70

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky


Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 21. mája 1963 bol vo Viedni podpísaný Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k dohovoru svojím uznesením č. 71 z 25. januára 1995 a prezident Slovenskej republiky ho schválil 23. februára 1995. Listina o pristúpení bola uložená u generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu 7. marca 1995.

Vo vzťahu k Slovenskej republike dohovor nadobudol platnosť 7. júna 1995 na základe článku XXIV ods. 3.

Slovenský preklad sa vyhlasuje súčasne.

VIEDENSKÝ DOHOVOR

o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou

Zmluvné strany,

vedomé si skutočnosti, že je žiaduce ustanoviť určité minimálne normy na zabezpečenie finančnej ochrany proti škodám vyplývajúcim z určitého mierového využívania jadrovej energie, a

zastávajúc názor, že dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody by zároveň prispel k rozvoju priateľských vzťahov medzi národmi bez ohľadu na rozdielnosť ich ústavných a sociálnych systémov,

rozhodli sa na tento účel uzavrieť dohovor a v tejto súvislosti sa dohodli takto:

Článok I

1. Na účely tohto dohovoru výraz

a) „osoba“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, združenie, súkromnú alebo verejnú organizáciu, či už právnickú osobu alebo nie, medzinárodnú organizáciu so štatútom právnickej osoby podľa zákonov štátu zariadenia, ako aj akýkoľvek štát alebo akúkoľvek jeho zložku,

b) „občan zmluvnej strany“ znamená zmluvnú stranu alebo akúkoľvek jej zložku, združenie, súkromnú alebo verejnú organizáciu, či už charakteru právnickej osoby alebo nie, zriadenú na území zmluvnej strany;

c) „prevádzkovateľ“ vo vzťahu k jadrovému zariadeniu znamená osobu určenú alebo uznanú štátom zariadenia za prevádzkovateľa takéhoto zariadenia;

d) „štát zariadenia“ vo vzťahu k jadrovému zariadeniu znamená zmluvnú stranu, na ktorej území sa nachádza toto zariadenie alebo ak sa nenachádza na území žiadneho štátu, potom zmluvnú stranu, ktorá dané jadrové zariadenie prevádzkuje alebo z ktorej rozhodnutia sa toto zariadenie prevádzkuje;

e) „súdna príslušnosť“ znamená súd, ktorý je príslušný rozhodovať podľa tohto dohovoru vrátane všetkých ustanovení vo vzťahu ku kolízii zákonov;

f) „jadrové palivo“ znamená akýkoľvek materiál schopný produkovať energiu samovoľným reťazovým procesom štiepenia jadra;

g) „rádioaktívne produkty alebo odpad“ znamenajú akýkoľvek rádioaktívny materiál, ktorý vznikol v rámci výroby alebo používania jadrového paliva, alebo akýkoľvek materiál, ktorý sa stal rádioaktívny v dôsledku ožiarenia pri výrobe alebo pri využívaní jadrového paliva, s výnimkou takých rádioaktívnych izotopov, ktoré dosiahli také konečné štádium výroby, aby sa mohli použiť na akékoľvek vedecké, zdravotnícke, poľnohospodárske, obchodné alebo na priemyselné účely;

h) „jadrový materiál“ znamená

i) jadrové palivo okrem prírodného uránu a ochudobneného uránu schopné produkovať energiu samovoľným reťazovým procesom štiepenia jadra mimo jadrového reaktora, či už samotné, alebo v kombinácii s iným materiálom, a

ii) rádioaktívne produkty alebo odpad,

i) „jadrový reaktor“ znamená akúkoľvek konštrukciu, ktorá obsahuje jadrové palivo v takom usporiadaní, že je v nej možný vznik samovoľného reťazového procesu štiepenia jadra bez ďalšieho zdroja neutrónov;

j) „jadrové zariadenie“ znamená

i) akýkoľvek jadrový reaktor okrem reaktora, ktorým je vybavený vodný alebo vzdušný dopravný prostriedok a ktorý sa používa ako zdroj energie na pohon takéhoto prostriedku alebo na akékoľvek iné účely,

