Zákon č. 386/1997 Z. z.Zákon o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.

Čl. I

§ 1

(1) Ďalšie vzdelávanie je popri vzdelávaní na základných školách, stredných školách a na vysokých školách súčasťou vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky a jeho uskutočňovanie je verejná úloha. Vyučovacím a skúšobným jazykom v ďalšom vzdelávaní je štátny jazyk;¹) ďalšie vzdelávanie sa môže uskutočňovať podľa záujmu účastníkov a možností vzdelávacích ustanovizní (§ 4 ods. 1) aj v inom ako štátnom jazyku.

(2) Každý, kto prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie, má právo vzdelávať sa v každom veku svojho života podľa podmienok ustanovených týmto zákonom a podľa svojich schopností a záujmov. Na prístup k ďalšiemu vzdelávaniu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania.^1a)

(3) Tento zákon upravuje ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania, ustanovizne ďalšieho vzdelávania, podmienky ich akreditácie, vydávanie osvedčení o získanom vzdelaní a zdroje financovania ďalšieho vzdelávania.

(4) Tento zákon sa nevzťahuje na kurzy prvej pomoci, kurzy inštruktorov prvej pomoci a na prípravu na výkon špeciálnych odborných činností vyžadujúcich osobitnú spôsobilosť.²)

§ 2

(1) Za ďalšie vzdelávanie sa na účely tohto zákona považuje vzdelávanie, ktoré umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie, rekvalifikovať sa³) alebo uspokojiť svoje záujmy alebo ktorým sa pripravuje na získanie stupňa vzdelania v školskom systéme.

(2) Ďalšie vzdelávanie sa uskutočňuje v ustanovizniach ďalšieho vzdelávania rozličnými krátkodobými a dlhodobými vzdelávacími aktivitami rôznych foriem (napr. seminár, školenie, kurz) v rozličných organizačných formách štúdia (štúdium popri zamestnaní, doplňujúce štúdium, rozširujúce štúdium, špecializačné štúdium, rekvalifikačné štúdium). V ďalšom vzdelávaní sa využívajú tradičné i najnovšie metódy vzdelávania vrátane multimediálnych prístupov (korešpondenčné vzdelávanie, dištančné vzdelávanie, videokonferencie, vzdelávanie pomocou počítačových sietí).

§ 3

Ďalšie vzdelávanie sa uskutočňuje ako

a) vzdelávanie, ktorým sa jeho účastník pripravuje na získanie stupňa vzdelania okrem vysokoškolského stupňa vzdelania; doklady o získanom stupni vzdelania na základnej škole a na strednej škole sa vydávajú podľa osobitného predpisu.³)

b) odborné vzdelávanie a príprava, ktoré účastníkovi umožňuje rozširovať, prehlbovať alebo obnovovať si vedomosti a zručnosti, získať spôsobilosť na vykonávanie činnosti; za odborné vzdelávanie sa považuje aj rekvalifikácia podľa osobitného predpisu;⁴) osvedčenie o získanom vzdelaní jeho absolventom vydávajú ustanovizne ďalšieho vzdelávania akreditované podľa tohto zákona,

c) záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie a iné vzdelávanie, ktoré umožňuje účastníkovi uspokojiť jeho záujmy a zapojiť sa do života občianskej spoločnosti; osvedčenie o absolvovaní vzdelávania jeho absolventom vydáva ustanovizeň ďalšieho vzdelávania, ktorá uskutočňuje vzdelávaciu aktivitu.

§ 4

(1) Ďalšie vzdelávanie uskutočňujú v rámci svojej pôsobnosti školy, školské zariadenia a mimoškolské vzdelávacie ustanovizne (ďalej len „vzdelávacia ustanovizeň“). Sú to:

a) základné školy, stredné školy, vysoké školy a školské zariadenia,⁵)

b) vzdelávacie ustanovizne iných právnických osôb a fyzických osôb.

(2) Vzdelávacie ustanovizne môžu v ďalšom vzdelávaní uskutočňovať akreditované a neakreditované vzdelávacie aktivity.

(3) Vzdelávacie ustanovizne poskytujú Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické informácie o uskutočňovaných vzdelávacích aktivitách podľa osobitného predpisu.⁶)

§ 5

(1) Akreditácia vzdelávacej ustanovizne (ďalej len „akreditácia“) je štátne overenie spôsobilosti vzdelávacej ustanovizne uskutočňovať vzdelávaciu aktivitu na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2) O akreditácii rozhoduje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na základe stanoviska Akreditačnej komisie Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie (ďalej len „akreditačná komisia“).

(3) Ministerstvo v oblasti akreditácie ďalšieho vzdelávania

a) vykonáva odbornú poradenskú, metodickú, konzultačnú a informačnú činnosť,

b) pripravuje návrhy na koncepčnú činnosť,

c) vykonáva v súlade s plánom kontrolnej činnosti vo vzdelávacej ustanovizni kontrolu a hodnotenie úrovne poskytovanej akreditovanej vzdelávacej aktivity, pri zistení nedodržania podmienok akreditácie rozhoduje o odobratí potvrdenia o akreditácii na uskutočňovanie vzdelávacej aktivity (ďalej len „potvrdenie o akreditácii“); osoby poverené ministerstvom na výkon kontrolnej činnosti sú oprávnené vstupovať do budov a kontrolovať uskutočňovanie vzdelávacích aktivít, vyžadovať predloženie dokladov a pedagogickej dokumentácie akreditovanej vzdelávacej aktivity,

d) vedie evidenciu o činnosti akreditačnej komisie; zverejňuje štvrťročne v publikačnom prostriedku ministerstva a na internetovej stránke ministerstva zoznam vzdelávacích ustanovizní, ktorým bolo vydané alebo odobraté potvrdenie o akreditácii.

(4) Vzdelávacia ustanovizeň je povinná predložiť ministerstvu žiadosť o akreditáciu (ďalej len „žiadosť“), ak bude uskutočňovať vzdelávaciu aktivitu

a) pre zamestnancov a volených predstaviteľov verejnej správy; obsah, rozsah a podmienky absolvovania určí príslušný orgán verejnej správy,

b) pre účastníkov, ktorí sa pripravujú na získanie stupňa vzdelania; obsah, rozsah a podmienky absolvovania prípravy určí základná škola alebo stredná škola,

c) na ktorú sa budú poskytovať prostriedky zo štátneho rozpočtu,

d) ktorej absolventom bude vzdelávacia ustanovizeň vydávať osvedčenie o získanom vzdelaní podľa § 8 ods. 1.

(5) Akreditácii podľa tohto zákona nepodliehajú vzdelávacie aktivity ustanovizní, ktoré vykonávajú vzdelávanie podľa osobitných predpisov.⁷)

§ 6

(1) Zriaďuje sa akreditačná komisia ako poradný orgán ministerstva.

(2) Členov akreditačnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva (ďalej len „minister“); vymenúva ich na návrh ústredných orgánov štátnej správy, orgánov miestnej štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, Národného úradu práce a profesijných organizácií z radov odborníkov v oblasti ďalšieho vzdelávania. Orgány verejnej správy môžu navrhovať kandidáta na vymenovanie za člena akreditačnej komisie len zo svojich zamestnancov.

(3) Za člena akreditačnej komisie nemožno vymenovať zástupcu vzdelávacej ustanovizne ani iného kandidáta, ktorému by pôsobením v akreditačnej komisii mohol vzniknúť konflikt záujmov.

(4) Akreditačná komisia posudzuje spôsobilosť vzdelávacej ustanovizne uskutočňovať vzdelávaciu aktivitu na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom a predkladá ministerstvu stanovisko na vydanie potvrdenia o akreditácii; vykonáva aj ďalšie činnosti v oblasti akreditácie ďalšieho vzdelávania, ak tak určí ministerstvo.

(5) Podrobnosti o činnosti akreditačnej komisie a akreditácii upraví štatút akreditačnej komisie, ktorý vydá ministerstvo.

§ 7

(1) O akreditáciu vzdelávacej aktivity môže požiadať vzdelávacia ustanovizeň, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a) má v predmete činnosti vzdelávaciu činnosť,

b) vypracuje projekt a pedagogickú dokumentáciu vzdelávacej aktivity,

c) zabezpečí zodpovedajúci lektorský zbor pre vzdelávaciu aktivitu,

d) zabezpečí zodpovedajúce materiálno-technické podmienky na vzdelávaciu aktivitu.

(2) Žiadosť obsahuje názov, adresu, identifikačné číslo vzdelávacej ustanovizne, charakteristiku činnosti vzdelávacej ustanovizne a názov vzdelávacej aktivity, pre ktorú sa požaduje vydanie potvrdenia o akreditácii. Súčasťou žiadosti sú doklady a dokumentácia preukazujúce splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. a) až d).

(3) Vzdelávacej ustanovizni, ktorá spĺňa podmienky akreditácie ustanovené týmto zákonom, vydá ministerstvo potvrdenie o akreditácii.

(4) Potvrdenie o akreditácii sa vydáva na päť rokov.

(5) Potvrdenie o akreditácii je neprevoditeľné a neprechádza na právneho nástupcu.

(6) Vzdelávacia ustanovizeň, ktorej ministerstvo vydalo potvrdenie o akreditácii, je povinná

a) uskutočňovať akreditovanú vzdelávaciu aktivitu podľa schválenej pedagogickej dokumentácie a za takých podmienok, za akých bolo potvrdenie o akreditácii vydané; predkladať všetky zmeny týkajúce sa pedagogickej dokumentácie akreditovanej vzdelávacej aktivity na schválenie akreditačnej komisii,

b) viesť administratívnu agendu o uskutočňovaní akreditovanej vzdelávacej aktivity,

c) predkladať akreditačnej komisii na základe výzvy časový plán a miesto uskutočňovania akreditovanej vzdelávacej aktivity,

d) oznámiť akreditačnej komisii zmeny sídla a názvu, zrušenie a zánik vzdelávacej ustanovizne.

(7) Ministerstvo odoberie potvrdenie o akreditácii, ak vzdelávacia ustanovizeň neplní povinnosti podľa odseku 6 písm. a) až d).

