41

VYHLÁŠKA

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

z 31. januára 1997

o zisťovaní množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok a údajov o dodržaní určených limitov znečisťovania

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 17 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. ustanovuje:


§ 1

Predmet úpravy

Vyhláška upravuje

a) zisťovanie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok,

b) spôsob a podmienky zisťovania a sledovania údajov o dodržaní určených emisných limitov,

c) požiadavky na technické prostriedky na monitorovanie emisií a imisií látok znečisťujúcich ovzdušie a na lehotu ich zabezpečenia.

Zisťovanie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok

§ 2

Všeobecné podmienky zisťovania množstva vypúšťanej znečisťujúcej látky

(1) Celkové množstvo znečisťujúcej látky vypustené zo zdroja znečisťovania do ovzdušia (ďalej len „množstvo znečisťujúcej látky“) sa zisťuje ako súčet množstiev tejto látky, ktoré boli vypustené do ovzdušia počas

a) ustálenej prevádzky zdroja znečisťovania ovzdušia, v ktorej priebehu sa technicko-prevádzkové parametre udržiavajú v súlade s dokumentáciou,1) s výnimkou prevádzkových stavov ustanovených osobitným predpisom2) (ďalej len „ustálená prevádzka“),

b) prevádzkových stavov ustanovených osobitným predpisom2) a ďalších nevyhnutných stavov, v ktorých priebehu sa technicko-prevádzkové parametre zlaďujú s dokumentáciou1) alebo sa vykonávajú iné činnosti súvisiace s prevádzkou, obnovou alebo s opravami technicko-prevádzkových zariadení,

c) nebezpečných stavov zdroja znečisťovania ovzdušia ohrozujúcich kvalitu ovzdušia,3) v ktorých priebehu technicko-prevádzkové parametre technológie nie sú v súlade s dokumentáciou a ktoré možno spôsobom ustanoveným v dokumentácii bezodkladne zladiť bez nevyhnutnosti mimoriadnych technicko-prevádzkových alebo technicko-organizačných opatrení,

d) havarijných stavov zdroja znečisťovania ovzdušia (havárií),4) ktoré nastali, keď sa bezodkladne neodstránili nebezpečné stavy podľa písmena c),

e) vážnych a bezprostredných ohrození alebo zhoršení kvality ovzdušia5) definovaných v súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia,6) ktoré nastali porušením predpisov v prípade stavu podľa písmena d) a v dôsledku iných mimoriadnych udalostí nezavinených prevádzkovateľom vyžadujúcich informovať verejnosť o jej ohrození,5)

pri ktorých bola technológia skutočne prevádzkovaná alebo ktoré za obdobie zisťovania množstva znečisťujúcej látky skutočne nastali.

(2) Množstvo znečisťujúcej látky vyskytujúcej sa v odpadových plynoch sa zisťuje, ak

a) je znečisťujúca látka uvedená v zozname znečisťujúcich látok podľa osobitného predpisu7) alebo

b) sú pre znečisťujúcu látku určené podmienky ochrany ovzdušia.8)

(3) Spôsoby zisťovania množstva znečisťujúcej látky sú:

a) kontinuálne monitorovanie s použitím technických prostriedkov na monitorovanie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie9) (ďalej len „monitorovací systém“),

b) výpočet s použitím individuálnych emisných faktorov zistených jednorazovým meraním,

c) kvalifikovaný rozbor,

d) kombinácie predchádzajúcich spôsobov.

(4) Miestami zisťovania množstva znečisťujúcej látky meraním podľa odseku 3 písm. a) a b) sú miesta technologických potrubí, komínov a výduchov (ďalej len „potrubie“), v ktorých

a) už nedochádza k zmene látkového zloženia odpadových plynov a

b) stav techniky merania emisií10) umožňuje zistiť správnu strednú hodnotu hmotnostného toku vypúšťanej znečisťujúcej látky.

(5) Ak stav techniky neumožňuje merať hmotnostný tok podľa odseku 4 písm. b), nie je splnenie podmienky vylúčenia zmeny látkového zloženia nevyhnutné.

§ 3

Zisťovanie množstva znečisťujúcej látky kontinuálnym monitorovaním

(1) Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje kontinuálnym monitorovaním v prípadoch ustanovených v § 7 ods. 1 až 3.

(2) Zisťovať množstvo znečisťujúcej látky možno kontinuálnym monitorovaním aj inej vybranej technicko-prevádzkovej veličiny za podmienok ustanovených v § 7 ods. 6 až 9.

(3) Zisťovať množstvo znečisťujúcej látky môže prevádzkovateľ zdroja znečisťovania kontinuálnym monitorovaním aj v iných prípadoch, než ustanovuje § 7 ods. 1 až 3. Po inštalácii monitorovacieho systému sa zisťovanie množstva znečisťujúcej látky kontinuálnym monitorovaním vykonáva trvalo.

(4) Počas prevádzky monitorovacieho systému v súlade s dokumentáciou sa iné spôsoby zisťovania množstva znečisťujúcej látky vypusteného do ovzdušia príslušným potrubím neuplatňujú.

§ 4

Zisťovanie množstva znečisťujúcej látky s použitím individuálnych emisných faktorov zistených jednorazovým meraním

(1) Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje pri veľkých zdrojoch znečisťovania počas stavov podľa § 2 ods. 1 písm. a) výpočtom s použitím individuálnych emisných faktorov (ďalej len „individuálny faktor“), ak

a) zisťovanie množstva znečisťujúcej látky nie je určené podľa § 3,

b) množstvo znečisťujúcej látky sa nezisťuje bilančným výpočtom podľa § 5 ods. 2 písm. b),

c) zistenie správnych hodnôt individuálnych faktorov umožňuje súčasný stav techniky jednorazového merania emisií (§ 2 ods. 4),

d) množstvo znečisťujúcej látky vypustenej potrubím je väčšie, ako je ustanovené v odseku 2.

(2) Individuálne faktory sa jednorazovým meraním nezisťujú, ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania technickým rozborom preukáže, že množstvo znečisťujúcej látky11) vypustené konkrétnym potrubím nie je za rok vyššie ako

a) 10 t tuhých znečisťujúcich látok,

b) 20 t oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý,

c) 20 t oxidov dusíka vyjadrených ako oxid dusičitý,

d) 50 t oxidu uhoľnatého,

e) 1 t znečisťujúcej látky zaradenej do 1. sadzobnej triedy,

f) 2 t znečisťujúcej látky zaradenej do 2. sadzobnej triedy,

g) 2 t znečisťujúcej látky, ktorá nie je do sadzobných tried zaradená,

h) 4 t znečisťujúcej látky zaradenej do 3. sadzobnej triedy,

i) 20 t znečisťujúcej látky zaradenej do 4. sadzobnej triedy.

(3) V prípade pochybnosti sa splnenie podmienky podľa odseku 2 zisťuje prvým jednorazovým meraním a preukazuje sa správou z merania12) a odborným posudkom vydaným osobou oprávnenou podľa osobitného predpisu,13) ak si to orgán štátnej správy ochrany ovzdušia (ďalej len „orgán ochrany ovzdušia“) vyžiada.14)

(4) Individuálne faktory sa vyjadrujú ako hmotnosť konkrétnej vypustenej znečisťujúcej látky pripadajúcej napríklad na

a) jednotku spotrebovanej suroviny,

b) jednotku spáleného paliva,

c) jednotku produkcie, resp. množstva výrobku,

d) jednotku času ustálenej prevádzky,

e) várku (šaržu),

f) iný parameter podľa vlastnosti konkrétnej technológie, na ktorý sa vzťahuje hmotnosť vypustenej znečisťujúcej látky,

(ďalej len „vzťahová veličina“).

(5) Ak to vlastnosti technológie umožňujú, individuálny faktor sa pre konkrétnu znečisťujúcu látku zisťuje ako podiel hmotnosti znečisťujúcej látky vypustenej do ovzdušia všetkými potrubiami počas ustálenej prevádzky zdroja znečisťovania a časovo zodpovedajúcej sumárnej hodnoty vzťahovej veličiny pri takých priemerných hodnotách technicko-prevádzkových veličín, aby zistená hodnota individuálneho faktora bola reprezentatívna.

(6) Ak vlastnosti technológie alebo technicko-organizačné podmienky prevádzky zdroja znečisťovania neumožňujú zistenie jednej reprezentatívnej hodnoty individuálneho faktora podľa odseku 5, zisťuje sa pre konkrétnu znečisťujúcu látku a pre celý zdroj znečisťovania alebo pre jeho časť primeraný počet čiastkových individuálnych faktorov, ktoré reprezentujú vybrané rozpätie hodnôt technicko-prevádzkových veličín.

