Vyhláška č. 92/1995 Z. z.Vyhláška úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška úradu pre normalizáciu a meranie č. 104/1984 Zb. o overovaní zbraní a kontrole streliva pre civilnú potrebu

Čiastka 33/1995
Platnosť od 18.05.1995 do31.12.1999
Účinnosť od 01.06.1995 do31.12.1999
Zrušený 397/1999 Z. z.

92

VYHLÁŠKA

Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

z 21. apríla 1995,

ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu a meranie č. 104/1984 Zb. o overovaní zbraní a kontrole streliva pre civilnú potrebu

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky podľa § 24 a 35 zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení zákona č. 54/1987 Zb., zákona č. 194/1988 Zb., zákona č. 479/1992 Zb. a zákona č. 539/1992 Zb. ustanovuje:


Čl. I

Vyhláška Úradu pre normalizáciu a meranie č. 104/1984 Zb. o overovaní zbraní a kontrole streliva pre civilnú potrebu sa mení a dopĺňa takto:

1. § 1 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 1) znie:

㤠1

Rozsah platnosti

(1) Táto vyhláška sa vzťahuje na overovanie strelných zbraní a kontrolu streliva, ktoré je oprávnená vykonávať organizácia poverená Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „štátna skúšobňa“)1).

(2) Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú

a) na strelné zbrane a strelivo

– prevážané cez colné územie Slovenskej republiky,

– patriace cudzincom, ak ich oprávnene používajú pri prechodnom pobyte v Slovenskej republike pre svoju osobnú potrebu,

– dovezené na účely výskumu, vývoja a skúšania;

b) na strelné zbrane, ktoré boli odborne urobené trvale nespôsobilými na streľbu;

c) na strelivo do ručných plynových strelných zbraní, ktoré sa doviezlo z cudziny, ak neobsahuje prídavný zdroj hnacej energie (napríklad zlož v strele);

d) na strelné zbrane a strelivo pochádzajúce z krajín, ktorých overovacie značky sú uznané.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 1) znie:

1) Slovenská skúšobňa zbraní a streliva pre civilnú potrebu (SKTC – 112 Lieskovec).“.

2. V § 2 ods. 1 v úvodnej vete a v písm. a), c), d), e) a f) sa pred slovo „zbrane“ vkladá slovo „strelné“.

3. V § 2 ods. 1 písm. g) sa za slovo „historické“ vkladajú slová „strelné palné“.

4. V § 2 ods. 2 sa pred slovo „zbraniach“ a pred slovo „zbraní“ vkladá slovo „strelných“.

5. V § 3 ods. 1 prvá veta vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 2) znie:

„Zbrane je ich tuzemský výrobca povinný prihlásiť štátnej skúšobni na overovanie a na označenie príslušnou overovacou značkou 2), ich dovozca je tak povinný urobiť do 60 dní po dovezení z cudziny.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2) znie:

2) § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive.“.

6. V § 3 ods. 3 a 4 znejú:

(3) Na žiadosť používateľa môže sa kusovo overiť a označiť kusovou overovacou značkou historická zbraň, ak sa má použiť na streľbu a ak spĺňa požiadavky a podmienky skúšky.

(4) Zbrane už označené overovacou značkou sú povinní prihlásiť a predložiť štátnej skúšobni na nové kusové overenie

a) vlastník zbrane na výzvu štátnej skúšobne. Návrh na výzvu môže štátnej skúšobni predložiť útvar Policajného zboru3a) a združenie občanov, ktoré v náplni svojej činnosti má streleckú činnosť;

b) vlastník zbrane, ak sa domnieva, že bezpečnosť zbrane utrpela používaním alebo iným spôsobom;

c) opraváreň po oprave, ktorá mohla mať vplyv na bezpečnosť zbrane, prípadne ak zistí, že na zbrani sa urobila neprípustná úprava.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 3a) znie:

3a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.“.

7. V § 5 ods. 5 sa slová „organizácie zahraničného obchodu“ nahrádzajú slovom „dovozcu“.

8. V § 7 ods. 3 znie:

(3) Ak sa pri skúške zistia neopraviteľné chyby, štátna skúšobňa urobí zbraň s výnimkou historických zbraní dovezených dovozcom, ak sú alebo môžu byť predmetom reklamácie, pred jej vrátením prihlasovateľovi trvale nespôsobilou na streľbu s predchádzajúcim súhlasom útvaru Policajného zboru. Ak má zbraň s viacerými hlavňami neopraviteľnú chybu len na niektorej z hlavní, štátna skúšobňa navrhne prihlasovateľovi odborné zaslepenie chybnej hlavne, ktoré znemožní vloženie náboja do nej. Ak prihlasovateľ s týmto návrhom nesúhlasí, štátna skúšobňa urobí celý zväzok hlavní trvale nespôsobilým na streľbu.“.

