Zákon č. 254/1998 Z. z.Zákon o verejných prácach

PRVÁ ČASŤ

§ 1

Tento zákon upravuje podmienky na prípravu verejných prác, ich posudzovanie, kvalitu, hodnotenie a vykonávanie štátneho dozoru nad verejnými prácami (ďalej len „štátny dozor“).

§ 2

Na účely tohto zákona

a) verejnou prácou je

1. činnosť na prípravu a uskutočňovanie stavby alebo zmeny dokončenej stavby financovaná celkom alebo sčasti z verejných investícií,

2. stavba financovaná celkom alebo sčasti z verejných investícií,

b) verejnou investíciou sú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, štátnych účelových fondov, z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtov vyšších územných celkov, z úverov, za ktoré ručí štát; za verejné investície sa považujú aj vlastné prostriedky obce, ak obec požiada o zaradenie stavby financovanej z takých prostriedkov do rozvojového programu kraja,

c) stavebným zámerom verejnej práce (ďalej len „stavebný zámer”) je dokumentácia, ktorá vyjadruje základné požiadavky na verejnú prácu,

d) súhrnným programom verejných prác je súbor verejných prác s vypracovaným stavebným zámerom,

e) celkovou cenou verejnej práce je cena vrátane dane z pridanej hodnoty,

f) rozvojovou verejnou prácou je verejná práca s celkovou cenou vyššou ako 40 mil. Sk, ktorou sa vykonáva hospodárska a sociálna politika vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda”) a zabezpečuje politika rozvoja odvetvia alebo rozvoj regiónu,¹)

g) predkladateľom sú príslušné ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy alebo iní správcovia rozpočtových kapitol, samosprávne kraje a obce,

h) technickou prípravou verejnej práce (ďalej len „technická príprava”) sú všetky činnosti potrebné na spracovanie stavebného zámeru a ďalšie činnosti, ktoré končia nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia,^1a)

i) rozvojovým programom priorít verejných prác je súbor rozvojových verejných prác, ktorých technická príprava je v súlade s týmto zákonom; informatívnu časť rozvojového programu priorít verejných prác tvoria predpokladané finančné prostriedky podľa zdrojov.

DRUHÁ ČASŤ

§ 3

(1) Sústavu programov verejných prác tvorí

a) Rezortný rozvojový program verejných prác (ďalej len „rezortný rozvojový program“),

b) Rozvojový program verejných prác samosprávneho kraja (ďalej len „Rozvojový program samosprávneho kraja),

c) Súhrnný program verejných prác,

d) Rozvojový program priorít verejných prác (ďalej len „rozvojový program priorít“).

(2) Podrobnosti o rozsahu, forme a zostavovaní rezortného rozvojového programu a rozvojového programu kraja ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

§ 4

(1) Rezortný rozvojový program zahŕňa všetky rozvojové verejné práce v rezorte, pri ktorých sa predpokladá ukončenie technickej prípravy v nasledujúcom rozpočtovom roku a v ďalších dvoch rokoch a všetky rozvojové verejné práce v rezorte s ukončenou technickou prípravou s predpokladaným začatím stavebných prác v nasledujúcom rozpočtovom roku a v ďalších dvoch rokoch.

(2) Rezortný rozvojový program vypracúvajú príslušné ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a iní správcovia rozpočtových kapitol na obdobie troch rokov na základe koncepcie rozvoja odvetvia, základných programových dokumentov podpory regionálneho rozvoja^1b) a územnoplánovacej dokumentácie^1c) a predkladajú ho ministerstvu každoročne v termíne určenom ministerstvom.

§ 5

(1) Rozvojový program samosprávneho kraja zahŕňa všetky rozvojové verejné práce v samosprávnom kraji, pri ktorých sa predpokladá ukončenie technickej prípravy v nasledujúcom rozpočtovom roku a v ďalších dvoch rokoch a všetky rozvojové verejné práce v samosprávnom kraji s ukončenou technickou prípravou s predpokladaným začatím stavebných prác v nasledujúcom rozpočtovom roku a v ďalších dvoch rokoch.

