Zákon č. 193/1994 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti

Čiastka 56/1994
Platnosť od 05.08.1994 do30.06.2002
Účinnosť od 01.07.2001 do30.06.2002
Zrušený 281/2002 Z. z.
Redakčná poznámka

okrem čl. I § 7 ods. 6, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia

193

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 1. júla 1994

o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚČEL PRÍDAVKOV NA DETI

§ 1

Prídavky na deti poskytuje štát rodinám ako štátne sociálne dávky na výchovu a výživu nezaopatrených detí.

DRUHÁ ČASŤ

PRÍDAVKY NA DETI

§ 2

Oprávnená osoba

(1) Nárok na prídavky na deti má oprávnená osoba.

(2) Oprávnenou osobou na účely tohto zákona je

a) rodič nezaopatreného dieťaťa, alebo

b) osoba, ktorá prevzala nezaopatrené dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu,1) alebo

c) plnoleté2) nezaopatrené dieťa, ak niet osoby uvedenej v písmenách a) alebo b),

ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

(3) Ak je viac oprávnených osôb, patria prídavky na deti len jednej z nich.

§ 3

Podmienky nároku

(1) Podmienky nároku na prídavky na deti sú

a) starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa, ak nejde o prípady uvedené v § 2 ods. 2 písm. c),

b) trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt2c) oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky,

c) trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt nezaopatreného dieťaťa na území Slovenskej republiky,

d) príjem neprevyšujúci určenú sumu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Nárok na prídavky na deti nevzniká pri starostlivosti o nezaopatrené dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení celoročne,2d) ak je dôvodom takejto starostlivosti výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu2e) alebo výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

(3) Nárok na prídavky na deti okrem prípadov uvedených v odseku 2 nevzniká, ak spoločne posudzovaná osoba s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na prídavky na deti, v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje, nemala príjem za viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov z dôvodu, že nebola v tomto čase zamestnaná a nebola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. To neplatí, ak spoločne posudzovaná osoba v tomto období

a) poberala starobný dôchodok alebo dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,2ea) poberala výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2eb) dôchodok za výsluhu rokov, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2eb) alebo bola invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,

b) sa osobne, celodenne a riadne starala

1. o nezaopatrené dieťa do desiatich rokov jeho veku, alebo

2. o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia príslušného orgánu dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení sociálnych služieb alebo v inom zariadení s celoročným alebo nepretržitým pobytom, alebo

3. o plnoletú blízku osobu,2a) ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna, ak nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb a ak spoločne posudzovaná osoba v tomto období poberala príspevok pri starostlivosti o blízku osobu,2b) alebo

c) spĺňala podmienky nezaopatrenosti dieťaťa, alebo sa sústavne pripravovala na budúce povolanie štúdiom, v takom prípade sa neprihliada na vek, alebo

d) vykonávala základnú službu alebo náhradnú službu2f) v ozbrojených silách2g) alebo civilnú službu,

e) bola vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

f) bola v zdravotníckom zariadení, v ktorom sa jej poskytovala zdravotnícka starostlivosť, z dôvodu choroby alebo úrazu najmenej sedem po sebe nasledujúcich dní,

g) poberala nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve po skončení zamestnania,

h) bola nezvestná alebo bolo vyhlásené pátranie po nej,2h)

i) vykonávala osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu,2i) alebo

j) poberala peňažný príspevok za opatrovanie podľa osobitného predpisu.2j)

(4) Skutočnosti uvedené v odseku 3 písm. a) až j) je oprávnená osoba povinná preukázať.

§ 4

Nezaopatrenosť dieťaťa

(1) Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,3) najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov, ak

a) sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, alebo

b) sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz, alebo

c) pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo byť zamestnané.

(2) Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie4) a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na podporu v nezamestnanosti.5) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.

(3) Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo mu bol priznaný sociálny dôchodok, a dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.6)

(4) Zamestnaním na účely tohto zákona sa rozumie zamestnanie vymedzené osobitnými predpismi.8)

§ 5

Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie

(1) Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje štúdium na stredných školách a vysokých školách9) s výnimkou kombinovaného štúdia, štúdia popri zamestnaní a štúdia po dobu výkonu základnej služby alebo náhradnej služby2f) v ozbrojených silách2g) alebo ďalšej vojenskej služby9d) alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov.

(2) Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa odseku 1 sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy; u študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokú školu. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.

