69

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 6. júla 1995 bola vo Varšave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici.

Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 182 z 8. septembra 1995 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 30. októbra 1995.

Zmluva nadobudla platnosť tridsiatym dňom po výmene ratifikačných listín, t. j. 16. februára 1996, na základe článku 30.

Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy sa končí platnosť

1. Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 80/1971 Zb.) s výnimkou článkov 12 až 34, ktoré stratia platnosť dňom nadobudnutia platnosti osobitnej zmluvy upravujúcej otázky v nich uvedené,

2. Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Poľskej ľudovej republiky o vykonaní I. a II. hlavy Zmluvy o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 12/1975 Zb.).

ZMLUVA

medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici

Slovenská republika a Poľská republika,

realizujúc zásady a ciele Zmluvy medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Poľskou republikou o dobrom susedstve, solidarite a priateľskej spolupráci, podpísanej v Krakove 6. októbra 1991,

snažiac sa prehlbovať priateľské vzťahy na prospech štátov a ich národov

a usilujúc sa o udržiavanie zreteľného priebehu slovensko-poľskej štátnej hranice,

dohodli sa takto:

ČASŤ I

PRIEBEH A VYZNAČENIE ŠTÁTNEJ HRANICE

Článok 1

(1) Slovensko-poľská štátna hranica je plocha, ktorá vertikálne prechádza hraničnou čiarou po zemskom povrchu a oddeľuje územia oboch štátov, ich vzdušný priestor a priestor pod zemským povrchom.

(2) Štátna hranica medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou (ďalej len „zmluvné strany“) od jej styku so štátnou hranicou s Ukrajinou po styk so štátnou hranicou s Českou republikou je ustanovená Zmluvou medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou o konečnom vytýčení štátnych hraníc, podpísanou vo Varšave 13. júna 1958 (ďalej len „zmluva o konečnom vytýčení štátnych hraníc“).

(3) Priebeh štátnej hranice medzi zmluvnými stranami je uvedený v hraničnej dokumentácii o priebehu a vyznačení spoločnej štátnej hranice (ďalej len „hraničná dokumentácia“), ktorú zmluvné strany vypracovali podľa článku 1 ods. 2 zmluvy o konečnom vytýčení štátnych hraníc a ktorú obnovujú podľa ustanovení tejto zmluvy.

(4) Priebeh štátnej hranice medzi zmluvnými stranami ďalej ustanovuje

a) Protokol o hraničnom znaku „Kremenec“ postavenom na styku štátnych hraníc Československej republiky, Poľskej republiky a Zväzu sovietskych socialistických republík a protokolárny opis trojstyčného bodu štátnych hraníc Československej republiky, Poľskej republiky a Zväzu sovietskych socialistických republík z 18. apríla 1946 s prílohami,

b) Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o zmene priebehu štátnych hraníc a o niektorých ďalších otázkach súvisiacich s výstavbou a prevádzkou poľskej priehrady na Dunajci z 21. marca 1975 (ďalej len „zmluva o zmene priebehu štátnych hraníc na Dunajci“),

c) Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o priebehu štátnych hraníc v súvislosti s výsledkami prvého spoločného preskúšania priebehu československo-poľských štátnych hraníc na hraničných vodných tokoch z 10. decembra 1986 (ďalej len „zmluva o prvom spoločnom preskúšaní štátnych hraníc na hraničných vodných tokoch“).

Článok 2

Hraničnú dokumentáciu tvoria

a) dokumenty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o konečnom vytýčení štátnych hraníc,

b) dokumenty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o zmene priebehu štátnych hraníc na Dunajci,

c) dokumenty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prvom spoločnom preskúšaní štátnych hraníc na hraničných vodných tokoch,

d) dokumenty z preskušania priebehu štátnej hranice podľa článkov 10 a 11 a zmien priebehu štátnej hranice podľa článku 5 ods. 2 a článku 6 tejto zmluvy.