(2) Rozvojový program samosprávneho kraja vypracúva samosprávny kraj na obdobie troch rokov, pričom vychádza najmä zo základných programových dokumentov podpory regionálneho rozvoja^1b) a územnoplánovacej dokumentácie^1c) a predkladá ministerstvu každoročne do 15. marca.

(3) Do rozvojového programu samosprávneho kraja samosprávny kraj zapracuje aj rozvojové verejné práce obcí.

(4) Požiadavku na zaradenie rozvojovej verejnej práce do rozvojového programu samosprávneho kraja obec predkladá samosprávnemu kraju každoročne do konca januára.

§ 6

(1) Súhrnný program verejných prác spracúva ministerstvo na podklade priebežne predkladaných stavebných zámerov.

(2) Predkladateľ preverí správnosť stavebného zámeru, jeho súlad so zámermi a cieľmi rezortu, samosprávneho kraja alebo obce a predloží ho v jednom vyhotovení ministerstvu. Stavebný zámer, ktorý obsahuje skutočnosti týkajúce sa obrany štátu alebo bezpečnosti štátu, ministerstvu sa nepredkladá.

(3) Ak je potrebné vykonať štátnu expertízu stavebného zámeru (ďalej len „štátna expertíza“), predkladateľ postupuje podľa § 10.

§ 8

(1) Rozvojový program priorít zostavuje ministerstvo z rezortných rozvojových programov a rozvojových programov samosprávnych krajov na obdobie troch rokov a predkladá na schválenie vláde.

(2) Do rozvojového programu priorít ministerstvo zaraďuje rozvojové verejné práce cez Súhrnný program verejných prác na základe preverenia stavu technickej prípravy.

(3) Pri verejných prácach, ktorými sa zabezpečuje obrana štátu a bezpečnosť štátu, sa postup podľa odseku 2 neuplatňuje.

TRETIA ČASŤ

§ 9

(1) Stavebný zámer vychádza z koncepcie rozvoja odvetvia, zo základných programových dokumentov podpory regionálneho rozvoja,^1b) schválenej územnoplánovacej dokumentácie a objasňuje súvislosti stavby alebo súboru stavieb vyjadrené v týchto dokumentoch.

(2) Stavebný zámer predkladateľ zabezpečuje na každú verejnú prácu s navrhovanou cenou vyššou ako 40 mil. Sk.

(3) Stavebný zámer obsahuje príslušnú dokumentáciu stavebného zámeru a záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu,^1d) ak ide o stavebný zámer, pre ktorý sa toto stanovisko vyžaduje.

(4) Dokumentácia stavebného zámeru obsahuje najmä

a) sprievodnú správu,

b) technickú správu,

c) ekonomickú správu,

d) výkresy,

e) doklady.

(5) Podrobnosti o obsahu a rozsahu dokumentácie stavebného zámeru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(6) Predkladateľ zodpovedá za vypracovanie stavebného zámeru podľa odseku 1, za hospodárnosť využitia verejných investícií a úplnosť písomností podľa odsekov 3 a 4.

(7) Ak ide o verejnú prácu s celkovou cenou vyššou ako 200 mil. Sk, predkladateľ požiada ministerstvo o vykonanie štátnej expertízy.

(8) Dokumentáciu stavebného zámeru uchováva predkladateľ desať rokov od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

§ 10

(1) Štátna expertíza je posudzovanie stavebného zámeru s cieľom zhodnotiť optimálne využitie verejných investícií pri financovaní verejnej práce. Štátnu expertízu vykonáva ministerstvo na základe žiadosti predkladateľa o vykonanie štátnej expertízy (ďalej len „žiadosť“).

(2) Štátna expertíza sa vykoná

a) na každú verejnú prácu s celkovou cenou vyššou ako 200 mil. Sk s výnimkou verejných prác obstarávaných Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočňujú v zahraničí, a verejných prác určených na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu,

b) na verejnú prácu zásadného významu pre štát, ak tak určí vláda.

(3) Žiadosť obsahuje

a) identifikačné údaje o predkladateľovi a verejnej práci,

b) predpokladané termíny prípravy, uskutočnenia a dokončenia verejnej práce,

c) stavebný zámer podľa § 9 ods. 3 v troch výtlačkoch a dokumentáciu stavebného zámeru podľa § 9 ods. 4 písm. a), b) a c) aj v elektronickej podobe.