(3) Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj

a) obdobie od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,

b) obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

c) obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

d) obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu,9a) najdlhšie do konca školského roku, v ktorom malo byť štúdium skončené,9b)

e) obdobie po skončení posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie však do konca školského roku, v ktorom malo byť štúdium skončené.9c)

(4) Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považujú aj

a) iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku 1,

b) opakované ročníky štúdia.

(5) Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa nepovažuje

a) obdobie uvedené v odseku 3 písm. b) alebo jeho časť, ak ide o dieťa, ktoré po skončení štúdia na strednej škole nepokračuje v sústavnej príprave na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole, a dieťa v tomto období alebo v jeho časti vykonáva zamestnanie s výnimkou príležitostného zamestnania,10) alebo je zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a

b) obdobie, počas ktorého prerušilo štúdium.

§ 6

Výška prídavkov na deti pri jednotlivých hraniciach príjmu

(1) Výška prídavkov na deti pri príjme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb neprevyšujúcom 1,37-násobku sumy vypočítanej podľa osobitného predpisu11) je 0,5-násobku sumy ustanovenej osobitným predpisom.11a)

(2) Výška prídavkov na deti pri príjme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb prevyšujúcom 1,37-násobku a neprevyšujúcom 2,1-násobku sumy vypočítanej podľa osobitného predpisu11) je 0,35-násobku sumy ustanovenej osobitným predpisom.11a)

(3) Sumy uvedené v odsekoch 1 a 2 platia už za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕšilo vek rozhodujúci pre výšku prídavkov na deti. Výška prídavkov na deti vypočítaná podľa odseku 1 alebo 2 sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

(4) Ak je v rodine nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia príslušného orgánu dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, zvyšuje sa suma vypočítaná podľa odseku 1 alebo 2 o sumu ustanovenú osobitným predpisom.11a) To platí aj vtedy, ak sa pri nároku na prídavky na deti zohľadňuje len príjem nezaopatreného dieťaťa.

(5) Ak voči nezaopatrenému dieťaťu podľa § 8 ods. 1 písm. d) je upravená vyživovacia povinnosť rodiča, ktorý nie je manželom oprávnenej osoby, alebo ak tomuto dieťaťu vznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, zvyšuje sa suma vypočítaná podľa odseku 1 alebo 2 o sumu ustanovenú osobitným predpisom.11b)

§ 7

Príjem a spôsob zisťovania príjmu

(1) Za príjem na účely tohto zákona sa považujú

a) príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu13) po odpočítaní

1. poistného na povinné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti,

2. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,

3. príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu,13a)

4. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,13b)

b) štipendiá s výnimkou prospechového štipendia žiaka, konkurzného, mimoriadneho, sociálneho a športového štipendia študenta vysokej školy.

(2) Z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,13c) sa za príjem na účely tohto zákona považujú

a) príjem poskytovaný formou dávok

1. z nemocenského poistenia okrem jednorazových dávok, z nemocenského zabezpečenia vojakov ozbrojených síl, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a colníkov,13ca)

2. z dôchodkového zabezpečenia okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a ďalších dávok poskytovaných dôchodcom13d) a

b) podpora v nezamestnanosti,

c) príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa zákona o rodine,

d) opakované štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi13e) okrem odmeny pestúna, príplatku k prídavkom na deti a prídavkov na deti,

e) dávky výsluhového zabezpečenia13ca) okrem odchodného a úmrtného,

f) plnenia plynúce zo zdrojov Organizácie Spojených národov poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ktorí pôsobia v zostavách mierových síl Organizácie Spojených národov v zahraničí,

g) valutová časť platu zamestnancov zahraničnej služby.

(3) V prípade straty13f) sa zohľadňuje len strata, ktorá vznikla v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje.

(4) Za príjem na účely tohto zákona sa považuje aj príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí; to platí aj pre peňažné plnenie, ktoré má obdobný účel ako príjem uvedený v odseku 2 písm. a) až d) alebo obdobný účel ako prídavky na deti.

(5) Za príjem sa nepovažujú

a) mesačná odmena žiaka stredného odborného učilišťa, špeciálneho stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa a učilišťa poskytovaná na základe zhodnotenia jeho prospechu a správania a príplatok k odmene žiaka podľa osobitného predpisu,13g)

b) zárobok nezaopatrených detí z príležitostného zamestnania,10) ktoré nezakladá pravidelný príjem.

