Oznámenie č. 82/1997 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskeho dohovoru o informáciách o cudzom práve

Čiastka 36/1997
Platnosť od 21.03.1997
Redakčná poznámka

Dohovor nadobudol platnosť 17. decembra 1969 na základe článku 17 ods. 2 a vo vzťahu k Slovenskej republike nadobudol platnosť 6. marca 1997 na základe článku 17 ods. 3.

82

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 7. júna 1968 bol v Londýne otvorený na podpis Európsky dohovor o informáciách o cudzom práve.

V mene Slovenskej republiky bol dohovor podpísaný 3. novembra 1995 v Štrasburgu.

S prijatím dohovoru vyslovila súhlas vláda Slovenskej republiky uznesením z 8. augusta 1995 č. 590. Listina o prijatí bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára dohovoru, 5. decembra 1996.

Dohovor nadobudol platnosť 17. decembra 1969 na základe článku 17 ods. 2 a vo vzťahu k Slovenskej republike nadobudol platnosť 6. marca 1997 na základe článku 17 ods. 3.

Slovenská republika urobila pri podpise dohovoru vyhlásenie tohto znenia:

„Podľa článku 2 ods. 1 a 2 Európskeho dohovoru o informáciách o cudzom práve zo 7. júna 1968 Slovenská republika určuje ako prijímajúci a odosielajúci orgán

Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky,
sekciu medzinárodného práva,
Župné námestie 13,
813 11 Bratislava.“

Slovenský preklad dohovoru sa vyhlasuje súčasne.

EURÓPSKY DOHOVOR

o informáciách o cudzom práve

Preambula

Členské štáty Rady Európy, signatári tohto dohovoru,

berúc do úvahy, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi,

presvedčené, že vytvorenie systému medzinárodnej vzájomnej pomoci na uľahčenie plnenia úloh justičných orgánov zaobstarávaním informácií o cudzom práve prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa,

dohodli sa takto:

Článok 1

Rozsah dohovoru

1. Zmluvné strany sa zaväzujú, že v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru si budú navzájom poskytovať informácie o svojom práve a procesných normách z občianskej a obchodnej oblasti, ako aj informácie o systéme svojho súdnictva.

2. Dve zmluvné strany alebo niekoľko zmluvných strán sa môžu dohodnúť, že tento dohovor vo vzájomnom vzťahu rozšíria aj na iné oblasti, než sa uvádzajú v predchádzajúcom odseku. Text takýchto dohôd treba zaslať generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Článok 2

Národné orgány poverené vykonávaním dohovoru

1. Na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru každá zmluvná strana zriadi alebo určí jeden orgán (ďalej len „prijímajúci orgán“)

a) na prijímanie žiadostí o informácie v zmysle článku 1 tohto dohovoru od inej zmluvnej strany,

b) na postup podľa článku 6 po prijatí takýchto žiadostí.

Prijímajúcim orgánom môže byť ministerstvo alebo iný štátny orgán.

2. Každá zmluvná strana môže zriadiť alebo určiť jeden alebo viac orgánov (ďalej len „odosielajúci orgán“) na prijímanie žiadostí o informácie od svojich justičných orgánov a na ich odosielanie príslušnému cudziemu prijímajúcemu orgánu. Môže určiť, že prijímajúci orgán je súčasne aj odosielajúcim orgánom.

3. Každá zmluvná strana oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy názov a adresu svojho prijímajúceho orgánu, a ak to prichádza do úvahy, aj svojho odosielajúceho orgánu či orgánov.

Článok 3

Orgány oprávnené podať žiadosť o informáciu

1. Žiadosť o informáciu musí vždy podávať justičný orgán, a to aj v prípade, ak ju tento orgán nevypracúval. Žiadosť možno podať iba v prípade, ak sa súdne konanie už začalo.

2. Každá zmluvná strana, ktorá nezriadila alebo neurčila odosielajúci orgán, môže vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy oznámiť, ktoré zo svojich orgánov bude považovať za justičné orgány v zmysle predchádzajúceho odseku.