§ 8

(1) Vzdelávacia ustanovizeň vydáva absolventovi vzdelávacej aktivity akreditovanej podľa tohto zákona osvedčenie o získanom vzdelaní [§ 3 písm. b)], ktoré má celoštátnu platnosť. Vzor osvedčenia o získanom vzdelaní je v prílohe. Toto osvedčenie má povahu verejnej listiny a potvrdzuje sa odtlačkom úradnej pečiatky vzdelávacej ustanovizne.

(2) Absolventovi vzdelávania podľa § 3 písm. a) a c) sa vydáva osvedčenie o jeho absolvovaní.

(3) Osvedčenie o získanom vzdelaní vydané absolventovi akreditovanej vzdelávacej aktivity sa vydáva na neurčitý čas.

§ 9

Účastníkom ďalšieho vzdelávania, ktorí sa zúčastňujú na akreditovanej vzdelávacej aktivite, môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné úľavy podľa osobitných predpisov.⁹)

§ 10

(1) Ďalšie vzdelávanie sa môže financovať z

a) úhrad účastníkov ďalšieho vzdelávania,

b) prostriedkov zamestnávateľov,¹⁰)

c) účelovo určenej dotácie zo štátneho rozpočtu,

d) rozpočtu Národného úradu práce, ak ide o rekvalifikáciu evidovaných nezamestnaných a zamestnancov podľa osobitného predpisu,¹¹)

e) prostriedkov rozpočtov obcí,

f) prostriedkov nadácií a iných právnických osôb a fyzických osôb, ako aj z prostriedkov zamestnávateľov, ak nejde o financovanie podľa písmena b),

g) iných zdrojov.

(2) Štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia plánujú finančné prostriedky na ďalšie vzdelávanie vlastných zamestnancov na kalendárny rok priamo v rozpočte; tieto prostriedky sa použijú v súlade s plánom vzdelávania zamestnancov. Ak tieto organizácie získajú doplnkové zdroje financovania, financujú ďalšie vzdelávanie aj z týchto zdrojov.¹²)

(3) Na financovaní ďalšieho vzdelávania sa podieľa štát formou účelovo určených dotácií zo štátneho rozpočtu, najmä na štátne a regionálne rozvojové programy, vzdelávacie programy v oblasti boja proti drogám, pre zdravotne postihnutých občanov a občanov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

§ 10a

(1) Na postup v konaní o akreditácii sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.¹³)

(2) Doklady o akreditácii – kredity vydané Akreditačnou komisiou pre rekvalifikačné a vzdelávacie zariadenia pri ministerstve v rokoch 1991 až 1996 strácajú platnosť 30. júna 2002.

(3) Doklady o akreditácii – kredity vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre rekvalifikáciu v roku 1997 strácajú platnosť 31. decembra 2002.

(4) Osvedčenia vydané absolventom akreditovaných vzdelávacích aktivít vzdelávacími ustanovizňami, ktorým bol doklad o akreditácii – kredit vydaný podľa odsekov 2 a 3, zostávajú v platnosti.

(5) Osvedčenia vydané absolventom akreditovaných vzdelávacích aktivít vzdelávacími ustanovizňami, ktorým bolo vydané potvrdenie o akreditácii od 1. júna 1998 do 31. decembra 2001, zostávajú v platnosti.

(6) Potvrdenia o akreditácii kurzu prvej pomoci vydané do 31. decembra 2007 sa považujú za osvedčenia o akreditácii kurzu prvej pomoci podľa osobitného predpisu,¹⁴) najdlhšie do času uvedeného v potvrdení o akreditácii podľa § 7 ods. 4. Potvrdenia o akreditácii kurzu inštruktorov prvej pomoci vydané do 31. decembra 2007 sa považujú za osvedčenia o akreditácii kurzu inštruktorov prvej pomoci podľa osobitného predpisu,¹⁴) najdlhšie do času uvedeného v potvrdení o akreditácii podľa § 7 ods. 4.

§ 11

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 6/1984 Zb. o výchove a vzdelávaní pracovníkov v socialistických organizáciách.

Čl. III

¹) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

^1a) § 55 ods. 2 až 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

²) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 83/1996 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane týkajúce sa jednotiek požiarnej ochrany v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. § 25 a 26 zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona č. 319/1999 Z. z.

³) Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

⁴) § 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

⁵) Zákon č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 26 až 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach.

⁶) § 27 zákona Slovenskej národnej rady č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

⁷) Napríklad § 24 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákon č. 277/1994 Z. z., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 83/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 460/2000 Z. z. o dĺžke trvania a rozsahu odbornej prípravy zamestnancov obecnej polície a o ustanovení a zložení odborných komisií Policajného zboru

⁹) § 126, 141 až 144 Zákonníka práce.Vyhláška Ministerstva školstva č. 140/1968 Zb. o pracovných úľavách a hospodárskom zabezpečení študujúcich popri zamestnaní v znení zákona č. 188/1988 Zb.

¹⁰) § 24 ods. 2 písm. j) tretí bod zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

¹¹) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 70/1997 Z. z.

¹²) § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

¹³) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

¹⁴) § 40 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 653/2007 Z. z.