(4) Ministerstvo v rámci výkonu štátnej expertízy vypracuje do 30 dní expertízny posudok (ďalej len „posudok“) na stavebný zámer.

(5) Ministerstvo môže požiadať o vypracovanie posudku externých odborníkov, vedecké alebo odborné inštitúcie. Lehota na vypracovanie posudku je do 30 dní.

(6) Ak externému odborníkovi vzniknú v súvislosti s vypracovaním posudku nevyhnutné náklady, uvedie ich vo vyúčtovaní oddelene od odmeny za výkon práce.

(7) Posudok hodnotí verejnú prácu najmä z hľadiska

a) posúdenia ekonomickej efektívnosti,

b) opodstatnenosti nákladov verejnej práce,

c) súladu so základnými programovými dokumentmi podpory regionálneho rozvoja,^1b)

d) súladu s Koncepciou územného rozvoja Slovenska,

e) súladu s koncepciou rozvoja odvetvia,

f) súladu s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,

g) súladu s územnoplánovacou dokumentáciou,

h) súladu so záverečným stanoviskom podľa osobitného predpisu,^1d) ak ide o stavebný zámer, pre ktorý sa toto stanovisko vyžaduje,

i) optimálneho technického, konštrukčného a ekonomického riešenia.

(8) Ak z posudku vyplýva, že posudzovaný stavebný zámer zodpovedá požadovaným hľadiskám, ministerstvo vyhotoví protokol o vykonaní štátnej expertízy (ďalej len „protokol“).

§ 11

(1) Protokol je záväzným podkladom na ďalšie etapy prípravy a uskutočňovania verejných prác.

(2) Lehota na vyhotovenie protokolu je 14 dní od vypracovania posudku. Ak ministerstvo požiadalo o vypracovanie posudku podľa § 10 ods. 6, 14-dňová lehota plynie odo dňa doručenia posudku.

(3) V prípade nesúhlasného posudku k stavebnému zámeru ministerstvo do siedmich dní odo dňa doručenia posudku zvolá rokovanie na zladenie stanovísk. Na rokovanie prizve aj predkladateľa a do 14 dní po prerokovaní stanovísk vyhotoví protokol.

(4) Ak ide o stavebný zámer, pre ktorý sa vyžaduje aj záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu,¹) ministerstvo nemôže vyhotoviť protokol bez tohto stanoviska.

(5) Ak je záver protokolu v rozpore so záverečným stanoviskom podľa osobitného predpisu¹) a predkladateľ vypracúva nový stavebný zámer podľa záverov protokolu, vzťahuje sa na posúdenie tohto stavebného zámeru osobitný predpis.¹)

(6) Protokol obsahuje

a) identifikačné údaje predkladateľa, názov verejnej práce, miesto jej uskutočnenia, predpokladanú lehotu výstavby a rozpočet verejnej práce,

b) údaje o postupe pri posúdení stavebného zámeru,

c) záver protokolu, ktorý obsahuje

1. súhlas so stavebným zámerom alebo

2. súhlas so stavebným zámerom s pripomienkami a podmienkami, ktorých splnenie podmieňuje platnosť súhlasu, alebo

3. nesúhlas so stavebným zámerom s odôvodnením nesúhlasu,

d) dátum vyhotovenia a odoslania protokolu, meno, priezvisko a podpis spracovateľa protokolu, podpis oprávneného zástupcu ministerstva a odtlačok úradnej pečiatky ministerstva.

(7) Ministerstvo zašle protokol a stavebný zámer predkladateľovi do siedmich dní od vyhotovenia protokolu. Na každej strane protokolu, stavebného zámeru a na každom výkrese stavebného zámeru je odtlačok úradnej pečiatky ministerstva. V rovnakej lehote protokol zašle aj Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). Zvyšné exempláre stavebného zámeru bez odtlačku úradnej pečiatky ministerstvo vráti predkladateľovi.

(8) Protokol a posudky sú uložené na ministerstve. Ministerstvo tieto dokumenty uchováva desať rokov od vydania protokolu.

