Oznámenie č. 46/1995 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o podpísaní Protokolu o výklade článku 19 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie

Čiastka 18/1995
Platnosť od 06.03.1995
Redakčná poznámka

Protokol nadobudol platnosť dňom podpisu, t. j. 23. januára 1995, na základe článku 7.

46

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 23. januára 1995 bol v Častej-Papierničke podpísaný Protokol o výklade článku 19 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie.

Protokol nadobudol platnosť dňom podpisu, t. j. 23. januára 1995, na základe článku 7.

PROTOKOL

o výklade článku 19 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
o vytvorení colnej únie

Vláda Slovenskej republiky a vláda Českej republiky v záujme zabezpečenia cieľov sledovaných Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie podpísanou 29. októbra 1992 sa dohodli takto:

Článok 1

Používanie článku 19 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie (ďalej len „zmluva“) sa bude riadiť kritériami uvedenými v tomto protokole.

Tento protokol sa v zmysle článku 16 zmluvy nevzťahuje na poľnohospodárske výrobky.

Článok 2

Ako štátnu podporu (ďalej len „podpora“) možno klasifikovať iba také opatrenia, ktoré vedú k čistému transferu fondov zo štátnych zdrojov podnikateľským subjektom prostredníctvom priamych subvencií alebo ktoré sa prejavujú v daňových príjmoch znížených o skôr poskytnuté úľavy. Pri určovaní účinkov podpory sa musí uvážiť kumulatívny účinok všetkých typov podpôr poskytovaných podnikateľským subjektom. Podpora poskytnutá podľa schém, ktoré sú plne zaplatené zo strany podnikateľského subjektu, nie je podporou v zmysle článku 19 zmluvy.

Článok 3

Typy podpory zlučiteľné s riadnym fungovaním zmluvy v zmysle článku 19:

a) podpora výskumu, vývoja a inovácií, ak sa jednoznačne orientuje na stimulovanie takých činností, ktoré sú na predkonkurenčnej úrovni; predkonkurenčnou sa rozumie úroveň, ktorá zahŕňa aplikovaný výskum a vývoj vrátane vývoja prvého prototypu; takúto podporu možno poskytovať v rozsahu až do 50 percent nákladov projektu alebo pri odlišnej daňovej sadzbe s rovnakým účinkom; základný výskum možno dotovať vo väčšom rozsahu, čím je projekt bližšie k trhovému miestu, tým by mal byť nižší stupeň subvencovania,

b) podpora poskytovaná sektorom s problémami nadmernej kapacity za účelom racionalizácie štruktúry priemyslu na základe zabezpečenia riadneho znižovania výroby a zamestnanosti; takéto opatrenia musia byť časovo presne ohraničené a musia obsahovať prispôsobovací program; pri posudzovaní problémov nadmernej kapacity treba vziať do úvahy medzinárodnú situáciu ako celok, a nie iba situáciu v príslušnej krajine,

c) všeobecná podpora exportu, ako sú národné týždne, podpora obchodných domov, priemyselné veľtrhy s podmienkou, že takáto podpora nie je špecificky určená pre jeden podnikateľský subjekt,

d) regionálna rozvojová podpora v rozsahu, v ktorom nenarúša podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže; jej účelom musí byť umiestnenie priemyslu v regionálnych rozvojových oblastiach na rovnaký ekonomický základ ako priemyslu v iných častiach krajiny a nezvyšovanie kapacity v sektoroch, v ktorých sú už problémy s nadmernou kapacitou; definovanie regionálnych rozvojových oblastí je vo výhradnej právomoci zmluvných strán tejto zmluvy; možno požiadať, aby toto definovanie bolo doplnené štatistickými údajmi uvádzajúcimi dôvody na určenie takýchto oblastí,

e) podpora vo forme všeobecných verejných služieb pre obchod a priemysel za podmienok, ktoré nezvýhodňujú určité sektory a podniky,

f) všeobecná podpora vytvárania nových pracovných príležitostí za podmienky, že takéto miesta nie sú v sektoroch, ktoré už trpia nadmernou kapacitou,

