131

VYHLÁŠKA

Ministerstva školstva Slovenskej republiky

zo 7. mája 1997

o doktorandskom štúdiu

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 35a písm. a) zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z. ustanovuje:


§ 1

Vedné odbory a umelecké odbory doktorandského štúdia

Doktorandské štúdium sa uskutočňuje v ustanovených vedných odboroch a umeleckých odboroch (ďalej len „odbor doktorandského štúdia“). Odbory doktorandského štúdia sa členia na špecializácie. Odbory doktorandského štúdia a ich špecializácie sú uvedené v prílohe č. 1.

Postup pri prijímaní na doktorandské štúdium

§ 2

(1) Školiace pracovisko1) vyhlasuje začatie prijímacieho konania na doktorandské štúdium v dennej tlači najmenej tri týždne pred jeho začatím. Pritom vo vyhlásení prijímacieho konania na doktorandské štúdium uvedie najmä

a) číslo a názov odboru doktorandského štúdia a formu doktorandského štúdia,

b) miesto podania prihlášky na doktorandské štúdium a miesto, kde sa uchádzači môžu informovať o témach dizertačných prác, o školiteľoch a o podmienkach prijatia na doktorandské štúdium,

c) lehotu na podanie prihlášky.

(2) V prihláške na doktorandské štúdium uchádzač uvedie

a) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a adresu bydliska,

b) číslo a názov odboru doktorandského štúdia a vybranú tému dizertačnej práce,

c) formu doktorandského štúdia, na ktoré podáva prihlášku.

(3) K prihláške na doktorandské štúdium uchádzač priloží

a) životopis s overenými kópiami dokladov o dosiahnutom vzdelaní,

b) súpis svojich publikovaných i nepublikovaných prác, odborné posudky o týchto prácach, ak boli vypracované, a súpis výsledkov inej odbornej alebo umeleckej činnosti.

§ 3

(1) Uchádzača o prijatie na doktorandské štúdium pozve školiace pracovisko na prijímací pohovor najmenej 14 dní pred jeho začatím; zároveň oznámi uchádzačovi obsahové zameranie prijímacieho pohovoru.

(2) Prijímací pohovor sa uskutočňuje na školiacom pracovisku pred prijímacou komisiou, ktorá je najmenej trojčlenná. Tvorí ju predseda a najmenej dvaja členovia, ktorých na návrh predsedu spoločnej odborovej komisie2) vymenúva a odvoláva vedúci školiaceho pracoviska tak, aby spravidla jeden z nich bol školiteľ vypísanej témy dizertačnej práce, na ktorú sa uchádzač prihlásil.

(3) Prijímacia komisia na neverejnom zasadaní zhodnotí výsledok prijímacieho pohovoru. Ak sa na prijímacom pohovore zúčastnia viacerí uchádzači o doktorandské štúdium v tom istom odbore, prijímacia komisia určí poradie úspešnosti podľa výsledku prijímacieho pohovoru. Pri určení poradia prijímacia komisia prihliada aj na rozsah odbornej publikačnej činnosti alebo umeleckej činnosti, ako aj na dosiahnuté výsledky v súťažiach študentských vedeckých a odborných prác alebo v prehliadkach študentských umeleckých prác alebo umeleckých výkonov.

(4) O výsledku prijímacieho pohovoru sa spíše zápisnica a návrhy na prijatie úspešných uchádzačov doktorandského štúdia predloží prijímacia komisia vedúcemu školiaceho pracoviska.

(5) Vedúci školiaceho pracoviska na návrh prijímacej komisie rozhodne do ôsmich dní od prijímacieho pohovoru o prijatí alebo o neprijatí uchádzača.

Priebeh doktorandského štúdia

§ 4

Odborné vedenie doktoranda

(1) Odborný priebeh doktorandského štúdia v odbore alebo v špecializácii odboru doktorandského štúdia zabezpečujú učitelia, ktorí sú profesormi, hosťujúcimi profesormi, docentmi alebo hosťujúcimi docentmi, doktori vied alebo vedeckí pracovníci, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I a IIa.3)

(2) Školiace pracovisko po predchádzajúcom odporúčaní prijímacej komisie potvrdí novoprijatému doktorandovi učiteľa alebo vedeckého pracovníka (ďalej len „školiteľ“) schváleného vedeckou radou školiaceho pracoviska, ktorý zabezpečuje všestranné vedenie zvereného doktoranda. Školiteľom môže byť profesor, hosťujúci profesor, docent, hosťujúci docent alebo vedecký pracovník s priznaným vedeckým kvalifikačným stupňom I alebo IIa v odbore doktorandského štúdia alebo v príbuznom odbore doktorandského štúdia. Za školiteľa možno určiť aj zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s iným zamestnávateľom, alebo samostatne zárobkovo činnú osobu. Školiteľ môže viesť najviac päť doktorandov.

(3) Školiteľ

a) vedie odbornú a vedeckú prípravu doktoranda počas doktorandského štúdia,

b) v súčinnosti s doktorandom a v súlade so študijným programom doktorandského štúdia zostavuje individuálny študijný program a vedecký program alebo umelecký program doktoranda a po jeho prerokovaní s vedúcim katedry (ústavu) alebo s vedúcim oddelenia externej vzdelávacej inštitúcie, na ktorom sa bude doktorandské štúdium vykonávať, predkladá ho na posúdenie osobám podľa odseku 1,

c) zabezpečuje vedecký program doktoranda alebo umelecký program doktoranda, spresňuje po dohode s doktorandom tému dizertačnej práce a určuje zameranie projektu dizertačnej práce,

d) je členom skúšobnej komisie pre dizertačnú skúšku, pred ktorou jemu zverený doktorand skúšku vykoná, a zúčastňuje sa na obhajobe dizertačnej práce doktoranda,

e) predkladá vedúcemu školiaceho pracoviska ročné hodnotenie doktoranda a pripravuje písomné stanovisko k dizertačnej práci predloženej na obhajobu,

f) predkladá vedúcemu školiaceho pracoviska návrh na vylúčenie doktoranda z doktorandského štúdia a vyjadruje sa k žiadosti doktoranda o prerušenie dennej formy štúdia,

g) navrhuje vedúcemu školiaceho pracoviska študijný pobyt doktoranda v iných domácich alebo zahraničných ustanovizniach vedy, vzdelávania, výskumu, techniky alebo umenia,

h) vypracúva posudok o dizertačnej práci jemu zvereného doktoranda, ktorý sa pripája k žiadosti doktoranda o povolenie obhajoby dizertačnej práce,

i) zabezpečuje podľa potreby konzultácie u iných odborníkov.