3. Dve zmluvné strany alebo niekoľko zmluvných strán sa môžu dohodnúť na rozšírení pôsobnosti tohto dohovoru medzi sebou o žiadostiach od iných orgánov než justičných. Texty týchto dohôd treba zaslať generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Článok 4

Obsah žiadosti o informácie

1. Žiadosť o informácie musí obsahovať názov justičného orgánu, ktorý žiadosť podáva, ako aj povahu veci. Musí obsahovať čo najpresnejšie formulované otázky zamerané na požadované informácie o práve dožiadaného štátu a v prípade, že v dožiadanom štáte existuje viac právnych systémov, určenie toho právneho systému, o ktorom sa informácie žiadajú.

2. Žiadosť musí obsahovať aj skutočnosti potrebné na jej správne pochopenie a na poskytnutie úplnej a presnej odpovede. K žiadosti možno pripojiť kópie listín, ktoré objasňujú rozsah žiadosti.

3. Žiadosť môže obsahovať otázky aj z iných oblastí než tých, ktoré sú uvedené v článku 1 ods.1, ak súvisia so základnými otázkami v žiadosti.

4. Ak žiadosť nevypracoval justičný orgán, treba ju doplniť rozhodnutím tohto orgánu, ktorý ju týmto autorizuje.

Článok 5

Zaslanie žiadosti o informácie

Žiadosť o informáciu zasiela prijímajúcemu orgánu dožiadaného štátu odosielajúci orgán, alebo ak takýto orgán neexistuje, ten justičný orgán, ktorý žiadosť podáva.

Článok 6

Orgány príslušné zaslať odpoveď

1. Prijímajúci orgán, ktorý prijal žiadosť o informácie, môže vypracovať odpoveď sám, alebo žiadosť postúpi inému štátnemu alebo oficiálnemu orgánu na vybavenie.

2. Prijímajúci orgán môže v odôvodnených prípadoch alebo z dôvodov správnej organizácie žiadosť postúpiť na vypracovanie odpovede súkromnej organizácii alebo kvalifikovanému právnikovi.

3. Ak je pravdepodobné, že aplikáciou predchádzajúceho odseku vzniknú náklady, prijímajúci orgán pred postúpením žiadosti podľa predchádzajúceho odseku oznámi orgánu, ktorý žiadosť podal, názov súkromnej organizácie alebo meno právnika, ktorému sa žiadosť postúpi, čo najpresnejšie ho informuje o predpokladaných nákladoch a vyžiada si jeho súhlas.

Článok 7

Obsah odpovede

Cieľom odpovede je poskytnúť objektívne a nestranné informácie o práve dožiadaného štátu tomu justičnému orgánu, ktorý žiadosť podáva. Ak je to vhodné, odpoveď má obsahovať text relevantných právnych noriem a súdnych rozhodnutí. V rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie správnej informácie dožadujúcemu orgánu treba k žiadosti pripojiť ďalšie listiny, napríklad výňatky z vedeckých diel a z pracovných dokumentov. Možno k nej pripojiť aj komentáre.

Článok 8

Dôsledky odpovede

Informácie poskytnuté v odpovedi nie sú pre justičný orgán, ktorý žiadosť podáva, záväzné.

Článok 9

Zasielanie odpovede

Prijímajúci orgán zasiela odpoveď odosielajúcemu orgánu, ak mu žiadosť zaslal tento orgán, alebo justičnému orgánu, ak mu žiadosť zaslal priamo tento orgán.

Článok 10

Povinnosť odpovedať

1. Prijímajúci orgán, ktorému bola doručená žiadosť o informácie, v prípade, že neprichádza do úvahy použitie článku 11, vykoná opatrenia v súlade s článkom 6.

2. Ak prijímajúci orgán sám odpoveď nevyhotovuje, musí zabezpečiť zaslanie odpovede v súlade s podmienkami uvedenými v článku 12.

Článok 11

Výnimky z povinnosti odpovedať

Dožiadaný štát môže vybavenie žiadosti o informáciu odmietnuť, ak vecou, ktorá je podkladom žiadosti, sú dotknuté jeho záujmy, alebo ak sa domnieva, že by sa odpoveďou mohla ohroziť jeho suverenita alebo bezpečnosť.

Článok 12

Lehota na odpoveď

Odpoveď na žiadosť o informáciu treba poskytnúť čo najrýchlejšie. Ak si však príprava odpovede vyžiada dlhší čas, musí o tom prijímajúci orgán informovať dožadujúci cudzí orgán, a ak je to možné, súčasne uviesť približný dátum odoslania odpovede.

