217

VYHLÁŠKA

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

z 1. septembra 1993

o projektovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní geologických prác

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade a po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 2 tohto zákona v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 497/1991 Zb. a podľa § 39 ods. 3 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb. ustanovuje:


PRVÁ ČASŤ

POJMY

§ 1

(1) Geologický zámer je hospodársky, vedecký alebo technický cieľ, ktorý sa má zabezpečiť geologickými prácami.1)

(2) Geologická úloha je vecné, miestne a časové vymedzenie okruhu vecí z geologického zámeru, ktoré sa majú riešiť súborom geologických prác.

(3) Prognózne zdroje nerastov sú neoverené a odhadnuté množstvá nerastov, ktorých existencia sa predpokladá na základe znalostí o geologickej stavbe územia so zreteľom na zákonitosti vzniku a tvorby ložísk nerastov. Zásady ich hodnotenia sú uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky.

(4) Zásoby ložísk nerastu sú zistené a overené množstvá nerastov2) v ložisku alebo jeho časti bez ohľadu na straty pri ich dobývaní. Klasifikáciu zásob výhradných ložísk3) určuje osobitný predpis.4) Podmienky na hodnotenie zásob ložiska nevyhradeného nerastu5) určí navrhovateľ geologických prác.

(5) Podzemné vody sú vody v zemských dutinách a zemských zvodnených vrstvách.6) Za podzemné vody sa nepovažujú prírodné liečivé zdroje vôd, zdroje prírodných stolných minerálnych vôd vyhlásené podľa osobitných predpisov,7) vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi,8) a banské vody.9)

(6) Zásady podzemných vôd sú zistené a overené množstvá podzemných vôd v zemských dutinách a v zemských zvodnených vrstvách. Zásady hodnotenia zásob podzemných vôd sú uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky. Zásady sa nepoužijú pri hydrogeologickom prieskume prírodných liečivých zdrojov vôd a zdrojov prírodných stolných minerálnych vôd.

(7) Navrhovateľ geologických prác je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zadáva riešenie geologickej úlohy, prípadne spracovanie projektovej dokumentácie geologických prác (ďalej len „navrhovateľ“).

(8) Riešiteľská organizácie geologických prác (ďalej len „riešiteľská organizácia“) je právnická alebo fyzická osoba, ktorá spracúva projektovú dokumentáciu geologických prác, rieši geologickú úlohu podľa schváleného projektu geologických prác (ďalej len „projekt“) a vyhodnocuje jej výsledky v správe o výsledkoch geologických prác (ďalej len „záverečná správa“).

(9) Zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy je odborne spôsobilý pracovník10) určený riešiteľskou organizáciou na celkové riešenie úlohy (ďalej len „zodpovedný riešiteľ“).

(10) Technickými prácami sa na účely tejto vyhlášky rozumejú najmä výkopy, vrty, banské diela a s nimi súvisiace práce, stavebné a montážne práce uskutočňované ako súčasť súboru geologických prác.

(11) Pracoviskom technických prác je miesto ich vykonávania.

DRUHÁ ČASŤ

ETAPY A KOMPLEXNOSŤ GEOLOGICKÝCH PRÁC

§ 2

(1) Geologické práce sa uskutočňujú po etapách. Etapa geologických prác je vymedzený úsek realizácie geologického zámeru, ktorý zodpovedá jeho účelnému členeniu podľa postupného poznávania; vyjadruje sa geologickou úlohou.

(2) Ak členenie poznávacieho procesu nie je účelné, možno geologické práce uskutočňovať bez členenia na etapy alebo etapy spájať.

(3) Etapu geologických prác možno uskutočniť po častiach, ak sa tým zníži riziko prác a prispeje k ich ďalšiemu usmerneniu.

§ 3

Geologický výskum

(1) Geologický výskum zahŕňa základný geologický výskum a regionálnu geológiu.

(2) Základný geologický výskum zahŕňa súbor geologických prác, ktorými sa skúma vznik a pôsobenie geologických procesov podmieňujúcich geologickú stavbu územia a jej vývoj.

(3) Regionálna geológia je samostatnou etapou geologických prác a zahŕňa ich súbor, ktorými sa

a) skúma, hodnotí a dokumentuje geologická stavba územia a objasňujú sa zákonitosti jej vývoja; zobrazuje sa na mapách skúmaného územia a na rezoch týmto územím,

b) riešia úlohy na spresnenie poznania zákonitostí a prvkov geologickej stavby skúmaného územia, na určenie a kvantifikáciu prognóznych zdrojov nerastov (príloha č. 1), využiteľných zásob podzemných vôd (príloha č. 2) a na ich ochranu, na hodnotenie horninových štruktúr z hľadiska vhodnosti na podzemné uskladňovanie plynov, kvapalín a odpadov, ma skúmanie horninového prostredia a jeho charakteristík a vlastností a na hodnotenie geologických činiteľov ovplyvňujúcich životné prostredie vrátane vplyvov na tieto činitele, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou.

§ 4

Geologický prieskum

(1) Geologický prieskum sa člení na ložiskový prieskum vrátane prieskumu na osobitné zásahy do zemskej kôry11) a prieskumu starých banských diel,12) na hydrogeologický prieskum, na inžinierskogeologický prieskum a na prieskum geologických činiteľov životného prostredia.

(2) Ak sa v geologickej úlohe rieši niekoľko druhov geologického prieskumu podľa odseku 1, riešiteľská organizácia určí jeho druh podľa toho, ktorý prevažuje.

§ 5

Ložiskový prieskum

(1) Ložiskový prieskum13)

a) pri vyhľadávaní a prieskume ložísk nerastov sa člení na etapu vyhľadávacieho podrobného a ťažobného prieskumu,

b) pri prieskume na osobitné zásahy do zemskej kôry sa člení na etapu vyhľadávacieho a podrobného prieskumu,

c) pri prieskume starých banských diel sa obmedzuje len na etapu vyhľadávacieho prieskumu.

(2) Etapa vyhľadávacieho ložiskového prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktorých účelom je

a) pri vyhľadávaní a prieskume ložísk vyhradených nerastov zhodnotiť možný výskyt, na zistenom ložisku určiť jeho približný rozsah, vypočítať aspoň v jeho časti zásoby v kategórii pravdepodobných zásob Z-24) a v ostatnej časti ložiska uviesť predpokladané zásoby Z-3,4) prípadne prognózne zdroje nerastov. Pri vyhľadávaní a prieskume ložísk nevyhradených nerastov zhodnotiť územie z hľadiska možného výskytu ložísk nerastov, zistiť a overiť ich približný rozsah a aspoň v jeho časti vypočítať zásoby,

b) pri prieskume na osobitné zásahy do zemskej kôry zistiť výskyt a pravdepodobný rozsah vhodných horninových štruktúr a podzemných priestorov,

c) pri prieskume starých banských diel zistiť a overiť ich výskyt, rozsah, možnosti ich vplyvu na povrch a geologické podmienky na ich zabezpečenie alebo likvidáciu, ak ohrozujú verejný záujem.

(3) Etapa podrobného ložiskového prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktorých účelom je

a) pri prieskume ložísk nerastov overiť zásoby ložiska v množstve potrebnom na jeho dobývanie, ktoré sa predpokladá, pri vyhradených nerastoch v kategórii overených zásob Z-1,4) získať a overiť údaje na spracovanie projektu výstavby bane alebo lomu a na otvárku, prípravu a dobývanie ložiska, a to s prihliadnutím na podmienky a ochranu životného prostredia,

b) pri prieskume na osobitné zásahy do zemskej kôry získať a overiť údaje na zriadenie zariadenia na uskladňovanie plynov, kvapalín alebo odpadov, prípadne na priemyselné využívanie tepelnej energie zemskej kôry.

(4) Etapa ťažobného ložiskového prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktorými sa počas dobývania ložiska spresňujú znalosti o množstve a kvalite zásob ložiska a o geologických a banskotechnických podmienkach dobývania za účelom prevodu zásob podľa potrieb ich spresnenia na dobývanie alebo sa objasňujú zvláštnosti vývoja ložísk, prípadne podmienky jeho racionálneho dobývania.

§ 6

Hydrogeologický prieskum

(1) Hydrogeologický prieskum14) sa člení na etapu vyhľadávacieho, predbežného, podrobného a doplnkového prieskumu.

(2) Etapa vyhľadávacieho hydrogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác potrebných na vyhľadanie prírodných zdrojov podzemných vôd a na overenie ich využiteľných zásob v kategórii C2 (príloha č. 2) s orientačným hodnotením ich akosti a na zistenie zdrojov znečistenia, prípadne na zistenie geologických podmienok prenikania škodlivých látok15) do podzemných vôd.

(3) Etapa predbežného hydrogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác potrebných na overenie zdroja podzemnej vody, na získanie podkladov na posúdenie jeho vhodnosti pre vodohospodárske, balneologické alebo iné využitie, na overenie jeho využiteľných zásob v kategóriách C2 a C1 (príloha č. 2) a na riešenie ochrany podzemných vôd pred ich znečistením vrátane návrhu na predbežné určenie ochranných pásiem, prípadne aj na posúdenie možností vypúšťania a zneškodňovania mineralizovaných a terminálnych podzemných vôd.