9. V § 7 ods. 4 písm. b) sa vypúšťajú slová „alebo necelými“.

10. V § 7 ods. 4 sa vypúšťa písmeno d) a doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e).

11. V § 8 ods. 2 sa slová „Úrad pre normalizáciu a meranie“ nahrádzajú slovami „Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky“.

12. V § 10 ods. 2 sa vypúšťa slovo „oprávnený“.

13. V § 12 ods. 3 znie:

(3) Podľa tejto vyhlášky sa neoverujú a neoznačujú príslušnou overovacou značkou zbrane, ktoré boli dovezené z cudziny a sú označené cudzozemskými overovacími, homologizačnými značkami a strelivo kontrolnými značkami podľa medzinárodných dohovorov o vzájomnom uznávaní značiek, uzavretých Slovenskou republikou. Zoznam cudzozemských značiek vedie štátna skúšobňa.1)“.

14. V § 13 ods. 6 znie:

(6) Ak zbraň nevyhovie skúške pri novom overení, štátna skúšobňa prerazí cez skoršie udelené overovacie značky písmeno X.“.

15. V § 14 ods. 2 sa vypúšťa text „najmä organizácie Zväzu pre spoluprácu s armádou a poľovnícke organizácie,“.

Čl. II

Prílohy I a II vyhlášky Úradu pre normalizáciu a meranie č. 104/1984 Zb. o overovaní zbraní a kontrole streliva pre civilnú potrebu sa nahrádzajú prílohami č. 1 a 2 tejto vyhlášky.


Čl. III

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júnom 1995.


Ľubomír Šutek v. r.


Príloha č. 1 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 92/1995 Z. z.

SPÔSOB OZNAČOVANIA ZBRANÍ A STRELIVA

Príloha 01

Príloha č. 2 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 92/1995 Z. z.

POŽIADAVKY A PODMIENKY SKÚŠKY ZBRANÍ PRI KUSOVOM OVEROVANÍ

ODDIEL A

OVEROVANIE NOVÝCH ZBRANÍ Z TUZEMSKEJ VÝROBY

I. Prehliadka zbrane pred skúšobnou streľbou

Každá zbraň je pri prehliadke pred skúšobnou streľbou podrobená

a) celkovej prehliadke, pri ktorej sú odmietnuté zbrane hrdzavé a so stopami čierniaceho alebo iného kúpeľa, zbrane s poškodenou pažbou a zbrane, ktorých označenie nezodpovedá ustanoveniu § 5 ods. 3 vyhlášky. Taktiež sú odmietnuté zbrane, ktoré majú

– výrobné chyby vo vývrte a v nábojovej komore, ako sú priehlbne, ryhy, prelomeniny a iné nedostatky viditeľné voľným okom,

– nedostatočne vyleštený vývrt hlavne a povrch nábojovej komory, a tým sťažujú odhalenie prípadných chýb vzniknutých skúšobnou streľbou; v prípade pochybností sa kontroluje dodržanie prípustnej drsnosti povrchu Ra, ktorá smie byť najviac 1 mikrometer vo vývrte hlavne a 1,8 mikrometra v nábojovej komore,

– ohnutú hlaveň alebo hlaveň s náznakmi vydutia a iných deformácií,

– vtrúseniny, pukliny, porézne a dodatočne zavarované miesta na hlavných častiach zbrane,

– nesprávne nastavené alebo spájkované hlavne, háky a lišty,

– chyby spôsobené mechanickými a tepelnými výrobnými operáciami, ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na pevnosť a funkciu zbrane,

– záver alebo dnovú skrutku, ktorých konštrukcia, dimenzovanie a materiál nezodpovedá účelu zbrane;

b) kontrole rozmerov, pri ktorej sú odmietnuté zbrane, ktorých dôležité rozmery z hľadiska bezpečnosti, zamykacej vôle a hrúbky stien hlavne nezodpovedajú medzinárodne normovaným alebo odporúčaným hodnotám. Taktiež sú odmietnuté zbrane nabíjané ústím hlavne, ktorých priemer zápalného kanálika nezodpovedá medzinárodne normovaným hodnotám. Medzinárodne normované a odporúčané hodnoty a prostriedky na ich overenie sa určujú technickými normami;

c) kontrole funkcie, pri ktorej sú odmietnuté zbrane majúce

– nesprávnu funkciu záverového, spúšťového, bicieho, poistného, výstražného, zásobovacieho a vyťahovacieho alebo vyhadzovacieho mechanizmu (pri zbraniach nabíjaných zozadu),

