestormi (divadlá, kiná, kongresové sály, obchody, výstavníctvo)
1. zhromažďovací priestor BH, ZO
2. priestory, v ktorých sa pohybujú návštevníci BH
d) stavby na bývanie (okrem rodinných domov) - komunikačné priestory BH, ZO
e) stavby na ubytovanie pre viac ako 20 osôb (hotely, internáty a podobne)
1. izby BH, ZO
2. spoločné priestory (recepcia, reštaurácia) BH

Ak sa v požiarnom úseku nachádza viac priestorov, treba pre požiarny úsek splniť všetky požiadavky ustanovené pre jednotlivé priestory.

Vysvetlivky:

ZO – odolný proti šíreniu plameňa,

BH – bezhalogénový s nízkou hustotou dymu pri horení,

PH – počas horenia funkčný v požadovanom čase.

Poznámky pod čiarou

1) § 3 zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch.

2) § 85 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

3) STN 92 0201 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia.

4) § 17 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov.

5) Zákon č. 90/1998 Z. z.

6) STN P ENV 1996-1-2 Eurokód 6. Navrhovanie murovaných konštrukcií. Časť 1-2: Všeobecné pravidlá. Navrhovanie konštrukcií na účinný zásah proti požiaru.

7) § 5 ods. 5 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8) § 5 ods. 6 zákona č. 264/1999 Z. z.

9) Napríklad vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/1999 Z. z.

10) STN 73 0863 Požiarnotechnické vlastnosti hmôt. Stanovenie šírenia plameňa po povrchu stavebných hmôt.

11) STN 73 0865 Požiarna bezpečnosť stavieb. Hodnotenie stekania hmôt z podhľadov stropov a striech.

12) STN 92 0101 Požiarna bezpečnosť stavieb. Názvoslovie.

13) STN EN 179 Stavebné kovanie. Núdzové východové uzávery ovládané kľučkou alebo tlačidlom. Požiadavky a skúšobné metódy.
STN EN 1125 Stavebné kovanie. Panikové východové uzávery ovládané horizontálnym držadlom. Požiadavky a skúšobné metódy.

14) § 5 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 90/1997 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách.

15) STN 92 0202-1 Požiarna bezpečnosť stavieb. Vybavenie stavieb hasiacimi prístrojmi.

16) § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

17) Zákon č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 389/1998 Z. z.

18) § 32, 34 a 35 zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.

19) § 121 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.

20) § 66 až 70 zákona č. 50/1976 Zb.

1) Dovolený čas evakuácie osôb sa znižuje pri použití únikového rebríka, a to o 0,5 min na každých začatých 8 m prekonávaného výškového rozdielu; pri použití sklzných tyčí a sklzných žľabov sa dovolený čas evakuácie neznižuje.

2) Pre medziľahlé hodnoty sa dovolený čas evakuácie osôb určuje lineárnou interpoláciou.

1) Ak sa predpokladá z podzemných podlaží evakuácia najviac 30 osôb, možno chránenú únikovú cestu typu C nahradiť chránenou únikovou cestou typu B s umelým vetraním.

1) Jednu ďalšiu únikovú cestu typu B možno nahradiť dvoma únikovými cestami typu A vybavenými umelým vetraním.