(4) Etapa podrobného hydrogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác potrebných na overenie využiteľných zásob podzemných vôd pre daný vodohospodársky, balneologický alebo iný zámer, a to aspoň v časti v kategórii B a A (príloha č. 2). Súbor týchto prác musí poskytovať komplexný podklad na spracovanie projektu výstavby vodohospodárskeho diela, prírodných liečivých kúpeľov alebo žriedlového objektu s návrhom technológie úpravy a režimu využívania zdroja podzemnej vody, s návrhom na určenie ochranných pásiem, prípadne s návrhom na spôsob vypúšťania a zneškodňovania mineralizovaných a termálnych podzemných vôd.

(5) Etapa doplnkového hydrogeologického prieskumu zahŕňa súbo geologických prác, ktorými sa pri výstavbe, prípadne prevádzke vodohospodárskeho diela spresňujú doteraz získané poznatky, najmä na ochranu a efektívne využívanie zdrojov podzemnej vody alebo na zvýšenie ich využiteľných zásob, prípadne na zamedzenie poklesu ich výdatnosti.

§ 7

Inžinierskogeologický prieskum

(1) Inžinierskogeologický prieskum16) sa člení na etapu orientačného, podrobného a doplnkového prieskumu.

(2) Etapa orientačného inžinierskogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác potrebných na zistenie základných charakteristík geologických, inžinierskogeologických, geotechnických a hydrogeologických pomerov územia a na zásadné posúdenie možností a vhodnosti územia na výstavbu alebo na iné využitie. Na zosuvných územiach sa skúmajú aj príčiny vzniku deformácií a posudzuje sa potreba ich stabilizácie, prípadne sanácie.

(3) Etapa podrobného inžinierskogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, na základe ktorých sa určia podmienky výstavby s podrobnosťou potrebnou na spracovanie projektu výstavby; na zosuvných územiach a pri objektoch ohrozených zosuvom sa určia podmienky sanácie s podrobnosťou potrebnou na spracovanie projektu sanácie.

(4) Etapa doplnkového inžinierskogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktorými sa pri výstavbe alebo prevádzke stavby spresňujú doteraz získané geologické poznatky, sleduje sa správanie stavby a účinky jej prevádzky vo vzťahu ku konkrétnym geologickým podmienkam a vplyvu na životné prostredie.

§ 8

Prieskum geologických činiteľov životného prostredia

(1) Prieskum geologických činiteľov životného prostredia17) sa člení na etapu orientačného a podrobného prieskumu.

(2) Etapa orientačného prieskumu geologických činiteľov životného prostredia zahŕňa súbor geologických prác potrebných na zistenie základných charakteristík týchto činiteľov ovplyvňujúcich tvorbu životného prostredia vrátane zásahov človeka.

(3) Etapa podrobného prieskumu geologických činiteľov životného prostredia zahŕňa súbor geologických prác potrebných na podrobné zistenie a overenie týchto činiteľov ovplyvňujúcich životné prostredie vrátane zásahov človeka. Súbor týchto prác poskytuje komplexný podklad na spracovanie projektu ekologického riešenia na danom území vrátane možných vplyvov na územie z hľadiska zhoršovania stavu životného prostredia; môže obsahovať aj návrh na monitorovanie týchto vplyvov.

§ 9

Komplexnosť geologických prác

(1) Komplexnosť geologických prác zahŕňa metódy a prostriedky potrebné na úplné, včasné a hospodárne riešenie geologickej úlohy a vyhodnotenie všetkých získaných geologických poznatkov a výsledkov v záverečnej správe.

(2) Pri vykonávaní a vyhodnocovaní geologických prác sa dokumentujú a hodnotia zistené geologické skutočnosti potrebné na riešenie geologickej úlohy a litologické, petrologické, mineralogické, stratigrafické a tektonické poznatky významné pre geologickú stavbu skúmaného územia z vedeckého hľadiska. Pritom v nevyhnutnom rozsahu vyhodnotia zistené výskyty ložísk nerastov a zdrojov podzemných vôd, aj keď ich vyhľadávanie a prieskum neboli cieľom geologických prác.

(3) Ak sa zistia pri vykonávaní geologických prác skutočnosti presahujúce cieľ geologických prác, ktoré môžu mať vedecký alebo hospodársky význam, a tieto si vyžadujú podrobnejšie overenie, oznámi ich riešiteľská organizácia navrhovateľovi a Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

TRETIA ČASŤ

PROJEKTOVANIE GEOLOGICKÝCH PRÁC

§ 10

Projektová dokumentácia geologických prác

(1) V projektovej dokumentácii geologických prác (ďalej len „projektová dokumentácia“) sa určuje postup a podmienky odborného, racionálneho a bezpečného riešenia geologickej úlohy.

(2) Projektovú dokumentáciu tvorí projekt, a ak to vyžaduje rozsah a zložitosť geologickej úlohy, aj prípravná dokumentácia geologických prác (ďalej len „prípravná dokumentácia“).

(3) Projektová dokumentácia sa obmedzuje na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci povahe a zložitosti geologickej úlohy a geologických prác potrebných na jej riešenie.

(4) Projektová dokumentácia obsahuje názov geologickej úlohy, jej číslo, dátum vyhotovenia, etapu geologických prác, názov riešiteľskej organizácie a podpis jej štatutárneho orgánu alebo ním splnomocneného zástupcu.

§ 11

Spracovanie projektovej dokumentácie

(1) Pri spracúvaní projektovej dokumentácie spracovateľ zohľadní výsledky už vykonaných výskumov a prieskumov, ako aj geologické poznatky o území a o jeho prírodných pomeroch a vykoná nevyhnutné terénne zisťovania. Ak bola spracovaná prípravná dokumentácia (§ 13), vychádza spracovateľ projektu z jej záverov.

(2) Pri spracúvaní projektu jeho spracovateľ podľa potreby prerokúva s navrhovateľom návrh riešenia geologickej úlohy, prípadne jeho variantov.

§ 12

Záujmy chránené osobitnými predpismi

(1) Spracovateľ projektu musí zistiť, či uvažované geologické práce, prípadne využitie ich výsledkov sa nedotýkajú záujmov chránených osobitnými predpismi,18) a musí voliť také riešenie geologickej úlohy, aby sa postupovalo v súlade s právnymi predpismi na ich ochranu. Spracovateľ projektu rieši strety záujmov chránených osobitnými predpismi v projekte, ak neboli zohľadnené v konaní o určení prieskumného územia vyhradených nerastov. Zistenie stretov záujmov chránených osobitnými predpismi môže zabezpečiť i navrhovateľ a oznámiť ich spracovateľovi projektu.

(2) Ak zistí spracovateľ projektu záujmy chránené osobitnými predpismi, ktoré vylučujú vykonávanie geologických prác alebo budúce využitie ich výsledkov, oznámi zistené skutočnosti bez zbytočného odkladu navrhovateľovi. Iné strety záujmov uvedie v projekte s návrhom na ich riešenie.

§ 13

Prípravná dokumentácia

(1) Prípravná dokumentácia sa spracúva vo forme generálneho riešenia alebo prípravnej štúdie. O jej spracovaní rozhoduje navrhovateľ, ktorý vymedzuje jej obsah a skladbu.

(2) V generálnom riešení sa

a) vymedzuje geologický zámer v širších hospodárskych, technických, prípadne vedeckých súvislostiach,

b) preukazuje účelnosť, realizovateľnosť geologického zámeru,

c) uvádza prehľad prác s ich zdôvodnením, prepočet nákladov a návrh členenia geologických prác podľa ich etáp a zdrojov financovania,

d) uvádzajú podklady na koncepcie a návrhy dlhodobých výhľadov a plánov geologických prác,

e) poskytujú podklady na spoluprácu orgánov a organizácií pri realizácii geologického zámeru.

(3) V prípravnej štúdii sa

a) hodnotia alebo spresňujú prognózne zdroje nerastov a podzemných vôd a posudzuje sa ich nádejnosť a očakávaný hospodársky prínos,

b) navrhuje a zdôvodňuje optimálna lokalita geologického prieskumu, a to i s prihliadnutím na záujmy chránené osobitnými predpismi,18)

c) analyzujú a navrhujú rôzne metodické a technické postupy riešenia geologickej úlohy,

d) hodnotí hospodársky prínos uvažovaných geologických prác a pripravujú sa podklady na ekonomické zdôvodnenie geologických prác,

e) navrhuje ponuka geologických prác navrhovateľovi podľa vyhlásených podmienok verejnej súťaže.19)

§ 14

Projekt

(1) Projekt obsahuje vymedzenie, spôsob riešenia geologickej úlohy, jej zabezpečenie, harmonogram, predpokladané výsledky geologických prác. Súčasťou projektu geologických prác financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky je ich rozpočet a ekonomické zdôvodnenie.20)

(2) V projekte možno určiť, že práce sa vykonajú na vymedzených úsekoch, pričom pokračovanie geologických prác môže byť podmienené čiastkovými výsledkami. Možno tiež určiť postupné vyhodnocovanie výsledkov geologických prác čiastkovými záverečnými správami (§ 35 ods. 2).

(3) Rozsah projektu vrátane príloh sa prispôsobuje požiadavkám navrhovateľa.

