ORGANIZAČNÝ A ROKOVACÍ PORIADOK ÚSTAVNÉHO SÚDU ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY

Plénum Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky schválilo 26. marca 1992 podľa § 15 zákona č. 491/1991 Zb. o organizácii Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o konaní pred ním tento Organizačný a rokovací poriadok Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

PRVÁ ČASŤ

ORGANIZÁCIA ÚSTAVNÉHO SÚDU ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY

§ 1

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „Ústavný súd“) vykonáva svoju pôsobnosť:

a) v pléne,

b) v senáte,

c) sudcom spravodajcom.

Plénum

§ 2

(1) Zasadanie pléna zvoláva, program rokovania určuje a rokovanie vedie predseda Ústavného súdu alebo jeho zástupca (§ 8 ods. 2 zákona č. 491/1991 Zb. o organizácii Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o konaní pred ním - ďalej len „zákon“).

(2) Program rokovania sa musí sudcom oznámiť tak, aby mali dostatok času na prípravu na rokovanie, spravidla najmenej päť dní vopred.

(3) Kancelária Ústavného súdu zabezpečí, aby každý sudca súčasne s oznámením programu rokovania dostal podklady na prípravu na rokovanie.

§ 3

(1) Každý sudca je oprávnený podať pri porade pred začatím hlasovania návrh na rozhodnutie.

(2) Každý sudca je povinný hlasovať za niektorý z návrhov na rozhodnutie, ktorý sa predložil pred začatím hlasovania.

(3) Ak bol predložený iba jediný návrh, považuje sa za schválený bez hlasovania. To neplatí, ak sa rozhoduje vo veci samej nálezom.

(4) Ak žiadny z návrhov na rozhodnutie nezíska potrebnú väčšinu, hlasovanie sa opakuje s tým, že pred začatím hlasovania sa sudcovia, o návrhoch ktorých sa hlasovalo, vyjadria, či na svojich návrhoch zotrvávajú, a ostatní sudcovia môžu predložiť iné návrhy na rozhodnutie.

(5) Ak postupom podľa odsekov 1 až 4 nedôjde k prijatiu rozhodnutia, hlasuje sa o dvoch návrhoch, ktoré v predchádzajúcom hlasovaní získali najviac hlasov.

(6) Hlasovanie sa opakuje, pokiaľ niektorý z návrhov nezíska potrebnú väčšinu.

§ 4

(1) Pri tajnom hlasovaní sa hlasuje pomocou lístkov, na ktorých sudca vyznačí, s ktorým z predložených návrhov na rozhodnutie súhlasí; spôsob vyznačenia určí predsedajúci. Pri hlasovaní sa postupuje tak, aby nebolo možné zistiť, ako ktorý sudca hlasoval.

(2) Inak sudcovia hlasujú v abecednom poradí určenom podľa ich priezviska; predsedajúci hlasuje posledný. Toto poradie sa v každom kalendárnom mesiaci mení tak, že sudca, ktorý v predchádzajúcom mesiaci hlasoval ako druhý, hlasuje ako prvý a sudca, ktorý hlasoval ako prvý, hlasuje ako posledný. Na účely tohto ustanovenia sa mesiace júl a august považujú za jeden kalendárny mesiac.

Senáty

§ 5

Rozdelenie agendy medzi senáty určí na dobu kalendárneho roka predseda Ústavného súdu.

§ 6

(1) Zastupujúcimi členmi senátu (§ 10 ods. 3 zákona) sú sudcovia, ktorí neboli určení za stálych členov žiadneho senátu, pokiaľ predseda Ústavného súdu v jednotlivých prípadoch neurčí inak.

(2) Zastupujúci člen senátu je spravidla občanom tej istej republiky ako stály člen senátu, ktorého zastupuje.

§ 7

(1) Predsedu senátu volia stáli členovia senátu na jeho ustanovujúcom zasadaní na dobu jedného roka.

(2) Sudca, ktorý bol zvolený za predsedu senátu, nemôže byť do tejto funkcie opäť zvolený po dobu troch nasledujúcich rokov; na to sa prihliada pri určovaní stálych členov senátu podľa § 10 ods. 1 zákona.

§ 8

(1) Zasadanie senátu zvoláva, program rokovania určuje a rokovanie vedie predseda senátu.