Článok 13

Doplňujúce informácie

1. Prijímajúci orgán, ako aj orgán alebo osoba, ktorú prijímajúci orgán v súlade s článkom 6 poveril vypracovaním odpovede, môže požiadať orgán, ktorý podal žiadosť, aby mu poskytol doplňujúce informácie, ktoré považuje za potrebné na vypracovanie odpovede.

2. Žiadosť o doplňujúce informácie zašle prijímajúci orgán takým spôsobom, aký upravuje článok 9 na zaslanie odpovede.

Článok 14

Jazyk

1. Žiadosť o informáciu a jej prílohy treba vypracovať v jazyku dožiadaného štátu alebo v jednom z jeho úradných jazykov, alebo musia byť doplnené prekladom do tohto jazyka.

2. Dve zmluvné strany alebo niekoľko zmluvných strán sa však môžu dohodnúť, že ustanovenie predchádzajúceho odseku nebude platiť v ich vzájomnom vzťahu.

Článok 15

Náklady

1. Za vypracovanie odpovede sa nebudú vyžadovať žiadne poplatky ani náhrada nákladov okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 3 a ktoré bude hradiť štát podávajúci žiadosť.

2. Dve zmluvné strany alebo niekoľko zmluvných strán sa však môžu dohodnúť, že ustanovenie predchádzajúceho odseku nebude platiť v ich vzájomnom vzťahu.

Článok 16

Federálne štáty

Vo federálnych štátoch môžu byť z ústavných dôvodov výkonom funkcií prijímajúceho orgánu, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1, poverené iné štátne orgány.

Článok 17

Nadobudnutie platnosti dohovoru

1. Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy. Podlieha ratifikácii alebo prijatiu. Ratifikačné listiny alebo listiny o prijatí sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.

2. Tento dohovor nadobudne platnosť tri mesiace po dni uloženia tretej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí.

3. Vo vzťahu k signatárskemu štátu, ktorý dohovor ratifikuje alebo prijme neskôr, nadobudne dohovor platnosť tri mesiace po dni uloženia jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí.

Článok 18

Prístup štátu, ktorý nie je členom Rady Európy

1. Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy prizvať ktorýkoľvek nečlenský štát na pristúpenie k tomuto dohovoru.

2. Pristúpenie sa uskutoční uložením listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Rady Európy a nadobudne platnosť tri mesiace po dni uloženia.

Článok 19

Územný rozsah dohovoru

1. Každá zmluvná strana môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí alebo prístupe označiť územie alebo územia, ktorých sa tento dohovor bude týkať.

2. Každá zmluvná strana môže pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo prístupe alebo kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť územnú pôsobnosť tohto dohovoru na ktorékoľvek iné územie označené vo vyhlásení, za ktorého zahraničné vzťahy je zodpovedná alebo z ktorého poverenia je oprávnená konať.

3. Vyhlásenie vyhotovené podľa predchádzajúceho odseku môže byť odvolané vo vzťahu ku ktorémukoľvek územiu uvedenému v tomto vyhlásení postupom upraveným v článku 20 tohto dohovoru.

Článok 20

Doba platnosti dohovoru a vypovedanie

1. Doba platnosti tohto dohovoru je neobmedzená.

2. Každá zmluvná strana môže tento dohovor vypovedať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

3. Vypovedanie sa stane účinným šesť mesiacov po dni doručenia takéhoto oznámenia generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Článok 21

Úlohy generálneho tajomníka Rady Európy

Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy a každému štátu, ktorý pristúpil k tomuto dohovoru,

a) každý podpis,

b) uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo pristúpení,

c) každý dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru v súlade s jeho článkom 17,

d) každé vyhlásenie prijaté v súlade s článkom 1 ods. 2, článkom 2 ods. 3, článkom 3 ods. 2 a s článkom 19 ods. 2 a 3,

e) každé oznámenie prijaté v súlade s článkom 20 a dátum, keď sa vypovedanie stane účinným.

Na dôkaz toho dolupodpísaní, na to náležite splnomocnení podpísali tento dohovor.

Dané v Londýne 7. júna 1968 vo francúzskom a anglickom jazyku, pričom oba texty sú autentické, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archívoch Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle overené kópie každému signatárskemu štátu a pristupujúcemu štátu.

Anglické znenie textu