(6) Od príjmu uvedeného v odsekoch 1, 2 a 4 sa odpočíta

a) výživné a príspevok na výživu platené iným osobám, ku ktorým má spoločne posudzovaná osoba vyživovaciu povinnosť, alebo platené výživné, ktoré prešlo na štát,13h)

b) úhrada alebo jej časť za starostlivosť poskytovanú nezaopatrenému dieťaťu v zariadení celoročne, ak je dôvodom takejto starostlivosti výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorú platí spoločne posudzovaná osoba za nezaopatrené dieťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť; to platí aj vtedy, ak ide o úhradu alebo jej časť za starostlivosť poskytovanú v zariadení sociálnych služieb celoročne, ktorú platí spoločne posudzovaná osoba za inú osobu, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť.

(7) Kalendárnym rokom, za ktorý sa zisťuje príjem, je kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na prídavky na deti. Tento príjem sa zisťuje vždy v júli bežného kalendárneho roka a platí pri posudzovaní nároku na prídavky na deti až do konca júna nasledujúceho kalendárneho roka.

(8) Ak spoločne posudzovaná osoba v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje príjem, vykonávala činnosť, za ktorú mala príjem zdaňovaný osobitným spôsobom podľa osobitného predpisu,13i) za jej príjem sa považuje suma, ktorá sa rovná dvanásťnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu13j).

(9) Príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina príjmu za kalendárny rok pripadajúceho na spoločne posudzované osoby v čase posudzovania nároku na prídavky na deti. Takto vypočítaný príjem sa zaokrúhľuje na desiatky korún smerom nadol.

(10) Ak je v okruhu spoločne posudzovaných osôb nezaopatrené dieťa, ktoré uzavrelo manželstvo, za jeho príjem sa považuje pomerná časť príjmu vypočítaná zo súčtu príjmu tohto nezaopatreného dieťaťa, príjmu jeho manžela a ich nezaopatrených detí.

(11) Podrobnosti o spôsobe zisťovania príjmu oprávnenej osoby ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 8

Okruh spoločne posudzovaných osôb na účely zisťovania príjmu

(1) Ak je oprávnenou osobou rodič nezaopatreného dieťaťa, spoločne s ním sa posudzuje

a) rodič, ktorý je manželom rodiča nezaopatreného dieťaťa, a ich nezaopatrené deti, ktoré sú v ich starostlivosti,

b) manžel rodiča nezaopatreného dieťaťa, ktorý nie je rodičom nezaopatreného dieťaťa oprávnenej osoby, ak s ním žije v domácnosti,14) a ich nezaopatrené deti, ktoré sú v ich starostlivosti,

c) rodič, ktorý nie je manželom rodiča nezaopatreného dieťaťa, a ich spoločné nezaopatrené deti, ktoré sú v ich starostlivosti,

d) nezaopatrené dieťa, ktoré je v starostlivosti rodiča nezaopatreného dieťaťa.

(2) Ak je oprávnenou osobou rodič nezaopatreného dieťaťa, spoločne s ním sa posudzuje aj nezaopatrené dieťa, ktoré uzavrelo manželstvo, ak si oprávnená osoba uplatňuje nárok na prídavky na deti na toto dieťa.

(3) Ak je oprávnenou osobou rodič nezaopatreného dieťaťa, spoločne s ním sa neposudzuje

a) rodič, ktorému bola voči nezaopatrenému dieťaťu uvedenému v odseku 1 písm. a) a c) upravená vyživovacia povinnosť14a) alebo sa o nej koná,

b) manžel rodiča nezaopatreného dieťaťa, ktorému bola voči rodičovi nezaopatreného dieťaťa upravená vyživovacia povinnosť14b) alebo sa o nej koná,

c) nezaopatrené dieťa, ktoré nespĺňa podmienky nároku na prídavky na deti podľa § 3 ods. 1 písm. c) a odseku 2.

(4) Ak je oprávnenou osobou osoba uvedená v § 2 ods. 2 písm. b) alebo c), zohľadňuje sa na nárok na prídavky na deti len príjem nezaopatreného dieťaťa, ktorý nesmie prevýšiť sumu vypočítanú podľa § 6.