(2) Ustanovenie § 2 ods. 2 a 3 platí pre rokovanie senátu obdobne.

§ 9

(1) Pri hlasovaní senátu sa postupuje tak, že každý sudca ústne oznámi, s ktorým z predložených návrhov na rozhodnutie súhlasí. Ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 2 platia pre hlasovanie senátu obdobne.

(2) Ak žiadny z návrhov na rozhodnutie nezíska väčšinu hlasov, postúpi predseda senátu vec bez zbytočného odkladu plénu na rozhodnutie [článok 14 ods. 2 písm. c) ústavného zákona č. 91/1991 Zb. o Ústavnom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky - ďalej len „ústavný zákon“].

§ 10

Zápisnica o pojednávaní

(1) Zápisnica o pojednávaní pléna a senátu obsahuje predovšetkým označenie dňa a predmetu pojednávania, mená prítomných, stručné a výstižné opísanie priebehu pojednávania včítane návrhov účastníkov a vedľajších účastníkov na rozhodnutie veci s predneseným odôvodnením a prijaté rozhodnutie. O odročenom pojednávaní sa vyhotoví osobitná zápisnica.

(2) Zápisnicu o pojednávaní pléna vyhotovuje poverený pracovník Kancelárie Ústavného súdu (ďalej len „zapisovateľ“). Zápisnicu podpisuje ten, kto viedol pojednávanie (§ 2 ods.), a zapisovateľ.

(3) Zápisnicu o pojednávaní senátu vyhotovuje zapisovateľ. Zápisnicu podpisuje predseda senátu a zapisovateľ.

§ 11

Zápisnica o porade a hlasovaní

(1) Zápisnica o porade a hlasovaní pléna a senátu obsahuje označenie dňa a predmetu pojednávania, mená prítomných sudcov a zapisovateľa, návrhy sudcov na rozhodnutie so stručným odôvodnením, výsledok hlasovania, prijaté rozhodnutie a prípadné odlišné stanovisko (§ 9 ods. 5, § 10 ods. 5 zákona).

(2) O každej porade a hlasovaní sa spisuje osobitná zápisnica.

(3) Zápisnicu podpisujú všetci sudcovia prítomní na hlasovaní a zapisovateľ.

(4) Po spísaní a podpísaní sa zápisnica vloží do obálky, ktorá sa zalepí, označí slovami „Zápisnica o porade a hlasovaní“ a číslom a opatrí odtlačkom úradnej pečiatky Ústavného súdu. Obálka sa pripojí k zápisnici o pojednávaní.

(5) Obálku obsahujúcu zápisnicu o porade a hlasovaní môže otvoriť predseda Ústavného súdu iba so súhlasom pléna vo veci, ktorá bola postúpená plénu (§ 9 ods. 2); po zistení obsahu zápisnice sa postupuje podľa odseku 4.

Osobitné ustanovenia

§ 12

Ak sa uvoľní miesto sudcu, pretože sa sudca svojej funkcie vzdal alebo pretože prestal byť voliteľný do Federálneho zhromaždenia, predseda Ústavného súdu to bez meškania oznámi prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 13

Ak sa sudca po dobu viac ako jeden rok nezúčastňuje na rokovaniach Ústavného súdu, postupuje sa primerane podľa § 45 až 49 a § 51. Ak sa plénum uznesie na návrhu, aby bol sudca zo svojej funkcie odvolaný (čl. 17 ústavného zákona), oznámi to predseda Ústavného súdu bez meškania prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 14

Návrh rozpočtu Ústavného súdu (§ 13 ods. 1 zákona) zostavuje Kancelária Ústavného súdu podľa pokynov predsedu Ústavného súdu. Predseda Ústavného súdu ho predloží plénu a po schválení plénom príslušným štátnym orgánom. O návrhu sa plénum uznáša väčšinou hlasov prítomných sudcov.

§ 15

Ak sa plénum uznieslo, že Federálnemu zhromaždeniu predloží návrh zákona o organizácii Ústavného súdu a o konaní pred ním alebo návrh na zmenu tohto zákona (čl. 18 ods. 2 ústavného zákona), vytvorí pre vypracovanie návrhu zásad zákona a návrhu zákona pracovnú komisiu zloženú zo sudcov; komisia môže ku svojej práci pribrať aj ďalšie osoby. Návrh zásad zákona a návrh zákona schvaľuje plénum. Federálnemu zhromaždeniu ho predkladá1) predseda Ústavného súdu, ktorý tiež Ústavný súd zastupuje pri prerokúvaní návrhu v orgánoch Federálneho zhromaždenia.

DRUHÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O KONANÍ PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM

§ 16

Návrh na začatie konania

(1) Návrh na začatie konania (§ 16 zákona) sa doručuje do podateľne Ústavného súdu alebo sa doručí poštou.

(2) Návrh na začatie konania sa predkladá v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každému účastníkovi alebo vedľajšiemu účastníkovi, ktorí boli v návrhu uvedení, mohol byť doručený takisto jeden rovnopis; ak navrhovateľ nesplní túto povinnosť alebo ak sa zistí, že účastníkom alebo vedľajším účastníkom sú ďalšie osoby, postupuje sa podľa § 27 ods. 7 zákona.

(3) Ak návrh na začatie konania nemá náležitosti podľa § 19, 21 (prípadne § 56, § 58 ods. 1 zákona), sudca spravodajca o tom navrhovateľa upovedomí a určí mu lehotu na odstránenie vád. Ak vady nebudú v určenej lehote odstránené, predloží návrh na predbežné prerokovanie.

(4) Podanie, ktoré podľa obsahu zjavne nie je návrhom na začatie konania (§ 21 zákona), sudca odloží; o odložení netreba odosielateľa upovedomiť.

§ 17

Vedľajší účastník

Ak vznikli pochybnosti o tom, či niekto uplatňuje práva vedľajšieho účastníka oprávnene (§ 18 ods. 2 zákona), rozhodne Ústavný súd o vedľajšom účastníctve uznesením.

§ 18

Prideľovanie návrhov

Pri prideľovaní návrhov podľa § 27 ods. 1 zákona sa predseda Ústavného súdu spravuje rozdelením agendy medzi senáty (§ 5).

§ 19

Predbežné prerokovanie

(1) Predbežne sa prerokuje každý návrh, a to v pléne alebo v senáte podľa ich pôsobnosti v konaní vo veci samej (§ 9, 10 zákona).

(2) Pri predbežnom prerokovaní (§ 23 zákona) oznámi sudca spravodajca podstatný obsah návrhu na začatie konania a uvedie okolnosti rozhodné pre predbežné prerokovanie.

(3) Ak sudca spravodajca nenavrhne, aby bol návrh na začatie konania odmietnutý, a ak taký návrh nepodajú ani ostatní sudcovia, je návrh na začatie konania prijatý na ďalšie konanie; to sa uvedie v zápisnici o predbežnom prerokovaní.

(4) Ak sa podal návrh, aby bol návrh na začatie konania odmietnutý, nechá o tom predsedajúci hlasovať. Ak návrh nebol odmietnutý, je prijatý na ďalšie konanie.

(5) Ak bol návrh na začatie konania prijatý na ďalšie konanie, postupuje sudca spravodajca tak (§ 27 ods. 4 zákona), aby vec mohla byť bez zbytočného odkladu prejednaná v senáte alebo v pléne.

§ 20

Procesné úkony sudcu spravodajcu

Procesnými úkonmi sudcu spravodajcu (§ 27 ods. 4 zákona) sú zhromaždenie listinných dôkazov a vykonanie výsluchu svedkov, prípadne aj prostredníctvom iného súdu, pokiaľ tieto dôkazy navrhol niektorý z účastníkov a pokiaľ podľa doterajšieho stavu konania môžu slúžiť na zistenie stavu veci. Pri výsluchu svedkov majú účastníci a vedľajší účastníci právo byť prítomní.

§ 21

Odborné vyjadrenia

Ústavný súd sa môže uzniesť, že si k prejednávanej veci vyžiada odborné vyjadrenia, najmä od významných odborníkov z odboru práva, od Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo od najvyšších súdov republík, ak nie sú účastníkmi alebo vedľajšími účastníkmi konania. Odborné vyjadrenie vyžiada sudca spravodajca. Odborné vyjadrenie nie je dôkazom.

§ 22

Ústne pojednávanie

(1) Predvolania na ústne pojednávanie (§ 28 ods. 3 zákona) sa doručujú do vlastných rúk účastníkov, vedľajších účastníkov a ich zástupcov. Musia byť doručené tak, aby tieto osoby mali dostatok času na prípravu na pojednávanie, spravidla najmenej 5 dní vopred.