– nesprávnu funkciu a chod revolverového valca,

– nesprávnu funkciu zapaľovacieho mechanizmu (pri zbraniach nabíjaných ústím hlavne),

– sklon k samospusteniu pri nabíjaní,

– príliš nízky odpor spúšte (s výnimkou terčových zbraní) nezodpovedajúci predpísaným hodnotám,

– chyby vo vyhotovení, v opracovaní a v chode úderníka a zápalníka,

– nedostatočné držanie kohúta alebo podobného bicieho prvku v jeho záchyte.

Predpísané hodnoty odporu spúšte určujú technické normy.

II. Skúšobná streľba

1. Po prehliadke pred skúšobnou streľbou sa zbrane podrobia skúšobnej streľbe, ktorá sa vykonáva na úplne dohotovených zbraniach pred prvou streleckou skúškou. Za úplne hotové sa tiež považujú zbrane, na ktorých sa ešte urobí rybina alebo povrchová úprava čiernením alebo iným spôsobom. Štátna skúšobňa určí, či bude overovať zbraň s povrchovou úpravou alebo bez tejto úpravy. Zbrane nabíjané ústím hlavne musia byť vybavené zapaľovacím mechanizmom a ich samostatne dodávané hlavne musia mať zápalný kanálik a definitívnu dnovú skrutku.

2. Skúšobné náboje musia svojimi tlakmi, prípadne energiami strely zodpovedať tak menovitými hodnotami, ako aj štatistickými odchýlkami medzinárodne ustanoveným hodnotám. Skúšobné náboje na overovanie brokovníc musia navyše spĺňať určený priemer a hmotnosť náplne brokov obsiahnutých v náboji. Skúšobné náboje sa smú použiť pri teplote ovzdušia 15 až 25 oC. Vyhotovenie skúšobných nábojov a ich tlaky, prípadne energie sú určené technickými normami.

3. Tlaky skúšobných nábojov sa merajú buď tlakomernými valčekmi, alebo elektromechanickými snímačmi pri teplote prachovej náplne (20 ± 2) oC. Ak je namiesto hodnoty tlaku udaná energia strely, meria sa pri tej istej teplote úsťová rýchlosť strely, z ktorej sa vypočíta úsťová energia. Vlastnosti a rozmery tlakomerných valčekov a elektromechanických snímačov (vrátane vlastností meracích súprav), ako aj metodika merania, spôsob kalibrovania a vyhodnocovania výsledkov merania sú určené technickými normami.

4. Použité tlakomerné hlavne musia svojimi rozmermi, konštrukciou a vlastnosťami zodpovedať medzinárodným požiadavkám, ktoré sú určené technickými normami.

5. Jednotlivé druhy zbraní a ich samostatne dodávané hlavné časti sa podrobia streľbe skúšobnými nábojmi takto:

a) Zbrane s hladkým vývrtom nabíjané zozadu a určené na brokové náboje sa skúšajú dvoma výstrelmi z každej hlavne, ktoré dávajú predpísané tlaky (alebo tlaky vyššie) na predpísaných miestach. Na overenie funkcie opakovacej alebo samonabíjacej zbrane sa vystrelí najmenej jeden spotrebný náboj z každej hlavne navyše. Predpísané tlaky v MPa, t. j. stredná hodnota maximálneho tlaku zisťovaná elektromechanickými snímačmi, a predpísané miesta sú:

Kaliber Tlak v meracom mieste (MPa)
1. 2. 1. 2.
Pri skúške
bežnej vyššej
14 a väčší 96 50 137 50
16 102 50 137 50
20 a väčší 108 50 137 50

Poznámka:

Tlakomerným meracím miestom č. 1 sa rozumie miesto vzdialené od dna lôžka uzáveru 25 až 30 mm pre kalibre 24 a väčšie, 17+1 mm pre kalibre menšie ako 24 a 12,5–0,5 mm pre kaliber 410–50,7 a 9 mm. Meracím miestom č. 2 sa rozumie miesto vzdialené 162 ± 0,5 mm od tohto dna.