(9) Cena uvedená v protokole je predpokladaná hodnota zákazky podľa osobitného predpisu.²)

(10) Ministerstvo môže v protokole určiť predkladateľovi povinnosť opätovne predložiť dokumentáciu v priebehu technickej prípravy na preverenie, či sa zohľadnili pripomienky a dodržali podmienky určené protokolom. Ak sa pripomienky a podmienky splnili, ministerstvo do 30 dní odo dňa doručenia dokumentácie vydá dodatok k protokolu, ktorý tvorí súčasť protokolu.

§ 11a

(1) Opakovaná štátna expertíza sa vykoná na dodatok stavebného zámeru, ak v priebehu technickej prípravy stavby dôjde k zmene technického riešenia stavby alebo k inej zmene, následkom ktorej nie je možné dodržať cenu podľa § 11 ods. 9.

(2) Obsahom dokumentácie dodatku stavebného zámeru je riešenie predmetu zmeny a porovnanie so stavebným zámerom so zdôvodnením nedodržania protokolu; pre rozsah dokumentácie dodatku stavebného zámeru sa použije ustanovenie vykonávacieho predpisu.

(3) Pri vypracovaní posudku na dodatok stavebného zámeru v rámci výkonu opakovanej štátnej expertízy ministerstvo postupuje podľa § 10.

(4) Ak z posudku na dodatok stavebného zámeru vyplýva, že dodatok stavebného zámeru zodpovedá požadovaným hľadiskám, ministerstvo vyhotoví dodatok k protokolu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť protokolu.

(5) Ak posudok na dodatok stavebného zámeru preukáže neopodstatnenosť zmeny ceny uvedenej v protokole, dodatok k protokolu sa nevyhotoví a ministerstvo oznámi výsledok posúdenia predkladateľovi.

(6) Opakovanú štátnu expertízu vykoná ministerstvo na základe žiadosti predkladateľa o vykonanie opakovanej štátnej expertízy.

ŠTVRTÁ ČASŤ

§ 12

(1) Za kvalitu verejnej práce zodpovedá stavebník, ktorý je povinný najmä

a) pri príprave verejnej práce v zmluve

1. určiť technické normy a všeobecné technické požiadavky projektantovi pri spracúvaní projektovej dokumentácie,

2. zabezpečiť kontrolu technického riešenia projektových prác a stanoviť etapy kontroly v procese rozpracovanosti projektu,

3. určiť povinnosť projektanta spolupracovať so zhotoviteľom verejnej práce (ďalej len „zhotoviteľ“) pri vypracúvaní kontrolného a skúšobného plánu verejnej práce (ďalej len „skúšobný plán“),

4. určiť rozsah a podmienky dozoru projektanta verejnej práce,

5. špecifikovať požiadavky na stavebné výrobky,

6. uložiť projektantovi v spolupráci so zhotoviteľom spracovať plán užívania verejnej práce tak, aby počas jej užívania nedošlo k ohrozeniu osôb, majetku alebo jej poškodeniu, prípadne k predčasnému opotrebovaniu; plán užívania obsahuje pravidlá užívania, technických prehliadok, údržby a opráv,

7. uložiť zhotoviteľovi pred začatím stavebných prác vypracovať skúšobný plán, termín jeho vypracovania a spôsob odsúhlasenia za účasti projektanta,

b) počas uskutočňovania verejnej práce v zmluve

1. určiť osobitné požiadavky na kvalitu a spôsob ich overovania, ak nevyplývajú z požiadaviek technických noriem, prípadne z iných dokumentov ním určených,

2. zabezpečiť primerané podmienky na výkon dozoru projektanta, štátneho dozoru a autorského dozoru,

3. vyhradiť si právo nezaplatiť zhotoviteľovi najmenej 5 % a najviac 10 % z dohodnutej ceny do doby preukázania splnenia kvalitatívnych parametrov pri odovzdávaní verejnej práce alebo jej ucelenej časti; pri stavbe diaľnice alebo cesty pre motorové vozidlá najmenej 5 % a najviac 30 %,