Článok 3

(1) Štátna hranica je nepohyblivá

a) na suchých pozemných úsekoch,

b) na miestach, kde pretína stojaté vody alebo vodný tok tak, že prechádza z jedného brehu na druhý,

c) na miestach, kde prechádza zo suchého úseku na vodný tok a naopak.

(2) Nepohyblivá štátna hranica uvedená v odseku 1 prebieha

a) po priamych spojniciach od jedného hraničného znaku k najbližšiemu nasledujúcemu, ktoré sú uvedené v platnej hraničnej dokumentácii: výnimkou je hraničná čiara v Tatrách, kde medzi niektorými susednými hraničnými znakmi prebieha presne rozvodnicou povodí,

b) stredom hraničných ciest a priekop.

(3) Hraničné cesty a priekopy sú zaznamenané v hraničnej dokumentácii. Na ich začiatku a konci sú osadené dvojité hraničné znaky a pozdĺž nich sú jednotlivé hraničné znaky osadené striedavo na území každej zmluvnej strany.

Článok 4

(1) Štátna hranica je pohyblivá na hraničnom vodnom toku s výnimkou prípadov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) a c).

(2) Pohyblivá štátna hranica podľa odseku 1 prebieha strednicou hraničného vodného toku alebo jeho hlavného ramena a prispôsobuje sa

a) prirodzeným zmenám polohy koryta hraničného vodného toku s výnimkou prípadu uvedeného v článku 5 ods. 2,

b) umelým zmenám v dôsledku úprav hraničného vodného toku, vykonávaným po dohode príslušných orgánov zmluvných strán, ak sa pri nich strednica vodného toku neodchýli od svojej pôvodnej polohy o viac ako šírku koryta a ak budú plochy oddelené novou polohou strednice toku od územia zmluvných strán navzájom vyrovnané.

(3) Strednicou hraničného vodného toku je

a) čiara rovnako vzdialená od vyrovnaných čiar oboch brehov neupraveného alebo jednostranne upraveného hraničného vodného toku,

b) geometrická os obojstranne upraveného hraničného vodného toku.

(4) Brehovú čiaru hraničného vodného toku určuje

a) výrazná brehová hrana,

b) čiara určená hladinou vody, ktorá preteká medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala na priľahlé územie,

c) okraj stálych porastov tráv alebo iných suchozemských rastlín,

d) čiara styku hladiny vody pri priemernom stave s povrchom priľahlého územia.

Ak nemožno presne určiť brehovú čiaru hraničného vodného toku podľa jedného z uvedených kritérií, je ňou čiara spoločne určená vodohospodárskymi expertmi zmluvných strán.

(5) Hlavným ramenom hraničného vodného toku je to rameno, ktoré pri nízkych alebo pri stredných vodných stavoch má najväčší prietok.

Článok 5

(1) Zmluvné strany budú udržiavať hraničný vodný tok a na ňom umiestnené technické objekty tak, aby sa zabezpečil určený priebeh a charakter štátnej hranice.

(2) Pri rozsiahlych prirodzených zmenách polohy koryta hraničného vodného toku prebieha štátna hranica tak, ako prebiehala pred týmito zmenami, ak sa zmluvné strany nedohodnú na jej inom priebehu.

(3) Ak sa zmení poloha pohyblivej štátnej hranice na miestach, kde prechádza na nepohyblivú hranicu, určí sa miesto tohto prechodu rozhodnutím Stálej slovensko-poľskej hraničnej komisie.

(4) Príslušné orgány zmluvných strán sa môžu dohodnúť, že koryto hraničného vodného toku uvedú do stavu, ktorý zabráni vzniku jeho rozsiahlej prirodzenej zmeny.

Článok 6

Iné zmeny priebehu hraničnej čiary, ako sú uvedené v článku 4, môžu nastať len vtedy, ak o tom zmluvné strany uzatvoria osobitnú zmluvu.