(4) Podľa potreby môže školiace pracovisko určiť doktorandovi aj školiteľa konzultanta, ktorý pomáha školiteľovi pri vedení doktoranda v rozsahu určenom v jeho individuálnom vedeckom programe alebo umeleckom programe (§ 6 ods. 1). Zabezpečuje spolu so školiteľom konkrétne určenú časť individuálneho vedeckého programu alebo umeleckého programu doktorandského štúdia doktoranda. Za školiteľa konzultanta možno určiť aj zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s iným zamestnávateľom, alebo samostatne zárobkovo činnú osobu.

§ 5

Študijný program doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia

(1) Študijný program doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia obsahuje najdôležitejšie úlohy charakterizujúce obsah a priebeh doktorandského štúdia. Súčasťou študijného programu doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia je vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti prispievajúcej k rozšíreniu odborného rozhľadu doktoranda v rozsahu najviac štyri hodiny týždenne v priemere za rok.4)

(2) Súčasťou študijného programu doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia môže byť aj absolvovanie časti štúdia na inom školiacom pracovisku, v inej ustanovizni vedy, vzdelávania, techniky a umenia alebo na zahraničnej vysokej škole.5)

§ 6

Individuálny študijný program a vedecký program alebo umelecký program doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia

(1) Podrobný obsah študijného programu doktoranda sa určuje v jeho individuálnom študijnom programe a vo vedeckom programe alebo v umeleckom programe, ktoré na návrh školiteľa schvaľuje do 30 dní odo dňa zápisu doktoranda na doktorandské štúdium vedúci školiaceho pracoviska.

(2) Individuálny študijný program doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia obsahuje

a) zoznam predmetov s okruhmi tém dizertačnej skúšky vybraných na návrh školiteľa podľa zamerania témy dizertačnej práce zo zoznamu predmetov pre dizertačnú skúšku schváleného spoločnou odborovou komisiou,

b) zoznam povinnej a odporúčanej študijnej literatúry, ktorú má doktorand preštudovať v rámci svojej individuálnej prípravy na dizertačnú skúšku z vybraných predmetov,

c) termín dizertačnej skúšky.

(3) Na návrh školiteľa možno do individuálneho študijného programu doktoranda zahrnúť aj absolvovanie kurzu prednášok z vybraných predmetov pre dizertačnú skúšku podľa odseku 2 písm. a), prípadne aj odborného seminára z cudzieho jazyka, v prvých 18 mesiacoch štúdia doktoranda organizovaného školiacim pracoviskom pre doktorandov v dennej forme štúdia. Školiace pracoviská dbajú, aby kurz prednášok z odboru doktorandského štúdia, zabezpečovaný osobami podľa § 4 ods. 1 alebo so súhlasom vedúceho školiaceho pracoviska odborníkmi z inej vysokej školy alebo z inej ustanovizne vedy, výskumu, vzdelávania, techniky a umenia, alebo zo zahraničnej vysokej školy, po obsahovej stránke presahoval rámec magisterského štúdia, inžinierskeho štúdia a doktorského štúdia a aby ich obsah bol spravidla zameraný na riešenie aktuálnych odborných problémov vedy, techniky alebo umenia.

(4) Vo vedeckom programe alebo v umeleckom programe doktoranda sa uvádzajú najdôležitejšie úlohy charakterizujúce obsah a postup pri riešení témy dizertačnej práce podľa vopred vytýčených cieľov projektu dizertačnej práce. Súčasťou vedeckého programu alebo umeleckého programu doktoranda je aj aktívna účasť doktoranda na vedeckých seminároch alebo na seminároch o umení, na vedeckých konferenciách a iných odborných podujatiach organizovaných vo vede alebo v umení s problematikou súvisiacou s témou dizertačnej práce, ktorú zabezpečí školiace pracovisko na návrh jeho školiteľa.

(5) Individuálny študijný program a vedecký program alebo umelecký program doktoranda v dennej forme štúdia sa každoročne spresňujú pri ročnom hodnotení doktoranda.

§ 7

Prerušenie doktorandského štúdia

(1) Dôvodom prerušenia doktorandského štúdia je výkon základnej vojenskej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby, materská dovolenka, zdravotné dôvody doktoranda alebo študijný pobyt doktoranda v zahraničí, ak nie je súčasťou študijného programu doktoranda.5)

(2) Úhrnný čas prerušenia doktorandského štúdia spravidla nepresahuje 18 mesiacov. V osobitných, odôvodnených prípadoch, napríklad pri ďalšej materskej dovolenke, môže rozhodnúť vedúci školiaceho pracoviska o prerušení štúdia aj na dlhší čas, najviac však na 3 roky.

§ 8

Formy hodnotenia doktoranda

Formy hodnotenia doktoranda sú:

a) ročné hodnotenie doktoranda,

b) dizertačná skúška,

c) obhajoba dizertačnej práce.

§ 9

Ročné hodnotenie doktoranda

(1) Ročným hodnotením doktoranda je

a) zhodnotenie stavu a úrovne vedeckej výchovy alebo umeleckej výchovy doktoranda,

b) kontrola plnenia termínovaných úloh individuálneho študijného programu a vedeckého programu alebo umeleckého programu doktoranda,

c) prípadná úprava individuálneho študijného programu a vedeckého programu alebo umeleckého programu.

(2) Ročné hodnotenie doktoranda vypracúva školiteľ v spolupráci s doktorandom písomne. Predkladá ho spolu s návrhom na pokračovanie, vylúčenie alebo na predĺženie doktorandského štúdia vedúcemu školiaceho pracoviska na schválenie najneskôr do 30. septembra bežného roka.