ii) akýkoľvek závod používajúci jadrové palivo na výrobu jadrového materiálu alebo akýkoľvek závod na spracovanie jadrového materiálu vrátane všetkých závodov na prepracovanie ožiareného jadrového paliva a

iii) akékoľvek zariadenie, kde sa skladuje jadrový materiál okrem dočasného uskladnenia takého materiálu v rámci prepravy,

za predpokladu, že štát zariadenia môže ustanoviť, že viaceré jadrové zariadenia toho istého prevádzkovateľa umiestnené v tej istej lokalite sa budú považovať za jediné jadrové zariadenie;

k) „jadrová škoda“ znamená

i) stratu na živote, akýkoľvek úraz spôsobený osobe alebo stratu, či poškodenie majetku, ktoré vyplývajú z rádioaktívnych vlastností alebo z kombinácie rádioaktívnych vlastností s toxickými, výbušnými alebo s inými nebezpečnými vlastnosťami jadrového paliva, alebo z rádioaktívnych produktov, či z odpadu z jadrového zariadenia, alebo z jadrového materiálu vychádzajúceho alebo pochádzajúceho z jadrového zariadenia, alebo zasielaného do neho, alebo ako ich dôsledok,

ii) akúkoľvek inú stratu alebo škodu takto vzniknutú, alebo vyplývajúcu, ak tak ustanoví príslušný súd, a

iii) ak tak ustanoví zákon štátu zariadenia, stratu na živote, akýkoľvek úraz spôsobený osobe alebo akúkoľvek stratu či škodu na majetku, ktoré vyplývajú z iného ionizujúceho žiarenia vyžarovaného akýmkoľvek iným zdrojom žiarenia v jadrovom zariadení alebo v jeho dôsledku;

l) „jadrová udalosť“ znamená akúkoľvek udalosť alebo sled udalostí toho istého pôvodu, ktoré vyvolávajú jadrovú škodu.

2. Štát zariadenia, ak sú na to dôvody s ohľadom na nízke riziko, môže vyňať malé množstvá jadrového materiálu z pôsobnosti tohto dohovoru za predpokladu, že

a) Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu stanovila maximálne limity pre vyňatie takýchto množstiev a že

b) množstvá vyňaté štátom zariadenia sú v rozsahu takto stanovených limitov.

Maximálne limity podliehajú periodickej revízii Radou guvernérov.

Článok II

1. Prevádzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá za jadrovú škodu, ak sa preukáže, že túto škodu spôsobila jadrová udalosť,

a) ktorá sa odohrala v jeho jadrovom zariadení, alebo

b) v súvislosti s jadrovým materiálom vychádzajúcim alebo pochádzajúcim z jadrového zariadenia, ktorá sa odohrala

i) pred prechodom zodpovednosti za jadrové udalosti v súvislosti s daným jadrovým materiálom, na základe výslovných písomných podmienok zmluvy, na prevádzkovateľa iného jadrového zariadenia,

ii) pred prevzatím jadrového materiálu prevádzkovateľom iného jadrového zariadenia, ak takéto výslovne písomné podmienky podľa bodu i) neboli prijaté, alebo

iii) v prípadoch, keď je jadrový materiál určený na použitie v jadrovom reaktore, ktorý tvorí súčasť výbavy dopravného prostriedku ako zdroj energie, či už na pohon, alebo na akýkoľvek iný účel, ešte predtým, ako osoba riadne oprávnená prevádzkovať takýto reaktor prevzala jadrový materiál, ale

iv) pri jadrovom materáli zaslanom osobe na územie štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou, pred zložením jadrového materiálu z dopravného prostriedku, ktorým bol na územie takého nezmluvného štátu dopravený;

c) v súvislosti s jadrovým materiálom zaslaným do jeho jadrového zariadenia, ak sa odohrala

i) po prevzatí zodpovednosti za jadrové udalosti v súvislosti s daným jadrovým materiálom, na základe výslovných podmienok písomnej zmluvy, od prevádzkovateľa iného jadrového zariadenia,

ii) ak takéto výslovné podmienky neexistujú, po prevzatí jadrového materiálu prevádzkovateľom alebo