Článok 7

(1) Štátna hranica medzi zmluvnými stranami je rozdelená na hraničné úseky označené I až III.

(2) Hraničný úsek I sa začína na styku štátnej hranice zmluvných strán so štátnou hranicou Ukrajiny od hraničného znaku „Kremenec“.

(3) Hraničný úsek III sa končí na styku štátnej hranice zmluvných strán so štátnou hranicou Českej republiky na hraničnom bode „Beskydy“.

(4) Vyznačenie jednotlivých hraničných úsekov a ich dĺžka sú uvedené v hraničnej dokumentácii.

Článok 8

(1) Priebeh štátnej hranice je v teréne vyznačený jednotlivými, dvojitými a trojitými hraničnými znakmi, ktoré sa osadzujú takto:

a) jednotlivé – priamo na hraničnej čiare alebo striedavo po oboch stranách spoločných hraničných ciest, priekop a hraničného vodného toku,

b) dvojité – na začiatku a na konci spoločných hraničných ciest, priekop a hraničného vodného toku a na miestach, kde pre terénne prekážky nemožno osadiť hraničný znak priamo na hraničnú čiaru,

c) trojité – rovnako ako dvojité hraničné znaky v prípadoch, keď použitie dvojitých hraničných znakov nestačí na zreteľné vyznačenie priebehu hraničnej čiary.

(2) Priebeh štátnej hranice je vyznačený týmito hraničnými znakmi:

a) železobetónovým monolitom v tvare trojbokého zrezaného ihlanu na styku štátnej hranice zmluvných strán s Ukrajinou (trojštátny hraničný znak „Kremenec“),

b) hlavnými hraničnými znakmi na začiatku hraničných úsekov a na dôležitých lomových bodoch,

c) pomocnými hraničnými znakmi vnútri hraničných úsekov,

d) doskami alebo inými znakmi, napríklad na skalách a cestných telesách,

e) železobetónovými monolitmi v Oravskej priehrade,

f) kamennými trojbokými monolitmi v tvare zrezaného ihlanu vyznačujúcimi bod styku štátnych hraníc zmluvných strán s Českou republikou (trojštátny hraničný bod „Beskydy“).

(3) Tvar, rozmery, materiál, vzhľad, označenie a poloha hraničných znakov sú určené v hraničnej dokumentácii.

(4) Vyznačiť priebeh štátnej hranice inými hraničnými znakmi, ako sú uvedené v hraničnej dokumentácii, možno len po dohode príslušných orgánov zmluvných strán.

(5) Osadiť ďalšie hraničné znaky, premiestniť ohrozené hraničné znaky na bezpečné miesto a zmeniť priame vyznačenie štátnej hranice na nepriame alebo naopak možno len po dohode príslušných orgánov zmluvných strán.

ČASŤ II

SPRÁVA SLOVENSKO-POĽSKEJ ŠTÁTNEJ HRANICE

Článok 9

Zmluvné strany zabezpečia, aby bol priebeh štátnej hranice vždy jednoznačný, zreteľný a geodeticky určený. Zaväzujú sa v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy udržiavať a podľa potreby obnovovať hraničné znaky a aktualizovať hraničnú dokumentáciu.

Článok 10

(1) Zmluvné strany zabezpečia každých päť rokov spoločnú kontrolu stavu a osadenia hraničných znakov a odstránenie zistených nedostatkov. Päťročné obdobie sa začína počítať od skončenia prác v teréne vykonaných pri poslednom preskúšaní priebehu štátnej hranice alebo kontrole.

(2) Zameranie hraničného vodného toku sa vykoná pri každej druhej spoločnej kontrole hraničných znakov.

(3) Zmluvné strany uskutočnia podľa potreby spoločné preskúšanie priebehu štátnej hranice.

(4) Na základe kontroly alebo preskúšania podľa odsekov 1, 2 a 3 sa vyhotovia príslušné hraničné dokumenty.