§ 10

Dizertačná skúška

(1) Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia sa prihlasuje na dizertačnú skúšku najneskôr do 18 mesiacov od začiatku štúdia na svojom školiacom pracovisku. Doktorand v externej forme doktorandského štúdia sa prihlasuje na dizertačnú skúšku najneskôr do 3 rokov od začiatku štúdia na svojom školiacom pracovisku.

(2) Dizertačná skúška má písomnú časť a ústnu časť. Písomná časť dizertačnej skúšky spočíva vo vypracovaní písomnej práce. Tému písomnej práce a jej rozsah určí školiteľ. Súčasťou písomnej práce je krátky písomný výklad (tézy) projektu dizertačnej práce.

(3) Školiace pracovisko predkladá predsedovi skúšobnej komisie (§ 11 ods. 1) písomnú prácu doktoranda s vypracovaným písomným posudkom od oponenta určeného na návrh školiteľa vedúcim školiaceho pracoviska.

(4) V odôvodnených prípadoch, najmä ak doktorand môže okrem téz dizertačnej práce predložiť publikované pôvodné vedecké práce, písomná práca sa nevypracúva s výnimkou písomného výkladu (tézy) projektu dizertačnej práce podľa odseku 2.

(5) Obsahom ústnej časti dizertačnej skúšky je

a) zodpovedanie otázok z okruhu tém vybraných predmetov dizertačnej skúšky, určených doktorandovi v individuálnom študijnom programe podľa zamerania témy dizertačnej práce, ktoré schválila spoločná odborová komisia,

b) zodpovedanie pripomienok z oponentského posudku o písomnej práci podľa odseku 3,

c) rozprava o písomnej práci a zhodnotenie navrhnutých cieľov dizertačnej práce.

(6) Ak sa doktorand nemôže zúčastniť v určenom termíne na dizertačnej skúške, vopred sa ospravedlní predsedovi skúšobnej komisie, ktorý určí náhradný termín jej konania. Ak sa doktorand nezúčastní na dizertačnej skúške bez vážneho dôvodu, má to rovnaké dôsledky, ako keby na dizertačnej skúške neprospel (§ 11 ods. 5). Rovnaké dôsledky má aj odstúpenie od dizertačnej skúšky.

§ 11

Skúšobná komisia

(1) Skúšobnú komisiu, pred ktorou sa vykonáva dizertačná skúška, tvorí najmenej päť členov. Predsedu skúšobnej komisie a najmenej dvoch členov, z ktorých aspoň jeden člen nie je zo školiaceho pracoviska doktoranda, navrhuje predseda spoločnej odborovej komisie. Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú školiteľ doktoranda a zástupca katedry (ústavu) alebo oddelenia externej vzdelávacej inštitúcie, na ktorej sa uskutočňuje vedecký program alebo umelecký program doktoranda. Predsedu skúšobnej komisie a jej členov vymenúva a odvoláva dekan fakulty, ak ide o fakultu, alebo riaditeľ, ak ide o externú vzdelávaciu inštitúciu. Aspoň jeden člen skúšobnej komisie je profesor, hosťujúci profesor, doktor vied alebo vedecký pracovník s priznaným vedeckým kvalifikačným stupňom I.

(2) Na rozhodnutie o celkovom výsledku dizertačnej skúšky sa vyžaduje prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov skúšobnej komisie.

(3) Skúšobná komisia na neverejnom zasadaní zhodnotí výsledok dizertačnej skúšky a rozhodne o celkovom výsledku dizertačnej skúšky väčšinou hlasov prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu. Celkový výsledok dizertačnej skúšky sa zhodnotí vyjadrením „prospel“ alebo „neprospel“.

(4) O dizertačnej skúške a jej výsledku sa spíše zápisnica, ktorú podpíše predseda a všetci prítomní členovia skúšobnej komisie. O výsledku skúšky vydá skúšobná komisia doktorandovi písomné osvedčenie o vykonaní dizertačnej skúšky.

(5) Doktorand, ktorý pri skúške neprospel, môže ju opakovať iba raz, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa neúspešne vykonanej dizertačnej skúšky v termíne určenom predsedom skúšobnej komisie.

§ 12

Žiadosť o povolenie obhajoby dizertačnej práce

(1) Žiadosť o povolenie obhajoby dizertačnej práce môže žiadateľ podať školiacemu pracovisku

a) počas doktorandského štúdia,

b) po uplynutí času určeného na štúdium; najneskôr do šiestich rokov od vykonania dizertačnej skúšky,

c) bez predchádzajúceho absolvovania doktorandského štúdia.6)

(2) K žiadosti o povolenie obhajoby doktorand pripojí

a) stručný životopis,

b) potvrdenie o výsledku dizertačnej skúšky,

c) hodnotenie úrovne záverečného umeleckého diela alebo záverečného umeleckého výkonu odbornou komisiou, ak doktorand predkladá dizertačnú prácu v umeleckom odbore doktorandského štúdia,

d) dizertačnú prácu v štyroch vyhotoveniach; technické elaboráty, modely a podobne sa prikladajú len v jednom vyhotovení,

e) autoreferát dizertačnej práce (§ 14),

f) posudok ustanovizne o dizertačnej práci, ak sa predkladá dizertačná práca na obhajobu bez predchádzajúceho absolvovania doktorandského štúdia; v posudku ustanovizeň zhodnotí najmä podiel uchádzača na získaní nových vedeckých poznatkov alebo nových poznatkov v umení, ktoré sú súčasťou dizertačnej práce, a možnosti ustanovizne na ich využitie,

g) úradne overenú kópiu zamietavého rozhodnutia vedeckej rady fakulty o udelení vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti alebo písomného návrhu spoločnej odborovej komisie na neudelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti, názov pôvodnej dizertačnej práce a odôvodnenie rozdielov medzi pôvodnou a novou dizertačnou prácou, ak doktorand na základe neúspešnej obhajoby dizertačnej práce predkladá na obhajobu novú dizertačnú prácu v tom istom odbore doktorandského štúdia,

h) zoznam publikovaných prác s úplnými bibliografickými údajmi a nepublikovaných vedeckých prác alebo verejných a neverejných prehliadok umeleckých diel a výkonov a ich ohlasov, prípadne aj posudky o nich od príslušných ustanovizní vedy, vzdelávania, výskumu, techniky alebo umenia,

i) písomný súhlas vedeckej rady fakulty s predložením dizertačnej práce na obhajobu, ak sa o udelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti uchádza absolvent vysokoškolského štúdia bez predchádzajúceho absolvovania doktorandského štúdia.