§ 8a

Opätovné posúdenie nároku na prídavky na deti a príjmu

(1) Ak je v okruhu spoločne posudzovaných osôb nezaopatrené dieťa, ktoré

a) dovŕšilo vek rozhodujúci pre zmenu výšky prídavkov na deti, alebo

b) podľa rozhodnutia príslušného orgánu12) je, alebo nie je dlhodobo ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom vyžadujúcim mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, alebo

c) uzavrelo manželstvo alebo jeho manželstvo zaniklo alebo sa v tomto manželstve narodilo alebo zomrelo nezaopatrené dieťa,

nárok na prídavky na deti sa opätovne posúdi.

(2) Ak sa okruh spoločne posudzovaných osôb uvedených v § 8 ods. 1 a 2 zúži najmä z dôvodu

a) rozvodu manželstva alebo smrti,

b) zániku podmienok nezaopatrenosti niektorého z detí, na ktoré mala oprávnená osoba nárok na prídavky na deti,

c) starostlivosti o nezaopatrené dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení celoročne, ak je dôvodom takejto starostlivosti výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo starostlivosti o inú spoločne posudzovanú osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne.14c)

d) nástupu na základnú službu alebo náhradnú službu2f) v ozbrojených silách2g) alebo civilnú službu,

e) väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody,

f) uzavretia manželstva nezaopatreného dieťaťa, na ktoré si oprávnená osoba už neuplatňuje nárok na prídavky na deti,

príjem zistený podľa § 7 sa opätovne posúdi tak, že sa na príjem osôb, o ktoré sa okruh spoločne posudzovaných osôb zúžil, neprihliada.

(3) Ak sa okruh spoločne posudzovaných osôb uvedených v § 8 ods. 1 a 2 rozšíri najmä

a) narodením dieťaťa alebo právoplatným osvojením nezaopatreného dieťaťa,

b) uzavretím manželstva oprávnenej osoby,

c) o nezaopatrené dieťa manželky alebo manžela a o ich nezaopatrené deti, ktoré im boli zverené do výchovy na základe rozhodnutia príslušného orgánu,

d) o dieťa oprávnenej osoby, ktoré opätovne spĺňa podmienky nezaopatrenosti,

e) o nezaopatrené dieťa uvedené v § 3 ods. 2, ak zanikli dôvody, pre ktoré naň nevznikol nárok na prídavky na deti,

f) o inú osobu s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, ktorá sa vrátila zo zariadenia sociálnych služieb s celoročným pobytom a patrí podľa § 8 ods. 1 do okruhu spoločne posudzovaných osôb,

g) o spoločne posudzovanú osobu, ktorá skončila základnú službu alebo náhradnú službu2f) v ozbrojených silách2g) alebo civilnú službu alebo skončila väzbu alebo výkon trestu odňatia slobody,

h) o nezaopatrené dieťa, ktoré žije v manželstve a na ktoré si oprávnená osoba uplatňuje nárok na prídavky na deti,

príjem zistený podľa § 7 sa opätovne posúdi tak, že sa do príjmu spoločne posudzovaných osôb započíta aj príjem osôb, o ktoré sa ich okruh rozšíril.

§ 9

Uplatnenie nároku

(1) Nárok na prídavky na deti uplatňuje oprávnená osoba podaním žiadosti

a) u toho, kto vykonáva jej nemocenské poistenie (zabezpečenie), ak tento zákon neustanovuje inak,

b) v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta jej trvalého pobytu, ak je poberateľom dôchodku z dôchodkového zabezpečenia,

c) v ostatných prípadoch na okresnom úrade príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu; to platí aj v prípade, ak oprávnená osoba je prijatá do pracovného pomeru na dohodnuté verejnoprospešné pracovné miesto pre dlhodobo nezamestnaného.14d)

(2) Ak je na uplatnenie nároku na prídavky na deti vecne príslušných viac subjektov, uplatní sa nárok u subjektov podľa poradia, v akom sú uvedené v odseku 1.

(3) Ak nemocenské poistenie (zabezpečenie) oprávnenej osoby vykonáva viac subjektov, nárok na prídavky na deti sa uplatní u toho subjektu, u ktorého je oprávnená osoba zúčastnená na nemocenskom poistení z dôvodu výkonu zamestnania v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

(4) Ak oprávnená osoba vykonáva viac zamestnaní v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ktoré zakladajú účasť na nemocenskom poistení, rozhodne sa sama, u ktorého subjektu si uplatní nárok na prídavky na deti.

(5) Subjekty, u ktorých sa uplatňuje nárok na prídavky na deti podľa odseku 1, sú súčasne aj platiteľmi prídavkov na deti (ďalej len „platiteľ“).

§ 10

Rozhodovanie o nároku

(1) Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky nároku na prídavky na deti, platiteľ jej ich poskytne.

(2) Ak platiteľ prídavkov na deti má pochybnosti o tom, či oprávnená osoba spĺňa podmienky nároku na prídavky na deti, prídavky na deti jej nevyplatí a oznámi jej písomne dôvody ich neposkytnutia.

(3) Ak oprávnená osoba s postupom platiteľa nesúhlasí, požiada ho, aby postúpil jej žiadosť na rozhodnutie príslušnému orgánu. Platiteľ je povinný požiadavke oprávnenej osoby vyhovieť bez zbytočného odkladu.

(4) Príslušným orgánom na rozhodovanie v prípadoch uvedených v odseku 3

a) v prvom stupni je

1. pobočka Sociálnej poisťovne, ak ide o nárok na prídavky na deti uplatňovaný u platiteľa uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a) a b), ak oprávnenými osobami nie sú vojaci, ktorí vykonávajú ďalšiu vojenskú službu9d), príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby,

2. ak sú oprávnenými osobami vojaci, ktorí vykonávajú ďalšiu vojenskú službu9d), príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby, orgán, ktorý rozhoduje o ich nemocenskom zabezpečení,

3. v ostatných prípadoch okresný úrad príslušný na uplatnenie nároku na prídavky na deti v prípadoch uvedených v § 9 ods. 1 písm. c) a

b) v druhom stupni

1. ústredie Sociálnej poisťovne, ak ide o rozhodnutia vydané orgánom uvedeným v písmene a) č. 1,

2. orgán, ktorý rozhoduje o nemocenskom zabezpečení osôb uvedených v písmene a) č. 2 v druhom stupni,

3. krajský úrad, ak ide o rozhodnutia vydané orgánom uvedeným v písmene a) č. 3.

§ 11

Povinnosti oprávnenej osoby

(1) Oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na prídavky na deti, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku, výšku a výplatu prídavkov na deti. Je povinná do ôsmich dní písomne oznámiť aj zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach platiteľovi prídavkov na deti.

(2) Oprávnená osoba je povinná použiť prídavky na deti na výchovu, výživu a základné osobné potreby nezaopatreného dieťaťa.

Odňatie a zastavenie výplaty a vrátenie prídavkov na deti, úprava ich výšky

§ 12

(1) Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na prídavky na deti, ich výšku alebo výplatu, prídavky na deti sa odnímu, ich výška sa upraví alebo ich výplata sa zastaví alebo obnoví začínajúc kalendárnym mesiacom, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.

(2) Ak prídavky na deti boli vyplatené neprávom alebo v nesprávnej výške, hoci si oprávnená osoba splnila povinnosti ustanovené týmto zákonom, odnímu sa alebo ich výška sa upraví začínajúc kalendárnym mesiacom, ktorý nasleduje za kalendárnym mesiacom, za ktorý sa už vyplatili.

(3) Ak oprávnená osoba nesplnila povinnosti ustanovené týmto zákonom a z tohto dôvodu prídavky na deti boli vyplatené neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinná vrátiť ich v rozsahu, v ktorom boli vyplatené neprávom alebo v nesprávnej výške. Nárok na vrátenie prídavkov na deti poskytnutých neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď orgán príslušný na rozhodovanie o ich vrátení túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím troch rokov odo dňa výplaty prídavkov na deti.

(4) O odňatí prídavkov na deti, o úprave ich výšky, a o zastavení alebo obnovení ich výplaty a o ich vrátení rozhoduje orgán príslušný na rozhodovanie uvedený v § 10.

§ 13

Ak je oprávnená osoba povinná na základe vykonateľného rozhodnutia vrátiť sumy neprávom prijaté, môžu sa zraziť aj z bežne vyplácaných alebo neskôr priznaných prídavkov na deti alebo zo mzdy, platu alebo inej odmeny za prácu15) alebo z náhrad16) z týchto plnení a z odmien za pracovnú pohotovosť alebo z dôchodku z dôchodkového zabezpečenia alebo z výsluhového zabezpečenia; sumy, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a ktoré sa nesmú povinnému zraziť zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ustanovuje osobitný predpis.17)

§ 14

(1) Ak sa prídavky na deti nevyužívajú na účel, na ktorý sú určené, príslušný orgán z vlastného alebo iného podnetu rozhodne, aby sa ich výplata oprávnenej osobe zastavila a aby sa poukazovali

a) ďalšej oprávnenej osobe, alebo

b) obci, v ktorej má nezaopatrené dieťa trvalý pobyt.

(2) Ak odpadnú dôvody na zastavenie výplaty prídavkov na deti oprávnenej osobe, príslušný orgán z vlastného alebo iného podnetu rozhodne o obnovení ich výplaty oprávnenej osobe.

(3) Ak sa prídavky na deti vyplácajú ďalšej oprávnenej osobe alebo obci, ustanovenia o povinnostiach oprávnenej osoby sa na tento subjekt vzťahujú primerane.

§ 15

Výplata dávok

(1) Prídavky na deti sa vyplácajú mesačne pozadu.

(2) Prídavky na deti sa poskytujú za celý kalendárny mesiac; to platí aj vtedy, ak podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.

(3) Prídavky na deti sa nevyplácajú do cudziny. V prípade pobytu oprávnenej osoby v cudzine platiteľ dohodne s oprávnenou osobou spôsob poukazovania prídavkov na deti.

§ 16

Na konanie o nároku na prídavky na deti sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,18) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 17

Prídavky na deti nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,19) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 18

Zánik nároku

Nárok na prídavky na deti za kalendárny mesiac zaniká uplynutím jedného roka od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavky na deti patrili. Pri opätovnom posudzovaní nároku na prídavky na deti sa zisťuje príjem spoločne posudzovaných osôb spôsobom ustanoveným v § 7 a 8.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

§ 21

Spoločné ustanovenie

Orgány sociálneho zabezpečenia20) a ďalšie subjekty, ktoré plnia úlohy pri poskytovaní prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti sú povinní spolupracovať a oznamovať si v rozsahu svojej pôsobnosti informácie o rozhodujúcich skutočnostiach pre vznik a trvanie nároku na tieto dávky a ich výšku.

§ 21a

Na kontrolu účelného vynakladania prostriedkov na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti vykonávanú Sociálnou poisťovňou sa vzťahujú predpisy o nemocenskom poistení zamestnancov.

§ 22

Pokuty

(1) Príslušný orgán podľa § 10 tohto zákona môže subjektu, ktorý nesplnil alebo porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, uložiť pokutu až do výšky 10 000 Sk. Pri opätovnom nesplnení alebo porušení povinností, za ktorých nedodržanie už bola pokuta uložená, až do výšky 50 000 Sk za každé jednotlivé nesplnenie alebo porušenie povinností.

(2) Pokutu možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný orgán dozvedel o nesplnení alebo porušení povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa nesplnenia alebo porušenia týchto povinností.

(3) Pokutu nemožno uložiť, ak bola uložená za to isté nesplnenie alebo porušenie povinností iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov.21)

(4) Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

Prechodné ustanovenia

§ 23

Pri zisťovaní príjmu za kalendárny rok 1993, 1994 a 1995 sa na prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti, na výchovné vrátane výchovného k dôchodkom a príplatok k výchovnému k dôchodkom, štátny vyrovnávací príspevok a dávky sociálnej starostlivosti neprihliada.

§ 24

(1) Prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti podľa tohto zákona sa poskytnú oprávnenej osobe, ktorá splnila podmienky na nárok na prídavky na deti, prvý raz v mesiaci októbri 1994 za mesiac september 1994.

(2) Ak má oprávnená osoba v starostlivosti nezaopatrené dieťa, ktoré dovŕšilo 25 rokov veku a spĺňa ďalšie, týmto zákonom ustanovené podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona jej prídavky na deti nepatria, aj keď sa prídavky na deti alebo výchovné k dôchodkom pred 1. septembrom 1994 poskytovali.

(3) Ak má oprávnená osoba v starostlivosti nezaopatrené dieťa, ktoré dovŕšilo 26 rokov veku a spĺňa ďalšie týmto zákonom ustanovené podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona jej prídavky na deti nepatria, aj keď sa prídavky na deti alebo výchovné k dôchodkom pred 1. septembrom 1994 poskytovali a podmienka neprekročenia veku bola do účinnosti tohto zákona splnená na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu o odstránení tvrdosti zákona.22)

(4) Ak sa do účinnosti tohto zákona vyplatilo v súlade s platnými právnymi predpismi za mesiac september 1994 výchovné k dôchodkom, nemá to vplyv na poskytnutie prídavkov na deti podľa tohto zákona; takto poskytnuté výchovné sa nevracia.

(5) Ak sa uplatňuje nárok na prídavky na deti, výchovné k dôchodkom a štátny vyrovnávací príspevok podľa osobitných predpisov23) po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, avšak pred uplynutím premlčacej alebo prekluzívnej lehoty ustanovenej osobitnými predpismi,23) posudzuje sa tento nárok podľa právnych predpisov platných v čase, za ktorý sa uplatňuje.

§ 24a

Prídavky na deti za júl 1998 sa vyplatia v auguste 1998 vo výške podľa § 6.

§ 24b

(1) Ak sa uplatňuje nárok na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti za obdobie pred 1. júlom 2001, posudzuje sa nárok na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti podľa právneho predpisu platného do 30. júna 2001. Vecne príslušné na poskytovanie prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti sú subjekty, ktoré boli vecne príslušné pred 1. júlom 2001.

(2) Pôsobnosť okresného úradu práce a krajského úradu práce pri poskytovaní prídavkov na deti od 1. júla 2001 prechádza na okresný úrad a krajský úrad. Oprávnená osoba si uplatňuje nárok na prídavky na deti podľa § 9 ods. 1 písm. c) podaním novej žiadosti.


Čl. II

Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb., zákona č. 58/1964 Zb., zákona č. 65/1965 Zb., zákona č. 87/1968 Zb., zákona č. 88/1968 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 8/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 148/1983 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 235/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. sa mení takto:

1. V § 11 sa vypúšťa písmeno c) a v bode 6 písm. b) za slovom „pohrebné“ sa čiarka nahrádza bodkou.

2. V § 44 ods. 3 sa vypúšťa a doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.

3. V § 45 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a prídavkov na deti“.

4. V § 45 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a na prídavky na deti“.

5. V § 48 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo prídavky na deti“.

6. V § 48 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo prídavkov na deti“.

7. V § 57b ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo prídavkov na deti“.

Čl. IV

Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení nariadenia vlády ČSSR č. 98/1971 Zb., zákona č. 99/1972 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 57/1984 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., nariadenia vlády ČSSR č. 112/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 103/1988 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 195/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. sa mení takto:

1. Tretia časť vrátane nadpisov sa vypúšťa.

2. V § 32 ods. 1 sa vypúšťajú slová „ a prídavky na deti“.

3. V § 32 sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odseku 1.

4. V § 33 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 2.

5. V § 34 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo o prídavkoch na deti“.

6. V § 34 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a prídavky na deti“.

Čl. V

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 46/1991 Zb., zákona č. 246/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 573/1991 Zb., zákona č. 116/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 59/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z. sa mení takto:

1. V § 7 sa vypúšťa písmeno c).

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

2. V § 49 ods. 2 sa slová „do 26. roku veku“ nahrádzajú slovami „do dovŕšenia 25. rokov“.

3. V § 49 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 7a) až 7c) znejú:

(3) Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie7a) a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,7b) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.

(4) Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.7c)

Poznámky pod čiarou k odkazom 7a) až 7c) znejú:

7a) § 7 a 8 zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1993 Z. z.

7b) § 12 až 18 zákona č. 1/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

7c) § 21 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.

4. § 71 sa vypúšťa.

5. V § 101 ods. 1 druhá veta sa vypúšťa; v odseku 2 v prvej vete sa slová „s výnimkou výchovného“ vypúšťajú.

6. V § 121 ods. 1 sa slová „§ 7 písm. a) až c)“ nahrádzajú slovami „§ 7 písm. a) a b)“.

7. V § 122 ods. 1 sa slová „§ 7 písm. a) bod 1 až 7, písm. b) a c)“ nahrádzajú slovami „§ 7 písm. a) bod 1 až 7 a písm. b)“.

Čl. VI

Zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z. sa mení takto:

1. V § 15 písm. a) bode 9 sa vypúšťajú slová „o výchovnom k nemu a o príplatku k výchovnému“.

2. V § 16 písm. a) bode 2 sa vypúšťajú slová „z nemocenského poistenia,19)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 19).