§ 15

Vymedzenie geologickej úlohy

Vymedzenie geologickej úlohy okrem náležitostí uvedených v § 10 ods. 4 tejto vyhlášky obsahuje

a) názov a identifikačné číslo katastrálneho územia,21) názov a kód okresu, prípadne iné miestopisné určenie skúmaného územia alebo skúmaného objektu,

b) cieľ geologických prác uvádzajúci okruh otázok, ktoré treba riešiť s prihliadnutím na budúce hospodárske, technické, prípadne vedecké využitie ich výsledkov,

c) odkaz na predchádzajúcu etapu geologických prác, ak sa uskutočnili, a na súvisiace geologické úlohy.

§ 16

Spôsob riešenia geologickej úlohy a jeho zabezpečenie

(1) Spôsob riešenia geologickej úlohy (ďalej len „geologická časť“) obsahuje

a) východiskové údaje o území a o geologických činiteľoch podmieňujúcich jej riešenie,

b) vzťah k tvorbe a ochrane životného prostredia,

c) postup riešenia a jeho zdôvodnenie,

d) druh, špecifikáciu, počet a rozsah geologických prác vrátane technologických a špeciálnych prác a skúšok s časovou nadväznosťou ich realizácie,

e) kvalitatívne podmienky na vykonávanie geologických prác a špecifikáciu kontrolných prác počas riešenia.

(2) Zabezpečenie riešenia geologických prác (ďalej len „technická časť“) obsahuje

a) určenie technologických postupov a technických parametrov projektovaných geologických prác vrátane zabezpečenia kvalitatívnych podmienok na vykonávanie geologických prác,

b) špecifikáciu technických prostriedkov na riešenie geologickej úlohy,

c) špecifikáciu prípravy pracoviska, dopravy a prívodov vody a energie a ďalších prác potrebných na vykonanie projektovaných prác,

d) určenie miesta a spôsobu ukladania nerastnej suroviny, vzoriek, vrtnej drviny, použitého vrtného výplachu a iných látok vzniknutých pri vykonávaní geologických prác,

e) riešenie likvidačných, prípadne zabezpečovacích a rekultivačných prác (§ 26),

f) opatrenia na zabezpečenie záujmov chránených osobitnými predpismi18) a na obmedzenie škôd pri vykonávaní geologických prác a spôsob ich náhrady,22) ktorých vykonanie si vyžaduje osobitné náklady, prípadne iné opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky, sociálne a hygienické vybavenie.

(3) Ku geologickej a technickej časti podľa odsekov 1 a 2 sa prikladajú mapy, rezy a výkresy, ktoré vyjadrujú cieľ geologických prác a spôsob riešenia geologickej úlohy a jeho zabezpečenie. Ďalej sa prikladajú doklady o výsledkoch riešenia stretov záujmov chránených osobitnými predpismi.18)

§ 17

Cena a rozpočet geologických prác

(1) Cena geologických prác23) zahŕňa aj výdavky za užívanie nehnuteľností a náhrady za spôsobené nevyhnutné škody.22)

(2) Rozpočet geologických prác financovaných zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky obsahuje náklady prác zahrnutých do projektu podľa odseku 1 vrátane dohodnutej rezervy na krytie výdavkov, ktoré sa nemohli predvídať v projekte.

§ 18

Ekonomické zdôvodnenie geologických prác

(1) V ekonomickom zdôvodnení geologických prác financovaných zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sa odôvodňuje hospodárska alebo iná potreba riešenia geologickej úlohy a prínos riešenia doložený porovnaním s rozpočtovými nákladmi. Ak prichádza do úvahy niekoľko variantov riešenia geologickej úlohy alebo ak sa navrhuje jej riešenie metodicky neobvyklým spôsobom, treba ekonomicky zdôvodniť aj spôsob riešenia geologickej úlohy a jeho zabezpečenie.

(2) Pri ekonomickom zdôvodnení sa vychádza z geologickej úlohy, prihliada sa však aj na geologický zámer, najmä na potrebné geologické práce v nasledujúcich etapách geologického prieskumu, prípadne aj na nadväzné investície a na možné využitie vykonaných prác po ukončení geologického prieskumu na ďalšie účely.

(3) Ekonomickým zdôvodnením je aj odvolanie sa na schválenú prípravnú dokumentáciu alebo na záverečnú správu predchádzajúcej etapy geologických prác, ak obsahuje ekonomické zdôvodnenie nasledujúcej etapy geologických prác.

§ 19

Osobitné náležitosti projektovej dokumentácie niektorých geologických prác

Projekt geologického prieskumu okrem náležitostí uvedených v § 14 až 16, § 17 ods. 2 a § 18 tejto vyhlášky obsahuje

a) pri ložiskovom prieskume

1. údaje o prognóznych zdrojoch a o preskúmaných zásobách nerastov v skúmanom ložisku podľa kategórií s podmienkami využiteľnosti zásob,4) podľa ktorých boli vyhodnotené,

2. očakávané množstvo a kvalitu prírastkov zásob ložiska podľa kategórií, ukazovatele na vymedzenie ložiska a na výpočet jeho zásob, najmä podmienky ich využiteľnosti,

3. v určených prípadoch aj náležitosti podľa osobitného predpisu,24)

b) pri hydrogeologickom prieskume

1. údaje o využiteľných zásobách podzemných vôd na záujmovom území a údaje o súčasných odberoch,25)

2. očakávané množstvo a kvalitu zásob podzemných vôd podľa kategórií, ak je cieľom geologických prác overenie zásob podzemných vôd,

3. vyhodnotenie dopadu predpokladaného inžinierskeho diela na hydrogeologické pomery v danej oblasti (napríklad vplyv zárezu pozemnej komunikácie na podzemné vody).

ŠTVRTÁ ČASŤ

VYKONÁVANIE GEOLOGICKÝCH PRÁC

Prvý oddiel

Postup vykonávania geologických prác

§ 20

Začatie geologických prác

(1) Geologické práce možno začať a vykonávať len na základe schváleného projektu.26) Výnimočne môže riešiteľská organizácia začať vykonávať geologické práce so súhlasom ich navrhovateľa pred schválením projektu počas jeho spracúvania,

a) ak sa nimi majú odvrátiť alebo zmierniť účinky hroziacej havárie a živelnej pohromy alebo ak sú nevyhnutné na odstránenie následkov havárie a živelnej pohromy,

b) ak by neskorším začatím geologických prác mohli vzniknúť škody na nehnuteľnostiach alebo iné škody, ktorým sa takto zabráni.

(2) Ak sa geologické práce začnú vykonávať výnimočne pred schválením projektu, musí sa projekt schváliť najneskôr do troch mesiacov odo dňa ich začatia, inak sa musia práce zastaviť.

(3) V určených prípadoch možno geologické práce začať až po určení prieskumného územia.27)

(4) Riešiteľská organizácia je povinná pred začatím vykonávania geologických prác

a) podať žiadosť o registráciu geologických prác,28) ak jej podliehajú,

b) prerokovať v súlade s osobitnými predpismi18) zásahy do práv oprávnených subjektov, prípadne získať súhlas orgánov, ktorým prislúcha ich ochrana,

c) písomne upovedomiť najmenej 14 dní vopred vlastníka, správcu alebo nájomcu o vstupe na jeho nehnuteľnosť a o jej užívaní,29)

d) získať povolenie obvodného banského úradu na vyhľadávanie a prieskum výhradného ložiska banskými dielami podľa osobitného predpisu;24) povolenie treba získať aj na zabezpečenie a likvidáciu týchto banských diel,

e) ohlásiť obvodnému banskému úradu geologické práce, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť podľa osobitného predpisu.30)

§ 21

Podmienky vykonávania geologických prác

(1) Pri vykonávaní geologických prác riešiteľská organizácia

a) postupuje podľa harmonogramu geologických prác; pritom najprv uskutočňuje práce a skúšky, ktorých výsledky môžu slúžiť pre následné geologické práce,

b) postupuje podľa technických požiadaviek a technologických podmienok uvedených v projekte, podľa technických noriem, ako aj podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

c) zabezpečuje, prípadne vyhotovuje mapové podklady a zameriava podľa osobitných predpisov31) a technických noriem32) geologické práce s presnosťou zodpovedajúcou účelu ich použitia.

(2) Pri vykonávaní geologických prác je riešiteľská organizácia povinná postupovať tak, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti a aby nevznikli škody, ktorým možno zabrániť.

§ 22

Riadenie geologických prác

(1) Riešiteľská organizácia pri vykonávaní geologických prác priebežne kontroluje, či ich cieľ je dosiahnuteľný, či projektované riešenie geologickej úlohy je v súlade so skutočnosťami zistenými geologickými prácami a či projektované metodické postupy a práce vyhovujú daným podmienkam. Geologické práce riadi prostredníctvom zodpovedného riešiteľa geologickej úlohy tak, aby riešenie geologickej úlohy bolo odborné, racionálne a bezpečné.

(2) Zodpovedný riešiteľ

a) zabezpečuje vytýčenie geologických prác v teréne, najmä prác technického charakteru,

b) kontroluje správnosť vykonávania geologických prác,

c) zabezpečuje geologickú dokumentáciu,

d) koordinuje nadväznosť jednotlivých geologických prác,

e) prispôsobuje riešenie geologickej úlohy a vykonávanie geologických prác prírodným podmienkam a poznatkom získaným počas ich vykonávania,

f) navrhuje zmeny projektu, prípadne zastavenie geologických prác, ak nie je možné dosiahnuť ich cieľ,

g) spolupracuje s navrhovateľom geologických prác, prípadne aj s budúcim využívateľom ich výsledkov.