(7) Množstvo znečisťujúcej látky vypustené počas ustálenej prevádzky sa vypočítava ako súčin individuálneho faktora a sumárnej hodnoty vzťahovej veličiny za čas, za ktorý sa zisťuje množstvo znečisťujúcej látky. Ak sa zisťujú viaceré čiastkové individuálne faktory podľa odseku 6, množstvo znečisťujúcej látky sa vypočíta ako súčet množstiev znečisťujúcej látky vypustených počas konkrétnych stavov ustálenej prevádzky.

(8) Hodnoty individuálnych faktorov sa zisťujú

a) prvým meraním pri uvádzaní nových veľkých zdrojov znečisťovania do prevádzky alebo pri uvádzaní nových alebo jestvujúcich veľkých zdrojov znečisťovania do prevádzky po vykonaní zmeny,15) najneskôr však do jedného roka od ich uvedenia do prevádzky [§ 9 ods. 4 písm. c)],

b) prvým meraním pri jestvujúcich veľkých zdrojoch znečisťovania v lehote ustanovenej v § 15 ods. 6,

c) opakovaným meraním pri

1. veľkých zdrojoch znečisťovania na spaľovanie palív najmenej raz za štyri roky,

2. ostatných veľkých zdrojoch znečisťovania s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v prvom bode, najmenej raz za tri roky.

(9) Hodnoty individuálnych faktorov zisťuje oprávnená osoba meraním podľa metodík zodpovedajúcich súčasnému stavu techniky merania emisií.

(10) Množstvo znečisťujúcej látky môže s použitím individuálnych faktorov zisťovať aj

a) prevádzkovateľ veľkého zdroja znečisťovania počas iných stavov, ako je ustálená prevádzka, a pri menšom množstve znečisťujúcej látky, ako je ustanovené v odseku 2,

b) prevádzkovateľ stredného zdroja znečisťovania, ak nie sú splnené podmienky zisťovania množstva znečisťujúcej látky podľa § 3.

Individuálny faktor platí počas obdobia, počas ktorého sa nezmenila technológia konkrétneho zdroja znečisťovania, najviac však päť rokov.

§ 5

Zisťovanie množstva znečisťujúcej látky kvalifikovaným rozborom

(1) Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje kvalifikovaným rozborom

a) pri stredných zdrojoch znečisťovania, ak nie sú splnené podmienky zisťovania množstva znečisťujúcej látky podľa § 3,

b) pri veľkých zdrojoch znečisťovania, ak sú splnené podmienky zisťovania množstva znečisťujúcej látky podľa odseku 3,

c) pri veľkých zdrojoch znečisťovania počas stavov podľa § 2 ods. 1 písm. b) až e),

d) v prípade, že nainštalovaný monitorovací systém je mimo prevádzky alebo že hodnota meranej veličiny je mimo meracieho rozsahu monitorovacieho systému,

e) ak množstvo znečisťujúcej látky vypustené konkrétnym potrubím nie je vyššie, ako je ustanovené v § 4 ods. 2.

(2) Množstvo znečisťujúcej látky sa pri kvalifikovanom rozbore zisťuje postupmi v tomto poradí:

a) kontinuálnym monitorovaním pomocou jestvujúceho monitorovacieho systému do času preukázania jeho zhody s touto vyhláškou a so súčasným stavom techniky (§ 15 ods. 1),

b) bilančným výpočtom s použitím jednoznačných emisných závislostí podľa odseku 3,

c) pri jestvujúcich veľkých zdrojoch znečisťovania výpočtom s použitím individuálnych faktorov zistených inými ako oprávnenými osobami, najdlhšie však do 31. decembra 2000,

d) pri jestvujúcich stredných zdrojoch znečisťovania výpočtom s použitím individuálnych faktorov zistených inými ako oprávnenými osobami, najdlhšie však do 31. decembra 2002,

e) bilančným výpočtom s použitím všeobecných emisných závislostí, ktoré zverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku,

f) bilančným výpočtom s použitím všeobecných emisných faktorov, ktoré zverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku,

g) bilančným výpočtom s použitím metód aproximácie, porovnaním a rozborom individuálnych faktorov zistených pre iné prevádzkové stavy konkrétnej technológie, ako sú tie, počas ktorých sa zisťuje množstvo vypúšťanej znečisťujúcej látky,

h) hmotnostno-bilančným postupom na základe iných meraných technicko-prevádzkových veličín,

i) metódami porovnávania obdobných a príbuzných zdrojov znečisťovania a procesov,

j) výpočtom na základe iných publikovaných emisných faktorov a podkladov,

k) extrapoláciou z času a tvaru meraného signálu, ak je meraná hodnota mimo meracieho rozsahu monitorovacieho systému,

l) iným vhodným postupom, ktorý vyplýva z vlastností technológie konkrétneho zdroja znečisťovania.

(3) Emisná závislosť podľa odseku 2 písm. b) je jednoznačná, ak

a) sa v technológii nepoužívajú odlučovacie zariadenia,

b) ju možno vyjadriť funkčným vzťahom medzi množstvom vypustenej znečisťujúcej látky a vybranou technicko-prevádzkovou veličinou,

c) funkčný vzťah podľa písmena b) nezávisí od režimu prevádzkovania,

d) hodnota vybranej technicko-prevádzkovej veličiny podľa písmena b) sa zisťuje spôsobom podľa schválenej dokumentácie.

Zisťovanie údajov o dodržaní určených emisných limitov

§ 6

Všeobecné podmienky zisťovania emisných hodnôt

(1) Zisťovanie údajov o dodržaní určených emisných limitov sa vykonáva zisťovaním emisných hodnôt16) pre zisťujúce látky, pre ktoré sú určené emisné limity,17) a pre tmavosť dymu.18) Emisné hodnoty sa nezisťujú pre znečisťujúce látky, pri ktorých je zrejmé, že sa v odpadových plynoch nevyskytujú, a v prípadoch ustanovených v § 10 ods. 17.

(2) Ak nie je v § 10 ods. 17 ustanovené inak, emisné hodnoty sa zisťujú

a) kontinuálnym monitorovaním19) alebo

b) jednorazovým meraním.20)

(3) Kontinuálne monitorovanie a jednorazové meranie sa vykonávajú metódami a podľa metodík, ktoré sa vzťahujú na určený emisný limit a sú uvedené v zozname, ktorý uverejnilo ministerstvo vo svojom vestníku.21)

(4) Miestom zisťovania emisných hodnôt je také miesto zdroja znečisťovania alebo jeho časti, pre ktoré je určený emisný limit22) a v ktorom možno v súlade s odsekom 3 zistiť správnu hodnotu meranej veličiny (ďalej len „meracie miesto“), ak nie je v § 9 ods. 4 a v § 10 ods. 14 ustanovené inak.

(5) Pracovné charakteristiky emisných monitorovacích systémov a emisné hodnoty zisťuje prevádzkovateľ zdroja jednorazovým meraním prostredníctvom oprávnených osôb.

(6) Prevádzkovateľ zdroja znečisťovania pri oznamovaní začiatku jednorazových meraní oznamuje plánovaný termín jeho začatia územne príslušnému inšpektorátu ochrany ovzdušia Slovenskej inšpekcie životného prostredia23) (ďalej len „inšpekcia“) najmenej desať pracovných dní pred plánovaným začatím; ak sa zmenil plánovaný termín merania, oznamuje skutočný termín merania najmenej dva pracovné dni pred jeho začatím.

(7) Preukazovanie dodržania určených emisných limitov sa vykonáva priložením dokladov podľa odseku 8 k žiadosti o vydanie súhlasu orgánu ochrany ovzdušia24) alebo k oznámeniu údajov o dodržaní určených emisných limitov.25)

(8) K žiadosti alebo k oznámeniu podľa odseku 7 prevádzkovateľ pripojí v závislosti od spôsobu zisťovania emisných hodnôt a účelu konania

a) protokoly z mesačných vyhodnotení kontinuálneho monitorovania, protokol z celoročného vyhodnotenia kontinuálneho monitorovania a údaje uschované na informačnom nosiči podľa § 8,

b) správu z jednorazového merania,12)

c) v rokoch, v ktorých nie je povinný vykonať opakované jednorazové meranie, stručné zhodnotenie stavu technológie s dôrazom na skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene emisných hodnôt zistených v predchádzajúcom meraní,

d) ak je emisná hodnota vyjadrená ako emisný faktor, v závislosti od spôsobu zisťovania množstva vypúšťanej znečisťujúcej látky pripojí

1. podklady a úplný výpočet vypustených množstiev znečisťujúcej látky zo zdroja znečisťovania pri všetkých stavoch ustálenej prevádzky,

2. sumárne hodnoty vzťahovej veličiny pre jednotlivé prevádzkové stavy ustálenej prevádzky (prvý bod ),

3. ročnú sumárnu hodnotu vzťahovej veličiny,

e) ďalšie údaje podľa dokumentácie alebo určené ako podmienka orgánu ochrany ovzdušia.