(5) Nové hraničné dokumenty vyhotovené po spoločnom preskúšaní alebo kontrole podliehajú schváleniu podľa právnych predpisov zmluvných strán. Dokumenty nadobudnú platnosť a stanú sa neoddeliteľnou súčasťou hraničnej dokumentácie dňom, keď si zmluvné strany písomne oznámia, že boli schválené.

Článok 11

(1) Ak to vyžaduje zreteľnosť priebehu štátnej hranice, zmluvné strany uskutočnia nevyhnutné opatrenia aj mimo pravidelného spoločného preskúšania stavu a rozmiestnenia hraničných znakov.

(2) Ak jedna zo zmluvných strán zistí, že hraničný znak bol poškodený alebo premiestnený, zmluvné strany preskúšajú polohu tohto hraničného znaku aj mimo pravidelného spoločného preskúšania a podľa potreby zabezpečia osadenie hraničného znaku na správne miesto.

Článok 12

(1) Zmluvné strany zabezpečujú na vlastné náklady odborníkov na geodetické a kartografické práce a pomocných technických pracovníkov na zameriavanie a vyznačovanie štátnej hranice a na následné kartografické práce.

(2) Rozdeľovanie úloh vykonáva Stála slovensko-poľská hraničná komisia, ktorá zabezpečuje maximálnu účelnosť, hospodárnosť a vyrovnanie obojstranných nákladov.

Článok 13

(1) Vlastníci a užívatelia pozemkov, stavieb a zariadení nachádzajúcich sa na štátnej hranici alebo v jej blízkosti sú povinní strpieť práce spojené s vyznačovaním, zameriavaním alebo s udržiavaním, najmä osadenie hraničných znakov a geodetických značiek. Tieto práce sa vykonávajú s ohľadom na verejný aj súkromný záujem.

(2) Osoby poverené úlohami podľa článkov 10, 11 a 12 majú právo vstupu a vjazdu na pozemky, stavby a do zariadení aj s dopravnými prostriedkami. Do priestorov chránených podľa osobitných predpisov nemajú právo vstupovať. Osoby, ktorých sa tieto obmedzenia týkajú, musia byť o začatí prác včas upovedomené v súlade s právnymi predpismi zmluvných strán.

(3) Ak vznikne v súvislosti s vykonávaním prác a opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 škoda, má poškodený nárok na náhradu škody voči zmluvnej strane, na ktorej území sa pozemky, stavby a zariadenia nachádzajú. Nárok na náhradu škody si vlastníci a užívatelia uvedení v odsekoch 1 a 2 uplatnia podľa právneho poriadku tej zmluvnej strany, na ktorej území sa nachádzajú pozemky, stavby a zariadenia. Poškodený nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody voči druhej zmluvnej strane.

Článok 14

Ak bude potrebné obnoviť vyznačenie hraničného znaku na styku štátnych hraníc troch štátov, vykonajú sa práce po dohode všetkých zúčastnených štátov.

Článok 15

Zmluvné strany sa zaväzujú chrániť hraničné znaky, geodetické značky a iné zariadenia, ktoré slúžia na vyznačenie štátnej hranice, pred poškodením, zničením, neoprávneným premiestnením a používaním v rozpore s účelom, na ktorý boli určené.

Článok 16

Zmluvné strany zabezpečia, aby na suchých úsekoch štátnej hranice bol po oboch stranách hraničnej čiary udržiavaný pruh široký 1 m a okolo hraničných znakov nepriamo vyznačujúcich priebeh štátnej hranice voľná kruhová plocha s polomerom 1 m bez porastu brániaceho viditeľnosti. To sa netýka porastu, ktorý slúži na spevnenie brehov, ani chránených stromov, kríkov a rastlín.