Vyššia skúška sa uplatní, ak sa majú v skúšanej zbrani použiť spotrebné náboje, ktorých stredná hodnota maximálneho tlaku prevýši pri meraní elektromechanickými snímačmi
74 MPa pri kalibri 14 a väčšom,
78 MPa pri kalibri 16,
83 MPa pri kalibri 20 a menšom.

b) Zbrane s drážkovaným vývrtom (guľovnice, malokalibrovky, pištole a revolvery) nabíjané zozadu sa skúšajú skúšobnými nábojmi, ktoré dávajú na predpísaných miestach predpísané tlaky s prípadne navyše najmenej jedným spotrebným nábojom na nábojovú komoru na overenie funkcie opakovacej alebo samonabíjacej zbrane. Skúšobné náboje vyvíjajú maximálny tlak, ktorého stredná hodnota je najmenej o 30 % vyššia, než je prípustná stredná hodnota maximálneho tlaku spotrebného náboja daného kalibru.

Počet skúšobných nábojov je

– 2 náboje na každú hlaveň pri dlhých zbraniach s prevádzkovým tlakom 205 MPa a viac,

– 1 náboj na každú hlaveň pri dlhých zbraniach s prevádzkovým tlakom menším než 180 MPa,

– 2 náboje na každú hlaveň pri pištoliach bez ohľadu na výšku ich prevádzkového tlaku,

– 1 náboj na každú nábojovú komoru, ak je od hlavne oddelená (napríklad pri revolveroch), bez ohľadu na veľkosť prevádzkového tlaku.

Hodnotami prevádzkových tlakov sa rozumejú stredné hodnoty maximálnych tlakov zisťované elektromechanickými snímačmi. Predpísané miesta sa určujú technickými normami.

c) Expanzné prístroje a zbrane, pri ktorých je tlak spotrebného streliva nahradený úsťovou energiou strely, sa skúšajú dvoma výstrelmi skúšobného streliva z každej hlavne alebo nábojovej komory, ak je od hlavne oddelená. Skúšobné strelivo musí vyvíjať najmenej o 10 % väčšiu hodnotu úsťovej energie, než je prípustná stredná hodnota energie spotrebného streliva daného kalibru. Funkcia sa overuje najmenej jedným výstrelom spotrebného streliva z každej hlavne alebo nábojovej komory.

d) Napodobeniny historických zbraní určené výhradne len na čierny prach sa skúšajú dvoma výstrelmi so skúšobnou náplňou na každú hlaveň, ak je nábojová komora súčasťou hlavne, a najmenej jedným výstrelom so skúšobnou náplňou na každú nábojovú komoru, ak je táto komora oddelená od hlavne (napríklad pri revolveroch).

Skúšobnú náplň tvorí strela a prach v množstve predpísanom technickou normou pre daný kaliber a druh zbrane.

Historické zbrane nabíjané ústím hlavne, určené výhradne len na čierny prach a vybavené pre každú hlaveň zapaľovacím mechanizmom, sa skúšajú dvoma výstrelmi so zníženou skúšobnou náplňou čierneho prachu na každú hlaveň; skúšobná náplň je predpísaná technickou normou.

e) Guľobrokové zbrane sa skúšajú tak, že sa každá hlaveň podrobí zodpovedajúcemu počtu výstrelov skúšobných, prípadne spotrebných nábojov.

f) Balistické zbrane sa skúšajú ako im zodpovedajúci druh zbrane; pritom sa prihliada na to, že skúšobné náboje na overovanie zbraní sa môžu v balistických zbraniach používať ako spotrebné náboje.

g) Výmenné hlavne, vložné hlavne a vložné nábojové komory sa skúšajú pomocou svojho vlastného záveru spôsobom, ktorý zodpovedá danému druhu zbrane (nevzťahuje sa na vložné hlavne a vložné nábojové komory, homologizované ako typ).

h) Samostatne dodávané hlavne, nábojové komory, ak nie sú súčasťou hlavne (napríklad revolverové valce), závery a dnové skrutky sa skúšajú ako im zodpovedajúci druh zbrane. Ak je záver určený pre viac rôznych kalibrov, skúša sa najviac namáhajúcimi skúšobnými nábojmi; kritériom namáhania je tu sila pôsobiaca na záver.

i) Plynové zbrane sa skúšajú tlakom o 30 % vyšším, než je najvyšší prevádzkový tlak; meradlom zvýšenia tlaku môže byť aj zvýšenie úsťovej energie strely o 10 %.

6. Skúšobné streľby sa vykonávajú pomocou lafiet, ktoré bezpečne chránia obsluhu a v ktorých sú zbrane upnuté tak, aby to čo najviac zodpovedalo podmienkam ich použitia; pri krátkych zbraniach sa pripúšťa streľba s ochrannou rukavicou. Skúšobná streľba sa koná pri viachlavňových zbraniach postupne, t. j. hlaveň po hlavni.