(3) Školiace pracovisko, ktoré bude zabezpečovať obhajobu dizertačnej práce, môže od žiadateľa bez predchádzajúceho absolvovania doktorandského štúdia alebo od doktoranda v externej forme doktorandského štúdia požadovať úhradu časti výdavkov súvisiacich s obhajobou dizertačnej práce.

(4) Školiace pracovisko bezodkladne postúpi žiadosť o povolenie obhajoby predsedovi spoločnej odborovej komisie.

§ 13

Náležitosti dizertačnej práce

(1) Dizertačná práca sa predkladá na obhajobu v slovenskom jazyku. Doktorand môže so súhlasom spoločnej odborovej komisie predložiť dizertačnú prácu aj v cudzom jazyku.

(2) Doktorand alebo predkladateľ dizertačnej práce bez predchádzajúceho absolvovania doktorandského štúdia môže predložiť ako dizertačnú prácu publikované dielo alebo súbor publikovaných prác, ktoré svojím obsahom rozpracúvajú problematiku témy dizertačnej práce. Doktorand alebo predkladateľ v takom prípade napíše vo svojej dizertačnej práci podrobný úvod, v ktorom uvedie súčasný stav problematiky, ciele dizertačnej práce a závery, ktoré vznikli riešením témy dizertačnej práce.

(3) Ak sa predkladá na obhajobu dizertačná práca, ktorá je kolektívnym dielom, v dizertačnej práci sa vyznačia časti, ktoré doktorand alebo predkladateľ dizertačnej práce bez predchádzajúceho absolvovania doktorandského štúdia spracoval ako autor. Ak je to možné, priloží sa vyhlásenie spoluautorov, v ktorom potvrdia autorstvo doktoranda alebo predkladateľa dizertačnej práce bez predchádzajúceho absolvovania doktorandského štúdia pri označených častiach a zhodnotia jeho podiel na celkovom spracovaní.

(4) V dizertačnej práci sa uvedie použitá literatúra a pramene, z ktorých doktorand vychádzal alebo na ktoré reagoval, ako aj dátum jej skončenia. Rozsah dizertačnej práce spravidla nepresahuje 8 autorských hárkov; kresby, schémy, zoznam literatúry a iné prílohy sa nezahŕňajú do počtu autorských hárkov. Dizertačná práca vo vednom odbore doktorandského štúdia zo skupiny vedných odborov spoločenských vied môže mať najviac 11 autorských hárkov.

§ 14

Autoreferát dizertačnej práce

(1) Doktorand vypracuje autoreferát dizertačnej práce (ďalej len „autoreferát“), ktorý je stručným zhrnutím jej základných výsledkov, vymedzenia jej prínosu a údajov o jej ohlase. Ak dizertačná práca predstavuje súbor prác, uvedie sa v autoreferáte ich presný zoznam.

(2) Autoreferát má formát A 5. Môže mať rozsah najviac 20 strán napísaných na písacom stroji alebo s využitím počítačového textového editora. Prvú a druhú stranu autoreferátu treba upraviť podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2.

(3) Autoreferát sa predkladá v slovenskom jazyku.

(4) Súčasťou autoreferátu je zoznam všetkých publikovaných prác doktoranda, ktoré majú vzťah ku skúmanej problematike, ako aj ohlasy na ne s uvedením presných bibliografických údajov, zoznam použitej literatúry a súhrn najmenej v jednom cudzom jazyku, a to buď v anglickom, vo francúzskom, v španielskom, v nemeckom, alebo v ruskom jazyku.

(5) Autoreferát sa rozmnoží v potrebnom počte výtlačkov a zašle sa najneskôr šesť týždňov pred dňom obhajoby orgánom, ustanovizniam a osobám, ktoré môžu mať záujem o skúmanú problematiku. Ich zoznam určí spoločná odborová komisia.

(6) Autoreferát sa zasiela najmä

a) oponentom dizertačnej práce,

b) členom spoločnej odborovej komisie pre daný odbor doktorandského štúdia,

c) vecne príslušnému ministerstvu.7)

(7) Vytlačenie alebo iné rozmnoženie autoreferátu zabezpečí v prípade doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia školiace pracovisko. Doktorand v externej forme doktorandského štúdia alebo predkladateľ dizertačnej práce bez absolvovania doktorandského štúdia si zabezpečí rozmnoženie autoreferátu na vlastné náklady.

(8) Rozosielanie autoreferátov zabezpečí podľa pokynov predsedu spoločnej odborovej komisie školiace pracovisko, na ktorom sa má konať obhajoba dizertačnej práce.

Povolenie obhajoby dizertačnej práce

§ 15

(1) Ak dizertačná práca patrí do vecnej príslušnosti spoločnej odborovej komisie pre odbor doktorandského štúdia, povolí obhajobu táto komisia.

(2) Ak dizertačná práca nepatrí do vecnej príslušnosti spoločnej odborovej komisie pre odbor doktorandského štúdia, postupuje táto komisia podľa § 16.

§ 16

(1) Ak má dizertačná práca medziodborovú povahu, povolí jej obhajobu spoločná odborová komisia toho odboru doktorandského štúdia, v ktorom majú výsledky obhajovanej dizertačnej práce predstavovať hlavný prínos, a to po dohode so spoločnou odborovou komisiou pre ten odbor doktorandského štúdia, do ktorého dizertačná práca zasahuje.