4. vyžadovať záručnú lehotu minimálne päť rokov pre stavebnú časť verejnej práce alebo dlhšiu pre jej vybranú časť,

c) po dokončení verejnej práce

1. organizovať po výzve zhotoviteľa preberanie verejnej práce medzi ním a zhotoviteľom, o čom vyhotoví preberací protokol,

2. preveriť komplexnosť, úplnosť, kvalitu a prevádzkyschopnosť preberanej verejnej práce alebo jej ucelenej časti,

3. vyhotovovať súpis zistených nedostatkov a nedorobkov a dohodnúť so zhotoviteľom termín ich odstránenia,

4. uložiť zhotoviteľovi nápravné opatrenia s cieľom odstrániť zistené nedostatky a nedorobky a určiť náhradný termín preberania verejnej práce,

5. zabezpečiť odovzdanie častí verejnej práce užívateľom, ktorých odovzdanie je určené osobitnými predpismi.³)

(2) Podrobnosti o obsahu preberacieho protokolu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 13

(1) Skúšobný plán vypracúva zhotoviteľ s cieľom preveriť a preukázať súlad požadovaných technických vlastností verejnej práce a jej častí s požiadavkami

a) všeobecne záväzných právnych predpisov,

b) slovenských technických noriem⁴) a ďalších požadovaných technických noriem,

c) všeobecných záväzných nariadení obce,

d) stavebného povolenia,

e) zmluvy s obstarávateľom.

(2) Skúšobný plán je dokumentácia, ktorej vypracovanie, odsúhlasovanie, aktualizáciu, dopĺňanie, distribúciu a archivovanie zabezpečuje zhotoviteľ. Obsah skúšobného plánu musí byť v súlade s plánovaným postupom prác a tvorí ho

a) určenie predmetu, spôsobu a početnosti kontrol,

b) doklad o oprávnení na vykonanie kontroly,

c) spôsob vyhodnocovania výsledkov.

(3) Skúšobný plán musí určovať miesta v konštrukcii stavby, kde sa majú jednotlivé kontroly vykonať. Náklady na skúšky a kontroly v rozsahu skúšobného plánu uhrádza zhotoviteľ, ak sa so stavebníkom nedohodne inak.

(4) Stavebník môže požadovať vykonanie ďalších skúšok nad rámec skúšobného plánu v prípade podozrenia z nedodržania kvality. Náklady nad rámec skúšobného plánu znáša zhotoviteľ, ak sa preukáže, že za porušenie kvality zodpovedá. V opačnom prípade náklady znáša stavebník.

§ 14

(1) Dokumentáciu o kvalite verejnej práce vedie stavebník. Dokumentáciu tvoria

a) záznamy o preberaní ukončených technologických etáp stavby a poddodávok,

b) záznam o preukázaní odbornej spôsobilosti účastníkov výstavby podľa osobitného predpisu,⁵)

c) doklady o výrobkoch a materiáloch používaných na stavbe,

d) skúšobný plán a záznamy vyplývajúce z jeho plnenia,

e) záznamy o vykonaných kontrolách,

f) doklady o odstránení nedostatkov a nedorobkov,

g) dokumentácia skutočného realizovania stavby,⁶)

h) plán užívania verejnej práce.

(2) Po dokončení verejnej práce je stavebník povinný skontrolovať úplnosť dokumentácie o kvalite verejnej práce a odovzdať ju užívateľovi, ktorý je povinný túto dokumentáciu uchovávať desať rokov od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

PIATA ČASŤ

§ 15

(1) Záverečné technické a ekonomické hodnotenie dokončenej verejnej práce (ďalej len „hodnotenie verejnej práce“) je povinný zabezpečiť stavebník. Hodnotením verejnej práce sa overuje, či sa verejné investície na verejnú prácu použili v súlade so stavebným zámerom a protokolom, ak bol vydaný.

(2) Podrobnosti záverečného technického a ekonomického hodnotenia dokončenej verejnej práce ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 16

Podkladmi na hodnotenie verejnej práce sú najmä

a) stavebný zámer a právoplatné stavebné povolenie s overenou projektovou dokumentáciou stavby,

b) doklady o použití a zdrojoch verejných investícií,

c) Rozvojový program priorít verejných prác,

d) protokol,

e) právoplatné kolaudačné rozhodnutie,

f) údaje o skutočných nákladoch dokončenej verejnej práce v súlade s dokumentáciou skutočného realizovania stavby.