Spoločné podmienky kontinuálneho monitorovania

§ 7

(1) Kontinuálnym monitorovaním sa emisné hodnoty zisťujú, ak súčasne

a) zdroj znečisťovania možno podľa dokumentácie prevádzkovať 1 000 hodín a viac v kalendárnom roku,

b) pre konkrétnu znečisťujúcu látku a konkrétny odpadový plyn to umožňuje súčasný stav techniky merania emisií (odsek 11)

a je to pre vybrané zdroje znečisťovania a vybrané znečisťujúce látky ustanovené v § 10 alebo v § 11, alebo sú splnené podmienky uvedené v odseku 2, alebo v odseku 3.

(2) Ak nie je pre zdroje znečisťovania v odseku 3 a v § 10 a 11 ustanovené inak, emisné hodnoty sa kontinuálnym monitorovaním zisťujú v každom meracom mieste, v ktorom je počas 1 000 hodín a viac v kalendárnom roku hmotnostný tok konkrétnej znečisťujúcej látky vyšší ako

a) päťnásobok hmotnostného toku určeného ako všeobecne platný emisný limit pre nové zdroje znečisťovania pre 2. a 3. podskupinu organických plynov a pár,26)

b) desaťnásobok hmotnostného toku určeného ako všeobecne platný emisný limit pre nové zdroje znečisťovania pre ostatné znečisťujúce látky s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v písmene a).26)

(3) Ak nie je pre zdroje znečisťovania v § 10 a 11 ustanovené inak, emisné hodnoty oxidu uhoľnatého sa kontinuálnym monitorovaním zisťujú v každom meracom mieste zdrojov znečisťovania, pre ktoré je osobitným predpisom ustanovený emisný limit pre oxid uhoľnatý.18)

(4) Čas prevádzkovania a hmotnostný tok (odseky 1 a 2) sa pri vydávaní súhlasu podľa osobitného predpisu posudzujú podľa projektovej dokumentácie. Po nainštalovaní monitorovacieho systému sa zisťovanie emisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním vykonáva trvalo; podmienky určené pre čas prevádzkovania a hmotnostný tok podľa odsekov 1 a 2 sa po nainštalovaní monitorovacieho systému ďalej neuplatňujú.

(5) S emisnými hodnotami sa súčasne kontinuálne monitorujú hodnoty stavových a referenčných veličín. Ak je emisný limit vyjadrený ako hmotnostný tok a emisný faktor a nie je podľa odseku 8 vydaný súhlas na zisťovanie hodnoty objemového prietoku plynu iným spôsobom, kontinuálne sa monitoruje aj hodnota tejto veličiny.

(6) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania preukáže, že medzi emisnou veličinou a vybranou technicko-prevádzkovou veličinou je jednoznačná závislosť, možno pri ostatných zdrojoch znečisťovania a znečisťujúcich látkach s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odseku 3 a v § 10 a 11, na základe súhlasu orgánu ochrany ovzdušia vydaného po vyžiadaní stanoviska inšpekcie nahradiť kontinuálne monitorovanie emisných hodnôt pre konkrétnu znečisťujúcu látku kontinuálnym monitorovaním hodnôt inej vybranej technicko-prevádzkovej veličiny.

(7) Závislosť medzi emisnou veličinou a inou vybranou technicko-prevádzkovou veličinou podľa odseku 6 je jednoznačná, ak rozšírená neistota merania emisnej hodnoty na úrovni emisného limitu je s 95 % spoľahlivosťou 20 % a menej.

(8) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania preukáže, že je splnená podmienka jednoznačnosti podľa odseku 7, kontinuálne monitorovanie objemového prietoku možno na základe súhlasu orgánu ochrany ovzdušia vydaného po vyžiadaní stanoviska inšpekcie nahradiť iným spôsobom jeho zisťovania (odsek 5).

(9) Na kontinuálne monitorovanie hodnôt vybranej technicko-prevádzkovej veličiny podľa odsekov 6 a 7 platia ustanovenia tejto vyhlášky o kontinuálnom monitorovaní emisnej hodnoty obdobne.

(10) Emisné hodnoty môže prevádzkovateľ zdroja znečisťovania zisťovať kontinuálnym monitorovaním aj vtedy, ak tento spôsob zisťovania emisných hodnôt nie je pre konkrétny zdroj znečisťovania v odsekoch 1 až 3 ustanovený. Po nainštalovaní monitorovacieho systému sa kontinuálne monitorovanie vykonáva trvalo.

(11) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania preukáže, že nemožno

a) splniť podmienku merania podľa odseku 1 písm. b) a súčasne

b) nahradiť kontinuálne monitorovanie emisnej hodnoty pre konkrétnu znečisťujúcu látku kontinuálnym monitorovaním hodnôt inej vybranej technicko-prevádzkovej veličiny pri splnení podmienky podľa odseku 7,

orgán ochrany ovzdušia určí v súhlase po vyžiadaní stanoviska inšpekcie podmienku zisťovania emisných hodnôt jednorazovým meraním podľa § 9.

(12) Podmienky podľa odsekov 6, 7, 8 a 11 sa preukazujú pri nových zdrojoch znečisťovania alebo pri zmenách nových a jestvujúcich zdrojov znečisťovania spôsobom podľa § 4 ods. 3 pri uvádzaní zdroja znečisťovania do prevádzky alebo pri uvádzaní zdroja znečisťovania do prevádzky po jeho zmene. V prípadoch osobitnej náročnosti na základe súhlasu orgánu ochrany ovzdušia najneskôr do jedného roka od uvedenia zdroja znečisťovania do prevádzky alebo od uvedenia zdroja znečisťovania do prevádzky po jeho zmene.

§ 8

(1) Podmienky zisťovania, spracúvania, zaznamenávania, tlače a úschovy výsledkov emisných monitorovacích meraní sú uvedené v prílohe č. 1.

(2) Protokoly a ďalšie údaje podľa prílohy č. 1 trinásteho a štrnásteho bodu sa tlačia a uschovávajú v štátnom jazyku.

§ 9

Spoločné podmienky jednorazového merania

(1) Jednorazovým meraním sa údaje o dodržaní určených emisných limitov zisťujú vtedy, ak

a) spôsob zisťovania množstva znečisťujúcej látky nie je určený podľa § 7 ods. 1 až 3,

b) tak určí v súhlase orgán ochrany ovzdušia v súlade s § 7 ods. 11,

c) zistenie správnych emisných hodnôt umožňuje stav techniky merania emisií (§ 6 ods. 3 a 4).

(2) Ak nie je osobitným predpisom18) alebo súhlasom orgánu ochrany ovzdušia podľa odseku 4 určené inak, meranie hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku, emisného stupňa a tmavosti dymu sa vykonáva pri takom režime ustálenej prevádzky, pri ktorom sú predpokladané emisné hodnoty najvyššie. Ak sú tieto režimy pre viaceré znečisťujúce látky rôzne, meranie sa vykonáva pri najmenej 0,9-násobku menovitého výkonu. Podmienka najvyššej emisnej hodnoty alebo najmenej 0,9-násobku menovitého výkonu sa na kontrolné meranie inšpekcie nevzťahuje. Povinnosť dodržiavať emisné limity pri všetkých režimoch ustálenej prevádzky, ktoré sú v dokumentácii dovolené, tým nie je dotknutá.

(3) Počet zisťovaných emisných hodnôt a ďalšie podmienky jednorazového merania zvolí v súlade s metodikami, ktoré sa vzťahujú na určené emisné limity,21) oprávnená osoba vykonávajúca jednorazové meranie.

(4) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania preukáže, že nemožno

a) dodržať podmienky merania podľa odseku 2 ani pri vyčerpaní dostupných technických a technicko-organizačných možností na ich zabezpečenie,

b) dodržať neistotu merania podľa metodiky vzťahujúcej sa na určený emisný limit,21)

c) zistiť reprezentatívne emisné hodnoty počas skúšobnej prevádzky nového zdroja znečisťovania alebo počas overovacej prevádzky po zmene nového alebo jestvujúceho zdroja znečisťovania,

určí osobitné podmienky merania orgán ochrany ovzdušia, ktorý si pred vydaním súhlasu vyžiada stanovisko inšpekcie.