iii) po prevzatí jadrového materiálu od osoby prevádzkujúcej jadrový reaktor, ktorým je vybavený dopravný prostriedok slúžiaci ako zdroj energie na jeho pohon alebo na akýkoľvek iný účel, ale

iv) pri jadrovom materiáli, ktorý bol na základe písomného súhlasu prevádzkovateľa zaslaný osobou z územia nezmluvného štátu, iba po naložení tohto materiálu na dopravný prostriedok, ktorým má byť dopravený z územia takého štátu,

za predpokladu, že sa jadrová škoda stala v dôsledku jadrovej udalosti v jadrovom zariadení v súvislosti s prepravou jadrového materiálu tam uskladneného, nebudú platiť ustanovenia písmena a) tohto odseku, ak je osobou výhradne zodpovednou podľa ustanovení písmena b) alebo c) tohto odseku iný prevádzkovateľ alebo iná osoba.

2. Štát zariadenia môže právnymi predpismi ustanoviť, že v súlade s podmienkami, ktoré v nich môžu byť špecifikované, môže na základe žiadosti dopravcu a so súhlasom dotknutého prevádzkovateľa ustanoviť alebo uznať dopravcu jadrového materiálu alebo osobu zaobchádzajúcu s rádioaktívnym odpadom za prevádzkovateľa namiesto pôvodného prevádzkovateľa s ohľadom na daný jadrový materiál alebo rádioaktívny odpad. V takom prípade sa bude na všetky účely tohto dohovoru taký dopravca alebo taká osoba považovať za prevádzkovateľa jadrového zariadenia na území tohto štátu.

3.

a) Ak sú za jadrovú škodu zodpovední viacerí prevádzkovatelia a škodu nebude možné primerane rozdeliť medzi jednotlivých prevádzkovateľov, ponesú túto zodpovednosť všetci príslušní prevádzkovatelia spoločne a nerozdielne.

b) Ak sa jadrová udalosť stala počas dopravy jadrového materiálu buď v tom istom dopravnom prostriedku, alebo v prípade skladovania v súvislosti s dopravou v tom istom jadrovom zariadení a ak následkom takejto udalosti nastala jadrová škoda, za ktorú zodpovedá viacero prevádzkovateľov, celková zodpovednosť nesmie prevýšiť najvyššiu sumu ohraničujúcu zodpovednosť ktoréhokoľvek z jednotlivých prevádzkovateľov podľa článku V.

c) Ani v jednom prípade podľa písmen a) a b) tohto odseku nesmie zodpovednosť jednotlivého prevádzkovateľa prevýšiť čiastku uplatniteľnú voči nemu podľa článku V.

4. S výhradou ustanovení odseku 3 tohto článku zodpovedá prevádzkovateľ viacerých jadrových zariadení zúčastnených na tej istej jadrovej udalosti za každé takéto zariadenie až do výšky sumy uplatniteľnej podľa článku V.

5. Ak nie je v tomto dohovore ustanovené inak, za jadrovú škodu je zodpovedný len prevádzkovateľ. Toto ustanovenie však nemá vplyv na aplikáciu akéhokoľvek medzinárodného dohovoru v oblasti dopravy, ktorý je v čase pripravenosti tohto dohovoru na podpis už v platnosti alebo je pripravený na podpis, ratifikáciu alebo na pristúpenie.

6. Žiadna osoba nie je zodpovedná za akúkoľvek stratu alebo za škodu, ktorá nie je jadrovou škodou podľa článku I ods. 1 písm. k), ale ktorá by sa mohla považovať za takú podľa písmena k) bodu ii) toho istého odseku.

7. Ak tak rozhodne príslušný súd, možno voči osobe, ktorá poskytuje finančnú zábezpeku podľa článku VII podať priamu žalobu.