§ 17

(1) Hodnotenie verejnej práce obsahuje

a) identifikačné údaje o verejnej práci, údaje o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,

b) vyjadrenie stavebníka, či trvajú podmienky, za akých bol schválený stavebný zámer, a správu stavebníka o konečných podmienkach na hodnotenie verejnej práce, ak sa tieto podmienky pred dokončením verejnej práce zmenili,

c) návrh opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a nedorobkov alebo na dosiahnutie technických a ekonomických parametrov dokončenej verejnej práce, ak sa plánované technické a ekonomické parametre nedosiahli,

d) prehľad skutočných nákladov dokončenej verejnej práce v príslušnom členení,

e) porovnanie predpokladaných nákladov a skutočných nákladov dokončenej verejnej práce,

f) súpis poznatkov a skúseností z prípravy a realizácie verejnej práce použiteľných na skvalitnenie úrovne riadenia ďalších verejných prác,

g) závery, prípadne opatrenia, ktoré ešte treba vykonať na verejnej práci.

(2) Hodnotením verejnej práce sa posudzuje

a) dodržanie podmienok, za akých bol odsúhlasený stavebný zámer, projektová dokumentácia stavby, a podmienok stavebného úradu stanovených v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení,

b) dodržanie vecného rozsahu verejnej práce,

c) splnenie všetkých zmluvne dohodnutých kvalitatívnych podmienok a parametrov,

d) dosiahnutie projektovaných technických a ekonomických parametrov,

e) súlad podkladov o priebehu financovania verejnej práce so skutočne realizovanými úhradami za vykonané práce a dodávky,

f) objasnenie príčin a dôsledkov nedosiahnutia projektových, technických a ekonomických parametrov a zistenie zodpovednosti.

§ 18

(1) Hodnotenie verejnej práce je stavebník povinný predložiť ministerstvu, ministerstvu financií, predkladateľovi a užívateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Pri verejnej práci, ktorá sa realizovala po častiach, sa hodnotenie robí po skolaudovaní verejnej práce alebo jej ucelenej časti.

(2) Hodnotenie verejnej práce stavebník doplní o stanovisko projektanta k dodržaniu projektovaných parametrov verejnej práce a záväzkov stavebníka po dokončení verejnej práce.

(3) Všetky technické a ekonomické parametre dokončenej verejnej práce sa musia hodnotiť za rovnaké obdobie.

(4) Užívateľ je povinný uchovávať hodnotenie verejnej práce po celý čas užívania verejnej práce a pri zmene užívateľa odovzdať ho novému užívateľovi.

§ 19

(1) Ministerstvo vytvára a vedie informačný systém verejných prác, ktorý obsahuje technické, ekonomické a iné informácie o príprave, uskutočňovaní a hodnotení verejných prác.

(2) Informačný systém verejných prác je súčasťou štátneho informačného systému.⁷)

ŠIESTA ČASŤ

§ 20

(1) Výkon štátneho dozoru je činnosť, ktorou sa

a) pri príprave verejnej práce najmä

1. kontroluje súlad vypracovania stavebného zámeru so zákonom,

2. kontroluje plnenie povinností stavebníka podľa § 12 ods. 1 písm. a),

3. sleduje dodržanie stavebného zámeru a záverov protokolu, ak bol vydaný,

b) pri uskutočňovaní verejnej práce najmä

1. kontroluje plnenie povinností stavebníka podľa § 12 ods. 1 písm. b),

2. kontroluje plnenie podľa § 13,

3. kontroluje priebežné spracúvanie dokumentácie o kvalite verejnej práce,

4. sleduje dodržanie záverov protokolu, ak bol vydaný,

c) pri ukončení verejnej práce najmä

1. kontroluje plnenie povinností stavebníka podľa § 12 ods. 1 písm. c),

2. kontroluje dokumentácia o kvalite verejnej práce podľa § 14,

3. kontroluje hodnotenie verejnej práce,

4. overuje, či sa verejné investície vynaložené na verejnú prácu použili v súlade so stavebným zámerom a protokolom, ak bol vydaný.