(2) Na ústnom pojednávaní udelí predsedajúci najprv slovo sudcovi spravodajcovi, ktorý oznámi obsah návrhu na začatie konania a výsledky doterajšieho konania pred Ústavným súdom; oznámenie nesmie obsahovať názor, ako by sa malo o návrhu rozhodnúť.

(3) Ak rozhoduje plénum, na porade a hlasovaní sa môžu zúčastniť len sudcovia, ktorí boli prítomní na celom ústnom pojednávaní, ktoré bezprostredne predchádzalo porade a hlasovaniu pléna.

§ 23

Zbavenie povinnosti mlčanlivosti

Ústavný súd zbaví podľa § 29 ods. 3 zákona svedka alebo znalca povinnosti mlčanlivosti len vtedy, ak ide o povinnosť podľa predpisov o ochrane štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva. V ostatných prípadoch dbá na povinnosť mlčanlivosti, ibaže by svedkov alebo znalcov oprávnené osoby tejto povinnosti zbavili.

§ 24

Zápisnica o vykonaní dôkazu

O každom dôkaze vykonanom mimo ústneho pojednávania (§ 29 ods. 1) sa spíše zápisnica, ktorú podpíše sudca, zapisovateľ a ostatné zúčastnené osoby.

Náhrada nevyhnutných trov osobám zúčastneným na konaní

§ 25

(1) K hotovým výdavkom účastníka (§ 33 zákona) patrí cestovné, stravné a nocľažné.

(2) Podklady pre výpočet straty na zárobku účastníka, ktorý je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému pomeru alebo pracovnému vzťahu, tvorí priemerný čistý zárobok vypočítaný podľa osobitného predpisu.2) Výšku priemerného čistého zárobku preukáže účastník potvrdením zamestnávateľa, u ktorého pracuje, kde je uvedené, či a akú sumu mu zamestnávateľ zrazí za dobu neprítomnosti v práci a či účastník môže nastúpiť do práce na zvyšok smeny.

(3) U účastníka, ktorý nie je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému pomeru, je však zárobkovo činný, tvorí podklad pre výpočet náhrady za stratu na zárobku suma vypočítaná zo základu dane z príjmov obyvateľstva delená počtom pracovných hodín ustanovených osobitným predpisom, pripadajúcich na ten istý kalendárny rok (§ 83 ods. 1 Zákonníka práce). Výšku základu dane z príjmov obyvateľstva preukazuje účastník posledným platobným výmerom orgánu vykonávajúceho správu dane, ktorý predchádzal dňu, keď je nárok na náhradu uplatňovaný; pokiaľ nemožno výšku straty na zárobku týmto spôsobom preukázať, prislúcha účastníkovi náhrada za stratu na zárobku v sume 17 Kčs za jednu hodinu, najviac však 136 Kčs za jeden deň.

(4) Ak účastník postihnutý ťažkou telesnou chorobou alebo chybou alebo v iných závažných prípadoch potrebuje sprievodcu, tvoria nevyhnutné výdavky sprievodcu a jeho ušlý zárobok súčasť trov konania účastníka.

§ 26

(1) Náhrada cestovného sa prizná len účastníkovi, ktorý nebýva alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržiava.

(2) Účastníkovi sa uhrádzajú skutočné účelné a hospodárne cestovné výdavky verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak účastník použil vlastné motorové vozidlo, uhrádza sa mu cestovné hromadným dopravným prostriedkom s výnimkou prípadov podľa § 28.

§ 27

(1) Ak účastník použil ešte tiež miestny verejný hromadný dopravný prostriedok, uhrádza sa mu aj miestne prepravné.

(2) Miestne prepravné sa uhrádza aj účastníkovi, ktorý býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

§ 28

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby sa cesta vykonala inak než verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkom pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov.3) Podľa týchto predpisov sa poskytuje aj stravné a nocľažné.

§ 29

(1) Pre určenie výšky svedočného sa použijú ustanovenia § 25 až 28 obdobne.

(2) Pre určenie trov advokáta sa použije osobitný predpis.4) Výška odmeny za zastupovanie advokátom sa určí podľa ustanovení tohto predpisu o mimozmluvných odmenách.