g) ekologická podpora podľa všeobecnej zásady, že sa zachová princíp „platí znečisťovateľ“; investície osobitne určené na zníženie znečisťovania možno subvencovať v rozsahu do 25 percent alebo odlišnými daňovými sadzbami s rovnakým účinkom; stupeň subvencovania špecifických priemyselných odvetví treba mať pod stálym dohľadom, pričom sa uznáva existencia rozdielnej legislatívy alebo noriem v iných krajinách a ich potenciálny účinok na obchod a súťaž,

h) podpora malým a stredným podnikom orientovaná na vyrovnanie nevýhod priamo spojených s veľkosťou príslušného podniku; takýmito podnikmi sa rozumejú podniky, ktoré nezamestnávajú viac ako 100 ľudí a ktoré dosahujú ročný obrat menej ako 10 miliónov ECU.

Článok 4

Typy podpory nezlučiteľné s riadnym fungovaním zmluvy v zmysle článku 19:

a) podpora určená na vyrovnanie prevádzkových strát podnikov buď priamo, alebo odpustením platieb, ktoré podnikateľské subjekty dlhujú verejným úradom,

b) vklady kmeňového kapitálu do podnikateľských subjektov, ak majú rovnaký účinok ako podpora určená na vyrovnanie prevádzkových strát podnikateľských subjektov,

c) podpora podnikateľským subjektom v sektoroch s problémami nadmernej štruktúrnej kapacity alebo podnikateľským subjektom, ktoré majú problémy, ak takáto podpora nie je súčasne sprevádzaná prispôsobovacím programom a striktne obmedzená dobou platnosti,

d) podpora daná ako záchranné opatrenie podnikateľským subjektom, ak sa neposkytuje na rozvoj dlhodobých riešení a s cieľom zabrániť akútnym sociálnym problémom,

e) subvenčné opatrenia vrátane nepriamych daní, ktoré sa uplatňujú takým spôsobom, že diskriminujú tovary druhej zmluvnej strany v prospech porovnateľného tovaru vyrábaného v tuzemsku,

f) formy podpory exportu tovaru do druhej zmluvnej strany uvedené v článku 5 tohto protokolu.

Článok 5

Nezlučiteľné v zmysle článku 19 zmluvy sú najmä tieto formy podpory vývozu tovaru:

a) programy typu devízových normatívov alebo akékoľvek podobné metódy, ktoré zahŕňajú prémie z exportu alebo reexportu,

b) poskytnutie priamych vládnych subvencií vývozcom,

c) odpustenie priamych daní alebo dávok sociálnej starostlivosti vymeraných podnikateľským subjektom a kalkulovaných vo vzťahu k vývozu,

d) oslobodenie vyvážaného tovaru od poplatkov alebo daní iných ako poplatkov v súvislosti s dovozom alebo nepriamych daní ukladaných v jednom alebo vo viacerých stupňoch na ten istý tovar, ak sa predáva pre vnútornú spotrebu,

e) účtovanie cien nižších, ako sú svetové ceny pri vládnych dodávkach alebo dodávkach surovín dovážaných vládnymi agentúrami pre tovar určený na vývoz za iných podmienok ako pre domáci trh,

f) ak ide o vládne záruky vývozných úverov, účtovanie prémií v sadzbách, ktoré sú zjavne neadekvátne na krytie dlhodobých prevádzkových nákladov a strát inštitúcií úverového poistenia,

g) poskytovanie vývozných úverov vládou alebo inštitúciami riadenými vládou pri nižších sadzbách ako tie, ktoré sú platné pri získaní takto používaných fondov,

h) prevzatie vládou všetkých nákladov alebo ich častí, ktoré vzniknú vývozcom pri získaní úveru.

Článok 6

Ak jedna zo zmluvných strán hodlá poskytnúť podporu v zmysle tohto protokolu, je povinná informovať o tom druhú zmluvnú stranu a Stály sekretariát Rady colnej únie 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tohto opatrenia.

Článok 7

Tento protokol nadobudne platnosť dňom podpisu.

Dané v Častej-Papierničke 23. januára 1995 v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a českom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu

Slovenskej republiky:

Ján Ducký v. r.

Za vládu

Českej republiky:

Vladimír Dlouhý v. r.