(2) Štátny dozor vykonáva ministerstvo, výkonom štátneho dozoru nie je dotknutý výkon stavebného dozoru⁸) a štátneho stavebného dohľadu.⁹)

(3) Na verejných prácach obstarávaných Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočňujú v zahraničí, a verejných prácach určených na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu sa štátny dozor nevykoná.

(4) Dokumentácia z vykonania štátneho dozoru sa uchováva desať rokov od vykonania štátneho dozoru.

§ 21

(1) Osoby vykonávajúce štátny dozor pri výkone svojej činnosti môžu

a) vstupovať na stavenisko a do stavby s vedomím stavbyvedúceho,

b) vyžadovať od stavebníka predloženie dokladov a vysvetlení potrebných na vykonávanie štátneho dozoru,

c) zúčastňovať sa na rokovaniach stavebníka s predkladateľom a zhotoviteľom,

d) v prípade zistenia nedostatkov upozorniť na ne stavebníka a zhotoviteľa a požadovať vykonanie nápravy,

e) ak sa náprava nevykonala, požiadať predkladateľa o zabezpečenie vykonania nápravy; súčasne o zistených nedostatkoch informovať ministerstvo financií.

(2) Štátny dozor je oprávnený dôležité zistené skutočnosti zaznamenať do stavebného denníka.¹⁰)

(3) Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.¹¹)

§ 21a

(1) O výsledku štátneho dozoru vypracujú osoby poverené vykonaním štátneho dozoru zápis, ktorý obsahuje

a) identifikačné údaje kontrolovaného subjektu,

b) predmet výkonu štátneho dozoru,

c) dátum začatia a ukončenia výkonu štátneho dozoru,

d) preukázané kontrolné zistenia,

e) vyjadrenie kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam,

f) mená, priezviská a vlastnoručné podpisy zúčastnených osôb,

g) iné zistené skutočnosti.

(2) Ak ministerstvo zistí porušenie povinností uložených zákonom, vyhotoví záznam z prerokovania porušenia povinností.

§ 22

(1) Ministerstvo uloží pokutu stavebníkovi za porušenie povinností ustanovených v § 12 ods.1, § 14, § 15 ods. 1, v § 18 ods.1 a 2 až do 500 000 Sk.

(2) Ministerstvo uloží pokutu zhotoviteľovi za porušenie povinností ustanovených v § 13 a užívateľovi za porušenie povinností uložených v § 18 ods. 4 až do 500 000 Sk.

(3) Pri ukladaní pokút ministerstvo prizerá na závažnosť porušenia povinnosti, na mieru zavinenia a na výšku vzniknutej škody.

(4) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď ministerstvo porušenie povinnosti zistilo, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

(5) Na postup pri ukladaní a vymáhaní pokút sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.¹²)

(6) V rozhodnutí o uložení pokuty štátny dozor určí aj lehotu, v akej sa má nedostatok odstrániť. Ak nie je v tejto lehote nedostatok odstránený, štátny dozor túto skutočnosť oznámi ministerstvu financií.

(7) Uložením pokuty stavebníkovi alebo zhotoviteľovi nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.

(8) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

SIEDMA ČASŤ

§ 23

(1) Predkladateľ zodpovedá, že príprava a uskutočňovanie verejných prác prebieha v súlade s týmto zákonom.

(2) Pri uskutočňovaní stavieb sa postupuje podľa osobitných predpisov.¹³)

§ 24

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1999.

¹) § 2 písm. a) zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja.

^1a) § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

^1b) § 5 ods. 1 zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 351/2004 Z. z.

^1c) § 8 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

^1d) § 37 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

²) § 5 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

³) Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

⁴) Zákon č. 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení neskorších predpisov.

⁵) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

⁶) § 103 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

⁷) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.

⁸) § 46b zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

⁹) § 98 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

¹⁰) § 53 ods. 4 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 155/1980 Zb. a vyhlášky Federálneho výboru pre životné prostredie, Ministerstva životného prostredia Českej republiky a Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 378/1992 Zb.

¹¹) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

¹²) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

¹³) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.