Článok 17

Na úsekoch uvedených v článku 16 možno budovať iba zariadenia verejnej dopravy, objekty a zariadenia slúžiace na pasovú a colnú kontrolu, ochranu štátnej hranice, ako aj všetky druhy vedenia, ktoré ju pretínajú, a to po prerokovaní s príslušnými orgánmi zmluvných strán.

Článok 18

Na čiare štátnej hranice nemožno umiestňovať žiadne označenia hraníc vlastníctva.

Článok 19

Ak sa budú vykonávať práce súvisiace s vyhľadávaním alebo s dobývaním nerastných surovín vnútri pruhu širokého 50 m po oboch stranách štátnej hranice, urobia zmluvné strany nevyhnutné spoločné opatrenia na zabezpečenie priebehu štátnej hranice a jej vyznačenie s prihliadnutím na požiadavky ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva na hraničných vodách.

ČASŤ III

STÁLA SLOVENSKO-POĽSKÁ HRANIČNÁ KOMISIA

Článok 20

(1) Zmluvné strany zriaďujú na plnenie úloh ustanovených touto zmluvou Stálu slovensko-poľskú hraničnú komisiu (ďalej len „hraničná komisia“).

(2) Hraničná komisia je zložená zo slovenskej a z poľskej delegácie. Vlády zmluvných strán vymenujú predsedov delegácií hraničnej komisie, ich zástupcov a členov.

(3) Predsedovia hraničnej komisie a ich zástupcovia, ako aj nimi splnomocnené osoby sú oprávnené udržiavať priamy styk.

(4) Na prácu v hraničnej komisii môže predseda každej delegácie prizvať expertov a pomocných pracovníkov.

Článok 21

(1) Hraničná komisia je oprávnená najmä

a) organizovať a vykonávať spoločné kontroly alebo preskúšanie podľa článkov 10 a 11,

b) rozhodovať o spôsobe vyznačenia priebehu štátnej hranice,

c) vykonávať zmeny vyznačenia štátnej hranice v súvislosti so zriaďovaním alebo so zrušovaním hraničných ciest a priekop,

d) posudzovať rozsah zmien polohy koryta hraničného vodného toku a vyjadrovať sa k projektom regulácie na hraničnom vodnom toku z hľadiska priebehu štátnej hranice,

e) vyjadrovať sa k stavebným a iným technickým opatreniam vykonávaným v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice,

f) meniť vyznačenie štátnej hranice z nepriameho na priame a naopak,

g) vyhotovovať hraničné dokumenty.

(2) Hraničná komisia vypracuje svoj štatút, technické smernice na zameriavanie a údržbu vyznačenia priebehu štátnej hranice a návod na vyhotovenie alebo na aktualizáciu dokumentácie štátnej hranice.

(3) Hraničná komisia nie je oprávnená meniť priebeh štátnej hranice.

(4) Hraničná komisia predkladá vládam zmluvných strán návrhy na zmenu priebehu štátnej hranice.

Článok 22

Na rozhodnutie hraničnej komisie je potrebný súhlas predsedov oboch delegácií. Rozhodnutia hraničnej komisie sú súčasťou protokolov z jej zasadaní.

Článok 23

(1) Hraničná komisia vytvára na plnenie svojich úloh zmiešané meračské skupiny; ich počet a zloženie určí podľa rozsahu a druhu prác, ktoré treba vykonať.

(2) Vedúci zmiešaných meračských skupín plnia úlohy podľa pokynov hraničnej komisie a v súlade s protokolmi z jej zasadaní.

(3) Hraničná komisia schvaľuje technické podklady vyhotovené zmiešanými meračskými skupinami.

(4) Výsledky každej kontroly alebo preskúšania priebehu štátnej hranice uvedie hraničná komisia v záverečnom protokole.

Článok 24

(1) Zasadania hraničnej komisie sa konajú najmenej raz za rok, striedavo na území zmluvných strán, ak nie je dohodnuté inak. Zasadanie vedie predseda delegácie tej zmluvnej strany, na ktorej území sa zasadanie koná.