§ 23

Prevádzkové záznamy

(1) Pracovisko technických prác vedie prevádzkové záznamy formou denného hlásenia, vrtného banského alebo stavebného denníka. Zapisuje sa do nich meno a priezvisko osôb, ktoré vykonávajú geologické práce, druh, kvalita a doba trvania vykonávania týchto prác, údaje o projektovaní a skutočných technických výkonových a technologických parametroch, miesto odberu a druhy vzoriek, čas, druh a výsledky skúšok a meraní, popis zvláštnych geologických a iných prejavov, ako sú napríklad výrony vody, plynu, tekutých pieskov, uhľovodíkov, strata vrtného výplachu a kaverny. Ďalej sa zapisujú alebo zakladajú príkazy a opatrenia riadiacich, dozorných a kontrolných orgánov týkajúce sa najmä usmerňovania prác na pracovisku, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(2) Prevádzkové záznamy podľa odseku 1 sa vedú súbežne s vykonávaním geologických prác za účelom preukázania ich priebehu a dosahovaných výsledkov, technických prác a pre potreby ich kontroly.

(3) Prevádzkové záznamy sú neoddeliteľnou súčasťou geologickej dokumentácie.

§ 24

Zmena projektu

Riešiteľská organizácia je povinná pri vykonávaní geologických prác navrhnúť zmenu projektu, ak zistí, že

a) na riešenie geologickej úlohy treba voliť na základe čiastkových výsledkov geologických prác zásadne iný metodický alebo technický postup, než určil projekt, alebo vykonať väčší rozsah geologických prác, než bol schválený,

b) nemožno dosiahnuť cieľ geologických prác sledovaný projektom, najmä ak sa geologické pomery a výsledky geologických prác podstatne líšia od predpokladov uvažovaných v projekte.

§ 25

Návrhy a oznámenia

(1) Riešiteľská organizácia pri vykonávaní geologických prác

a) podáva ministerstvu

1. návrh na vydanie osvedčenia o výhradnom ložisku,33)

2. návrh na určenie, vyznačenie a uchovanie významných výskumných a prieskumných diel,34)

3. oznámenie o zistení starého banského diela alebo jeho účinkov na povrch,35)

b) oznamuje Geofondu v Bratislave (ďalej len „Geofond“) v určených prípadoch zmenu registrovaných geologických prác,36)

c) podáva obvodnému banskému úradu návrh na určenie chráneného ložiskového územia,37)

d) oznamuje Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zistenie zdroja termálnej vody alebo minerálnej vody, plynu a emanácií,38)

e) oznamuje Slovenskému hydrometeorologickému ústavu v Bratislave zistenie zdroja podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 1.0 1.s-1 alebo zdroja podzemnej vody s napätou hladinou (artézskej vody) s výdatnosťou väčšou ako 0.5 1.s-1,39)

f) oznamuje archeologický nález40) najbližšiemu archeologickému pracovisku alebo múzeu priamo alebo prostredníctvom obvodného úradu.

(2) Riešiteľská organizácia zistí pri vykonávaní geologických prác záujmy chránené osobitnými predpismi,18) ktoré sú prekážkou využitia výsledkov geologických prác alebo ich využitie vylučujú, bezodkladne oznámi túto skutočnosť navrhovateľovi.

§ 26

Zabezpečenie a likvidácia technických prác

(1) Technické práce, ktoré boli vyhodnotené, splnili svoj účel a nemožno ich ďalej využiť, sa musia likvidovať; ak sa predpokladá ich ďalšie využitie, musia sa zabezpečiť.

(2) Zabezpečenie a likvidácia technických prác musí

a) zaistiť bezpečnosť povrchu, a to z hľadiska ich možných neskorších účinkov na povrch,

b) zabezpečiť, aby sa nezmarili využiteľné výsledky geologických prác, najmä zistené zásoby ložísk nerastov a zdrojov podzemných vôd, podzemné priestory a horninové štruktúry vhodné na podzemné uskladňovanie,

c) zamedziť narušeniu režimu podzemných vôd a plynových pomerov, voľnému unikaniu vody alebo plynu a vnikaniu povrchovej vody do podzemných priestorov a vôd,

d) riešiť ochranu objektov a záujmov chránených osobitnými predpismi,18)

e) riešiť konečnú úpravu odvalov, úložísk, skládok použitého vrtného výplachu a vrtnej drviny vrátane rekultivácie pozemkov.

(3) Zabezpečenie a likvidácia technických prác je súčasťou projektu a za ich náležité vykonanie zodpovedá ten, kto ich vykonal.

(4) O zabezpečení a likvidácii technických prác sa vyhotovuje protokol.

Druhý oddiel

Geologická dokumentácia geologických prác

§ 27

Dokumentovanie geologických prác

(1) Geologická dokumentácia geologických prác41) (ďalej len „geologická dokumentácia“) dokladá písomnou, grafickou a hmotnou formou geologické, technické a iné údaje, skutočnosti a javy zistené pri vykonávaní geologických prác, ktoré sú potrebné na riešenie geologickej úlohy, jej kontrolu a na využitie jej výsledkov, spolu s poznatkami významnými z hľadiska komplexného vykonávania a hodnotenia geologických prác.

(2) Každá časť geologickej dokumentácie obsahuje

a) názov a číslo geologickej úlohy, dátum vyhotovenia alebo doplnenia

b) názov riešiteľskej organizácie,

c) označenie miesta a objektu, na ktoré sa geologická úloha vzťahuje,

d) mená a priezviská vrátane podpisov osôb, ktoré ju vyhotovili, doplnili a kontrolovali.

(3) Geologická dokumentácia sa člení na prvotnú a súhrnnú geologickú dokumentáciu.

§ 28

Prvotná geologická dokumentácia

(1) Prvotná geologická dokumentácia je písomná a grafická a zahŕňa aj hmotnú geologickú dokumentáciu.

(2) Prvotná geologická dokumentácia zaznamenáva údaje, skutočnosti a javy získané na skúmanom území, prípadne v objekte. Zahŕňa najmä písomné a grafické, prípadne fotografické záznamy dokumentujúce geologické práce, popis a vyznačenie odberov vzoriek, výsledky ich rozborov a skúšok, protokoly o likvidácii prieskumných diel a o škartácii geologickej dokumentácie, evidenčné knihy, prevádzkové záznamy.

(3) Prvotná geologická dokumentácia sa vykonáva tak, aby sa

a) zaznamenali zistené údaje, skutočnosti a javy v priebehu vykonávania geologických prác, ako aj prípadné zmeny v závislosti od času (napríklad hydrogeologické pozorovanie, znečistenie, výrony plynov),

b) mohli podľa nej usmerňovať geologické práce,

c) mohli určiť dokumentované miesta aj po časovom odstupe a aby sa mohla následne kontrolovať aj správnosť,

d) zabránilo znehodnoteniu alebo narušeniu vzoriek pri odbere, doprave a uchovávaní,

e) zabezpečila jej trvanlivosť v lehotách uvedených v § 32 tejto vyhlášky.

§ 29

Prvotná písomná a grafická geologická dokumentácia

(1) Prvotná písomná a grafická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 27 ods. 2 tejto vyhlášky obsahuje

a) druh a označenie dokumentovaného objektu, jeho polohopisné a výškopisné zobrazenie, mierku zobrazenia, prípadne jeho priestorový priebeh, ako aj dátum jeho začatia a ukončenia,

b) pozorované a zistené geologické skutočnosti a javy, najmä mineralogické, petrologické, stratigrafické a inžinierskogeologické,

c) miesta odberov vzoriek s označením druhu vzorky a s výsledkami jej rozborov a skúšok,

d) ostatné údaje získané napríklad hydrogeologickým pozorovaním a meraním, inklinometrickým a karotážnym meraním, geofyzikálnymi a geochemickými prácami.

(2) Prvopis prvotnej písomnej a grafickej geologickej dokumentácie sa vyhotovuje takým spôsobom, aby sa zachovala jej trvalá dokumentárna hodnota.

§ 30

Hmotná geologická dokumentácia

(1) Hmotná geologická dokumentácia zahŕňa vzorky, najmä na mineralogické, paleontologické, chemické, fyzikálne, geotechnické rozbory a skúšky, ako aj výbrusy a nábrusy z týchto vzoriek a vzorky na dokumentovanie významných geologických skutočností a javov.

(2) Hmotná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 27 ods. 2 tejto vyhlášky obsahuje

a) označenie vzorky, miesto odberu, rozmery, prípadne jej hmotnosť,

b) spôsob odberu vzorky a jej účel,

c) odkaz na prvotnú písomnú a grafickú geologickú dokumentáciu,

d) protokol o odobratí vzorky, ak to určuje technická norma alebo projekt,

e) dátum odoslania vzorky na skúšky a rozbory a dátum obdržania ich výsledkov.