Článok III

Zodpovedný prevádzkovateľ v zmysle tohto dohovoru dodá dopravcovi osvedčenie vydané poisťovateľom alebo vydané v jeho mene alebo iným finančným ručiteľom poskytujúcim finančnú zábezpeku podľa článku VII. V tomto osvedčení musí byť uvedené meno a adresa príslušného prevádzkovateľa, ako aj čiastka, druh a trvanie zábezpeky, pričom inštitúcia, ktorá osvedčenie vydala alebo v ktorej mene bolo toto osvedčenie vydané, nemôže spochybňovať tieto údaje. Okrem toho osvedčenie musí uvádzať jadrový materiál, na ktorý sa zábezpeka vzťahuje, ako aj vyhlásenie príslušného verejného orgánu štátu zariadenia, že osoba uvedená v osvedčení je prevádzkovateľom v zmysle tohto dohovoru.

Článok IV

1. Zodpovednosť prevádzkovateľa za jadrovú škodu v zmysle tohto dohovoru je absolútna.

2. Ak prevádzkovateľ preukáže, že jadrová škoda nastala úplne alebo čiastočne buď následkom hrubej nedbanlivosti poškodenej osoby alebo z konania či opomenutia tejto osoby konať s úmyslom spôsobiť škodu, môže príslušný súd, ak to jeho právny poriadok umožňuje, celkom alebo čiastočne zbaviť prevádzkovateľa povinnosti platiť odškodné za škodu, ktorú takáto osoba utrpela.

3.

a) Prevádzkovateľ nezodpovedá v zmysle tohto dohovoru za jadrovú škodu zapríčinenú jadrovou udalosťou, ktorá je priamym následkom ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, občianskej vojny alebo povstania.

b) Ak zákony štátu zariadenia neustanovia opačne, prevádzkovateľ nezodpovedá za jadrové škody vyvolané jadrovou udalosťou, ktorá je priamym následkom závažnej prírodnej katastrofy výnimočného charakteru.

4. Ak v dôsledku jadrovej udalosti alebo v dôsledku jadrovej udalosti a jednej alebo niekoľkých iných udalostí dôjde k spoločnému vzniku jadrovej a inej škody, potom sa bude takáto iná škoda na účely tohto dohovoru považovať za jadrovú škodu spôsobenú jadrovou udalosťou, ak ju nebude možné primerane odlíšiť od jadrovej škody. Ak však škodu spôsobila súčasne jadrová udalosť v zmysle tohto dohovoru a únik ionizujúceho žiarenia nespadajúceho pod tento dohovor, nebude sa žiadne ustanovenie tohto dohovoru interpretovať ako obmedzenie alebo ako iné ovplyvňovanie zodpovednosti ktorejkoľvek osoby, ktorá by bola zodpovedná za uvedený únik ionizujúceho žiarenia vzhľadom na osoby, ktoré utrpeli jadrovú škodu, alebo vzhľadom na regresné právo či na podiel na náhrade škody.

5. Prevádzkovateľ nezodpovedá za jadrovú škodu podľa tohto dohovoru

a) spôsobenú na samotnom jadrovom zariadení alebo na akomkoľvek majetku nachádzajúcom sa na pozemku takéhoto zariadenia, ktorý sa používa alebo sa má použiť v súvislosti s týmto zariadením, alebo

b) na dopravnom prostriedku, na ktorom bol v čase jadrovej udalosti umiestnený jadrový materiál, ktorého sa jadrová udalosť týka.

6. Každý štát zariadenia môže právnymi predpismi ustanoviť, že odsek 5 písm. b) tohto článku sa nedá použiť za predpokladu, že zodpovednosť prevádzkovateľa za jadrovú škodu, okrem škody na dopravnom prostriedku, sa v žiadnom prípade nezníži pod sumu 5 miliónov USD za každú jadrovú udalosť.

7. Žiadna časť tohto dohovoru sa nedotkne

a) zodpovednosti ktoréhokoľvek jednotlivca za jadrovú škodu, za ktorú prevádzkovateľ v zmysle odseku 3 alebo 5 tohto článku nezodpovedá podľa tohto dohovoru a ktorú takýto jednotlivec spôsobil svojou nedbanlivosťou alebo opomenutím konať s úmyslom spôsobiť škodu, alebo

b) zodpovednosti prevádzkovateľa mimo dohovoru za jadrovú škodu, za ktorú podľa odseku 5 písm. b) tohto článku podľa tohto dohovoru nezodpovedá.