(2) Prehliadky štátnej hranice sa uskutočňujú na základe dohody oboch delegácií v hraničnej komisii.

(3) Z každého zasadania hraničnej komisie alebo z prehliadky štátnej hranice sa vypracuje protokol v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a poľskom jazyku.

(4) Protokoly hraničnej komisie nadobudnú platnosť dňom, keď si predsedovia delegácií písomne oznámia, že boli schválené príslušnými orgánmi zmluvných strán. Oznámenie treba urobiť v čo najkratšom čase, najneskôr na najbližšom zasadaní hraničnej komisie.

(5) Každá zmluvná strana uhrádza náklady spojené s činnosťou svojej delegácie v hraničnej komisii vrátane nákladov svojich prizvaných expertov a pomocných pracovníkov.

Článok 25

(1) Osoby poverené úlohami súvisiacimi so správou štátnej hranice sú oprávnené voľne sa pohybovať po štátnej hranici a v odôvodnených prípadoch ju prekračovať aj mimo hraničných priechodov. Na požiadanie príslušných orgánov sú tieto osoby povinné preukázať sa platným cestovným pasom alebo hraničnou priepustkou a poverením hraničnej komisie.

(2) Osoby uvedené v odseku 1 počas výkonu činnosti na území druhej zmluvnej strany sú oprávnené nosiť služobnú rovnošatu svojho útvaru. Nemajú však právo nosiť zbraň.

Článok 26

(1) Tovar dovezený z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a určený na práce vykonávané podľa ustanovení tejto zmluvy je oslobodený od cla, daní a iných platieb.

(2) Dopravné prostriedky, náradie, prídavné zariadenia, nástroje, prístroje, stroje, nepoužitý materiál a náhradné dielce sa musia vyviezť do jedného mesiaca odo dňa skončenia prác na územie tej zmluvnej strany, z ktorej boli dovezené.

(3) Nevyvezený tovar uvedený v odseku 2 podlieha clu, daniam a iným platbám podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území zostal.

(4) Osoby poverené plnením úloh na území druhej zmluvnej strany podľa ustanovení častí II a III tejto zmluvy môžu prevážať veci osobnej spotreby pre vlastnú potrebu na čas cesty vrátane potravín, nápojov, liekov a tabakových výrobkov v súlade s platnými právnymi predpismi druhej zmluvnej strany.

(5) Pri colnom vybavovaní vecí a tovarov uvedených v odsekoch 1 a 4 uplatnia príslušné orgány zmluvných strán všetky prípustné uľahčenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

ČASŤ IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27

Spory týkajúce sa výkladu alebo plnenia tejto zmluvy sa budú riešiť diplomatickou cestou.

Článok 28

Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy sa medzi zmluvnými stranami končí platnosť

1. Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísanej v Prahe 2. decembra 1967, s výnimkou článkov 12 až 34, ktoré stratia platnosť dňom nadobudnutia platnosti osobitnej zmluvy upravujúcej otázky v nich uvedené,

2. Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Poľskej ľudovej republiky o vykonaní I. a II. hlavy Zmluvy o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísanej v Prahe 17. októbra 1974.

Článok 29

Táto zmluva sa uzatvára na obdobie 15 rokov a jej platnosť sa predlžuje vždy o ďalších päť rokov, ak ju žiadna zo zmluvných strán nevypovie písomne diplomatickou cestou najneskôr rok pred skončením príslušného obdobia jej platnosti. Vypovedanie tejto zmluvy nemá vplyv na platnosť dokumentov uvedených v článkoch 1 a 2 tejto zmluvy.

Článok 30

Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť tridsiatym dňom po výmene ratifikačných listín. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Bratislave.

Dané vo Varšave 6. júla 1995 v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a poľskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za Slovenskú republiku:

Ľudovít Hudek v. r.

Za Poľskú republiku:

Andrzej Milczanowski v. r.