(3) O náhradách poskytovaných znalcom a tlmočníkom platí osobitný predpis.5)

§ 30

Vyhlásenie nálezu

(1) Nález sa vyhlasuje vždy verejne (§ 28 ods. 7 zákona) „v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“. Ak ide o nález pléna, vyhlasuje ho ten, kto pojednávanie pléna viedol (§ 2 ods. 1). Ak ide o nález senátu, vyhlasuje ho jeho predseda a v jeho neprítomnosti vekom najstarší stály člen senátu.

(2) Pri vyhlásení sa uvedie znenie výroku a podstatný obsah odôvodnenia.

(3) Nález sa vyhlasuje spravidla po skončení pojednávania, ktoré prijatiu nálezu predchádzalo. Ak to nie je možné, nález sa vyhlási na odročenom pojednávaní.

(4) Vyhlásenie výroku nálezu vypočujú prítomní postojačky.

§ 31

Písomné vyhotovenie nálezu a uznesenia

(1) V písomnom vyhotovení nálezu (§ 30 zákona) sa po slovách „v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ uvedie, že ide o rozhodnutie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, či sa rozhodlo v pléne alebo v senáte, mená a priezviská sudcov, ktorí vo veci rozhodovali, označenie účastníkov a vedľajších účastníkov, mená a priezviská ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie a dátum a miesto vyhlásenia.

(2) V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, že ide o uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, či ide o uznesenie pléna, senátu alebo sudcu spravodajcu, označenie účastníkov a vedľajších účastníkov, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, pokiaľ je zákonom predpísané, a dátum a miesto prijatia (vydania).

(3) V odôvodnení sa uvedie spravidla podstatný obsah návrhov, prípadne tiež vyjadrení, preukázané skutočnosti alebo skutkové zistenia, spôsob hodnotenia dôkazov a právne posúdenie veci.

(4) Písomné vyhotovenie nálezu a uznesenia pléna podpisuje ten, kto viedol jeho pojednávanie (§ 2 ods. 1), písomné vyhotovenie nálezu a uznesenie senátu podpisuje predseda senátu.

(5) Písomné vyhotovenie sa opatrí odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky so štátnym znakom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a textom „Ústavný súd ČSFR“.

§ 32

Vypracovanie rozhodnutia

Uznesenie alebo nález pléna alebo senátu (ďalej len „rozhodnutie“) vypracuje sudca spravodajca; ak však bol prijatý návrh, ktorý sa podstatne líši od návrhu sudcu spravodajcu, vypracuje ho sudca, ktorého určí predsedajúci.

§ 33

Doručovanie

(1) Rozhodnutie Ústavného súdu, upozornenia podľa § 23 ods. 2 zákona a upovedomenia podľa § 16 ods. 3 sa účastníkom a ich zástupcom (§ 19 zákona) doručujú do vlastných rúk.

(2) Vedľajším účastníkom sa nedoručujú rozhodnutia (§ 31 zákona), ktoré sa týkajú iba samotných účastníkov konania.

(3) Inak o spôsobe doručenia rozhodne podľa povahy veci sudca spravodajca alebo ten, kto podpísal rozhodnutie (§ 31 ods. 4).

(4) Pre doručovanie platia ustanovenia § 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 47 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

§ 34

Trovy konania

(1) Trovy konania účastníkov (§ 33 zákona) sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, strata na zárobku účastníkov a odmena za zastupovanie advokátom.

(2) Trovy konania vzniknuté vykonávaním dôkazov pred Ústavným súdom sa uhrádzajú z rozpočtu Ústavného súdu.

§ 35

Pribratie tlmočníka

(1) Ak účastník alebo vedľajší účastník, ktorý je fyzickou osobou, koná alebo ak svedok alebo znalec vypovedá pred Ústavným súdom v inom ako českom alebo slovenskom jazyku (§ 20 zákona), priberie súd tlmočníka. Pribratie tlmočníka sa uvedie v zápisnici.

(2) Obdobne sa postupuje, ak ide o hluché, nemé alebo hluchonemé osoby, ak sa nemožno s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

§ 36

Nahliadanie do spisu

Účastníci, vedľajší účastníci a ich zástupcovia majú právo nahliadať do spisu, s výnimkou zápisnice o porade a hlasovaní, a robiť si z neho výpisy a odpisy.