(2) Obsahom dohody podľa odseku 1 je

a) určenie spoločnej odborovej komisie, ktorá žiadosť o povolenie obhajoby má prerokovať, a určenie spoločnej odborovej komisie, ktorá má zostaviť a schváliť komisiu pre obhajobu dizertačnej práce (ďalej len „komisia pre obhajobu“),

b) návrh na doplnenie komisie pre obhajobu, pred ktorou sa obhajoba bude konať, o členov iných spoločných odborových komisií pre odbory doktorandského štúdia, do ktorých problematika dizertačnej práce zasahuje,

c) určenie odboru doktorandského štúdia, v ktorom sa udelí vedecko-akademická hodnosť alebo umelecko-akademická hodnosť, a súčasne aj určenie príslušnej vedeckej rady fakulty, ktorá rozhodne o návrhu na udelenie týchto hodností; pritom sa prihliada na tému dizertačnej práce, charakter dosiahnutého vysokoškolského vzdelania doktoranda a na odbor doktorandského štúdia, v ktorom doktorand vykonal dizertačnú skúšku,

d) určenie oponentov dizertačnej práce z odborov doktorandského štúdia, do ktorých dizertačná práca zasahuje.

§ 17

(1) Ak vecne príslušná spoločná odborová komisia zistí, že dizertačná práca alebo autoreferát nespĺňa náležitosti podľa § 13 a 14, alebo ak zistí, že žiadosť o povolenie obhajoby nemá náležitosti podľa § 12 ods. 2, vyzve doktoranda, aby nedostatky v určenej lehote odstránil.

(2) Doktorand môže predloženú dizertačnú prácu a žiadosť o povolenie jej obhajoby vziať späť až do začatia neverejného zasadania komisie pre obhajobu (§ 24 ods. 1).

(3) Ak spoločná odborová komisia zistí, že dizertačná práca má základné nedostatky odbornej povahy, odporučí doktorandovi, aby vzal dizertačnú prácu späť. Ak doktorand nesúhlasí s odporúčaním spoločnej odborovej komisie, obhajobu dizertačnej práce mu povolí.

Oponenti dizertačnej práce a ich posudky

§ 18

(1) Predseda vecne príslušnej spoločnej odborovej komisie po oboznámení sa s dizertačnou prácou a po jej prerokovaní s členmi komisie schvaľuje návrh školiteľa na oponentov, ktorí sú odborníkmi v odbore alebo v špecializácii odboru doktorandského štúdia, a nie sú zamestnancami tej istej ustanovizne.

(2) Dizertačnú prácu posudzujú traja oponenti. Najmenej jeden z nich je profesor alebo doktor vied, alebo vedecký pracovník, ktorému bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. Za ďalších oponentov možno navrhnúť docentov, hosťujúcich profesorov, hosťujúcich docentov alebo pracovníkov s vedecko-akademickou hodnosťou alebo s umelecko-akademickou hodnosťou, alebo kvalifikovaných odborníkov z praxe, vo výnimočných prípadoch aj keď nemajú vedecko-akademickú hodnosť alebo umelecko-akademickú hodnosť, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul.

(3) Na navrhovanie oponenta na obhajobu dizertačnej práce medziodborovej povahy sa vzťahujú ustanovenia § 16 ods. 1 a 2.

(4) Za oponenta sa nenavrhuje ten, kto sa podieľa na spracovaní dizertačnej práce ako spoluautor doktoranda. Za oponenta sa nenavrhuje ani ten, kto je doktorandovi priamo nadriadený alebo podriadený v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

(5) Oponentov schválených podľa odseku 1 vymenúva vedúci školiaceho pracoviska.

§ 19

(1) Oponent odovzdá predsedovi spoločnej odborovej komisie písomný posudok a dizertačnú prácu vráti najneskôr do 6 týždňov alebo oznámi predsedovi spoločnej odborovej komisie do 15 dní odo dňa doručenia správy o určení za oponenta, že posudok nemôže vypracovať. Ak posudok nebol odovzdaný v uvedenej lehote ani po upomienke a po uplynutí ďalších 14 dní alebo ak oponent oznámil, že posudok nemôže vypracovať, predseda spoločnej odborovej komisie predloží vedúcemu školiaceho pracoviska návrh na vymenovanie nového oponenta. Školiteľ odovzdá školiacemu pracovisku písomný posudok o dizertačnej práci najneskôr do 3 dní od podania žiadosti doktoranda o povolenie obhajoby dizertačnej práce.

(2) Posudok obsahuje objektívny a kritický rozbor predností a nedostatkov dizertačnej práce, je stručný a neopakuje sa v ňom obsah dizertačnej práce. Oponent sa v posudku vyjadrí

a) k aktuálnosti zvolenej témy,

b) či dizertačná práca splnila sledovaný cieľ,

c) k zvoleným metódam spracovania,

d) k výsledkom dizertačnej práce s uvedením, aké nové poznatky prináša,

e) k prínosu pre ďalší rozvoj vedy, techniky alebo umenia.

(3) Každý oponent vypracuje samostatný posudok a v ňom jednoznačne vyjadrí, či na základe predloženej dizertačnej práce navrhuje, alebo nenavrhuje udelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti.

(4) Ak posudok oponenta nevyhovuje podmienkam ustanoveným v odsekoch 2 a 3, spoločná odborová komisia ho vráti oponentovi na doplnenie alebo na prepracovanie s určením lehoty na jeho predloženie, nie dlhšej ako jeden mesiac.

(5) Oponenti hodnotia dizertačnú prácu podľa stavu rozvoja vedného odboru alebo umeleckého odboru doktorandského štúdia v čase, keď bola podaná žiadosť o povolenie obhajoby dizertačnej práce predsedovi spoločnej odborovej komisie.

Obhajoba dizertačnej práce

§ 20

(1) Spoločná odborová komisia najneskôr do jedného mesiaca od doručenia posudkov od všetkých oponentov, prípadne po ich doplnení alebo po ich prepracovaní podľa § 19 ods. 4 vymenuje komisiu pre obhajobu z členov spoločnej odborovej komisie; súčasne určí čas a miesto jej konania. Komisiu pre obhajobu tvorí predseda a najmenej šesť členov.