Článok V

1. Štát zariadenia môže obmedziť zodpovednosť prevádzkovateľa, nie však pod sumu 5 miliónov USD za každú jadrovú udalosť.

2. Akékoľvek obmedzenie zodpovednosti podľa tohto článku nezahŕňa úroky alebo náklady priznané súdom ako náhradu za jadrovú škodu.

3. Dolár USA uvedený v tomto dohovore je zúčtovacou jednotkou, ktorej hodnota sa rovná hodnote dolára Spojených štátov amerických vyjadrenej v zlate k 29. aprílu 1963, t. j. 35 USD za jednu trójsku uncu čistého zlata.

4. Sumy uvedené v článku IV ods. 6 a v odseku 1 tohto článku možno prepočítať na národné meny so zaokrúhlením.

Článok VI

1. Právo na náhradu škody podľa tohto dohovoru zanikne, ak sa neuplatní do desiatich rokov odo dňa jadrovej udalosti. Ak však podľa zákonov štátu zariadenia je zodpovednosť prevádzkovateľa krytá poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky, alebo prostriedkami tohto štátu na obdobie dlhšie ako desať rokov, potom môže príslušný súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody prevádzkovateľom zanikne až po uplynutí lehoty, ktorá je dlhšia ako desať rokov, nie však dlhšia ako obdobie, počas ktorého je jeho zodpovednosť krytá podľa zákonov štátu zariadenia. Takéto predĺženie premlčacej lehoty tohto práva nemá vplyv na právo akejkoľvek osoby na náhradu škody za stratu na živote alebo za úraz v rámci žaloby podanej proti prevádzkovateľovi takouto osobou pred uplynutím uvedenej desaťročnej lehoty.

2. Ak jadrovú škodu spôsobila jadrová udalosť za účasti jadrového materiálu, ktorý bol v čase tejto udalosti odcudzený, stratený, vyhodený alebo opustený, potom lehota ustanovená podľa odseku 1 tohto článku začne plynúť dňom jadrovej udalosti, v žiadnom prípade však nebude dlhšia ako dvadsať rokov odo dňa odcudzenia, straty, vyhodenia alebo opustenia.

3. Príslušný súd môže ustanoviť premlčaciu lehotu najmenej na tri roky odo dňa, keď sa osoba, ktorá utrpela jadrovú škodu, o tejto škode a o prevádzkovateľovi, ktorý je za škodu zodpovedný, dozvedela alebo sa mohla dozvedieť, za predpokladu, že lehota ustanovená podľa odsekov 1 a 2 tohto článku nebude prekročená.

4. Ak zákony príslušného súdu neustanovia inak, akákoľvek osoba, ktorá uvedie, že utrpela jadrovú škodu, a podá žalobu o náhradu škody v príslušnej lehote podľa tohto článku, môže svoju žalobu rozšíriť o prípadné zväčšenie takejto škody aj po uplynutí uvedenej lehoty za predpokladu, že ešte nebol vynesený konečný rozsudok.

5. Ak je potrebné ustanoviť právomoc podľa článku XI ods. 3 písm. b) a ak bola žiadosť podaná v lehote podľa tohto článku ktorejkoľvek zo zmluvných strán oprávnených na takéto určenie, pričom však ostávajúci čas po uskutočnení takéhoto určenia príslušnosti je kratší ako šesť mesiacov, žaloba sa bude môcť podať do šiestich mesiacov odo dňa takéhoto určenia.

Článok VII

1. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť krytie svojej zodpovednosti za jadrovú škodu poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky pokrývajúcu jeho zodpovednosť za jadrovú škodu vo výške, druhu a za podmienok ustanovených štátom zariadenia. Štát zariadenia zabezpečí platbu náhrady škody za jadrovú škodu, ktorou bol uznaný povinným prevádzkovateľ, poskytnutím potrebných prostriedkov v hodnote, o ktorú takáto náhrada prevyšuje sumu poistky alebo inej finančnej zábezpeky splatnej v rámci nárokov náhrady škody, najviac však do hodnoty prípadne do určeného limitu v zmysle článku V, ak je takýto limit určený.