§ 37

Rekonštrukcia spisu

(1) Spisy, ktoré boli úplne alebo sčasti zničené alebo sa stratili, sa rekonštruujú, ak je to potrebné pre ďalšie vedenie konania.

(2) Pri rekonštrukcii sa vychádza z evidenčných pomôcok Ústavného súdu a písomností vyžiadaných od účastníkov alebo vedľajších účastníkov, iných súdov alebo iných štátnych orgánov. Ak to je potrebné, vykoná sa vyšetrovanie za účelom zistenia obsahu stratených alebo zničených listín.

(3) O vykonaní rekonštrukcie spisu rozhoduje predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu a vykoná ju sudca spravodajca, pokiaľ tým predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu nepoverí iného sudcu.

§ 38

Zabezpečovanie poriadku a dôstojnosti pojednávania

(1) V budove Ústavného súdu alebo na mieste, kde Ústavný súd koná, je každý povinný zachovávať poriadok a spravovať sa pokynmi vydanými predsedom Ústavného súdu alebo predsedom senátu.

(2) Na zabezpečenie riadneho priebehu, ustanoveného poriadku a dôstojnosti pojednávania Ústavného súdu prijímajú predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu vhodné opatrenia, ktoré sú pre prítomné osoby záväzné.

§ 39

Vyhlasovanie nálezov v Zbierke zákonov

Úradnou zbierkou určenou na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia v zmysle predpisov o Ústavnom súde je Zbierka zákonov.6) Nálezy Ústavného súdu (ich časti) alebo jeho právne názory vyslovené v uznesení o výklade podľa čl. 5 ústavného zákona, ktoré sa majú vyhlásiť v Zbierke zákonov, odovzdáva spolu s prípadným poučením podľa § 30 ods. 4 zákona redakcii Zbierky zákonov na vyhlásenie bez meškania po ich písomnom vyhotovení predseda Ústavného súdu.

§ 40

Zbierka nálezov

(1) Všetky nálezy a všetky uznesenia podľa čl. 5 ústavného zákona prijaté v kalendárnom roku sa uverejňujú v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „Zbierka nálezov“) vydávanej Ústavným súdom každoročne po skončení kalendárneho roka. Iné uznesenia sa v Zbierke nálezov uverejňujú, ak sa na tom uznieslo plénum. Pokiaľ to je potrebné, môže sa Zbierka nálezov vydať po častiach počas roka.

(2) Zverejňované nálezy a uznesenia sa v Zbierke nálezov usporiadajú v poradí podľa dňa ich prijatia Ústavným súdom a takto sa tiež v rámci každého kalendárneho roka priebežne číslujú.

(3) Z každého nálezu a uznesenia sa uverejňujú jeho výrok a podstatný obsah odôvodnenia, z ktorého musí byť zrejmé, aký právny názor Ústavný súd zaujal a aké dôvody ho k tomu viedli. Údaje o totožnosti účastníkov a vedľajších účastníkov, ak sú nimi fyzické osoby, ich zástupcov, svedkov a znalcov sa neuverejňujú.

(4) Vydávanie Zbierky nálezov riadi podpredseda Ústavného súdu.

(5) Podrobnosti o vydávaní a rozširovaní Zbierky nálezov, o nahliadaní do Zbierky nálezov na Ústavnom súde a o spôsobe nahliadania do nálezov a uznesení podľa § 30 ods. 6 druhá veta zákona upravuje Organizačný poriadok Kancelárie Ústavného súdu.

TRETIA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA O KONANÍ PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM

§ 41

Náhrada trov zastúpenia advokátom

(1) Ak to osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá podala ústavnú sťažnosť, odôvodňujú, najmä ak nemá dostatočné prostriedky na platenie trov spojených so zastúpením advokátom, a ak bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie, sudca spravodajca rozhodne na návrh sťažovateľa, že trovy jeho zastúpenia advokátom úplne alebo sčasti zaplatí štát (§ 58 ods. 2 zákona).

(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 sa musí uplatniť a pomery sťažovateľa hodnoverne preukázať pred predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti.

(3) O návrhu rozhodne sudca spravodajca uznesením, ktoré sa doručuje sťažovateľovi a advokátovi. Ak sa návrhu úplne vyhovie, nemusí byť uznesenie odôvodnené.