(2) Spoločná odborová komisia dbá na to, aby sa obhajoba dizertačnej práce konala najneskôr do piatich mesiacov od podania žiadosti o povolenie obhajoby.

(3) Predseda komisie pre obhajobu oznámi čas a miesto konania obhajoby dizertačnej práce najneskôr šesť týždňov pred jej konaním

a) školiacemu pracovisku so žiadosťou, aby sa konanie obhajoby vyhlásilo zvyčajným spôsobom,

b) doktorandovi,

c) členom komisie pre obhajobu,

d) osobám, ktoré môžu mať záujem o skúmanú problematiku, ktorá je predmetom dizertačnej práce (§ 14 ods. 5), a súčasne im zašle autoreferát.

(4) Predseda komisie pre obhajobu zašle posudky oponentov osobám uvedeným v odseku 3 písm. a) až c) najneskôr 15 dní pred dňom konania obhajoby.

(5) Každý, kto má o skúmanú problematiku a obhajobu dizertačnej práce záujem, môže písomne podať predsedovi komisie pre obhajobu najneskôr týždeň pred obhajobou svoj posudok alebo vyjadrenie alebo svoje poznámky môže ústne predniesť pri obhajobe. Doktorand pri obhajobe zaujme k nim stanovisko.

§ 21

(1) Obhajoba dizertačnej práce je v zásade verejná, vo výnimočných prípadoch ju môže predseda spoločnej odborovej komisie vyhlásiť za neverejnú. Obhajoba dizertačnej práce je vedecká rozprava o získaných poznatkoch obsiahnutých v dizertačnej práci alebo umelecká rozprava o vytvorenom umeleckom diele alebo o predvedenom umeleckom výkone spracovanom v dizertačnej práci medzi doktorandom, oponentmi, členmi komisie pre obhajobu a ostatnými účastníkmi obhajoby. Obhajoba sa má zaoberať hodnovernosťou a odôvodnenosťou záverov a návrhov dizertačnej práce.

(2) Obhajoba dizertačnej práce sa koná na školiacom pracovisku, na ktoré podal doktorand svoju žiadosť o povolenie obhajoby dizertačnej práce, alebo podľa návrhu spoločnej odborovej komisie v danom odbore doktorandského štúdia v inej ustanovizni, s ktorej činnosťou súvisí problematika dizertačnej práce.

(3) Oponenti sa zúčastňujú na obhajobe dizertačnej práce. Ak sa jeden z nich nemôže z mimoriadne závažných dôvodov zúčastniť na obhajobe, môže sa obhajoba konať za podmienky, že neprítomný oponent podal kladný posudok a všetci prítomní členovia súhlasia, aby sa obhajoba konala v neprítomnosti tohto oponenta. V takom prípade sa posudok neprítomného oponenta pri obhajobe prečíta. Obhajoba sa nemôže konať, ak chýbajú dvaja oponenti.

(4) Ak sa doktorand nemôže zúčastniť v určenom termíne na obhajobe dizertačnej práce, vopred sa ospravedlní predsedovi spoločnej odborovej komisie, ktorý určí náhradný termín obhajoby dizertačnej práce. Ak sa doktorand nezúčastní na obhajobe dizertačnej práce bez vážneho dôvodu, má to rovnaké dôsledky, ako keby dizertačnú prácu neobhájil (§ 24 ods. 9). Rovnaké dôsledky má aj odstúpenie od obhajoby dizertačnej práce.

(5) Obhajobu vedie predseda komisie pre obhajobu; výnimočne na základe poverenia predsedu spoločnej odborovej komisie člen komisie pre obhajobu. Oponent alebo školiteľ doktoranda nevedú obhajobu, ani keď sú členmi spoločnej odborovej komisie.

§ 22

(1) Pri obhajobe dizertačnej práce sa za ďalších členov komisie pre obhajobu s hlasovacím právom považujú aj prítomní oponenti.

(2) Pri obhajobe dizertačnej práce a navrhovaní na udelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti sa vyžaduje prítomnosť najmenej dvoch tretín všetkých členov komisie pre obhajobu vrátane prítomných oponentov; pritom aspoň jeden z jej prítomných členov a prítomných oponentov je z inej ustanovizne.

§ 23

(1) Pri obhajobe dizertačnej práce sa postupuje takto:

a) obhajobu začne predsedajúci uvedením stručného životopisu doktoranda s prihliadnutím na posudok podľa § 12 ods. 2 písm. f); oznámi tému dizertačnej práce a prehľad vedeckých prác alebo umeleckých prác doktoranda a údajov o ich ohlase,

b) doktorand stručne uvedie podstatný obsah dizertačnej práce,

c) oponenti prednesú podstatný obsah svojich posudkov; za neprítomného oponenta prečíta posudok predsedajúci alebo iný člen komisie pre obhajobu,

d) doktorand zaujme stanovisko k posudkom oponentov, ku všetkým námietkam, k pripomienkam a otázkam,

e) predsedajúci oboznámi prítomných s ďalšími posudkami a vyjadreniami a otvorí diskusiu, na ktorej sa môžu zúčastniť všetci prítomní; v diskusii k dizertačnej práci sa overuje správnosť, odôvodnenosť, vedecká alebo umelecká pôvodnosť a závažnosť poznatkov obsiahnutých v dizertačnej práci, ako aj správnosť a výstižnosť posudkov oponentov,

f) v diskusii doktorand odpovedá na všetky otázky a zaujíma stanovisko ku všetkým podnetom (§ 20 ods. 5) a námietkam účastníkov diskusie.

(2) O obhajobe sa spíše zápisnica, ktorú podpisuje predseda komisie pre obhajobu.

§ 24

(1) Po skončení obhajoby sa koná neverejné zasadanie komisie pre obhajobu, na ktorom sa zúčastnia jej členovia, školiteľ a oponenti. Na neverejnom zasadaní sa zhodnotí priebeh a výsledok obhajoby a podľa jej výsledku sa uchádzač navrhne na udelenie alebo na neudelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti. Súčasne sa zhodnotí možnosť využitia výsledkov dizertačnej práce v praxi.