(5) Údaje o dodržaní emisných limitov sa zisťujú

a) prvým jednorazovým meraním pri uvádzaní nových zdrojov znečisťovania do prevádzky27) a pri uvádzaní nových a jestvujúcich zdrojov znečisťovania do prevádzky po ich zmene,15)

b) opakovaným jednorazovým meraním v lehotách ustanovených pre vybrané zdroje znečisťovania podľa § 10 a 11 a pre ostatné zdroje znečisťovania podľa odseku 6,

c) v prípadoch podľa odseku 4 písm. c) najneskôr do jedného roka od uvedenia zdroja znečisťovania do prevádzky alebo od uvedenia zdroja znečisťovania do prevádzky po jeho zmene.

(6) Pri ostatných zdrojoch znečisťovania s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 10 a 11, sa zisťovanie údajov o dodržaní emisných limitov vykonáva opakovaným jednorazovým meraním najmenej raz za

a) tri roky pri veľkých zdrojoch znečisťovania,

b) päť rokov pri stredných zdrojoch znečisťovania.

§ 10

Teplárne, elektrárne, výhrevne a zariadenia na procesné spaľovanie

(1) Pri spaľovaní tuhých fosílnych palív a palív z nich vyrobených, ak ide o zariadenia so súhrnným menovitým tepelným výkonom kotlov 50 MW vrátane a vyšším, ktoré podľa dokumentácie možno prevádzkovať súčasne (ďalej len „súhrnný menovitý tepelný výkon“), sa kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre

a) tuhé znečisťujúce látky,

b) oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý,

c) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

d) oxid uhoľnatý.

(2) Pri spaľovaní dreva, drevného odpadu a iných tuhých palív rastlinného pôvodu sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 75 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre

a) tuhé znečisťujúce látky,

b) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

c) organické látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový uhlík,

d) oxid uhoľnatý.

(3) Pri spaľovaní kvapalných fosílnych a ostatných kvapalných palív s obsahom síry 1 % vrátane a nižším sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 100 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre

a) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

b) oxid uhoľnatý.

(4) Pri spaľovaní kvapalných palív s obsahom síry vyšším ako 1 % sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 100 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre

a) tuhé znečisťujúce látky,

b) oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý,

c) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

d) oxid uhoľnatý.

(5) Pri spaľovaní rafinérskych, koksárenských a iných nízkovýhrevných priemyselných plynov sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 100 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre

a) oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý,

b) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

c) oxid uhoľnatý.

(6) Pri spaľovaní priemyselných plynov z výroby ocele sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 100 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre

a) tuhé znečisťujúce látky,

b) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

c) oxid uhoľnatý.

(7) Pri spaľovaní ostatných plynných palív s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 5 a 6, sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 150 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre

a) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

b) oxid uhoľnatý.

(8) Pri plynových turbínach s objemovým prietokom spalín pri menovitom výkone 60 000 m3.h-1 vrátane a vyšším sa kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre

a) oxid uhoľnatý,

b) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý.

Ak sa spaľuje kvapalné palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % a nastavený tepelný príkon pri spaľovaní takéhoto paliva je vyšší ako 30 % z celkového tepelného príkonu turbíny, zisťujú sa emisné hodnoty aj pre oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý; objemový prietok spalín sa posudzuje pri štandardných stavových podmienkach a pri 15 % obj. referenčného obsahu kyslíka.

(9) Ak kotly, ktoré spaľujú rôzne druhy palív, majú spoločné miesto odvádzania spalín, podmienka kontinuálneho monitorovania je splnená, ak súčet podielov menovitých tepelných výkonov kotlov spaľujúcich rovnaké palivo a menovitých tepelných výkonov určených v odsekoch 1 až 7 pre jednotlivé druhy palív je jeden a viac. V prípade kombinácií kotla s plynovou turbínou sa objemový prietok spalín, ktorý zodpovedá množstvu paliva spálenému v plynovej turbíne, vydelí objemovým prietokom 60 000 m3.h-1.

(10) Pri splnení podmienky kontinuálneho monitorovania podľa odseku 9 sa zisťujú emisné hodnoty pre znečisťujúce látky určené v odsekoch 1 až 8 podľa druhu spaľovaných palív.

(11) Ak sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom podľa predchádzajúcich odsekov používa odsírenie spalín, zisťovaním emisných hodnôt pre oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý sa rozumie kontinuálne monitorovanie hmotnostnej koncentrácie a emisného stupňa oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý.

(12) Kontinuálne monitorovanie hmotnostnej koncentrácie a emisného stupňa oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý sa vykonáva, ak je odsírenie riešené ako

a) samostatná časť technológie kontinuálnym zisťovaním hodnoty percentuálneho pomeru strednej polhodinovej hodnoty hmotnostnej koncentrácie oxidu siričitého na výstupe z odsírovacieho zariadenia a na vstupe do odsírovacieho zariadenia,

b) súčasť zariadenia na spaľovanie palív kontinuálnym zisťovaním hodnoty percentuálneho pomeru strednej polhodinovej hodnoty hmotnostného toku oxidu siričitého na výstupe zo spaľovacieho zariadenia a hmotnostného toku síry vyjadrenej ako oxid siričitý na vstupe do spaľovacieho zariadenia.

(13) Pri výpočte emisného stupňa podľa odseku 12 písm. a) sa prihliada

a) na prepočítanie hmotnostných koncentrácií oxidu siričitého na rovnaké stavové a referenčné podmienky,

b) na záchyt síry v popolčeku, ak je v prepočítaní na oxid siričitý vyšší ako 5 %,

c) ak je to nevyhnutné, aj na časové oneskorenie prúdenia plynu medzi miestami merania.

(14) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania preukáže, že aj pri zohľadnení možnosti skrátenia času zisťovania strednej polhodinovej hodnoty podľa prílohy č. 1 piateho bodu je výhodné iné meracie miesto, ako je uvedené v § 6 ods. 4, orgán ochrany ovzdušia môže po vyžiadaní stanoviska inšpekcie vydať súhlas na zisťovanie údajov o dodržaní emisných limitov formou váženého priemeru emisných limitov skupín kotlov28)

a) v dymovode viacerých kotlov, ktoré spaľujú rôzne druhy palív, alebo

b) v odvode spalín do ovzdušia.

(15) Ak sa pre vybrané zariadenia na spaľovanie palív v odsekoch 1 až 10 a v odseku 17 neustanovuje inak, emisné hodnoty sa zisťujú opakovaným jednorazovým meraním najmenej raz za

a) dva roky pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom od 50 MW vrátane a vyšším a pri plynových turbínach,

b) tri roky pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom od 15 MW vrátane do 50 MW, ktoré spaľujú kvapalné palivá s obsahom síry 1 % vrátane a nižším a plynné palivá,

c) tri roky pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom od 5 MW vrátane do 50 MW, ktoré spaľujú kvapalné palivá s obsahom síry vyšším ako 1 % a tuhé palivá,

d) päť rokov pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom od 0,2 MW vrátane

1. do 15 MW, ktoré spaľujú kvapalné palivá s obsahom síry 1 % vrátane a nižším a plynné palivá,

2. do 5 MW, ktoré spaľujú kvapalné palivá s obsahom síry vyšším ako 1 % a tuhé palivá.

(16) Pri integrovaných zariadeniach na spaľovanie palív (kotol – plynová turbína) platí pre zisťovanie emisných hodnôt opakovaným jednorazovým meraním lehota podľa odseku 15 písm. a). Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení platí lehota podľa odseku 15, ktorá je určená súhrnným menovitým tepelným výkonom a tým druhom paliva, ktorého podiel na tepelnom príkone zariadenia je najväčší. V prípade rovnakého podielu tepelných príkonov platí kratšia lehota.

(17) Pri spaľovaní zemného plynu, svietiplynu, propán-butánu a kvapalných palív s obsahom síry 0,2 % vrátane a nižším sa emisné hodnoty pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom od 0,2 MW vrátane do 15 MW nezisťujú pre

a) tuhé znečisťujúce látky,

b) oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý.

Povinnosť dodržiavať emisné limity29) pri všetkých režimoch ustálenej prevádzky, ktoré sú v dokumentácii dovolené, tým nie je dotknutá.