(4) Trovy zastúpenia advokátom uhrádza Ústavný súd zo svojho rozpočtu.

(5) Až do skončenia konania môže sudca spravodajca uznesenie podľa odseku 3 zrušiť alebo zmeniť, a to prípadne aj so spätnou účinnosťou, ak sa zistí, že pomery sťažovateľa postup podľa odseku 1 neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.

§ 42

Platenie trov zastúpenia advokátom

(1) Trovy podľa § 41 uhrádza Ústavný súd do rúk advokáta po skončení konania. Ak je to dôvodné, poskytne sa advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.

(2) Ak Ústavný súd prizná sťažovateľovi, ktorého trovy zastúpenia advokátom platí štát (§ 41), náhradu trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju Českej a Slovenskej Federatívnej Republike v rozsahu, v akom sa sťažovateľovi priznalo právo na zaplatenie trov zastúpenia advokátom. O tom Ústavný súd rozhodne v uznesení o náhrade trov konania (§ 33 ods. 2 zákona).

(3) Náhrada trov tohto konania je príjmom štátneho rozpočtu federácie. Náhrada trov tohto konania zaplatená na účet Ústavného súdu sa prevádza vždy za uplynulý polrok kalendárneho roka na účet štátneho rozpočtu federácie vedený finančným orgánom príslušným pre mesto Brno.

§ 43

Doručenie uznesenia o odložení vykonateľnosti

Uznesenie o odložení vykonateľnosti podľa § 60 ods. 2 zákona sa okrem účastníkov a vedľajších účastníkov doručí tiež orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, prípadne orgánu, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia.

§ 44

Preddavok na poplatok

Sudca spravodajca nepostupuje podľa § 64 ods. 2 zákona, ak sťažovateľ navrhol, aby trovy spojené s jeho zastupovaním platil štát, a je zrejmé, že nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie preddavku.

ŠTVRTÁ ČASŤ

KÁRNE KONANIE

§ 45

(1) Ak predseda Ústavného súdu zistí, že je dôvod na začatie kárneho konania voči sudcovi (§ 6 ods. 1 zákona), rozhodne uznesením o začatí kárneho konania. Uznesenie musí byť odôvodnené.

(2) Uznesenie sa doručí sudcovi. Pre doručovanie písomností sudcovi platia primerane ustanovenia § 266a Zákonníka práce.

(3) Po dobu kárneho konania nemôže sudca robiť žiadne úkony súvisiace s výkonom sudcovskej funkcie. Ak je sudca predsedom alebo členom senátu, určí predseda Ústavného súdu, ktorý z ostatných sudcov bude zastupujúcim členom senátu.

(4) Ustanovenie odseku 3 platí obdobne po dobu, po ktorú sa proti sudcovi vedie trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin.

§ 46

(1) Uznesenie o začatí kárneho konania predloží predseda Ústavného súdu plénu.

(2) Sudcovi, voči ktorému sa kárne konanie začalo, sa musí dať možnosť vyjadriť sa k dôvodom uznesenia a zúčastniť sa na pojednávaní pléna v tejto veci s výnimkou porady a hlasovania.

§ 47

Ak plénum kárne konanie zastavilo (§ 6 ods. 2 zákona), hľadí sa na sudcu, akoby sa voči nemu kárne konanie nezačalo. Z toho istého dôvodu už kárne konanie nemožno začať.

§ 48

(1) Kárny senát (§ 6 ods. 2 zákona) si na svojom prvom zasadaní zvolí zo svojich členov predsedu, ktorý vedie jeho rokovanie. Kárny senát je spôsobilý konať a uznášať sa, ak sú prítomní všetci jeho členovia; uznáša sa väčšinou hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

(2) Pri rozhodovaní je kárny senát viazaný dôvodmi kárneho konania uvedenými v uznesení o jeho začatí.

(3) Sudca, voči ktorému sa kárne konanie vedie, má právo zúčastniť sa na pojednávaní senátu, s výnimkou porady a hlasovania, a vyjadriť sa k dôvodom kárneho konania.