3. V § 16 písm. a) bode 3 sa vypúšťajú slová „z nemocenského poistenia20)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 20).

4. V § 16 písm. b) bode 2 sa vypúšťajú slová „výchovného k dôchodkom a“.

5. V § 16 písm. b) bode 3 sa vypúšťajú slová „príplatku k výchovnému k dôchodkom24)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 24).

6. V § 24 písm. g) bode 1 sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 38).

Čl. IX

Zákon č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení sa mení takto:

Článok V sa vypúšťa.

Čl. X

Zákon č. 480/1992 Zb. o hmotnom zabezpečení vojakov a žiakov škôl ozbrojených síl a ich zodpovednosti za škodu sa mení takto:

§ 3 ods. 6 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 7) sa vypúšťa.

Čl. XI

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov sa mení takto:

§ 18 a 19 sa vypúšťajú.


Čl. XII

Zrušujú sa:

1. zákon č. 117/1966 Zb. o niektorých dôsledkoch zanedbávania starostlivosti o deti v znení zákona č. 99/1972 Zb. a zákona č. 180/1990 Zb.,

2. zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku v znení zákona č. 245/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z.,

3. zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 222/1990 Zb. o určení štátneho orgánu, ktorý je príslušný na výplatu štátneho vyrovnávacieho príspevku.

Čl. XIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1994 okrem čl. I § 7 ods. 6, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Jozef Moravčík v. r.

Poznámky pod čiarou

1) Napríklad § 45 Zákona o rodine.§ 46 Zákona o rodine a § 20 písm. a) č. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.

2) § 8 Občianskeho zákonníka.

2a) § 8 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

2b) § 50 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

2c) Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch.

2d) Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.

2e) § 45 ods. 3 a § 46 Zákona o rodine.

2ea) § 21 ods.1 písm. e) a § 21 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

2eb) Zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z.

2f) § 19 a 20 zákona č. 351/1997 Z. z. Branný zákon v znení zákona č. 401/2000 Z. z.

2g) § 3 ods. 1 zákona č. 351/1997 Z. z.

2h) § 2 ods. 1 písm. l) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

2i) § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení zákona č. 450/2000 Z. z.

2j) § 64a zákona č. 195/1998 Z. z. v znení zákona č. 450/2000 Z. z.

3) § 34 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z.

4) § 38 a 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

5) § 46, 47 a 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6) § 21 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.

8) Napríklad § 98 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 578/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z.

9) Zákon Slovenskej národnej rady č. 29/1984 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 171/1990 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 522/1990 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady č. 172/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.

9a) § 25 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

9b) § 25 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

9c) § 20 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

9d) § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 351/1997 Z. z.

10) § 6 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.

11) § 5 zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok.

11a) § 5 písm. c) až e) zákona č. 125/1998 Z. z.

11b) § 5 písm. b) zákona č. 125/1998 Z. z.

12) § 16 písm. a) č. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.

13) § 6 až 10 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z.

13a) § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. v znení zákona č. 466/2000 Z. z.

13b) Zákon č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13c) § 4, § 6 ods. 8 a § 10 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení zákona č. 466/2000 Z. z.

13ca) Zákon č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z.Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

13d) § 7 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.

13e) Napríklad zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti, zákon č. 300/1999 Z. z. o príspevku na bývanie.

13f) § 5 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení zákona č. 466/2000 Z. z.

13g) Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť.

13h) Napríklad § 9 zákona č. 265/1998 Z. z., § 48 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13i) § 15 ods. 1 až 4 a ods. 6 až 12 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13j) § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z.

14) § 115 Občianskeho zákonníka.

14a) § 86 zákona o rodine.

14b) § 92 zákona o rodine.

14c) Zákon č. 195/1998 Z. z.

14d) § 91a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 245/2000 Z. z.

15) Napríklad zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 275/1993 Z. z.Zákon Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 524/1991 Zb. o odmeňovaní prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

16) Napríklad § 124 a nasl. Zákonníka práce.

17) § 276 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 16/1983 Zb. o spôsobe výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z mesačnej mzdy pri výkone rozhodnutia a o určení sumy, nad ktorú je mzda postihnuteľná zrážkami bez obmedzenia (nariadenie o nezabaviteľných sumách).

18) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

19) § 277 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

20) § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb.

21) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 237/1993 Zb.

22) § 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb.

23) Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti v znení neskorších predpisov.Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku v znení neskorších predpisov.