2. Žiadne z ustanovení odseku 1 tohto článku nemožno vykladať ako požiadavku, aby zmluvná strana alebo akákoľvek jej zložka, napr. štát alebo republika, uzatvorila poistku alebo inú formu finančnej zábezpeky na krytie svojej zodpovednosti ako prevádzkovateľa.

3. Prostriedky poskytnuté z poistného plnenia, z inej formy finančnej zábezpeky alebo štátom zariadenia podľa odseku 1 tohto článku sa poskytujú výlučne na účel náhrady škody podľa tohto dohovoru.

4. Žiadny poisťovateľ alebo poskytovateľ inej formy finančnej zábezpeky nie je oprávnený pozastaviť alebo zrušiť poistku alebo zábezpeku poskytovanú podľa odseku 1 tohto článku bez podania písomnej výpovede v lehote najmenej dvoch mesiacov príslušnému verejnému orgánu, alebo ak sa takáto poistka alebo zábezpeka vzťahuje na dopravu jadrového materiálu počas takejto dopravy.

Článok VIII

O charaktere, forme a rozsahu náhrady škody, ako aj o jej spravodlivom rozdelení sa rozhodne podľa zákonov príslušneho súdu pri dodržaní ustanovení tohto dohovoru.

Článok IX

1. V prípade, ak národné alebo verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, sociálne zabezpečenie, poistenie pracujúcich alebo systémy náhrad za choroby z povolania zahŕňajú náhradu škody za jadrovú škodu, uplatnenie práv takýchto poistencov na náhradu škody podľa tohto dohovoru a regresných práv týchto systémov proti zodpovednému prevádzkovateľovi sa bude riadiť, za podmienky dodržania ustanovení tohto dohovoru, zákonmi tej zmluvnej strany, v ktorej sú tieto systémy ustanovené, alebo predpismi medzivládnej organizácie, ktorá takýto systém ustanovila.

2.

a) Ak osoba, ktorá je občanom zmluvnej strany, s výnimkou prevádzkovateľa, zaplatila náhradu za jadrovú škodu podľa medzinárodného dohovoru alebo podľa zákonov iného štátu ako zmluvnej strany, prechádzajú na takúto osobu práva takto odškodenenej osoby v zmysle tohto dohovoru až do výšky zaplatenej náhrady. Žiadna osoba však takto nenadobudne žiadne práva v rozsahu, v akom má prevádzkovateľ regresné právo voči takejto osobe v zmysle tohto dohovoru.

b) Prevádzkovateľ, ktorý zaplatil náhradu za jadrovú škodu z iných prostriedkov, ako sú uvedené v článku VII ods. 1, sa týmto dohovorom nezbavuje práva vymáhať vrátenie uvedenej čiastky od osoby poskytujúcej finančnú zábezpeku v zmysle uvedeného odseku alebo od štátu zariadenia až do výšky takto zaplatenej náhrady v sume, ktorú by takto odškodnená osoba dostala podľa tohto dohovoru.

Článok X

Prevádzkovateľ má regresné právo len v tých prípadoch:

a) ak je to výslovne písomne zakotvené v zmluve alebo

b) ak jadrová udalosť nastala v dôsledku konania alebo opomenutia konať s úmyslom spôsobiť škodu voči jednotlivcovi, ktorý takto konal alebo opomenul konať s takýmto úmyslom.

Článok XI

1. Ak nie je v tomto článku ustanovené inak, vo veci žaloby podľa článku II sú príslušné iba súdy tej zmluvnej strany, na ktorej území jadrová udalosť nastala.

2. Ak sa jadrová udalosť odohrala mimo územia ktorejkoľvek zo zmluvných strán alebo ak sa miesto jadrovej udalosti nedá presne určiť, je vo veci žaloby rozhodné právo štátu zariadenia zodpovedného prevádzkovateľa.