§ 11

Zariadenia na spaľovanie odpadu

(1) Pri zariadeniach na spaľovanie odpadu s projektovanou kapacitou vyššou ako 3 t spaľovaného komunálneho odpadu za hodinu a vyššou ako 0,1 t zvláštneho a nebezpečného odpadu za hodinu sa kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka v spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu,30) a ak nie je v odsekoch 3 a 4 ustanovené inak, kontinuálnym monitorovaním sa zisťujú emisné hodnoty pre

a) tuhé znečisťujúce látky,

b) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,

c) organické látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový uhlík,

d) oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý alebo emisný stupeň oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý,

e) plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako chlorovodík,

f) plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako fluorovodík.

(2) Pri všetkých zariadeniach na spaľovanie odpadu a pri spaľovaní odpadu v iných zariadeniach, ako sú spaľovne odpadov (odsek 4), sa kontinuálnym monitorovaním zisťujú

a) emisné hodnoty pre oxid uhoľnatý,

b) objemová koncentrácia kyslíka v mieste merania emisných hodnôt,

c) teplota spalín v spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu.30)

(3) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania spôsobom podľa § 4 ods. 3 preukáže, že emisné hodnoty znečisťujúcich látok podľa odseku 1 písm. d) až f) zvýšené o hodnotu modulu rozšírenej neistoty jednorazového merania pri intervale spoľahlivosti 95 % sú vzhľadom na

a) látkové zloženie odpadu,

b) vlastnosti a zabezpečenie riadenia spaľovacieho a odlučovacieho procesu,

c) kontinuálne monitorovanie vybraných technicko-prevádzkových veličín

nižšie ako hodnoty určených emisných limitov, údaje o ich dodržaní sa pre tieto znečisťujúce látky zisťujú jednorazovým meraním podľa odseku 6.

(4) Na spaľovanie odpadov v iných zariadeniach, ako sú spaľovne odpadov, platia podmienky kontinuálneho monitorovania

a) uvedené v odsekoch 1 a 3, ak podľa platnej dokumentácie je dovolené spaľovať odpad 500 hodín a viac za kalendárny rok,

b) uvedené v odseku 2,

c) určené pre konkrétne zariadenie, v ktorom sa odpady spaľujú.

(5) Po nainštalovaní monitorovacieho systému pri splnení podmienky podľa odseku 4 písm. a) sa emisné hodnoty pre znečisťujúce látky určené v odsekoch 1 a 2 zisťujú aj vtedy, ak sa v týchto zariadeniach odpady nespaľujú. Pri splnení podmienky podľa písmena c) sa emisné hodnoty kontinuálnym monitorovaním podľa § 7 a 10 zisťujú aj vtedy, ak je dovolené odpad spaľovať menej ako 500 hodín za kalendárny rok.

(6) Zisťovanie emisných hodnôt opakovaným jednorazovým meraním sa vykonáva pri spaľovaní

a) zvláštneho a nebezpečného odpadu obsahujúceho vysokostabilné organické látky najmenej raz za dva mesiace počas prvého roka prevádzky a najmenej raz za šesť mesiacov v ďalších rokoch prevádzky,

b) komunálneho odpadu s kapacitou vyššou ako 1 t za hodinu a pri spaľovaní iného zvláštneho a nebezpečného odpadu, ako je uvedený v písmene a), najmenej raz za rok,

c) komunálneho odpadu s kapacitou 1 t za hodinu vrátane a nižšou najmenej raz za dva roky.

Kontinuálne monitorovanie imisií

§ 12

(1) Kontinuálne monitorovanie hodnôt veličín, ktorými je vyjadrený imisný limit31) (ďalej len „imisná hodnota“), a súvisiacich meteorologických údajov inštalujú a prevádzkujú prevádzkovatelia veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré sú uvedené v zozname vydanom osobitným predpisom,32) ak podmienku kontinuálneho monitorovania určil v súhlase orgán ochrany ovzdušia. Podkladom na určenie podmienky kontinuálneho monitorovania je stanovisko Slovenského hydrometeorologického ústavu (ďalej len „ústav“) a štátneho okresného hygienika.33)

(2) Pri určovaní podmienky kontinuálneho monitorovania imisných hodnôt podľa odseku 1, počtu a rozmiestnenia meracích miest monitorovacieho systému sa prihliada najmä na

a) záverečné stanovisko ministerstva v prípade nových zdrojov znečisťovania,34)

b) umiestnenie zdroja znečisťovania v oblastiach vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia,35)

c) uplatnenie imisného monitorovacieho systému ako súčasti smogového varovného a regulačného systému,36)

d) imisno-rozptylové podmienky,

e) počet obyvateľov ovplyvnených imisiami pochádzajúcimi zo zdroja znečisťovania,

f) množstvo a škodlivé účinky znečisťujúcich látok odvádzaných zo zdroja znečisťovania a mieru rizika ohrozenia zdravia obyvateľstva a životného prostredia,36)

g) možnosti stavu techniky merania imisií a primeranosť nákladov na inštaláciu a prevádzku imisného monitorovacieho systému,

h) územné a funkčné prepojenie viacerých vybraných veľkých zdrojov znečisťovania podľa odseku 1,

i) vyhodnotenie výsledkov časovo obmedzeného jednorazového imisného merania podľa odseku 3.

(3) Na účely overenia potreby kontinuálneho monitorovania imisií podľa odseku 1 a vhodnosti umiestnenia alebo počtu meracích miest môže orgán ochrany ovzdušia v súhlase určiť podmienku časovo obmedzeného jednorazového imisného merania

a) znečistenia ovzdušia pred uvedením nového zdroja znečisťovania do prevádzky a po ňom,

b) imisného pôsobenia jestvujúceho zdroja znečisťovania ovzdušia.

Podkladom na určenie podmienky kontinuálneho monitorovania je stanovisko ústavu. Vyhodnotenie predbežného kontinuálneho monitorovania predloží prevádzkovateľ zdroja znečisťovania orgánu ochrany ovzdušia do troch mesiacov od jeho skončenia.

(4) Imisným monitorovacím systémom kontinuálne monitorované hodnoty veličín sa spracúvajú, zaznamenávajú, dokumentujú a uschovávajú v súlade s dokumentáciou, so súčasným stavom techniky a s ďalšími podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia, pričom sa prihliada na podmienky uvedené v prílohe č. 1 podľa ich vecného významu. Podkladom na určenie podmienok je stanovisko ústavu.

(5) Zisťovať imisné hodnoty kontinuálnym monitorovaním môže prevádzkovateľ zdroja znečisťovania, aj keď mu podmienka podľa odseku 1 nebola určená. Podmienkou použitia výsledkov takéhoto imisného monitorovania na účely konaní vo veciach ochrany ovzdušia je súhlas orgánu ochrany ovzdušia na inštaláciu imisného monitorovacieho systému.

Požiadavky na monitorovacie systémy a na lehotu ich zabezpečenia

§ 13

Požiadavky na technické prostriedky a na ich inštaláciu

(1) Emisné a imisné monitorovacie systémy sa inštalujú tak, aby pri ich inštalácii a počas ich prevádzky spĺňali pracovné charakteristiky podľa stavu techniky merania platného v čase ich inštalovania a ďalšie požiadavky uvedené v prílohe č. 2.

(2) Zistenie pracovných charakteristík monitorovacích systémov sa vykonáva prvou úplnou funkčnou skúškou (ďalej len „úplná skúška“) a overuje sa opakovanými čiastkovými funkčnými skúškami (ďalej len „čiastková skúška“).

(3) Skúšky podľa odseku 2 vykonávajú oprávnené osoby podľa

a) metodík, ktoré zodpovedajú súčasnému stavu techniky merania emisií a imisií21) pre inštalovaný monitorovací systém,

b) dokumentácie a podmienok určených v súhlase orgánom ochrany ovzdušia; pred vydaním podmienok si orgán ochrany ovzdušia vyžiada stanovisko inšpekcie v prípade monitorovania emisií a ústavu v prípade monitorovania imisií.

(4) Úplná skúška monitorovacieho systému sa vykonáva v rámci skúšobnej prevádzky zdroja znečisťovania alebo skúšobnej prevádzky monitorovacieho systému; v prípadoch osobitnej náročnosti skúšania monitorovacieho systému na základe súhlasu orgánu ochrany ovzdušia najneskôr do jedného roka od uvedenia zdroja znečisťovania do prevádzky alebo od času inštalácie monitorovacieho systému.

(5) Pri úplnej skúške monitorovacieho systému sa

a) zisťujú vybrané pracovné charakteristiky monitorovacieho systému,

b) vykonáva kalibrácia monitorovacieho systému,

c) overuje správnosť najmenej jedného bodu kalibračnej funkcie porovnaním s priemernou hodnotou z najmenej troch výsledkov jednotlivých meraní vykonaných referenčnou metodikou,21)

d) posudzuje zhoda s technickými predpismi, dokumentáciou, podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia a touto vyhláškou.

(6) Pri čiastkovej skúške monitorovacieho systému sa

a) zisťujú vybrané pracovné charakteristiky monitorovacieho systému,

b) posudzuje zhoda podľa odseku 5 písm. d).

(7) Ak dôjde k

a) zmene princípu merania monitorovacieho systému,

b) zmene princípu úpravy vzorky plynu,

c) úplnej obnove inštalovaného monitorovacieho systému,

d) zisteniu nedodržania pracovných charakteristík monitorovacieho systému, ktoré sú určené ako normatívne požiadavky,

e) zásadnej zmene látkového zloženia meraného plynu v dôsledku zmeny zdroja znečisťovania,15)

skúšanie monitorovacieho systému sa vykonáva v rozsahu úplnej skúšky podľa odseku 5.

(8) Čiastkové skúšky monitorovacieho systému sa vykonávajú v lehotách určených v dokumentácii, najmenej však raz za tri roky. Správu o čiastkových skúškach monitorovacieho systému podľa odseku 6 a o skúške podľa odseku 7 predkladá prevádzkovateľ monitorovacieho systému orgánu ochrany ovzdušia v lehote do jedného mesiaca od skončenia skúšok.

§ 14

Lehoty inštalácie monitorovacích systémov

(1) Ak sú pri novom zdroji znečisťovania splnené podmienky na zisťovanie emisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním a v § 13 ods. 4 nie je ustanovené inak, kontinuálne monitorovanie sa vykonáva od uvedenia nového zdroja znečisťovania do prevádzky.

(2) Emisný monitorovací systém sa nainštaluje a uvedie do prevádzky najneskôr do troch rokov od roku splnenia podmienok kontinuálneho monitorovania, ak

a) sa pri jednorazovom meraní podľa § 9 ods. 5 a 6 alebo pri kontrolnej činnosti inšpekcie zistí splnenie podmienky kontinuálneho monitorovania emisií podľa § 7 ods. 2,

b) sa pri jednorazovom meraní podľa § 9 ods. 5 a § 11 ods. 6 alebo pri kontrolnej činnosti inšpekcie zistí nesplnenie podmienok zisťovania emisných hodnôt jednorazovým meraním podľa § 11 ods. 3,

c) čas prevádzkovania zdroja prekročí v dvoch z troch po sebe nasledujúcich rokov

1. 1 000 hodín podľa § 7 ods. 1 až 3,

2. 500 hodín podľa § 11 ods. 4,

d) sa pri skúške monitorovacieho systému podľa § 13 ods. 6 a 7 alebo pri kontrolnej činnosti inšpekcie zistí neplnenie podmienky náhrady kontinuálneho monitorovania emisných hodnôt pre konkrétnu znečisťujúcu látku kontinuálnym monitorovaním hodnôt inej vybranej technicko-prevádzkovej veličiny podľa § 7 ods. 7 alebo náhrady kontinuálneho monitorovania objemového prietoku podľa § 7 ods. 8, alebo vhodnosti iného meracieho miesta podľa § 10 ods. 14,

e) prevádzkovateľ pri uvádzaní nového zdroja znečisťovania nepreukáže alebo pri kontrolnej činnosti inšpekcie sa zistí neplnenie podmienok neinštalovania monitorovacieho systému podľa § 7 ods. 11.

(3) Ak prevádzkovateľ pri uvádzaní nového zdroja znečisťovania do prevádzky nepreukáže splnenie podmienok

a) spracovania výsledkov emisných monitorovacích meraní podľa prílohy č. 1 deviateho až jedenásteho bodu,

b) náhrady kontinuálneho monitorovania emisných hodnôt pre konkrétnu znečisťujúcu látku kontinuálnym monitorovaním hodnôt inej vybranej technicko-prevádzkovej veličiny podľa § 7 ods. 7,

c) náhrady kontinuálneho monitorovania objemového prietoku podľa § 7 ods. 8,

d) vhodnosti iného meracieho miesta podľa § 10 ods. 14,

najneskôr do jedného roka od zistenia ich neplnenia sa doinštaluje alebo zmení príslušná časť monitorovacieho systému.

(4) Po inštalácii monitorovacieho systému podľa odsekov 2 a 3 sa zisťovanie emisných hodnôt a množstva znečisťujúcich látok kontinuálnym monitorovaním vykonáva trvalo.

(5) Prostriedky na kontinuálne monitorovanie imisií sa pri nových vybraných zdrojoch znečisťovania podľa § 12 ods. 1 nainštalujú

a) súčasne s uvedením nového zdroja znečisťovania do prevádzky, ak orgán ochrany ovzdušia neurčí inak, najneskôr však do troch rokov od uvedenia tohto zdroja do prevádzky,

b) v prípade časovo obmedzeného jednorazového imisného merania podľa § 12 ods. 3 najneskôr do troch rokov od určenia podmienky kontinuálneho monitorovania.


§ 15

Prechodné ustanovenia

(1) Ak je pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania nainštalovaný emisný monitorovací systém a sú splnené podmienky zisťovania emisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním, prevádzkovateľ zdroja znečisťovania najneskôr do 31. decembra 1999 preukáže37) zhodu monitorovacieho systému s touto vyhláškou a so súčasným stavom techniky; zhoda sa preukáže predložením dokumentácie monitorovacieho systému, správy z úplnej skúšky podľa § 13 ods. 5 a odborného posudku, ak oň orgán ochrany ovzdušia požiada.

(2) Ak prevádzkovateľ jestvujúceho monitorovacieho systému zhodu podľa odseku 1 nepreukáže, jestvujúci monitorovací systém sa zladí s touto vyhláškou a so súčasným stavom techniky kontinuálneho monitorovania21) najneskôr do 31. decembra 2001.

(3) Podmienky nahradenia kontinuálneho monitorovania emisných hodnôt, objemového prietoku a neinštalovania monitorovacieho systému podľa § 7 ods. 6, 8 a 11 sa preukazujú pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania spôsobom podľa § 4 ods. 3 v lehotách ustanovených v odseku 6.

(4) Ak nie je v odseku 5 ustanovené inak, pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania, pri ktorých sa musia zisťovať emisné hodnoty a množstvo vypúšťaných znečisťujúcich látok kontinuálnym monitorovaním, sa monitorovací systém nainštaluje a osobitné podmienky kontinuálneho monitorovania sa preukážu pri

a) spaľovniach odpadov, spaľovaní odpadov v iných zariadeniach a pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s obsahom síry vyšším ako 1 % a tuhých palív do 31. decembra 2001,

b) zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s obsahom síry 1 % vrátane a menším, plynných palív v plynových turbínach a pri ostatných veľkých zdrojoch znečisťovania do 31. decembra 2003,

c) stredných zdrojoch znečisťovania do 31. decembra 2005.

(5) Ak sa pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania vykoná zmena, ktorou sa dosiahnu určené limity znečisťovania38) pred lehotami ustanovenými v odseku 4, monitorovací systém sa nainštaluje v rámci vykonania zmeny.

(6) V prípade jestvujúcich zdrojov znečisťovania, pri ktorých sa

a) emisné hodnoty a individuálne faktory zisťujú jednorazovým meraním,

b) emisné hodnoty zisťujú kontinuálnym monitorovaním, ak je určená neskoršia lehota na inštalovanie monitorovacích systémov podľa odsekov 2 a 4,

c) splnenie podmienok preukazuje podľa odseku 3,

emisné hodnoty, individuálne faktory a hodnoty ďalších súvisiacich veličín sa zistia prvým jednorazovým meraním

1. pri veľkých zdrojoch znečisťovania do 31. decembra 2000,

2. pri stredných zdrojoch znečisťovania do 31. decembra 2002.

Individuálne faktory sa zistia pre tie znečisťujúce látky, pre ktoré nie je určená podmienka kontinuálneho monitorovania.

(7) Zisťovanie množstva znečisťujúcich látok kvalifikovaným rozborom podľa § 5 sa vykonáva pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania od nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky; ak platí podmienka zisťovania množstva znečisťujúcich látok kontinuálnym monitorovaním alebo jednorazovým meraním, zisťovanie množstva znečisťujúcej látky sa vykonáva kvalifikovaným rozborom podľa § 5 do lehoty ustanovenej v odsekoch 1, 2, 4 a 6.

(8) Prevádzkovatelia jestvujúcich zdrojov znečisťovania, ktorých výrobná a iná obdobná kapacita posudzovaná podľa dokumentácie je taká istá, ako je uvedená v zozname vydanom osobitným predpisom,32) alebo vyššia, na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia37) predložia žiadosť o súhlas na inštaláciu alebo na vydanie rozhodnutia o neinštalovaní imisného monitorovacieho systému; k žiadosti pripoja odôvodnenie obsahujúce zhodnotenie predpokladov na inštalovanie (neinštalovanie) monitorovacieho systému podľa § 12 ods. 2.

(9) Ak je určená podmienka zisťovania imisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania podľa odseku 8, monitorovací systém sa nainštaluje najneskôr do troch rokov od určenia podmienky trvalého kontinuálneho monitorovania.

§ 16

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 1997.


Jozef Zlocha v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 41/1997 Z. z.

PODMIENKY ZISŤOVANIA, SPRACÚVANIA, ZAZNAMENÁVANIA, TLAČE A ÚSCHOVY VÝSLEDKOV EMISNÝCH MONITOROVACÍCH MERANÍ

1. Emisné hodnoty vyjadrené ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň sa zisťujú, spracúvajú a zaznamenávajú ako stredné polhodinové hodnoty (ďalej len „polhodinová hodnota“) a priemerné denné hodnoty (ďalej len „denná hodnota“). Ak je emisný limit vyjadrený ako emisný faktor, spracúvajú a zaznamenávajú sa len denné hodnoty.

2. Polhodinové hodnoty sa zisťujú, ak nie je nevyhnutné inak (štvrtý bod), ako stredné hodnoty konkrétnej meranej veličiny za 30 minút ustálenej prevádzky zdroja znečisťovania, počnúc a končiac časom prevádzky zdroja znečisťovania, počas ktorého je určená povinnosť dodržiavať emisné limity. Denné hodnoty hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a emisného stupňa sa zisťujú ako aritmetický priemer polhodinových hodnôt podľa trinásteho bodu písm. a) prvého až tretieho bodu. Denné hodnoty emisného faktora sa zisťujú ako stredné hodnoty za čas ustálenej prevádzky zdroja znečisťovania za konkrétny deň.

3. Pri začatí a skončení času merania polhodinovej hodnoty sa ako prvá polhodinová hodnota v kalendárnom dni uvádza polhodinová hodnota začínajúca sa polnocou (od 0.00 h) alebo prvou celou polhodinou ustálenej prevádzky zdroja znečisťovania (druhý bod), obdobne sa uvádza aj posledná polhodinová hodnota v kalendárnom dni, pričom sa prihliada na splnenie podmienok podľa štvrtého až šiesteho bodu. Na meranie denných hodnôt platí uvedené ustanovenie primerane.

4. Iný čas zisťovania polhodinovej hodnoty (druhý bod) ako 30 minút je prípustný len v prípadoch, ak súčasný stav techniky kontinuálneho merania emisií neumožňuje zistiť správnu strednú hodnotu za 30 minút, a v ďalších prípadoch podľa piateho bodu. Ak je nevyhnutný iný čas zisťovania strednej hodnoty ako 30 minút, musí sa zvoliť najbližší možný čas, najmenej však 15 minút a najviac 90 minút.

5. Na základe súhlasu orgánu ochrany ovzdušia vydaného po vyžiadaní stanoviska inšpekcie sa môže skrátiť čas zisťovania polhodinovej hodnoty na 15 minút (štvrtý bod) pri zisťovaní emisných hodnôt

a) na dvoch blízkych meracích miestach jedného prevádzkovateľa,

b) plynov s obdobným a primerane stabilným zložením,

c) ak nie je nevyhnutná zmena meracieho rozsahu monitorovacieho systému [príloha č. 2 tretí bod písm. e)].

6. Polhodinové hodnoty sú platné, ak

a) sú zistené ako stredné hodnoty za dve tretiny a viac času tvorby strednej hodnoty pri analógovom spôsobe spracovania signálu monitorovacieho systému a obdobnom spôsobe merania,

b) sa vypočítajú ako aritmetický priemer z najmenej dvoch tretín čiastkových platných údajov pri intervalovom (diskrétnom) spôsobe spracovania meraného signálu a čas medzi intervalmi spracovania signálu je najviac tri minúty, ak v osobitných prípadoch podľa stavu techniky nie je nevyhnutný iný interval,

c) prepočty na štandardné stavové a referenčné podmienky alebo výpočty hmotnostného toku sa vykonajú na základe časovo zodpovedajúcich stredných hodnôt paralelne meraných hodnôt stavových a referenčných veličín a objemového prietoku odpadového plynu, ak sa v odôvodnených prípadoch nepostupuje podľa písmena d),

d) sa prepočty podľa písmena c) vykonali s použitím náhradných hodnôt príslušných veličín v súlade s dokumentáciou a podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia (po vyžiadaní stanoviska inšpekcie) a oprávnenosť ich použitia prevádzkovateľ zdroja znečisťovania odôvodnil [trinásty bod písm. g)],

e) prevádzka, pracovné charakteristiky monitorovacieho systému a prepočty sú v súlade s dokumentáciou a podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia (po vyžiadaní stanoviska inšpekcie).

7. Denné hodnoty sú na účely posudzovania dodržiavania emisného limitu vyjadreného ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň platné, ak sú zistené za jednu polovicu a viac času prevádzky zdroja znečisťovania, počas ktorého je určená povinnosť dodržiavať emisný limit, a sú zistené z platných polhodinových hodnôt podľa šiesteho bodu.

8. Denné hodnoty sú na účely posudzovania dodržiavania emisného limitu vyjadreného ako emisný faktor platné, ak sú zistené za dve tretiny a viac času prevádzky zdroja znečisťovania, počas ktorého je určená povinnosť dodržiavať emisný limit.

9. Polhodinové hodnoty pre oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý zistené iba z hodnoty pre oxid dusnatý sú po prepočítaní na oxid dusičitý a po dopočítaní podielu oxidu dusičitého platné, ak podiel oxidu dusičitého k celkovému množstvu oxidov dusíka vyjadrených ako oxid dusičitý (ďalej len „podiel oxidu dusičitého“) je v režimoch ustálenej prevádzky dovolených dokumentáciou súčasne

a) 20 % a menej,

b) primerane konštantný.

10. Pri kontinuálnom monitorovaní emisných hodnôt znečisťujúcich látok, ktoré sa vyskytujú vo viacerých fyzikálno-chemických formách alebo sa monitorujú nepriamo podľa § 7 ods. 6, sú emisné hodnoty platné, ak rozšírená neistota merania emisnej hodnoty na úrovni emisného limitu je s 95 % spoľahlivosťou 20 % a menej.

11. Desiaty bod platí aj na kontinuálne monitorovanie alebo na iný spôsob zisťovania tepelných príkonov na účely výpočtu váženého priemeru emisných limitov skupín kotlov podľa § 10 ods. 14.

12. Signály monitorovacieho systému sa spracúvajú v súlade s dokumentáciou a podmienkami, ktoré po vyžiadaní stanoviska inšpekcie určil orgán ochrany ovzdušia. Výsledky meraní sa zaznamenávajú vo forme tlačených protokolov [§ 6 ods. 8 písm. a)] a na vhodnom informačnom nosiči a uschovávajú sa najmenej štyri roky. Ak sa zaznamenávajú a uschovávajú na digitálnom informačnom nosiči, ktorý umožňuje len jednorazový záznam údajov s vytvorenou záložnou kópiou, nemusia sa uschovávať v tlačenej forme.