(3) Ak sa vzorky spracúvajú v laboratóriu, vedie sa o nich evidenčná kniha, ktorá obsahuje náležitosti uvedené v § 27 ods. 2 písm. a) a § 30 ods. 2 písm. a), b) a e) tejto vyhlášky a výsledky kontrolných analýz. Laboratórium eviduje a uchováva duplikáty vzoriek, odpisy skúšobných listov o výsledkoch ich skúšok a rozborov a vedie evidenčnú knihu.

(4) Riešiteľská organizácia je povinná preverovať správnosť skúšok a rozborov vzoriek kontrolnými skúškami a rozbormi a podľa potreby aj kontrolným vzorkovaním. Zásady tejto kontroly sa uvádzajú v projekte geologických prác.

§ 31

Súhrnná geologická dokumentácia

(1) V súhrnnej geologickej dokumentácii sa vyhodnocujú výsledky prvotnej geologickej dokumentácie a tieto sa zahŕňajú do súhrnných celkov tak, aby sa mohlo podľa nej usmerňovať ďalšie riešenie geologickej úlohy z hľadiska splnenia cieľa geologických prác uvedeného v projekte.

(2) Súhrnná geologická dokumentácia je písomná a grafická. Obsahuje najmä geologické povrchové a banské mapy, zvislé horizontálne rezy, nákresy a iné súbory a celky s podrobnosťami a špecifikáciou podľa cieľa geologických prác, s potrebnými popismi, vysvetlivkami a správami a so zhodnotením výsledkov rozborov vzoriek a skúšok.

(3) Súhrnná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 27 ods. 2 tejto vyhlášky obsahuje

a) druh a označenie,

b) polohopisné a miestopisné zobrazenie dokumentovaných objektov s odlíšením objektov prevzatých z iných skôr vykonaných geologických prác a mierku zobrazenia,

c) ďalšie údaje použité pri spracovaní a zhodnotení geologickej dokumentácie potrebné na súhrnné vyjadrenie zistených skutočností, ako aj na vyjadrenie predpokladov na základe týchto skutočností.

(4) Súhrnná geologická dokumentácia sa zobrazuje do meračskej dokumentácie spracovanej podľa osobitných predpisov31) tak, aby mala trvalú dokumentárnu hodnotu.

§ 32

Lehoty na vyhotovenie geologickej dokumentácie

(1) Prvotná písomná a grafická geologická dokumentácia sa vyhotovuje súbežne s vykonaním geologických prác, najneskôr do jedného mesiaca od ich vykonania. Jej doplnenie a upresnenie sa vykoná podľa výsledkov rozborov vzoriek a skúšok do jedného mesiaca od ich obdržania. Ak by sa odkladom vyhotovenia prvotnej geologickej dokumentácie znemožnilo jej náležité spracovanie alebo odber vzoriek, údaje by neboli spoľahlivé, alebo, ak to vyžaduje bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky, úseky prieskumných diel sa dokumentujú bezodkladne.

(2) Vzorky hmotnej geologickej dokumentácie sa odoberajú a odosielajú na rozbory a skúšky v súlade s osobitnými predpismi.42) Bezodkladne však treba odobrať vzorky z tých úsekov prieskumných diel, kde by sa odkladom zmarila možnosť ich odberu alebo by sa vzorky narušili, prípadne by sa ohrozila možnosť usmerňovať ďalšie geologické práce podľa výsledkov ich rozborov a skúšok.

(3) V laboratóriách sa vzorky hmotnej geologickej dokumentácie spracúvajú v lehotách určených v harmonograme geologických prác a vzorky rozhodujúce na usmernenie ďalších geologických prác v lehote požadovanej zodpovedným riešiteľom. Odkladom ich spracovania sa vzorky nesmú znehodnotiť alebo narušiť.

(4) Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva od začiatku vykonávania geologických prác a dopĺňa najmenej raz za pol roka vrátane vyhotovenia a doplnenia polohopisného a výškopisného merania a zobrazenia.

§ 33

Evidencia a uchovávanie geologickej dokumentácie

(1) Evidencia geologickej dokumentácie poskytuje prehľad o jej vzniku, spracovaní, nakladaní, mieste a spôsobe jej uloženia.

(2) Riešiteľská organizácia zodpovedá za bezpečné a prehľadné uchovávanie hmotnej geologickej dokumentácie a vedenie jej evidencie, a to až do jej odovzdania navrhovateľovi alebo Geofondu.43) Ak hmotná geologická dokumentácia niektorých nerastov (najmä soli, uhlia, rádioaktívnych nerastov) vyžaduje osobitný spôsob jej uchovávania, podmienky určí projekt.

(3) Povinnosti uvedené v ods. 2 sa vzťahujú aj na toho, kto geologickú dokumentáciu preberie.

§ 34

Škartácia geologickej dokumentácie

(1) Škartáciou geologickej dokumentácie sa vyraďuje taká geologická dokumentácia, ktorá neposkytuje ďalšie geologické ani technologické informácie a nie je potrebná na dokumentovanie a zdôvodnenie riešenia geologickej úlohy, ani na kontrolu geologických prác.

(2) Na škartačné konanie písomnej a grafickej geologickej dokumentácie sa vzťahujú osobitné predpisy.44)

(3) Škartačné konanie hmotnej geologickej dokumentácie sa vykonáva až po náležitom písomnom a grafickom zdokumentovaní technických prác, prípadne po schválení výsledkov geologických prác.

(4) Za náležité a pravidelné vyraďovanie hmotnej geologickej dokumentácie zodpovedá riešiteľská organizácia alebo navrhovateľ. Na škartačné konanie hmotnej geologickej dokumentácie po schválení výsledkov geologických prác pri geologickom výskume, ložiskovom a hydrogeologickom prieskume je potrebný súhlas ministerstva alebo ním poverenej organizácie, na vydanie ktorého sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.45)

(5) Pri zániku riešiteľskej organizácie alebo navrhovateľa prechádzajú povinnosti dbať o vyradenie hmotnej geologickej dokumentácie na ich nástupcov, prípadne na orgány poverené ich likvidáciou.

(6) Hmotnú geologickú dokumentáciu, ktorá sa pri škartačnom konaní určila na zničenie, možno použiť len ako priemyselný odpad, ak vzhľadom na jej osobitnú povahu nie je určený iný spôsob zničenia.

PIATA ČASŤ

VYHODNOCOVANIE GEOLOGICKÝCH PRÁC

§ 35

Výsledky geologických prác

(1) Riešiteľská organizácia je povinná výsledky geologických prác vyhodnotiť v záverečnej správe, a to i vtedy, ak sa nedosiahol cieľ, prípadne ak sa geologické práce vykonali len čiastočne. Výsledky geologických prác vykonaných v rámci geologickej úlohy inou než riešiteľskou organizáciou sa vyhodnocujú v rozsahu dohodnutom s riešiteľskou organizáciou.

(2) Ak je výsledkom riešenia geologickej úlohy postupné zistenie, prípadne overenie niekoľkých samostatne využiteľných ložísk nerastov, zdrojov podzemných vôd alebo ak riešenie obsahuje iné samostatne využiteľné časti geologickej úlohy, môžu sa tieto čiastkové výsledky postupne vyhodnocovať čiastkovými záverečnými správami.

§ 36

Záverečná správa

(1) Záverečná správa obsahuje, dokumentuje a zdôvodňuje výsledky geologických prác v súvislosti s ich projektom vrátane rozpočtu, ak projekt obsahoval rozpočet. Jej osnova, rozsah a prílohy sa prispôsobujú cieľu geologických prác, vykonaným geologickým prácam, požiadavkám navrhovateľa a potrebám využitia dosiahnutých výsledkov. Náležitosti osnovy záverečnej správy sú uvedené v prílohe č. 3 tejto vyhlášky.

(2) Záverečnú správu podpisuje štatutárny orgán riešiteľskej organizácie alebo ním splnomocnený pracovník a zodpovedný riešiteľ.

§ 37

Osobitné náležitosti záverečnej správy

(1) V záverečnej správe s výpočtom zásob výhradného ložiska sa zásoby vyhodnocujú a klasifikujú podľa osobitných predpisov.4) K záverečnej správe sa prikladá pasport zásob výhradného ložiska, ktorý obsahuje identifikačné údaje o ložisku, jeho miestopisnú polohu, nerastnú skladbu, údaje o geologickej preskúmanosti s geologickou charakteristikou a popisom ložiska, podmienky a spôsob jeho ochrany a využívania, stav zásob a podmienky využiteľnosti použité na ich vyhodnotenie.

(2) Záverečná správa z etapy vyhľadávacieho prieskumu výhradného ložiska obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 1 aj náležitosti podľa osobitných predpisov.46)

(3) V záverečnej správe s výpočtom zásob podzemných vôd sa zásoby vyhodnocujú podľa zásad hodnotenia zásob podzemných vôd uvedených v prílohe č. 2 tejto vyhlášky.

(4) V záverečnej správe s odhadom prognóznych zdrojov nerastov sa tieto prognózne zdroje vyhodnocujú podľa podmienok uvedených v prílohe č. 1 tejto vyhlášky. Záverečná správa obsahuje evidenčný list prognóznych zdrojov nerastov.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 38

(1) Ustanovenia § 2 až 19, § 20 ods. 1 a 2 a § 24 tejto vyhlášky sa nevzťahujú na geologické práce zamerané na získanie doplňujúcich údajov pre projektovú prípravu stavieb; ostatné ustanovenia tejto vyhlášky sa na ne nevzťahujú primerane.

(2) Geologické práce zamerané na získanie doplňujúcich údajov pre projektovú prípravu stavieb sú práce na spresnenie znalostí

a) o území, o inžinierskogeologických pomeroch, kde sa dokončil inžinierskogeologický prieskum v etape podrobného prieskumu a spracovanie projektu stavby si vyžaduje čiastkové doplňujúce údaje,

b) o území s jednoduchými a známymi geologickými pomermi alebo vykonávané pre jednoduché stavby.47)

§ 39

Na geologické práce pri banskej činnosti48) sa vzťahujú ustanovenia § 27 až 34 tejto vyhlášky, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak.


§ 40

Zrušuje sa vyhláška Slovenského geologického úradu č. 127/1989 Zb. o projektovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní geologických prác, o udeľovaní povolenia a o odbornej spôsobilosti na ich výkon.

§ 41

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1993.


Jozef Zlocha v. r.


Príloha č. 1 vyhlášky č. 217/1993 Z. z.

Zásady hodnotenia prognóznych zdrojov nerastov

1. Prognózne zdroje nerastov sa odhadujú do hĺbok prístupných pre súčasné alebo výhľadové dobývanie podľa súčasných ekonomických, banskotechnických, technologických a iných podmienok, pričom sa prihliada i na možné zmeny týchto podmienok v budúcnosti. Odhad sa vykonáva v jednotkách hmotnosti alebo objemu s vymedzením prognóznej plochy.

2. Množstvo prognóznych nerastov sa udáva na základe odborného odhadu v hraniciach veľkých regiónov, panví alebo ložiskových celkov v ich častiach.

3. Prognózne zdroje nerastov sa členia na

a) prognózne zdroje nerastov P 1, ktorých prítomnosť sa na základe pozitívneho hodnotenia ložiskových indícií a anomálií zistených pri geologickom mapovaní a geofyzikálnych, geochemických a iných prácach predpokladá v panvách, revíroch alebo geologických regiónoch, kde sú známe ložiská rovnakého formačného a genetického typu. Odhad prognóznych zdrojov nerastov predpokladaných ložísk a predstava o tvare a rozmeroch ložiskových telies, ich zložení a kvalite vychádzajú z analógie s týmito známymi ložiskami nerastov.

b) prognózne zdroje nerastov P 2, ktorých prítomnosť sa na základe priaznivých stratigrafických, litologických, tektonických a paleogeografických predpokladov zistených v hodnotenej oblasti pri geologickom mapovaní a analýzou geofyzikálnych a geochemických údajov predpokladá v hodnotenej oblasti. Odhad množstva a kvality prognóznych zdrojov nerastov vychádza z analógie s inými, podrobnejšie preskúmanými oblasťami, v ktorých sa zistili alebo overili ložiská rovnakého genetického a formačného typu.

Príloha č. 2 vyhlášky č. 217/1993 Z. z.

Zásady hodnotenia zásob podzemných vôd

A. Všeobecné ustanovenia

1. Zásady hodnotenia zásob podzemných vôd (ďalej len „zásady“) ustanovujú, ako sa vyhodnocujú vypočítané zásoby podzemných vôd.

2. Hodnotením zásob podzemných vôd sa rozumie overenie hydrogeologických pomerov, overenie a členenie zásob podzemných vôd podľa ich jednotlivých zložiek vrátane ich akosti (bod B týchto zásad).

B. Členenie zásob podzemných vôd

1. Zásoby podzemných vôd sa členia na tieto zložky:

a) prírodné zdroje - prírodná dynamická zložka podzemných vôd vyjadrená v objemových jednotkách za jednotku času,

b) prírodné zásoby - prírodná statická zložka podzemných vôd vyjadrená v objemových jednotkách,

c) indukované zdroje (doplnkové zdroje) - prírodná zložka podzemných vôd predstavujúcich prítok do zbernej oblasti v dôsledku umelého zásahu vyjadrená v objemových jednotkách za jednotku času.

2. Využiteľnými zásobami podzemných vôd je tá časť ich zložiek, ktorú je možné z horninového prostredia technickými prostriedkami odoberať, zachytávať a využívať. Vychádza sa pritom zo všeobecných podmienok využiteľnosti uvedených v bode C týchto zásad. Pre kategóriu zásob B, prípadne kategóriu zásob A môže navrhovateľ určiť osobitné podmienky využiteľnosti, a to pre hydrogeologický celok (bod C/2 týchto zásad).

3. Z využiteľných zásob podzemných vôd sa vyčlení súčasný odber podzemnej vody.

4. Využiteľné zásoby podzemných vôd v kategórii C1 a vyšších kategóriách sa podľa akosti rozlišujú na

a) využiteľné zásoby podzemných vôd nevyžadujúce úpravu akosti vody pred jej použitím,

b) využiteľné zásoby podzemných vôd vyžadujúce úpravu akosti vody pred jej použitím.

C. Kategorizácia zásob podzemných vôd

1. Zásoby podzemných vôd rozdelené na zložky sa zaraďujú podľa stupňa overenia a znalostí hydrogeologických pomerov do kategórií C2, C1, B a A.

2. Zásoby podzemných vôd zaradené do jednotlivých hydrogeologických kategórií sa vyhodnocujú, posudzujú a schvaľujú ako hydrogeologický celok alebo ako časť hydrogeologického celku.

3. Hydrogeologický celok je územie s podobnými hydrogeologickými znakmi režimu podzemných vôd podľa ČSN 73 6532 Názvoslovie v hydrogeológii, vymedzené spravidla rozvodnicami podzemných vôd, prípadne geologickými hranicami. Hydrogeologický celok môže byť totožný s hydrogeologickým rajónom alebo tvoriť jeho časť, prípadne môže zahŕňať viac rajónov.

4. Vo výpočtoch zásob podzemných vôd v časti hydrogeologického celku vo vyššej kategórii, než bola schválená pre hydrogeologický celok, sa vyjadrí vzťah zásob hodnotenej časti k zásobám hydrogeologického celku.

5. Časová zabezpečenosť tvorby zásob podzemných vôd hydrogeologického celku vo všetkých kategóriách sa posúdi ich porovnaním so zistenými prírodnými zdrojmi. Množstvo využiteľných zásob ako podiel prírodných zdrojov určených na základe príslušných n-ročných pozorovaní sa posudzuje údajom o ich zabezpečenosti, t.j. ich priradením k dlhodobým klimatickým a hydrogeologickým hodnotám. Zabezpečenosť tvorby zásob podzemných vôd v časti hydrogeologického celku pri zaraďovaní celku do kategórie sa posudzuje individuálne s ohľadom na špecifiká hydrogeologických podmienok.

6. Kategorizácia zásob podzemných vôd hydrogeologického celku

6.1. Zásoby kategórie C2
Do kategórie C2 sa zaraďujú zásoby podzemných vôd vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia doterajšej geologickej preskúmanosti, dokumentov o geologických, hydrogeologických, hydraulických, hydrologických a hydrochemických podmienkach a o akosti zásob podzemných vôd, doplnených kontrolnými údajmi v danej oblasti, prípadne inými technickými prácami. Na základe spracovania alebo vyhodnotenia týchto materiálov sa dokumentuje znalosť nasledovných údajov nevyhnutných pre všeobecné podmienky využiteľnosti:

6.1.1. orientačný výpočet prírodných zdrojov a kvalifikovaný odhad využiteľných zásob podzemných vôd s použitím hydrologických metód, pričom potrebné režimové pozorovania postačujú spravidla počas jedného roka,

6.1.2. orientačné ocenenie akosti podzemných, povrchových a zrážkových vôd,

6.1.3. určenie alebo spresnenie hraníc hydrogeologického celku,

6.1.4. určenie perspektívnych oblastí na vodohospodárske využitie podzemných vôd (ich zachytenie, obohacovanie, ochrana),

6.1.5. upozornenie na strety záujmov, ktoré majú vplyv na zásoby podzemných vôd,

6.1.6. rámcový návrh ochrany zásob podzemných vôd pre dané hydrogeologické pomery s prihliadnutím na existujúce zdroje znečistenia podzemných vôd,

6.1.7. prehľad a rámcové vyhodnotenie súčasných odberov podzemných vôd a ich akosť,

6.1.8. vzťah novozískaných poznatkov k hydrogeologickej rajonizácii z hľadiska rozsahu rajónu a z hľadiska množstva zásob podzemných vôd.

6.2. Zásoby kategórie C1
Do kategórie C1 sa zaraďujú zásoby podzemných vôd vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia doterajšej geologickej preskúmanosti, dokumentov a geologických prác. Na základe ich spracovania a vyhodnotenia sa dokumentuje znalosť nasledovných údajov nevyhnutných pre všeobecné podmienky využiteľnosti:

6.2.1. výpočet prírodných zdrojov a využiteľných zásob podzemných vôd najmenej dvoma nezávislými výpočtovými metódami, a to hydrologickými, pričom dĺžka režimového pozorovania je spravidla dva roky, a hydraulickými (hydrodynamickými),

6.2.2. možnosti využitia prírodných zásob a indukovaných zdrojov s označením najvhodnejších miest zachytenia, obohacovania a ochrany podzemných vôd,

6.2.3. akosť podzemných vôd s podrobnosťou umožňujúcou riešiť otázky ich zachytenia v hydrogeologickom celku,

6.2.4. hlavné zákonitosti zmien hydrogeologických pomerov (hydraulické, hydrochemické a iné) a rámcová prognóza ich vývoja,

6.2.5. optimálny spôsob vodohospodárskeho využitia zásob podzemných vôd a ich akosti v skúmanom hydrogeologickom celku s prognóznymi výpočtami, ak ide o množstvo a akosť zásob podzemných vôd,

6.2.6. návrh oblastí vhodných na prieskum zásob podzemných vôd do vyšších kategórií,

6.2.7. upozornenie na prípadné strety záujmov, ktoré majú vplyv na zásoby podzemných vôd, ich akosť a návrh ich riešenia,

6.2.8. návrh ochrany zásob podzemných vôd a ich akosti, odporúčanie prípadnej revízie ochrany jestvujúcich zberných zariadení a posúdenie vplyvu znečistenia podzemných vôd,

6.2.9. prehľad súčasných odberov podzemných vôd s analýzou ich dôsledkov na zásoby podzemných vôd hydrogeologického celku,

6.2.10. posúdenie platnej hydrogeologickej rajonizácie z hľadiska rozsahu rajónu a množstva zásob podzemných vôd s prípadným návrhom úpravy rajonizácie.

6.3. Zásoby kategórie B

Do kategórie B sa zaraďujú zásoby podzemných vôd vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia doterajšej geologickej preskúmanosti, dokumentov a geologických prác. Na základe ich spracovania a vyhodnotenia sa dokumentuje znalosť nasledovných údajov nevyhnutných pre všeobecné podmienky využiteľnosti:

6.3.1. výpočet zásob podzemných vôd hydraulickými a hydrologickými metódami. Hydraulickými metódami sa vykoná výpočet pre jestvujúce a predpokladané počiatočné a okrajové podmienky a filtračné parametre. Orientačne sa vypočítajú zmeny množstva zásob podzemných vôd a ich akosti a porovnajú sa s výsledkami režimových pozorovaní. Hydrologickými metódami sa vypočítajú zásoby podzemných vôd na základe vyhodnotenia režimových pozorovaní, a to vo vzťahu k extrémnym a priemerným hodnotám. Dĺžka režimových pozorovaní je najmenej dva roky, pričom dôsledne využívajú výsledky doterajších pozorovaní hydrometeorologických javov.

6.3.2. návrh ochrany podzemných vôd pred ohrozením ich množstva a akosti a analýza možných dôsledkov využitia podzemných vôd v hydrogeologických celkoch a v ich častiach,

6.3.3. návrh optimálneho spôsobu využitia a podmienok odberu podzemnej vody s rámcovým ekonomickým zhodnotením,

6.3.4. výpočet využiteľných zásob podzemných vôd s ich členením na dotáciu z prírodných zdrojov, prírodných zásob a podľa možnosti aj indukovaných zdrojov s použitím najmenej dvoch nezávislých metód,

6.3.5. posúdenie vplyvu zdrojov znečistenia na akosť podzemných vôd a predpoklad vplyvu znečistenia na vypočítané zásoby podzemných vôd,

6.3.6 prehľad súčasných odberov podzemných vôd s prognózou ich vývoja v danej oblasti, návrh riešenia stretov záujmov, ktoré majú vplyv na zásoby podzemných vôd a ich akosť.

6.3.7 návrh na technológiu úpravy podzemných vôd,

6.3.8 vzťah novozískaných poznatkov na platnú hydrogeologickú rajonizáciu z hľadiska rozsahu rajónu a množstva zásob podzemných vôd s prípadným návrhom úpravy rajonizácie.

6.4 Zásoby kategórie A

Do kategórie A sa zaraďujú zásoby podzemných vôd, ktoré sú overené poloprevádzkovým čerpaním s dlhodobým režimovým pozorovaním a majú overenú technológiu úpravy. Na základe ich vyhodnotenia sa dokumentuje znalosť nasledovných údajov nevyhnutných pre všeobecné podmienky využiteľnosti:

6.4.1 vymedzenie podrobne zdôvodnených ochranných pásiem alebo ich spresnenie; v prípade realizácie aktívnych spôsobov ochrany odoberaných podzemných vôd pred ohrozením ich množstva a akosti treba preukázať účinnosť tejto ochrany,

6.4.2 prognózny výpočet zmien množstva a akosti podzemných vôd na dobu životnosti zberných zariadení,

6.4.3 vypracovanie havarijných plánov pre prípad narušenia zásob podzemných vôd a ich akosti,

6.4.4 rámcová ekonomická úvaha o podmienkach odberu podzemných vôd a o ochrane ich množstva a akosti,

6.4.5 určenie hraníc dosahu vplyvu trvalého odberu využiteľných zásob podzemných vôd.

7. Kategorizácia zásob podzemných vôd v časti hydrogeologického celku

7.1 Zásoby podzemných vôd lokálneho charakteru v časti hydrogeologického celku sa vyhodnocujú pre jedno alebo viac zberných zariadení, ktoré sa môžu vzájomne hydraulicky ovplyvňovať pri súčte ich výdatnosti nad 30 1.s-1. Vo výpočte treba posúdiť zabezpečenosť zásob podzemných vôd a ich akosti, vzťah týchto zásob k hydrogeologickému celku alebo jeho časti a k jestvujúcim odberom.

7.2 Zásoby kategórie C2
Do kategórie C2 sa zaraďujú zásoby podzemných vôd vypočítané na základe vyhodnotenia doterajšej geologickej preskúmanosti, dokumentov technických prác v danom území alebo zbernom zariadení. Maximálne využiteľné množstvá podzemnej vody a jej akosť sa určia analogicky, pričom sa orientačne posúdi dosah vplyvu odberu.

7.3 Zásoby kategórie C1
Do kategórie C1 sa zaraďujú zásoby podzemných vôd vypočítané na základe archívnych informácií o danom území a na základe výsledkov krátkodobej čerpacej skúšky na novom zbernom zariadení, ktoré umožňujú vyhodnotenie filtračných parametrov. Vymedzí sa oblasť vplyvu odberu a posúdi sa akosť podzemnej vody.

7.4 Zásoby kategórie B

Do kategórie B sa zaraďujú zásoby podzemných vôd vypočítané na základe vyhodnotenia hydrogeologických údajov o danom území, pričom sa vykoná dlhodobá čerpacia skúška umožňujúca získať podklady na určenie technológie čerpania vody, ochrany zberného zariadenia a na zabezpečenie stálosti podzemných vôd a ich akosti.

7.5 Zásoby kategórie A

Do kategórie A sa zaraďujú zásoby podzemných vôd vypočítané na základe hydrogeologických údajov o danom území, pričom poloprevádzkové čerpanie umožňuje jednoznačne posúdiť režim odberu a účinnosť ochranných opatrení na zabezpečenie množstva a akosti podzemných vôd.

Príloha č. 3 vyhlášky č. 217/1993 Z. z.

Náležitosti záverečnej správy

A. Správa o riešení geologickej úlohy

1. Geologická úloha a údaje o území

1.1 údaje podľa § 15 tejto vyhlášky,

1.2 údaje o projekte a jeho zmenách,

1.3 charakteristika skúmaného územia a doterajšia geologická preskúmanosť.

2. Postup riešenia geologickej úlohy

2.1 údaje o realizovaných geologických prácach, dosiahnuté výsledky vrátane ich zhodnotenia,

2.2 nové geologické poznatky vrátane tých, ktoré nesúvisia s cieľom projektovaných geologických prác,

2.3 odhad prognóznych zdrojov nerastov,

2.4 ekonomický prínos riešenia vo vzťahu k ekonomickému zdôvodneniu geologických prác v projekte.

3. Osobitné náležitosti záverečnej správy podľa § 37 tejto vyhlášky

4. Závery a odporúčania

5. Údaje o uložení geologickej dokumentácie a osobitných správ, návrh na skartáciu

6. Zoznam použitej literatúry a osobitných prameňov

B. Výpočet zásob ložiska nerastov

1. Priestorová charakteristika ložiska

1.1 začlenenie ložiska do geologického regiónu,

1.2 popis ložiska a jeho uloženie,

1.3 vnútorná stavba ložiska,

1.4 sprievodné nerastné suroviny.

2. Akostná a technologická charakteristika ložiska

2.1 vymedzenie druhu nerastnej suroviny a jej technologických typov,

2.2 akostná charakteristika nerastnej suroviny a jej technologických typov a sprievodných surovín, hlavné a vedľajšie úžitkové a škodlivé zložky,

2.3 premenlivosť kvality nerastnej suroviny.

3. Hydrogeologická charakteristika

3.1 hydrogeologická charakteristika územia,

3.2 zvodnené vrstvy a pásma, vplyv tektoniky na hydrogeologické pomery ložiska, výskyty krasových vôd,

3.3 riešenie vzťahu zvodnenia ložiska k nadložiu a podložiu a k jeho okoliu,

3.4 chemické zloženie vôd, možné zdroje znečistenia,

3.5 výpočet prítokov vôd pri otvorení ložiska a jeho dobývaní; oblasť hydraulického vplyvu odvodnenia.

4. Spôsob spracovania a výsledky výpočtu zásob

4.1 metodika výpočtu, základné parametre vo vzťahu k podmienkam využiteľnosti zásob,1)

4.2 výsledky kontrolných skúšok,

4.3 zásady geometrizácie, extrapolácie a zaradenia zásob do kategórií,

4.4 tabuľka výpočtov a celkové výsledky výpočtu, porovnanie s predchádzajúcim výpočtom.

5. Podmienky využívania zásob a hodnotenie vzťahu k životnému prostrediu

6. Návrh na optimálne využitie ložiska a jeho hospodársky význam

C. Výpočet zásob zdroja podzemných vôd

1. Priestorová charakteristika zdroja podzemných vôd

2. Súčasné využívanie zdroja podzemných vôd

3. Podklady a údaje na výpočet zásob zdroja podzemných vôd

3.1 východiskové údaje (klimatologické, hydrologické a hydrogeologické),

3.2 vykonané merania a skúšky, odbery vzoriek,

3.3 vyhodnotenie režimového pozorovania podzemných vôd.

4. Hydrogeológia záujmovej oblasti

4.1 hydrofyzikálne vlastnosti hornín, filtračné parametre, funkcia tektonických pásiem a krasových javov,

4.2 režim podzemných vôd, migračné parametre horninového prostredia,

4.3 hydrogeologické zhodnotenie oblasti z hľadiska potrieb výpočtu zásob zdroja podzemných vôd.

5. Výpočet zásob zdroja podzemných vôd

5.1 metodika výpočtu,

5.2 vlastný výpočet a hodnotenie zásob,

5.3 vyhodnotenie akosti vôd a ich genetických typov v štruktúre, možné znečistenie, návrh úpravy podzemnej vody.

6. podmienky ochrany a využívania zdrojov podzemných vôd

6.1 ochrana množstva a akosti zdroja, návrh ochranných pásiem,

6.2 návrh na zriadenie pozorovacích objektov na sledovanie vplyvov znečistenia,

6.3 vzťah využívania zdroja k podmienkam životného prostredia.

7. Návrh na optimálne využitie a ochranu zdroja podzemných vôd, jeho hospodársky význam

D. Prílohy záverečnej správy a výpočtu zásob

1. Situačná mapa skúmaného územia

2. Geologická mapa skúmaného územia

3. Geologické mapy a rezy

4. Mapy a rezy blokov zásob dokumentujúce výpočet zásob ložiska nerastov alebo zdrojov podzemných vôd

5. Mapy prognóznych zdrojov nerastov

6. Podmienky využiteľnosti zásob výhradných ložísk

7. Súhrnná geologická dokumentácia vrtov, banských diel a pod., grafy meraní a čerpacích skúšok, údaje získané rozbormi vzoriek.

Exemplár záverečnej správy, ktorý sa odovzdáva Geofondu v Bratislave a v prípade záverečnej správy s výpočtom zásob podzemných vôd aj Slovenskému hydrometeorologickému ústavu v Bratislave, obsahuje aj evidenčné a záznamové listy geologických úloh, vrtov, hydrogeologických, geofyzikálnych prác, zosuvných území a pod., ktoré sú potrebné na spracovanie prehľadov o geologickej preskúmanosti.

Poznámky pod čiarou

1) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 497/1991 Zb.

2) § 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).

3) § 6 a 13 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.

4) § 14 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.
Vyhláška Slovenského geologického úradu č. 6/1992 Zb. o klasifikácii a výpočte zásob výhradných ložísk.

5) § 3 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb.

6) § 2 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).

7) § 47 a 49 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb.§ 2 a 7 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 15/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečivých kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov v znení vyhlášky č. 77/1983 Zb.

8) § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 44/1988 Zb.

9) § 40 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb.

10) § 5 ods. 4 vyhlášky Slovenského geologického úradu č. 415/1992 Zb. o udeľovaní povolení na vykonávanie geologických prác a o spôsobe overovania odbornej spôsobilosti pracovníkov.

11) § 34 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb.

12) § 35 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb.

13) § 2 ods. 1 písm. b) a e) zákona SNR č. 52/1988 Zb.§ 11 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb.

14) § 2 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 52/1988 Zb.

15) Vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 23/1977 Zb. o ochrane akosti povrchových a podzemných vôd.

16) § 2 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 52/1988 Zb.

17) § 2 ods. 1 písm. f) zákona SNR č. 52/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 497/1991 Zb.

18) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení neskorších predpisov, zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení neskorších predpisov, zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb., zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, zákon č. 44/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb., zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vyhláška Ministerstva dopravy a Ústredného banského úradu č. 28/1967 Zb., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre styk dráh s banskou činnosťou, vyhláška č. 15/1972 Zb. v znení vyhlášky č. 77/1983 Zb.

19) § 281 až 288 Obchodného zákonníka. § 847 až 849 Občianskeho zákonníka.

20) § 6 ods. 1 zákona SNR č. 52/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 497/1991 Zb.

21) § 3 vyhlášky Federálneho štatistického úradu a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 120/1979 Zb. o priestorovej identifikácii informácií.

22) § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 až 3 zákona SNR č. 52/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 497/1991 Zb.

23) § 2 zákona č. 526/1990 Zb. o cenách.

24) Vyhláška Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a odhlasovaní banskej činnosti Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 16/1992 Zb.

25) § 3 vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 170/1975 Zb. o povinnostiach organizácií podávať správy o zistení podzemných vôd a oznamovať údaje o ich odbere.

26) § 6 zákona SNR č. 52/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 497/1991 Zb.

27) § 4 zákona SNR č. 52/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 497/1991 Zb.

28) Vyhláška Slovenského geologického úradu č. 9/1989 Zb. o registrácii geologických prác, o odovzdávaní a sprístupňovaní ich výsledkov, o zisťovaní starých banských diel a vedení ich registra v znení vyhlášky č. 5/1992 Zb.

29) § 14 zákona SNR č. 52/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 497/1991 Zb.

30) § 10 až 13 vyhlášky č. 89/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 16/1992 Zb.

31) Napríklad § 7 zákona č. 46/1971 Zb. o geodézii a kartografii, Banskomeračský predpis Slovenského banského úradu č. 750/1972 Zb. pre povrchové dobývanie rúd a nerúd (reg. v čiastke 16/1972 Zb.) v znení neskorších predpisov, úprava Slovenského banského úradu č. 3800/1986 Zb. o banskomeračskej dokumentácii na hlbinných baniach(reg. v čiastke 27/1986 Zb.), Banskomeračský predpis Slovenského banského úradu č. 2750/1974 pre geologický prieskum a pre ťažbu ložísk nafty a zemného plynu.

32) ČSN 01 3410 Mapy veľkých mierok. Základné a účelové mapy., ČSN 01 3411 Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky., ČSN 73 0415 Geodetické body.

33) § 6 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb.
§ 3 vyhlášky Slovenského geologického úradu č. 86/1988 Zb. o postupe pri vyhľadávaní a prieskume výhradných ložísk z hľadiska ochrany a racionálneho využitia nerastného bohatstva a o oznamovaní výskytu ložiska vyhradeného nerastu, jeho odmieňaní a o úhrade nákladov v znení vyhlášky č. 3/1992 Zb.

34) § 15 zákona SNR č. 52/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 497/1991 Zb.

35) § 35 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb.
§ 10 vyhlášky č. 9/1989 Zb. v znení vyhlášky č. 5/1992 Zb.

36) § 5 ods. 1 vyhlášky č. 9/1989 Zb.

37) § 10, 16, 17 a 18 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb.
§ 4 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 79/1988 Zb. o chránených ložiskových územiach a dobývacích priestoroch v znení vyhlášky č. 533/1991 Zb.

38) § 31 vyhlášky č. 15/1972 Zb. v znení vyhlášky č. 77/1983 Zb.

39) § 1 vyhlášky č. 170/1975 Zb.

40) § 23 zákona SNR č. 27/1987 Zb.

41) § 9 ods. 5 zákona SNR č. 52/1988 Zb.

42) Úprava Ústredného banského úradu a Ústredného geologického úradu z 31.1.1962 č. 1000/1962, ktorou sa vydáva vyhláška o vedení a doplňovaní geologickej dokumentácie (reg. v čiastke 42/1962 Zb.) v znení vyhlášky Slovenského geologického úradu č. 97/1988 Zb. a výnosu Slovenského banského úradu a Slovenského geologického úradu z 12.9.1990 č. 2680/1990 (oznámeného pod číslom 400/1990 Zb.)

43) § 7 a 8 vyhlášky č. 9/1989 Zb. v znení vyhlášky č. 5/1992 Zb.

44) Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 571/1991 Zb. (úplné znenie č. 332/1992 Zb.). Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 63/1976 Zb., ktorou sa určujú kritériá na posudzovanie písomností ako archívnych dokumentov a upravujú niektoré podrobnosti o postupe pri vyraďovaní (škartácii) písomností.

45) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

46) § 3 ods. 1 písm. a) až f) vyhlášky č. 79/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 533/1991 Zb.

47) § 2 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení vyhlášky č. 155/1980 Zb. a vyhlášky č. 378/1992 Zb.

48) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.

1) § 13 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.