3. Ak podľa odsekov 1 a 2 tohto článku sú príslušné súdy viac ako jednej zmluvnej strany, bude súdna príslušnosť určená takto

a) ak jadrová udalosť nastala čiastočne mimo územia ktorejkoľvek zo zmluvných strán a čiastočne na území jednej zmluvnej strany, bude príslušný súd tej zmluvnej strany, na ktorej území sa táto jadrová udalosť čiastočne odohrala, a

b) vo všetkých ostatných prípadoch bude príslušný súd tej zmluvnej strany, na ktorej sa dohodli zmluvné strany, ktorých súdy sú príslušné podľa odsekov 1 alebo 2 tohto článku

Článok XII

1. Konečné rozhodnutie príslušného súdu podľa článku XI sa uzná na území každej ďalšej zmluvnej strany s týmito výnimkami

a) ak sa rozhodnutie získalo podvodným spôsobom

b) ak sa strana, v ktorej neprospech súd rozhodol, nemala možnosť primerane obhajovať, alebo

c) ak je rozhodnutie v rozpore s verejným poriadkom zmluvnej strany, na ktorej území sa požaduje takéto uznanie, alebo ak nie je v súlade so základnými normami spravodlivosti.

2. Konečné rozhodnutie, ktoré je uznané, bude po predložení na vykonanie v súlade s formalitami predpísanými zákonmi tej zmluvnej strany, na ktorej území sa požaduje vykonanie vykonateľne tak, akoby bolo rozhodnutím súdu danej zmluvnej strany.

3. Podstata nároku, o ktorom sa už rozhodlo, nebude predmetom ďalšieho konania.

Článok XIII

Tento dohovor a národné zákony s ním súvisiace sa uplatnia bez diskriminácie z dôvodov národnosti, štátnej príslušnosti alebo bydliska.

Článok XIV

V prípadoch žaloby podľa tohto dohovoru nie je prípustné dovolávať sa pred súdmi príslušnými podľa článku XI, s vynimkou opatrení výkonu rozhodnutí, na súdne výsady a imunity podľa pravidiel vnútroštátneho alebo medzinárodného práva.

Článok XV

Zmluvné strany prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby sa náhrada za jadrovú škodu, úroky a náklady priznané súdom v súvislosti s jadrovou škodou, poistné a pripoistenie, poistné plnenie a iné finančné zábezpeky a prostriedky poskytnuté z prostriedkov štátu zariadenia podľa tohto dohovoru dali voľne zameniť za menu tej zmluvnej strany, na ktorej území vznikla škoda, a tej zmluvnej strany, na ktorej území má poškodený trvalé bydlisko, a ak ide o poistné, pripoistenie a platby, na meny uvedené v príslušných poistných zmluvách.

Článok XVI

Osoba, ktorá prijala náhradu za jadrovú škodu podľa iného medzinárodného dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti v oblati jadrovej energie, ako je tento dohovor, nemá nárok na náhradu škody z titulu tej istej škody aj podľa tohto dohovoru.

Článok XVII

Tento dohovor sa medzi jeho zmluvnými stranami nevzťahuje na uplatnenie akýchkoľvek iných medzinárodných dohovorov alebo medzinárodných dohôd o občianskoprávnej zodpovednosti v oblasti jadrovej energie, ktoré sú v čase podpísania tohto dohovoru v platnosti alebo sú pripravené na podpis, ratifikáciu alebo na pristúpenie.

Článok XVIII

Tento dohovor sa nesmie vykladať tak, že sa dotýka prípadného práva zmluvnej strany podľa všeobecných pravidiel medzinárodného verejného práva v súvislosti s jadrovou škodou.

Článok XIX

1. Každá zo zmluvných strán, ktorá uzatvorí dohodu podľa článku XI ods. 3 písm. b), zašle bez meškania generálnemu riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu jeden exemplár takejto dohody na informáciu a na distribúciu ďalším zmluvným stranám.

2. Zmluvné strany zašlú generálnemu riaditeľovi na jeho informáciu a na informovanie ostatných zmluvných strán kópie svojich príslušných zákonov a predpisov týkajúcich sa záležitostí upravených týmto dohovorom.

Článok XX

Bez ohľadu na skončenie vykonávania tohto dohovoru ktoroukoľvek zo zmluvných strán, či už skončením platnosti podľa článku XXV, alebo vypovedaním podľa článku XXVI, ostávajú ustanovenia tohto dohovoru naďalej platné na akúkoľvek jadrovú škodu spôsobenú jadrovou udalosťou pred takýmto skončením.

Článok XXI

Tento dohovor môžu podpísať štáty zastúpené na Medzinárodnej konferencii o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou konanej vo Viedni 29. apríla až 19. mája 1963.

Článok XXII

Tento dohovor podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Článok XXIII

Tento dohovor nadobudne platnosť tri mesiace po uložení piatej ratifikačnej listiny a vo vzťahu k štátom, ktoré ho ratifikujú neskôr, tri mesiace po uložení ratifikačnej listiny príslušným štátom.

Článok XXIV

1. Všetky členské štáty Organizácie Spojených národov alebo niektoré zo špecializovaných organizácií, alebo z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktoré sa nezúčastnili na Medzinárodnej konferencii o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou, ktorá sa uskutočnila vo Viedni 29. apríla až 19. mája 1963, môžu k tomuto dohovoru pristúpiť.

2. Listiny o pristúpení k dohovoru budú uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

3. Vo vzťahu k pristupujúcemu štátu nadobudne tento dohovor platnosť tri mesiace po uložení listiny o pristúpení tohto štátu, nie však pred nadobudnutím platnosti dohovoru podľa článku XXIII.

Článok XXV

1. Tento dohovor ostane v platnosti počas desiatich rokov odo dňa, keď nadobudol platnosť. Ktorákoľvek zo zmluvných strán môže skončiť uplatňovanie tohto dohovoru s platnosťou od konca uvedeného desaťročného obdobia podaním písomnej výpovede generálnemu riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v lehote najmenej 12 mesiacov pred uplynutím uvedeného desaťročného obdobia.

2. Po uplynutí uvedeného desaťročného obdobia sa platnosť tohto dohovoru automaticky predĺži na obdobie ďalších piatich rokov pre tie zmluvné strany, ktoré neskončili jeho uplatňovanie výpoveďou podľa odseku 1 tohto článku, a ďalej vždy na obdobie ďalších piatich rokov pre tie zmluvné strany, ktoré neskončili jeho uplatňovanie ku koncu niektorého z uvedených päťročných období výpoveďou podanou v lehote najmenej 12 mesiacov pred uplynutím príslušného obdobia generálnemu riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Článok XXVI

1. Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zvolá, ak o to požiada aspoň jedna tretina zmluvných strán, kedykoľvek po uplynutí obdodia piatich rokov odo dňa, keď tento dohovor nadobudol platnosť, konferenciu s cieľom posúdiť revíziu tohto dohovoru.

2. Ktorákoľvek zo zmluvných strán môže tento dohovor vypovedať oznámením generálnemu riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v lehote 12 mesiacov od prvej revíznej konferencie uskutočnenej podľa odseku 1 tohto článku.

3. Vypovedanie nadobudne platnosť jeden rok odo dňa prevzatia oznámenia o vypovedaní generálnym riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Článok XXVII

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu oboznámi štáty pozvané na Medzinárodnú konferenciu o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou konanú vo Viedni 29. apríla až 19. mája 1963, ako aj štáty, ktoré pristúpili k tomuto dohovoru,

a) s podpismi, ratifikačnými listinami a listinami o pristúpení prijatých podľa článkov XXI, XXII a XXIV;

b) s dátumom, keď nadobudol dohovor platnosť podľa článku XXIII;

c) s prijatými oznámeniami o skončení a vypovedaní dohovoru podľa článkov XXV a XXVI;

d) so žiadosťami na zvolanie revíznej konferencie podľa článku XXVI.

Článok XXVIII

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zaregistruje tento dohovor podľa ustanovenia článku 102 Charty Organizácie Spojených národov.

Článok XXIX

Originály tohto dohovoru v anglickom, francúzskom, ruskom a španielskom znení majú rovnakú platnosť a budú uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorý z neho vyhotoví overené kópie.

Na dôkaz toho podpísaní, náležite na to splnomocnení podpísali tento dohovor.

Dané vo Viedni 21. mája 1963.

Anglické znenie textu