7. Ak vznikne podozrenie, že tlak skúšobného náboja sa zníži, napríklad únikom plynov, štátna skúšobňa uskutoční doplnkovú streľbu nad rámec predpísaného počtu skúšobných výstrelov.

8. V prípade pochybnosti o pevnosti zbrane podrobenej skúšobnej streľbe alebo pri pochybnostiach o nepoškodenosti alebo o neporuchovosti zbrane, alebo v prípade výskytu chyby nábojnice skúšobného náboja štátna skúšobňa takisto uskutoční doplnkovú streľbu skúšobnými nábojmi.

9. Ak vznikne pochybnosť o funkčnosti skúšanej zbrane, štátna skúšobňa overí jej funkciu doplnkovou streľbou spotrebnými nábojmi.

10. Ak zbraň nevyhovuje požiadavke dostatočne vylešteného vývrtu a povrchu nábojovej komory a výrobca zistené chyby neodstráni, štátna skúšobňa vykoná skúšobnú streľbu s trojnásobným počtom skúšobných výstrelov.

III. Prehliadka po skúšobnej streľbe

Pri prehliadke po skúšobnej streľbe sú odmietnuté zbrane viditeľne poškodené skúšobnou streľbou a zbrane, na ktorých sa ukázala niektorá z týchto chýb:

– zlyhanie odpaľovania,

– nežiaduci výstrel pri nabíjaní zbrane,

– nežiaduci výstrel viacerých nábojov (tak skúšobných, ako aj spotrebných) naraz,

– ťažké vytiahnutie nábojnice (tak skúšobného, ako aj spotrebného náboja) z nábojovej komory,

– prerazenie zápalky (tak skúšobného, ako aj spotrebného náboja) vinou zbrane,

– akákoľvek deformácia hlavne a nábojovej komory, ktorá by mohla znížiť bezpečnosť zbrane,

– akékoľvek roztiahnutie hlavne vrátane vlnovitého v najslabších miestach hlavne,

– porušené spojenie hákov a líšt,

– zväčšenie zamykacej vôle nad dovolenú hranicu,

– poškodenie alebo deformácia dôležitých častí záveru alebo dnovej skrutky,

– trhliny zvonka aj znútra hlavne a nábojovej komory a na dôležitých častiach záveru,

– trhliny zvonka hlavne a dnovej skrutky pri zbraniach nabíjaných ústím hlavne,

– zrejmá porucha vo funkcii zbrane alebo nespoľahlivá funkcia zbrane,

– oddelenie niektorej časti zapaľovacieho mechanizmu pri zbraniach nabíjaných ústím hlavne.

ODDIEL B

OVEROVANIE ZBRANÍ Z DOVOZU

Zbrane dovezené z cudziny, ktorých overovacie značky sa v Slovenskej republike neuznávajú, sa overujú podľa oddielu A tejto prílohy s tým, že sa pripúšťa na overenie čiernením alebo iným spôsobom upravený povrch s tým rozdielom, že sa pri zbraniach so sklopnými hlavňami

a) meria dĺžka hlavní s presnosťou na 1 mm,

b) meria priemer vývrtu brokovej hlavne s presnosťou na 0,1 mm a priemer vývrtu guľovej hlavne s presnosťou na 0,01 mm,

c) vážia hlavne bez predpažbia s presnosťou na 1 g,

d) zisťuje skúškou tvrdosti pevnosť materiálu hlavní a z tejto skúšky sa určí, či je hrúbka hlavne vyhovujúca, ak nie je pevnosť materiálu štátnej skúšobni známa inak.

ODDIEL C

NOVÉ OVEROVANIE ZBRANÍ

Nové overovanie zbraní (§ 3 ods. 4 vyhlášky) sa vykonáva rovnako ako overovanie zbraní z dovozu (oddiel B tejto prílohy).

Štátna skúšobňa môže však tolerovať

a) menšie poškodenie pažby,

b) slabú koróziu zvonka i znútra zbrane,

c) malé odchýlky v rozmeroch vývrtov a nábojovej komory v rozsahu skúšobných smerníc štátnej skúšobne,

d) škáru medzi čelom hlavní a čelom záveru pri zbraniach so sklopnými hlavňami 0,1 mm a väčšiu, nesmie však dosiahnuť hodnotu 0,2 mm,

e) nepatrné deformácie v poslednej tretine brokovej hlavne pri jej ústí,

f) menšie prehnutie hlavní,

g) prerazenie zápalky skúšobného náboja, ak nedôjde k prerazeniu zápalky spotrebného náboja.