(2) O návrhu podľa odseku 1 sa komisia pre obhajobu uznáša tajným hlasovaním; školiteľ doktoranda nehlasuje.

(3) Hlasovanie podľa odseku 2 sa vykonáva hlasovacími lístkami, ktoré obsahujú tieto údaje: meno a priezvisko doktoranda, dátum a miesto obhajoby dizertačnej práce a text „súhlasím – nesúhlasím s udelením vedecko-akademickej hodnosti (umelecko-akademickej hodnosti)“. Člen spoločnej odborovej komisie a oponent hlasujú tak, že jedno zo slov „súhlasím – nesúhlasím“ prečiarknu. Iný spôsob hlasovania je neplatný.

(4) Na podanie návrhu na udelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti treba, aby boli prítomné najmenej dve tretiny všetkých osôb oprávnených hlasovať (§ 22 ods. 2) a aby za návrh na udelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti hlasovala väčšina prítomných členov.

(5) O výsledku hlasovania sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu všetci hlasujúci.

(6) Ak bol výsledok hlasovania kladný, predsedajúci komisie pre obhajobu ho vyhlási na jej verejnom zasadaní.

(7) Ak bol výsledok hlasovania záporný, komisia pre obhajobu sa na neverejnom zasadaní dohodne na odôvodnení návrhu na neudelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti, ktorý je súčasťou zápisnice o výsledku hlasovania. Výsledok hlasovania s odôvodnením vyhlási predseda komisie pre obhajobu na jej verejnom zasadaní. Deň ústneho vyhlásenia výsledku hlasovania je dňom jeho oznámenia len vtedy, ak sa prítomný doktorand vzdal nároku na doručenie jeho písomného vyhotovenia. Inak sa výsledok hlasovania s odôvodnením komisie pre obhajobu oznámi doktorandovi doručením jeho písomného vyhotovenia.

(8) Návrh na udelenie alebo návrh na neudelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti doktorandovi spolu so zápisnicami o obhajobe a hlasovaní a spisovým materiálom doktoranda spoločná odborová komisia predkladá do 30 dní odo dňa konania obhajoby príslušnej vedeckej rade fakulty, ktorá rozhodne o tomto návrhu.8)

(9) Doktorand, ktorému na základe výsledku obhajoby dizertačnej práce komisia pre obhajobu navrhla neudeliť vedecko-akademickú hodnosť alebo umelecko-akademickú hodnosť, môže znova požiadať o povolenie obhajoby v tom istom odbore doktorandského štúdia najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa neúspešnej obhajoby.

Rozhodovanie vedeckej rady fakulty o udelení vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti

§ 25

(1) Na rokovaní vedeckej rady fakulty predkladá návrh na udelenie alebo návrh na neudelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti doktorandovi predseda spoločnej odborovej komisie alebo ním poverený jej člen.

(2) Ak doktorand spĺňa kritériá9) na udelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti v odbore doktorandského štúdia, vedecká rada fakulty preverí, či bol v priebehu konania obhajoby (§ 20 až 24) dodržaný postup podľa tejto vyhlášky.

(3) Ak vedecká rada fakulty zistí, že v priebehu konania obhajoby nebol dodržaný postup podľa tejto vyhlášky, nariadi opakovanie obhajoby. Opakovaná obhajoba sa nepovažuje za obhajobu podľa § 24 ods. 9.

(4) Ak vedecká rada fakulty zistí, že pri obhajobe dizertačnej práce bol dodržaný postup ustanovený touto vyhláškou, ale návrh znel na neudelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti, neudelí doktorandovi vedecko-akademickú (umelecko-akademickú) hodnosť.

(5) Ak vedecká rada fakulty zistí, že pri obhajobe dizertačnej práce bol dodržaný postup ustanovený touto vyhláškou, a ak návrh znel na udelenie vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti, rozhodne hlasovaním o udelení vedecko-akademickej (umelecko-akademickej) hodnosti. Ak doktorand nespĺňa kritériá podľa odseku 2, vedecká rada fakulty vedecko-akademickú hodnosť alebo umelecko-akademickú hodnosť neudelí.

§ 26

Písomné vyhotovenie rozhodnutia o udelení vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti alebo rozhodnutia o neudelení vedecko--akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti sa zašle doktorandovi a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia aj príslušnej spoločnej odborovej komisii. Ministerstvu školstva Slovenskej republiky sa doručí iba oznámenie o udelení vedecko--akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti na jeho tlačive.

§ 27

Odovzdanie diplomu

Diplom10) sa doktorandovi odovzdáva spravidla na slávnostnom zhromaždení usporiadanom vysokou školou za prítomnosti zástupcov školiacich pracovísk, ktoré sa uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od udelenia vedecko-akademickej hodnosti alebo umelecko-akademickej hodnosti vedeckou radou fakulty.

§ 28

Externá forma doktorandského štúdia

(1) Na prijímacie konanie uchádzačov o externú formu doktorandského štúdia sa vzťahujú ustanovenia § 2 a 3.

(2) Na vedenie doktorandov v externej forme doktorandského štúdia, na ich štúdium, dizertačnú skúšku, vypracovanie dizertačnej práce a na jej obhajobu sa vzťahujú ustanovenia § 4 až 14, § 17, 20 až 24.

§ 29

Zmena formy doktorandského štúdia

(1) Zmenu formy doktorandského štúdia, odboru doktorandského štúdia alebo zmenu školiaceho pracoviska možno uskutočniť počas doktorandského štúdia v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa tým vytvoria priaznivejšie podmienky na vedeckú výchovu alebo na umeleckú výchovu doktoranda.

(2) Pri všetkých zmenách vo vedeckej výchove alebo v umeleckej výchove podľa odseku 1 sa do času trvania doktorandského štúdia11) započítava pomerná časť trvania absolvovaného štúdia do vykonanej zmeny a uznáva sa dizertačná skúška vykonaná pred touto zmenou.