13. Protokoly tlačené a uschovávané za kalendárny mesiac podľa dvanásteho bodu obsahujú najmenej

a) všetky polhodinové hodnoty kontinuálne monitorovaných veličín, ak nie je umožnené inak, ktorými sú vyjadrené emisné limity, a iných technologických veličín (ak sú merané podľa desiateho bodu) v postupnom poradí, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca, s časovým a vecným označením polhodinovej hodnoty

1. s hodnotou rovnou a nižšou, ako je hodnota emisného limitu zväčšená o koeficient intervalu spoľahlivosti (iba časové označenie),

2. s hodnotou vyššou ako horné vymedzenie podľa prvého bodu a nižšou alebo rovnou 1,2-násobku hodnoty emisného limitu, ktorý (násobok) je zväčšený o koeficient intervalu spoľahlivosti,

3. s hodnotou vyššou ako horné vymedzenie podľa druhého bodu a nižšou alebo rovnou 2-násobku hodnoty emisného limitu, ktorý je zväčšený o koeficient tolerančného intervalu,

4. s hodnotou vyššou ako horné vymedzenie podľa tretieho bodu,

5. počtu a podielu polhodinových hodnôt podľa tretieho a štvrtého bodu z celkového počtu polhodinových hodnôt ustálenej prevádzky za kalendárny mesiac,

6. pri ktorej prepočte sa použili náhradné hodnoty stavových a referenčných veličín v členení po dňoch a ich podiel z celkového počtu polhodinových hodnôt za deň,

uvedenie zoznamu všetkých polhodinových hodnôt veličín v tlačenom protokole nie je nevyhnutné, ak sa polhodinové hodnoty veličín protokolujú a uschovávajú na jednorazovom informačnom nosiči podľa dvanásteho bodu; v týchto prípadoch sa v tlačených protokoloch uvádzajú údaje podľa druhého až šiesteho bodu,

b) denné hodnoty, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca,

c) mesačnú priemernú emisnú hodnotu,

d) dni a hodnoty, v ktorých bola denná hodnota vyššia ako hodnota emisného limitu zväčšená o koeficient intervalu spoľahlivosti,

e) celkový čas prevádzky a ďalšie časy podľa § 2 ods. 1 písm. b) až e) v členení po dňoch a celkove za mesiac,

f) priemerné hodnoty stavových a referenčných veličín a objemového prietoku za mesiac,

g) odôvodnenie použitia náhradných hodnôt stavových a referenčných veličín podľa písmena a) šiesteho bodu a podľa šiesteho bodu písm. d),

h) údaje o počte polhodinových hodnôt a denných hodnôt, ktoré sa v dôsledku nedodržania podmienok podľa šiesteho až ôsmeho bodu nezahrnuli do súboru platných polhodinových hodnôt a denných hodnôt, a ich podiel z celkového času prevádzky zdroja znečisťovania podľa významu prílohy č. 2 prvého bodu,

i) údaje o technicko-prevádzkových parametroch a konštantách použitých vo výpočtoch súvisiacich s posudzovaním údajov o dodržaní konkrétneho emisného limitu,

j) modifikované vážené priemery emisných limitov, ktoré časovo zodpovedajú zisteným polhodinovým hodnotám a denným hodnotám, ak sa zisťujú podľa § 10 ods. 14,

k) hodnoty prepočítavacích koeficientov, koeficientov intervalov spoľahlivosti, koeficientov tolerančných intervalov a ich zmien vrátane času ich nastavenia a mena (kódu) zodpovednej osoby,

l) identifikačné údaje a kódy osôb oprávnených na vykonávanie zmien konštánt monitorovacieho systému, ak sa zmenili podľa písmena k),

m) ďalšie údaje podľa dokumentácie a podmienok určených orgánom ochrany ovzdušia po vyžiadaní stanoviska inšpekcie.

14. Protokoly tlačené a uschovávané podľa dvanásteho bodu za rok obsahujú najmenej

a) mesačné priemerné emisné hodnoty, počnúc prvým mesiacom kalendárneho roka,

b) ročnú priemernú emisnú hodnotu,

c) ďalšie údaje podľa dokumentácie a podmienok určených orgánom ochrany ovzdušia po vyžiadaní stanoviska inšpekcie.

K ročnému protokolu sa priložia mesačné protokoly podľa trinásteho bodu.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 41/1997 Z. z.

ĎALŠIE POŽIADAVKY NA TECHNICKÉ PROSTRIEDKY NA MONITOROVANIE EMISIÍ A IMISIÍ LÁTOK ZNEČISŤUJÚCICH OVZDUŠIE A NA ICH INŠTALÁCIU

1. Obdobie, počas ktorého nie je prevádzka emisného monitorovacieho systému v súlade s platnou dokumentáciou a podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia, nesmie byť dlhšie ako 5 % z času ustálenej prevádzky zdroja znečisťovania a v prípade imisného monitorovacieho systému dlhšie ako 15 % z kalendárneho roka alebo z času jestvovania zdroja znečisťovania, ak je tento čas kratší ako rok.

2. Technické vyhodnocovacie prostriedky monitorovacieho systému musia umožňovať elektronický prenos údajov v reálnom čase do imisného alebo emisného monitorovacieho centra podľa podmienok určených orgánom ochrany ovzdušia po vyžiadaní stanoviska inšpekcie v prípade monitorovania emisií a ústavu v prípade monitorovania imisií.

3. Monitorovací systém, jeho technické prepočítavacie a vyhodnocovacie prostriedky v závislosti od svojho účelu musia

a) byť chránené proti neoprávneným zmenám konštánt, prepočítavacích faktorov, reálneho času a ďalších údajov v súlade s najnovším stavom techniky v čase inštalovania monitorovacieho systému,

b) zabezpečiť zaznamenanie a úplné identifikovanie každej zmeny údajov podľa písmena a), použitia náhradných hodnôt stavových a referenčných veličín vrátane identifikovania osoby vykonávajúcej akúkoľvek zmenu konfigurácie monitorovacieho systému,

c) umožniť kedykoľvek vyvolanie údajov podľa písmena b) a ďalších údajov podľa prílohy č. 1 trinásteho a štrnásteho bodu z pamäti monitorovacieho systému a ich vytlačenie,

d) trvalo umožňovať oprávneným osobám a orgánom ochrany ovzdušia vyvolanie údajov podľa písmena c) z pamäti monitorovacieho systému (diaľkovo alebo miestne),

e) mať pri monitorovaní emisných hodnôt hornú hranicu meracieho rozsahu rovnajúcu sa najmenej 2,5-násobku hodnoty emisného limitu,

f) zabezpečiť bezpotenciálový (jednosmerný) prenos stavových signálov o činnosti prevádzky zdroja znečisťovania a spätných výstupných signálov monitorovacieho systému, ak sa používajú v sústave riadenia technológie,

g) zabezpečiť signalizáciu, zaznamenanie svojich poruchových stavov a výpadku zdroja elektrického napájania; v prípade výpadku napájania zabezpečiť uloženie všetkých informácií za čas najmenej 72 hodín,

h) vyhovovať prostrediu, v ktorom sú nainštalované,

i) spĺňať ďalšie podmienky inštalácie a prevádzkovania monitorovacieho systému podľa súhlasu orgánu ochrany ovzdušia; podmienky pre emisný monitorovací systém orgán ochrany ovzdušia určí po vyžiadaní stanoviska inšpekcie a pre imisný monitorovací systém po vyžiadaní stanoviska ústavu.

Poznámky pod čiarou

1) § 2 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z., ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.

2) § 9 ods. 4 písm. a), b), c), d), f) a g) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

3) § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

4) § 7 ods. 1 písm. f) a § 7 ods. 2 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

5) § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

6) § 7 ods. 2 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

7) Príloha č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.Časť A prílohy zákona Slovenskej národnej rady č. 311/1992 Zb. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.

8) § 11 ods. 5 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

9) § 7 ods. 1 písm. i) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

10) § 2 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 299/1995 Z. z. o podmienkach na udeľovanie oprávnenia na vykonávanie meraní emisií a imisií a o zásadách výkonu tejto činnosti.

11) Časť A prílohy zákona Slovenskej národnej rady č. 311/1992 Zb.

12) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 299/1995 Z. z.

13) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzdušia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 53/1995 Z. z.

14) § 11 ods. 2 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona č. 218/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

15) § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

16) § 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

17) Prílohy č. 3 a 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

18) Príloha č. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

19) § 9 ods. 1 a § 9 ods. 5 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

20) § 9 ods. 2, § 9 ods. 5 písm. b) a § 9 ods. 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

21) § 2 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 299/1995 Z. z.

22) § 4 ods. 5 a 6 a príloha č. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

23) § 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

24) § 11 ods. 1 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

25) § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

26) Príloha č. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

27) § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

28) § 9 ods. 3 a príloha č. 4 časť I bod 1.8.2.1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

29) § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

30) Príloha č. 4 časť V nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

31) Príloha č. 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

32) Príloha č. 1 časť A a príloha č. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

33) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.

34) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.

35) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/1993 Z. z. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových varovných a regulačných systémov v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 103/1995 Z. z.Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 116/1996 Z. z. o parametroch, za ktorých možno vyhlásiť klimatické podmienky za priaznivé na liečenie a o spôsobe ich vyhlasovania.

36) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/1993 Z. z.

37) § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

38) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.