§ 49

(1) Proti rozhodnutiu kárneho senátu o zastavení kárneho konania môžu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia námietky predseda Ústavného súdu a sudca (§ 6 ods. 1 zákona). O námietkach rozhodne plénum tak, že buď uznesenie senátu potvrdí, alebo ho zruší a vráti vec senátu na nové prejednanie; pokynmi pléna na doplnenie konania je senát viazaný.

(2) Ak sa proti rozhodnutiu kárneho senátu uvedenému v odseku 1 nepodali námietky alebo ak plénum také uznesenie potvrdilo, hľadí sa na sudcu, akoby sa voči nemu kárne konanie nezačalo. Z toho istého dôvodu už kárne konanie nemožno začať.

(3) Proti rozhodnutiu kárneho senátu, ktorým sa sudcovi jeho konanie vytklo, môže podať námietky tento sudca a predseda Ústavného súdu. O námietkach rozhodne plénum tak, že buď uznesenie senátu potvrdí, alebo ho zruší a vráti vec senátu na nové prejednanie; pokynmi pléna na doplnenie konania je senát viazaný.

(4) Ak sa proti rozhodnutiu kárneho senátu uvedenému v odseku 3 námietky nepodali alebo ak plénum také rozhodnutie potvrdilo, založí sa rozhodnutie senátu aj prípadné rozhodnutie pléna do osobného spisu sudcu na dobu jedného roka; predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť, že sa rozhodnutie z osobného spisu sudcu vyradí aj pred uplynutím tejto doby.

§ 50

Ak sa plénum uznesie na návrhu, aby bol sudca, ktorému sa v kárnom konaní jeho konanie vytklo, odvolaný zo svojej funkcie (článok 17 ústavného zákona, § 6 ods. 6 zákona), predseda Ústavného súdu to bez meškania oznámi prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 51

Pre dokazovanie sa v kárnom konaní použije obdobne ustanovenie § 29 zákona.

PIATA ČASŤ

ÚKONY ASISTENTA SUDCU VO VECI

§ 52

(1) Sudca môže pracovníka Kancelárie Ústavného súdu, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie (ďalej len „asistent sudcu“), poveriť vykonaním niektorých úkonov v súvislosti s prípravou prejednania veci Ústavným súdom, ktoré inak podľa zákona alebo podľa tohto Organizačného a rokovacieho poriadku prislúchajú sudcovi spravodajcovi.

(2) Asistent sudcu môže byť podľa odseku 1 poverený vykonaním týchto úkonov:

a) obstaraním spisov a iných listín (§ 20),

b) vyžiadaním výsluchu svedkov iným súdom podľa pokynov sudcu (§ 20),

c) doručením ústavnej sťažnosti ostatným účastníkom, prípadne vedľajším účastníkom s výzvou, aby sa k nej v určitej lehote vyjadrili (§ 27 ods. 6, § 54 ods. 2 zákona),

d) určením výšky trov konania účastníkov (§ 34 ods. 1), svedočného a znalečného (§ 29 ods. 1 a 3),

e) upovedomením osôb, ktoré podali podanie, o ktorom sudca rozhodol, že podľa jeho obsahu zjavne nejde o návrh na začatie konania, že toto podanie bolo odložené (§ 16 ods. 4).

ŠIESTA ČASŤ

KANCELÁRSKE PRÁCE NA ÚSTAVNOM SÚDE

§ 53

Tvorenie a obeh spisov Ústavného súdu, ich evidenciu a úschovu, činnosť podateľne a doručovacieho oddelenia a vytváranie a používanie registra a ostatných evidenčných pomôcok, ako aj postavenie a pôsobnosť pracovníkov Kancelárie Ústavného súdu upravuje organizačný poriadok Kancelárie Ústavného súdu (§ 12 ods. 4 zákona).

SIEDMA ČASŤ

ÚČINNOSŤ

§ 54

Tento Organizačný a rokovací poriadok nadobúda účinnosť dňom jeho schválenia.

Predseda Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky:

JUDr. Valko v. r.

Poznámky pod čiarou

1) § 37 a 38 zákona č. 56/1991 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia.

2) Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku.

3) Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.

4) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Českej republiky č. 270/1990 Zb. o odmenách advokátov a komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci v znení vyhlášky č. 573/1990 Zb.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení vyhlášky č. 44/1991 Zb.

5) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 37/1967 Zb. na vykonanie zákona o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov.

6) Zákon č. 131/1989 Zb. o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov.