| 300 |
| ZÁKON |
| NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY |
| z 24. septembra 1993 |
| o mene a priezvisku |
| Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: |
|
|
| Meno |
| § 1 |
| (1) Každý musí mať meno. |
| (2) Meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.1) |
| (3) Meno dieťaťa sa určuje vyhlásením jedného z rodičov, ak druhý rodič nie je známy alebo zomrel. |
| (4) Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd1) na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“), v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa. |
| (5) Ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu,1a) neurčila jeho meno. |
| § 2 |
| (1) Každému sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená. Pri zápise mena alebo mien (ďalej len „meno") do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť. |
| (2) Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu. |
| § 2a |
| Ten, komu nebolo určené druhé a tretie meno, si môže určiť druhé a tretie meno po nadobudnutí plnoletosti oznámením matričnému úradu, v ktorého matrike je zápis o jeho narodení. Maloletému môže určiť druhé a tretie meno jeho zákonný zástupca; na určenie druhého a tretieho mena maloletému staršiemu ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Určenie druhého a tretieho mena nie je zmenou mena. Takto určiť druhé a tretie meno možno len raz. |
| § 2b |
| Ten, komu bolo určené druhé alebo tretie meno, môže požiadať o zrušenie zápisu druhého alebo tretieho mena po nadobudnutí plnoletosti oznámením matričnému úradu, v ktorého matrike je zápis o jeho narodení. Maloletému môže zrušiť druhé alebo tretie meno jeho zákonný zástupca; na zrušenie druhého alebo tretieho mena maloletému staršiemu ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Zrušenie druhého a tretieho mena nie je zmenou mena. Takto zrušiť druhé a tretie meno možno len raz. |
| § 2c |
| Ten, kto má určených viac mien, môže po nadobudnutí plnoletosti požiadať matričný úrad, v ktorého matrike je zápis o jeho narodení, o zmenu poradia mien. Za maloletého o zmenu poradia mien môže požiadať jeho zákonný zástupca; na zmenu poradia mien maloletého staršieho ako 15 rokov je potrebný aj jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Zmena poradia mien nie je zmenou mena. Takto zmeniť poradie mien možno len raz. |
| § 3 |
| Štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku meno v tvare a poradí uvedenom v matrike v knihe narodení. |
| Priezvisko |
| § 4 |
| (1) Každý musí mať priezvisko. |
| (2) Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva,2) prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov. |
| (3) Dieťa, ktoré sa narodí do 300 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, nadobúda priezvisko, na ktorom sa rozvedení manželia dohodli pri uzavretí manželstva, ak nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa. |
| (4) Maloleté dieťa nadobúda priezvisko matky, ak bolo právoplatne rozhodnuté o zapretí otcovstva muža zapísaného v knihe narodení. |
| (5) Ak nie je otec dieťaťa známy, dieťa nadobúda priezvisko matky, ktoré má matka v čase jeho narodenia. |
| (6) Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia. |
| (7) Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd1) na podnet matričného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa. |
| (8) Ustanovenie odseku 7 platí aj v prípade, ak matka zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu.1a) |
| § 4a |
| Ak je dieťa štátnym občanom aj iného štátu, môže nadobudnúť priezvisko alebo priezviská (ďalej len „priezvisko") v súlade s jeho právnym poriadkom alebo tradíciou. |
| § 5 |
| Štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku priezvisko, ktoré nadobudol podľa tohto zákona, podľa predchádzajúcich právnych predpisov3) alebo pri uzavretí manželstva3a) v tvare a poradí uvedenom v matrike v knihe narodení alebo v knihe manželstiev. |
| Zmena mena a zmena priezviska |
| § 6 |
| (1) Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. |
| (2) Zmena mena sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého meno ide, je aj štátnym občanom iného štátu a zmenou sa má dosiahnuť meno v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto iného štátu. |
| (3) Zmenu priezviska možno povoliť len na základe spoločnej žiadosti oboch manželov, ak ide o zmenu priezviska |
| a) manželov, ktorí majú spoločné priezvisko na iné spoločné priezvisko; zmena priezviska sa vzťahuje aj na priezvisko spoločných maloletých detí, aj keď neboli zahrnuté do žiadosti, |
| b) jedného z manželov, ktorí nemajú spoločné priezvisko, na priezvisko jeho manžela, pričom spoločné priezvisko nadobúdajú aj ich spoločné deti, aj keď neboli zahrnuté do žiadosti, |
| c) jedného z manželov, ktorí majú spoločné priezvisko, na priezvisko, ktoré používal pred prijatím spoločného priezviska, |
| d) jedného z manželov, ktorý prijal spoločné priezvisko a ako druhé v poradí žiada prijať priezvisko, ktoré používal pred uzavretím manželstva, |
| e) jedného z manželov, ktorí si pri uzavretí manželstva ponechali svoje doterajšie priezviská, a ktorý žiada k svojmu doterajšiemu priezvisku prijať priezvisko spoločných detí, na ktorom sa dohodli pri uzavretí manželstva; priezvisko spoločných detí je ako prvé v poradí, |
| f) jedného z manželov, ktorý prijal pri uzavretí manželstva súhlasným vyhlásením spoločné priezvisko a ako druhé v poradí si ponechal svoje doterajšie priezvisko, na priezvisko spoločné, alebo |
| g) jedného z manželov, ktorý prijal pri uzavretí manželstva súhlasným vyhlásením spoločné priezvisko a ako druhé v poradí si ponechal svoje doterajšie priezvisko, na priezvisko doterajšie, |
| h) jedného z manželov, ktorí si pri uzavretí manželstva ponechali svoje doterajšie priezviská, a ktorý žiada k svojmu doterajšiemu priezvisku prijať manželovo priezvisko ako spoločné priezvisko; zmena priezviska sa vzťahuje aj na priezvisko spoločných maloletých detí, aj keď neboli zahrnuté do žiadosti. |
| (4) Ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý z rodičov. |
| (5) Zmena priezviska sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého priezvisko ide, je aj štátnym občanom iného štátu a zmenou sa má dosiahnuť priezvisko v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto iného štátu. |
| (6) Fyzickej osobe, u ktorej prebieha zmena pohlavia, povolí okresný úrad používať neutrálne meno a priezvisko na základe jej žiadosti a potvrdenia zdravotníckeho zariadenia, v ktorom liečba k zmene pohlavia prebieha. |
| (7) Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska. |
| § 7 |
| (1) Povolenie na zmenu mena nie je potrebné, ak ide o zmenu |
| a) cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak, |
| b) mena dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení, |
| c) mena z dôvodu zmeny pohlavia. |
| (2) Povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné, ak ide o zmenu priezviska |
| a) po rozvode manželstva,3b) |
| b) po nadobudnutí plnoletosti spočívajúcu v používaní len jedného z dvoch alebo viac priezvisk, |
| c) spočívajúcu v zápise ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez koncovky slovenského prechyľovania,3c) |
| d) spočívajúcu v úprave priezviska v súlade so slovenským pravopisom alebo s pravopisom jazyka národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu,3ca) |
| e) dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení, |
| f) z dôvodu zmeny pohlavia, |
| g) maloletého dieťaťa, ktorého rodičia uzavreli manželstvo po jeho narodení, na priezvisko určené pre ich ostatné deti, |
| h) maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, na priezvisko určené pre ostatné deti jeho matky a jej manžela. |
| (3) Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú nie je potrebné povolenie, sa v matrike vykonáva na základe písomného vyhlásenia osoby, o ktorej meno alebo priezvisko ide, alebo jej zákonného zástupcu; pri zmene mena alebo zmene priezviska z dôvodu zmeny pohlavia je potrebné predložiť aj lekársky posudok. |
| (4) Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. |
| § 8 |
| Zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu. |
| § 8a |
| Matričný úrad vydá oznamovateľovi výpis z matriky alebo potvrdenie3d) o vykonaní zápisu v matrike o zmene mena alebo zmene priezviska. |
| Príslušnosť na zmenu mena a zmenu priezviska |
| § 9 |
| Na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný okresný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Okresný úrad Bratislava. Ak ide o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého, príslušný je okresný úrad podľa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ktorý žiadosť podáva. |
| § 10 |
| Na zápis zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný matričný úrad, v ktorého matrike je zapísané meno alebo priezvisko štátneho občana Slovenskej republiky, ktorého sa zmena mena alebo zmena priezviska týka. |
| § 11 |
| (1) Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska musí byť písomná a musí obsahovať |
| a) meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a rodné číslo osoby, ktorej sa žiadosť týka, a dátum a miesto uzavretia manželstva, ak osoba je ženatý muž alebo vydatá žena, |
| b) miesto trvalého pobytu v Slovenskej republike, miesto posledného trvalého pobytu v Slovenskej republike alebo miesto obvyklého pobytu v cudzine osoby, ktorej sa žiadosť týka, |
| c) meno alebo priezvisko, ktoré si osoba, ktorej sa žiadosť týka, zvolila, |
| d) meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia manžela alebo maloletých, ak sa vzťahuje zmena priezviska aj na tieto osoby, |
| e) údaj o štátnom občianstve osoby, ktorej sa žiadosť týka, |
| f) odôvodnenie žiadosti. |
| (2) K žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska je potrebné predložiť originál alebo osvedčenú kópiu týchto dokladov: |
| a) rodný list osoby, ktorej sa žiadosť týka, |
| b) sobášny list, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je ženatý muž alebo vydatá žena, |
| c) právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode manželstva, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je rozvedená, |
| d) úmrtný list manžela, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je vdovec alebo vdova, |
| e) občiansky preukaz osoby, ktorej sa žiadosť týka, ak ho má mať, |
| f) iný doklad totožnosti osoby, ktorej sa žiadosť týka, |
| g) doklad o štátnom občianstve Slovenskej republiky osoby, ktorej sa žiadosť týka, ak ho má mať, |
| h) verejná listina alebo doklad o štátnom občianstve aj iného štátu, ak ide o zmenu mena alebo zmenu priezviska podľa § 6 ods. 2 a 5. |
| (3) Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj |
| a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať, |
| b) úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel, |
| c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané. |
| (4) Doklady podľa odseku 3 písm. b) a c) sa predkladajú vo forme originálu alebo ich osvedčenej kópie. |
| (5) Ak obaja rodičia dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky zmeny mena alebo zmeny priezviska maloletého, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podáva poručník, ktorý bol dieťaťu ustanovený. |
| (6) Ak žiadosť podáva iná osoba ako tá, ktorej sa žiadosť týka, žiadosť musí obsahovať aj meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu žiadateľa a jeho vzťah k osobe, ktorej sa žiadosť týka; splnomocnenec musí predložiť písomné plnomocenstvo s osvedčeným podpisom osoby, ktorej sa žiadosť týka, na konanie o zmenu mena alebo zmenu priezviska. |
| Zmena mena pri osvojení |
| § 12 |
| (1) Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike,5) alebo mu určiť ďalšie meno. Ak ide o osvojenie osamelou osobou, toto právo má táto osoba. |
| (2) Ak je osvojenec starší ako 15 rokov, je potrebný na túto zmenu jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. |
| (3) Zánik alebo zrušenie osvojenia nemá vplyv na meno osvojenca. |
| § 13 |
| (1) Zmenu zápisu mena osvojenca vykoná matričný úrad, v ktorého matrike je zápis o narodení osvojenca, na základe písomného vyhlásenia osvojiteľov o zmene mena osvojenca. Toto vyhlásenie môže prijať aj matričný úrad podľa miesta trvalého pobytu osvojiteľov, ktorý ho oznámi matričnému úradu podľa prvej vety. |
| (2) Vyhlásenie podľa odseku 1 musí obsahovať |
| a) meno, priezvisko, dátum narodenia a rodné číslo osvojenca, |
| b) miesto narodenia osvojenca, |
| c) nové meno osvojenca, |
| d) meno, priezvisko a dátum narodenia osvojiteľa, |
| e) označenie právoplatného rozhodnutia súdu o osvojení dieťaťa. |
| § 13a |
| Oznamovacia povinnosť |
| (1) Matričný úrad oznamuje zmenu mena alebo zmenu priezviska, na ktorú nie je potrebné povolenie a ktorá sa vykoná v matrike na základe písomného vyhlásenia osoby, štátnym orgánom a obciam v rozsahu uvedenom v osobitných predpisoch.5a) |
| (2) Okresný úrad oznamuje zmenu mena alebo zmenu priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, štátnym orgánom a obciam v rozsahu uvedenom v osobitných predpisoch.5a) |
|
|
| Prechodné a záverečné ustanovenia |
| § 14 |
| V konaní o zmenu mena alebo zmenu priezviska začatom pred 1. februárom 2006 sa zmena mena alebo zmena priezviska posudzuje podľa predpisov platných do 31. januára 2006. |
| § 15 |
| Ak má štátny občan Slovenskej republiky alebo cudzinec viacero mien alebo viacero priezvisk, možno ich používanie obmedziť len na účely vydania dokladu podľa osobitného predpisu.6) V tom prípade sa do dokladu latinkou zapíše len toľko mien a priezvisk štátneho občana Slovenskej republiky alebo cudzinca, koľko umožňuje znaková kapacita v doklade, a to tak, aby bolo možné zo zapísaných mien a priezvisk v doklade identifikovať osobu, ktorej sa doklad vydáva. |
| § 15a |
| Prechodné ustanovenie účinné od 1. februára 2009 |
| V konaní o zmenu mena alebo zmenu priezviska začatom pred 1. februárom 2009 sa zmena mena alebo zmena priezviska posudzuje podľa predpisov účinných do 31. januára 2009. |
| § 16 |
| Zrušujú sa |
| 1. zákon č. 55/1950 Zb. o užívaní a zmene mena a priezviska, |
| 2. vyhláška č. 451/1950 Ú. v., ktorou sa vydávajú bližšie predpisy k zákonu o užívaní a zmene mena a priezviska, |
| 3. § 32 ods. 1 druhá, tretia a štvrtá veta, odsek 2 a § 40 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 22/1977 Zb., ktorou sa vydávajú bližšie predpisy k zákonu o matrikách. |
| § 17 |
| Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994. |
|
|
| M. Kováč v. r. |
| I. Gašparovič v. r. |
| V. Mečiar v. r. |
| Poznámky pod čiarou |
| 1) § 40 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. |
| 1a) § 11 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. |
| 2) § 6 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. |
| 3) § 67 ods. 2 zákona č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve. |
| 3a) § 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 36/2005 Z. z. |
| 3b) § 27 zákona č. 36/2005 Z. z. |
| 3c) § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení zákona č. 36/2005 Z. z. |
| 3ca) Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov. |
| 3d) § 3 ods. 4 a § 18 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. v znení zákona č. 14/2006 Z. z. |
| 4) § 10 Občianskeho zákonníka. |
| 5) § 13 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| 5a) Napríklad § 7 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 8 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. |
| 6) Napríklad zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 693/2006 Z. z., § 46 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. |