§ 30

Poskytovanie štipendia doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia

(1) Doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia poskytuje školiace pracovisko na čas trvania tohto štúdia štipendium, ktoré sa posudzuje ako plat,12) a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni jeho zápisu na doktorandské štúdium až do času, keď prestal byť doktorandom.13) Ak sa doktorandské štúdium skončí obhajobou dizertačnej práce, školiace pracovisko poskytuje štipendium doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia do posledného dňa kalendárneho mesiaca po dni, keď sa konala obhajoba dizertačnej práce.

(2) Doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia, ktorého dĺžka odbornej praxe14) vo vednom odbore alebo v umeleckom odbore je kratšia ako tri roky, patrí až do vykonania dizertačnej skúšky štipendium vo výške platovej tarify asistenta vysokej školy, t. j. prvého platového stupňa ôsmej platovej triedy podľa osobitných predpisov.15)

(3) Doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia, ktorého dĺžka odbornej praxe14) vo vednom odbore alebo v umeleckom odbore je dlhšia ako tri roky, patrí až do vykonania dizertačnej skúšky štipendium vo výške platovej tarify príslušného platového stupňa ôsmej platovej triedy.15)

(4) Doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia podľa odseku 2 patrí po úspešnom vykonaní dizertačnej skúšky štipendium vo výške platovej tarify prvého platového stupňa deviatej platovej triedy odborného asistenta vysokej školy,15) a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni, keď doktorand úspešne vykonal dizertačnú skúšku.

(5) Doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia podľa odseku 3 patrí po úspešnom vykonaní dizertačnej skúšky štipendium vo výške platovej tarify toho istého platového stupňa deviatej platovej triedy,15) do ktorého bol doktorand zaradený po zápise na štúdium, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni, keď doktorand úspešne vykonal dizertačnú skúšku.

(6) Vedúci školiaceho pracoviska na návrh školiteľa a vedúceho pracoviska, na ktorom je doktorand zaradený, môže doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia, ktorý dosahuje kvalitné výsledky vo vedeckovýskumnej činnosti (umeleckej činnosti) alebo v pedagogickej činnosti, zvýšiť štipendium o sumu zodpovedajúcu osobnému príplatku, ktorý možno poskytnúť zamestnancovi v pracovnom pomere zaradenému do obdobného platového stupňa a platovej triedy.16)

(7) Vedúci školiaceho pracoviska na návrh školiteľa a vedúceho pracoviska, na ktorom je doktorand zaradený, môže doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia za úspešné vyriešenie časti vedeckého projektu (umeleckého projektu) alebo vedecko-technického projektu, ktorému bol priznaný grant v rámci vnútrorezortného grantového systému alebo celoštátneho grantového systému, priznať odmenu.17)

(8) Doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia, ktorý si plní úlohy študijného programu v zdraviu škodlivom prostredí, sa štipendium zvýši o sumu zodpovedajúcu príplatku, ktorého výšku určí vedúci školiaceho pracoviska v rámci ustanoveného rozpätia.18)

(9) Počas prerušenia doktorandského štúdia podľa § 7 ods. 1 sa doktorandovi v dennej forme štúdia neposkytuje štipendium.


Záverečné ustanovenia

§ 31

(1) Doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia, ktorým sa umožnil prestup na doktorandské štúdium19) a patrí im štipendium,20) sa vyplatí rozdiel medzi štipendiom podľa predpisov platných pred účinnosťou tejto vyhlášky21) do výšky ustanovenej touto vyhláškou za obdobie od prestupu na doktorandské štúdium, nie však za obdobie pred 1. januárom 1997, do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

(2) Doktorandom, ktorí do nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky úspešne vykonali v rámci absolvovaných prednáškových kurzov skúšky z jednotlivých predmetov v postgraduálnom štúdiu podľa doterajších predpisov,22) môže spoločná odborová komisia na ich žiadosť uznať časť dizertačnej skúšky [§ 10 ods. 5 písm. a)].

§ 32

Zrušujú sa:

1. vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 317/1991 Zb. o podmienkach pre priznávanie štipendií študentom postgraduálneho štúdia,

2. vyhláška Československej akadémie vied č. 54/1977 Zb., ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o pracovnoprávnych vzťahoch účastníkov vedeckej výchovy a študijných pobytov a o poskytovaní štipendií v znení neskorších predpisov.

§ 33

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. mája 1997.


Eva Slavkovská v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 131/1997 Z. z.

VEDNÉ ODBORY A UMELECKÉ ODBORY DOKTORANDSKÉHO ŠTÚDIA A ICH ŠPECIALIZÁCIE

Príloha 01

Príloha č. 2 k vyhláške č. 131/1997 Z. z.

VZOR 02-1

Poznámky pod čiarou

1) § 22 ods. 2 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 30/1997 Z. z.).

2) § 22 ods. 4 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

3) § 4 vyhlášky Československej akadémie vied č. 55/1977 Zb. o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie a o hodnotení tvorivej spôsobilosti vedeckých pracovníkov.

4) § 22a ods. 2 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

5) § 22a ods. 4 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

6) § 22c zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

7) § 15 ods. 1 písm. g), § 30 ods. 2 a § 31 ods. 2 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

8) § 22a ods. 7 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

9) § 15 ods. 1 písm. ch) zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

10) § 22a ods. 9 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

11) § 18a písm. c) zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

12) § 22b ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

13) § 22a ods. 6 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

14) § 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

15) Príloha č. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

16) § 12 zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.
§ 7 ods. 5 a 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

17) § 13 zákona č. 143/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 10 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

18) § 22b ods. 4 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

19) § 43a ods. 2 a 3 zákona č 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

20) § 22b ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

21) § 3 vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 317/1991 Zb. o podmienkach pre priznávanie štipendií študentom postgraduálneho štúdia.
§ 3 vyhlášky Československej akadémie vied č. 54/1977 Zb., ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o pracovnoprávnych vzťahoch účastníkov vedeckej výchovy a študijných pobytov a o poskytovaní štipendií v znení vyhlášky Československej akadémie vied č. 393/1992 Zb.

22) § 43a ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.